Všeobecný rámec pre reštriktívne opatrenia EÚ

HLAVNÉ BODY

• EÚ prijíma sankcie buď ako vlastné opatrenia (t. j. autonómne sankcie), alebo ako spôsob vykonávania uznesení Bezpečnostnej Rady Organizácie Spojených národov v prípadoch, keď krajiny mimo EÚ, fyzické alebo právnické osoby, skupiny alebo neštátne subjekty:
  • nerešpektujú medzinárodné právo alebo ľudské práva,
  • vykonávajú politiky alebo opatrenia, ktoré sa neriadia zásadami právneho štátu či demokracie.
• Takéto sankcie sú preventívne a nerepresívne nástroje, ktoré sú určené na to, aby EÚ umožnili pružne reagovať na politické výzvy a zmeny v súlade so zásadami spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
• Sankcie EÚ by sa mali vnímať v súvislosti so širším politickým dialógom. Reštriktívne opatrenia musia byť navrhnuté tak, aby sa nimi minimalizovali dôsledky pre civilné obyvateľstvo. V tejto súvislosti sa EÚ domnieva, že je vhodné riešiť osobitnú situáciu nastolením cielených a diferencovaných sankcií voči krajine alebo jej časti, členom vlády, jednotlivcom, skupinám či subjektom.

Postupné sankcie

EÚ môže krajinám mimo EÚ udeliť súbor postupných sankcií, ktorý zahŕňa tieto sankcie:

• Diplomatické sankcie:
  • vyhostenie diplomatov, pozastavenie oficiálnych návštev,
  • pozastavenie dvojstrannej alebo viacstrannej spolupráce s EÚ a
  • bojkotovanie športových alebo kultúrnych podujatí.
• Hospodárske a finančné sankcie:
  • zbrojné embargá na vojenský tovar začlenený do spoločného zoznamu vojenského materiálu EÚ,
  • obmedzenia dovozu a vývozu tovaru na civilné a vojenské použitie (tovar s dvojakým použitím).

Reštriktívne opatrenia môžu zahŕňať:

• zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré vlastnia alebo kontrolujú cieľoví jednotlivci alebo organizácie (napríklad hotovosť, bankové vklady, akcie, podiely atď.), ku ktorým nemôžu mať prístup, presunúť ich či predať, a nehnuteľnosti, ktoré nie je možné predať ani prenajať,
• víza alebo zákaz cestovania, ktoré zabraňujú vstupu jednotlivcov do EÚ,
• zákazy týkajúce sa odvetvových opatrení, napríklad dovozu alebo vývozu niektorých tovarov alebo technológií.

V niektorých prípadoch možno udeliť výnimky zo zmrazenia aktív s cieľom umožniť vývoz produktov na uspokojenie základných potrieb (ako sú potraviny či lieky).

Členské štáty EÚ však môžu za osobitných okolností udeliť výnimku zo zákazu cestovania (napríklad umožniť členovi vlády krajiny mimo EÚ, na ktorú sa vzťahujú sankcie, zúčastniť sa na konferencii Organizácie Spojených národov, ktorá sa koná na ich území).

Vplyv a účinky

Reštriktívne opatrenia majú mať politický a hospodársky vplyv. Vzťahujú sa na:

• každú osobu na území EÚ alebo mimo neho, či už ide o štátneho príslušníka EÚ, alebo krajiny mimo EÚ,
• spoločnosti a organizácie začlenené podľa zákona členského štátu (vrátane pobočiek spoločností EÚ v krajinách mimo EÚ),
• vlády, organizácie a neštátne subjekty krajín mimo EÚ,
• akékoľvek podnikanie realizované čiastočne alebo celkovo v EÚ.

Zavedenie režimov reštriktívnych opatrení

V rokoch 2018 a 2019 boli zavedené tri režimy reštriktívnych opatrení:

• riešenie otázky používania a šírenia chemických zbraní prostredníctvom prijatia rozhodnutia (SZBP) 2018/1544 a nariadenia (EÚ) 2018/1542,
• zameranie sa na subjekty zodpovedné za kybernetické útoky prostredníctvom prijatia rozhodnutia (SZBP) 2019/797 a nariadenia (EÚ) 2019/796,
• zameranie sa na subjekty zodpovedné za nepovolené vrtné práce vo východnom Stredozemí prostredníctvom prijatia rozhodnutia (SZBP) 2019/1894 a nariadenia (EÚ) 2019/1890.

Porušenie reštriktívnych opatrení pridaných na zoznam trestných činov EÚ

V novembri 2022 Rada prijala rozhodnutie (EÚ) 2022/2332, ktorým sa určuje porušenie reštriktívnych opatrení EÚ ako trestná činnosť, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 83 ods. 1 ZFEÚ.