24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/51


Žaloba podaná 29. mája 2017 – Martinair Holland/Komisia

(Vec T-323/17)

(2017/C 239/65)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Martinair Holland NV (Haarlemmeer, Holandsko) (v zastúpení: M. Smets, lawyer)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

v plnom rozsahu zrušil rozhodnutie Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúce sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava), z dôvodu porušenia zásady zákazu svojvoľnosti a zásady rovnosti zaobchádzania (prvý žalobný dôvod) a nedostatku právomoci v oblasti leteckej dopravy z letísk nachádzajúcich sa mimo EHP na letiská nachádzajúce sa v EHP (druhý žalobný dôvod) (v prvom rade),

zrušil článok 1 ods. 2 písm. d) a článok 1 ods. 3 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich konštatuje, že žalobca sa dopustil porušenia v oblasti leteckej dopravy z letísk nachádzajúcich sa mimo EHP na letiská nachádzajúce sa v EHP (druhý žalobný dôvod) (subsidiárne),

zrušil článok 1 ods. 1 písm. d), článok 1 ods. 2 písm. d), článok 1 ods. 3 písm. d) a článok 1 ods. 4 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich konštatuje, že jediné a nepretržité porušenie zahŕňa nezaplatenie provízií z prirážok (tretí žalobný dôvod), a

zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania, ak Všeobecný súd zruší napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu alebo čiastočne.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady zákazu svojvoľnosti a zásady rovnakého zaobchádzania.

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákazom svojvoľnosti z dôvodu, že z výroku napadnutého rozhodnutia vylučuje podniky, ktoré sa podľa jej odôvodnenia podieľali na tom istom správaní ako adresáti napadnutého rozhodnutia.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania z dôvodu, že sankcionuje žalobkyňu za porušenie, ukladá jej pokutu a pripisuje jej občianskoprávnu zodpovednosť, pričom podniky, ktoré sa podľa jej odôvodnenia podieľali na tom istom správaní ako adresáti napadnutého rozhodnutia, sú z výroku napadnutého rozhodnutia vylúčené.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci týkajúcej sa leteckej nákladnej dopravy z letísk mimo EHP na letiská v EHP.

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne vychádza z predpokladu, že jediné a pokračujúce porušenie týkajúce sa leteckej dopravy z letísk mimo EHP na letiská v EHP bolo vykonávané v EHP.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne vychádza z predpokladu, že jediné a pokračujúce porušenie týkajúce sa leteckej dopravy z letísk mimo EHP na letiská v EHP malo podstatný, okamžitý a predvídateľný dopad na hospodársku súťaž v EHP.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení a zjavne nesprávnom posúdení v rozsahu, v akom sa v napadnutom rozhodnutí dospelo k záveru, že nezaplatenie provízií z prirážok predstavuje samostatný prvok porušenia.

Žalobkyňa tvrdí, že dva predpoklady, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza na účely kvalifikácie nezaplatenie provízií z prirážok ako samostatného prvku porušenia, si vzájomne odporujú vzhľadom na hospodársky a regulačný rámec predmetného odvetvia.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že nezaplatenie provízií z prirážok nie je možné rozoznať od postupov týkajúcich sa palivovej a bezpečnostnej prirážky a nepredstavuje samostatný prvok porušenia.