(1)

Podľa Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) (ďalej len „Parížska dohoda“), ktorá bola schválená rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1841 (4) sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 oC v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vyvíjať úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 oC v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Konferencia zmluvných strán UNFCCC tiež 13. novembra 2021 prijala Glasgowský klimatický pakt, v ktorom sa uznáva, že zmena klímy bude mať oveľa slabší vplyv, ak sa teplota zvýši o 1,5 oC, a nie o 2 oC, a rozhodla sa pokračovať v úsilí obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 oC. Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Parížskej dohody a sú pevne odhodlané vykonávať ju prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov a zvýšenia odstraňovania uhlíka.

(2)

V celosvetovom meradle sa v správach Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) poukazuje na klesajúcu pravdepodobnosť obmedzenia globálneho otepľovania na 1,5 oC, ak sa do konca tohto desaťročia a v nasledujúcich desaťročiach rýchlo a výrazne neznížia globálne emisie skleníkových plynov. V správach panelu IPCC sa takisto jasne uvádza, že ak sa má dosiahnuť nulová čistá bilancia emisií oxidu uhličitého (ďalej len „CO2“) alebo skleníkových plynov, na vyváženie ťažko odstrániteľných zvyškových emisií je nevyhnutné začať s odstraňovaním CO2. To si bude vyžadovať rozsiahle zavádzanie udržateľných činností na zachytávanie CO2 z atmosféry a jeho trvalé ukladanie do geologických, suchozemských alebo morských rezervoárov vrátane oceánov, alebo v produktoch s dlhodobou životnosťou. V súčasnosti a pri súčasných politikách Únia nesmeruje k dosiahnutiu požadovaného odstránenia uhlíka: odstraňovanie uhlíka v suchozemských ekosystémoch zaznamenalo za posledné roky pokles, pričom v súčasnosti v Únii nedochádza k žiadnemu významnému priemyselnému odstraňovaniu uhlíka.

(3)

Cieľom tohto nariadenia je vytvoriť dobrovoľný certifikačný rámec Únie pre trvalé odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch (ďalej len „certifikačný rámec Únie“), ktorým sa uľahčí a podporí zavádzanie vysokokvalitného odstraňovania uhlíka a znižovania pôdnych emisií pri plnom rešpektovaní cieľov Únie v oblasti biodiverzity a nulového znečistenia ako doplnok k udržateľnému znižovaniu emisií vo všetkých sektoroch. Certifikačný rámec Únie bude teda nástrojom na podporu dosiahnutia cieľov Únie v rámci Parížskej dohody, najmä kolektívneho dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality do roku 2050, stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (5). Všetko odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií certifikované podľa certifikačného rámca Únie by malo prispieť k dosiahnutiu vnútroštátne stanoveného príspevku Únie a jej cieľov v oblasti klímy. Aby sa predišlo dvojitému započítaniu, uvedené odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií by preto nemali prispievať k vnútroštátne stanovenému príspevku tretích strán ani k medzinárodným systémom dodržiavania súladu. Únia sa zaviazala aj k tomu, že po roku 2050 bude vytvárať záporné emisie. Dôležitým nástrojom na zvýšenie odstraňovania uhlíka v suchozemských ekosystémoch je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (6) o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“) do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, v ktorom sa stanovuje cieľ Únie v oblasti čistého odstraňovania na 310 miliónov ton ekvivalentu CO2 do roku 2030 a jednotlivým členským štátom sa prideľujú ciele.

(4)

Komisia vo svojom oznámení zo 6. februára 2024 s názvom „Smerovanie k ambicióznemu priemyselnému riadeniu uhlíka v EÚ“ plánuje posúdiť celkové ciele v oblasti potrieb odstraňovania uhlíka v súlade s ambíciou Únie v oblasti klímy do roku 2040 a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a následne záporné emisie; vypracovať možnosti politiky a podporné mechanizmy na priemyselné odstraňovanie uhlíka vrátane toho, či a ako ich započítať v systéme Únie na obchodovanie s emisiami, a súbežne posilniť výskum, inovácie a včasnú demonštráciu nových priemyselných technológií na odstraňovanie CO2 v Únii v rámci programu Horizont Európa, rámcového programu pre výskum a inovácie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (7), a Inovačného fondu zriadeného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (8). Okrem toho je vhodné, aby Komisia posúdila možnosti cieľov Únie v oblasti odstraňovania uhlíka vrátane jasného stanovenia samostatného cieľa pre trvalé odstraňovanie uhlíka.

(5)

Očakáva sa, že harmonizovaným certifikačným rámcom Únie sa posilní environmentálna integrita a transparentnosť trvalého odstraňovania uhlíka, uhlíkového pôdohospodárstva a ukladania uhlíka v produktoch, podporí sa dôvera v ich certifikáciu a zároveň sa znížia súvisiace administratívne náklady. Dobrovoľný charakter certifikačného rámca Únie znamená, že existujúce a nové verejné a súkromné systémy certifikácie budú môcť požiadať Komisiu o uznanie podľa tohto nariadenia, ale nebudú povinné tak urobiť, aby mohli pôsobiť v Únii.

(6)

V nariadení (EÚ) 2021/1119 sa takisto stanovuje záväzný cieľ Únie v oblasti klímy, pokiaľ ide o zníženie čistých domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V snahe zabezpečiť, aby sa do roku 2030 vynaložilo dostatočné úsilie na zmiernenie zmeny klímy, sa prínos k cieľu Únie v oblasti klímy na rok 2030 v podobe čistých odstraňovaní obmedzuje na 225 miliónov ton ekvivalentu CO2.

(7)

Certifikačným rámcom Únie sa v Únii podporí rozvoj trvalého odstraňovania uhlíka, uhlíkového pôdohospodárstva a ukladania uhlíka v produktoch, ktoré vedú k jednoznačnému pozitívnemu vplyvu na klímu, a zároveň sa zabráni environmentálne klamlivým vyhláseniam. Čo sa týka uhlíkového pôdohospodárstva, certifikačný rámec Únie by mal podnecovať aj vykonávanie činností, ktoré vytvárajú vedľajšie prínosy pre biodiverzitu, čím prispievajú k dosiahnutiu cieľov obnovy prírody stanovených v práve Únie.

(8)

V snahe uľahčiť prístup nových technológií na trh je vhodné, aby certifikačný rámec Únie stimuloval aj výskum a inovácie, a to aj zdôrazňovaním úlohy príslušných výskumných programov. V tejto súvislosti sa Komisia a členské štáty nabádajú, aby nadviazali interdisciplinárnu spoluprácu, do ktorej sa zapoja celoštátne a regionálne výskumné inštitúcie, vedci, poľnohospodári a malé a stredné podniky.

(9)

V snahe podporiť prevádzkovateľov, ktorí sú ochotní vynaložiť doplňujúce úsilie na to, aby sa udržateľným spôsobom zvýšilo odstraňovanie uhlíka alebo znížili pôdne emisie, by mal certifikačný rámec Únie zohľadňovať rôzne druhy činností, ich špecifiká a súvisiaci vplyv na životné prostredie. V tomto nariadení by sa preto mali jasne vymedziť pojmy trvalé odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch, ako aj ďalšie prvky certifikačného rámca Únie. Jeho rozsah by mal zahŕňať aj činnosti, ktorými sa zlepšuje ukladanie uhlíka v geologických, suchozemských alebo morských rezervoároch vrátane oceánov a v produktoch s dlhodobou životnosťou. Činnosti by mali zahŕňať jeden alebo viacero postupov alebo procesov, ktorými sa odstraňuje uhlík z atmosféry. S niektorými činnosťami, napríklad činnosťami založenými na využívaní biouhlia, sa v závislosti od konkrétnych podmienok, za ktorých sa vykonávajú, môžu spájať rozličné typy čistých prínosov odstraňovania uhlíka a rôzne trvania uskladnenia uhlíka. V uplatniteľných metodikách certifikácie, ktoré sa majú stanoviť na úrovni Únie podľa tohto nariadenia, by sa podľa toho mali stanoviť vhodné pravidlá monitorovania a zodpovednosti.

(10)

V prípade uhlíkového pôdohospodárstva môžu príslušné činnosti zahŕňať prax a procesy vykonávané v rámci morských a pobrežných ekosystémov. Príslušné činnosti môžu zahŕňať aj prax alebo procesy, ktorými sa znižujú emisie skleníkových plynov z pôdy alebo ktoré vedú k zníženiu uvoľňovania uhlíka do atmosféry z pôdnych úložísk uhlíka, ako sa uvádza v oddiele B písm. e) a f) prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/841, teda napríklad činnosti, ktorými sa zlepšuje obhospodarovanie pôdy alebo sa nimi obnovujú degradované rašeliniská. Okrem toho by sa do kvantifikácie činností uhlíkového pôdohospodárstva malo zahrnúť aj zníženie emisií z poľnohospodárskej pôdy zodpovedajúce emisiám z kategórie zdroja podľa panelu IPCC, ktorou je poľnohospodárstvo, podkategórie poľnohospodárske pôdy, ako sa uvádza v tabuľke 3.D spoločného formátu nahlasovania podľa usmernení k dohovoru UNFCCC týkajúcich sa nahlasovania v ročných inventúrach zmluvných strán a uvedených v prílohe I k uvedenému dohovoru, pokiaľ tieto zníženia emisií vyplývajú z činnosti, ktorou sa celkovo znižujú emisie uhlíka z úložísk uhlíka v pôde alebo ktorou sa celkovo zvyšuje odstraňovanie uhlíka v úložiskách biogénneho uhlíka. Naopak činnosti, ktoré nevedú k odstraňovaniu uhlíka ani ku zníženiu pôdnych emisií, ako napríklad projekty predchádzania odlesňovaniu alebo projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, by nemali byť zahrnuté do certifikačného rámca Únie.

(11)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť požiadavky, na základe ktorých by malo byť odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií spôsobilé na certifikáciu podľa certifikačného rámca Únie. Na tento účel by sa mali odstraňovania uhlíka a znižovania pôdnych emisií presne a spoľahlivo kvantifikovať a mali by sa vytvárať len činnosťami, ktorých výsledkom je čistý prínos odstraňovania uhlíka alebo čistý prínos znižovania pôdnych emisií, ktoré sú doplnkové a ktoré sú zamerané na zabezpečenie dlhodobého uskladnenia uhlíka. Nemali by spôsobovať významnú škodu na životnom prostredí a mali by dokázať zaistiť vedľajší prínos v súvislosti s cieľmi udržateľnosti. Odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií by malo podliehať nezávislému auditu treťou stranou vykonávanému certifikačnými orgánmi, aby sa zabezpečila dôveryhodnosť a spoľahlivosť certifikačného procesu. Okrem toho by sa v tomto nariadení mali stanoviť pravidlá vydávania a používania certifikovaných jednotiek.

(12)

Zaobchádzanie s emisiami z činností, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, sa upravuje záväznými pravidlami Únie pre stanovovanie cien uhlíka stanovenými v uvedenej smernici. Týmto nariadením by nemala byť dotknutá smernica 2003/87/ES, s výnimkou certifikácie zachytávania a ukladania emisií CO2 z biopalív, z biokvapalín a z palív z biomasy, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (9), s akýmikoľvek úpravami potrebnými pre uplatňovanie podľa smernice 2003/87/ES, ako sa stanovujú vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14 smernice 2003/87/ES v súlade s jej prílohou IV.

(13)

Výsledkom príslušnej činnosti by mal byť čistý prínos odstraňovania uhlíka alebo čistý prínos zníženia pôdnych emisií, ktorým sa preukazuje jej pozitívny vplyv na klímu. Príslušný čistý prínos odstraňovania uhlíka alebo čistý prínos zníženia pôdnych emisií by sa mal kvantifikovať v dvoch krokoch.

(14)

V prvom kroku kvantifikácie čistého prínosu odstraňovania uhlíka alebo čistého prínosu zníženia pôdnych emisií by prevádzkovatelia mali kvantifikovať doplňujúce množstvo odstránenia uhlíka alebo zníženia pôdnych emisií, ktoré sa dosiahlo danou činnosťou v porovnaní so základnou hodnotou. V prípade uhlíkového pôdohospodárstva by sa spôsobom kvantifikácie odstránenia uhlíka alebo zníženia pôdnych emisií malo zabezpečiť, že sa pri kvantifikácii čistého prínosu činnosti náležite zohľadní každé uvoľnenie uhlíka z úložiska uhlíka. V metodikách certifikácie by sa mali stanoviť štandardizované základné hodnoty, ktoré by mali byť vysoko reprezentatívne pre štandardnú výkonnosť porovnateľných postupov a procesov za podobných sociálnych, hospodárskych, environmentálnych, regulačných a technologických okolností a mali by zohľadňovať geografický kontext vrátane miestnych pôdnoklimatických a regulačných podmienok. Tento prístup k stanoveniu štandardizovaných základných hodnôt by sa mal uprednostniť, keďže sa ním zabezpečuje objektívnosť, minimalizujú sa náklady na dodržiavanie predpisov a iné administratívne náklady a pozitívne sa oceňuje činnosť prvých priekopníkov, ktorí už začali vykonávať činnosti, ktoré sú spôsobilé na certifikáciu. V súvislosti s uhlíkovým pôdohospodárstvom by sa mala certifikovať len taká prax a procesy, ktoré presahujú rámec bežnej praxe. Nemala by sa preto odmeňovať nejaká osobitná činnosť uhlíkového pôdohospodárstva, ktorá už je v regióne s podobnými pôdnoklimatickými a regulačnými podmienkami značne rozšírená. Štandardizované základné hodnoty by mali zabezpečiť, aby sa po tom, ako sa určitá činnosť stane bežnou praxou, už nemohla takáto činnosť certifikovať. Na tento účel by Komisia mala aspoň každých päť rokov preskúmať a podľa potreby aktualizovať štandardizované základné hodnoty vzhľadom na vyvíjajúce sa regulačné okolnosti a na najnovšie dostupné vedecké dôkazy, pričom by mala zohľadniť sociálny, hospodársky, environmentálny, regulačný a technologický vývoj a v súlade s Parížskou dohodou podporiť ambície, ktoré sa postupom času zvýšili. Okrem toho by sa v záujme zníženia nákladov na stanovenie štandardizovaných základných hodnôt a zabezpečenia spoľahlivosti monitorovacích činností malo podporovať využívanie dostupných digitálnych technológií vrátane elektronických databáz a geografických informačných systémov, diaľkového prieskumu Zeme, nových systémov kvantifikácie uhlíka na mieste, umelej inteligencie a strojového učenia, ako aj elektronických máp. Ak však nie je možné stanoviť takéto štandardizované základné hodnoty, mala by sa použiť osobitná základná hodnota jednotlivej činnosti založená na individuálnej výkonnosti prevádzkovateľa. Osobitné základné hodnoty jednotlivých činností by mal prevádzkovateľ aktualizovať na začiatku každého obdobia činnosti, pokiaľ sa v uplatniteľných metodikách certifikácie neuvádza inak.

(15)

Druhý krok kvantifikácie čistého prínosu by mal pozostávať z odpočítania akýchkoľvek súvisiacich emisií skleníkových plynov, ktoré vznikli počas životného cyklu činnosti a súvisia s vykonávaním danej činnosti. Medzi relevantné emisie skleníkových plynov, ktoré by sa mali zohľadniť, patria priame emisie, ako sú emisie vyplývajúce z používania hnojív, chemikálií, palív alebo energií, iných materiálnych vstupov a z dopravy, alebo nepriame emisie, ako sú emisie vyplývajúce zo zmeny využívania pôdy s následnými rizikami pre potravinovú bezpečnosť v dôsledku presunu poľnohospodárskej výroby alebo efektu premiestnenia z dôvodu konkurenčného dopytu po energii či odpadovom teple. Akékoľvek zvýšenie emisií skleníkových plynov, ktoré možno pripísať vykonávaniu činnosti, by sa malo vhodným spôsobom a v súlade s technickými pravidlami stanovenými v uplatniteľnej metodike certifikácie odpočítať od čistého prínosu odstraňovania uhlíka alebo od čistého prínosu zníženia pôdnych emisií. Zníženia emisií skleníkových plynov v dôsledku vykonania činnosti, s výnimkou zníženia pôdnych emisií z poľnohospodárskej pôdy, by sa pri kvantifikácii čistého prínosu odstraňovania uhlíka alebo čistého prínosu zníženia pôdnych emisií nemalo zohľadňovať, ale malo by sa považovať za vedľajší prínos ku splneniu cieľa udržateľnosti, ktorým je zmiernenie zmeny klímy, a malo by sa uvádzať v certifikátoch súladu. Takéto zníženie emisií skleníkových plynov, podobne ako ostatné vedľajšie prínosy k udržateľnosti, by mohlo zvýšiť hodnotu certifikovaného odstraňovania uhlíka alebo znižovania pôdnych emisií.

(16)

Medzi prevádzkovateľov vykonávajúcich činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mala patriť každá fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt, ktorý či ktorá prevádzkuje alebo kontroluje činnosť alebo na ktorého či ktorú bola delegovaná ekonomická právomoc rozhodovania nad technickou správou činnosti. V prípade uhlíkového pôdohospodárstva by sa vymedzenie prevádzkovateľa malo vzťahovať na poľnohospodára v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 (10), na akéhokoľvek iného správcu činnosti v suchozemskom alebo pobrežnom prostredí, na vlastníka či obhospodarovateľa lesa v zmysle vymedzenia vo vnútroštátnom práve alebo na príslušný verejný subjekt. Pojem skupina prevádzkovateľov by sa mal vzťahovať na akýkoľvek právny subjekt, ktorý zastupuje aspoň dvoch prevádzkovateľov, a to aj na družstvá alebo organizácie výrobcov alebo skupiny výrobcov, a zabezpečuje, aby uvedení prevádzkovatelia dodržiavali toto nariadenie.

(17)

Výsledkom činnosti je čistý prínos odstraňovania uhlíka vtedy, keď odstraňovanie uhlíka nad rámec základnej hodnoty presiahne akékoľvek zvýšenie emisií skleníkových plynov súvisiace s vykonávaním uvedenej činnosti. Napríklad v prípade trvalého odstraňovania uhlíka jeho vtláčaním do podzemia by množstvo trvalo uloženého uhlíka malo presiahnuť emisie skleníkových plynov súvisiace s energiami v rámci príslušného priemyselného procesu. Podobne v prípade znižovania pôdnych emisií prostredníctvom uhlíkového pôdohospodárstva je čistý prínos zníženia pôdnych emisií pozitívny, ak zníženie pôdnych emisií v porovnaní so základnou hodnotou prevyšuje akékoľvek zvýšenie emisií skleníkových plynov súvisiace s vykonávaním danej činnosti. Činnosti uhlíkového pôdohospodárstva vo všeobecnosti zlepšujú kvalitu pôdy, čo pozitívne ovplyvňuje jej odolnosť a produktivitu, avšak za určitých okolností by mohli viesť aj k poklesu potravinovej výroby, a teda vyvolať efekt úniku uhlíka v dôsledku nepriamej zmeny využívania pôdy, v tejto súvislosti by sa mali zohľadniť súvisiace nepriame emisie. Všetok uhlík zachytený a uložený zalesňovaním alebo znižovaním pôdnych emisií prostredníctvom opätovného zavlažovania rašelinísk by mal presiahnuť emisie zo strojov používaných na vykonávanie danej činnosti alebo nepriame emisie zo zmeny využívania pôdy, ktoré by mohli byť spôsobené únikom uhlíka.

(18)

Odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií, ako aj zodpovedajúce priame a nepriame súvisiace emisie skleníkových plynov by sa mali kvantifikovať relevantným, konzervatívnym, presným, úplným, konzistentným, transparentným a porovnateľným spôsobom. Neistoty pri kvantifikácii by sa mali riadne uviesť a zohľadniť konzervatívnym spôsobom, aby sa obmedzilo riziko nadhodnotenia množstva CO2 odstráneného z atmosféry alebo podhodnotenia množstva priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov, ktoré vznikli v dôsledku činnosti. Dočasné odstránenie uhlíka a zníženie pôdnych emisií dosiahnuté uhlíkovým pôdohospodárstvom by sa mali kvantifikovať s vysokou úrovňou presnosti, aby sa zabezpečila najvyššia kvalita a aby sa minimalizovali neistoty, a ak je to možné, malo by sa pri tom vychádzať z metodík úrovne 3 v súlade s usmerneniami panelu IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov a akýmikoľvek ďalšími upresneniami týchto usmernení panelu IPCC z roku 2006. Aby sa stimulovali synergie medzi cieľmi Únie v oblasti klímy a biodiverzity, je okrem toho potrebné požadovať zlepšenie monitorovania pôdy, čo pomôže v celej Únii chrániť a zvýšiť odolnosť odstraňovaní uhlíka, ktoré sú inšpirované prírodou. Monitorovanie emisií a odstraňovania musí čo najlepšie odrážať tieto synergie, malo by byť založené na vhodnej kombinácii meraní na mieste a diaľkového prieskumu Zeme alebo modelovania, v súlade s pravidlami stanovenými v uplatniteľnej metodike certifikácie, mali by sa pri ňom čo najlepšie využívať moderné technológie dostupné v rámci programov Únie, napríklad v zložke Copernicus Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 (11), mali by sa pri ňom plne využívať už existujúce nástroje a mal by sa zabezpečiť súlad s národnými inventúrami skleníkových plynov.

(19)

Pri výbere metód relevantných pre výpočty emisií skleníkových plynov a ich odstraňovaní by sa mal v náležitých prípadoch pre ich odhady uplatňovať konzervatívny prístup v súlade s usmerneniami panelu IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov. To znamená, že výsledkom použitých metód by mali byť konzervatívne odhady emisií alebo ich odstraňovania, aby sa nepodhodnocovali množstvá emisií a nenadhodnocovalo ich odstraňovanie.

(20)

Certifikačný rámec Únie by mal stimulovať činnosti, ktoré sú doplnkové, teda že presahujú rámec štandardných postupov. Preto by uvedené činnosti mali ísť nad rámec zákonných požiadaviek na úrovni jednotlivých prevádzkovateľov, teda prevádzkovatelia by mali vykonávať činnosti, ktoré im neukladajú platné právne predpisy. Činnosti by navyše mali byť finančne životaschopné vďaka motivačnému účinku certifikácie. Takýto účinok sa dostaví vtedy, keď sa na základe stimulu vytvoreného potenciálnymi príjmami z certifikácie zmení správanie prevádzkovateľov tak, že začnú vykonávať doplnkovú činnosť zameranú na doplňujúce odstránenie uhlíka alebo zníženie pôdnych emisií.

(21)

Štandardizovaná základná hodnota by mala odrážať zákonné a trhové podmienky, v ktorých sa činnosť vykonáva. Ak sa činnosť prevádzkovateľom ukladá platnými právnymi predpismi alebo ak na jej vykonanie nie sú potrebné žiadne stimuly, jej výkonnosť sa zohľadní v takých štandardizovaných základných hodnotách. Z tohto dôvodu by sa malo predpokladať, že činnosť, pri ktorej dochádza k odstraňovaniu uhlíka alebo ku zníženiu pôdnych emisií nad rámec takejto základnej hodnoty, je doplnková. Používanie štandardizovanej základnej hodnoty by prevádzkovateľom zjednodušilo preukazovanie doplnkovosti a znížila by sa ním administratívna záťaž spojená s certifikačným procesom, čo je dôležité najmä v prípade malých prevádzkovateľov.

(22)

Existuje riziko, že atmosférický alebo biogénny uhlík, ktorý sa zachytáva a ukladá prostredníctvom trvalého odstraňovania uhlíka, uhlíkového pôdohospodárstva alebo ukladania uhlíka v produktoch, sa z prírodných alebo antropogénnych príčin uvoľní späť do atmosféry. Prevádzkovatelia by preto mali prijať všetky príslušné preventívne opatrenia na zmiernenie týchto rizík a počas monitorovacieho obdobia stanoveného pre príslušnú činnosť riadne monitorovať, či je uhlík naďalej uložený. Platnosť certifikovanej jednotky by mala závisieť od očakávanej dĺžky obdobia uloženia a rôznych rizík spätného uvoľnenia spojených s danou činnosťou. Trvalé odstraňovanie uhlíka poskytuje dostatočnú istotu, pokiaľ ide o veľmi dlhé trvanie uloženia, konkrétne trvanie počas niekoľkých storočí. Produkty s trvalo chemicky viazaným uhlíkom predstavujú veľmi nízke alebo nulové riziko uvoľňovania uhlíka. Uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch sú väčšmi vystavené riziku úmyselného alebo neúmyselného uvoľnenia uhlíka do atmosféry. S cieľom zohľadniť uvedené riziko by sa na sekvestračné jednotky uhlíkového pôdohospodárstva a jednotky uloženia uhlíka v produktoch mal vzťahovať dátum uplynutia platnosti, ktorý by sa zhodoval s koncom príslušného monitorovacieho obdobia, ktoré by malo v prípade ukladania uhlíka v produktoch trvať aspoň 35 rokov. Po uplynutí tohto obdobia by sa mal zachytený a uložený uhlík považovať za uvoľnený do atmosféry, pokiaľ sa prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov nezaviaže monitorovacie obdobie predĺžiť. Metodiky certifikácie by mali podnecovať predlžovanie monitorovacieho obdobia týkajúceho sa príslušných činností uhlíkového pôdohospodárstva s cieľom zabezpečiť dlhodobé uloženie zachyteného CO2 v pôde alebo biomase a poskytovať dlhodobé finančné stimuly prevádzkovateľom uhlíkového pôdohospodárstva. Metodiky certifikácie by preto mali stimulovať prevádzkovateľov, aby monitorovacie obdobie viacnásobne predlžovali, v snahe docieliť ukladanie zachyteného uhlíka aspoň na niekoľko desaťročí.

(23)

Okrem opatrení prijatých na minimalizáciu rizika uvoľňovania uhlíka do atmosféry počas monitorovacieho obdobia by mali metodiky certifikácie zahŕňať vhodné mechanizmy zodpovednosti na riešenie prípadov spätného uvoľnenia. Metodiky certifikácie by mali zahŕňať aj pravidlá na riešenie rizika zlyhania mechanizmov zodpovednosti. Takéto mechanizmy by mohli obsahovať kolektívne rezervy a mechanizmy predbežného poistenia. Na zabránenie dvojitej regulácii by sa mali uplatňovať mechanizmy zodpovednosti v súvislosti s geologickým ukladaním a únikom CO2, ako aj príslušné nápravné opatrenia stanovené v smernici 2003/87/ES a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (12). Okrem toho by v záujme zabezpečenia regulačnej konzistentnosti mali uplatniteľné metodiky certifikácie zahŕňať pravidlá monitorovania a mechanizmy zodpovednosti, ktoré sú konzistentné s pravidlami týkajúcimi sa produktov s trvalo chemicky viazaným uhlíkom stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa smernice 2003/87/ES.

(24)

Činnosti zamerané na trvalé odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch majú veľký potenciál priniesť obojstranne výhodné riešenia v oblasti udržateľnosti, aj keď nemožno vylúčiť kompromisy. Preto je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na udržateľnosť a zabezpečiť tak, aby uvedené činnosti nespôsobovali významnú škodu na životnom prostredí a aby mohli vytvárať vedľajšie prínosy k cieľom v týchto oblastiach: zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene; ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov vrátane zdravia pôdy a zamedzenia degradácii pôdy; udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov; prechod na obehové hospodárstvo vrátane efektívneho využívania biologických materiálov z udržateľných zdrojov a prevencia a kontrola znečisťovania. Činnosťami uhlíkového pôdohospodárstva by mali vznikať vedľajšie prínosy zamerané minimálne na ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov vrátane zdravia pôdy a zamedzenia degradácii pôdy. Uvedené minimálne požiadavky na udržateľnosť by mali zohľadňovať vplyv činnosti v rámci Únie aj mimo nej, ako aj miestne podmienky a v náležitom prípade by mali zodpovedať technickým kritériám preskúmania v záujme zásady „nespôsobovať významnú škodu“, ako aj dodržiavať kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ktoré sa týkajú surovín z lesnej a poľnohospodárskej biomasy stanovených v smernici (EÚ) 2018/2001. Postupy, ktoré spôsobujú škodlivé účinky na biodiverzitu, ako sú lesné monokultúry spôsobujúce škodlivé účinky na biodiverzitu, by na certifikáciu nemali byť spôsobilé.

(25)

Poľnohospodárske a lesnícke postupy, ktorými sa odstraňuje CO2 z atmosféry alebo sa nimi znižujú pôdne emisie, pomáhajú dosahovať cieľ klimatickej neutrálnosti a mali by sa odmeňovať prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo iných verejných alebo súkromných iniciatív. Konkrétne by sa v tomto nariadení mali zohľadniť poľnohospodárske a lesnícke postupy uvedené v oznámení Komisie z 15. decembra 2021 o udržateľnom kolobehu uhlíka, medzi ktoré patrí: zalesňovanie, opätovné zalesňovanie a činnosti udržateľného obhospodarovania lesov; agrolesníctvo a iné formy zmiešaného poľnohospodárstva; využívanie medziplodín, krycích plodín, pôdoochranného obrábania pôdy a zvyšovania počtu krajinných prvkov; premena ornej pôdy na pôdu ležiacu úhorom alebo pozemkov vyňatých z produkcie na trvalý trávny porast; a obnova rašelinísk a mokradí. Pri vypracúvaní metodík certifikácie v kontexte uhlíkového pôdohospodárstva by Komisia mala zohľadniť potrebu prispieť k zaisteniu potravinovej bezpečnosti, potrebu podporovať ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov a potrebu zabrániť získavaniu pozemkov na špekulatívne účely, čo by malo negatívny vplyv na vidiecke komunity, ako aj potrebu rešpektovať práva miestnych komunít a pôvodného obyvateľstva zasiahnutých uvedenými činnosťami, v relevantných prípadoch v súlade s vnútroštátnym právom, a to v rámci Únie aj mimo nej. Mali by sa podporovať tie činnosti, ktoré majú najväčší potenciál vytvárať pozitívne vedľajšie prínosy pre biodiverzitu, a zároveň by sa mala zohľadniť dlhodobá štruktúra lesov, dlhodobá stabilita úložísk uhlíka, zdravie ekosystémov, odolnosť a riziko výskytu prírodných škodlivých činiteľov.

(26)

Prevádzkovatelia alebo skupiny prevádzkovateľov by mali mať možnosť vykazovať vedľajšie prínosy, ktoré prispievajú k cieľom udržateľnosti nad rámec minimálnych požiadaviek na udržateľnosť. Na tento účel by sa mali vykazovať v súlade s metodikami certifikácie, ktoré vypracovala Komisia a ktoré sú prispôsobené rôznym činnostiam odstraňovania uhlíka. Metodiky certifikácie by mali v čo najväčšej miere, napríklad zahrnutím pozitívnych zoznamov činností, ktoré sa považujú za činnosti s vedľajšími prínosmi, stimulovať vytváranie vedľajších prínosov pre biodiverzitu nad rámec minimálnych požiadaviek na udržateľnosť, s cieľom generovať pre certifikované jednotky trhovú prémiu. Tieto doplňujúce vedľajšie prínosy by zvýšili ekonomickú hodnotu certifikovaných jednotiek a priniesli by prevádzkovateľom vyššie príjmy. Vzhľadom na tieto skutočnosti je vhodné, aby Komisia uprednostnila vypracovanie metodík certifikácie, ktoré sú prispôsobené činnostiam uhlíkového pôdohospodárstva, vytvárajú významné vedľajšie prínosy pre biodiverzitu a prispievajú k udržateľnému obhospodarovaniu poľnohospodárskej pôdy a lesov.

(27)

Komisia by mala prostredníctvom delegovaných aktov stanoviť podrobné metodiky certifikácie pre rôzne druhy činností stanovené v tomto nariadení s prihliadnutím na ich osobitné charakteristiky, aby mohli prevádzkovatelia štandardizovaným, overiteľným, nákladovo efektívnym a porovnateľným spôsobom uplatňovať kvalitatívne kritériá stanovené v tomto nariadení. Týmito metodikami by sa mala zabezpečiť spoľahlivá a transparentná certifikácia čistého prínosu odstraňovania uhlíka alebo čistého prínosu zníženia pôdnych emisií, ktoré vznikli v dôsledku príslušnej činnosti, a zároveň by sa malo zabrániť neprimeranému administratívnemu zaťaženiu prevádzkovateľov alebo skupín prevádzkovateľov, najmä malých poľnohospodárov a malých vlastníkov a správcov lesov, najmä tak, že sa umožní používanie zjednodušených pravidiel certifikácie a auditu, napríklad skupinových auditov. Tieto metodiky by sa mali vypracovať v úzkej spolupráci s expertnou skupinou pre odstraňovanie uhlíka zriadenou Komisiou a so všetkými ostatnými zainteresovanými subjektmi. Metodiky by mali byť založené na najlepších dostupných vedeckých dôkazoch, vychádzať z existujúcich verejných a súkromných systémov a metodík certifikácie odstraňovania uhlíka alebo znižovania pôdnych emisií a zohľadňovať všetky príslušné normy a pravidlá prijaté na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.

(28)

Vzhľadom na potrebu rýchlo zintenzívniť odstraňovanie uhlíka v Únii by Komisia mala v prvej fáze vývoja metodík certifikácie uprednostniť tieto činnosti: činnosti, ktoré sú najdôkladnejšie rozpracované a môžu poskytovať vedľajšie prínosy z hľadiska udržateľnosti alebo činnosti alebo v súvislosti s ktorými už boli prijaté právne predpisy Únie týkajúce sa vypracovania uvedených metodík; činnosti uhlíkového pôdohospodárstva, ktoré prispievajú k udržateľnému obhospodarovaniu poľnohospodárskej pôdy, lesov a morského prostredia, ako aj činnosti, ktorými sa ukladá uhlík v stavebných produktoch na báze dreva a v biologických stavebných produktoch. Inovačný fond stanovuje pravidlá, ktorými sa upravuje príprava metodík certifikácie v oblasti bioenergií so zachytávaním a ukladaním uhlíka a priamym zachytávaním zo vzduchu. V snahe zamedziť neudržateľnému dopytu po surovinách z biomasy by sa v dôsledku finančného prínosu súvisiaceho s certifikáciou nemala zvyšovať kapacita zariadení na výrobu bioenergií nad rámec, ktorý je potrebný na prevádzku zachytávania a ukladania uhlíka. Je vhodné, aby sa v metodikách certifikácie činností ukladania uhlíka v morskom prostredí vrátane oceánov zohľadnil medzinárodný pokrok v nahlasovaní odstraňovaní uhlíka a najnovšie dostupné vedecké informácie, ako aj zistenia zo správy Komisie vypracovanej podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/841, ak sú k dispozícii. Okrem toho je v záujme podpory udržateľného a efektívneho využívania obmedzených zdrojov biomasy vhodné, aby sa metodikami certifikácie činností využívajúcich biomasu zabezpečilo uplatňovanie zásady kaskádového využívania biomasy stanovenej v článku 3 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/2001, pričom sa má vychádzať z existujúcich pravidiel a postupov a zabrániť duplicite. Pravidlá vykonávania tejto zásady vnútroštátnymi orgánmi sú stanovené v článku 3 ods. 3, 3a a 3b uvedenej smernice.

(29)

V záujme zabezpečenia dôveryhodného a spoľahlivého certifikačného procesu by činnosti mali podliehať nezávislému auditu treťou stranou vykonávanému certifikačnými orgánmi. Všetky činnosti by sa pred vykonaním mali predovšetkým podrobiť počiatočnému certifikačnému auditu, ktorým sa overí ich súlad s kvalitatívnymi kritériami stanovenými v tomto nariadení vrátane správnej kvantifikácie očakávaných čistých prínosov. Všetky činnosti by mali aspoň každých päť rokov alebo častejšie podliehať aj pravidelným auditom na opätovnú certifikáciu v súlade so špecifikáciou uvedenou v uplatniteľnej metodike certifikácie na základe charakteristík príslušnej činnosti. Auditmi na opätovnú certifikáciu by sa mal overiť súlad činnosti s kvalitatívnymi kritériami stanovenými v tomto nariadení a čistý prínos odstraňovania uhlíka alebo čistý prínos zníženia pôdnych emisií, ktoré týmito činnosťami vznikajú. Na základe auditu na opätovnú certifikáciu by mal certifikačný orgán vydať správu o audite na opätovnú certifikáciu, ktorá obsahuje zhrnutie a v náležitom prípade aktualizovaný certifikát súladu. Audity na opätovnú certifikáciu by malo byť v prípade všetkých činností možné vykonávať aj častejšie, napríklad každý rok, najmä v prípade činností uhlíkového pôdohospodárstva. Na zníženie administratívnych nákladov na certifikáciu a opätovnú certifikáciu by prevádzkovatelia mali mať možnosť využívať spoľahlivé geografické informácie poskytované platobnými agentúrami prostredníctvom systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 (13). Na tento účel by Komisia mala prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť štruktúru, formát a technické podrobnosti plánu činnosti a monitorovacieho plánu a správ o certifikačných auditoch a o auditoch na opätovnú certifikáciu.

(30)

Základom pre dosiahnutie nákladovo efektívneho vykonávania zmierňujúcich opatrení a zapojenie prevádzkovateľov uhlíkového pôdohospodárstva do uhlíkového pôdohospodárstva je poskytnúť prevádzkovateľom uhlíkového pôdohospodárstva kvalitnejšie znalosti, nástroje a metódy na lepšie posúdenie a optimalizáciu certifikovaného odstraňovania uhlíka a znižovania pôdnych emisií. To sa týka najmä malých poľnohospodárov alebo malých vlastníkov a správcov lesov v Únii, ktorým často chýba know-how a odborné znalosti potrebné na vykonávanie činností uhlíkového pôdohospodárstva a na dodržiavanie požadovaných kvalitatívnych kritérií a súvisiacich metodík certifikácie. Preto je vhodné požadovať, aby organizácie výrobcov uľahčovali poskytovanie príslušných poradenských služieb svojim členom. Spoločná poľnohospodárska politika a vnútroštátna štátna pomoc môžu byť okrem iného prostriedkom na poskytovanie finančnej podpory pre interaktívne inovačné projekty, do ktorých sú zapojení poľnohospodári a vlastníci a správcovia lesov, a pre poskytovanie poradenských služieb, výmenu poznatkov, odbornú prípravu a informačné akcie.

(31)

Komisia vo svojom oznámení zo 6. februára 2024 s názvom „Zabezpečenie našej budúcnosti – Cieľ Európy v oblasti klímy do roku 2040 a cesta ku klimatickej neutralite do roku 2050 budovaním udržateľnej, spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti“ uvádza, že je nevyhnutné vytvoriť ďalšie obchodné príležitosti pre udržateľný agropotravinový hodnotový reťazec a mobilizovať súkromné finančné prostriedky v synergii s verejným financovaním. Mohlo by sa to dosiahnuť novými trhovými mechanizmami na podporu udržateľných potravín, keďže tie by mohli viesť k lepšej cene potravín, ktorá by odrážala udržateľnosť, ako aj k spravodlivej odmene pre poľnohospodárov a k novému zdroju financovania investícií. Len stabilná koordinácia so všetkými priemyselnými subjektmi v celom potravinovom hodnotovom reťazci a dôraz na poctivé obchodné praktiky v rámci tohto reťazca môžu vytvoriť správne stimuly pre udržateľné poľnohospodárske postupy, zabezpečiť slušný a udržateľný zárobok pre poľnohospodárov a vytvárať príjmy na podporu prechodu.

(32)

Na zabezpečenie presného, spoľahlivého a transparentného overovania by certifikačné orgány zodpovedné za vykonávanie certifikačného procesu mali mať požadované kompetencie a zručnosti a mali by byť akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (14) alebo uznané príslušným vnútroštátnym orgánom. Aby sa predišlo možným konfliktom záujmov, certifikačné orgány by mali byť takisto úplne nezávislé od prevádzkovateľa alebo od skupiny prevádzkovateľov vykonávajúcich činnosť, ktorá je predmetom certifikácie. K zabezpečeniu správneho vykonávania certifikačného procesu by navyše mali prispievať členské štáty prostredníctvom dohľadu nad činnosťou certifikačných orgánov, ktoré sú akreditované vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi, a informovaním certifikačných orgánov a príslušných systémov certifikácie o relevantných zisteniach o neplnení povinností.

(33)

Na preukázanie súladu s týmto nariadením by mali prevádzkovatelia využívať systémy certifikácie. Systémy certifikácie by preto mali fungovať na základe spoľahlivých a transparentných pravidiel a postupov a mali by zabezpečovať nepopretie pôvodu a ochranu pred podvodmi v súvislosti s informáciami a údajmi, ktoré predkladajú prevádzkovatelia, ako aj presnosť, spoľahlivosť a integritu takýchto informácií a údajov. Mali by zabezpečiť aj správne započítanie certifikovaných jednotiek odstraňovania uhlíka alebo znižovania pôdnych emisií, najmä tak, že zamedzia ich dvojitému započítaniu. Na tento účel by Komisia mala prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia harmonizované technické pravidlá certifikácie vrátane náležitých noriem spoľahlivosti, transparentnosti a započítavania a nezávislého auditu, ktoré majú systémy certifikácie uplatňovať, aby sa zabezpečila potrebná právna istota, pokiaľ ide o pravidlá platné pre prevádzkovateľov a systémy certifikácie. V záujme zabezpečenia nákladovo efektívneho certifikačného procesu by cieľom týchto harmonizovaných technických pravidiel certifikácie malo byť aj zníženie zbytočnej administratívnej záťaže pre prevádzkovateľov alebo skupiny prevádzkovateľov, najmä pre malé a stredné podniky vrátane malých poľnohospodárov a malých vlastníkov a správcov lesov.

(34)

S cieľom zabezpečiť, aby bola kontrola certifikácie spoľahlivá a harmonizovaná, by Komisia mala mať možnosť prijímať rozhodnutia o uznaní systémov certifikácie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení, a to aj pokiaľ ide o technickú spôsobilosť, spoľahlivosť, transparentnosť a nezávislý audit. Takéto rozhodnutia o uznaní by mali byť časovo obmedzené a verejne dostupné. Na tento účel by Komisia mala prijať vykonávacie akty o obsahu a postupoch uznávania systémov certifikácie v Únii.

(35)

V relevantných prípadoch sa naďalej uplatňujú ustanovenia Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia („Aarhuský dohovor“) schváleného rozhodnutím Rady 2005/370/ES (15) týkajúce sa účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti.

(36)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť a úplnú vysledovateľnosť certifikovaných jednotiek a zabrániť riziku podvodov a dvojitého započítania by Komisia mala zriadiť do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a následne viesť register Únie pre trvalé odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch (ďalej len „register Únie“). Komisia by mala zohľadňovať správy uvedené v článku 30 ods. 5 písm. a) smernice 2003/87/ES a článku 17 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/841. V prípade podozrenia na podvod by Komisia mala danú vec vyšetriť a prijať vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať zrušenie príslušných rozhodnutí alebo vymazanie dotknutých jednotiek. Podvod by sa mohol považovať za spáchaný napríklad vtedy, ak sa na tú istú činnosť vydá viac ako jeden certifikát súladu, pretože činnosť bola zaregistrovaná vo dvoch rôznych systémoch certifikácie alebo bola zaregistrovaná dvakrát v tom istom systéme. Podvod by sa mohol považovať za spáchaný aj vtedy, keď sa ten istý certifikát súladu použije niekoľkokrát na uplatnenie toho istého nároku na základe činnosti alebo certifikovanej jednotky. Register Únie by mal využívať automatizované systémy vrátane elektronických šablón, aby sprístupnil verejnosti aspoň informácie stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu. Prevádzka registra Únie by sa mala financovať z fixných ročných poplatkov platených používateľmi, ktoré by mali byť úmerné ich používaniu registra Únie a mali by byť dostatočné na prispenie k pokrytiu nákladov na jeho zriadenie a jeho ročných prevádzkových nákladov, ako sú náklady na zamestnancov alebo nástroje informačných technológií. Príjmy z uvedených poplatkov by mali predstavovať vonkajšie pripísané príjmy na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (16). Mali by pokrývať najmä náklady na nástroje informačných technológií, služby a bezpečnosť vrátane prevádzkových a licenčných systémov a náklady na zamestnancov, ktorí spravujú register Únie. Komisia by mala prostredníctvom delegovaných aktov stanoviť potrebné požiadavky na register Únie a faktory, ktoré treba zohľadniť pri určovaní výšky užívateľských poplatkov a ich vymáhaní. Pri stanovovaní uvedených požiadaviek by Komisia mala zvážiť aj potrebu zabezpečiť dostatočný dohľad nad obchodovaním s certifikovanými jednotkami. Komisia by vždy v poslednom štvrťroku roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku uplatňovania, mala prijať jeden alebo viacero vykonávacích aktov s cieľom stanoviť alebo revidovať výšku jednotlivých užívateľských poplatkov na príslušný kalendárny rok. Až do zriadenia registra Únie by sa v rámci systémov certifikácie uznaných Komisiou mali zriadiť a viesť interoperabilné certifikačné registre. Na zabezpečenie transparentnosti a úplnej vysledovateľnosti, pokiaľ ide o certifikované jednotky, a v snahe zabrániť riziku podvodov a dvojitého započítania by sa v systémoch certifikácie mali využívať aj automatizované systémy vrátane elektronických šablón, ktorými sa zverejňujú aspoň informácie stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu by Komisia mala prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia normy a technické pravidlá fungovania a interoperability uvedených certifikačných registrov. Certifikačné registre, alebo register Únie po jeho zriadení, by mali vydávať certifikované jednotky až po tom, ako vznikne čistý prínos odstraňovania uhlíka alebo čistý prínos zníženia pôdnych emisií, a to na základe platného certifikátu súladu vyplývajúceho z auditu na opätovnú certifikáciu. Aby sa zabránilo duplicitnému vydávaniu a dvojitému využívaniu certifikovaných jednotiek, žiadna certifikovaná jednotka by sa nemala vydať viac ako raz a nikdy by ju nemala používať viac ako jedna fyzická alebo právnická osoba. Jednotky trvalého odstraňovania uhlíka, sekvestračné jednotky uhlíkového pôdohospodárstva, jednotky uloženia uhlíka v produktoch a jednotky zníženia pôdnych emisií by mali zostať navzájom oddelené. Aby sa zohľadnilo inherentné riziko spätného uvoľnenia odstráneného uhlíka, platnosť sekvestračných jednotiek uhlíkového pôdohospodárstva a jednotiek uloženia uhlíka v produktoch by mala uplynúť na konci monitorovacieho obdobia pre príslušnú činnosť a uvedené jednotky by sa mali vymazať z certifikačného registra, alebo z registra Únie po jeho zriadení, a to okrem prípadu, keď sa prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov zaviaže predĺžiť monitorovacie obdobie v súlade s pravidlami stanovenými v uplatniteľnej metodike certifikácie.

(37)

Systémy certifikácie zohrávajú dôležitú úlohu pri preukazovaní dodržiavania tohto nariadenia. Systémy certifikácie by preto mali Komisii pravidelne podávať správy o svojej činnosti. Takéto správy by sa v záujme zvýšenia transparentnosti a zlepšenia dohľadu zo strany Komisie mali zverejňovať v plnom rozsahu alebo v náležitom prípade v súhrnnej forme. Okrem toho by takéto podávanie správ poskytlo Komisii potrebné informácie na to, aby mohla informovať o fungovaní systémov certifikácie s cieľom identifikovať najlepšie postupy a prípadne predložiť legislatívny návrh na ďalšiu podporu takýchto najlepších postupov. V záujme zabezpečenia porovnateľného a konzistentného podávania správ by Komisia mala prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia technické podrobnosti týkajúce sa obsahu a formátu správ vypracúvaných systémami certifikácie.

(38)

S cieľom zmeniť alebo doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorými sa stanovia podrobné metodiky certifikácie pre rôzne druhy činností, stanovia normy a technické pravidlá fungovania registra Únie a zmenia prílohy I a II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (17). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(39)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18). S cieľom vykonávať vykonávacie právomoci stanovené v tomto nariadení by mal Komisii pri plnení jej úloh podľa tohto nariadenia pomáhať Výbor pre zmenu klímy zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (19).

(40)

Komisia by mala preskúmať uplatňovanie tohto nariadenia do 27. decembra 2027 a následne do šiestich mesiacov od výsledku každého globálneho hodnotenia dohodnutého podľa článku 14 Parížskej dohody. Toto nariadenie by sa malo preskúmavať vo všetkých aspektoch, pričom by sa mal zohľadniť: príslušný vývoj právnych predpisov Únie vrátane ich súladu s nariadením (EÚ) 2018/841, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (20) a nariadením (EÚ) 2021/1119, ako aj so smernicami 2003/87/ES a (EÚ) 2018/2001; príslušný vývoj týkajúci sa UNFCCC a Parížskej dohody vrátane pravidiel a usmernení týkajúcich sa vykonávania článku 6 uvedenej dohody; technologický a vedecký pokrok, najlepšie postupy a vývoj trhu v oblasti odstraňovania uhlíka; potenciál trvalého ukladania uhlíka v tretích krajinách s prihliadnutím na existenciu medzinárodných dohôd uvedených v kapitole III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 (21), pričom sa stanovia podmienky rovnocenné s podmienkami stanovenými v smernici 2009/31/ES s cieľom zaistiť, aby geologické ukladanie zachyteného CO2 bolo trvalo zabezpečené a environmentálne bezpečné; environmentálny vplyv intenzívnejšieho využívania biomasy vyplývajúceho z uplatňovania tohto nariadenia vrátane vplyvu na degradáciu pôdy a obnovu ekosystémov; vplyv na potravinovú bezpečnosť Únie a na špekulácie s pozemkami; a náklady na certifikačný proces.

(41)

Komisia by mala do 31. júla 2026 preskúmať zaradenie kategórie zdroja podľa panelu IPCC, ktorou je poľnohospodárstvo, podkategórie 3.A enterická fermentácia a podkategórie 3.B hospodárenie s maštaľným hnojom, ktoré sú určené podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a vykonávacích aktov prijatých podľa uvedeného nariadenia, do znižovania emisií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pričom zohľadní alternatívne náklady, vývoj regulačného rámca, možné negatívne účinky vedúce k zvýšeniu emisií skleníkových plynov a cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2040 navrhnutý v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119, mala by predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade a v náležitom prípade by mala predložiť legislatívny návrh. V kontexte uvedeného preskúmania je vhodné zvážiť, ako by sa mali kategorizovať potenciálne jednotky vzniknuté takýmito činnosťami. V rámci prípravy na preskúmanie Komisie plánované na rok 2026 je takisto vhodné urýchliť vývoj pilotnej metodiky certifikácie činností, ktorými sa znižujú emisie z enterickej fermentácie a z hospodárenia s maštaľným hnojom v poľnohospodárstve.

(42)

Certifikáty súladu a certifikované jednotky by sa mali využívať pri rôznych druhoch konečného použitia, napríklad pri zdôvodňovaní klimatických a iných environmentálnych tvrdení podnikov vrátane tvrdení v súvislosti s biodiverzitou, alebo pri výmene certifikovaných jednotiek prostredníctvom dobrovoľných trhov s uhlíkom. Na tento účel by Komisia mala posúdiť, či je potrebné stanoviť ďalšie požiadavky na zosúladenie tohto nariadenia s pravidlami a usmerneniami uvedenými v článku 6 ods. 2 a 4 Parížskej dohody a s najlepšími postupmi na dobrovoľných trhoch s uhlíkom, a v náležitom prípade predložiť legislatívny návrh. V uvedenom posúdení by sa mali porovnať metodické požiadavky, a to aj základné hodnoty, monitorovacie obdobia, obdobia činnosti, doplnkovosť, úniky, nestálosť a zodpovednosť, a zároveň riešiť požiadavky súvisiace s povoľovaním a príslušnými úpravami. Malo by sa tiež určiť, či je vhodné rozlišovať jednotlivé konečné použitia pre každý typ jednotky, a mali by sa tiež stanoviť zodpovedajúce požiadavky na používanie jednotiek súkromnými subjektmi alebo tretími stranami vrátane dobrovoľných trhov s uhlíkom a medzinárodných systémov dodržiavania súladu, v snahe zabezpečiť konzistentnosť s príslušnými právnymi aktmi Únie, ako sú nariadenia (EÚ) 2018/1999 a (EÚ) 2021/1119, ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (22), register medzinárodne prenášaných výsledkov zmierňovania podľa článku 6 Parížskej dohody uvedený v článku 40 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a budúca smernica o zdôvodňovaní a oznamovaní výslovných tvrdení týkajúcich sa životného prostredia.

(43)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to najmä podporiť zavádzanie vysokokvalitného odstraňovania uhlíka a znižovania pôdnych emisií a zároveň minimalizovať riziko environmentálne klamlivých vyhlásení, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,