29.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/35


Žaloba podaná 15. novembra 2017 – UPF/Komisia

(Vec T-747/17)

(2018/C 032/49)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Union des Ports de France – UPF (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: C. Vannini a E. Moraïtou, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby podanej proti rozhodnutiu Európskej komisie K(2017) 5176 final z 27. júla 2017 o schéme pomoci SA.38398 (2016/C, ex 2015/E) uplatnenej Francúzskom (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri kvalifikovaní daňového opatrenia ako štátnej pomoci v celom rozsahu, pričom nezohľadnila kritérium týkajúce sa hospodárskej povahy činnosti francúzskych prístavov. V tejto súvislosti sa žalobkyňa domnieva, že Komisia sa tým, že dospela k záveru, že daňové oslobodenie v prospech francúzskych prístavov predstavuje v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ štátnu pomoc, pričom nespresnila, že kvalifikovanie pomoci sa obmedzuje len na hospodárske činnosti prístavov, dopustila vo svojom rozhodnutí nesprávneho právneho posúdenia.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení Komisie týkajúcom sa posúdenia hospodárskej povahy činností vykonávaných francúzskymi prístavmi. Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia sa taktiež dopustila nesprávneho právneho posúdenia vo svojej analýze hospodárskej povahy činností vykonávaných francúzskymi prístavmi, a to

v prvom rade tým, že sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala určitými činnosťami vykonávanými francúzskymi prístavmi,

v druhom rade tým, že, pokiaľ ide o niektoré ďalšie činnosti francúzskych prístavov, len zopakovala všeobecné zásady vyplývajúce z judikatúry SDEÚ v oblasti verejného financovania prístavných infraštruktúr bez toho, aby dospela k záveru, či sú hospodárskej povahy alebo nie, pokiaľ ide o kritérium uplatnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom právom posúdení a nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa narušeniu hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi v rozsahu, v akom sa Komisia nesprávne domnievala, že predmetné daňové obmedzenie mohlo narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, pokiaľ ide všeobecne o francúzske prístavy a konkrétne o ostrovné a zámorské prístavy. Podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie zaťažené nedostatkom odôvodnenia v rozsahu, v akom Komisia predpokladala bez toho, aby odôvodnila svoj postoj, že tieto podmienky sú v prejednávanej veci splnené.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení v rámci vedenia konania o kontrole existujúcej pomoci a porušenia článku 108 ods. 1 a 2 ZFEÚ v spojení so zásadou proporcionality v rozsahu, v akom Komisia na jednej strane tým, že požadovala, aby francúzske orgány predložili dôkaz o zlučiteľnosti schémy oslobodenia od dani z príjmov právnických osôb v prospech francúzskych prístavov s vnútorným trhom, obrátila dôkazné bremeno a konala tak, akoby jej bola predložená nová žiadosť o schválenie schémy novej pomoci. Na druhej strane tým, že francúzskym orgánom uložila povinnosť, aby zrušili uvedenú schému oslobodenia bez toho, aby preukázala, že žiadna zmena tohto opatrenia by nemohla viesť k jej zlučiteľnosti s pravidlami Únie o štátnej pomoci, porušila článok 108 ods. 1 a 2 ZFEÚ, článok 2 nariadenia č. 2015/1589 a zásadu proporcionality.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, pretože Komisia tým, že požadovala zrušenie schému oslobodenia, kým ponechala pretrvávať schémy pomoci v prospech prístavov v ďalších členských štátoch, neumožnila zabezpečiť rovnaké podmienky medzi rôznymi európskymi prístavmi, čo naopak viedlo k novým narušeniam hospodárskej súťaže v rozpore s úlohou, ktorá je zverená Komisii, keďže zodpovedá za zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu. Komisia teda porušila zásadu nestrannosti, ktorá je nevyhnutným dôsledkom zásady riadnej správy vecí verejných.