7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/23


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado Contencioso-Administrativo no 8 de Madrid (Španielsko) 13. februára 2018 – Domingo Sánchez Ruiz/Comunidad de Madrid (Servicio Madrileño de Salud)

(Vec C-103/18)

(2018/C 161/27)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado Contencioso-Administrativo no 8 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Domingo Sánchez Ruiz

Žalovaný: Comunidad de Madrid (Servicio Madrileño de Salud)

Prejudiciálne otázky

1.

Možno považovať situáciu, akou je situácia v prejednávanom prípade (kedy zamestnávateľ vo verejnom sektore nedodrží časové obmedzenia stanovené právnou úpravou a umožní tak opakovane uzatvárať pracovné zmluvy na dobu určitú alebo zachová časové obmedzenie a zmení iba druh pomeru, a to z pomeru príležitostného zamestnanca na dočasného alebo náhradného zamestnanca) za nezákonné konanie spočívajúce v opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv, a teda považovať ju za situáciu, ktorá je opísaná v doložke 5 rámcovej dohody, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70/ES (1)?

2.

Môže sa rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorá tvorí prílohu smernice Rady 1999/70/ES vo vzťahu k zásade efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym procesným predpisom, ktoré vyžadujú od zamestnanca na dobu určitú aktívne správanie spočívajúce v napádaní a podávaní opravných prostriedkov alebo žalôb (pri všetkých opakovaných vymenovaniach a prepusteniach), pričom až za splnenia tejto požiadavky bude zamestnanec chránený smernicou Spoločenstva a bude môcť tak uplatňovať práva priznané právnym poriadkom Únie?

3.

Pri zohľadnení skutočnosti, že vo verejnom sektore a pri zabezpečení základných služieb je potreba obsadiť voľné pracovné miesta alebo pokryť prípady práceneschopnosti a dovolenky …, v podstate „trvalá“ a je potrené vymedziť pojem „objektívny dôvod,“ ktorý by odôvodňoval uzatváranie zmlúv na dobu určitú:

a)

Bolo by v rozpore so smernicou 1999/70/ES [doložka 5 ods. 1 písm. a)], a preto by neexistoval objektívny dôvod na to, aby so zamestnancom na dobu určitú bola bez prerušenia opakovane uzatváraná zmluva na dobu určitú, pokiaľ pracuje počas všetkých alebo skoro všetkých dní v roku, s po sebe nasledujúcimi a opakovanými vymenovaniami/uzatvorenia zmluvy, pričom jednotlivé obdobia na seba v priebehu rokov nadväzujú so zachovanou stabilitou zamestnania, a to vždy pri splnení dôvodu, pre ktorý bol zamestnanec vymenovaný?

b)

Je potrebné považovať potrebu ako trvalú a nie ako dočasnú, a preto nezakladajúcu „objektívny dôvod“ uvedený v doložke 5 ods. 1 písm. a) na základe vyššie uvedených kritérií, v tom zmysle, že mnohé vymenovania a uzatvorenia zmluvy, ku ktorým dochádza po dlhé roky a ktoré sú zdôvodňované existenciou systémovej chyby, ktorá by sa mohla prejaviť v množstve dočasne zastúpených zamestnancov v danom sektore, (a/alebo) tým, že tieto potreby sú vždy pokryté zamestnancami na dobu určitú, a stávajú sa tak stabilnou súčasťou vykonávania verejnej služby?

c)

Alebo možno tomu rozumieť v podstate tak, že pri určení prípustnej hranice časového obmedzenia zamestnania sa iba musíme riadiť doslovným znením právnej úpravy, ktorá reguluje zamestnávanie týchto zamestnancov na dobu určitú, keď stanovuje, že takýto zamestnanci môžu byť vymenovaní z dôvodov nevyhnutnosti, naliehavosti alebo na realizáciu programov dočasnej, konjunkturálnej alebo mimoriadnej povahy, stručne povedané na to, aby ich využitie bolo malo objektívnu príčinu, musí ich využitie zodpovedať výnimočným okolnostiam, a preto k nezákonnému konaniu dochádza vtedy, keď ich využitie prestane byť konkrétne, príležitostné alebo náhodné?

4.

Je v súlade s rámcovou dohodou, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70/ES, možné považovať dôvody nevyhnutnosti, naliehavosti (alebo) realizácie programov dočasnej, konjunkturálnej alebo mimoriadnej povahy za objektívne dôvody na opakované uzatváranie a obnovovanie zmlúv so zamestnancami na dobu určitú v oblasti informatiky, keď títo zamestnanci vo verejnej správe vykonávajú trvalé a stabilné činnosti, ktorých vykonávanie je charakteristické pre zamestnancov na dobu neurčitú bez toho, aby dotknutý správny orgán si ako zamestnávateľ stanovil maximálne limity pre vymenovania, splnil zákonné povinnosti obsadiť tieto pracovné miesta a pokryť tieto potreby zamestnancami na dobu neurčitú alebo stanovil rovnocenné opatrenie na zabránenie a zamedzenie zneužívania vo vzťahu, v rámci ktorého dochádza opakovane k uzatváraniu zmlúv na dobu určitú, ktoré tak vedie k pokračovaniu zamestnávania zamestnancov na dobu určitú v oblasti informatiky, v tomto prípade počas 17 rokov nepretržitej služby?

5.

Je rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorá tvorí prílohu smernice Rady 1999/70/ES a jej výklad Súdnym dvorom Európskej únie, zlučiteľný s judikatúrou Tribunal Supremo (Najvyšší súd), v rozsahu, v akom stanovuje existenciu objektívneho dôvodu týkajúceho sa vymenovania v rámci dočasného obdobia, a to bez zohľadnenia ďalších kritérií, alebo v akom určuje nemožnosť porovnania so stálymi zamestnancami, pričom je nevyhnutné zobrať do úvahy rozdielny právny režim, systém prístupu prípadne samotnú dĺžka trvania funkcie stálych a dočasných zamestnancov?

6.

Ak vnútroštátny súd zistí, že došlo k nezákonnému konaniu spočívajúcemu v opakovanom uzatváraní zmlúv s dočasnými zamestnancami SERMAS, ktorého cieľom je pokryť trvalé a systémové potreby poskytovania služieb zamestnancami na dobu neurčitú, pri neexistencii žiadneho účinného opatrenia vo vnútroštátnom právnom poriadku na sankcionovanie takéhoto nezákonného konania a zamedzenie dôsledkov porušenia práva Spoločenstva, má sa doložka 5 rámcovej dohody, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70/ES vykladať v tom zmysle, že sa vyžaduje, aby vnútroštátny súd prijal účinné a odstrašujúce opatrenia na zabezpečenie potrebného účinku rámcovej dohody, aby tak sankcionoval takéto nezákonné konanie a odstránil následky porušenia uvedenej normy práva Spoločenstva, a zároveň neuplatnil takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá takému cieľu zabraňuje?

V prípade kladnej odpovede a ako sa konštatuje v bode 41 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo 14. septembra 2016 vo veciach C-184/15 y C-197/15 (2):

Bolo by opatrenie na zabránenie a sankcionovanie nezákonného konania v rámci pracovnoprávneho vzťahu, pri ktorom opakovane dochádza k uzatváraniu zmlúv na dobu určitú a na odstránenie následkov porušenia práva Únie, spočívajúce v zmene dočasného pracovnoprávneho vzťahu (príležitostného/náhradného) na vzťah stály, a bez ohľadu na to, či sa bude používať označenie ako stály zamestnanec alebo zamestnanec na dobu neurčitú vo verejnej správe, s rovnakou stabilitou v zamestnaní ako majú porovnateľní zamestnanci na dobu neurčitú, v súlade s cieľmi sledovanými smernicou 1999/70/ES?

7.

V prípade nezákonného konania spočívajúceho v opakovanom uzatváraní dočasného pracovnoprávneho vzťahu, možno zmenu z dočasného vzťahu na vzťah na dobu neurčitú, alebo na stály vzťah, vykladať v tom zmysle, že ciele smernice 1999/70/ES a jej rámcovej dohody sú splnené, keď má dotknutý zamestnanec na dobu určitú rovnaké pracovné podmienky ako zamestnanec zamestnaný na dobu neurčitú v oblasti informatiky (vo veciach sociálnej ochrany, kariérneho postupu, obsadzovania voľných pracovných miest, odborného vzdelávania, dovolenky, služobného postavenia, licencií a povolení, pasívnych práv a ukončenia pracovných miest, ako aj účasť na výberových konaniach organizovaných za účelom obsadenia voľných pracovných miest a kariérneho postupu) na základe zásady stability a neodvolateľnosti, so všetkými právami a povinnosťami na obdobnom základe?

8.

Vyžaduje právo Spoločenstva preskúmať súdne rozsudky/právoplatné správne akty za týchto okolností, pokiaľ budú splnené štyri podmienky požadované v rozsudku z 13. januára 2004, Kühne & Heitz NV (C-453/00, EU:C:2004:17) (3), a to: 1) V španielskom vnútroštátnom práve správny orgán a súdy majú obmedzenú právomoc zrušiť rozhodnutie s obmedzeniami, ktoré ho veľmi sťažujú alebo ktoré ho znemožňuje dosiahnuť; 2) Dotknuté rozhodnutia sa stali právoplatnými na základe rozsudku vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom/jedinom stupni; 3) Uvedený rozsudok sa opiera o výklad práva Spoločenstva, ktorý nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a ktorý bol prijatý bez toho, aby bol na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania; 4) Dotknutá osoba sa obrátila na správny orgán ihneď po tom, ako sa dozvedela o uvedenej judikatúre.

9.

Môžu respektíve musia vnútroštátni sudcovia ako európski sudcovia zabezpečujúci priamy účinok práva Únie v členských štátoch, vyžadovať a uložiť správnemu orgánu členských štátov, aby v rámci svojich príslušných právomocí prijal opatrenia potrebné na odstránenie vnútroštátnych právnych noriem, ktoré sú nezlučiteľné s právom Únie všeobecne, a najmä so smernicou 1999/70/ES a jej rámcovou zmluvou?


(1)  Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

(2)  Rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2016, Martínez Andrés a Castrejana López (C-184/15 a C-197/15, EU:C:2016:680).

(3)  Rozsudok z 13. Januára 2004, Kühne & Heitz NV (C-453/00, EU:C:2004:17).