Tretia smernica Rady

zo 14. mája 1990

o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel

(90/232/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 100a,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

v spolupráci s Európskym parlamentom [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže Rada svojou smernicou 72/166/EHS [4], naposledy zmenenou a doplnenou smernicou 84/5/EHS [5], prijala ustanovenia o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za používanie motorových vozidiel a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti;

keďže článok 3 smernice 72/166/EHS vyžaduje, aby každý členský štát prijal primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú na jeho území, bola pokrytá poistením; keďže na základe týchto opatrení treba určiť rozsah krytej zodpovednosti a podmienky poistného krytia;

keďže smernica 84/5/EHS, zmenená a doplnená Aktom o pristúpení Španielska a Portugalska, značne znížila rozdiely v úrovni a obsahu povinného poistenia občianskoprávnej zodpovednosti v členských štátoch; keďže však pri tomto poistnom krytí stále ešte existujú významné rozdiely;

keďže obete nehôd motorových vozidiel majú mať zaručenú porovnateľnú starostlivosť, bez ohľadu na to, kde v spoločenstve sa nehoda stala;

keďže v niektorých členských štátoch existujú predovšetkým medzery v oblasti povinného poistného krytia cestujúcich motorových vozidiel;

keďže je potrebné tieto medzery vyplniť, aby sa chránila táto zvlášť zraniteľná kategória potenciálnych obetí; keďže je potrebné odstrániť všetky nejasnosti týkajúce sa použitia prvej zarážky článku 3 ods. 2 smernice 72/166/EHS; keďže všetky poistky povinného poistenia motorových vozidiel musia pokrývať celé územie spoločenstva;

keďže v záujme poistenej strany má okrem toho každá poistná zmluva v každom členskom štáte za jedno poistné zaručovať krytie, ktoré požadujú zákony tohto členského štátu, alebo krytie, ktoré požadujú zákony členského štátu, v ktorom má vozidlo svoje stanovište, podľa toho, ktoré krytie je vyššie;

keďže článok 1 ods. 4 smernice 84/5/EHS vyžaduje, aby každý členský štát vytvoril alebo poveril orgán, ktorý by odškodňoval obete nehôd spôsobených nepoistenými alebo nezistenými motorovými vozidlami; keďže však toto ustanovenie nemá obmedzovať právo členského štátu rozhodnúť sa, či bude považovať odškodné, poskytnuté týmto orgánom, za druhotné, alebo nie;

keďže však v prípade nehody spôsobenej nepoisteným vozidlom, niektoré členské štáty vyžadujú, aby obeť preukázala, že zodpovedná strana nie je schopná toto odškodné zaplatiť alebo ho odmieta zaplatiť, a až potom si smie obeť nárokovať odškodné u tohto orgánu; keďže tento orgán má lepšie predpoklady realizovať opatrenia proti zodpovednej strane; keďže preto treba zabrániť tomu, aby tento orgán mohol podmieniť poskytnutie odškodného tým, že obeť preukáže, že zodpovedná strana nie je schopná zaplatiť alebo odmieta zaplatiť;

keďže je potrebné, aby v prípade sporu medzi uvedeným orgánom a poisťovňou, ktorá poskytla poistenie občianskoprávnej zodpovednosti, o to, kto z nich má odškodniť obeť nehody, členské štáty zabránili zdržiavaniu platby odškodného obeti tým, že zabezpečia, aby jedna z týchto strán bola prednostne zodpovedná za vyplatenie odškodného ešte pred rozhodnutím tohto sporu;

keďže obete nehôd motorových vozidiel majú niekedy problémy so zistením názvu poisťovne, ktorá poistila zodpovednosť vyplývajúcu z používania motorového vozidla, ktoré bolo účastníkom nehody; keďže je potrebné, aby členské štáty v záujme týchto obetí podnikli potrebné opatrenia na zabezpečenie okamžitého sprístupnenia takých informácií;

keďže predchádzajúce dve smernice o občianskoprávnej zodpovednosti v súvislosti s motorovými vozidlami treba doplniť jednotným spôsobom v zmysle všetkých týchto úvah;

keďže takýto doplnok, ktorý vedie k lepšej ochrane poistených strán a obetí nehôd, ešte väčšmi uľahčí prechádzanie vnútorných hraníc spoločenstva, a tým aj vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu; keďže preto treba zobrať za základ vysokú úroveň ochrany zákazníka;

keďže podľa podmienok článku 8c zmluvy treba brať do úvahy, aké veľké úsilie musia vyvinúť isté ekonomiky s rozdielnym vývojom; keďže pre určité členské štáty by sa preto mali povoliť prechodné opatrenia, aby mali možnosť zavádzať určité ustanovenia tejto smernice postupne,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek článku 2 ods. 1 smernice 84/5/EHS, poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS bude pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúce z prevádzky vozidla.

Na účely tejto smernice bude mať slovo "vozidlo" ten istý význam, ako je to definované v článku 1 smernice 72/166/EHS.

Článok 2

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že všetky poistky povinného poistenia zodpovednosti vyplývajúcej z prevádzky vozidiel:

- na základe jediného poistného pokrývajú celé územie spoločenstva a

- zaručia na základe jediného poistného v každom členskom štáte krytie, ktoré vyžadujú zákony tohto členského štátu, alebo ktoré vyžadujú zákony toho členského štátu, kde sa vozidlo obvykle nachádza, podľa toho, ktoré krytie je vyššie.

Článok 3

K prvému pododseku článku 1 ods. 4 smernice Rady 84/5/EHS sa pridá nasledujúca veta: "Členské štáty však nesmú dovoliť, aby tento orgán podmienil výplatu odškodného tým, že by obeť musela akýmkoľvek spôsobom dokazovať, že zodpovedná osoba nie je schopná alebo ochotná zaplatiť."

Článok 4

V prípade sporu medzi orgánom, vedenom v článku 1 ods. 4 smernice Rady 84/5/EHS, a poisťovňou poskytujúcou poistenie zodpovednosti, o tom, kto je povinný odškodniť obeť, členské štáty podniknú potrebné kroky na to, aby jedna z týchto strán bola určená ako zodpovedná v prvom rade za bezodkladné zaplatenie odškodného obeti.

Ak sa s konečnou platnosťou rozhodlo, že celé toto odškodné alebo jeho časť mala zaplatiť druhá strana, táto druhá strana zodpovedajúco odškodní tú stranu, ktorá vyplatila odškodné.

Článok 5

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby strany, ktoré sú účastníkmi cestnej dopravnej nehody, dokázali rýchlo zistiť totožnosť poisťovne, ktorá kryje zodpovednosť, vyplývajúcu z prevádzky motorového vozidla, ktoré bolo účastníkom nehody.

2. Komisia najneskôr do 31. decembra 1995 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní odseku 1 tohto článku.

V prípade potreby predloží Komisia Rade príslušné návrhy.

Článok 6

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 1992. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Výnimkou z odseku 1:

- Grécka republika, Španielske kráľovstvo a Portugalská republika musí dosiahnuť súlad s ustanoveniami článku 1 a 2 do 31. decembra 1995,

- Írska republika musí do 31. decembra 1998 dosiahnuť súlad s ustanoveniami článku 1, pokiaľ ide o cestujúcich v postranných vozíkoch motocyklov, a do 31. decembra 1995 súlad s ustanoveniami článku 1, pokiaľ ide o ostatné vozidlá, a s ustanoveniami článku 2.

Článok 7

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 14. mája 1990

Za Radu

predseda

D. J. O'Malley

[1] Ú. v. ES C 16, 20.1.1989, s. 12.

[2] Ú. v. ES C 304, 4.12.1989, s. 41 aÚ. v. ES C 113, 7. 5.1990.

[3] Ú. v. ES L 159, 26.6.1989, s. 7.

[4] Ú. v. ES L 103, 2.5.1972, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 8, 11.1.1984, s. 17.

--------------------------------------------------