27.8.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 301/13


Odvolanie podané 2. marca 2018: CJ proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 13. decembra 2017 vo veci T-692/16, CJ/Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)

(Vec C-170/18 P)

(2018/C 301/17)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: CJ (v zastúpení: V. Kolias, Δικηγόρος)

Ďalší účastník konania: Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

v celom rozsahu zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 13. decembra 2017 vo veci T-692/16, CJ/ECDC (ECLI:EU:T:2017:894),

v dôsledku toho v prípade, že by bolo odvolanie vyhlásené za dôvodné, zrušil nové rozhodnutie o skončení zmluvy z 2. decembra 2015 a priznal odvolateľovi mzdy a finančnú kompenzáciu, ktoré boli požadované v konaní pred Všeobecným súdom, ako aj zákonné úroky,

uložil ECDC povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod sa zakladá na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil argumentáciu odvolateľa, skreslil dôkazy a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, keď rozhodol, že v čase medzi prijatím zrušeného rozhodnutia o skončení zmluvy a nového rozhodnutia o skončení zmluvy nedošlo k podstatnej zmene okolností spôsobom, ktorý by ECDC bránil opätovne prijať zrušené rozhodnutie o skončení zmluvy.

Druhý odvolací dôvod sa zakladá na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil argumentáciu odvolateľa, poskytol nedostatočné odôvodnenie, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností a poskytol nesprávny výklad článku 266 ZFEÚ, keď rozhodol, že rozhodnutie o skončení zmluvy nebolo neprimerané podľa článku 5 ods. 4 ZEÚ.

Tretí odvolací dôvod sa zakladá na tom, že Všeobecný súd prisúdil právnej sile rozhodnutej veci príliš široký význam.

Štvrtý odvolací dôvod sa zakladá na tom, že Všeobecný súd:

poskytol nesprávny výklad rozsudku Súdu pre verejnú službu v spojených veciach F-159/12 a F-161/12, CJ/ECDC, pričom právnu silu rozhodnutej veci týkajúcu sa týchto rozsudkov vyložil príliš extenzívne,

poskytol nesprávny výklad článku 22a ods. 3 služobného poriadku týkajúceho sa ochrany oznamovateľov tým, že mu nepriznal potrebný účinok.

Piaty odvolací dôvod sa zakladá na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil pravidlo o mimozmluvnej zodpovednosti Únie a subsidiárne sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, keď rozhodol, že napadnuté rozhodnutie nebolo odôvodnené spôsobom, ktorým by bola odvolateľovi spôsobená nemajetková ujma.