201806220041970332018/C 240/141552018CJC24020180709SK01SKINFO_JUDICIAL20180222101121

Vec C-155/18 P: Odvolanie podané 22. februára 2018: Tulliallan Burlington Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) zo 6. decembra 2017 vo veci T-120/16, Tulliallan Burlington Ltd/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo


C2402018SK1010120180222SK0014101112

Odvolanie podané 22. februára 2018: Tulliallan Burlington Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) zo 6. decembra 2017 vo veci T-120/16, Tulliallan Burlington Ltd/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

(Vec C-155/18 P)

2018/C 240/14Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Tulliallan Burlington Ltd (v zastúpení: A. Norris, barrister)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, Burlington Fashion GmbH

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba spoločnosti Tulliallan Burlington Ltd’s (ďalej len „TBL“) proti rozhodnutiu odvolacieho senátu,

zrušil rozhodnutie odvolacieho senátu [alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora],

uložil Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a spoločnosti Burlington Fashion GmbH (ďalej len „BFG“) povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré TBL vynaložila v súvislosti s týmto odvolaním.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka („TBL“) podáva odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu, pričom tvrdí tieto nesprávne právne posúdenia, z ktorých vychádzal Všeobecný súd:

1.

Odvolacie dôvody spočívajúce v porušení článku 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001 ( 1 )

a)

Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, pretože neurobil žiadne zistenia, pokiaľ ide o „súvislosť“.

b)

Všeobecný súd ďalej vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že TBL nepredložila dôkaz svedčiaci o poškodení rozlišovacej spôsobilosti či o neoprávnenom využití rozlišovacej spôsobilosti.

c)

Všeobecný súd ďalej vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že neboli predložené potrebné dôkazy, pretože jednak nastavil dôkazné bremeno príliš vysoko a jednak nezohľadnil relevantné dôkazy.

d)

Jediný záver, ku ktorému mal Všeobecný súd totiž dospieť, bol taký, že došlo poškodeniu rozlišovacej spôsobilosti a/alebo k neoprávnenému využitiu rozlišovacej spôsobilosti.

e)

Všeobecný súd nesprávne odmietol tvrdenie TBL, podľa ktorého v rozhodnutí odvolacieho senátu neboli zjavne zohľadnené jej tvrdenia.

2.

Odvolacie dôvody spočívajúce v porušení článku 8 ods. 4 nariadenia 2017/1001

a)

Všeobecný súd odmietol tvrdenie, že odvolací senát mal požiadať o ďalšiu výmenu pripomienok týkajúcich sa článku 8 ods. 4 za okolností, keď jediným spôsobom ako zabezpečiť spravodlivé rozhodnutie bolo, aby odvolací senát vyzval na podanie týchto pripomienok alebo rozhodol vo veci iba na základe článku 8 ods. 5 a problematiku týkajúcu sa článku. 8 ods. 4 vrátil späť na prerokovanie námietkovému oddeleniu. Všeobecný súd mal rozhodnutie odvolacieho senátu zrušiť.

b)

Všeobecný súd nesprávne súhlasil s konštatovaním odvolacieho senátu, že TBL nesplnila podmienky článku 8 ods. 4. Všeobecný súd mal konštatovať, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ďalej mal zrušiť rozhodnutie odvolacieho senátu týkajúce sa článku 8 ods. 4 a napokon ho mal nahradiť vlastným rozhodnutím s tým, že došlo k porušeniu článku 8 ods. 4.

3.

Odvolacie dôvody spočívajúce v porušení článku 8 ods. 1 nariadenia 2017/1001

a)

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď použil rozhodnutie vo veci Praktiker, lebo s ohľadom na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci EUIPO/Cactus (C-501/15 P; EU:C:2017:750), sa rozhodnutie Praktiker v tomto prípade neuplatní na skoršie ochranné známky.

b)

Navyše alebo subsidiárne Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď použil rozhodnutie Praktiker, lebo tento rozsudok sa neuplatní na služby poskytované obchodnými galériami.

c)

Aj keby skoršie ochranné známky TBL spadali pod „maloobchodné služby“ a teda by sa na ne vzťahovalo rozhodnutie Praktiker, Všeobecný súd nesprávne vyložil rozhodnutie Praktiker v tom zmysle, že vylučuje konštatovanie o podobnosti vedúcej k zámene označení.

d)

Keďže Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri použití rozhodnutia Praktiker, neposúdil pravdepodobnosť zámeny ani toto posúdenie neprenechal odvolaciemu senátu. Za týchto okolností mal povinnosť jednu z týchto možností urobiť.


( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).