Opfordring til at fremsætte bemærkninger efter EF-traktatens artikel 88, stk. 2

Ved brev af 24. april 2007, der er gengivet på det autentiske sprog efter dette resumé, meddelte Kommissionen Den Slovakiske Republik, at den havde besluttet at indlede proceduren efter EF-traktatens artikel 88, stk. 2, over for ovennævnte støtteforanstaltning.

Interesserede parter kan senest en måned efter offentliggørelsen af nærværende resumé og det efterfølgende brev sende deres bemærkninger til den støtteforanstaltning, over for hvilken Kommissionen indleder proceduren, til:

Disse bemærkninger vil blive videresendt til Den Slovakiske Republik. Interesserede parter, der fremsætter bemærkninger til sagen, kan skriftligt anmode om at få deres navne hemmeligholdt. Anmodningen skal være begrundet.

Støtteforanstaltningen til fordel for Glunz&Jensen s.r.o, et slovakisk datterselskab af Glunz&Jensen A/S, der er baseret i Danmark, er en ad hoc-støtte, der ikke er bevilget under en eksisterende støtteordning. Støtten indrømmes i form af skattefritagelser i 2007-2010 til et beløb svarende til 42 mio. SKK i nutidsværdi (ca. 1,15 mio. EUR).

Investeringsprojektet gennemføres i perioden 2004-2009, ifølge de slovakiske myndigheder i to faser, nemlig 2004-2006 og 2007-2009. Formålet med projektet er at flytte Glunz&Jensen A/S' produktionsaktiviteter fra Storbritannien og Danmark til Prešov (i det østlige Slovakiet). Fabrikken i Prešov skal udvikles til at være hovedcentret for virksomhedens produktion. Glunz&Jensen A/S er førende på markedet for grafisk pre-press procesudstyr, især CtP-processorer (computer-to-plate (CtP).

Ifølge oplysningerne fra de slovakiske myndigheder fik Glunz&Jensen s.r.o. ikke statsstøtte til projektets første fase. Anden fase vedrører den investering, der er anmeldt af de slovakiske myndigheder, med støtteberettigede omkostninger på 84 mio. SKK (ca. 2,3 mio. EUR) i nutidsværdi.

På basis af de oplysninger, der foreligger på dette stadium i undersøgelsen, har Kommissionen følgende betænkeligheder med hensyn til, om foranstaltningen er forenelig med retningslinjerne for statsstøtte med regionalt sigte (retningslinjerne fra 1998). Det drejer sig om:

1. Det ser ud til, at de to faser i investeringen hører til samme investeringsprojekt, da de er en del af en samlet plan for de produktionslinjer, der gradvis skal flyttes fra Danmark og Storbritannien.

2. Støtteanmodningen blev først fremsendt i november 2006, dvs. efter at første investeringsfase var indledt i 2004. Kommissionen betvivler derfor, at betingelsen vedrørende støttens tilskyndelsesvirkning som omhandlet i punkt 4.2 i retningslinjerne fra 1998 er opfyldt.

3. Det ser ud til, at støtten ikke var af afgørende betydning for støttemodtagerens beslutning om at gennemføre projektet. Støttemodtageren henviser selv til de lave produktionsomkostninger som begrundelse for flytningen.

4. De slovakiske myndigheder har forklaret, at støttemodtageren ikke anmodede om støtte til første fase på grund af en fejlagtig fortolkning af de gældende procedurer. Kommissionen er imidlertid af den opfattelse, at der ikke kan tages hensyn til støttemodtagerens manglende kendskab til de gældende procedurer.

Endelig er der stadig grund til betænkeligheder, selv om støtten havde haft en tilskyndelsesvirkning. I retningslinjerne fra 1998 gives der udtryk for en negativ holdning til ad hoc-støtte, medmindre det kan bevises, at bidraget til den regionale udvikling opvejer konkurrenceforvridningen og virkningerne for samhandelen. Selv om der i kraft af foranstaltningen ydes et væsentligt bidrag til den regionale udvikling gennem skabelse af 155 direkte arbejdspladser, ser det ud til, at den konkurrenceforvridning, der er en følge af støttemodtagerens dominerende stilling på det relevante marked, og virkningen på samhandelen mellem medlemsstaterne som følge af flytningen af produktionsaktiviteterne, er lige så væsentlige.

»Komisia by rada informovala Slovenskú republiku o tom, že po preskúmaní informácií poskytnutých zo strany Vašich orgánov týkajúcich sa uvedeného opatrenia pomoci, sa rozhodla začať konanie v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

I. KONANIE

Slovenské orgány oznámili Komisii elektronickou notifikáciou zo dňa 29. novembra 2006, ktorú Komisia prijala dňa 30. novembra 2006 s referenčným číslom A/39718, v súlade s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES svoj zámer poskytnúť regionálnu investičnú pomoc poskytovanú ad hoc vo forme úľavy na dani v prospech spoločnosti Glunz&Jensen s.r.o. Žiadosť o informácie objasňujúce niektoré body notifikácie bola zaslaná dňa 26. januára 2007 (D/50360). Slovenské orgány odpovedali listom z dňa 20. februára 2007 (A/31585).

II. OPIS OPATRENIA POMOCI

2.1. Cieľ opatrenia

Cieľom opatrenia je podporiť regionálny rozvoj Prešovského regiónu (východné Slovensko), ktorý je podporovanou oblasťou podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES v súlade s mapou regionálnej pomoci Slovenskej republiky (1) platnej v čase uvedenej notifikácie s maximálnou výškou regionálnej pomoci 50 % ekvivalentu čistej hotovostnej finančnej pomoci (NGE).

Navrhovaný projekt predstavuje opatrenie pomoci ad hoc, notifikované slovenskými orgánmi. Uvedené opatrenie pomoci sa neposkytuje v rámci existujúcej schémy (t. j. jeho právny základ nie je uvedený v zmluve o pristúpení ako existujúca schéma pomoci, ani nebolo predmetom takzvaného dočasného mechanizmu, a ani Komisia neschválila po pristúpení Slovenska do EÚ schému pomoci spočívajúcu na týchto právnych ustanoveniach).

2.2. Forma a druh pomoci

Notifikovaná pomoc sa poskytne formou daňovej úľavy, ktorá sa uplatní ročne v období 2007 – 2010, a to do výšky 100 % daňovej povinnosti dane z príjmov právnických osôb prijímateľa pomoci Glunz&Jensen s.r.o. Celková výška daňovej úľavy nemôže presiahnuť 42 miliónov SKK v súčasnej hodnote (2) (približne 1,15 milióna EUR). Pomoc nie je možné kumulovať s pomocou prijatou z iných zdrojov na ten istý investičný projekt.

2.3. Právny základ pomoci ad hoc

Právnym základom pomoci ad hoc je zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov; zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov a zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, v znení účinnom k 31. decembru 2003, najmä § 52 článok 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, za podmienok uvedených v § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmu, v znení účinnom k 31. decembru 2003 (3).

2.4. Príjemcovia

Príjemca pomoci Glunz&Jensen s.r.o. predstavuje veľký podnik, t. j. nie MSP v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (4). Glunz&Jensen s.r.o je slovenskou pobočkou podniku Glunz&Jensen A/S (ďalej len ‚Glunz&Jensen‘), s ústredím v Ringstede (Dánsko), s ďalšími pobočkami v čase notifikácie vo Virgínii (USA) a Thetforde (Spojené kráľovstvo).

7)	Glunz&Jensen je vedúci svetový výrobca a distribútor grafických zariadení na spracovanie podkladov pre offsetové printové platne a ich príslušenstva s približne […] % (5)-ným trhovým podielom v rámci Európy.

2.5. Investičný projekt

V roku 2004 začala spoločnosť Glunz&Jensen s.r.o. práce súvisiace s počiatočnými investíciami na Slovensku s celkovým objemom investícií 213 miliónov SKK (približne 5,8 milióna EUR). Tento investičný projekt sa podľa slovenských orgánov realizuje v období 2004 – 2009 v dvoch etapách: 2004 – 2006 a 2007 – 2009.

9)	Cieľom tohto projektu je presunúť výrobné činnosti, ktoré existovali v roku 2004 v Spojenom kráľovstve a Dánsku, do Prešova. Tento projekt presunu mal za následok ukončenie činnosti podniku v Thetforde už koncom roka 2006.

10)

Podnik v Prešove sa má stať hlavným výrobným centrom spoločnosti. V skutočnosti, ako uvádzajú slovenské orgány, sa všetky strojové zariadenia, ktoré sa majú umiestniť v podniku na Slovensku, presunú priamo z Dánska a Spojeného kráľovstva. Oprávnené náklady na projekt preto zahŕňajú iba budovy a určité vedľajšie doplnkové zariadenia.

11)

Prvý krok v rámci investičnej fázy 2004 – 2006 spočíval v kúpe výrobnej haly a nezastavaného pozemku pre budúce rozšírenie. Druhý krok spočíval v obnove príslušenstva a kúpe zariadenia (nie priamo súvisiaceho s výrobou). Celkový objem tejto prvej etapy investícií predstavuje 128 miliónov SKK (približne 3,5 milióna EUR). Ako je uvedené vo vyhláseniach pripojených k notifikácii, spoločnosti Glunz&Jensen s.r.o. nebola poskytnutá žiadna štátna pomoc za túto časť projektu, a ani nie je podaná žiadna žiadosť.

12)

Druhá etapa investícií, ktorá sa má realizovať v období 2007 – 2009, sa zhoduje s projektom notifikovaným slovenskými orgánmi dňa 29. novembra 2006. Táto časť spočíva v pokračovaní v počiatočnom projekte prostredníctvom budovania ďalších budov a kúpy ďalšieho zariadenia (IT, nákladné vozidlá a kancelárske vybavenie) vo výške 84 miliónov SKK v súčasnej hodnote (približne 2,3 milióna EUR).

13)	Výrobná jednotka na Slovensku bola otvorená v apríli 2005. Odvtedy sa výroba v závode výrazne zvýšila a produktivita sa značne zlepšila (6).

III. HODNOTENIE OPATRENIA POMOCI

14)

V súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 sa v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania zhrnú príslušné záležitosti ohľadom faktov a práva, začlení predbežné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia, a uvedú pochybnosti, pokiaľ ide o jeho zlučiteľnosť so spoločným trhom.

3.1. Zákonnosť opatrenia pomoci

15)	Slovenské orgány si tým, že opatrenie pomoci notifikovali pred nadobudnutím jeho účinnosti, splnili svoju povinnosť v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

3.2. Existencia štátnej pomoci

16)	Štátne zdroje sú zahrnuté, keďže sa predpokladá oslobodenie od platby dane z príjmov právnických osôb.

17)	Opatrenie je selektívne, pretože sa vzťahuje iba na jeden podnik.

18)	Opatrením sa príjemca pomoci oslobodzuje od nákladov, ktoré by za normálnych trhových podmienok musel znášať. Preto bude toto opatrenie predstavovať zvýhodnenie spoločnosti Glunz&Jensen v porovnaní s ostatnými podnikmi.

19)	Opatrenie ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, nakoľko i) príjemca pomoci pôsobí v sektore, v ktorom existuje intenzívny obchod v rámci Spoločenstva a ii) presun činností z Dánska a Spojeného kráľovstva má veľký vplyv na obchodné toky v sektore.

20)	Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že notifikované opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

3.3. Zlučiteľnosť opatrenia pomoci

21)	Keďže sa zistilo, že opatrenie zahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, je potrebné zvážiť, či sa uvedené opatrenie môže považovať za zlučiteľné so spoločným trhom.

22)	Komisia preskúmala opatrenie na základe článku 87 Zmluvy o ES, a najmä na základe Usmernení o národnej regionálnej pomoci (7) (ďalej len ‚URP 1998‘). Výsledky tohto prieskúmania sú zhrnuté ďalej.

23)

V súlade s URP 1998 môže byť investičná pomoc v znevýhodnených oblastiach zlučiteľná so spoločným trhom, avšak iba za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Tieto podmienky sú nasledovné:

1.	Projekt musí predstavovať počiatočnú investíciu (porovnaj bod 4.4 URP 1998).

2.	Investičná pomoc sa musí realizovať v oblasti oprávnenej na regionálnu pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) alebo písm. c), ako je uvedené v príslušnej mape regionálnej pomoci (porovnaj bod 3 URP 1998).

3.	Investičná pomoc sa musí vzťahovať na oprávnené výdavky v súlade s URP (porovnaj bod 4.5 URP 1998).

4.	Intenzita pomoci nesmie prekročiť platný strop regionálnej pomoci, ako je uvedené v príslušnej mape regionálnej pomoci (porovnaj bod 4.8 URP 1998).

5.	Kumulovanie pomoci s podporou verejných financií z iných zdrojov nesmie viesť k prekročeniu platného stropu intenzity regionálnej pomoci (porovnaj bod 4.18 URP 1998).

6.	Projekt je potrebné zachovať po dobu najmenej 5 rokov po jeho ukončení (porovnaj bod 4.10 URP 1998).

7.	Príjemca pomoci musí poskytnúť minimálny príspevok vo výške 25 %, ktorý nesmie zahŕňať žiadnu pomoc na financovanie príslušnej investície (porovnaj bod 4.2 URP 1998).

8.	Príjemca pomoci musí predložiť žiadosť o pomoc pred začatím prác na investičnom projekte (pozri bod 4.2 URP 1998).

9.	Pokiaľ ide o pomoc ad hoc, pozitívne prispenie k regionálnemu rozvoju musí vyvážiť negatívne vplyvy na hospodársku súťaž a obchod v sektore (porovnaj bod 2 URP 1998).

24)

Po preskúmaní predložených dokumentov dospela Komisia k záveru, že boli splnené tieto podmienky:

1.	Projekt skutočne predstavuje počiatočnú investíciu, t. j. zriadenie nového zariadenia.

2.	Investícia je realizovaná v Prešovskom regióne, ktorý je podporovanou oblasťou podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES.

3.	Oprávnené výdavky sa týkajú nákladov na budovy a zariadenie, t. j. náklady na položky, ktoré sú oprávnené na regionálnu pomoc.

4.	Intenzita pomoci predstavuje 50 % ekvivalentu čistej hotovostnej finančnej pomoci (NGE) (8), ktorého výška nepresahuje platný strop regionálnej pomoci v príslušnom regióne.

5.	Slovenské orgány potvrdili, že projekt bude zachovaný po dobu najmenej 5 rokov po ukončení investície.

6.	Vlastný príspevok príjemcu pomoci je nad požadovanou 25 %-nou prahovou hodnotou.

7.	Pravidlá týkajúce sa kumulovania pomoci sú dodržané (porovnaj bod 2.2 URP).

25)

Na základe dostupných informácií v tejto etape hodnotenia Komisia vyjadrila tieto pochybnosti týkajúce sa zlučiteľnosti tohto opatrenia s URP 1998:

—

Po prvé, zdá sa, že obe etapy investície sú súčasťou toho istého investičného projektu, pretože predstavujú časť celkového plánu na zariadenie výrobnej linky, ktorá sa má postupne presunúť z Dánska a Spojeného kráľovstva. Samotné slovenské orgány sa takisto odvolávajú na obe etapy ako na jeden investičný projekt. ‚Predložený investičný projekt spoločnosti Glunz&Jensen sa realizuje v období rokov 2004 – 2009 v dvoch etapách: 2004 – 2006 a 2007 – 2009‘.

Okrem toho spoločnosť Glunz&Jensen s.r.o. uvádza na strane 6 ‚Žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci vo forme úľavy na dani‘ predloženej príjemcom pomoci slovenským orgánom, ktorá bola priložená k notifikácií, že investičné obdobie trvá od roku 2004 do roku 2008 (9) a celkové investičné náklady predstavujú ‚viac ako 200 miliónov SKK‘, čo je čiastka zhodná so všetkými investíciami realizovanými spoločnosťou Glunz&Jensen s.r.o. na Slovensku.

Na základe uvedeného sa zdá, že notifikovaný projekt sa týka druhej etapy jedného komplexného investičného projektu, ktorý sa začal už v roku 2004.

Okrem toho, keďže samotná žiadosť o pomoc zo strany príjemcu pomoci nerozlišuje medzi dvoma etapami investície, Komisia nemôže na základe v súčasnosti dostupných informácií vylúčiť, že obdobie trvania investície bolo umelo rozdelené do dvoch etáp, aby tak príjemca pomoci bol oprávnený podať žiadosť o pomoc v roku 2006.

—

Po druhé, na základe informácií poskytnutých slovenskými orgánmi bola žiadosť o pomoc, podpísaná 29. júna 2006, predložená až v novembri 2006, t. j. potom, ako začala prvá etapa investície v roku 2004.

V dôsledku toho má Komisia pochybnosti, či bola dodržaná podmienka ohľadom stimulujúceho účinku pomoci, ako je stanovené v bode 4.2 URP 1998. Komisia zdôrazňuje, že v zásade štátnu pomoc, ktorá narúša alebo môže narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi, je možné schváliť, iba ak sú tieto negatívne účinky neporovnateľne vyvážené pozitívnym prispením k cieľu Spoločenstva (konkrétne: regionálny rozvoj), ktorý sa dosiahne touto pomocou. V tejto etape sa Komisia domnieva, že pomoc, o ktorú bolo požiadané koncom roka 2006, nemôže so spätnou platnosťou vyvolať investičné rozhodnutie, ktoré viedlo k začatiu prác v roku 2004 a k začatiu výrobných aktivít v apríli 2005.

—

Po tretie, úvaha, že dostupnosť pomoci nebola rozhodujúcim kritériom, pokiaľ ide o rozhodnutie príjemcu pomoci začať práce súvisiace s presunom, sa zdá byť potvrdená samotným vyhlásením príjemcu pomoci v jeho žiadosti o pomoc, ktorým sa objasňujú dôvody na presun aktivít príjemcu pomoci na Slovensko: ‚Správna rada (Glunz&Jensen) v priebehu roku 2003 rozhodla preskúmať možnosť zriadenia výrobnej jednotky v krajine, kde sú nízke náklady. Cieľom tu bolo znížiť výrobné náklady, vyvinúť subdodávateľov v strednej a východnej Európe (…). Glunz&Jensen uskutočnila komparatívnu analýzu jedenástich krajín strednej a východnej Európy, aby sa rozhodla o optimálnom mieste pre svoju pobočku (…). Spomedzi týchto jedenástich krajín boli bližšie preskúmané Česká republika, Slovenská republika a Bulharsko. Dospeli sme k záveru, že Slovenská republika sa pokladá za navhodnejšie miesto z hľadiska podnikania spoločnosti Glunz&Jensen a z hľadiska kombinácie faktorov na hodnotených trhoch (10).‘

—

Po štvrté, slovenské orgány objasnili dôvod, prečo príjemca pomoci nepredložil žiadosť o štátnu pomoc pre prvú etapu investičného projektu. Podľa ich vysvetlenia sa spoločnosť domnievala, že pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ nebolo potrebné požiadať o schválenie štátnej pomoci vo forme daňovej úľavy. Podľa nich bolo potrebné predložiť žiadosť o pomoc iba v daňovom priznaní za rok, v ktorom spoločnosti po prvýkrát vznikla daňová povinnosť.

Podľa slovenských orgánov to znamená, že Glunz&Jensen s.r.o. plánovala požiadať o štátnu pomoc od úplného začiatku realizácie investičného projektu v roku 2004.

Komisia sa domnieva, že nedostatočné vedomosti zo strany príjemcu pomoci, pokiaľ ide o príslušný postup, nie je možné zohľadniť. Je potrebné zdôrazniť, že poskytnutie pomoci podľa § 35a slovenského zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, sa neuplatňovalo automaticky pred pristúpením Slovenska, a neuplatňuje sa automaticky ani v súčasnosti, pretože neexistuje schéma pomoci, ktorá by sa vzťahovala na uvedený paragraf. V dôsledku toho bolo tento druh pomoci a aj naďalej je tento druh pomoci potrebné notifikovať Komisii individuálne ako pomoc ad hoc, čo dokazuje približne 40 notifikácií ad hoc predložených Slovenskou republikou pri uplatňovaní tohto právneho základu v rámci takzvaného dočasného postupu.

—

Na záver, aj keby táto pomoc mala stimulujúci účinok, je potrebné vyjadriť vážne pochybnosti: V skutočnosti URP 1998 (bod 2) obsahujú negatívne stanovisko voči pomoci ad hoc, pokiaľ nie je možné dokázať, že regionálny príspevok opatrenia vyváži narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvňovanie obchodu. V tomto kontexte Komisia poznamenáva:

—	Hoci opatrenie predstavuje významné prispenie k regionálnemu rozvoju (155 priamych pracovných miest, asi 30 nepriamych pracovných miest), jeho negatívne účinky sa zdajú byť rovnako značné.

—

Príslušný trh výrobkov príjemcu pomoci sa týka grafických zariadení na spracovanie podkladov, najmä CtP (computer-to-plate) procesorov. Komisia poznamenáva, že pomoc sa má poskytnúť podniku, ktorý má na európskom trhu […] %-ný podiel. Najbližšími konkurentmi spoločnosti Glunz&Jensen v Európe sú spolu s ich trhovými podielmi: Height Design, Spojené kráľovstvo […] %, Agfa (Lastra) Belgicko[…] %, E-graf, Taliansko […] %, Haase, Nemecko […] % a Ovit, Taliansko […] %. Vzhľadom na trhovú pozíciu príjemcu pomoci je Komisia toho názoru, že plánované opatrenie môže mať vážny vplyv na hospodársku súťaž na príslušnom, veľmi špecifickom trhu, na ktorom pôsobí príjemca pomoci.

—

Okrem toho sa projekt týka presunu výrobnej činnosti a zariadenia z Dánska a Spojeného kráľovstva. Keďže išlo o výlučne výrobné zariadenie, závod v Thetforde v Spojenom kráľovstve bol po presune výroby na Slovensko koncom roka 2006 zatvorený. Podľa informácií dostupných na internetovej stránke spoločnosti stratilo v Thetforde uplatnenie 77 zamestnancov. Dánska spoločnosť sa bude v budúcnosti zameriavať na predajné aktivity, zákaznícky servis, výskum a vývoj a riadenie pilotného závodu. Presun má preto významný vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

26)

So zreteľom na uvedené má Komisia po prvom predbežnom hodnotení opatrenia pochybnosti, či, a ak áno, do akej miery, je možné notifikovanú pomoc považovať za zlučiteľnú s URP 1998 a spoločným trhom. Komisia nemôže dospieť k stanovisku prima facie, pokiaľ ide o čiastočnú alebo úplnú zlučiteľnosť príslušného opatrenia, a je toho názoru, že je potrebná dôkladnejšia analýza opatrenia pomoci. Povinnosťou Komisie je vykonať všetky potrebné konzultácie a z toho dôvodu začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v prípade, že počiatočné preskúmanie neumožňuje Komisii prekonať všetky prekážky prítomné pri určovaní, či ide o pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom. Tým by sa umožnilo tretím stranám, ktorých záujem môže byť ovplyvnený poskytnutím pomoci, vyjadriť pripomienky ohľadom opatrenia. Komisia prehodnotí toto opatrenie a prijme konečné rozhodnutie s prihliadnutím na informácie oznámené zo strany príslušného štátu, ako aj informácií poskytnutých ktoroukoľvek treťou stranou.

27)	Toto hodnotenie v žiadnom prípade neprejudikuje otázku zlučiteľnosti § 35a slovenského zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, so Zmluvou o ES.

IV. ROZHODNUTIE

28)

S prihliadnutím na predchádzajúce stanoviská Komisia, konajúc podľa postupu stanoveného v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, žiada Slovenskú republiku, aby v rámci jedného mesiaca od prijatia tohto listu predložila svoje pripomienky a poskytla všetky informácie, ktoré môžu pomôcť pri hodnotení opatrenia pomoci.

29)	Komisia si dovoľuje Slovenskej republike pripomenúť, že článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES má odkladný účinok, a takisto si dovoľuje upozorniť na článok 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999, v ktorom sa stanovuje, že protiprávnu pomoc je možné od príjemcov pomoci vymáhať.«

(1) SK 72/2003 – Slovenská republika – ‚Mapa regionálnej štátnej pomoci Slovenskej republiky – predĺženie do 31. decembra 2006‘, K(2004) 1757/7, 28. apríl 2004. Podľa regionálnej mapy pomoci na roky 2007 – 2013 predstavuje strop regionálnej pomoci 50 % ekvivalentu hrubej hotovostnej finančnej pomoci (GGE), pozri rozhodnutie vo veci N 469/06 listom K(2006) 3975, z 13. septembra 2006.

(2) Vyjadrené v hodnotách roku 2007 a vypočítané pri referenčnej sadzbe vo výške 5,62 % platnej v deň notifikácie.

(3) Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov a zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, v znení účinnom k 31. decembru 2003, najmä § 52 článok 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, za podmienok uvedených v § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmu, v znení účinnom k 31. decembru 2003.

(6) Informácie z výročnej správy 2005 – 2006 sú dostupné na internetovej stránke spoločnosti Glunz&Jensen.

(8) Keďže je pomoc poskytnutá formou daňovej úľavy, ekvivalent čistej hotovostnej finančnej pomoci (NGE) je zhodný s jeho ekvivalentom hrubej hotovostnej finančnej pomoci (GGE).

(9) Zdá sa, že rok 2008 je preklepovou chybou v žiadosti o pomoc zo strany príjemcu pomoci. Vo všetkých ostatných predložených dokumentoch je ako koniec projektu uvádzaný rok 2009.