Zásada proporcionality

Zásada proporcionality je stanovená v článku 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii. Jej cieľom je vymedziť presné hranice pre vykonávanie činností inštitúciami Európskej únie (EÚ).

Podľa tejto zásady opatrenia EÚ:

• musia byť vhodné na dosiahnutie požadovaného konečného cieľa,
• musia byt potrebné na dosiahnutie požadovaného konečného cieľa a
• nesmú ukladať osobe záťaž, ktorá je nadmerná vo vzťahu k cieľu, ktorý sa má dosiahnuť (proporcionalita v úzkom zmysle).

Táto zásada je úzko spätá so zásadou subsidiarity, ktorá vyžaduje, aby EÚ konala len vtedy, ak je to účinnejšie ako opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Ďalšia súvisiaca zásada, zásada prenesenia právomocí, uvádza, že akékoľvek oblasti politiky, ktoré nie sú v zmluvách výslovne odsúhlasené všetkými členskými štátmi, zostávajú v ich pôsobnosti.

Kritériá na uplatňovanie zásady sú vymedzené v protokole (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je pripojený k zmluvám.

V prípade porušenia zásady proporcionality môžu žiadatelia – pokiaľ sú splnené podmienky – namietať voči platnosti príslušných opatrení na Súdnom dvore Európskej únie.