Smernica Rady

z 21. januára 1980

o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v oblasti pôrodnej asistencie a o opatreniach na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby

(80/154/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o zriadení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej články 47, 59 a 66,

so zreteľom na návrhy Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže v zmysle ustanovení zmluvy je zakázané po ukončení prechodného obdobia akékoľvek diskriminačné konanie na základe štátnej príslušnosti v súvislosti s usadením sa a poskytovaním služieb; keďže podstata takéhoto správania na základe štátnej príslušnosti platí obzvlášť pri udeľovaní oprávnenia vyžadovaného pre vykonávanie praxe pôrodnej asistentky ako aj pre registráciu alebo členstvo v profesijných organizáciách alebo orgánoch;

keďže sa však javí žiaduce, aby sa zaviedli niektoré ustanovenia na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby spojené s činnosťou pôrodnej asistentky;

keďže v zmysle zmluvy sa od členských štátov žiada, aby neuskutočnili nijaké kroky, ktoré by mohli viesť k skresleniu podmienok hospodárskej súťaže;

keďže článok 57 ods. 1 zmluvy stanovuje vydávanie smerníc o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladoch o formálnych kvalifikáciách;

keďže sa zdá byť vhodné, aby sa súčasne so vzájomným uznávaním diplomov prijalo opatrenie na koordináciu podmienok, ktorými sa riadi výučba pôrodných asistentiek; vzhľadom na to, že takáto koordinácia je predmetom smernice 80/155/EHS [4];

keďže v členských štátoch zákon zakladá právo začať a vykonávať činnosť pôrodnej asistentky na základe vlastníctva diplomu pôrodnej asistentky;

keďže, s ohľadom na vlastnenie formálneho osvedčenia o absolvovaní výučby — pretože smernica o vzájomnom uznávaní diplomov nevytvára rovnocennosť vzdelaní potvrdených takýmito diplomami — musí byť užívanie takýchto kvalifikácií autorizované iba v jazyku členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza;

keďže na uľahčenie aplikácie tejto smernice národnými orgánmi môžu členské štáty uložiť, aby osoba, ktorá spĺňa podmienky výučby vyžadovanej touto smernicou predložila okrem osvedčenia o formálnych kvalifikáciách ešte osvedčenie vydané príslušnými orgánmi jej krajiny pôvodu alebo krajiny, z ktorej prichádza, o tom, že na príslušné osvedčenia o formálnych kvalifikáciách sa vzťahuje táto smernica;

keďže v prípade poskytovania služieb by vyžadovanie registrácie alebo členstva v profesijných organizáciách alebo orgánoch, vzhľadom na permanentnú povahu danej činnosti v hostiteľskej krajine mohlo byť prekážkou pre osobu, ktorá hodlá danú činnosť vykonávať dočasne; keďže by preto malo byť takéto ustanovenie zrušené; keďže by ale mala byť garantovaná kontrola pracovnej etiky, za ktorú sú zodpovedné tieto profesijné organizácie alebo orgány; keďže by sa malo zabezpečiť, aby v zmysle článku 62 zmluvy mohla byť príslušná osoba vyzvaná, aby predložila príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu ďalšie údaje o poskytovaní služieb;

keďže v súvislosti s požiadavkami týkajúcimi sa bezúhonnosti a dobrej povesti treba rozlišovať medzi požiadavkami, ktoré musia uchádzači splniť pri začatí vykonávania činnosti a požiadavkami, ktoré musia plniť pri jej ďalšom vykonávaní;

keďže v súvislosti s činnosťou pôrodných asistentiek v pracovno-právnom vzťahu nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva [5] neobsahuje nijaké špecifické ustanovenia ohľadne bezúhonnosti alebo dobrej povesti, pracovnej etiky alebo používania titulu pre ním uvádzané profesie; keďže sa takéto pravidlá v jednotlivých členských štátov aplikujú alebo môžu aplikovať tak na osoby v pracovno-právnom vzťahu ako aj na osoby samostatne zárobkovo činné; keďže vo všetkých členských štátoch je činnosť pôrodných asistentiek podmienená vlastníctvom diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o vzdelaní v oblasti pôrodnej asistencie; keďže takúto činnosť vykonávajú tak osoby v pracovno-právnom vzťahu ako aj osoby samostatne zárobkovo činné, alebo tie isté osoby v oboch postaveniach v priebehu ich profesionálnej kariéry; keďže, majúc na zreteli čo najúčinnejšiu podporu slobodného pohybu týchto odborne vzdelaných osôb v rámci spoločenstva, sa preto javí potrebným rozšíriť platnosť tejto smernice aj na pôrodné asistentky v pracovnoprávnom vzťahu,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

RÁMEC

Článok 1

1. Táto smernica sa vzťahuje na činnosti pôrodných asistentiek definovaných každým členským štátom, bez toho, aby bol dotknutý článok 4 smernice 80/155/EHS, vykonávané pod nasledujúcimi profesijnými titulmi:

v Spolkovej republike Nemecko:

- "Hebamme";

v Belgicku:

- "accoucheuse/vroedvrouw";

v Dánsku:

- "jordemoder";

vo Francúzsku:

- "sage-femme";

v Írsku

- midwife

v Taliansku:

- "ostetrica";

v Luxembursku:

- "sage-femme";

v Holandsku:

- "verloskundige";

v Spojenom kráľovstve:

- midwife

KAPITOLA II

DIPLOMY, OSVEDČENIA A INÉ DOKLADY O FORMÁLNYCH KVAIFIKÁCIÁCH V OBLASTI PÔRODNEJ ASISTENCIE

Článok 2

1. Každý členský štát musí uznávať diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách v oblasti pôrodnej asistencie udelené štátnym príslušníkom členských štátov inými členskými štátmi, ktoré sú uvedené v článku 3, ktorý v minimálnej miere uplatňuje obsah článku 1 ods. 1, 3 a 4 smernice 80/155/EHS, a splňujúce jednu z týchto podmienok:

- celodenná výučba v pôrodnej asistencií po dobu najmenej troch rokov:

- vlastníctvo diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o formálnych kvalifikáciách, oprávňujúcich na prijatie na univerzitu alebo na výukové zariadenie univerzitného typu alebo — ak je toto vylúčené — osvedčujúce rovnocennú úroveň vedomostí,

- alebo, ak po ňom nasleduje odborná prax, ktorá sa potvrdzuje osvedčením vydaným v zmysle článku 4 tejto smernice

- celodenná výučba v pôrodnej asistencií v trvaní najmenej dvoch rokov alebo 3600 hodín, za podmienky vlastnenia diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o formálnych kvalifikáciách zdravotnej sestry zodpovednej za všeobecnú zdravotnú starostlivosť v zmysle článku 3 smernice 77/452/EHS [6],

- celodenná výučba v pôrodnej asistencií v trvaní najmenej 18 mesiacov alebo 3000 hodín, za podmienky vlastnenia diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o formálnych kvalifikáciách zdravotnej sestry zodpovednej za všeobecnú zdravotnú starostlivosť v zmysle článku 3 smernice 77/452/EHS, po ktorej nasleduje odborná prax, o ktorej sa vydáva osvedčenie v zmysle článku 4 tejto smernice.

2. Každý členský štát, pokiaľ ide o právo začať a ďalej vykonávať činnosti pôrodnej asistentky v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, vydáva diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách majúce na jeho území rovnakú platnosť ako dokumenty vydané iným členským štátom.

Článok 3

Diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách uvedené v článku 2 sú nasledujúce:

a) v Spolkovej republike Nemecko:

- "Hebammeprüfungszeugnis" (vysvedčenie o skúške pôrodnej asistentky) udelené skúšobnou komisiou ustanovenou štátom,

- osvedčenia vydané príslušnými orgánmi v Spolkovej republike Nemecko, ktoré konštatujú, že diplomy udelené po 8. máji 1945 príslušnými orgánmi Nemeckej demokratickej republiky sa uznávajú ako rovnocenné s tými, ktoré sú uvedené v prvom odseku,

b) v Belgicku:

"diplôme d'accoucheuse/vroedvrouwdiploma" udelené školami zriadenými alebo schválenými štátom prostredníctvom "Jury central" (ústrednou skúšobnou komisiou),

c) v Dánsku:

"bevis for bestået jordemodereksamen", ktorý udelila "Denmarks Jordemoderskole",

d) vo Francúzsku:

štátom udelený "Diplôme de sage-femme",

e) v Írsku:

osvedčenie pôrodnej asistentky udelené komisiou "An Bord Altranais",

f) v Taliansku:

"diploma d'ostetrica" udelený niektorou zo škôl schválených štátom,

g) v Luxembursku:

"diplôme de sage-femme" udelený ministrom zdravotníctva na základe rozhodnutia skúšobnej komisie,

h) v Holandsku:

"vroedvrouwdiploma" udelený štátom poverenou skúšobnou komisiou,

i) v Spojenom kráľovstve:

osvedčenie o zapísaní do "Roll of Midwives", ktoré udeľuje v Anglicku a vo Walese "Central Midwives Board for England and Wales", v Škótsku "Central Midwives Board for Scotland" a v Severnom Írsku "Northern Ireland Council for Nurses and Midwives".

Článok 4

Osvedčenie uvedené v článku 2 sa vydáva zo strany príslušných orgánov členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza. Dokazuje, že držiteľka po kvalifikácii na činnosť pôrodnej asistentky uspokojivým spôsobom vykonávala všetky činnosti pôrodnej asistentky v nemocnici alebo v inom zdravotníckom zariadení oprávnenom na vykonávanie tejto činnosti po dobu, ktorej trvanie sa stanovuje takto:

- dva roky v prípade uvedenom v druhej podzarážke prvej zarážky článku 2 ods. 1,

- jeden rok v prípade uvedenom v tretej zarážke článku 2 ods. 1

KAPITOLA III

NADOBUDNUTÉ PRÁVA

Článok 5

1. V prípade štátnych príslušníkov členských štátov, ktorých diplomy, osvedčenia alebo iné doklady o formálnych kvalifikáciách nespĺňajú všetky minimálne požiadavky výučby uvedené v článku 1 smernice 80/155/EHS, musí každý členský štát uznať ako dostačujúci doklad diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách pôrodných asistentiek udelené príslušnými členskými štátmi pred uverejnením tejto smernice nie viac ako šesť rokov po jej uverejnení, ak je tento doklad doplnený osvedčením konštatujúcim, že uvedení štátni príslušníci účinne a v súlade s právnymi predpismi vykonávali uvedené činností po dobu najmenej troch rokov v priebehu obdobia piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

2. V prípade štátnych príslušníkov členského štátu, ktorého diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách vyhovujú všetkým minimálnym požiadavkám na výučbu v zmysle článku 1 smernice 80/155/EHS, avšak na základe článku 2 tejto smernice môžu byť uznané, iba ak ich dopĺňa osvedčenie o odbornej praxi uvedenej v článku 4, musí každý členský štát uznávať ako dostatočný dôkaz diplomy, osvedčenia alebo iné doklady o formálnych kvalifikáciách pôrodných asistentiek, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, ak sú doplnené osvedčením, v ktorom sa konštatuje, že títo štátni príslušníci účinne a v súlade s právnymi predpismi vykonávali uvedené činnosti po dobu najmenej dvoch rokov počas obdobia piatich rokov pred dátumom vydania uvedeného osvedčenia.

KAPITOLA IV

POUŽÍVANIE AKADEMICKÉHO TITULU

Článok 6

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 15 musia členské štáty zabezpečiť, aby štátni príslušníci členských štátov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článkoch 2 a 5, mali právo používať zákonný akademický titul, pokiaľ nie je identický s profesijným titulom, prípadne jeho skratku zaužívanú v členskom štáte ich pôvodu, a to v jazyku alebo jazykoch príslušného štátu. Hostiteľské členské krajiny môžu požadovať, aby za týmto titulom nasledoval názov a miesto udelenia alebo skúšobnej komisie, ktorá titul udelila.

2. Ak akademický titul používaný v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza možno v hostiteľskom členskom štáte mylne zameniť s titulom, ktorý si vyžaduje ďalší vzdelávanie, ktoré dotknutá osoba neabsolvovala, môže hostiteľský členský štát požadovať od dotknutej osoby, aby používala titul nadobudnutý v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, odkiaľ dotknutá osoba prichádza, vo vhodnej forme, ktorú určí hostiteľský členský štát.

KAPITOLA V

USTANOVENIA NA UĽAHČENIE ÚČINNÉHO UPLATŇOVANIA PRÁVA USADIŤ SA A SLOBODY POSKYTOVAŤ SLUŽBY V ODBORE PÔRODNEJ ASISTENTKY

A. Osobitné ustanovenia o práve usadiť sa

Článok 7

1. Hostiteľský členský štát, ktorý pre prvé začatie výkonu činnosti podľa článku 1 od vlastných štátnych príslušníkov vyžaduje doklad o bezúhonnosti alebo dobrej povesti, uzná v prípade štátnych príslušníkov ostatných členských štátov ako postačujúci doklad osvedčenie vydané príslušným orgánom členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník pochádza, ktoré potvrdzuje, že požiadavky členského štátu pre začatie výkonu týkajúce sa bezúhonnosti dotknutej činnosti boli splnené.

2. Ak členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, nevyžaduje pre prvé začatie výkonu dotknutej činnosti doklad o bezúhonnosti alebo dobrej povesti, môže hostiteľský členský štát vyžadovať od štátnych príslušníkov členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, výpis z registra trestov, alebo ak to nie je možné, rovnocenný doklad vydaný príslušným orgánom členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza.

3. Ak sú hostiteľskému členskému štátu známe závažné a určité skutočnosti, ktoré sa pred usadením dotknutej osoby v tomto štáte stali mimo jeho územia a môžu mať vplyv na dotknutú činnosť, môže informovať členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza.

Členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, overí správnosť údajov, ak tieto môžu mať vplyv na dotknutú činnosť v tomto štáte. Orgány tohto štátu rozhodnú o povahe a rozsahu potrebného prešetrenia a informujú hostiteľský členský štát o dôsledkoch, ktoré vyvodia z informácií poskytnutých podľa odseku 1.

4. Členské štáty zabezpečia dôvernosť poskytnutých údajov.

Článok 8

1. Ak v členskom štáte platia ustanovenia, vychádzajúce z ustanovenia zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia, požadujúce osvedčenia o bezúhonnosti alebo dobrej povesti, vrátane ustanovení o disciplinárnom konaní v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny alebo odsúdenia za trestné činy, ktoré súvisia s výkonom ktorejkoľvek z činností uvedených v článku 1, musí členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza postúpiť hostiteľskému členskému štátu všetky potrebné informácie ohľadne opatrení alebo disciplinárnych alebo správnych konaní, týkajúcich sa dotknutej osoby, alebo ohľadne trestov, resp. pokút jej uložených pri výkone profesie v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza.

2. Ak má hostiteľský členský štát podrobné vedomosti o závažnej udalosti, ku ktorej došlo mimo územia tohto štátu pred zahájením činnosti dotknutej osoby v tomto štáte a ktorá môže ovplyvniť činnosť vykonávanú na jeho území, môže o tom informovať členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktoréhocudzí štátny príslušník prichádza.

Členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, musí overiť pravdivosť faktov, ktoré by mohli ovplyvniť v danom členskom štáte vykonávanie predmetnej činnosti. Orgány v tomto štáte musia rozhodnúť o povahe a rozsahu vyšetrovaní, ktoré sa majú vykonať a musia informovať hostiteľskú členskú krajinu o každom následnom postupe, ktorý podniknú na základe informácie, ktorú postúpili v súlade s odsekom 1.

3. Členský štát zabezpečí dôvernosť zasielaných informácií.

Článok 9

Ak hostiteľský členský štát od svojich štátnych príslušníkov, ktorí hodlajú začať alebo vykonávať činnosti uvedené v článku 1, požaduje predloženie osvedčenia o fyzickom alebo mentálnom zdraví, musí tento štát uznať ako dostatočný dôkaz uvedeného predloženie dokumentu vyžadovaného v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza.

Ak členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí príslušník prichádza, neukladá nijaké požiadavky tohto druhu tým, ktorí hodlajú začať alebo ďalej vykonávať predmetnú činnosť, musí hostiteľský členský štát akceptovať od takéhoto štátneho príslušníka osvedčenie vydané príslušným orgánom v danom štáte, ktorý zodpovedá osvedčeniam vydávaným v hostiteľskom členskom štáte.

Článok 10

Dokumenty vydané v zmysle článkov 7, 8 a 9 nemožno predkladať neskôr ako po uplynutí troch mesiacov od dátumu ich vydania.

Článok 11

1. Konanie o povolení dotknutej osoby začať akúkoľvek činnosť uvedenú v článku 1, v zmysle článkov 7, 8 a 9 musí byť skončené čo najskôr, nie neskoršie ako 3 mesiace po predložení všetkých dokumentov o dotknutej osobe, bez ohľadu na odklady spôsobené akýmkoľvek opravným prostriedkom vykonaným po ukončení tohto postupu.

2. prípadoch uvedených v článkoch 7 ods. 3 a 8 ods. 2 žiadosť o opätovné preskúmanie pozastaví obdobie stanovené v odseku 1.

Konzultované členské štáty sú povinné odpovedať v priebehu troch mesiacov.

Po doručení odpovede alebo po uplynutí stanovenej lehoty musí hostiteľská členská krajina pokračovať v postupe uvedenom v odseku 1.

Článok 12

Ak hostiteľský členský štát pre začatie a výkon jednej z činností uvedených v článku 1 vyžaduje od vlastných štátnych príslušníkov zloženie prísahy alebo čestné vyhlásenie a ak táto forma prísahy alebo čestného vyhlásenia nemôže byť použitá v prípade štátnych príslušníkov ostatných členských štátov, zabezpečí, aby bola dotknutým osobám umožnená iná vhodná a rovnocenná forma prísahy alebo čestného vyhlásenia.

B. Osobitné ustanovenia o slobode poskytovať služby

Článok 13

1. Ak členský štát od svojich vlastných štátnych príslušníkov hodlajúcich začať alebo ďalej vykonávať niektorú z činností uvedených v článku 1 vyžaduje autorizáciu alebo členstvo resp. registráciu v profesijnej organizácii alebo orgáne, musí tento členský štát v prípade poskytovania služieb vyňať štátnych príslušníkov iných členských štátov spod tejto povinnosti.

Dotknutá osoba bude poskytovať služby s tými istými právami a povinnosťami ako štátni príslušníci hostiteľskej členskej krajiny, rovnako ako sa podriadi pravidlám správania sa, zahrnutým v pracovno-právnych a administratívno-právnych predpisoch platných v tomto členskom štáte.

Ak hostiteľský členský štát príjme opatrenie v zmysle druhého pododseku alebo sa dozvie o skutočnostiach, ktoré sú v rozpore s týmito ustanoveniami, bezodkladne o tom bude informovať členský štát, v ktorom dotknutá osoba podniká.

2. Hostiteľský členský štát môže od dotknutej osoby požadovať, aby vopred vydala prehlásenie pred príslušnými orgánmi v súvislosti s poskytovaním služieb, ak je s tým spojený dočasný pobyt na jeho území.

V naliehavých prípadoch možno takéto prehlásenie urobiť aj dodatočne, čo najskôr po začatí poskytovania služieb.

3. V zmysle odsekov 1 a 2 môže hostiteľský členský štát požadovať od dotknutej osoby, aby dodala jeden alebo viac dokumentov s nasledujúcim obsahom:

- prehlásenie uvedené v odseku 2,

- osvedčenie, v ktorom sa konštatuje, že dotknutá osoba zákonne vykonáva predmetnú činnosť v členskom štáte, v ktorom je usadená,

- osvedčenie potvrdzujúce, že dotknutá osoba vlastní niektorý z diplomov, osvedčení alebo iných dokladov o formálnych kvalifikáciách príslušných pre poskytovanie predmetných služieb, ktoré sú uvedené v tejto smernici.

4. Dokument alebo dokumenty špecifikované v odseku 3 sa musia predložiť pred uplynutím lehoty 12 mesiacov po ich vydaní.

5. Ak členský štát dočasne alebo natrvalo zbaví, úplne alebo čiastočne, niektorého zo svojich štátnych príslušníkov alebo príslušníkov iného členského štátu usadených na jeho území práva vykonávať niektorú z činností uvedených v článku 1, musí, podľa potreby, zabezpečiť dočasné alebo trvalé odňatie osvedčenia uvedeného v druhej zarážke odseku 3.

Článok 14

Ak sa v hostiteľskom členskom štáte ako podmienka podnikania vyžaduje registrácia u verejnoprávnej inštitúcie sociálneho zabezpečenia na účely vysporiadania vyúčtovania služieb s orgánmi sociálneho poistenia, poskytnutých osobám poisteným v rámci sociálneho zabezpečenia, vyjme tento štát štátnych príslušníkov členských štátov usadených v inom členskom štáte spod tejto požiadavky v prípadoch poskytovania služieb, ktoré si vyžadujú cestovanie zo strany dotknutej osoby.

Dotknuté osoby však musia tomuto orgánu vopred poskytnúť informácie o vykonaných službách, alebo tak môžu v naliehavých prípadoch urobiť dodatočne.

C. Spoločné ustanovenia o práve usadiť sa a slobode poskytovať služby

Článok 15

Ak v hostiteľskom členskom štáte podlieha používanie titulu vo vzťahu k niektorej z činností uvedených v článku 1 určitým pravidlám, budú štátni príslušníci iných členských štátov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené článkami 2 a 5, používať ten titul hostiteľského členského štátu, ktorý korešponduje s týmito kvalifikačnými podmienkami, resp. budú používať jeho skratku.

Článok 16

1. Hostiteľské členské štáty vykonajú všetky potrebné opatrenia na to, aby umožnili dotknutým osobám získavať informácie o zdravotníckych zákonoch a zákonoch sociálneho zabezpečenia, prípadne aj o pracovnej etike platnej v hostiteľskom členskom štáte.

Na tento účel môžu členské štáty zriaďovať informačné centrá, kde môžu dotknuté osoby získavať potrebné informácie. V prípade usadenia sa môžu hostiteľské členské štáty od dotknutých osôb požadovať, aby kontaktovali tieto centrá.

2. Členské štáty môžu zriaďovať centrá uvedené v odseku 1 prostredníctvom príslušných orgánov a organizácií, ktoré týmto musia poveriť pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 20 ods. 1

3. Členské štáty dohliadnu, aby dotknutá osoba, ak je to možné, vo vlastnom záujme a v záujme svojich pacientov nadobudla jazykové znalosti potrebné pre vykonávanie odbornej praxe v hostiteľskom členskom štáte.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

V prípade dôvodných pochybností môže hostiteľský členský štát požiadať príslušné orgány iného členského štátu, aby potvrdil pravosť diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách vydaných týmto členským štátom a uvedených v kapitolách II a III a tiež aby potvrdil skutočnosť, že dotknutá osoba splnila všetky požiadavky na výučbu uvedené v smernici 80/155/EHS.

Článok 18

V rámci lehoty stanovenej v článku 20 ods. 1 musia členské štáty určiť a poveriť orgány a organizácie, ktoré sú a budú príslušné vydávať alebo akceptovať diplomy, osvedčenia alebo iné doklady o formálnych kvalifikáciách a tiež dokumenty a informácie uvedené v tejto smernici, a bezodkladne o tom informovať ostatné členské štáty a Komisiu.

Článok 19

Smernica platí tiež pre štátnych príslušníkov členských štátoch, ktorí v súlade s nariadením (EHS) č. 1612/68 vykonávajú alebo budú vykonávať — ako osoby v pracovno-právnom vzťahu — činnosti uvedené v článku 1.

Článok 20

1. Členské štáty prijmú opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do troch rokov po jej oznámení a bezodkladne o tom budú informovať Komisiu.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 21

Ak sa členský štát pri uplatňovaní tejto smernice stretne v niektorých oblastiach so závažnými ťažkosťami, Komisia tieto ťažkosti preskúma v spolupráci s daným štátom a vyžiada si stanovisko Výboru vyšších úradníkov pre zdravotníctva zriadeného v zmysle rozhodnutia 75/365/EHS [7] v znení posledného doplnku rozhodnutím 80/157/EHS [8].

Komisia predloží v prípade potreby Rade príslušné návrhy.

Článok 22

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 21. januára 1980

Za Radu

predseda

G. Marcora

[1] Ú. v. ES C 18, 12.2.1970, s. 1.

[2] Ú. v. ES C 101, 4.8.1970, s. 26.

[3] Ú. v. ES C 146, 11.12.1970, s. 17.

[4] Ú. v. ES L 33, 11.2.1980, s. 8.

[5] Ú. v. ES L 257, 19.10.1968, s. 2.

[6] Ú. v. ES L 176, 15.7.1977, s. 1.

[7] Ú. v. ES L 167, 30.6.1975, s. 19.

[8] Ú. v. ES L 33, 11.2.1980, s. 15.

--------------------------------------------------