(1)

Bezprecedentná geopolitická nestabilita a rýchle zhoršovanie situácie v súvislosti s regionálnymi a globálnymi hrozbami a bezpečnosťou, najmä nevyprovokovanou a neodôvodnenou útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, ktorá vystavila Úniu a jej členské štáty vysokému riziku naplnenia konvenčných vojenských hrozieb, si vyžadujú naliehavé a výrazné zvýšenie výdavkov Únie na výskum, inováciu a vývoj, priemyselné kapacity a rozvoj infraštruktúry spojenej s odolnosťou, bezpečnosťou a obranou. Európska obranná technologická a priemyselná základňa (ďalej len „EDTIB“) čelí pretrvávajúcim prekážkam v prístupe k financovaniu, najmä k súkromnému financovaniu investícií, a to z dôvodu rizík, ktoré účastníci trhu spájajú s takýmito investíciami. V dôsledku toho je nevyhnutné mobilizovať verejné investície súvisiace s obranou. Ako sa uvádza v spoločnej bielej knihe Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. marca 2025 o európskej obrannej pripravenosti 2030 (ďalej len „spoločná biela kniha“), ktorá poskytuje rámec pre plán ReArm Europe, Únia by preto mala urobiť viac, aby z rozpočtu Únie podporila vyriešenie naliehavej potreby spočívajúcej vo zvýšení európskych investícií do obrany, a to popri zvýšení vnútroštátnych výdavkov členských štátov na obranu. Využívanie finančných programov Únie na podporu technológií a výrobkov s dvojakým použitím a súvisiacich s obranou slúži ako krok smerom k európskej obrannej pripravenosti. Takéto ich využívanie má takisto za cieľ posilniť civilno-vojenskú spoluprácu medzi členskými štátmi vzhľadom na vzájomne prospešné účinky presahovania. Akcie podporované príslušnými programami Únie by mohli náležite zohľadniť príslušné činnosti vykonávané Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) a inými partnermi, ak takéto činnosti slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie.

(2)

Mali by sa podporovať investície do rozvoja špičkových spôsobilostí s dvojakým použitím a obranných spôsobilostí, keďže takéto investície prispievajú k širším cieľom Únie v oblasti spoločenskej odolnosti, bezpečnosti a konkurencieschopnosti. Na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty prispievali k silnej a odolnej EDTIB a mali z nej prospech, je nevyhnutný rozvoj priemyselného odvetvia s dvojakým použitím a obranného priemyslu v celej Únii, pričom treba prihliadať na riziká spojené s čoraz viac sa zhoršujúcou bezpečnostnou situáciou Únie.

(3)

Platforma strategických technológií pre Európu (ďalej len „STEP“) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/795 (4) je iniciatívou, ktorej cieľom je posilniť konkurencieschopnosť Únie mobilizáciou finančných prostriedkov z 11 existujúcich programov Únie na kritické technológie v troch strategických odvetviach: digitálne technológie a inovácie v oblasti špičkových technológií, čisté technológie efektívne využívajúce zdroje a biotechnológie. Platforma STEP tak je dobrým prostriedkom na koordinovanú a synergickú mobilizáciu zdrojov Únie v prospech obrany vrátane kľúčových digitálnych hraničných technológií potrebných na vývoj výrobkov a technológií obranného priemyslu.

(4)

Hoci podpora technológií s obrannými dôsledkami je v súčasnosti možná v rámci troch existujúcich strategických odvetví identifikovaných v rámci platformy STEP, zdá sa, že treba zvýšiť potenciál rozvoja výskumu, priemyslu a inovácií v odvetví obrany stanovením štvrtého strategického odvetvia v rámci platformy STEP zameraného na obranné technológie bez toho, aby sa ohrozilo plánované vedúce technologické postavenie Únie v existujúcich odvetviach. Toto štvrté strategické odvetvie by malo zabezpečiť, aby sa stimuly platformy STEP využívali na zvýšenie financovania inovatívnych obranných technológií z prostriedkov Únie s cieľom účinne reagovať na súčasné a vznikajúce hrozby a prispievať k európskej konkurencieschopnosti v súlade s cieľmi platformy STEP. Pod obrannými technológiami by sa mali chápať technológie stelesnené vo výrobkoch obranného priemyslu alebo potrebné na ich vývoj a výrobu, vrátane výrobkov obranného priemyslu uvedených v prílohe k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES (5). V súlade s prístupom uplatňovaným na ostatné tri odvetvia stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/795 by Komisia mala aktualizovať usmernenia stanovené v uvedenom nariadení tak, aby sa vzťahovali na štvrté strategické odvetvie, a to aj pokiaľ ide o výklad obranných technológií. Pokiaľ ide o umelú inteligenciu, gigatovárne umelej inteligencie by sa mali stať kľúčovou infraštruktúrou na rýchle rozšírenie sily umelej inteligencie v oblasti obranných technológií.

(5)

Okrem toho, v záujme optimalizácie kapacít programov zahrnutých do platformy STEP s cieľom mobilizovať zdroje Únie na potreby obrany treba objasniť, že tieto programy môžu sledovať ciele a vykonávať činnosti, ktoré súvisia so zvyšovaním konkurencieschopnosti a odolnosti EDTIB, ako aj výskumné a vývojové činnosti v oblasti obrany.

(6)

Program Horizont Európa, ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (6), je programom Únie na financovanie výskumu a inovácií, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu v globálnom vedúcom postavení Únie vo vede a technológiách. Akcelerátor Európskej rady pre inováciu (ďalej len „EIC“) zriadený uvedeným nariadením poskytuje podporu najmä inováciám, ktoré majú prelomový potenciál a sú prevratnej povahy s potenciálom rozširovania a ktoré môžu byť pre súkromných investorov priveľmi rizikové. Malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), startupy a niektoré malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou pôsobiace v odvetví obrany potrebujú financovanie na komercializáciu inovatívnych výrobkov. Takéto právne subjekty však čelia väčším prekážkam v prístupe k finančným prostriedkom v porovnaní s právnymi subjektmi v iných odvetviach. Ako sa zdôrazňuje v spoločnej bielej knihe, je potrebné zvýšiť európsku obrannú pripravenosť, pretože Európa je v súčasnosti zasiahnutá vojnou, agresiou a inými nepriateľskými činmi. Na tento účel je potrebné výrazne zvýšiť podporu inovácií s veľkým vplyvom súvisiacich s obranou vrátane veľmi potrebnej podpory pre MSP, startupy a niektoré malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sú ochotné rozšíriť takéto inovácie s veľkým vplyvom súvisiace s obranou. Súčasná štruktúra programov Únie vrátane Európskeho obranného fondu (ďalej len „EDF“) však neposkytuje rozsah, flexibilitu ani rýchlosť potrebnú na účinnú a včasnú mobilizáciu takejto podpory. Súčasná štruktúra by mohla vytvoriť neistotu pre právne subjekty v odvetví obrany, pokiaľ ide o prístup k podpore na technológie s potenciálnym dvojakým použitím. Vzhľadom na závažnosť hrozieb v súčasnom prostredí sú mimoriadne opatrenia odôvodnené a potrebné. Zatiaľ čo podpora výskumu a vývoja v oblasti obrany sa uskutočňuje prostredníctvom EDF, ktorý je osobitným programom v rámci programu Horizont Európa, na základe súčasného strategického kontextu je vhodné otvoriť EIC Akcelerátor pre akcie zamerané na potenciálne dvojaké použitia a zároveň rozvíjať civilné použitia. Podpora rozširujúcich sa podnikov v rámci schémy STEP Scale Up EIC Akcelerátora (ďalej len „schéma“) by sa mala rozšíriť aj na MSP, ktoré nemôžu získať komerčné úvery, vrátane startupov a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nemôžu získať komerčné úvery, napríklad na subjekty, ktoré už dostali podporu z Akcelerátora a ktoré uskutočňujú prelomové a disruptívne inovácie, ktoré nemôžu získať komerčné úvery, v oblasti kritických obranných technológií, pričom by sa mali vo vhodných prípadoch podporovať inovácie s potenciálom dvojakého použitia. Podpora rozširovania vo forme priamych kapitálových investícií, pri ktorých sa financovanie poskytuje priamo spoločnostiam, nie je k dispozícii v rámci existujúcich nástrojov financovania zameraných na obranu, najmä EDF a kapitálového nástroja v oblasti obrany zavedeného v rámci Programu InvestEU. Otvorenie schémy inováciám v oblasti kritických obranných technológií je preto potrebné na podporu právnych subjektov investujúcich do odvetvia obrany a zároveň na zabezpečenie komplementárnosti s inými existujúcimi nástrojmi Únie. Odôvodňuje to stanovenie cielenej výnimky v súčasnom viacročnom finančnom rámci zo zásady stanovenej v článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/695, podľa ktorej sa výskumné a inovačné činnosti v rámci programu Horizont Európa zameriavajú výlučne na civilné uplatnenie, pričom sa zabraňuje zbytočnej duplicite. Cielenou výnimkou nie je dotknutý výsledok nadchádzajúcich rokovaní v súvislosti s budúcim viacročným finančným rámcom. Komisia by mala zabezpečiť riadny dohľad nad uplatňovaním cielenej výnimky, a to aj prostredníctvom zberu a nahlasovania vhodných údajov v rámci existujúceho monitorovania a hodnotenia EIC, bez vytvárania dodatočnej administratívnej záťaže pre účastníkov.

(7)

Keďže inovačné činnosti s dvojakým použitím by mohli ovplyvniť strategické aktíva, záujmy, autonómiu alebo bezpečnosť Únie alebo strategické záujmy Únie a jej členských štátov, môže byť potrebné upraviť v príslušných pracovných programoch v rámci programu Horizont Európa pravidlá oprávnenosti s cieľom umožniť, aby bola účasť obmedzená na právne subjekty usadené len v členských štátoch alebo na právne subjekty usadené v určených pridružených krajinách popri členských štátoch, alebo vylúčiť účasť právnych subjektov, ktoré sú usadené v Únii alebo v pridružených krajinách a ktoré sú pod priamou alebo nepriamou kontrolou nepridružených tretích krajín alebo právnych subjektov z nepridružených tretích krajín. Článok 48 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/695 by sa preto mal zmeniť tak, aby sa zaviedla takáto možnosť. Možnosť prispôsobiť pravidlá oprávnenosti v príslušných pracovných programoch je špecifická pre nové inovačné činnosti, ktoré majú dvojaké použitie, a nemá vplyv na pravidlá upravujúce podporu činností s civilným uplatnením v rámci programu Horizont Európa ani na financovanie takýchto činností.

(8)

Keďže inovačné činnosti v oblasti kritických obranných technológií môžu významne ovplyvniť bezpečnostné a obranné záujmy Únie a jej členských štátov, je potrebné stanoviť osobitné pravidlá oprávnenosti, ktorými sa zabezpečí súlad s inými nástrojmi Únie v odvetví obranného priemyslu a ktoré zohľadnia útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine. Takýmito osobitnými pravidlami oprávnenosti by sa mala obmedziť účasť na právne subjekty usadené v Únii, na Ukrajine alebo v členovi Európskeho združenia voľného obchodu, ktorý je členom Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“) (ďalej len „člen EHP“) a ktorý je pridružený k programu Horizont Európa. Uvedenými pravidlami by sa mala vylúčiť účasť právnych subjektov, ktoré sú pod priamou alebo nepriamou kontrolou inej tretej krajiny než je Ukrajina alebo člen EHP pridružený k programu Horizont Európa, alebo právnych subjektov z takejto tretej krajiny. Právny subjekt usadený v Únii alebo v členovi EHP pridruženom k programu Horizont Európa, ktorý je pod kontrolou inej tretej krajiny než je Ukrajina alebo člen EHP pridružený k programu Horizont Európa, alebo právneho subjektu z inej tretej krajiny než je Ukrajina alebo člen EHP pridružený k programu Horizont Európa, by však mal byť oprávnený byť prijímateľom za predpokladu, že záruky schválené v súlade s vnútroštátnymi postupmi členského štátu alebo člena EHP, v ktorom je právny subjekt usadený, sa sprístupnia Komisii.

(9)

Vzhľadom na naliehavú a mimoriadnu potrebu ďalej posilňovať suverenitu a bezpečnosť Únie, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2024/795, a s cieľom zabezpečiť rýchlu mobilizáciu a reinvestície finančných zdrojov v kritických odvetviach vrátane projektov s dvojakým použitím a projektov v oblasti obrany v rámci EIC Akcelerátora v rámci programu Horizont Európa je vhodné odchýliť sa od článku 212 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Vzhľadom na uvedené okolnosti a potrebu rýchlej dostupnosti finančných prostriedkov je obzvlášť potrebné umožniť, aby vrátené platby vrátane vrátených preddavkov, príjmov a nepoužitých súm bez poplatkov a nákladov na investičnú zložku kombinovaného financovania EIC v rámci pilotného projektu EIC zahrnutého do programu Horizont 2020 nesmerovali do rozpočtu Únie, ale aby sa radšej opätovne investovali do Fondu EIC s cieľom financovať projekty s civilným uplatnením, ako aj projekty s dvojakým použitím a projekty v oblasti obrany, ktoré využívajú zmenený rozsah pôsobnosti. Časový rámec stanovený v článku 212 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mal zmeniť, aby sa zabezpečilo zmysluplné vykonávanie za výnimočných okolností. Aby sa to umožnilo, je potrebné zaviesť výnimku z uvedeného ustanovenia.

(10)

EDF zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 (8) je vedúcim programom na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácií, efektívnosti a technologickej autonómie obranného priemyslu Únie. Cieľom EDF je podporovať akcie napomáhajúce vývoju prelomových obranných technológií. S cieľom lepšie riešiť osobitosti takýchto akcií, ako je ich obzvlášť malý rozsah alebo osobitná potreba rýchlej podpory, je vhodné výrazne skrátiť a zjednodušiť postupy rozhodovania o poskytnutí podpory na tieto akcie a zároveň v pracovnom programe vymedziť podmienky pre rozhodnutie o takejto podpore bez toho, aby sa oslabila zásada excelentnosti.

(11)

Takisto treba využiť synergie medzi EDF a inými programami Únie. Na tento účel by členské štáty, inštitúcie, orgány a agentúry Únie, tretie krajiny, medzinárodné finančné inštitúcie alebo iné tretie strany mali mať možnosť poskytovať dobrovoľné príspevky do EDF ako vonkajšie pripísané príjmy. Dobrovoľné presuny zdrojov pridelených členským štátom v rámci zdieľaného riadenia do EDF a kombinácia príspevkov z EDF s inými programami Únie v prípade osobitných akcií by mali byť možné za predpokladu, že kumulatívna podpora Únie nepresiahne celkové oprávnené náklady na akciu.

(12)

Európska rada 23. júna 2022 rozhodla o udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine, ktorá vyjadrila silnú vôľu spojiť obnovu s reformami na svojej európskej ceste. Európska rada rozhodla 15. decembra 2023 o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou a vyhlásila, že Únia a jej členské štáty sú naďalej odhodlané dlhodobo a spolu s partnermi prispievať k bezpečnostným záväzkom voči Ukrajine, ktoré jej pomôžu pri obrane, odolávaní destabilizačným snahám a odrádzaní od činov agresie v budúcnosti. Silná podpora Ukrajiny je pre Úniu kľúčovou prioritou a náležitou reakciou na pevné politické odhodlanie Únie podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné. Komisia 5. marca 2023 navrhla vytvoriť nástroj (ďalej len „Nástroj na podporu Ukrajiny“) na riešenie škôd spôsobených útočnou vojnou Ruska ukrajinskej obrannej technologickej a priemyselnej základni (ďalej len „ukrajinská DTIB“) a na podporu jej rekonštrukcie, obnovy a modernizácie, pričom sa zohľadní jej možná budúca integrácia do EDTIB. Ukrajinská DTIB od začiatku komplexnej ruskej invázie na Ukrajinu výrazne rozvinula svoje výskumné, vývojové a inovačné kapacity s cieľom riešiť potreby ukrajinských ozbrojených síl. V tejto súvislosti by zabezpečenie užšej spolupráce medzi EDTIB a ukrajinskou DTIB umožnilo prístup EDTIB k týmto spôsobilostiam a prispelo by k cieľu posilniť konkurencieschopnosť a inováciu EDTIB, pričom by bolo v súlade s nepretržitou podporou Únie pri posilňovaní obranných výrobných kapacít Ukrajiny. Vzhľadom na spoločné ciele a zámery Únie a Ukrajiny v oblasti obranného výskumu a vývoja a vzhľadom na prínosy pre obe strany, ktoré možno v tejto súvislosti očakávať od užšej integrácie, je preto vhodné pridružiť Ukrajinu k EDF.

(13)

Cieľom programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (9) je podporiť a urýchliť digitálnu transformáciu európskeho hospodárstva, priemyslu a spoločnosti a zlepšiť konkurencieschopnosť Európy v globálnom digitálnom hospodárstve. V tej súvislosti by sa mal program zamerať najmä na podporu projektov, služieb a kompetencií s potenciálnym dvojakým použitím v rámci všetkých svojich špecifických cieľov. Prispelo by to k posilneniu spoločenskej odolnosti Únie voči prebiehajúcim hybridným útokom a zahraničnému zasahovaniu. Vzhľadom na strategický význam cezhraničnej spolupráce a uľahčenia transferu technológií medzi členskými štátmi v projektoch s dvojakým použitím v digitálnom sektore by Komisia mala pri vyhodnocovaní projektov s dvojakým použitím zohľadniť transeurópsky rozmer. Preto je vhodné, aby sa toto kritérium na vyhodnotenie ponúk stalo povinným pre projekty s dvojakým použitím.

(14)

Na posilnenie technologickej suverenity a konkurencieschopnosti Únia potrebuje výpočtovú, cloudovú a dátovú infraštruktúru, ktorú si vyžaduje vedúce postavenie v oblasti umelej inteligencie. V rámci stratégie pre kontinent umelej inteligencie sú továrne umelej inteligencie a gigatovárne umelej inteligencie nevyhnutné na to, aby Únia dokázala konkurovať na celosvetovej úrovni a aby zabezpečila svoju strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť vo vede, vo výskume s potenciálom dvojakého použitia a v kritických priemyselných odvetviach vrátane obranného priemyslu. Modely umelej inteligencie novej generácie si vyžadujú rozsiahlu prepojenú výpočtovú infraštruktúru pre prelomové objavy v konkrétnych oblastiach vrátane obrany. Do špecifického cieľa 1 – Vysokovýkonná výpočtová technika v rámci programu Digitálna Európa je preto vhodné doplniť dodatočný operačný cieľ zameraný na zavádzanie a prevádzku tovární umelej inteligencie a gigatovární umelej inteligencie novej generácie, ktoré sa špecializujú na vývoj, trénovanie a prevádzkovanie najzložitejších, veľmi veľkých modelov a aplikácií umelej inteligencie, vrátane hardvéru a softvéru potrebného na takéto zavádzanie.

(15)

Zintenzívňujúce sa vystavenie Únie kybernetickým a hybridným hrozbám odôvodňuje doplnenie výslovného zamerania na odolnosť voči kybernetickým a hybridným hrozbám v rámci špecifického cieľa 3 programu Digitálna Európa. V špecifickom cieli 5 programu Digitálna Európa, Zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita, treba do operačného cieľa vymedzeného na podporu verejného sektora a oblastí verejného záujmu takisto doplniť odkaz na obranu s cieľom objasniť, že finančný príspevok Únie v rámci takéhoto cieľa možno rozšíriť na toto odvetvie.

(16)

Takisto môže byť potrebné upraviť pravidlá oprávnenosti v pracovnom programe programu Digitálna Európa pre špecifické a riadne odôvodnené prípady, aby právne subjekty usadené v pridružených krajinách alebo právne subjekty usadené v Únii, no ovládané z tretích krajín neboli oprávnené zúčastňovať sa na žiadnych alebo na niektorých akciách zameraných na technológie s potenciálom dvojakého použitia v rámci ktoréhokoľvek špecifického cieľa. Mali by sa preto prijať ustanovenia, ktoré to umožnia. V takýchto prípadoch by sa výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk mali obmedziť na právne subjekty, ktoré sú usadené alebo sa považujú za usadené v Únii a sú pod kontrolou členských štátov alebo ich štátnych príslušníkov.

(17)

Cieľom Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 (10) je urýchliť investície v oblasti transeurópskych sietí a umožniť synergie medzi odvetviami dopravy, energetiky a digitálnych technológií. S cieľom podporiť prepojenú výpočtovú infraštruktúru potrebnú pre výrobky a technológie obranného priemyslu a nad rámec uvedených oblastí by sa ciele NPE v sektore digitalizácie v rámci uvedeného nariadenia mali rozšíriť na zavádzanie a poskytovanie digitálnych kapacít, ako je cloud, umelá inteligencia, továrne umelej inteligencie a gigatovárne umelej inteligencie.

(18)

V spoločnej bielej knihe sa vojenská mobilita uznáva za základný faktor umožňujúci európsku bezpečnosť a obranu a zdôrazňuje sa pridaná hodnota Únie pri podpore infraštruktúry s dvojakým použitím pre mobilitu. V súvislosti so spoločnou bielou knihou Komisia a vysoká predstaviteľka uznali význam identifikácie projektov vojenskej mobility v problémových oblastiach a odstránenia kľúčových nedostatkov a úzkych miest pozdĺž štyroch prioritných koridorov vojenskej mobility Únie. Vojenská mobilita je takisto jedným z cieľov NPE. Politika transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) slúži ako kľúčový strategický nástroj pri budovaní cezhraničnej dopravnej infraštruktúry Únie. Hoci bola pôvodne určená na civilné účely, má tiež pozoruhodný potenciál z hľadiska dvojakého, civilno-vojenského použitia. Navyše sa v Niinistöovej správe z 30. októbra 2024 o posilnení európskej civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti konkrétne uvádza potreba zintenzívniť ďalšiu prácu na prioritných dopravných koridoroch s dvojakým použitím pre vojenské presuny a rozšíriť dodávateľské reťazce paliva pre ozbrojené sily pozdĺž týchto koridorov. Vzhľadom na význam posilnenia dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím so zreteľom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu Únie je vhodné objasniť, že osobitné činnosti v rámci akcií spadajúcich pod špecifický cieľ 3 ods. 2 NPE môžu v relevantných prípadoch zahŕňať opatrenia na ochranu dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím, pokiaľ ide o vojenskú protimobilitu, alebo na zabezpečenie palivovej infraštruktúry na dvojaké, civilno-obranné použitie.

(19)

Preskúmaním v polovici trvania Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a Kohézneho fondu, ktoré boli oba zriadené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (11), sa zaviedla možnosť investovať do obrannej infraštruktúry alebo infraštruktúry s dvojakým použitím s cieľom podporiť vojenskú mobilitu s využitím predbežného financovania vo výške 20 % plánovaných súm a možnosť uplatniť financovanie Únie zvýšené o 10 percentuálnych bodov nad uplatniteľnú mieru spolufinancovania, pričom neprekročí 100 %. Ak členské štáty presunú zdroje, ktoré im boli pridelené v rámci zdieľaného riadenia, do NPE, mali by využívať rovnaké podmienky týkajúce sa mier predbežného financovania a spolufinancovania projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím, aké sa zaviedli v rámci EFRR a Kohézneho fondu. V takom prípade by sa uvedené sumy mali vyhradiť na projekty, ktorými sa rozvíjajú prioritné koridory vojenskej mobility Únie identifikované členskými štátmi v prílohe II k Vojenským požiadavkám na vojenskú mobilitu v rámci aj mimo EÚ schválenej Radou 17. marca 2025, alebo v akejkoľvek novšej verzii uvedenej prílohy schválenej Radou, ako aj na digitálnu pripojiteľnosť a kapacity, vrátane logistických uzlov a cezhraničných úsekov týchto koridorov. V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovuje možnosť zaviesť podmienky účasti na osobitných postupoch udeľovania, ktoré majú vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok. Preto by malo byť možné stanoviť takéto osobitné podmienky v súvislosti s akciami, ktoré sa nachádzajú na jednom alebo viacerých prioritných koridoroch vojenskej mobility Únie, vrátane podmienok týkajúcich sa krajiny pôvodu vybavenia, tovaru, dodávok alebo služieb.

(20)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilniť výskumné a vývojové činnosti v oblasti dvojakého použitia a obrany, zvýšiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie a prispieť tak k obrannej pripravenosti Únie preorientovaním investícií na tieto kritické priority, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(21)

Vzhľadom na naliehavú potrebu umožniť kľúčové investície do obrany v súvislosti s pálčivými geopolitickými výzvami by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(22)

Nariadenia (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697, (EÚ) 2021/1153 a (EÚ) 2024/795 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 3 ods. 1 druhom pododseku sa dopĺňa toto písmeno:

2.

V článku 4 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

3.

Článok 6 sa mení takto:

4.

V článku 8 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

5.

V článku 12 sa odsek 5 nahrádza takto:

6.

V článku 20 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

7.

V prílohe I, špecifický cieľ 5, časť I sa bod 4 nahrádza takto:

„4.   Doprava, mobilita, energetika a životné prostredie

Zavádzanie decentralizovaných riešení a infraštruktúry, ktoré si vyžadujú rozsiahle digitálne aplikácie, ako sú prepojená a automatizovaná jazda, bezpilotné vzdušné, pozemné, hladinové a podvodné prostriedky, koncepcie inteligentnej mobility, inteligentné mestá, inteligentné vidiecke oblasti alebo najvzdialenejšie regióny, v záujme podpory politík v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia a v koordinácii s akciami na digitalizáciu odvetví dopravy a energetiky v rámci Nástroja na prepájanie Európy.“

1.

V článku 46 sa vkladá tento odsek:

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj).“ "

2.

Článok 48 sa mení takto:

1.

Článok 5 sa nahrádza takto:

2.

Článok 6 sa nahrádza takto:

3.

Vkladá sa tento článok:

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1060/oj)."

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj).“ "

1.

Článok 3 sa mení takto:

2.

V článku 8 ods. 4 sa dopĺňa toto písmeno:

3.

Článok 9 sa mení takto:

4.

V článku 15 ods. 2 sa vkladá toto písmeno:

(*6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1058/oj)."

(*7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1056/oj)."

(*8)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1328 z 10. augusta 2021, ktorým sa špecifikujú požiadavky na infraštruktúru uplatniteľné na niektoré kategórie opatrení v oblasti infraštruktúry s dvojakým použitím podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 (Ú. v. EÚ L 288, 11.8.2021, s. 37, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2021/1328/oj)."

(*9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj).“ "

1.

V odseku 1 písm. a) sa dopĺňa tento bod:

2.

V odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

3.

Odsek 7 sa nahrádza takto: