a)

presadzovať dlhodobé ciele a priority EÚ v oblasti zelenej transformácie vrátane jej sociálneho rozmeru (11);

b)

zvýšiť rastový potenciál európskych hospodárstiev v strednodobom horizonte a posilniť ich odolnosť voči vonkajším otrasom v dlhodobom horizonte;

c)

poskytovať jasnú európsku pridanú hodnotu, ako sú významné cezhraničné prínosy, úspory z rozsahu, alebo riešiť kritické nedostatky v európskych verejných statkoch;

d)

dopĺňať a podporovať iné európske, vnútroštátne alebo regionálne investície s cieľom zvýšiť celkovú súdržnosť a vplyv úsilia o strategické investície EÚ.

a)

Infraštruktúra: investície do rozširovania a údržby fungujúcej cezhraničnej infraštruktúry (najmä cezhraničné rýchlikové spoje) zohrávajú ústrednú úlohu pri sociálno-ekologickej transformácii (12).

b)

Energetická únia: je potrebné osobitné zameranie na investície na dokončenie energetickej únie. Na rozšírenie prenosových a distribučných sústav elektrickej energie sú potrebné obrovské investície. Okrem toho rozšírenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, rozšírenie uskladňovania energie, výstavba potrubnej siete pre vodík alebo premena existujúcich plynovodných sietí sú dôležitými projektmi s európskou pridanou hodnotou, ktoré odôvodňujú financovanie na úrovni EÚ.

c)

Priemyselná politika: finančné prostriedky by mali obsahovať silný prvok priemyselnej politiky. EÚ musí zohrávať aktívnu úlohu s cieľom zachovať prosperitu v Európe a zároveň pripraviť hospodárstvo EÚ na budúcnosť (13). Na tento účel sa musia aktívne podporovať budúce technológie, ktoré majú kľúčový význam pre klimatickú neutralitu. Financovanie zo strany EÚ by sa malo zameriavať na odvetvia, v ktorých sa EÚ môže po dočasnej fáze podpory stať konkurencieschopnou na medzinárodnej úrovni, ako je výroba batériových článkov alebo trh s čistým vodíkom (14). Zameranie výlučne na vybrané odvetvia čistých technológií však nestačí. Európska priemyselná politika by tiež mala aktívne podporovať budúce hnacie sily rastu v oblastiach špičkových technológií. Navrhovaný fond EÚ by mohol prispieť k lepšej koordinácii opatrení štátnej pomoci a bol by prvým krokom smerom k integrovanej európskej priemyselnej stratégii. Prideľovanie verejných prostriedkov by malo byť orientované na konkurencieschopnosť a mali by sa v rámci neho využívať trhovo orientované nástroje, ako sú aukcie, verejné súťaže a opatrenia podobné daňovým úľavám. Podpora musí byť cielená a dočasná, pokrok sa musí monitorovať transparentne a schémy musia obsahovať jasné kritériá na ukončenie neúspešných projektov.

d)

Sociálne investície: spoločensky prijateľná reštrukturalizácia nášho hospodárstva bude úspešná len vtedy, ak bude obyvateľstvo v členských štátoch riadne pripravené na nové zručnosti. Preto je nevyhnutné prijať opatrenia v oblasti ďalšieho vzdelávania a rekvalifikácie zamestnancov. Tieto druhy sociálnych investícií môžu pomôcť odstrániť prekážky brániace súkromným investíciám, keďže nedostatok kvalifikovaných pracovníkov je stále jednou z hlavných investičných prekážok pre podniky v EÚ (15). Sociálne investície tohto druhu môžu v strednodobom až dlhodobom horizonte zvýšiť produktivitu potenciálnej pracovnej sily, a tým podporiť hospodársky rast (16). Rozšírenie sociálnych investícií v týchto oblastiach môže takisto pomôcť dosiahnuť ciele Európskeho piliera sociálnych práv a jeho akčného plánu.

a)

Jedným z prvkov tejto stratégie financovania nového investičného fondu EÚ by mal byť výrazne zvýšený príspevok členských štátov založený na HND. Keďže na EÚ sa kladú čoraz väčšie požiadavky v oblastiach ako obrana, priemysel, vonkajšie hospodárske vzťahy a klíma, musia členské štáty zabezpečiť zodpovedajúce zvýšenie financovania inštitúcií EÚ.

b)

Okrem toho sú pre EÚ kľúčové nové skutočné vlastné zdroje. Nimi sa od roku 2028 bude splácať úrok a istina dlhov Nástroja Európskej únie na obnovu. ktoré vznikli v súvislosti s fondom obnovy po pandémii, a prostredníctvom dlhopisov EÚ sa budú financovať dodatočné investície potrebné na odstránenie investičných medzier pri transformácii. EHSV vyzýva členské štáty, aby prijali a implementovali balík nových vlastných zdrojov, ktorý navrhla Komisia, a aby určili ďalšie možné finančné zdroje, ktorí by mohli vytvoriť pevný základ pre budúci VFR (17).

c)

Spoločná emisia dlhopisov EÚ bola počas pandémie úspešne využitá ako inovatívny nástroj a mohla by sa opakovať s cieľom financovať udržateľnú konkurencieschopnosť a odolnosť jednotného trhu (18). Z nových štúdií vyplýva, že financovanie investícií EÚ do Zelenej dohody tým, že Komisia vydáva zelené dlhopisy, má z makroekonomického hľadiska (19) zmysel a je právne životaschopné (20).

a)

EHSV poukazuje na to, že nová investičná kapacita EÚ by mala byť ukotvená v rámci celkového VFR, aby sa zabezpečila demokratická zodpovednosť a kontrola. Mala by sa riadiť príkladom štrukturálnych fondov, a nie byť samostatným nástrojom vonkajšieho financovania, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Európsky parlament zohral kľúčovú úlohu pri navrhovaní priorít nástroja, ale jeho zapojenie do následného vykonávania, monitorovania a kontroly finančných prostriedkov je minimálne v porovnaní s Radou. Hlavná úloha Európskeho parlamentu sa obmedzuje na zhromažďovanie informácií a zvyšovanie transparentnosti prostredníctvom „dialógov o obnove a odolnosti“, ako aj prostredníctvom postupu udeľovania absolutória za rozpočet EÚ za predchádzajúci rok.

b)

Pokiaľ ide o zapojenie zainteresovaných strán, EHSV poukazuje na to, že zásada partnerstva, ako je zakotvená v štrukturálnych fondoch EÚ, má naďalej zásadný význam. Táto zásada zabezpečuje riadne zapojenie regionálnych a miestnych samospráv, občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a prípadne výskumných organizácií a univerzít. Ich príspevky pomohli navrhnúť programy prispôsobené miestnym a regionálnym podmienkam a považujú sa za faktor umožňujúci miestne orientovaný udržateľný prechod, ktorý je obzvlášť dôležitý vo fáze analýzy potrieb a stanovovaní priorít (22). V prípade nového investičného fondu EÚ by sa táto zásada mala uplatňovať na úrovni EÚ, pričom by sa mali zabezpečiť konzultácie a účasť na navrhovaní prioritných odvetví, projektov a kritérií a vo fáze vykonávania. Po vzore iných programov by mala existovať povinnosť zriadiť monitorovací výbor (alebo podobné orgány) alebo zapojiť už zriadené výbory z iných oblastí. Európsky kódex správania pre partnerstvo z roku 2014, ktorý poskytuje základ pre činnosť monitorovacích výborov, by sa mal zrevidovať, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie zásady partnerstva vo všetkých členských štátoch (23).

c)

EHSV sa domnieva, že v budúcej investičnej politike EÚ by sa mal naďalej zostavovať rozpočtu na základe výkonnosti (24). Ukazovatele výkonnosti by však mali v prvom rade súvisieť so všeobecnými a špecifickými cieľmi nástroja. Ak je vyplácanie finančných prostriedkov EÚ spojené so špecifickejšími štrukturálnymi reformami, musí sa o reformných prioritách rozhodnúť demokratickými postupmi, ktoré zahŕňajú parlamenty a organizovanú občiansku spoločnosť (25).

d)

EHSV súhlasí s tým, že vyplácanie finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom novej investičnej kapacity musí podliehať podmienkam. Po prvé, každé financovanie musí byť podmienené dodržiavaním základných zásad právneho štátu. Na platby v rámci nových nástrojov by sa preto malo vzťahovať nariadenie o rozpočtovej podmienenosti a Komisia by mala mať právomoc odoprieť schválenie finančných prostriedkov EÚ, ak nie sú splnené normy právneho štátu. Po druhé, financovanie EÚ by malo byť podmienené zdravými verejnými financiami na úrovni členských štátov, ako sa uvádza a dohodlo v nových fiškálnych pravidlách EÚ. Mohol by sa tým zlepšiť systém hospodárskeho riadenia EÚ a zosúladiť cieľ podpory zdravých hospodárskych financií s cieľom zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na investície strategického európskeho záujmu.

e)

EHSV tiež poukazuje na to, že investičná politika EÚ funguje lepšie v praxi, ak finančné prostriedky EÚ zabezpečia vlastné administratívne kapacity a technickú pomoc, a to aj v správnych orgánoch členských štátov. Technická pomoc je potrebná aj pre občiansku spoločnosť, aby sa mohla účinne zúčastňovať na monitorovaní orgánov, ktoré riadia a kontrolujú vyplácanie finančných prostriedkov EÚ na národnej úrovni a na úrovni EÚ (26). Koordinovaný prístup EÚ k riešeniu nedostatkov v kapacitách je nevyhnutný pre súdržnosť a zabránenie fragmentácii jednotného trhu.

a)

nezávislú dozornú radu so zástupcami inštitúcií EÚ, členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti (vrátane sociálnych partnerov) na monitorovanie využívania a vplyvu fondu,

b)

pravidelné verejné a otvorené podávanie správ o financovaných projektoch, ich pokroku a výsledkoch,

c)

jasné kritériá a usmernenia pre výber projektov a vyplácanie finančných prostriedkov,

d)

dostupné mechanizmy podávania sťažností a odvolania pre zainteresované strany,

e)

povinné ex post hodnotenia od Európskeho dvora audítorov.