30.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 152/8


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional (Španielsko) 29. januára 2018 – Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO)/Deutsche Bank SAE

(Vec C-55/18)

(2018/C 152/10)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Audiencia Nacional

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO)

Žalovaná: Deutsche Bank SAE

Zainteresované strany: Federación Estatal de Servicios de la Unión General de Trabajadores (FES-UGT), Confederación General del Trabajo (CGT), Confederación Solidaridad de Trabajadores Vascos (ELA), Confederación Intersindical Galega (CIG)

Prejudiciálne otázky

1.

Treba sa domnievať, že Španielske kráľovstvo prostredníctvom článkov 34 a 35 Estatuto de los Trabajadores (Zákonník práce) tak, ako ich vykladá ustálená judikatúra, prijalo opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečila účinnosť obmedzení dĺžky pracovného času a týždenného a denného odpočinku, ktoré stanovujú články 3, 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 (1) pre takých pracovníkov na plný úväzok, ktorí sa výslovne, či už individuálne alebo kolektívne, nezaviazali vykonávať prácu nadčas, a ktorí nemajú postavenie mobilných pracovníkov obchodnej námornej alebo železničnej dopravy?

2.

Má sa článok 31.2 Charty základných práv Európskej Únie a články 3, 5, 6, 16 a 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 v spojení s článkami 4 ods. 1, 11 ods. 3 a 16 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 (2) vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, konkrétne článkom 34 a 35 Estatuto de los Trabajadores (Zákonník práce), z ktorých, ako sa ukázalo podľa ustálenej judikatúry, nevyplýva povinnosť podnikov vytvoriť systém na zaznamenávanie skutočného denného pracovného času odpracovaného pracovníkmi na plný úväzok, ktorí sa výslovne, či už individuálne alebo kolektívne, nezaviazali vykonávať prácu nadčas, a ktorí nemajú postavenie mobilných pracovníkov obchodnej námornej alebo železničnej dopravy?

3.

Je potrebné chápať kategorický mandát udelený členským štátom na obmedzenie dĺžky pracovného času všeobecne pre všetkých pracovníkov, ktorý je stanovený v článku 31.2 Charty Základných práv Európskej Únie a článkoch 3, 5, 6, 16 a 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 v spojení s článkami 4 ods. 1, 11 ods. 3 a 16 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989, v tom zmysle, že toto obmedzenie sa pre bežných pracovníkov zabezpečuje v rámci vnútroštátnej právnej úpravy uvedenej v článkoch 34 a 35 Estatuto de los Trabajadores (Zákonník práce), z ktorých, ako sa ukázalo podľa ustálenej judikatúry, nemožno vyvodiť, že existuje povinnosť podnikov vytvoriť systém na zaznamenávanie skutočného denného pracovného času odpracovaného pracovníkmi na plný úväzok, ktorí sa výslovne, či už individuálne alebo kolektívne, nezaviazali vykonávať prácu nadčas a nejde o mobilných pracovníkov obchodnej námornej alebo železničnej dopravy?


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).

(2)  Smernica Rady z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 1989, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 349).