Právo v oblasti hospodárskej súťaže – definícia trhu

HLAVNÉ BODY

Cieľom oznámenia je:

• zvýšiť transparentnosť podrobnejšou metodikou Komisie pre definovanie relevantných trhov, pričom sa vychádza z konkrétnych príkladov,
• zvýšiť právnu istotu, čo pomôže podnikom a zainteresovaným stranám porozumieť definíciám trhov v prípadoch súvisiacich s hospodárskou súťažou,
• znížiť administratívne zaťaženie, čím sa zefektívni proces definovania trhov pre Komisiu aj vonkajšie zainteresované strany,
• podporovať zelenú a digitálnu transformáciu EÚ zohľadnením faktorov udržateľnosti a inovácie pri definícii trhu, ak je to relevantné.

Relevantný trh

Relevantný trh má zvyčajne dva rozmery:

• produktový trh, ktorý zahŕňa produkty či služby, ktoré zákazníci považujú za zameniteľné alebo zastupiteľné na základe vlastností, ceny a zamýšľaného použitia,
• geografický trh, ktorý sa vzťahuje na oblasť, kde sú podmienky hospodárskej súťaže dostatočne homogénne a zjavne odlišné od iných oblastí.

Úloha definície trhu

Definícia trhu je nástroj, ktorý:

• pomáha určiť hranice hospodárskej súťaže medzi podnikmi, t. j. okamžitý a účinný konkurenčný tlak, ktorému podniky čelia,
• Komisii umožňuje vypočítať trhové podiely spoločností na danom vymedzenom trhu.

Všeobecná metodika

Komisia využíva systematický prístup k definovaniu trhov, pričom sa zameriava na substitúciu dopytu (preferencie zákazníkov) a v niektorých prípadoch aj na substitúciu ponuky (flexibilitu výrobcov). Kľúčové kroky zahŕňajú nasledovné.

• Definovanie produktových trhov so zreteľom na:
  • substitúciu dopytu: posúdenie, či by sa zákazníci mohli preorientovať na alternatívne produkty v reakcii na zvýšenie cien alebo zmeny kvality, pričom sa berú do úvahy faktory ako vlastnosti produktov, ceny, zamýšľané použitie a náklady na preorientovanie sa,
  • substitúciu ponuky: posúdenie, či výrobcovia môžu rýchlo preorientovať výrobu a ponúkať substitúty bez výrazných nákladov alebo oneskorení.
• Definovanie geografických trhov analyzovaním, či sú podmienky v oblasti hospodárskej súťaže homogénne medzi regiónmi, pričom sa zohľadňujú faktory ako obchodné toky, náklady na prepravu a regulačné prekážky.

Dôkazy používané na definovanie trhov

Komisia využíva rôzne dôkazy vrátane nasledovných.

• Vlastnosti produktu. Podobnosti v rámci vlastností, cien a zamýšľaného použitia.
• Substitúcia v minulosti. Historické údaje správaní zákazníka, pokiaľ ide o preorientovanie sa.
• Hypotetická substitúcia. Prieskumy alebo rozhovory o tom, ako by zákazníci mohli reagovať na zmeny.
• Názory subjektov z odvetvia. Vstup od konkurentov, zákazníkov a odborníkov z odvetvia.
• Prekážky súvisiace s preorientovaním. Náklady alebo iné prekážky, ktoré bránia zákazníkom preorientovať sa na substitúty.

Osobitné aspekty

V oznámení sa riešia konkrétne scenáre, za ktorých si vymedzenie trhu môže vyžadovať prispôsobený prístup.

• Diferencované produkty. V prípade, ak sú produkty vysoko diferencované, môže Komisia definovať užšie trhy alebo môže definovať široký relevantný trh vrátane diferencovaných produktov.
• Rozlišovanie medzi zákazníkmi. Ak dodávatelia ponúkajú jednotlivým skupinám zákazníkov rozdielne podmienky, je možné definovať pre každú skupinu samostatné trhy.
• Inovácie, výskum a vývoj. Vo vysoko inovatívnych odvetviach môže Komisia zohľadniť produkty v štádiu prípravy (vyvíjané produkty), definovať trhy na základe udržateľnosti v budúcnosti a zohľadniť predchádzajúce úsilie v oblasti inovácií.
• Mnohostranné platformy. V prípade platforiem, ktoré spájajú viacero skupín používateľov (napr. aplikácie na objednanie prepravy autom), môže Komisia definovať jednotný trh, ktorý zahŕňajú všetky strany platformy, alebo samostatné trhy pre každú stranu v závislosti od zastupiteľnosti.
• Následné trhy a balíky. Komisia môže v prípade produktov s následnými trhmi (ako tlačiarne a atramentové náplne) definovať systémový trh (primárne a sekundárne produkty spoločne), viaceré trhy (primárne produkty na jednej strane a samostatné trhy so sekundárnymi produktmi kompatibilnými s konkrétnou značkou primárneho produktu) alebo duálne trhy (primárne produkty na jednej strane a sekundárne produkty na strane druhej).

Trhové podiely

Trhové podiely sú kľúčovým faktorom pri posudzovaní hospodárskej súťaže aj v prípade, ak nie sú výhradným ukazovateľom trhovej sily. Na účely výpočtu trhových podielov zohľadňuje Komisia tieto informácie.

• Objem a hodnota predaja – obvykle sa využíva hodnota predaja, ale v určitých prípadoch môže byť objem relevantnejším údajom.
• Alternatívne ukazovatele – na osobitných trhoch, najmä tak digitálnych trhoch môžu byť vhodnejšie iné ukazovatele, napríklad počet aktívnych používateľov, počet návštev webových sídel alebo objem transakcií.
• Podiely za časové obdobie – trhové podiely sa zvyčajne vypočítavajú za obdobie 12 mesiacov, čo sa môže líšiť pri trhoch so sezónnym alebo nepravidelným dopytom.

Výzvy a flexibilita

Komisia uznáva, že definovanie trhu nie je vždy priamočiare, čo platí najmä pri:

• dynamických trhoch a rýchlo sa rozvíjajúcich odvetviach priemyslu, ako sú digitálne či vysoko inovatívne odvetvia,
• trhoch medzi krajinami, kde obchodné toky a medzinárodná hospodárska súťaž môžu mať vplyv na definovanie geografických trhov,
• vyvíjajúcich sa trendoch, ako hľadisko udržateľnosti, ktoré môže ovplyvniť preferencie spotrebiteľa a dynamiku hospodárskej súťaže.

Komisia ďalej upozorňuje, že definícia trhu je v rámci posúdenia z hľadiska hospodárskej súťaže len medzistupňom a nemožno na základe nej predvídať výsledok jednotlivých prípadov.