Spoločná rybárska politika (SRP)

Spoločná rybárska politika (SRP) je súbor pravidiel zameraných na ochranu morských biologických zdrojov a riadenie a kontrolu európskeho rybárstva vo vodách EÚ a mimo nich. Cieľom SRP je zabezpečiť, aby sa rybolovnými a akvakultúrnymi činnosťami prispievalo k dlhodobej environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti. To zahŕňa zaistenie vysledovateľnosti, bezpečnosti a kvality produktov uvádzaných na trh v EÚ; prispievanie k zvýšeniu produktivity, primeranej životnej úrovni v rámci odvetvia rybárstva, a to aj v maloobjemovom rybolove, a k stabilným trhom; a tiež zabezpečenie dostupnosti potravinových dodávok pre spotrebiteľov za rozumné ceny.

Do rozsahu pôsobnosti SRP patrí ochrana morských biologických zdrojov a riadenie druhov rybolovov, ktoré ich využívajú. V súvislosti s trhovými a finančnými opatreniami SRP tiež pokrýva činnosti v oblasti sladkovodných biologických zdrojov a akvakultúrne činnosti, ako aj spracovanie produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzanie na trh.

Posledná reforma SRP prebehla v roku 2013 a nadobudla účinnosť 1. januára 2014. Súčasná SRP sa zakladá na štyroch hlavných pilieroch:

1. riadenie rybárstva
2. medzinárodná politika
3. trhová a obchodná politika
4. financovanie politiky.

Štvrtým prvkom SRP je Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (2021 – 2027), ktorý pomáha dosiahnuť ciele SRP financovaním oprávnených opatrení.

SRP stanovuje, že by sa mali zaviesť obmedzenia výlovu, ktoré by boli udržateľné a z dlhodobého hľadiska by zachovávali úrovne populácie rýb. V rámci SRP sa zavádza opatrný prístup, ktorý uznáva vplyv ľudských činností na všetky zložky ekosystému. Snaží sa o to, aby rybárske flotily pristupovali selektívnejšie k tomu, čo lovia, a upustilo sa od odhadzovania úlovkov, a to zabránením nechceným úlovkom a čo najväčším znížením ich množstva, ako aj zabezpečením vyloďovania úlovkov. SRP zmenila spôsob riadenia rybárskych politík a prenechala väčšiu kontrolu regionálnym skupinám členských štátov zavedením takzvanej regionalizácie.

SRP je zakotvená v článkoch 38 – 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Podľa článku 3 ZFEÚ spadá ochrana morských biologických zdrojov v rámci SRP do „výlučnej právomoci“ EÚ, to znamená, že jedine EÚ môže v tejto oblasti vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať záväzné akty. Členské štáty tak môžu urobiť, iba ak ich na vykonanie týchto aktov splnomocní EÚ. Podľa článku 4 ZFEÚ patria oblasti SRP, ktoré sa zaoberajú inými aspektmi, než je ochrana morských biologických zdrojov, do „spoločných právomocí“, to znamená, že vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty smú EÚ aj jej členské štáty a že členské štáty môžu vykonávať vlastné právomoci v prípade, ak ich EÚ nevykonáva alebo sa ich rozhodla nevykonávať.