Súhrnný prehľad

Posúdenie vplyvu nariadení, ktorými sa stanovujú požiadavky na ekodizajn a energetické označovanie elektronických displejov a zrušujú nariadenia (ES) č. 642/2009 a (EÚ) č. 1062/2010

A) Potreba konať

Prečo? Aký problém sa rieši?

Elektronické displeje patria v domácnostiach medzi spotrebiče s najväčším odberom elektriny (po chladiacich spotrebičoch) a vo väčšine sveta podliehajú minimálnym požiadavkám na energetickú efektívnosť a označovanie.

Súčasné požiadavky EÚ na ekodizajn televízorov a televíznych monitorov už nezabezpečujú nákladovo efektívne úspory energie. Súčasný energetický štítok už spotrebiteľom neumožňuje skutočne rozlišovať medzi spotrebičmi na trhu a informácie, ktoré poskytuje, už nezodpovedajú spôsobu ich používania v praxi.

Okrem toho je nejasný rozsah pôsobnosti platných nariadení o ekodizajne a energetickom označovaní a existujú pochybnosti o tom, či sa vzťahujú na určité výrobky. Do rozsahu nespadá čoraz väčší podiel zariadení na trhu. V odvetví treba lepšie zabezpečiť rovnaké podmienky a orgány dohľadu nad trhom majú niekedy ťažkosti s vyhodnocovaním rozsahu pôsobnosti týchto nariadení na zaistenie riadneho dohľadu nad trhom.

V neposlednom rade však majú elektronické displeje okrem spotreby energie aj významný vplyv na životné prostredie a využívajú sa v nich materiály, ktoré si na konci životnosti vyžadujú osobitnú pozornosť: na hmotnosť tvoria displeje 75 % odpadu zo spotrebiteľských elektrických a elektronických zariadení.

Táto revízia umožní EÚ:

·dosiahnuť ďalšie nákladovo efektívne úspory energie,

·pokračovať v účinných opatreniach v oblasti ekodizajnu a energetického označovania,

·pokročiť v plnení cieľov obehového hospodárstva.

Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?

Oproti východiskovému scenáru bez zmeny by revidované nariadenia mohli do roku 2030:

i) ročne ušetriť 39 TWh elektriny;

ii) znížiť emisie skleníkových plynov o 13 Mt ekvivalentu CO2 ročne

iii) znížiť ročné výdavky spotrebiteľov o 15 miliárd EUR a výdavky administratívy a sektora služieb o ďalšie 2 miliardy EUR. Ide o úspory nad rámec tých, ktoré by sa dosiahli pomocou trhových síl a existujúcej legislatívy.

Navyše by tieto predpisy mali zachovať úrovne obratu a zamestnanosti v sektoroch obchodu, výroby a inštalácie, ktoré by sa v roku 2030 dosiahli pri východiskovom scenári.

Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ?

Stanovenie minimálnych úrovní energetickej účinnosti a energetického označovania na úrovni EÚ má jasnú pridanú hodnotu. Bez harmonizovaných požiadaviek na úrovni EÚ by krajiny EÚ museli stanoviť minimálne požiadavky na energetickú účinnosť jednotlivých výrobkov na vnútroštátnej úrovni v rámci svojich politík v oblasti životného prostredia a energetiky. Narušilo by to voľný pohyb výrobkov a spotrebiteľom zvýšilo nákupné ceny. Pri mnohých výrobkoch to tak pred zavedením opatrení v oblasti ekodizajnu a energetických štítkov na úrovni EÚ bolo.

B) Riešenia

Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Prečo?

Preskúmali sa štyri možnosti politiky:

1.Možnosť politiky 1 – východiskový scenár: východiskový scenár bez zmeny platných predpisov;

2.Možnosť politiky 2 – EKO: aktualizácia ekodizajnových limitov energetickej účinnosti, zmena stupnice energetického štítka, aktualizácia skúšobných noriem a metód výpočtov, rozšírenie pôsobnosti legislatívy a zdokonalenie definícií, stanovenie požiadaviek na obehové hospodárstvo;

3.Možnosť politiky 3 – ambiciózna: Ako pri EKO, ale pravidlá označovania by sa vzťahovali aj na digitálne informačné displeje a obmedzilo by sa používanie halogénovaných spomaľovačov horenia v niektorých súčiastkach;

4.Možnosť politiky 4 – zhovievavá: Ako pri EKO, ale s nastavením ekodizajnových limitov pre displeje s rozlíšením Ultra HD/vysoko dynamickým rozsahom (HDR) na úrovni 1,5-krát vyššej než pri HD/štandardnom dynamickom rozsahu (možnosť EKO počíta s faktorom 1,2).

Možnosť politiky 3 prináša najväčšie úspory (oproti východiskovému scenáru 31 TWh ročne do roku 2030) a zároveň dosahuje všetky ciele.

Kto podporuje ktorú možnosť?

Zainteresované strany sa nevyjadrili priamo k možnostiam, aj keď boli vypracované na základe rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami.

Členské štáty a mimovládne organizácie všeobecne podporujú politickú možnosť 3, hoci mimovládne organizácie by uvítali ambicióznejšie minimálne požiadavky na účinnosť.

Odvetvie podporilo miernejšie požiadavky pre novšie technológie prichádzajúce na trh, ktoré sú stanovené v možnosti politiky 4.

C) Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)?

Oproti východiskovému scenáru sa očakávajú tieto čisté prínosy možnosti politiky 3 v roku 2030:

-úspory elektriny v objeme 39 TWh ročne

-zníženie emisií skleníkových plynov o ďalších 13 Mt ekvivalentu CO2

-dodatočné úspory elektriny pre koncových používateľov vo výške 15 miliárd EUR.

Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Celkové dodatočné administratívne zaťaženie v dôsledku uplatňovania nového rámcového nariadenia o energetickom označovaní oproti východiskovému scenáru sa odhaduje na 4 milióny EUR (jednorazovo) a 100 000 EUR (ročne) a člení sa takto:

-dodávatelia: jednorazovo 3 900 000 EUR; ročne 90 000 EUR,

-predajcovia: jednorazovo 600 000 EUR,

-Rozpočet EÚ: jednorazovo 90 000 EUR, ročne 9 000 EUR.

V prípade ekodizajnu sa neočakávajú žiadne dodatočné náklady.

Aký bude vplyv na podniky, MSP a mikropodniky?

Výrobcovia elektronických displejov sú veľké ázijské nadnárodné spoločnosti. Neočakáva sa, že by navrhované opatrenia akokoľvek ovplyvnili tých niekoľko európskych firiem, ktoré prémiové displeje integrujú.

Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu?

Podľa odhadov nedôjde k žiadnemu ďalšiemu vplyvu na štátne rozpočty/verejnú správu. Pre členské štáty by bol prínosom nákladovo efektívnejší dohľad nad trhom, najmä vďaka nižším nákladom na skúšanie a vďaka dokumentácie z databázy registrácie výrobkov.

Očakávajú sa iné významné vplyvy?

Podľa smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) sa od augusta 2018 má zhodnocovať 85 % odpadu z elektronických displejov a 80 % recyklovať. Navrhované opatrenia pomôžu splniť tieto hodnoty v oblasti OEEZ a dosiahnuť ciele stanovené v rámci prechodu na obehové hospodárstvo, keďže uľahčia demontáž a skvalitnia recykláciu, opätovné používanie a opravy.

D) Nadväzné opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

Návrh obsahuje doložku o preskúmaní tejto politiky päť rokov od jej prijatia.