Dohovor o biologickej diverzite – Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite

Rozhodnutie 2002/628/EC o uzavretí Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti v mene Európskeho spoločenstva

AKÉ SÚ CIELE PROTOKOLU A ROZHODNUTIA?

• Kartagenský protokol k Dohovoru o biologickej diverzite z roku 1993 (pozri zhrnutie) je založený na zásade predbežnej opatrnosti*. Jeho cieľom je predísť akémukoľvek poškodeniu biologickej diverzity vtedy, keď sa živé modifikované organizmy* prepravujú, používajú alebo sa s nimi nakladá, najmä cezhranične [nariadenie (ES) č. 1946/2003 – pozri zhrnutie]. Zohľadňujú sa v ňom riziká pre ľudské zdravie.
• Rozhodnutím Rady sa protokol právne schvaľuje zo strany EÚ.

HLAVNÉ BODY

Každý signatár protokolu:

• prijíma potrebné a vhodné právne, administratívne a iné opatrenia s cieľom vykonávať svoje záväzky,
• zabezpečuje, že vývoj, preprava, používanie, transfer a uvoľňovanie všetkých živých modifikovaných organizmov a nakladanie s nimi bránia rizikám pre biologickú diverzitu alebo ich znižujú,
• môže prijímať dodatočné opatrenia na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity,
• je nabádaný k tomu, aby zohľadnil prácu a skúsenosti medzinárodných orgánov, ktoré sa špecializujú na riziká pre zdravie ľudí,
• môže sa zúčastňovať na dvojstranných, regionálnych a viacstranných zmluvách a dohodách, a to aj s krajinami, ktoré nie sú signatármi, za predpokladu, že tieto zmluvy a dohody neznížia úroveň ochrany,
• musí uplatňovať vhodné mechanizmy, opatrenia a stratégie na kontrolu identifikovaných rizík,
• spolupracuje pri určovaní živých modifikovaných organizmov, ktoré by mohli mať škodlivé účinky,
• spolupracuje pri vytváraní ľudských a inštitucionálnych zdrojov na ochranu biologickej bezpečnosti* a zvyšovanie informovanosti verejnosti,
• musí oznámiť dotknutým alebo potenciálne dotknutým krajinám a klíringovému stredisku biologickej bezpečnosti a podľa potreby medzinárodným organizáciám každý incident vo svojej oblasti právomoci, ktorý by mohol spôsobiť cezhraničnú škodu,
• zaisťuje bezpečné nakladanie, balenie, označovanie a prepravu vyvážaných živých modifikovaných organizmov spolu s potrebnou dokumentáciou,
• poskytuje klíringovému stredisku biologickej bezpečnosti podrobné informácie o svojich vnútroštátnych zákonoch, hodnoteniach rizika a rozhodnutiach a ďalšie informácie v súlade s požiadavkami protokolu,
• vykonáva vhodné domáce opatrenia s cieľom predchádzať nelegálnemu obchodovaniu so živými modifikovanými organizmami a postihovať ho,
• môže odstúpiť od protokolu jeden rok po podaní písomného oznámenia o odstúpení.

Protokol sa uplatňuje na každý medzinárodný pohyb, tranzit alebo používanie živých modifikovaných organizmov alebo nakladanie so živými modifikovanými organizmami, ktoré by mohli poškodiť biologickú diverzitu a zdravie ľudí, okrem humánnych liekov, ktoré sú upravené inými medzinárodnými dohodami alebo organizáciami.

Na prvý vývoz živých modifikovaných organizmov, ktoré majú byť zámerne zavedené do životného prostredia, sa vzťahuje postup vydávania súhlasu na základe predchádzajúcej informácie, s výnimkou organizmov, ktoré už boli určené ako neškodné pre biologickú diverzitu alebo zdravie ľudí. Tento postup vyžaduje:

• aby krajina vývozu vopred písomne oznámila príslušným orgánom dovozu konkrétne informácie (stanovené v prílohe I) o zásielke,
• orgány dovozu musia potvrdiť prijatie oznámenia do 90 dní a rozhodnúť, či sa dovoz môže uskutočniť. Môžu:
  • povoliť dovoz s podmienkami alebo bez nich,
  • zamietnuť dovoz,
  • požadovať dodatočné informácie,
  • rozhodnúť, že na vybavenie oznámenia je potrebný dlhší čas,
  • zmeniť predchádzajúce rozhodnutie na základe nových vedeckých informácií,
  • uplatniť zjednodušený postup za určitých okolností,
  • umožniť, aby bol zachovaný dôverný charakter určitých informácií, ktoré oznamovateľ predložil. Nevzťahuje sa to na všeobecný opis položky, súhrn hodnotenia rizika ani opatrenia na riešenie núdzovej situácie.

Osobitný postup sa uplatňuje na živé modifikované organizmy určené na priame využitie ako potraviny alebo krmivo alebo určené na spracovanie. Krajina, ktorá rozhodne o tom, že sa určitá položka môže používať alebo predávať na jej domácom trhu, pričom sa potom môže aj vyviezť, musí prostredníctvom klíringového strediska biologickej bezpečnosti poskytnúť podrobné informácie (stanovené v prílohe II) ostatným signatárom.

V protokole sa ustanovuje hodnotenie rizika na základe vedecky správnych metód (príloha III).

Národné kontaktné miesto v každej krajine zabezpečuje kontakt so sekretariátom zriadeným podľa dohovoru. Administratívne úlohy podľa požiadaviek protokolu vykonávajú určené vnútroštátne orgány.

Zriaďuje sa klíringové stredisko biologickej bezpečnosti s cieľom:

• zabezpečovať výmenu vedeckých, technických, environmentálnych a regulačných informácií,
• pomáhať signatárom, najmä tým, ktorí to najviac potrebujú, pri vykonávaní protokolu.

Konferencia zmluvných strán, ktorá zahŕňa všetkých signatárov dohovoru, preskúmava protokol, hodnotí ho každých päť rokov, navrhuje opatrenia, ktoré sa majú prijať, a zriaďuje pomocné orgány.

NADOBUDNUTIE PLATNOSTI

Protokol nadobudol platnosť 11. septembra 2003.

KONTEXT

• Dohovor o biologickej diverzite v rámci Programu OSN pre životné prostredie nadobudol účinnosť 29. decembra 1993.
• Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti k dohovoru bol prijatý v Montreale 29. januára 2000.
• V roku 2013 Rada rozhodnutím 2013/86/EÚ uzavrela v mene EÚ Doplnkový protokol z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti.
• Ďalšie informácie:
  • Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti (Európska komisia).

HLAVNÉ POJMY

HLAVNÉ DOKUMENTY

Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 50 – 65)

Rozhodnutie Rady 2002/628/ES z 25. júna 2002, ktoré sa týka uzavretia Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 48 – 49)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Doplnkový protokol z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 46, 19.2.2013, s. 4 – 7)

Rozhodnutie Rady 2013/86/EÚ z 12. februára 2013 o uzavretí doplnkového protokolu z Nagoje a Kulala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 46, 19.2.2013, s. 1 – 3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1946/2003 z 15. júla 2003 o cezhraničnom pohybe geneticky modifikovaných organizmov (Ú. v. EÚ L 287, 5.11.2003, s. 1 – 10)

Dohovor o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 3 – 20)

Rozhodnutie Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1 – 2)

Posledná aktualizácia 17.11.2020