Help Print this page 
Title and reference
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013 , ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007

OJ L 347, 20.12.2013, p. 671–854 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Languages, formats and link to OJ
BG ES CS DA DE ET EL EN FR GA HR IT LV LT HU MT NL PL PT RO SK SL FI SV
HTML html BG html ES html CS html DA html DE html ET html EL html EN html FR html GA html HR html IT html LV html LT html HU html MT html NL html PL html PT html RO html SK html SL html FI html SV
PDF pdf BG pdf ES pdf CS pdf DA pdf DE pdf ET pdf EL pdf EN pdf FR pdf GA pdf HR pdf IT pdf LV pdf LT pdf HU pdf MT pdf NL pdf PL pdf PT pdf RO pdf SK pdf SL pdf FI pdf SV
Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal
 To see if this document has been published in an e-OJ with legal value, click on the icon above (For OJs published before 1st July 2013, only the paper version has legal value).
Multilingual display
Text

20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/671


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1308/2013

zo 17. decembra 2013,

ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42 prvý pododsek a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1),

so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (4),

keďže:

(1)

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“ sa stanovujú potenciálne výzvy, ciele a smerovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) po roku 2013. Na základe diskusie o uvedenom oznámení by sa SPP mala zreformovať s účinnosťou od 1. januára 2014. Uvedená reforma by sa mala vzťahovať na všetky hlavné nástroje SPP vrátane nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 (5). Vzhľadom na rozsah pôsobnosti tejto reformy je vhodné toto nariadenie zrušiť a nahradiť ho novým nariadením o jednotnej spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami. Reformou by sa takisto, pokiaľ je to možné, mali harmonizovať, zefektívniť a zjednodušiť ustanovenia, najmä tie, ktoré sa vzťahujú na viac ako jeden poľnohospodársky sektor, a to aj tak, že sa zaistí, aby nepodstatné prvky opatrení mohla prijímať Komisia prostredníctvom delegovaných aktov.

(2)

Toto nariadenie by malo obsahovať všetky základné prvky jednotnej spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami.

(3)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na všetky poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (ďalej spolu len „zmluvy“), aby sa zabezpečila existencia spoločnej organizácie trhu so všetkými takými výrobkami, ako sa požaduje v článku 40 ods. 1 ZFEÚ.

(4)

Malo by sa objasniť, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (6) a ustanovenia prijaté podľa neho by sa mali v zásade uplatňovať na opatrenia ustanovené v tomto nariadení. V nariadení (EÚ) č. 1306/2013 sa uvádzajú najmä ustanovenia, ktorými sa má zaručiť súlad s povinnosťami zakotvenými v ustanoveniach týkajúcich sa SPP vrátane kontrol a uplatňovania administratívnych opatrení a administratívnych sankcií v prípade nesúladu, ako aj pravidlá súvisiace so skladaním a uvoľňovaním zábezpek a vymáhaním neoprávnených platieb.

(5)

Na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ Rada prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení. V záujme jasnosti by sa v prípade uplatnenia článku 43 ods. 3 ZFEÚ malo toto nariadenie výslovne odvolávať na skutočnosť, že Rada prijme opatrenia na uvedenom právnom základe.

(6)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(7)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť určité vymedzenia pojmov týkajúce sa určitých sektorov. S cieľom zohľadniť osobitosti sektora ryže by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zmenu vymedzení pojmov týkajúcich sa sektora ryže, a to do tej miery, ktorá je potrebná na ich aktualizáciu na základe vývoja trhu.

(8)

Toto nariadenie odkazuje na opis výrobkov a obsahuje odkazy na položky a podpoložky kombinovanej nomenklatúry. Zmeny nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka si môžu vyžadovať následné technické úpravy tohto nariadenia. S cieľom zohľadniť takéto zmeny by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o vykonanie potrebných technických úprav. V záujme jasnosti a jednoduchosti by sa nariadenie Rady (EHS) č. 234/79 (7), ktorým sa v súčasnosti taká právomoc ustanovuje, malo zrušiť a právomoc by sa mala začleniť do tohto nariadenia.

(9)

Pre obilniny, ryžu, cukor, sušené krmivo, osivo, víno, olivový olej a stolové olivy, ľan a konope, ovocie a zeleninu, spracované ovocie a zeleninu, banány, mlieko a mliečne výrobky a húsenice priadky morušovej by sa mali stanoviť hospodárske roky, pričom by sa mali čo najviac prispôsobiť biologickým produkčným cyklom každého z uvedených produktov.

(10)

S cieľom stabilizovať trhy a zabezpečiť primeranú životnú úroveň pre poľnohospodárov sa vytvoril diferencovaný systém podpory trhu podľa jednotlivých sektorov a zaviedli sa režimy priamej podpory, pričom sa zohľadnili rôzne potreby v každom z týchto sektorov na jednej strane a vzájomná závislosť medzi rôznymi sektormi na strane druhej. Uvedené opatrenia majú formu verejnej intervencie alebo vyplatenia pomoci na súkromné skladovanie. Naďalej je potrebné zachovať opatrenia na podporu trhu, ktoré však treba zároveň zefektívniť a zjednodušiť.

(11)

Mala by sa stanoviť stupnica Únie na klasifikáciu, identifikáciu a obchodnú úpravu jatočných tiel v sektoroch hovädzieho a teľacieho mäsa, bravčového mäsa a ovčieho a kozieho mäsa na účely zaznamenávania cien a na uplatňovanie intervenčných dojednaní v týchto sektoroch. Okrem toho je cieľom takýchto stupníc Únie aj zlepšenie transparentnosti trhu.

(12)

Z dôvodu jasnosti a prehľadnosti by ustanovenia o verejnej intervencii mali mať spoločnú štruktúru, pričom sa zachová politika sledovaná v každom sektore. Na tento účel je vhodné rozlišovať medzi referenčnými prahmi a intervenčnými cenami a intervenčné ceny by sa mali vymedziť. Pritom je obzvlášť dôležité objasniť, že len intervenčné ceny na verejnú intervenciu zodpovedajú uplatneným spravovaným cenám uvedeným v prílohe 3 k Dohode WTO o poľnohospodárstve odseku 8 prvej vete (t. j. podpora trhovej ceny). V tejto súvislosti by sa malo chápať, že trhová intervencia môže mať podobu verejnej intervencie, ako aj iných foriem intervencie, pri ktorých sa nepoužívajú cenové indikácie stanovené ex ante.

(13)

V každom dotknutom sektore by vzhľadom na postupy a skúsenosti z predchádzajúcich spoločných organizácií trhov mal byť počas určitých období v roku k dispozícii systém verejných intervencií a v uvedených obdobiach by mal byť otvorený buď trvalo alebo v závislosti od trhových cien.

(14)

Cena vo verejnej intervencii by mala pozostávať zo stanovenej ceny za určité množstvá niektorých výrobkov a v iných prípadoch by mala závisieť od verejnej súťaže a vychádzať z postupov a skúseností z predchádzajúcich spoločných organizácií trhu.

(15)

V tomto nariadení by sa mala ustanoviť možnosť nakladať s výrobkami nakúpenými vo verejnej intervencii. Takéto opatrenia by sa mali prijať tak, aby sa predišlo narušeniam trhu a aby sa zaistil rovnaký prístup k tovaru a rovnaké zaobchádzanie s nákupcami.

(16)

Existujúci program rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám v Únii prijatý v rámci SPP by mal byť predmetom osobitného nariadenia, ktoré sa prijme s cieľom odzrkadľovať ciele politiky sociálnej súdržnosti uvedeného programu. V tomto nariadení by sa však mala ustanoviť možnosť naložiť s výrobkami držanými vo verejnej intervencii tak, že sa dajú k dispozícii na využitie v rámci tohto programu.

(17)

Na dosiahnutie trhovej rovnováhy a stabilizácie trhových cien bude možno potrebné poskytnúť pomoc na súkromné skladovanie určitých poľnohospodárskych výrobkov. S cieľom zabezpečiť transparentnosť trhu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podmienok, za ktorých môže rozhodnúť o poskytnutí pomoci na súkromné skladovanie, pričom zohľadní situáciu na trhu.

(18)

S cieľom zabezpečiť, aby výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie alebo výrobky, na ktoré sa vzťahuje pomoc na súkromné skladovanie, boli vhodné na dlhodobé skladovanie a mali vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu, a s cieľom zohľadniť osobitosti jednotlivých sektorov na účely zaručenia nákladovo efektívneho fungovania verejnej intervencie a súkromného skladovania by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie požiadaviek a podmienok, ktoré majú uvedené výrobky spĺňať v otázke kvality a oprávnenosti, a to okrem požiadaviek ustanovených v tomto nariadení.

(19)

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora obilnín a nelúpanej ryže, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktorými sa ustanovia kritériá kvality, pokiaľ ide o nákup a predaj týchto produktov.

(20)

S cieľom zabezpečiť primeranú skladovaciu kapacitu a účinnosť systému verejnej intervencie z hľadiska nákladovej efektívnosti, rozdeľovania a prístupu pre hospodárske subjekty a s cieľom zachovať kvalitu výrobkov nakúpených vo verejnej intervencii na účely určitého naloženia s nimi na konci obdobia skladovania by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré majú spĺňať skladovacie miesta v prípade všetkých výrobkov, ktoré sú predmetom verejnej intervencie, o pravidlá týkajúce sa skladovania výrobkov vnútri a mimo členského štátu, ktorý je zodpovedný za tieto výrobky a za nakladanie s nimi, pokiaľ ide o clá a iné sumy, ktoré sa poskytujú alebo vyberajú v rámci SPP.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby malo súkromné skladovanie požadovaný vplyv na trh, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o uplatniteľné pravidlá a podmienky, ak je uskladnené množstvo nižšie ako zmluvné množstvo, o podmienky na poskytnutie preddavku a o podmienky opätovného uvádzania výrobkov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o súkromnom skladovaní, na trh a o inom nakladaní s nimi.

(22)

S cieľom zabezpečiť náležité fungovanie systému verejnej intervencie a systémov súkromného skladovania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o využitie postupov verejnej súťaže, stanovenie ďalších podmienok, ktoré musia hospodárske subjekty splniť a požiadavku na hospodársky subjekt zložiť zábezpeku.

(23)

S cieľom zohľadniť technický vývoj a potreby sektorov hovädzieho a teľacieho mäsa, bravčového mäsa a ovčieho a kozieho mäsa, ako aj potrebu štandardizovať obchodnú úpravu rôznych výrobkov na účely zlepšenia transparentnosti trhu, zaznamenávania cien a uplatňovania trhových intervenčných opatrení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o úpravu a aktualizovanie stupníc Únie na klasifikáciu jatočných tiel v týchto sektoroch, ako aj pokiaľ ide o stanovenie určitých ďalších súvisiacich ustanovení a výnimiek.

(24)

Mala by sa podporovať konzumácia ovocia a zeleniny, ako aj mlieka a mliečnych výrobkov u školopovinných detí, na účely dlhodobého zvýšenia podielu uvedených výrobkov v strave detí vo veku, keď sa formujú ich stravovacie návyky, čím sa prispeje k dosiahnutiu cieľov SPP, predovšetkým k stabilizácii trhov a zabezpečeniu dostupnosti ponuky v súčasnosti aj v budúcnosti. Preto by sa mala podporovať pomoc Únie na financovanie alebo spolufinancovanie dodávania týchto výrobkov deťom vo vzdelávacích zariadeniach.

(25)

S cieľom zaistiť riadne finančné hospodárenie programu Únie na podporu konzumácie ovocia a zeleniny a programu Únie na podporu konzumácie mlieka v školách v súvislosti s týmito programami by sa pre každý z nich mali stanoviť vhodné ustanovenia. Pomoc Únie by sa nemala použiť ako náhrada za financovanie akýchkoľvek existujúcich vnútroštátnych programov podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách a programov na podporu konzumácie mlieka v školách. Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia by však členské štáty mali mať možnosť nahradiť svoj finančný príspevok do týchto programov príspevkami zo súkromného sektora. Na zaistenie efektívnosti programu podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách budú možno potrebné sprievodné opatrenia, na ktoré by členské štáty mali byť oprávnené poskytovať vnútroštátnu pomoc. Členské štáty, ktoré sa do týchto programov zapájajú, by mali zverejniť informácie o tom, že Únia tieto programy finančne podporuje.

(26)

S cieľom propagovať zdravé stravovacie návyky u detí a zabezpečiť, že pomoc sa zameria na deti, ktoré pravidelne navštevujú jedno zo vzdelávacích zariadení spravovaných alebo uznaných členským štátom, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách, ktoré sa týkajú ďalších kritérií vzťahujúcich sa na zameranie pomoci, na schvaľovanie a výber žiadateľov o pomoc, na vypracovanie národných a regionálnych stratégií a na sprievodné opatrenia.

(27)

S cieľom zaistiť efektívne a cielené využívanie finančných prostriedkov Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách, ktoré sa týkajú metódy prerozdelenia pomoci medzi členské štáty na základe prijatých žiadostí o pomoc, nákladov oprávnených na pomoc Únie vrátane možnosti stanoviť celkový strop pre takéto náklady, ako aj povinnosti členských štátov monitorovať a vyhodnocovať účinnosť ich programov podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách.

(28)

S cieľom podporovať informovanosť o programe podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o vyžadovanie od zúčastnených členských štátov s programom podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách, aby zverejnili podpornú úlohu pomoci Únie.

(29)

S cieľom zohľadniť vývoj modelov konzumácie mliečnych výrobkov, inovácie a rozvoja na trhu s mliečnymi výrobkami, dostupnosti výrobkov na jednotlivých trhoch Únie a nutričnej stránky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o program podpory konzumácie mlieka v školách, ktoré sa týkajú výrobkov, ktoré sú oprávnené na výber do programu, národných alebo regionálnych stratégií členských štátov v prípade potreby vrátane sprievodných opatrení a monitorovania a hodnotenia programu.

(30)

S cieľom zabezpečiť, aby sa na získanie pomoci Únie kvalifikovali vhodní prijímatelia a žiadatelia, aby bola účinne a efektívne využitá by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa prijímateľov a žiadateľov oprávnených na pomoc, požiadavky na žiadateľov, aby boli schválení členskými štátmi a použitie mliečnych výrobkov pri príprave jedál vo vzdelávacích zariadeniach.

(31)

S cieľom zaistiť, aby si žiadatelia o pomoc plnili svoje povinnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú požiadaviek v súvislosti so skladaním zábezpeky v prípade, že sa vypláca preddavok.

(32)

S cieľom podporovať informovanosť o programe na podporu konzumácie mlieka v školách by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú podmienok, na základe ktorých členské štáty uverejnia informácie o tom, že sa zapájajú do uvedeného programu a že ho Únia finančne podporuje.

(33)

S cieľom zabezpečiť, že sa pomoc odrazí v cene výrobkov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú zavedenia monitorovania cien v rámci programu na podporu konzumácie mlieka v školách.

(34)

Financovanie zo strany Únie je potrebné na podporu uznaných organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov alebo medziodvetvových organizácií, aby vypracovali pracovné programy na účely zlepšenia výroby a uvádzania olivového oleja a stolových olív na trh. V danom kontexte by sa týmto nariadením mala ustanoviť podpora Únie, ktorá sa bude udeľovať v súlade s prioritami pripisovanými činnostiam vykonávaným v rámci príslušných pracovných programov. V záujme zlepšenia účinnosti takýchto programov by sa však malo obmedziť spolufinancovanie.

(35)

S cieľom zaistiť účinné a efektívne využitie pomoci Únie poskytovanej organizáciám výrobcov, združeniam organizácií výrobcov alebo medziodvetvovým organizáciám v sektore olivového oleja a stolových olív a s cieľom zlepšiť kvalitu výroby olivového oleja a stolových olív by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o osobitné opatrenia, ktoré možno financovať z pomoci Únie, a činnosti a náklady, ktoré takto financovať nemožno, minimálne prideľovanie financií Únie na konkrétne oblasti, požiadavku zložiť zábezpeku a kritériá, ktoré členské štáty majú zohľadniť pri výbere a schvaľovaní pracovných programov.

(36)

V tomto nariadení by sa malo rozlišovať medzi ovocím a zeleninou určeným na priamu spotrebu spotrebiteľovi a ovocím a zeleninou určeným na spracovanie na jednej strane a spracovaným ovocím a zeleninou na strane druhej. Pravidlá týkajúce sa operačných fondov, operačných programov a finančnej pomoci Únie by sa mali uplatňovať len na prvú kategóriu, pričom by sa s oboma typmi ovocia a zeleniny v rámci uvedenej kategórie malo nakladať podobne.

(37)

Produkcia ovocia a zeleniny sa nedá predvídať a produkty podliehajú skaze. Aj obmedzené prebytky môžu podstatne narušiť trh. Mali by sa preto stanoviť opatrenia súvisiace s krízovým riadením a uvedené opatrenia by sa mali naďalej začleňovať do operačných programov.

(38)

Pri produkcii ovocia a zeleniny a ich uvádzaní na trh by sa mali v plnej miere zohľadniť environmentálne otázky vrátane pestovateľských postupov, nakladania s odpadovým materiálom a nakladania s produktmi stiahnutými z trhu, najmä pokiaľ ide o ochranu kvality vody, zachovanie biodiverzity a udržiavanie krajiny.

(39)

Podpora na zriaďovanie skupín výrobcov by sa mala pre všetky sektory vo všetkých členských štátoch ustanoviť v rámci politiky rozvoja vidieka. Osobitná podpora v sektore ovocia a zeleniny by sa preto mala skončiť.

(40)

S cieľom zvýšiť zodpovednosť organizácií výrobcov a ich združení v sektore ovocia a zeleniny za ich finančné rozhodovanie a zamerať verejné finančné prostriedky, ktoré sú im pridelené, na budúce požiadavky, by sa mali stanoviť podmienky využívania uvedených prostriedkov. Vhodným riešením je spoločné financovanie operačných fondov, ktoré organizácie výrobcov a ich združenia zriadili. V osobitných prípadoch by mali byť povolené ďalšie možnosti financovania. Operačné fondy by sa mali používať len na financovanie operačných programov v sektore ovocia a zeleniny. S cieľom kontrolovať výdavky Únie by sa mala stanoviť hranica pre pomoc poskytovanú organizáciám výrobcov a ich združeniam, ktoré zriaďujú operačné fondy.

(41)

V regiónoch, v ktorých je miera organizovania výroby v sektore ovocia a zeleniny slabá, by sa malo povoliť poskytovanie dodatočných vnútroštátnych finančných príspevkov. V prípade členských štátov, ktoré sú obzvlášť znevýhodnené z hľadiska štruktúr, by uvedené príspevky mala Únia preplácať.

(42)

S cieľom zaistiť efektívnu, cielenú a udržateľnú podporu organizácií výrobcov a ich združení v sektore ovocia a zeleniny by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o operačné fondy a operačné programy, vnútroštátny rámec a národnú stratégiu pre operačné programy týkajúce sa povinnosti monitorovať a hodnotiť efektívnosť vnútroštátneho rámca a národných stratégií, finančnú pomoc Únie, opatrenia na predchádzanie krízam a krízové riadenie a vnútroštátnu finančnú pomoc.

(43)

Je dôležité ustanoviť podporné opatrenia v sektore vinohradníctva a vinárstva, ktoré posilnia konkurenčné štruktúry. Zatiaľ čo by uvedené opatrenia mala vymedziť a financovať Únia, členským štátom by sa mala ponechať možnosť výberu vhodného súboru opatrení, ktorými by reagovali na potreby svojich regionálnych orgánov, pričom sa v prípade potreby vezmú do úvahy ich osobitosti, ako aj možnosť začleniť ich do vnútroštátnych podporných programov. Členské štáty by mali byť zodpovedné za vykonávanie takých programov.

(44)

Jedným z hlavných opatrení oprávnených na vnútroštátne podporné programy by mala byť propagácia vín Únie a ich uvádzanie na trh. Podpora na inovácie môže zvýšiť predajnosť a konkurencieschopnosť vinárskych výrobkov Únie. Podpora by sa mala naďalej poskytovať na činnosti v oblasti reštrukturalizácie a konverzie z dôvodu ich pozitívneho štrukturálneho vplyvu na sektor vinohradníctva a vinárstva. Takisto by sa mala poskytovať podpora na investície v sektore vinohradníctva a vinárstva, ktoré sú zamerané na zlepšenie ekonomickej výkonnosti podnikov. Podpora na destiláciu vedľajších produktov by mala byť opatrením dostupným členským štátom, ktoré chcú takýto nástroj využiť na zabezpečenie kvality vína a zároveň chrániť životné prostredie.

(45)

Nástroje na predchádzanie krízam, ako napr. poistenie úrody, vzájomné fondy a zelený zber by mali byť oprávnené na podporu v rámci podporných programov v sektore vinohradníctva a vinárstva s cieľom podporovať zodpovedný prístup ku krízovým situáciám.

(46)

Podľa článku 103n nariadenia (ES) č. 1234/2007 a s výhradou podmienok uvedených v danom ustanovení sa ustanovenia týkajúce sa podpory vinohradníkom prostredníctvom pridelenia platobných nárokov, o ktorej už členské štáty rozhodli, stali konečnými s účinnosťou od rozpočtového roku 2015.

(47)

S cieľom zaistiť, aby podporné programy členských štátov v sektore vinohradníctva a vinárstva splnili svoje ciele a aby sa finančné prostriedky Únie využívali účinne a efektívne, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú: pravidiel o zodpovednosti za výdavky medzi dátumom, ku ktorému Komisia obdrží podporné programy a zmeny podporných programov, a dátumom ich uplatniteľnosti; pravidiel o obsahu podporných programov a o výdavkoch, administratívnych a personálnych nákladoch a operáciách, ktoré možno zahrnúť do podporných programov členských štátov; o podmienkach a možnosti vykonať platby prostredníctvom sprostredkovateľov v prípade podpory pre poistenie úrody; pravidiel o požiadavke zložiť zábezpeku v prípade, že sa vypláca preddavok; pravidiel o používaní určitých pojmov; pravidiel o stanovovaní prahu pre výdavky na opätovnú výsadbu vinohradov zo zdravotných a fytosanitárnych dôvodov; pravidiel o zabránení dvojitého financovania, pravidiel podľa ktorých výrobcovia stiahnu vedľajšie produkty výroby vína, a pravidlá pre výnimky z tejto povinnosti, aby sa predišlo ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu, ako aj pravidlá týkajúce sa dobrovoľnej certifikácie destilačných podnikov; a pravidlá, ktoré členským štátom umožnia stanoviť podmienky pre správne fungovanie podporných opatrení.

(48)

Včelárstvo charakterizuje rôznorodosť výrobných podmienok a výnosov a rozptyl a rozmanitosť hospodárskych subjektov vo fáze výroby aj uvádzania na trh. Okrem toho je vzhľadom na zvyšujúci sa výskyt určitých chorôb a škodcov včiel a predovšetkým na rozšírenie varoázy vo viacerých členských štátoch za posledné roky a na problémy, ktoré táto choroba spôsobuje vo výrobe medu, naďalej nevyhnutná činnosť Únie, pretože varoázu nie je možné úplne vyhubiť a musí sa ošetrovať schválenými výrobkami. Vzhľadom na tieto okolnosti a v záujme zlepšenia výroby včelárskych výrobkov a ich uvádzania na trh v Únii by sa mali každé tri roky vypracovať vnútroštátne programy pre daný sektor s cieľom zlepšiť všeobecné podmienky včelárskej výroby a uvádzanie včelárskych výrobkov na trh. Uvedené vnútroštátne programy by mala čiastočne financovať Únia.

(49)

Mali by špecifikovať opatrenia, ktoré možno zahrnúť do včelárskych programov. S cieľom zabezpečiť, aby sa režim pomoci Únie prispôsobil najnovšiemu vývoju a aby boli opatrenia, na ktoré sa vzťahuje, efektívne pri zlepšovaní všeobecných podmienok výroby včelárskych výrobkov a ich uvádzania na trh, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o aktualizovanie zoznamu opatrení úpravou existujúcich opatrení alebo dopĺňaním nových opatrení.

(50)

S cieľom zaistiť účinné a efektívne využívanie financií Únie vo včelárstve by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zabránenie dvojitému financovaniu medzi včelárskymi programami členských štátov a programami rozvoja vidieka a o základ prideľovania finančného príspevku Únie každému zúčastnenému členskému štátu.

(51)

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 73/2009 (8) boli platby na plochu pre chmeľ odviazané od 1. januára 2010. S cieľom umožniť organizáciám výrobcov v sektore chmeľu pokračovať v ich činnostiach ako predtým, by sa malo prijať osobitné ustanovenie, na základe ktorého by sa v dotknutých členských štátoch mali používať rovnocenné sumy na rovnaké činnosti. S cieľom zabezpečiť, aby sa prostredníctvom pomoci financovali ciele organizácii výrobcov uvedené v tomto nariadení, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o žiadosti o pomoc, pravidlá týkajúce sa oprávnených chmeliarskych oblastí a výpočet výšky pomoci.

(52)

Pomoc Únie na chov húseníc priadky morušovej by mala byť oddelená a začlenená do systému priamych platieb v nadväznosti na prístup, ktorý sa uplatňuje na pomoc v iných sektoroch.

(53)

Pomoc na odstredené mlieko a sušené odstredené mlieko vyrobené v Únii a určené na použitie ako krmivo a na spracovanie na kazeín a kazeináty sa pri podporovaní trhu ukázala ako neefektívna, a preto by sa mala ukončiť, a to spolu s pravidlami týkajúcimi sa používania kazeínu a kazeinátov pri výrobe syra.

(54)

Rozhodnutie ukončiť platnosť dočasného zákazu výsadby viniča na úrovni Únie sa odôvodňuje dosiahnutím hlavných cieľov reformy organizácie trhu s vínom v Únii z roku 2008, najmä ukončením dlhotrvajúceho štrukturálneho prebytku výroby vína a postupným zlepšovaním konkurencieschopnosti a trhovej orientácie sektora vinohradníctva a vinárstva v Únii. Takýto pozitívny vývoj bol výsledkom výrazného poklesu plôch vinohradov v celej Únii, odchodu menej konkurencieschopných výrobcov, a postupného rušenia určitých opatrení na podporu trhu, čím vymizli stimuly na investovanie bez ekonomickej životaschopnosti. Zníženie dodávateľskej kapacity, podpora štrukturálnych opatrení a podpora vývozu vína umožnili lepšie prispôsobenie sa klesajúcemu dopytu na úrovni Únie, ktorý je dôsledkom postupného poklesu spotreby v členských štátoch s vinárskou tradíciou.

(55)

Vyhliadky postupného rastu dopytu na úrovni svetového trhu však poskytujú stimul pre zvýšenie dodávateľskej kapacity, a tým výsadbu nového viniča v nasledujúcom desaťročí. Mal by sa sledovať hlavný cieľ zvýšiť konkurencieschopnosť sektora vinohradníctva a vinárstva Únie, aby nedošlo k strate podielu na svetovom trhu, avšak príliš rýchly nárast novej výsadby viniča v reakcii na predpokladaný vývoj medzinárodného dopytu môže v strednodobom horizonte opätovne viesť k situácii nadmernej dodávateľskej kapacity s možnými sociálnymi a environmentálnymi dopadmi v konkrétnych vinárskych oblastiach. Na zabezpečenie kontrolovaného rastu výsadby viniča v období rokov 2016 až 2030 by sa mal na úrovni Únie zriadiť nový systém riadenia výsadby viniča vo forme režimu povolení na výsadbu viniča.

(56)

Podľa tohto nového systému sa povolenia na výsadbu viniča môžu udeľovať bez toho, aby sa výrobcom účtovali náklady, pričom platnosť týchto povolení by sa mala v prípade ich nepoužitia skončiť po troch rokoch. Prispelo by to k rýchlemu a priamemu využívaniu povolení zo strany výrobcov vína, ktorým sa tieto povolenia udelili, a predišlo by sa tak špekuláciám.

(57)

Nárast novej výsadby viniča by mal prebiehať v rámci ochranného mechanizmu na úrovni Únie na základe povinnosti členských štátov každoročne poskytovať povolenia na novú výsadbu, ktorá bude predstavovať 1 % z vysadenej plochy vinohradov, a zároveň umožňovať určitú pružnosť s cieľom reagovať na osobitné podmienky v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o poskytnutí menších oblastí na národnej alebo regionálnej úrovni vrátane na úrovni oblastí, ktoré sú oprávnené na konkrétne chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia, a to na základe objektívnych a nediskriminačných dôvodov, pričom sa zaručí, že uložené obmedzenia sú vyššie ako 0 % a nie sú vo vzťahu k cieľom nadmerne obmedzujúce.

(58)

Na zaručenie nediskriminačného spôsobu udeľovania povolení by sa mali stanoviť určité kritériá, a najmä ak celkový počet hektárov požadovaných v žiadostiach predložených výrobcami prekročí celkový počet hektárov dostupných na základe povolení, ktoré členské štáty môžu udeliť.

(59)

Udeľovanie povolení výrobcom, ktorí klčujú existujúcu plochu vinohradov, by malo byť automatické, a to na základe predloženia žiadosti, a nezávislé od ochranného mechanizmu pre novú výsadbu, pretože neprispievajú k celkovému rozširovaniu plochy vinohradov. V konkrétnych oblastiach oprávnených na výrobu vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením by členské štáty mali mať možnosť obmedziť udeľovanie takýchto povolení na opätovnú výsadbu na základe odporúčaní uznaných a reprezentatívnych profesijných organizácií.

(60)

Tento nový režim povolení pre výsadbu viniča by sa nemal vzťahovať na členské štáty, v ktorých sa neuplatňuje prechodný režim práv na výsadbu, a mal by byť nepovinný pre tie členské štáty, v ktorých sa práva na výsadbu uplatňujú, no plocha vyčlenená na výsadbu viniča sa nachádza pod určitou hranicou.

(61)

Na zabezpečenie hladkého prechodu z predchádzajúceho režimu práv na výsadbu na nový režim by sa mali ustanoviť prechodné ustanovenia, a to najmä s cieľom predísť nadmernej výsadbe pred spustením nového režimu. Členské štáty by mali mať určitú flexibilitu pri rozhodovaní o lehote na podávanie žiadostí o zmenu práv na výsadbu na povolenie, ktorú môžu stanoviť v období od 31. decembra 2015 do 31. decembra 2020.

(62)

S cieľom zabezpečiť harmonizované a účinné vykonávanie nového režimu povolení na výsadbu viniča by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o podmienky vyňatia určitej výsadby viniča z režimu, pravidlá týkajúce sa kritérií oprávnenosti a prioritných kritérií, doplnenie kritérií oprávnenosti a prioritných kritérií, súbežnú existenciu viničov, ktoré sa majú vyklčovať, a novovysadených viničov, a o dôvody, na základe ktorých môžu členské štáty obmedziť udeľovanie povolení na opätovnú výsadbu.

(63)

Mala by sa účinne vykonávať kontrola neoprávnenej výsadby, aby sa zabezpečilo dodržiavanie pravidiel podľa nového režimu.

(64)

Uplatňovanie noriem pre uvádzanie poľnohospodárskych výrobkov na trh môže prispieť k zlepšeniu hospodárskych podmienok výroby uvedených výrobkov a ich uvádzania na trh a ich kvality. Uplatňovanie takýchto noriem je preto v záujme výrobcov, obchodníkov a spotrebiteľov.

(65)

Na základe oznámenia Komisie o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov a následných diskusií je vhodné zachovať obchodné normy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov s cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov a prispieť k zlepšeniu hospodárskych podmienok výroby a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh a ich kvality.

(66)

Pre obchodné normy by sa mali zaviesť ustanovenia horizontálnej povahy.

(67)

Obchodné normy by sa mali rozdeliť na povinné pravidlá pre konkrétne sektory alebo výrobky a nepovinné vyhradené výrazy, ktoré sa stanovia pre jednotlivé sektory či výrobky.

(68)

Obchodné normy by sa mali v zásade uplatňovať na všetky dotknuté poľnohospodárske výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii.

(69)

V tomto nariadení by sa mali uviesť sektory a výrobky, na ktoré sa obchodné normy môžu vzťahovať. S cieľom prihliadnuť na očakávania spotrebiteľov a potrebu zlepšiť kvalitu výroby poľnohospodárskych výrobkov a hospodárske podmienky ich uvádzania na trh by sa však mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zmenu tohto zoznamu za veľmi prísnych podmienok.

(70)

S cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov a zlepšiť hospodárske podmienky výroby a uvádzania na trh, ako aj kvalitu určitých poľnohospodárskych výrobkov a s cieľom prispôsobiť sa neustále sa meniacim trhovým podmienkam, vyvíjajúcim sa požiadavkám spotrebiteľov a vývoju príslušných medzinárodných noriem, ako aj s cieľom ako aj zabrániť vytváraniu prekážok pre inováciu výrobkov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o prijímanie obchodných noriem podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov vo všetkých fázach uvádzania na trh, ako aj o odchýlky a výnimky z takýchto noriem. V obchodných normách by sa okrem iného mali zohľadniť aj prirodzené a základné vlastnosti dotknutých výrobkov, čím sa predíde tomu, aby spôsobili rozsiahle zmeny v bežnom zložení dotknutých výrobkov. Okrem toho by sa v obchodných normách malo zohľadniť možné riziko uvedenia spotrebiteľov do omylu v dôsledku ich vnímania výrobku a očakávania. Žiadna odchýlka alebo výnimka z noriem by nemala viesť k ďalším nákladom, ktoré by mali znášať výlučne poľnohospodári.

(71)

Obchodné normy by sa mali uplatňovať s cieľom umožniť, aby sa na trh bez problémov dodávali výrobky normalizovanej a uspokojivej kvality, a mali by sa týkať najmä vymedzenia technických pojmov, klasifikácie, obchodnej úpravy a označovania, balenia, spôsobu výroby, uchovávania, skladovania, dopravy, súvisiacich administratívnych dokumentov, certifikácie a časových limitov, obmedzení ich používania a nakladania s nimi.

(72)

Vzhľadom na záujem výrobcov oznamovať vlastnosti výrobkov a poľnohospodárskej výroby a záujem spotrebiteľov dostávať primerané a transparentné informácie o výrobkoch by malo byť možné určiť v jednotlivých prípadoch a na primeranej zemepisnej úrovni miesto poľnohospodárskej výroby a/alebo miesto pôvodu, pričom sa vezmú do úvahy osobitosti niektorých sektorov, najmä tie, ktoré sa týkajú spracovaných poľnohospodárskych výrobkov.

(73)

Mali by sa ustanoviť osobitné pravidlá pre výrobky dovážané z tretích krajín, pod podmienkou, že vnútroštátne ustanovenia platné v tretích krajinách odôvodňujú udelenie výnimky z obchodných noriem a je zaručená ich rovnocennosť s právnymi predpismi Únie. Je tiež vhodné ustanoviť pravidlá týkajúce sa uplatňovania obchodných noriem na výrobky vyvážané z Únie.

(74)

Výrobky sektora ovocia a zeleniny, ktoré sa majú spotrebiteľom predávať čerstvé, by sa mali uvádzať na trh, iba ak majú vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu a len s označením krajiny pôvodu. S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie tejto požiadavky a zohľadniť určité osobitné situácie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o osobitné výnimky z tejto požiadavky.

(75)

V celej Únii by sa malo postupovať v súlade s politikou kvality, a to uplatňovaním postupu certifikácie pre výrobky sektora chmeľu a zákazom uvádzania uvedených výrobkov, ktoré nedostali certifikát, na trh. S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie tejto požiadavky a zohľadniť určité osobitné situácie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa odchyľujú od tejto požiadavky, aby splnili obchodné požiadavky určitých tretích krajín, alebo v prípade výrobkov určených na osobitné použitie.

(76)

V prípade určitých sektorov a výrobkov sú vymedzenia pojmov, označenia a obchodné názvy dôležitým prvkom na stanovenie podmienok hospodárskej súťaže. Z toho dôvodu je vhodné ustanoviť pre uvedené sektory a/alebo výrobky vymedzenie pojmov, označenia a obchodné názvy, ktoré by sa mali používať výhradne v Únii pri uvádzaní výrobkov spĺňajúcich zodpovedajúce požiadavky.

(77)

S cieľom upraviť vymedzenia pojmov a obchodné názvy určitých výrobkov podľa potrieb vyplývajúcich z vyvíjajúcich sa požiadaviek spotrebiteľov, technického pokroku alebo potreby inovácie výrobkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o úpravu vymedzenia pojmov a obchodných názvov, odchýlky od nich alebo výnimky z nich.

(78)

S cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty a členské štáty jasne a správne chápali vymedzenia pojmov a obchodné názvy ustanovené pre určité sektory, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá ich presného stanovenia a uplatňovania.

(79)

S cieľom zohľadniť osobitosti každého výrobku alebo sektora, jednotlivé fázy uvádzania na trh, technické podmienky, akýkoľvek možný značný praktický problém, ako aj presnosť a opakovateľnosť analytických metód, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú stanovenia tolerancie pre jednu alebo viacero osobitných noriem, nad rámec ktorej sa celá dávka výrobkov považuje za nespĺňajúcu uvedenú normu.

(80)

Mali by sa stanoviť určité enologické postupy a obmedzenia výroby vína, najmä pokiaľ ide o kupáž a používanie určitých druhov hroznového muštu, hroznovej šťavy a čerstvého hrozna s pôvodom v tretích krajinách. S cieľom splniť medzinárodné normy by Komisia mala pri ďalších enologických postupoch zohľadňovať enologické postupy, ktoré odporúča Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV).

(81)

Mali by sa ustanoviť pravidlá klasifikácie muštových odrôd, podľa ktorých by členské štáty, ktoré vyrábajú viac ako 50 000 hektolitrov ročne, mali zostať naďalej zodpovedné za klasifikáciu muštových odrôd, z ktorých sa môže na ich území vyrábať víno. Určité muštové odrody by sa mali vylúčiť.

(82)

Členské štáty by mali byť schopné zachovať alebo prijať určité vnútroštátne pravidlá týkajúce sa úrovní kvality, pokiaľ ide o roztierateľné tuky.

(83)

Členským štátom by sa v sektore vinohradníctva a vinárstva malo umožniť, aby obmedzili alebo vylúčili používanie určitých enologických postupov, aby zachovali prísnejšie obmedzenia pre vína vyrábané na ich území, a aby umožnili skúšobné používanie nepovolených enologických postupov.

(84)

S cieľom zaistiť správne a transparentné uplatňovanie medzinárodných pravidiel týkajúcich sa určitých výrobkov a sektorov, pokiaľ ide o obchodné normy, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podmienok uplatňovania takých obchodných noriem, ako aj podmienok držby, obehu a používania výrobkov získaných skúšobnými postupmi.

(85)

Okrem obchodných noriem by sa mali zaviesť nepovinné akostné výrazy, aby sa zabezpečilo, že termíny opisujúce špecifické vlastnosti výrobku alebo vlastnosti poľnohospodárskej výroby či spracovania sa nebudú na trhu zneužívať a spotrebitelia sa na ne budú môcť spoľahnúť pri identifikácii rôznej kvality výrobku. Vzhľadom na ciele tohto nariadenia a v záujme jasnosti by sa existujúce nepovinné vyhradené výrazy mali uviesť v tomto nariadení.

(86)

Členským štátom by sa malo umožniť ustanoviť pravidlá týkajúce sa nakladania z vinárskymi výrobkami, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť správne a transparentné uplatňovanie vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa vinárskych výrobkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podmienok na využitie vinárskych výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia.

(87)

S cieľom zohľadniť situáciu na trhu a vývoj obchodných noriem a medzinárodných noriem by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o rezervovanie dodatočného nepovinného vyhradeného výrazu a stanovenia podmienok na jeho používanie, zmenu podmienok používania nepovinného vyhradeného výrazu a zrušenie nepovinného vyhradeného výrazu.

(88)

S cieľom zohľadniť charakteristiky určitých sektorov a očakávania spotrebiteľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o ustanovenie ďalších podrobností o požiadavkách na zavedenie dodatočného vyhradeného výrazu.

(89)

S cieľom zaručiť, aby výrobky opísané prostredníctvom nepovinných vyhradených výrazov spĺňali príslušné podmienky používania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú ustanovenia ďalších pravidiel na používanie nepovinných vyhradených výrazov.

(90)

S cieľom zohľadniť osobitosti obchodu medzi Úniou a určitými tretími krajinami a osobitosti určitých poľnohospodárskych výrobkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa dovezené výrobky považujú za výrobky, ktoré majú rovnocennú úroveň súladu s požiadavkami Únie týkajúcimi sa obchodných noriem, a ktorými sa umožňujú opatrenia odchyľujúce sa od pravidiel, na základe ktorých sa majú výrobky v Únii uvádzať na trh len v súlade s takými normami, a pravidlá týkajúce sa uplatňovania obchodných noriem na výrobky vyvážané z Únie.

(91)

Ustanovenia týkajúce sa vína by sa mali uplatňovať vzhľadom na medzinárodné dohody uzavreté v súlade so ZFEÚ.

(92)

Koncepcia akostných vín v Únii je okrem iného založená na osobitných vlastnostiach vína, ktoré sa pripisujú jeho zemepisnému pôvodu. Takéto vína spotrebiteľ rozoznáva prostredníctvom chránených označení pôvodu a zemepisných označení. Aby sa požiadavky na kvalitu dotknutých výrobkov mohli zahrnúť do transparentného a prepracovanejšieho rámca, mal by sa ustanoviť systém, v ktorom sa budú žiadosti o chránené označenie pôvodu a zemepisné označenie skúmať v súlade s prístupom, ktorý sa uplatňuje v rámci horizontálnej politiky Únie v oblasti kvality potravín iných než víno a destiláty, stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (9).

(93)

S cieľom zachovať osobitné kvalitatívne vlastnosti vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením by sa malo členským štátom umožniť uplatňovať prísnejšie pravidlá.

(94)

Na to, aby označenia pôvodu a zemepisné označenia mohli byť v Únii chránené, by mali byť uznávané a zapísané do registra na úrovni Únie v súlade s procesnými pravidlami, ktoré ustanovila Komisia.

(95)

Ochrana by mala byť dostupná aj pre označenia pôvodu a zemepisné označenia tretích krajín, ak sú v krajine pôvodu chránené.

(96)

Postupom zápisu do registra by sa malo každej fyzickej alebo právnickej osobe s oprávneným záujmom v členskom štáte alebo tretej krajine umožniť, aby uplatnila svoje práva formou vznesenia námietok.

(97)

Označenia pôvodu a zemepisné označenia zapísané do registra by mali byť chránené pred používaním, ktorým sa zneužíva povesť výrobkov spĺňajúcich požiadavky. S cieľom podporovať spravodlivú hospodársku súťaž a neuvádzať spotrebiteľov do omylu by sa takáto ochrana mala rozšíriť aj na výrobky a služby, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vrátane tých, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k zmluvám.

(98)

S cieľom zohľadniť existujúce postupy označovania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o povolenie používať názov muštovej odrody, ktorá obsahuje chránené označenie pôvodu alebo zemepisné označenie alebo z takéhoto označenia pozostáva.

(99)

S cieľom zohľadniť osobitosti výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie ďalších kritérií vymedzovania príslušnej zemepisnej oblasti a obmedzenia a výnimky týkajúce sa výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

(100)

S cieľom zaistiť kvalitu a vysledovateľnosť výrobkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa do špecifikácií výrobkov môžu zahrnúť ďalšie požiadavky.

(101)

S cieľom chrániť legitímne práva alebo záujmy výrobcov a hospodárskych subjektov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o typ žiadateľa, ktorý môže žiadať o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia; podmienky, ktoré treba dodržiavať v súvislosti so žiadosťou o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia; preskúmanie zo strany Komisie, námietkové konanie a postupy pri zmene, zrušení a premene chránených označení pôvodu alebo chránených zemepisných označení; podmienky podávania cezhraničných žiadostí; Uvedená právomoc by mala zahŕňať aj podmienky podávania žiadostí týkajúcich sa zemepisných oblastí v tretej krajine; dátum, od ktorého sa ochrana alebo zmena ochrany uplatňujú a pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa zmien špecifikácií výrobkov.

(102)

S cieľom zabezpečiť primeraný stupeň ochrany by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o obmedzenia v súvislosti s chráneným názvom.

(103)

S cieľom zaistiť, aby hospodárske subjekty ani príslušné orgány neboli nadmerne dotknuté uplatňovaním tohto nariadenia na názvy vín, ktorým sa poskytla ochrana pred 1. augustom 2009, alebo na ktorých ochranu bola podaná žiadosť pred uvedeným dátumom, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o ustanovenie prechodných pravidiel týkajúcich sa takýchto názvov vín, vín uvedených na trh alebo označených pred určitým dátumom a zmien špecifikácií výrobkov.

(104)

Určité pojmy sa tradične používajú v Únii na poskytnutie informácií spotrebiteľom o osobitostiach a kvalite vín a dopĺňajú tak informácie poskytované chránenými označeniami pôvodu a chránenými zemepisnými označeniami. Tieto tradičné pojmy by mali byť oprávnené na ochranu v Únii, aby sa zabezpečilo fungovanie vnútorného trhu a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a aby sa zabránilo uvádzaniu spotrebiteľov do omylu.

(105)

S cieľom zaistiť primeraný stupeň ochrany by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o jazyk a spôsob písania tradičného pojmu, ktorý sa má chrániť.

(106)

S cieľom zaistiť ochranu oprávnených nárokov výrobcov a hospodárskych subjektov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o typ žiadateľa, ktorý môže žiadať o ochranu tradičného pojmu; podmienky platnosti žiadostí o uznanie tradičného pojmu; dôvody na vznesenie námietky voči navrhovanej ochrane tradičného pojmu; rozsah ochrany, a to aj vo vzťahu k obchodným známkam, chráneným tradičným pojmom, chráneným označeniam pôvodu alebo zemepisným označeniam, homonymám alebo určitým názvom muštových odrôd; dôvody zrušenia tradičného pojmu; dátum podávania žiadosti alebo požiadavky a postupy, ktoré treba dodržiavať v súvislosti so žiadosťou o ochranu tradičného pojmu vrátane preskúmania zo strany Komisie, námietkového konania a postupov pri zrušení a zmene.

(107)

S cieľom zohľadniť osobitosti obchodu medzi Úniou a určitými tretími krajinami by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa tradičné pojmy môžu používať pri výrobkoch z tretích krajín, ako aj o súvisiace výnimky.

(108)

Opis, označovanie a obchodná úprava výrobkov v sektore vinohradníctva a vinárstva, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, môže mať významný dosah na ich predajnosť. Rozdiely v právnych predpisoch členských štátov týkajúcich sa označovania výrobkov v sektore vinohradníctva a vinárstva môžu narúšať hladké fungovanie vnútorného trhu. Mali by sa preto ustanoviť pravidlá, ktorými sa zohľadnia oprávnené záujmy spotrebiteľov a výrobcov. Z tohto dôvodu je vhodné ustanoviť pravidlá Únie týkajúce sa označovania a obchodnej úpravy.

(109)

S cieľom zaistiť súlad s existujúcimi postupmi označovania by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie výnimočných okolností odôvodňujúcich vynechanie odkazu na pojem „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“.

(110)

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora vinohradníctva a vinárstva by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o obchodnú úpravu a používanie iných údajov týkajúcich sa označovania ako tých, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení, určitých povinných a nepovinných údajov a obchodnej úpravy.

(111)

S cieľom zaistiť ochranu oprávnených záujmov hospodárskych subjektov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o dočasné označovanie a obchodnú úpravu vín s označením pôvodu alebo zemepisným označením, ak dané označenie pôvodu alebo zemepisné označenie spĺňa potrebné požiadavky.

(112)

S cieľom zaistiť, aby neboli dotknuté hospodárske subjekty, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia týkajúce sa vína uvedeného na trh a označeného v súlade s príslušnými pravidlami, ktoré sa uplatňovali pred 1. augustom 2009.

(113)

S cieľom zohľadniť osobitosti obchodu s výrobkami sektora vinohradníctva a vinárstva medzi Úniou a určitými tretími krajinami by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o výnimky z pravidiel týkajúcich sa označovania a obchodnej úpravy, pokiaľ ide o výrobky určené na vývoz, ak si to vyžaduje právo dotknutej tretej krajiny.

(114)

Na zabezpečenie spravodlivého vyváženia práv a povinností cukrovarníckych podnikov a pestovateľov cukrovej repy budú po ukončení systému kvót stále potrebné osobitné nástroje. Mali by sa preto prijať štandardné ustanovenia, ktorými sa budú riadiť písomné dohody v rámci odvetvia, ktoré sa medzi nimi uzavreli.

(115)

Reformou režimu pre cukor z roku 2006 sa do sektora cukru v Únii zaviedli ďalekosiahle zmeny. S cieľom umožniť pestovateľom cukrovej repy, aby sa v plnom rozsahu prispôsobili novej situácii na trhu a zvýšenej trhovej orientácii v sektore, by sa súčasný systém kvót na cukor mal predĺžiť do konca hospodárskeho roka 2016/2017, kedy sa zruší.

(116)

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora cukru by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o aktualizáciu vymedzení technických pojmov týkajúcich sa sektora cukru, aktualizáciu nákupných podmienok ustanovených v tomto nariadení, a o ďalšie pravidlá určovania hrubej hmotnosti, tary a obsahu cukru, ktorý sa podniku dodáva, a pravidiel týkajúcich sa rezkov cukrovej repy.

(117)

Nedávne skúsenosti preukázali, že sú potrebné osobitné opatrenia na zabezpečenie dostatočnej dodávky cukru na trh Únie počas zostávajúceho obdobia cukrových kvót.

(118)

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora cukru a zabezpečiť riadne zohľadnenie záujmov všetkých strán a vzhľadom na potrebu zabrániť akýmkoľvek narušeniam trhu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o nákupné podmienky a dodávateľské zmluvy; aktualizáciu nákupných podmienok pre cukrovú repu ustanovených v tomto nariadení a o kritériá, ktoré majú cukrovarnícke podniky uplatňovať, keď predajcom cukrovej repy prideľujú množstvá cukrovej repy, na ktoré uzatvorili dodávateľské zmluvy pred vysiatím.

(119)

S cieľom zohľadniť technický vývoj by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o vypracovanie zoznamu výrobkov, na výrobu ktorých sa môže použiť priemyselný cukor, priemyselná izoglukóza alebo priemyselný inulínový sirup.

(120)

S cieľom zaistiť, aby schválené podniky, ktoré vyrábajú alebo spracovávajú cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup, dodržiavali svoje povinnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o udeľovanie a odoberanie schválení takýchto podnikov, ako aj kritériá pre administratívne sankcie.

(121)

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora cukru a zabezpečiť riadne zohľadnenie záujmov všetkých strán by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o význam podmienok pre fungovanie systému kvót a o podmienky, ktorými sa riadi predaj do najvzdialenejších regiónov.

(122)

S cieľom zaistiť, aby boli pestovatelia úzko zapojení do rozhodnutia preniesť určité množstvo výroby, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o prenos cukru.

(123)

S cieľom lepšie riadiť vinohradnícky potenciál by členské štáty mali oznamovať Komisii súpis svojho výrobného potenciálu na základe registra viníc. S cieľom podporiť členské štáty, aby oznamovali svoj súpis, by sa podpora na reštrukturalizáciu a konverziu mala obmedziť na tie členské štáty, ktoré súpis oznámili.

(124)

S cieľom uľahčiť monitorovanie a overovanie výrobného potenciálu členskými štátmi by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o obsah registra viníc a výnimky.

(125)

S cieľom zabezpečiť uspokojivú úroveň vysledovateľnosti dotknutých výrobkov, najmä v záujme ochrany spotrebiteľa, by sa malo vyžadovať, aby ku všetkým výrobkom sektora vinohradníctva a vinárstva, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, bol pri obehu v Únii priložený sprievodný dokument.

(126)

S cieľom uľahčiť prepravu vinárskych výrobkov a jej overovanie členskými štátmi by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa sprievodného dokumentu a jeho použitia; podmienok, za ktorých sa sprievodný dokument má považovať za dokument potvrdzujúci chránené označenia pôvodu alebo zemepisné označenia; povinnosti viesť evidenciu a jej použitia; upresnenia, kto má evidenciu viesť, a výnimiek z povinnosti viesť evidenciu, ako aj operácií, ktoré má evidencia obsahovať.

(127)

V prípade, že neexistujú právne predpisy Únie o štandardizovaných písomných zmluvách, môžu členské štáty podľa vnútroštátneho zmluvného práva rozhodnúť o povinnom používaní takýchto zmlúv pod podmienkou, že sa pri tom budú dodržiavať právne predpisy Únie, a najmä že sa bude rešpektovať riadne fungovanie vnútorného trhu a spoločnej organizácie trhov. Vzhľadom na rozdielne okolnosti v Únii a v záujme subsidiarity by sa takéto rozhodnutie malo ponechať členským štátom. V sektore mlieka a mliečnych výrobkov by sa však s cieľom zaistiť primerané minimálne normy týkajúce sa takýchto zmlúv a riadne fungovanie vnútorného trhu a spoločnej organizácie trhu mali na úrovni Únie ustanoviť niektoré základné podmienky používania takýchto zmlúv. O všetkých takýchto základných podmienkach by sa malo rokovať bez obmedzenia. Keďže niektoré mliekarenské družstvá môžu mať vo svojich stanovách pravidlá s podobným účinkom, mali by sa v záujme zjednodušenia oslobodiť od požiadavky uzatvárať zmluvy. Na to, aby sa zvýšila účinnosť takéhoto systému zmlúv, členské štáty by mali rozhodnúť o tom, či by sa mali uplatňovať aj v prípade, keď sprostredkovatelia zbierajú mlieko od poľnohospodárov a dodávajú ho spracovateľom.

(128)

S cieľom zabezpečiť realizovateľný vývoj výroby, a tým aj vyplývajúcu primeranú životnú úroveň prvovýrobcov mlieka by sa mala posilniť ich vyjednávacia sila voči spracovateľom, čo by malo viesť k spravodlivejšiemu rozdeleniu pridanej hodnoty v dodávateľskom reťazci. Preto by sa na účel dosiahnutia uvedených cieľov SPP malo prijať ustanovenie podľa článku 42 a článku 43 ods. 2 ZFEÚ, ktorým by sa organizáciám výrobcov pozostávajúcim z prvovýrobcov mlieka alebo ich združeniam umožnilo kolektívne dohodnúť s mliekarenským podnikom zmluvné podmienky, vrátane ceny, týkajúce sa produkcie surového mlieka niektorých alebo všetkých ich členov. S cieľom zachovať účinnú hospodársku súťaž na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami by táto možnosť mala podliehať primeraným kvantitatívnym obmedzeniam. Aby sa nenarušilo účinné fungovanie družstiev a v záujme zrozumiteľnosti by sa malo presne stanoviť, že v prípade, ak členstvo v družstve zaväzuje poľnohospodára k tomu, aby všetku výrobu mlieka alebo jej časť dodával ako surové mlieko za podmienok stanovených v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach na nich založených, nemožno o týchto podmienok rokovať prostredníctvom organizácie výrobcov.

(129)

Vzhľadom na význam chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení, najmä pre zraniteľné vidiecke regióny, a s cieľom zaistiť pridanú hodnotu a zachovať kvalitu predovšetkým syrov s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením a v s ohľadom na blížiace sa ukončenie systému kvót na mlieko by členské štáty mali mať možnosť uplatňovať na žiadosť medziodvetvovej organizácie, organizácie výrobcov alebo skupiny, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) č. 1151/2012, pravidlá na regulovanie celej ponuky takýchto syrov vyrobených vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Takúto žiadosť by mala podporiť prevažná väčšina výrobcov mlieka dodávajúcich prevažnú väčšinu objemu mlieka používaného na výrobu príslušného syra a v prípade medziodvetvových organizácií a skupín by takúto žiadosť mala podporiť prevažná väčšina výrobcov syra predstavujúca prevažnú väčšinu výroby príslušného syra.

(130)

Komisia potrebuje včasné informácie o množstve dodaného surového mlieka, aby mohla sledovať vývoj na trhu. Preto by sa malo prijať ustanovenie na zaistenie toho, aby prvonákupca tieto informácie pravidelne oznamoval členským štátom, a aby členské štáty o nich informovali Komisiu.

(131)

Organizácie výrobcov a ich združenia môžu zohrávať užitočnú úlohu pri koncentrácii ponuky, zlepšovaní uvádzania na trh, plánovania a prispôsobovania výroby dopytu, pri optimalizácii výrobných nákladov a stabilizácii výrobných cien, vedení výskumu, presadzovaní najlepších postupov a pri poskytovaní technickej pomoci, pri nakladaní s vedľajšími produktmi a pri riadení nástrojov na zvládanie rizík, ktoré majú ich členovia k dispozícii, čím prispejú k posilneniu postavenia výrobcov v potravinovom reťazci.

(132)

Medziodvetvové organizácie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri umožňovaní dialógu medzi subjektmi v dodávateľskom reťazci a presadzovaní najlepších postupov a transparentnosti trhu.

(133)

Existujúce pravidlá týkajúce sa vymedzenia a uznávania organizácií výrobcov, ich združení a medziodvetvových organizácií by sa preto mali harmonizovať, zefektívniť a rozšíriť s cieľom umožniť pre určité sektory uznanie na požiadanie podľa stanov stanovených v súlade s týmto nariadením. Kritériá uznania a stanovy organizácií výrobcov by predovšetkým mali zabezpečiť, aby sa takéto subjekty vytvárali na základe iniciatívy výrobcov a aby boli kontrolované v súlade s pravidlami, ktoré vyrábajúcim členom umožňujú demokraticky kontrolovať organizáciu a jej rozhodnutia.

(134)

Existujúce ustanovenia v rôznych sektoroch, ktorými sa posilnil vplyv organizácií výrobcov, ich združení a medziodvetvových organizácií tým, že sa členským štátom umožnilo, aby za určitých podmienok rozšírili určité pravidlá takýchto organizácií na nečlenské hospodárske subjekty, sa ukázali ako účinné a mali by sa harmonizovať, zefektívniť a rozšíriť na všetky sektory.

(135)

Mala by sa ustanoviť možnosť prijať určité opatrenia s cieľom uľahčiť prispôsobovanie ponuky požiadavkám trhu, čo môže prispieť k stabilizácii trhov a k zaisteniu primeranej životnej úrovne pre danú poľnohospodársku komunitu.

(136)

S cieľom podporiť činnosť organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií, ktorá by uľahčila prispôsobovanie ponuky požiadavkám trhu, s výnimkou činností týkajúcich sa stiahnutia výrobkov z trhu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa zlepšenia kvality, podpory lepšej organizácie výroby, spracovania a uvádzania na trh, zjednodušenia zaznamenávania vývoja trhových cien a umožnenia vypracúvania krátkodobých a dlhodobých predpovedí na základe používaných výrobných prostriedkov.

(137)

Členské štáty by v záujme zlepšenia fungovania trhu s vínom mali mať možnosť vykonávať rozhodnutia, ktoré prijali medziodvetvové organizácie. Z rozsahu pôsobnosti týchto rozhodnutí by sa však mali vylúčiť postupy, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž.

(138)

Vzhľadom na to, že sa na využívanie formálnych písomných zmlúv v sektore mlieka vzťahujú samostatné ustanovenia, využívanie takýchto zmlúv môže pomôcť posilniť zodpovednosť hospodárskych subjektov v iných sektoroch a zvýšiť ich povedomie o potrebe viac prihliadať na signály trhu, zlepšiť prenos cien a upraviť ponuku dopytu, ako aj prispieť k tomu, aby sa vyhli určitým nekalým obchodným praktikám. Keďže neexistujú právne predpisy Únie týkajúce sa takýchto zmlúv, členské štáty môžu v rámci vnútroštátneho zmluvného práva ustanoviť povinnosť takéto zmluvy používať pod podmienkou, že sa pritom dodrží právo Únie a najmä, že sa nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu a spoločnej organizácie trhov.

(139)

S cieľom zabezpečiť realizovateľný vývoj výroby, a tým aj primeranú životnú úroveň poľnohospodárov v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa a v sektore olivového olej, ako aj pestovateľov určitých plodín pestovaných na ornej pôde, by sa mala posilniť ich vyjednávacia sila voči hospodárskym subjektom, ktoré na nich v potravinovom reťazci nadväzujú, čo by malo viesť k spravodlivejšiemu rozdeleniu pridanej hodnoty v dodávateľskom reťazci. Na dosiahnutie týchto cieľov SPP by sa uznaným organizáciám výrobcov malo umožniť v rámci kvantitatívnych obmedzení rokovať o podmienkach dodávateľských zmlúv vrátane cien týkajúcich sa výroby niektorých alebo všetkých ich členov za predpokladu, že tieto organizácie sledujú jeden alebo viacero cieľov, ktorými je koncentrácia ponuky, umiestňovanie výrobkov ich členov na trh a optimalizácia výrobných nákladov, a za predpokladu, že sledovanie uvedených cieľov vedie k integrácii činností a že takáto integrácia pravdepodobne povedie k významnému zefektívneniu, takže činnosti organizácie výrobcov celkovo prispievajú k napĺňaniu cieľov článku 39 ZFEÚ. Možno to dosiahnuť pod podmienkou, že organizácia výrobcov vykonáva určité špecifické činnosti a že tieto činnosti sú významné z hľadiska množstva dotknutej výroby a z hľadiska nákladov na výrobu a umiestňovanie výrobku na trh.

(140)

S cieľom zabezpečiť pridanú hodnotu a udržať kvalitu predovšetkým údenej šunky s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením by členské štáty mali mať možnosť za prísnych podmienok uplatňovať pravidlá na regulovanie ponuky takejto údenej šunky pod podmienkou, že uvedené pravidlá podporuje veľká väčšina jej výrobcov a v prípade potreby chovatelia ošípaných v zemepisnej oblasti, v ktorej sa táto šunka vyrába.

(141)

Povinnosť evidencie všetkých zmlúv o dodávkach chmeľu vyrobeného v Únii je zbytočne zaťažujúca a mala by sa ukončiť.

(142)

S cieľom zaistiť, aby ciele a zodpovednosti organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií boli jasne vymedzené, a prispievať k efektívnej činnosti, a to bez uloženia neprimeraného administratívneho zaťaženia a ohrozenia zásady slobody združovania, najmä vo vzťahu k nečlenom takýchto organizácií, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o:

pravidlá týkajúce sa osobitných cieľov, ktoré také organizácie a združenia môžu, musia alebo nemusia sledovať a v prípade potreby by mali doplniť k cieľom stanoveným v tomto nariadení; pravidiel takýchto organizácií a združení, stanov iných organizácií, ako sú organizácie výrobcov, osobitných podmienok, ktoré sa vzťahujú na stanovy organizácií výrobcov v určitých sektoroch, vrátane výnimiek, štruktúry, doby členstva, veľkosti, demokratickej zodpovednosti a činností takýchto organizácií a združení, ako aj vplyvu vyplývajúceho zo zlúčení, podmienok uznania, odobratia a pozastavenia uznania a ich vplyv, ako aj ako aj požiadavky na prijatie nápravných opatrení v prípade nedodržiavania kritérií podmieňujúcich udelenie uznania;

nadnárodných organizácií a združení a pravidiel týkajúcich sa administratívnej pomoci v prípade nadnárodnej spolupráce; sektorov, ktoré podliehajú povoleniu zo strany členských štátov a ktorých sa zadávanie týka, a podmienok a charakteru činností, ktoré je možné zadať tretím stranám, ako aj poskytovania technických prostriedkov organizáciami alebo združeniami; základu pre výpočet minimálneho objemu alebo hodnoty predajnej výroby organizácií a združení; pravidiel pre výpočet objemu surového mlieka, ktorého sa týkajú rokovania vedené organizáciou výrobcov, prijímania členov, ktorí nie sú výrobcami, v prípade organizácií výrobcov a členov, alebo ktorí nie sú organizáciou výrobcov, v prípade združení organizácií výrobcov;

rozšírenia určitých pravidiel organizácií na nečlenov a povinnej úhrady členských príspevkov nečlenmi, a to vrátane využitia a rozdelenia takýchto platieb zo strany uvedených organizácií, ako aj zoznamu prísnejších výrobných pravidiel, ktoré možno rozšíriť, ďalších požiadaviek týkajúcich sa reprezentatívnosti, príslušných hospodárskych oblastí, ako aj preskúmania ich vymedzenia Komisiou, minimálnych období, počas ktorých by sa pravidlá mali uplatňovať predtým, ako sa rozšíria, osôb alebo organizácií, na ktoré sa pravidlá alebo príspevky môžu uplatňovať, a okolností, za ktorých Komisia môže požadovať, aby sa rozšírenie pravidiel alebo povinných príspevkov zamietlo alebo stiahlo.

(143)

Monitorovanie obchodných tokov je predovšetkým záležitosťou riadenia, ku ktorému by sa malo pristupovať pružne. Malo by sa prijať rozhodnutie o zavedení požiadaviek týkajúcich sa licencií so zreteľom na potrebu licencií, potrebu pre riadenie príslušných trhov, a najmä potrebu pre monitorovanie dovozu alebo vývozu príslušných výrobkov.

(144)

S cieľom zohľadniť medzinárodné povinnosti Únie a uplatniteľné sociálne, environmentálne normy Únie, ako aj jej normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, zohľadniť potrebu monitorovania vývoja obchodovania a vývoja trhu a dovozu a vývozu, potrebu spoľahlivého trhového riadenia a potrebu znížiť administratívne zaťaženie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zoznam výrobkov, ktoré podliehajú povinnosti predložiť dovoznú alebo vývoznú licenciu, a prípady a situácie, keď sa predloženie dovoznej alebo vývoznej licencie nevyžaduje.

(145)

S cieľom poskytnúť ďalšie prvky systému licencií by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa: práv a povinností vyplývajúcich z licencie, jeho právnych účinkov a prípadov, keď sa uplatňuje tolerancia, pokiaľ ide o plnenie povinnosti doviesť alebo vyviesť množstvo uvedené v licencii, alebo keď je potrebné uviesť pôvod, otázky, aby vydávanie dovoznej licencie alebo prepúšťanie do voľného obehu podliehalo predloženiu dokladu, ktorý vydala tretia krajina alebo subjekt a ktorým sa okrem iného potvrdzuje pôvod, pravosť a kvalitatívne vlastnosti výrobkov; prevodu licencie alebo obmedzenia jej prevoditeľnosti; dodatočných podmienok vzťahujúcich sa na dovozné licencie pre konope; a zásady administratívnej pomoci medzi členskými štátmi s cieľom zabrániť prípadom podvádzania a nezrovnalostí alebo ich riešiť a prípadov a situácií, keď sa vyžaduje alebo nevyžaduje zloženie zábezpeky, ktorou sa zaručí, že sa výrobky dovezú alebo vyvezú v období platnosti licencie.

(146)

Základné prvky ciel uplatniteľných na poľnohospodárske výrobky, ktoré odrážajú dohody WTO a dvojstranné dohody, sú ustanovené v Spoločnom colnom sadzobníku. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať opatrenia na podrobný výpočet dovozných ciel podľa týchto základných prvkov.

(147)

Pre určité výrobky by sa mal zachovať systém vstupných cien. S cieľom zaistiť účinnosť uvedeného systému by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o kontrolu pravdivosti nahlásených vstupných cien zásielky pomocou paušálnej dovoznej hodnoty a stanoviť podmienky, za ktorých sa vyžaduje stanovenie zábezpeky.

(148)

S cieľom predísť alebo zabrániť nepriaznivým účinkom na trh Únie, ktoré by mohli byť dôsledkom dovozu určitých poľnohospodárskych výrobkov, by mal dovoz takých výrobkov podliehať platbe dodatočného cla, ak sú splnené určité podmienky.

(149)

Za určitých podmienok je vhodné otvoriť a spravovať dovozné colné kvóty, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd uzavretých v súlade so ZFEÚ alebo z iných právnych aktov Únie. Pri dovozných colných kvótach by mala prijatá metóda spravovania klásť náležitý dôraz na požiadavky zásobovania existujúceho a vytvárajúceho sa výrobného, spracovateľského a spotrebiteľského trhu v Únii, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, istotu a kontinuitu dodávok a potrebu udržiavať rovnováhu uvedeného trhu.

(150)

S cieľom dosiahnutia súladu so záväzkami obsiahnutými v dohodách uzavretých v rámci Uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní, ktoré sa týkajú colných kvót na dovoz 2 000 000 ton kukurice a 300 000 ton ciroku do Španielska a colných kvót na dovoz 500 000 ton kukurice do Portugalska, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o ustanovenia potrebné na vykonanie dovozu v rámci colných kvót a podľa potreby na verejné skladovanie množstiev dovezených platobnými agentúrami dotknutých členských štátov.

(151)

S cieľom zaistiť spravodlivý prístup k dostupným množstvám a rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi v rámci colnej kvóty by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o určenie podmienok a požiadaviek oprávnenosti, ktoré musí hospodársky subjekt splniť, aby mohol predložiť žiadosť v rámci colnej kvóty; stanovenie pravidiel týkajúcich sa prevodu práv medzi hospodárskymi subjektmi a v prípade potreby obmedzení, ktoré sa vzťahujú na prevody v rámci spravovania colnej kvóty; podmienenie účasti na colnej kvóte zložením zábezpeky; a stanovenie všetkých potrebných ustanovení týkajúcich sa všetkých konkrétnych osobitostí, požiadavky alebo obmedzenia uplatniteľné na colnú kvótu, ako sa ustanovuje v príslušnej medzinárodnej dohode alebo v inom príslušnom akte.

(152)

Poľnohospodárske výrobky môžu byť v určitých prípadoch pri dovoze do tretích krajín predmetom osobitného zaobchádzania, ak zodpovedajú určitým špecifikáciám a/alebo cenovým podmienkam. Administratívna spolupráca medzi orgánmi v dovážajúcej tretej krajine a Úniou je nevyhnutá na zabezpečenie správneho uplatňovania takého systému. Na tento účel by malo byť k výrobkom priložené osvedčenie vydané v Únii.

(153)

S cieľom zaistiť, že výrobky, ktoré sa vyvážajú, môžu byť pri splnení určitých podmienok predmetom osobitného zaobchádzania pri dovoze do tretej krajiny podľa medzinárodných dohôd, ktoré Únia uzavrela v súlade so ZFEÚ, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá, ktorými sa vyžaduje, aby príslušné orgány členských štátov na požiadanie a po primeraných kontrolách vydali doklad potvrdzujúci splnenie týchto podmienok.

(154)

S cieľom zabrániť tomu, aby ilegálne pestovanie narušilo trh s konope na vlákno, by sa týmto nariadením mali ustanoviť kontroly dovozu konope a konopných semien, ktorými sa zaistí, že tieto výrobky ponúkajú určité záruky, pokiaľ ide o ich obsah tetrahydrokanabinolu. Okrem toho by dovoz konopných semien určených na iné použitie ako na siatie mal naďalej podliehať kontrolnému systému, v ktorom sa ustanovuje schválenie príslušných dovozcov.

(155)

V celej Únii sa uplatňuje politika kvality výrobkov sektora chmeľu. V prípade dovezených výrobkov, by sa do tohto nariadenia mali začleniť ustanovenia, ktorými sa zaistí, že sa dovezú iba výrobky, ktoré spĺňajú rovnocenné minimálne kvalitatívne charakteristiky. S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o prípady, v ktorých by sa nemali uplatňovať povinnosti týkajúce sa potvrdenia rovnocennosti a označovania na obaloch.

(156)

Únia uzavrela s tretími krajinami niekoľko dohôd o zvýhodnenom prístupe na trh, ktoré týmto tretím krajinám umožňujú vyvážať do Únie trstinový cukor za výhodných podmienok. Mali by sa na určité obdobie zachovať súvisiace ustanovenia o hodnotení toho, koľko cukru na rafináciu rafinérie potrebujú, a za určitých podmienok aj rezervácia vývozných licencií pre špecializovaných užívateľov významných množstiev dovezeného surového trstinového cukru, ktorí sa v Únii považujú za rafinérie s celoročnou prevádzkou. S cieľom zaistiť, že dovezený cukor na rafináciu sa rafinuje v súlade s danými požiadavkami, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o používanie zmluvných podmienok na vykonávanie dovozných dohôd; podmienky a požiadavky oprávnenosti, ktoré musí hospodársky subjekt splniť, aby mohol požiadať o dovoznú licenciu, vrátane zloženia zábezpeky a pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií, ktoré sa majú ukladať.

(157)

Systém ciel umožňuje upustiť od všetkých ostatných ochranných opatrení na vonkajších hraniciach Únie. Vo výnimočných prípadoch sa vnútorný trh a colný mechanizmus môžu preukázať ako nedostatočné. Únia by mala mať možnosť bezodkladne prijať všetky potrebné opatrenia, aby trh Únie neostal v takýchto prípadoch bez ochrany voči narušeniam, ktoré by z toho mohli vyplynúť. Také opatrenia by mali byť v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie.

(158)

Je vhodné, aby sa v prípade, že takéto režimy narušujú trh Únie, alebo v prípade, že trh Únie je náchylný k takémuto narušeniu, umožnilo pozastavenie využívania režimov „aktívny zušľachťovací styk“ a „pasívny zušľachťovací styk“.

(159)

Náhrady za vývoz do tretích krajín, ktoré vychádzajú z rozdielu medzi cenami v rámci Únie a na svetovom trhu a ktoré sa nachádzajú v hraniciach stanovených záväzkami prijatými v rámci WTO, by sa mali zachovať ako opatrenie, ktoré sa môže vzťahovať na určité výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, keď podmienky na vnútornom trhu sú také ako tie, ktoré sú popísané pre výnimočné opatrenia. Dotovaný vývoz by mal podliehať obmedzeniam, pokiaľ ide o hodnotu a množstvo, a dostupné náhrady by mali byť nulové bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie výnimočných opatrení.

(160)

Dodržanie obmedzení vyjadrených v hodnote, by sa malo zaistiť pri stanovení vývozných náhrad prostredníctvom monitorovania platieb podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na Európsky poľnohospodársky záručný fond. Monitorovanie by sa malo uľahčiť povinným stanovením vývozných náhrad vopred, pričom sa v prípade diferencovaných náhrad umožní zmeniť stanovené miesto určenia v rámci zemepisnej oblasti, na ktorú sa uplatňuje jednotná sadzba vývoznej náhrady. V prípade zmeny miesta určenia by sa mala zaplatiť vývozná náhrada, ktorá sa uplatňuje na skutočné miesto určenia, a to maximálne vo výške náhrady uplatniteľnej na vopred stanovené miesto určenia.

(161)

Súlad s kvantitatívnymi obmedzeniami by sa mal zaistiť prostredníctvom spoľahlivého a účinného systému monitorovania. Poskytovanie vývozných náhrad by preto malo podliehať vývoznej licencii. Vývozné náhrady by sa mali poskytovať v rámci dostupných obmedzení v závislosti od konkrétnej situácie každého dotknutého výrobku. Výnimky z tohto pravidla by sa mali povoliť iba pre spracované výrobky, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k zmluvám a na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia týkajúce sa objemu. Mala by sa ustanoviť odchýlka od požiadavky prísneho dodržiavania pravidiel riadenia v prípade, keď je pravdepodobné, že vývozy, na ktoré sa poskytujú vývozné náhrady, neprekročia stanovené množstvo.

(162)

V prípade vývozu živého hovädzieho dobytka by sa vývozné náhrady mali poskytnúť a vyplatiť len vtedy, ak sú dodržané ustanovenia uvedené v právnych predpisoch Únie týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, a najmä ochrany zvierat počas prepravy.

(163)

S cieľom zaručiť riadne fungovanie systému vývozných náhrad by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o požiadavku zložiť zábezpeku, ktorou sa zaručí, že hospodárske subjekty splnia svoje povinnosti.

(164)

S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov a orgánov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie prahových hodnôt, pod ktorými sa nemusí vyžadovať vydanie alebo predloženie vývoznej licencie, stanovenie miesta určenia alebo operácie, pri ktorých môže byť oslobodenie od povinnosti predložiť vývoznú licenciu odôvodnené, a v odôvodnených situáciách umožnenie udeľovania vývozných licencií ex-post.

(165)

S cieľom riešiť konkrétne situácie, ktoré odôvodňujú úplnú alebo čiastočnú oprávnenosť na vývozné náhrady, a s cieľom pomôcť hospodárskym subjektom prekonať obdobie medzi žiadosťou o vývoznú náhradu a jej konečnou platbou, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa: iného dátumu náhrady; vyplatenia preddavku vývoznej náhrady vrátane podmienok na zloženie zábezpeky a jej uvoľnenie; ďalších dôkazov, ak existujú pochybnosti o skutočnom mieste určenia výrobkov a možnosti spätného dovozu na colné územie Únie; miest určení považovaných za vývoz z Únie a zaradenia miest určení na colnom území Únie medzi miesta určenia oprávnené na vývozné náhrady.

(166)

S cieľom zaistiť rovnaký prístup k vývozným náhradám pre vývozcov výrobkov, uvedených v prílohe I k zmluvám a výrobkov vyrobených ich spracovaním by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o uplatňovanie určitých pravidiel pre poľnohospodárske výrobky na výrobky vyvážané v podobe spracovaného tovaru.

(167)

S cieľom zaistiť, aby boli výrobky, za ktoré sa poskytuje vývozná náhrada, vyvezené z colného územia Únie, a predísť ich návratu na uvedené územie ako aj minimalizovať administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov pri získavaní a predkladaní dôkazov o tom, že výrobky, za ktoré sa poskytla náhrada, sa dostali do krajiny určenia oprávnenej na diferencované náhrady, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa: lehoty, do ktorej musí byť ukončený výstup z colného územia Únie vrátane lehoty na dočasný opätovný vstup; spracovania, ktorým môžu výrobky, za ktoré sa poskytujú vývozné náhrady, prejsť počas uvedeného obdobia; dôkazu o dosiahnutí miesta určenia, aby boli oprávnené na diferencované náhrady; prahových hodnôt pre náhrady a podmienok, za ktorých možno vývozcov oslobodiť od takého dôkazu; a podmienok na schválenie dôkazu poskytnutého nezávislými tretími stranami o dosiahnutí miesta určenia, kde sa uplatňujú diferencované náhrady.

(168)

S cieľom nabádať vývozcov, aby rešpektovali dobré životné podmienky zvierat, a s cieľom umožniť príslušným orgánom overovať riadne vynaloženie vývozných náhrad, ak sú podmienené dodržiavaním požiadaviek na dobré životné podmienky zvierat, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o požiadavky na dobré životné podmienky zvierat mimo colného územia Únie vrátane využitia nezávislých tretích strán.

(169)

S cieľom zohľadniť osobitosti jednotlivých sektorov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o osobitné požiadavky a podmienky týkajúce sa hospodárskych subjektov a výrobkov oprávnených na vývoznú náhradu a stanovenie koeficientov na účely výpočtu vývozných náhrad, a to s ohľadom na proces zrenia u niektorých alkoholických nápojov získaných z obilnín.

(170)

Minimálne vývozné ceny za cibule kvetín už nie sú prínosné a mali by sa zrušiť.

(171)

V súlade s článkom 42 ZFEÚ sa ustanovenia ZFEÚ týkajúce sa hospodárskej súťaže uplatňujú na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi len do tej miery, ktorá je vymedzená v právnych predpisoch Únie v rámci článku 43 ods. 2 ZFEÚ, a v súlade s postupom, ktorý je v nich ustanovený.

(172)

Vzhľadom na osobitosti poľnohospodárskeho sektora a jeho závislosti na riadnom fungovaní celého potravinového dodávateľského reťazca vrátane účinného uplatňovania pravidiel týkajúcich sa hospodárskej súťaže vo všetkých súvisiacich sektoroch v celom potravinovom reťazci, ktorý môže byť veľmi koncentrovaný, by sa mala osobitná pozornosť venovať uplatňovaniu pravidiel týkajúcich sa hospodárskej súťaže stanovených v článku 42 ZFEÚ. Na tento účel je potrebná úzka spolupráca medzi Komisiou a orgánmi zodpovednými za hospodársku súťaž v členských štátoch. Usmernenia, ktoré v prípade potreby prijala Komisia, sú okrem toho vhodným nástrojom na usmernenie podnikov a ďalších dotknutých zainteresovaných strán.

(173)

Malo by sa ustanoviť, že pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré sa vzťahujú na dohody, rozhodnutia a postupy uvedené v článku 101 ZFEÚ a na zneužitie dominantného postavenia, sa uplatňujú na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi, pokiaľ ich uplatňovanie neohrozuje dosiahnutie cieľov SPP.

(174)

V prípade organizácií poľnohospodárov alebo organizácií výrobcov alebo ich združení, ktorých cieľom je spoločná výroba alebo uvádzanie poľnohospodárskych výrobkov na trh alebo využívanie spoločných zariadení, by sa mal umožniť osobitný prístup, pokiaľ takáto spoločná činnosť nevylučuje hospodársku súťaž alebo neohrozuje dosiahnutie cieľov článku 39 ZFEÚ.

(175)

Bez toho, aby bola dotknutá regulácia ponuky určitých výrobkov, akým sú napríklad syry a šunky s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením alebo víno, ktoré sa riadi osobitným súborom pravidiel, by sa mal uplatniť osobitný prístup, pokiaľ ide o určité činnosti medziodvetvových organizácií pod podmienkou, že nevedú k rozdeľovaniu trhov, neovplyvňujú riadne fungovanie spoločnej organizácie trhu, nenarúšajú alebo nevylučujú hospodársku súťaž, nemajú za následok stanovenie cien alebo kvót, ani nevedú k diskriminácii.

(176)

Poskytovaním vnútroštátnej pomoci by bolo ohrozené riadne fungovanie vnútorného trhu. Na poľnohospodárske výrobky by sa preto mali vo všeobecnosti uplatňovať ustanovenia ZFEÚ, pokiaľ ide o vnútroštátnu pomoc. Bez ohľadu na uvedené, v určitých situáciách by sa mali umožniť výnimky. V prípade existencie takýchto výnimiek by Komisia mala mať možnosť vypracovať zoznam existujúcej, novej alebo navrhovanej vnútroštátnej pomoci, náležite členské štáty upozorniť a navrhnúť im vhodné opatrenia.

(177)

Ustanovenia o prémii za vyklčovanie a určité opatrenia v rámci podporných programov v sektore vinohradníctva a vinárstva by nemali sami osebe zabraňovať vnútroštátnym platbám na tie isté účely.

(178)

Vzhľadom na osobitnú hospodársku situáciu, pokiaľ ide o chov sobov, produkciu sobieho mäsa a výrobu výrobkov z neho, ako aj obchodovanie s nimi, by Fínsko a Švédsko mali v tomto smere naďalej poskytovať vnútroštátne platby.

(179)

Na pestovanie cukrovej repy vo Fínsku okrem všeobecných účinkov reformy v sektore cukru nepriaznivo pôsobia aj osobitné geografické a klimatické podmienky. Uvedený členský štát by preto mal byť trvalo oprávnený poskytovať svojim pestovateľom cukrovej repy vnútroštátne platby.

(180)

Členské štáty by mali byť schopné poskytovať vnútroštátne platby s cieľom financovať opatrenia v oblasti včelárstva ustanovené v tomto nariadení, ako aj chrániť včelíny znevýhodnených štrukturálnymi alebo prírodnými podmienkami alebo ktoré podliehajú programom hospodárskeho rozvoja, okrem vnútroštátnych platieb, ktoré sa vyčlenili na výrobu alebo obchod.

(181)

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na programoch zameraných na zlepšenie prístupu detí k potravinám by mali mať okrem podpory Únie aj možnosť udeliť vnútroštátnu pomoc na dodávku výrobkov a na určité súvisiace náklady.

(182)

S cieľom riešiť odôvodnené prípady krízy aj po tom, ako skončí prechodné obdobie, by členské štáty mali mať možnosť poskytovať vnútroštátne platby na krízovú destiláciu do výšky celkového rozpočtového stropu, ktorý zodpovedá 15 % z výšky príslušného ročného rozpočtu príslušného členského štátu na jeho vnútroštátny podporný program. Také vnútroštátne platby by sa mali oznámiť Komisii a schváliť predtým, ako sa poskytnú.

(183)

Členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť uskutočňovať vnútroštátne platby na orechy, ako sa v súčasnosti ustanovuje podľa článku 120 nariadenia (ES) č. 73/2009, s cieľom zmierniť účinky odviazania predchádzajúceho režimu pomoci Únie na orechy. Keďže sa uvedené nariadenie zruší, mali by sa v záujme jasnosti tieto vnútroštátne platby ustanoviť v tomto nariadení.

(184)

S cieľom účinne a efektívne reagovať na hrozby narušenia trhu by sa mali ustanoviť osobitné intervenčné opatrenia. Mal by sa vymedziť rozsah uvedených opatrení.

(185)

S cieľom účinne a efektívne reagovať na hrozby narušenia trhu spôsobené výrazným nárastom alebo poklesom cien na vnútorných alebo vonkajších trhoch alebo inými udalosťami a okolnosťami, ktoré narušujú alebo ohrozujú trh, ak je pravdepodobné, že táto situácia alebo jej účinky na trh budú pokračovať alebo sa zhoršovať, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o opatrenia potrebné na riešenie danej situácie na trhu, pričom sa dodržia všetky povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd a za predpokladu, že iné opatrenia, ktoré sú podľa tohto nariadenia v dispozícii, nie sú postačujúce, vrátane opatrení, ktorými sa rozšíri alebo zmení rozsah pôsobnosti, trvanie alebo iné aspekty iných opatrení ustanovených podľa tohto nariadenia, alebo ktorými sa stanovia vývozné náhrady alebo sa úplne alebo čiastočne pozastavia dovozné clá, a to aj podľa potreby v prípade určitých množstiev alebo období.

(186)

Obmedzenia voľného pohybu vyplývajúce z uplatňovania opatrení, ktorých cieľom je zabrániť rozšíreniu chorôb zvierat, by mohli spôsobovať ťažkosti na trhu v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Zo skúseností vyplýva, že vážne narušenia trhu ako významný pokles spotreby alebo cien, možno pripísať strate dôvery spotrebiteľov v dôsledku ohrozenia verejného zdravia alebo zdravia zvierat alebo rastlín. Vzhľadom na skúsenosti by sa opatrenia prijaté v reakcii na stratu dôvery spotrebiteľov, mali rozšíriť na rastlinné produkty.

(187)

Výnimočné opatrenia na podporu trhu s hovädzím a teľacím mäsom, mliekom a mliečnymi výrobkami, bravčovým mäsom, ovčím a kozím mäsom, vajciami a hydinovým mäsom by mali priamo súvisieť so zdravotnými a veterinárnymi opatreniami prijatými s cieľom bojovať proti šíreniu choroby. Mali by sa prijať na požiadanie členských štátov, aby sa predišlo závažnému narušeniu trhov.

(188)

S cieľom efektívne reagovať na mimoriadne okolnosti by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o rozšírenie zoznamu výrobkov uvedeného v tomto nariadení, v súvislosti s ktorými možno prijať mimoriadne podporné opatrenia.

(189)

Komisia by mala byť oprávnená prijať v naliehavých prípadoch potrebné opatrenia na vyriešenie osobitných problémov.

(190)

Účinne a efektívne reagovať na hrozby narušenia trhu môže byť osobitne dôležité v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. Podobne, v tomto sektore môžu v naliehavých prípadoch vzniknúť osobitné problémy. Je preto potrebné zdôrazniť, že opatrenia uvedené vyššie, ktoré Komisia prijme v prípade narušenia trhu vrátane nerovnováhy na trhu alebo ktoré sú potrebné na vyriešenie osobitných problémov v naliehavých prípadoch, sa môžu týkať predovšetkým sektora mlieka a mliečnych výrobkov.

(191)

S cieľom reagovať na obdobia závažnej nerovnováhy na trhu by ako mimoriadne opatrenia mohli byť vhodné osobitné kategórie kolektívnych činností súkromných hospodárskych subjektov s cieľom stabilizovať dotknuté sektory, pričom budú podliehať presným ochranným opatreniam, obmedzeniam a podmienkam. Keď takáto činnosť by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ, Komisia by mala mať možnosť poskytnúť výnimku na obmedzené obdobie. Tieto činnosti by však mali dopĺňať činnosť Únie v rámci verejnej intervencie a súkromného skladovania alebo v rámci mimoriadnych opatrení, s ktorými sa počíta v tomto nariadení, a nemali by narušiť fungovanie vnútorného trhu.

(192)

Malo by byť možné vyžadovať od podnikov, členských štátov alebo tretích krajín, aby podávali oznámenia na účely uplatňovania tohto nariadenia, monitorovania, analýzy a riadenia trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, zabezpečenia transparentnosti trhu a riadneho fungovania opatrení SPP, overovania, kontroly, sledovania, hodnotenia a vykonávania auditu opatrení SPP a dodržiavania požiadaviek stanovených v medzinárodných dohodách vrátane oznamovacích povinností vyplývajúcich z uvedených dohôd. S cieľom zaručiť harmonizovaný, efektívny a zjednodušený prístup by Komisia mala byť splnomocnená prijať potrebné opatrenia týkajúce sa oznámení. Mala by pritom zohľadňovať potreby týkajúce sa údajov a synergie medzi prípadnými zdrojmi údajov.

(193)

S cieľom zabezpečiť integritu informačných systémov a pravosť a čitateľnosť dokumentov a súvisiacich údajov, ktoré sa predkladajú, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o povahu a druh informácií, ktoré sa majú oznamovať, kategórie údajov, ktoré sa majú spracovávať a maximálnej doby ich uchovávania, účel spracovania, najmä v prípade uverejnenia takýchto údajov a ich presunu tretím krajinám, prístupové práva k informáciám alebo dostupným informačným systémom a podmienky zverejnenia informácií.

(194)

Uplatňuje sa právo Únie týkajúce sa ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takých údajov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (10) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (11).

(195)

Konzultovalo sa s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 14. decembra 2011 (12).

(196)

Z rezervy pre krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva by sa mali previesť finančné prostriedky podľa podmienok a postupu, ktoré sú uvedené v článku 24 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a v odseku 22 Medziinštitucionálnej 17. decembra 2013 dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (13), a malo by sa objasniť, že toto nariadenie je uplatniteľným základným aktom.

(197)

S cieľom zaistiť bezproblémový prechod z režimov ustanovených v nariadení (ES) č. 1234/2007 na režimy ustanovené v tomto nariadení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie potrebných opatrení, najmä tých, ktoré sú potrebné na ochranu nadobudnutých nárokov a oprávnených očakávaní podnikov.

(198)

Použitie postupu pre naliehavé prípady pri prijímaní delegovaných aktov podľa tohto nariadenia by sa malo vyhradiť na výnimočné prípady, keď to bude naliehavo nutné na umožnenie účinnej a efektívnej reakcie na hrozby narušenia trhu alebo v prípadoch, že dôjde k narušeniu trhu. Uplatnenie postupu pre naliehavé prípady by malo byť opodstatnené a mali by sa určiť prípady, v ktorých by sa tento postup mal použiť.

(199)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu delegovať vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (14).

(200)

Na prijímanie aktov, ktorými sa vykonáva toto nariadenie, by sa mal uplatňovať postup preskúmania vzhľadom na to, že uvedené akty sa týkajú SPP, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 písm. b) bode ii) nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Na prijímanie aktov, ktorými sa vykonáva toto nariadenie v súvislosti s hospodárskou súťažou, by sa však mal používať konzultačný postup, keďže konzultačný postup sa vo všeobecnosti používa na prijímanie vykonávacích aktov v oblasti práva hospodárskej súťaže.

(201)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ktoré sa týkajú prijímania, zmeny alebo zrušenia ochranných opatrení Únie, pozastavenia využívania režimov prepracovanie pod colným dohľadom alebo aktívny či pasívny zušľachťovací styk, ak je nutné okamžite reagovať na situáciu na trhu, ako aj riešenia osobitných problémov v naliehavej situácii, ktoré je potrebné riešiť okamžite, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch.

(202)

Pokiaľ ide o určité opatrenia podľa tohto nariadenia, ktoré si vyžadujú rýchly zásah alebo ktoré pozostávajú z jednoduchého uplatnenia všeobecných ustanovení na konkrétne situácie bez priestoru na akékoľvek voľné rozhodovanie, by Komisia mala byť splnomocnená prijať vykonávacie akty bez toho, aby uplatnila nariadenie (EÚ) č. 182/2011.

(203)

Komisia by mala byť ďalej splnomocnená vykonávať určité administratívne alebo riadiace úlohy, ktoré nemajú za následok prijatie delegovaných alebo vykonávacích aktov.

(204)

V tomto nariadení by sa mali ustanoviť určité osobitné pravidlá týkajúce sa Chorvátska v súlade s Aktom o pristúpení Chorvátska (15).

(205)

Podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007 stratí v rozumnej lehote po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia účinnosť viacero opatrení podľa sektorov. Po zrušení nariadenia (ES) č. 1234/2007 by sa príslušné ustanovenia mali naďalej uplatňovať až do ukončenia dotknutých režimov.

(206)

Nariadenie Rady (EHS) č. 922/72 (16) týkajúce sa podpory pre priadku morušovú pre chovný rok 1972/1973 je už zastarané; nariadenie (EHS) č. 234/79 týkajúce sa postupov pre úpravy nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka sa nahrádza týmto nariadením; nariadenie Rady (ES) č. 1061/96 (17) o pomoci výrobcom v sektore chmeľu na úrodu v roku 1995 je dočasné opatrenie, ktoré je dnes z dôvodu svojej povahy zastarané. Nariadenie Rady(ES) č. 1037/2001 (18) povoľujúce ponuku a dodávanie niektorých dovážaných vín bolo nahradené ustanoveniami Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o obchode s vínom prijatej rozhodnutím Rady 2006/232/ (19) a z toho dôvodu je zastarané. V záujme jasnosti a právnej istoty by sa tieto nariadenia mali zrušiť.

(207)

Nedávno nadobudli účinnosť určité pravidlá v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, najmä pokiaľ ide o pravidlá o zmluvných vzťahoch a rokovaniach; regulácii dodávky syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením; a o nahlasovaní prvonákupcov, organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov a medziodvetvové organizácie a zostávajú opodstatnené z hľadiska súčasnej ekonomickej situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a štruktúry dodávateľského reťazca. Mali by sa preto uplatňovať v tomto sektore dostatočne dlhé obdobie (pred zrušením kvót na mlieko aj po ňom), aby mohli dosiahnuť plný účinok. Tieto pravidlá by však mali byť dočasné a mali by podliehať revízii. Komisia by mala prijať správy o vývoji na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, z ktorých prvá správa sa má predložiť do 30. júna 2014 a druhá správa sa má predložiť do 31. decembra 2018, najmä pokiaľ ide o prípadné stimuly, ktorými sa majú poľnohospodári nabádať na uzavieranie dohôd o spoločnej výrobe,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

ČASŤ I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, to znamená so všetkými výrobkami uvedenými v prílohe I k zmluvám s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry definovaných v legislatívnych aktoch Únie o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry.

2.   Poľnohospodárske výrobky vymedzené v odseku 1 sa rozdeľujú do týchto sektorov uvedených v príslušných častiach prílohy I:

a)

obilniny, časť I;

b)

ryža, časť II;

c)

cukor, časť III;

d)

sušené krmivo, časť IV;

e)

osivá, časť V;

f)

chmeľ, časť VI;

g)

olivový olej a stolové olivy, časť VII;

h)

ľan a konope, časť VIII;

i)

ovocie a zelenina, časť IX;

j)

výrobky zo spracovaného ovocia a zeleniny, časť X;

k)

banány, časť XI;

l)

víno, časť XII;

m)

živé stromy a ostatné rastliny, hľuzy, korene a podobne, rezané kvety a ozdobné listy, časť XIII;

n)

tabak, časť XIV;

o)

hovädzie a teľacie mäso, časť XV;

p)

mlieko a mliečne výrobky, časť XVI;

q)

bravčové mäso, časť XVII;

r)

ovčie a kozie mäso, časť XVIII;

s)

vajcia, časť XIX;

t)

hydinové mäso, časť XX;

u)

etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu, časť XXI;

v)

včelárske výrobky, časť XXII;

w)

húsenice priadky morušovej, časť XXIII;

x)

ostatné výrobky, časť XXIV.

Článok 2

Všeobecné ustanovenia spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)

Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a ustanovenia prijaté podľa neho sa uplatňujú na opatrenia ustanovené v tomto nariadení.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov týkajúce sa určitých sektorov tak, ako sú uvedené v prílohe II.

2.   Vymedzenia pojmov uvedené v prílohe II časti II oddiele B sa uplatňujú iba do konca hospodárskeho roka pre cukor 2016/2017.

3.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v nariadení (EÚ) č. 1306/2013 nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (20) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (21) ak sa v tomto nariadení neustanovuje inak.

4.   S cieľom zohľadniť osobitosti sektora ryže je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa menia vymedzenia pojmov týkajúce sa sektora ryže uvedené v časti I prílohy II v rozsahu potrebnom na aktualizovanie vymedzení pojmov v závislosti od vývoja trhu.

5.   Na účely tohto nariadenia:

a)

„menej rozvinuté regióny“ sú regióny vymedzené ako také v článku 90 ods. 2 prvom pododseku písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (22).

b)

„nepriaznivá poveternostná udalosť, ktorú možno prirovnať k prírodným katastrofám“ znamená poveternostné podmienky, ako je napríklad mráz, krupobitie, námraza, dážď alebo sucho, ktoré zničia viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie príslušného poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju.

Článok 4

Úpravy nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka používanej pri poľnohospodárskych výrobkoch

Ak je to potrebné s cieľom zohľadniť zmeny kombinovanej nomenklatúry, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa upraví opis výrobkov a odkazy v tomto nariadení na položky alebo podpoložky kombinovanej nomenklatúry.

Článok 5

Prepočítacie koeficienty pre ryžu

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa:

a)

stanovia prepočítacie koeficienty pre ryžu v rôznych fázach spracovania, náklady na spracovanie a hodnotu vedľajších produktov;

b)

prijmú všetky potrebné opatrenia týkajúce sa uplatňovania prepočítacích koeficientov pre ryžu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 6

Hospodárske roky

Stanovujú sa tieto hospodárske roky:

a)

od 1. januára do 31. decembra daného roka pre sektory ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a pre sektor banánov;

b)

od 1. apríla do 31. marca nasledujúceho roka pre sektor sušeného krmiva a sektor priadky morušovej;

c)

od 1. júla do 30. júna nasledujúceho roka pre:

i)

sektor obilnín;

ii)

sektor osív;

iii)

sektor olivového oleja a stolových olív;

iv)

sektor ľanu a konope;

v)

sektor mlieka a mliečnych výrobkov;

d)

od 1. augusta do 31. júla nasledujúceho roka pre sektor vinohradníctva a vinárstva;

e)

od 1. septembra do 31. augusta nasledujúceho roka pre sektor ryže;

f)

od 1. októbra do 30. septembra nasledujúceho roka pre sektor cukru.

Článok 7

Referenčné prahy

1.   Stanovujú sa tieto referenčné prahy:

a)

pokiaľ ide o sektor obilnín, 101,31 EUR za tonu, týkajúci sa veľkopredajnej etapy tovaru dodaného do skladu pred naložením;

b)

pokiaľ ide o sektor ryže, 150 EUR za tonu ryže štandardnej kvality, ako sa vymedzuje v prílohe III bode A, týkajúci sa veľkopredajnej etapy tovaru dodaného do skladu pred naložením;

c)

pokiaľ ide o cukor štandardnej kvality, ako sa vymedzuje v prílohe III bode B, týkajúci sa nebaleného cukru, zo závodu:

i)

pre biely cukor: 404,4 EUR za tonu;

ii)

pre surový cukor: 335,2 EUR za tonu;

d)

pokiaľ ide o sektor hovädzieho a teľacieho mäsa, 2 224 EUR za tonu pre jatočné telá hovädzieho dobytka samčieho pohlavia triedy mäsitosti/pretučnenosti R3, ako sa stanovuje v stupnici Únie na klasifikáciu jatočných tiel hovädzieho dobytka vo veku ôsmich a viac mesiacov uvedenej v prílohe IV bode A;

e)

pokiaľ ide o sektor mlieka a mliečnych výrobkov:

i)

246,39 EUR za 100 kg masla;

ii)

169,80 EUR za 100 kg sušeného odstredeného mlieka;

f)

pokiaľ ide o bravčové mäso, 1 509,39 EUR za tonu jatočných tiel ošípaných štandardnej kvality vymedzenej podľa hmotnosti a obsahu chudého mäsa, ako sa stanovuje v stupnici Únii na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných uvedenej v prílohe IV bode B, a to takto:

i)

jatočné telá s hmotnosťou od 60 do 120 kg: trieda mäsitosti E;

ii)

jatočné telá s hmotnosťou od 120 do 180 kg: trieda mäsitosti R;

g)

pokiaľ ide o sektor olivového oleja a stolových olív:

i)

1 779 EUR za tonu extra panenského olivového oleja;

ii)

1 710 EUR za tonu panenského olivového oleja;

iii)

1 524 EUR za tonu lampantového panenského olivového oleja s dvoma stupňami voľnej kyslosti, pričom sa táto suma zníži o 36,70 EUR za tonu pri každom ďalšom stupni kyslosti.

2.   Komisia reviduje referenčné prahy stanovené v odseku 1, pričom zohľadňuje objektívne kritériá, najmä vývoj vo výrobe, náklady na výrobu (predovšetkým vstupy) a pravdepodobný vývoj na trhu. V prípade potreby sa referenčné prahy aktualizujú v súlade s bežným legislatívnym postupom na základe vývoja vo výrobe a na trhu.

ČASŤ II

VNÚTORNÝ TRH

HLAVA I

TRHOVÁ INTERVENCIA

KAPITOLA I

Verejná intervencia a pomoc na súkromné skladovanie

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia o verejnej intervencii a pomoci na súkromné skladovanie

Článok 8

Rozsah pôsobnosti

V tejto kapitole sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa trhovej intervencie v súvislosti s:

a)

verejnou intervenciou, pri ktorej príslušné orgány členských štátov nakupujú výrobky a skladujú ich až do iného naloženia s nimi; a

b)

poskytovaním pomoci na skladovanie výrobkov súkromnými hospodárskymi subjektmi.

Článok 9

Pôvod výrobkov oprávnených na intervenciu

Výrobky oprávnené na nákup v rámci verejnej intervencie alebo na poskytnutie pomoci na súkromné skladovanie pochádzajú z Únie. Ak sa navyše získavajú z plodín, tieto plodiny sa zozbierali v Únii, a ak sa získavajú z mlieka, toto mlieko sa vyprodukovalo v Únii.

Článok 10

Stupnica Únie na klasifikáciu jatočných tiel

Stupnica Únie na klasifikáciu jatočných tiel sa uplatňuje v súlade s prílohou IV bodmi A a B v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa, pokiaľ ide o jatočné telá hovädzieho dobytka vo veku ôsmich a viac mesiacov, a v sektore bravčového mäsa, pokiaľ ide o iné ošípané ako ošípané využívané na plemenitbu.

V sektore ovčieho a kozieho mäsa môžu členské štáty uplatňovať stupnicu Únie na klasifikáciu jatočných tiel oviec v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe IV bode C.

Oddiel 2

Verejná intervencia

Článok 11

Výrobky oprávnené na verejnú intervenciu

Verejná intervencia sa uplatňuje na tieto výrobky v súlade s podmienkami ustanovenými v tomto oddiele a akýmikoľvek ďalšími požiadavkami a podmienkami, ktoré môže Komisia určiť prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 19 a vykonávacích aktov podľa článku 20:

a)

pšenica obyčajná, tvrdá pšenica, jačmeň a kukurica;

b)

nelúpaná ryža;

c)

čerstvé alebo chladené mäso v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 0201 10 00 a 0201 20 20 až 0201 20 50;

d)

maslo vyrobené priamo a výhradne z pasterizovanej smotany získanej priamo a výhradne z kravského mlieka v schválenom podniku v Únii s minimálnym obsahom maslového tuku 82 % hmotnosti a maximálnym obsahom vody 16 % hmotnosti;

e)

sušené odstredené mlieko najvyššej kvality vyrobené z kravského mlieka v schválenom podniku v Únii metódou rozprašovania s minimálnym obsahom bielkovín 34,0 % hmotnosti beztukovej sušiny.

Článok 12

Obdobia verejnej intervencie

Verejná intervencia je k dispozícii:

a)

pre pšenicu letnú, tvrdú pšenicu, jačmeň a kukuricu od 1. novembra do 31. mája;

b)

pre nelúpanú ryžu od 1. apríla do 31. júla;

c)

pre hovädzie a teľacie mäso počas celého roka;

d)

pre maslo a sušené odstredené mlieko od 1. marca do 30. septembra.

Článok 13

Otvorenie a uzavretie verejnej intervencie

1.   Počas období uvedených v článku 11:

a)

verejná intervencia je otvorená pre pšenicu letnú, maslo a sušené odstredené mlieko;

b)

Komisia môže otvoriť verejnú intervenciu prostredníctvom vykonávacích aktov pre tvrdú pšenicu, jačmeň, kukuricu a nelúpanú ryžu (vrátane špecifických odrôd alebo typov nelúpanej ryže), ak si to vyžaduje situácia na trhu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2;

c)

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 otvoriť verejnú intervenciu pre sektor hovädzieho a teľacieho mäsa, ak je v členskom štáte alebo v regióne členského štátu počas reprezentatívneho obdobia stanoveného podľa článku 20 prvého odseku písm. c) priemerná trhová cena zaznamenaná na základe stupnice Únie na klasifikáciu jatočných tiel hovädzieho dobytka uvedenej v prílohe IV bode A nižšia ako 85 % referenčného prahu stanoveného v článku 7 od. 1 písm. d).

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa uzavrie verejná intervencia pre sektor hovädzieho a teľacieho mäsa v prípade, že počas reprezentatívneho obdobia stanoveného podľa článku 20 prvého odseku písm. c) už nie sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 písmene c) tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

Článok 14

Nákup pri pevnej cene alebo vo verejných súťažiach

Ak sa otvorila verejná intervencia podľa článku 13 ods. 1, Rada prijme v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ opatrenia týkajúce sa stanovenia nákupných cien produktov uvedených v článku 11 a prípadne opatrenia týkajúce sa kvantitatívnych obmedzení v prípade nákupu pri pevnej cene.

Článok 15

Cena vo verejnej intervencii

1.   Cena vo verejnej intervencii je:

a)

cena, za ktorú sa výrobky nakúpia v rámci verejnej intervencie, ak sa nákup uskutočňuje pri pevnej cene, alebo

b)

maximálna cena, za ktorú sa výrobky oprávnené na verejnú intervenciu môžu nakúpiť, ak sa nákup uskutoční prostredníctvom verejnej súťaže.

2.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia výšky ceny vo verejnej intervencii vrátane zvýšení a znížení prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 16

Všeobecné zásady nakladania s výrobkami z verejnej intervencie

1.   S výrobkami nakúpenými v rámci verejnej intervencie sa nakladá takým spôsobom, aby:

a)

sa predišlo akémukoľvek narušeniu trhu;

b)

sa zaistil rovnaký prístup k tovaru a rovnaké zaobchádzanie s nákupcami a

c)

bol v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dohôd uzavretých v súlade so ZFEÚ.

2.   S výrobkami nakúpenými v rámci verejnej intervencie možno naložiť tak, že sa dajú k dispozícii pre program rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám v Únii ako je stanovené v príslušných právnych aktoch Únie. V takých prípadoch je účtovná hodnota takých výrobkov vo výške príslušnej pevnej ceny vo verejnej intervencii uvedenej v článku 14 ods. 2 tohto nariadenia.

3.   Komisia každý rok uverejní informácie o podmienkach, za akých sa v predošlom roku predali výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie.

Oddiel 3

Pomoc na súkromné skladovanie

Článok 17

Oprávnené výrobky

V súlade s podmienkami stanovenými v tomto oddiele a s akýmikoľvek ďalšími požiadavkami a podmienkami, ktoré Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 18 ods. 1 alebo článku 19 a vykonávacích aktov podľa článku 18 ods. 2 alebo článku 20, sa pomoc na súkromné skladovanie môže poskytnúť na tieto výrobky:

a)

biely cukor;

b)

olivový olej;

c)

ľanové vlákno;

d)

čerstvé alebo chladené mäso z hovädzieho dobytka vo veku ôsmich a viac mesiacov;

e)

maslo vyrobené zo smotany získanej priamo a výhradne z kravského mlieka;

f)

syr;

g)

sušené odstredené mlieko vyrobené z kravského mlieka;

h)

bravčové mäso;

i)

ovčie a kozie mäso.

Prvý pododsek písmeno f) sa obmedzuje na syr s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením podľa nariadenia (EÚ)č. 1151/2012, ktorý sa skladuje po skončení doby zrenia stanoveného v špecifikácii výrobku uvedenej v článku 7 tohto nariadenia a/alebo po dobe zrenia, ktoré prispieva k zvýšeniu hodnoty syra.

Článok 18

Podmienky na poskytnutie pomoci

1.   S cieľom zabezpečiť transparentnosť trhu je Komisia v prípade potreby splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovia podmienky, za ktorých môže rozhodnúť o poskytnutí pomoci na súkromné skladovanie pre výrobky uvedené v článku 17, pričom zohľadní:

a)

priemerné ceny zaznamenané v Únii a referenčné prahy a výrobné náklady príslušných výrobkov; a/alebo

b)

potrebu včas reagovať na výnimočne ťažkú trhovú situáciu alebo hospodársky vývoj, ktoré majú významný negatívny vplyv na marže v danom sektore.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty:

a)

o poskytnutí pomoci na súkromné skladovanie pre výrobky uvedené v článku 17, pričom zohľadní podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku;

b)

o obmedzení poskytnutia pomoci na súkromné skladovanie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

3.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia výšky pomoci na súkromné skladovanie ustanovenej v článku 17 prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Oddiel 4

Spoločné ustanovenia o verejnej intervencii a pomoci na súkromné skladovanie

Článok 19

Delegované právomoci

1.   S cieľom zabezpečiť, aby výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie alebo výrobky, na ktoré sa vzťahuje pomoc na súkromné skladovanie, boli vhodné na dlhodobé skladovanie a mali vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu, a s cieľom zohľadniť osobitosti rôznych sektorov na účely zaručenia nákladovo efektívneho fungovania verejnej intervencie a súkromného skladovania je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa k požiadavkám ustanoveným v tomto nariadení ustanovia ďalšie požiadavky a podmienky, ktoré majú uvedené výrobky spĺňať. Uvedené požiadavky a podmienky sa zameriavajú na to, aby sa pre nakúpené a skladované výrobky zaručila:

a)

ich kvalita vzhľadom na parametre kvality, skupiny kvality, triedy kvality, kategórie, vlastnosti výrobku a vek;

b)

ich oprávnenosť vzhľadom na množstvá, balenie vrátane označenia, konzervovanie, predchádzajúce zmluvy o skladovaní, schválenie podnikov a stav výrobkov, na ktoré sa uplatňuje cena vo verejnej intervencii a pomoc na súkromné skladovanie.

2.   S cieľom zohľadniť osobitosti sektorov obilnín a nelúpanej ryže je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými sa ustanovia kritériá kvality, pokiaľ ide o nákup i predaj pšenice letnej, tvrdej pšenice, jačmeňa, kukurice a nelúpanej ryže.

3.   S cieľom zabezpečiť primeranú skladovaciu kapacitu a účinnosť systému verejnej intervencie z hľadiska nákladovej efektívnosti, rozdeľovania a prístupu pre hospodárske subjekty a zachovať kvalitu výrobkov nakúpených vo verejnej intervencii na účely určitého naloženia s nimi na konci skladovacieho obdobia je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa ustanovia:

a)

požiadavky, ktoré majú spĺňať skladovacie miesta pre všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje verejná intervencia;

b)

pravidlá týkajúce sa skladovania výrobkov v rámci a mimo členského štátu, ktorý je zodpovedný za tieto výrobky a za nakladanie s nimi, pokiaľ ide o clá a iné sumy, ktoré sa poskytujú alebo vyberajú v rámci SPP.

4.   S cieľom zaistiť, aby pomoc na súkromné skladovanie mala požadovaný vplyv na trh, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa ustanovia:

a)

pravidlá a podmienky uplatniteľné v prípade, ak je uskladnené množstvo nižšie ako zmluvné množstvo;

b)

podmienky na poskytnutie preddavku takejto pomoci;

c)

podmienky, podľa ktorých možno rozhodnúť o tom, že výrobky, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o súkromnom skladovaní, možno opätovne uviesť na trh alebo uvoľniť.

5.   S cieľom zaručiť náležité fungovanie systému verejnej intervencie a systému súkromného skladovania je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa ustanoví:

a)

využívanie verejných súťaží, ktorými sa zaručí rovnaký prístup k tovaru a rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi;

b)

ďalšie podmienky, ktoré majú spĺňať hospodárske subjekty s cieľom uľahčiť pre členské štáty a hospodárske subjekty efektívne riadenie a kontrolu systému;

c)

požiadavka na hospodárske subjekty zložiť zábezpeku, ktorou sa zaručí, že si splnia svoje povinnosti.

6.   S cieľom zohľadniť technický vývoj a potreby sektorov uvedených v článku 10, ako aj potrebu štandardizovať obchodnú úpravu rôznych výrobkov na účely zlepšenia transparentnosti trhu, zaznamenávania cien a uplatňovania trhových intervenčných opatrení je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227:

a)

prijímať delegované akty, ktorými sa upravia a aktualizujú ustanovenia prílohy IV o stupniciach Únie na klasifikáciu, identifikáciu a obchodnú úpravu jatočných tiel;

b)

ustanoviť ďalšie ustanovenia týkajúce sa klasifikácie (vrátane klasifikácie kvalifikovanými klasifikátormi), určovania tried kvality (vrátane automatizovaných metód určovania tried kvality), identifikácie, váženia a označovania jatočných tiel, ako aj výpočtu priemerných cien Únie a váhových koeficientov používaných pri výpočte uvedených cien;

c)

v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa stanoviť výnimky z ustanovení a osobitné výnimky, ktoré môžu členské štáty udeliť bitúnkom, v ktorých sa zabíja málo hovädzieho dobytka, ako aj ďalšie ustanovenia pre príslušné výrobky vrátane ustanovení týkajúcich sa tried mäsitosti a pretučnenosti a v sektore ovčieho mäsa ďalšie ustanovenia, pokiaľ ide o hmotnosť, farbu mäsa a pretučnenosť a kritériá na klasifikáciu jahniat s nízkou hmotnosťou;

d)

povoliť členským štátom neuplatňovať stupnicu na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných a povolenie používať okrem hmotnosti a odhadovaného obsahu chudého mäsa iné hodnotiace kritériá, alebo ustanoviť výnimky z tejto stupnice.

Článok 20

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia potrebné na jednotné uplatňovanie tejto kapitoly. Tieto opatrenia sa môžu týkať najmä:

a)

nákladov hradených hospodárskym subjektom v prípade, že výrobky dodané na verejnú intervenciu nespĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu;

b)

stanovenia minimálnej skladovacej kapacity pre intervenčné skladovacie miesta;

c)

reprezentatívnych období, trhov a trhových cien potrebných na uplatňovanie tejto kapitoly;

d)

dodania výrobkov, ktoré sa majú nakúpiť v rámci verejnej intervencie, prepravných nákladov, ktoré má znášať ponúkajúci, prevzatia výrobkov platobnými agentúrami a platieb;

e)

rôznych operácií spojených s procesom vykosťovania v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa;

f)

praktických opatrení pre balenie, uvádzanie na trh a označovanie výrobkov;

g)

postupov schvaľovania podnikov, ktoré vyrábajú maslo a sušené odstredené mlieko, na účely tejto kapitoly;

h)

každého povolenia na uskladnenie mimo územia členského štátu, v ktorom sa výrobky nakúpili a skladovali;

i)

predaja výrobkov nakúpených v rámci verejnej intervencie alebo naloženia s nimi, najmä pokiaľ ide o predajné ceny, podmienky na vyskladnenie, následné použitie alebo určenie uvoľnených výrobkov vrátane postupov týkajúcich sa výrobkov daných k dispozícii na využitie v rámci programu uvedeného v článku 16 ods. 2 vrátane presunov medzi členskými štátmi;

j)

pokiaľ ide o výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie, ustanovení týkajúcich sa možnosti členských štátov predať na ich vlastnú zodpovednosť malé množstvá, ktoré zostanú na sklade, alebo množstvá, ktoré už nemožno prebaliť alebo ktoré boli znehodnotené;

k)

pokiaľ ide o súkromné skladovanie, uzavierania a obsahu zmlúv medzi príslušným orgánom členského štátu a žiadateľmi;

l)

umiestnenia výrobkov do súkromného skladovania, ich uchovávania v ňom a vyskladnenia;

m)

dĺžky obdobia súkromného skladovania a ustanovení, podľa ktorých sa tieto obdobia, stanovené v zmluvách, môžu skrátiť alebo predĺžiť;

n)

postupov, ktoré sa majú dodržiavať pri nákupe za pevnú cenu, vrátane postupov týkajúcich sa zábezpeky, ktorá sa má zložiť, a jej výšky alebo poskytovania pomoci na súkromné skladovanie stanovenej vopred;

o)

konania verejných súťaží pri verejnej intervencii aj súkromnom skladovaní, najmä pokiaľ ide:

i)

podávanie ponúk a minimálne množstvo na predloženie žiadosti alebo podanie ponuky;

ii)

postupy týkajúce sa zábezpeky, ktorá sa má zložiť, a jej výšky; a

iii)

výber ponúk, ktorým sa zaistí, že sa uprednostnia tie ponuky, ktoré sú pre Úniu najvýhodnejšie, a zároveň sa umožní, že sa rozhodnutie o uzavretí zmluvy neprijme nevyhnutne;

p)

uplatňovania stupníc Únie na klasifikáciu jatočných tiel hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec;

q)

inej obchodnej úpravy jatočných tiel a jatočných polovíc ako tá, ktorá je ustanovená v prílohe IV bode A.IV na účely stanovenia trhových cien;

r)

korekčných faktorov, ktoré členské štáty uplatnia na účely inej obchodnej úpravy jatočných tiel hovädzieho dobytka a oviec, ak sa nepoužije referenčná úprava;

s)

praktických opatrenia pre označovanie klasifikovaných jatočných tiel a výpočet váženej priemernej ceny Únie za jatočné telá hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec, ktorý uskutočňuje Komisia;

t)

povolenia členským štátom, aby pre ošípané, ktoré sa zabíjajú na ich území, ustanovili inú obchodnú úpravu jatočných tiel ošípaných, ako tá, ktorá sa ustanovuje v prílohe IV bode B.III, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

i)

bežná obchodná prax na ich území sa líši od štandardnej obchodnej úpravy vymedzenej v prílohe IV bode B.III prvom pododseku;

ii)

oprávňujú ich k tomu technické požiadavky;

iii)

jatočné telá sú zbavené kože jednotným spôsobom;

u)

ustanovení o tom, že výbor Únie zložený z odborníkov z Komisie a odborníkov vymenovaných členskými štátmi priamo na mieste preskúma uplatňovanie klasifikácie jatočných tiel v členských štátoch, aby sa zabezpečila jej presnosť a spoľahlivosť. V týchto ustanoveniach sa ustanoví, že náklady vyplývajúce z takéhoto preskúmania znáša Únia.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 21

Iné vykonávacie právomoci

Komisia prijme vykonávacie akty na povolenie členským štátom, aby v prípade jahniat s jatočnou hmotnosťou nižšou ako 13 kg používali odchylne od prílohy IV bodu C.III na klasifikáciu tieto kritériá:

a)

hmotnosť jatočného tela;

b)

farbu mäsa;

c)

pretučnenosť.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

KAPITOLA II

Režimy pomoci

Oddiel 1

Režimy zamerané na zlepšenie prístupu k potravinám

Článok 22

Cieľová skupina

Režimy pomoci na zlepšenie distribúcie poľnohospodárskych výrobkov a na zlepšenie stravovacích návykov detí sa zameriavajú na deti, ktoré pravidelne navštevujú materské školy, predškolské alebo vzdelávacie zariadenia na úrovni základnej alebo strednej školy, ktoré spravujú príslušné orgány členských štátov alebo ktoré takéto orgány uznávajú.

Pododdiel 1

Program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách

Článok 23

Pomoc na dodávanie ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a banánov a ich výrobkov deťom

1.   Pomoc Únie sa poskytuje:

a)

na dodávanie produktov sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a banánov deťom vo vzdelávacích zariadeniach uvedených v článku 22; a

b)

na určité súvisiace náklady spojené s logistikou a distribúciou, vybavením, reklamou, monitorovaním, hodnotením a sprievodnými opatreniami.

2.   Členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na programe, najskôr vypracujú na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni stratégiu jeho vykonávania. Takisto ustanovia sprievodné opatrenia, medzi ktoré môže patriť informovanie o vzdelávacích opatreniach o zdravých stravovacích návykoch, o miestnych potravinových reťazcoch a o boji proti mrhaniu jedlom, ktoré sú potrebné na to, aby bol program účinný.

3.   Pri koncipovaní svojich stratégií členské štáty vypracujú zoznam produktov sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a banánov, ktoré budú oprávnené v rámci ich príslušných programov. Tento zoznam neobsahuje výrobky uvedené v prílohe V.

Avšak v riadne odôvodnených prípadoch, napríklad ak členský štát chce zabezpečiť široký výber výrobkov v rámci svojho programu alebo chce svoj program zatraktívniť, sa v jeho stratégii môže ustanoviť, že takéto výrobky sa môžu stať oprávnenými, ak sa pridáva len obmedzené množstvo látok uvedených v danej prílohe.

Členské štáty zabezpečia, že ich príslušné zdravotné orgány schvália zoznam takýchto výrobkov, ktoré sú v rámci programu oprávnené.

Pri výbere svojich produktov vychádzajú členské štáty z objektívnych kritérií, medzi ktoré môžu patriť zdravotné a environmentálne motívy, sezónnosť, rôznorodosť alebo dostupnosť produktov, pričom dá v čo najväčšej možnej miere prednosť produktom pochádzajúcim z Únie, a predovšetkým miestnym nákupom, miestnym trhom, krátkym dodávateľským reťazcom alebo environmentálnym výhodám.

4.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia pomoci Únie uvedenej v odseku 1 prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

5.   Pomoc Únie uvedená v odseku 1 sa pridelí každému členskému štátu na základe objektívnych kritérií, ktoré vychádzajú z podielu šesť až desaťročných detí.

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na programe, žiadajú o pomoc Únie každý rok na základe svojej stratégie uvedenej v odseku 2.

Opatrenia týkajúce sa minimálnej výšky pomoci Únie pre každý členský štát, ktorý sa zúčastňuje na programe, a orientačného a definitívneho pridelenia pomoci členským štátom prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

6.   Pomoc Únie ustanovená v odseku 1 sa nepoužije ako náhrada za financovanie akýchkoľvek existujúcich vnútroštátnych programov podpory konzumácie ovocia v školách, ktoré poskytujú ovocie a zeleninu, spracované ovocie a zeleninu a banány, ani iných programov, v rámci ktorých sa do škôl dodávajú aj takéto výrobky.

Ak však už členský štát zaviedol program, ktorý by bol oprávnený na pomoc Únie podľa tohto článku, a chce ho rozšíriť alebo zefektívniť, aj pokiaľ ide o cieľovú skupinu programu, jeho trvanie alebo oprávnené výrobky, pomoc Únie sa môže poskytnúť, ak sa dodržia maximálne hodnoty stanovené v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ, pokiaľ ide o pomer pomoci Únie k celkovému vnútroštátnemu príspevku. V takomto prípade členský štát vo svojej stratégii vykonávania uvedie, ako chce svoj program rozšíriť alebo zefektívniť.

7.   Členské štáty môžu okrem pomoci Únie poskytnúť vnútroštátnu pomoc v súlade s článkom 217.

8.   Programom Únie na podporu konzumácie ovocia a zeleniny v školách nie je dotknutý žiadny samostatný vnútroštátny program na podporu konzumácie ovocia a zeleniny v školách, ktorý je zlučiteľný s právom Únie.

9.   Únia môže takisto podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 financovať opatrenia zamerané na informovanie, monitorovanie a hodnotenie súvisiace s programom podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách vrátane opatrení na zvyšovanie informovanosti verejnosti o programe, ako aj súvisiace opatrenia na prepojenie zainteresovaných strán.

10.   Členské štáty, ktoré sa na programe zúčastňujú, zverejnia na miestach, kde sa potraviny distribuujú, informácie o tom, že sa zapájajú do tohto programu pomoci a že ho Únia finančne podporuje.

Článok 24

Delegované právomoci

1.   S cieľom presadzovať zdravé stravovacie návyky u detí a zaručiť, že pomoc sa zameria na deti z cieľovej skupiny uvedenej v článku 22, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel, pokiaľ ide o:

a)

ďalšie kritériá týkajúce sa zamerania pomoci zo strany členských štátov;

b)

schvaľovanie a výber žiadateľov o pomoc zo strany členských štátov;

c)

vypracovanie národných alebo regionálnych stratégií a sprievodných opatrení.

2.   S cieľom zaistiť efektívne a cielené využívanie finančných prostriedkov Únie je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

metódy prerozdelenia orientačne pridelenej pomoci uvedenej v článku 23 ods. 5 medzi členské štáty na základe prijatých žiadostí o pomoc;

b)

nákladov v rámci stratégií členských štátov, ktoré sú oprávnené na pomoc Únie, a možnosti stanovenia celkového stropu pre špecifické náklady;

c)

povinnosti členských štátov monitorovať a hodnotiť účinnosť svojich programov podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách.

3.   S cieľom podporovať informovanosť o programe je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa od členských štátov s programom podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách vyžaduje, aby propagovali podpornú úlohu pomoci Únie.

Článok 25

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto pododdielu vrátane:

a)

informácií, ktoré majú stratégie členských štátov obsahovať;

b)

žiadosti o pomoc a vyplácanie pomoci;

c)

metódy propagovania programu a opatrenia na prepojenie zainteresovaných strán súvisiace s programom;

d)

predkladanie, formu a obsah monitorovacích a hodnotiacich správ členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na programe podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Pododdiel 2

Program na podporu konzumácie mlieka v školách

Článok 26

Pomoc na dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov deťom

1.   Pomoc Únie sa poskytne na dodávanie určitých mliečnych výrobkov a spracovaných mliečnych výrobkov, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 0401, 0403, 0404 90 a 0406 alebo číselný znak KN 2202 90, deťom vo vzdelávacích zariadeniach uvedených v článku 22.

2.   Od 1. augusta 2015 členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na programe, a to na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, najskôr musia mať stratégiu jeho vykonávania. Môžu tiež stanoviť sprievodné opatrenia, medzi ktoré môže patriť informovanie o vzdelávacích opatreniach o zdravých stravovacích návykoch, o miestnych potravinových reťazcoch a o boji proti mrhaniu jedlom, ktoré sú potrebné na to, aby bol program účinný.

3.   Pri koncipovaní svojich stratégií členské štáty vypracujú zoznam mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré budú oprávnené v rámci ich príslušných programov, v súlade s pravidlami, ktoré Komisia prijala na základe článku 27.

4.   S výnimkou bezplatnej distribúcie jedál deťom vo vzdelávacích zariadeniach sa pomoc Únie ustanovená v odseku 1 nepoužije ako náhrada za financovanie akýchkoľvek existujúcich vnútroštátnych programov na podporu konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov v školách ani iných programov, v rámci ktorých sa do škôl dodáva mlieko a mliečne výrobky. Ak však už členský štát zaviedol program, ktorý by bol oprávnený na pomoc Únie podľa tohto článku, a chce ho rozšíriť alebo zefektívniť, aj pokiaľ ide o cieľovú skupinu programu, jeho trvanie alebo oprávnené produkty, pomoc Únie sa môže poskytnúť. V takomto prípade členský štát vo svojej stratégii vykonávania uvedie, ako chce svoj program rozšíriť alebo zefektívniť.

5.   Členské štáty môžu okrem pomoci Únie poskytnúť vnútroštátnu pomoc v súlade s článkom 217.

6.   Programom Únie na podporu konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov v školách nie je dotknutý žiadny samostatný vnútroštátny program na podporu konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov v školách, ktorý je zlučiteľný s právom Únie.

7.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia pomoci Únie na všetko mlieko a mliečne výrobky a maximálneho množstva oprávneného na pomoc Únie ustanovenú v odseku 1, prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

8.   Členské štáty, ktoré sa na programe zúčastňujú, zverejnia na miestach, kde sa potraviny distribuujú, informácie o tom, že sa zapájajú do tohto programu pomoci a že ho Únia finančne podporuje.

Článok 27

Delegované právomoci

1.   S cieľom zohľadniť vývoj modelov spotreby mliečnych výrobkov, inovácie a vývoj na trhu s mliečnymi výrobkami, dostupnosť výrobkov na jednotlivých trhoch Únie a nutričnú stránku je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa určia:

a)

výrobky, ktoré sú oprávnené na výber do programu, v súlade s ustanoveniami článku 26 ods. 1 a s prihliadnutím na nutričnú stránku;

b)

vypracovanie národných alebo regionálnych stratégií členskými štátmi, podľa potreby vrátane sprievodných opatrení; a

c)

opatrenia potrebné na monitorovanie a hodnotenie.

2.   S cieľom zaistiť účinné a efektívne využitie pomoci Únie je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

pravidiel o oprávnenosti na pomoc pre prijímateľov a žiadateľov;

b)

požiadavky na žiadateľov, aby boli schválení členskými štátmi;

c)

používania mliečnych výrobkov, ktoré profitujú z pomoci, na prípravu jedál vo vzdelávacích zariadeniach.

3.   S cieľom zaistiť, aby si žiadatelia pomoci plnili svoje povinnosti, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú požiadaviek v súvislosti so skladaním zábezpeky v prípade, že sa vypláca preddavok.

4.   S cieľom podporovať informovanosť o programe pomoci je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, v ktorých stanoví podmienky, na základe ktorých členské štáty uverejnia informácie o tom, že sa zapájajú do tohto programu pomoci, a že ho Únia finančne podporuje.

5.   S cieľom zabezpečiť, aby sa pomoc premietla do ceny, za ktorú sú výrobky dostupné v rámci tohto programu, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa zavedenia monitorovania cien v rámci tohto programu.

Článok 28

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto pododdielu vrátane:

a)

postupov na zaistenie dodržiavania maximálneho množstva, ktoré je oprávnené na pomoc;

b)

postupov na skladanie zábezpeky a jej výšky v prípade, že sa vypláca preddavok;

c)

informácií, ktoré je potrebné predložiť členským štátom na účely schválenia žiadateľov, žiadostí o pomoc a vyplácania pomoci;

d)

metód propagovania programu;

e)

riadenia monitorovania cien v súlade s článkom 27 ods. 5.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 2

Pomoc v sektore olivového oleja a stolových olív

Článok 29

Programy na podporu sektora olivového oleja a stolových olív

1.   Únia financuje trojročné pracovné programy, ktoré vypracujú organizácie výrobcov uznané podľa článku 152, združenia organizácií výrobcov uznané podľa článku 156 alebo medziodvetvové organizácie uznané podľa článku 157 v jednej alebo viacerých z týchto oblastí:

a)

sledovanie a riadenie trhu v sektore olivového oleja a stolových olív;

b)

zlepšenie vplyvu pestovania olív na životné prostredie;

c)

zlepšenie konkurencieschopnosti pestovania olív prostredníctvom modernizácie;

d)

zlepšenie kvality výroby olivového oleja a stolových olív;

e)

systém vysledovateľnosti pôvodu, certifikácia a ochrana kvality olivového oleja a stolových olív, najmä sledovanie kvality olivových olejov predávaných konečným spotrebiteľom pod dohľadom vnútroštátnych správnych orgánov;

f)

šírenie informácií o opatreniach, ktoré vykonávajú organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov alebo medziodvetvové organizácie s cieľom zvýšiť kvalitu olivového oleja a stolových olív.

2.   Suma, ktorou Únia financuje pracovné programy uvedené v odseku 1, je:

a)

11 098 000 EUR ročne pre Grécko;

b)

576 000 EUR ročne pre Francúzsko; a

c)

35 991 000 EUR ročne pre Taliansko.

3.   Maximálna suma, ktorou Únia financuje pracovné programy uvedené v odseku 1, sa rovná sumám, ktoré členské štáty zadržali. Maximálna výška financovania oprávnených nákladov je:

a)

75 % na činnosti v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c);

b)

75 % na investície do stálych aktív a 50 % na ostatné činnosti v oblasti uvedenej v odseku 1 písm. d);

c)

75 % na pracovné programy, ktoré aspoň v troch tretích krajinách alebo neproducentských členských štátoch vykonávajú uznané organizácie uvedené v odseku 1 z aspoň dvoch producentských členských štátov v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. e) a f), a 50 % na ostatné činnosti v týchto oblastiach.

Doplnkové financovanie zaistí členský štát až do výšky 50 % nákladov, ktoré financovanie Únie nekryje.

Článok 30

Delegované právomoci

S cieľom zaistiť účinné a efektívne využitie pomoci Únie ustanovenej v článku 29 a v záujme zlepšenia kvality výroby olivového oleja a stolových olív, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

v prípade oblastí uvedených v článku 29 ods. 1 osobitných opatrení, ktoré možno financovať v rámci pomoci Únie, a činností a nákladov, ktoré takto financovať nemožno;

b)

vyčleňovania minimálnych finančných prostriedkov Únie zo strany členských štátov na osobitné oblasti;

c)

požiadavky zložiť zábezpeku pri predkladaní žiadosti o schválenie pracovného programu a v prípade, že sa vypláca preddavok pomoci;

d)

kritérií, ktoré majú členské štáty zohľadniť pri výbere a schvaľovaní pracovných programov.

Článok 31

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto oddielu, ktoré sa týkajú:

a)

vykonávania pracovných programov a zmien takých programov;

b)

vyplácania pomoci vrátane vyplácania preddavkov pomoci;

c)

postupy na skladanie zábezpeky a jej výšky pri predkladaní žiadosti o schválenie pracovného programu a v prípade, že sa vypláca preddavok pomoci.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 3

Pomoc v sektore ovocia a zeleniny

Článok 32

Operačné fondy

1.   Organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny a/alebo ich združenia môžu zriadiť operačný fond. Tento fond sa financuje:

a)

z finančných príspevkov:

i)

členov organizácií výrobcov a/alebo samotných organizácií výrobcov; alebo

ii)

združení organizácií výrobcov prostredníctvom členov týchto združení;

b)

z finančnej pomoci Únie, ktorá sa môže poskytnúť organizáciám výrobcov alebo ich združeniam, keď tieto združenia predkladajú, riadia a vykonávajú operačný program alebo čiastkový operačný program, v súlade s ustanoveniami a podmienkami, ktoré Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 37 a vykonávacích aktoch podľa článku 38.

2.   Operačné fondy sa použijú len na financovanie operačných programov, ktoré sa predložili členským štátom a ktoré členské štáty schválili.

Článok 33

Operačné programy

1.   Operačné programy v sektore ovocia a zeleniny trvajú najmenej tri a najviac päť rokov. Majú najmenej dva z cieľov uvedených v článku 152 ods. 1 písm. c) alebo dva z týchto cieľov:

a)

plánovanie výroby vrátane prognózy a sledovania výroby a spotreby;

b)

zlepšenie kvality výrobkov v čerstvej alebo spracovanej forme;

c)

zvýšenie obchodnej hodnoty výrobkov;

d)

propagácia výrobkov v čerstvej alebo spracovanej forme;

e)

environmentálne opatrenia, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú vody, a spôsoby výroby s ohľadom na životné prostredie vrátane ekologického poľnohospodárstva;

f)

predchádzanie krízam a krízové riadenie.

Operačné programy sa predložia členským štátom na ich schválenie.

2.   Združenia organizácií výrobcov môžu tiež predložiť celý alebo čiastkový operačný program zložený z opatrení, ktoré členské organizácie určili, ale nezrealizovali vo svojich operačných programoch. Operačné programy združení organizácií výrobcov podliehajú rovnakým pravidlám ako operačné programy organizácií výrobcov a posudzujú sa spoločne s operačnými programami členských organizácií.

Členské štáty v tejto súvislosti zabezpečia, aby:

a)

sa opatrenia v operačných programoch združenia organizácií výrobcov financovali výhradne z príspevkov uvedených členských organizácií príslušného združenia a aby sa takéto finančné prostriedky hradili z operačných fondov týchto členských organizácií;

b)

tieto opatrenia a ich príslušný finančný podiel boli určené v operačnom programe každej členskej organizácie;

c)

neprichádzalo k dvojitému financovaniu.

3.   Predchádzanie krízam a krízové riadenie uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. f) sa týkajú zabraňovania krízam a riešenia kríz na trhoch s ovocím a zeleninou a v tejto súvislosti sa vzťahujú na:

a)

investície, ktoré zvyšujú účinnosť riadenia objemov umiestnených na trh;

b)

vzdelávacie opatrenia a výmenu najlepších postupov;

c)

propagáciu a komunikáciu, či už s cieľom predísť kríze alebo počas obdobia krízy;

d)

podporu na administratívne náklady spojené so zriadením vzájomných fondov;

e)

opätovnej výsadby ovocných sadov, keď je to potrebné po povinnej likvidácii, ktorá sa vykonala zo zdravotných alebo fytosanitárnych dôvodov na príkaz príslušných orgánov členského štátu;

f)

stiahnutie z trhu;

g)

zelený zber alebo neuskutočnenie zberu ovocia a zeleniny;

h)

poistenie úrody.

Podporou na poistenie úrody sa prispieva k zaručeniu príjmov výrobcov, ktorí utrpeli straty následkom prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí, chorôb alebo zamorenia škodcami.

V poistných zmluvách sa vyžaduje, aby prijímatelia prijali potrebné opatrenia na predchádzanie rizika.

Na opatrenia súvisiace s predchádzaním krízam a krízovým riadením vrátane splácania istiny a úrokov podľa piateho pododseku sa v rámci operačného programu nevynaloží viac ako jedna tretina výdavkov.

Organizácie výrobcov si môžu za obchodných podmienok brať úvery na financovanie opatrení súvisiacich s predchádzaním krízam a krízovým riadením. V takom prípade môže byť splácanie istiny a úrokov z uvedených pôžičiek súčasťou operačného programu a teda môže byť oprávnené na finančnú pomoc Únie podľa článku 34. Z takýchto úverov alebo priamo alebo oboma spôsobmi možno financovať akúkoľvek konkrétnu činnosť v rámci predchádzania krízam a krízového riadenia.

4.   Na účely tohto oddielu:

a)

„zelený zber“ je celkový zber v určitej oblasti nezrelých nepredajných produktov, ktoré neboli pred zeleným zberom poškodené v dôsledku poveternostných udalostí, ochorenia alebo inak;

b)

„neuskutočnenie zberu“ je ukončenie súčasného výrobného cyklu v dotknutej oblasti, keď je produkt dobre vyvinutý a má primeranú, vyhovujúcu a predajnú kvalitu. Zničenie produktov v dôsledku poveternostnej udalosti alebo choroby sa nepovažuje za neuskutočnenie zberu.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby:

a)

operačné programy obsahovali dve alebo viaceré environmentálne opatrenia; alebo

b)

sa aspoň 10 % výdavkov v rámci operačných programov vzťahovalo na environmentálne opatrenia.

Environmentálne opatrenia spĺňajú požiadavky na agroenvironmentálne platby súvisiace s klímou ustanovené v článku 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013

Ak aspoň 80 % vyrábajúcich členov organizácie výrobcov podlieha jednému alebo viacerým rovnakým agroenvironmentálnym záväzkom súvisiacim s klímou ustanoveným v článku 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, potom sa každý z týchto záväzkov považuje za environmentálne opatrenie podľa tohto odseku prvého pododseku písm. a).

Podpora na environmentálne opatrenia uvedené v tomto odseku prvom pododseku sa vzťahuje na dodatočné náklady a ušlé príjmy vyplývajúce z opatrenia.

6.   Členské štáty zaistia, aby sa investície, ktoré zvyšujú tlak na životné prostredie, povolili iba vtedy, ak sa zaviedli účinné ochranné opatrenia na ochranu životného prostredia pred týmito tlakmi.

Článok 34

Finančná pomoc Únie

1.   Finančná pomoc Únie sa rovná výške skutočne zaplatených finančných príspevkov uvedených v článku 32 ods. 1 písm. a), obmedzenej na 50 % skutočne vzniknutých výdavkov.

2.   Finančná pomoc Únie sa obmedzí na 4,1 % hodnoty predávanej produkcie každej organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov.

Toto percento sa však v prípade organizácií výrobcov môže zvýšiť na 4,6 % hodnoty predávanej produkcie za predpokladu, že časť prevyšujúca 4,1 % hodnoty predávanej produkcie sa použije výhradne na opatrenia súvisiace s predchádzaním krízam a krízovým riadením.

V prípade združení organizácií výrobcov sa uvedené percento môže zvýšiť na 4,7 % hodnoty predávanej produkcie, a to za predpokladu, že časť prevyšujúca 4,1 % hodnoty predávanej produkcie sa využije výhradne na opatrenia súvisiace s predchádzaním krízam a krízovým riadením, ktoré dané združenie organizácií výrobcov vykoná v mene svojich členov.

3.   Hranica 50 % ustanovená v odseku 1 sa na žiadosť organizácie výrobcov zvýši na 60 % na operačný program alebo časť operačného programu, ak tento program spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

a)

predkladá ho viacero organizácií výrobcov Únie, ktoré pôsobia v rámci nadnárodných režimov v rôznych členských štátoch;

b)

predkladá ho jedna alebo viacero organizácií výrobcov zapojených do režimov, ktoré fungujú na medziodvetvovom základe;

c)

vzťahuje sa iba na osobitnú podporu na výrobu ekologických výrobkov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 (23);

d)

je prvým, ktorý predkladá uznaná organizácia výrobcov, ktorá vznikla zlúčením dvoch uznaných organizácií výrobcov;

e)

je prvým, ktorý predkladá uznané združenie organizácií výrobcov;

f)

predkladajú ho organizácie výrobcov v členských štátoch, v ktorých organizácie výrobcov predávajú menej ako 20 % produkcie ovocia a zeleniny;

g)

predkladá ho organizácia výrobcov v jednom z najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ.

4.   Hranica 50 % ustanovená v odseku 1 sa zvýši na 100 % v prípade stiahnutia ovocia a zeleniny z trhu v množstve, ktoré nepresiahne 5 % objemu predávanej produkcie každej organizácie výrobcov a s ktorým sa naloží spôsobom:

a)

bezplatnej distribúcie dobročinným organizáciám a nadáciám, ktoré členské štáty schválili na tento účel, na použitie pri ich činnostiach zameraných na pomoc osobám, ktorých nárok na verejnú pomoc je uznaný vo vnútroštátnom práve, najmä z dôvodu ich nedostatku potrebných prostriedkov; alebo

b)

bezplatnej distribúcie akémukoľvek z týchto zariadení: väzenským zariadeniam, školám, zariadeniam uvedeným v článku 22, detským prázdninovým táborom, nemocniciam a domovom dôchodcov, ktoré členské štáty určia, pričom prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zaistili, že takto distribuované množstvá dopĺňajú množstvá, ktoré takéto zariadenia bežne nakupujú.

Článok 35

Vnútroštátna finančná pomoc

1.   V regiónoch členských štátov, v ktorých je miera organizovanosti výrobcov v sektore ovocia a zeleniny obzvlášť nízka, môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktorými sa povolí členským štátom na základe ich riadne odôvodnenej žiadosti, aby vyplatili organizáciám výrobcov vnútroštátnu finančnú pomoc vo výške najviac 80 % finančných príspevkov uvedených v článku 32 ods. 1 písm. a). Táto pomoc dopĺňa operačný fond.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

2.   V regiónoch členských štátov, v ktorých organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov a skupiny výrobcov uvedené v článku 27 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 predávajú menej ako 15 % hodnoty produkcie ovocia a zeleniny uvedených regiónov, v ktorých produkcia ovocia a zeleniny predstavuje aspoň 15 % celkovej poľnohospodárskej produkcie uvedených regiónov, môže Únia na žiadosť príslušného členského štátu uhradiť vnútroštátnu finančnú podporu uvedenú v odseku 1 tohto článku.

Komisia prijme vykonávacie akty o uvedenom uhradení. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 36

Vnútroštátny rámec a národná stratégia pre operačné programy

1.   Členské štáty vytvoria vnútroštátny rámec obsahujúci všeobecné podmienky, ktoré sa týkajú environmentálnych opatrení uvedených v článku 33 ods. 5. Týmto rámcom sa stanoví najmä to, že takéto opatrenia spĺňajú príslušné požiadavky nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 najmä požiadavky uvedené v jeho článku 3.

Členské štáty predložia svoj navrhovaný rámec Komisii, ktorá môže do troch mesiacov od predloženia prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3, požiadať o úpravy, ak by podľa nej návrh neprispieval k sledovaniu cieľov stanovených v článku 191 ZFEÚ a v siedmom environmentálnom akčnom programe Únie. Investície pre jednotlivé poľnohospodárske podniky podporované z operačných programov takisto spĺňajú uvedené ciele.

2.   Každý členský štát vytvorí národnú stratégiu pre udržateľné operačné programy na trhu s ovocím a zeleninou. Uvedená stratégia zahŕňa:

a)

analýzu situácie z hľadiska silných a slabých stránok a potenciálu rozvoja;

b)

odôvodnenie zvolených priorít;

c)

ciele operačných programov a nástrojov a ukazovatele výkonu;

d)

posúdenie operačných programov;

e)

oznamovacie povinnosti organizácií výrobcov.

Do národnej stratégie sa začlení aj vnútroštátny rámec uvedený v odseku 1.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na členské štáty, ktoré nemajú žiadne uznané organizácie výrobcov.

Článok 37

Delegované právomoci

S cieľom zaistiť efektívnu, cielenú a udržateľnú podporu organizácií výrobcov a ich združení v sektore ovocia a zeleniny je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú pravidlá, pokiaľ ide o:

a)

operačné fondy a operačné programy, ktoré sa týkajú:

i)

odhadovaných súm, rozhodnutí organizácií výrobcov a ich združení v súvislosti s finančnými príspevkami a využívaním operačných fondov;

ii)

opatrení, činností, výdavkov a administratívnych a personálnych nákladov, ktoré sa majú alebo nemajú zahrnúť do operačných programov, ich úprav a ďalších požiadaviek, ktoré určia členské štáty;

iii)

zabránenia dvojitému financovaniu medzi operačnými programami a programami rozvoja vidieka;

iv)

operačných programov združení organizácií výrobcov;

v)

konkrétnych pravidiel uplatniteľných v prípadoch, keď združenia organizácií výrobcov úplne alebo čiastočne riadia, spracúvajú, vykonávajú a predkladajú operačné programy;

vi)

povinnosti používať spoločné ukazovatele na účely monitorovania a hodnotenia operačných programov;

b)

vnútroštátny rámec a národnú stratégiu pre operačné programy v súvislosti s povinnosťou monitorovať a hodnotiť efektívnosť vnútroštátnych rámcov a národných stratégií;

c)

finančnú pomoc Únie týkajúcu sa:

i)

základu pre výpočet finančnej pomoci Únie a hodnoty predávanej produkcie uvedenej v článku 34 ods. 2;

ii)

uplatniteľných referenčných období na výpočet pomoci;

iii)

vyplácania preddavkov a požiadavky zložiť zábezpeku v prípade, že sa vypláca preddavok pomoci;

iv)

konkrétnych pravidiel uplatniteľných na financovanie operačných programov združení organizácií výrobcov, a to predovšetkým tých, ktoré sa týkajú uplatnenia obmedzení uvedených v článku 34 ods. 2;

d)

opatrenia súvisiace s predchádzaním krízam a s krízovým riadením týkajúce sa:

i)

možnosti pre členské štáty neuplatniť jedno alebo viacero opatrení súvisiacich s predchádzaním krízam a krízovým riadením;

ii)

podmienok, ktoré sa týkajú článku 33 ods. 3 prvom pododseku písm. a), b) a c);

iii)

povolených miest určenia výrobkov stiahnutých z trhu, o ktorých rozhodnú členské štáty;

iv)

maximálnej výšky podpory na sťahovanie z trhu;

v)

požiadaviek na predchádzajúce oznámenia v prípade stiahnutí z trhu;

vi)

základu pre výpočet objemu predávanej produkcie na bezplatnú distribúciu podľa článku 34 ods. 4 a pre určenie maximálneho objemu predávanej produkcie v prípade stiahnutia z trhu;

vii)

požiadavky uvádzať emblém Únie na baleniach výrobkov určených na bezplatnú distribúciu;

viii)

podmienok pre prijímateľov stiahnutých výrobkov;

ix)

používania pojmov na účely tohto oddielu;

x)

podmienok, ktoré majú prijať členské štáty a ktoré sa týkajú zeleného zberu a neuskutočnenia zberu;

xi)

poistenia úrody;

xii)

vzájomných fondov; a

xiii)

stanovenia prahu pre výdavky na opätovnú výsadbu sadov zo zdravotných alebo fytosanitárnych dôvodov v súlade s článkom 33 ods. 3 prvým pododsekom písm. e) a podmienok, ktoré sa ho týkajú;

e)

vnútroštátnu finančnú pomoc týkajúcu sa:

i)

stupňa organizovanosti výrobcov;

ii)

požiadavky zložiť zábezpeku v prípade, že sa vypláca preddavok;

iii)

maximálneho podielu uhrádzania vnútroštátnej finančnej pomoci Úniou.

Článok 38

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia týkajúce sa:

a)

riadenia operačných fondov;

b)

informácií, ktoré majú obsahovať operačné programy vnútroštátne rámce a národné stratégie uvedené v článku 36, predkladania operačných programov členským štátom, lehôt, sprievodných dokumentov a schválenia členskými štátmi;

c)

vykonávania operačných programov organizáciami výrobcov a združeniami organizácií výrobcov;

d)

predkladania, formy a obsahu monitorovacích a hodnotiacich správ týkajúcich sa národných stratégií a operačných programov;

e)

žiadostí o pomoc a vyplácania pomoci vrátane preddavkov a čiastočného vyplatenia pomoci;

f)

praktických opatreniach pre uvádzanie emblému Únie na baleniach výrobkov určených na bezplatnú distribúciu;

g)

dodržiavania obchodných noriem v prípade stiahnutia z trhu;

h)

nákladov na dopravu, triedenie a balenie v prípade bezplatnej distribúcie;

i)

propagačných, komunikačných a vzdelávacích opatrení v súvislosti s predchádzaním krízam a krízovým riadením;

j)

vykonávania operácií týkajúcich sa stiahnutia z trhu, zeleného zberu alebo neuskutočnenia zberu a opatrení týkajúcich sa poistenia úrody;

k)

žiadosti, schválenia, vyplatenia a uhradenia vnútroštátnej finančnej pomoci;

l)

postupov na skladanie zábezpeky a jej výšky v prípade, že sa vypláca preddavok.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 4

Podporné programy v sektore vinohradníctva a vinárstva

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia a oprávnené opatrenia

Článok 39

Rozsah pôsobnosti

V tomto oddiele sa ustanovujú pravidlá, ktorými sa riadi prideľovanie finančných prostriedkov Únie členským štátom a ich využívanie členskými štátmi prostredníctvom päťročných vnútroštátnych podporných programov (ďalej len „podporné programy“) na financovanie osobitných podporných opatrení na pomoc sektoru vinohradníctva a vinárstva.

Článok 40

Zlučiteľnosť a súlad

1.   Podporné programy sú zlučiteľné s právom Únie a sú v súlade s činnosťami, politikami a prioritami Únie.

2.   Členské štáty sú zodpovedné za podporné programy a zabezpečia, aby boli vnútorne jednotné a aby sa vypracúvali a vykonávali objektívnym spôsobom pri zohľadnení hospodárskej situácie dotknutých výrobcov a potreby predchádzať bezdôvodnému nerovnakému zaobchádzaniu s výrobcami.

3.   Podpora sa neposkytuje na:

a)

výskumné projekty a opatrenia zamerané na podporu výskumných projektov okrem tých, ktoré sa uvádzajú v článku 45 ods. 2 písm. d) a písm. e);

b)

opatrenia uvedené v programoch rozvoja vidieka členských štátov podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

Článok 41

Predkladanie podporných programov

1.   Každý producentský členský štát uvedený v prílohe VI predloží Komisii návrh päťročného podporného programu, ktorý obsahuje aspoň jedno oprávnené opatrenie ustanovené v článku 38.

2.   Podporné opatrenia v návrhu podporných programov sa vypracujú na takej geografickej úrovni, ktorú členský štát považuje za najvhodnejšiu. Daný členský štát prekonzultuje návrh podporného programu pred jeho predložením Komisii s príslušnými orgánmi a organizáciami na danej územnej úrovni.

3.   Každý členský štát predkladá jeden návrh podporného programu, ktorý môže prihliadať na regionálne osobitosti.

4.   Podporné programy nadobúdajú platnosť tri mesiace po predložení návrhu podporného programu Komisii.

Komisia však môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví, že predložený návrh podporného programu nie je v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto oddiele, a informuje o tom členský štát. Členský štát v takom prípade predloží Komisii zrevidovaný návrh podporného programu. Ak sa nesúlad napravil, zrevidovaný podporný program nadobúda platnosť dva mesiace po predložení návrhu podporného programu; v opačnom prípade sa uplatňuje tento pododsek.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

5.   Odsek 4 sa uplatňuje mutatis mutandis na zmeny týkajúce sa uplatniteľných podporných programov, ktoré predkladajú členské štáty.

Článok 42

Obsah podporných programov

Podporné programy obsahujú aspoň jeden z týchto prvkov:

a)

podrobný opis navrhovaných opatrení a ich kvantifikované ciele;

b)

výsledky uskutočnených konzultácií;

c)

posúdenie predpokladaných technických, hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov;

d)

časový plán vykonávania opatrení;

e)

všeobecný rozvrh financovania s uvedením zdrojov, ktoré sa majú použiť, a predpokladaného orientačného pridelenia zdrojov na jednotlivé opatrenia v súlade s rozpočtovými stropmi stanovenými v prílohe VI;

f)

kritériá a kvantitatívne ukazovatele určené na sledovanie a hodnotenie, ako aj kroky podniknuté na zabezpečenie primeraného a účinného vykonávania podporných programov; a

g)

určenie príslušných orgánov a subjektov zodpovedných za vykonávanie podporného programu.

Článok 43

Oprávnené opatrenia

Podporné programy môžu obsahovať len jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)

propagácia v súlade s článkom 45;

b)

reštrukturalizácia a konverzia vinohradov v súlade s článkom 46;

c)

zelený zber v súlade s článkom 47;

d)

vzájomné fondy v súlade s článkom 48;

e)

poistenie úrody v súlade s článkom 49;

f)

investície v súlade s článkom 50;

g)

inovácia v sektore vinohradníctva a vinárstva v súlade s článkom 51;

h)

destilácia vedľajších produktov v súlade s článkom 52.

Článok 44

Všeobecné pravidlá týkajúce sa podporných programov

1.   Dostupné finančné prostriedky Únie sa pridelia v rámci rozpočtových stropov ustanovených v prílohe VI.

2.   Podpora Únie sa poskytne len na oprávnené výdavky, ktoré vzniknú po predložení príslušného návrhu podporného programu.

3.   Členské štáty neprispievajú na náklady v súvislosti s opatreniami, ktoré Únia financuje v rámci podporných programov.

Pododdiel 2

Osobitné podporné opatrenia

Článok 45

Propagácia

1.   Podpora podľa tohto článku sa vzťahuje na informačné a propagačné opatrenia týkajúce sa vín Únie:

a)

v členských štátoch s cieľom informovať spotrebiteľov o zodpovednej konzumácii vína a o systémoch Únie vzťahujúcich sa na označenia pôvodu, zemepisné označenia; alebo

b)

v tretích krajinách, ktorými sa zvyšuje ich konkurencieschopnosť.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b) sa uplatňujú na vína s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením alebo na vína s označením muštovej odrody a zahŕňajú iba jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)

opatrenia zamerané na styk s verejnosťou, propagáciu alebo reklamu, ktoré poukazujú najmä na vysokú úroveň výrobkov z Únie, predovšetkým pokiaľ ide o kvalitu, bezpečnosť potravín alebo životné prostredie;

b)

účasť na podujatiach, veľtrhoch alebo výstavách s medzinárodným významom;

c)

informačné kampane zamerané najmä na systémy Únie vzťahujúce sa na označenia pôvodu, zemepisné označenia a ekologickú výrobu;

d)

prieskumy nových trhov potrebných na rozšírenie odbytísk;

e)

štúdie zamerané na vyhodnotenie výsledkov informačných a propagačných opatrení.

3.   Príspevok Únie na informačné a propagačné opatrenia uvedené v odseku 1 neprekročí 50 % oprávnených výdavkov.

Článok 46

Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov

1.   Cieľom opatrení týkajúcich sa reštrukturalizácie a konverzie vinohradov je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína.

2.   Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov sa podporuje, ak členské štáty predložia súpis svojho výrobného potenciálu v súlade s článkom 145 ods. 3.

3.   Podpora pre reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, ktorá by mohla prispieť aj k zlepšeniu udržateľných výrobných systémov a environmentálnej stopy sektora vinohradníctva a vinárstva, sa môže vzťahovať iba na jednu alebo viaceré z týchto činností:

a)

prechod na iné odrody, a to aj pomocou preštepenia;

b)

premiestnenie vinohradov;

c)

opätovnú výsadbu vinohradov, keď je to potrebné po povinnom vyklčovaní, ktoré prebehlo zo zdravotných alebo fytosanitárnych dôvodov na príkaz príslušných orgánov členského štátu;

d)

zlepšenia techník obhospodarovania vinohradov, najmä zavedenia pokročilých systémov udržateľnej produkcie.

Nepodporuje sa bežná obnova vinohradov, čo je opätovná výsadba tej istej parcely tou istou odrodou viniča a podľa rovnakého systému pestovania, ak sa prirodzená životnosť viniča skončila.

Členské štáty môžu stanoviť ďalšie špecifikácie, a to predovšetkým v súvislosti s vekom nahradených vinohradov.

4.   Podpora na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov vrátane zlepšenia techník riadenia vinohradu môže mať len tieto podoby:

a)

náhrada výrobcom za straty na príjmoch, ku ktorým došlo v dôsledku vykonania opatrenia;

b)

príspevok na náklady spojené s reštrukturalizáciou a konverziou.

5.   Náhrada výrobcom za straty na príjmoch podľa odseku 4 písm. a) môže pokrývať až 100 % príslušnej straty a môže mať jednu z týchto podôb:

a)

povolenie súbežnej existencie starých a nových viničov do konca prechodného režimu počas maximálneho obdobia, ktoré neprekročí tri roky, bez ohľadu na časť II hlavu I kapitolu III oddiel IVa pododdiel II nariadenia (ES) č. 1234/2007, v ktorej sa ustanovuje prechodný režim práv na výsadbu;

b)

finančná náhrada.

6.   Príspevok Únie na skutočné náklady na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov nepresiahne 50 %. Príspevok Únie na náklady na reštrukturalizáciu a konverziu v menej rozvinutých regiónoch nepresiahne 75 %.

Článok 47

Zelený zber

1.   Na účely tohto článku je „zelený zber“ úplné zničenie alebo odstránenie ešte nedozretých strapcov hrozna, a tým zníženie výnosu príslušnej plochy na nulu.

Ponechanie hrozna určeného na komerčné účely na rastline viniča na konci riadneho výrobného cyklu (neuskutočnenie zberu) sa nepovažuje za zelený zber.

2.   Podporou na zelený zber sa prispieva k obnoveniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu s vínom v Únii s cieľom predchádzať krízam na trhu.

3.   Podpora na zelený zber sa môže poskytnúť ako náhrada v podobe paušálnej platby na hektár, ktorej výšku určí dotknutý členský štát. Výška platby nepresiahne 50 % súčtu priamych nákladov na zničenie alebo odstránenie strapcov hrozna a straty na príjmoch v súvislosti s takýmto zničením alebo odstránením.

4.   Dotknutý členský štát vytvorí systém založený na objektívnych kritériách s cieľom zaistiť, aby opatrenie zamerané na zelený zber neviedlo k poskytnutiu náhrady individuálnym výrobcom vína nad rámec stropu stanoveného v odseku 3.

Článok 48

Vzájomné fondy

1.   Podporou na zriaďovanie vzájomných fondov sa poskytuje pomoc výrobcom, ktorí sa usilujú poistiť sa proti výkyvom na trhu.

2.   Podpora na zriaďovanie vzájomných fondov sa môže poskytovať vo forme dočasnej klesajúcej pomoci na pokrytie administratívnych nákladov fondov.

Článok 49

Poistenie úrody

1.   Podporou na poistenie úrody sa prispieva k zaručeniu príjmov výrobcov, ktorí utrpeli straty následkom prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí, chorôb alebo zamorenia škodcami.

V poistných zmluvách sa vyžaduje, aby prijímatelia prijali potrebné opatrenia na predchádzanie rizika.

2.   Podpora na poistenie úrody sa môže poskytovať vo forme finančného príspevku Únie, ktorý nepresiahne:

a)

80 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia zaplatia za poistenie proti stratám zapríčineným nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám;

b)

50 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia zaplatia za poistenie:

i)

proti stratám uvedeným v písmene a) a proti ďalším stratám spôsobeným nepriaznivými poveternostnými udalosťami;

ii)

proti stratám spôsobeným zvieratami, chorobami rastlín alebo zamorením škodcami.

3.   Podpora na poistenie úrody sa môže poskytnúť, ak sa príslušnými poistnými platbami výrobcom neposkytuje náhrada vo výške viac ako 100 % vzniknutej straty príjmov, pričom sa zohľadnia všetky náhrady, ktoré výrobcovia mohli získať z iných režimov podpory súvisiacich s poisteným rizikom.

4.   Podpora na poistenie úrody nenaruší hospodársku súťaž na poistnom trhu.

Článok 50

Investície

1.   Podpora sa môže poskytovať na hmotné alebo nehmotné investície do spracovateľských zariadení a infraštruktúry vinárskych závodov, ako aj do marketingových štruktúr a nástrojov. Zámerom takýchto investícií je zlepšiť celkovú výkonnosť podniku a jeho prispôsobenie sa požiadavkám trhu, ako aj zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a týkajú sa výroby vinárskych výrobkov uvedených v prílohe VII časti II alebo ich uvádzanie na trh, a to aj s cieľom zvýšiť úspory energie, zlepšiť celkovú energetickú efektivitu a udržateľné postupy.

2.   Maximálna miera podpory podľa odseku 1 sa:

a)

uplatňuje len na mikropodniky a malé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES (24);

b)

okrem toho môže uplatňovať na všetky podniky v prípade najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ a menších ostrovov v Egejskom mori vymedzených v článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 (25).

Pre podniky, na ktoré sa nevzťahuje hlava I článok 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES a ktoré majú menej ako 750 zamestnancov alebo nižší obrat ako 200 miliónov EUR, sa maximálna miera podpory znižuje na polovicu.

Podpora sa neposkytuje podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (26).

3.   Z oprávnených výdavkov sa vylučujú neoprávnené náklady uvedené v článku 69 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013

4.   Na príspevok Únie sa vzťahujú tieto maximálne výšky pomoci týkajúce sa oprávnených nákladov na investície:

a)

50 % v menej rozvinutých regiónoch;

b)

40 % v iných ako menej rozvinutých regiónoch;

c)

75 % v najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 349 ZFEÚ;

d)

65 % na menších ostrovoch v Egejskom mori vymedzených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 229/2013.

5.   Na podporu uvedenú v odseku 1 tohto článku sa článok 71 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 uplatňuje mutatis mutandis.

Článok 51

Inovácia v sektore vinohradníctva a vinárstva

Podpora sa môže poskytovať na hmotné alebo nehmotné investície zamerané na vývoj nových výrobkov, postupov a technológií, ktoré sa týkajú výrobkov uvedených v prílohe VII časti II. Účelom podpory je zvýšiť predajnosť a konkurencieschopnosť vinárskych výrobkov Únie a môže zahŕňať prvok transferu poznatkov. Maximálne miery podpory týkajúce sa príspevku Únie na podporu poskytnuté podľa tohto článku sú rovnaké ako tie, ktoré sú stanovené v článku 50 ods. 4.

Článok 52

Destilácia vedľajších produktov

1.   Podpora sa môže poskytovať na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu vedľajších produktov z výroby vína, ktorá sa uskutočnila v súlade s podmienkami ustanovenými v prílohe VIII časti II oddiele D.

Výška pomoci sa stanovuje na % objemu a na hektoliter vyrobeného liehu. Na objem alkoholu obsiahnutý vo vedľajších produktoch určených na destiláciu, ktorý prevyšuje 10 % alkoholu obsiahnutého vo vyrobenom víne, sa pomoc nevypláca.

2.   Pomoc sa vyplatí liehovarom, ktoré spracúvajú vedľajšie produkty výroby vína dodané na destiláciu na čistý alkohol s obsahom alkoholu minimálne 92 % objemu.

Členské štáty môžu podmieniť poskytnutie podpory zložením zábezpeky zo strany prijímateľa pomoci.

3.   Maximálne uplatniteľné výšky pomoci sú založené na nákladoch na zber a spracovanie a Komisia ich stanovuje prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 54.

4.   Príslušná pomoc zahŕňa paušálnu sumu na kompenzáciu nákladov na zber vedľajších produktov výroby vína. Uvedená suma sa prevedie z liehovaru k výrobcovi, ak príslušné náklady znáša výrobca.

5.   Lieh získaný pri podporovanej destilácii uvedenej v odseku 1 sa využíva výlučne na priemyselné alebo energetické účely, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže.

Pododdiel 3

Procesné ustanovenia

Článok 53

Delegované právomoci

S cieľom zaistiť, aby podporné programy členských štátov v sektore vinohradníctva a vinárstva splnili svoje ciele a aby sa finančné prostriedky Únie využívali účinne a efektívne, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú:

a)

pravidlá týkajúce sa zodpovednosti za výdavky medzi dátumom, ku ktorému Komisia obdrží podporné programy a zmeny podporných programov, a dátumom ich uplatniteľnosti;

b)

pravidlá týkajúce sa obsahu podporných programov a výdavkov, administratívnych a personálnych nákladov a operácií, ktoré možno zahrnúť do podporných programov členských štátov, a možnosti vykonať platby prostredníctvom sprostredkovateľov v prípade podpory na poistenie úrody ustanovenej v článku 49 a podmienok pre takéto platby;

c)

pravidlá týkajúce sa požiadavky zložiť zábezpeku, ak sa vypláca preddavok;

d)

pravidlá týkajúce sa používania pojmov na účely tohto oddielu;

e)

pravidlá týkajúce sa stanovenia strop pre výdavky na opätovnú výsadbu vinohradov zo zdravotných alebo fytosanitárnych dôvodov v súlade s článkom 46 ods. 3 prvým pododsekom písm. c);

f)

pravidlá týkajúce sa zabránenia dvojitému financovaniu medzi:

i)

rôznymi operáciami v rámci podporného programu členského štátu v sektore vinohradníctva a vinárstva; a

ii)

podporným programom členského štátu v sektore vinohradníctva a vinárstva a jeho programom na rozvoj vidieka alebo propagačným programom;

g)

pravidlá, podľa ktorých výrobcovia majú stiahnuť vedľajšie produkty výroby vína, a výnimky z tejto povinnosti, aby sa predišlo ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu, ako aj pravidlá týkajúce sa dobrovoľnej certifikácie liehovarov;

h)

pravidlá umožňujúce členským štátom stanoviť podmienky pre správne fungovanie podporných opatrení v rámci ich programov.

Článok 54

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia týkajúce sa:

a)

predkladania podporných programov, zodpovedajúceho finančného plánovania a revízie podporných programov;

b)

postupov pre podávanie žiadostí, výber a platby;

c)

predkladania, formy a obsahu správ a hodnotení týkajúcich sa podporných programov členských štátov;

d)

stanovenia výšky pomoci na zelený zber a destiláciu vedľajších produktov zo strany členských štátov;

e)

finančného riadenia a ustanovení týkajúcich sa uplatňovania podporných opatrení členskými štátmi;

f)

postupov na skladanie zábezpeky a jej výšky v prípade, že sa vypláca preddavok.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 5

Pomoc v sektore včelárstva

Článok 55

Vnútroštátne programy a financovanie

1.   S cieľom zlepšiť všeobecné podmienky výroby včelárskych výrobkov a ich uvádzania na trh môžu členské štáty vypracovať vnútroštátne programy pre sektor včelárstva na obdobie troch rokov (ďalej len „včelárske programy“). Tieto programy sa vypracujú v spolupráci so zástupcami organizácií v oblasti včelárstva.

2.   Príspevok Únie na včelárske programy zodpovedá 50 % výdavkov, ktoré znášajú členské štáty pre dané programy, ako boli schválené v súlade s článkom 57 prvým odsekom písm. c).

3.   Aby boli členské štáty oprávnené na príspevok Únie ustanovený v odseku 2, vypracujú štúdiu o štruktúre výroby a uvádzania na trh v sektore včelárstva na svojom území.

4.   Do včelárskych programov možno zahrnúť tieto opatrenia:

a)

technickú pomoc včelárom a včelárskym organizáciám;

b)

boj proti škodcom a chorobám včelstiev, predovšetkým varoáze;

c)

racionalizáciu sezónneho presunu včelstiev;

d)

opatrenia na podporu laboratórií na analýzu včelárskych výrobkov s cieľom pomôcť včelárom uvádzať výrobky na trh a zvyšovať ich hodnotu;

e)

opatrenia na podporu obnovenia stavu včelstiev v Únii,

f)

spoluprácu so špecializovanými orgánmi na vykonávanie programov aplikovaného výskumu v oblasti chovu včiel a včelárskych výrobkov;

g)

monitorovanie trhu;

h)

zvyšovanie kvality výrobkov s cieľom využiť potenciál výrobkov na trhu.

Článok 56

Delegované právomoci

1.   S cieľom zaistiť efektívne a účinné využívanie finančných prostriedkov Únie na včelárstvo je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o:

a)

zabránenie dvojitému financovaniu medzi včelárskymi programami členských štátov a ich programami na rozvoj vidieka;

b)

základ na pridelenie finančného príspevku Únie každému zúčastnenému členskému štátu okrem iného na základe celkového počtu včelstiev v Únii.

2.   S cieľom zabezpečiť, aby sa režim pomoci Únie prispôsobil najnovšiemu vývoju a aby boli opatrenia, na ktoré sa vzťahuje, efektívne pri zlepšovaní všeobecných podmienok výroby včelárskych výrobkov a ich uvádzania na trh, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa aktualizuje zoznam opatrení uvedených v článku 55 ods. 4, ktoré možno zahrnúť do včelárskych programov členských štátov, a to tak, že sa doplnia iné opatrenia alebo upravia uvedené opatrenia bez toho, aby sa ktorékoľvek z nich vypustilo. Táto aktualizácia zoznamu opatrení sa nedotýka vnútroštátnych programov prijatých pred nadobudnutím účinnosti delegovaného aktu.

Článok 57

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto oddielu, ktoré sa týkajú:

a)

obsahu vnútroštátnych programov a štúdií, ktoré členské štáty vypracovali v oblasti štruktúry výroby a uvádzania na trh vo svojich sektoroch včelárstva;

b)

postupu na prerozdelenie nepoužitých finančných prostriedkov;

c)

schvaľovania včelárskych programov, ktoré členské štáty predkladajú, vrátane pridelenia finančného príspevku Únie jednotlivým zúčastneným členským štátom a maximálnej miery financovania zo strany členských štátov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 6

Pomoc v sektore chmeľu

Článok 58

Pomoc pre organizácie výrobcov

1.   Únia poskytne organizáciám výrobcov v sektore chmeľu uznaným podľa článku 152 pomoc na financovanie plnenia cieľov uvedených v článku 152 ods. 1 písm. c) bodoch i), ii) alebo iii).

2.   Výška finančnej pomoci Únie organizáciám výrobcov podľa odseku 1 predstavuje pre Nemecko 2 277 000 EUR ročne.

Článok 59

Delegované právomoci

S cieľom zabezpečiť, aby sa pomoc uvedená v článku 58 použila na financovanie plnenia cieľov uvedených v článku 152, je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

žiadostí o pomoc vrátane pravidiel týkajúcich sa termínov a sprievodných dokumentov;

b)

pravidlá o oprávnených chmeliarskych oblastiach a výpočet súm, ktoré sa majú vyplatiť každej organizácii výrobcov.

Článok 60

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto oddielu, ktoré sa týkajú platby pomoci.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

KAPITOLA III

Režim povolení na výsadbu viniča

Článok 61

Doba trvania

Režim povolení na výsadby viniča ustanovený v tejto kapitole sa uplatňuje od 1. januára 2016 do 31. decembra 2030. Komisia ho v polovici trvania preskúma s cieľom zhodnotiť jeho fungovanie a podľa potreby vypracuje návrhy.

Oddiel 1

Riadenie režimu povolení na výsadbu viniča

Článok 62

Povolenia

1.   Vinič muštových odrôd klasifikovaných v súlade s článkom 81 ods. 2 sa môže vysádzať alebo opätovne vysádzať, len ak sa povolenie udelí v súlade s článkami 64, 66 a 68 podľa podmienok ustanovených v tejto kapitole.

2.   Členské štáty udeľujú povolenie uvedené v odseku 1 pre konkrétnu plochu vyjadrenú v hektároch, na základe podania žiadosti zo strany výrobcov, ktorí spĺňajú objektívne a nediskriminačné kritériá oprávnenosti. Takéto povolenie sa udeľuje bez toho, aby sa výrobcom účtovali poplatky.

3.   Povolenia uvedené v odseku 1 sú platné tri roky od dátumu udelenia. Výrobca, ktorý nevyužil udelené povolenie v priebehu doby jeho platnosti, podlieha administratívnym sankciám stanoveným v článku 89 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

4.   Táto kapitola sa nevzťahuje na výsadbu ani opätovnú výsadbu plôch určených na pokusné účely alebo podpníkové vinohrady, na plochy, z ktorej víno alebo vinárske výrobky sú určené výhradne na vlastnú potrebu vinohradníka, ani na plochy, ktoré majú byť novo vysadené v dôsledku vyvlastňovacích opatrení uskutočňovaných vo verejnom záujme podľa vnútroštátneho práva.

Článok 63

Ochranný mechanizmus pre novú výsadbu

1.   Členské štáty každoročne poskytujú povolenia na novú výsadbu, ktoré zodpovedajú 1 % celkovej plochy skutočne vysadenej viničom na ich území, a to vymeranej k 31. júlu predchádzajúceho roka.

2.   Členské štáty môžu:

a)

na vnútroštátnej úrovni uplatniť percentuálny podiel, ktorý je nižší ako podiel stanovený v odseku 1;

b)

obmedziť vydávanie povolení na regionálnej úrovni pre konkrétne oblasti oprávnené na výrobu vín s chráneným označením pôvodu, oblasti oprávnené na výrobu vín s chráneným zemepisným označením alebo oblasti bez zemepisného označenia.

3.   Akékoľvek z obmedzení uvedených v odseku 2 prispejú ku kontrolovanému nárastu výsadby viniča, stanovujú sa na úroveň vyššiu ako 0 % a sú zdôvodnené jedným alebo viacerými z týchto konkrétnych dôvodov:

a)

potrebou predísť jasne preukázanému riziku nadmerných dodávok vinárskych výrobkov vo vzťahu k trhovým vyhliadkam pre tieto výrobky, pričom sa nesmie prekročiť úroveň potrebná na uspokojenie tejto potreby;

b)

potrebou predísť jasne preukázanému riziku výrazného znehodnotenia chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia.

4.   Členské štáty zverejňujú všetky rozhodnutia prijaté podľa odseku 2, pričom tieto rozhodnutia sú riadne odôvodnené. Členské štáty takéto rozhodnutia a odôvodnenia bezodkladne oznamujú Komisii.

Článok 64

Udeľovanie povolení na novú výsadbu

1.   Ak celková plocha, na ktorú sa vzťahujú oprávnené žiadosti v danom roku, nie je väčšia ako plocha poskytnutá členským štátom, schvália sa všetky takéto žiadosti.

Členské štáty môžu na účely tohto článku uplatňovať jedno alebo viacero z týchto objektívnych a nediskriminačných kritérií oprávnenosti:

a)

žiadateľ má poľnohospodársku plochu, ktorá nie je menšia ako plocha, na ktorú žiada povolenie;

b)

žiadateľ má príslušné profesionálne zručnosti a spôsobilosti;

c)

žiadosť nepredstavuje významné riziko zneužitia dobrého mena chráneného označenia pôvodu, čo sa predpokladá, ak verejné orgány nepreukážu existenciu takéhoto rizika;

d)

v riadne odôvodnených prípadoch jedno alebo viacero kritérií uvedených v odseku 2 za predpokladu, že sa uplatňujú objektívnym a nediskriminačným spôsobom.

2.   Ak celková plocha, na ktorú sa vzťahujú oprávnené žiadosti uvedené v odseku 1, je v danom roku väčšia ako plocha poskytnutá členským štátom, povolenia sa udeľujú podľa pomerného rozdelenia hektárov všetkým žiadateľom na základe plochy, na ktorú podali žiadosť o povolenie. Takéto udeľovanie povolení sa môže čiastočne alebo úplne vykonať podľa jedného alebo viacerých objektívnych a nediskriminačných prioritných kritérií:

a)

výrobcovia, ktorí uskutočňujú výsadbu viniča po prvýkrát a ktorí vedú poľnohospodársky podnik (noví účastníci);

b)

oblasti, v ktorých vinohrady prispievajú k ochrane životného prostredia;

c)

plochy, ktoré majú byť novo vysadené v rámci projektov sceľovania pozemkov;

d)

oblasti, ktoré čelia prírodným alebo iným osobitným prekážkam;

e)

udržateľnosť projektov rozvoja alebo opätovnej výsadby na základe hospodárskeho hodnotenia;

f)

plochy, ktoré majú byť novo vysadené a ktoré prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku aj na regionálnej úrovni;

g)

projekty s potenciálom zlepšenia kvality výrobkov so zemepisným označením;

h)

plochy, ktoré majú byť novo vysadené v rámci zväčšenia veľkosti malých a stredných poľnohospodárskych podnikov.

3.   Členské štáty zverejnia kritériá uvedené v odsekoch 1 a 2, ktoré uplatňujú a bezodkladne ich oznámia Komisii.

Článok 65

Úloha profesijných organizácií

Pri uplatňovaní článku 63 ods. 2 môže členský štát prihliadnuť na odporúčania, ktoré predložili profesijné organizácie pôsobiace v sektore vinohradníctva a vinárstva uvedené v článkoch 152, 156 a 157 alebo zainteresované skupiny výrobcov uvedené v článku 95 alebo iné typy profesijných organizácií uznané na základe právnych predpisov daného členského štátu, a to za predpokladu, že týmto odporúčaniam predchádza dohoda uzavretá zástupcami príslušných strán v danej zemepisnej oblasti.

Odporúčania sa poskytujú na obdobie najviac troch rokov.

Článok 66

Opätovná výsadba

1.   Členské štáty automaticky udeľujú povolenie výrobcom, ktorí vyklčovali plochu vysadenú viničom od 1. januára 2016 a podali žiadosť. Takéto povolenie zodpovedá rovnakej ploche, ako bola vyklčovaná plocha tejto plodiny. Plochy, na ktoré sa vzťahujú tieto povolenia, sa na účely článku 63 nezapočítavajú.

2.   Členské štáty môžu povolenie uvedené v odseku 1 udeliť výrobcom, ktorí sa zaviažu vyklčovať plochu vysadenú viničom, ak sa príslušná plocha vyklčuje najneskôr do konca štvrtého roka od dátumu výsadby nového viniča.

3.   Povolenie uvedené v odseku 1 sa uplatňuje na ten istý poľnohospodársky podnik, v ktorom sa uskutočnilo vyklčovanie. Členské štáty môžu v oblastiach oprávnených na výrobu vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením obmedziť výsadbu na základe odporúčania profesijnej organizácie v súlade s článkom 65 na odrodu viniča, ktoré zodpovedá rovnakej špecifikácii odrody s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, ako mala vyklčovaná plocha.

4.   Tento článok sa neuplatňuje v prípade, že sa vyklčuje neoprávnená výsadba.

Článok 67

Pravidlo de minimis

1.   Režim povolení na výsadbu viniča ustanovený v tejto kapitole sa neuplatňuje v členských štátoch, v ktorých sa k 31. decembru 2007 neuplatňoval prechodný režim práv na výsadbu ustanovený v časti II hlave I kapitole III oddiele IVa pododdiele II nariadenia (ES) č. 1234/2007.

2.   Členské štáty, v ktorých sa režim uvedený v odseku 1 k 31. decembru 2007 uplatňoval a v prípade ktorých plochy, na ktorých je v súčasnosti vysadený vinič, nepresahujú 10 000 hektárov, sa môžu rozhodnúť režim povolení na výsadbu viniča ustanovený v tejto kapitole neuplatňovať.

Článok 68

Prechodné ustanovenia

1.   Práva na výsadbu udelené výrobcom v súlade s článkom 85h, článkom 85i alebo článkom 85k nariadenia (ES) č. 1234/2007 pred 31. decembrom 2015, ktoré títo výrobcovia nevyužili a ktoré sú k tomuto dátumu stále platné, sa môžu od 1. januára 2016 zmeniť na povolenia podľa tejto kapitoly.

Takáto zmena sa uskutočňuje na základe žiadosti, ktorú predkladajú títo výrobcovia pred 31. decembrom 2015. Členské štáty sa môžu rozhodnúť povoliť výrobcom, aby takéto žiadosti o zmenu práv na povolenie predkladali do 31. decembra 2020.

2.   Povolenia udelené podľa odseku 1 majú rovnakú dobu platnosti ako práva na výsadbu uvedené v odseku 1. Ak sa tieto povolenia nevyužijú, stratia platnosť najneskôr 31. decembra 2018, alebo ak členské štáty prijali rozhodnutie uvedené v odseku 1 druhom pododseku, najneskôr do 31. decembra 2023.

3.   Plochy, na ktoré sa vzťahujú povolenia udelené podľa odseku 1, sa na účely článku 63 nezapočítavajú.

Článok 69

Delegované právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa:

a)

podmienok uplatnenia výnimky uvedenej v článku 62 ods. 4;

b)

pravidiel pre kritériá uvedené v článku 64 ods. 1 a 2;

c)

doplnenia kritérií k už uvedeným kritériám v článku 64 ods. 1 a 2;

d)

súbežnej existencie viničov, ktoré sa výrobca zaviazal vyklčovať, a novo vysadených viničov podľa článku 66 ods. 2;

e)

dôvodov pre rozhodnutia členských štátov podľa článku 66 ods. 3.

Článok 70

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví potrebné opatrenia týkajúce sa:

a)

postupov udeľovania povolení;

b)

záznamov, ktoré majú viesť členské štáty, a oznámení, ktoré sa majú zasielať Komisii.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 2

Riadenie režimu povolení na výsadbu viniča

Článok 71

Neoprávnená výsadba

1.   Výrobcovia na vlastné náklady vyklčujú plochy vysadené viničom bez povolenia.

2.   Ak výrobcovia nevykonajú vyklčovanie do štyroch mesiacov od dátumu, kedy boli informovaní o nezrovnalosti, vyklčovanie takejto neoprávnenej výsadby zabezpečia členské štáty, a to do dvoch rokov po uplynutí tejto štvormesačnej lehoty. Príslušné náklady sa vyúčtujú dotknutým výrobcom.

3.   Členské štáty každoročne Komisii do 1. marca oznámia celkovú plochu, na ktorej sa zistila výsadba viniča bez povolenia po 1. januári 2016, ako aj plochy vyklčované podľa odsekov 1 a 2.

4.   Výrobca, ktorý nesplnil povinnosť stanovenú v odseku 1 tohto článku, podlieha sankciám, ktoré sa mu uložia v súlade s článkom 64 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

5.   Plochy vysadené viničom bez povolenia nie sú predmetom žiadnych vnútroštátnych podporných opatrení ani podporných opatrení zo strany Únie.

Článok 72

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia nevyhnutné opatrenia, ktorými sa stanovujú podrobnosti oznamovacích povinností, ktoré majú členské štáty dodržať, vrátane možného zníženia rozpočtových prahov stanovených v prílohe VI v prípade nesplnenia týchto povinností.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

HLAVA II

PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA UVÁDZANIA VÝROBKOV NA TRH A ORGANIZÁCIÍ VÝROBCOV

KAPITOLA I

Pravidlá týkajúce sa uvádzania výrobkov na trh

Oddiel 1

Obchodné normy

Pododdiel 1

Úvodné ustanovenia

Článok 73

Rozsah pôsobnosti

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné ustanovenia uplatniteľné na poľnohospodárske výrobky, ako aj ustanovenia prijaté vo veterinárnom, fytosanitárnom a potravinárskom sektore, a s cieľom zabezpečiť, aby výrobky spĺňali hygienické a zdravotné normy, a chrániť zdravie zvierat, rastlín a ľudí, sa v tomto oddiele ustanovujú pravidlá pre poľnohospodárske výrobky týkajúce sa obchodných noriem. Tieto pravidlá sa rozdeľujú na povinné pravidlá a nepovinné vyhradené výrazy pre poľnohospodárske výrobky.

Pododdiel 2

Obchodné normy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov

Článok 74

Všeobecná zásada

Výrobky, pre ktoré boli v súlade s týmto oddielom ustanovené obchodné normy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov, sa v Únii môžu uvádzať na trh, len ak vyhovujú týmto normám.

Článok 75

Stanovenie a obsah noriem

1.   Obchodné normy sa môžu vzťahovať na jeden alebo viacero z týchto sektorov a výrobkov:

a)

olivový olej a stolové olivy;

b)

ovocie a zelenina;

c)

výrobky spracované z ovocia a zeleniny;

d)

banány;

e)

živé rastliny;

f)

vajcia;

g)

hydinové mäso;

h)

roztierateľné tuky určené na ľudskú spotrebu;

i)

chmeľ.

2.   S cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov a zlepšiť hospodárske podmienky výroby a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 4 tohto článku, na trh, ako aj ich kvalitu, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa obchodných noriem podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov vo všetkých fázach uvádzania na trh, ako aj odchýlok a výnimiek z takýchto noriem s cieľom prispôsobiť sa neustále sa meniacim trhovým podmienkam, vyvíjajúcim sa požiadavkám spotrebiteľov, vývoju príslušných medzinárodných noriem a zabrániť vytváraniu prekážok pre inováciu výrobkov.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (27), sa obchodné normy uvedené v odseku 1 môžu vzťahovať na jednu alebo viacero z týchto požiadaviek stanovených podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov, a to na základe vlastností každého sektora, potreby regulovať uvádzanie výrobkov na trh a podmienok stanovených v odseku 5 tohto článku:

a)

vymedzenia technických pojmov, označenie a obchodné názvy pre iné sektory ako tie, ktoré sú stanovené v článku 78;

b)

klasifikačné kritériá ako zaraďovanie do tried, hmotnosť, veľkosť, vek a kategória;

c)

druh, odroda rastliny alebo plemeno zvieraťa alebo obchodný druh;

d)

obchodná úprava, označovanie spojené s povinnými obchodnými normami, balenie, pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať vo vzťahu k baliacim strediskám, označovanie značkami, rok zberu a používanie osobitných pojmov bez toho, aby boli dotknuté články 92 až 123;

e)

kritériá ako vzhľad, konzistencia, mäsitosť, vlastnosti výrobku a percento obsahu vody;

f)

špecifické látky používané pri výrobe alebo zložky vrátane ich kvantitatívneho obsahu, čistoty a identifikácie;

g)

typ poľnohospodárskej výroby a spôsob výroby vrátane enologických postupov a pokročilé systémy udržateľnej výroby;

h)

kupáž muštov a vín vrátane ich vymedzení, sceľovanie a jeho obmedzenie;

i)

frekvencia zberu, dodávanie, konzervovanie a spôsob zaobchádzania, spôsob a teplota uchovávania, skladovanie a doprava;

j)

miesto poľnohospodárskej výroby a/alebo pôvodu okrem hydinového mäsa a roztierateľných tukov;

k)

obmedzenia, pokiaľ ide o použitie určitých látok a postupov;

l)

osobitné použitie;

m)

podmienky, ktorými sa riadi nakladanie s výrobkami, držba, obeh a používanie výrobkov, ktoré nie sú v súlade s obchodnými normami prijatými podľa odseku 1 alebo s vymedzeniami pojmov, označeniami a obchodnými názvami uvedenými v článku 78, ako aj nakladanie s vedľajšími produktmi.

4.   Okrem odseku 1 sa obchodné normy môžu vzťahovať na sektor vinohradníctva a vinárstva. Písmená f), g), h), k) a m) odseku 3 sa uplatňujú na daný sektor.

5.   Obchodné normy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov prijaté podľa odseku 1 tohto článku sa ustanovujú bez toho, aby boli dotknuté články 84 až 88 a príloha IX, pričom sa berie ohľad na:

a)

osobitosti dotknutého výrobku;

b)

potrebu zabezpečiť podmienky na uľahčenie uvádzania výrobkov na trh;

c)

záujem výrobcov informovať o vlastnostiach výrobkov a poľnohospodárskej výroby, ako aj záujem spotrebiteľov získať primerané a transparentné informácie o výrobku vrátane miesta poľnohospodárskej výroby, ktoré sa určia jednotlivo v závislosti od prípadu na primeranej zemepisnej úrovni po uskutočnení hodnotenia, a to predovšetkým nákladov a administratívneho zaťaženia hospodárskych subjektov a prínosov pre výrobcov a konečných spotrebiteľov;

d)

dostupné metódy na určenie fyzických, chemických a organoleptických vlastností výrobkov;

e)

štandardné odporúčania, ktoré prijali medzinárodné organizácie;

f)

potrebu zachovať prirodzené a základné vlastnosti výrobkov a zabrániť podstatnej zmene v zložení príslušného výrobku.

6.   S cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov a potrebu zlepšiť kvalitu a hospodárske podmienky výroby a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam sektorov v odseku 1. Takéto delegované akty sa prísne obmedzia len na dokázané potreby, ktoré sú výsledkom vyvíjajúceho sa spotrebiteľského dopytu, technického pokroku, alebo na potrebu inovácie výrobkov, a budú predmetom správy Komisie určenej Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej sa zhodnotia predovšetkým potreby spotrebiteľov, náklady a administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov vrátane vplyvu na vnútorný trh a medzinárodný trh, a prínosy pre výrobcov a konečných spotrebiteľov.

Článok 76

Ďalšie požiadavky na uvádzanie výrobkov sektora ovocia a zeleniny na trh

1.   Okrem toho, keď je to relevantné pre uplatniteľné obchodné normy uvedené v článku 75, výrobky sektora ovocia a zeleniny, ktoré sa majú spotrebiteľom predávať čerstvé, sa môžu uviesť na trh, iba ak majú vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu a len s označením krajiny pôvodu.

2.   Obchodné normy uvedené v odseku 1, ako aj akékoľvek obchodné normy, ktoré sa týkajú sektora ovocia a zeleniny a ktoré sú stanovené v súlade s týmto pododdielom, sa uplatňujú vo všetkých štádiách uvádzania na trh vrátane dovozu a vývozu a môžu sa vzťahovať na kvalitu, kategorizáciu, hmotnosť, veľkosť, balenie, obaly, skladovanie, prepravu, obchodnú úpravu a uvádzanie na trh.

3.   Držiteľ výrobkov sektora ovocia a zeleniny, na ktoré sa vzťahujú obchodné normy, nesmie tieto výrobky vystavovať, ponúkať na predaj ani dodávať či uvádzať na trh Únie inak, ako v súlade s týmito normami, a je za zabezpečenie takéhoto súladu zodpovedný.

4.   S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie požiadaviek ustanovené v odseku 1 tohto článku a zohľadniť určité špecifické situácie je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty týkajúce sa osobitných odchýlok od tohto článku, ktoré sú nevyhnutné pre jeho riadne uplatňovanie.

Článok 77

Certifikácia chmeľu

1.   Okrem uplatniteľných obchodných noriem podliehajú výrobky sektora chmeľu, ktoré sa zozbierali alebo pripravili v rámci Únie, keď je to vhodné aj postupu certifikácie podľa tohto článku.

2.   Certifikáty sa môžu vydať iba na produkty, ktoré majú minimálne kvalitatívne charakteristiky primerané pre špecifické štádium uvedenia na trh. V prípade chmeľového prášku, chmeľového prášku s vyšším obsahom lupulínu, chmeľového výťažku a zmiešaných chmeľových výrobkov sa certifikát môže vydať iba vtedy, ak obsah alfa-kyseliny v týchto výrobkoch nie je nižší ako v chmeli, z ktorého sa pripravili.

3.   V certifikáte sa uvádza aspoň:

a)

miesto (miesta) produkcie chmeľu;

b)

rok (roky) zberu; a

c)

odroda alebo odrody.

4.   Výrobky sektora chmeľu sa môžu uvádzať na trh alebo vyvážať iba s certifikátom vydaným v súlade s týmto článkom.

V prípade dovážaných výrobkov sektora chmeľu sa za ekvivalent certifikátu považuje potvrdenie podľa článku 190 ods. 2.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými stanoví opatrenia odchylné od odseku 4 tohto článku:

a)

s cieľom splniť obchodné požiadavky určitých tretích krajín; alebo

b)

v prípade produktov určených na osobitné použitie.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku:

i)

sa nedotýkajú riadneho uvádzania produktov, pre ktoré bol vydaný certifikát, na trh; a

ii)

sú spojené so zárukami, ktorých cieľom je vyhnúť sa akejkoľvek zámene s týmito produktmi.

Článok 78

Vymedzenia pojmov, označenia a obchodné názvy v prípade určitých sektorov a výrobkov

1.   Okrem uplatniteľných obchodných noriem sa vymedzenia pojmov, označenia a obchodné názvy ustanovené v prílohe VII uplatňujú, keď je to vhodné, na tieto sektory alebo výrobky:

a)

hovädzie a teľacie mäso;

b)

víno;

c)

mlieko a mliečne výrobky určené na ľudskú spotrebu;

d)

hydinové mäso;

e)

vajcia;

f)

roztierateľné tuky určené na ľudskú spotrebu; a

g)

olivový olej a stolové olivy.

2.   Vymedzenia pojmov, označenia alebo obchodné názvy ustanovené v prílohe VII sa v Únii môžu používať len pri uvádzaní výrobku na trh, ktorý vyhovuje zodpovedajúcim požiadavkám ustanoveným v uvedenej prílohe.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktoré sa týkajú úprav, odchýlok alebo výnimiek týkajúcich sa vymedzenia pojmov a obchodných názvov ustanovených v prílohe VII. Uvedené delegované akty sa prísne obmedzia len na dokázané potreby, ktoré sú výsledkom vyvíjajúceho sa spotrebiteľského dopytu, technického pokroku, alebo na potrebu inovácie výrobkov.

4.   S cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty a členské štáty jasne a správne chápali vymedzenia pojmov a obchodné názvy ustanovené v prílohe VII, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú ich presného stanovenia a uplatňovania.

5.   S cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov a vývoj trhu s mliečnymi výrobkami je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa určia mliečne výrobky, pre ktoré sa uvádza druh zvieraťa, od ktorého mlieko pochádza, ak sa nejedná o hovädzí dobytok, a ktorými sa stanovia potrebné pravidlá.

Článok 79

Tolerancia

1.   S cieľom zohľadniť osobitosti každého výrobku alebo sektora, rôzne fázy uvádzania na trh, technické podmienky, akýkoľvek značný praktický problém, ako aj presnosť a opakovateľnosť analytických metód, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú tolerancie pre jednu alebo viacero osobitných noriem, nad rámec ktorej sa celá dávka výrobkov považuje za nespĺňajúcu uvedenú normu.

2.   Pri prijímaní aktov uvedených v odseku 1 Komisia zohľadní potrebu nemeniť základné vlastnosti výrobku a predchádzať zníženiu jeho kvality.

Článok 80

Enologické postupy a metódy analýzy

1.   V Únii sa pri výrobe a uchovávaní výrobkov uvedených v prílohe VIII časti II používajú len enologické postupy povolené v súlade s prílohou VIII a ustanovené v článku 75 ods. 3 písm. g) a článku 83 ods. 2 a ods. 3.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na:

a)

hroznovú šťavu a zahustenú hroznovú šťavu; a

b)

hroznový mušt a zahustený hroznový mušt určený na výrobu hroznovej šťavy.

Na účely zaistenia riadnej vinifikácie, riadneho uchovávania alebo riadneho zrenia výrobku sa používajú len povolené enologické postupy.

Výrobky uvedené v prílohe VII časti II sa v Únii vyrábajú v súlade s pravidlami ustanovenými v prílohe VIII.

2.   Výrobky uvedené v prílohe VII časti II sa v Únii neuvádzajú na trh, ak:

a)

prešli enologickými postupmi, ktoré v Únii nie sú povolené;

b)

prešli enologickými postupmi, ktoré nie sú povolené na vnútroštátnej úrovni; alebo

c)

nespĺňajú pravidlá ustanovené v prílohe VIII.

Vinárske výrobky, ktoré sú podľa prvého pododseku nepredajné, sa zničia. Odchylne od tohto pravidla môžu členské štáty povoliť využitie niektorých takýchto výrobkov, ktorých vlastnosti určia, v liehovaroch alebo octárňach alebo na priemyselné účely, pokiaľ sa toto povolenie nestane podnetom na výrobu vinárskych výrobkov prostredníctvom nepovolených enologických postupov.

3.   Komisia pri povoľovaní enologických postupov pre víno podľa článku 75 ods. 3 písm. g):

a)

prihliada na enologické postupy a metódy analýzy, ktoré odporučila a uverejnila OIV, ako aj na výsledky pokusného využívania zatiaľ nepovolených enologických postupov;

b)

zohľadňuje ochranu ľudského zdravia;

c)

zohľadňuje možné riziko uvádzania spotrebiteľov do omylu vzhľadom na ich obvyklé vnímanie výrobku a zodpovedajúce očakávania, pričom prihliada na dostupnosť a použiteľnosť informačných prostriedkov na vylúčenie takých rizík;

d)

dbá na to, aby si víno zachovalo svoje prirodzené a základné vlastnosti, aby nedošlo k zásadným zmenám v zložení daného výrobku;

e)

zaistí prijateľnú minimálnu úroveň starostlivosti o životné prostredie;

f)

dodržiava všeobecné pravidlá týkajúce sa enologických postupov a pravidlá ustanovené v prílohe VIII.

4.   S cieľom zabezpečiť správne nakladanie s nepredajnými vinárskymi výrobkami je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel pre vnútroštátne postupy uvedené v článku 80 ods. 2 druhého pododseku, a výnimiek z týchto pravidiel na stiahnutie alebo zničenie vinárskych výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky.

5.   Komisia v prípade potreby prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia metódy uvedené v článku 75 ods. 5 písm. d), pokiaľ ide o výrobky uvedené v prílohe VII časti II. Uvedené metódy sú založené na akýchkoľvek príslušných metódach, ktoré OIV odporučila a uverejnila, pokiaľ nie sú neúčinné alebo nevhodné z hľadiska cieľa, ktorý Únia sleduje. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Kým sa takéto vykonávacie akty neprijmú, používajú sa metódy a pravidlá, ktoré povolil príslušný členský štát.

Článok 81

Muštové odrody

1.   Výrobky uvedené v prílohe VII časti II a vyrobené v Únii sa vyrábajú z muštových odrôd, ktoré možno klasifikovať v súlade s odsekom 2 tohto článku.

2.   S výhradou odseku 3 členské štáty klasifikujú muštové odrody, ktoré sa môžu na ich území vysádzať, presádzať alebo štepiť na účely výroby vína.

Členské štáty môžu klasifikovať len muštové odrody, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)

dotknutá odroda patrí k druhu Vitis vinifera alebo vznikla krížením druhu Vitis vinifera a iného druhu rodu Vitis;

b)

daná odroda nie je jednou z týchto odrôd: Noah, Othello, Isabelle, Jacquez, Clinton a Herbemont.

Ak sa niektorá muštová odroda vypustí z klasifikácie uvedenej v prvom pododseku, jej vyklčovanie sa uskutoční do 15 rokov od vypustenia.

3.   Členské štáty, ktorých výroba vína vypočítaná na základe priemernej výroby za posledných päť vinárskych rokov nepresahuje 50 000 hektolitrov na vinársky rok, sa oslobodzujú od povinnosti klasifikácie ustanovenej v odseku 2 prvom pododseku.

Aj v uvedených členských štátoch sa však môžu na účely výroby vína vysádzať, presádzať alebo štepiť len muštové odrody, ktoré sú v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom.

4.   Odchylne od prvého a tretieho pododseku odseku 2 a druhého pododseku odseku 3 členské štáty na účely vedeckého výskumu a pokusov povolia vysádzanie, presádzanie alebo štepenie týchto muštových odrôd:

a)

muštové odrody, ktoré nie sú klasifikované, v prípade členských štátov iných ako uvedených v odseku 3;

b)

muštové odrody, ktoré nie sú v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom, v prípade členských štátov uvedených v odseku 3.

5.   Plochy vysadené muštovými odrodami na účely výroby vína, ktoré sa vysadili v rozpore s odsekmi 2, 3 a 4, sa vyklčujú.

Takéto plochy sa však nemusia vyklčovať, ak je príslušná produkcia určená výhradne na vlastnú spotrebu vinárov.

Článok 82

Osobitné využitie vína, ktoré nezodpovedá kategóriám uvedeným v prílohe VII časti II

S výnimkou fľašovaného vína, pri ktorom možno dokázať, že sa do fliaš plnilo pred 1. septembrom 1971, sa víno, ktoré je vyrobené z muštových odrôd uvedených v klasifikácii vypracovanej v súlade s článkom 81 ods. 2 prvým pododsekom, ale ktoré nezodpovedá niektorej z kategórií ustanovených v prílohe VII časti II, využíva výhradne na vlastnú spotrebu jednotlivých vinárov, na výrobu vínneho octu alebo na destiláciu.

Článok 83

Vnútroštátne predpisy pre určité výrobky a sektory

1.   Bez ohľadu na článok 75 ods. 2 členské štáty môžu prijímať alebo zachovávať vnútroštátne predpisy, ktorými sa ustanovujú rôzne úrovne kvality pre roztierateľné tuky. Takýmito predpismi sa umožňuje, aby sa uvedené úrovne kvality posudzovali na základe kritérií vzťahujúcich sa najmä na používané suroviny, organoleptické vlastnosti výrobkov a ich fyzikálnu a mikrobiologickú stabilitu.

Členské štáty, ktoré využijú možnosť ustanovenú v prvom pododseku, zaistia, aby výrobky ostatných členských štátov, ktoré spĺňajú kritériá ustanovené v uvedených vnútroštátnych predpisoch, mohli nediskriminujúcim spôsobom používať označenia, ktorými sa uvádza, že uvedené kritériá boli splnené.

2.   Členské štáty môžu obmedziť alebo zakázať používanie určitých enologických postupov a ustanoviť prísnejšie pravidlá v prípade vín, ktoré sú povolené podľa práva Únie a ktoré sa vyrábajú na ich území, aby tak prispeli k zachovaniu základných vlastností vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, ako aj šumivých a likérových vín.

3.   Členské štáty môžu povoliť pokusné využívanie nepovolených enologických postupov.

4.   S cieľom zaistiť správne a transparentné uplatňovanie tohto článku je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa ustanovia podmienky uplatňovania odsekov 1, 2 a 3 tohto článku, ako aj podmienky držby, obehu a používania výrobkov získaných pokusnými postupmi uvedenými v odseku 3 tohto článku.

5.   Členské štáty môžu prijímať alebo zachovávať doplňujúce vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa výrobkov, na ktoré sa vzťahuje obchodná norma Únie, len ak sú tieto ustanovenia v súlade s právnymi predpismi Únie, najmä pokiaľ ide o zásadu voľného pohybu tovaru, a podliehajú smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES (28).

Pododdiel 3

Nepovinné vyhradené výrazy

Článok 84

Všeobecné ustanovenie

Zavádza sa režim pre nepovinné vyhradené výrazy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov s cieľom uľahčiť výrobcom poľnohospodárskych výrobkov s vlastnosťami alebo charakteristickými znakmi, ktoré predstavujú pridanú hodnotu, sprostredkúvanie týchto vlastností alebo charakteristických znakov v rámci vnútorného trhu, a najmä podporiť a doplniť osobitné obchodné normy.

Tento pododdiel sa neuplatňuje na vinárske výrobky uvedené v článku 92 ods. 1.

Článok 85

Existujúce nepovinné vyhradené výrazy

1.   Zoznam nepovinných vyhradených výrazov, na ktoré sa tento režim vzťahuje k 20. decembra 2013, sa uvádza v prílohe IX a podmienky ich používania sa ustanovia v súlade s článkom 86 písm. a).

2.   Nepovinné vyhradené výrazy uvedené v odseku 1 tohto článku zostávajú naďalej účinné s výhradou akejkoľvek zmeny, kým sa na základe článku 86 nezrušia.

Článok 86

Rezervácia zmena a zrušenie nepovinných vyhradených výrazov

S cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov, vývoj vedeckých a technických poznatkov, situáciu na trhu a vývoj obchodných noriem a medzinárodných noriem je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa:

a)

rezervuje dodatočný nepovinný vyhradený výraz a ustanovia podmienky jeho používania;

b)

menia podmienky používania nepovinného vyhradeného výrazu; alebo

c)

ruší nepovinný vyhradený výraz.

Článok 87

Dodatočné nepovinné vyhradené výrazy

1.   Výraz sa môže stať dodatočným nepovinným vyhradeným výrazom, iba ak spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)

výraz sa vzťahuje na vlastnosť výrobku alebo na poľnohospodársky či spracovateľský charakteristický znak a týka sa určitého sektora alebo výrobku;

b)

jeho používanie umožňuje jasnejšie sprostredkovanie pridanej hodnoty výrobku prostredníctvom jeho osobitostí alebo poľnohospodárskeho či spracovateľského charakteristického znaku;

c)

pri uvádzaní výrobku na trh je vlastnosť alebo charakteristický znak výrobku, ktoré sa uvádzajú v písm. a), identifikovateľný spotrebiteľmi vo viacerých členských štátoch;

d)

podmienky a používanie výrazu sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES (29) alebo nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

Komisia pri zavádzaní dodatočného nepovinného vyhradeného výrazu zohľadní všetky relevantné medzinárodné normy a existujúce vyhradené výrazy pre dotknuté výrobky alebo sektory.

2.   S cieľom zohľadniť vlastnosti určitých sektorov, ako aj očakávania spotrebiteľov je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví ďalšie podrobnosti týkajúce sa požiadaviek na zavedenie dodatočného vyhradeného výrazu podľa odseku 1 tohto článku.

Článok 88

Obmedzenia používania nepovinných vyhradených výrazov

1.   Nepovinný vyhradený výraz sa môže používať iba na opis výrobkov, ktoré spĺňajú príslušné podmienky používania.

2.   Členské štáty prijmú primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby označenie výrobkov nevyvolávalo zámenu s nepovinnými vyhradenými výrazmi.

3.   S cieľom zaručiť, aby výrobky opísané prostredníctvom nepovinných vyhradených výrazov spĺňali príslušné podmienky používania, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví ďalšie pravidlá na používanie nepovinných vyhradených výrazov.

Pododdiel 4

Obchodné normy týkajúce sa dovozu a vývozu

Článok 89

Všeobecné ustanovenia

S cieľom zohľadniť osobitosti obchodovania medzi Úniou a určitými tretími krajinami a osobitného charakteru určitých poľnohospodárskych výrobkov je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa:

a)

podmienok, za ktorých sa dovezené výrobky považujú za spĺňajúce rovnocenné obchodné normy ako sú normy Únie, a podmienok, za ktorých sa umožňuje odchýlenie od článku 74; a

b)

pravidiel týkajúcich sa uplatňovania obchodných noriem na výrobky, ktoré sa z Únie vyvážajú.

Článok 90

Osobitné ustanovenia pre dovoz vína

1.   Pokiaľ sa v medzinárodných dohodách uzavretých v súlade so ZFEÚ neustanovuje inak, ustanovenia týkajúce sa označenia pôvodu a zemepisných označení, ako aj označovania vína ustanovené v tejto kapitole oddiele 2 a vymedzenia pojmov, označenia a obchodné názvy uvedené v článku 78 tohto nariadenia sa uplatňujú na výrobky, ktoré sa dovážajú do Únie a na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2009 61, 2009 69 a 2204.

2.   Pokiaľ sa v medzinárodných dohodách uzavretých v súlade so ZFEÚ neustanovuje inak, výrobky uvedené v odseku 1 tohto článku sa vyrábajú v súlade s enologickými postupmi, ktoré Únia povolila podľa tohto nariadenia, alebo sa pred udelením povolenia podľa článku 80 ods. 3 vyrábajú v súlade s enologickými postupmi, ktoré odporučila a uverejnila OIV.

3.   Dovoz výrobkov uvedených v odseku 1 podlieha predloženiu:

a)

certifikátu potvrdzujúceho súlad s ustanoveniami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktorý v krajine pôvodu výrobku vystavil príslušný orgán uvedený v zozname, ktorý Komisia zverejní;

b)

správy o analýze, ktorú vypracoval orgán alebo útvar určený krajinou pôvodu výrobku, ak je výrobok určený na priamu ľudskú spotrebu.

Pododdiel 5

Spoločné ustanovenia

Článok 91

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými:

a)

zostaví zoznam mlieka a mliečnych výrobkov uvedených v prílohe VII časti III bode 5 druhom odseku a roztierateľných tukov uvedených v prílohe VII časti VII oddiele I šiestom odseku písm. a) na základe orientačných zoznamov výrobkov, ktoré členské štáty na svojom území považujú za zodpovedajúce uvedeným ustanoveniam, a ktoré členské štáty zašlú Komisii;

b)

ustanoví pravidlá vykonávania obchodných noriem podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov;

c)

ustanoví pravidlá, ktorými sa určí, či výrobky prešli procesom, ktorý je v rozpore s povolenými enologickými postupmi;

d)

ustanoví pravidlá týkajúce sa metód analýzy na určenie vlastností výrobkov;

e)

ustanoví pravidlá na stanovenie miery tolerancie;

f)

ustanoví pravidlá na vykonávanie opatrení uvedených v článku 89;

g)

ustanoví pravidlá pre identifikáciu a registráciu výrobcu a/alebo priemyselných zariadení, v ktorých bol výrobok pripravený alebo spracovaný, postupy certifikácie a obchodné dokumenty, sprievodné dokumenty a záznamy, ktoré je potrebné viesť.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 2

Označenia pôvodu, zemepisné označenia a tradičné pojmy v sektore vinohradníctva a vinárstva

Pododdiel 1

Úvodné ustanovenia

Článok 92

Rozsah pôsobnosti

1.   Pravidlá týkajúce sa označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov ustanovené v tomto oddiele sa uplatňujú na výrobky uvedené v prílohe VIII časti II bodoch 1, 3 až 6, 8, 9, 11, 15 a 16.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sú založené na:

a)

ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľov a výrobcov;

b)

zabezpečení hladkého fungovania vnútorného trhu s dotknutými výrobkami; a

c)

propagácii výroby kvalitných výrobkov, ako sa uvádzajú v tomto oddiele, pričom sa umožňuje uplatňovanie vnútroštátnych opatrení v oblasti politiky kvality.

Pododdiel 2

Označenia pôvodu a zemepisné označenia

Článok 93

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto oddielu sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„označenie pôvodu“ je názov oblasti, osobitného miesta alebo vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch krajiny, ktoré sa používa na opis výrobku uvedeného v článku 92 ods. 1 a spĺňajúceho tieto požiadavky:

i)

kvalita a vlastnosti výrobku sú v podstatnej miere alebo výlučne ovplyvnené osobitným zemepisným prostredím s jemu vlastnými prírodnými a ľudskými faktormi;

ii)

hrozno, z ktorého sa výrobok vyrába, pochádza výlučne z tejto zemepisnej oblasti;

iii)

výroba sa uskutočňuje v tejto zemepisnej oblasti; a

iv)

výrobok sa získava z odrôd viniča patriacich k druhu Vitis vinifera;

b)

„zemepisné označenie“ je označenie odkazujúce na oblasť, osobitné miesto alebo vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch na krajinu, ktoré sa používa na opis výrobku uvedeného v článku 92 ods. 1 a spĺňajúceho tieto požiadavky:

i)

má špecifickú kvalitu, povesť alebo iné vlastnosti, ktoré možno pripísať uvedenému zemepisnému pôvodu;

ii)

aspoň 85 % hrozna použitého na jeho výrobu pochádza výlučne z uvedenej zemepisnej oblasti;

iii)

vyrába sa v tejto zemepisnej oblasti; a

iv)

získava sa z odrôd viniča patriaceho k druhu Vitis vinifera alebo z krížencov druhu Vitis vinifera s inými druhmi rodu Vitis.

2.   Určité tradične používané názvy sú označením pôvodu, ak:

a)

označujú víno;

b)

odkazujú na zemepisný názov;

c)

spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) bodoch i) až iv); a

d)

prešli postupom udeľovania ochrany označeniam pôvodu a zemepisným označeniam, ktorý sa ustanovuje v tomto pododdiele.

3.   Označenia pôvodu a zemepisné označenia vrátane označení, ktoré sa vzťahujú na zemepisné oblasti v tretích krajinách, sú v rámci Únie oprávnené na ochranu v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto pododdiele.

4.   Výroba uvedená v odseku 1 písm. a) bode iii) zahŕňa všetky príslušné operácie, od zberu hrozna až po ukončenie procesov výroby vína, s výnimkou akýchkoľvek procesov po výrobe.

5.   Na účely uplatňovania odseku 1 písm. b) bodu ii) pochádza maximálne 15-percentný podiel hrozna, ktorý môže pochádzať z inej oblasti, ako je vymedzená oblasť, z členského štátu alebo tretej krajiny, v ktorej sa daná vymedzená oblasť nachádza.

Článok 94

Žiadosti o ochranu

1.   Súčasťou žiadostí o ochranu názvov ako označení pôvodu alebo zemepisných označení sú technické podklady, ktoré obsahujú:

a)

názov, ktorý sa má chrániť;

b)

meno a adresu žiadateľa;

c)

špecifikáciu výrobku, ako sa uvádza v odseku 2; a

d)

jednotný dokument so zhrnutím špecifikácie výrobku uvedenej v odseku 2.

2.   Špecifikáciou výrobku sa zainteresovaným stranám umožňuje, aby preverili príslušné podmienky výroby týkajúce sa označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.

Špecifikácia výrobku obsahuje aspoň:

a)

názov, ktorý sa má chrániť;

b)

opis vína alebo vín:

i)

pokiaľ ide o označenie pôvodu, hlavné analytické a organoleptické vlastnosti;

ii)

pokiaľ ide o zemepisné označenie, hlavné analytické vlastnosti, ako aj hodnotenie alebo uvedenie ich organoleptických vlastností;

c)

v prípade potreby osobitné enologické postupy použité pri výrobe vína alebo vín, ako aj príslušné obmedzenia týkajúce sa výroby daného vína alebo vín;

d)

vymedzenie príslušnej zemepisnej oblasti;

e)

maximálne hektárové výnosy;

f)

označenie muštovej odrody alebo muštových odrôd, z ktorých sa víno alebo vína vyrába(-jú);

g)

údaje potvrdzujúce spojitosť uvedenú v článku 70 ods. 1 písm. a) bode i) alebo prípadne v článku 93 ods. 1 písm. b) bode i);

h)

uplatniteľné požiadavky ustanovené v právnych predpisoch Únie alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch, alebo ak tak ustanovia členské štáty, uplatniteľné požiadavky ustanovené organizáciou, ktorá riadi udeľovanie chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia, so zreteľom na skutočnosť, že takéto požiadavky sú objektívne, nediskriminačné a v súlade s právom Únie;

i)

názov a adresu orgánov alebo subjektov, ktoré overujú súlad s ustanoveniami v špecifikácii výrobku, a ich osobitné úlohy.

3.   Ak sa žiadosť o ochranu týka zemepisnej oblasti v tretej krajine, obsahuje okrem prvkov ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj dôkaz o tom, že príslušný názov je chránený v krajine jeho pôvodu.

Článok 95

Žiadatelia

1.   O ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia môže požiadať každá zainteresovaná skupina výrobcov alebo vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch jednotlivý výrobca. K žiadosti sa môžu pripojiť ďalšie zainteresované strany.

2.   Výrobcovia môžu požiadať o ochranu len v prípade vín, ktoré vyrábajú.

3.   V prípade názvu, ktorý označuje cezhraničnú zemepisnú oblasť, alebo tradičného názvu spojeného s cezhraničnou zemepisnou oblasťou sa môže predložiť spoločná žiadosť.

Článok 96

Predbežný vnútroštátny postup

1.   Žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pre vína s pôvodom v Únii sú predmetom predbežného vnútroštátneho postupu.

2.   Žiadosť o ochranu sa podáva v členskom štáte, z ktorého územia označenie pôvodu alebo zemepisné označenie pochádza.

3.   Členský štát, v ktorom sa podáva žiadosť o ochranu, túto žiadosť preskúma, aby overil, či spĺňa podmienky ustanovené v tomto pododdiele.

Uvedený členský štát uplatňuje vnútroštátny postup, ktorým sa zabezpečí primerané uverejnenie žiadosti a stanoví aspoň dvojmesačné obdobie od jej uverejnenia, počas ktorého môže každá fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a s bydliskom alebo so sídlom na jeho území vzniesť námietku proti navrhovanej ochrane tak, že v uvedenom členskom štáte predloží riadne odôvodnené vyhlásenie.

4.   Ak členský štát posudzujúci žiadosť usúdi, že označenie pôvodu alebo zemepisné označenie nespĺňa podmienky stanovené v tomto pododdiele alebo nie je v súlade s právom Únie, žiadosť zamietne.

5.   Ak členský štát posudzujúci žiadosť usúdi, že požiadavky sú splnené, uskutoční vnútroštátny postup, ktorým sa zaistí zodpovedajúce uverejnenie špecifikácie výrobku prinajmenšom na internete a postúpi žiadosť Komisii.

Článok 97

Preskúmanie zo strany Komisie

1.   Komisia zverejní dátum predloženia žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.

2.   Komisia preskúma, či žiadosti o ochranu podľa článku 94 spĺňajú podmienky ustanovené v tomto pododdiele.

3.   Ak Komisia usúdi, že podmienky ustanovené v tomto pododdiele sú splnené, prijme vykonávacie akty týkajúce sa uverejnenia jednotného dokumentu uvedeného v článku 94 ods. 1 písm. d) a odkazu na uverejnenie špecifikácie výrobku v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré sa vykonalo počas predbežného vnútroštátneho postupu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

4.   Ak Komisia usúdi, že podmienky ustanovené v tomto pododdiele nie sú splnené, prijme vykonávacie akty, ktorými žiadosť zamietne.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 98

Námietkové konanie

Každý členský štát alebo tretia krajina alebo každá fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a s bydliskom alebo so sídlom v členskom štáte okrem členského štátu, ktorý žiada o ochranu, alebo v tretej krajine, môže do dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia jednotného dokumentu podľa článku 94 ods. 1 písm. d) podať námietku proti navrhovanej ochrane tak, že Komisii predloží náležite odôvodnené vyhlásenie týkajúce sa podmienok oprávnenosti ustanovených v tomto pododdiele.

Ak ide o fyzickú alebo právnickú osobu s bydliskom alebo so sídlom v tretej krajine, takéto vyhlásenie sa predkladá buď priamo alebo prostredníctvom orgánov dotknutej tretej krajiny v lehote dvoch mesiacov uvedenej v prvom odseku.

Článok 99

Rozhodnutie o ochrane

Na základe informácií, ktoré má k dispozícii po skončení námietkového konania uvedeného v článku 98, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa udelí ochrana označeniu pôvodu alebo zemepisnému označeniu, ktoré spĺňa podmienky ustanovené v tomto pododdiele a je v súlade s právom Únie, alebo prijme vykonávacie akty o zamietnutí žiadosti, ak uvedené podmienky nie sú splnené.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 100

Homonymá

1.   Názov, ktorý je predmetom podanej žiadosti a ktorý je homonymný alebo čiastočne homonymný s názvom už zapísaným v registri podľa tohto nariadenia, sa zapíše do registra s náležitým ohľadom na miestne a tradičné použitie a riziko zámeny.

Homonymný názov, ktorý vyvoláva u spotrebiteľa mylnú predstavu, že výrobky pochádzajú z iného územia, sa nezapíše do registra, ani keď je názov presný, pokiaľ ide o skutočné územie, región alebo miesto pôvodu uvedených výrobkov.

Homonymný názov zapísaný v registri sa môže používať, iba ak je možné v praxi dostatočne rozlíšiť homonymum, ktoré sa do registra zapísalo dodatočne, od názvu, ktorý je už v registri zapísaný, so zreteľom na potrebu zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s dotknutými výrobcami a vyhnúť sa tomu, aby sa spotrebiteľ uvádzal do omylu.

2.   Ak názov, ktorý je predmetom podanej žiadosti, je úplne homonymný alebo čiastočne homonymný so zemepisným označením, ktoré je podľa práva členských štátov chránené, odsek 1 sa uplatňuje mutatis mutandis.

3.   Ak názov muštovej odrody obsahuje chránené označenie pôvodu alebo zemepisné označenie alebo z takéhoto označenia pozostáva, uvedený názov sa nepoužije na účely označovania poľnohospodárskych výrobkov.

S cieľom zohľadniť existujúce postupy označovania je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými ustanoví výnimky z uvedeného pravidla.

4.   Ochrana označení pôvodu a zemepisných označení výrobkov, na ktoré sa vzťahuje článok 93 tohto nariadenia, sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté chránené zemepisné označenia, ktoré sa uplatňujú na liehoviny podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 (30).

Článok 101

Ďalšie dôvody na zamietnutie ochrany

1.   Názov, ktorý sa stal druhovým, nie je chránený ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie.

Na účely tohto oddielu je „názov, ktorý sa stal druhovým“ názov vína, ktorý sa napriek tomu, že sa vzťahuje na miesto alebo oblasť, kde sa tento výrobok pôvodne vyrábal alebo uvádzal na trh, stal bežným názvom určitého vína v Únii.

S cieľom určiť, či sa názov stal alebo nestal druhovým, sa zohľadnia príslušné faktory, najmä:

a)

existujúci stav v Únii, najmä v oblastiach spotreby;

b)

príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právo.

2.   Názov sa nechráni ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, ak by sa vzhľadom na povesť ochrannej známky a jej dobré meno mohol ochranou spotrebiteľ uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočnú identitu vína.

Článok 102

Vzťah k ochranným známkam

1.   Zápis ochrannej známky, ktorá obsahuje chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie, ktoré nie je v súlade s dotknutou špecifikáciou výrobku, alebo na používanie ktorej sa vzťahuje článok 103 ods. 2 a ktoré sa týka výrobku patriaceho do jednej z kategórií uvedených v prílohe VII časti II sa:

a)

zamietne, ak sa žiadosť o zápis ochrannej známky predloží Komisii po dátume predloženia žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia a ak sa označenie pôvodu alebo zemepisné označenie následne chráni; alebo

b)

zruší.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 101 ods. 2, sa ochranná známka uvedená v tomto článku odseku 1, o ktorú sa požiadalo, ktorá bola zapísaná do registra alebo zaužívaná v dobrej viere, ak je táto možnosť ustanovená v príslušnom práve na území Únie buď pred dátumom ochrany označenia pôvodu alebo zemepisného označenia v krajine pôvodu alebo pred 1. januárom 1996, môže naďalej používať a obnovovať bez ohľadu na ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pod podmienkou, že neexistujú žiadne dôvody na zrušenie alebo odvolanie tejto ochrannej známky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 (31) alebo podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 (32).

V takých prípadoch sa povoľuje používanie označenia pôvodu alebo zemepisného označenia popri príslušných ochranných známkach.

Článok 103

Ochrana

1.   Chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie môže používať akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý obchoduje s vínom vyrobeným v súlade s príslušnou špecifikáciou výrobku.

2.   Chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie ako aj víno používajúce tento chránený názov v súlade so špecifikáciou výrobku sú chránené pred:

a)

akýmkoľvek priamym alebo nepriamym obchodným používaním uvedeného chráneného názvu:

i)

v prípade porovnateľných výrobkov, ktoré nie sú v súlade so špecifikáciou výrobku s chráneným názvom; alebo

ii)

ak sa takýmto používaním zneužíva dobré meno označenia pôvodu alebo zemepisného označenia;

b)

akýmkoľvek zneužitím, napodobením alebo vyvolaním mylnej predstavy, aj keď sa uvádza skutočný pôvod výrobku alebo služby alebo keď je chránený názov preložený, foneticky prepísaný alebo transliterovaný alebo sa uvádza v spojení s výrazmi ako „štýl“, „typ“, „spôsob“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“, „s príchuťou“, „na spôsob“ alebo podobne;

c)

akýmkoľvek iným nepravdivým alebo do omylu uvádzajúcim označením proveniencie, pôvodu, povahy alebo základných vlastností výrobku na vnútornom alebo vonkajšom obale, na reklamných materiáloch alebo v dokumentoch týkajúcich sa dotknutého vinárskeho výrobku, ako aj balením výrobku do nádob, ktoré by mohli vyvolať mylný dojem o jeho pôvode;

d)

akýmkoľvek iným postupom, ktorým by sa spotrebiteľ mohol uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku.

3.   Chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia sa v Únii nestávajú druhovými v zmysle článku 101 ods. 1.

Článok 104

Register

Komisia zriadi a následne spravuje verejnosti prístupný elektronický register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín. Označenia pôvodu a zemepisné označenia vzťahujúce sa na výrobky z tretích krajín, ktoré sú v Únii chránené podľa medzinárodnej dohody, ktorej je Únia zmluvnou stranou, sa môžu zapísať do registra. Pokiaľ také názvy nie sú v uvedenej dohode špecificky uvedené ako chránené označenia pôvodu v zmysle tohto nariadenia, do registra sa zapíšu ako chránené zemepisné označenia.

Článok 105

Zmeny špecifikácií výrobkov

Žiadateľ, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v článku 95, môže požiadať o schválenie zmeny špecifikácie výrobku týkajúcej sa chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia, a to najmä s cieľom zohľadniť vývoj vedecko-technických poznatkov alebo upraviť vymedzenie zemepisnej oblasti uvedenej v článku 94 ods. 2 druhom pododseku písm. d). V žiadostiach sa opíšu a zdôvodnia požadované zmeny.

Článok 106

Zrušenie

Komisia môže z vlastného podnetu alebo na základe náležite odôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom prijať vykonávacie akty, ktorými sa zruší ochrana označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ak už nie je zaručený súlad s príslušnou špecifikáciou výrobku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 107

Existujúce chránené názvy vín

1.   Názvy vín, ktoré sa uvádzajú v článkoch 51 a 54 nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 (33) a v článku 28 nariadenia Komisie (ES) č. 753/2002 (34), sú automaticky chránené podľa tohto nariadenia. Komisia ich zapíše do registra ustanoveného v článku 104 tohto nariadenia.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 tohto nariadenia vykoná príslušný formálny úkon, ktorým z registra ustanoveného v článku 104 tohto nariadenia odstráni názvy vín, na ktoré sa uplatňuje článok 118s ods. 3 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

3.   Článok 106 sa neuplatňuje na existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1 tohto článku.

Komisia môže do 31. decembra 2014 z vlastného podnetu prijať vykonávacie akty, ktorými sa zruší ochrana existujúcich chránených názvov vín uvedených v odseku 1 tohto článku, ak nespĺňajú podmienky ustanovené v článku 93.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

4.   V prípade Chorvátska sú názvy vín uverejnené Úradnom vestníku Európskej únie (35) chránené podľa tohto nariadenia pod podmienkou priaznivého výsledku námietkového konania. Komisia ich zapíše do registra ustanoveného v článku 104.

Článok 108

Poplatky

Členské štáty môžu vyberať poplatky na pokrytie svojich nákladov vrátane tých, ktoré vznikli pri skúmaní žiadostí o ochranu, vyhlásení o námietkach, žiadostí o zmeny a žiadostí o zrušenie podľa tohto pododdielu.

Článok 109

Delegované právomoci

1.   S cieľom zohľadniť osobitosti výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými stanoví:

a)

ďalšie kritériá vymedzovania zemepisnej oblasti; a

b)

obmedzenia a odchýlky týkajúce sa výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

2.   S cieľom zaistiť kvalitu a vysledovateľnosť výrobkov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými sa ustanovia podmienky, za ktorých sa do špecifikácií výrobkov môžu zahrnúť ďalšie požiadavky.

3.   S cieľom zaistiť ochranu oprávnených nárokov a záujmov výrobcov a hospodárskych subjektov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

typu žiadateľa, ktorý môže žiadať o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia;

b)

podmienok, ktoré treba dodržiavať v súvislosti so žiadosťou o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, preskúmania zo strany Komisie, námietkového konania a postupov pri zmene, zrušení a premene chránených označení pôvodu alebo chránených zemepisných označení;

c)

podmienok uplatniteľných na cezhraničné žiadosti;

d)

podmienok pre žiadosti týkajúce sa zemepisných oblastí v tretej krajine;

e)

dátumu, od ktorého sa ochrana alebo zmena ochrany uplatňujú;

f)

podmienok súvisiacich so zmenami špecifikácií výrobkov.

4.   S cieľom zaistiť primeranú úroveň ochrany je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktoré sa týkajú obmedzení v súvislosti s chráneným názvom.

5.   S cieľom zaistiť, aby uplatňovaním tohto pododdielu neboli nadmerne dotknuté hospodárske subjekty ani príslušné orgány, pokiaľ ide o názvy vín, ktorým sa poskytla ochrana pred 1. augustom 2009, alebo na ktorých ochranu bola podaná žiadosť pred uvedeným dátumom, je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty ustanovujúce prechodné pravidlá v súvislosti s:

a)

názvami vín, ktoré členské štáty uznávali ako označenia pôvodu alebo zemepisné označenia k 1. augustu 2009, a názvami vín, na ktorých ochranu bola podaná žiadosť pred uvedeným dátumom;

b)

vín uvedených na trh alebo označených pred určitým dátumom; a

c)

zmien špecifikácií výrobkov.

Článok 110

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví potrebné opatrenia týkajúce sa:

a)

informácií, ktoré musí obsahovať špecifikácia výrobku, pokiaľ ide o prepojenie medzi zemepisnou oblasťou a konečným výrobkom;

b)

zverejňovania rozhodnutí o ochrane alebo zamietnutí;

c)

zriadenia a vedenia registra uvedeného v článku 104;

d)

premeny z chráneného označenia pôvodu na chránené zemepisné označenie;

e)

podávania cezhraničných žiadostí.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví potrebné opatrenia, pokiaľ ide o postup týkajúci sa preskúmania žiadostí o ochranu alebo schválenie zmeny označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ako aj postup týkajúci sa žiadostí o námietku, zrušenie alebo premenu označenia a podávanie informácií súvisiacich s existujúcimi chránenými názvami vín, najmä pokiaľ ide o:

a)

vzory dokumentov a formát zasielania;

b)

lehoty;

c)

podrobnosti týkajúce sa faktov, dôkazy a podklady, ktoré sa majú predložiť na podloženie žiadosti alebo požiadavky.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 111

Iné vykonávacie právomoci

Ak sa námietka považuje za neprijateľnú, Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa zamietne ako neprijateľná. Uvedený vykonávací akt sa prijme bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

Pododdiel 3

Tradičné pojmy

Článok 112

Vymedzenie pojmu

„Tradičný pojem“ je pojem, ktorý sa v členských štátoch tradične používa pri výrobkoch uvedených v článku 92 ods. 1 na označenie:

a)

skutočnosti, že výrobok má chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva; alebo

b)

spôsobu výroby alebo spôsobu zrenia, alebo kvality, farby, typu miesta alebo konkrétnej udalosti spojenej s históriou výrobku s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením.

Článok 113

Ochrana

1.   Chránený tradičný pojem sa môže používať len pri výrobku, ktorý sa vyrobil v súlade s vymedzením uvedeným v článku 112.

Tradičné pojmy sú chránené proti nezákonnému používaniu.

2.   Tradičné pojmy sa chránia len v jazyku a pre kategórie vinárskych výrobkov uvedených v žiadosti pred:

a)

akýmkoľvek nesprávnym použitím chráneného pojmu, a to aj vtedy, ak je doplnený výrazom ako „štýl“, „typ“, „spôsob“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“, „s príchuťou“, „na spôsob“ a podobne;

b)

akýmkoľvek iným nepravdivým alebo zavádzajúcim označením, čo sa týka povahy, charakteristík alebo základných vlastností výrobku, na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch alebo dokumentoch s ním súvisiacich;

c)

akýmkoľvek iným postupom, ktorý môže viesť k uvedeniu spotrebiteľa do omylu, najmä ak vyvoláva dojem, že víno spĺňa podmienky na použitie chráneného tradičného pojmu.

3.   Tradičné pojmy sa v Únii nestávajú druhovými.

Článok 114

Delegované právomoci

1.   S cieľom zaistiť primeranú úroveň ochrany je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty týkajúce sa jazyka a spôsobu písania tradičného pojmu, ktorý sa má chrániť.

2.   S cieľom zaistiť ochranu oprávnených nárokov a záujmov výrobcov a hospodárskych subjektov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými sa stanoví:

a)

typ žiadateľov, ktorí môžu žiadať o ochranu tradičného pojmu;

b)

podmienky platnosti žiadosti o ochranu tradičného pojmu;

c)

dôvody na vznesenie námietky proti navrhovanému uznaniu tradičného pojmu;

d)

rozsah ochrany, vzťah k obchodným známkam, chráneným tradičným pojmom, chráneným označeniam pôvodu alebo zemepisným označeniam, homonymám alebo určitým názvom muštových odrôd;

e)

dôvody zrušenia tradičného pojmu;

f)

dátum podávania žiadosti alebo návrhu na námietkové konanie alebo návrhu na konanie o zrušení;

g)

postupy, ktoré treba dodržiavať v súvislosti so žiadosťou o ochranu tradičného pojmu vrátane preskúmania zo strany Komisie, námietkového konania a konaní o zrušení a zmene.

3.   S cieľom zohľadniť osobitosti obchodu medzi Úniou a určitými tretími krajinami je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými stanoví podmienky, za ktorých sa tradičné pojmy môžu používať pri výrobkoch z tretích krajín, a ustanoví odchýlky od článku 112 a článku 113 ods. 2.

Článok 115

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví nevyhnutné opatrenia, pokiaľ ide o postup týkajúci sa preskúmania žiadostí o ochranu alebo schválenia úpravy tradičného pojmu, ako aj postup týkajúci sa žiadosti o námietku alebo zrušenie, najmä pokiaľ ide o:

a)

vzory dokumentov a formát zasielania;

b)

lehoty;

c)

podrobností týkajúce sa faktov, dôkazy a podklady, ktoré sa majú predložiť na podloženie žiadosti alebo požiadavky;

d)

podrobné pravidlá sprístupňovania tradičných pojmov verejnosti.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa schváli alebo zamietne žiadosť o ochranu tradičného pojmu alebo požiadavka o úpravu chráneného pojmu alebo zrušenie ochrany tradičného pojmu.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa ustanovenia ochrany tradičných pojmov, v prípade ktorých bola žiadosť o ochranu prijatá, najmä tým, že ich zatriedi v súlade s článkom 112 a uverejní vymedzenie a/alebo podmienky používania.

4.   Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 116

Iné vykonávacie právomoci

Ak sa námietka považuje za neprijateľnú, Komisia prijme vykonávací akt, ktorým ju zamietne ako neprijateľnú. Tento vykonávací akt sa prijme bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

Oddiel 3

Označovanie a obchodná úprava v sektore vinohradníctva a vinárstva

Článok 117

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto oddielu:

a)

„označenie“ sú všetky slová, údaje, ochranné známky, obchodná značka, zobrazenie alebo symbol, ktoré sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, upozornení, etikete, krúžku alebo prstenci, ktoré sú k danému výrobku priložené alebo naň odkazujú;

b)

„obchodná úprava“ je každá informácia, ktorá sa spotrebiteľovi poskytuje prostredníctvom balenia dotknutého výrobku vrátane formy a typu fliaš.

Článok 118

Uplatniteľnosť horizontálnych pravidiel

Ak sa v tomto nariadení neustanovuje inak, na označovanie a obchodnú úpravu sa uplatňuje smernica Rady 89/396/EHS (36), smernica 2000/13/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES (37), smernica 2008/95/ES a nariadenie (EÚ) č. 1169/2011.

Označenie výrobkov uvedených v prílohe VII časti II bodoch 1 až 11, 13, 15 a 16 nemožno doplniť o iné údaje, než sú údaje stanovené v tomto nariadení, ak tieto údaje nespĺňajú požiadavky smernice 2000/13/ES alebo nariadenie (EÚ) č. 1169/2011.

Článok 119

Povinné údaje

1.   Označenie a obchodná úprava výrobkov uvedených v prílohe VII časti II bodoch 1 až 11, 13, 15 a 16, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii alebo sú určené na vývoz, obsahujú tieto povinné údaje:

a)

označenie kategórie vinárskeho výrobku v súlade s prílohou VII časťou II;

b)

v prípade vín s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením:

i)

pojem „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“; a

ii)

názov chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia;

c)

skutočný obsah alkoholu v objemových percentách;

d)

údaj o proveniencii;

e)

údaj o fľašovateľovi alebo v prípade šumivého vína, sýteného vína, akostného šumivého vína alebo akostného aromatického šumivého vína meno/názov výrobcu alebo predajcu;

f)

v prípade dovážaných vín údaj o dovozcovi; a

g)

v prípade šumivého vína, sýteného vína, akostného šumivého vína alebo akostného aromatického šumivého vína údaj o cukornatosti.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) sa odkaz na kategóriu vinárskeho výrobku môže vynechať v prípade vín, na ktorých etikete sa nachádza názov chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia.

3.   Odchylne od odseku 1 písm. b) sa odkaz na pojmy „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“ môže vynechať v týchto prípadoch:

a)

ak sa na etikete uvádza tradičný pojem v súlade s článkom 112 písm. a) v súlade so špecifikáciou výrobku uvedenou v článku 94 ods. 2;

b)

za výnimočných a riadne opodstatnených okolností, ktoré Komisia určí prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 227 s cieľom zaistiť súlad s existujúcou praxou v označovaní.

Článok 120

Nepovinné údaje

1.   Označenie a obchodná úprava výrobkov uvedených v prílohe VII časti II bodoch 1 až 11, 13, 15 a 16 môžu obsahovať najmä tieto nepovinné údaje:

a)

ročník;

b)

názov jednej alebo viacerých muštových odrôd;

c)

v prípade iných vín, ako sú vína uvedené v článku 119 ods. 1 písm. g), údaje o cukornatosti;

d)

v prípade vín s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením tradičné pojmy v súlade s článkom 112 ods. 1 písm. b);

e)

symbol Únie pre chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie;

f)

pojmy odkazujúce na určité spôsoby výroby;

g)

v prípade vín s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením názov inej zemepisnej jednotky, ktorá je menšia alebo väčšia ako oblasť zodpovedajúca označeniu pôvodu alebo zemepisnému označeniu.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 100 ods. 3, pokiaľ ide o používanie údajov uvedených v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku v súvislosti s vínami bez chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia:

a)

členské štáty zavedú zákony, iné právne predpisy alebo administratívne opatrenia na zabezpečenie postupov certifikácie, schvaľovania a overovania, ktorými sa zaručí pravdivosť príslušných informácií;

b)

členské štáty môžu na základe nediskriminačných a objektívnych kritérií a s náležitým zreteľom na spravodlivú hospodársku súťaž vypracovať pre víno vyrobené z muštových odrôd vyskytujúcich sa na ich území zoznamy vylúčených muštových odrôd, najmä ak:

i)

existuje riziko, že spotrebitelia si pomýlia skutočný pôvod vína vzhľadom na skutočnosť, že daná muštová odroda je neoddeliteľnou súčasťou existujúceho chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia;

ii)

by kontroly neboli nákladovo efektívne vzhľadom na skutočnosť, že príslušná muštová odroda predstavuje veľmi malú časť vinohradov členského štátu;

c)

v prípade zmesí vín z rôznych členských štátov sa muštová odroda nebude označovať, pokiaľ sa dotknuté členské štáty nedohodnú inak a nezabezpečia uskutočniteľnosť príslušných postupov certifikácie, schvaľovania a overovania.

Článok 121

Jazyky

1.   Ak sú povinné a nepovinné údaje uvedené v článkoch 119 a 120 vyjadrené slovne, sú uvedené v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Únie.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 sa názov chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia alebo tradičný pojem podľa článku 112 písm. b) uvádza na etikete v jazyku alebo jazykoch, pri ktorých sa uplatňuje ochrana. V prípade chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia alebo osobitného vnútroštátneho označenia, ktoré sa nepíšu latinkou, sa názov môže takisto uvádzať v jednom alebo vo viacerých úradných jazykoch Únie.

Článok 122

Delegované právomoci

1.   S cieľom zohľadniť osobitosti sektora vinohradníctva a vinárstva je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)

obchodnej úpravy a používania iných údajov týkajúcich sa označovania ako tých, ktoré sú ustanovené v tomto oddiele;

b)

povinných údajov, pokiaľ ide o:

i)

pojmy, ktoré treba použiť na formulovanie povinných údajov a podmienky ich používania;

ii)

pojmy odkazujúce na podnik a podmienky ich používania;

iii)

ustanovenia, ktorými sa producentským členským štátom umožňuje stanoviť ďalšie pravidlá týkajúce sa povinných údajov;

iv)

ustanovenia, ktorými sa umožňujú ďalšie odchýlky okrem odchýlok uvedených v článku 119 ods. 2, pokiaľ ide o vynechanie odkazu na kategóriu vinárskeho výrobku; a

v)

ustanovenia o používaní jazykov;

c)

nepovinných údajov, pokiaľ ide o:

i)

pojmy, ktoré treba použiť na formulovanie nepovinných údajov, a podmienky ich používania;

ii)

ustanovenia, ktorými sa producentským členským štátom umožňuje stanoviť ďalšie pravidlá týkajúce sa nepovinných údajov;

d)

obchodnej úpravy, pokiaľ ide o:

i)

podmienky používania určitých tvarov fliaš a zoznamu určitých osobitných tvarov fliaš;

ii)

podmienky používania fliaš a uzáverov typických pre „šumivé víno“;

iii)

ustanovenia, ktorými sa producentským členským štátom umožňuje stanoviť ďalšie pravidlá týkajúce sa obchodnej úpravy;

iv)

ustanovenia o používaní jazykov.

2.   S cieľom zaistiť ochranu oprávnených záujmov hospodárskych subjektov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty týkajúce sa pravidiel dočasného označovania a obchodnej úpravy vín s označením pôvodu alebo so zemepisným označením, ak dané označenie pôvodu alebo zemepisné označenie spĺňa potrebné požiadavky.

3.   S cieľom zaistiť, aby neboli dotknuté hospodárske subjekty, je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktoré sa týkajú prechodných ustanovení týkajúcich sa vína uvedeného na trh a označeného v súlade s príslušnými pravidlami, ktoré sa uplatňovali pred 1. augustom 2009.

4.   S cieľom zohľadniť osobitosti obchodu medzi Úniou a určitými tretími krajinami je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty týkajúce sa odchýlok od tohto oddielu, pokiaľ ide o výrobky určené na vývoz, ak si to vyžaduje právo dotknutej tretej krajiny.

Článok 123

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví potrebné opatrenia týkajúce sa postupov a technických kritérií uplatniteľných na tento oddiel vrátane opatrení potrebných v súvislosti s postupmi certifikácie, schvaľovania a overovania uplatniteľnými na vína bez chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

KAPITOLA II

Osobitné ustanovenia pre jednotlivé sektory

Oddiel 1

Cukor

Článok 124

Doba trvania

S výhradou článkov 125 a 126 sa tento oddiel uplatňuje do konca hospodárskeho roka 2016/2017.

Pododdiel 1

Osobitné opatrenia

Článok 125

Dohody v sektore cukru

1.   Podmienky nákupu cukrovej repy a cukrovej trstiny vrátane dodávateľských zmlúv podpísaných pred vysiatím sa riadia písomnými dohodami v rámci odvetvia uzavretými medzi pestovateľmi cukrovej repy a cukrovej trstiny v Únii alebo v ich mene organizáciami, ktorých sú títo pestovatelia členmi, na jednej strane a cukrovarníckymi podnikmi v Únii alebo v ich mene organizáciami, ktorých sú tieto podniky členmi, na strane druhej.

2.   Cukrovarnícke podniky oznamujú dohody v rámci odvetvia uvedené v prílohe II časti II oddiele A bode 6 príslušným orgánom členského štátu, v ktorom vyrábajú cukor.

3.   Od 1. októbra 2017 zodpovedajú dohody v rámci odvetvia podmienkam nákupu stanoveným v prílohe X.

4.   S cieľom zohľadniť špecifické vlastnosti sektora cukru a vývoj v tomto sektore v období po ukončení výrobných kvót je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa:

a)

aktualizácie pojmov uvedených v prílohe II časti II oddiele A;

b)

aktualizácia podmienok nákupu cukrovej repy uvedených v prílohe X;

c)

stanovenia ďalších pravidiel určovania hrubej hmotnosti, tary a obsahu cukru v cukrovej repe, ktorá sa podniku dodáva, a pravidiel týkajúcich sa rezkov cukrovej repy.

5.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na vykonávanie tohto článku, a to aj pokiaľ ide o postupy, oznámenia a administratívnu pomoc v prípade dohôd v rámci odvetvia, ktoré sa vzťahujú na viac ako jeden členský štát. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 126

Oznamovanie cien na trhu s cukrom

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa zavedie systém na oznamovanie trhových cien cukru vrátane režimu na zverejňovanie cenových úrovní pre trh s cukrom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Systém uvedený v prvom pododseku sa zakladá na informáciách poskytovaných podnikmi, ktoré vyrábajú biely cukor, alebo inými hospodárskymi subjektmi v cukrovarníckom odvetví. S týmito informáciami sa zaobchádza ako s dôvernými.

Komisia zabezpečí, aby sa nezverejňovali konkrétne ceny alebo mená konkrétnych hospodárskych subjektov.

Pododdiel 2

Požiadavky, ktoré sa na sektor cukru uplatňujú v období uvedenom v článku 124

Článok 127

Dodávateľské zmluvy

1.   Okrem požiadaviek stanovených v článku 125 ods. 1 dohody v rámci odvetvia zodpovedajú podmienkam nákupu stanoveným v prílohe XI.

2.   V dodávateľských zmluvách sa rozlišuje podľa toho, či sú množstvá cukru, ktoré treba vyrobiť z cukrovej repy:

a)

kvótovaný cukor; alebo

b)

cukor mimo kvóty.

3.   Každý cukrovarnícky podnik poskytne členskému štátu, v ktorom cukor vyrába, tieto informácie:

a)

množstvo cukrovej repy uvedené v odseku 2 písm. a), na ktoré uzatvoril dodávateľské zmluvy pred vysiatím, a obsah cukru, z ktorej tieto zmluvy vychádzajú;

b)

príslušný odhadovaný výnos.

Členské štáty môžu vyžadovať ďalšie informácie.

4.   Cukrovarnícke podniky, ktoré nepodpísali dodávateľské zmluvy pred vysiatím pri minimálnej cene kvótovanej cukrovej repy, ako je uvedené v článku 135, na množstvo cukrovej repy zodpovedajúce ich kvótovanému cukru upravené podľa potreby koeficientom pre preventívne stiahnutie z trhu stanoveným v súlade s článkom 130 ods. 2 pododsekom 1, sú povinné zaplatiť za všetku cukrovú repu aspoň minimálnu cenu za kvótovanú cukrovú repu, ktorú spracujú na cukor.

5.   S výhradou schválenia príslušným členským štátom sa dohody v rámci odvetvia môžu odchyľovať od odsekov 2, 3 a 4.

6.   Ak neexistujú žiadne dohody v rámci odvetvia, príslušný členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, zlučiteľné s týmto nariadením, na ochranu záujmov dotknutých strán.

Článok 128

Výrobný poplatok

1.   Výrobný poplatok sa ukladá podnikom vyrábajúcim cukor, izoglukózu a inulínový sirup, ktoré sú držiteľmi kvóty na cukor, kvóty na izoglukózu a kvóty na inulínový sirup, ako sa uvádza v článku 136 ods. 2.

2.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia výrobného poplatku za kvótovaný cukor, kvótovanú izoglukózu a kvótovaný inulínový sirup uvedený v odseku 1 prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 129

Výrobná náhrada

1.   Výrobnú náhradu možno priznať za výrobky sektora cukru uvedené v prílohe I časti III písm. b) až e), ak nadbytočný alebo dovezený cukor, nadbytočná izoglukóza alebo nadbytočný inulínový sirup nie sú na výrobu výrobkov uvedených v článku 140 ods. 2 druhom pododseku písm. b) a c) dostupné za cenu zodpovedajúcu svetovej cene.

2.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia výrobnej náhrady uvedenej v odseku 1 prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 130

Stiahnutie cukru z trhu

1.   S cieľom zabrániť prudkým poklesom cien na vnútornom trhu a vyriešiť stav nadvýroby, ktorý vznikol na základe predbežného odhadu ponuky, a vzhľadom na záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd uzatvorených v súlade so ZFEÚ môže Komisia prijať vykonávacie akty o tom, že v danom hospodárskom roku sa z trhu stiahne množstvo cukru alebo izoglukózy vyrobené v rámci kvót, ktoré presahuje prahovú hodnotu vypočítanú podľa odseku 2.

2.   Prahová hodnota na stiahnutie z trhu uvedená v odseku 1 sa pre každý podnik, ktorému bola pridelená kvóta, vypočíta vynásobením jeho kvóty koeficientom. Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa na základe predpokladaného vývoja trhu určí uvedený koeficient na hospodársky rok najneskôr do 28. februára predchádzajúceho hospodárskeho roka.

Komisia môže na základe aktualizovaného predpokladaného vývoja trhu do 31. októbra príslušného hospodárskeho roka prijať vykonávacie akty o tom, či koeficient upraví alebo v prípade, že koeficient nebol stanovený podľa prvého odseku, ho stanoví.

3.   Každý podnik, ktorému bola pridelená kvóta, skladuje na vlastné náklady cukor vyrobený v rámci kvóty nad prahovú hodnotu vypočítanú v súlade s odsekom 2 až do začiatku nasledujúceho hospodárskeho roka. Množstvá cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu stiahnuté z trhu počas hospodárskeho roka sa považujú za prvé množstvá vyrobené v rámci kvóty na ďalší hospodársky rok.

Odchylne od prvého pododseku môže Komisia vzhľadom na predpokladaný vývoj trhu s cukrom prijať vykonávacie akty pod podmienkou, že sa v danom, v nasledujúcom alebo v oboch hospodárskych rokoch všetok stiahnutý cukor, všetka izoglukóza alebo všetok inulínový sirup, alebo ich časť považuje za:

a)

nadbytočný cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup, ktoré sa môžu stať priemyselným cukrom, priemyselnou izoglukózou alebo priemyselným inulínovým sirupom; alebo

b)

dočasnú výrobu v rámci kvóty, ktorej časť možno vyhradiť na vývoz v súlade so záväzkami Únie, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd uzatvorených v súlade so ZFEÚ.

4.   Ak je ponuka cukru v Únii nedostatočná, Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa umožní, aby sa určité množstvo stiahnutého cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu predalo na trhu Únie ešte pred uplynutím obdobia, na ktoré boli tieto výrobky stiahnuté z trhu.

5.   Ak sa stiahnutý cukor považuje za prvú výrobu cukru v nasledujúcom hospodárskom roku, pestovateľom cukrovej repy sa zaplatí minimálna cena uvedeného hospodárskeho roka, ako je uvedené v článku 135.

Ak sa stiahnutý cukor stane priemyselným cukrom alebo sa vyvezie v súlade s ods. 3 druhým pododsekom písm. a) alebo b) tohto článku, požiadavky článku 135 na minimálnu cenu sa neuplatňujú.

Ak sa stiahnutý cukor predá na trhu Únie pred uplynutím obdobia stiahnutia z trhu podľa odseku 4 tohto článku, pestovateľom cukrovej repy sa vyplatí minimálna cena prebiehajúceho hospodárskeho roka.

6.   Vykonávacie akty podľa tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 131

Dočasný mechanizmus riadenia trhu

1.   Počas obdobia uvedeného v článku 124 môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktoré ustanoví opatrenia potrebné na zabezpečenie dostatočnej ponuky cukru na trhu v Únii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Takýmito opatreniami sa môže pre potrebné množstvo a na potrebný čas upraviť výška cla splatného na dovezený surový cukor.

V kontexte mechanizmu súčasného riadenia trhu prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ opatrenia týkajúce sa stanovenia poplatku za nadbytočné množstvo.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví príslušné množstvo cukru mimo kvóty a dovezeného surového cukru, ktoré možno uvoľniť na trh v Únii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 132

Delegované právomoci

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora cukru a zabezpečiť riadne zohľadnenie záujmov všetkých strán a vzhľadom na potrebu zabrániť akýmkoľvek narušeniam trhu je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa:

a)

podmienok nákupu a dodávateľských zmlúv, ako sa uvádza v článku 127;

b)

aktualizácie podmienok nákupu pre cukrovú repu uvedené v prílohe XI;

c)

kritérií, ktoré majú cukrovarnícke podniky uplatňovať, keď predajcom cukrovej repy prideľujú množstvá cukrovej repy, na ktoré uzatvorili dodávateľské zmluvy pred vysiatím uvedené v článku 127 ods. 3.

Článok 133

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto pododdielu, ktoré sa týkajú postupov, obsahu a technických kritérií.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Pododdiel 3

Systém regulácie výroby

Článok 134

Kvóty v sektore cukru

1.   Systém kvót sa uplatňuje na cukor, izoglukózu a inulínový sirup.

2.   Pokiaľ ide o systém kvót uvedený v odseku 1 tohto článku, ak výrobca prekročí príslušnú kvótu a nepoužije nadbytočné množstvo ustanovené v článku 139, za toto množstvo sa uloží poplatok za nadbytočné množstvo podľa podmienok stanovených v článkoch 139 až 142.

Článok 135

Minimálna cena cukrovej repy

Minimálnu cenu cukrovej repy stanoví Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 136

Prideľovanie kvót

1.   Kvóty na výrobu cukru, izoglukózy a inulínového sirupu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni sa stanovujú v prílohe XII.

2.   Členské štáty pridelia kvótu každému podniku, ktorý vyrába cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup, má sídlo na ich území a bol schválený podľa článku 137.

Každému podniku sa pridelí kvóta, ktorá sa rovná kvóte, ktorá bola podniku pridelená pre hospodársky rok 2010/2011 podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007.

3.   Keď sa kvóta prideľuje cukrovarníckemu podniku, ktorý má viac ako jednu výrobnú jednotku, členské štáty prijmú opatrenia, ktoré považujú za potrebné na riadne zohľadnenie záujmov pestovateľov cukrovej repy a cukrovej trstiny.

Článok 137

Schválené podniky

1.   Členské štáty na žiadosť schvália podnik, ktorý vyrába cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup, alebo podnik, ktorý spracúva tieto výrobky na výrobky uvedené na zozname v článku 140 ods. 2, pod podmienkou, že podnik:

a)

dokáže svoje profesionálne výrobné kapacity;

b)

súhlasí s poskytovaním všetkých informácií a s tým, že bude kontrolovaný v zmysle tohto nariadenia;

c)

nepodlieha zadržaniu alebo odobratiu schválenia.

2.   Schválené podniky poskytnú členskému štátu, na území ktorého vykonávajú zber cukrovej repy, cukrovej trstiny alebo rafináciu, tieto informácie:

a)

množstvá cukrovej repy alebo trstiny, na ktoré sa uzatvorila dodávateľská zmluva, ako aj príslušné odhady výnosov cukrovej repy alebo cukrovej trstiny a cukru na hektár;

b)

údaje o predbežných a skutočných dodávkach cukrovej repy, cukrovej trstiny a surového cukru, ako aj o výrobe cukru a vyhlásenia o zásobách cukru;

c)

množstvá predaného bieleho cukru a príslušné ceny a podmienky.

Článok 138

Prerozdelenie národných kvót a zníženie kvót

1.   Členský štát môže znížiť kvótu na cukor alebo izoglukózu pridelenú podniku so sídlom na jeho území až o 10 %. Členské štáty pri tom uplatňujú objektívne a nediskriminačné kritériá.

2.   Členské štáty môžu prevádzať kvóty medzi podnikmi v súlade s pravidlami ustanovenými v prílohe XIII, pričom zvážia záujmy každej z dotknutých strán, najmä pestovateľov cukrovej repy a cukrovej trstiny.

3.   Príslušný členský štát pridelí množstvá znížené podľa odsekov 1 a 2 jednému alebo viacerým podnikom na svojom území bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú pridelené kvóty.

Článok 139

Výroba mimo kvóty

1.   Cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup vyrobené počas hospodárskeho roka nad kvótu uvedenú v článku 136 možno:

a)

použiť na spracovanie určitých výrobkov, ako sa uvádza v článku 140;

b)

preniesť do výrobnej kvóty na nasledujúci hospodársky rok v súlade s článkom 141;

c)

použiť v osobitnom režime zásobovania pre najvzdialenejšie regióny v súlade s kapitolou III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 (38);

d)

vyviezť v rámci množstvového obmedzenia, ktoré Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov pri dodržaní záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uzatvorených v súlade so ZFEÚ; alebo

e)

uvoľniť na vnútorný trh v súlade s mechanizmom opísaným v článku 131 na účel prispôsobenia ponuky dopytu na základe predbežného odhadu ponuky.

Opatrenia uvedené v prvom odseku písm. e) tohto článku sa uplatňujú pred každou aktiváciou opatrení proti narušeniu trhu uvedených v článku 219 ods. 1.

Ostatné množstvá podliehajú poplatku za nadbytočné množstvo uvedenému v článku 142.

2.   Vykonávacie akty podľa tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 140

Priemyselný cukor

1.   Priemyselný cukor, priemyselná izoglukóza alebo priemyselný inulínový sirup sa vyhradzujú na výrobu jedného z výrobkov uvedených v odseku 2, ak:

a)

boli predmetom dodávateľskej zmluvy uzatvorenej pred koncom hospodárskeho roka medzi výrobcom a používateľom, ktorí boli obaja schválení podľa článku 137; a

b)

boli užívateľovi dodané najneskôr 30. novembra nasledujúceho hospodárskeho roka.

2.   S cieľom zohľadniť technický vývoj je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými sa stanoví zoznam výrobkov, na výrobu ktorých sa môže použiť priemyselný cukor, priemyselná izoglukóza alebo priemyselný inulínový sirup.

Zoznam zahŕňa najmä:

a)

bioetanol, alkohol, rum, živé kvasinky a množstvá sirupov na natieranie a sirupov na spracovanie na „Rinse appelstroop“ (sirup ochutený kyslými jablkami);

b)

určité priemyselné výrobky, ktoré neobsahujú cukor, ale pri výrobe ktorých sa používa cukor, izoglukóza alebo inulínový sirup;

c)

určité výrobky chemického alebo farmaceutického priemyslu, ktoré obsahujú cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup.

Článok 141

Prenesenie nadbytočného cukru

1.   Každý podnik môže rozhodnúť o prenesení celej svojej výroby alebo jej časti predstavujúcej nadbytok nad pridelenú kvótu na cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup, pričom sa táto považuje za časť výroby nasledujúceho hospodárskeho roka. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, je toto rozhodnutie neodvolateľné.

2.   Podniky, ktoré prijmú rozhodnutie uvedené v odseku 1,:

a)

to oznámia príslušnému členskému štátu pred dátumom, ktorý tento členský štát určí:

i)

medzi 1. februárom a 31. augustom bežného hospodárskeho roka pre množstvo trstinového cukru, ktoré sa má preniesť;

ii)

medzi 1. februárom a 31. augustom bežného hospodárskeho roka pre ostatné množstvá repného cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu, ktoré sa majú preniesť;

b)

sa zaviažu skladovať tieto množstvá na svoje vlastné náklady až do konca bežného hospodárskeho roka.

3.   Ak bola celková výroba podniku v príslušnom hospodárskom roku nižšia ako odhad vykonaný pri prijatí rozhodnutia v súlade s odsekom 1, prenesené množstvo možno so spätnou platnosťou upraviť najneskôr do 31. októbra nasledujúceho hospodárskeho roka.

4.   Prenesené množstvá sa považujú za prvé množstvá vyrobené v rámci kvóty pre nasledujúci hospodársky rok.

5.   Cukor skladovaný počas hospodárskeho roka v súlade s týmto článkom nesmie byť predmetom iných skladovacích opatrení ustanovených v článkoch 16 alebo 130.

Článok 142

Poplatok za nadbytočné množstvo

1.   Poplatok za nadbytočné množstvo sa ukladá na množstvá:

a)

nadbytočného cukru, nadbytočnej izoglukózy a nadbytočného inulínového sirupu, ktoré sa vyrobia počas ktoréhokoľvek hospodárskeho roka, okrem množstiev prenesených do výrobnej kvóty pre nasledujúci hospodársky rok a skladovaných v súlade s článkom 141 alebo množstiev uvedených v článku 139 ods. 1 prvom pododseku písm. c), d) a e);

b)

priemyselného cukru, priemyselnej izoglukózy alebo priemyselného inulínového sirupu, pri ktorých sa do dátumu, ktorý stanoví Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov, nepreukázalo, že sa spracovali na jeden z výrobkov uvedených v článku 140 ods. 2;

c)

cukru, izoglukózy a inulínového sirupu, ktoré boli stiahnuté z trhu podľa článku 130 a pri ktorých nie sú splnené povinnosti stanovené v článku 130 ods. 3.

Vykonávacie akty podľa prvého pododseku písm. b) sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

2.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia poplatku za nadbytočné množstvo uvedeného v odseku 1 prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 143

Delegované právomoci

1.   S cieľom zabezpečiť, aby podniky uvedené v článku 137 dodržiavali svoje povinnosti, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovia pravidlá týkajúce sa udeľovania a odoberania schválení takýchto podnikov, ako aj kritériá pre administratívne sankcie.

2.   S cieľom zohľadniť osobitosti sektora cukru a zabezpečiť riadne zohľadnenie záujmov všetkých strán je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa významu pojmov pre fungovanie systému kvót, ako aj podmienky, ktorými sa riadi predaj do najvzdialenejších regiónov.

3.   S cieľom zabezpečiť, aby boli pestovatelia úzko zapojení do rozhodnutia preniesť určité množstvo výroby, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovia pravidlá týkajúce sa prenosu cukru.

Článok 144

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Pokiaľ ide o podniky uvedené v článku 137, Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa:

a)

žiadostí podnikov o schválenie záznamov, ktoré majú viesť schválené podniky, ako aj informácií, ktoré majú schválené podniky predkladať;

b)

systému kontrol, ktoré majú členské štáty vykonávať v schválených podnikoch;

c)

komunikácie členských štátov s Komisiou a so schválenými podnikmi;

d)

dodávok surovín podnikom vrátane dodávateľských zmlúv a záznamov o dodávkach;

e)

rovnocennosti v súvislosti s cukrom uvedeným v článku 139 ods. 1 prvom pododseku písm. a);

f)

osobitného režimu zásobovania pre najvzdialenejšie regióny;

g)

vývozov, ako sa uvádza v článku 139 ods. 1 prvom pododseku písm. d);

h)

spolupráce členských štátov na zabezpečenie účinnej kontroly;

i)

zmeny dátumov stanovených v článku 141 pre špecifické hospodárske roky;

j)

stanovenia nadbytočného množstva, oznamovania a úhrady poplatku za nadbytočné množstvo podľa článku 142;

k)

prijatia zoznamu rafinérií s celoročnou prevádzkou v zmysle prílohy II časti II oddielu B bodu 6.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Oddiel 2

Víno

Článok 145

Vinohradnícky register a súpis výrobného potenciálu

1.   Členské štáty vedú vinohradnícky register, ktorý obsahuje aktuálne informácie o výrobnom potenciáli. Od 1. januára 2016 sa táto povinnosť vzťahuje iba vtedy, ak členské štáty uplatňujú režim povolení pre výsadbu viniča ako sa uvádza v hlave I kapitole III alebo vnútroštátny podporný program.

2.   Členské štáty, v ktorých celková plocha vysadená viničom muštových odrôd klasifikovaných v súlade s článkom 81 ods. 2 má rozlohu menšiu ako 500 hektárov, nepodliehajú do 31. decembra 2015 povinnosti ustanovenej v odseku 1 tohto článku.

3.   Členské štáty, ktoré vo svojich podporných programoch ustanovujú reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov v súlade s článkom 46, predložia Komisii každoročne do 1. marca aktualizovaný súpis svojho výrobného potenciálu vypracovaný na základe vinohradníckeho registra. Od 1. januára 2016 podrobnosti o oznámeniach Komisii, ktoré sa týkajú vinohradníckych oblastí, stanovuje Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

4.   S cieľom uľahčiť monitorovanie a overovanie výrobného potenciálu členskými štátmi je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa obsahu vinohradníckeho registra a výnimky z povinnosti viesť tento register.

Článok 146

Príslušné vnútroštátne orgány pre sektor vinohradníctva a vinárstva

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa týkajú určenia príslušných vnútroštátnych orgánov, členské štáty určia jeden alebo viacero orgánov, ktoré sú zodpovedné za zabezpečenie súladu s pravidlami Únie v sektore vinohradníctva a vinárstva. Predovšetkým členské štáty určia laboratóriá, ktoré môžu vykonávať oficiálne analýzy v sektore vinohradníctva a vinárstva. Určené laboratória spĺňajú všeobecné kritériá prevádzky testovacích laboratórií stanovených v norme ISO/IEC 17025.

2.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy orgánov a laboratórií uvedených v odseku 1. Komisia tieto informácie zverejní a pravidelne ich aktualizuje.

Článok 147

Sprievodné dokumenty a evidencia

1.   Výrobky sektora vinohradníctva a vinárstva sa do obehu v Únii uvádzajú s úradne schváleným sprievodným dokumentom.

2.   Fyzické alebo právnické osoby alebo skupiny osôb, ktoré v rámci svojej obchodnej činnosti majú v držbe výrobky sektora vinohradníctva a vinárstva, najmä výrobcovia, fľašovatelia, spracovatelia a obchodníci vedú vstupnú a výstupnú evidenciu uvedených výrobkov.

3.   S cieľom uľahčiť prepravu vinárskych výrobkov a jej overovanie členskými štátmi je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o:

a)

pravidlá týkajúce sa sprievodného dokumentu a jeho použitia;

b)

podmienky, za ktorých sa sprievodný dokument má považovať za dokument potvrdzujúci chránené označenia pôvodu alebo zemepisné označenia;

c)

povinnosť viesť evidenciu a jej použitie;

d)

skutočnosť, kto je povinný viesť evidenciu, a výnimky z tejto povinnosti;

e)

operácie, ktoré sa majú začleniť do evidencie.

4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví:

a)

pravidlá týkajúce sa zloženia evidencií, výrobkov, ktoré má obsahovať, lehôt na zápisy do evidencie a uzatvorenia evidencie;

b)

opatrenia, ktorými sa od členských štátov požaduje, aby určili maximálne prijateľné percento strát;

c)

všeobecné a prechodné ustanovenia týkajúce sa vedenia evidencie;

d)

pravidlá, ktorými sa určuje, ako dlho treba uchovávať sprievodné dokumenty a evidenciu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Oddiel 3

Mlieko a mliečne výrobky

Článok 148

Zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Ak sa niektorý členský štát rozhodne, že každá dodávka surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi na jeho území musí byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, a/alebo ak rozhodne, že prvonákupcovia musia dať písomný návrh na uzavretie zmluvy o dodávke surového mlieka poľnohospodármi, takáto zmluva a/alebo takýto návrh na uzavretie zmluvy musí spĺňať podmienky stanovené v odseku 2.

V prípade, že členský štát rozhodne, že dodávky surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi surového mlieka musia byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, rozhodne aj o tom, ktorá etapa alebo etapy dodávky musia byť predmetom takejto zmluvy, ak sa dodávka surového mlieka vykonáva prostredníctvom jedného alebo viacerých zberných stredísk mlieka.

Na účely tohto článku je „zberné stredisko mlieka“ podnik, ktorý preváža surové mlieko od poľnohospodára alebo iného zberného strediska mlieka k spracovateľovi surového mlieka alebo inému zbernému stredisku mlieka, pričom sa vlastníctvo surového mlieka v každom prípade prevádza.

2.   Zmluva a/alebo návrh na uzavretie zmluvy uvedené v odseku 1:

a)

sa uzavrie pred dodávkou,

b)

písomne a

c)

zahŕňa najmä tieto náležitosti:

i)

cenu za dodávku, ktorá:

je nemenná a stanovená v zmluve, a/alebo

sa vypočíta na základe kombinácie rozličných faktorov stanovených v zmluve, ku ktorým môžu patriť trhové ukazovatele odrážajúce zmeny trhových podmienok, dodaný objem a kvalita alebo zloženie dodávaného surového mlieka;

ii)

objem surového mlieka, ktorý sa môže dodať a/alebo sa musí dodať a časový rozvrh takýchto dodávok;

iii)

trvanie platnosti zmluvy, ktoré môže byť buď na určitý alebo na neurčitý čas s doložkou o ukončení;

iv)

podrobnosti týkajúce sa termínov splatnosti a platobných podmienok;

v)

pravidlá zberu alebo dodania surového mlieka; a

vi)

pravidlá uplatniteľné v prípade vyššej moci.

3.   Odchylne od odseku 1 sa zmluva a/alebo návrh na uzavretie zmluvy nevyžaduje v prípade, že surové mlieko dodá prvovýrobca družstvu, ktorého členom je aj príslušný poľnohospodár, ak stanovy uvedeného družstva alebo pravidlá a rozhodnutia, ktoré sú v týchto stanovách stanovené alebo z nich vyplývajú, obsahujú ustanovenia s podobným účinkom ako ustanovenia odseku 2 písm. a), b) a c).

4.   Príslušné strany rokujú bez obmedzenia o všetkých náležitostiach zmluvy o dodávke surového mlieka, ktorú uzatvorili poľnohospodári, zberné strediská mlieka alebo spracovatelia surového mlieka, vrátane náležitostí uvedených v odseku 2 písm. c).

Bez ohľadu na prvý pododsek sa uplatňuje jedna alebo obe podmienky:

a)

ak členský štát rozhodne, že písomná zmluva o dodávke surového mlieka je povinná v súlade s odsekom 1, môže stanoviť minimálnu dĺžku trvania, ktorá sa uplatní len v prípade písomných zmlúv medzi poľnohospodárom a prvonákupcom surového mlieka. Takáto minimálna dĺžka trvania je najmenej šesť mesiacov a nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu;

b)

ak členský štát rozhodne, že prvonákupca surového mlieka musí poľnohospodárovi dať písomný návrh na uzavretie zmluvy v súlade s odsekom 1, môže stanoviť, že návrh musí zahŕňať minimálnu dĺžku trvania zmluvy, ako sa na tieto účely stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Takáto minimálna dĺžka trvania je najmenej šesť mesiacov a nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu.

Druhým pododsekom nie je dotknuté právo poľnohospodárov odmietnuť túto minimálnu dĺžku trvania zmluvy v prípade, že tak urobia písomne. V takom prípade strany voľne rokujú o všetkých náležitostiach zmluvy vrátane náležitostí uvedených v odseku 2 písm. c).

5.   Členské štáty, ktoré využívajú možnosti uvedené v tomto článku, informujú Komisiu o tom, ako ich uplatňujú.

6.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce opatrenia nevyhnutné na jednotné uplatňovanie odseku 2 písm. a) a b) a odseku 3 tohto článku a opatrenia týkajúce sa oznámení, ktoré majú členské štáty vydávať v súlade s týmto článkom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 149

Zmluvné rokovania v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Organizácia výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá je uznaná podľa článku 152 ods. 3, môže, pokiaľ ide o časť spoločnej výroby alebo celkovú spoločnú výrobu, rokovať v mene svojich členov – poľnohospodárov – o zmluvách o dodávke surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi surového mlieka alebo zbernému stredisku mlieka v zmysle článku 148 ods. 1 tretieho pododseku.

2.   Organizácia výrobcov môže uskutočniť rokovania:

a)

či sa uskutočnil alebo neuskutočnil prenos vlastníctva surového mlieka z poľnohospodárov na organizáciu výrobcov;

b)

či je alebo nie je dohodnutá cena rovnaká, pokiaľ ide o spoločnú produkciu niektorých alebo všetkých členov – poľnohospodárov;

c)

ak v prípade konkrétnej organizácie výrobcov sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

objem surového mlieka, ktorého sa tieto rokovania týkajú, neprekračuje 3,5 % celkovej výroby Únie;

ii)

objem surového mlieka, ktorého sa tieto rokovania týkajú a ktorý sa vyrobil v ktoromkoľvek konkrétnom členskom štáte, neprekračuje 33 % celkovej vnútroštátnej výroby tohto členského štátu; a

iii)

objem surového mlieka, ktorého sa tieto rokovania týkajú, a ktoré sa dodáva v ktoromkoľvek konkrétnom členskom štáte, neprekračuje 33 % celkovej vnútroštátnej výroby tohto členského štátu;

d)

ak príslušní poľnohospodári nie sú členmi žiadnej inej organizácie výrobcov, ktorá takisto rokuje o zmluvách v ich mene; členské štáty sa však od tejto podmienky môžu odchýliť v riadne odôvodnených prípadoch, ak poľnohospodári vlastnia dve rôzne výrobné jednotky nachádzajúce sa v odlišných zemepisných oblastiach;

e)

ak sa na poľnohospodára nevzťahuje žiadna povinnosť vyplývajúca z jeho členstva v družstve, aby dodávky surového mlieka uskutočňoval v súlade s podmienkami stanovenými v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach, ktoré sú v týchto stanovách ustanovené alebo z nich vyplývajú; a

f)

ak organizácia výrobcov oznámi príslušným orgánom členského štátu alebo členských štátov, kde vykonáva činnosť, objem surového mlieka, ktorého sa tieto rokovania týkajú.

3.   Bez ohľadu na podmienky stanovené v odseku 2 písm. c) bodov ii) a iii,) organizácie výrobcov môžu rokovať podľa odseku 1, ak v prípade uvedenej organizácie výrobcov objem surového mlieka, ktorého sa rokovania týkajú, a ktoré je vyrobené alebo dodávané v členskom štáte, ktorého celková ročná výroba surového mlieka je nižšia ako 500 000 ton, neprekračuje 45 % celkovej vnútroštátnej výroby tohto členského štátu.

4.   Na účely tohto článku odkazy na organizácie výrobcov zahŕňajú združenia takýchto organizácií výrobcov.

5.   Na účely uplatňovania odseku 2 písm. c) a odseku 3 Komisia spôsobom, ktorý uzná za vhodný, uverejní objem výroby surového mlieka v Únii a členských štátoch, pričom použije najaktuálnejšie dostupné informácie.

6.   Odchylne od odseku 2 písm. c) a odseku 3 a aj keď sa prahové hodnoty, ktoré sú v nich stanovené, neprekročia, môže orgán hospodárskej súťaže uvedený v druhom pododseku tohto odseku v individuálnych prípadoch rozhodnúť, že organizácia výrobcov by mala príslušné rokovania buď znovu otvoriť, alebo že tieto rokovania by sa vôbec konať nemali, ak to považuje za nevyhnutné na zamedzenie vylúčeniu hospodárskej súťaže alebo na zamedzenie vážnemu poškodeniu malých a stredných podnikov, ktoré sú spracovateľmi surového mlieka, na svojom území.

Pokiaľ ide o rokovania týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, Komisia prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3. V ostatných prípadoch toto rozhodnutie prijme vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže členského štátu, ktorého sa rokovania týkajú.

Rozhodnutia uvedené v tomto odseku sa neuplatňujú skôr ako odo dňa ich oznámenia dotknutým podnikom.

7.   Na účely tohto článku:

a)

„vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže“ je orgán uvedený v článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (39);

b)

„malý a stredný podnik“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik v zmysle odporúčania 2003/361/ES.

8.   Členské štáty, v ktorých sa uskutočňujú rokovania v súlade s týmto článkom, informujú Komisiu o uplatňovaní odseku 2 písm. f) a odseku 6.

Článok 150

Regulácia ponuky syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením

1.   Členské štáty môžu na žiadosť organizácie výrobcov uznanej podľa článku 152 ods. 3, medziodvetvovej organizácie uznanej podľa článku 157 ods. 3 alebo skupiny hospodárskych subjektov uvedenej v článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 stanoviť na obmedzené obdobie záväzné pravidlá regulácie ponuky syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením podľa článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 tohto článku podliehajú predchádzajúcej dohode medzi stranami v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Takáto dohoda sa uzatvára medzi najmenej dvoma tretinami výrobcov mlieka alebo ich zástupcov, ktorých výroba predstavuje najmenej dve tretiny objemu surového mlieka použitého na výrobu syra uvedeného v odseku 1 tohto článku, a v prípade potreby najmenej dvoma tretinami výrobcov tohto syra, ktorých výroba predstavuje najmenej dve tretiny výroby tohto syra v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

3.   Na účely odseku 1, pokiaľ ide o syr s chráneným zemepisným označením, je zemepisná oblasť pôvodu surového mlieka, ako je uvedená v špecifikácii výrobku pre daný syr, rovnaká ako zemepisná oblasť uvedená v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 týkajúca sa tohto syra.

4.   Pravidlá uvedené v odseku 1:

a)

sa vzťahujú iba na reguláciu ponuky príslušného výrobku a ich cieľom je prispôsobenie ponuky tohto syra dopytu;

b)

sa týkajú len príslušného výrobku;

c)

sa môžu stanoviť za záväzné na najviac tri roky a po uplynutí tohto obdobia sa môžu obnoviť na základe novej žiadosti uvedenej v odseku 1;

d)

nesmú narušiť obchodovanie s inými výrobkami, ako sú tie, na ktoré sa vzťahujú uvedené pravidlá;

e)

sa nesmú vzťahovať na žiadne operácie po prvom uvedení príslušného syra na trh;

f)

nesmú umožňovať pevné stanovenie cien, a to ani pokiaľ by ceny boli stanovené orientačne alebo ako odporúčané ceny;

g)

nesmú viesť k tomu, že k dispozícii nebude nadmerný podiel príslušného výrobku, ktorý by bol inak dostupný;

h)

nesmú vytvárať diskrimináciu, predstavovať prekážku pre nových účastníkov na trhu či nepriaznivo vplývať na malých výrobcov;

i)

prispievajú k zachovaniu kvality a/alebo rozvoja príslušného výrobku;

j)

nedotýkajú sa článku 149.

5.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sa uverejňujú v úradnej publikácii príslušného členského štátu.

6.   Členské štáty uskutočňujú kontroly s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v odseku 4 a v prípade, že príslušné vnútroštátne orgány zistia, že tieto podmienky splnené neboli, zrušia pravidlá uvedené v odseku 1.

7.   Členské štáty bezodkladne oznamujú Komisii pravidlá uvedené v odseku 1, ktoré prijali. Komisia informuje ostatné členské štáty o všetkých oznámeniach týkajúcich sa týchto pravidiel.

8.   Komisia môže kedykoľvek prijať vykonávacie akty, na základe ktorých bude požadovať, aby členský štát zrušil pravidlá, ktoré stanovil podľa odseku 1, ak Komisia zistí, že tieto pravidlá nie sú v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 4, bránia hospodárskej súťaži alebo ju narúšajú v podstatnej časti vnútorného trhu alebo ohrozujú voľný obchod či dosiahnutie cieľov článku 39 ZFEÚ. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú bez uplatňovania postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 tohto nariadenia.

Článok 151

Povinné nahlasovanie v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

Prvonákupcovia surového mlieka nahlasujú od 1. apríla 2015 príslušnému vnútroštátnemu orgánu množstvá surového mlieka, ktoré im boli každý mesiac dodané.

Na účely tohto článku a článku 148 je „prvonákupca“ podnik alebo skupina, ktoré nakupujú mlieko od výrobcov na účely:

a)

zvozu, balenia, skladovania, chladenia alebo spracovania aj na základe zmluvy;

b)

predaja jednému alebo viacerým podnikom, ktoré upravujú alebo spracúvajú mlieko alebo iné mliečne výrobky.

Členské štáty oznamujú Komisii množstvo surového mlieka uvedeného v prvom pododseku.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví pravidlá pre obsah, formu a časový rozvrh týchto nahlasovaní a opatrení týkajúcich sa oznámení, ktoré majú členské štáty vydávať v súlade s týmto článkom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

KAPITOLA III

Organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov a medziodvetvové organizácie

Oddiel 1

Vymedzenie pojmov a uznávanie

Článok 152

Organizácie výrobcov

1.   Členské štáty môžu na základe žiadosti uznať organizácie výrobcov, ktoré:

a)

tvoria a v súlade s článkom 153 ods. 2 kontrolujú výrobcovia v ktoromkoľvek zo špecifických sektorov uvedených v článku 1 ods. 2;

b)

sa zriadili z podnetu výrobcov;

c)

majú konkrétne zameranie, ktoré môže zahŕňať aspoň jeden z týchto cieľov:

i)

zaistenie plánovania výroby a jej prispôsobenie dopytu, a to najmä z hľadiska kvality a kvantity;

ii)

koncentrácia ponuky a uvádzanie výrobkov, ktoré vyrobili ich členovia, na trh, a to aj prostredníctvom priameho uvádzania na trh;

iii)

optimalizácia výrobných nákladov a investičnej návratnosti v reakcii na normy v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat a stabilizácia výrobných cien;

iv)

vedenie výskumu a rozvojových iniciatív zameraných na udržateľné spôsoby výroby, inovatívne postupy, hospodársku konkurencieschopnosť a vývoj trhu;

v)

podpora a poskytovanie technickej pomoci pri využívaní pestovateľských postupov a výrobných techník bez nepriaznivého vplyvu na životné prostredie a vyhovujúcich postupov a techník v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

vi)

podpora a poskytovanie technickej pomoci pri využívaní výrobných noriem, zlepšovanie kvality výrobkov a vývoj výrobkov s chráneným označením pôvodu a chráneným zemepisným označením alebo výrobkov, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne označenia kvality;

vii)

nakladanie s vedľajšími produktmi a s odpadom najmä na účely ochrany kvality vody, pôdy a krajiny a zachovanie alebo podpora biodiverzity;

viii)

prispievanie k udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov a k zmierňovaniu zmeny klímy;

ix)

príprava iniciatív v oblasti propagácie a uvádzania na trh;

x)

riadenie vzájomných fondov uvedených v operačných programov v sektore ovocia a zeleniny uvedených v článku 31 ods. 2 tohto nariadenia a podľa článku 36 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

xi)

poskytovanie potrebnej technickej pomoci na využívanie budúcich trhov a poisťovacích systémov.

2.   Organizácia výrobcov uznaná podľa odseku 1 môže byť naďalej uznaná, ak sa zapája do uvádzania iných výrobkov patriacich pod číselný znak KN ex 2208, ako sú výrobky uvedené v prílohe I k zmluvám, pod podmienkou, že podiel takýchto výrobkov nepresiahne 49 % celkovej hodnoty predávanej produkcie danej organizácie výrobcov a že na takéto výrobky nedostávajú podporu Únie. Takéto výrobky sa pre organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny nezapočítavajú do výpočtu hodnoty predávanej výroby na účely článku 34 ods. 2.

3.   Odchylne od odseku 1 členské štáty uznajú organizácie výrobcov zložené z výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré:

a)

sa zriadili z podnetu výrobcov;

b)

majú konkrétne zameranie, ktoré môže zahŕňať jeden alebo viac z týchto cieľov:

i)

zaistenie plánovania výroby a jej prispôsobenie dopytu, a to najmä z hľadiska kvality a kvantity;

ii)

koncentrácia ponuky a uvádzanie výrobkov, ktoré vyrobili ich členovia, na trh;

iii)

optimalizácia výrobných nákladov a stabilizácia výrobných cien.

Článok 153

Stanovy organizácií výrobcov

1.   V stanovách organizácie výrobcov sa od vyrábajúcich členov predovšetkým žiada, aby:

a)

uplatňovali pravidlá, ktoré organizácie výrobcov prijali v oblasti nahlasovania výroby, výroby, uvádzania výrobkov na trh a ochrany životného prostredia;

b)

boli členmi iba jednej organizácie výrobcov pre akýkoľvek výrobok, ktorý sa v danom podniku vyrába; členské štáty sa však od tejto podmienky môžu odchýliť v riadne odôvodnených prípadoch, ak vyrábajúci členovia majú dve samostatné výrobné jednotky v odlišných zemepisných oblastiach;

c)

poskytovali informácie, ktoré organizácia výrobcov požaduje na štatistické účely.

2.   V stanovách organizácie výrobcov sa tiež stanovia:

a)

postupy na stanovenie, prijatie a zmenu pravidiel uvedených v odseku 1 písm. a);

b)

finančné príspevky členok potrebné na financovanie organizácie výrobcov;

c)

pravidlá, ktoré vyrábajúcim členom umožnia demokraticky kontrolovať organizáciu a jej rozhodnutia;

d)

sankcie za porušenie povinností podľa stanov, najmä za nezaplatenie finančných príspevkov, alebo pravidiel stanovených organizáciou výrobcov;

e)

pravidlá pre prijatie nových členov, a najmä minimálnu dobu členstva, ktorá nemôže byť kratšia ako jeden rok;

f)

účtovné a rozpočtové pravidlá potrebné na fungovanie organizácie.

3.   Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na organizácie výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.

Článok 154

Uznávanie organizácií výrobcov

1.   Aby organizácia výrobcov, ktorá žiada o uznanie, mohla byť uznaná členským štátom, je uvedená organizácia výrobcov právnickou osobou alebo jasne vymedzenou častou právnickej osoby, ktorá:

a)

spĺňa požiadavky stanovené v článku 152 ods. 1 písm. a), b) a c);

b)

má minimálny počet členov a/alebo pokrýva minimálny objem alebo hodnotu predajnej výroby, ktorý stanoví príslušný členský štát, v oblasti, kde vykonáva svoju činnosť;

c)

poskytuje dostatočné dôkazy o tom, že riadne vykonáva svoje činnosti, a to z hľadiska času aj efektívnosti, poskytovania ľudskej, materiálnej a technickej podpory svojim členom a podľa potreby koncentrácie ponuky;

d)

má stanovy, ktoré sú v súlade s písmenami a), b) a c) tohto odseku.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že organizácie výrobcov, ktoré boli uznané pred 1. januárom 2014 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, sa považujú za uznané organizácie výrobcov podľa článku 152.

3.   Organizácie výrobcov, ktoré boli uznané pred 1. januárom 2014 na základe vnútroštátneho práva a ktoré podmienky stanovené v odseku 1 nespĺňajú, môžu vykonávať svoje činnosti podľa vnútroštátneho práva do 1. januára 2015.

4.   Členské štáty:

a)

do štyroch mesiacov od podania žiadosti spolu so všetkými príslušnými podpornými dokladmi rozhodnú, či organizáciu výrobcov uznajú; organizácia výrobcov podáva žiadosť v členskom štáte, v ktorom má svoje ústredie;

b)

v intervaloch, ktoré si určia samy, uskutočňujú kontroly s cieľom preveriť, či uznané organizácie výrobcov spĺňajú ustanovenia tejto kapitoly;

c)

v prípade zistenia nedodržiavania alebo nezrovnalostí pri vykonávaní opatrení stanovených v tejto kapitole uložia týmto organizáciám a združeniam príslušné sankcie, ktoré stanovili, a v prípade potreby rozhodnú o tom, či sa má uznanie odobrať;

d)

každý rok do 31. marca informujú Komisiu o každom rozhodnutí o udelení, zamietnutí alebo odobratí uznania, ktoré prijali v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Článok 155

Zadávanie činností tretím stranám

Členské štáty môžu uznanej organizácii výrobcov alebo uznanému združeniu organizácií výrobcov v sektoroch, ktoré Komisia určí v súlade s článkom 173 ods. 1 písm. f), povoliť zadávať tretím stranám vrátane sesterských spoločností akékoľvek iné činnosti ako výroba, pod podmienkou, že daná organizácia výrobcov alebo združenie organizácií výrobcov sú aj naďalej zodpovedné za zabezpečovanie výkonu zadávanej činnosti a za celkovú kontrolu riadenia a dohľad obchodných dojednaní o výkone danej činnosti.

Článok 156

Združenia organizácií výrobcov

1.   Členské štáty môžu na základe žiadosti uznať združenia organizácií výrobcov v konkrétnom sektore uvedenom v článku 1 ods. 2, ktoré sa zriadili z podnetu uznaných organizácií výrobcov.

S výhradou pravidiel prijatých podľa článku 173 môžu združenia organizácií výrobcov vykonávať ktorúkoľvek z činností alebo funkcií organizácií výrobcov.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty na základe žiadosti uznať združenie uznaných organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ak sa príslušný členský štát domnieva, že združenie je schopné účinne vykonávať všetky činnosti uznanej organizácie výrobcov a spĺňa podmienky stanovené v článku 161 ods. 1.

Článok 157

Medziodvetvové organizácie

1.   Členské štáty môžu na základe žiadosti uznať medziodvetvové organizácie v akomkoľvek špecifickom sektore uvedenom v článku 1 ods. 2, ktoré:

a)

združujú zástupcov hospodárskych činností spojených s výrobou výrobkov v jednom alebo vo viacerých sektoroch a spojených aspoň s jednou z týchto fáz dodávateľského reťazca: ich spracovanie alebo obchodovanie s nimi vrátanie ich distribúcie;

b)

sa zriadili z podnetu všetkých alebo niektorých organizácií alebo združení, ktoré ich tvoria;

c)

s prihliadnutím na záujmy svojich členov a spotrebiteľov majú konkrétne zameranie, ktoré môže zahŕňať predovšetkým jeden z týchto cieľov:

i)

zlepšovanie vedomostí a transparentnosti výroby a trhu, a to aj uverejňovaním agregovaných štatistických údajov o výrobných nákladoch, cenách podľa potreby vrátane cenových indexov, objemoch a trvaní zmlúv, ktoré už boli uzavreté, a poskytovaním analýz možného budúceho vývoja trhu na regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni;

ii)

odhady výrobného potenciálu a zaznamenávanie verejných trhových cien;

iii)

prispievanie k lepšej koordinácii uvádzania výrobkov na trh, najmä prostredníctvom výskumu a trhových štúdií;

iv)

prieskum potenciálnych exportných trhov;

v)

bez toho, aby boli dotknuté články 148 a 168, vypracovanie štandardných vzorov zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie pre predaj poľnohospodárskych výrobkov nákupcom a/alebo dodávku spracovaných výrobkov distribútorom a maloobchodníkom, so zohľadnením potreby dosiahnuť spravodlivé konkurenčné podmienky a zamedziť narušeniu trhu;

vi)

intenzívnejšie využívanie potenciálu výrobkov, a to aj na úrovni odbytísk, a príprava iniciatív na posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti a inovácie;

vii)

poskytovanie informácií a uskutočňovanie výskumu, ktorý je potrebný na inováciu, racionalizáciu, zlepšenie a prispôsobenie výroby, a v prípade potreby na spracovanie a uvádzanie na trh, so zameraním na výrobky, ktoré viac vyhovujú požiadavkám trhu a chuti a očakávaniam spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu výrobku, vrátane osobitostí výrobkov s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením, a ochranu životného prostredia;

viii)

hľadanie spôsobov na obmedzenie používania veterinárnych prípravkov alebo prípravkov na ochranu rastlín, lepšie riadenie iných prípravkov, zabezpečenie kvality výrobkov a ochrany pôdy a vody, presadzovanie potravinovej bezpečnosti, najmä prostredníctvom vysledovateľnosti výrobkov, a zlepšenie zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

ix)

vývoj spôsobov a nástrojov na zlepšovanie kvality výrobkov vo všetkých fázach výroby a podľa potreby spracovania a uvádzania na trh;

x)

prijímanie všetkých možných opatrení na udržanie, ochranu a presadzovanie ekologického poľnohospodárstva, označení pôvodu, označení kvality a zemepisných označení;

xi)

podpora a vykonávanie výskumu integrovanej udržateľnej výroby alebo iných environmentálne vhodných spôsobov výroby;

xii)

podpora zdravej a zodpovednej spotreby výrobkov na vnútornom trhu; a/alebo informovanie o škodlivých účinkoch spotreby v nebezpečnej miere;

xiii)

presadzovanie spotreby výrobkov a/alebo poskytovanie informácií o nich na vnútornom trhu a na vonkajších trhoch;

xiv)

prispievanie k nakladaniu s vedľajšími produktmi a k znižovaniu odpadu a k nakladaniu s ním.

2.   V riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty rozhodnúť na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, že podmienka v článku 158 ods. 1 písm. c) je splnená obmedzením počtu medziodvetvových organizácií na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni, ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnych pravidlách platných pred 1. januárom 2014, a keď to nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu.

3.   Pokiaľ ide o sektor mlieka a mliečnych výrobkov, môžu členské štáty odchylne od odseku 1 uznať medziodvetvové organizácie, ktoré:

a)

formálne požiadali o uznanie a združujú zástupcov hospodárskych činností spojených s výrobou surového mlieka a spojených aspoň s jednou z týchto fáz dodávateľského reťazca: spracovanie výrobkov sektora mlieka a mliečnych výrobkoch alebo obchodovanie s nimi vrátane ich distribúcie;

b)

sa vytvorili z podnetu všetkých alebo niektorých zástupcov uvedených v písmene a);

c)

vykonávajú jednu alebo viaceré z nasledujúcich činností v jednom alebo vo viacerých regiónoch Únie a zohľadňujú pri tom záujmy členov týchto medziodvetvových organizácií a záujmy spotrebiteľov:

i)

zlepšovanie vedomostí a transparentnosti výroby a trhu vrátane uverejňovania štatistických údajov o cenách, objemoch a trvaní zmlúv týkajúcich sa dodávok surového mlieka, ktoré už boli uzatvorené, a poskytovania analýzy možného budúceho vývoja trhu na regionálnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni;

ii)

pomoc pri zlepšení koordinácie spôsobu, akým sa výrobky sektora mlieka a mliečnych výrobkov umiestňujú na trh, najmä prostredníctvom výskumných a trhových štúdií;

iii)

podpora spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a poskytovanie informácií o nich na vnútornom i vonkajšom trhu;

iv)

prieskum potenciálnych exportných trhov;

v)

vypracovanie štandardných vzorov zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie pre predaj surového mlieka nákupcom alebo dodávku spracovaných výrobkov distribútorom a maloobchodníkom, so zohľadnením potreby dosiahnuť spravodlivé konkurenčné podmienky a zamedziť narušeniu trhu;

vi)

poskytovanie informácií a uskutočňovanie výskumu, ktorý je potrebný na prispôsobenie výroby na výrobky, ktoré viac vyhovujú požiadavkám trhu a chuti a očakávaniam spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu výrobku a ochranu životného prostredia;

vii)

udržiavanie a rozvoj výrobného potenciálu sektora mlieka a mliečnych výrobkov okrem iného podporou inovácie a programov aplikovaného výskumu a vývoja s cieľom využiť plný potenciál mlieka a mliečnych výrobkov, najmä preto, aby sa vytvárali výrobky s pridanou hodnotou, ktoré budú príťažlivejšie pre spotrebiteľov;

viii)

hľadanie spôsobov na obmedzenie používania veterinárnych prípravkov, zlepšenie riadenia iných prípravkov, zvýšenie bezpečnosti potravín a zlepšenie zdravia zvierat;

ix)

vývoj spôsobov a nástrojov na zlepšovanie kvality výrobkov vo všetkých fázach výroby a uvádzania na trh;

x)

využívanie potenciálu ekologického poľnohospodárstva a ochrana a podpora takéhoto poľnohospodárstva, ako aj výroba výrobkov s označením pôvodu, označeniami kvality a zemepisnými označeniami; a

xi)

presadzovanie integrovanej výroby alebo iných environmentálne vhodných spôsobov výroby.

Článok 158

Uznávanie medziodvetvových organizácií

1.   Členské štáty môžu uznať medziodvetvové organizácie, ktoré o takéto uznanie požiadajú, ak tieto organizácie:

a)

spĺňajú požiadavky ustanovené v článku 157;

b)

vykonávajú svoje činnosti v jednom alebo vo viacerých regiónoch príslušného územia;

c)

predstavujú významný podiel hospodárskych činností uvedených v článku 157 ods. 1 písm. a);

d)

s výnimkou prípadov stanovených v článku 162 sa nezapájajú do výroby, spracovania alebo obchodovania.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že medziodvetvové organizácie, ktoré boli uznané pred 1. januárom 2014 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, sa považujú za uznané medziodvetvové organizácie podľa článku 157.

3.   Medziodvetvové organizácie, ktoré boli uznané pred 1. januárom 2014 na základe vnútroštátneho práva a ktoré podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku nespĺňajú, môžu vykonávať svoje činnosti podľa vnútroštátneho práva do 1. januára 2015.

4.   Členské štáty môžu uznať medziodvetvové organizácie vo všetkých sektoroch, ktoré existovali pred 1. januárom 2014, či už boli uznané na základe žiadosti alebo vytvorené na základe právneho predpisu, aj keď nespĺňajú podmienku stanovenú v článku 157 ods. 1 písm. b) alebo v článku 157 ods. 3 písm. b).

5.   Ak členské štáty uznajú medziodvetvovú organizáciu v súlade s odsekom 1 alebo 2,:

a)

do štyroch mesiacov od podania žiadosti spolu so všetkými príslušnými podpornými dokladmi rozhodnú, či organizáciu uznajú; organizácia podáva žiadosť v členskom štáte, v ktorom má svoje ústredie;

b)

v intervaloch, ktoré si určia samy, uskutočňujú kontroly s cieľom preveriť, či uznané medziodvetvové organizácie dodržiavajú podmienky, ktoré upravujú ich uznávanie;

c)

v prípade zistenia nedodržiavania alebo nezrovnalostí pri vykonávaní opatrení stanovených v tomto nariadení uložia týmto organizáciám príslušné sankcie, ktoré stanovili, a v prípade potreby rozhodnú o tom, či sa má uznanie odobrať;

d)

odoberú uznanie, ak už nie sú splnené požiadavky a podmienky na uznanie, ktoré sú stanovené v tomto článku;

e)

každý rok do 31. marca informujú Komisiu o každom rozhodnutí o udelení, zamietnutí alebo odobratí uznania, ktoré prijali v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Oddiel 2

Ďalšie pravidlá pre konkrétne sektory

Článok 159

Povinné uznávanie

Odchylne od článkov 152 až 158 členské štáty na základe žiadosti uznajú:

a)

organizácie výrobcov v sektoroch:

i)

sektor ovocia a zeleniny vzhľadom na jeden alebo viacero výrobkov tohto sektora a /alebo takýchto výrobkov určených výlučne na spracovanie;

ii)

sektor olivového oleja a stolových olív;

iii)

sektor priadky morušovej;

iv)

sektor chmeľu;

b)

medziodvetvové organizácie v sektore olivového oleja a stolových olív a v sektore tabaku.

Článok 160

Organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny

Organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny sledujú aspoň jeden z cieľov stanovených v článku 152 ods. 1 písm. c) bodoch i), ii) a iii).

V stanovách organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny sa od vyrábajúcich členov žiada, aby svoju celú príslušnú výrobu uvádzali na trh prostredníctvom danej organizácie výrobcov.

Usudzuje sa, že organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov v sektore ovocia a zeleniny konajú v mene a v záujme svojich členov v hospodárskych záležitostiach v rámci svojich právomocí.

Článok 161

Uznávanie organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Členské štáty uznávajú ako organizáciu výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov každú právnickú osobu alebo jasne vymedzenú súčasť právnickej osoby, ktorá o uznanie požiada, ak:

a)

spĺňa požiadavky ustanovené v článku 152 ods. 3;

b)

má minimálny počet členov a/alebo pokrýva minimálny objem predajnej výroby, ktorý stanoví príslušný členský štát, v oblasti, kde vykonáva svoju činnosť;

c)

je dostatočne preukázané, že môže riadne vykonávať svoje činnosti tak z hľadiska času, ako aj z hľadiska efektívnosti a koncentrácii ponuky,

d)

má stanovy, ktoré sú v súlade s písmenami a), b) a c) tohto odseku.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že organizácie výrobcov, ktoré boli uznané pred 2. aprílom 2012 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, sa považujú za uznané organizácie výrobcov podľa článku 152 ods. 3.

3.   Členské štáty:

a)

do štyroch mesiacov od podania žiadosti spolu so všetkými príslušnými podpornými dokladmi rozhodnú, či organizáciu výrobcov uznajú; táto žiadosť sa podáva v členskom štáte, v ktorom má organizácia svoje ústredie;

b)

v intervaloch, ktoré určia samy, uskutočňujú kontroly s cieľom preveriť, či uznané organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov dodržiavajú ustanovenia tejto kapitoly;

c)

v prípade zistenia nedodržiavania alebo nezrovnalostí pri vykonávaní opatrení stanovených v tejto kapitole uložia týmto organizáciám a združeniam príslušné sankcie, ktoré stanovili, a v prípade potreby rozhodnú o tom, či sa má uznanie odobrať;

d)

každý rok do 31. marca informujú Komisiu o každom rozhodnutí o udelení, zamietnutí alebo odobratí uznania, ktoré prijali v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Článok 162

Medziodvetvové organizácie v sektore olivového oleja a stolových olív a v sektore tabaku

V prípade medziodvetvových organizácií v sektore olivového oleja a stolových olív a v sektore tabaku môže konkrétne zameranie uvedené v článku 157 ods. 1 písm. c) tiež zahŕňať aspoň jeden z týchto cieľov:

a)

koncentrácia a koordinovanie ponuky a uvádzanie výrobkov členov na trh;

b)

spoločné prispôsobenie výroby a spracovania požiadavkám trhu a zlepšenie výrobku;

c)

presadzovanie racionalizácie a skvalitňovania výroby a spracovania.

Článok 163

Uznávanie medziodvetvových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Členské štáty môžu uznať medziodvetvové organizácie v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ak tieto organizácie:

a)

spĺňajú požiadavky ustanovené v článku 157 ods. 3;

b)

vykonávajú svoje činnosti v jednom alebo vo viacerých regiónoch príslušného územia;

c)

predstavujú významný podiel hospodárskych činností uvedených v článku 157 ods. 3 písm. a);

d)

samotné nie sú zapojené do výroby alebo spracovania výrobkov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ani sa nezapájajú do obchodovania s nimi.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že medziodvetvové organizácie, ktoré boli uznané pred 2. aprílom 2012 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1, sa považujú za uznané medziodvetvové organizácie podľa článku 157 ods. 3.

3.   Ak členské štáty využijú možnosť uznať medziodvetvovú organizáciu v súlade s odsekom 1 alebo 2:

a)

do štyroch mesiacov od podania žiadosti spolu so všetkými príslušnými podpornými dokladmi rozhodnú, či organizáciu výrobcov uznajú; táto žiadosť sa podáva v členskom štáte, v ktorom má organizácia svoje ústredie;

b)

v intervaloch, ktoré si určia samy, uskutočňujú kontroly s cieľom preveriť, či uznané medziodvetvové organizácie dodržiavajú podmienky, ktoré upravujú ich uznávanie;

c)

v prípade zistenia nedodržiavania alebo nezrovnalostí pri vykonávaní opatrení stanovených v tejto kapitole uložia týmto organizáciám príslušné sankcie, ktoré stanovili, a v prípade potreby rozhodnú o tom, či sa má uznanie odobrať;

d)

odoberú uznanie, ak:

i)

už nie sú splnené požiadavky a podmienky na uznanie, ktoré sú stanovené v tomto článku;

ii)

sa medziodvetvová organizácia podieľa na dohodách, rozhodnutiach a zosúladených postupoch uvedených v článku 210 ods. 4; takéto rozhodnutie o odobratí nemá vplyv na akékoľvek ďalšie sankcie ukladané podľa vnútroštátneho práva;

iii)

medziodvetvová organizácia neplní oznamovaciu povinnosť uvedenú v článku 210 ods. 2 prvom pododseku písm. a);

e)

každý rok do 31. marca informujú Komisiu o každom rozhodnutí o udelení, zamietnutí alebo odobratí uznania, ktoré prijali v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Oddiel 3

Rozšírenie pravidiel a povinné príspevky

Článok 164

Rozšírenie pravidiel

1.   V prípadoch, keď sa uznaná organizácia výrobcov, uznané združenie organizácií výrobcov alebo uznaná medziodvetvová organizácia pôsobiace v konkrétnej hospodárskej oblasti alebo hospodárskych oblastiach členského štátu považuje za reprezentatívnu pre výrobu daného výrobku, obchod s ním alebo jeho spracovanie, príslušný členský štát môže na požiadanie uvedenej organizácie ustanoviť, že niektoré dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy, ktoré sa odsúhlasili v rámci uvedenej organizácie, budú počas obmedzeného obdobia záväzné pre ostatné hospodárske subjekty, jednotlivcov alebo skupiny, ktoré pôsobia v príslušnej hospodárskej oblasti alebo oblastiach a nie sú členmi tejto organizácie alebo združenia.

2.   Na účely tohto oddielu „hospodárska oblasť“ je zemepisné územie vytvorené z pripojených alebo susediacich výrobných regiónov, v ktorých sú rovnorodé podmienky výroby a uvádzania na trh.

3.   Organizácia alebo združenie sa považuje za reprezentatívne, ak v príslušnej hospodárskej oblasti alebo oblastiach členského štátu:

a)

na ne pripadá nasledujúci objem výroby príslušného výrobku alebo výrobkov, alebo obchodu s nimi alebo ich spracovania:

i)

v prípade organizácií výrobcov v sektore ovocia a zeleniny aspoň 60 %; alebo

ii)

v ostatných prípadoch aspoň dve tretiny; a

b)

pokiaľ ide o organizácie výrobcov, na ne pripadá viac ako 50 % dotknutých výrobcov.

V prípade medziodvetvových organizácií, u ktorých určenie podielu objemu výroby príslušného výrobku alebo výrobkov, alebo obchodu s nimi alebo ich spracovania spôsobuje praktické ťažkosti, však členský štát môže ustanoviť vnútroštátne pravidlá na určenie konkrétnej úrovne reprezentatívnosti uvedenej v prvom pododseku písm. a) bode ii).

V prípade, že sa žiadosť o rozšírenie pravidiel na iné hospodárske subjekty vzťahuje na viac ako jednu hospodársku oblasť, organizácia alebo združenie preukáže minimálnu úroveň reprezentatívnosti vymedzenú v prvom pododseku pre každé odvetvie, ktoré zoskupuje, v každej z dotknutých hospodárskych oblastí.

4.   Pravidlá, v prípade ktorých je možné požiadať o rozšírenie na iné hospodárske subjekty ako je stanovené v odseku 1, majú jeden z týchto cieľov:

a)

informovanie o výrobe a trhu;

b)

prísnejšie výrobné pravidlá ako tie, ktoré sú ustanovené v pravidlách Únie alebo vo vnútroštátnych pravidlách;

c)

vypracovanie štandardných zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie;

d)

uvádzanie na trh;

e)

ochrana životného prostredia;

f)

opatrenia na propagáciu a využívanie potenciálu výrobkov;

g)

opatrenia na ochranu ekologického poľnohospodárstva, ako aj označení pôvodu, označení kvality a zemepisných označení;

h)

výskum zameraný na ďalšie zhodnotenie výrobkov, najmä prostredníctvom nových spôsobov využitia, ktoré neohrozujú verejné zdravie;

i)

štúdie zamerané na zlepšenie kvality výrobkov;

j)

výskum týkajúci sa predovšetkým spôsobov pestovania, ktoré umožňujú používanie prípravkov na ochranu rastlín alebo veterinárnych prípravkov v menšom rozsahu a zaručujú ochranu pôdy a ochranu alebo zlepšenie životného prostredia;

k)

vymedzenie minimálnych kvalít a vymedzenie minimálnych noriem balenia a obchodnej úpravy;

l)

používanie certifikovaného osiva a monitorovanie kvality výrobkov;

m)

zdravie zvierat, rastlín alebo potravinová bezpečnosť;

n)

nakladanie s vedľajšími produktmi.

Uvedené pravidlá nespôsobia žiadne škody iným hospodárskym subjektom v príslušnom členskom štáte alebo Únii a nemajú žiadny z účinkov uvedených v článku 210 ods. 4 ani nie sú inak nezlučiteľné s platným právom Únie ani platnými vnútroštátnymi pravidlami.

5.   Rozšírenie pravidiel uvedených v odseku 1 sa hospodárskym subjektom oznámi ich plným uverejnením v úradnej publikácii príslušného členského štátu.

6.   Členské štáty oznámia Komisii o všetky rozhodnutia, ktoré prijali podľa tohto článku.

Článok 165

Finančné príspevky nečlenov

Ak sú pravidlá uznanej organizácie výrobcov, uznaného združenia organizácií výrobcov alebo uznanej medziodvetvovej organizácie rozšírené podľa článku 164 a ak sú činnosti, na ktoré sa uvedené pravidlá vzťahujú, vo všeobecnom hospodárskom záujme hospodárskych subjektov, ktorých činnosti súvisia s dotknutými výrobkami, môže členský štát, ktorý uznanie udelil, po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami rozhodnúť, že jednotlivé hospodárske subjekty alebo skupiny, ktoré nie sú členmi organizácie, ale majú z uvedených činností úžitok, zaplatia organizácii všetky finančné príspevky alebo časť finančných príspevkov, ktoré platia jej členovia, a to v takom rozsahu, v ktorom majú také príspevky pokryť náklady vznikajúce priamo v dôsledku vykonávania príslušných činností.

Oddiel 4

Prispôsobenie ponuky

Článok 166

Opatrenia na uľahčenie prispôsobenia ponuky požiadavkám trhu

S cieľom podporiť činnosť organizácií uvedených v článkoch 152 až 163 zameranú na uľahčenie prispôsobovania ponuky požiadavkám trhu, s výnimkou činnosti týkajúcej sa stiahnutia výrobkov z trhu, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa opatrení v sektoroch uvedených v článku 2 ods. 1, ktorými sa:

a)

zlepšuje kvalita;

b)

presadzuje lepšia organizácia výroby, spracovania a uvádzania na trh;

c)

zjednodušuje zaznamenávanie vývoja trhových cien;

d)

umožňuje vypracúvanie krátkodobých a dlhodobých predpovedí na základe používaných výrobných prostriedkov.

Článok 167

Pravidlá uvádzania výrobkov na trh na účely zlepšenia a stabilizácie fungovania spoločného trhu s vínom

1.   S cieľom zlepšiť a stabilizovať fungovanie spoločného trhu s vínom vrátane trhu s hroznom, muštom a vínom, z ktorých sa toto víno vyrába, môžu producentské členské štáty ustanoviť pravidlá uvádzania na trh na účel regulácie ponuky, najmä prostredníctvom rozhodnutí, ktoré prijali medziodvetvové organizácie uznané podľa článkov 157 a 158.

Takéto pravidlá sú úmerné sledovaným cieľom a:

a)

nevzťahujú sa na žiadne operácie po prvom uvedení dotknutého výrobku na trh;

b)

neumožňujú stanovenie cien, a to ani orientačných či odporúčaných;

c)

nevedú k tomu, že nebude dostupný príliš veľký podiel úrody, ktorý by inak bol k dispozícii;

d)

neumožňujú zamietnutie vydania vnútroštátnych certifikátov alebo certifikátov Únie potrebných na obeh vín a ich uvádzanie na trh, ak je takéto uvádzanie na trh v súlade s uvedenými pravidlami.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sa hospodárskym subjektom oznámia ich plným uverejnením v úradnej publikácii príslušného členského štátu.

3.   Členské štáty oznámia Komisii všetky rozhodnutia, ktoré prijali podľa tohto článku.

Oddiel 5

Systémy uzatvárania zmlúv

Článok 168

Zmluvné vzťahy

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 148, ktorý sa týka sektora mlieka a mliečnych výrobkov, a článok 125, ktorý sa týka sektora cukru, ak členský štát rozhodne, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky zo sektora uvedeného v článku 1 ods. 2, iného ako je sektor mlieka a mliečnych výrobkov a sektor cukru,:

a)

že každá dodávka týchto výrobkov na jeho území, ktorú vykonáva výrobca spracovateľovi alebo distribútorovi, musí byť zaistené písomnou zmluvou medzi stranami; a/alebo

b)

že prvonákupca musí dať písomný návrh na uzavretie zmluvy o dodaní týchto poľnohospodárskych výrobkov výrobcom na jeho území,

takáto zmluva alebo takýto návrh zmluvy spĺňa podmienky stanovené v odsekoch 4 a 6 tohto článku.

2.   V prípade, že členský štát rozhodne, že dodávky výrobkov, na ktoré sa vzťahuje tento článok, od výrobcu spracovateľovi musia byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, rozhodne aj o tom, ktorá etapa alebo etapy dodávky musia byť predmetom takejto zmluvy, ak sa dodávka dotknutého výrobku vykonáva prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľov.

Členské štáty zabezpečia, že ustanovenia, ktoré prijmú podľa tohto článku, nenarušia riadne fungovanie vnútorného trhu.

3.   V prípade opísanom v odseku 2 môžu členské štáty vytvoriť mediačný mechanizmus, ktorý sa uplatní v prípadoch, keď neexistuje vzájomný súhlas na uzavretie takejto dohody, čím sa zaručia spravodlivé zmluvné vzťahy.

4.   Akákoľvek zmluva alebo návrh zmluvy uvedené v odseku 1:

a)

sa uzavrie pred dodávkou;

b)

sa uzavrie písomne; a

c)

zahŕňa najmä tieto náležitosti:

i)

cenu za dodávku, ktorá:

je nemenná a stanovená v zmluve a/alebo

sa vypočíta na základe kombinácie rozličných faktorov stanovených v zmluve, ku ktorým môžu patriť trhové ukazovatele odrážajúce zmeny trhových podmienok, dodané množstvá a kvalita alebo zloženie dodaných poľnohospodárskych výrobkov;

ii)

množstvo a kvalita dotknutého výrobku, ktorý sa môže a/alebo musí dodať a časový rozvrh takýchto dodávok;

iii)

doba trvania zmluvy, ktorá sa môže uzavrieť buď na dobu určitú alebo neurčitú s doložkou o ukončení zmluvy;

iv)

podrobnosti týkajúce sa termínov splatnosti a platobných podmienok;

v)

opatrenia týkajúce sa zberu alebo dodávania poľnohospodárskych výrobkov; a

vi)

pravidlá uplatniteľné v prípade vyššej moci.

5.   Odchylne od odseku 1 sa zmluva alebo návrh na uzavretie zmluvy nevyžaduje v prípade, že výrobca dodá dotknutý výrobok nákupcovi, ktorým je družstvo, ktorého je príslušný výrobca členom, ak stanovy uvedeného družstva alebo pravidlá a rozhodnutia, ktoré sú v týchto stanovách stanovené alebo z nich vyplývajú, obsahujú ustanovenia s podobným účinkom ako ustanovenia odseku 4 písm. a), b) a c).

6.   Strany rokujú bez obmedzenia o všetkých náležitostiach zmluvy o dodávke poľnohospodárskych výrobkov, ktorú uzatvorili výrobcovia, zberné strediská, spracovatelia alebo distribútori, vrátane náležitostí uvedených v odseku 4 písm. c).

Bez ohľadu na prvý pododsek sa uplatňuje jedna alebo obe tieto podmienky:

a)

ak členský štát rozhodne, že písomné zmluvy o dodávke poľnohospodárskeho výrobku sú povinné v súlade s odsekom 1, môže stanoviť minimálnu dĺžku trvania, ktorá sa uplatní len v prípade písomných zmlúv medzi výrobcom a prvonákupcom poľnohospodárskeho výrobku. Táto minimálna dĺžka trvania je najmenej šesť mesiacov a nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu;

b)

ak členský štát rozhodne, že prvonákupca poľnohospodárskeho výrobku musí výrobcovi dať písomný návrh na uzavretie zmluvy v súlade s odsekom 1, môže stanoviť, že návrh musí zahŕňať minimálnu dĺžku trvania zmluvy, ako sa na tieto účely stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Táto minimálna dĺžka trvania je najmenej šesť mesiacov a nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu.

Druhým pododsekom nie je dotknuté právo výrobcov odmietnuť túto minimálnu dĺžku trvania zmluvy v prípade, že tak urobia písomne. V takom prípade strany voľne rokujú o všetkých náležitostiach zmluvy vrátane náležitostí uvedených v odseku 4 písm. c).

7.   Členské štáty, ktoré využívajú možnosť uvedenú v tomto článku, zabezpečia, že prijaté ustanovenia nenarušia riadne fungovanie vnútorného trhu.

Členské štáty informujú Komisiu o tom, ako uplatňujú akékoľvek opatrenia, ktoré zaviedli podľa tohto článku.

8.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce opatrenia nevyhnutné na jednotné uplatňovanie odseku 4 písm. a) a b) a odseku 5 tohto článku a opatrenia týkajúce sa oznámení, ktoré majú členské štáty vykonávať v súlade s týmto článkom.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 169

Zmluvné rokovania v sektore olivového oleja

1.   Organizácia výrobcov v sektore olivového oleja, ktorá je uznaná podľa článku 152 ods. 1 a ktorá sleduje jeden alebo viacero z cieľov koncentrácie ponuky, umiestňovania výrobkov svojich členov na trh a optimalizácie výrobných nákladov, môže v mene svojich členov rokovať, pokiaľ ide o časť agregovanej výroby alebo celkovú agregovanú výrobu svojich členov, o zmluvách o dodávke olivového oleja.

Organizácia výrobcov plní ciele uvedené v tomto odseku za predpokladu, že sledovanie uvedených cieľov vedie k integrácii činností a že takáto integrácia pravdepodobne povedie k významnému zefektívneniu, takže činnosti organizácie výrobcov celkovo prispievajú k napĺňaniu cieľov článku 39 ZFEÚ.

Možno to dosiahnuť za týchto podmienok:

a)

organizácia výrobcov vykonáva aspoň jednu z týchto činností:

i)

spoločná distribúcia vrátane spoločnej predajnej platformy alebo spoločnej prepravy;

ii)

spoločné balenie, označovanie alebo propagácia;

iii)

spoločná organizácia kontroly kvality;

iv)

spoločné využívanie zariadení alebo skladovacích priestorov;

v)

spoločné spracovávanie;

vi)

spoločné nakladanie s odpadom, ktorý je priamo spojený s výrobou olivového oleja;

vii)

spoločné obstarávanie vstupných surovín;

b)

tieto činnosti sú významné z hľadiska objemu dotknutého olivového oleja a z hľadiska nákladov na výrobu a umiestňovanie výrobku na trh.

2.   Uznaná organizácia výrobcov môže uskutočniť rokovania:

a)

či sa uskutočnil alebo neuskutočnil prevod vlastníctva dotknutého olivového oleja z výrobcov na organizáciu výrobcov;

b)

či je alebo nie je dohodnutá cena rovnaká, pokiaľ ide o agregovanú produkciu niektorých alebo všetkých členov;

c)

za predpokladu, že v prípade konkrétnej organizácie výrobcov objem výroby olivového oleja, ktorého sa takéto rokovania týkajú a ktorý sa vyrába v ktoromkoľvek konkrétnom členskom štáte, neprekročí 20 % príslušného trhu; na účely výpočtu tohto objemu výroby sa rozlišuje medzi olivovým olejom na ľudskú spotrebu a olivovým olejom na iné účely;

d)

za predpokladu, že v prípade objemu dotknutého olivového oleja, ktorého sa takéto rokovania týkajú, organizácia výrobcov koncentruje ponuku a umiestňuje výrobok svojich členov na trh;

e)

ak príslušní výrobcovia nie sú členmi žiadnej inej organizácie výrobcov, ktorá takisto rokuje o zmluvách v ich mene;

f)

ak sa na výrobcu dotknutého olivového oleja nevzťahuje žiadna povinnosť vyplývajúca z jeho členstva v družstve, ktoré samo nie je členom príslušnej organizácie výrobcov, aby dodávky olivového oleja uskutočňoval v súlade s podmienkami stanovenými v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach, ktoré sú v týchto stanovách ustanovené alebo z nich vyplývajú; a

g)

ak organizácia výrobcov oznámi príslušným orgánom členského štátu, kde vykonáva činnosť, objem olivového oleja, ktorého sa takéto rokovania týkajú.

3.   Na účely tohto článku odkazy na organizácie výrobcov zahŕňajú aj združenia takýchto organizácií výrobcov uznaných podľa článku 156 ods. 1.

4.   Na účely uplatňovania odseku 2 písm. c) Komisia spôsobom, ktorý uzná za vhodný, uverejní objem výroby olivového oleja v členských štátoch.

5.   Odchylne od odseku 2 písm. c) a aj keď sa prahová hodnota, ktorá je v nich stanovená, neprekročí, môže orgán hospodárskej súťaže uvedený v druhom pododseku tohto odseku v individuálnych prípadoch rozhodnúť, že organizácia výrobcov by mala príslušné rokovania buď znovu otvoriť, alebo že tieto rokovania by sa vôbec konať nemali, ak to považuje za nevyhnutné na zamedzenie vylúčeniu hospodárskej súťaže alebo ak sa nazdáva, že sú ohrozené ciele článku 39 ZFEÚ.

Pokiaľ ide o rokovania týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, Komisia prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3. V ostatných prípadoch toto rozhodnutie prijme vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže členského štátu, ktorého sa rokovania týkajú.

Rozhodnutia uvedené v tomto odseku sa neuplatňujú skôr ako odo dňa ich oznámenia dotknutým podnikom.

Na účely tohto článku sa uplatňuje vymedzenie pojmu „vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže“ v článku 149 ods. 7 písm. a).

6.   Členské štáty, v ktorých sa uskutočňujú rokovania v súlade s týmto článkom, informujú Komisiu o uplatňovaní odseku 2 písm. g) a odseku 5.

Článok 170

Zmluvné rokovania v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa

1.   Organizácia výrobcov v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa, ktorá je uznaná podľa článku 152 ods. 1 a ktorá sleduje jeden alebo viacero z cieľov koncentrácie ponuky, umiestňovania výrobkov svojich členov na trh a optimalizácie výrobných nákladov, môže v mene svojich členov rokovať, pokiaľ ide o časť agregovanej výroby alebo celkovú agregovanú výrobu svojich členov, o zmluvách o dodávke živého jatočného hovädzieho dobytka druhu Bos taurus spadajúceho pod číselné znaky KN ex 0102 29 21, ex 0102 29 41, ex 0102 29 51, ex 0102 29 61 alebo ex 0102 29 91:

a)

vo veku do 12 mesiacov; a

b)

vo veku od 12 a viac mesiacov.

Organizácia výrobcov plní ciele uvedené v tomto odseku za predpokladu, že sledovanie uvedených cieľov vedie k integrácii činností a že takáto integrácia pravdepodobne povedie k významnému zefektívneniu, takže činnosti organizácie výrobcov celkovo prispievajú k napĺňaniu cieľov článku 39 ZFEÚ.

Uvedené možno dosiahnuť za týchto podmienok:

a)

organizácia výrobcov vykonáva aspoň jednu z týchto činností:

i)

spoločná distribúcia vrátane spoločnej predajnej platformy alebo spoločnej prepravy;

ii)

spoločná propagácia;

iii)

spoločná organizácia kontroly kvality;

iv)

spoločné využívanie zariadení alebo skladovacích priestorov;

v)

spoločné nakladanie s odpadom, ktorý je priamo spojený s chovom hovädzieho dobytka;

vi)

spoločné obstarávanie vstupných surovín;

b)

tieto činnosti sú významné z hľadiska množstva dotknutého hovädzieho a teľacieho mäsa a z hľadiska nákladov na výrobu a umiestňovanie výrobku na trh.

2.   Uznaná organizácia výrobcov môže uskutočniť rokovania:

a)

ak sa uskutočnil alebo neuskutočnil prevod vlastníctva z poľnohospodárov na organizáciu výrobcov;

b)

ak je alebo nie je dohodnutá cena rovnaká, pokiaľ ide o agregovanú produkciu niektorých alebo všetkých členov;

c)

za predpokladu, že v prípade konkrétnej organizácie výrobcov množstvo výroby hovädzieho a teľacieho mäsa, ktorého sa takéto rokovania týkajú a ktoré sa vyrába v ktoromkoľvek konkrétnom členskom štáte, neprekročí 15 % celkovej vnútroštátnej produkcie každého výrobku uvedeného v odseku 1 prvom pododseku písm. a) a b) v danom členskom štáte vyjadrenej v ekvivalente jatočnej hmotnosti;

d)

za predpokladu, že v prípade množstva hovädzieho a teľacieho mäsa, ktorého sa takéto rokovania týkajú, organizácia výrobcov koncentruje ponuku a umiestňuje výrobok svojich členov na trh;

e)

ak príslušní výrobcovia nie sú členmi žiadnej inej organizácie výrobcov, ktorá takisto rokuje o zmluvách v ich mene;

f)

ak sa na výrobcu dotknutého výrobku nevzťahuje žiadna povinnosť vyplývajúca z jeho členstva v družstve, ktoré samo nie je členom príslušnej organizácie výrobcov, aby dodávky uskutočňoval v súlade s podmienkami stanovenými v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach, ktoré sú v týchto stanovách ustanovené alebo z nich vyplývajú; a

g)

ak organizácia výrobcov oznámi príslušným orgánom členského štátu, kde vykonáva činnosť, množstvo hovädzieho a teľacieho mäsa, ktorého sa takéto rokovania týkajú.

3.   Na účely tohto článku odkazy na organizácie výrobcov zahŕňajú aj združenia takýchto organizácií výrobcov uznaných podľa článku 156 ods. 1.

4.   Na účely uplatňovania odseku 2 písm. c) Komisia spôsobom, ktorý uzná za vhodný, uverejní množstvo vyprodukovaného hovädzieho a teľacieho mäsa v členských štátoch vyjadrené v ekvivalente jatočnej hmotnosti.

5.   Odchylne od odseku 2 písm. c) a aj keď sa prahové hodnoty, ktoré sú v nich stanovené, neprekročia, môže orgán hospodárskej súťaže uvedený v druhom pododseku tohto odseku v individuálnych prípadoch rozhodnúť, že organizácia výrobcov by mala príslušné rokovania buď znovu otvoriť, alebo že tieto rokovania by sa vôbec konať nemali, ak to považuje za nevyhnutné na zamedzenie vylúčeniu hospodárskej súťaže alebo ak sa nazdáva, že výrobok, ktorého sa rokovania týkajú, tvorí súčasť samostatného trhu vzhľadom na osobitné vlastnosti výrobku alebo jeho zamýšľaného spôsobu použitia, a že takéto kolektívne rokovanie by sa týkalo viac ako 15 % vnútroštátnej produkcie takéhoto trhu, alebo ak sa nazdáva, že sú ohrozené ciele článku 39 ZFEÚ.

Pokiaľ ide o rokovania týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, Komisia prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3. V ostatných prípadoch toto rozhodnutie prijme vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže členského štátu, ktorého sa rokovania týkajú.

Rozhodnutia uvedené v tomto odseku sa neuplatňujú skôr ako odo dňa ich oznámenia dotknutým podnikom.

Na účely tohto článku sa uplatňuje vymedzenie pojmu „vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže“ v článku 149 ods. 7 písm. a).

6.   Členské štáty, v ktorých sa uskutočňujú rokovania v súlade s týmto článkom, informujú Komisiu o uplatňovaní odseku 2 písm. g) a odseku 5.

Článok 171

Zmluvné vzťahy pre určité pestované plodiny na ornej pôde

1.   Organizácia výrobcov, ktorá je uznaná podľa článku 152 ods. 1 a ktorá sleduje jeden alebo viacero z cieľov koncentrácie ponuky, umiestňovania výrobkov svojich členov na trh a optimalizácie výrobných nákladov, môže v mene svojich členov rokovať, pokiaľ ide o časť agregovanej výroby alebo celkovú agregovanú výrobu svojich členov, o zmluvách o dodávke jedného alebo viacerých z týchto produktov, ktoré nie sú určené na siatie a v prípade jačmeňa ktoré nie sú určené na výrobu sladu:

a)

pšenica obyčajná, na ktorú sa vzťahuje číselný znak KN ex 1001 99 00;

b)

jačmeň, na ktorý sa vzťahuje číselný znak KN ex 1003 90 00;

c)

kukurica, na ktorú sa vzťahuje číselný znak KN ex 1005 90 00;

d)

raž, na ktorú sa vzťahuje číselný znak KN ex 1002 90 00;

e)

tvrdá pšenica, na ktorú sa vzťahuje číselný znak KN ex 1001 19 00;

f)

ovos, na ktorý sa vzťahuje číselný znak KN ex 1004 90 00;

g)

tritikale (hybrid pšenice a raže), na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN ex 1008 60 00;

h)

semeno repky olejnej, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN ex 1205;

i)

semeno slnečnice, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN ex 1206 00;

j)

sója, na ktorú sa vzťahuje číselný znak KN ex 1201 90 00;

k)

bôb, na ktorý sa vzťahujú číselné znaky KN ex 0708 a ex 0713;

l)

hrach, na ktorý sa vzťahujú číselné znaky KN ex 0708 a ex 0713.

Organizácia výrobcov plní ciele uvedené v tomto odseku za predpokladu, že sledovanie uvedených cieľov vedie k integrácii činností a že takáto integrácia pravdepodobne povedie k významnému zefektívneniu, takže činnosti organizácie výrobcov celkovo prispievajú k napĺňaniu cieľov článku 39 ZFEÚ.

Možno to dosiahnuť za týchto podmienok:

a)

organizácia výrobcov vykonáva aspoň jednu z týchto činností:

i)

spoločná distribúcia vrátane spoločnej predajnej platformy alebo spoločnej prepravy;

ii)

spoločná propagácia;

iii)

spoločná organizácia kontroly kvality;

iv)

spoločné využívanie zariadení alebo skladovacích priestorov;

v)

spoločné obstarávanie vstupných surovín;

b)

tieto činnosti sú významné z hľadiska množstva dotknutého produktu a z hľadiska nákladov na produkciu a umiestňovanie produktu na trh.

2.   Uznaná organizácia výrobcov môže uskutočniť rokovania:

a)

či sa uskutočnil alebo neuskutočnil prenos vlastníctva z výrobcov na organizáciu výrobcov;

b)

či je alebo nie je dohodnutá cena rovnaká, pokiaľ ide o agregovanú produkciu niektorých alebo všetkých členov;

c)

za predpokladu, že v prípade konkrétnej organizácie výrobcov množstvo produkcie, ktorého sa takéto rokovania týkajú a ktoré sa produkuje v ktoromkoľvek konkrétnom členskom štáte, neprekročí 15 % celkovej vnútroštátnej produkcie daného produktu uvedeného v odseku 1 v danom členskom štáte;

d)

za predpokladu, že v prípade množstva produktu, ktorého sa takéto rokovania týkajú, organizácia výrobcov koncentruje ponuku a umiestňuje produkt svojich členov na trh;

e)

ak príslušní výrobcovia nie sú členmi žiadnej inej organizácie výrobcov, ktorá takisto rokuje o zmluvách v ich mene;

f)

ak sa na výrobcu dotknutého produktu nevzťahuje žiadna povinnosť vyplývajúca z jeho členstva v družstve, ktoré samo nie je členom príslušnej organizácie výrobcov, aby dodávky uskutočňoval v súlade s podmienkami stanovenými v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach, ktoré sú v týchto stanovách ustanovené alebo z nich vyplývajú; a

g)

ak organizácia výrobcov oznámi príslušným orgánom členského štátu, kde vykonáva činnosť, množstvo produkcie každého produktu, ktorého sa takéto rokovania týkajú.

3.   Na účely tohto článku odkazy na organizácie výrobcov zahŕňajú aj združenia takýchto organizácií výrobcov uznaných podľa článku 156 ods. 1.

4.   Na účely uplatňovania odseku 2 písm. c) Komisia spôsobom, ktorý uzná za vhodný, uverejní množstvo produkcie v členských štátoch, pokiaľ ide o produkty uvedené v odseku 1.

5.   Odchylne od odseku 2 písm. c) a aj keď sa prahové hodnoty, ktoré sú v nich stanovené, neprekročia, môže orgán hospodárskej súťaže uvedený v druhom pododseku tohto odseku v individuálnych prípadoch rozhodnúť, že organizácia výrobcov by mala príslušné rokovania buď znovu otvoriť, alebo že tieto rokovania by sa vôbec konať nemali, ak to považuje za nevyhnutné na zamedzenie vylúčeniu hospodárskej súťaže alebo ak sa nazdáva, že produkt, ktorého sa rokovania týkajú, tvorí súčasť samostatného trhu vzhľadom na osobitné vlastnosti produktu alebo jeho zamýšľaného spôsobu použitia, a že takéto kolektívne rokovanie by sa týkalo viac ako 15 % vnútroštátnej produkcie takéhoto trhu, alebo ak sa nazdáva, že sú ohrozené ciele článku 39 ZFEÚ.

Pokiaľ ide o rokovania týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, Komisia prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3. V ostatných prípadoch toto rozhodnutie prijme vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže členského štátu, ktorého sa rokovania týkajú.

Rozhodnutia uvedené v tomto odseku sa neuplatňujú skôr ako odo dňa ich oznámenia dotknutým podnikom.

Na účely tohto článku sa uplatňuje vymedzenie pojmu „vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže“ v článku 149 ods. 7 písm. a).

6.   Členské štáty, v ktorých sa uskutočňujú rokovania v súlade s týmto článkom, informujú Komisiu o uplatňovaní odseku 2 písm. g) a odseku 5.

Článok 172

Regulácia ponuky šunky s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením

1.   Členské štáty môžu na žiadosť organizácie výrobcov uznanej podľa článku 152 ods. 1 tohto nariadenia, medziodvetvovej organizácie uznanej podľa článku 157 ods. 1 tohto nariadenia alebo skupiny hospodárskych subjektov uvedenej v článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 stanoviť na obmedzené obdobie záväzné pravidlá regulácie ponuky šunky s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením podľa článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 tohto článku podliehajú predchádzajúcej dohode medzi stranami v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Takáto zmluva sa uzatvára po porade s chovateľmi ošípaných v zemepisnej oblasti medzi aspoň dvoma tretinami spracovávateľov tejto šunky, ktorí predstavujú aspoň dve tretiny výroby tejto šunky v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, a, ak to daný členský štát považuje za vhodné, aspoň dvoma tretinami chovateľov ošípaných v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

3.   Pravidlá uvedené v odseku 1:

a)

sa vzťahujú iba na reguláciu ponuky príslušného výrobku a/alebo jeho suroviny a ich cieľom je prispôsobenie ponuky tejto šunky dopytu;

b)

sa týkajú len príslušného výrobku;

c)

sa môžu stanoviť za záväzné na najviac tri roky a po uplynutí tohto obdobia sa môžu obnoviť na základe novej žiadosti uvedenej v odseku 1;

d)

nesmú narušiť obchodovanie s inými výrobkami, ako sú tie, na ktoré sa vzťahujú uvedené pravidlá;

e)

sa nesmú vzťahovať na žiadne operácie po prvom uvedení príslušnej šunky na trh;

f)

nesmú umožňovať pevné stanovenie cien, a to ani orientačných či odporúčaných;

g)

nesmú viesť k tomu, že k dispozícii nebude nadmerný podiel príslušného výrobku, ktorý by bol inak dostupný;

h)

nesmú vytvárať diskrimináciu, predstavovať prekážku pre nových účastníkov na trhu či nepriaznivo vplývať na malých výrobcov;

i)

prispievajú k zachovaniu kvality a/alebo rozvoja príslušného výrobku.

4.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sa uverejňujú v úradnej publikácii príslušného členského štátu.

5.   Členské štáty uskutočňujú kontroly s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v odseku 3 a v prípade, že príslušné vnútroštátne orgány zistia, že tieto podmienky splnené neboli, zrušia pravidlá uvedené v odseku 1.

6.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii pravidlá uvedené v odseku 1, ktoré prijali. Komisia informuje ostatné členské štáty o všetkých oznámeniach týkajúcich sa týchto pravidiel.

7.   Komisia môže kedykoľvek prijať vykonávacie akty, na základe ktorých bude požadovať, aby členský štát zrušil pravidlá, ktoré stanovil podľa odseku 1, ak Komisia zistí, že tieto pravidlá nie sú v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 4, bránia hospodárskej súťaži alebo ju narúšajú v podstatnej časti vnútorného trhu alebo že ohrozujú voľný obchod či dosiahnutie cieľov článku 39 ZFEÚ. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú bez uplatňovania postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 tohto nariadenia.

Oddiel 6

Procesné pravidlá

Článok 173

Delegované právomoci

1.   S cieľom zaistiť, aby boli ciele a zodpovednosti organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií jasne vymedzené, a prispieť tak k efektívnosti činností takýchto organizácií a združení bez toho, aby to viedlo k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu a ohrozeniu zásady slobody združovania, najmä vo vzťahu k nečlenom takýchto organizácií, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o tieto záležitosti týkajúce sa organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií pre jeden alebo viacero zo sektorov uvedených v článku 1 ods. 2 alebo pre konkrétne výrobky týchto sektorov:

a)

osobitné ciele, ktoré takéto organizácie a združenia musia alebo nemusia sledovať; a v prípade potreby sa takéto ciele pridajú k cieľom stanoveným v článkoch 152 až 163;

b)

pravidlá takýchto organizácií a združení, stanovy iných organizácií, ako sú organizácie výrobcov, osobitné podmienky platné pre stanovy organizácií výrobcov v určitých sektoroch vrátane výnimiek z povinnosti uvádzať celú výrobu na trh prostredníctvom organizácie výrobcov uvedenej v článku 160 druhom odseku, štruktúra, doba členstva, veľkosť, zodpovednosť a činnosti takýchto organizácií a združení, vplyv vyplývajúci z uznania, odobratia uznania a zo zlúčení;

c)

podmienky uznania, odobratia a pozastavenia uznania, vplyv vyplývajúci z uznania, odobratia a pozastavenia uznania, ako aj požiadavky, aby takéto organizácie a združenia prijali nápravné opatrenia v prípade nedodržiavania kritérií podmieňujúcich udelenie uznania;

d)

nadnárodné organizácie a združenia vrátane pravidiel uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku;

e)

pravidlá týkajúce sa ustanovenia a podmienok administratívnej pomoci poskytovanej príslušnými kompetentnými orgánmi v prípade nadnárodnej spolupráce;

f)

sektory, na ktoré sa vzťahuje článok 161, podmienky zadávania činností tretím stranám, povaha činností, ktoré možno zadávať tretím stranám, a poskytovanie technických prostriedkov zo strany organizácií a združení;

g)

základ pre výpočet minimálneho objemu alebo hodnoty predajnej výroby organizácií a združení;

h)

akceptovanie neproducentských členov v prípade organizácií výrobcov a neproducentských organizácií v prípade združení organizácií výrobcov;

i)

rozšírenie určitých pravidiel organizácií stanovených v článku 164 na nečlenov a povinná úhrada členských príspevkov nečlenmi podľa článku 165 vrátane využitia a rozdelenia týchto príspevkov zo strany takýchto organizácií a zoznam prísnejších výrobných pravidiel, ktoré možno rozšíriť na základe článku 164 ods. 4 prvého pododseku písm. b), pričom sa zabezpečí, že takéto organizácie sú transparentné a zodpovedné voči nečlenom a že nezaobchádzajú so svojimi členmi priaznivejšie ako s nečlenmi, a to najmä pokiaľ ide o využitie povinnej úhrady členských príspevkov;

j)

ďalšie požiadavky týkajúce sa reprezentatívnosti organizácií uvedených v článku 164, príslušné hospodárske oblasti, ako aj preskúmanie ich vymedzenia Komisiou, minimálne obdobia, počas ktorých sa pravidlá uplatňujú predtým, ako sa rozšíria, osoby alebo organizácie, na ktoré sa pravidlá alebo príspevky môžu uplatňovať, a okolnosti, za ktorých Komisia môže požadovať, aby sa rozšírenie pravidiel alebo povinných príspevkov zamietlo alebo stiahlo.

2.   Odchylne od odseku 1 a aby sa zabezpečilo jednoznačné vymedzenie cieľov a povinností organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a prispelo sa tak k účinnosti činnosti týchto organizácií bez uloženia neprimeranej záťaže, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, v ktorých sa stanovia:

a)

podmienky uznávania nadnárodných organizácií výrobcov a nadnárodných združení organizácií výrobcov;

b)

pravidlá týkajúce sa ustanovenia a podmienok administratívnej pomoci, ktorú v prípade nadnárodnej spolupráce poskytujú príslušné kompetentné orgány organizáciám výrobcov vrátane združení organizácií výrobcov;

c)

ďalšie pravidlá týkajúce sa výpočtu objemu surového mlieka, ktorého sa týkajú rokovania uvedené v článku 149 ods. 2 písm. c) a v článku 149 ods. 3;

d)

pravidlá týkajúce sa rozšírenia určitých pravidiel organizácií ustanovené v článku 164 na nečlenov a povinná úhrada členských príspevkov zo strany nečlenov uvedená v článku 165.

Článok 174

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na uplatňovanie tejto kapitoly, najmä opatrenia týkajúce sa:

a)

opatrenia týkajúce sa uplatňovania podmienok uznávania organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií stanovených v článkoch 154 a 158;

b)

postupy v prípade zlúčenia organizácií výrobcov;

c)

postupy, ktoré majú určiť členské štáty v súvislosti s minimálnou veľkosťou a minimálnou dobou členstva;

d)

postupy týkajúce sa rozšírenia pravidiel a finančných príspevkov uvedených v článkoch 164 a 165, najmä vykonávanie koncepcie hospodárskej oblasti uvedenej v článku 164 ods. 2;

e)

postupy týkajúce sa administratívnej pomoci;

f)

postupy týkajúce sa zadávania činností tretím stranám;

g)

postupy a technické podmienky vykonávania opatrení uvedených v článku 166.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

2.   Odchylne od odseku 1, pokiaľ ide o sektor mlieka a mliečnych výrobkov, môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia podrobné pravidlá potrebné na:

a)

uplatňovanie podmienok uznávania organizácií výrobcov a ich združení a medziodvetvových organizácií stanovených v článkoch 161 a 163;

b)

oznamovanie uvedené v článku 149 ods. 2 písm. f);

c)

oznámenia, ktoré majú členské štáty podať Komisii v súlade s článkom 161 ods. 3 písm. d), článkom 163 ods. 3 písm. e), článkom 149 ods. 8 a článkom 150 ods. 7;

d)

postupy týkajúce sa administratívnej pomoci v prípade nadnárodnej spolupráce.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 175

Iné vykonávacie právomoci

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať jednotlivé rozhodnutia týkajúce sa:

a)

uznávania organizácií, ktoré vykonávajú činnosti vo viac ako jednom členskom štáte, podľa pravidiel prijatých na základe článku 174 ods. 1 písm. d);

b)

námietky proti uznaniu, ktoré členský štát udelil medziodvetvovej organizácii, alebo odobratia tohto uznania členským štátom;

c)

zoznamu hospodárskych oblastí, ktoré členské štáty nahlásia podľa pravidiel prijatých na základe článku 174 ods. 1 písm. h) a článku 174 ods. 2 písm. d);

d)

požiadavky, aby členský štát odmietol alebo zrušil rozšírenie pravidiel alebo finančné príspevky nečlenov, o ktorých tento členský štát rozhodol. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

ČASŤ III

OBCHOD S TRETÍMI KRAJINAMI

KAPITOLA I

Dovozné a vývozné licencie

Článok 176

Všeobecné pravidlá

1.   Bez toho, aby boli dotknuté prípady, v ktorých sa dovozné alebo vývozné licencie vyžadujú v súlade s týmto nariadením, môže dovoz do Únie alebo vývoz z Únie na účely prepustenia jedného alebo viacerých výrobkov z týchto sektorov do voľného obehu podliehať predloženiu licencie:

a)

obilniny;

b)

ryža;