201711170101555452017/C 412/192352017CJC41220171204SK01SKINFO_JUDICIAL20170505111222

Vec C-235/17: Žaloba podaná 5. mája 2017 – Európska komisia/Maďarsko


C4122017SK1120120170505SK0019112122

Žaloba podaná 5. mája 2017 – Európska komisia/Maďarsko

(Vec C-235/17)

2017/C 412/19Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Malferrari a L. Havas, splnomocnení zástupcovia)

Žalované: Maďarsko

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Maďarsko tým, že prijalo právnu úpravu, ktorá obmedzuje užívacie právo k úrodnej pôde, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 49 a 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z článku 17 Charty základných práv Európskej únie a

zaviazal Maďarsko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia sa domnieva, že sporná maďarská právna úprava je v dôsledku toho, že zjavne neprimerane obmedzuje užívacie právo k poľnohospodárskej a lesnej pôde, nezlučiteľná s povinnosťami, ktoré pre Maďarsko vyplývajú z článkov 49 a 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z článku 17 Charty základných práv Európskej únie.

Zrušenie užívacích práv ex lege predstavuje obmedzenie slobody usadzovania sa zaručenej článkom 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie najmä preto, že takýto zánik užívacieho práva znemožňuje alebo nadmerne sťažuje osobám, ktorým doposiaľ patrilo toto právo, zakladať v Maďarsku prevádzkarne (alebo nadobúdať užívacie právo k poľnohospodárskej a lesnej pôde) na účely vykonávania svojich činností v tomto štáte a aby ekonomickou činnosťou uskutočňovanou na vlastný účet prispievali k nadväzovaniu hospodárskych a sociálnych väzieb v rámci Únie. Komisia sa domnieva, že zrušenie užívacích práv ex lege môže predstavovať prekážku výkonu slobody usadiť sa alebo odrádzať od výkonu tejto slobody.

Maďarská právna úprava je taktiež v rozpore s voľným pohybom kapitálu, keďže bráni investíciám, respektíve obmedzuje investície osôb bez maďarskej štátnej príslušnosti do nehnuteľností nachádzajúci sa v Maďarsku. Táto právna úprave vedie k znehodnoteniu už existujúcich užívacích práv, čo taktiež predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu.

Maďarská právna úprava tým, že zavádza rozlišovanie na úkor občanov Európskej únie bez maďarskej štátnej príslušnosti, zavádza nepriamu diskrimináciu.

Vyššie opísané obmedzenie slobôd nemožno odôvodniť. Toto obmedzenie nemožno odôvodniť ani žiadnym z dôvodov uvedených v Zmluve, ani inými dôvodmi predloženými maďarskou vládou v priebehu konania.

Obzvlášť neprijateľným je tvrdenie, ktorým maďarská vláda obhajuje na účely ukončenia nezákonného stavu potrebu obmedzenia. Podľa názoru Komisie nemožno prijať všeobecnú domnienku, ktorá sa v žiadnom konkrétnom prípade nepotvrdila, t. j. že všetky zmluvy o zriadení užívacieho práva k poľnohospodárskej a lesnej pôde v Maďarsku, uzavreté cudzincami, sú od okamihu zriadenia tohto užívacieho práva nezákonné a neplatné. Nemožno prijať ani tvrdenie, podľa ktorého možno nezákonnosť všetkých jednotlivých zmlúv o zriadení užívacieho práva odvodiť zo skutočnosti, že nebolo vydané povolenie k výmene meny požadované právnymi predpismi účinnými pred rokom 2002.

Obmedzenie zavedené maďarskou právnou úpravou nespĺňa požiadavky proporcionality, keďže nie je spôsobilé dosiahnuť sledované ciele a navyše značne presahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie takýchto cieľov.

Podľa Komisie je sporná maďarská právna úprava v rozpore s vlastníckym právom zakotveným v článku 17 Charty. V určitých prípadoch dochádza k zásahu do vlastníckeho práva, aj keď sa predmetné porušenie povinností nevzťahuje na všetky tri základné prvky „vlastníctva“ (užívanie a požívanie, držba a disponovanie).