11.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 190/31

(1)

Koneční užívatelia, ako sú zadefinovaní v článku 2 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 1223/2009, sa stretávajú so širokou škálou tvrdení týkajúcich sa funkcie, obsahu a účinkov kozmetických výrobkov. Vzhľadom na to, že kozmetické výrobky hrajú veľmi významnú úlohu v živote konečných užívateľov, je dôležité zabezpečiť, aby informácie, ktoré sa im prostredníctvom takých tvrdení poskytujú, boli užitočné, zrozumiteľné a spoľahlivé a aby sa týmto užívateľom umožnilo prijímať informované rozhodnutia a vybrať si výrobky, ktoré najlepšie zodpovedajú ich potrebám a očakávaniam.

(2)

Hlavným účelom tvrdení o kozmetických výrobkoch je informovať konečných užívateľov o charakteristických znakoch a vlastnostiach výrobkov. Tieto tvrdenia predstavujú základný spôsob rozlišovania medzi výrobkami. Zároveň prispievajú k podpore inovácií a posilňovaniu hospodárskej súťaže.

(3)

Na úrovni Únie by sa mali stanoviť spoločné kritériá s cieľom odôvodniť použitie určitého tvrdenia v súvislosti s kozmetickými výrobkami. Hlavným cieľom stanovenia spoločných kritérií je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany konečných užívateľov, najmä pred zavádzajúcimi tvrdeniami, ktoré sa používajú v súvislosti s kozmetickými výrobkami. Spoločný prístup na úrovni Únie by mal tiež zabezpečiť lepšie zosúladenie opatrení, ktoré prijímajú príslušné orgány členských štátov, a zabrániť narušeniu vnútorného trhu. Taký prístup by mal zároveň posilniť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorá je stanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (2).

(4)

Článok 20 nariadenia (ES) č. 1223/2009 sa uplatňuje na výrobky, ktoré spadajú do vymedzenia pojmu kozmetického výrobku podľa článku 2 tohto nariadenia. Spoločné kritériá sa uplatňujú len vtedy, ak sa v prípade daného výrobku rozhodlo, že ide skutočne o kozmetický výrobok. Príslušné vnútroštátne orgány a súdy rozhodujú v každom jednotlivom prípade o tom, aký regulačný rámec sa uplatní.

(5)

Spoločné kritériá by sa mali uplatňovať bez toho, aby tým bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (smernica o nekalých obchodných praktikách) (3), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (4) a iné uplatniteľné právne predpisy Únie.

(6)

Pokiaľ ide o podávanie správ konečným užívateľom, mal by sa použiť flexibilný prístup, aby sa zohľadnila sociálna, jazyková a kultúrna rozmanitosť Únie a zachovala inovatívnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Taký prístup je v súlade so zásadami sformulovanými Súdnym dvorom, ktorý pri viacerých príležitostiach zdôraznil, že v záujme posúdenia toho, či má tvrdenie potenciál zavádzať spotrebiteľa, je potrebné zvážiť očakávania spotrebiteľa, pričom sa majú zohľadniť konkrétne súvislosti a okolnosti, do ktorých je tvrdenie zasadené, a to vrátane sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov (5).

(7)

Spoločné kritériá, ktoré majú zabezpečiť, aby sa v celej Únii dodržiavali rovnaké zásady, by však nemali mať za cieľ presne vymedziť a špecifikovať znenie, ktoré možno použiť v rámci tvrdení o kozmetických výrobkoch.

(8)

V snahe zabezpečiť, aby sa spoločné kritériá týkajúce sa tvrdení na kozmetických výrobkoch uplatňovali od rovnakého dátumu ako nariadenie (ES) č. 1223/2009, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 11. júla 2013.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre kozmetické výrobky,