31.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 394/1


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2238/2004

z 29. decembra 2004,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o IFRS 1, IAS 1 až 10, 12 až 17, 19 až 24, 27 až 38, 40 a 41 a SIC 1 až 7, 11 až 14, 18 až 27, 30 až 33

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1725/2003 (2) boli prijaté určité medzinárodné účtovné štandardy a interpretácie platné k 1. septembru 2002.

(2)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) vydala 18. decembra 2003 13 revidovaných medzinárodných účtovných štandardov a avizovala stiahnutie IAS 15 Informácie odrážajúce účinky zmeny cien. Účelom tejto revízie bolo zlepšenie kvality a konzistencie skupiny existujúcich medzinárodných účtovných štandardov (IAS).

(3)

Cieľom tohto zlepšovacieho projektu bolo vo všeobecnosti znížiť alebo eliminovať alternatívy, nadbytky a konflikty v rámci štandardov, zaoberať sa niekoľkými otázkami zbližovania a zlepšiť štruktúru existujúcich IAS. IASB okrem toho zahrnula existujúce interpretácie do zlepšených štandardov, aby sa zvýšila transparentnosť, konzistencia a štandardy sa stali úplnými.

(4)

Konzultácie s technickými expertmi v danej oblasti potvrdzujú, že revidované IAS spĺňajú technické kritériá prijatia, uvedené v článku 3 nariadenia (ES) č. 1606/2002, a najmä požiadavku vhodnosti pre európske verejné blaho.

(5)

Dôsledkom prijatia štandardov „Projekty zlepšenia“ sú zmeny a doplnenia k ďalším medzinárodným účtovným štandardom a interpretáciám na zabezpečenie konzistencie medzinárodných účtovných štandardov. Tieto následné zmeny a doplnenia ovplyvňujú Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) 1, Medzinárodné účtovné štandardy (IAS) 7, 12, 14, 19, 20, 22, 23, 29, 30, 34, 35, 36, 37, 38, 41 a interpretáciu Výboru pre interpretáciu štandardov (SIC) 7, 12, 13, 21, 22, 25, 27 a 32. Prijatím týchto štandardov sa nahrádzajú interpretácie Výboru pre interpretáciu štandardov (SIC) 1, 2, 3, 6, 11, 14, 18, 19, 20, 23, 24, 30 a 33.

(6)

Nariadenie (ES) č. 1725/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Regulačného výboru pre účtovníctvo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (ES) č. 1725/2003 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Medzinárodné účtovné štandardy (IAS) 1, 2, 8, 10, 16, 17, 21, 24, 27, 28, 31, 33 a 40 sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

2.

IAS 15 a SIC 1, 2, 3, 6, 11, 14, 18, 19, 20, 23, 24, 30 a 33 sa vypúšťajú.

3.

Dôsledkom prijatia IAS 1 sú zmeny a doplnenia IAS 12, 19, 34, 35 a 41 na zabezpečenie konzistencie medzinárodných účtovných štandardov.

4.

Dôsledkom prijatia IAS 2 sú zmeny a doplnenia IAS 14 a IAS 34 na zabezpečenie konzistencie medzinárodných účtovných štandardov.

5.

Dôsledkom prijatia IAS 8 sú zmeny a doplnenia IFRS 1, IAS 7, 12, 14, 19, 20, 22, 23, 34, 35, 36, 37, 38 a SIC 12, 13, 21, 22, 25, 27 a 31 na zabezpečenie konzistencie medzinárodných účtovných štandardov.

6.

Dôsledkom prijatia IAS 10 sú zmeny a doplnenia IAS 22, 35 a 37 na zabezpečenie konzistencie medzinárodných účtovných štandardov.

7.

Dôsledkom prijatia IAS 16 sú zmeny a doplnenia IFRS 1, IAS 14, 34, 36, 37, 38 a SIC 13, 21 a 32 na zabezpečenie konzistencie medzinárodných účtovných štandardov.

8.

Dôsledkom prijatia IAS 21 sú zmeny a doplnenia IFRS 1, IAS 7, 12, 29, 34, 38, 41 a SIC 7 na zabezpečenie konzistencie medzinárodných účtovných štandardov.

9.

Dôsledkom prijatia IAS 24 sú zmeny a doplnenia IAS 30 na zabezpečenie konzistencie medzinárodných účtovných štandardov.

10.

Dôsledkom prijatia IAS 27 sú zmeny a doplnenia IAS 22 a SIC 12 na zabezpečenie konzistencie medzinárodných účtovných štandardov.

11.

Dôsledkom prijatia IAS 31 sú zmeny a doplnenia SIC 13 na zabezpečenie konzistencie medzinárodných účtovných štandardov.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskeho únie.

Uplatňuje sa najneskôr od 1. januára 2005.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 29. decembra 2004

Za Komisiu

Charlie Mc CREEVY

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 261, 13.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2237/2004 (Ú. v. EÚ L 393, 31.12.2004, s. 1).


PRÍLOHA

MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY

IAS č.

Názov

IAS 1

Prezentácia účtovnej závierky

IAS 2

Zásoby

IAS 8

Účtovné politiky, zmeny v bilančnej politike a chyby

IAS 10

Udalosti po súvahovom dni

IAS 16

Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia

IAS 17

Lízingy

IAS 21

Účinky zmien v kurzoch cudzích mien

IAS 24

Zverejnenia o spriaznených osobách

IAS 27

Konsolidovaná a samostatná účtovná závierka

IAS 28

Investície do pridružených podnikov

IAS 31

Podiely na spoločnom podnikaní

IAS 33

Zisk na akciu

IAS 40

Investičný majetok

Reprodukcia sa povoľuje v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva sú vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva na reprodukovanie na účely osobného používania alebo iného čestného obchodovania. Ďalšie informácie možno získať od IASB na www.iasb.org.

MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD IAS 1

Prezentácia účtovnej závierky

OBSAH

Cieľ

Rozsah

Účel účtovnej závierky

Súčasti účtovnej závierky

Definície

Všeobecné úvahy

Verný a pravdivý obraz a súlad s IFRS

Nepretržitá činnosť

Akruálny princíp účtovníctva

Konzistentnosť prezentácie

Významnosť a zoskupovanie

Kompenzovanie

Porovnateľné informácie

Štruktúra a obsah

Úvod

Identifikácia účtovnej závierky

Obdobie vykazovania

Súvaha

Rozlišovanie medzi obežným a neobežným

Obežný majetok

Obežné záväzky

Informácie, ktoré majú byť prezentované v samotnej súvahe

Informácie, ktoré majú byť prezentované buď v samotnej súvahe, alebo v poznámkach

Výkaz ziskov a strát

Zisk alebo strata za obdobie

Informácie, ktoré majú byť prezentované v samotnom výkaze ziskov a strát

Informácie, ktoré majú byť prezentované buď v samotnom výkaze ziskov a strát, alebo v poznámkach

Výkaz o zmenách vo vlastnom imaní

Výkaz o peňažných tokoch

Poznámky

Štruktúra

Zverejňovanie účtovných metód

Najvýznamnejšie príčiny neistoty v odhadoch

Ostatné zverejnenia

Dátum účinnosti

Stiahnutie IAS 1 (prepracovaný z roku 1997)

Tento aktualizovaný štandard nahrádza IAS 1 (stav z roku 1997), Prezentácia účtovnej uzávierky a platí pre ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie.

CIEĽ

1.

Cieľom tohto štandardu je stanoviť zásady prezentácie riadnej účtovnej závierky v snahe zabezpečiť porovnateľnosť účtovných závierok jednotky s účtovnými závierkami minulých období a s účtovnými závierkami iných jednotiek. Na dosiahnutie tohto cieľa stanovuje tento štandard všeobecné požiadavky na prezentáciu účtovnej závierky, spôsob jej členenia a minimálne požiadavky na obsah účtovnej závierky. Vykazovaním, oceňovaním a zverejňovaním konkrétnych transakcií a udalostí sa zaoberajú iné štandardy a interpretácie.

ROZSAH

2.

Tento štandard sa vzťahuje na všetky riadne účtovné závierky zostavované a prezentované v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného vykazovania (IFRSs).

3.

Riadna účtovná závierka uspokojuje potreby tých používateľov, ktorí z rôznych dôvodov nemajú prístup k výkazom osobitne zostaveným tak, aby zohľadňovali špecifické informačné potreby týchto používateľov. Riadna účtovná závierka môže byť prezentovaná buď samostatne alebo v rámci iných zverejňovaných dokumentov, ako je výročná správa alebo prospekt. Tento štandard sa nevzťahuje na členenie a obsah stručných výkazov v priebehu finančného roka, ktoré sa pripravujú v súlade s IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka. Na takúto účtovnú závierku sa však vzťahujú články 13 až 41 tohto štandardu. Tento štandard sa vzťahuje rovnako na všetky jednotky bez ohľadu na to, či sú v zmysle IAS 27 Konsolidované a individuálne účtovné závierky, povinné spracovávať konsolidovanú alebo individuálnu účtovnú závierku.

4.

IAS 30 Zverejnenia v účtovnej závierke bánk a podobných finančných inštitúcií špecifikuje doplňujúce požiadavky pre banky a podobné finančné inštitúcie, v súlade s požiadavkami tohto štandardu.

5.

Použitá terminológia v tomto štandarde je vhodná pre jednotky, vrátane obchodných jednotiek verejného sektora vyvíjajúcich komerčné činnosti. Neziskové súkromné, verejné a štátne jednotky, ktoré majú v úmysle uplatňovať tento štandard, by si mali podľa potreby upraviť použité opisy pri niektorých riadkových položkách v účtovnej závierke a v účtovnej závierke ako takej.

6.

Podobne jednotky bez vlastného imania v zmysle IAS 32 Finančné nástroje: zverejňovanie a prezentácia (napr. nejaké spoločné fondy), ako aj jednotky, ktorých akciový kapitál nie je klasifikovaný ako vlastné imanie (napr. niektoré partnerské subjekty), by si mali podľa potreby upraviť v účtovnej závierke prezentáciu podielov členov resp. jednotlivých vlastníkov.

ÚČEL ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY

7.

Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia finančnej pozície a finančnej výkonnosti jednotky. Cieľom riadnej účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej pozícii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch jednotky pre potreby širokého okruhu používateľov pri prijímaní ekonomických rozhodnutí. Účtovná závierka informuje tiež o výsledkoch spravovania zverených zdrojov manažmentom. Na splnenie tohto cieľa poskytuje účtovná závierka v súvislosti s jednotkou informácie o:

(a)

majetku;

(b)

záväzkoch;

(c)

vlastnom imaní;

(d)

nákladoch a výnosoch, vrátane ziskov a strát;

(e)

iných zmenách vo vlastnom imaní;

a o

(f)

peňažných tokoch.

Tieto informácie, spolu s ďalšími, ktoré sú uvedené v poznámkach, napomáhajú používateľom účtovnej závierky pri predikcii budúcich peňažných tokov jednotky, predovšetkým o ich časovom priebehu a pravdepodobnosti.

SÚČASTI ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY

8.

Úplná účtovná závierka obsahuje tieto súčasti:

(a)

súvahu;

(b)

výkaz ziskov a strát;

(c)

výkaz o zmenách vo vlastnom imaní zahŕňajúci buď:

(i)

všetky zmeny vo vlastnom iman;

alebo

(ii)

zmeny vo vlastnom imaní okrem tých, ktoré sú výsledkom transakcií s majiteľmi vlastného imania v ich spôsobilosti ako majiteľov vlastného imania;

(d)

výkaz o peňažných tokoch;

a

(e)

poznámky so zhrnutím uplatňovaných účtovných zásad a iné vysvetľujúce poznámky.

9.

Mnohé jednotky prezentujú okrem účtovnej závierky tiež finančný prehľad vypracovaný manažmentom, ktorý opisuje a vysvetľuje hlavné črty finančnej výkonnosti a finančnej pozície jednotky, ako aj hlavné neistoty, ktorým jednotka čelí. Súčasťou takejto správy môže byť aj prehľad o:

(a)

hlavných faktoroch a vplyvoch podmieňujúcich finančnú výkonnosť, vrátane zmien v prostredí, v ktorom jednotka vykonáva svoje činnosti, o reakcii jednotky na tieto zmeny a ich účinkoch, ako aj o investičnej stratégii jednotky na udržanie a zlepšenie finančnej výkonnosti, vrátane metód uplatňovaných v oblasti dividend,

(b)

zdrojoch financovania jednotky a o cieľovom pomere záväzkov k vlastnému imaniu,

(c)

zdrojoch jednotky, ktoré nie sú zahrnuté do súvahy v zmysle IFRS.

10.

Mnohé jednotky prezentujú okrem účtovnej závierky tiež správy a výkazy, ako napríklad správy o stave životného prostredia a výkazy o pridanej hodnote, najmä v odvetviach, v ktorých sa kladie zvýšený dôraz na environmentálne faktory, a kde zamestnanci tvoria dôležitú skupinu používateľov. Na výkazy a správy, ktoré nie sú súčasťou účtovnej závierky sa nevzťahujú IFRS.

DEFINÍCIE

11.

Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v uvedených významoch:

Nevykonateľný znamená, že požiadavka sa považuje za nevykonateľnú, ak ju jednotka, aj napriek všestrannému úsiliu, nemôže uplatniť. Štandardy medzinárodného finančného vykazovania (IFRS) sú štandardy a interpretácie, ktoré uplatňuje výbor pre Medzinárodné účtovné štandardy. Tieto štandardy zahŕňajú:

(a)

Štandardy medzinárodného finančného vykazovania,

(b)

Medzinárodné účtovné štandardy,

a

(c)

interpretácie výboru pre Interpretáciu medzinárodného finančného vykazovania (IFRIC) alebo predchádzajúceho Stáleho interpretačného výboru (SIC).

Významné odchýlky alebo chybné uvedenia položiek sa považujú za významné vtedy, ak môžu, či už jednotlivo alebo kolektívne, ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov vychádzajúce z účtovnej závierky. Významnosť závisí od veľkosti a charakteru vynechania alebo chybného uvedenia posudzovaného v konkrétnych podmienkach. Rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní významnosti môže byť veľkosť položky, jej charakter alebo kombinácia oboch aspektov. Poznámky obsahujú dodatočné informácie k údajom v súvahe, výkaze ziskov a strát, výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a vo výkaze o peňažných tokoch. Poznámky obsahujú popisy alebo členenia položiek zverejnených v uvedených výkazoch a informácie o položkách, ktoré nie sú požadovanou súčasťou vykazovania v uvedených výkazoch.

12.

Pri posudzovaní toho, či vynechanie alebo chybné uvedenie môže ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov, a teda ho možno považovať za významné, je potrebné zohľadniť vlastnosti týchto používateľov. V odseku 25 Rámcovej osnovy pre zostavovanie a prezentáciu účtovnej závierky sa uvádza, že sa „predpokladajú primerané znalosti používateľov v obchodných a ekonomických činnostiach a v oblasti účtovníctva a ochota preštudovať si informácie s primeranou svedomitosťou“. Preto je pri posudzovaní potrebné zvážiť, do akej miery môžu byť takto definovaní používatelia ovplyvnení pri prijímaní ekonomických rozhodnutí.

VŠEOBECNÉ ÚVAHY

Verný a pravdivý obraz a súlad s IFRS

13.

Účtovná závierka by mala verne prezentovať finančnú pozíciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky jednotky. Verný a pravdivý obraz si vyžaduje presnú prezentáciu účinkov transakcií, iných udalostí a podmienok v súlade s definíciami a kritériami vykazovania majetku, záväzkov, nákladov a výnosov, ako ich stanovuje Rámcová osnova. Pri uplatňovaní IFRS, v prípade potreby s dodatočným zverejnením, by mala byť výsledkom účtovná závierka spĺňajúca kritériá verného a pravdivého obrazu.

14.

Jednotka, ktorej účtovná závierka je v súlade s požiadavkami IFRS, je povinná pripraviť výslovné a neobmedzené prehlásenie o súlade v poznámkach. Prehlásenie o súlade účtovnej závierky s požiadavkami IFRS možno predložiť len vtedy, ak účtovná závierka vyhovuje všetkým požiadavkám IFRS.

15.

Dodržaním uplatniteľných požiadaviek IFRS možno prakticky vždy dosiahnuť verný a pravdivý obraz. Predpokladom verného a pravdivého obrazu je tiež, aby jednotka:

(a)

zavádzala a uplatňovala účtovné metódy v súlade s IAS 8 Účtovné metódy, zmeny v účtovných odhadoch a chyby. IAS 8 stanovuje poradie, v ktorom manažment uplatňuje referenčné dokumenty v prípadoch, ak sa na konkrétnu položku priamo nevzťahuje žiadny štandard ani interpretácia;

(b)

prezentovala údaje, vrátane účtovných metód, takým spôsobom, ktorý poskytuje relevantné, spoľahlivé, porovnateľné a zrozumiteľné informácie; a

(c)

zabezpečila dodatočné zverejnenia, v prípade, že súlad so špecifickými požiadavkami IFRS nie je na dostatočnej úrovni, aby umožňoval používateľom porozumieť účinkom konkrétnych transakcií, iných udalostí a podmienok finančnej pozície a finančnej výkonnosti jednotky.

16.

Nevhodné účtovné metódy sa nedajú napraviť ani zverejnením použitých účtovných metód, ani poznámkami alebo vysvetľujúcim materiálom.

17.

Ak by vo výnimočných prípadoch manažment dospel k záveru, že dodržanie súladu s niektorým štandardom alebo interpretáciou by bolo v rozpore s cieľom účtovnej závierky, ako ho stanovuje Rámcová osnova, jednotka sa od takejto požiadavky odchýli spôsobom stanoveným v odseku 18, v prípade, že to vyžaduje resp. umožňuje príslušný regulačný rámec.

18.

V prípade odchýlky od ľubovoľnej požiadavky niektorého štandardu alebo interpretácie v súlade s článkom 17 jednotka zverejní:

(a)

že manažment dospel k záveru, že účtovná závierka verne prezentuje finančnú pozíciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky jednotky;

(b)

že okrem odchýlky od predmetnej požiadavky v snahe dosiahnuť verný a pravdivý obraz, inak vo všetkých aspektoch dodržala požiadavky príslušných štandardov a interpretácií;

(c)

názov štandardu alebo interpretácie, od ktorej sa jednotka odchýlila, charakter odchýlky, vrátane postupu inak vyžadovaného štandardom alebo interpretáciou, dôvod, prečo by bol postup za daných okolností zavádzajúci do tej miery, že výsledkom by bol rozpor s cieľom účtovnej závierky stanoveným v Rámcovej osnove a s charakterom prijatej úpravy;

a

(d)

pre každé prezentované obdobie finančné dopady odchýlky pre každú položku účtovnej závierky, ktoré by boli inak vykázané v súlade s požiadavkou.

19.

Ak v predchádzajúcom období došlo k odchýlke od požiadavky niektorého štandardu alebo interpretácie zo strany jednotky a táto odchýlka má vplyv na sumy vykazované v účtovnej závierke za aktuálne obdobie, urobí jednotka zverejnenia v zmysle bodov (c) a (d) odseku 18.

20.

Odsek 19 sa uplatňuje napríklad vtedy, ak došlo zo strany jednotky v predchádzajúcom období k odchýlke od požiadavky niektorého štandardu alebo interpretácie v súvislosti s ocenením majetku alebo záväzkov a táto odchýlka má vplyv na ocenenie zmien v majetku a záväzkoch vykazovaných v účtovnej závierke za aktuálne obdobie.

21.

Ak by vo výnimočných prípadoch manažment dospel k záveru, že dodržanie požiadavky niektorého štandardu alebo interpretácie by bolo natoľko zavádzajúce, že by bolo v rozpore s cieľom účtovnej závierky, ako ho stanovuje Rámcová osnova, avšak príslušný regulačný rámec neumožňuje odchýlku od tejto požiadavky, je jednotka povinná, v čo najvyššej možnej miere, obmedziť vnímané zavádzajúce účinky dodržania tejto požiadavky zverejnením:

(a)

názvu príslušného štandardu alebo interpretácie, charakter predmetnej požiadavky a dôvod, prečo by bolo dodržanie tejto požiadavky podľa záveru manažmentu zavádzajúce do tej miery, že výsledkom by bol rozpor s cieľom účtovnej závierky, ako ho stanovuje Rámcová osnova;

a

(b)

úprav jednotlivých položiek v účtovnej závierke, ktoré sú podľa manažmentu potrebné na dosiahnutie verného a pravdivého obrazu za každé prezentované obdobie.

22.

Pre účely odsekov 17-21 je položka informácií v rozpore s cieľom účtovnej závierky vtedy, ak neverne prezentuje transakcie, iné udalosti a podmienky, ktoré má za cieľ prezentovať alebo sa očakáva, že by mala prezentovať, v dôsledku čoho môže dôjsť pravdepodobne k ovplyvneniu ekonomických rozhodnutí používateľov účtovnej závierky. Pri posudzovaní toho, či by bol súlad s určitou požiadavkou niektorého štandardu alebo interpretácie zavádzajúci do tej miery, že by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky, ako ho stanovuje Rámcová osnova, zvažuje manažment nasledovné:

(a)

čo je príčinou toho, že za daných okolností nedochádza k splneniu cieľov účtovnej závierky;

a

(b)

nakoľko sa situácia jednotky líši od situácie iných jednotiek, ktoré dodržiavajú danú požiadavku. Ak iné jednotky za porovnateľných okolností dodržiavajú danú požiadavku, existuje vyvrátiteľný predpoklad, že dodržanie tejto požiadavky jednotkou by nebolo zavádzajúce do tej miery, že výsledkom by bol rozpor s cieľom účtovnej závierky, ako ho stanovuje Rámcová osnova.

Nepretržitá činnosť

23.

Pri zostavovaní účtovnej závierky manažment zhodnotí, či je jednotka schopná pokračovať v nepretržitej činnosti. Účtovná závierka by mala byť zostavená za predpokladu nepretržitej činnosti, okrem prípadov, ak manažment zamýšľa buď likvidovať jednotku, alebo sa vzdať obchodovania, alebo ak nemá žiadnu inú reálnu alternatívu než jeden z týchto krokov. Ak manažment pri príprave svojho hodnotenia dospeje k záveru, že existujú významné neistoty súvisiace s udalosťami alebo podmienkami, ktoré môžu viesť k významným pochybnostiam o schopnosti jednotky pokračovať v nepretržitej činnosti, budú tieto neistoty zverejnené. Ak účtovná závierka nie je zostavená s predpokladom pokračovania v nepretržitej činnosti, tento fakt bude zverejnený spolu s predpokladmi, z ktorých sa vychádzalo pri zostavení účtovnej závierky a príčinou, prečo sa jednotka nepovažuje za nepretržitú činnosť.

24.

Pri posudzovaní, či je predpoklad nepretržitej činnosti jednotky správny, berie manažment do úvahy všetky dostupné informácie pre najbližšie obdobie, ktorého dĺžka nie je ohraničená, mala by však byť najmenej 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Dôkladnosť posudzovania závisí od konkrétnych okolností v jednotlivých prípadoch. Ak bola jednotka v minulosti prevažne zisková a mala dobrý prístup k finančným zdrojom, je aj bez detailnej analýzy oprávnený záver, že v účtovníctve možno vychádzať z nepretržitej činnosti. V ostatných prípadoch môže manažment považovať za potrebné zvážiť množstvo faktorov týkajúcich sa súčasnej a očakávanej ziskovosti, splátkových kalendárov dlhov a potenciálnych zdrojov náhradného financovania predtým než sa uistí, že používanie predpokladu nepretržitej činnosti je správne.

Akruálny princíp účtovníctva

25.

S výnimkou údajov o peňažných tokoch zostaví jednotka svoju účtovnú závierku podľa akruálneho princípu účtovníctva.

26.

Pri uplatnení akruálneho princípu účtovníctva sa položky vykazujú či už ako majetok, záväzky, vlastné imanie, náklady a výnosy (prvky účtovnej závierky) vtedy, ak vyhovujú definíciám a kritériám vykazovania týchto prvkov v Rámcovej osnove.

Konzistentnosť prezentácie

27.

Spôsob prezentácie a klasifikácie položiek účtovnej závierky by sa medzi jednotlivými obdobiami nemal meniť, okrem týchto výnimiek:

(a)

ak je na základe podstatnej zmeny predmetu činnosti jednotky alebo previerky jeho účtovnej závierky zrejmé, že vzhľadom na kritériá IAS 8 týkajúce sa výberu a uplatňovania účtovných metód by bol pre jednotku vhodnejší iný spôsob prezentácie alebo klasifikácie;

alebo

(b)

ak si úpravu prezentácie vyžaduje niektorý štandard alebo interpretácia.

28.

Potreba úprav v prezentácii účtovnej závierky môže vyplynúť z významnej akvizície alebo vyradenia alebo z previerky prezentácie účtovnej závierky. Zmena spôsobu prezentácie účtovnej závierky jednotky je vhodná len vtedy, ak sú výsledkom novej prezentácie spoľahlivé a užitočnejšie informácie pre používateľov účtovnej závierky a nie sú pochybnosti o dlhodobej stálosti zmenenej štruktúry, čo znamená, že porovnateľnosť nie je znehodnotená. V rámci takýchto zmien spôsobu prezentácie vykoná jednotka opätovnú klasifikáciu porovnateľných informácií v súlade s odsekmi 38 a 39.

Významnosť a zoskupovanie

29.

V účtovnej závierke je potrebné osobitne prezentovať každú významnú skupinu podobných položiek. Položky odlišného charakteru alebo funkcie je potrebné prezentovať oddelene, s výnimkou málo významných položiek.

30.

Účtovná závierka je výsledkom spracovania veľkého množstva transakcií alebo iných udalostí, ktoré sú zoskupované do tried podľa ich charakteru alebo funkcie. Výsledkom procesov zoskupovania a klasifikácie je prezentácia súhrnných a klasifikovaných údajov, ktoré tvoria riadkové položky či už priamo v súvahe, vo výkaze ziskov a strát, vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a vo výkaze o peňažných tokoch alebo v poznámkach. Ak riadková položka nie je významná samostatne, zoskupí sa, či už v samotných výkazoch alebo v poznámkach, s inými položkami. Položka, ktorá nie je dostatočne významná na osobitnú prezentáciu priamo vo výkazoch, môže byť aj napriek tomu dostatočne významná na osobitnú prezentáciu v poznámkach.

31.

Uplatňovanie princípu významnosti znamená, že konkrétnu požiadavku niektorého štandardu alebo interpretácie na zverejnenie nie je potrebné dodržať, ak sa nejedná o významnú informáciu.

Kompenzovanie

32.

Majetok a záväzky, ako aj náklady a výnosy sa nekompenzujú, pokiaľ to výslovne nevyžaduje alebo nedovoľuje príslušný štandard alebo interpretácia.

33.

Je dôležité, aby boli majetok a záväzky, ako aj náklady a výnosy vykazované osobitne. Kompenzovanie vo výkaze ziskov a strát alebo v súvahe, okrem prípadov, keď kompenzovanie objasňuje charakter danej transakcie alebo udalosti, znižuje schopnosť používateľov porozumieť transakciám, iným udalostiam a podmienkam, ktoré nastali, a zhodnotiť budúce peňažné toky jednotky. Oceňovanie majetku v čistej hodnote zníženej o príspevky - napríklad príspevky na zastaralé zásoby a príspevky na pochybné pohľadávky - sa nepovažuje za kompenzovanie.

34.

IAS 18 Výnosy z bežnej činnosti definuje termín výnos a vyžaduje, aby bol oceňovaný reálnou hodnotou s ohľadom na prijaté alebo očakávané príjmy, berúc pritom do úvahy všetky obchodné zľavy a objemové rabaty, ktoré jednotka poskytuje. V rámci svojich bežných činností vykonáva jednotka iné transakcie, ktoré sa nepodieľajú na tvorbe výnosu, avšak súvisia s hlavnými činnosťami generujúcimi tento výnos. Výsledky takýchto transakcií sa prezentujú, keď táto prezentácia odráža podstatu danej transakcie alebo inej udalosti, priradením súvisiacich nákladov výnosu vynaložených na tú istú transakciu. Napríklad:

(a)

zisky a straty z vyradenia dlhodobého majetku, vrátane investícií a prevádzkového majetku, sa vykazujú tak, že sa od výnosov z vyradenia odpočíta účtovná hodnota majetku a súvisiaca odbytová réžia;

(b)

výdavky v súvislosti s rezervou, ktorá je vykazovaná v zmysle IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetoka je refundovaná na základe zmluvnej dohody s treťou stranou (napríklad. záručná zmluva s dodávateľom), možno kompenzovať príslušnou náhradou.

35.

Okrem toho, zisky a straty zo skupiny podobných transakcií sa vykazujú podľa čistého základu, ako príklady možno uviesť kurzové zisky a straty alebo zisky a straty týkajúce sa finančných nástrojov držaných na obchodovanie. Ak sú však takéto zisky a straty významné, vykazujú sa osobitne.

Porovnateľné informácie

36.

Okrem prípadov, keď to príslušný štandard alebo interpretácia umožňuje alebo inak vyžaduje, mali by sa ku všetkým sumám vykazovaným v účtovnej závierke zverejňovať porovnateľné informácie za predchádzajúce obdobie. Ak je to pre zrozumiteľnosť účtovnej závierky za bežné obdobie dôležité, mali by byťsúčasťou porovnateľných informácií aj slovné opisy a priblíženia.

37.

V niektorých prípadoch sú takéto slovné opisy v účtovnej závierke alebo závierkach za predchádzajúce obdobie(a) relevantné aj pre bežné obdobie. Napríklad v bežnom období sú zverejnené údaje o právnom spore, ktorého výsledok bol k poslednému dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, stále neistý a ešte je v procese riešenia. Takáto informácia o tom, že k poslednému dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha existovala neistota a o opatreniach, ktoré boli počas tohto obdobia podniknuté na jej odstránenie, môže byť pre používateľov užitočná.

38.

Ak sa zmenil spôsob prezentácie alebo klasifikácie položiek účtovnej závierky, je potrebné opätovne klasifikovať porovnateľné sumy, okrem prípadov, keď je to prakticky neuskutočniteľné. Pri opätovnej klasifikácii porovnateľných súm jednotka zverejní:

(a)

charakter opätovnej klasifikácie;

(b)

sumu každej položky alebo skupiny položiek, ktoré sú predmetom opätovnej klasifikácie;

a

(c)

dôvod opätovnej klasifikácie; a

39.

Ak je opätovná klasifikáciu porovnateľných položiek prakticky neuskutočniteľná, jednotka zverejní:

(a)

dôvod, prečo sa neuskutočnila opätovná klasifikácia súm;

a

(b)

charakter úprav, ktoré by sa boli uskutočnili na základe opätovnej klasifikácie súm.

40.

Zvýšenie vzájomnej porovnateľnosti údajov medzi jednotlivými obdobiami napomáha používateľom pri prijímaní ekonomických rozhodnutí predovšetkým tým, že umožňuje zhodnotenie trendov vo finančných informáciách na prediktívne účely. Za určitých okolností sa môže opätovná klasifikácia porovnateľných informácií za konkrétne predchádzajúce obdobie na zabezpečenie porovnateľnosti s bežným obdobím ukázať ako prakticky neuskutočniteľná. Napríklad údaje za minulé obdobie alebo obdobia nemuseli byť zhromaždené spôsobom, ktorý umožňuje opätovnú klasifikáciu, pričom sa nedajú znovu vytvoriť.

41.

Požadované úpravy porovnateľných informácií požadované v prípade zmien účtovných metód jednotky pri oprave chyby sú predmetom IAS 8.

ŠTRUKTÚRA A OBSAH

Úvod

42.

Tento štandard vyžaduje konkrétne zverejnenia priamo v súvahe, výkaze ziskov a strát a vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a vyžaduje zverejnenie ďalších riadkových položiek buď priamo v týchto výkazoch alebo v poznámkach. Požiadavky na prezentáciu výkazu o peňažných tokoch stanovuje IAS 7.

43.

V tomto štandarde sa termín „zverejnenie“ občas používa v širokom slova zmysle zahrňujúc položky prezentované jednak priamo v súvahe, výkaze ziskov a strát, výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a vo výkaze o peňažných tokoch, vrátane poznámok. Požiadavky na zverejnenie sú obsahom aj ďalších štandardov a interpretácií. Ak tento alebo iný štandard alebo interpretácia nevyžaduje inak, sú tieto zverejnenia prezentované buď priamo v súvahe, výkaze ziskov a strát, výkaze o zmenách vo vlastnom imaní resp. vo výkaze o peňažných tokoch (podľa toho, čo platí) alebo v poznámkach.

Identifikácia účtovnej závierky

44.

Účtovná závierka by mala byť jasne identifikovaná a odlíšená od ostatných informácií zverejnených v tom istom dokumente.

45.

IFRS platia len pre účtovnú závierku, a teda sa nevzťahujú na iné informácie prezentované vo výročnej správe alebo v inom dokumente. Vzhľadom na to je dôležité, aby boli používatelia schopní rozlíšiť informácie, ktoré sú pripravované na základe IFRS od ostatných informácií, ktoré môžu byt' užitočné pre používateľov, ale nie sú predmetom týchto požiadaviek.

46.

Všetky súčasti účtovnej závierky by mali byť jasne identifikované. Navyše, ak je to pre správne pochopenie prezentovaných informácií potrebné, mali by byť výrazným spôsobom uvedené nasledujúce informácie:

(a)

názov vykazujúcej jednotky alebo iné identifikačné údaje a prípadné zmeny týchto informácií od predchádzajúceho dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha;

(b)

či sa jedná o účtovnú závierku individuálnej jednotky alebo skupiny jednotiek;

(c)

dátum, ku ktorému je zostavená súvaha alebo obdobie, na ktoré sa vzťahuje účtovná závierka, podľa toho, čo je relevantné pre príslušnú súčasť účtovnej závierky;

(d)

mena prezentácie v zmysle IAS 21 Účinky zmien v devízových kurzoch;

a

(e)

stupeň zaokrúhľovania používaný pri prezentácii súm v účtovnej závierke.

47.

Požiadavky odseku 46 sú zvyčajne splnené uvádzaním názvov strán a skrátených názvov stĺpcov na každej strane účtovnej závierky. Je potrebné zvážiť a rozhodnúť sa pre najlepší spôsob prezentácie takýchto informácií. Ak je, napríklad, účtovná závierka prezentovaná v elektronickej podobe, nie vždy je rozdelená na samostatné strany; vyššie uvedené prvky sa v takom prípade uvádzajú s takou frekvenciou, aby bolo zabezpečené primerané pochopenie informácií zahrnutých v účtovnej závierke.

48.

Účtovná závierka je často zrozumiteľnejšia, ak sa informácie uvádzajú v tisíckach alebo miliónoch jednotiek meny prezentácie. Toto je prijateľné v prípade, že je zverejnený stupeň zaokrúhľovania v prezentácii a nedochádza k opomenutiu významných informácií.

Obdobie vykazovania

49.

Účtovná závierka by mala byť prezentovaná aspoň raz ročne. Ak dôjde k zmene dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha a ročná účtovná závierka sa vzťahuje na obdobie dlhšie alebo kratšie ako jeden rok, zverejní jednotka, okrem obdobia, ktoré je predmetom účtovnej závierky:

(a)

dôvod, prečo sa uplatňuje dlhšie alebo kratšie obdobie;

a

(b)

skutočnosť, že porovnateľné sumy pre výkaz ziskov a strát, výkaz o zmenách vo vlastnom imaní, výkaz o peňažných tokoch a súvisiacich poznámok k výkazom nie sú plne porovnateľné.

50.

Za bežných okolností sa účtovná závierka zostavuje vždy za obdobie jedného roka. Niektoré jednotky však z praktických dôvodov dávajú prednosť vykazovaniu, napríklad za obdobie 52 týždňov. Keďže je v takýchto prípadoch nepravdepodobné, že by sa výsledná účtovná závierka významne líšila od závierky za obdobie jedného roka, nie sú voči tomuto postupu z hľadiska tohto štandardu žiadne obmedzenia.

Súvaha

Rozlišovanie medzi obežným a neobežným

51.

V zmysle odsekov 57-67 uvádza jednotka v súvahe obežný a dlhodobý majetok, ako aj obežné a neobežné záväzky ako oddelené klasifikácie vo svojej účtovnej závierke s výnimkou prípadov, keď prezentácia vychádzajúca z likvidity poskytuje spoľahlivé a relevantnejšie informácie. Ak sa uplatňuje táto výnimka, všetok majetok a záväzky sa uvádzajú všeobecne v poradí ich likvidity.

52.

Nezávisle od zvoleného spôsobu prezentácie zverejní jednotka pri každej riadkovej položke majetku a záväzkov obsahujúcej kombináciu súm, ktoré majú byť navrátené alebo uhradené (a) do 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha a (b) neskôr ako do 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, očakávanú sumu, ktorá má byť navrátená alebo uhradená po viac ako 12 mesiacoch.

53.

Ak jednotka dodáva tovar alebo služby v rámci jasne vymedziteľného prevádzkového cyklu, poskytuje oddelená klasifikácia obežného a dlhodobého majetku a záväzkov v súvahe užitočné informácie rozlíšením majetku v zostatkovej hodnote, ktorý nepretržite obieha v podobe prevádzkového kapitálu, od toho, ktorý jednotka využíva vo svojich dlhodobých operáciách. Takáto klasifikácia tiež zvýrazňuje majetok, ktorý bude podľa očakávania zrealizovaný v rámci bežného prevádzkového cyklu a záväzky so splatnosťou v tom istom období.

54.

Pri niektorých jednotkách, ako sú napríklad finančné inštitúcie, poskytuje prezentácia majetku a záväzkov vo vzostupnom alebo zostupnom poradí ich likvidity spoľahlivé a významnejšie informácie ako prezentácia s klasifikáciou na obežné a neobežné vzhľadom na fakt, že jednotka nedodáva tovar alebo služby v rámci jasne vymedziteľného prevádzkového cyklu.

55.

V rámci uplatňovania odseku 51 môže jednotka uvádzať niektorý svoj majetok a záväzky aj s použitím klasifikácie na obežné a neobežné a iné v poradí ich likvidity, ak sú týmto výsledné informácie spoľahlivé a relevantnejšie. Potreba kombinovaného spôsobu prezentácie môže byť relevantná pre jednotky s rôznorodými operáciami.

56.

Informácie o predpokladaných termínoch zrealizovania majetku a záväzkov sú užitočné pri hodnotení likvidity a solventnosti jednotky. IAS 32 vyžaduje zverejňovanie termínov splatnosti finančného majetku a finančných záväzkov. Finančný majetok zahŕňa pohľadávky z obchodného styku a ostatné pohľadávky, zatiaľ čo finančné záväzky zahŕňajú záväzky z obchodného styku a ostatné záväzky. Užitočné sú tiež informácie o očakávaných termínoch návratnosti a úhrad nepeňažného majetku a záväzkov, ako sú napríklad zásoby a rezervy, či už sú tieto majetky a záväzky klasifikované ako obežné a neobežné alebo nie. Napríklad jednotka zverejní hodnotu zásob, ktorých návratnosť sa očakáva za viac ako dvanásť mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha.

Obežný majetok

57.

Majetok sa klasifikuje ako obežný, ak spĺňa nasledujúce kritériá:

(a)

očakáva sa, že bude zrealizovaný alebo určený na predaj alebo spotrebu v rámci bežného prevádzkového cyklu jednotky;

(b)

je primárne držaný na obchodovanie;

(c)

očakáva sa jeho zrealizovanie do dvanástich mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha;

alebo

(d)

jedná sa o peniaze alebo peňažný ekvivalent (v zmysle IAS 7 Výkazy o peňažných tokoch), s výnimkou prípadov, ak sú tieto prostriedky po dobu najmenej dvanástich mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, obmedzené na nákup cudzej meny resp. úhradu záväzkov.

Všetok ostatný majetok sa považuje za dlhodobý.

58.

Tento štandard používa termín „neobežný“ na hmotný, nehmotný a finančný majetok dlhodobého charakteru. Nevylučuje sa používanie alternatívnych opisov, za predpokladu, že ich zmysel jednoznačne vyplýva z kontextu.

59.

Prevádzkový cyklus jednotky je čas medzi obstaraním majetku za účelom spracovania a jeho zrealizovaním vo forme peňazí alebo peňažných ekvivalentov. V prípadoch, kedy nemožno presne vymedziť bežný prevádzkový cyklus jednotky, je jeho dĺžka stanovená na dvanásť mesiacov. Obežný majetok zahŕňa majetok (ako sú zásoby a pohľadávky z obchodného styku), ktoré sú predané, spotrebované alebo zrealizované v rámci bežného prevádzkového cyklu, a to aj vtedy, ak sa neočakáva ich zrealizovanie do dvanástich mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Obežný majetok ďalej zahŕňa majetok primárne určený na obchodovanie (finančný majetok v tejto kategórii je klasifikovaný ako držaný na obchodovanie v súlade s IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie) a aktuálnu časť dlhodobého finančného majetku.

Obežné záväzky

60.

Záväzok sa klasifikuje ako obežný, ak spĺňa nasledujúce kritériá:

(a)

očakáva sa jeho úhrada v rámci bežného prevádzkového cyklu jednotky;

(b)

je primárne držaný na obchodovanie;

(c)

splatnosť záväzku je do dvanástich mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha;

alebo

(d)

jednotka nemá bezvýhradnú právomoc odložiť úhradu daného záväzku na neskorší termín ako dvanásť mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha.

Všetky ostatné záväzky sa považujú za neobežné.

61.

Niektoré obežné záväzky, ako napríklad záväzky z obchodného styku a časové rozlíšenie nákladov na zamestnancov a ostatné prevádzkové náklady, tvoria súčasť prevádzkového kapitálu využívaného v bežnom prevádzkovom cykle jednotky. Takéto prevádzkové položky sú klasifikované ako obežné záväzky, a to aj vtedy, ak ich splatnosť pripadá na neskorší termín ako dvanásť mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Z určenej dĺžky bežného prevádzkového cyklu sa vychádza aj pri klasifikácii majetku a záväzkov jednotky. V prípadoch, kde nemožno jasne vymedziť bežný prevádzkový cyklus jednotky, je jeho dĺžka stanovená na dvanásť mesiacov.

62.

Ostatné obežné záväzky sa neuhrádzajú v rámci bežného prevádzkového cyklu, ale sú splatné do dvanástich mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, alebo sú primárne držané na obchodovanie. Ako príklady možno uviesť finančné záväzky, ktoré sú na základe IAS 39 klasifikované ako držané na obchodovanie, kontokorentné úvery, splatná časť neobežných finančných záväzkov, splatné dividendy, dane z príjmov a iné neobchodné záväzky. Finančné záväzky, ktorých účelom je dlhodobé financovanie (t.j. nie sú súčasťou pracovného kapitálu používaného v bežnom prevádzkovom cykle jednotky), a ktoré nie sú splatné do dvanástich mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, nie sú neobežné záväzky a vzťahujú sa na ne odseky 65 a 66.

63.

Jednotka klasifikuje svoje finančné záväzky ako obežné vtedy, ak sú splatné do 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, a to aj vtedy, ak:

(a)

ich pôvodná lehota bola dlhšia než dvanásť mesiacov;

a

(b)

po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha a pred autorizovaním účtovnej závierky na zverejnenie došlo k uzavretiu dlhodobej zmluvy o refinancovaní alebo o úprave termínov splatnosti.

64.

Ak jednotka očakáva refinancovanie, na základe vlastného uváženia, alebo obnovenie záväzku na najmenej dvanásť mesiacov po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha na základe exitujúceho úveru, klasifikuje tento záväzok ako neobežný, a to aj vtedy, ak by bol inak splatný v skoršom termíne. Ak však refinancovanie resp. obnovenie záväzku nie je na základe vlastného uváženia jednotky (napríklad neexistuje žiadna zmluva o refinancovaní), možnosť refinancovania sa nezohľadňuje a záväzok je klasifikovaný ako obežný.

65.

Ak jednotka poruší záväzok dlhodobej úverovej zmluvy k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha alebo pred dátumom, ku ktorému je zostavená súvaha, pričom dôsledkom tohto porušenia je splatnosť záväzku pri predložení, je tento záväzok klasifikovaný ako obežný, a to aj vtedy, ak veriteľ, po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha a pred autorizovaním účtovnej závierky na zverejnenie, súhlasil, že takúto úhradu v dôsledku porušenia zmluvy nebude vyžadovať. Takýto záväzok je klasifikovaný ako obežný z toho dôvodu, že jednotka nemá k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha bezvýhradnú právomoc odložiť úhradu tohto záväzku na neskorší termín ako dvanásť mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha.

66.

Ak však veriteľ súhlasil k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, s poskytnutím tolerančného obdobia v dĺžke aspoň dvanásť mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, ktorého cieľom je umožniť jednotke nápravu stavu, a počas ktorého nemôže veriteľ vyžadovať bezodkladnú úhradu, je daný záväzok klasifikovaný ako neobežný.

67.

Ak v súvislosti s úvermi, ktoré sú klasifikované ako obežné záväzky, dôjde v období medzi dátumom, ku ktorému je zostavená súvaha a autorizovaním účtovnej závierky na zverejnenie k nasledujúcim udalostiam, považujú sa tieto v zmysle IAS 10 Udalosti po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha za udalosti vyžadujúce si zverejnenie ako udalosti nevyžadujúce si úpravu:

(a)

dlhodobé refinancovanie;

(b)

náprava porušenia dlhodobej úverovej zmluvy;

a

(c)

potvrdenie veriteľa o poskytnutí tolerančného obdobia na nápravu porušenia dlhodobej úverovej zmluvy, a to v dĺžke aspoň dvanásť mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha.

Informácie, ktoré majú byť prezentované v samotnej súvahe

68.

V súvahe by mali byť zahrnuté aspoň riadkové položky, ktoré prezentujú nasledujúce sumy:

(a)

nehnuteľnosti, stroje a zariadenia;

(b)

investičný majetok;

(c)

nehmotný majetok;

(d)

finančný majetok (okrem súm uvedených v bodoch (e), (h) a (i));

(e)

investície účtované s použitím metódy vlastného imania;

(f)

biologický majetok;

(g)

zásoby;

(h)

pohľadávky z obchodného styku a ostatné pohľadávky;

(i)

peniaze a peňažné ekvivalenty;

(j)

záväzky z obchodného styku a ostatné záväzky;

(k)

rezervy;

(l)

finančné záväzky (okrem súm uvedených v bodoch (j) a (k)),

(m)

záväzky a majetok pre splatnú daň v zmysle IAS 12 Dane z príjmov;

(n)

odložené daňové záväzky a odložené daňové pohľadávky v zmysle IAS 12;

(o)

menšinový podiel prezentovaný v rámci vlastného imania;

a

(p)

upísané základné imanie a rezervy pripisované majiteľom vlastného imania materskej spoločnosti.

69.

Dodatočné riadkové položky, názvy a medzisúčty by mali byť prezentované priamo v súvahe vtedy, ak takáto prezentácia napomáha pochopeniu finančnej pozície jednotky.

70.

Ak jednotka prezentuje v súvahe obežný a dlhodobý majetok, ako aj obežné a neobežné záväzky ako oddelené klasifikácie, medzi obežný majetok (záväzky) nemožno zaradiť odložené daňové pohľadávky (záväzky).

71.

Tento štandard nepredpisuje poradie alebo formu, v ktorej majú byť položky prezentované. V tejto súvislosti sa v odseku 68 uvádza len zoznam položiek natoľko rozdielnych, čo do charakteru alebo funkcie, že ich možno v súvahe prezentovať oddelene. Ďalej:

(a)

riadkové položky možno zahrnúť vtedy, ak je veľkosť, charakter alebo funkcia položky alebo zoskupenia podobných položiek taká, že oddelená prezentácia je vhodnejšia na pochopenie finančnej pozície jednotky;

(b)

použité opisy a poradie položiek alebo zoskupenia podobných položiek možno zmeniť podľa charakteru jednotky a jej transakcií tak, aby poskytovali informácie, ktoré sú dôležité pre pochopenie finančnej pozície jednotky. Napríklad banka môže zmeniť tieto opisy v rámci uplatnenia niektorých špecifickejších požiadaviek IAS 30.

72.

Pri posúdení toho, či sa majú dodatočné položky prezentovať oddelene, je potrebné vychádzať z:

(a)

charakteru a likvidity majetku;

(b)

funkcie majetku v rámci jednotky;

a zo

(c)

súm, charakteru a načasovania distribúcie záväzkov.

73.

Používanie rôznych spôsobov oceňovania pre rôzne skupiny majetku poukazuje na rôznosť ich charakteru alebo funkcie, a preto by sa mali v súvahe prezentovať ako samostatné riadkové položky. Napríklad rôzne triedy nehnuteľností, strojov a zariadení možno v súlade s IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia účtovať v obstarávacej cene alebo v hodnote po precenení.

Informácie, ktoré majú byť prezentované buď v samotnej súvahe, alebo v poznámkach

74.

Jednotka zverejní, či už priamo v súvahe alebo v poznámkach, podrobnejšiu subklasifikáciu prezentovaných riadkových položiek klasifikovaných spôsobom, ktorý vhodne odráža operácie jednotky.

75.

Miera podrobnejšej subklasifikácie závisí od požiadaviek IFRS a od veľkosti, charakteru a funkcie príslušných súm. Pri určení základu pre podrobnejšiu subklasifikáciu sa vychádza tiež z faktorov uvedených v odseku 72. Zverejnenia jednotlivých položiek sa líšia, napríklad

(a)

nehnuteľnosti, stroje a zariadenia sa členia do tried v súlade s IAS 16;

(b)

pohľadávky sa členia na sumy pohľadávok od obchodných zákazníkov, pohľadávky od spriaznených osôb, preddavky a ostatné sumy;

(c)

zásoby sú v súlade s IAS 2 Zásoby subklasifikované na skupiny ako tovar, výrobné dodávky, materiály, nedokončená výroba a hotové výrobky;

(d)

rezervy sa členia na rezervy na požitky zamestnancov a ostatné položky;

a

(e)

základné imanie a rezervy sa členia do rôznych tried, ako sú napríklad splatený kapitál, emisné ážio a rezervy.

76.

Jednotka zverejní buď priamo v súvahe alebo v poznámkach:

(a)

pre každú triedu akciového kapitálu:

(i)

počet autorizovaných akcií;

(ii)

počet emitovaných a úplne splatených akcií a počet emitovaných a nie úplne splatených akcií;

(iii)

nominálnu hodnotu akcie alebo skutočnosť, že akcie nemajú žiadnu nominálnu hodnotu;

(iv)

porovnanie počtu nesplatených akcií na začiatku a na konci obdobia;

(v)

práva, preferencie a obmedzenia vzťahujúce sa na danú triedu, vrátane obmedzení týkajúcich sa rozdelenia dividend a splatenia kapitálu,

(vi)

akcie v jednotke, ktoré má v držbe jednotka alebo jej dcérske spoločnosti alebo pridružené podniky;

a

(vii)

akcie rezervované na emisiu podľa opcií a zmlúv o predaji, vrátane termínov a súm;

a

(b)

opis charakteru a účelu každej rezervy v rámci vlastného imania.

77.

Jednotka bez akciového kapitálu, ako napríklad partnerstvo alebo trust, zverejní informácie ekvivalentné tým, ktoré vyžaduje odsek 76(a), ukazujúce zmeny počas obdobia v každej kategórii podielov na vlastnom imaní, a tiež práva, preferencie a obmedzenia náležiace každej kategórii podielov na vlastnom imaní.

Výkaz ziskov a strát

Zisk alebo strata za obdobie

78.

Pri určovaní zisku alebo straty je potrebné zahrnúť všetky vykázané položky výnosov a nákladov za obdobie, pokiaľ niektorý štandard alebo interpretácia nevyžaduje inak.

79.

Pri určovaní zisku alebo straty sa zvyčajne zohľadňujú všetky vykázané položky nákladov a výnosov za obdobie. To zahŕňa tiež účinky zmien v účtovných odhadoch. Za určitých okolností však možno zo zisku alebo straty za bežné obdobie vylúčiť určité položky. IAS 8 sa vzťahuje na dva druhy takýchto okolností: opravu chýb a účinok zmien v účtovných metódach.

80.

Ďalšie štandardy sa zaoberajú položkami, ktoré môžu napĺňať definíciu výnosov alebo nákladov v Rámcovej osnove, ale obvykle sú vylúčené zo zisku alebo straty. Ako príklady možno uviesť prebytky z prehodnotenia (pozri IAS 16), najmä zisky a straty z prepočtu účtovnej závierky prevádzky v zahraničí (pozri IAS 21) a zisky alebo straty z opätovného ocenenia finančného majetku k dispozícii na predaj (pozri IAS 39).

Informácie, ktoré majú byť prezentované v samotnom výkaze ziskov a strát

81.

Vo výkaze ziskov a strát by mali byť zahrnuté aspoň riadkové položky, ktoré prezentujú nasledujúce sumy za obdobie:

(a)

výnosy;

(b)

finančné náklady;

(c)

podiel na zisku a strate pridružených podnikov a spoločných podnikov účtovaný podľa metódy vlastného imania;

(d)

zisk alebo strata pred zdanením vykázaný pri vyradení majetku alebo vyrovnanie záväzkov, ktoré súvisia s ukončovanými výrobami;

(e)

daňové náklady;

a

(f)

zisk alebo strata.

82.

Priamo vo výkaze ziskov a strát je potrebné ako rozvrhnutia zisku alebo straty za obdobie uvádzať nasledujúce položky:

(a)

zisk alebo strata priraditeľná menšinovému podielu;

a

(b)

zisk alebo strata priraditeľná majiteľom vlastného imania materskej spoločnosti.

83.

Dodatočné riadkové položky, názvy a medzisúčty sú prezentované vo výkaze ziskov a strát vtedy, ak takáto prezentácia napomáha pochopeniu finančnej výkonnosti jednotky.

84.

Keďže sa účinky rôznych činností, transakcií a iných udalostí jednotky líšia ohľadom frekvencie, potenciálu pre zisk alebo stratu a predvídateľnosti, zverejnenie zložiek finančnej výkonnosti napomáha porozumeniu dosiahnutej finančnej výkonnosti a pri spracovávaní výhľadov budúcich výsledkov. Ak je potrebné vysvetliť prvky finančnej výkonnosti, sú do výkazu ziskov a strát zahrnuté dodatočné riadkové položky a je potrebné zmeniť opisy a poradie položiek. Faktory, ktoré je potrebné vziať do úvahy, zahŕňajú významnosť, charakter a funkciu zložiek výnosov a nákladov. Napríklad banka môže zmeniť tieto opisy v rámci uplatnenia niektorých špecifickejších požiadaviek IAS 30. Pokiaľ nie sú splnené kritériá odseku 32, nie je možná kompenzácia nákladov a výnosov.

85.

Jednotka nebude prezentovať žiadne položky nákladov a výnosov ako mimoriadne položky, či už v samotnom výkaze ziskov a strát alebo v poznámkach.

Informácie, ktoré majú byť prezentované buď v samotnom výkaze ziskov a strát, alebo v poznámkach

86.

Charakter a sumy významných položiek nákladov a výnosov sa zverejňujú samostatne.

87.

Okolnosti, v dôsledku ktorých môže byť potrebné samostatné zverejnenie položiek výnosov a nákladov, sú:

(a)

zníženie ceny zásob na čistú realizačnú hodnotu alebo nehnuteľností, strojov a zariadení na spätne získateľnú sumu, ako aj zrušenia týchto znížení ceny;

(b)

reštrukturalizácia činností jednotky a zrušenia všetkých rezerv nákladov na reštrukturalizáciu;

(c)

vyradenie položiek nehnuteľností, strojov a zariadení;

(d)

vyradenie investícií;

(e)

ukončované výroby;

(f)

dohody o urovnaní sporov;

a

(g)

ostatné zrušenia rezerv.

88.

Jednotka zverejní analýzu nákladov na základe klasifikácie vychádzajúcej buď z charakteru nákladov alebo ich funkcie v rámci jednotky, podľa toho, ktorý prístup vedie vo výsledku k informáciám, ktoré sú spoľahlivé a relevantnejšie.

89.

Jednotkám sa odporúča prezentovať analýzu v zmysle odseku 88 v samotnom výkaze ziskov a strát.

90.

Náklady sú predmetom subklasifikácie kvôli zvýrazneniu tých položiek finančnej výkonnosti, ktoré sa prípadne líšia z hľadiska frekvencie, potenciálu pre zisk alebo stratu a predvídateľnosti. Túto analýzu možno vykonať jedným z dvoch nasledujúcich spôsobov.

91.

Prvým spôsobom analýzy je metóda charakteru nákladov. V jej rámci sa náklady vo výkaze ziskov a strát zoskupujú podľa ich charakteru (napríklad odpisovanie, nákupy materiálu, náklady na dopravu, zamestnanecké požitky a náklady na reklamu) a neprerozdeľujú sa medzi rôzne funkcie jednotky. Túto metódu možno uplatňovať pomerne jednoducho, pretože nie je potrebné vykonávať priraďovanie nákladov funkčným klasifikáciám. Príklad klasifikácie s využitím metódy charakteru nákladov je nasledovný:

Výnos

 

X

Iný príjem

 

X

Zmena zásob hotovej výroby a nedokončenej výroby

X

 

Základné suroviny a spotrebný materiál

X

 

Náklady na zamestnanecké požitky

X

 

Náklady na odpisovanie a amortizácia

X

 

Ostatné náklady

X

 

Celkové náklady

 

(X)

Zisk

 

X

92.

Druhou formou analýzy je metóda funkcie nákladov alebo metóda „nákladov na predaj“ a klasifikuje náklady podľa ich funkcie, ako súčasť nákladov na predaj alebo napríklad náklady na distribúciu alebo administratívne činnosti. Pri uplatňovaní tejto metódy zverejňuje jednotka oddelene od ostatných nákladov aspoň svoje náklady na predaj. Tento spôsob prezentácie poskytuje používateľom často relevantnejšie informácie ako klasifikácia nákladov podľa ich charakteru, avšak priraďovanie nákladov funkciám môže vyžadovať ľubovoľné priraďovanie a vyžaduje si precízny úsudok. Príklad klasifikácie s využitím metódy funkcie nákladov je nasledovný:

Výnos

X

Náklady na predaj

(X)

Hrubý zisk

X

Iný príjem

X

Náklady na distribúciu

(X)

Administratívne náklady

(X)

Iné náklady

(X)

Zisk

X

93.

Jednotky, ktoré klasifikujú náklady podľa funkcie, zverejnia dodatočné informácie o charaktere nákladov, vrátane nákladov na odpisovanie a amortizáciu a zamestnanecké požitky.

94.

Voľba medzi metódou funkcie nákladov a metódou charakteru nákladov závisí tak od historických a priemyselných faktorov, ako aj od charakteru jednotky. Obe metódy naznačujú, u ktorých nákladov možno potenciálne očakávať pohyby v priamej alebo nepriamej závislosti od úrovne predaja alebo výroby jednotky. Keďže každá z oboch metód má svoje výhody pre rôzne typy jednotiek, tento štandard vyžaduje od manažmentu výber najvhodnejšej a najspoľahlivejšej prezentácie. Pri používaní klasifikácie funkcie nákladov sa však vzhľadom na to, že informácie o charaktere nákladov sú užitočné pri predpovedaní budúcich peňažných tokov, vyžaduje dodatočné zverejnenie. Termín „zamestnanecké požitky“ v odseku 93 má rovnaký význam ako v IAS 19 Zamestnanecké požitky.

95.

Jednotka zverejní, či už priamo vo výkaze ziskov a strát resp. vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní alebo v poznámkach, sumu dividend vykazovaných ako rozdelenia majiteľom vlastného imania počas obdobia a príslušnú hodnotu na akciu.

Výkaz o zmenách vo vlastnom imaní

96.

Jednotka prezentuje výkaz o zmenách vo vlastnom imaní, pričom výkaz zahŕňa:

(a)

zisk alebo stratu za obdobie;

(b)

každú položku nákladov a výnosov za obdobie, ktoré sa v súlade s požiadavkami iných štandardov alebo interpretácií vykazuje priamo vo vlastnom imaní a tiež celkové sumy týchto položiek;

(c)

celkové výnosy a náklady za obdobie (súčet bodov (a) a (b)), s osobitnou prezentáciou celkových súm priraditeľných majiteľom vlastného imania materskej spoločnosti a súm menšinových podielov;

(d)

pre každú položku vlastného imania, účinky zmien účtovných metód a opráv chýb vykazovaných v súlade s IAS 8.

97.

Jednotka ďalej prezentuje, či už priamo vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní alebo v poznámkach:

(a)

sumy transakcií s majiteľmi vlastného imania z funkcie majiteľov vlastného imania s oddeleným vykazovaním súm, ktoré boli rozdelené medzi majiteľov vlastného imania;

(b)

zostatok nerozdelených ziskov (t.j. akumulovaného zisku alebo straty) na začiatku obdobia a k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha a zmeny počas obdobia;

a

(c)

porovnanie účtovnej hodnoty každej triedy vloženého vlastného imania a každej rezervy na začiatku a na konci obdobia, s osobitným zverejnením každej zmeny.

98.

Zmeny vlastného imania jednotky medzi dvoma dátumami, ku ktorým je zostavená súvaha odzrkadľujú zvýšenie alebo zníženie jej majetku v zostatkovej hodnote počas obdobia. S výnimkou zmien v dôsledku transakcií s majiteľmi vlastného imania, ktorí konajú z funkcie majiteľov vlastného imania (ako sú vklady vlastného imania, spätné nadobudnutie vlastných majetkových nástrojov a dividend jednotky) a s tým priamo súvisiacich transakčných nákladov je celková zmena výšky vlastného imania počas obdobia súčtom nákladov a výnosov, vrátane ziskov a strát, z činnosti jednotky v tomto období (či už sa tieto položky nákladov a výnosov vykazujú v ziskoch a stratách alebo priamo ako zmeny vlastného imania).

99.

Pokiaľ niektorý iný štandard alebo interpretácia nevyžaduje inak, je v zmysle tohto štandardu potrebné vykázať všetky položky výnosov a nákladov za obdobie, vrátane zisku a straty. Iné štandardy vyžadujú, aby sa niektoré položky ziskov a strát (ako je zvýšenie alebo zníženie hodnoty v dôsledku vykonaného precenenia, špecifické kurzové rozdiely, zisky alebo straty z opätovného ocenenia finančného majetku k dispozícii na predaj a príslušné sumy splatnej dane a odloženej dane) vykazovali priamo ako zmeny vlastného imania. Pretože pri hodnotení zmien vo finančnej pozícii jednotky medzi dvoma dátumami, ku ktorým je zostavená súvaha, je dôležité zohľadniť všetky položky výnosov a nákladov, vyžaduje tento štandard prezentáciu výkazu o zmenách vo vlastnom imaní, ktorý zvýrazňuje celkové náklady a výnosy jednotky, vrátane tých, ktoré sa vykazujú priamo vo vlastnom imaní.

100.

IAS 8 vyžaduje tam, kde je to prakticky uskutočniteľné, vykonanie zmien účtovných metód spätnými úpravami, s výnimkou prípadov, keď si to prechodné ustanovenia iného štandardu alebo interpretácie vyžadujú inak. Ďalej IAS 8 vyžaduje, aby sa tam, kde je to prakticky uskutočniteľné, vykonávali so spätnou platnosťou aj prehodnotenia zamerané na opravy chýb. Spätné úpravy a spätné prehodnotenia sa vykonávajú v zostatku nerozdelených ziskov, s výnimkou prípadov, keď si niektorý štandard alebo interpretácia vyžaduje spätnú úpravu iného prvku vlastného imania. V zmysle bodu (d) odseku 96 sa vyžaduje, aby sa vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní zverejnila celková úprava jednotlivých prvkov vlastného imania vyplývajúca, oddelene, zo zmien účtovných metód a opráv chýb. Tieto úpravy sa zverejňujú za každé predchádzajúce obdobie a k začiatku obdobia.

101.

Požiadavky odsekov 96 a 97 možno splniť viacrými spôsobmi. Riešením môže byť napríklad stĺpcový formát, ktorý porovnáva počiatočný a koncový stav každého prvku vlastného imania v rámci jednotky. Alternatívne možno vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní uvádzať len položky, ktoré vyžaduje odsek 96. V takom prípade sú položky, ktoré vyžaduje odsek 97, začlenené do poznámok.

Výkaz o peňažných tokoch

102.

Informácie o peňažných tokoch poskytujú používateľom účtovnej závierky podklad na zhodnotenie schopnosti jednotky vytvárať peniaze a peňažné ekvivalenty a potrieb jednotky tieto peňažné toky využívať. Požiadavky na prezentáciu výkazu o peňažných tokoch a súvisiace zverejnenia stanovuje IAS 7 Výkazy o peňažných tokoch.

Poznámky

Štruktúra

103.

Účelom poznámok je:

(a)

informovať o spôsobe zostavovania účtovnej závierky a špecifických účtovných metódach v súlade s odsekmi 108-115;

(b)

zverejňovať informácie, ktoré vyžadujú IFRS, a ktoré nie sú súčasťou samotnej súvahy, výkazu ziskov a strát, výkazu o zmenách vo vlastnom imaní a výkazu o peňažných tokoch;

a

(c)

poskytovať dodatočné informácie, ktoré nie sú prezentované v samotnej súvahe, výkaze ziskov a strát, výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a výkaze o peňažných tokoch, avšak sú dôležité pre pochopenie týchto výkazov.

104.

Poznámky by mali mať, pokiaľ je to možné, systematické členenie. Každá položka v súvahe, výkaze ziskov a strát, výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a vo výkaze o peňažných tokoch by mala mať krížové odkazy na všetky s ňou súvisiace informácie v poznámkach.

105.

Poznámky majú zvyčajne nasledujúce členenie, ktoré napomáha používateľom porozumieť účtovnej závierke a umožňuje jej porovnanie s účtovnými závierkami iných jednotiek:

(a)

prehlásenie o súlade so IFRS (pozri odsek 14);

(b)

prehľad významných uplatňovaných účtovných metód (pozri odsek 108);

(c)

doplňujúce informácie k položkám prezentovaným priamo v súvahe, výkaze ziskov a strát, výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a výkaze o peňažných tokoch v takom poradí, v akom je prezentovaný každý výkaz a každá riadková položka;

a

(d)

ostatné zverejnenia, vrátane:

(i)

podmienených záväzkov (pozri IAS 37) a nevykazovaných zmluvných záväzkov,

a

(ii)

nefinančné zverejnenia, napr. ciele a metódy jednotky v oblasti riadenia finančných rizík (pozri IAS 32).

106.

Za určitých okolností môže byť potrebné alebo vhodné zmeniť poradie jednotlivých položiek v poznámkach. Napríklad informácie o zmenách reálnej hodnoty vykazované ako zisk alebo strata možno skombinovať s informáciami o splatnosti finančných nástrojov, hoci prvé zverejnenia súvisia s výkazom ziskov a strát a druhé so súvahou. Napriek tomu je potrebné, pokiaľ je to možné, dodržiavať systematické členenie poznámok.

107.

Poznámky poskytujúce informácie o spôsobe zostavenia účtovnej závierky a špecifických účtovných metódach môžu byť prezentované ako osobitná súčasť účtovnej závierky.

Zverejňovanie účtovných metód

108.

V prehľade významných účtovných metód jednotka zverejní:

(a)

základ (základy) oceňovania, z ktorých sa vychádzalo pri zostavovaní účtovnej závierky;

a

(b)

iné použité účtovné metódy, ktoré sú dôležité pre pochopenie účtovnej závierky.

109.

Pre používateľov je dôležité, aby boli oboznámení so základom (základmi) oceňovania použitým v účtovnej závierke (napríklad historické náklady, bežné náklady, realizačná hodnota, reálna hodnota alebo spätne získateľná suma), pretože základ, podľa ktorého je zostavená účtovná závierka, má pri jej analýze zásadný význam. Keď' sa v účtovnej závierke uplatňuje viac ako jeden spôsob ocenenia, napríklad pri precenení určitých skupín majetku, stačí uviesť označenie kategórií majetku a záväzkov, na ktoré sa vzťahujú jednotlivé spôsoby ocenenia.

110.

Pri rozhodovaní, či by mala byť zverejnená konkrétna účtovná metóda, berie manažment do úvahy, nakoľko by bolo zverejnenie prospešné pre používateľov pri pochopení spôsobu, akým sa vo vykazovanej finančnej výkonnosti a finančnej pozícii odrážajú transakcie, iné udalosti a podmienky. Zverejnenie konkrétnych účtovných metód je pre užívateľov užitočné najmä vtedy, ak sú tieto metódy vybrané z alternatív umožnených v štandardoch a interpretáciách. Príkladom môže byť zverejnenie toho, či spoločník vykazuje svoj podiel v spoločne kontrolovanej jednotke s využitím metódy podielovej konsolidácie alebo metódy vlastného imania (pozri IAS 31 Podiely v spoločných podnikoch). Niektoré štandardy výslovne vyžadujú zverejňovanie konkrétnych účtovných metód, vrátane manažmentom uplatneného spôsobu výberu medzi ich prípustnými variantmi. Napríklad IAS 16 vyžaduje zverejnenie základov pre oceňovanie používaných pre jednotlivé triedy nehnuteľností, strojov a zariadení. IAS 23 Náklady na prijaté pôžičky a úvery vyžaduje zverejnenie toho, či sa náklady na prijaté pôžičky a úvery vykazujú okamžite ako náklady, alebo či sa kapitalizujú v rámci nákladov na kvalifikovateľný majetok.

111.

Každá jednotka zvažuje charakter svojich operácií a metód, zverejnenie ktorých používatelia pravdepodobne očakávajú pre daný typ jednotky. Napríklad pre jednotku, ktorá podlieha dani z príjmu, by sa očakávalo zverejnenie jej účtovných metód pre dane z príjmov, vrátane metód vzťahujúcich sa na odložené daňové záväzky a daňové pohľadávky. Pre jednotku s významnými prevádzkami v zahraničí alebo transakciami v cudzích menách by sa očakávalo zverejnenie účtovných metód vykazovania kurzových ziskov a strát. Ak došlo k podnikovým kombináciám, sú zverejnené metódy ocenenia goodwillu a menšinového podielu.

112.

Účtovná metóda môže byť dôležitá vzhľadom na charakter operácií jednotky, a to aj vtedy, ak sumy, na ktoré sa vzťahuje, nie sú významné v bežnom ani v minulých obdobiach. Je tiež vhodné zverejniť všetky významné účtovné metódy, ktoré výslovne nevyžadujú IFRS, avšak sú zvolené a uplatňované v súlade s IAS 8.

113.

Jednotka v prehľade významných účtovných metód alebo v iných poznámkach zverejní rozhodnutia, okrem tých, ktoré zahŕňajú odhady (pozri odsek 116), uskutočnené manažmentom pri uplatňovaní účtovných metód, ktoré v najvýznamnejšej miere určujú sumy vykazované v účtovnej závierke.

114.

V rámci uplatňovania účtovných metód jednotky prijíma manažment rôzne rozhodnutia, okrem tých, ktoré zahŕňajú odhady, ktoré môžu vo významnej miere ovplyvniť sumy vykazované v účtovnej závierke. Rozhodnutia manažmentu napríklad zahŕňajú:

(a)

či sa má finančný majetok považovať za investície držané do dátumu splatnosti;

(b)

kedy sa všetky významné riziká a odmeny súvisiace s vlastníctvom finančného majetku a prenajímaného majetku vo významnej miere prevedú na iné jednotky;

(c)

či sú konkrétne predaje tovaru v zásade dohody o financovaní, a teda nevytvárajú zisk;

a

(d)

či podstata vzťahu medzi jednotkou a jednotkou špeciálneho účelu nasvedčuje tomu, že jednotka špeciálneho účelu je kontrolovaná jednotkou.

115.

Niektoré zo zverejnení v zmysle odseku 113 vyžadujú aj iné štandardy. Napríklad IAS 27 vyžaduje, aby jednotka zverejnila dôvody, prečo jej majetkový podiel na jednotke nezakladá kontrolu, ohľadom investovaného podniku, ktorý nie je dcérskou spoločnosťou aj napriek tomu, že nadpolovičný podiel na hlasovacích alebo potenciálnych hlasovacích právach je priamo alebo nepriamo vlastnený prostredníctvom dcérskych spoločností. IAS 40 vyžaduje, aby sa v prípadoch problematickej klasifikácie majetku zverejnili kritériá, ktoré jednotka uplatňuje pri rozlišovaní investičného majetku od nehnuteľnosti používanej vlastníkom a od nehnuteľnosti držanej na predaj v bežnom podnikaní.

Najvýznamnejšie príčiny neistoty v odhadoch

116.

Jednotka zverejní v poznámkach informácie o kľúčových predpokladoch budúceho vývoja, ako aj ostatné kľúčové príčiny neistoty v odhadoch k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, ktoré sa spájajú s vysokým rizikom významných úprav účtovných hodnôt majetku a záväzkov v nasledujúcom hospodárskom roku. Vzhľadom na tento majetok a záväzky by mali poznámky obsahovať:

(a)

ich charakter;

a

(b)

ich účtovnú hodnotu k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha.

117.

Stanovenie účtovnej hodnoty niektorého majetku a záväzkov si vyžaduje vykonanie odhadu účinkov neistých budúcich udalostí na tento majetok a záväzky k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Ak napríklad nie sú na ocenenie nasledujúceho majetku a záväzkov k dispozícii aktuálne trhové ceny, je potrebné pri ocenení spätne získateľnej sumy nehnuteľností, strojov a zariadenia, účinkov technologického zastarania zásob, rezerv, ktoré sú predmetom výsledku prebiehajúcich sporov a dlhodobých záväzkov v súvislosti so zamestnaneckými požitkami, ako sú starobné dôchodky, zohľadniť budúce odhady. Tieto odhady zahŕňajú predpoklady o takých položkách ako sú úprava rizika pre peňažné toky alebo uplatňované zľavy, budúce úpravy platov a budúce úpravy cien vplývajúce na výšku nákladov.

118.

Kľúčové predpoklady a iné kľúčové zdroje neistoty v odhadoch, ktorých zverejnenie sa vyžaduje v zmysle odseku 116, sa vzťahujú na také odhady, ktoré vyžadujú od manažmentu uplatňovať pri rozhodovaní tie najprísnejšie, subjektívne alebo komplexné kritériá. Vzhľadom na rastúci počet premenných a predpokladov týkajúcich sa možného budúceho riešenia neistôt je toto rozhodovanie čoraz subjektívnejšie a komplexnejšie, s čím zároveň zvyčajne rastie pravdepodobnosť následnej významnej úpravy účtovných hodnôt majetku a záväzkov.

119.

Zverejnenia v zmysle odseku 116 sa nevyžadujú v prípade majetku a záväzkov s vysokým rizikom významnej zmeny ich účtovných hodnôt v budúcom finančnom roku, ak sú k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha ocenené reálnou hodnotou na základe aktuálnych trhových cien (ich reálne hodnoty sa môžu v budúcom finančnom roku významne zmeniť, avšak tieto zmeny by neboli výsledkom predpokladov alebo iných zdrojov neistoty v odhadoch k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha).

120.

Zverejnenia v zmysle odseku 116 sú prezentované spôsobom, ktorý napomáha používateľom účtovnej závierky porozumieť rozhodnutiam manažmentu v súvislosti s budúcim vývojom a s najdôležitejšími zdrojmi neistoty v odhadoch. Charakter a rozsah týchto informácií sa môže meniť v závislosti od charakteru predpokladu a iných okolností. Môže byť tak potrebné zverejniť napríklad tieto druhy informácií:

(a)

charakter predpokladu alebo iného zdroja neistoty v odhadoch;

(b)

citlivosť účtovných hodnôt na metódy, predpoklady a odhady, ktoré sa uplatňujú pri ich výpočte, vrátane príčin tejto citlivosti;

(c)

očakávané vyriešenie neistoty a rozsah možných účinkov na účtovné hodnoty príslušného majetku a záväzkov v budúcom finančnom roku;

a

(d)

ak neistota pretrváva, vysvetlenie úprav minulých odhadov týkajúcich sa tohto majetku a záväzkov.

121.

V rámci zverejnení v odseku 116 nie je potrebné zverejňovať rozpočtové informácie ani prognózy.

122.

Ak je z určitého dôvodu zverejnenie rozsahu možných účinkov kľúčových predpokladov alebo iného kľúčového zdroja neistoty v odhadoch k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha neuskutočniteľné, zverejní jednotka informáciu, že je na základe jestvujúcich údajov pravdepodobné, že možné dopady v budúcom finančnom roku, ktoré budú odlišné od predpokladov si vyžiadajú významnú úpravu účtovnej hodnoty príslušného majetku alebo záväzkov. V každom prípade, jednotka zverejní charakter a účtovnú hodnotu konkrétneho majetku alebo záväzku (alebo triedy aktív alebo záväzkov), ktorých sa daný predpoklad týka.

123.

Zverejnenie konkrétnych kritérií, ktorými sa manažment riadil pri uplatňovaní účtovných metód jednotky v odseku 113, sa nevzťahuje na zverejnenia kľúčových zdrojov neistoty v odhadoch v odseku 116.

124.

Zverejnenie určitých kľúčových predpokladov, ktoré by bolo inak potrebné v zmysle odseku 116, sa vyžaduje na základe niektorých iných štandardov. Napríklad IAS 37 vyžaduje, aby sa za presne definovaných okolností zverejňovali kľúčové predpoklady o budúcich udalostiach ovplyvňujúcich triedy rezerv. IAS 32 vyžaduje zverejňovanie významných predpokladov, z ktorých sa vychádza pri odhadoch reálnych hodnôt finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré sa účtujú v reálnej hodnote. IAS 16 vyžaduje zverejňovanie významných predpokladov, z ktorých sa vychádza pri odhadoch reálnej hodnoty precenených nehnuteľností, strojov a zariadení.

Ostatné zverejnenia

125.

V poznámkach jednotka zverejní:

(a)

navrhované alebo oznámené sumy dividend pred autorizovaním účtovnej závierky na zverejnenie, avšak nevykázané ako sumy rozdelené počas obdobia majiteľom vlastného imania, a príslušnú sumu na akciu;

a

(b)

sumu všetkých výsledných prioritných dividend, ktoré neboli vykázané.

126.

Ak nie sú súčasťou iných zverejnených informácií publikovaných s účtovnou závierkou, zverejní jednotka nasledovné:

(a)

sídlo a právna forma jednotky, krajina založenia alebo sídla a adresa sídla (alebo hlavného miesta podnikania, ak je iné ako sídlo);

(b)

opis charakteru činnosti jednotky a jej hlavných činností;

a

(c)

názov materskej spoločnosti a rozhodujúcej materskej spoločnosti skupiny.

DÁTUM ÚČINNOSTI

127.

Jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia začínajúce dňom 1. január 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr, zverejní túto skutočnosť.

STIAHNUTIE IAS 1 (PREPRACOVANÝ Z ROKU 1997)

128.

Tento štandard nahrádza IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky, prepracovaný z roku 1997.

PRÍLOHA

Zmeny existujúcich dokumentov

Úpravy v tejto prílohe sa vzťahujú na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na skoršie obdobie, vzťahujú sa tieto zmeny na toto skoršie obdobie.

A1.

V štandardoch medzinárodného finančného vykazovania, vrátane medzinárodných účtovných štandardov a interpretácií, sa s účinnosťou od decembra 2003:

(a)

menia odkazy na „čistý zisk alebo stratu“ na „zisk alebo stratu“;

(b)

menia odkazy na „poznámky k účtovnej závierke“ na „poznámky“;

a

(c)

menia odkazy na „základné imanie“ na „vložené vlastné imanie“.

A2.

[Zmena sa netýka samotných štandardov]

A3.

Rušia sa odseky 69 a 70 v IAS 12 Dane z príjmov.

A4.

Znenie odseku 23 v IAS 19 Zamestnanecké požitky sa mení nasledovne:

23.

Hoci tento štandard nepožaduje osobitné zverejnenia o krátkodobých zamestnaneckých požitkoch, iné štandardy môžu tieto zverejnenia požadovať. Napríklad IAS 24 Zverejnenia spriaznených osôb, vyžaduje zverejnenia o zamestnaneckých požitkoch pre kľúčový riadiaci personál. IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky vyžaduje zverejnenie nákladov na zamestnanecké požitky.

A5.

[Zmena sa netýka samotných štandardov]

A6.

IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka sa mení nasledovne:

Znenie odseku 5 sa mení nasledovne:

5.

IAS 1 definuje úplnú účtovnú závierku, ktorá obsahuje nasledujúce súčasti:

(a)

súvahu;

(b)

výkaz ziskov a strát;

(c)

výkaz o zmenách vo vlastnom imaní zahŕňajúci buď:

(i)

všetky zmeny vo vlastnom imaní; alebo

(ii)

zmeny vo vlastnom imaní okrem tých, ktoré sú výsledkom transakcií s majiteľmi vlastného imania z ich funkcie majiteľov vlastného imania;

(d)

výkaz o peňažných tokoch;

a

(e)

poznámky so zhrnutím významných účtovných metód a s ďalšími vysvetlivkami.

Znenie odseku 12 sa mení nasledovne:

12.

IAS 1 obsahuje pokyny týkajúce sa štruktúry účtovnej závierky. Návod na implementáciu k IAS 1 objasňuje možné spôsoby prezentácie súvahy, výkazu ziskov a strát a výkazu o zmenách vo vlastnom imaní.

Znenie odseku 13 sa mení nasledovne:

13.

IAS 1 vyžaduje, aby sa výkaz o zmenách vo vlastnom imaní prezentoval ako samostatná súčasť účtovnej závierky jednotky a umožňuje, aby informácie o zmenách vo vlastnom imaní, ktoré vyplývajú z transakcií s majiteľmi vlastného imania z ich funkcie majiteľov vlastného imania (vrátane rozdeľovania majiteľom vlastného imania), boli uvedené buď v samotnej závierke alebo v poznámkach. Vo výkazoch v priebehu účtovného roka uvádza jednotka zmeny vo vlastnom imaní v rovnakom formáte, aký bol použitý v poslednom ročnom výkaze.

A7.

Znenie odsekov 39 a 40 IAS 35 Ukončované výroby sa mení nasledovne:

39.

Zverejnenia, ktoré si vyžadujú odseky 27-37, okrem zverejnenia sumy zisku alebo straty pred zdanením vykázaného pri vyradení majetku alebo vyrovnaní záväzkov priraditeľných ukončovanej výrobe v súlade s bodom (a) odseku 31, môžu byť predkladané buď v poznámkach alebo v samotnej súvahe, výkaze ziskov a strát alebo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní.

40.

IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky vyžaduje, aby bol každý zisk alebo strata pred zdanením, ktorá sa vykáže pri vyraďovaní majetku alebo vyrovnávaní záväzkov priraditeľných ukončovaným výrobám, prezentovaný priamo vo výkaze ziskov a strát. Odporúča sa, aby boli požadované zverejnenia v zmysle bodov (f) a (g) odseku 27 predkladané priamo vo výkaze ziskov a strát a vo výkaze o peňažných tokoch v tomto poradí.

A8.

[Zmena sa netýka samotných štandardov]

A9.

Znenie IAS 41 Poľnohospodárstvo sa mení nasledovne:

Ruší sa odsek 39.

Znenie odseku 53 sa mení nasledovne:

53.

Poľnohospodárska činnosť je často vystavená poveternostným, zdravotným a ostatným prírodným rizikám. Ak dôjde k udalosti, ktorej dôsledkom je vznik významnej položky nákladov alebo výnosov, zverejní sa v zmysle IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky charakter a suma tejto položky. Príkladmi takejto udalosti sú epidémia nákazlivej choroby, povodeň, veľké sucho alebo silný mraz a mor spôsobeným hmyzom.

A10.

[Zmena sa netýka samotných štandardov]

A11.

Znenie odseku 5 SIC 32 Nehmotný majetok - náklady na internetovú stránku sa mení nasledovne:

5.

Táto interpretácia sa nevzťahuje na výdavky na nákup, vývoj a prevádzkový hardvér (napr. internetové servery, staging servery, production servery a zariadenia zabezpečujúce pripojenie na Internet) v súvislosti s internetovou stránkou. Takéto výdavky sa účtujú v súlade s IAS 16. Okrem toho, ak vzniknú jednotke výdavky na poskytovateľa internetových služieb, ktorý je hostiteľom internetovej stránky jednotky, vykazujú sa tieto výdavky v zmysle IAS 1.78 a Rámcovej osnovy po prijatí týchto služieb.

MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD IAS 2

Zásoby

OBSAH

Cieľ

Rozsah

Definície

Oceňovanie zásob

Obstarávacia cena zásob

Náklady na nákup

Náklady na zmenu

Ostatné náklady

Obstarávacia cena zásob u poskytovateľa služieb

Náklad na poľnohospodársku výrobu z biologického majetku

Techniky oceňovania nákladov

Oceňovacie vzorce

Realizačná hodnota

Vykázané ako náklad

Zverejňovanie

Dátum účinnosti

Stiahnutie existujúcich dokumentov

Tento revidovaný štandard nahrádza IAS 2 (stav z roku 1993), Zásoby, a platí pre ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie.

CIEĽ

1.

Cieľom tohto štandardu je stanoviť spôsob účtovania zásob. Kľúčovou otázkou pri účtovaní zásob je výška nákladov, ktoré sa majú vykazovať ako majetok a prenášať do budúceho obdobia, pokiaľ nie sú vykázané súvisiace výnosy. Tento štandard vysvetľuje postupy určenia obstarávacej ceny zásob a jej následného vykázania v rámci nákladov, vrátane prípadných znížení hodnoty na realizačnú hodnotu. Ďalej vysvetľuje tiež oceňovacie vzorce, ktoré sa používajú na určenie obstarávacej ceny zásob.

ROZSAH

2.

Tento štandard platí pre všetky druhy zásob, s týmito výnimkami:

a)

nedokončená výroba k zákazkám na zhotovenie, vrátane priamo súvisiacich servisných zmlúv (pozri IAS 11 Zákazková výroba),

(b)

finančné nástroje,

a

(c)

biologický majetok súvisiaci s poľnohospodárskou činnosťou a poľnohospodárskou výrobou v období zberu úrody (pozri IAS 41 Poľnohospodárstvo).

3.

Tento štandard sa nevzťahuje na oceňovanie zásob vo vlastníctve:

a)

výrobcov poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov, poľnohospodárskej výroby po zbere úrody, nerastných surovín a výrobkov z nich v rozsahu ich oceňovania v realizačnej hodnote v súlade so zavedenými postupmi v týchto odvetviach; ak sú tieto zásoby oceňované v realizačnej hodnote, vykazujú sa zmeny tejto hodnoty ako zisk alebo strata za účtovné obdobie, v ktorom k týmto zmenám došlo,

(b)

maklérov na trhu s komoditami uplatňujúcich oceňovanie zásob v reálnej hodnote zníženej o náklady predaja. Ak sú tieto zásoby oceňované v reálnej hodnote zníženej o náklady predaja, vykazujú sa zmeny tejto hodnoty ako zisk alebo strata za obdobie, v ktorom k týmto zmenám došlo.

4.

Zásoby uvedené v bode (a) odseku 3 sú oceňované v realizačnej hodnote v určitých fázach výroby. To môže byť napríklad po zbere poľnohospodárskej úrody alebo po vyťažení nerastnej suroviny, keď sa ďalší predaj zabezpečuje forwardovou zmluvou alebo štátnou zárukou, alebo keď existuje aktívny trh so zanedbateľným rizikom nepredajnosti. Na tieto zásoby sa nevzťahujú len tie ustanovenia tohto štandardu, ktoré sa týkajú požiadaviek oceňovania.

5.

Ako makléri na trhu s komoditami sa označujú subjekty, ktoré vo vlastnej réžii vykonávajú nákup alebo predaj komodít v prospech iných osôb. Zásoby uvedené v bode (b) odseku 3 sú v zásade nakupované za účelom predaja v blízkej budúcnosti a tvorby zisku z pohybov cien alebo z obchodnej marže maklérov na trhu s komoditami. Ak sa tieto zásoby oceňujú v reálnej hodnote zníženej o náklady predaja, nevzťahujú sa na ne len tie ustanovenia tohto štandardu, ktoré sa týkajú požiadaviek oceňovania.

DEFINÍCIE

6.

Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v uvedených významoch:

Zásoby sú majetok:

a)

skladovaný na predaj v bežnom podnikaní,

(b)

vo výrobnom procese s cieľom takéhoto predaja,

alebo

(c)

vo forme materiálu alebo spotrebného tovaru určeného na zužitkovanie vo výrobnom procese alebo pri poskytovaní služieb.

Realizačná hodnota je odhadovaná predajná cena v bežnom podnikaní po odpočítaní odhadovaných nákladov na dokončenie výroby alebo na uskutočnenie predaja položky. Reálna hodnota je suma, za ktorú možno vymeniť majetok, alebo vyrovnať záväzok v nezávislej transakcii medzi informovanými súhlasiacimi stranami.

7.

Realizačná hodnota je čistá suma, v ktorej jednotka očakáva realizáciu predaja zásob v bežnom podnikaní. Reálna hodnota je suma, za ktorú môžu byť tieto zásoby vymenené medzi informovanými súhlasiacimi kupujúcimi a informovanými súhlasiacimi predávajúcimi na trhu. Realizačná hodnota je na rozdiel od reálnej hodnoty špecifická hodnota jednotky. Realizačná hodnota zásob sa môže líšiť od ich reálnej hodnoty zníženej o náklady predaja.

8.

Zásoby zahŕňajú tovar obstaraný a držaný pre ďalší predaj, vrátane tovaru obstaraného maloobchodníkom a skladovaného pre ďalší predaj alebo pozemky a iné nehnuteľnosti držané pre ďalší predaj. Zásobami sú aj vyrobené hotové výrobky a nedokončená výroba jednotky, a zahŕňajú tiež materiál a spotrebný tovar určený na použitie vo výrobnom procese. U poskytovateľov služieb zahŕňajú zásoby náklady na danú službu v zmysle odseku 19, za ktorú jednotka ešte nevykázala súvisiaci výnos (pozri IAS 18 Výnosy z bežnej činnosti).

OCEŇOVANIE ZÁSOB

9.

Zásoby sú oceňované vo výške obstarávacích nákladov a v realizačnej hodnote, podľa toho, ktorá z týchto dvoch hodnôt je nižšia.

Obstarávacia cena zásob

10.

Obstarávacia cena zásob zahŕňa všetky obstarávacie náklady, náklady na zmenu a ostatné náklady vynaložené na premenu zásob do ich súčasnej podoby a na ich presun na súčasné miesto uloženia.

Náklady na nákup

11.

Náklady na nákup v súvislosti so zásobami zahŕňajú nákupnú cenu, dovozné clá a ostatné dane (iné ako dane následne získateľné jednotkou späť od daňových úradov), dopravu, manipulačné poplatky a ostatné náklady priamo súvisiace s obstarávaním hotových výrobkov, materiálov a služieb. Obchodné zľavy, rabaty a podobne predstavujú pri určovaní nákladov na nákup odpočítateľné položky.

Náklady na zmenu

12.

Náklady na zmenu zásob zahŕňajú náklady priamo súvisiace s výrobnými jednotkami, ako napríklad priama práca. Ďalej zahŕňajú aj systematické rozvrhnutie pevnej sadzby výrobnej réžie a variabilných výrobných réžií, ktoré sú vynakladané v súvislosti so spracovaním materiálu do podoby hotových výrobkov. Pevnú sadzbu výrobnej réžie tvoria tie nepriame náklady na výrobu, ktoré zostávajú relatívne stále nezávislé od zmien v objeme výroby, ako napríklad odpisy a údržba továrenských budov a zariadení a náklady na riadenie a administratívu závodu. Variabilné výrobné réžie predstavujú tie nepriame náklady na výrobu, ktoré sa menia v priamej alebo takmer priamej závislosti od objemu výroby, ako napríklad nepriame materiály a nepriama práca.

13.

Rozvrhnutie pevnej sadzby výrobnej réžie v rámci nákladov na zmenu vychádza z normálnej kapacity výrobných zariadení. Normálna kapacita je v priemere očakávaný objem výroby za viacero období alebo sezón za bežných okolností so zohľadnením zníženia kapacity v dôsledku plánovanej údržby. Je možné vychádzať aj zo skutočného objemu výroby, ak sa približuje k normálnej kapacite. Nízky objem výroby ani odstávky nemajú vplyv na zvýšenie čiastok pevnej sadzby výrobnej réžie priradených jednotlivým výrobným jednotkám. Nepriradená výrobná réžia sa vykazuje ako náklady za obdobie, v ktorom boli vynaložené. V obdobiach s neobvykle vysokým objemom výroby je potrebné čiastky pevnej sadzby výrobnej réžie na jednotlivé výrobné jednotky znížiť, aby neboli zásoby oceňované vyššou hodnotou ako sú náklady. Pri priraďovaní variabilných výrobných réžií jednotlivým výrobným jednotkám sa vychádza zo skutočného využitia výrobných zariadení.

14.

Výsledkom výrobného procesu môže byť výroba viac ako jedného výrobku súčasne. To sa týka napríklad výroby združených výrobkov, alebo ak existuje hlavný a vedľajší výrobok. Ak nie je možné oddelene identifikovať náklady na zmenu jednotlivých výrobkov, tieto sú rozvrhnuté medzi výrobky na základe racionálnej a konzistentnej úvahy. Rozvrhnutie nákladov môže vychádzať napríklad z relatívnej predajnej hodnoty jednotlivých výrobkov buď v tom štádiu výrobného procesu, keď začnú byť jednotlivo identifikovateľné, alebo po ich dokončení. Väčšina vedľajších výrobkov má nehmotný charakter. V takom prípade sú vedľajšie výrobky často oceňované v realizačnej hodnote, ktorá sa odpočíta od nákladov na hlavný výrobok. Účtovná hodnota hlavného výrobku sa tak vo výsledku významne nelíši od nákladov s ním spojených.

Ostatné náklady

15.

Ostatné náklady sú zahrnuté do obstarávacej ceny zásob len do výšky čiastky, ktorá bola vynaložená na premenu zásob do ich súčasnej podoby a na ich presun na súčasné miesto uloženia. Napríklad obstarávacia cena zásob môže zahŕňať nevýrobné výrobné réžie alebo náklady na návrhy výrobkov pre konkrétnych zákazníkov.

16.

Príkladmi nákladov, ktoré nie sú súčasťou obstarávacej ceny zásob a vykazujú sa ako náklady za obdobie, v ktorom sú vynložené, zahŕňajú:

a)

náklady na zvýšený objem materiálového odpadu a zvýšené mzdové alebo iné výrobné náklady,

(b)

náklady na skladovanie, pokiaľ nie sú súčasťou výrobného procesu pred ďalším spracovaním,

(c)

administratívne režijné náklady, ktoré priamo nesúvisia s premenou zásob do ich súčasnej podoby ani ich presunom na súčasné miesto uloženia,

(d)

náklady na predaj.

17.

IAS 23 Náklady na prijaté pôžičky a úvery definuje okolnosti, za ktorých možno zahrnúť náklady na prijaté pôžičky a úvery do obstarávacej ceny zásob.

18.

Pri obstaraní zásob si môže jednotka dojednať platobnú podmienku s odloženým termínom úhrady. Ak takéto dohody efektívne zakladajú financovanie jednotky, vykazujú sa čiastky tohto financovania, napríklad rozdiel medzi nákupnou cenou za bežných platobných podmienok a skutočnou zaplatenou sumou, ako úrokové náklady za obdobie, v ktorom bolo toto financovanie poskytnuté.

Obstarávacia cena zásob u poskytovateľa služieb

19.

Prípadné zásoby u poskytovateľov služieb sú oceňované vo výške nákladov na ich výrobu. Tieto náklady zahŕňajú predovšetkým mzdové a iné náklady na personál, ktorý sa priamo podieľa na poskytovaní danej služby, vrátane vedúcich pracovníkov a príslušné režijné náklady. Mzdové a iné náklady na predaj a na administratívny personál nie sú zahrnuté, ale vykazujú sa ako náklady za obdobie, v ktorom boli vynaložené. Obstarávacia cena zásob u poskytovateľa služieb nezahŕňa obchodnú maržu ani nepriraditeľné režijné náklady, ktoré sa často premietajú do cien účtovaných poskytovateľmi služieb.

Náklad na poľnohospodársku výrobu z biologického majetku

20.

V súlade s IAS 41 Poľnohospodárstvo platí pre zásoby poľnohospodárskej výroby, ktoré jednotka získala z biologického majetku, východiskové ocenenie v reálnej hodnote v období zberu úrody zníženej o stanovené náklady predaja. Táto hodnota predstavuje obstarávaciu cenu zásob k danému termínu pre potreby uplatnenia tohto štandardu.

Techniky oceňovania nákladov

21.

Ak sa výsledky približne zhodujú s obstarávacími nákladmi, je možné na oceňovanie obstarávacej ceny zásob kvôli zjednodušeniu používať, napríklad, metódu štandardných nákladov alebo maloobchodnú metódu. Štandardné náklady zahŕňajú bežnú spotrebu materiálu a spotrebného tovaru, bežné mzdové náklady pri štandardnej efektivite práce a štandardnom využití kapacít. Výška štandardných nákladov je predmetom pravidelných previerok a v prípade potreby sa aktualizuje tak, aby zohľadňovala meniace sa podmienky.

22.

Maloobchodná metóda sa často používa v maloobchode na oceňovanie zásob veľkého počtu rýchlo sa meniacich položiek, ktoré majú podobné marže, a pri ktorých je nepraktické použiť iné metódy na výpočet nákladov. Obstarávacia cena zásob sa určuje odčítaním príslušného percenta hrubej marže od predajnej hodnoty zásob. V prípade, že boli zásoby precenené na hodnotu nižšiu ako bola pôvodná predajná cena, je základom pre výpočet čiastky z percentuálnej sadzby táto znížená cena. Často sa pre každú maloobchodnú jednotku uplatňuje priemerná percentuálna sadzba.

Oceňovacie vzorce

23.

Pri určení obstarávacej ceny zásob položiek, ktoré nie sú navzájom bežne zameniteľné, a tovaru alebo služieb spoločne priradených konkrétnym zákazkám sa vychádza zo špecifickej identifikácie nákladov na jednotlivé položky.

24.

Špecifická identifikácia nákladov znamená, že zisteným položkám zásob sú priradené konkrétne náklady. Tento postup je vhodný pre položky vydelené pre konkrétne zákazky nezávisle od toho, či boli získané nákupom alebo sa jedná o vlastné výrobky. Špecifická identifikácia nákladov, naopak, nie je vhodná tam, kde existuje veľký počet položiek zásob, ktoré sú navzájom bežne zameniteľné. V takých prípadoch možno na zistenie výsledných účinkov na zisk alebo stratu použiť metódu výberu tých položiek, ktoré zostávajú v zásobách.

25.

Obstarávacia cena zásob okrem tých, ktoré sú predmetom odseku 23, sa určuje s využitím vzorca podľa metódy FIFO (first-in, first-out) alebo na základe váženého priemeru z obstarávacích cien. Na oceňovanie zásob položiek podobného charakteru a určenia pre jednotku, používa jednotka rovnakú metódu. Naopak pre zásoby položiek s odlišným charakterom a určením môže byť vhodné použiť rôzne oceňovacie vzorce.

26.

Napríklad zásoby používané v jednom segmente podnikania môžu mať v jednotke odlišné určenie ako zásoby toho istého druhu v inom segmente podnikania. Na druhej strane však geografické rozlíšenie zásob samo osebe (ani z toho vyplývajúce rozdiely napr. v uplatňovaných daňových predpisoch) neposkytuje oprávnenie na použitie rôznych oceňovacích vzorcov.

27.

Pri metóde FIFO sa predpokladá, že prednostne sa predávajú tie položky zásob, ktoré boli nakúpené alebo vyrobené skôr, a teda zásoby ku koncu obdobia predstavujú nedávno nakúpené alebo vyrobené položky. V rámci vzorca váženého priemeru z obstarávacích cien sa náklady na každú položku určujú z váženého priemeru z obstarávacích cien na podobné položky k začiatku obdobia, a nákladov na podobné nakúpené alebo vyrobené položky počas obdobia. V závislosti od situácie jednotky je možné určiť aritmetický priemer za určité obdobie alebo vždy so zohľadnením každej ďalšej dodávky.

Realizačná hodnota

28.

Návratnosť obstarávacej ceny zásob môže byť ohrozená v prípade ich poškodenia, celkového alebo čiastočného morálneho zastarania, alebo ak došlo k poklesu ich predajnej ceny. Ďalej môže byť návratnosť obstarávacej ceny zásob ohrozená tiež v prípadoch, keď sa zvýšili odhadované náklady na dokončenie alebo na uskutočnenie predaja. Prax znižovania hodnoty zásob pod ich realizačnú hodnotu vyplýva z názoru, že majetok by sa nemal účtovať v sumách vyšších, než sú očakávané príjmy z jeho predaja alebo použitia.

29.

Zníženie hodnoty zásob na realizačnú hodnotu sa obvykle vykonáva po jednotlivých položkách. Za určitých okolností však môže byť vhodné zoskupovať pritom podobné alebo navzájom súvisiace položky. To sa týka napríklad položiek zásob vzťahujúcich sa k výrobkom s podobným účelom alebo konečným použitím, ktoré sa vyrábajú a predávajú v rovnakej zemepisnej oblasti a z praktických dôvodov ich nemožno ohodnotiť oddelene od ostatných výrobkov danej skupiny výrobkov. Nie je vhodné vykonávať zníženie hodnoty zásob podľa ich jednotlivých kategórií, napríklad iba hotové výrobky alebo iba všetky zásoby v určitej oblasti činnosti alebo pre určitú zemepisnú oblasť. Poskytovatelia služieb zvyčajne zlučujú náklady na jednotlivé služby, za ktoré je účtovaná samostatná predajná cena. Preto sa každá takáto služba považuje za samostatnú položku.

30.

Odhady realizačnej hodnoty vychádzajú z najspoľahlivejších dostupných indícií očakávateľných čiastok z realizácie zásob v čase odhadu. Pri týchto odhadoch sa berú do úvahy pohyby cien alebo nákladov priamo súvisiacich s udalosťami po skončení účtovného obdobia do tej miery, v akej sú tieto udalosti potvrdením existujúceho stavu ku koncu obdobia.

31.

V odhadoch realizačnej hodnoty sa zohľadňuje tiež účel skladovaných zásob. Napríklad pri určení realizačnej hodnoty množstva zásob na zabezpečenie pevných predajných alebo servisných zmlúv sa vychádza zo zmluvnej ceny. Ak sú tieto predajné zmluvy na nižšie množstvá ako sú skladové zásoby, pri určení realizačnej hodnoty prebytku sa vychádza z bežných predajných cien. Z pevných predajných zmlúv, ktoré presahujú množstvo zásob na sklade, a z pevných nákupných zmlúv môže vyplynúť potreba tvorby rezerv. Postupy v súvislosti s takýmito rezervami stanovuje IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok.

32.

Hodnota materiálu a spotrebného tovaru skladovaného na použitie vo výrobe zásob sa neznižuje pod obstarávacie náklady, ak sa očakáva, že hotové výrobky, ktorých súčasťou bude tento materiál, sa budú predávať za cenu rovnakú alebo vyššiu ako tieto náklady. Ak však dôjde k zníženiu ceny materiálov, v dôsledku ktorého ocenenie hotových výrobkov prevýši realizačnú hodnotu, zníži sa hodnota materiálov na realizačnú hodnotu. V takých prípadoch bývajú najlepším indikátorom realizačnej hodnoty materiálov ich reprodukčné náklady.

33.

Realizačná hodnota sa prehodnocuje vždy v každom nasledujúcom období. Ak prestanú existovať okolnosti, na základe ktorých sa znížila hodnota zásob pod ich obstarávaciu cenu, alebo ak existujú jednoznačné dôkazy o tom, že realizačná hodnota sa zvýšila v dôsledku zmien v ekonomickom prostredí, zníženie hodnoty sa stornuje (t.j. výška storna môže zodpovedať najviac čiastke pôvodného zníženia hodnoty), takže nová účtovná hodnota vo výsledku zodpovedá buď obstarávacej cene alebo upravenej realizačnej hodnote, podľa toho, ktorá z týchto dvoch čiastok je nižšia. To môže nastať napríklad vtedy, ak určitá položka zásob, ktorá je účtovaná v realizačnej hodnote, pretože sa znížila jej predajná cena, je ešte k dispozícii v nasledujúcom období a jej predajná cena sa zvýšila.

VYKÁZANÉ AKO NÁKLAD

34.

V prípade predaja zásob je účtovná hodnota týchto zásob vykázaná ako náklad za obdobie, v ktorom je príslušný výnos vykázaný. Čiastky prípadných znížení hodnôt zásob na realizačnú hodnotu a všetky straty zásob sú vykázané ako náklad za obdobie, v ktorom dochádza k zníženiu hodnoty alebo k strate. Všetky čiastky, ktorými sa stornuje zníženie hodnoty zásob na základe zvýšenia realizačnej hodnoty, sú vykazované ako zníženie hodnoty zásob v rámci nákladov za obdobie, v ktorom sa storno uplatňuje.

35.

Niektoré zásoby je možné priradiť iným účtom majetku, napríklad zásoby použité na tvorbu resp. ako súčasť nehnuteľností, strojov a zariadení postavených vo vlastnej réžii. Zásoby priradené týmto spôsobom inému majetku sú vykázané ako náklad počas obdobia životnosti tohto majetku.

ZVEREJŇOVANIE

36.

Súčasťou účtovnej závierky by mali byť tieto informácie:

a)

uplatňované účtovné metódy oceňovania zásob, vrátane použitých oceňovacích vzorcov,

(b)

celková účtovná hodnota zásob a účtovné hodnoty vo vhodnom členení pre danú jednotku,

(c)

účtovná hodnota zásob účtovaných v reálnej hodnote zníženej o náklady predaja,

(d)

hodnota zásob vykázaných ako náklad za obdobie,

(e)

sumy, o ktoré sa prípadne znížila hodnota zásob, vykázané ako náklad v súlade s odsekom 34 za obdobie,

(f)

sumy, ktorými sa stornovali vykonané zníženia hodnoty zásob, vykázané ako zníženie v hodnote zásob vykázané v súlade s odsekom 34 ako náklad za obdobie,

(g)

okolnosti alebo udalosti, na základe ktorých sa stornovali vykonané zníženia hodnoty zásob v súlade s odsekom 34,

(h)

účtovná hodnota zásob poskytnutých do zálohy ako záruka za záväzky.

37.

Informácie o účtovných hodnotách jednotlivých druhov zásob a o pohyboch tohto majetku sú užitočné pre používateľov účtovnej závierky. Zásoby sa zvyčajne delia na tovar, polotovary vlastnej výroby, materiál, nedokončenú výrobu a hotové výrobky. Zásoby u poskytovateľa služieb možno klasifikovať ako nedokončenú výrobu.

38.

Hodnota zásob vykázaných ako náklad za obdobie, tiež označované ako náklady na predaj, pozostáva z nákladov, ktoré boli predtým zahrnuté do ocenenia predaných zásob, nerozdelených výrobných režijných nákladov a mimoriadnych výrobných nákladov na zásoby. V závislosti od situácie jednotky môže byť vhodné zahrnúť aj iné sumy, ako napríklad distribučné náklady.

39.

Niektoré jednotky používajú odlišný formát výkazu ziskov a strát, výsledkom ktorého sú odlišné zverejnené sumy bez obstarávacej ceny zásob vykázanej ako náklad za obdobie. V rámci tohto formátu prezentuje jednotka analýzu nákladov s členením podľa charakteru nákladov. V tomto prípade sa náklady vykazujú s členením na suroviny a spotrebný materiál, mzdové náklady a ostatné náklady spolu s čiastkou čistej zmeny stavu zásob za obdobie.

DÁTUM ÚČINNOSTI

40.

Jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie začínajúce pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

STIAHNUTIE EXISTUJÚCICH DOKUMENTOV

41.

Tento štandard nahrádza revidovaný IAS 2 Zásoby (stav z roku 1993).

42.

Tento štandard nahrádza SIC-1 Konzistentnosť - rôzne oceňovacie vzorce pre zásoby.

PRÍLOHA

Zmeny existujúcich dokumentov

Zmeny v tejto prílohe sa vzťahujú na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na skoršie obdobie, vzťahujú sa tieto zmeny na toto skoršie obdobie.

A1.

Znenie odseku 22 v IAS 14, Vykazovanie segmentu, sa mení nasledovne:

22.

Pokyny na rozvrhnutie nákladov sú čiastočne predmetom ostatných štandardov. Napríklad odseky 11 až 20 v IAS 2 Zásoby (stav z roku 2003), obsahujú pokyny na priradenie nákladov zásobám a ich rozvrhnutie medzi ne a odseky 16 až 21 v IAS 11 Zákazková výroba, obsahujú pokyny na priradenie nákladov zákazkám a ich rozvrhnutie medzi ne. Tieto pokyny môžu byť užitočné pri priraďovaní nákladov segmentom a ich rozvrhovaní medzi segmenty.

A2.

[Zmena sa netýka samotných štandardov]

A3.

[Zmena sa netýka samotných štandardov]

MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD IAS 8

Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby

OBSAH

Cieľ

Rozsah

Definície

Účtovné metódy

Výber a uplatňovanie účtovných metód

Konzistentnosť účtovných metód

Zmeny v účtovných metódach

Uplatňovanie zmien v účtovných metódach:

Spätná aplikácia

Obmedzenia spätnej aplikácie

Zverejňovanie

Zmeny v účtovných odhadoch

Zverejňovanie

Chyby

Obmedzenia spätného prehodnotenia

Zverejňovanie chýb za predchádzajúce obdobia

Nevykonateľnosť v súvislosti so spätnou aplikáciou a spätným prehodnotením

Dátum účinnosti

Stiahnutie jestvujúcich dokumentov

Tento revidovaný štandard nahrádza IAS 8 Zisk alebo strata za obdobie, základné chyby a zmeny v účtovných zásadách a platí pre ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie.

CIEĽ

1.

Cieľom tohto štandardu je stanoviť kritériá výberu a zmeny v účtovných metódach, vrátane účtovného spracovania a zverejňovania zmien v účtovných metódach, zmien v účtovných odhadoch a opráv chýb. Tento štandard má zvýšiť dôležitosť a spoľahlivosť účtovnej závierky jednotky, ako aj vzájomnú porovnateľnosť účtovných závierok jednotky za rôzne obdobia a porovnateľnosť s účtovnými závierkami iných jednotiek.

2.

Požiadavky na zverejnenia v súvislosti s účtovnými metódami, s výnimkou zverejnení zmien v účtovných metódach, stanovuje IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky.

ROZSAH

3.

Tento štandard sa vzťahuje na výber a uplatňovanie účtovných metód, ako aj na účtovanie zmien v účtovných metódach, zmien v účtovných odhadoch a opráv chýb predchádzajúceho obdobia.

4.

Daňové účinky opráv chýb predchádzajúceho obdobia a vykonané spätné úpravy na základe zmien v účtovných metódach sa účtujú a zverejňujú v súlade s IAS 12 Dane z príjmu.

DEFINÍCIE

5.

Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v uvedených významoch:

Účtovné metódy sú konkrétne zásady, východiská, konvencie, pravidlá a praktiky, ktoré jednotka uplatňuje pri zostavovaní a prezentácii účtovnej závierky. Zmena v účtovnom odhade je úprava účtovnej hodnoty majetku alebo záväzkov alebo sumy vyjadrujúcej pravidelnú spotrebu určitého majetku, ktorá je výsledkom zhodnotenia súčasného stavu a očakávaných budúcich úžitkov a povinností v súvislosti s majetkom a záväzkami. Zmeny v účtovných odhadoch sú výsledkom nových informácií alebo nových okolností a nepredstavujú opravy chýb. Štandardy medzinárodného finančného vykazovania (IFRS) sú štandardy a interpretácie, ktoré uplatňuje Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (výbor IAS). Tieto štandardy zahŕňajú:

(a)

štandardy medzinárodného finančného vykazovania;

(b)

medzinárodné účtovné štandardy;

a

(c)

interpretácie výboru pre interpretáciu Medzinárodného finančného vykazovania (IFRIC) alebo pôvodného Stáleho interpretačného výboru (SIC).

Významné vynechania alebo chybné uvedenia položiek sú považované za významné vtedy, ak môžu, či už jednotlivo alebo vo vzájomnej súčinnosti, ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov vychádzajúce z účtovnej závierky. Významnosť závisí od veľkosti a charakteru vynechania alebo chybného uvedenia v konkrétnych podmienkach. Rozhodujúcim faktorom môže byť veľkosť položky alebo charakter položky alebo kombinácia obidvoch. Chyby predchádzajúceho obdobia sú vynechania a chybné uvedenia v účtovných závierkach jednotky za jedno alebo viac predchádzajúcich období v dôsledku nesprávneho uplatnenia alebo nezohľadnenia spoľahlivých informácií, ktoré:

(a)

boli známe v čase, keď sa účtovné závierky za tieto obdobia schvaľovali na zverejnenie;

a,

(b)

o ktorých možno reálne predpokladať, že boli známe a zohľadnené pri zostavovaní a prezentácii týchto účtovných závierok.

Chyby zahŕňajú matematické omyly alebo nesprávne uplatňovanie účtovných metód, prehliadnutie alebo nesprávny výklad skutočností a spreneveru. Spätná aplikácia znamená uplatňovanie novej účtovnej metódy na transakcie, iné udalosti a podmienky so spätnou platnosťou. Spätné prehodnotenie je oprava vykazovania, oceňovania a zverejnenia súm prvkov účtovnej závierky so spätnou platnosťou. Nevykonateľný: daná požiadavka sa považuje za nevykonateľnú, ak ju aj napriek všestrannému úsiliu zo strany jednotky nemožno splniť. Spätné uplatnenie zmien v účtovnej metóde alebo spätné prehodnotenie za účelom opravy chyby za konkrétne predchádzajúce obdobie je nevykonateľné vtedy, ak:

(a)

nemožno určiť účinky takejto spätnej aplikácie alebo spätného prehodnotenia;

(b)

spätná aplikácia alebo spätné prehodnotenie si vyžaduje odhad predpokladaných úmyslov manažmentu pri rozhodovaní v danom období;

alebo

(c)

spätná aplikácia alebo spätné prehodnotenie si do značnej miery vyžaduje odhady súm a pre potreby týchto odhadov nie je možné od iných informácií objektívne odlíšiť informácie, ktoré:

(i)

poskytujú dôkazy o okolnostiach, ktoré existovali k dátumu(dátumom), ku ktorému sa tieto sumy vykazujú, oceňujú alebo zverejňujú;

a

(ii)

by boli známe ku dňu, kedy bola účtovná závierka za dané predchádzajúce obdobie schválená na zverejnenie

Použitie zmeny v účtovnej metóde a vykázanie účinku zmeny v účtovnom odhade od určitého dátumu, v tomto poradí, znamená:

(a)

uplatnenie novej účtovnej metódy na transakcie, iné udalosti a podmienky, ktoré nastali po dni, ku ktorému došlo k zmene tejto účtovnej metódy;

a

(b)

vykázanie účinku tejto zmeny v účtovnom odhade za bežné obdobie a budúce obdobia, ktorých sa týka.

6.

Pri posudzovaní toho, či vynechanie alebo chybné uvedenie môže ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov, a teda ho možno považovať za významné, sa berú do úvahy vlastnosti týchto používateľov. V odseku 25 Rámcovej osnovy prípravy a prezentácie finančných výkazov sa uvádza, že sa „predpokladá primeraná orientácia používateľov v komerčných a ekonomických činnostiach a v oblasti účtovníctva a ich dostatočná motivácia preštudovať si predložené informácie s primeranou svedomitosťou“. Posudzovanie toho, do akej miery možno očakávať ovplyvnenie ekonomických rozhodnutí používateľov, sa teda vzťahuje na takto definovaných užívateľov.

ÚČTOVNÉ METÓDY

Výber a uplatňovanie účtovných metód

7.

Ak sa na konkrétnu transakciu, inú udalosť alebo podmienku vzťahujú ustanovenia niektorého štandardu alebo interpretácie, vychádza sa pri určení účtovnej metódy alebo účtovných metód na spracovanie tejto položky z daného štandardu alebo interpretácie so zohľadnením príslušných návodov na implementáciu IASB k danému štandardu alebo interpretácii.

8.

Štandardy medzinárodného finančného vykazovania stanovujú účtovné metódy, ktoré sú podľa názoru IASB uplatňované pri účtovnej závierke obsahujúcej dôležité a spoľahlivé informácie o transakciách, iných udalostiach a podmienkach, na ktoré sa vzťahujú. Uplatnenie týchto účtovných metód sa nevyžaduje vtedy, ak toto uplatnenie nemá významný účinok. Považuje sa však za nežiadúce ponechávať alebo neopraviť nevýznamné odchýlky od požiadaviek štandardov medzinárodného finančného vykazovania za účelom dosiahnutia určitého spôsobu prezentácie finančnej pozície, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokov jednotky.

9.

Návod na implementáciu, ktorý k štandardom vydáva IASB, nie je súčasťou týchto štandardov, a teda neobsahuje požiadavky týkajúce sa účtovnej závierky.

10.

Ak sa na konkrétnu transakciu, inú udalosť alebo podmienku nevzťahuje žiadny štandard ani interpretácia, je úlohou manažmentu, na základe posúdenia, vyvinúť a uplatňovať takú účtovnú metódu, ktorej výsledkom sú informácie:

(a)

dôležité pre potreby ekonomického rozhodovania používateľov;

a

(b)

spoľahlivé v tom zmysle, že účtovná závierka:

(i)

verne prezentuje finančnú pozíciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky jednotky;

(ii)

odráža ekonomickú podstatu transakcií, iných udalostí a podmienok, na ktoré sa vzťahuje, nielen ich právnu formu;

(iii)

je neutrálna, t.j. nezaujatá;

(iv)

je v súlade so zásadou opatrnosti;

a

(v)

je úplná vo všetkých významných súvislostiach.

11.

Pri posudzovaní v zmysle odseku 10 sa manažment odvoláva na a zvažuje použiteľnosť nasledujúcich zdrojov, v zostupnom poradí:

(a)

požiadavky a návod v štandardoch a interpretáciách, ktoré sa zaoberajú podobnou alebo súvisiacou problematikou;

a

(b)

definície a kritériá vykazovania a oceňovania majetku, záväzkov, nákladov a výnosov, ako ich stanovuje Rámcová osnova.

12.

Pri posudzovaní v zmysle odseku 10 môže manažment zohľadniť tiež aktuálne dokumenty iných normovacích orgánov, ktoré uplatňujú podobný koncepčný rámec pri vyvíjaní účtovných metód, inú literatúru v oblasti účtovníctva a uznávané postupy v danej oblasti do tej miery, aby neboli v rozpore so zdrojmi uvádzanými v odseku 11.

Konzistentnosť účtovných metód

13.

Jednotka vyberá a uplatňuje svoje účtovné metódy konzistentným spôsobom na všetky podobné transakcie, iné udalosti a podmienky, s výnimkou prípadov, ak niektorý štandard alebo interpretácia výslovne vyžaduje alebo dovoľuje kategorizáciu položiek, pre ktoré môžu byť vhodnejšie iné účtovné metódy. Ak určitý štandard alebo interpretácia vyžaduje alebo dovoľuje takúto kategorizáciu, pre každú takto vymedzenú kategóriu je potrebné určiť a konzistentným spôsobom uplatňovať vhodné účtovné metódy.

Zmeny v účtovných metódach

14.

Jednotka môže meniť svoje účtovnú metódu len vtedy, ak:

(a)

túto zmenu požaduje niektorý štandard alebo interpretácia;

alebo

(b)

ak je výsledkom tejto zmeny účtovná závierka poskytujúca spoľahlivé a dôležitejšie informácie o účinkoch existujúcich transakcií, iných udalostí alebo podmienok finančnej pozície, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokoch jednotky.

15.

Používatelia musia mať možnosť porovnávať účtovné závierky jednotky v čase, kvôli identifikácii vývoja finančnej pozície, finančnej výkonnosti a peňažných tokov. Z tohto dôvodu je potrebné, tak v rámci každého obdobia, ako aj medzi obdobiami, zachovávať rovnaké účtovné metódy, okrem prípadov, ak zmena v účtovnej metóde vyhovuje niektorému z kritérií v odseku 14.

16.

Za zmeny v účtovných metódach sa nepovažujú:

(a)

uplatňovanie určitej účtovnej metódy na transakcie, iné udalosti alebo podmienky, ktoré sa vo svojej podstate líšia od predtým sa vyskytujúcich transakcií, iných udalostí a podmienok;

a

(b)

uplatnenie novej účtovnej metódy na transakcie, iné udalosti alebo podmienky, ktoré sa predtým nevyskytovali, alebo neboli významné.

17.

Prvotné uplatnenie určitej metódy pri preceňovaní majetku v súlade s IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia alebo IAS 38 Nehmotný majetok sa nepovažuje za zmenu v účtovnej metóde v zmysle tohto štandardu, ale za precenenie v zmysle IAS 16 resp. IAS 38.

18.

Na zmenu v účtovnej metóde v zmysle odseku 17 sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 19-31.

Uplatňovanie zmien v účtovných metódach:

19.

V zmysle odseku 23:

(a)

účtuje jednotka zmenu v účtovnej metóde na základe prvotného uplatnenia štandardu alebo interpretácie v súlade s osobitnými prechodnými ustanoveniami týchto štandardov alebo interpretácií, ak existujú;

a

(b)

v prípade, že jednotka zmení účtovnú metódu na základe prvotného uplatnenia štandardu alebo interpretácie, ktoré neobsahujú osobitné prechodné ustanovenia o tejto zmene, alebo dobrovoľne zmení účtovnú metódu, uplatní túto zmenu spätne.

20.

Skoršie uplatnenie určitého štandardu alebo interpretácie sa pre účely tohto štandardu nepovažuje za dobrovoľnú zmenu v účtovnej metóde.

21.

Ak sa na danú transakciu, inú udalosť alebo podmienku nevzťahujú ustanovenia žiadneho štandardu ani interpretácie, môže manažment, v súlade s odsekom 12, uplatniť účtovnú metódu vychádzajúcu z aktuálnych dokumentov iných normovacích orgánov, ktoré uplatňujú podobný koncepčný rámec pri vývoji účtovných štandardov. Ak sa na základe aktualizácie takéhoto dokumentu rozhodne jednotka pristúpiť k zmene svojej účtovnej metódy, je táto zmena účtovaná a zverejnená ako dobrovoľná zmena v účtovnej metóde.

Spätná aplikácia

22.

V zmysle odseku 23 je jednotka pri spätnej aplikácii zmeny v účtovnej metóde v súlade s bodmi (a) alebo (b) odseku 19 povinná so spätnou platnosťou upraviť začiatočný stav všetkých položiek vlastného imania, ktorých sa táto zmena týka, za najskoršie predchádzajúce prezentované obdobie, ako aj zverejnené iné porovnateľné sumy za všetky ostatné predchádzajúce obdobia.

Obmedzenia spätnej aplikácie

23.

Ak sa v zmysle bodov (a) alebo (b) odseku 19 vyžaduje spätná aplikácia, uplatňuje sa zmena v účtovnej metóde spätne, s výnimkou prípadov, ak nie je možné určiť buď efekty v rámci špecifického obdobia alebo výsledný účinok tejto zmeny.

24.

Ak nie je možné určiť efekty zmeny v účtovnej metóde v rámci špecifického obdobia na porovnateľné informácie za jedno alebo viacero prezentovaných predchádzajúcich období, uplatní jednotka tieto nové účtovné metódy na účtovné hodnoty majetku a záväzkov k začiatku najskoršieho obdobia, v ktorom je možná spätná aplikácia, čo môže byť aj bežné obdobie, a ďalej vykoná za toto obdobie zodpovedajúcu úpravu začiatočného stavu všetkých položiek vlastného imania, ktorých sa táto zmena týka.

25.

Ak nie je možné určiť výsledný účinok uplatnenia novej účtovnej metódy na všetky predchádzajúce obdobia k začiatku bežného obdobia, vykoná jednotka úpravy porovnateľných informácií tak, aby bolo možné uplatniť novú účtovnú metódu perspektívne od čo najskoršieho možného dátumu.

26.

Ak jednotka spätne uplatňuje novú účtovnú metódu, uplatňuje sa táto na porovnateľné informácie za predchádzajúce obdobia, od čo najskoršieho možného obdobia. Spätná aplikácia na dané predchádzajúce obdobie nie je možná, ak nie je možné určiť výsledný účinok danej zmeny na sumy aj na začiatočný stav aj na konečný stav v súvahe za toto obdobie. Suma výslednej úpravy za obdobia pred obdobiami prezentovanými v účtovnej závierke sa vzťahuje na začiatočný stav jednotlivých položiek vlastného imania, ktorých sa zmena týka, za najskoršie predchádzajúce prezentované obdobie. Zvyčajne sa takto upravuje nerozdelený zisk. Možno však upravovať aj iné položky vlastného imania (napríklad vtedy, ak sa vyžaduje súlad s niektorým štandardom alebo interpretáciou). Úprava za čo najskoršie prezentované obdobie sa vzťahuje tiež na všetky ostatné informácie o predchádzajúcich obdobiach, ako napríklad historické súhrny účtovných údajov.

27.

Ak nie je možné spätné uplatnenie novej účtovnej metódy z toho dôvodu, že nie je možné určiť výsledný účinok jej uplatnenia na všetky predchádzajúce obdobia, uplatní ju jednotka v súlade s odsekom 25 perspektívne od čo najskoršieho možného obdobia. To znamená, že túto výslednú úpravu neuplatní na majetok, záväzky a vlastné imanie pred týmto obdobím. Zmena v účtovnej metóde je prípustná aj vtedy, ak nie je možné metódu perspektívne uplatniť na žiadne predchádzajúce obdobie. O okolnostiach, kedy nie je možné uplatniť novú účtovnú metódu na jedno alebo viac predchádzajúcich období, pojednávajú odseky 50-53.

Zverejňovanie

28.

Ak má prvotné uplatnenie štandardu alebo interpretácie účinok v bežnom alebo v niektorom z predchádzajúcich období, alebo ak by malo takýto účinok, avšak nie je možné určiť sumu príslušnej úpravy, alebo ak by mohlo mať takýto účinok na budúce obdobia, jednotka zverejní:

(a)

názov predmetného štandardu alebo interpretácie;

(b)

tam, kde je to uplatniteľné, prehlásenie, že daná zmena v účtovnej metóde sa uplatňuje v súlade s prechodnými ustanoveniami;

(c)

princíp danej zmeny v účtovnej metóde;

(d)

tam, kde je to uplatniteľné, opis prechodných ustanovení;

(e)

tam, kde je to uplatniteľné, tie prechodné ustanovenia, ktoré môžu mať účinok na budúce obdobia;

(f)

sumu úpravy za bežné obdobie a za každé predchádzajúce prezentované obdobie, za ktoré ju možno uplatniť:

(i)

pre jednotlivé riadkové položky účtovnej závierky, ktorých sa týka zmena;

(ii)

ak sa na jednotku vzťahuje IAS 33 Zisk na akciu účinok na bežný a rozriedený zisk na jednu akciu;

(g)

sumu úpravy za obdobia pred obdobiami zahrnutými do prezentácie;

a

(h)

ak nie je možné spätné uplatnenie v zmysle bodov (a) alebo (b) odseku 19 na konkrétne predchádzajúce obdobie alebo na obdobia pred obdobiami zahrnutými do prezentácie, je potrebné uviesť okolnosti, ktoré sú príčinou tohto stavu, ako aj opis, ako a od ktorého obdobia sa daná zmena v účtovnej metóde uplatňuje.

Zverejnenia nie je potrebné opakovať v účtovných závierkach za nasledujúce obdobia.

29.

Ak má dobrovoľná zmena v účtovnej metóde účinok v bežnom alebo v niektorom z predchádzajúcich období, alebo ak by mala takýto účinok, avšak nie je možné určiť sumu príslušnej úpravy, alebo ak by mohla mať takýto účinok na budúce obdobia, jednotka zverejní:

(a)

charakter danej zmeny v účtovnej metóde;

(b)

zdôvodnenia, prečo vedie uplatňovanie novej účtovnej metódy k spoľahlivým a dôležitejším informáciám;

(c)

sumu úpravy za bežné obdobie a za každé predchádzajúce prezentované obdobie, za ktoré ju možno uplatniť:

(i)

pre jednotlivé riadkové položky účtovnej závierky, ktorých sa týka zmena,

a

(ii)

ak sa na jednotku vzťahuje IAS 33, účinok na bežný a rozriedený zisk na jednu akciu;

(d)

sumu úpravy za obdobia pred obdobiami zahrnutými do prezentácie,

a

(e)

ak nie je možná spätná aplikácia na konkrétne predchádzajúce obdobie alebo na obdobia pred obdobiami zahrnutými do prezentácie, je potrebné uviesť okolnosti, ktoré sú príčinou tohto stavu, ako aj opis, ako a od ktorého obdobia sa uplatňuje daná zmena v účtovnej metóde.

Zverejnenia nie je potrebné opakovať v účtovných závierkach za nasledujúce obdobia.

30.

Ak jednotka v účtovnej závierke neuplatnila nový štandard alebo interpretáciu, ktoré už boli zverejnené, ale zatiaľ nie sú účinné, jednotka zverejní:

(a)

túto skutočnosť;

a

(b)

známe alebo spoľahlivo odhadnuteľné informácie týkajúce sa zhodnotenia možného dopadu uplatňovania tohto nového štandardu alebo interpretácie na účtovnú závierku jednotky za obdobie prvotnej aplikácie.

31.

V rámci plnenia ustanovení odseku 30 zváži jednotka tiež zverejnenie:

(a)

názvu nového štandardu alebo interpretácie;

(b)

charakteru nastávajúcej zmeny alebo zmien v účtovnej metóde;

(c)

dátumu, od ktorého sa vyžaduje uplatňovanie nového štandardu alebo interpretácie;

(d)

dátumu, od ktorého jednotka plánuje uplatňovať daný štandard alebo interpretáciu;

a

(e)

buď:

(i)

analýzu dopadov prvotného uplatnenia tohto nového štandardu alebo interpretácie na účtovnú závierku jednotky;

alebo

(ii)

ak tieto dopady nie sú známe ani spoľahlivo odhadnuteľné, prehlásenie k tomuto účinku.

ZMENY V ÚČTOVNÝCH ODHADOCH

32.

V dôsledku neistôt, ktoré sú vlastné podnikateľskej činnosti, nie je možné mnohé položky účtovnej závierky oceňovať presne, ale len na základe odhadov. Takéto odhady si vyžadujú posúdenie vychádzajúce z aktuálnych a spoľahlivých informácií. Príkladmi položiek, ktoré si môžu vyžadovať odhady, sú:

(a)

nevymožiteľné pohľadávky;

(b)

zastaralé zásoby;

(c)

reálna hodnota finančného majetku a finančných záväzkov;

(d)

doba použiteľnosti alebo predpokladaný režim spotreby budúcich ekonomických úžitkov z odpisovateľného majetku;

a

(e)

záručné povinnosti.

33.

Spoľahlivé odhady sú pri zostavovaní účtovnej závierky dôležitým prvkom a neznižujú jej spoľahlivosť.

34.

Odhad môže byť potrebné revidovať vtedy, ak sa v dôsledku nových informácií alebo viac skúseností zmenili okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri jeho spracovaní. Revízia odhadu sa zo svojej podstaty nevzťahuje na predchádzajúce obdobia a nepredstavuje opravu chyby.

35.

Zmena oceňovacieho základu sa považuje za zmenu v účtovnej metóde, teda nie za zmenu v účtovnom odhade. V prípadoch problematického rozlíšenia medzi zmenou v účtovnej metóde a zmenou v účtovnom odhade sa daná zmena považuje za zmenu v účtovnom odhade.

36.

Účinok zmeny v účtovnom odhade, s výnimkou zmeny, na ktorú sa vzťahuje odsek 37, sa vykazuje perspektívne tak, že sa zahrnie do zisku alebo straty za:

(a)

obdobie, v ktorom k zmene došlo, ak sa zmena týka len tohto obdobia;

alebo

(b)

obdobie, v ktorom došlo k zmene, aj za budúce obdobia, ak sa zmena týka oboch.

37.

Ak sú dôsledkom zmeny v účtovnom odhade zmeny v majetku a záväzkoch, alebo ak sa táto zmena vzťahuje na určitú položku vlastného imania, vykazuje sa úpravou účtovnej hodnoty príslušného majetku, záväzku alebo vlastného imania v období zmeny.

38.

Perspektívne vykazovanie účinku zmeny v účtovnom odhade znamená, že sa daná zmena uplatňuje na transakcie, iné udalosti a podmienky počnúc dátumom tejto zmeny v odhade. Zmena v účtovnom odhade môže mať vplyv na zisk alebo stratu len za bežné obdobie alebo na zisk alebo stratu za bežné aj budúce obdobia. Napríklad zmena v odhade sumy nevymožiteľných pohľadávok ovplyvňuje zisk alebo stratu za bežné obdobie, a preto sa vykazuje v tomto období. Zmena predpokladanej doby použiteľnosti alebo očakávaného režimu spotreby budúcich ekonomických úžitkov z odpisovateľného majetku však ovplyvňuje odpisové náklady v bežnom aj v každom budúcom období počas zostávajúcej doby použiteľnosti majetku. V oboch prípadoch je dopad zmeny týkajúcej sa bežného obdobia vykazovaný ako výnos alebo náklad v bežnom období. Prípadný dopad, ak existuje, na budúce obdobia, je vykazovaný ako výnosy alebo náklady za tieto budúce obdobia.

Zverejňovanie

39.

Ak má zmena v účtovnom odhade účinok v bežnom období, alebo ak sa očakáva jej účinok v budúcich obdobiach, zverejní jednotka charakter tejto zmeny a jej sumu, s výnimkou zverejnenia takých účinkov na budúce obdobia, ktoré nemožno odhadnúť.

40.

V prípade, ak nie je možné vyčíslenie sumy účinku v budúcich obdobiach, zverejní jednotka túto skutočnosť.

CHYBY

41.

K chybám môže dochádzať vo vykazovaní, oceňovaní, prezentácii alebo zverejňovaní prvkov účtovnej závierky. Účtovná závierka nie je v súlade so IFRS vtedy, ak obsahuje buď významné chyby alebo nie významné chyby urobené úmyselne, ktorých účelom je dosiahnuť určitý spôsob prezentácie finančnej pozície, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokov jednotky. Zistené potenciálne chyby v bežnom období je potrebné opraviť pred schválením účtovnej závierky na zverejnenie. Občas sa však môže stať, že k zisteniu významných chýb dôjde až v nasledujúcom období, pričom v takom prípade sú chyby za predchádzajúce obdobie opravené v porovnateľných informáciách, ktoré sú prezentované v účtovnej závierke za nasledujúce obdobie (pozri odseky 42-47).

42.

V zmysle odseku 43 vykoná jednotka opravu významných chýb za predchádzajúce obdobie v prvej účtovnej závierke schválenej na zverejnenie po zistení týchto chýb, a to:

(a)

prehodnotením porovnateľných súm za predchádzajúce prezentované obdobie(obdobia), v ktorých k týmto chybám došlo;

alebo

(b)

ak k danej chybe došlo pred najskorším predchádzajúcim prezentovaným obdobím, prehodnotením začiatočného stavu majetku, záväzkov a vlastného imania za najskoršie prezentované obdobie.

Obmedzenia spätného prehodnotenia

43.

Chyba za predchádzajúce obdobie sa opravuje spätným prehodnotením, s výnimkou prípadov, ak nie je možné určiť buď ich efekty v rámci špecifického obdobia alebo výsledný účinok chyby.

44.

Ak nie je možné určiť efekty určitej chyby v rámci špecifického obdobia na porovnateľné informácie za jedno alebo viacero predchádzajúcich prezentovaných období, prehodnotí jednotka začiatočný stav majetku, záväzkov a vlastného imania za najskoršie obdobie, za ktoré možno vykonať spätné prehodnotenie (čo môže byť aj bežné obdobie).

45.

Ak nie je možné určiť k začiatku bežného obdobia výsledný účinok danej chyby na všetky predchádzajúce obdobia, prehodnotí jednotka porovnateľné informácie za účelom opravy chyby perspektívne, od čo najskoršieho možného dátumu.

46.

Oprava chyby za predchádzajúce obdobie je vylúčená zo zisku alebo straty za obdobie, v ktorom bola zistená. Akékoľvek prezentované informácie o predchádzajúcich obdobiach, vrátane historických súhrnov účtovných údajov, sú prehodnotené od čo najskoršieho možného obdobia.

47.

Ak nie je možné vyčísliť sumu chyby (napr. chyby pri uplatňovaní účtovnej metódy) za všetky predchádzajúce obdobia, vykoná jednotka, v súlade s odsekom, prehodnotenie porovnateľných informácií perspektívne od čo najskoršieho možného obdobia. To znamená, že toto výsledné prehodnotenie neuplatní na majetok, záväzky a vlastné imanie pred týmto obdobím. O okolnostiach, kedy nie je možná oprava chyby za jedno alebo viac predchádzajúcich období, pojednávajú odseky 50-53.

48.

Je potrebné rozlišovať medzi opravami chýb a zmenami v účtovných odhadoch. Účtovné odhady sú vo svojej podstate približné hodnoty, ktoré si môžu vyžadovať revíziu v prípadoch, ak sa objavia nové informácie. Napríklad vykázaný zisk alebo strata v dôsledku podmienenosti sa nepovažuje za opravu chyby.

Zverejňovanie chýb za predchádzajúce obdobia

49.

Pri uplatňovaní odseku 42 jednotka zverejní:

(a)

charakter danej chyby za predchádzajúce obdobie;

(b)

za každé predchádzajúce prezentované obdobie do rozsahu, v ktorom je uplatniteľná, sumu opravy:

(i)

pre jednotlivé riadkové položky účtovnej závierky, na ktoré sa vzťahuje oprava;

a

(ii)

ak sa na jednotku vzťahuje IAS 33, bežný a rozriedený zisk na jednu akciu,

(c)

sumu opravy k začiatku najskoršieho predchádzajúceho prezentovaného obdobia;

a

(d)

ak nie je možné spätné prehodnotenie za konkrétne predchádzajúce obdobie, je potrebné uviesť okolnosti, ktoré sú príčinou tohto stavu, ako aj opis, ako a od ktorého obdobia bola vykonaná oprava danej chyby.

Zverejnenia nie je potrebné opakovať v účtovných závierkach za nasledujúce obdobia.

NEVYKONATEĽNOSŤ V SÚVISLOSTI SO SPÄTNOU APLIKÁCIOU A SPÄTNÝM PREHODNOTENÍM

50.

Za určitých okolností sa môže úprava porovnateľných informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období na dosiahnutie porovnateľnosti s bežným obdobím ukázať ako nevykonateľná. Napríklad údaje za predchádzajúce obdobie(obdobia) nemuseli byť zhromaždené spôsobom, ktorý umožňuje, či už spätnú aplikáciu novej účtovnej metódy (vrátane jej perspektívneho uplatnenia na predchádzajúce obdobia v zmysle odsekov 51-53) alebo spätné prehodnotenie s cieľom opravy chyby za predchádzajúce obdobie, pričom znovuvytvorenie týchto informácií je nevykonateľné.

51.

Pri uplatňovaní účtovnej metódy v súvislosti s prvkami účtovnej závierky vykazovanými alebo zverejňovanými ohľadom transakcií, iných udalostí a podmienok je často potrebné vykonávať odhady. Odhadovanie je vo svojej podstate subjektívne a odhady možno spracovávať po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha. Príprava odhadov býva problematickejšia pri spätnom uplatňovaní účtovnej metódy, alebo ak sa vykonáva spätné prehodnotenie za účelom opravy chyby za predchádzajúce obdobie, a to z dôvodu časovej vzdialenosti v takýchto prípadoch od transakcií, iných udalostí alebo podmienok, na ktoré sa vzťahuje daný odhad. Cieľ odhadov vzťahujúcich sa na predchádzajúce obdobia však zostáva rovnaký ako pri odhadoch za bežné obdobie, teda aby odhad odrážal existujúce okolnosti v čase, keď došlo k príslušným transakciám, iným udalostiam alebo podmienkam.

52.

Z tohto dôvodu je pri spätnom uplatňovaní novej účtovnej metódy resp. opravy chyby za predchádzajúce obdobie potrebné od iných informácií rozlišovať informácie, ktoré:

(a)

poskytujú dôkazy o okolnostiach, ktoré existovali k dátumu (dátumom), kedy došlo k tejto transakcii, inej udalosti alebo podmienke,

a

(b)

by boli dostupné v čase, keď bola účtovná závierka za dané predchádzajúce obdobie schválená na zverejnenie.

Pri niektorých typoch odhadov nie je možné tieto druhy informácií rozlíšiť (napr. pri odhade reálnej hodnoty nezaloženej na zistiteľnej cene alebo zistiteľných vstupoch). Ak si spätná aplikácia alebo spätné prehodnotenie vyžaduje významný odhad, pri ktorom nemožno rozlíšiť tieto dva druhy informácií, spätná aplikácia novej účtovnej metódy resp. spätná oprava chyby za predchádzajúce obdobie v danom prípade nie je možná.

53.

Pri uplatňovaní novej účtovnej metódy resp. na opravu súm za predchádzajúce obdobie by sa nemali používať spätné poznania, a to ani formou odhadov o predpokladaných úmysloch manažmentu v predchádzajúcom období, ani formou odhadov súm vykazovaných, oceňovaných alebo zverejnených v predchádzajúcom období. Ak napríklad v súlade s IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie vykoná jednotka opravu chyby za predchádzajúce obdobie v ocenení finančného majetku, ktorý bol predtým klasifikovaný ako investície držané do splatnosti, nemení sa jeho oceňovací základ za dané obdobie v prípade, ak sa manažment neskôr rozhodol nedržať tento majetok do splatnosti. Ďalej, ak v súlade s IAS 19 Zamestnanecké požitky vykoná jednotka, napríklad, opravu chyby vo výpočte svojich záväzkov v súvislosti s nemocenským pre zamestnancov za predchádzajúce obdobie, nezohľadňuje sa pritom informácia o nezvyčajne vysokom počte chrípkových ochorení v nasledujúcom období, ktorá sa objavila potom, ako bola účtovná závierka za predchádzajúce obdobie schválená na zverejnenie. Skutočnosť, že sa pri úpravách porovnateľných informácií prezentovaných za predchádzajúce obdobia často vyžadujú významné odhady, nevylučuje spoľahlivú úpravu alebo opravu porovnateľných informácií.

DÁTUM ÚČINNOSTI

54.

Jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na obdobia začínajúce pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

STIAHNUTIE JESTVUJÚCICH DOKUMENTOV

55.

Tento štandard nahrádza revidovaný IAS 8 Zisk alebo strata za obdobie, základné chyby a zmeny v účtovných zásadách stav z roku 1993.

56.

Tento štandard nahrádza nasledujúce interpretácie:

(a)

SIC-2: Konzistentnosť – kapitalizácia nákladov na prijaté pôžičky a úvery;

a

(b)

SIC-18: Konzistentnosť – alternatívne metódy.

PRÍLOHA

Úpravy existujúcich dokumentov

Úpravy v tejto prílohe sa vzťahujú na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na skoršie obdobie, vzťahujú sa tieto úpravy na toto skoršie obdobie.

A1.

IAS 7 Výkazy o finančných tokoch sa mení nasledovne:

Rušia sa odseky 29 a 30 o mimoriadnych položkách.

A2.

IAS 12 Dane z príjmu sa mení nasledovne:

Znenie bodu (b) odseku 62 sa mení nasledovne:

(b)

úprava začiatočného stavu nerozdeleného zisku spôsobená buď zmenou v účtovnej metóde, ktorá sa uplatňuje spätne alebo opravou chyby (pozri IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby).

Znenie bodu (h) odseku 80 sa mení nasledovne:

(h)

suma daňových nákladov (výnosov) v súvislosti s tými zmenami v účtovných metódach a chybami, ktoré sú začlenené do zisku alebo straty v súlade s IAS 8, pretože ich nie je možné účtovať so spätnou platnosťou.

Ruší sa bod (b) odseku 81 a odsek 83.

A3.

IAS 14 Vykazovanie segmentu sa mení nasledovne.

Znenie definície účtovných metód v odseku 8 sa mení nasledovne:

Účtovné metódy sú konkrétne zásady, východiská, konvencie, pravidlá a praktiky, ktoré jednotka uplatňuje pri zostavovaní a prezentácii účtovnej závierky.

Znenie odseku 60 sa mení nasledovne:

60.

IAS 1 vyžaduje, aby bolicharakter a suma významnej položky nákladov a výnosov zverejňované samostatne. IAS 1 ponúka množstvo príkladov, vrátane odpisovania zásob, nehnuteľností, strojov a zariadení, rezerv na reštrukturalizáciu, vyradenia nehnuteľností, strojov a zariadení, dlhodobých investícií, ukončovaných výrob, dohôd o urovnaní sporov a rušení rezerv. Účelom odseku 59 nie je zmena klasifikácie žiadnych takýchto položiek ani zmena oceňovania takýchto položiek. Zverejnenie odporúčané v uvedenom odseku však mení úroveň, na ktorej sa hodnotí významnosť takýchto položiek pre účely zverejnenia, a to z úrovne jednotky na úroveň jednotlivých segmentov.

Znenie odsekov 77 a 78 sa mení nasledovne:

77.

Zmenami v účtovných metódach uplatňovaných jednotkou sa zaoberá IAS 8. IAS 8 vyžaduje, aby sa zmeny v účtovnej metóde uskutočňovali len vtedy, ak to vyžaduje niektorý štandard alebo interpretácia, alebo ak sú výsledkom zmeny spoľahlivé a dôležitejšie informácie o transakciách, iných udalostiach alebo podmienkach v účtovnej závierke jednotky.

78.

Zmenami v účtovných metódach uplatňovaných na úrovni jednotky, ktoré ovplyvňujú segmentové informácie, sa zaoberá IAS 8. Pokiaľ nový štandard alebo interpretácia nešpecifikuje inak, IAS 8 vyžaduje, aby:

(a)

bola zmena v účtovnej metóde uplatnená spätne s prehodnotením údajov za predchádzajúce obdobie, s výnimkou prípadov, ak nie je možné určiť buď výsledný účinok alebo efekty v rámci špecifického obdobia tejto zmeny.

(b)

ak nie je možná spätná aplikácia na všetky prezentované obdobia, uplatňuje sa nová účtovná metóda spätne od najskoršieho možného dátumu;

a

(c)

ak nie je možné určiť výsledný účinok uplatnenia novej účtovnej metódy k začiatku bežného obdobia, uplatňuje sa metóda perspektívne od najskoršieho možného dátumu.

Nasledujúce zmeny súvisia s odstránením odkazov na mimoriadne položky:

(a)

v definícii výnosu segmentu v odseku 16 sa ruší pododsek (a).

(b)

v definícii segmentových nákladov v odseku 16 sa ruší pododsek (a).

A4.

IAS 19 Zamestnanecké požitky sa mení nasledovne.

Znenie odseku 131 sa mení nasledovne:

131.

Hoci tento štandard nevyžaduje osobitné zverejnenia o iných dlhodobých zamestnaneckých požitkoch, takéto zverejnenia môžu byť súčasťou požiadaviek iných štandardov, napríklad vtedy, ak sú náklady na tieto požitky významné a vyžadujú si tak zverejnenie v zmysle IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky. V prípadoch, ak si to vyžaduje IAS 24 Zverejnenia spriaznených osôb, zverejňuje jednotka informácie o ostatných dlhodobých zamestnaneckých požitkoch pre kľúčový riadiaci manažment.

Znenie odseku 142 sa mení nasledovne:

142.

V zmysle požiadaviek IAS 1 zverejňuje jednotka charakter a sumu nákladov vtedy, ak sa jedná o významné náklady. Požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru môžu mať za následok náklady vyžadujúce zverejnenie kvôli dosiahnutiu súladu s touto požiadavkou.

Znenie odseku 160 sa mení nasledovne:

160.

IAS 8 sa uplatňuje vtedy, keď jednotka zmení svoje účtovné metódy tak, aby zohľadnila zmeny špecifikované v odsekoch 159 a 159A. Pri spätnom uplatnení týchto zmien v zmysle IAS 8 považuje jednotka tieto zmeny akoby uplatnené v rovnakom období ako ostatné ustanovenia tohto štandardu.

A5.

Znenie odsekov 20-22 v IAS 20 Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci sa mení nasledovne:

20.

Štátna dotácia, ktorá sa stane pohľadávkou ako kompenzácia za vzniknuté náklady alebo straty alebo štátna dotácia za účelom poskytnutia okamžitej finančnej pomoci jednotke bez budúcich súvisiacich nákladov je vykazovaná ako výnos za obdobie, v ktorom sa stala pohľadávkou.

21.

Za určitých okolností môže byť štátna dotácia udelená za účelom poskytnutia okamžitej finančnej pomoci jednotke a nie ako stimul na vynaloženie určitých nákladov. Takéto dotácie môžu byť obmedzené na jednu jednotku a nemusia byť dostupné celej skupine príjemcov. Tieto okolnosti môžu oprávňovať vykázanie dotácie ako výnosu v období, počas ktorého jednotka spĺňa podmienky na jej prijatie, s povinnosťou zverejnenia, s cieľom zabezpečiť jednoznačné porozumenie jej účinku.

22.

Štátna dotácia sa môže stať pohľadávkou jednotky ako kompenzácia za náklady alebo straty, ktoré vznikli v predchádzajúcom období. Takáto dotácia sa vykazuje ako výnos obdobia, v ktorom sa stala pohľadávkou, s povinnosťou zverejnenia s cieľom zabezpečiť jednoznačné porozumenie jej účinku.

A6.

Ruší sa odsek 100 v IAS 22 Podnikové kombinácie.

A7.

Znenie odseku 30 v IAS 23 Náklady na prijaté pôžičky a úvery sa mení nasledovne:

30.

Ak prijatie tohto štandardu zakladá zmenu v účtovnej metóde, jednotke sa odporúča upraviť svoju účtovnú závierku v súlade s IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby. Alternatívne môže jednotka kapitalizovať len tie náklady na prijaté pôžičky a úvery, ktoré vznikli po dátume účinnosti tohto štandardu, a ktoré spĺňajú kritériá pre kapitalizáciu.

A8.

IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka sa mení nasledovne.

Znenie odseku 17 sa mení nasledovne:

17.

Nasledujú príklady vyžadovaných zverejnení v zmysle odseku 16. Pokyny k zverejňovaniu mnohých z nasledujúcich položiek sú predmetom jednotlivých štandardov a interpretácií:

(a)

zníženie hodnoty zásob na čistú realizačnú hodnotu a zrušenie takéhoto zníženia;

(b)

vykázanie straty zo zníženia hodnoty nehnuteľností, strojov a zariadenia, nehmotného majetku alebo iného majetku a zrušenie takejto straty zo zníženia hodnoty;

(c)

zrušenie všetkých rezerv na náklady reštrukturalizácie;

(d)

obstaranie a vyradenie položiek nehnuteľností, strojov a zariadení;

(e)

záväzky na nákup nehnuteľností, strojov a zariadení;

(f)

dohody o urovnaní sporov;

(g)

opravy chýb predchádzajúceho obdobia;

(h)

[zrušené];

(i)

prípady neplnenia úverov alebo porušenia úverovej zmluvy, k náprave ktorých nedošlo do dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha vrátane;

a

(j)

transakcie so spriaznenými osobami.

Znenie odsekov 24, 25 a 27 sa mení nasledovne:

24.

Podľa definícií v IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky a IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby sa položka považuje za významnú vtedy, ak by jej vynechanie alebo chybné uvedenie mohlo ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov z účtovnej závierky. IAS 1 vyžaduje osobitné zverejňovanie významných položiek, vrátane (napríklad) ukončovaných výrob a IAS 8 vyžaduje zverejňovanie zmien v účtovných odhadoch, chýb a zmien v účtovných metódach. Ani jeden z oboch štandardov neobsahuje kvantifikovaný návod na určenie významnosti.

25.

Pokým určenie významnosti je vždy predmetom posúdenia, tento štandard vychádza pre účely vykazovania a zverejňovania len z údajov za časový interval v priebehu účtovného roka z dôvodu zrozumiteľnosti týchto čísiel. Tak sa na základe významnosti vychádzajúcej z údajov získaných v časovom intervale v priebehu účtovného roka vykazujú a zverejňujú, napríklad, neobvyklé položky, zmeny v účtovných metódach alebo odhadoch a chyby, aby sa tak predišlo zavádzajúcim záverom v dôsledku prípadného nezverejnenia. Primárnym cieľom je, aby finančné výkazy, ktoré sú prezentované v priebehu účtovného roka, obsahovali všetky relevantné informácie na pochopenie finančnej pozície a výkonnosti jednotky v časovom intervale v priebehu účtovného roka.

27.

IAS 8 vyžaduje zverejnenie charakteru a (pokiaľ je to možné) sumy zmeny v odhade, ktorá má buď významný účinok v bežnom období, alebo sa očakáva, že bude mať významný účinok v nasledujúcich obdobiach. Tento štandard v bode (d) odseku 16 vyžaduje podobné zverejnenia vo finančnom výkaze v priebehu účtovného roka. Ako príklady možno uviesť zmeny v odhade v poslednom časovom intervale v priebehu účtovného roka v súvislosti s odpismi zásob, reštrukturalizáciou alebo stratami zo zníženia hodnoty, ktoré boli súčasťou vykazovania v časovom intervale v priebehu účtovného roka. Požadované zverejnenie v zmysle predchádzajúceho odseku je zhodné s vyššie uvedenou požiadavkou IAS 8 a je zámerne poňaté v takom úzkom rozsahu - aby zahŕňalo len zmenu v odhade. Od jednotky sa vyžaduje začlenenie dodatočných finančných informácií v časovom intervale v priebehu účtovného roka z výkazov v ročnej účtovnej závierke.

Znenie odsekov 43 a 44 sa mení nasledovne:

43.

Zmena v účtovnej metóde, ku ktorej neexistuje prechodné ustanovenie nového štandardu alebo interpretácie, sa odráža:

(a)

prehodnotením účtovnej závierky za predchádzajúce časové intervaly v priebehu účtovného obdobia bežného finančného roka a za porovnateľné časové intervaly v priebehu účtovného obdobia akéhokoľvek predchádzajúceho finančného roka, ktorý je prehodnotený v ročnej účtovnej závierke v súlade s IAS 8;

a

(b)

ak nie je možné určiť k začiatku finančného roka výsledný účinok uplatnenia novej účtovnej metódy za všetky predchádzajúce obdobia, v úprave účtovnej závierky za predchádzajúce časové intervaly v priebehu účtovného obdobia bežného finančného roka a porovnateľné časové intervaly v priebehu účtovného obdobia predchádzajúcich finančných rokov na uplatnenie novej účtovnej metódy perspektívne od najskoršieho možného obdobia.

44.

Jedným z cieľov predošlého princípu je zaistiť, aby sa na konkrétnu skupinu transakcií počas celého finančného roka uplatňovala rovnaká účtovná metóda. V zmysle IAS 8 sa zmena v účtovnej metóde spája so spätnou aplikáciou, v rámci ktorej sa vykonáva prehodnotenie finančných údajov za predchádzajúce obdobie počnúc najskorším možným obdobím. Ak však nie je možné určiť výslednú sumu úpravy za predchádzajúce finančné roky, uplatňuje sa nová metóda v zmysle IAS 8 perspektívne od čo najskoršieho možného obdobia. Zmyslom princípu v odseku 43 je, aby sa všetky prípadné zmeny v účtovnej metóde, ku ktorým dôjde počas bežného finančného roka, uplatnili buď spätne, alebo ak to nie je možné, perspektívne a to najneskôr od začiatku finančného roka.

A9.

Rušia sa odseky 41, 42 a 50 IAS 35 Ukončované výroby.

A10.

Ruší sa odsek 13 Úvodu k IAS 36 Zníženie hodnoty majetku a odseky 120 a 121 tamže.

A11.

Ruší sa odsek 94 v IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok.

A12.

Ruší sa odsek 120 v IAS 38 Nehmotný majetok.

A13.

Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-12 Konsolidácia – jednotky špeciálneho účelu sa mení nasledovne:

Dátum účinnosti: Táto interpretácia platí pre ročné účtovné obdobia, ktoré začínajú dňom l. júl 1999 a neskôr; odporúča sa skoršie uplatňovanie. Zmeny v účtovných metódach sú účtované v súlade s IAS 8.

A14.

Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-13 Spoločne kontrolované jednotky – nepeňažné vklady spoločníkov sa mení nasledovne:

Dátum účinnosti: Táto interpretácia platí pre ročné účtovné obdobia, ktoré začínajú dňom l. január 1999 a neskôr; odporúča sa skoršie uplatňovanie. Zmeny v účtovných metódach sú účtované v súlade s IAS 8.

A15.

Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-21 Dane z príjmu – úhrada preceneného neodpisovateľného majetku sa mení nasledovne:

Dátum účinnosti: Tento konsenzus nadobúda účinnosť dňom 15. júl 2000.Zmeny v účtovných metódach sú účtované v súlade s IAS 8.

A16.

[Zmena sa netýka samotných štandardov]

A17.

Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-25 Dane z príjmu – zmeny v zdaňovaní podniku a jeho akcionárov sa mení nasledovne:

Dátum účinnosti: Tento konsenzus nadobúda účinnosť dňom 15. júl 2000. Zmeny v účtovných metódach sú účtované v súlade s IAS 8.

A18.

Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-27 Ohodnotenie podstaty transakcií zahŕňajúcich právne formy lízingu sa mení nasledovne:

Dátum účinnosti: Táto interpretácia nadobúda účinnosť dňom 31. december 2001. Zmeny v účtovných metódach sú účtované v súlade s IAS 8.

A19.

Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-31 Výnos — barterové transakcie zahŕňajúce reklamné služby sa mení nasledovne:

Dátum účinnosti: Táto interpretácia nadobúda účinnosť dňom 31. december 2001. Zmeny v účtovných metódach sú účtované v súlade s IAS 8.

A20.

Definícia štandardov medzinárodného finančného vykazovania v Prílohe A k IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva sa mení nasledovne:

Štandardy medzinárodného finančného vykazovania (IFRS)

Štandardy a interpretácie, ktoré uplatňuje Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB). Tieto štandardy zahŕňajú:

(a)

štandardy medzinárodného finančného vykazovania;

(b)

medzinárodné účtovné štandardy;

a

(c)

interpretácie výboru pre interpretácie Medzinárodného finančného vykazovania (IFRIC) alebo pôvodného Stáleho interpretačného výboru (SIC).

A21.

Znenie IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného vykazovania sa mení nasledovne:

Medzinárodný štandard finančného vykazovania 1 Prvé uplatnenie štandardov medzinárodného finančného výkazníctva (IFRS 1) sa člení na odseky 1-47 a Prílohy A-C. Všetky odseky majú rovnakú právoplatnosť. Odseky zvýraznené tučným písmom obsahujú hlavné zásady. Výrazy, ktorých definície sú uvedené v Prílohe A, sú pri prvom použití v texte štandardu zvýraznené kurzívou. Definície ostatných výrazov sú uvedené v Slovníčku k štandardom medzinárodného finančného vykazovania. Pri výklade IFRS 1 sa vychádza z jeho cieľov a Základu pre závery, z Úvodu k štandardom medzinárodného finančného vykazovania a z Rámcovej osnovy prípravy a prezentácie účtovných výkazov. IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby obsahuje základné pravidlá výberu a uplatňovania účtovných metód, ktoré sa uplatňujú všade tam, kde chýba konkrétny návod.

A22.

Príslušné rubriky všetkých ostatných medzinárodných účtovných štandardov sa nahrádzajú novou rubrikou v nasledujúcej forme:

Medzinárodný účtovný štandard X, Názov slovami (IAS X), sa člení na odseky 1-000 [a prílohy A-C](*). Všetky odseky majú rovnakú právoplatnosť, zachovávajú si však formát štandardu, ako ho definoval IASC a prijala IASB. Pri výklade IAS XX sa vychádza [z jeho cieľov a Základu pre závery](**), z Predslovu k Medzinárodným štandardom finančného vykazovania a z Rámcovej osnovy prípravy a prezentácie finančných výkazov. IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby obsahuje základné pravidlá výberu a uplatňovania účtovných metód, ktoré sa uplatňujú všade tam, kde chýba konkrétny návod.

(*)

používa sa len na tie prílohy, ktoré sú súčasťou štandardu.

(**)

používa sa len tam, kde je súčasťou štandardu cieľ, alebo ak k nemu existuje Základ pre závery.

A23.

V štandardoch medzinárodného finančného vykazovania, vrátane medzinárodných účtovných štandardov a interpretácií, sa s účinnosťou od decembra 2003 menia odkazy na aktuálnu verziu IAS 8 Zisk alebo strata za obdobie, základné chyby a zmeny v účtovných zásadách na IAS 8, Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.

MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD IAS 10

Udalosti po súvahovom dni

OBSAH

Cieľ

Rozsah

Definície

Vykazovanie a oceňovanie

Udalosti vyžadujúce si úpravu po súvahovom dni

Udalosti nevyžadujúce si úpravu po súvahovom dni

Dividendy

Nepretržitá činnosť

Zverejňovanie

Dátum schválenia na zverejnenie

Zverejnenie aktualizácie o stave k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha

Udalosti nevyžadujúce si úpravu po súvahovom dni

Dátum účinnosti

Stiahnutie IAS 10 (stav z roku 1999)

Tento revidovaný štandard nahrádza revidovaný IAS 10 (stav z roku 1999), Udalosti po súvahovom dni a platí pre ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie.

CIEĽ

1.

Cieľom tohto štandardu je stanoviť:

a)

kedy by mala jednotka upraviť svoju účtovnú závierku z dôvodu udalostí po súvahovom dni,

a

b)

požadované zverejnenia o dátume, kedy bola účtovná závierka schválená na zverejnenie, a o udalostiach po súvahovom dni.

Tento štandard tiež požaduje, aby jednotka nezostavovala svoju účtovnú závierku s uplatnením zásady nepretržitej činnosti, ak udalosti po súvahovom dni naznačujú, že predpoklad nepretržitej činnosti nie je náležitý.

ROZSAH

2.

Tento štandard sa vzťahuje na účtovanie a zverejňovanie udalostí po súvahovom dni.

DEFINÍCIE

3.

Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v uvedených významoch:

Udalosti po súvahovom dni sú udalosti, priaznivé i nepriaznivé, ktoré nastanú medzi dňom, ku ktorému bola súvaha zostavená, a dňom schválenia účtovnej závierky na zverejnenie. Existujú dva typy udalostí:

a)

udalosti poskytujúce dôkaz o stave, ktorý existoval k dátumu, kedy bola zostavená súvaha (udalosti vyžadujúce si úpravu po súvahovom dni),

a

b)

udalosti naznačujúce stav, ktorý vznikol po dátume, kedy bola zostavená súvaha (udalosti nevyžadujúce si úpravu po súvahovom dni).

4.

Proces schvaľovania účtovnej závierky na zverejnenie môže mať rôznu podobu v závislosti od štruktúry riadenia jednotky, zákonných požiadaviek a postupov uplatňovaných pri zostavovaní a finalizácii účtovnej závierky.

5.

V niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby jednotka predložila účtovnú závierku po jej zverejnení na schválenie akcionárom. V takýchto prípadoch sa za dátum schválenia účtovnej závierky na zverejnenie považuje dátum jej pôvodného zverejnenia, nie dátum, kedy ju schválili akcionári.

Príklad28. februára 20X2 dokončí manažment jednotky návrh účtovnej závierky k 31. decembru 20X1. 18. marca 20X2 preskúma účtovnú závierku predstavenstvo a schváli ju na zverejnenie. 19. marca 20X2 oznámi jednotka svoj zisk a ostatné vybrané finančné informácie. 1. apríla 20X2 je účtovná závierka sprístupnená pre akcionárov a ostatných záujemcov. Valné zhromaždenie akcionárov schváli účtovnú závierku 15. mája 20X2 a schválenú účtovnú závierku následne 17. mája 20X2 zaprotokoluje regulačný orgán.Účtovná závierka je schválená na zverejnenie 18. marca 20X2 (dátum, kedy ju na zverejnenie schválilo predstavenstvo).

6.

V niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby manažment poskytol účtovnú závierku jednotky na schválenie dozornej rade (ktorá nemá výkonné právomoci). V takýchto prípadoch sa za termín schválenia účtovnej závierky na zverejnenie považuje termín, kedy ju vedenie jednotky schválilo na predloženie dozornej rade.

Príklad18. marca 20X2 schváli manažment jednotky účtovnú závierku na predloženie dozornej rade jednotky. Dozorná rada nemá výkonné právomoci a jej členmi môžu byť aj zástupcovia zamestnancov a osoby zastupujúce záujmy externých subjektov. Dozorná rada schváli účtovnú závierku 26. marca 20X2. 1. apríla 20X2 je účtovná závierka sprístupnená pre akcionárov a ostatných záujemcov. Valné zhromaždenie akcionárov schváli účtovnú závierku 15. mája 20X2 a schválenú účtovnú závierku následne 17. mája 20X2 zaprotokoluje regulačný orgán.Účtovná závierka je schválená na zverejnenie 18. marca 20X2 (dátum, kedy ju manažment schválil na predloženie dozornej rade).

7.

Udalosti po súvahovom dni zahŕňajú všetky udalosti do dátumu, kedy je účtovná závierka schválená na zverejnenie, a to aj vtedy, ak tieto udalosti nastanú po zverejnení oznámenia o zisku alebo iných vybraných finančných informácií.

VYKAZOVANIE A OCEŇOVANIE

Udalosti vyžadujúce si úpravu po súvahovom dni

8.

Jednotka by mala upraviť sumy vykázané v účtovnej závierke tak, aby boli zohľadnené udalosti vyžadujúce si úpravu po súvahovom dni.

9.

V nasledujúcich bodoch sú uvedené príklady udalostí vyžadujúce si úpravu po súvahovom dni, v dôsledku ktorých sa vyžaduje, aby jednotka upravila vykazované sumy v účtovnej závierke, alebo aby vykázala predtým neuvádzané položky:

a)

urovnanie súdnych sporov po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, z ktorých vyplývajú jednotke povinnosti k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Jednotka vykoná v súlade IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok, úpravu všetkých, prípadne zriadených rezerv k danému súdnemu sporu, alebo vykáže zriadenie novej rezervy. Nestačí, aby jednotka vykázala len podmienený záväzok, pretože z faktu urovnania súdneho sporu vyplýva nová skutočnosť, ktorú je v zmysle odseku 16 IAS 37 potrebné zohľadniť v závierke.

b)

nové informácie po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, ktoré naznačujú, že k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, sa znížila hodnota niektorej položky majetku, alebo že je potrebné upraviť sumu určitej predtým vykázanej straty zo zníženia hodnoty majetku. Napríklad:

(i)

bankrot zákazníka, ku ktorému dôjde po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, zvyčajne potvrdzuje, že už k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, existovala strata z príslušnej obchodnej pohľadávky, a že je nevyhnutné vykonať úpravu účtovnej hodnoty tejto obchodnej pohľadávky,

a

(ii)

z predaja zásob po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, môže vyplynúť dôkaz o ich čistej realizačnej hodnote k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha,

(c)

určenie obstarávacej ceny obstaraného majetku po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, alebo tržieb z predaja majetku pred dátumom, ku ktorému je zostavená súvaha;

(d)

ak boli po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, určené sumy podielov na zisku alebo výplaty odmien na základe platného právneho alebo mimozmluvného záväzku jednotky k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, vykonať takéto platby v dôsledku udalostí pred súvahovým dňom (pozri IAS 19 Zamestnanecké požitky).

(e)

odhalenie úprav s podvodným úmyslom alebo iných chýb, v dôsledku ktorých je účtovná závierka nesprávna.

Udalosti nevyžadujúce si úpravu po súvahovom dni

10.

Jednotka by nemala upravovať sumy vykázané vo svojej účtovnej závierke na základe takých udalostí nevyžadujúcich si úpravu po súvahovom dni.

11.

Príkladom udalosti nevyžadujúcej si úpravu po súvahovom dni je pokles trhovej hodnoty investícií medzi súvahovým dňom a dňom, kedy bola účtovná závierka schválená na zverejnenie. Pokles trhovej hodnoty zvyčajne nesúvisí so stavom investícií k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, ale odráža okolnosti, ktoré vznikli v nasledujúcom období. Preto jednotka neupravuje sumy príslušných investícií, ktoré vykazuje vo svojej účtovnej závierke. Podobne jednotka neaktualizuje zverejnenú hodnotu týchto investícií k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, hoci môže byť potrebné dodatočné zverejnenie podľa odseku 21.

Dividendy

12.

Ak jednotka oznámi výplatu dividend držiteľom majetkových nástrojov (v zmysle IAS 32 Finančné nástroje: zverejňovanie a prezentácia) po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, nevykazujú sa tieto dividendy ako záväzok k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha.

13.

Ak je oznámená výplata dividend (t.j. dôjde k ich riadnemu schváleniu a jednotka nimi prestane disponovať) po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, avšak predtým, ako je účtovná závierka schválená na zverejnenie, nevykazujú sa tieto dividendy ako záväzok k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, pretože nespĺňajú kritériá súčasnej povinnosti v zmysle IAS 37. Takéto dividendy sa v súlade s IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky, zverejňujú v poznámkach k účtovnej závierke.

NEPRETRŽITÁ ČINNOSŤ

14.

Jednotka nezostavuje účtovnú závierku s uplatnením zásady nepretržitej činnosti, ak manažment po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, určí, že buď zamýšľa jednotku likvidovať, alebo sa vzdať obchodnej činnosti, alebo nemá žiadnu inú reálnu alternatívu než jeden z týchto krokov.

15.

Pri zhoršení prevádzkových výsledkov a finančnej situácie po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, môže byť potrebné zvážiť, či ešte možno vychádzať z predpokladu nepretržitej činnosti. Ak už nemožno vychádzať z predpokladu nepretržitej činnosti, sú súvisiace účinky natoľko závažné, že je nevyhnutné vykonať zásadné prehodnotenie uplatňovaných princípov účtovníctva v jednotke, teda nepostačuje len úprava vykazovaných hodnôt v rámci existujúceho účtovníctva.

16.

IAS 1 stanovuje požadované zverejnenia v prípadoch, ak:

a)

účtovná závierka nie je zostavená s uplatnením zásady nepretržitej činnosti,

alebo

b)

ak sú manažmentu známe významné neistoty v súvislosti so stavom alebo udalosťami, ktoré môžu významným spôsobom spochybniť schopnosť jednotky pokračovať v nepretržitej činnosti. Príslušné udalosti alebo stav, ktoré si vyžadujú zverejnenie, môžu vzniknúť aj po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha.

ZVEREJŇOVANIE

Dátum schválenia na zverejnenie

17.

Jednotka zverejní dátum, kedy a kým bola účtovná závierka schválená na zverejnenie. Ak sú vlastníci jednotky alebo iné osoby oprávnené vykonávať úpravy účtovnej závierky po jej zverejnení, jednotka túto skutočnosť zverejní.

18.

Pre používateľov je dôležité vedieť, kedy bola účtovná závierka schválená na zverejnenie, keďže účtovná závierka neodráža udalosti po tomto dátume.

Zverejnenie aktualizácie o stave k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha

19.

Ak jednotka obdrží po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, novú informáciu o stave, ktorý existoval k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, aktualizuje súvisiace zverejnené údaje na základe tejto informácie.

20.

V niektorých prípadoch je potrebné aktualizovať zverejnenia v účtovnej závierke jednotky tak, aby odrážali nové informácie získané po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, aj vtedy, ak tieto informácie nemajú vplyv na sumy vykazované v účtovnej závierke. Aktualizácia zverejnených údajov môže byť potrebná napríklad vtedy, ak sa po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, objavili dôkazy o podmienenom záväzku, ktorý existoval k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Okrem zváženia, či je na základe takéhoto dôkazu potrebné vykázanie alebo zmena rezervy v zmysle IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok, aktualizuje jednotka v tejto súvislosti svoje zverejnenia o danom podmienenom záväzku.

Udalosti nevyžadujúce si úpravu po súvahovom dni

21.

Nezverejnenie významných udalostí nevyžadujúcich si úpravu po súvahovom dni môže ovplyvniť schopnosť používateľov účtovnej závierky prijímať na jej základe správne rozhodnutia. V tejto súvislosti jednotka zverejní pre každú významnú skupinu udalostí nevyžadujúcich si úpravu po súvahovom dni:

a)

charakter udalosti;

a

b)

odhad jej finančného účinku alebo prehlásenie o tom, že takýto odhad nie je možný.

22.

Príkladmi udalostí nevyžadujúcich si úpravu po súvahovom dni, ktoré obvykle zakladajú povinnosť zverejnenia, sú:

a)

významné podnikové kombinácie po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha (v takýchto prípadoch vyžaduje IAS 22, Podnikové kombinácie, osobitné zverejnenia) alebo predaj dôležitej dcérskej spoločnosti,

b)

oznámenie o plánovanom ukončení určitej výroby alebo o predaji majetku resp. vyrovnaní záväzkov v súvislosti s ukončovanou výrobou alebo uzatvorenie záväzných dohôd o predaji tohto majetku alebo vyrovnaní takýchto záväzkov (pozri IAS 35 Ukončované výroby),

(c)

významné prípady nákupu a nakladania s majetkom alebo vyvlastnenie významného majetku štátom,

(d)

zničenie dôležitej výrobnej prevádzky po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha v dôsledku požiaru,

(e)

ohlásenie alebo začiatok rozsiahlej reštrukturalizácie jednotky (pozri IAS 37),

(f)

významné a predpokladané transakcie s bežnými akciami po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha (IAS 33, Zisk na akciu vyžaduje, aby jednotka zverejnila opis takýchto transakcií, s výnimkou okolností, ak sú ich súčasťou kapitalizačné alebo bonusové emisie a štiepenie alebo obrátené štiepenie akcií; v takom prípade sa na tieto transakcie vzťahuje v zmysle IAS 33 povinnosť úprav),

(g)

závažné zmeny cien majetku alebo kurzov cudzích mien po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha,

(h)

uzákonené alebo ohlásené zmeny daňových sadzieb alebo daňovej legislatívy po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, ktoré majú významný dopad na splatné a odložené daňové pohľadávky a záväzky (pozri IAS 12 Dane z príjmov),

(i)

vznik významných záväzkov alebo podmienených záväzkov, napríklad vydaním významných záruk, a napokon

j)

zahájenie významného súdneho sporu zakladajúceho sa výhradne na udalostiach, ktoré nastali po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha.

DÁTUM ÚČINNOSTI

23.

Jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie začínajúce pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

STIAHNUTIE IAS 10 (STAV Z ROKU 1999)

24.

Tento štandard nahrádza revidovaný IAS 10 Udalosti po súvahovom dni (stav z roku 1999).

PRÍLOHA

Zmeny existujúcich dokumentov

Zmeny v tejto prílohe sa vzťahujú na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na skoršie obdobie, vzťahujú sa tieto zmeny na toto skoršie obdobie.

A1.

Znenie odseku 97 v IAS 22, Podnikové kombinácie, sa mení nasledovne:

97.

Podnikové kombinácie, ktoré sú účinné po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, a pred dátumom, ku ktorému je účtovná závierka jednej z kombinujúcich sa jednotiek schválená na zverejnenie, sa zverejňujú vtedy, ak sú významné a ich nezverejnenie by ovplyvnilo schopnosť používateľov účtovnej závierky prijímať na jej základe správne rozhodnutia (pozri IAS 10 Udalosti po súvahovom dni.)

A2.

Znenie odseku 32 v IAS 35, Ukončované výroby, sa mení nasledovne:

32.

Vyradenie majetku, vyrovnanie záväzkov a záväzné predajné dohody, ktoré sa uvádzajú v predchádzajúcom odseku, je možné uskutočniť súbežne s udalosťou na úvodné zverejnenie alebo v období, v ktorom udalosť na úvodné zverejnenie nastala, alebo v neskoršom období. V súlade s IAS 10, Udalosti po súvahovom dni, ak niektorý majetok, ktorý sa týka ukončovanej výroby, bol skutočne predaný, alebo podlieha jednej alebo viacerým záväzným predajným dohodám, ktoré boli uzatvorené po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, avšak pred schválením účtovnej závierky na zverejnenie predstavenstvom, vyžaduje sa jeho zverejnenie v účtovnej závierke v zmysle odseku 31 vtedy, ak sú tieto okolnosti významné a ich nezverejnenie by mohlo ovplyvniť schopnosť používateľov účtovnej závierky prijímať na jej základe správne rozhodnutia.

A3.

Znenie odsekov 18 Úvodu k IAS 37, Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok, a odseku 75 tamže sa mení nasledovne, pričom sa zároveň ruší odsek 96 tamže:

18.

Tento štandard definuje podmienený záväzok ako:

a)

75.

Rozhodnutie manažmentu alebo predstavenstva jednotky o reštrukturalizácii prijaté pred dátumom, ku ktorému je zostavená súvaha, nezakladá vznik mimozmluvnej povinnosti k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, s výnimkou prípadov, keď jednotka pred dátumom, ku ktorému je zostavená súvaha:

a)

začala s realizáciou plánu reštrukturalizácie,

alebo

b)

oznámila hlavné charakteristiky plánu reštrukturalizácie osobám, ktorých sa plán týka, a to dostatočne konkrétnym spôsobom tak, že tieto osoby uskutočnenie reštrukturalizácie reálne očakávajú.

Ak jednotka začala s realizáciou plánu reštrukturalizácie, alebo oznámila jeho hlavné charakteristiky osobám, ktorých sa týka, až po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, pričom sa jedná o významnú reštrukturalizáciu a jej nezverejnenie by mohlo ovplyvniť schopnosť používateľov účtovnej závierky prijímať na jej základe správne rozhodnutia, vyžaduje sa zverejnenie v zmysle IAS 10 Udalosti po súvahovom dni.

96.

Zrušené.

A4.

V štandardoch medzinárodného finančného, vrátane medzinárodných účtovných štandardov a interpretácií sa s účinnosťou od decembra 2003 mení výraz aktuálna verzia IAS 10, Udalosti po súvahovom dni v odkazoch na tento štandard na IAS 10, Udalosti po súvahovom dni.

MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD IAS 16

Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia

OBSAH

Cieľ

Rozsah

Definície

Vykazovanie

Počiatočné náklady

Ďalšie náklady

Oceňovanie pri vykázaní

Nákladové druhy

Ocenenie obstarávacej ceny

Ocenenie po vykázaní

Nákladový model

Preceňovací model

Odpisovanie

Odpisovateľná suma a doba odpisovania

Metóda odpisovania

Zníženie hodnoty

Kompenzácia za zníženie hodnoty

Ukončenie vykazovania

Zverejňovanie

Prechodné ustanovenia

Dátum účinnosti

Stiahnutie existujúcich dokumentov

Tento revidovaný štandard nahrádza IAS 16 (stav z roku 1998), Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, a platí pre účtovné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie.

CIEĽ

1.

Cieľom tohto štandardu je stanoviť účtovné spracovanie nehnuteľností, strojov a zariadení a umožniť tak používateľom účtovnej závierky rozlíšenie údajov o investíciách jednotky do nehnuteľností, strojov a zariadení, ako aj zmeny týchto investícií. Kľúčovými otázkami v účtovaní nehnuteľností, strojov a zariadení je vykazovanie tohto majetku, stanovenie jeho účtovných hodnôt a odpisových nákladov a straty zo zníženia hodnoty, ktoré s nimi súvisia.

ROZSAH

2.

Tento štandard sa uplatňuje na účtovanie nehnuteľností, strojov a zariadení s výnimkou prípadov, keď iný štandard požaduje alebo povoľuje odlišné účtovné spracovanie.

3.

Tento štandard sa nevzťahuje na:

a)

biologický majetok súvisiaci s poľnohospodárskou činnosťou (pozri IAS 41 Poľnohospodárstvo);

a

(b)

ťažobné práva a zásoby nerastných surovín ako sú ropa, zemný plyn a ďalšie neobnoviteľné zdroje.

Pritom sa však tento štandard vzťahuje na nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, ktoré sa využívajú na rozvoj alebo údržbu majetku uvedeného v bodoch (a) a (b).

4.

Iné štandardy môžu vyžadovať vykazovanie určitých položiek nehnuteľností, strojov a zariadení iným spôsobom ako to stanovuje tento štandard. Napríklad IAS 17 Lízingy vyžaduje, aby jednotka zhodnotila vykazovanie položky prenajatých nehnuteľností, strojov a zariadení na základe prevodu rizík a odmien. Aj v takýchto prípadoch sa však na ostatné aspekty účtovného spracovania tohto majetku, vrátane odpisov, vzťahujú ustanovenia tohto štandardu.

5.

Jednotka uplatňuje tento štandard na nehnuteľnosti, ktoré sú vo fáze zhotovenia alebo vývoja pre budúce použitie ako investičný majetok, avšak zatiaľ nespĺňajú definíciu „investičného majetku“ v zmysle IAS 40 Investičný majetok. Po zhotovení alebo ukončení vývoja sa takýto majetok stáva investičným majetkom, na ktorý sa vzťahuje IAS 40. IAS 40 sa vzťahuje tiež na investičný majetok, ktorý je v rekonštrukcii kvôli pokračujúcemu budúcemu používaniu ako investičný majetok. Jednotka, ktorá pri účtovaní investičného majetku využíva nákladový model v zmysle IAS 40, aplikuje nákladový model v tomto štandarde.

DEFINÍCIE

6.

Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v uvedených významoch:

Účtovná hodnota je suma, v ktorej je vykazovaný majetok, po odpočítaní prípadných akumulovaných odpisov a akumulovaných strát zo zníženia hodnoty. Obstarávacia cena je zaplatená suma peňazí alebo peňažných ekvivalentov alebo reálna hodnota inej odmeny, ktorá bola poskytnutá za účelom obstarania majetku v čase jeho obstarania alebo zhotovenia. Odpisovateľná suma je obstarávacia cena majetku alebo iná suma, ktorá nahrádza obstarávaciu cenu, znížená o reziduálnu hodnotu. Odpisovanie je systematické rozvrhnutie odpisovateľnej sumy majetku na dobu jeho použiteľnosti. Špecifická hodnota jednotky je súčasná hodnota peňažných tokov, ktoré jednotka očakáva z ďalšieho používania majetku a z jeho vyradenia po skončení jeho doby použiteľnosti alebo z úhrady záväzku. Reálna hodnota je suma, za ktorú možno vymeniť danú položku majetku v nezávislej transakcii medzi informovanými súhlasiacimi stranami. Strata zo zníženia hodnoty je suma, o ktorú účtovná hodnota majetku prevyšuje jej spätne získateľnú sumu. Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia predstavujú hmotný majetok, ktorý:

a)

je skladovaný na použitie vo výrobe alebo na účely dodávky tovaru alebo služieb, na prenájom iným osobám alebo na administratívne účely;

a

(b)

v prípade ktorého sa očakáva, že sa bude používať dlhšie ako jedno obdobie.

Spätne získateľná suma je výsledná predajná cena majetku alebo jeho použiteľná hodnota, podľa toho, ktorá z týchto dvoch hodnôt je vyššia. Reziduálna hodnota majetku je odhadovaná suma, ktorú by jednotka v súčasnosti získala z vyradenia daného majetku po odpočítaní odhadovaných nákladov na vyradenie, ak by bol majetok dlhšie používaný a jeho stav by zodpovedal očakávanému stavu ku koncu jeho doby použiteľnosti. Doba použiteľnosti je:

a)

obdobie, počas ktorého sa očakáva, že majetok bude k dispozícii jednotke na používanie; alebo

(b)

počet výrobkov alebo podobných jednotiek, ktorých tvorbu jednotka očakáva z majetku.

VYKAZOVANIE

7.

Obstarávacia cena položky nehnuteľností, strojov a zariadení je vykazovaná ako majetok len vtedy, ak:

a)

je pravdepodobné, že jednotke budú z danej položky plynúť budúce ekonomické úžitky;

a

(b)

danú položku je možné spoľahlivo oceniť obstarávacou cenou.

8.

Náhradné diely a servisné zariadenia sa obvykle účtujú ako zásoby a sú vykazované v zisku alebo strate ako spotrebované. Väčšie náhradné diely a záložné zariadenia sa však považujú za nehnuteľnosti, stroje a zariadenia vždy, keď jednotka očakáva, že ich bude používať dlhšie ako jedno obdobie. Podobne, ak sa tieto náhradné diely a servisné zariadenia môžu používať len v súvislosti s určitou položkou nehnuteľností, strojov a zariadení, sú účtované ako nehnuteľnosti, stroje a zariadenia.

9.

Tento štandard nepredpisuje jednotku oceňovania pre vykazovanie, t.j. kedy možno určitú položku klasifikovať ako položku nehnuteľností, strojov a zariadení. Uplatňovanie týchto kritérií vykazovania na špecifické okolnosti jednotky je predmetom posúdenia. Podľa okolností môže byť vhodné zoskupovať jednotlivo nevýznamné položky, ako sú formy, nástroje a matrice, a uplatniť kritériá na súhrnnú hodnotu.

10.

Na základe uvedeného princípu vykazovania hodnotí jednotka obstarávaciu cenu všetkých nehnuteľností, strojov a zariadení v čase jej vzniku. Tieto obstarávacie náklady zahŕňajú náklady vynaložené v súvislosti s obstaraním alebo zhotovením danej položky nehnuteľností, strojov a zariadení a ďalšie náklady na jej rozšírenie, výmenu jej častí alebo opravy.

Počiatočné náklady

11.

Dôvodom obstarania položiek nehnuteľností, strojov a zariadení môže byť bezpečnosť alebo požiadavky ochrany životného prostredia. Získanie takýchto nehnuteľností, strojov a zariadení, hoci priamo nezvyšujú budúce ekonomické úžitky zo žiadnej konkrétnej existujúcej položky nehnuteľností, strojov a zariadení, môže byť potrebné na to, aby jednotka získala budúce ekonomické úžitky z iného svojho majetku. Takéto položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa považujú pri vykazovaní za majetok preto, lebo umožňujú jednotke získavať budúce ekonomické úžitky zo súvisiaceho majetku v rozsahu prevyšujúcom rozsah týchto úžitkov v prípade, ak by nedošlo k obstaraniu týchto položiek. Napríklad výrobcovi v chemickom priemysle môže z požiadaviek ochrany životného prostredia na výrobu a skladovanie nebezpečných chemikálií vyplynúť povinnosť zaviesť nové procesy manipulácie s chemikáliami, pričom z toho vyplývajúce zveľadenie strojov sa vykazuje ako majetok, pretože bez nich by jednotka nebola spôsobilá vyrábať a predávať chemikálie. Výsledná účtovná hodnota takéhoto a súvisiaceho majetku je však ešte následne predmetom previerky ohľadom zníženia hodnoty v zmysle IAS 36 Zníženie hodnoty majetku.

Ďalšie náklady

12.

V zmysle zásady vykazovania v odseku 7 jednotka v účtovnej hodnote položky nehnuteľností, strojov a zariadení nevykazuje náklady na bežnú údržbu danej položky. Tieto náklady sú vykazované v zisku alebo strate podľa toho, ako sú vynakladané. Náklady na bežnú údržbu zahŕňajú predovšetkým mzdové náklady a náklady na spotrebný materiál, pričom môžu zahŕňať aj náklady na drobné náhradné diely. Účel týchto výdavkov sa často označuje ako „opravy a údržba“ danej položky nehnuteľností, strojov a zariadení.

13.

Súčasti niektorých položiek nehnuteľností, strojov a zariadení si môžu vyžadovať výmenu v pravidelných intervaloch. Napríklad výhrevná pec si po určitom počte hodín prevádzkovania môže vyžadovať nové obloženie; vnútorné vybavenie lietadla, ako sú sedadlá a palubné prvky, si môže počas životnosti kostry lietadla vyžadovať aj niekoľkonásobnú výmenu. Iné položky nehnuteľností, strojov a zariadení môžu vyžadovať výmenu častí v menej častých intervaloch, napríklad výmena vnútorných stien budov alebo jednorazové výmeny. V zmysle zásady vykazovania v odseku 7 a pri splnení kritérií vykazovania vykazuje jednotka v účtovnej hodnote položky nehnuteľností, strojov a zariadení náklady na výmenu takejto položky nehnuteľností, strojov a zariadení ku dňu ich vzniku. Vykazovanie účtovnej hodnoty vymenených častí sa ukončí v súlade s príslušnými ustanoveniami ohľadom ukončenia vykazovania tohto štandardu (pozri odseky 67-72).

14.

Podmienka pokračujúceho prevádzkovania položky nehnuteľností, strojov a zariadení (napríklad lietadla) sa môže spájať s pravidelnými kontrolami za účelom zistenia prípadných závad nezávisle od toho, či inak dochádza k výmene častí. Za predpokladu splnenia kritérií vykazovania sa náklady na každú takúto významnú kontrolu vykazujú v účtovnej hodnote položky nehnuteľností, strojov a zariadení ako náklady na výmenu častí. Súčasne dochádza k ukončeniu vykazovania účtovnej hodnoty nákladov na predchádzajúcu kontrolu (okrem fyzických náhradných dielov). K tomu dochádza nezávisle od toho, či sa v transakcii obstarania alebo zhotovenia danej položky zohľadnili náklady na predchádzajúcu kontrolu. V prípade potreby sa ako indikátory obstarávacej ceny existujúcich náhradných dielov, ktoré sa použili na základe kontroly, v čase obstarania alebo zhotovenia danej položky môžu použiť odhadované náklady na budúce kontroly.

OCEŇOVANIE PRI VYKÁZANÍ

15.

Položka nehnuteľností, strojov a zariadení, ktorá spĺňa kritériá na vykazovanie ako majetok, je oceňovaná vo výške obstarávacej ceny.

Nákladové druhy

16.

Obstarávacia cena položky nehnuteľností, strojov a zariadení zahŕňa:

a)

jej nákupnú cenu vrátane dovozných ciel a neodpočítateľných daní súvisiacich s nákupom, po odpočítaní obchodných zliav a rabatov.

(b)

všetky priamo priraditeľné náklady v súvislosti s presunom majetku na súčasné miestoa jeho premenou do súčasného stavu tak, ako je to potrebné na jeho prevádzkovanie v súlade so zámerom manažmentu.

(c)

prvotný odhad nákladov na demontáž a odstránenie položky a na sanáciu miesta jej určenia, čo je povinnosť, ktorá jednotke vzniká buď pri obstaraní danej položky majetku alebo v dôsledku jej používania počas určitého obdobia na iné účely ako na výrobu zásob v tomto období.

17.

Príklady priamo priraditeľných nákladov sú:

a)

náklady na zamestnanecké požitky (v zmysle IAS 19 Zamestnanecké požitky) v priamej súvislosti so zhotovením alebo nadobudnutím položky nehnuteľností, strojov a zariadení;

(b)

náklady na úpravu miesta určenia;

(c)

prvotné náklady na doručenie a manipuláciu;

(d)

náklady na inštaláciu a montáž;

(e)

náklady na skúšky funkčnosti majetku, po odpočítaní prípadného čistého zisku z predaja akýchkoľvek položiek vyrobených počas presunu na súčasné miesto a premeny majetku do súčasného stavu (napríklad vyrobené vzorky počas skúšok zariadenia);

a

(f)

poplatky za súvisiace služby.

18.

Na náklady na záväzok v súvislosti s demontážou, odstránením a sanáciou miesta umiestnenia položky, ktoré vzniknú v určitom období v dôsledku využívania tejto položky na výrobu zásob počas tohto obdobia, sa vzťahuje IAS 2 Zásoby. Tieto záväzky ohľadom nákladov, ktoré sa účtujú v súlade s IAS 2 alebo IAS 16, sú vykazované a oceňované podľa IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok.

19.

Príklady nákladov, ktoré nie sú súčasťou obstarávacej ceny položiek nehnuteľností, strojov a zariadení:

(a)

náklady na zriadenie nového zariadenia;

(b)

náklady na zavedenie nového výrobku alebo služby (vrátane nákladov na reklamu a podporu predaja),

(c)

náklady na podnikanie v novej lokalite alebo s novou skupinou zákazníkov (vrátane nákladov na zaškolenie personálu);

a

(d)

administratívne a iné režijné náklady všeobecného charakteru.

20.

Vykazovanie obstarávacej ceny v účtovnej hodnote položky nehnuteľností, strojov a zariadení končí presunom položky na miesto a premenou tejto položky do stavu potrebného na prevádzkovanie položky v súlade so zámerom manažmentu. Preto sa do účtovnej hodnoty tejto položky nezahŕňajú náklady na jej využívanie alebo opätovné sprevádzkovanie. Do účtovnej hodnoty položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa napríklad nezahŕňajú nasledujúce náklady:

a)

náklady počas obdobia, kým sa už prevádzkyschopný majetok nezačne využívať v súlade so zámerom manažmentu, alebo počas ktorého sa prevádzkuje len čiastočne;

(b)

počiatočné prevádzkové straty, napríklad dovtedy, kým sa nezvýši dopyt po položkách;

a

(c)

náklady jednotky na čiastočný alebo úplný presun alebo reorganizáciu jej činností.

21.

V súvislosti so zhotovením alebo vývojom položky nehnuteľností, strojov a zariadení dochádza aj k určitým činnostiam, ktoré nie sú nevyhnutné v súvislosti s presunom položky na miesto a jej premenou do stavu potrebného na prevádzkovanie položky v súlade so zámerom manažmentu. Tieto vedľajšie prevádzky sa môžu vyskytovať pred aj počas činností súvisiacich so zhotovením alebo vývojom. Napríklad stavebný pozemok sa môže do začiatku stavebných prác využívať na tvorbu výnosov ako platené parkovisko. Keďže príležitostné činnosti nie sú potrebné na presun položky na miesto a jej premenu do stavu potrebného na prevádzkovanie položky v súlade so zámerom manažmentu, príslušné náklady a výnosy z príležitostných činností sa vykazujú ako zisk alebo strata a sú začlenené do príslušných klasifikácií nákladov a výnosov.

22.

Obstarávacia cena majetku získaného vlastnou výrobou sa určuje použitím rovnakých zásad ako pre získaný majetok. Ak jednotka, v rámci normálneho chodu podnikania, vyrába na predaj navzájom podobný majetok, obstarávacia cena tohto majetku sa zvyčajne zhoduje s nákladmi na zhotovenie majetku určeného na predaj (pozri IAS 2). Pri takýchto nákladoch je preto potrebné vylúčiť všetky vnútorné zisky. Podobne sa do obstarávacej ceny majetku nezahŕňajú náklady na neobvyklé množstvo materiálového odpadu, mzdové náklady a iné zdroje vynaložené na interne vytvorený majetok. IAS 23 Náklady na prijaté pôžičky a úvery stanovuje kritériá na vykazovanie úrokov ako súčasť účtovnej hodnoty interne vytvorenej položky nehnuteľností, strojov a zariadení.

Ocenenie obstarávacej ceny

23.

Obstarávacia cena položky nehnuteľností, strojov a zariadení je ekvivalent ceny platenej v hotovosti ku dňu vykázania. Pri odloženej platbe nad rámec bežných úverových podmienok sa vykazuje rozdiel medzi ekvivalentom ceny platenej v hotovosti a celkovou platbou ako úrok za obdobie, v ktorom bol tento úver poskytnutý s výnimkou prípadov, ak sa tento úrok vykazuje ako súčasť účtovnej hodnoty položky v súlade s pôvodným alternatívnym riešením v zmysle IAS 23.

24.

Je možné obstarať jednu alebo viac položiek nehnuteľností, strojov a zariadení výmenou za nepeňažný majetok alebo majetky alebo za kombináciu položiek peňažného a nepeňažného majetku. Nasledujúca analýza sa týka jednoduchej výmeny jednej položky nepeňažného majetku za inú, platí však pre všetky výmeny uvedené v predchádzajúcej vete. Takáto položka nehnuteľností, strojov a zariadení sa oceňuje v reálnej hodnote s výnimkou prípadov, ak (a) má daná výmenná transakcia nekomerčný charakter, alebo (b) nemožno spoľahlivo určiť reálnu hodnotu ani získaného ani poskytnutého majetku. Získaná položka sa týmto spôsobom oceňuje aj vtedy, ak jednotka nemôže okamžite ukončiť vykazovanie poskytnutého majetku. Ak sa získaná položka majetku neoceňuje v reálnej hodnote, určí sa jej obstarávacia cena na základe účtovnej hodnoty poskytnutého majetku.

25.

Pri určení toho, či má daná výmenná transakcia komerčný charakter, vychádza jednotka z predpokladaného rozsahu zmeny jej budúcich peňažných tokov v dôsledku tejto transakcie. Daná výmenná transakcia má komerčný charakter vtedy, ak:

a)

sa konfigurácia peňažných tokov (riziko, časový priebeh a suma) získaného majetku líši od konfigurácie peňažných tokov prevedeného majetku;

alebo

(b)

je dôsledkom výmeny zmena špecifickej hodnoty tej časti činností jednotky, ktorých sa týka transakcia;

a

(c)

je rozdiel v zmysle bodu (a) alebo (b) vo vzťahu k reálnej hodnote vymeneného majetku významný.

Za účelom určenia, či má daná výmenná transakcia komerčný charakter, musí špecifická hodnota tej časti činností jednotky, ktorých sa týka transakcia, zodpovedať peňažným tokom po zdanení. Výsledok týchto analýz je natoľko jednoznačný, že jednotka nemusí v tejto súvislosti vykonávať ďalšie podrobné výpočty.

26.

Reálnu hodnotu majetku, pre ktorý neexistujú žiadne porovnateľné trhové transakcie, možno spoľahlivo oceniť vtedy, ak (a) pre majetok neexistuje významný rozptyl v odhadoch jeho reálnej hodnoty, alebo (b) je možné pravdepodobnosť rôznych odhadov reálne vyhodnotiť a použiť pri odhade reálnej hodnoty. Ak môže jednotka spoľahlivo určiť reálnu hodnotu či už získaného alebo poskytnutého majetku, použije sa na ocenenie obstarávacej ceny získaného majetku reálna hodnota poskytnutého majetku, pokiaľ je reálna hodnota získaného majetku oveľa evidentnejšia.

27.

Obstarávacia cena položky nehnuteľností, strojov a zariadení v držbe nájomcu v rámci finančného lízingu sa určuje v súlade s IAS 17 Lízingy.

28.

Účtovnú hodnotu položky nehnuteľností, strojov a zariadení možno znížiť štátnymi dotáciami v súlade s IAS 20 Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci.

OCENENIE PO VYKÁZANÍ

29.

Jednotka uplatňuje ako svoju účtovnú metódu buď nákladový model, v zmysle odseku 30, alebo preceňovací model v zmysle odseku 31 a uplatní túto metódu na celú triedu nehnuteľností, strojov a zariadení.

Nákladový model

30.

Položka nehnuteľností, strojov a zariadení po vykázaní ako majetok je zaúčtovaná vo svojej obstarávacej cene zníženej o prípadné akumulované odpisy a akumulované straty zo zníženia hodnoty.

Preceňovací model

31.

Položka nehnuteľností, strojov a zariadení, ktorých reálnu hodnotu je možné spoľahlivo oceniť, je po vykázaní ako majetok zaúčtovaná v precenenej hodnote, ktorá zodpovedá jej reálnej hodnote k dátumu precenenia zníženej o všetky následné akumulované odpisy a akumulované straty zo zníženia hodnoty. Precenenia sú vykonávané v pravidelných intervaloch tak, aby sa účtovná hodnota významne neodlišovala od hodnoty, ktorá by bola určená na základe reálnej hodnoty k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha.

32.

Reálna hodnota pozemkov a budov sa zvyčajne určuje na základe údajov trhu formou posudkov, ktoré zvyčajne vykonávajú profesionálni odhadcovia. Reálna hodnota položiek strojov a zariadení je obvykle ich posudkom určená trhová cena.

33.

Ak neexistujú trhové údaje, na základe ktorých by bolo možné určiť reálnu hodnotu z dôvodu osobitného charakteru nehnuteľností, strojov a zariadení a položka zvyčajne nie je predmetom predaja s výnimkou prípadov ako časti pokračujúceho podnikania, môže jednotka na určenie reálnej hodnoty použiť výnosovú metódu alebo metódu odpisovania nákladov na obnovu.

34.

Intervaly, v ktorých je potrebné vykonávať prehodnotenia, závisia od zmien reálnych hodnôt položiek nehnuteľností, strojov a zariadení. Keď sa reálna hodnota preceneného majetku významne líši od jeho účtovnej hodnoty, je potrebné ďalšie precenenie. Pre niektoré položky nehnuteľností, strojov a zariadení môžu byť typické významné a náhle zmeny reálnej hodnoty, v dôsledku čoho môže byť potrebné vykonávať každoročné precenenie. Takéto časté precenenia nie sú potrebné pre tie položky nehnuteľností, strojov a zariadení, u ktorých dochádza len k nevýznamným zmenám reálnej hodnoty. V podobných prípadoch zvyčajne stačí vykonávať precenenia napríklad raz za tri až päť rokov.

35.

Pri preceňovaní položky nehnuteľností, strojov a zariadení sú všetky akumulované odpisy k dátumu precenenia:

(a)

buď prehodnotené pomerne so zmenou hrubej účtovnej hodnoty majetku tak, aby sa účtovná hodnota majetku po precenení rovnala precenenej hodnote; Táto metóda sa často používa pri preceňovaní majetku na základe indexu na odpísané náklady na ich obnovu.

(b)

eliminované voči hrubej účtovnej hodnote majetku a výsledná čistá suma sa prehodnotí ako precenená hodnota majetku. Táto metóda sa často využíva pre budovy.

Suma úpravy na základe prehodnotenia alebo eliminácie akumulovaných odpisov tvorí časť zvýšenia alebo zníženia účtovnej hodnoty, ktorá sa účtuje v súlade s odsekmi 39 a 40.

36.

Pri preceňovaní položky nehnuteľností, strojov a zariadení je potrebné prehodnotiť celú triedu nehnuteľností, strojov a zariadení, do ktorej majetok patrí.

37.

Trieda nehnuteľností, strojov a zariadení je zoskupenie majetku podobného charakteru a použitia pri činnostiach jednotky. Nasledujú príklady samostatných tried nehnuteľností, strojov a zariadení sú:

(a)

pozemky

(b)

pozemky a budovy;

(c)

stroje;

(d)

lode;

(e)

lietadlá;

(f)

motorové vozidlá;

(g)

nábytok a inventár;

a

(h)

kancelárske zariadenia.

38.

Položky v danej triede nehnuteľností, strojov a zariadení sa preceňujú súčasne, aby sa predišlo výberovému preceňovaniu a vykazovaniu súm v účtovnej závierke predstavujúcich zmes obstarávacích cien a hodnôt k rôznym dátumom. Majetková trieda však môže byť precenená aj na pohyblivom základe, za predpokladu, že precenenie celej majetkovej triedy bude ukončené v krátkom časovom rozmedzí, a že sa precenenia pravidelne aktualizujú.

39.

Ak sa zvýši účtovná hodnota majetku v dôsledku precenenia, toto zvýšenie je pripísané priamo vlastnému imaniu pod nadpisom prebytkov z prehodnotenia. Zvýšenie je však potrebné vykázať v zisku a strate v rozsahu, v ktorom dochádza k zrušeniu zníženia majetku, ktorý bol predtým vykázaný v zisku alebo strate.

40.

Ak sa účtovná hodnota majetku v dôsledku precenenia zníži, toto zníženie sa vykazuje v zisku alebo strate. Toto zníženie je však odpísané priamo z vlastného imania ako prebytok z prehodnotenia vo výške úverového zostatku prebytku z prehodnotenia ohľadom daného majetku.

41.

Prebytok z prehodnotenia položky nehnuteľností, strojov a zariadení, ktorý je zahrnutý do vlastného imania, možno previesť do nerozdelených ziskov po ukončení vykazovania majetku. To môže znamenať prevedenie prebytku v plnej výške pri vyňatí alebo vyradení majetku. Časť tohto prebytku však možno previesť aj vtedy, ak jednotka daný majetok používa. V takom prípade zodpovedá suma prevedeného prebytku rozdielu medzi odpisom vychádzajúcim z precenenej účtovnej hodnoty majetku a odpisom vychádzajúcim z pôvodnej obstarávacej ceny majetku. Prevody z prebytku z precenenia do nerozdelených ziskov sa nevykonávajú cez zisk alebo stratu.

42.

Účinky daní na prípadný zisk z precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení sú vykazované a zverejňované v súlade s IAS 12 Dane z príjmu.

Odpisovanie

43.

Všetky súčasti položky nehnuteľností, strojov a zariadení, ktorej obstarávacia cena tvorí významnú časť celkovej obstarávacej ceny položky, sa odpisujú osobitne.

44.

Sumu, v ktorej bola pôvodne vykázaná položka nehnuteľností, strojov a zariadení, rozvrhne jednotka na ich významné časti a tieto časti následne osobitne odpíše. Napríklad môže byť vhodné osobitne odpisovať kostru a motor lietadla nezávisle od toho, či sú vlastnené alebo sú predmetom finančného lízingu.

45.

Významná časť položky nehnuteľností, strojov a zariadení môže mať rovnakú dobu použiteľnosti a môže sa na ňu vzťahovať rovnaká metóda odpisovania ako na inú významnú časť rovnakej položky. Pri výpočte odpisových nákladov možno takéto časti zoskupovať.

46.

Ak jednotka odpisuje určitú časť položky nehnuteľností, strojov a zariadení osobitne, osobitne odpisuje tiež zvyšok danej položky. Tento zvyšok tvoria tie časti položky, ktoré sú jednotlivo nevýznamné. Ak sa na tieto časti vzťahujú rôzne očakávania zo strany jednotky, je ich potrebné odpisovať spôsobom, ktorý čo najvernejšie reprezentuje predpokladaný režim spotreby a/alebo dobu životnosti týchto častí.

47.

Jednotka môže osobitne odpisovať aj tú časť položky, ktorej obstarávacia cena netvorí významnú časť celkovej obstarávacej ceny položky

48.

Odpisové náklady za každé obdobie je vykazované v zisku alebo strate, s výnimkou prípadov, ak je zahrnutý do účtovnej hodnoty iného majetku.

49.

Odpisový náklad za obdobie sa zvyčajne vykazuje ako zisk alebo strata. Niekedy sú však budúce ekonomické úžitky zahrnuté v majetku spotrebované na tvorbu iného majetku. V takom prípade predstavuje odpisový náklad súčasť obstarávacej ceny iného majetku a je zahrnutý do jeho účtovnej hodnoty. Napríklad odpisovanie výrobných strojov a zariadení sa zahrnie do nákladov na premenu zásob (pozri IAS 2). Podobne odpis nehnuteľností, strojov a zariadení, ktoré sa využívajú pri vývojových činnostiach, možno zahrnúť do obstarávacej ceny nehmotného majetku, ktorý sa vykazuje v súlade s IAS 38 Nehmotný majetok.

Odpisovateľná suma a doba odpisovania

50.

Odpisovateľnú sumu majetku je potrebné rozvrhnúť na dobu jeho použiteľnosti na systematickom základe.

51.

Reziduálna hodnota a doba použiteľnosti majetku by sa mali preverovať najmenej na konci každého finančného roka, a ak sa očakávané hodnoty líšia od predchádzajúcich odhadov, účtuje sa suma alebo sumy tohto rozdielu ako zmena v účtovnom odhade v súlade s IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.

52.

Odpisovanie sa vykazuje aj vtedy, ak je reálna hodnota majetku vyššia ako jeho účtovná hodnota, pokiaľ jeho účtovnú hodnoty neprevyšuje jeho reziduálna hodnota. Oprava a údržba majetku nevylučuje jeho odpisovanie.

53.

Odpisovateľná suma majetku sa stanoví po odpočítaní jeho reziduálnej hodnoty. V praxi je reziduálna hodnota majetku často nevýznamná, a preto netvorí pri výpočte odpisovateľnej hodnoty významnú položku.

54.

Reziduálna hodnota majetku sa môže zvýšiť na sumu, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako jeho účtovná hodnota. V takom prípade sa účtuje odpisový náklad majetku v nulovej hodnote dovtedy, kým sa jeho reziduálna hodnota nezníži na sumu nižšiu ako účtovná hodnota majetku.

55.

Odpisovanie majetku sa začína vtedy, ak je sprístupnený na používanie, t.j. s presunom na miesto a dokončením jeho premeny do stavu, ktorý je potrebný na jeho prevádzkovanie v súlade so zámerom manažmentu. Odpisovanie majetku sa končí ukončením jeho vykazovania. To znamená, že odpisovanie majetku sa nekončí, ak sa nevyužíva, ani na základe jeho vyňatia z aktívneho používania a držania na vyradenie a to až dovtedy, kým sa majetok v plnej výške neodpíše. Pri uplatňovaní metód odpisovania sa však v prípade, že sa nevyrába, môže odpisový náklad rovnať nule.

56.

Budúce ekonomické úžitky spájajúce sa s majetkom sú založené predovšetkým na využívaní tohto majetku jednotkou. Niektoré faktory, ako je technické alebo komerčné zastaranie a fyzické opotrebenie počas doby, keď sa majetok nevyužíva, však majú často za následok znížené ekonomické úžitky z majetku v porovnaní s očakávaniami. Následne, pri určovaní doby použiteľnosti majetku je potrebné zohľadniť všetky nasledujúce faktory:

(a)

očakávané využitie majetku. Toto využitie je dané očakávanou kapacitou alebo fyzickým výstupom z majetku.

(b)

očakávané fyzické opotrebenie, ktoré závisí od prevádzkových faktorov ako je počet pracovných zmien, počas ktorých sa majetok používa a režim údržby a opráv ako aj úroveň údržby a starostlivosti o majetok v čase, keď sa nevyužíva.

(c)

technické alebo komerčné zastaranie vyplývajúce zo zmien alebo vylepšení vo výrobe alebo zo zmeny v dopyte po výrobku na trhu alebo z výstupu servisu majetku.

(d)

zo zákona vyplývajúce alebo podobné obmedzenia týkajúce sa spôsobu používania majetku, ako napríklad dátumy splatnosti príslušných lízingov.

57.

Doba použiteľnosti majetku sa definuje na základe očakávanej užitočnosti majetku pre jednotku. Zásady riadenia majetku jednotky môžu zahŕňať jeho vyradenie po stanovenej dobe alebo po spotrebovaní určitej časti budúcich ekonomických úžitkov, ktoré sa s majetkom spájajú. Doba použiteľnosti majetku môže byť preto kratšia ako jeho ekonomická životnosť. Odhad doby použiteľnosti majetku je vecou posúdenia založeného na skúsenostiach jednotky s podobným majetkom.

58.

Pozemky a budovy predstavujú samostatný majetok a účtujú sa samostatne, a to aj vtedy, ak boli získané spolu. Pozemky majú, s určitými výnimkami, ako sú kameňolomy a plochy určené na zriadenie skládok odpadov, neobmedzenú dobu použiteľnosti, a preto sa neodpisujú. Budovy majú obmedzenú dobu použiteľnosti, a preto predstavujú odpisovateľný majetok. Zvýšenie hodnoty pozemku, na ktorom stojí budova, nemá vplyv na stanovenie odpisovateľnej sumy budovy.

59.

Ak obstarávacia cena pozemkov zahŕňa náklady na vyčistenie, odvoz materiálu a sanáciu plôch, odpisuje sa táto časť obstarávacej ceny počas doby prospechu, ktorý vzniká z týchto nákladov. V niektorých prípadoch môže mať obmedzenú dobu použiteľnosti aj samotný pozemok. V takých prípadoch je odpisovaný spôsobom, ktorý odráža očakávané úžitky z tohto pozemku.

Metóda odpisovania

60.

Použitá metóda odpisovania odráža spôsob, akým jednotka spotrebuje budúce ekonomické úžitky z majetku.

61.

Použitá metóda odpisovania danej položky majetku by sa mala preverovať najmenej na konci každého finančného roka, a pokiaľ sa výrazne zmenil očakávaný režim spotreby budúcich ekonomických úžitkov z majetku, je potrebné zmeniť metódu tak, aby odrážala túto zmenu režimu spotreby. Takáto zmeny sa účtujú ako zmena v účtovnom odhade v zmysle IAS 8.

62.

Na rozvrhnutie odpisovateľnej hodnoty majetku na dobu jeho použiteľnosti na systematickom základe existujú rôzne metódy odpisovania. Tieto metódy zahŕňajú lineárnu metódu, metódu zrýchleného odpisovania a metódu výrobných jednotiek. Pri lineárnej metóde odpisovania sú náklady počas doby použiteľnosti konštantné za predpokladu, že sa nemení reziduálna hodnota majetku. Pri metóde zrýchleného odpisovania sa náklady počas doby použiteľnosti majetku postupne znižujú. Pri metóde výrobných jednotiek je výška nákladov daná predpokladaným využitím alebo výstupom. Pri výbere metódy odpisovania jednotka zohľadňuje tú, ktorá najlepšie odráža predpokladaný režim spotreby budúcich ekonomických úžitkov z majetku Zvolenú metódu odpisovania je potrebné uplatňovať konzistentne od obdobia k obdobiu, s výnimkou prípadov, ak sa zmení očakávaný režim spotreby budúcich ekonomických úžitkov.

Zníženie hodnoty

63.

Pri analýze, či došlo k zníženiu hodnoty položky nehnuteľností, strojov a zariadení, sa uplatňuje IAS 36 Zníženie hodnoty majetku. Uvedený štandard vysvetľuje, ako jednotka preveruje účtovnú hodnotu svojho majetku, ako určuje spätne získateľnú sumu majetku, a kedy vykazuje alebo zrušuje vykazovanie straty zo zníženia hodnoty.

64.

IAS 22 Podnikové kombinácie vysvetľuje spôsob účtovania straty zo zníženia hodnoty vykázanej pred koncom prvého ročného účtovného obdobia, ktoré začína po podnikovej kombinácii, ktorá predstavuje akvizíciu.

Kompenzácia za zníženie hodnoty

65.

Kompenzácia od tretích osôb za položky nehnuteľností, strojov a zariadení, u ktorých došlo k zníženiu hodnoty, stratili sa alebo boli poskytnuté, je zahrnutá do zisku alebo straty ku dňu, kedy sa táto kompenzácia stane pohľadávkou.

66.

Zníženie hodnoty alebo strata položiek nehnuteľností, strojov a zariadení, súvisiace reklamácie alebo kompenzačné platby od tretích osôb a následné nákupy alebo zhotovenie v rámci obnovy majetku sa považujú za samostatné hospodárske udalosti a účtujú sa samostatne nasledovným spôsobom:

(a)

zníženia hodnoty položiek nehnuteľností, strojov a zariadení sa účtujú v súlade s IAS 36;

(b)

ukončenie vykazovania položiek nehnuteľností, strojov a zariadení na základe vyňatia alebo vyradenia sa určuje v súlade s týmto štandardom;

(c)

kompenzácie od tretích osôb za položky nehnuteľností, strojov a zariadení, u ktorých došlo k zníženiu hodnoty, stratili sa alebo boli poskytnuté, sa zahrnú do zisku alebo straty ku dňu, kedy sa daná kompenzácia stane pohľadávkou;

a

(d)

obstarávacia cena položiek nehnuteľností, strojov a zariadení, ktoré boli rekonštruované, kúpené alebo zhotovené v rámci obnovy majetku, sa určuje v súlade s týmto štandardom.

UKONČENIE VYKAZOVANIA

67.

U položky nehnuteľností, strojov a zariadení dôjde k ukončeniu vykazovania v jej účtovnej hodnote za nasledujúcich okolností:

(a)

pri vyradení;

alebo

(b)

ak sa s používaním ani vyradením danej položky nespájajú žiadne očakávané budúce ekonomické úžitky.

68.

Zisk alebo strata z ukončenia vykazovania položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa zahrnie do zisku alebo straty k dátumu ukončenia vykazovania danej položky (ak IAS 17, v súvislosti s predajom a spätným lízingom, nevyžaduje inak). Zisky v tejto súvislosti sa neklasifikujú ako výnos.

69.

K vyradeniu položky nehnuteľností, strojov a zariadení môže dôjsť rôznymi spôsobmi (napr. predajom, dohodou o finančnom lízingu alebo darovaním). Na určenie dátumu vyradenia položky sa vzťahujú kritériá vykazovania zisku z predaja tovaru v IAS 18 Výnos. Na vyradenie predajom a spätný lízing sa vzťahujú ustanovenia IAS 17.

70.

Ak jednotka, v zmysle zásady vykazovania v odseku 7, vykazuje náklady na obnovu častí položky nehnuteľností, strojov a zariadení v rámci účtovnej hodnoty tejto položky, ukončí vykazovanie účtovnej hodnoty vymenených častí nezávisle od toho, či boli tieto vymenené časti odpisované samostatne alebo nie. Ak jednotka nemôže určiť účtovnú hodnotu vymenenej časti, môže použiť ako indíciu obstarávacej ceny vymenenej časti v čase jej obstarania alebo zhotovenia náklady na obnovu majetku.

71.

Zisk alebo strata z ukončenia vykazovania položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa určuje ako rozdiel medzi prípadnými výslednými výnosmi z vyradenia a účtovnou hodnotou danej položky.

72.

Pohľadávka na odmenu pri vyradení položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa prvotne vykáže v reálnej hodnote danej položky. Pri odloženej platbe za položku sa prijatá odmena prvotne vykáže v ekvivalente ceny platenej v hotovosti. Rozdiel medzi menovitou sumou odmeny a ekvivalentom ceny platenej v hotovosti sa vykazuje v zmysle IAS 18 ako výnos z úrokov, ktorý tak predstavuje efektívny výnos z pohľadávky.

ZVEREJŇOVANIE

73.

Pre každú triedu nehnuteľností, strojov a zariadení účtovná závierka zverejní:

(a)

použitý oceňovací základ na určenie hrubej účtovnej hodnoty;

(b)

použité metódy odpisovania;

(c)

doby použiteľnosti alebo použité odpisové sadzby;

(d)

hrubú účtovnú hodnotu a akumulované odpisy hmotného majetku (súhrnne s akumulovanými stratami zo zníženia hodnoty) k začiatku a ku koncu obdobia;

a

(e)

porovnanie účtovnej hodnoty k začiatku a ku koncu obdobia, zahŕňajúc:

(i)

prírastky;

(ii)

vyradenia;

(iii)

akvizície cez podnikové kombinácie;

(iv)

zvýšenia alebo zníženia na základe precenení v zmysle odsekov 31, 39 a 40 a na základe strát zo zníženia hodnoty, ktoré boli vykázané alebo zrušené priamo vo vlastnom imaní v súlade s IAS 36;

(v)

straty zo zníženia hodnoty vykázané v súlade s IAS 36 ako zisk alebo strata,

(vi)

straty zo zníženia hodnoty, ktoré boli v zmysle IAS 36 zrušené v zisku alebo strate;

(vii)

odpisovanie;

(viii)

výsledné výmenné rozdiely vyplývajúce z prevodu účtovnej závierky z funkčnej meny do inej meny prezentácie, vrátane prevodu zahraničnej prevádzky do meny prezentácie vykazujúcej jednotky;

a

(ix)

iné zmeny.

74.

V účtovnej závierke je tiež potrebné zverejniť:

(a)

existenciu a sumy obmedzení vlastníckych práv, ako aj nehnuteľnosti, stroje a zariadenia založené ako ručenie za záväzky;

(b)

sumu výdavkov vykázaných v účtovnej hodnote položky nehnuteľností, strojov a zariadení počas zhotovovania;

(c)

sumu zmluvných záväzkov na akvizíciu nehnuteľností, strojov a zariadení;

a

(d)

ak to nie je osobitne zverejnené priamo vo výkaze ziskov a strát, sumu kompenzácie poskytnutej tretími osobami za položky nehnuteľností, strojov a zariadení zahrnuté v zisku alebo strate, u ktorých došlo k zníženiu hodnoty, stratili sa alebo boli poskytnuté.

75.

Výber metódy odpisovania a odhad doby použiteľnosti majetku sú vecou posúdenia. Preto zverejnenie uplatňovaných metód a odhadovaných dôb použiteľnosti alebo odpisových sadzieb poskytuje používateľom účtovnej závierky informácie, ktoré im umožňujú posúdenie manažmentom uplatňovaných zásad a tiež ich porovnanie s inými jednotkami. V tejto súvislosti je ďalej potrebné zverejniť:

(a)

odpisovanie za obdobie, či už vykazované v zisku alebo strate alebo ako súčasť obstarávacej ceny iného majetku;

a

(b)

sumu akumulovaných odpisov ku koncu obdobia.

76.

V zmysle IAS 8 jednotka zverejní charakter a účinok zmeny v účtovnom odhade, ktorá má významný účinok v bežnom období, alebo pri ktorej sa očakáva, že bude mať účinok v nasledujúcich obdobiach. Pre nehnuteľnosti, stroje a zariadenia môže takéto zverejnenie vyplynúť zo zmien v odhadoch týkajúcich sa:

(a)

reziduálnych hodnôt;

(b)

odhadovaných nákladov na demontáž, odstránenie alebo rekonštrukciu položiek nehnuteľností, strojov a zariadení;

(c)

doby použiteľnosti;

a

(d)

metód odpisovania.

77.

Ak sa položky nehnuteľností, strojov a zariadení vykazujú v precenených hodnotách, je potrebné zverejniť:

(a)

dátum účinnosti precenenia;

(b)

či sa na precenení zúčastnil nezávislý odhadca;

(c)

použité metódy a významné predpoklady, z ktorých sa vychádzalo pri stanovení odhadov reálnych hodnôt položiek;

(d)

do akej miery boli reálne hodnoty položiek určené priamo na základe zistiteľných cien na aktívnom trhu alebo na základe aktuálnych nezávislých trhových transakcií, alebo či boli odhadnuté s použitím iných techník oceňovania;

(e)

účtovnú hodnota každej precenenej triedy nehnuteľností, strojov a zariadení, ktorá by bola vykázaná, ak by sa majetok účtoval v súlade s nákladovým modelom;

a

(f)

prebytok z precenenia s uvedením zmeny za obdobie a všetky prípadné obmedzenia vzťahujúce sa na rozdelenie zostatku akcionárom.

78.

Okrem informácií požadovaných v častiach (iv)-(vi) odseku 73, bod (e), zverejňuje jednotka informácie o znížení hodnoty nehnuteľností, strojov a zariadení v súlade s požiadavkami IAS 36.

79.

Pre používateľov účtovnej závierky môžu byť užitočné aj nasledujúce informácie:

a)

účtovná hodnota dočasne nevyužitých nehnuteľností, strojov a zariadení;

(b)

hrubá účtovná hodnota všetkých plne odpísaných nehnuteľností, strojov a zariadení, ktoré sa aj naďalej používajú;

(c)

účtovná hodnota nehnuteľností, strojov a zariadení, ktoré sú vyňaté z aktívneho používania a sú držané na vyradenie;

a

(d)

pri použití nákladového modelu, reálna hodnota nehnuteľností, strojov a zariadení, ak sa významne líši od účtovnej hodnoty.

Jednotkám sa preto odporúča, aby zverejňovali aj tieto sumy.

PRECHODNÉ USTANOVENIA

80.

Požiadavky odsekov 24-26 týkajúce sa prvotného ocenenia položky nehnuteľností, strojov a zariadení získanej výmennou transakciou majetku sa uplatňujú perspektívne len na budúce transakcie.

DÁTUM ÚČINNOSTI

81.

Jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na obdobia začínajúce pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnos.

STIAHNUTIE EXISTUJÚCICH DOKUMENTOV

82.

Tento štandard nahrádza IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia (revidovaný z roku 1998).

83.

Tento štandard nahrádza nasledujúce interpretácie:

(a)

SIC-6: Náklady na modifikáciu existujúceho softvéru;

(b)

SIC-14: Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia – kompenzácia za zníženie hodnoty alebo stratu položiek;

a

(c)

SIC-23: Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia – náklady na rozsiahlu kontrolu alebo generálnu opravu.

PRÍLOHA

Zmeny existujúcich dokumentov

Zmeny v tejto prílohe sa vzťahujú na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na skoršie obdobie, vzťahujú sa tieto zmeny na toto skoršie obdobie.

A1.

Znenie IFRS 1 Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného vykazovania a jeho sprievodné dokumenty sa mení nasledovne:

Znenie odseku 24 v IFRS 1 sa mení nasledovne:

24

V prípade, ak sa dcérska spoločnosť stane prvouplatňovateľom neskôr ako jej materská spoločnosť, oceňuje dcérska spoločnosť vo svojej individuálnej účtovnej závierke svoj majetok a záväzky buď:

(b)

v ich účtovnej hodnote v zmysle ostatných ustanovení tohto štandardu, pričom sa vychádza z dátumu, kedy dcérska spoločnosť začala uplatňovať štandardy medzinárodného finančného vykazovania. Tieto účtovné hodnoty sa môžu líšiť od hodnôt opísaných v bode (a):

(ii)

ak sa uplatňované účtovné metódy v účtovnej závierke dcérskej spoločnosti líšia od účtovných metód uplatňovaných v konsolidovanej účtovnej závierke. Dcérska spoločnosť môže napríklad ako účtovnú metódu uplatňovať nákladový model uvedený v IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, zatiaľ čo skupina používa preceňovací model.

A2.

Znenie odseku 21 v IAS 14 Vykazovanie segmentu sa mení nasledovne:

21.

Oceňovanie majetku segmentu a záväzkov zahŕňa opravy predchádzajúcich účtovných hodnôt identifikovateľného majetku segmentu a záväzkov segmentu jednotky nadobudnutých v podnikovej kombinácii a zaúčtovaných ako nákup, a to aj vtedy, ak boli tieto opravy vykonané len za účelom zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky a nie sú zaznamenané v individuálnej účtovnej závierke ani materskej ani dcérskej spoločnosti. Podobne ak boli nehnuteľnosti, stroje a zariadenia precenené následne po nadobudnutí v súlade s preceňovacím modelom podľa IAS 16, potom sú tieto precenenia zohľadnené v ocenení majetku segmentu.

A3.

[Zmena sa netýka samotných štandardov]

A4.

Znenie IAS 36 Zníženie hodnoty majetku sa mení nasledovne:

Znenie odsekov 4, 9, 37, 38, 41, 42, 59, 96 a 104 v tomto štandarde sa mení nasledovne:

4.

Tento štandard platí pre majetok, ktorý sa v zmysle iných štandardov, napríklad v rámci preceňovacieho modelu v IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, účtuje v sume precenenia (reálna hodnota). Pri určení toho, či mohlo dôjsť k zníženiu hodnoty preceneného majetku, sa však vychádza zo základu, ktorý bol použitý na stanovenie reálnej hodnoty:

9.

Pri analýze, či jestvujú náznaky možného zníženia hodnoty majetku, berie jednotka do úvahy aspoň nasledujúce indície:

Interné zdroje informácií

(f)

či počas daného obdobia došlo k významným zmenám s nepriaznivým účinkom pre jednotku, alebo či sa takéto zmeny očakávajú v blízkej budúcnosti v rozsahu alebo spôsobe, akým sa majetok používa alebo podľa očakávania bude používať. Tieto zmeny zahŕňajú majetok, ktorý sa nevyužíva, plány na ukončenie alebo reštrukturalizáciu činnosti, ku ktorej majetok patrí a plány na vyradenie majetku v skoršom termíne, ako sa predtým očakávalo;

a

37.

Budúce peňažné toky v súvislosti s majetkom je potrebné odhadnúť na základe súčasného stavu tohto majetku. Odhady budúcich peňažných tokov by nemali zahŕňať odhadované budúce príjmy alebo výdaje peňažných prostriedkov, ktoré podľa očakávania vzniknú z:

(b)

budúcich nákladov na rozšírenie, výmenu častí alebo opravu majetku.

38.

Keďže sa budúce peňažné toky odhadujú na základe súčasného stavu majetku, jeho použiteľná hodnota neodráža:

(b)

budúce náklady na rozšírenie, výmenu častí alebo opravy majetku alebo príslušné budúce úžitky z týchto budúcich nákladov.

41.

Ak jednotke vznikajú náklady na rozšírenie, výmenu častí alebo opravy majetku, odhady budúcich peňažných tokov nezahŕňajú odhadované budúce príjmy peňažných prostriedkov, ktoré podľa očakávania vzniknú z týchto nákladov (pozri prílohu A príklad 6).

42.

Odhady budúcich peňažných tokov zahŕňajú budúce náklady na bežnú údržbu majetku.

59.

Strata zo zníženia hodnoty sa okamžite vykazuje ako náklady vo výkaze ziskov a strát, s výnimkou prípadov, keď sa daný majetok na základe iného štandardu (napríklad v súlade s preceňovacím modelom v IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia) účtuje v precenenej hodnote. Všetky straty zo zníženia hodnoty preceneného majetku sa v súlade s ustanoveniami tohto iného štandardu posudzujú ako zníženie z precenenia.

96.

Pri analýze, či existujú náznaky, že vykázaná strata zo zníženia hodnoty majetku za predchádzajúce roky už neexistuje alebo mohlo dôjsť k jej zníženiu, zvažuje jednotka minimálne nasledujúce indície:

Interné zdroje informácií

(d)

či počas daného obdobia došlo k významným zmenám s priaznivým účinkom na jednotku, alebo či sa takéto zmeny očakávajú v blízkej budúcnosti v rozsahu alebo spôsobe, akým sa majetok používa alebo podľa očakávania bude používať. Tieto zmeny zahŕňajú vynaložené náklady v danom období na rozšírenie, výmenu častí alebo opravy majetku alebo záväzok ukončenia alebo reštrukturalizácie činnosti, ku ktorej tento majetok patrí;

a

9.

Zrušenie straty zo zníženia hodnoty majetku je okamžite vykazované ako výnos vo výkaze ziskov a strát, s výnimkou prípadov, keď sa daný majetok na základe iného štandardu (napríklad v súlade s preceňovacím modelom v IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia) účtuje v precenenej hodnote. Akékoľvek zrušenie straty zo zníženia hodnoty preceneného majetku sa posudzuje v súlade s ustanoveniami tohto iného štandardu ako zvýšenie z precenenia.

A5.

Ruší sa poznámka pod čiarou v bode (a) odseku 14 v IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok.

A6.

Znenie IAS 38 Nehmotný majetok sa mení nasledovne:

Úvod

Ruší sa odsek 7.

Štandard

Odsek 7 je doplnený o nasledujúcu definíciu:

Špecifická hodnota jednotky je súčasná hodnota peňažných tokov, ktoré jednotka očakáva z ďalšieho používania majetku a z jeho vyradenia po skončení doby použiteľnosti alebo z úhrady záväzku.

V odseku 7 sa menia nasledujúce definície:

Odpisovateľná suma je obstarávacia cena majetku alebo iná suma, ktorá nahrádza obstarávaciu cenu, znížená o jeho reziduálnu hodnotu. Obstarávacia cena je zaplatená suma peňazí alebo peňažných ekvivalentov alebo reálna hodnota inej odmeny, ktorá je poskytnutá za účelom obstarania majetku v čase jeho obstarania alebo výroby. Reziduálna hodnota nehmotného majetku je odhadovaná suma, získanie ktorej jednotka v súčasnosti očakáva z vyradenia majetku po odpočítaní odhadovaných nákladov na jeho vyradenie, ak bol tento majetok dlhšie používaný a jeho stav zodpovedá očakávanému stavu ku koncu jeho doby použiteľnost,. Doba použiteľnosti je:

a)

obdobie, počas ktorého sa očakáva, že majetok bude jednotke k dispozícii na používanie; alebo

(b)

počet výrobkov alebo podobných jednotiek, ktorých tvorbu z daného majetku jednotka očakáva.

Znenie odseku 18 a nadpis hneď pred týmto odsekom sa menia nasledovne:

Vykazovanie a oceňovanie

18.

Aby bolo možné vykázať danú položku ako nehmotný majetok, musí jednotka preukázať, že táto položka spĺňa:

a)

definíciu nehmotného majetku (pozri odseky 7-17);

a

(b)

kritériá vykazovania stanovené v tomto štandarde (pozri odseky 19-55).

To zahŕňa počiatočné náklady, ktoré vznikli v súvislosti obstaraním alebo interným vytvorením nehmotného majetku a následné náklady na rozšírenie, výmenu častí alebo opravu tohto majetku.

Pridáva sa odsek 18A.

18A.

Vzhľadom na svoj charakter nie je nehmotný majetok často predmetom rozšírenia ani výmeny jeho častí. Väčšina následných výdavkov v súvislosti s nehmotným majetkom má preto skôr charakter zvyšovania budúcich ekonomických úžitkov z existujúceho nehmotného majetku a nespĺňa tak definíciu nehmotného majetku ani súvisiace kritériá vykazovania, ako ich stanovuje tento štandard. Okrem toho je často zložité priradiť takéto následné výdavky priamo konkrétnemu nehmotnému majetku, teda nie podniku ako celku. Preto sa následné výdavky, teda výdavky vynaložené po prvotnom vykázaní kúpeného nehmotného majetku alebo po dokončení interne vytvoreného nehmotného majetku, vykazujú v účtovnej hodnote nehmotného majetku. V súlade s odsekom 51 sa následné výdavky na obchodné značky, názvy novín, vydavateľské názvy, zoznamy zákazníkov a položky, ktoré sú vo svojej podstate podobné (či už obstarané externe alebo interne vytvorené) vždy vykazujú ako zisk alebo strata, aby sa tak predišlo vykazovaniu interne vytvoreného goodwillu.

Znenie odseku 24 sa mení nasledovne:

24.

Obstarávacia cena nehmotného majetku zahŕňa:

a)

nákupnú cenu, vrátane dovozných ciel a neodpočítateľných daní po odpočítaní obchodných zliav a rabatov;

a

(b)

všetky priamo priraditeľné náklady v súvislosti s prípravou nehmotného majetku na jeho zamýšľané použitie.

Pridávajú sa odseky 24A-24D.

24A.

Príklady priamo priraditeľných nákladov:

a)

náklady na zamestnanecké požitky (v zmysle IAS 19 Zamestnanecké požitky) v priamej súvislosti so sprevádzkovaním majetku;

a

(b)

poplatky za súvisiace služby.

24B.

Príklady nákladov, ktoré nie sú súčasťou obstarávacej ceny nehmotného majetku:

a)

náklady na zavedenie nového výrobku alebo služby (vrátane nákladov na reklamu a podporu predaja);

(b)

náklady na bežnú činnosť v novej lokalite alebo s novou skupinou zákazníkov (vrátane nákladov na zaškolenie personálu);

a

(c)

administratívne a iné režijné náklady všeobecného charakteru.

24C.

Vykazovanie obstarávacej ceny v účtovnej hodnote nehmotného majetku končí s jeho premenou do stavu potrebného na jeho prevádzkovanie v súlade so zámerom manažmentu. Preto sa do účtovnej hodnoty tohto majetku nezahŕňajú náklady na jeho využívanie alebo opakované sprevádzkovanie. Do účtovnej hodnoty nehmotného majetku sa napríklad nezahŕňajú nasledujúce náklady:

(a)

náklady počas obdobia, kým sa už prevádzkyschopný majetok nezačne využívať v súlade so zámerom manažmentu;

a

(b)

počiatočné prevádzkové straty majetku, napríklad dovtedy, kým sa nezvýši dopyt po majetku.

24D.

V súvislosti s vývojom nehmotného majetku dochádza aj k určitým činnostiam, ktoré nesúvisia s premenou tohto majetku do stavu potrebného na jeho prevádzkovanie spôsobom, ktorý určil manažment. Tieto vedľajšie prevádzky sa môžu vyskytovať tak pred, ako aj počas činností súvisiacich s vývojom. Keďže príležitostné činnosti nie sú potrebné na premenu majetku do stavu potrebného na ich prevádzkovanie v súlade so zámerom manažmentu, výnosy a príslušné náklady vedľajších prevádzok sa vykazujú ako zisk alebo strata a začlenia sa do príslušných klasifikácií nákladov a výnosov.

Znenie odseku 34 sa mení nasledovne:

34.

Je možné obstarať jednu alebo viac položiek nehmotného majetku výmenou za nepeňažný majetok alebo za kombináciu peňažného a nepeňažného majetku. Nasledujúca analýza sa jednoducho týka výmeny jednej položky nepeňažného majetku za inú, platí však pre všetky výmeny uvedené v predchádzajúcej vete. Obstarávacia cena takéhoto nehmotného majetku sa oceňuje v reálnej hodnote, s výnimkou prípadov, ak (a) má daná výmenná transakcia nekomerčný charakter, alebo (b) nemožno spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu získaného ani poskytnutého majetku. Získaný majetok sa týmto spôsobom oceňuje aj vtedy, ak jednotka nemôže okamžite ukončiť vykazovanie poskytnutého majetku. Ak sa získaný majetok neoceňuje v reálnej hodnote, dôjde k oceneniu jeho obstarávacej ceny na základe účtovnej hodnoty poskytnutého majetku.

Pridávajú sa odseky 34A a 34B:

34A.

Pri určení toho, či má výmenná transakcia komerčný charakter, vychádza jednotka z predpokladaného rozsahu zmeny budúcich peňažných tokov v dôsledku transakcie. Výmenná transakcia má komerčný charakter vtedy, ak:

(a)

konfigurácia peňažných tokov (ich riziko, časový priebeh a sumy) získaného majetku sa líši od konfigurácie peňažných tokov prevedeného majetku;

alebo

(b)

je dôsledkom transakcie zmena špecifickej hodnoty tej časti činností jednotky, ktorej sa transakcia týka;

a

(c)

rozdiel v zmysle bodu (a) alebo (b) je vo vzťahu k reálnej hodnote majetku významný.

Za účelom stanovenia, či má daná výmenná transakcia komerčný charakter, musí špecifická hodnota tej časti činností jednotky, ktorých sa týka transakcia, zodpovedať peňažným tokom po zdanení. Výsledok týchto analýz je natoľko jednoznačný, že jednotka nemusí v tejto súvislosti vykonávať ďalšie podrobné výpočty.

34B.

Odsek 19 v bode (b) stanovuje pre vykazovanie nehmotného majetku podmienku, aby bola spoľahlivo oceniteľná obstarávacia cena majetku. Reálnu hodnotu nehmotného majetku, na ktoré nemožno vzťahovať žiadne porovnateľné trhové transakcie, možno spoľahlivo oceniť vtedy, ak (a) pre daný majetok neexistuje významný rozptyl v odhadoch jeho reálnej hodnoty, alebo (b) je možné pravdepodobnosť rôznych odhadov reálne vyhodnotiť a použiť pri odhade reálnej hodnoty. Ak môže jednotka spoľahlivo určiť reálnu hodnotu či už získaného alebo poskytnutého majetku, použije sa na ocenenie obstarávacej ceny získaného majetku reálna hodnota poskytnutého majetku, pokiaľ je reálna hodnota získaného majetku oveľa evidentnejšia.

Ruší sa odsek 35.

Znenie odseku 54 sa mení nasledovne:

54.

Obstarávacia cena interne vytvoreného nehmotného majetku zahŕňa všetky priamo priraditeľné náklady na vytvorenie, výrobu a prípravu majetku do stavu, kedy ho možno začať využívať v súlade so zámerom spôsobom, ktorý určil manažment. Príklady priamo priraditeľných nákladov:

(a)

náklady na materiály a služby, ktoré sa použili alebo spotrebovali pri vytvorení nehmotného majetku;

(b)

náklady na zamestnanecké požitky (v zmysle IAS 19 Zamestnanecké požitky) vyplývajúce z vytvorenia nehmotného majetku;

(c)

poplatky za registráciu zákonného práva;

a

(d)

amortizácia patentov a licencií, ktoré sa využili pri vytváraní nehmotného majetku.

IAS 23 Náklady na prijaté pôžičky a úvery stanovuje kritériá na vykazovanie úrokov ako súčasti obstarávacej ceny interne vytvoreného nehmotného majetku.

Ruší sa nadpis pred odsekmi 60-62.

Rušia sa odseky 60 a 61.

Ruší sa odsek 62, pričom jeho obsah sa presúva do odseku 18A.

Znenie nadpisu pred odsekom 63 sa mení nasledovne:

Oceňovanie po vykázaní

Znenie odsekov 76 a 77 sa mení nasledovne:

76.

Ak sa zvýši účtovná hodnota nehmotného majetku v dôsledku precenenia, toto zvýšenie je účtované priamo vo vlastnom imaní ako prebytok z precenenia. Zvýšenie je vykazované v zisku alebo strate v rozsahu, v ktorom zrušuje zníženie z precenenia rovnakého majetku, ktorý bol predtým vykazovaný v zisku alebo strate.

77.

Ak sa účtovná hodnota nehmotného majetku v dôsledku precenenia zníži, toto zníženie sa vykazuje ako zisk alebo strata. Toto zníženie je však zaúčtované priamo vo vlastnom imaní ako prebytok z precenenia vo výške akéhokoľvek existujúceho úverového zostatku prebytku z precenenia daného majetku.

Znenie odsekov 79 a 80 sa mení nasledovne:

79.

Odpisovateľná suma nehmotného majetku je systematicky rozvrhnutá na dobu jeho použiteľnosti. Existuje vyvrátiteľný predpoklad, že doba použiteľnosti nehmotného majetku nepresiahne 20 rokov od dátumu, keď majetok začne byť k dispozícii na používanie. Amortizácia začína vtedy, keď majetok začne byť k dispozícii na používanie. Amortizácia končí ukončením vykazovania majetku.

80.

Amortizácia sa vykazuje aj vtedy, ak sa zvýšila, napríklad, reálna hodnota alebo spätne získateľná suma daného majetku. Pri určovaní doby použiteľnosti nehmotného majetku sa berie do úvahy viacero faktorov, ako:

(a)

očakávané využívanie daného majetku jednotkou, a či by tento majetok mohla efektívne riadiť iná manažérska skupina;

(b)

typický výrobný životný cyklus daného majetku a zverejnené informácie o odhadoch doby použiteľnosti podobných druhov majetku s podobným využitím;

(c)

potenciál technického, technologického, komerčného a iných druhov zastarania;

(d)

stabilita odvetvia, v ktorom sa daný majetok využíva a zmeny v trhovom dopyte po výrobkoch alebo službách, ktoré sa vyrábajú s použitím daného majetku;

(e)

očakávané opatrenia konkurentov alebo možných konkurentov;

(f)

výška potrebných výdavkov na údržbu, aby bolo možné dosiahnuť očakávané budúce ekonomické úžitky z daného majetku, a schopnosti a zámer jednotky dosiahnuť túto úroveň;

(g)

dĺžka riadenia majetku a zo zákona vyplývajúce alebo podobné obmedzenia vzťahujúce sa na jeho používanie, napríklad dátumy splatnosti súvisiacich lízingov;

a

(h)

či je doba použiteľnosti daného majetku závislá od doby použiteľnosti iného majetku jednotky.

Znenie odsekov 88-90 sa mení nasledovne:

88.

Použitá metóda odpisovania odráža spôsob, akým jednotka spotrebuje budúce ekonomické úžitky z majetku. Ak tento spôsob nemožno spoľahlivo určiť, je potrebné používať lineárnu metódu. Odpisové zaťaženie za každé obdobie sa vykazuje v zisku alebo strate s výnimkou prípadov, keď iný štandard povoľuje alebo vyžaduje, aby bolo zahrnuté do účtovnej hodnoty iného majetku.

89.

Na rozvrhnutie odpisovateľnej hodnoty majetku na dobu jeho použiteľnosti na systematickom základe existujú rôzne metódy odpisovania. Tieto metódy zahŕňajú lineárnu metódu, metódu zrýchleného odpisovania a metódu výrobných jednotiek. Výber metódy odpisovania závisí od očakávaného režimu spotreby budúcich ekonomických úžitkov z daného majetku a zvolenú metódu je potrebné uplatňovať konzistentne od obdobia k obdobiu, s výnimkou prípadov, ak sa zmení očakávaný režim spotreby budúcich ekonomických úžitkov. Len výnimočne však jestvujú presvedčivé argumenty v prospech inej metódy odpisovania nehmotného majetku, ktorá by viedla k nižšej sume akumulovanej amortizácie ako pri použití lineárnej metódy.

90.

Amortizácia sa zvyčajne vykazuje v zisku alebo strate. Niekedy sa však budúce ekonomické úžitky, ktoré sa spájajú s majetkom, spotrebujú na tvorbu iného majetku. V takom prípade predstavujú náklady na odpisy súčasť obstarávacej ceny tohto iného majetku a sú zahrnuté do jeho účtovnej hodnoty. Napríklad amortizácia nehmotného majetku, ktorý sa využíva vo výrobnom procese, je zahrnutá do účtovnej hodnoty zásob (pozri IAS 2 Zásoby).

Znenie odseku 93 sa mení nasledovne:

93.

Pri odhadoch reziduálnej hodnoty majetku sa vychádza zo spätne získateľnej sumy pri vyradení na základe cien prevládajúcich k dátumu odhadu pri predaji podobného majetku, ktorý dospel ku koncu svojej doby použiteľnosti, a ktorý sa využíval podobným spôsobom. Reziduálna hodnota sa prehodnocuje najmenej ku koncu každého finančného roka. Zmena reziduálnej hodnoty majetku sa účtuje ako zmena v účtovnom odhade v súlade s IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.

Pridáva sa odsek 93A.

93A.

Reziduálna hodnota nehmotného majetku sa môže zvýšiť na sumu, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako účtovná hodnota majetku. V takom prípade sa účtujú náklady na odpisy majetku v nulovej hodnote dovtedy, kým sa jeho reziduálna hodnota nezníži na sumu nižšiu ako jeho účtovná hodnota.

Znenie odsekov 94 a 95 sa mení nasledovne:

94.

Doba odpisovania a metóda odpisovania sa prehodnocuje najmenej ku koncu každého fiannčného roka. Ak sa očakávaná doba použiteľnosti majetku významne líši od predchádzajúcich odhadov, je potrebné primerane upraviť dobu odpisovania. Ak došlo k zmene očakávaného režimu spotreby budúcich ekonomických úžitkov z majetku, je potrebné zmeniť metódu odpisovania tak, aby čo najlepšie odrážala túto zmenu režimu spotreby. Takéto zmeny sa účtujú ako zmeny v účtovných odhadoch v zmysle IAS 8.

95.

Počas doby životnosti nehmotného majetku môže byť zistené, že odhad jeho doby použiteľnosti je nevhodný. Napríklad vykázanie straty zo zníženia hodnoty môže naznačovať, že je potrebné zmeniť dobu odpisovania.

Znenie odsekov 103 a 104 sa mení nasledovne:

103.

K ukončeniu vykazovania nehmotného majetku dochádza:

(a)

pri vyradení;

alebo

(b)

ak sa s používaním ani vyradením majetku nespájajú žiadne budúce ekonomické úžitky.

104.

Zisk alebo strata z ukončenia vykazovania nehmotného majetku sa určuje ako rozdiel medzi prípadným výsledným výnosom z vyradenia a účtovnou hodnotou daného majetku. Je zahrnutý do zisku alebo straty k dátumu ukončenia vykazovania majetku (ak IAS 17, v súvislosti s predajom a spätným lízingom, nevyžaduje inak). Zisky v tejto súvislosti sa nevykazujú ako výnos.

Pridávajú sa odseky 104A-104C.

104A.

K vyradeniu nehmotného majetku môže dôjsť rôznymi spôsobmi (napr. predajom, dohodou o finančnom lízingu alebo darovaním). Na určenie dátumu vyradenia takéhoto majetku sa vzťahujú kritériá vykazovania zisku z predaja tovaru v IAS 18 Výnos. Na vyradenie predajom a spätný lízing sa vzťahujú ustanovenia IAS 17.

104B.

Ak jednotka v zmysle zásady vykazovania v odseku 19 vykazuje náklady na obnovu častí nehmotného majetku v rámci účtovnej hodnoty tohto majetku, potom ukončí vykazovanie účtovnej hodnoty vymenenej časti. Ak jednotka nemôže určiť účtovnú hodnotu vymenenej časti, možno použiť ako indíciu obstarávacej ceny vymenenej časti v čase jej obstarania alebo interného vytvorenia náklady na obnovu majetku.

104C.

Pohľadávka na odmenu pri vyradení nehmotného majetku sa prvotne vykáže v jeho reálnej hodnote. Pri odloženej platbe za nehmotný majetok sa prijatá odmena prvotne vykáže v ekvivalente ceny platenej v hotovosti. Rozdiel medzi menovitou sumou odmeny a ekvivalentom ceny platenej v hotovosti sa vykazuje v zmysle IAS 18 ako výnos z úrokov, ktorý tak predstavuje efektívny výnos z pohľadávky.

Ruší sa odsek 105.

Znenie odseku 106 sa mení nasledovne:

106.

Amortizácia nehmotného majetku sa nekončí, ak sa nevyužíva alebo je držaný na vyradenie, a to až dovtedy, kým nie je v plnej výške odpísaný.

V odseku 107 sa ruší veta „ Porovnateľné informácie sa nepožadujú “.

Znenie bodu (e) odseku 111 sa mení nasledovne:

e)

suma zmluvných záväzkov na nadobudnutie nehmotného majetku.

Znenie bodu (a)(iii) odseku 113 sa mení nasledovne:

(iii)

účtovná hodnota, ktorá by bola vykázaná, ak by bola precenená trieda nehmotného majetku vykazovaná v účtovníctve s použitím základného riešenia podľa odseku 63;

a

Znenie bodu (b) odseku 113 sa mení nasledovne, a ďalej sa v tomto odseku pridáva bod (c):

(b)

suma prebytku z precenenia nehmotného majetku k začiatku a ku koncu daného obdobia, s uvedením zmien počas tohto obdobia a všetky prípadné obmedzenia vzťahujúce sa na rozdelenie zostatku akcionárom.

(c)

použité metódy a významné predpoklady, z ktorých sa vychádzalo pri spracovaní odhadov reálnych hodnôt majetku.

Pridáva sa odsek 121A.

121A.

Požiadavky odsekov 34-34B týkajúce sa prvotného ocenenia nehmotného majetku získaného v rámci výmennej transakcie za iný majetok sa uplatňujú perspektívne len na budúce transakcie.

A7.

Znenie SIC-13 Spoločne kontrolované jednotky – nepeňažné vklady spoločníkov, sa mení nasledovne:

Znenie odsekov 5 a 6 sa mení nasledovne:

5.

Pri uplatnení IAS 31.48 na nepeňažné vklady do SKJ výmenou za podiel na vlastnom imaní SKJ je spoločník povinný vykázať v zisku alebo strate za dané obdobie časť zisku alebo straty priraditeľnej podielom ostatných spoločníkov na vlastnom imaní, s výnimkou prípadov, ak:

a)

sa na SKJ nepreviedli významné riziká a odmeny vlastníctva vloženého nepeňažného majetku(majetkov);

alebo

(b)

nemožno spoľahlivo oceniť zisk alebo stratu z nepeňažného vkladu;

alebo

(c)

transakcia vkladu nemá komerčný charakter v zmysle definície v IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia.

Ak sa uplatňuje niektorá z výnimiek (a), (b) alebo (c), zisk alebo strata sa považuje za nerealizovanú a preto sa nevykazuje v zisku alebo strate s výnimkou prípadov, keď sa zároveň uplatňuje aj odsek 6.

6.

Ak navyše k získaniu podielu na vlastnom imaní SKJ spoločník príjme peňažný alebo nepeňažný majetok, primeraná časť zisku alebo straty z tejto transakcie sa vykáže v zisku alebo strate u spoločníka.

Za odsek s Dátumom účinnosti sa vkladajú odseky 14 a 15 v nasledujúcom znení:

14.

Úpravy účtovania transakcií s nepeňažnými vkladmi v zmysle odseku 5 sa uplatňujú perspektívne na budúce transakcie.

15.

Jednotka uplatní zmeny k tejto interpretácii v zmysle IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Ak jednotka uplatňuje uvedený štandard na skoršie obdobie, vzťahujú sa tieto zmeny na toto skoršie obdobie.

A8.

Znenie odsekov 3 až 5 v SIC-21 Dane z príjmu – úhrada preceneného neodpisovateľného majetku sa mení nasledovne:

3.

Otázkou je, ako interpretovať výraz „úhrada“ v súvislosti s majetkom, ktorý sa neodpisuje (neodpisovateľný majetok), a na ktoré sa vzťahuje preceňovanie v zmysle odseku 31 IAS 16.

4.

Táto interpretácia sa uplatňuje aj na investičný majetok, ktorý sa vykazuje v precenenej hodnote podľa IAS 40, odsek 33, avšak považoval by sa za neodpisovateľný, ak by sa uplatňoval IAS 16.

5.

Odložené daňové záväzky alebo pohľadávky, ktoré vzniknú z preceňovania neodpisovateľného majetku podľa IAS 16.31, sa oceňujú na základe daňových následkov, ktoré by vyplývali zo spätného získania účtovnej hodnoty daného majetku jeho predajom, nezávisle od oceňovacieho základu na stanovenie účtovnej hodnoty tejto položky. Podobne ak daňový zákon určuje daňovú sadzbu uplatniteľnú na zdaniteľnú sumu z predaja majetku, ktorá je odlišná od sadzby uplatniteľnej na zdaniteľné -sumy na základe využívania daného majetku, je potrebné uplatňovať pri oceňovaní odložených daňových záväzkov alebo pohľadávok neodpisovateľného majetku prvú z týchto dvoch sadzieb.

A9.

[Zmena sa netýka samotných štandardov]

A10.

Znenie bodu (d) odseku 9 v SIC-32 Nehmotný majetok — náklady na webovú stránku sa mení nasledovne:

(d)

štádium prevádzky začína až po dokončení webovej stránky. Výdavky, ktoré vzniknú v tomto štádiu, sa vykazujú ako náklady ku dňu ich vzniku, pokiaľ nespĺňajú kritériá vykazovania v IAS 38.19.

A11.

V decembri 2002 zverejnila Rada verejnú predlohu navrhovaných dodatkov k IAS 36 Zníženie hodnoty majetku a k IAS 38 Nehmotný majetok. Navrhované doplnky k IAS 36 a IAS 38 zohľadňujú zmeny rozhodnutí IASB, ktoré prijala v rámci projektu podnikových kombinácií. Pretože uvedený projekt je stále v štádiu rozpracovania, tieto navrhované zmeny nie sú súčasťou znenia doplnkov k IAS 36 a IAS 38 v tejto prílohe.

A12.

V júli 2003 zverejnila IASB ED 4 Vyradenie neobežného majetku a prezentácia ukončovaných výrob, v ktorom navrhla dodatky k IAS 38 a k IAS 40, Investičný majetok. Tieto navrhované úpravy nie sú súčasťou znenia doplnkov k IAS 38 a IAS 40 v tejto prílohe.

MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD IAS 17

Lízingy

OBSAH

Cieľ

Rozsah

Definície

Klasifikácia lízingov

Lízingy v účtovných závierkach nájomcov

Finančné lízingy

Prvotné vykazovanie

Následné ocenenie

Operatívne lízingy

Lízingy v účtovných závierkach poskytovateľov lízingu

Finančné lízingy

Prvotné vykazovanie

Následné ocenenie

Operatívne lízingy

Transakcie predaja a spätného lízingu

Prechodné ustanovenia

Dátum účinnosti

Stiahnutie IAS 17 (revidovaný z roku 1997)

Tento revidovaný štandard nahrádza IAS 17 (revidovaný z roku 1997) Lízingy a platí pre ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie.

CIEĽ

1.

Cieľom tohoto štandardu je opísať pre nájomcov a poskytovateľov lízingu vhodné účtovné metódy a zverejnenie používané vo vzťahu k lízingom.

ROZSAH

2.

Tento štandard sa uplatňuje pri účtovaní všetkých lízingov iných než:

(a)

lízingov týkajúcich sa objavenia a spracovania nerastov, ropy, zemného plynu a podobných neobnoviteľných zdrojov;

a

(b)

licenčných zmlúv na také položky ako sú hrané filmy, video záznamy, divadelné hry, rukopisy, patenty a autorské práva.

Tento štandard sa však neuplatňuje ako základ oceňovania pre:

(a)

majetok držaný nájomcami, ktorý je účtovaný ako investície v nehnuteľnostiach (pozri IAS 40 Investície v nehnuteľnostiach);

(b)

investície v nehnuteľnostiach poskytovaný poskytovateľmi lízingu v rámci operatívnych lízingov (pozri IAS 40);

(c)

biologický majetok držaný nájomcami v rámci finančných lízingov (pozri IAS 41 Poľnohospodárstvo);

alebo

(d)

biologický majetok poskytovaný poskytovateľmi lízingu v rámci operatívnych lízingov (pozri IAS 41).

3.

Tento štandard platí pre zmluvy, ktoré prenášajú právo používať majetok, aj keď sa môžu od poskytovateľa lízingu vyžadovať podstatné služby týkajúce sa prevádzky alebo údržby takéhoto majetku. Tento štandard neplatí pre zmluvy, ktoré sú zmluvami o službách, ktoré neprenášajú právo používať majetok z jednej zmluvnej strany na druhú.

DEFINÍCIE

4.

Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v uvedených významoch:

Lízing je zmluva, pomocou ktorej poskytovateľ lízingu prevádza na nájomcu právo používať majetok na dohodnuté časové obdobie výmenou za platbu alebo sériu platieb. Finančný lízing je lízing, ktorý prevádza v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva majetku. Vlastnícke právo môže, ale nemusí byť nakoniec prevedené. Operatívny lízing je lízing iný ako finančný lízing. Nevypovedateľný lízing je lízing, ktorý je vypovedateľný len:

(a)

pri výskyte nejakej vzdialenej podmienenej skutočnosti;

(b)

so súhlasom poskytovateľa lízingu;

(c)

ak nájomca uzavrie novú lízingovú zmluvu na rovnaký alebo rovnocenný majetok s rovnakým poskytovateľom lízingu;

alebo

(d)

pri platbe takej dodatočnej sumy nájomcom, že na začiatku lízingu je pokračovanie lízingu primerane isté.

Začiatok lízingu je skorší z dátumu uzatvorenia lízingovej zmluvy a dátumu prijatia záväzku strán k základným podmienkam lízingu. K tomuto dátumu:

(a)

je lízing klasifikovaný ako operatívny alebo finančný lízing;

a

(b)

v prípade finančného lízingu sú stanovené sumy, ktoré by mali byť vykázané na začiatku doby lízingu.

Začiatok doby lízingu je dátum, od ktorého je nájomca oprávnený vykonávať svoje právo používať prenajatý majetok. Je to dátum prvotného vykázania lízingu (t.j. vykázania majetku, záväzkov, výnosov alebo nákladov vyplývajúcich z lízingu, podľa potreby). Doba lízingu je nevypovedateľné obdobie, na ktoré nájomca uzavrel zmluvu o nájme majetku spolu so všetkými ďalšími podmienkami, na ktoré má nájomca opciu pokračovať v nájme majetku za ďalšiu platbu alebo bez nej, pričom na začiatku lízingu je primerane isté, že nájomca túto opciu využije. Minimálne lízingové splátky sú platby počas doby lízingu, ktoré sú alebo môžu byť od nájomcu požadované, s vylúčením podmieneného nájomného, nákladov za služby a dane, ktoré majú byť platené poskytovateľom lízingu, a ktoré sú mu refundované, spoločne s:

(a)

pre nájomcu, všetkými sumami zaručenými nájomcom alebo osobou spriaznenou s nájomcom;

alebo

(b)

pre poskytovateľa lízingu, akoukoľvek zostatkovou hodnotou garantovanou poskytovateľovi lízingu:

(i)

nájomcom;

(ii)

osobou spriaznenou s nájomcom;

alebo

(iii)

treťou osobou, ktorá nie je spriaznená s poskytovateľom lízingu, a ktorá je finančne schopná vyrovnať záväzky podľa záruky.

Ak má však nájomca opciu na nákup majetku za cenu, o ktorej sa očakáva, že bude dostatočne nižšia ako reálna hodnota k dátumu, keď sa opcia stane uplatniteľnou, takže na začiatku lízingu je primerane isté, že opcia bude uplatnená, minimálne lízingové splátky obsahujú minimálne platby splatné počas doby lízingu až do predpokladaného dátumu využitia tejto kúpnej opcie a platbu požadovanú pri využití tejto opcie. Reálna hodnota je suma, za ktorú môže byť vymenený majetok, alebo vyrovnaný záväzok v nezávislej transakcii medzi informovanými súhlasiacimi stranami. Ekonomická životnosť je buď:

(a)

obdobie, počas ktorého sa očakáva, že majetok bude ekonomicky použiteľný jedným alebo viacerými používateľmi;

alebo

(b)

počet výrobkov alebo podobných jednotiek, u ktorých sa očakáva, že budú získané z majetku jedným alebo viacerými používateľmi.

Doba použiteľnosti je odhadnuté zostávajúce obdobie od začiatku doby lízingu, bez obmedzenia dĺžkou doby lízingu, počas ktorého sa očakáva, že ekonomické úžitky obsiahnuté v majetku jednotka spotrebuje. Zaručená zostatková hodnota je:

(a)

pre nájomcu, tá časť zostatkovej hodnoty, ktorá je zaručená nájomcom alebo osobou spriaznenou s nájomcom (suma záruky je maximálnou sumou, ktorá by sa mohla stať, v každom prípade, splatnou);

a

(b)

pre poskytovateľa lízingu, tá časť zostatkovej hodnoty, ktorá je zaručená nájomcom alebo treťou osobou, ktorá nie je spriaznená s poskytovateľom lízingu, a ktorá je finančne schopná vyrovnať záväzky podľa záruky.

Nezaručená zostatková hodnota je ten podiel zostatkovej hodnoty prenajatého majetku, realizácia ktorého poskytovateľom lízingu nie je zaistená alebo je zaručená len osobou spriaznenou s poskytovateľom lízingu. Počiatočné priame náklady sú zvýšené náklady, ktoré sú priamo priradené rokovaniu a dojednávaniu lízingu, okrem tých nákladov, ktoré sú vynaložené výrobcom alebo obchodníkmi ako poskytovateľmi lízingu. Hrubá investícia do lízingu je súhrn:

(a)

minimálnych lízingových splátok platených poskytovateľovi lízingu v rámci finančného lízingu,

a

(b)

nezaručenej zostatkovej hodnoty vzniknutej poskytovateľovi lízingu.

Investícia do lízingu je hrubá investícia do lízingu diskontovaná implicitnou úrokovou mierou lízingu. Nerealizovaný finančný výnos je rozdiel medzi:

(a)

hrubou investíciou do lízingu,

a

(b)

investíciou do lízingu.

Implicitná úroková miera lízingu je diskontná miera, ktorá na začiatku lízingu zapríčiňuje, že agregovaná súčasná hodnota (a) minimálnych lízingových splátok a (b) nezaručenej zostatkovej hodnoty sa rovná sume (i) reálnej hodnoty prenajatého majetku a (ii) počiatočných priamych nákladov poskytovateľa lízingu. Zvýšená úroková sadzba pôžičky nájomcu je úroková miera, ktorú by nájomca musel zaplatiť za podobný lízing alebo, ak sa to nedá určiť, miera, pri ktorej by si mohol nájomca na začiatku lízingu vypožičať finančné prostriedky na nákup majetku, na podobné obdobie a s podobnou zárukou. Podmienené nájomné je tá časť lízingových splátok, ktorá nie je stanovená fixnou sumou, ale je založená na budúcej hodnote faktora, ktorý sa mení inak ako len tokom času (napr. percento budúceho predaja, rozsah budúceho použitia, budúce cenové indexy, budúce trhové úrokové miery).

5.

Lízingová zmluva alebo záväzok môže obsahovať ustanovenie o úprave lízingových splátok podľa zmien výrobných alebo obstarávacích nákladov prenajatého majetku alebo podľa zmien ocenenia nákladov alebo hodnoty, akými sú všeobecné cenové hladiny, alebo nákladov poskytovateľa lízingu na financovanie lízingu počas obdobia medzi začiatkom lízingu a začiatkom doby lízingu. V takom prípade sa takéto zmeny na účely tohto štandardu považujú za účinné od začiatku lízingu.

6.

Definícia lízingu zahŕňa zmluvy na nájom majetku, ktoré obsahujú ustanovenie dávajúce nájomcovi opciu na získanie vlastníckeho práva na majetok, na základe splnenia dohodnutých podmienok. Tieto zmluvy sú niekedy známe ako nájomné kúpne zmluvy.

KLASIFIKÁCIA LÍZINGOV

7.

Klasifikácia lízingov prijatá v tomto štandarde je založená na rozsahu, v ktorom riziká a odmeny plynúce z vlastníctva prenajatého majetku spočívajú na nájomcovi alebo poskytovateľovi lízingu. Riziká zahrňujú možnosti strát z nevyužitej kapacity alebo technologického zastarávania a z kolísania v návratnosti spôsobeného meniacimi sa ekonomickými podmienkami. Odmeny môžu byť reprezentované očakávaním ziskovej činnosti počas ekonomickej životnosti majetku a prírastkom zo zhodnotenia alebo z realizácie zostatkovej hodnoty.

8.

Lízing je klasifikovaný ako finančný lízing, ak prevádza v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva. Lízing je klasifikovaný ako operatívny lízing, ak neprevádza v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva.

9.

Pretože transakcia medzi poskytovateľom lízingu a nájomcom je založená na lízingovej zmluve medzi nimi, je vhodné použiť zhodné definície. Použitie týchto definícií na rozdielne okolnosti poskytovateľa lízingu a nájomcu môže mať niekedy za následok, že rovnaký lízing je nimi klasifikovaný odlišne. Napríklad k tomu môže dôjsť, ak má poskytovateľ lízingu úžitky zo zostatkovej hodnoty zaručenej osobou, ktorá nie je spriaznená s nájomcom.

10.

Či je lízing finančným lízingom alebo operatívnym lízingom, to závisí skôr od obsahu transakcie než od formy zmluvy. (1) Príklady situácií, ktoré by za normálnych okolností individuálne alebo v kombinácii viedli k lízingu klasifikovanému ako finančný lízing, sú:

(a)

lízing prevádza vlastníctvo majetku na nájomcu koncom doby lízingu;

(b)

nájomca má opciu na kúpu majetku za cenu, u ktorej sa očakáva, že bude podstatne nižšia ako reálna hodnota k dátumu, kedy sa opcia stáva uplatniteľnou, takže na začiatku lízingu je primerane isté, že opcia bude využitá;

(c)

doba lízingu je na podstatnú časť ekonomickej životnosti majetku, aj keď nedôjde k prevodu vlastníckeho práva;

(d)

na začiatku lízingu je súčasná hodnota minimálnych lízingových splátok prinajmenšom v podstate celou reálnou hodnotou prenajatého majetku;

(e)

prenajatý majetok má takú zvláštnu podstatu, že bez väčších úprav ho môže použiť len nájomca.

11.

Ukazovatele situácií, ktoré by mohli individuálne alebo v kombinácii tiež viesť k lízingu klasifikovanému ako finančný lízing, sú:

(a)

ak nájomca môže zrušiť lízing, straty poskytovateľa lízingu spojené s jeho zrušením znáša nájomca;

(b)

prírastky alebo straty z kolísania v reálnej hodnote zostatku pripadnú nájomcovi (napríklad vo forme nájomného rabatu rovnajúcemu sa výťažku z predaja ku koncu lízingu);

a

(c)

nájomca má schopnosť pokračovať v lízingu v sekundárnom období za nájomné, ktoré je podstatne nižšie ako trhové nájomné.

12.

Príklady a ukazovatele v odsekoch 10 a 11 nie sú vždy jednoznačné. Ak je z iných funkcií zrejmé, že lízing neprevádza v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva, je lízing klasifikovaný ako operatívny lízing. To môže nastať napríklad vtedy, ak sa vlastníctvo majetku prevádza na konci lízingu za variabilnú platbu rovnajúcu sa jej aktuálnej reálnej hodnote, alebo ak v dôsledku podmieneného nájomného nájomca nemá v podstate všetky také riziká a odmeny.

13.

Klasifikácia lízingu je uskutočnená na začiatku lízingu. Ak v akomkoľvek čase nájomca a poskytovateľ lízingu súhlasia so zmenou podmienok lízingu inak ako obnovením lízingu spôsobom, ktorý by mohol mať za následok odlišnú klasifikáciu lízingu podľa kritérií v odsekoch 7-12, hoci zmenené podmienky boli v skutočnosti už na začiatku lízingu, revidovaná zmluva je považovaná za novú zmluvu počas doby jej platnosti. Zmeny v odhadoch (napríklad zmeny pri odhadoch ekonomickej životnosti alebo zostatkovej hodnoty prenajatého majetku) alebo zmeny v okolnostiach (napríklad nedodržanie záväzkov nájomcom), nedávajú však dôvod pre vznik novej klasifikácie lízingu na účtovné účely.

14.

Lízingy pozemkov a budov sú klasifikované ako operatívne alebo finančné lízingy rovnakým spôsobom ako lízingy iného majetku. Charakteristikou pozemkov však je, že pozemok má bežne neobmedzenú ekonomickú životnosť, a ak sa neočakáva, že vlastníctvo prejde na nájomcu koncom doby lízingu, nájomca bežne nezíska v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva, pričom v tom prípade bude lízing pozemkov operatívnym lízingom. Platba vykonaná pri dojednaní alebo získaní lízingovej držby, ktorá je zaúčtovaná ako operatívny lízing predstavuje predplatené lízingové splátky, ktoré sa odpisujú počas doby lízingu v súlade s modelom poskytovaných úžitkov.

15.

Prvky pozemkov a budov v lízingu pozemkov a budov sú na účely klasifikácie lízingu posudzované oddelene. Ak sa očakáva, že vlastnícke právo k obom prvkom prejde na nájomcu koncom doby lízingu, obidva prvky sú klasifikované ako finančný lízing, bez ohľadu na to, či sú analyzované ako jeden lízing alebo dva lízingy, pokiaľ však nie je z iných funkcií zrejmé, že lízing neprevádza v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva jedného alebo obidvoch prvkov. Keď má pozemok neobmedzenú ekonomickú životnosť, je prvok pozemku klasifikovaný ako operatívny lízing, pokiaľ sa však neočakáva, že vlastníctvo prejde na nájomcu koncom doby lízingu v súlade s odsekom 14. Prvok budov je klasifikovaný ako finančný alebo operatívny lízing v súlade s odsekmi 7-13.

16.

Keď je to potrebné pre klasifikáciu a účtovanie lízingu pozemkov a budov, minimálne lízingové splátky (vrátane jednorázových platieb vopred) sú alokované medzi prvky pozemkov a budov v pomere podľa relatívnych reálnych hodnôt nárokov nájomcu na prvok pozemkov a prvok budov v lízingu na začiatku lízingu. Ak lízingové splátky nemôžu byť spoľahlivo alokované medzi tieto dva prvky, celý lízing je klasifikovaný ako finančný lízing, pokiaľ nie je isté, že obidva prvky sú operatívnym lízingom, a v tom prípade je celý lízing klasifikovaný ako operatívny lízing.

17.

Pri lízingu pozemkov a budov, pri ktorom je hodnota, ktorá by bola pre prvok pozemkov prvotne vykázaná v súlade s odsekom 20, nevýznamná, pozemky a budovy môžu byť na účely klasifikácie lízingu považované za jeden celok a klasifikované ako finančný alebo operatívny lízing v súlade s odsekmi 7-13. V takom prípade sa ekonomická životnosť budov považuje za ekonomickú životnosť celého prenajatého majetku.

18.

Samostatné oceňovanie prvkov pozemkov a budov sa nevyžaduje, ak je nárok nájomcu na pozemky aj budovy klasifikovaný ako investície v nehnuteľnostiach v súlade s IAS 40 a používa sa model reálnej hodnoty. Detailné kalkulácie sa pre toto ohodnotenie vyžadujú iba vtedy, ak je klasifikácia jedného alebo oboch prvkov inak neistá.

19.

V súlade s IAS 40 je možné, aby nájomca klasifikoval majetkový nárok v rámci operatívneho lízingu ako investície v nehnuteľnostiach. V takom prípade je majetkový nárok účtovaný ako keby išlo o finančný lízing a okrem toho sa na vykázaný majetok použije model reálnej hodnoty. Nájomca pokračuje v účtovaní lízingu ako finančnom lízingu, aj keď následná udalosť zmení podstatu majetkového nároku nájomcu tak, že už nie je klasifikovaný ako investície v nehnuteľnostiach. Toto nastane, ak nájomca napríklad:

(a)

používa nehnuteľnosť, ktorá je potom prevedená medzi nehnuteľnosti používané vlastníkom v nákladoch vo výške jej reálnej hodnoty v deň zmeny užívania;

alebo

(b)

poskytne sublízing, ktorý prevádza v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva na nespriaznenú tretiu osobu. Takýto sublízing účtuje nájomca ako finančný lízing poskytnutý tretej osobe, hoci môže byť účtovaný ako operatívny lízing treťou osobou.

LÍZINGY V ÚČTOVNÝCH ZÁVIERKACH NÁJOMCOV

Finančné lízingy

Prvotné vykazovanie

20.

Na začiatku doby lízingu, nájomcovia vykážu finančné lízingy ako majetok a záväzky vo svojich súvahách v sumách rovnajúcich sa reálnej hodnote prenajatého majetku alebo, ak je nižšia, súčasnej hodnote minimálnych lízingových splátok stanovenej na začiatku lízingu. Diskontným faktorom pri výpočte súčasnej hodnoty minimálnych lízingových splátok je implicitná úroková miera lízingu, ak je možné ju určiť, a ak nie, použije sa zvýšená úroková sadzba pôžičky nájomcu. Akékoľvek počiatočné priame náklady nájomcu sa pripočítajú k sume vykázanej ako majetok.

21.

Transakcie a iné udalosti sú účtované a prezentované v súlade s ich podstatou a finančnou realitou a nie výlučne s ich právnou formou. Aj keď je právna forma lízingovej zmluvy taká, že nájomca nemôže získať právny nárok na prenajatý majetok, v prípade finančných lízingov sú podstata a finančná skutočnosť také, že nájomca získava ekonomické úžitky z používania prenajatého majetku počas hlavnej časti jeho ekonomickej životnosti výmenou za vstúpenie do záväzku zaplatiť za toto právo sumu približujúcu sa na začiatku lízingu k reálnej hodnote majetku a súvisiacemu finančnému poplatku.

22.

Ak takéto lízingové transakcie nie sú odzrkadlené v súvahe nájomcu, sú ekonomické zdroje a úroveň záväzkov jednotky podhodnotené, čo skresľuje finančné ukazovatele. Je preto vhodné, aby bol finančný lízing vykázaný v súvahe nájomcu ako majetok, aj ako záväzok zaplatiť budúce lízingové splátky. Na začiatku doby lízingu sú majetok a záväzky z budúcich lízingových splátok vykázané v súvahe v rovnakých sumách okrem počiatočných priamych nákladov nájomcu, ktoré sa pripočítajú k sume vykázanej ako majetok.

23.

Nie je vhodné, aby boli záväzky za prenajatý majetok prezentované v účtovnej závierke ako odpočet z prenajatého majetku. Ak sa pri prezentácii záväzkov v súvahe rozlišuje medzi obežnými a neobežnými záväzkami, rovnaké rozlíšenie sa urobí pre lízingové záväzky.

24.

Počiatočné priame náklady často vznikajú v súvislosti so zvláštnymi činnosťami, akými sú rokovanie a zabezpečovanie lízingových dohôd. Náklady identifikované ako náklady priamo priraditeľné činnostiam vykonávaným nájomcom pre finančný lízing sa pripočítajú k sume vykázanej ako majetok.

Následné ocenenie

25.

Minimálne lízingové splátky sa rozdelia medzi finančný poplatok a zníženie nesplateného záväzku. Finančný poplatok sa rozloží do každého obdobia počas doby lízingu tak, aby sa vytvorila stála periodická úroková miera na zostávajúci zostatok záväzku. Podmienené nájomné sa účtuje na ťarchu nákladov v obdobiach, v ktorých vznikne.

26.

V praxi pri rozvrhnutí finančného poplatku do období počas doby lízingu môže nájomca použiť na zjednodušenie výpočtu niektoré formy odhadov.

27.

Finančný lízing vedie v každom období k odpisovým nákladom z odpisovateľného majetku, ako aj finančnému nákladu za každé účtovné obdobie. Zásada odpisovania pri odpisovateľnom prenajatom majetku sa zhoduje so zásadou pre odpisovateľný majetok, ktorý je vo vlastníctve, a vykázané odpisovanie sa vypočíta v súlade s IAS 16 Nehnuteľnosti, strojea zariadenia a IAS 38, Nehmotný majetok. Ak nie je primeraná istota, že nájomca získa vlastníctvo na konci doby lízingu, majetok sa plne odpíše počas doby lízingu alebo jeho doby použiteľnosti podľa toho, ktorá je kratšia.

28.

Suma odpisov prenajatého majetku je rozdelená na každé účtovné obdobie počas očakávanej doby použitia na systematickom základe zhodne so zásadou odpisovania prijatou nájomcom pre odpisovateľný majetok, ktorý je vo vlastníctve. Ak je primeraná istota, že nájomca získa vlastníctvo koncom doby lízingu, očakávané obdobie použitia je doba použiteľnosti majetku, inak sa majetok odpisuje za dobu lízingu alebo jeho dobu použiteľnosti podľa toho, ktorá je kratšia.

29.

Suma nákladov odpisov za majetok a finančného nákladu za obdobie je zriedkavo rovnaká ako lízingové splátky splatné za obdobie, a preto je nevhodné vykázať len splatné lízingové splátky ako náklad. Podľa toho je nepravdepodobné, že majetok a súvisiaci záväzok budú po začiatku doby lízingu v rovnakých sumách.

30.

Pri stanovení, či bola hodnota prenajatého majetku znížená, jednotka uplatňuje IAS 36 Zníženie hodnoty majetku.

31.

Nájomcovia vykonajú, okrem splnenia požiadaviek IAS 32 Finančné nástroje: Zverejnenie a prezentácia, pri finančných lízingoch nasledujúce zverejnenia:

(a)

za každú skupinu majetku, čistú účtovnú hodnotu k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha;

(b)

porovnanie medzi celkovou sumou budúcich minimálnych lízingových splátok k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, a ich súčasnou hodnotou. Okrem toho, jednotka zverejní celkovú hodnotu budúcich minimálnych lízingových splátok k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, a ich súčasnú hodnotu pre každé z nasledujúcich období:

(i)

do jedného roka;

(ii)

viac ako jeden rok, ale najviac päť rokov;

(iii)

viac ako päť rokov.

(c)

podmienené nájomné vykázané ako náklad za obdobie;

(d)

celková suma budúcich minimálnych sublízingových splátok, u ktorých sa očakáva, že budú prijaté podľa nevypovedateľných sublízingov k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha;

(e)

všeobecný popis nájomcových podstatných lízingových dohôd vrátane, ale nie s obmedzením na nasledujúce:

(i)

základ, na ktorom je určené splatné podmienené nájomné;

(ii)

existencia a podmienky obnovy alebo kúpnych opcií a podmienky automatického zvyšovania;

a

(iii)

obmedzenia uložené lízingovými dohodami, ako sú obmedzenia týkajúce sa dividend, dodatočného dlhu a ďalšieho lízingu.

32.

Okrem toho, pre nájomcov majetku prenajatého v rámci finančných lízingov platia požiadavky na zverejnenie v súlade s IAS 16, IAS 36, IAS 38, IAS 40 a IAS 41.

Operatívne lízingy

33.

Lízingové splátky podľa operatívneho lízingu sa vykážu ako náklad na rovnomernom základe počas doby lízingu, ak iný systematický základ nezodpovedá viac časovému modelu používateľovho úžitku  (2) .

34.

Pre operatívne lízingy, sú lízingové splátky (okrem nákladov za služby ako je poistenie a údržba) vykázané ako náklad na rovnomernom základe, ak iný systematický základ viac nezodpovedá časovému modelu používateľovho úžitku, aj keď splátky nie sú na takomto základe.

35.

Nájomcovia, okrem splnenia požiadaviek IAS 32, vykonajú pri operatívnych lízingoch nasledujúce zverejnenia:

(a)

celková suma budúcich minimálnych lízingových splátok podľa nevypovedateľných operatívnych lízingov za každé z nasledujúcich období:

(i)

do jedného roka;

(ii)

viac ako jeden rok, ale najviac päť rokov;

(iii)

viac ako päť rokov.

(b)

celková suma budúcich minimálnych sublízingových splátok, u ktorých sa očakáva, že budú prijaté podľa nevypovedateľných sublízingov k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha;

(c)

lízingové a sublízingové splátky vykázané ako náklad za obdobie, s oddelenými sumami pre minimálne lízingové splátky, podmienené nájomné a sublízingové splátky.

(d)

všeobecný popis nájomcových podstatných lízingových dohôd, vrátane, ale nie s obmedzením na nasledujúce:

(i)

základ, na ktorom je určené splatné podmienené nájomné;

(ii)

existencia a podmienky obnovy alebo kúpnych opcií a podmienky automatického zvyšovania;

a

(iii)

obmedzenia uložené lízingovými dohodami, ako sú obmedzenia týkajúce sa dividend, dodatočného dlhu a ďalšieho lízingu.

LÍZINGY V ÚČTOVNÝCH ZÁVIERKACH POSKYTOVATEĽOV LÍZINGU

Finančné lízingy

Prvotné vykazovanie

36.

Poskytovatelia lízingu vykazujú vo svojich súvahách majetok držaný vo forme finančného lízingu a prezentujú ho ako pohľadávku v sume rovnajúcej sa investícii do lízingu.

37.

Podľa finančného lízingu sú v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z právneho vlastníctva prevedené poskytovateľom lízingu, a teda pohľadávky z lízingových splátok sa chápu u poskytovateľa lízingu ako zaplatenie istiny a finančný výnos, na vykonanie náhrady výdavkov poskytovateľa lízingu a odmeny poskytovateľovi lízingu za jeho investíciu a služby.

38.

Poskytovateľom lízingu často vzniknú počiatočné priame náklady a zahŕňajú sumy ako sú provízie, právne poplatky a interné náklady, ktoré sú zvýšené a priamo priraditeľné rokovaniu a dojednávaniu lízingu. Z nich sú vylúčené všeobecné prevádzkové náklady, ako sú tie, ktoré vytvárajú tímy predaja a marketingu. Pri finančných lízingoch, okrem tých ktoré zahŕňajú výrobcov alebo obchodníkov ako poskytovateľov lízingu, sú počiatočné priame náklady zahrnuté v prvotnom ocenení pohľadávky z finančného lízingu a znižujú sumu výnosu vykázaného počas doby lízingu. Implicitná úroková miera lízingu je definovaná takým spôsobom, že počiatočné priame náklady sú automaticky zahrnuté do pohľadávky z finančného lízingu a nie je potrebné pripočítať ich samostatne. Náklady vynaložené výrobcom alebo obchodníkmi ako poskytovateľmi lízingu v súvislosti s rokovaním a dojednávaním lízingu sú vylúčené z definície počiatočných priamych nákladov. Z toho dôvodu sú vylúčené z investície do lízingu a vykážu sa ako náklad pri vykazovaní zisku z predaja, čo je pri finančnom lízingu zvyčajne na začiatku doby lízingu.

Následné ocenenie

39.

Vykázanie finančného výnosu je založené na modeli odrážajúcom stálu periodickú mieru návratnosti investície poskytovateľa lízingu do finančného lízingu.

40.

Cieľom poskytovateľa lízingu je rozdeliť finančný výnos za dobu lízingu na systematickom a racionálnom základe. Toto rozvrhnutie výnosu je založené na modeli odrážajúcom stálu periodickú mieru návratnosti investície poskytovateľa lízingu do finančného lízingu. Lízingové splátky súvisiace s obdobím, okrem nákladov za služby, sú uplatňované oproti hrubej investícii do lízingu tak, aby znížili tak istinu, ako aj nerealizovaný finančný výnos.

41.

Odhadnuté nezaručené zostatkové hodnoty použité pri počítaní hrubej investície poskytovateľa lízingu do lízingu sú pravidelne prehodnocované. Ak sa vykonalo zníženie v odhadovanej nezaručenej zostatkovej hodnote, rozvrhnutie výnosu za dobu lízingu je revidované a okamžite sa vykáže prípadná redukcia vzhľadom na časovo rozlíšené sumy.

42.

Výrobca alebo obchodníci ako poskytovatelia lízingu vykážu zisk alebo stratu za obdobie v súlade so zásadou, ktorú sleduje jednotka pri priamych predajoch. Ak sú určené umelo nízke úrokové miery, zisk z predaja sa obmedzí na výšku, ktorá by sa použila, ak by sa účtovala trhová úroková miera. Náklady vynaložené výrobcom alebo obchodníkmi ako poskytovateľmi lízingu v súvislosti s rokovaním a dojednávaním lízingu sa vykážu ako náklad pri vykazovaní zisku z predaja.

43.

Výrobcovia alebo obchodníci často ponúkajú zákazníkom voľbu kúpy alebo lízingu majetku. Finančný lízing majetku výrobcom alebo obchodníkom ako poskytovateľom lízingu spôsobuje vznik dvoch typov výnosu:

(a)

zisk alebo strata zodpovedajúca zisku alebo strate vyplývajúcej z priameho predaja prenajatého majetku za bežné predajné ceny, odrážajúce akýkoľvek uplatniteľný objemový alebo obchodný rabat;

a

(b)

finančný výnos za dobu lízingu.

44.

Výnos z predaja vykázaný na začiatku doby lízingu výrobcom alebo obchodníkom ako poskytovateľom lízingu je reálna hodnota majetku alebo, ak je nižšia, tak súčasná hodnota minimálnych lízingových splátok zostávajúcich z časového rozlišovania poskytovateľovi lízingu, vypočítaná pri trhovej úrokovej miere. Náklad na predaj vykazovaný na začiatku doby lízingu je nákladová alebo účtovná hodnota, ak sú odlišné, prenajatého majetku mínus súčasná hodnota nezaručenej zostatkovej hodnoty. Rozdiel medzi tržbou z predaja a nákladom na predaj je zisk z predaja, ktorý je vykazovaný v súlade so zásadou jednotky pre priame predaje.

45.

Výrobca alebo obchodníci ako poskytovatelia lízingu niekedy stanovia umelo nízke úrokové miery, aby prilákali zákazníkov. Použitie takýchto mier by mohlo mať za následok nadmerný podiel výnosu z transakcie, ktorá je vykázaná v čase predaja, na celkovej sume výnosu. Ak sú určené umelo nízke úrokové miery, zisk z predaja sa obmedzí na výšku, ktorá by sa použila, ak by sa účtovala trhová úroková miera.

46.

Náklady vynaložené výrobcom alebo obchodníkom ako poskytovateľom lízingu v súvislosti s rokovaním a dojednávaním finančného lízingu sa vykážu ako náklad na začiatku doby lízingu, pretože súvisia najmä so ziskom z predaja výrobcu alebo obchodníka.

47.

Poskytovatelia lízingu okrem splnenia požiadaviek IAS 32, zverejnia pri finančných lízingoch nasledovné:

(a)

vzájomné porovnanie medzi hrubou investíciou do lízingu k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, a súčasnou hodnotou minimálnych lízingových splátok k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Okrem toho jednotka zverejní hrubú investíciu do lízingu a súčasnú hodnotu splatných minimálnych lízingových splátok k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, za každé z nasledujúcich období:

(i)

do jedného roka;

(ii)

viac ako jeden rok, ale najviac päť rokov;

(iii)

viac ako päť rokov.

(b)

nerealizovaný finančný výnos.

(c)

nezaručené zostatkové sumy zostávajúce z časového rozlišovania poskytovateľovi lízingu.

(d)

akumulované príspevky pre nevymožiteľné pohľadávky minimálnych lízingových splátok.

(e)

podmienené nájomné vykázané ako výnos za obdobie.

(f)

všeobecný opis podstatných lízingových dohôd poskytovateľa lízingu.