Otvorená metóda koordinácie

Otvorenú metódu koordinácie (OMK) v Európskej únii (EÚ) možno opísať ako formu tzv. mäkkého, teda nevynútiteľného práva. Ide o formu medzivládnej tvorby politiky, ktorej výsledkom nie sú záväzné legislatívne opatrenia EÚ a ktorá nevyžaduje od krajín EÚ, aby zaviedli alebo pozmenili svoje právne predpisy.

OMK bola pôvodne vytvorená v 90. rokoch minulého storočia v rámci politiky zamestnanosti a luxemburského procesu a ako nástroj bola vymedzená v lisabonskej stratégii (2000). Bolo to v čase, keď hospodárska integrácia EÚ rýchlo napredovala, no krajiny EÚ mali zdržanlivý postoj voči udeleniu väčších právomocí európskym inštitúciám.

OMK poskytla nový rámec spolupráce medzi krajinami EÚ, ktorých vnútroštátne politiky sa môžu týmto spôsobom orientovať na určité spoločné ciele. V rámci tejto medzivládnej metódy sa krajiny EÚ navzájom hodnotia (tlak partnerov) a úloha Komisie sa obmedzuje na dohľad. Európsky parlament a Súdny dvor v podstate nezohrávajú žiadnu úlohu v postupe OMK.

OMK sa uplatňuje v oblastiach, ktoré patria do právomocí krajín EÚ, ako je zamestnanosť, sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, mládež a odborná príprava.

OMK sa v zásade zakladá na týchto prvkoch:

• spoločné určenie a vymedzenie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť (schvaľuje ich Rada);
• spoločne vytvorené nástroje hodnotenia (štatistiky, ukazovatele, usmernenia);
• referenčné porovnávanie, t. j. porovnávanie výkonu krajín EÚ a výmena osvedčených postupov (monitorované Komisiou).

POZRI AJ

• Vzdelávanie
• Zamestnanosť
• Sociálna politika
• Odborné vzdelávanie
• Mládež