Politika rozširovania EÚ

Politika rozširovania EÚ sa zaoberá krajinami, ktoré sa aktuálne chcú stať členmi EÚ. Zameriava sa na rozširovanie zóny mieru, stability a prosperity EÚ, na poskytovanie politických, hospodárskych a sociálnych výhod týmto krajinám a rovnako aj EÚ. Základom procesu rozširovania je článok 49 Zmluvy o Európskej únii.

Po 6 zakladajúcich krajinách – Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Luxembursku, Nemecku a Taliansku – vstúpilo do EÚ ďalších 22 krajín:

• 1973: Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo (¹),
• 1981: Grécko,
• 1986: Španielsko a Portugalsko,
• 1995: Fínsko, Rakúsko a Švédsko,
• 2004: Cyprus, Česká republika (teraz Česko), Estónsko,Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko,
• 2007: Bulharsko a Rumunsko,
• 2013: Chorvátsko.

Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko majú štatút kandidátskych krajín.

Prístupové rokovania s Islandom sa začali v júli 2010 a v máji 2013 ich islandská vláda pozastavila. V marci 2015 Island požiadal, aby ho v súvislosti s členstvom v EÚ viac nepokladali za kandidátsku krajinu.

Bosna a Hercegovina a Kosovo* sú potenciálnymi kandidátskymi krajinami.