EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52019XC0607(06)
State aid — Slovak Republic — State aid SA.52194 (2018/FC) — Slovak Retail Turnover Tax — Invitation to submit comments pursuant to Article 108(2) of the Treaty on the Functioning of the European Union (Text with EEA relevance)
State aid — Slovak Republic — State aid SA.52194 (2018/FC) — Slovak Retail Turnover Tax — Invitation to submit comments pursuant to Article 108(2) of the Treaty on the Functioning of the European Union (Text with EEA relevance)
State aid — Slovak Republic — State aid SA.52194 (2018/FC) — Slovak Retail Turnover Tax — Invitation to submit comments pursuant to Article 108(2) of the Treaty on the Functioning of the European Union (Text with EEA relevance)
OJ C 194, 7.6.2019, p. 11–24
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
7.6.2019 |
EN |
Official Journal of the European Union |
C 194/11 |
STATE AID — SLOVAK REPUBLIC
State aid SA.52194 (2018/FC) — Slovak Retail Turnover Tax
Invitation to submit comments pursuant to Article 108(2) of the Treaty on the Functioning of the European Union
(Text with EEA relevance)
(2019/C 194/03)
By means of the letter dated 2 April 2019, reproduced in the authentic language on the pages following this summary, the Commission notified the Slovak Republic of its decision to initiate the procedure laid down in Article 108(2) of the Treaty on the Functioning of the European Union concerning the abovementioned aid/measure.
Interested parties may submit their comments within one month of the date of publication of this summary and the following letter, to:
|
European Commission |
|
Directorate-General Competition |
|
State Aid Greffe |
|
1049 Bruxelles/Brussel |
|
BELGIQUE/BELGIË |
|
Fax: +32 22961242 |
|
Stateaidgreffe@ec.europa.eu |
These comments will be communicated to the Slovak Republic. Confidential treatment of the identity of the interested party submitting the comments may be requested in writing, stating the reasons for the request.
DESCRIPTION OF THE MEASURE IN RESPECT OF WHICH THE COMMISSION IS INITIATING THE PROCEDURE
On 13 December 2018, the Slovak Parliament adopted the Act on the Special Levy on Retail Chains (the ‘Retail Tax Act’) (1), which introduces a tax on the turnover of retailers selling food to end consumers (the ‘Retail Tax’). The Retail Tax entered into force on 1 January 2019.
The stated objective of the Retail Tax is the redistribution of disproportionate profits within the food supply chain that retail chains with significant market power are able to extract by dictating prices and exerting pressure on local producers.
The Retail Tax applies at a rate of 2,5 % on the whole turnover of retailers if at least 25 % of their turnover is generated by the sale of food to end consumers and if they operate in at least 15 % of all Slovak administrative districts. The members of franchises and trading alliances are treated as separate entities. Several categories of retailers and revenue are exempted from the Retail Tax.
ASSESSMENT OF THE MEASURE
Since the retail tax results from an Act of the Slovak Parliament, it is imputable to the Slovak Republic. The Slovak Republic waives resources that it would otherwise have been entitled to collect from undertakings that are fully or partially exempted from the Retail Tax. Therefore, the measure is financed through State resources. The exemptions from the Retail Tax confer an advantage on the exempted undertakings insofar as they are relieved of a financial burden.
The fiscal objective of the Retail Tax is to tax the turnover of retailers selling food, which is the subject matter and chargeable event covered by that tax. In light of that objective, all retailers selling food are in a comparable factual and legal situation. Consequently, the Commission provisionally concludes that the full or partial tax exemption available to the exempted retailers constitutes a derogation from the reference system and, therefore, is prima facie discriminatory.
At this stage, it can be concluded that two of the exemptions from the Retail Tax can be justified. More specifically, producers’ shops (2) and retailers for which the tax amount does not exceed EUR 5 000 per quarter are unable to derive disproportionate profits by dictating prices and exerting pressure on producers. By contrast, it is not excluded that the other categories of retailers that are fully or partially exempted from the Retail Tax could dictate prices and exert pressure on local producers due to their market power.
The Commission, therefore, provisionally concludes that the prima facie discrimination caused by the full or partial exemption of the following categories of retailers from the Retail Tax is not justified:
|
— |
The members of trading alliances and franchises; |
|
— |
Retailers operating in less than 15 % of all districts; |
|
— |
Small and medium-sized enterprises; |
|
— |
Retailers where at least 80 % of their turnover originates from the sale of food of one class; |
|
— |
Mass catering facilities; |
|
— |
Retailers that generate turnover from shops with less than 10 employees located in the least developed districts; |
|
— |
Retailers that generate turnover from shops located in municipalities with no more than three shops selling food; and |
|
— |
Retailers that generate less than 25 % of their turnover from the sale of food to the end consumer. |
The measure strengthens the position of the undertakings exempted from the Retail Tax compared to undertakings, which will be subject to the tax and which compete in the EU-market, and thereby it is liable to distort or threaten to distort competition and to have an effect on intra-Union trade.
Therefore, the Commission provisionally concludes that the tax exemptions for the categories of retailers listed above constitute State aid and that such aid is not compatible with the internal market.
As the retail tax, including the relevant tax exemptions, recently entered into force and are applicable at the date of the decision, the Commission considers it is necessary to issue a suspension injunction in accordance with Article 13(1) of Council Regulation (EU) 2015/1589 (3). A suspension injunction constitutes an interim measure that the Commission may adopt requiring a Member State to suspend any unlawful aid pending a final decision by the Commission.
TEXT OF LETTER
1. POSTUP
|
(1) |
Slovenský parlament prijal 13. decembra 2018 zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov (ďalej len „zákon o odvode z maloobchodného predaja“) (4), ktorým sa zavádza odvod z obratu maloobchodníkov predávajúcich potraviny konečným spotrebiteľom (ďalej len „odvod z maloobchodného predaja“). |
|
(2) |
Komisia sa dozvedela o odvode z maloobchodného predaja na základe trhových informácií, ktoré získavala postupne od októbra 2018. Dňa 21. decembra 2018 jej bola doručená sťažnosť, v ktorej sťažovateľ tvrdí, že oslobodenie od tohto odvodu podľa zákona o odvode z maloobchodného predaja predstavujú štátnu pomoc pre určitých maloobchodníkov. |
|
(3) |
Útvary Komisie zaslali 11. januára 2019 slovenským orgánom list, v ktorom požiadali o informácie o odvode z maloobchodného predaja. Dňa 22. januára 2019 útvary Komisie postúpili túto sťažnosť slovenským orgánom na predloženie možných pripomienok. |
|
(4) |
Komisii bola 7. februára 2019 doručená odpoveď slovenských orgánov na jej list z 11. januára 2019, ako aj ich pripomienky k sťažnosti. |
|
(5) |
Útvary Komisie zaslali slovenským orgánom 13. februára 2019 list, v ktorom uviedli svoje predbežné stanoviská k tejto záležitosti, pričom slovenským orgánom oznámili, že Komisia zvažuje vydanie príkazu o pozastavení pomoci v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (5) a dáva im príležitosť predložiť pripomienky. |
|
(6) |
Slovenské orgány 5. marca 2019 odpovedali na list Komisie z 13. februára 2019. |
2. OPIS ODVODU Z MALOOBCHODNÉHO PREDAJA
|
(7) |
Dňa 28. septembra 2018 bol slovenskému parlamentu predložený návrh zákona, ktorým sa zavádza odvod z maloobchodného predaja. V pôvodnom návrhu sa stanovil 2,5 % odvod z obratu maloobchodníkov, ak:
|
|
(8) |
V pôvodnom návrhu zákona o odvode z maloobchodného predaja sa obchodné aliancie a franšízy považovali za maloobchodných predajcov podliehajúcich odvodu z maloobchodného predaja, ak splnili určité podmienky (6). Aby sa zoskupenie obchodných prevádzkarní považovalo za maloobchodného predajcu podľa návrhu zákona o odvode z maloobchodného predaja, stačilo, aby používalo rovnaké alebo vzájomne zameniteľné označenie obchodným názvom, ktoré možno označiť za franšízu. Obchodné aliancie boli navyše výslovne zahrnuté do vymedzenia pojmu maloobchodného predajcu, ak jej členovia boli združení na účel spoločného nákupu tovarov, alebo iným spôsobom využívajú výhody zosúladeného postupu vo vzťahu k dodávateľovi tovarov. |
|
(9) |
V priebehu legislatívneho procesu sa do pôvodného návrhu zaviedlo niekoľko zmien, na základe ktorých sa dospelo k týmto hlavným prvkom odvodu z maloobchodného predaja:
|
|
(10) |
Podľa zákona o odvode z maloobchodného predaja použije ministerstvo poľnohospodárstva čistý výnos z tohto odvodu najmä na podporu poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektoru. Čisté výnosy predstavujú rozdiel medzi a) príjmami z odvodu z maloobchodného predaja a b) výškou zníženia dane z príjmu právnických osôb v dôsledku odpočítania odvodu z maloobchodného predaja. |
|
(11) |
Zákon o odvode z maloobchodného predaja nadobudol účinnosť 1. januára 2019. Prvým odvodovým obdobím je obdobie od januára do marca 2019, pričom odvod sa má uhradiť do konca apríla 2019. |
3. SŤAŽNOSŤ
|
(12) |
Podľa sťažovateľa predstavuje odvod z maloobchodného predaja štátnu pomoc pre maloobchodníkov, ktorí sú úplne alebo čiastočne oslobodení od tohto odvodu. Sťažovateľ okrem toho tvrdí, že maloobchodníci vo vlastníctve zahraničných osôb, ktorí majú 45 % podiel na maloobchodnom trhu, zaplatia 99 % odvodu z maloobchodného predaja. |
|
(13) |
Podľa údajov za rok 2017, ktoré predložil sťažovateľ (10), v Slovenskej republike bolo identifikovaných 42 maloobchodných reťazcov s ročným obratom v rozmedzí od 3 miliónov do 1,45 miliardy EUR, ale odvodu z maloobchodného predaja bude podliehať len sedem najväčších maloobchodníkov (s ročnými obratmi od 134 miliónov do 1,45 miliardy EUR). Z týchto siedmich maloobchodníkov budú dvaja maloobchodníci, ktorí dosahujú najnižší obrat, od odvodu čiastočne oslobodení. Zvyšných 35 maloobchodných reťazcov s ročnými obratmi do 100 miliónov EUR bude úplne oslobodených od odvodu, pretože majú prevádzky v menej ako 12 okresoch. |
|
(14) |
V neposlednom rade 25 z 35 oslobodených maloobchodných reťazcov s individuálnymi obratmi v rozmedzí od 9 do 100 miliónov EUR je členom jednej obchodnej aliancie s kombinovaným ročným obratom vyšším ako 1 miliarda EUR. |
4. STANOVISKO SLOVENSKÝCH ORGÁNOV
|
(15) |
Podľa slovenských orgánov dominuje na trhu s potravinami v Slovenskej republike niekoľko maloobchodných reťazcov (tie, ktoré spĺňajú podmienky na uplatňovanie odvodu z maloobchodného obratu). Hoci v tomto prípade nejde o dominantné postavenie v súlade s pravidlami ochrany hospodárskej súťaže, silné deformačné postavenie týchto maloobchodných reťazcov na trhu je nepopierateľné. Uvedené maloobchodné reťazce využívajú nekalé praktiky, zneužívajú svoju trhovú silu, nerovnomerne rozdeľujú marže a prostredníctvom cenového diktátu vyvíjajú tlak na miestnych výrobcov. V dôsledku toho tieto maloobchodné reťazce generujú zisky, ktoré sú disproporčné oproti ziskom iných účastníkov potravinového reťazca. Cieľom odvodu z maloobchodného predaja je zabezpečiť, aby maloobchodné reťazce prispievali k spravodlivému prerozdeleniu ziskov v potravinovom dodávateľskom reťazci prevodom určitej časti ich ziskov na štát. Štát následne investuje príjmy z tohto odvodu do výroby a spracovania potravín v súlade s pravidlami štátnej pomoci. |
|
(16) |
Slovenské orgány ďalej tvrdia, že oslobodenie určitých spoločností od odvodu nepredstavuje štátnu pomoc, pretože oslobodení maloobchodníci nespôsobujú narušenie potravinového dodávateľského reťazca, a preto sa nachádzajú v inej situácii než maloobchodníci, ktorí sú povinní platiť odvod. Konkrétne slovenské orgány tvrdia, že:
|
|
(17) |
Slovenské orgány takisto tvrdia, že odvod z maloobchodného predaja, nemožno považovať za štátnu pomoc, pretože nemá žiadny vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Maloobchodníci vo vlastníctve zahraničných osôb môžu vstúpiť na slovenský trh za rovnakých podmienok ako maloobchodníci vo vlastníctve slovenských osôb a od odvodu z maloobchodného predaja budú oslobodení na základe splnenia rovnakých podmienok ako slovenskí maloobchodníci. Podniky oslobodené od odvodu z maloobchodného predaja okrem toho dodávajú tovar len na obmedzenom území Slovenskej republiky a je nepravdepodobné, že by takéto podniky prilákali zákazníkov zo zahraničia. Odvod z maloobchodného predaja nemá žiadny vplyv na podmienky týkajúce sa cezhraničných investícií alebo usadenie sa. |
|
(18) |
Keďže slovenské orgány zastávajú názor, že odvod z maloobchodného predaja nezahŕňa štátnu pomoc, domnievajú sa, že nie je potrebné skúmať jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom. |
5. EXISTENCIA POMOCI
|
(19) |
V článku 107 ods. 1 zmluvy sa stanovuje: „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. |
|
(20) |
Preto, aby sa opatrenie považovalo za pomoc v zmysle tohto ustanovenia, musia byť splnené tieto kumulatívne podmienky: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a musí byť financované zo štátnych prostriedkov; ii) musí poskytovať nejakú výhodu podniku; iii) táto výhoda musí byť selektívna a iv) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi. |
5.1. Štátne zdroje a pripísateľnosť štátu
|
(21) |
Aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc, musí byť pripísateľné štátu a musí byť financované zo štátnych prostriedkov. |
|
(22) |
Keďže odvod z maloobchodného predaja vyplýva zo zákona slovenského parlamentu, je jasne pripísateľný Slovenskej republike. |
|
(23) |
Pokiaľ ide o financovanie opatrenia zo štátnych zdrojov, ak výsledok opatrenia je taký, že štát sa zriekne príjmov, ktoré by za normálnych okolností vybral od podniku, je táto podmienka tiež splnená (11). V tomto prípade Komisia zaujíma predbežné stanovisko, že stanovením výnimiek z odvodu z maloobchodného predaja sa Slovenská republika zrieka zdrojov, ktoré by inak bola oprávnená vyberať od podnikov, ktoré sú úplne alebo čiastočne oslobodené od tohto odvodu. |
5.2. Výhoda
|
(24) |
Ak opatrenie prijaté štátom zlepšuje čistú finančnú situáciu podniku, konštatuje sa existencia výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (12). Ak sa preukáže existencia výhody, je potrebné zohľadniť účinok samotného opatrenia (13). Pokiaľ ide o fiškálne opatrenia, výhoda sa môže poskytnúť prostredníctvom rôznych typov zníženia daňového zaťaženia spoločnosti, najmä prostredníctvom oslobodenia od dane alebo zníženia uplatniteľnej sadzby dane, daňového základu alebo splatnej sumy dane (14). Napriek tomu, že opatrenie, ktoré spočíva v oslobodení od dane alebo odvodu alebo v ich znížení, nepredstavuje prevod prostriedkov od štátu, vytvára výhodu, pretože stavia podniky, na ktoré sa vzťahuje, do finančnej situácie, ktorá je výhodnejšia ako situácia iných daňových subjektov, a má za následok stratu príjmu pre štát (15). |
|
(25) |
Zákonom o odvode z maloobchodného predaja sa zavádza odvod z obratu maloobchodníkov predávajúcich potraviny konečným spotrebiteľom. Ako sa uvádza v bode (9), v zákone sa stanovuje oslobodenie určitých kategórií maloobchodníkov a obratu z určitých maloobchodných predajní od odvodu. Preto sa na základe ustanovení zákona o odvode z maloobchodného predaja poskytuje určitým podnikom úplná alebo čiastočná úľava, pokiaľ ide o platbu odvodu z maloobchodného predaja. Takéto oslobodenie predstavuje pre dané podniky výhodu v tom zmysle, že sú oslobodené od finančných nákladov, konkrétne od odvodu z obratu z predaja potravín konečným spotrebiteľom. |
|
(26) |
Komisia preto zaujíma predbežné stanovisko, že v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ poskytuje zákon o odvode z maloobchodného predaja maloobchodníkom, ktorí predávajú potraviny konečným spotrebiteľom a ktorí sú úplne alebo čiastočne oslobodení od platby odvodu z maloobchodného predaja, ekonomickú výhodu. |
5.3. Selektívnosť
|
(27) |
Podľa judikatúry posúdenie podmienky týkajúcej sa selektívnosti príslušnej výhody si vyžaduje v prvom rade zistenie, či v rámci danej právnej úpravy zvýhodňuje dotknuté vnútroštátne opatrenie „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“ pred inými podnikmi, ktoré sa z hľadiska cieľa sledovaného uvedenou úpravou nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii a sú tak vystavené odlišnému zaobchádzaniu, ktoré možno v podstate kvalifikovať ako diskriminačné (16). |
5.3.1. Diskriminuje opatrenie medzi porovnateľnými podnikmi?
|
(28) |
Na to, aby sa vnútroštátne daňové opatrenie mohlo považovať za selektívne, musí Komisia najskôr identifikovať bežný alebo „obvyklý“ daňový systém uplatniteľný v dotknutom členskom štáte, t. j. tzv. referenčný systém, a ďalej preukázať, že dané daňové opatrenie sa odchyľuje od uvedeného systému, pretože zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa z hľadiska cieľa sledovaného daným systémom nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (17). |
|
(29) |
Referenčný systém tvorí jednotný súbor pravidiel, ktoré sa všeobecne uplatňujú – na základe objektívnych kritérií – na všetky podniky patriace do rozsahu jeho pôsobnosti vymedzeného cieľom systému. V tomto prípade Komisia považuje za referenčný systém odvod z maloobchodného predaja uplatniteľný na podniky zaoberajúce sa predajom potravín konečnému spotrebiteľovi v Slovenskej republike. |
|
(30) |
Podľa § 4 ods. 1 zákona o odvode z maloobchodného predaja sa tento odvod vyberá z celého obratu maloobchodníkov predávajúcich potraviny vrátane ich obratu, ktorý nepochádza z predaja potravín. Fiškálnym cieľom tohto odvodu je teda zdaniť obrat maloobchodníkov predávajúcich potraviny, ktorý predstavuje predmet tejto daňovej povinnosti a zdaniteľnú udalosť (18). Z hľadiska uvedeného cieľa sú všetci maloobchodníci predávajúci potraviny v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. |
|
(31) |
Ako už bolo vysvetlené v bode (25), v zákone o odvode z maloobchodného predaja sa zavádzajú určité podmienky na uplatňovanie odvodu z maloobchodného predaja, ako aj určité oslobodenia pre určité typy podnikov alebo pre obrat z určitých maloobchodných predajní v závislosti od ich umiestnenia. V dôsledku toho Komisia zaujíma predbežné stanovisko, že nasledujúce kategórie maloobchodníkov, ktorí sú úplne alebo čiastočne oslobodení od odvodu z maloobchodného predaja, sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii ako maloobchodníci, na ktorých sa odvod z maloobchodného predaja vzťahuje:
|
|
(32) |
Pokiaľ ide o prvú kategóriu oslobodených maloobchodníkov, z údajov za rok 2017 (19), ktoré predložil sťažovateľ, vyplýva, že kým jeden člen obchodnej aliancie (s individuálnym obratom 136 miliónov EUR) spĺňa podmienky na uplatňovanie odvodu z maloobchodného predaja na individuálnej úrovni, 25 maloobchodníkov s individuálnymi obratmi v rozmedzí od 9 do 100 miliónov EUR (ktorí sú členmi jednej obchodnej aliancie s kombinovaným ročným obratom vyšším ako 1 miliarda EUR) odvodu nepodlieha, pretože každý z nich má prevádzky v menej než 15 % okresov v Slovenskej republike. |
|
(33) |
Pokiaľ ide o druhú kategóriu oslobodených podnikov, podľa informácií, ktoré poskytli slovenské orgány, v Slovenskej republike je 79 okresov, čo znamená, že na to, aby maloobchodník podliehal odvodu z maloobchodného predaja, musel by mať prevádzky aspoň v 12 okresoch. Podľa štúdie, ktorú poskytol sťažovateľ (20), je s výnimkou veľkých medzinárodných maloobchodníkov na slovenskom maloobchodnom trhu typické, že domáci maloobchodníci nepôsobia na celoštátnej úrovni, ale len v rámci jedného alebo niekoľkých regiónov. Títo maloobchodníci sú obvykle členmi obchodných aliancií. Takisto sa zdá, že určití maloobchodníci sa zameriavajú na širší región Bratislavy. Vzhľadom na zavedenie podmienky mať prevádzky aspoň v 15 % okresov, bude preto odvodu z maloobchodného predaja podliehať len 7 zo 42 identifikovaných maloobchodných reťazcov v Slovenskej republike. |
|
(34) |
Pokiaľ ide o oslobodenie MSP, podľa informácií, ktoré predložil sťažovateľ (21), v roku 2017 malo 26 zo 42 maloobchodných reťazcov identifikovaných na slovenskom trhu obrat nižší ako 50 miliónov EUR. Mnohí z týchto maloobchodníkov by vzhľadom na počet zamestnancov alebo ich celkovú ročnú súvahu pravdepodobne spadali do vymedzenia pojmu MSP (22). |
|
(35) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že úplné alebo čiastočné oslobodenie kategórií maloobchodníkov uvedených v bode (31) od odvodu predstavuje výnimku z referenčného systému a je preto prima facie diskriminačné. |
5.3.2. Je opatrenie odôvodnené povahou a všeobecnou štruktúrou referenčného systému?
|
(36) |
Opatrenie spočívajúce vo výnimke z uplatňovania všeobecného pravidla môže byť odôvodnené, ak dotknutý členský štát môže preukázať, že toto opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad referenčného systému. V tomto ohľade je potrebné rozlišovať medzi cieľmi, ktoré sú stanovené pre osobitný referenčný systém a nie sú vlastné tomuto systému, a vlastnými mechanizmami samotného systému, ktoré sú nevyhnutné na uskutočňovanie týchto cieľov (23). Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby opatrenia boli proporcionálne a nešli nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa v tom zmysle, že daný cieľ by nebolo možné dosiahnuť opatreniami menšieho rozsahu (24). |
|
(37) |
Podľa slovenských orgánov je cieľom odvodu z maloobchodného predaja prerozdeliť v rámci potravinového dodávateľského reťazca disproporčné zisky, ktoré sú maloobchodné reťazce so značnou trhovou silou schopné vyťažiť prostredníctvom cenového diktátu a vyvíjania tlaku na miestnych výrobcov. V tejto fáze má Komisia pochybnosti o tom, či odvod z maloobchodného predaja dosahuje tento cieľ vhodným a proporcionálnym spôsobom. |
|
(38) |
Len v súvislosti s predajňami výrobcov a maloobchodníkmi, v prípade ktorých výška odvodu nepresahuje 5 000 EUR za štvrťrok, možno dospieť k záveru, že nedokážu vyťažiť disproporčné zisky prostredníctvom cenového diktátu a vyvíjania tlaku na výrobcov. Maloobchodníci predávajúci potraviny, ktoré primárne (aspoň z 80 %) vyrába tá istá alebo pridružená spoločnosť, nemajú obchodný záujem na tom, aby uplatňovali nekalé obchodné praktiky voči tejto pridruženej spoločnosti a len okrajovo spolupracujú s dodávateľmi potravín, ktorí sú tretími stranami. Pokiaľ ide o oslobodenie maloobchodníkov, v prípade ktorých výška odvodu nepresahuje 5 000 EUR za štvrťrok, ide o maloobchodníkov s obratom do 200 000 EUR za štvrťrok. Nie je pravdepodobné, že by takíto malí maloobchodníci mali trhovú silu, ktorá by im umožňovala diktovať ceny alebo vyvíjať tlak na výrobcov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k predbežnému záveru, že oslobodenie týchto dvoch kategórií maloobchodníkov od odvodu z maloobchodného predaja je odôvodnené. |
|
(39) |
Na druhej strane nie je vylúčené, že ostatné kategórie maloobchodníkov oslobodených od odvodu z maloobchodného predaja by mohli diktovať ceny a vyvíjať tlak na miestnych výrobcov vzhľadom na svoju trhovú veľkosť. |
|
(40) |
Pokiaľ ide o obchodné aliancie a franšízy, ich trhová sila vo vzťahu k ich dodávateľom sa musí posudzovať skôr na kolektívnej než na individuálnej úrovni, keďže uskutočňujú spoločný nákup tovaru alebo praktizujú iné zosúladené postupy vo vzťahu k dodávateľom. Slovenské orgány netvrdia, že franšízy a obchodné aliancie – a ich členovia na kolektívnej úrovni – nemajú trhovú silu, o čom svedčí aj skutočnosť, že ich v návrhu zákona, ktorý bol pôvodne predložený slovenskému parlamentu, zahrnuli do rozsahu pôsobnosti odvodu z maloobchodného predaja. |
|
(41) |
Pokiaľ ide o jednu obchodnú alianciu (25), Komisia poznamenáva, že jeden z jej členov bude odvodu podliehať, kým ostatní členovia budú od neho oslobodení napriek tomu, že čerpajú výhody zo zosúladených postupov pri nákupe tovaru. Z údajov za rok 2017, ktoré predložil sťažovateľ (26), vyplýva, že kým traja maloobchodníci s ročným obratom v rozmedzí od 134 do 148 miliónov EUR by odvodu z maloobchodného predaja podliehali, členovia obchodnej aliancie (27) s individuálnym obratom do 100 miliónov EUR a kombinovaným ročným obratom vyšším ako 1 miliarda EUR by odvodu nepodliehali. Z údajov databázy Euromonitor International vyplýva, že v roku 2018 tá istá obchodná aliancia mala 7,7 % podiel na trhu, vďaka čomu sa stala tretím najväčším maloobchodným reťazcom na Slovensku a mala podstatne vyšší podiel na trhu než niektorí maloobchodníci, ktorí by odvodu podliehali, ako napríklad štvrtý najväčší maloobchodník (28), ktorý má 3,8 % podiel na trhu, či ďalší maloobchodník (29), ktorý má len 0,4 % podiel na trhu. Ďalšie dve obchodné aliancie (30) patria medzi najväčšie maloobchodné reťazce v Slovenskej republike a majú tiež podstatne vyšší podiel na trhu (2 % a 2,4 %) než iní maloobchodníci, ktorí odvodu podliehajú. Odvodu však podlieha len jeden z ich členov, pričom ostatní členovia sú oslobodení. |
|
(42) |
V dôsledku toho, aj keď sú maloobchodníci, zoskupení v obchodnej aliancii alebo franšíze, jednotlivo príliš malí na to, aby diktovali ceny a vyvíjali tlak na výrobcov, ak ťažia zo zosúladených postupov vo vzťahu k dodávateľom, ich ekonomická sila na kolektívnej úrovni neodôvodňuje oslobodenie od odvodu udelené týmto podnikom podľa zákona o odvode z maloobchodného predaja. Pokiaľ ide o tvrdenie slovenských orgánov, že obchodné aliancie nemusia mať právnu subjektivitu resp. nemusia generovať príjmy priamo z maloobchodu, pokiaľ franšíza alebo obchodná aliancia, ku ktorej patrí, spĺňa podmienky uplatňovania odvodu na kolektívnej úrovni, od každého z ich členov by sa mohlo požadovať, aby odvod priznávali a platili ako jednotlivý podnik. V každom prípade skutočnosť, že členovia zoskupenia prevádzkarní nemajú spoločného vlastníka, nevylučuje existenciu selektívneho zaobchádzania. |
|
(43) |
Pokiaľ ide o maloobchodníkov, ktorí pôsobia v menej ako 15 % všetkých okresov, geografický rozsah činností maloobchodníka sa nezdá byť relevantným ukazovateľom na stanovenie jeho trhovej sily. Ak je obrat v súlade s domnienkou slovenských orgánov primeraným ukazovateľom trhovej sily, Komisia poznamenáva, že maloobchodník, ktorý je významne zastúpený (a má vysoký obrat) len v niekoľkých okresoch, stále môže mať značnú trhovú silu v porovnaní s miestnymi dodávateľmi potravín, pričom maloobchodník, ktorý je zastúpený v menšej miere (a má nižší obrat) v mnohých okresoch nemusí mať takú silu. |
|
(44) |
Geografický rozsah činností maloobchodníka nie je nevyhnutne meradlom potenciálneho dosahu tohto maloobchodníka, pokiaľ ide o zákazníkov (čo by mohlo odzrkadľovať jeho trhovú silu). Navyše, najľudnatejší okres na Slovensku má viac než 174 tisíc obyvateľov, pričom ten najmenej ľudnatý má približne 12 tisíc obyvateľov (31). Preto maloobchodník s prevádzkami v menej ako 11 okresoch s veľkým počtom obyvateľov môže mať dosah na podstatne vyšší počet zákazníkov než maloobchodný predajca s prevádzkami vo viac než 11 okresoch (s nižším počtom obyvateľov). Summa summarum, maloobchodníci, ktorí pôsobia v menej ako 12 okresoch, môžu mať porovnateľnú trhovú silu ako maloobchodníci s podobnými obratmi, ktorí pôsobia vo viac ako 12 okresoch. |
|
(45) |
Tvrdenie slovenských orgánov, že maloobchodníci, ktorí majú prevádzky v menej než 15 % okresov, pôsobia v oblastiach, ktoré nie sú ekonomicky životaschopné, a preto majú význam zo spoločenského hľadiska, nie je podporené žiadnymi štúdiami ani údajmi. Naopak podľa štúdie (32), ktorú predložil sťažovateľ, sa určití maloobchodníci zameriavajú na bohatšiu klientelu v širšom regióne Bratislavy. Slovenské orgány takisto nevysvetlili, ako uvedené tvrdenie súvisí so sledovaným cieľom odvodu z maloobchodného predaja. |
|
(46) |
Pokiaľ ide o MSP, slovenské orgány nepredložili žiadne údaje ani štúdie, ktoré by vysvetľovali tvrdenie, že maloobchodné reťazce s obratom do 50 miliónov EUR nemajú dostatočnú trhovú silu na to, aby ťažili z potravinového dodávateľského reťazca disproporčné zisky rovnako ako veľkí maloobchodní predajcovia. Slovenské orgány sa vo svojom stanovisku odvolali na návrh Komisie na smernicu o nekalých obchodných praktikách (33). Odhliadnuc od toho, že tento návrh nestanovuje daň z obratu, ale zakazuje určité formy nekalých obchodných praktík, jeho rozsah uplatňovania sa vzťahuje na oveľa širšiu kategóriu podnikov, než je kategória podnikov oslobodená od odvodu z maloobchodného predaja. Podľa článku 1 ods. 2 návrhu smernice o nekalých obchodných praktikách, ktorý sa v súčasnosti prerokúva v rámci legislatívneho postupu schvaľovania, „sa táto smernica uplatňuje na určité nekalé obchodné praktiky, ktoré sa vyskytujú pri predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov dodávateľmi, ktorých ročný obrat nepresahuje 2 milióny EUR, nákupcom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 2 milióny EUR (...)“. To znamená, že aj MSP s obratom oveľa nižším ako 50 miliónov EUR môžu u svojich menších dodávateľov presadzovať nespravodlivé obchodné podmienky. |
|
(47) |
Pokiaľ ide o špecializovaných maloobchodníkov, podľa zákona o odvode z maloobchodného predaja sa za špecializovaného maloobchodníka považuje maloobchodník, ktorý získava aspoň 80 % svojho obratu z predaja jednej kategórie výrobkov (napr. mliečnych výrobkov alebo mäsa). Nešpecializovaný maloobchodník získava z rovnakej kategórie výrobkov oveľa menšiu časť svojho obratu. To znamená, že špecializovaný maloobchodník s obratom porovnateľným s obratom nešpecializovaného maloobchodníka bude mať výrazne vyšší obrat v konkrétnej kategórii výrobkov, a preto je pravdepodobnejšie, že bude mať ekonomickú silu voči dodávateľom príslušných výrobkov. |
|
(48) |
Pokiaľ ide o zariadenia spoločného stravovania, tieto pôsobia v potravinovom dodávateľskom reťazci na rovnakom stupni ako maloobchodníci – predávajú potraviny konečným spotrebiteľom. Ak zariadenia spoločného stravovania spĺňajú ostatné podmienky pre uplatňovanie odvodu z maloobchodného predaja (napr. výška odvodu presahuje 5 000 EUR za štvrťrok), potom môžu mať rovnakú ekonomickú silu ako maloobchodníci rovnakej veľkosti a takisto môžu prispievať k nespravodlivému rozdeleniu ziskov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Preto, ak cieľom odvodu z maloobchodného predaja je prerozdeliť zisky zo všetkých subjektov, ktoré predávajú potraviny konečným spotrebiteľom, zdá sa, že neexistuje žiaden dôvod na oslobodenie zariadení spoločného stravovania od tohto odvodu. |
|
(49) |
Pokiaľ ide o oslobodenie od odvodu na základe obratu maloobchodníkov v obciach, ktoré nemajú viac ako tri predajne predávajúce potraviny konečným spotrebiteľom, a o oslobodenie od odvodu na základe obratu predajní s menej ako 10 zamestnancami v najmenej rozvinutých okresoch Slovenskej republiky, slovenské orgány nepredložili argumenty, podľa ktorých by títo maloobchodníci nemohli diktovať ceny či vyvíjať tlak na výrobcov. Slovenské orgány namiesto toho uvádzajú, že cieľom tohto oslobodenia je zaistiť zabezpečovanie dodávok potravín. Komisia má pochybnosti o tom, či tento cieľ predstavuje inherentný cieľ odvodu z maloobchodného predaja na základe obratu, ktorého sledovaným účelom je prerozdelenie disproporčných ziskov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Je skutočne otázne, či je možné zosúladiť zaistenie zabezpečovania dodávok potravín s uvedeným sledovaným cieľom. Ak sa na maloobchodný reťazec odvod vzťahuje, a preto sa považuje za reťazec so značnou trhovou silou, ktorý generuje disproporčné zisky, tieto zisky môže generovať zo všetkých svojich maloobchodných predajní bez ohľadu na to, kde sa tieto predajne nachádzajú. V každom prípade slovenské orgány neposkytli žiadne dôkazy ani posúdenie vplyvu o tom, ako takéto oslobodenie od odvodu ovplyvňuje zabezpečovanie dodávok potravín. Slovenské orgány takisto nepredložili žiadny dôkaz o tom, že v príslušných okresoch sú dodávky potravín nedostatočne zabezpečené, alebo že by uplatňovanie odvodu z maloobchodného predaja v týchto okresoch spôsobilo tento nedostatok. V neposlednom rade slovenské orgány nevysvetľujú, ako obmedzenie oslobodenia od odvodu na obchody, ktoré nemajú viac ako 10 zamestnancov, prispieva k potravinovej bezpečnosti alebo splneniu cieľa odvodu z maloobchodného predaja. |
|
(50) |
Napokon, pokiaľ ide o maloobchodníkov, ktorí generujú menej ako 25 % svojho obratu z predaja potravín konečným spotrebiteľom, podiel predaja potravín na obrate maloobchodníka nemá vplyv na jeho schopnosť diktovať ceny alebo vyvíjať tlak na miestnych výrobcov. Predaj potravín maloobchodníkom so značným celkovým obratom, aj keď je tento predaj potravín nižší ako 25 %, môže v absolútnom vyjadrení prekročiť predaj potravín maloobchodníkom s menším celkovým obratom, aj keď je predaj potravín vyšší ako 25 %. To by naznačovalo, že prvý uvedený maloobchodník môže mať väčšiu trhovú silu v potravinovom dodávateľskom reťazci, a to aj napriek nižšiemu podielu predaja potravín na jeho obrate. |
|
(51) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že prima facie diskriminácia spôsobená odvodom z maloobchodného predaja nie je odôvodnená, pokiaľ ide o tieto kategórie maloobchodníkov:
|
5.3.3. Predbežný záver o selektívnosti
|
(52) |
Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že odvod z maloobchodného predaja je selektívny, pretože zvýhodňuje kategórie podnikov uvedené v bode 51, v porovnaní s podnikmi, ktoré sú povinné platiť odvod z maloobchodného predaja. |
|
(53) |
Zdá sa, že slovenské orgány vo svojom stanovisku tvrdia, že cieľ uvedený v bode 37 by sa mal zohľadniť pri posudzovaní toho, či maloobchodníci, ktorí sú od odvodu oslobodení, sa z hľadiska cieľa referenčného systému nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii ako maloobchodníci, ktorí sú povinní platiť odvod z maloobchodného predaja. Komisia nesúhlasí, pretože relevantným na účely posúdenia porovnateľnosti situácie je fiškálny cieľ, pričom ostatné vlastné ciele opatrenia možno zohľadniť len na účely objektívneho odôvodnenia diskriminácie spôsobenej daným opatrením. Avšak, aj keby sa cieľ uvedený v bode 37 mohol zohľadniť v rámci posudzovania porovnateľnosti uskutočneného v časti 5.3.1., uplatniteľné by boli rovnaké úvahy ako v časti 5.3.2. Maloobchodníci uvedení v bode 51 by sa teda považovali za maloobchodníkov v porovnateľnej situácii ako maloobchodníci, na ktorých sa odvod z maloobchodného predaja vzťahuje. V dôsledku toho by Komisia dospela k predbežnému záveru, že príslušné oslobodenie od odvodu vedie k diskriminácii medzi maloobchodníkmi v porovnateľnej situácii a je prima facie selektívne bez toho, aby bolo odôvodnené povahou a všeobecnou štruktúrou systému. |
5.4. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod v rámci Únie
|
(54) |
Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy opatrenie na to, aby predstavovalo štátnu pomoc, musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a musí ovplyvňovať obchod v rámci Únie. |
|
(55) |
Maloobchod v Slovenskej republike je otvorený hospodárskej súťaži. Opatrením sa podniky oslobodené od odvodu oslobodzujú od odvodu, ktorý by inak museli zaplatiť zo svojho rozpočtu. Pomoc poskytnutá v rámci tohto opatrenia preto predstavuje prevádzkovú pomoc a ako taká môže zlepšiť konkurenčné postavenie oslobodených podnikov v porovnaní s maloobchodnými podnikmi, ktoré odvodu podliehajú. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prevádzková pomoc narúša hospodársku súťaž. Akákoľvek pomoc poskytnutá podnikom oslobodeným od odvodu z maloobchodného predaja by sa preto mala považovať za pomoc, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením, keďže posilňuje finančnú pozíciu týchto podnikov na slovenskom maloobchodnom trhu. |
|
(56) |
Maloobchodný trh na Slovensku sa vyznačuje prítomnosťou slovenských prevádzkovateľov, ako aj prevádzkovateľov z iných členských štátov (34). Oslobodenie od odvodu z maloobchodného predaja poskytuje selektívnu výhodu určitým maloobchodným podnikom, zatiaľ čo iní maloobchodníci, najmä v zahraničnom vlastníctve, odvodu z maloobchodného predaja podliehajú. |
|
(57) |
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora nie je potrebné preukázať, že pomoc má skutočný vplyv na obchod medzi členskými štátmi, ale stačí preukázať len to, že takýto obchod môže ovplyvniť (35). Súdny dvor konkrétne rozhodol, že „ak finančná pomoc priznaná štátom posilňuje postavenie podniku v porovnaní s inými podnikmi, ktoré si konkurujú v obchode v rámci [Únie], tento obchod sa musí považovať za ovplyvnený pomocou“. (36) Navyše, podpora z verejných zdrojov môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi aj vtedy, ak sa jej príjemca priamo nepodieľa na cezhraničnom obchodovaní. Takáto podpora môže napríklad sťažiť vstup prevádzkovateľov z iných členských štátov na trh (37). Dokonca aj podpora poskytnutá podniku, ktorý poskytuje len miestne alebo regionálne služby, môže mať vplyv na obchod, ak by takéto služby mohli poskytovať aj podniky z iných členských štátov (aj prostredníctvom práva usadiť sa) (38). |
|
(58) |
V tomto prípade oslobodenie od odvodu z maloobchodného predaja posilňuje postavenie oslobodených podnikov v porovnaní s podnikmi, ktoré odvodu podliehajú. Na základe informácií, ktoré predložil sťažovateľ, šiesti zo siedmich maloobchodníkov, ktorí budú podliehať odvodu z maloobchodného predaja, sú vo vlastníctve podnikov so sídlom v iných členských štátoch. Opatrenie preto posilňuje postavenie podnikov oslobodených od odvodu v porovnaní s podnikmi, ktoré odvodu budú podliehať a ktoré súťažia na trhu EÚ, a teda dané opatrenie môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. |
|
(59) |
Opatrenie by okrem toho mohlo odradiť nových prevádzkovateľov z iných členských štátov od vstupu na slovenský trh, ak títo prevádzkovatelia nespĺňajú podmienky na oslobodenie od odvodu. |
|
(60) |
Komisia sa preto v tejto fáze domnieva, že opatrenie môže narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a môže mať vplyv na obchod v rámci Únie. |
5.5. Predbežné závery o existencii pomoci
|
(61) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zaujíma predbežné stanovisko, že odvod z maloobchodného predaja predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. |
6. ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI S VNÚTORNÝM TRHOM
|
(62) |
Opatrenia štátnej pomoci možno považovať za zlučiteľné na základe výnimiek stanovených v zmluve, najmä v článku 107 ods. 2 a 3 a v článku 106 ods. 2 ZFEÚ. Je povinnosťou členského štátu, ktorý pomoc poskytuje, aby preukázal, že je táto štátna pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom v súlade s článkom 107 ods. 2 alebo 3 zmluvy (39). |
|
(63) |
Komisia poznamenáva, že slovenské orgány neposkytli žiadne argumenty, prečo je dané opatrenie zlučiteľné s vnútorným trhom. |
|
(64) |
Komisia v tejto fáze zastáva názor, že sa neuplatňuje žiadna z výnimiek uvedených v daných ustanoveniach, keďže cieľom opatrenia zrejme nie je dosiahnutie žiadneho z cieľov uvedených v týchto ustanoveniach. |
|
(65) |
Komisia takisto pripomína, že za zlučiteľné s vnútorným trhom nemôže vyhlásiť také opatrenie štátnej pomoci, ktorého aspekty pomoci sú v rozpore s inými ustanoveniami zmluvy, ktoré sú nerozlučne späté s predmetom pomoci (40). Komisia v tejto fáze nemôže vylúčiť, že odvod z maloobchodného predaja je zameraný predovšetkým na podniky so zahraničným vlastníkom, čo by mohlo predstavovať porušenie článkov 49 a 54 ZFEÚ, v ktorých je stanovená základná sloboda usadiť sa (41). |
|
(66) |
Komisia má v dôsledku toho silné pochybnosti o tom, či opatrenie možno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom. |
7. NEOPRÁVNENOSŤ POMOCI A MOŽNÉ VYMÁHANIE
|
(67) |
Opatrenie nebolo Komisii notifikované v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, ani nebolo Komisiou vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom. Na základe predbežného posúdenia vykonaného Komisiou by sa opatrenie zavedené zákonom o odvode z maloobchodného predaja malo považovať za opatrenie, ktoré zahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (42). Keďže opatrenie nadobudlo účinnosť v rozpore s povinnosťou zachovať existujúci stav, ktorá sa stanovuje v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, toto opatrenie takisto predstavuje prima facie neoprávnenú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2015/1589. |
|
(68) |
Ak sa vo formálnom vyšetrovacom konaní potvrdí, že opatrenie predstavuje neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc, v dôsledku tohto zistenia sa musí každá poskytnutá pomoc vymáhať od jej príjemcov podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2015/1589. Výška prípadnej poskytnutej pomoci, ktorá by sa mala vymáhať od príjemcov, by musela byť určená pre každého jednotlivého príjemcu prostredníctvom výpočtu odvodu z maloobchodného predaja, ktorý by prevádzkovateľ musel zaplatiť v prípade neexistencie tohto opatrenia. Sumy, ktoré by sa mali vymôcť od príjemcov pomoci, by mali zahŕňať úrok z vymáhanej sumy vypočítaný od dátumu poskytnutia pomoci. |
|
(69) |
Pomoc sa však nemusí vymáhať od podniku, ktorý bol od odvodu oslobodený, pokiaľ je výška jeho pomoci nižšia ako hranica pomoci de minimis vo výške 200 000 EUR stanovená v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 1407/2013 (43), za predpokladu, že sú splnené ostatné požiadavky stanovené v uvedenom nariadení. |
8. PRÍKAZ NA POZASTAVENIE POMOCI
|
(70) |
Listami z 11. januára a 13. februára 2019 boli slovenské orgány informované o tom, že Komisia zvažuje vydanie príkazu na pozastavenie pomoci v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (44). Slovenské orgány dostali možnosť predložiť pripomienky, ktoré predložili listom z 5. marca 2019 a v ktorých tvrdia, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc. |
|
(71) |
Z uvedených dôvodov sa Komisia v tejto fáze domnieva, že opatrenie poskytuje určitým podnikom selektívnu výhodu, ktorá je odvodená zo štátnych zdrojov a je pripísateľná Slovenskej republike, a že opatrenie má potenciálny rušivý vplyv na hospodársku súťaž a obchod v rámci Únie. Komisia sa v tejto fáze preto domnieva, že opatrenie by mohlo predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na základe uvedených dôvodov sa Komisia okrem toho domnieva, že pomoc je neoprávnená, pretože Komisii nebola notifikovaná pred jej poskytnutím zo strany Slovenska, ako sa vyžaduje v článku 108 ods. 3 zmluvy. |
|
(72) |
Kvalifikácia vnútroštátneho opatrenia, ktoré je predmetom rozhodnutia o začatí formálneho vyšetrovacieho konania, ako neoprávnenej štátnej pomoci ukladá členskému štátu, ktorému je dané rozhodnutie určené, povinnosť bezodkladne pozastaviť uplatňovanie tohto opatrenia (45). Na to, aby Komisia mohla bojovať proti akémukoľvek porušeniu pravidiel stanovených v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, jej Súdny dvor a článok 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 navyše priznali právomoc nariadiť dotknutému členskému štátu po tom, čo ho vyzve, aby sa vyjadril, okamžité pozastavenie pomoci, ktorú považuje za neoprávnenú (46). |
|
(73) |
Príkaz na pozastavenie pomoci je preto dočasným opatrením, ktoré môže Komisia prijať, aby od členského štátu vyžadovala pozastavenie akejkoľvek neoprávnenej pomoci až do prijatia konečného rozhodnutia zo strany Komisie. Podmienky vydania príkazu na pozastavenie pomoci, ktoré sú stanovené v článku 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589, sú dvojaké: a) vecná podmienka, konkrétne kvalifikácia, v tejto fáze konania, dotknutého vnútroštátneho opatrenia zo strany Komisie ako neoprávnenej štátnej pomoci a b) procesná podmienka, ktorou sa dotknutému členskému štátu poskytuje možnosť predložiť svoje pripomienky (47). |
|
(74) |
Odvod z maloobchodného predaja nadobudol účinnosť 1. januára 2019. Prvé odvodové obdobie je prvý štvrťrok 2019 (január – marec 2019), pričom odvod sa má uhradiť do konca apríla 2019. Keď boli slovenské orgány požiadané o ich pripomienky k možnému začatiu formálneho vyšetrovacieho konania a k možnému vydaniu príkazu na pozastavenie pomoci, obmedzili tieto pripomienky len na vyjadrenie názoru, že dané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc. Vzhľadom na tieto pripomienky sa Komisia domnieva, že existuje riziko, že i napriek začatiu formálneho vyšetrovacieho konania slovenské orgány nepozastavia z vlastnej iniciatívy opatrenie, ktoré sa uplatňuje v rozpore s notifikačnou povinnosťou a povinnosťou zachovať existujúci stav, ktoré ukladá zmluva (48). |
|
(75) |
Vzhľadom na očakávané účinky opatrenia opísaného vo vyššie uvedenom posúdení štátnej pomoci je nevyhnutné bezodkladne pozastaviť uplatňovanie tohto opatrenia. Komisia preto považuje za potrebné vydať v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 príkaz na pozastavenie pomoci. |
9. ZÁVER
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa Komisia rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s opatrením zavedeným zákonom o odvode z maloobchodného predaja.
Komisia vyzýva slovenské orgány a zainteresované tretie strany, aby vo svojich pripomienkach k tomuto listu uviedli všetky informácie potrebné na úplné posúdenie danej veci a aby Komisii predložili náležité informácie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 108 ods. 2 ZFEÚ žiada Slovenskú republiku, aby do jedného mesiaca od doručenia tohto listu predložila svoje pripomienky a poskytla všetky informácie, ktoré môžu pomôcť pri posudzovaní opatrenia. Komisia žiada, aby slovenské orgány bezodkladne zaslali kópiu tohto listu všetkým (potenciálnym) príjemcom pomoci, alebo ich aspoň informovali vhodnými prostriedkami.
Komisia si dovoľuje pripomenúť Slovenskej republike, že článok 108 ods. 3 ZFEÚ má odkladný účinok (t. j. žiadny podnik by nemal mať nárok na štátnu pomoc v rámci tohto opatrenia, dokiaľ Komisia neukončí formálne vyšetrovanie), a upozorňuje slovenské orgány na článok 16 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589, v ktorom sa stanovuje, že ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu.
Komisia v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 vyžaduje od Slovenskej republiky, aby pozastavila uplatňovanie opatrenia, dokiaľ Komisia neprijme rozhodnutie o zlučiteľnosti zákona o odvode z maloobchodného predaja s vnútorným trhom (príkaz na pozastavenie pomoci).
Prešetrovaním štátnej pomoci nie sú dotknuté prešetrovania týkajúce sa súladu opatrení so základnými slobodami ustanovenými v zmluve.
Komisia upozorňuje Slovenskú republiku, že bude informovať zainteresované strany prostredníctvom uverejnenia tohto listu a jeho stručného zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia bude tiež informovať zainteresované strany v krajinách EZVO, ktoré sú signatármi dohody o EHP, uverejnením oznamu v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, ako aj Dozorný úrad EZVO zaslaním kópie tohto listu. Všetky tieto zainteresované strany budú vyzvané, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu tohto uverejnenia.
(1) Act No 385/2018 Coll. of 13 December 2018 on Special Levy on Retail Chains and on amendments to Act No 595/2003 Coll. on income tax, as subsequently amended.
(2) Retailers that are food producers (or affiliated to food producers) with at least 80 % of their net turnover coming from the sale of the food they produce to end consumers.
(3) Council Regulation (EU) 2015/1589 of 13 July 2015 laying down detailed rules for the application of Article 108 of the Treaty on the Functioning of the European Union (OJ L 248, 24.9.2015, p. 9).
(4) Zákon č. 385/2018 Z. z. z 13. decembra 2018 o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
(5) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 19.
(6) Konkrétne v § 2 ods. 1 písm. a) návrhu zákona o odvode z maloobchodného predaja sa stanovuje, že „obchodným reťazcom sa rozumie zoskupenie obchodných prevádzkarní, ktoré používajú rovnaké alebo vzájomne zameniteľné označenie obchodným názvom alebo ktoré sú prevádzkované tým istým podnikateľom alebo vzájomne majetkovo alebo personálne prepojenými podnikateľmi, alebo obchodná aliancia […]“ (zvýraznené autorom). Okrem toho v § 2 ods. 1 písm. e) návrhu zákona o odvode z maloobchodného predaja sa stanovuje, že obchodnou alianciou je „zoskupenie obchodných prevádzkarní prevádzkovaných viacerými fyzickými osobami alebo právnickými osobami so samostatnou právnou subjektivitou, ktoré nie sú majetkovo alebo personálne prepojenými podnikateľmi, združených na účel spoločného nákupu tovarov, alebo iným spôsobom využívajúce výhody zosúladeného postupu vo vzťahu k dodávateľovi tovarov“.
(7) V znení zákona o odvode z maloobchodného predaja, ktoré prijal slovenský parlament, bolo vymedzenie pojmu obchodný reťazec v § 2 ods. 1 písm. a) zmenené takto: „zoskupenie obchodných prevádzkarní, ktoré používajú rovnaké alebo vzájomne zameniteľné označenie obchodným názvom a ktoré sú prevádzkované tým istým podnikateľom alebo vzájomne majetkovo alebo personálne prepojenými podnikateľmi […]“ (zvýraznené autorom).
(8) Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. e) návrhu zákona o odvode z maloobchodného predaja nebolo zahrnuté do konečnej verzie prijatého zákona.
(9) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1 – 78).
(10) Príloha 6 k sťažnosti: Obraty a informácie o trhových podieloch obchodných reťazcov.
(11) Rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing Ltd a Komisia, C-83/98 P, EU:C:2000:248, body 48 až 51. Podobne opatrenie, ktoré určitým podnikom umožňuje zníženie dane alebo odklad platby normálne splatnej dane, môže predstavovať štátnu pomoc (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., spojené veci C-78/08 až C-80/08EU:C:2011:550, bod 46).
(12) Vec C-417/10, 3M Italia, EU:C:2012:184, bod 38.
(13) Vec 173/73, Taliansko/Komisia, EU:C:1974:71, bod 13.
(14) Rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, EU:C:2005:768, bod 78; rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a iní, C-222/04, EU:C:2006:8, bod 132; rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia, C-522/13, EU:C:2014:2262, body 21 až 31.
(15) Rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04 a C-41/05, EU:C:2006:403, bod 30 a rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de España, C-387/92, EU:C:1994:100, bod 14.
(16) Vec C-374/17, A Brauerei, EU:C:2018:1024, bod 35 a citovaná judikatúra.
(17) Vec C-374/17, A Brauerei, EU:C:2018:1024, bod 36 a citovaná judikatúra.
(18) Vec C-374/17, A Brauerei, EU:C:2018:1024, bod 39.
(19) Príloha 6 k sťažnosti: Obraty a informácie o trhových podieloch obchodných reťazcov.
(20) Príloha 2 k sťažnosti: Štúdia INNES o osobitnom odvode obchodných reťazcov – čo bolo uvedené v konečnej verzii (berúc do úvahy zmeny a doplnenia zo 6. decembra 2018).
(21) Príloha 6 k sťažnosti: Obraty a informácie o trhových podieloch obchodných reťazcov.
(22) Maloobchodníci sú oslobodení od maloobchodnej dane, ak spadajú do vymedzenia pojmu v článku 2 ods. 1 prílohy I k nariadeniu č. 651/2014, v ktorom sa stanovuje: „Kategóriu mikropodnikov, malých a stredných podnikov („MSP“) tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. EUR a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. EUR.“
(23) Vec C-374/17, A Brauerei EU:C:2018:1024, bod 48 a citovaná judikatúra.
(24) Spojené veci C-78/08 až C-80/08, Paint Graphos, EU:C:2011:550, body 73 a 75.
(25) CBA Kereskedelmi Kft.
(26) Príloha 6 k sťažnosti: Obraty a informácie o trhových podieloch obchodných reťazcov.
(27) Coop Jednota Slovensko, spotrebné družstvo.
(28) Billa (Rewe Group).
(29) Milk-Agro, spol. s.r.o.
(30) Potraviny FRESH s.r.o a CBA Kereskedelmi Kft.
(31) Pozri údaje uverejnené Štatistickým úradom Slovenskej republiky pre okres Prešov a okres Medzilaborce: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/indicators/.
(32) Príloha 2 k sťažnosti: Štúdia INNES o osobitnom odvode obchodných reťazcov – čo bolo uvedené v konečnej verzii (berúc do úvahy zmeny a doplnenia zo 6. decembra 2018).
(33) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci, COM(2018) 173 final – 2018/082 (COD). Pozri aj legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci [COM(2018) 0173 – C8-0139/2018 – 2018/0082(COD)] uverejnené na webovom sídle Európskeho parlamentu: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+TA+P8-TA-2019-0152+0+DOC+PDF+V0//SK.
(34) Napr. Tesco (Spojené kráľovstvo), Lidl (Nemecko), Kaufland (Nemecko), Billa (Rakúsko), Terno (Malta), CBA Slovakia (Luxembursko).
(35) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 2015, Eventech/The Parking Adjudicator, C-518/13, EU:C:2015:9, bod 65; rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2013, Libert a i., spojené veci C-197/11 a C-203/11, EU:C:2013:288, bod 76.
(36) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 2015, Eventech/The Parking Adjudicator, C-518/13, EU:C:2015:9, bod 66; rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2013, Libert a i., spojené veci C-197/11 a C-203/11, EU:C:2013:288, bod 77; rozsudok Všeobecného súdu zo 4. apríla 2001, Friulia Venezia Giulia, T-288/97, EU:T:2001:115, bod 41.
(37) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 2015, Eventech/The Parking Adjudicator, C-518/13, EU:C:2015:9, bod 67; rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2013, Libert a i., spojené veci C-197/11 a C-203/11, EU:C:2013:288, bod 78; rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans, C-280/00, EU:C:2003:415, bod 78.
(38) Rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans, C-280/00, EU:C:2003:415, body 77 a 78.
(39) Vec T-68/03, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, EU:T:2007:253, bod 34.
(40) Vec C-74/76, Ianelli/Meroni, EU:C:1977:51, bod 14.
(41) Pozri, analogicky, rozsudok Súdneho dvora z 5. februára 2014, Hervis Sport-és Divatkereskedelmi Kft. C-385/12, EU:C:2014:47, v ktorom Súdny dvor rozhodol takto: „Články 49 ZFEÚ a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu v oblasti dane z obratu z maloobchodnej činnosti v predajniach, ktorá daňovníkom, ktorí tvoria v rámci určitej skupiny spoločností ‚prepojené podniky‘ v zmysle tejto právnej úpravy, ukladá povinnosť sčítať ich obraty na účely uplatnenia značne progresívnej sadzby dane a následne rozdeliť takto získanú sumu dane medzi nich pomerne podľa ich skutočných obratov, ak – čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu – daňovníci patriaci do skupiny spoločností a podliehajúci najvyššej sadzbe osobitnej dane sú vo väčšine prípadov ‚prepojení‘ so spoločnosťami, ktoré majú svoje sídlo v inom členskom štáte.“
(42) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).
(43) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis. Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1 – 8.
(44) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 19.
(45) Rozsudok Všeobecného súdu z 25. apríla 2018, Maďarsko/Komisia, T-554/15, EU:T:2018:220, bod 27.
(46) Rozsudok Všeobecného súdu z 25. apríla 2018, Maďarsko/Komisia, T-554/15, EU:T:2018:220, bod 30.
(47) Rozsudok Všeobecného súdu z 25. apríla 2018, Maďarsko/Komisia, T-554/15, EU:T:2018:220, bod 70.
(48) Rozsudok Všeobecného súdu z 25. apríla 2018, Maďarsko/Komisia, T-554/15, EU:T:2018:220, bod 136.