13.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 382/59


Žaloba podaná 26. septembra 2017 – Port autonome du Centre et de l’Ouest a i./Komisia

(Vec T-673/17)

(2017/C 382/73)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Port autonome du Centre et de l’Ouest SCRL (La Louvière, Belgicko), Port autonome de Namur (Namur, Belgicko), Port autonome de Charleroi (Charleroi, Belgicko), Port autonome de Liège (Liège, Belgicko) a Región Valónsko (Jambes, Belgicko) (v zastúpení: J. Vanden Eynde, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

rozhodol o prípustnosti návrhu vo vzťahu ku každému žalobcovi a v dôsledku toho zrušil rozhodnutie Komisie SA.38393 (2016CP, ex 2015/E) – Daňový režim prístavov v Belgicku [K(2017) 5174 final],

vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú,

v dôsledku toho zrušil rozhodnutie Európskej komisie, v ktorom považovala skutočnosť, že hospodárska činnosť belgických prístavov, najmä valónskych, nepodlieha dani z príjmov právnických osôb, za štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia v podstate uvádzajú jeden žalobný dôvod. Podľa ich názoru Komisia hneď na úvod odmietla článok 93 ZFEÚ, ktorý stanovuje osobitné predpisy pre odvetvie dopravy a v dôsledku toho aj prístavov, pričom tak nezohľadnila vôľu európskeho normotvorcu.

Posúdenie Komisie nie je skutkovo ani právne odôvodnené a je v rozpore so znením článku 1 belgického zákona o dani z príjmov (CIR) a s právomocami orgánov verejnej moci vymedziť služby nehospodárskeho charakteru vo všeobecnom záujme.

Stanovisko Komisie nie je v súlade ani s návrhom smernice zo 16. marca 2011 (KOM/2011/0121 v konečnom znení) o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (ACCIS), ktorý stanovuje aj pre obchodné spoločnosti oslobodenie subvencií priamo súvisiacich s nadobudnutím, s výrobou alebo zhodnotením dlhodobého majetku od dane.

Okrem toho Komisia sa tým, že vyzvala Belgicko, aby zmenilo svoju daňovú právnu úpravu, pokúsila zasiahnuť do daňových právomocí členských štátov, keď stanovila daňovú harmonizáciu, ktorá nepatrí do jej právomoci v zmysle článku 113 ZFEÚ. Nezohľadňuje teda výsadné právomoci členských štátov v oblasti vymedzenia verejných služieb a oblasti pôsobnosti priameho zdanenia, povinnosti zabezpečiť riadne fungovanie služieb všeobecného záujmu, ktoré sú nevyhnutné pre sociálnu a hospodársku súdržnosť, ako aj organizáciu služieb všeobecného záujmu podľa vlastného uváženia. Európsky normotvorca totiž preniesol na členské štáty právomoc oslobodiť od dane činnosti, ktoré členské štáty sami definovali ako verejnú službu.

Podľa názoru žalobcov sú zásadné činnosti vnútroštátnych valónskych prístavov službami všeobecného záujmu, na ktoré sa nevzťahujú v súlade s právnou úpravou Únie pravidlá hospodárskej súťaže.

Napokon, európske kritériá na vymedzenie štátnej pomoci nie sú v prejednávanom prípade splnené, najmä pokiaľ ide o kritérium selektívnosti.