Štátni príslušníci nečlenských krajín EÚ – pravidlá týkajúce sa dlhodobého pobytu

HLAVNÉ BODY

• Ak chce občan nečlenskej krajiny EÚ získať postavenie osoby s dlhodobým pobytom, musí legálne a nepretržite žiť v krajine EÚ päť rokov.
• Pri výpočte týchto piatich rokov sa pripúšťa neprítomnosť trvajúca najviac šesť po sebe idúcich mesiacov a maximálne 10 mesiacov za celé obdobie.
• Štátni príslušníci nečlenských krajín EÚ musia preukázať, že disponujú stabilnými a pravidelnými ekonomickými zdrojmi, ktorými budú podporovať seba a svoju rodinu, a majú zdravotné poistenie.
• Vnútroštátne orgány musia rozhodnúť o žiadostiach podložených príslušnými dokladmi do šiestich mesiacov od ich predloženia.
• Orgány môžu odmietnuť priznať postavenie osoby s pobytom z dôvodov verejného poriadku a bezpečnosti štátu, ale nie z ekonomických dôvodov.
• Úspešným žiadateľom sa vydá povolenie na pobyt platné päť rokov, ktoré je automaticky obnoviteľné.
• Osoby s dlhodobým pobytom môžu stratiť toto postavenie, ak:
  • ho nadobudli podvodne;
  • je vydaný príkaz na vyhostenie, pretože sú považované za hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť štátu; alebo
  • opustia EÚ na dobu 12 po sebe idúcich mesiacov.
• Osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci krajiny v oblastiach, ako sú zamestnanie, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie, dane a sloboda združovania. Krajiny EÚ však v niektorých prípadoch môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie.
• Osoby s dlhodobým pobytom sa môžu presťahovať a žiť, pracovať alebo študovať v inej krajine EÚ na obdobie dlhšie ako tri mesiace, pokiaľ spĺňajú určité podmienky. Môžu ich sprevádzať ich rodinní príslušníci.
• Sú zriadené vnútroštátne kontaktné body, ktoré prijímajú a odosielajú príslušné informácie medzi krajinami EÚ.
• Tieto právne predpisy sa neuplatňujú na niektoré kategórie štátnych príslušníkov nečlenských krajín EÚ, ako sú napríklad študenti alebo dočasne pracujúce osoby, ako napríklad opatrovateľky detí aupair alebo sezónni pracovníci.

Tieto právne predpisy sa neuplatňujú v Dánsku, Írsku ani Spojenom kráľovstve (¹), ktoré majú osobitné opatrenia prisťahovaleckej a azylovej politiky.

V roku 2011 došlo k zmene smernice tak, aby sa vzťahovala aj na občanov krajín mimo EÚ, ako sú utečenci alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré požívajú medzinárodnú ochranu.