Help Print this page 

Document 32013R1305

Title and reference
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005

OJ L 347, 20.12.2013, p. 487–548 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/1305/oj
Languages, formats and link to OJ
BG ES CS DA DE ET EL EN FR GA HR IT LV LT HU MT NL PL PT RO SK SL FI SV
HTML html BG html ES html CS html DA html DE html ET html EL html EN html FR html GA html HR html IT html LV html LT html HU html MT html NL html PL html PT html RO html SK html SL html FI html SV
PDF pdf BG pdf ES pdf CS pdf DA pdf DE pdf ET pdf EL pdf EN pdf FR pdf GA pdf HR pdf IT pdf LV pdf LT pdf HU pdf MT pdf NL pdf PL pdf PT pdf RO pdf SK pdf SL pdf FI pdf SV
Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal
 To see if this document has been published in an e-OJ with legal value, click on the icon above (For OJs published before 1st July 2013, only the paper version has legal value).
Multilingual display
Text

20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/487


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1305/2013

zo 17. decembra 2013

o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“ sa stanovili potenciálne výzvy, ciele a orientácie spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) po roku 2013. Z diskusií o tomto oznámení vyplýva, že SPP by sa s účinnosťou od 1. januára 2014 mala zreformovať. Táto reforma by sa mala vzťahovať na všetky hlavné nástroje SPP vrátane nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (1). Vzhľadom na rozsah reformy je vhodné nariadenie (ES) č. 1698/2005 zrušiť a nahradiť ho novým znením.

(2)

Politika rozvoja vidieka by mala ustanovená s cieľom sprevádzať a dopĺňať priame platby a trhové opatrenia SPP, a tak prispievať k dosahovaniu cieľov tejto politiky stanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Tato politika rozvoja vidieka by mala takisto zahŕňať hlavné politické ciele uvedené v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (ďalej len „stratégia Európa 2020“) a mala by byť v zhode so všeobecnými cieľmi politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti stanovenými v ZFEÚ.

(3)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to rozvoj vidieka, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na prepojenie rozvoja vidieka s inými nástrojmi SPP, na mieru rozdielov medzi rôznymi vidieckymi oblasťami a obmedzené finančné zdroje členských štátov v rozšírenej Únii, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie z dôvodu viacročnej záruky financovania Úniou a sústredením sa na jej priority. Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(4)

Na zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieckych oblastí je nevyhnutné zamerať sa na obmedzený počet základných priorít, ktoré sa týkajú prenosu znalostí a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach, životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov, konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch a presadzovanie inovačných poľnohospodárskych technológií a udržateľného obhospodarovania lesov, organizácie potravinového reťazca vrátane spracovania poľnohospodárskych výrobkov a ich uvádzania na trh, dobrých životných podmienok zvierat, riadenia rizík v poľnohospodárstve, obnovy, zachovania a posilnenia ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom, podpory efektívneho využívania zdrojov a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva a podpory sociálneho začleňovania, zmierňovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vidieckych oblastí. V rámci tohto zamerania by sa mala zohľadniť rozmanitosť situácií, ktoré ovplyvňujú vidiecke oblasti s rôznymi charakteristikami alebo rôznymi kategóriami potenciálnych prijímateľov, a prierezové ciele, ako je inovácia, životné prostredie a zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu. Zmierňujúce opatrenia by sa mali týkať obmedzenia emisií v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, ktoré pochádzajú z hlavných činností, ako je napríklad živočíšna výroba a používanie hnojív, ale aj zachovania záchytov oxidu uhličitého a zvýšenia sekvestrácie oxidu uhličitého s ohľadom na využívanie pôdy, zmenu využívania pôdy a odvetvie lesného hospodárstva. Priorita Únie v oblasti rozvoja vidieka v súvislosti s prenosom znalostí a inováciou v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach by sa mala uplatňovať horizontálne vo vzťahu k iným prioritám Únie pre rozvoj vidieka.

(5)

Priority Únie v oblasti rozvoja vidieka by sa mali dosahovať v rámci udržateľného rozvoja a podpory zo strany Únie pre cieľ, ktorým je ochrana a zlepšovanie životného prostredia, ako sa stanovuje v článku 11 ZFEÚ, s ohľadom na zásadu „znečisťovateľ platí“. Členské štáty by mali poskytovať informácie o podpore cieľov v oblasti zmeny klímy v súlade so zámerom prideliť na tento účel aspoň 20 % rozpočtu Únie, a to pomocou metodiky, ktorú prijala Komisia.

(6)

Činnosti, ktoré vykonáva Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), a operácie, na ktoré prispieva, by mali byť konzistentné a zlučiteľné s podporou z iných nástrojov SPP.

(7)

S cieľom zabezpečiť bezprostredný začiatok a efektívnu realizáciu programov rozvoja vidieka by sa podpora z EPFRV mala zakladať na existencii podmienok administratívneho rámca, ktoré sú zdravé. Členské štáty by preto mali posúdiť uplatniteľnosť a plnenie určitých podmienok ex-ante. Každý členský štát by mal pripraviť buď národný program rozvoja vidieka pre celé svoje územie, alebo súbor regionálnych programov, alebo národný program, aj súbor regionálnych programov. V každom programe by sa mala identifikovať stratégia splnenia cieľov vo vzťahu k prioritám Únie pre rozvoj vidieka a výber opatrení. Tvorba programov by mala byť v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka a zároveň by sa mala prispôsobiť národným súvislostiam a dopĺňať ostatné politiky Únie, najmä poľnohospodársku trhovú politiku, politiku súdržnosti a spoločnú rybársku politiku. Členské štáty, ktoré si vyberú, že pripravia súbor regionálnych programov, by mali byť tiež schopné pripraviť aj národný rámec bez samostatného vyčlenenia rozpočtových prostriedkov s cieľom uľahčiť koordináciu medzi regiónmi pri riešení celonárodných výziev.

(8)

Členské štáty by mali byť schopné začleniť do svojich programov rozvoja vidieka tematické čiastkové programy na riešenie špecifických potrieb v oblastiach, ktoré pre ne majú osobitný význam. Tematické čiastkové programy by sa mali okrem iného týkať mladých poľnohospodárov, malých poľnohospodárskych podnikov, horských oblastí, vytvorenia krátkych dodávateľských reťazcov, žien vo vidieckych oblastiach, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, ako aj biodiverzity. Tematické čiastkové programy by sa mali využiť aj na to, aby sa umožnilo prispieť na reštrukturalizáciu poľnohospodárskych sektorov, ktoré majú veľký vplyv na rozvoj vidieckych oblastí. Ako prostriedok na zvýšenie účinnej intervencie určitých tematických čiastkových programov by členské štáty mali mať možnosť stanoviť vyššiu mieru podpory pre určité operácie, na ktoré sa vzťahujú uvedené tematické čiastkové programy.

(9)

V programoch rozvoja vidieka by sa mali identifikovať potreby oblasti, na ktorú sa vzťahujú, a mali by opísať jednotnú stratégiu na ich naplnenie so zreteľom na priority Únie pre rozvoj vidieka. Uvedená stratégia by mala byť založená na stanovení cieľov. Mali by sa vytvoriť prepojenia medzi identifikovanými potrebami, stanovenými cieľmi a výberom opatrení na ich naplnenie. Programy rozvoja vidieka by mali obsahovať aj všetky informácie požadované na posúdenie ich súladu s požiadavkami tohto nariadenia.

(10)

Ciele by sa v programoch rozvoja vidieka mali stanoviť na základe spoločného súboru cieľových ukazovateľov pre všetky členské štáty a v prípade potreby na základe programových špecifických ukazovateľov. S cieľom uľahčiť túto úlohu by sa mali v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka vymedziť oblasti, na ktoré sa tieto ukazovatele vzťahujú. Vzhľadom na horizontálne uplatňovanie priority Únie pre rozvoj vidieka týkajúcej sa prenosu znalostí v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve sa intervencie v rámci tejto priority musia považovať za nevyhnutné pre cieľové ukazovatele vymedzené pre zvyšné priority Únie.

(11)

Je nevyhnutné stanoviť určité pravidlá tvorby a revízie programov rozvoja vidieka. Mal by sa stanoviť jednoduchší postup revízií, ktoré neovplyvňujú stratégiu programov ani príslušné finančné príspevky Únie.

(12)

Vývoj a špecializácia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a osobitné výzvy, ktorým čelia mikropodniky a malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) vo vidieckych oblastiach, si vyžadujú primeranú úroveň technickej a ekonomickej odbornej prípravy, ako aj vyššiu kapacitu prístupu k znalostiam a informáciám a ich výmeny, aj prostredníctvom šírenia najlepších postupov poľnohospodárskej a lesohospodárskej výroby. Prenos znalostí a informačné opatrenia by nemali mať iba podobu tradičných kurzov odbornej prípravy, ale mali by sa tiež prispôsobiť potrebám vidieckych aktérov. Preto by sa mali podporovať aj semináre, školenia, demonštračné činnosti, informačné opatrenia a aj programy krátkodobých výmen pracovníkov v poľnohospodárskych a lesníckych podnikoch a návštev poľnohospodárskych podnikov a lesov. Získané znalosti a informácie by poľnohospodárom, správcom lesov, osobám pôsobiacim v potravinárskom odvetví a vidieckym MSP mali umožniť zvýšiť najmä svoju konkurencieschopnosť a efektívne využívanie zdrojov a zlepšiť svoju environmentálnu výkonnosť a zároveň prispieť k udržateľnosti vidieckeho hospodárstva. Pri poskytovaní podpory MSP môžu členské štáty uprednostniť MSP späté s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom. S cieľom zabezpečiť, aby sa prenosom znalostí a informačnými opatreniami tieto výsledky skutočne dosiahli, by sa malo vyžadovať, aby poskytovatelia služieb v oblasti prenosu znalostí mali všetky primerané spôsobilosti.

(13)

Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky pomáhajú poľnohospodárom, mladým poľnohospodárom, správcom lesov, iným pôdohospodárom a MSP vo vidieckych oblastiach zlepšovať udržateľné riadenie a celkovú výkonnosť ich poľnohospodárskeho podniku alebo podniku. Preto by sa malo podnecovať zriaďovanie takýchto služieb a využívanie poradenstva poľnohospodármi, mladými poľnohospodármi, správcami lesov, inými pôdohospodármi a MSP. S cieľom zvýšiť kvalitu a efektívnosť ponúkaného poradenstva by sa mali stanoviť minimálne kvalifikácie a pravidelná odborná príprava poradcov. Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky, ako sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (2), by mali pomôcť poľnohospodárom posudzovať výkonnosť ich poľnohospodárskeho podniku a identifikovať potrebné zlepšenie v súvislosti s povinnými požiadavkami týkajúcimi sa hospodárenia, s dobrým poľnohospodárskym a environmentálnym stavom, poľnohospodárskymi postupmi priaznivými pre klímu a životné prostredie stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (3) a opatreniami na úrovni poľnohospodárskych podnikov ustanovenými v programoch rozvoja vidieka zameraných na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov,

budovanie konkurencieschopnosti, odvetvovú integráciu, inováciu, trhovú orientáciu, ako aj na podporu podnikania. Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky by taktiež mali poľnohospodárom pomôcť identifikovať potrebné zlepšenia v súvislosti s požiadavkami, ktoré sú ustanovené na účely vykonávania článku 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (4) (ďalej len „rámcová smernica o vode“), ako aj požiadavkami určenými na vykonávanie článku 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (5) a článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES (6), najmä pokiaľ ide o dodržiavanie všeobecných zásad integrovanej ochrany proti škodcom. Ak je to vhodné, poradenstvo by sa malo vzťahovať aj na pracovné alebo bezpečnostné normy súvisiace s poľnohospodárskym podnikom a malo by zahŕňať aj osobitné poradenstvo pre začínajúcich poľnohospodárov. Malo by byť tiež možné, aby poradenstvo zahŕňalo aj začiatok činnosti mladých poľnohospodárov, udržateľný rozvoj hospodárskych činností poľnohospodárskeho podniku a otázky miestneho spracovania a uvádzania na trh súvisiace s hospodárskou, poľnohospodárskou a environmentálnou výkonnosťou poľnohospodárskeho podniku. Môže sa poskytovať aj osobitné poradenstvo týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, biodiverzity, ochrany vody, rozvoja krátkych dodávateľských reťazcov, ekologického poľnohospodárstva a zdravotných aspektov chovu zvierat. Pri poskytovaní podpory MSP majú členské štáty možnosť uprednostniť MSP späté s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom. Služby riadenia poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky by mali poľnohospodárom pomôcť zlepšiť a uľahčiť riadenie ich poľnohospodárskeho podniku.

(14)

Systémy Únie alebo členských štátov týkajúce sa kvality vrátane systémov certifikácie poľnohospodárskych podnikov pre poľnohospodárske výrobky a potraviny poskytujú spotrebiteľom záruky kvality a charakteristík výrobku alebo použitého výrobného procesu vyplývajúce z účasti poľnohospodárov v týchto režimoch, pomáhajú dosiahnuť pridanú hodnotu príslušných výrobkov a znásobujú ich trhové príležitosti. Preto by sa poľnohospodári a skupiny poľnohospodárov mali povzbudzovať, aby sa na týchto systémoch zúčastňovali. V záujme zabezpečenia účinného využívania zdrojov EPFRV by sa mala podpora obmedziť na aktívnych poľnohospodárov v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Vzhľadom na to, že trh poľnohospodárom v čase ich vstupu do takýchto systémov a v prvých rokoch účasti v plnej miere nenahradí ďalšie náklady a uložené povinnosti v dôsledku ich účasti, by sa podpora mala poskytovať novým účastníkom a mala by sa vzťahovať na obdobie najviac päť rokov. Vzhľadom na osobitné charakteristiky bavlny ako poľnohospodárskeho výrobku, by sa mali zahrnúť aj systémy kvality bavlny. Podpora by sa mala poskytovať aj na informačné a propagačné činnosti súvisiace s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú systémy kvality a certifikácie podporované na základe tohto nariadenia.

(15)

S cieľom zlepšiť hospodársku a environmentálnu výkonnosť poľnohospodárskych podnikov a vidieckych podnikov, zlepšiť efektívnosť sektora uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh a ich spracovania, čo zahŕňa aj zriaďovanie malých spracovateľských a odbytových zariadení v kontexte krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov, s cieľom poskytnúť infraštruktúru potrebnú na rozvoj poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podporovať nevýnosné investície potrebné na splnenie environmentálnych cieľov by sa mala poskytovať podpora na fyzické investície prispievajúce k týmto cieľom Počas programového obdobia 2007 – 2013 sa rôzne opatrenia vzťahovali na rôzne intervenčné oblasti. V záujme zjednodušenia, ale aj s cieľom umožniť prijímateľom navrhnúť a realizovať integrované projekty so zvýšenou pridanou hodnotou by sa jedno opatrenie malo vzťahovať na väčšinu druhov fyzických investícií. Členské štáty by mali zameriavať podporu na poľnohospodárske podniky oprávnené na pomoc na investície súvisiace s podporou životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov na základe výsledkov analýzy slabých a silných stránok, príležitostí a hrozieb („SWOT“) ako prostriedku na lepšie zacielenie uvedenej pomoci. V záujme uľahčenia začatia činnosti začínajúcich mladých poľnohospodárov možno udeliť dodatočné obdobie oprávnenosti pre investície zamerané na splnenie noriem Únie. V záujme posilnenia vykonávania nových noriem Únie by mali byť investície súvisiace s dodržiavaním týchto noriem oprávnené počas dodatočného obdobia oprávnené potom, ako sa tieto normy stanú pre poľnohospodársky podnik povinnými.

(16)

Poľnohospodárske odvetvie je viac ako iné odvetvia vystavené poškodeniu svojho produktívneho potenciálu prírodnými pohromami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami a katastrofami. S cieľom pomôcť životaschopnosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov v súvislosti s takýmito katastrofami alebo udalosťami by sa mala poľnohospodárom poskytovať podpora na pomoc pri obnove poľnohospodárskeho potenciálu, ktorý bol poškodený. Členské štáty by mali zároveň zabezpečiť, aby sa predišlo nadmernej náhrade škody v dôsledku kombinácie národných a súkromných režimov kompenzácie a takýchto režimov Únie (najmä opatrenia riadenia rizík podľa tohto nariadenia).

(17)

Pre rozvoj vidieckych oblastí je nevyhnutné vytváranie a rozvoj novej hospodárskej činnosti v podobe nových poľnohospodárskych podnikov, diverzifikácie smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam vrátane poskytovania služieb poľnohospodárstvu a lesnému hospodárstvu; činností súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, sociálnou integráciou a činností v oblasti cestovného ruchu. Je tiež možné, aby diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam zahŕňala aj udržateľné riadenie lovných zdrojov. Opatrenie na rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti by malo mladým poľnohospodárom uľahčiť začatie podnikateľskej činnosti a štrukturálne prispôsobenie ich podnikov po ich zriadení. Okrem toho by sa mala podporovať aj diverzifikácia poľnohospodárov smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, ako aj zriaďovanie a rozvoj nepoľnohospodárskych MSP vo vidieckych oblastiach. Týmto opatrením by sa malo podnietiť aj podnikanie žien vo vidieckych oblastiach. Podnecovať by sa mal aj rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú potenciálne hospodársky životaschopné. S cieľom zabezpečiť životaschopnosť nových hospodárskych činností podporovaných v rámci tohto opatrenia by sa podpora mala podmieniť predložením podnikateľského plánu. Podpora na začatie podnikateľskej činnosti by sa mala vzťahovať iba na počiatočné obdobie života takéhoto podniku a nemala by sa z nej stať prevádzková pomoc. Preto ak sa členské štáty rozhodnú poskytnúť pomoc v splátkach, takéto splátky by sa mali vzťahovať na obdobie najviac päť rokov. Okrem toho by sa v záujme povzbudenia reštrukturalizácie odvetvia poľnohospodárstva mala poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení v rámci režimu pre malých poľnohospodárov ustanovenom hlavou V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 (ďalej len „režim malých poľnohospodárov“) a ktorí sa zaviazali previesť celý svoj podnik a zodpovedajúce platobné nároky na iného poľnohospodára, poskytovať podpora vo forme ročných alebo jednorazových platieb.

V záujme riešenia problémov mladých poľnohospodárov v súvislosti s prístupom k pôde sú členské štáty schopné ponúkať túto pomoc aj v kombinácii s inými formami podpory, napríklad za pomoci finančných nástrojov.

(18)

MSP sú základom vidieckeho hospodárstva Únie. Rozvoj poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych podnikov by mal byť zameraný na podporu zamestnanosti a vytváranie kvalitných pracovných miest vo vidieckych oblastiach, zachovanie existujúcich pracovných miest, zníženie sezónnych výkyvov zamestnanosti, rozvoj nepoľnohospodárskych sektorov mimo poľnohospodárstva a spracovania poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Zároveň by mal podporovať integráciu podnikov a miestnych medziodvetvových prepojení. Mali by sa podporovať projekty, ktoré spoja poľnohospodárstvo a vidiecky cestovný ruch prostredníctvom propagácie udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu vo vidieckych oblastiach a prírodné a kultúrne dedičstvo, ako aj investície do energie z obnoviteľných zdrojov.

(19)

Rozvoj miestnej infraštruktúry a miestnych základných služieb vo vidieckych oblastiach vrátane služieb v oblasti voľného času a kultúry, obnova dedín a činnosti zamerané na obnovu a skvalitnenie kultúrneho a prírodného dedičstva dedín a vidieckych krajinných oblastí sú podstatným prvkom každého úsilia o využitie potenciálu rastu a na podporu udržateľnosti vidieckych oblastí. Preto by sa mala poskytnúť podpora na operácie s týmto cieľom vrátane prístupu k informačným a komunikačným technológiám a rozvoja rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia. V súlade s týmito cieľmi by sa mal povzbudzovať rozvoj služieb a infraštruktúry, ktorý vedie k sociálnemu začleňovaniu a zvráteniu tendencie sociálneho a hospodárskeho úpadku a vyľudňovania vidieckych oblastí. S cieľom dosiahnuť maximálnu efektívnosť takejto podpory by sa príslušné operácie mali realizovať v súlade s plánmi rozvoja obcí a ich základných služieb, ak takéto plány existujú, vypracovanými jednou alebo viacerými vidieckymi obcami. V záujme tvorby synergií a zlepšenia spolupráce by operácie mali vo vhodných prípadoch podporovať aj väzby medzi vidiekom a mestom. Členské štáty majú možnosť uprednostniť investície komunitných partnerstiev za miestny rozvoj a projekty riadené miestnymi komunitnými organizáciami.

(20)

Lesné hospodárstvo je neoddeliteľnou súčasťou rozvoja vidieka a podpora na udržateľné využívanie pôdy šetrné voči klíme by mala zahŕňať rozvoj zalesnených oblastí a udržateľné obhospodarovanie lesov. Počas programového obdobia 2007 – 2013 sa rôzne opatrenia vzťahovali na rôzne druhy podpory investícií do lesného hospodárstva a podpory jeho riadenia. V záujme zjednodušenia a umožnenia prijímateľom navrhnúť a realizovať integrované projekty so zvýšenou pridanou hodnotou by sa malo jedno opatrenie vzťahovať na všetky druhy podpory investícií do lesného hospodárstva a podpory jeho riadenia. Uvedené opatrenie by sa malo vzťahovať na rozšírenie a zlepšenie lesných zdrojov prostredníctvom zalesňovania pôdy a vytvárania agrolesníckych systémov, v ktorých sa kombinujú systémy extenzívneho poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Malo by sa tiež vzťahovať na obnovu lesov poškodených požiarmi alebo inými prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a príslušné preventívne opatrenia; na investície do lesníckych technológií a spracovania, mobilizácie lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh s cieľom zlepšiť ekonomickú a environmentálnu výkonnosť správcov lesov; a na nevýnosné investície, ktorými sa zlepšuje ekosystém, ako aj odolnosť voči zmene klímy a environmentálna hodnota lesných ekosystémov. Podpora by nemala narušiť hospodársku súťaž a mala by byť neutrálna z pohľadu trhu. V dôsledku toho by sa mali zaviesť obmedzenia veľkosti a právneho postavenia prijímateľov. Mali by sa prijať preventívne opatrenia proti požiarom v oblastiach, ktoré členské štáty klasifikovali ako oblasti so stredným alebo vysokým rizikom vzniku požiarov. Všetky preventívne opatrenia by mali byť súčasťou plánu ochrany lesov. V prípade opatrenia prijatého na obnovu poškodeného lesného potenciálu, by mal byť výskyt prírodnej katastrofy predmetom formálneho uznania verejnou vedeckou organizáciou.

Pri prijímaní opatrení v oblasti lesného hospodárstva by sa mali zohľadniť záväzky Únie a členských štátov na medzinárodnej úrovni a dané opatrenia by sa mali zakladať na národných alebo regionálnych lesníckych programoch členských štátov alebo na rovnocenných nástrojoch, ktoré by mali zohľadňovať záväzky prijaté na Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe. Mali by prispieť k realizácii stratégie Únie v oblasti lesného hospodárstva v súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom: „Nová stratégia EÚ v oblasti lesného hospodárstva: pre lesy a odvetvie lesného hospodárstva“.

(21)

Skupiny a organizácie výrobcov pomáhajú poľnohospodárom spoločne čeliť výzvam zvýšenej konkurencie a konsolidácie následných trhov v súvislosti s uvádzaním ich výrobkov na trh, a to aj na miestnych trhoch. Vytváranie skupín a organizácií výrobcov by sa preto malo podnecovať. S cieľom zabezpečiť najlepšie využitie obmedzených finančných zdrojov by mali podporu získavať iba skupiny a organizácie výrobcov, ktorých možno považovať za MSP. Členské štáty majú možnosť uprednostniť skupiny a organizácie výrobcov kvalitných výrobkov, na ktoré sa vzťahujú systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín. S cieľom zabezpečiť, aby sa skupina alebo organizácia výrobcov stala životaschopným subjektom, by sa udelenie podpory skupine alebo organizácii výrobcov malo podmieniť predložením podnikateľského plánu členským štátom. S cieľom predísť poskytovaniu prevádzkovej pomoci a zachovať stimulačnú úlohu podpory by sa jej maximálne trvanie malo obmedziť na päť rokov odo dňa uznania skupiny alebo organizácie výrobcov na základe jej podnikateľského plánu.

(22)

Agro-environmentálne platby súvisiace s klímou by mali ďalej zohrávať prvoradú úlohu pri podpore udržateľného rozvoja vidieckych oblastí a pri reagovaní na zvýšený dopyt spoločnosti po environmentálnych službách. Mali by ďalej povzbudzovať poľnohospodárov a iných pôdohospodárov, aby slúžili spoločnosti ako celku tak, že zavedú alebo budú ďalej uplatňovať poľnohospodárske postupy, ktoré prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu a ktoré sú zlučiteľné s ochranou a zlepšovaním životného prostredia, krajiny a jej charakteristík, prírodných zdrojov, pôdy a genetickej rozmanitosti. V tejto súvislosti by sa mala osobitná pozornosť venovať ochrane genetických zdrojov v poľnohospodárstve a ďalším potrebám poľnohospodárskych systémov s vysokou prírodnou hodnotou. Platby by mali prispieť ku krytiu ďalších nákladov a straty príjmu v dôsledku prijatých záväzkov a mali by sa vzťahovať iba na záväzky, ktoré presahujú príslušné povinné normy a požiadavky v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby platby poľnohospodárom neviedli k dvojitému financovaniu podľa tohto nariadenia i nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. V mnohých situáciách súčinnosť vyplývajúca zo záväzkov, ktoré spoločne prijala skupina poľnohospodárov, znásobuje prínos pre životné prostredie a klímu. Spoločné činnosti však so sebou prinášajú ďalšie transakčné náklady, ktoré by sa mali primerane nahradiť. Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári a iní pôdohospodári mohli správne plniť záväzky, ktoré prijali, by sa členské štáty mali usilovať poskytnúť im požadované zručnosti a znalosti.

Členské štáty by mali pokračovať v úsilí, ktoré vynakladali počas programového obdobia 2007 – 2013, a na každý program rozvoja vidieka zameraný na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu ako aj na environmentálne otázky malo by sa od nich požadovať, aby vynaložili minimálne 30 % celkového príspevku z EPFRV. Tento výdaj by mal uskutočniť prostredníctvom agroenvironmentálno-klimatických opatrení súvisiacich s klímou a platieb v oblasti ekologického poľnohospodárstva a platieb oblastiam s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami na platby v oblasti lesného hospodárstva, prostredníctvom platieb pre územia sústavy Natura 2000 a podpory investícií súvisiacich s klímou a životným prostredím.

(23)

Platby poľnohospodárom na konverziu na ekologické poľnohospodárstvo alebo na jeho zachovanie by mali povzbudzovať poľnohospodárov k účasti na takýchto režimoch, a tým odpovedať na rastúci dopyt spoločnosti po používaní poľnohospodárskych postupov šetrných k životnému prostrediu a po vysokých normách pre dobré životné podmienky zvierat. S cieľom zvýšiť súčinnosť prínosov týchto opatrení pre biologickú diverzitu by sa mali povzbudzovať opatrenia ekologického poľnohospodárstva, kolektívne zmluvy alebo spolupráca medzi poľnohospodármi, ktorých benefity sú schopné pokryť väčšie priľahlé oblasti. S cieľom predísť rozsiahlemu návratu poľnohospodárov ku konvenčnému poľnohospodárstvu by sa mali podporovať opatrenia na konverziu aj opatrenia na zachovanie. Platby by mali prispieť ku krytiu vzniknutých ďalších nákladov a straty príjmu v dôsledku záväzku a mali by sa vzťahovať iba na záväzky, ktoré presahujú príslušné povinné normy a požiadavky. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby platby poľnohospodárom neviedli k dvojitému financovaniu podľa tohto nariadenia i nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 (DP). V záujme zabezpečenia účinného využívania zdrojov EPFRV by sa mala podpora obmedziť na aktívnych poľnohospodárov v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

(24)

Podpora by sa mala naďalej poskytovať poľnohospodárom a správcom lesov na prekonanie osobitných znevýhodnení v príslušných oblastiach, ktoré vyplývajú z vykonania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (7) a smernice Rady 92/43/EHS (8), a aby sa prispelo k účinnému riadeniu lokalít sústavy Natura 2000. Poľnohospodárom by sa pritom mala poskytovať aj podpora určená na prekonávanie znevýhodnení v povodiach riek, ktoré vyplývajú z vykonania rámcovej smernice o vode. Podpora by mala byť spojená so špecifickými požiadavkami opísanými v programe rozvoja vidieka, ktoré presahujú príslušné povinné normy a požiadavky. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby platby poľnohospodárom neviedli k dvojitému financovaniu podľa tohto nariadenia i nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Okrem toho by členské štáty mali pri celkovom navrhovaní svojich programov rozvoja vidieka zohľadniť osobitné potreby území sústavy Natura 2000.

(25)

Platby pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami by mali povzbudzovaním k neustálemu využívaniu poľnohospodárskej pôdy prispievať k zachovaniu vidieckej krajiny, ako aj k zachovaniu a propagácii udržateľných poľnohospodárskych systémov. Aby sa zabezpečila účinnosť takejto podpory, platby by mali poľnohospodárom nahradiť stratu príjmu a ďalšie náklady spojené so znevýhodnením príslušnej oblasti. V záujme zabezpečenia účinného využívania zdrojov EPFRV by sa mala podpora obmedziť na aktívnych poľnohospodárov v zmysle článku 9 nariadenia č. (EÚ) č. 1307/2013.

(26)

S cieľom zabezpečiť efektívne využitie finančných prostriedkov Únie a rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi v celej Únii by sa na základe objektívnych kritérií mali vymedziť horské oblasti a oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami. V prípade oblastí s prírodnými obmedzeniami by tieto kritériá mali byť biofyzikálne a mali by sa opierať o pevné vedecké dôkazy. Mali by sa prijať prechodné dojednania s cieľom uľahčiť postupné zrušenie platieb v oblastiach, ktoré sa na základe uplatnenia týchto kritérií už nebudú považovať za oblasti s prírodnými obmedzeniami.

(27)

Poskytovaním podpory poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu prijať prísnejšie normy pre chov hospodárskych zvierat, ako sú príslušné povinné normy, by sa poľnohospodári mali naďalej povzbudzovať k tomu, aby zavádzali prísne normy v oblasti životných podmienok zvierat. V záujme zabezpečenia účinného využívania zdrojov EPFRV by sa mala podpora obmedziť na aktívnych poľnohospodárov v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

(28)

Naďalej by sa mali poskytovať platby správcom lesov, ktorí poskytujú služby ochrany lesov šetrné k životnému prostrediu alebo služby ochrany lesov šetrné voči klíme prostredníctvom prijatia záväzkov na zlepšenie biologickej diverzity, zachovanie lesných ekosystémov s vysokou hodnotou, zlepšenie ich potenciálu na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a posilňovanie ochrannej hodnoty lesov, pokiaľ ide o eróziu pôdy, udržiavanie vodných zdrojov a prírodné riziká. V tejto súvislosti by sa mala osobitná pozornosť venovať ochrane a propagácii genetických zdrojov lesov. Platby by sa mali poskytnúť na environmentálne záväzky týkajúce sa lesov, ktoré presahujú príslušné povinné normy stanovené vo vnútroštátnom práve.

(29)

Počas programového obdobia 2007 – 2013 bola jediným druhom spolupráce, ktorý sa výslovne podporoval v rámci politiky rozvoja vidieka, spolupráca na vývoji nových výrobkov, procesov a technológií v odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva a v odvetví lesného hospodárstva. Podpora tohto druhu spolupráce je stále potrebná, ale mala by sa prispôsobiť, aby lepšie vyhovovala požiadavkám znalostnej ekonomiky. V tejto súvislosti by malo byť možné financovať v rámci daného opatrenia projekty jedného hospodárskeho subjektu pod podmienkou, že dosiahnuté výsledky sa budú šíriť, čím sa dosiahne cieľ šírenia nových postupov, procesov alebo výrobkov. Okrem toho je zrejmé, že podpora širšej škály druhov spolupráce so širšou škálou prijímateľov, od menších hospodárskych subjektov po väčšie, môže prispieť k splneniu cieľov politiky rozvoja vidieka tak, že pomôže hospodárskym subjektom vo vidieckych oblastiach prekonať ekonomické, environmentálne a iné nevýhody fragmentácie. Toto opatrenie by sa preto malo rozšíriť. Podpora pre malé hospodárske subjekty na organizáciu spoločných pracovných postupov a spoločné využívanie zariadení a zdrojov by im mala pomôcť udržať si hospodársku životaschopnosť napriek ich malej veľkosti. Podpora horizontálnej a vertikálnej spolupráce medzi aktérmi v dodávateľskom reťazci, ako aj na propagačné činnosti v miestnom kontexte by mala slúžiť ako katalyzátor pre ekonomicky racionálny rozvoj krátkych dodávateľských reťazcov, miestnych trhov a miestnych potravinových reťazcov. Podpora spoločných prístupov k environmentálnym projektom a postupom by mala pomôcť zabezpečiť väčší a konzistentnejší prínos pre životné prostredie a klímu, ako ten, ktorý dokážu poskytnúť jednotlivé hospodárske subjekty konajúce bez spojenia s inými (napríklad prostredníctvom postupov používaných na väčších súvislých plochách).

Podpora by sa mala poskytovať v rôznych formách. Klastre a siete majú osobitný význam pre výmenu odborných znalostí, ako aj pre vývoj nových a špecializovaných odborných znalostí, služieb a výrobkov. Pilotné projekty sú dôležitými nástrojmi na overenie komerčnej uplatniteľnosti technológií, metód a postupov v rôznych kontextoch a na ich prispôsobenie v prípade potreby. Operačné skupiny sú kľúčovým prvkom európskeho partnerstva v oblasti inovácií (ďalej len „EIP“) zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť. Ďalším významným nástrojom sú stratégie miestneho rozvoja fungujúce mimo rámca miestneho rozvoja iniciatívy LEADER – medzi verejnými a súkromnými aktérmi z vidieckych a mestských oblastí. Na rozdiel od prístupu iniciatívy LEADER je možné, by sa takéto partnerstvá a stratégie obmedzili na jeden sektor alebo pomerne špecifické rozvojové ciele vrátane uvedených cieľov. Členské štáty majú možnosť uprednostniť spoluprácu medzi subjektmi zahŕňajúcimi prvovýrobcov. V rámci tohto opatrenia by na podporu mali byť oprávnené aj medziodvetvové organizácie. Takáto podpora by mala byť obmedzená na obdobie siedmich rokov s výnimkou kolektívneho opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy v riadne odôvodnených prípadoch.

(30)

Poľnohospodári sú v súčasnosti v dôsledku zmeny klímy a zvýšenej nestálosti cien vystavení rastúcim ekonomickým a environmentálnym rizikám. V tejto súvislosti narastá pre poľnohospodárov význam efektívneho riadenia rizík. Následne by sa malo vytvoriť opatrenie zamerané na riadenie rizík na pomoc poľnohospodárom pri riešení najčastejších rizík, ktorým čelia. Toto opatrenie by preto malo pomôcť poľnohospodárom pokryť poistné, ktoré platia za poistenie plodín, zvierat a rastlín, ako aj pomôcť vytvoriť vzájomné fondy a kompenzáciu, ktorá sa z takýchto fondov vypláca poľnohospodárom za straty, ktoré utrpia v dôsledku nepriaznivých poveternostných udalostí, vypuknutia chorôb zvierat alebo rastlín, zamorenia škodcami alebo environmentálnych nehôd. Malo by zahŕňať aj nástroj stabilizácie príjmu v podobe vzájomného fondu na podporu pre poľnohospodárov, ktorí čelia prudkému poklesu príjmov. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi v celej Únii, nenarušenú hospodársku súťaž a dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie by sa mali stanoviť osobitné podmienky pre poskytnutie podpory v rámci týchto opatrení. V záujme zabezpečenia účinného využívania zdrojov EPFRV by sa mala podpora obmedziť na aktívnych poľnohospodárov v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

(31)

Prístup k miestnemu rozvoju v rámci iniciatívy LEADER za mnohé roky preukázal svoju efektívnosť v rámci podpory rozvoja vidieckych oblastí, ktorá v celom rozsahu zohľadňuje multisektorové potreby endogénneho rozvoja vidieka prostredníctvom prístupu zdola nahor. Preto by sa v iniciatíve LEADER malo v budúcnosti pokračovať a jej uplatňovanie by malo zostať povinné pre programy rozvoja vidieka na národnej a/alebo regionálnej úrovni.

(32)

Podpora z EPFRV na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER by mala zahŕňať aj projekty spolupráce medzi skupinami v rámci jedného členského štátu alebo projekty nadnárodnej spolupráce medzi skupinami vo viacerých členských štátoch alebo projekty spolupráce medzi skupinami v členských štátoch so skupinami v tretích krajinách.

(33)

S cieľom umožniť partnerom vo vidieckych oblastiach, ktorí ešte neuplatňujú iniciatívu LEADER, vyskúšať si to a pripraviť sa na návrh a realizáciu stratégie miestneho rozvoja by sa mal financovať aj „štartovací balík iniciatívy LEADER.

(34)

Investície sú bežné pre mnoho opatrení rozvoja vidieka podľa tohto nariadenia a môžu sa týkať operácií veľmi rozmanitého charakteru. S cieľom zabezpečiť jasnosť realizácie týchto operácií by sa mali stanoviť určité spoločné pravidlá pre všetky investície. Týmito spoločnými pravidlami by sa mali vymedziť druhy výdavkov, ktoré sa môžu považovať za investičné výdavky, a malo by sa zabezpečiť, aby podporu dostali iba také investície, ktorými sa vytvára nová hodnota v poľnohospodárstve. S cieľom uľahčiť vykonávanie investičných projektov by členské štáty mali mať možnosť vyplácať zálohové platby. S cieľom zabezpečiť efektívnosť, spravodlivosť a udržateľný vplyv pomoci z EPFRV by sa mali stanoviť pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že investície spojené s operáciami budú trvalé a podpora z EPFRV sa nepoužije na narušenie hospodárskej súťaže.

(35)

Z EPFRV by malo byť možné podporovať investície do zavlažovania, ktoré prinášajú hospodárske a environmentálne výhody pod podmienkou zabezpečenia, udržateľnosti daného zavlažovania. V dôsledku toho by sa podpora v každom prípade mala poskytovať iba vtedy, keď sa v danej oblasti uplatňuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia v súlade s rámcovou smernicou o vode a keď je na úrovni investície už zavedené alebo sa v rámci investície zavádza meranie vody. Investície zamerané na zlepšenie existujúcej zavlažovacej infraštruktúry alebo zariadenia by mali priniesť určité minimálne zvýšenie pokiaľ ide o efektívnosť využívania vody vyjadrené ako potenciál úspory vody. Ak sa vodný útvar, ktorého sa týka daná investícia, dostáva pod tlak z dôvodu súvisiaceho s množstvom vody podľa analytického rámca stanoveného rámcovou smernicou o vode, polovica tohto zvýšenia pokiaľ ide o efektívnosť využívania vody by sa mala využiť na skutočné zníženie spotreby vody na úrovni podporovanej investície, aby sa znížil tlak na dotknutý vodný útvar. Mali by sa stanoviť určité prípady, v ktorých sa požiadavky na potenciálnu alebo skutočnú úsporu vody nemôžu alebo nemusia uplatňovať, vrátane tých, ktoré sa týkajú investícií do recyklácie alebo opätovného použitia vody. Okrem podpory investícií zameraných na zlepšovanie existujúceho zariadenia by sa mala ustanoviť aj podpora z EPFRV pre investície do nového zavlažovania, ktorá by podliehala zisteniam environmentálnej analýzy. Až na určité výnimky by sa však nové zavlažovanie nemalo podporovať vtedy, ak je už dotknutý vodný útvar pod tlakom a ak existuje veľmi vysoké riziko, že udelením podpory za daných okolností by sa zhoršili existujúce problémy v oblasti životného prostredia.

(36)

Určité opatrenia podľa tohto nariadenia vyžadujú od prijímateľov, aby prevzali záväzky, ktoré trvajú najmenej päť rokov. Počas tohto obdobia sa môže situácia poľnohospodárskeho podniku alebo prijímateľa zmeniť. Preto by sa mali stanoviť pravidlá s cieľom určiť, ako by sa v takýchto prípadoch malo postupovať.

(37)

V niektorých opatreniach podľa tohto nariadenia sa poskytnutie podpory podmieňuje tým, že prijímatelia prijmú záväzky presahujúce referenčnú úroveň vymedzenú v podobe povinných noriem alebo požiadaviek. Vzhľadom na možné zmeny práva počas obdobia záväzkov, ktoré vyústia do zmeny referenčnej úrovne, by sa malo prijať ustanovenie týkajúce sa revízie príslušných zmlúv s cieľom zabezpečiť nepretržité dodržiavanie uvedenej podmienky.

(38)

S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné zdroje na rozvoj vidieka využívali najlepším možným spôsobom, a zamerať opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka s cieľom zaručiť rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi by členské štáty mali stanoviť výberové kritériá na výber projektov. Výnimka z tohto pravidla by sa mala vzťahovať len na platby v rámci agro-environmentálnych opatrení súvisiacich s klímou, ekologickým poľnohospodárstvom, sústavou Natura 2000 a rámcovou smernicou o vode, oblastí čeliacim prírodným alebo iným špecifickým obmedzeniam, dobrých životných podmienok zvierat, lesnícko-environmentálnych a klimatických služieb, ako aj v rámci opatrení súvisiacich s riadením rizika. Pri uplatňovaní výberových kritérií by sa mala zohľadniť veľkosť operácie v súlade so zásadou proporcionality.

(39)

EPFRV by mal prostredníctvom technickej pomoci podporovať opatrenia súvisiace s realizáciou programov rozvoja vidieka vrátane nákladov, ktoré súvisia s ochranou symbolov a skratiek týkajúcich sa systémov kvality Únie, pričom na účasť v nich sa môže poskytovať podpora podľa tohto nariadenia, a nákladov, ktoré členským štátom vznikajú pri vymedzovaní oblastí s prírodnými obmedzeniami.

(40)

Preukázalo sa, že prepojenie národných sietí, organizácií a správnych orgánov zapojených do rôznych fáz realizácie programu organizované v kontexte európskej siete pre rozvoj vidieka môže zohrávať veľmi významnú úlohu pri zlepšovaní kvality programov rozvoja vidieka zvyšovaním účasti zainteresovaných strán na riadení rozvoja vidieka a pri informovaní širokej verejnosti o jeho prínose. Preto by sa malo financovať ako súčasť technickej pomoci na úrovni Únie. S cieľom zohľadniť osobitné potreby hodnotenia by sa mala v rámci európskej siete pre rozvoj vidieka zriadiť európska hodnotiaca zložka pre rozvoj vidieka, aby sa prepojili všetci zainteresovaní aktéri, a uľahčila sa tak výmena odborných znalostí v tejto oblasti.

(41)

EIP zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť by malo prispieť k dosiahnutiu cieľov Európy do roku 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Je dôležité, aby sa v rámci tohto partnerstva spojili všetci relevantní aktéri na úrovni Únie, členských štátov a regiónov a aby členským štátom prezentovali nové nápady, ako zracionalizovať, zjednodušiť a lepšie koordinovať existujúce nástroje a iniciatívy a v prípade potreby k nim doplniť nové opatrenia.

(42)

S cieľom prispieť k splneniu cieľov EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť by sa mala zriadiť sieť EIP, ktorou sa prepoja operačné skupiny, poradenské služby a výskumníci zapojení do realizácie opatrení zameraných na inováciu v poľnohospodárstve. Mala by sa financovať ako súčasť technickej pomoci na úrovni Únie.

(43)

Členské štáty by mali vyhradiť časť celkovej sumy každého programu rozvoja vidieka vyčlenenej na technickú pomoc na financovanie zriadenia a prevádzky národnej vidieckej siete, ktorá spája organizácie a správne orgány zapojené do rozvoja vidieka vrátane EIP s cieľom zvýšiť ich účasť na realizácii programu a zlepšiť kvalitu programov rozvoja vidieka. Národné vidiecke siete by mali na tento pripraviť a realizovať akčný plán.

(44)

Programy rozvoja vidieka by mali obsahovať inovačné opatrenia propagujúce poľnohospodárske odvetvie, ktoré účinne využíva zdroje, je produktívne a produkuje málo emisií, s podporou EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva. Cieľom EIP by mala byť podpora rýchlejšieho a širšieho uplatňovania inovačných riešení v praxi. EIP by malo vytvoriť pridanú hodnotu posilnením prijímania a efektívnosti nástrojov týkajúcich sa inovácií a posilnením súčinnosti medzi nimi. EIP by malo zaplniť medzery lepším prepojením výskumu s poľnohospodárstvom v praxi.

(45)

Realizáciu inovačných projektov v kontexte EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť by mali vykonávať operačné skupiny, ktoré spájajú poľnohospodárov, správcov lesov, vidiecke komunity, výskumníkov, MVO, poradcov, podniky a iných subjektov, ktorých sa týka inovácia v poľnohospodárskom odvetví. S cieľom zabezpečiť, aby výsledky takýchto projektov boli prínosom pre celé odvetvie, by sa tieto výsledky v oblasti inovácie a výmeny znalostí v rámci Únie a s tretími krajinami mali šíriť.

(46)

Malo by sa prijať ustanovenie, v ktorom sa určí celková suma podpory Únie na rozvoj vidieka podľa tohto nariadenia na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, v súlade s viacročným finančným rámcom na obdobie 2014 až 2020. Disponibilné rozpočtové prostriedky by sa mali v rámci tvorby programov indexovať paušálne.

(47)

S cieľom uľahčiť správu finančných prostriedkov EPFRV by sa mala stanoviť jednotná miera príspevku podpory z EPFRV na programovanie rozvoja vidieka vo vzťahu k verejným výdavkom v členských štátoch. S cieľom zohľadniť osobitný význam alebo charakter určitých druhov operácií by sa vo vzťahu k nim mali stanoviť osobitné miery príspevku. S cieľom zmierniť osobitné obmedzenia vyplývajúce z úrovne rozvoja, odľahlosti a ostrovného charakteru by sa mala stanoviť vhodná miera príspevku z EPFRV pre menej rozvinuté regióny, najvzdialenejšie regióny uvedené v ZFEÚ a menšie ostrovy v Egejskom mori, ako aj prechodné regióny.

(48)

Členské štáty by mali vykonať všetky potrebné kroky s cieľom zabezpečiť, aby ich opatrenia rozvoja vidieka boli overiteľné a kontrolovateľné, a mali by zaviesť primerané ustanovenia. Na tento účel by riadiaci orgán a platobná agentúra mali poskytnúť posúdenie ex-ante a zaviazať sa, že budú posudzovať opatrenia počas realizácie programu. Opatrenia, ktoré nezodpovedajú tejto podmienke, by sa mali upraviť.

(49)

Komisia a členské štáty by mali vykonať všetky potrebné kroky, aby zabezpečili riadne riadenie programov rozvoja vidieka. V tejto súvislosti by Komisia mala vykonať primerané opatrenia a kontroly a členské štáty by mali prijať opatrenia s cieľom zaručiť riadne fungovanie ich systémov riadenia.

(50)

Za riadenie a realizáciu každého programu rozvoja vidieka by mal byť zodpovedný jeden riadiaci orgán. Jeho povinnosti by sa mali špecifikovať v tomto nariadení. Riadiaci orgán by mal mať možnosť delegovať časť svojich povinností a zatiaľ čo si ponechá zodpovednosť za efektívnosť a správnosť riadenia. Ak program rozvoja vidieka obsahuje tematické čiastkové programy, riadiaci orgán by mal mať možnosť poveriť iný subjekt riadením a realizáciou príslušného čiastkového programu vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré sa naň vyčlenili v programe, pričom zabezpečí riadne finančné riadenie týchto čiastkových programov. Ak má členský štát riadiť viac ako jeden program, môže sa zriadiť koordinačný orgán na zabezpečenie súladu.

(51)

Každý program rozvoja vidieka by mal podliehať pravidelnému monitorovaniu jeho vykonávanie a pokrok v plnení stanovených cieľov. Nakoľko preukázanie a zlepšenie vplyvu a efektívnosti činností vykonávaných v rámci EPFRV závisí aj od vhodného hodnotenia vo fáze prípravy, realizácie a dokončenia programu. Komisia a členské štáty by mali spoločne vytvoriť systém monitorovania a hodnotenia s cieľom preukázať pokrok a posúdiť vplyv a efektívnosť realizácie politiky rozvoja vidieka.

(52)

S cieľom zabezpečiť, aby sa informácie mohli zhromažďovať na úrovni Únie, by mal súčasťou tohto systému monitorovania a hodnotenia byť súbor spoločných ukazovateľov. Kľúčové informácie o realizácii programov rozvoja vidieka by sa mali zaznamenávať a uchovávať elektronicky ako prostriedok na uľahčenie zhromažďovania údajov. Od prijímateľov by sa preto malo vyžadovať, aby poskytovali minimálne potrebné informácie nevyhnutné pre monitorovanie a hodnotenie.

(53)

Zodpovednosť za monitorovanie programu by mal mať riadiaci orgán spoločne s monitorovacím výborom zriadeným na tento účel. Monitorovací výbor by mal byť zodpovedný za monitorovanie efektívnosť realizácie programu. Na tento účel by sa mali špecifikovať jeho povinnosti.

(54)

Monitorovanie programu by malo zahŕňať prípravu výročnej správy o realizácii, ktorá sa má poslať Komisii.

(55)

Každý program rozvoja vidieka by mal podliehať hodnoteniu s cieľom zlepšiť jeho kvalitu a preukázať dosiahnuté výsledky.

(56)

Články 107, 108 a 109 ZFEÚ by sa mali vzťahovať na podporu pre opatrenia rozvoja vidieka na základe tohto nariadenia. Napriek tomu by sa malo stanoviť, že vzhľadom na špecifické charakteristiky poľnohospodárskeho odvetvia by sa uvedené ustanovenia ZFEÚ nemali uplatňovať na opatrenia rozvoja vidieka týkajúce sa operácií patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, ktoré sa vykonávajú podľa tohto nariadenia a v súlade s ním, alebo platieb realizovaných členskými štátmi a určených na poskytovanie doplnkového vnútroštátneho financovania operácií rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ.

(57)

Okrem toho s cieľom zabezpečiť jednotnosť s opatreniami rozvoja vidieka oprávnenými na podporu Únie a zjednodušiť postupy by sa platby realizované členskými štátmi a určené na poskytnutie doplnkového vnútroštátneho financovania operácií rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, mali zaradiť do programu rozvoja vidieka na posúdenie a schválenie v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť, aby sa nerealizovalo doplnkové vnútroštátne financovanie, okrem prípadu, ak ho schválila Komisia, by sa príslušnému členskému štátu malo zabrániť začať realizovať svoje navrhované doplnkové financovanie rozvoja vidieka, kým nie je schválené. Platby realizované členskými štátmi a určené na poskytnutie doplnkového vnútroštátneho financovania operácií rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, by sa mali oznámiť Komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, pokiaľ nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia prijatého podľa nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (9), a členským štátom by sa malo zabrániť začať realizovať, kým sa uvedený postup oznamovania neukončí konečným schválením Komisiou.

(58)

Mal by sa zriadiť elektronický informačný systém s cieľom zabezpečiť efektívnu a bezpečnú výmenu údajov spoločného záujmu, ako aj zaznamenávať, uchovávať a spravovať kľúčové informácie a správy o monitorovaní a hodnotení.

(59)

Malo by sa uplatňovať právo Únie týkajúce sa ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (10) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (11).

(60)

Na účely doplnenia alebo zmeny určitých nepodstatných prvkov tohto nariadenia by sa mala na Komisiu preniesť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(61)

Uvedené splnomocnenie by malo zahŕňať: podmienky, za ktorých sa právnická osoba má považovať za „mladého poľnohospodára“, a určenie obdobia odkladu na získanie zručností, trvanie a obsah programov výmeny pracovníkov v poľnohospodárskych a lesníckych podnikoch a návštev poľnohospodárskych podnikov a lesov.; Malo by tiež zahŕňať: osobitné systémy Únie podľa článku 17 ods. 1 písm. a) a charakteristiky skupín výrobcov a druhov činností, na ktoré sa môže získavať podpora podľa článku 17 ods. 2, ako aj stanovenie podmienok na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže, na zabránenie diskriminácii výrobkov a na vylúčenie obchodných značiek z podpory.

(62)

Uvedené splnomocnenie by malo okrem toho zahŕňať: minimálny obsah podnikateľských plánov a kritériá, ktoré majú členské štáty používať na stanovenie prahových hodnôt uvedených v článku 19 ods. 4; vymedzenie určitých minimálnych environmentálnych požiadaviek pre zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí; podmienky uplatniteľné na agro-environmentálne záväzky súvisiace s klímou, ktorých cieľom je rozšíriť chov hospodárskych zvierat, chovať miestne plemená, ktorých chov je ohrozený, alebo zachovať genetické zdroje rastlín ohrozených genetickou eróziou, ako aj vymedzenie oprávnených operácií na ochranu a udržateľné využívanie a rozvoj genetických zdrojov. Malo by tiež zahŕňať: metódu výpočtu, ktorá sa má použiť na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 pre agro-environmentálne záväzky súvisiace s klímou, opatrenia v rámci ekologického poľnohospodárstva, opatrenia podľa sústavy Natura 2000 a opatrenia podľa rámcovej smernice o vode; vymedzenie oblastí, v ktorých majú záväzky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat zabezpečiť prísnejšie normy výrobných postupov; druh operácií oprávnených na podporu na účely ochrany a podpory lesných genetických zdrojov; vymedzenie charakteristík pilotných projektov, klastrov, sietí, krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov, ktoré budú oprávnené na podporu, ako aj podmienky poskytnutia pomoci na druhy operácií uvedené v rámci tohto opatrenia.

(63)

Uvedené splnomocnenie by malo ďalej zahŕňať: minimálne a maximálne trvanie komerčných úverov v rámci vzájomných fondov na základe opatrení na riadenie rizík podľa tohto nariadenia; podmienky, za ktorých sa náklady spojené s lízingovými zmluvami alebo zariadením z druhej ruky môžu považovať za oprávnené investičné výdavky, ako aj vymedzenie typov infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú oprávnené na investície; podmienky uplatniteľné na konverziu alebo úpravu záväzkov v rámci opatrení uvedených v článkoch 28, 29, 33 a 34, ako aj vymedzenie iných situácií, v ktorých sa vrátenie pomoci nevyžaduje. Malo by tiež zahŕňať: preskúmanie stropov stanovených v prílohe I; podmienky, za ktorých sa podpora schválená Komisiou podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 môže začleniť do podpory ustanovenej v tomto nariadení, okrem iného aj na technickú pomoc a na hodnotenia ex-post, s cieľom uľahčiť hladký prechod zo systému ustanoveného nariadením (ES) č. 1698/2005 na systém zriadený týmto nariadením. Uvedené akty by mali podľa potreby v záujme zohľadnenia Zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky zahŕňať v prípade Chorvátska aj prechod z podpory rozvoja vidieka podľa nariadenia Rady (ES) č. 1085/2006 (12).

(64)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o obsah programov rozvoja vidieka a národných rámcov, schvaľovanie programov a ich úpravy, postupy a harmonogramy schvaľovania programov, postupy a harmonogramy schvaľovania úprav programov a národných rámcov vrátane nadobudnutia ich účinnosti a frekvencie predkladania, pravidlá platobných metód nákladov účastníkov na činnostiach v oblasti prenosu znalostí a informovania, osobitné podmienky vykonávania opatrení rozvoja vidieka, štruktúru a prevádzku sietí zriadených týmto nariadením, informačné a propagačné požiadavky, prijatie systému monitorovania a hodnotenia a pravidlá fungovania informačného systému, pravidlá prezentácie výročných správ o vykonávaní. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 182/2011 (13).

(65)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný a 14. decembra 2011 prijal stanovisko (14).

(66)

Z dôvodu naliehavosti prípravy bezproblémového vykonania plánovaných opatrení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(67)

Novým režimom podpory ustanoveným v tomto nariadení sa nahrádza režim podpory ustanovený v nariadení (ES) č. 1698/2005. Nariadenie (ES) č. 1698/2005 by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

CIELE A STRATÉGIA

KAPITOLA I

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné pravidlá podpory Únie pre rozvoj vidieka financovanej z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), ktorý bol zriadený nariadením (EÚ) č. 1306/2013. Vymedzujú sa v ňom ciele, ku ktorým má politika rozvoja vidieka prispieť, a príslušné priority Únie pre rozvoj vidieka. Vymedzuje strategický kontext politiky rozvoja vidieka a opatrenia na vykonávanie politiky rozvoja vidieka Okrem toho ustanovuje pravidlá týkajúce sa programovania, budovania sietí, riadenia, monitorovania a hodnotenia na základe spoločných zodpovedností členských štátov a Komisie a pravidlá na zabezpečenie koordinácie EPFRV s inými nástrojmi Únie.

2.   Týmto nariadením sa dopĺňajú ustanovenia časti dva nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (15).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov „program“, „operácia“, „prijímateľ“, „stratégia miestneho rozvoja pod vedením komunít“, „verejné výdavky“, „MSP“, „ukončená operácia“ a „finančné nástroje“ ustanovené alebo uvedené v článku 2 a „menej rozvinuté regióny“ a „prechodné regióny“ podľa článku 90 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Okrem toho sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„tvorba programov“ je proces organizovania, rozhodovania a prideľovania finančných zdrojov vo viacerých fázach, spolu s partnermi, ktorého cieľom je, aby Únia a členské štáty v priebehu viacerých rokov spoločne konali v záujme splnenia priorít Únie pre rozvoj vidieka;

b)

„región“ je územná jednotka, ktorá zodpovedá úrovni 1 alebo 2 nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely (úroveň NUTS 1 a 2) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (16);

c)

„opatrenie“ je súbor operácií, ktorými sa prispieva k jednej alebo viacerým prioritám Únie pre rozvoj vidieka;

d)

„miera podpory“ je miera verejného príspevku na operáciu;

e)

„transakčné náklady“ sú ďalšie náklady spojené s plnením záväzku, ale nie priamo zodpovedajúce jeho realizácii alebo nezahrnutého do nákladov alebo ušlého zisku, ktoré sa nahrádzajú priamo; a ktoré sa môžu vypočítať na základe štandardných nákladov;

f)

„poľnohospodárska plocha“ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pastviny alebo trvalé plodiny vymedzené v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

g)

„hospodárske straty“ sú dodatočné náklady, ktoré poľnohospodárovi vznikli v dôsledku mimoriadnych opatrení, ktoré prijal s cieľom znížiť dodávky na dotknutý trh, alebo akýkoľvek výrazný pokles produkcie;

h)

„nepriaznivá poveternostná udalosť“ sú poveternostné podmienky ako mráz, búrky a krupobitie, ľad, prudký dážď alebo veľké sucho, ktoré možno porovnať s prírodnou katastrofou;

i)

„choroby zvierat“ sú choroby uvedené v zozname chorôb zvierat, ktorý vypracovala Svetová organizácia pre zdravie zvierat, alebo v prílohe k rozhodnutiu Rady 2009/470/ES (17);

j)

„environmentálna nehoda“ je špecifické znečistenie, kontaminácia alebo zhoršenie kvality životného prostredia, ktoré súvisí so špecifickou udalosťou a má obmedzený geografický rozsah, ale nezahŕňa všeobecné environmentálne riziká, ktoré sa neviažu na špecifickú udalosť, ako sú napríklad zmena klímy alebo znečistenie atmosféry;

k)

„prírodná katastrofa“ je prirodzene sa vyskytujúca udalosť biotického alebo abiotického charakteru, ktorá vedie k významnému narušeniu systémov poľnohospodárskej výroby alebo lesných štruktúr a ktorá v konečnom dôsledku spôsobí významné hospodárske škody v odvetviach poľnohospodárstva alebo lesníctva;

l)

„katastrofická udalosť“ je nepredvídaná udalosť biotického alebo abiotického charakteru spôsobená ľudským konaním, ktorá vedie k významnému narušeniu systémov poľnohospodárskej výroby alebo lesných štruktúr a ktorá v konečnom dôsledku spôsobí významné hospodárske škody v odvetviach poľnohospodárstva alebo lesníctva;

m)

„krátky dodávateľský reťazec“: je dodávateľský reťazec zahŕňajúci obmedzený počet hospodárskych subjektov, ktoré sa zaviazali spolupracovať, rozvíjať miestne hospodárstvo a vytvárať úzke geografické a sociálne vzťahy medzi výrobcami, spracovateľmi a spotrebiteľmi;

n)

„mladý poľnohospodár“ je osoba, ktorá nemá v čase podania žiadosti viac ako 40 rokov, má primerané zručnosti a spôsobilosti potrebné na výkon zamestnania a prvýkrát zakladá poľnohospodársky podnik ako najvyšší predstaviteľ uvedeného podniku;

o)

„tematické ciele“ sú tematické ciele vymedzené v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

p)

„spoločný strategický rámec“ (ďalej len „SSR“) je spoločný strategický rámec uvedený v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

q)

„klaster“ je zoskupenie nezávislých podnikov vrátane začínajúcich, malých, stredných a veľkých podnikov, ako aj poradných orgánov alebo výskumných organizácií –, ktoré sa zameriavajú na stimuláciu ekonomickej/inovačnej činnosti podporou intenzívnych interakcií, spoločným využívaním zariadení a výmenou poznatkov a odborných znalostí ako aj efektívnym prispievaním k prenosu znalostí, vytváraniu sietí a šíreniu informácií medzi podnikmi v klastri;

r)

„les“ je pôda s plochou viac ako 0,5 hektáru so stromami vyššími ako 5 metrov a s pokryvom koruny viac ako 10 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ; a nezahŕňa pôdu, ktorá sa prevažne využíva na poľnohospodárske alebo urbanistické účely s výhradou odseku 2.

2.   Členský štát alebo región sa môže rozhodnúť uplatňovať vymedzenie pojmu les, ktoré je iné ako to uvedené v odseku 1 písm. r), ktoré vychádza z existujúceho vnútroštátneho práva alebo z národného súpisu lesov. Členské štáty alebo regióny vymedzia takýto pojem v programe rozvoja vidieka.

3.   S cieľom zabezpečiť jednotný prístup k prijímateľom a zohľadniť potrebu obdobia na prispôsobenie sa, je Komisia pokiaľ ide o vymedzenie pojmu mladý poľnohospodár ustanovené v odseku 1 písm. n), v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa podmienok, za ktorých sa právnická osoba môže považovať za „mladého poľnohospodára“, a určenia obdobia odkladu na získanie zručností potrebných na výkon zamestnania.

KAPITOLA II

Poslanie, ciele a priority

Článok 3

Poslanie

EPFRV prispieva k stratégii Európa 2020 podporou udržateľného rozvoja vidieka v celej Únii, pričom dopĺňa ďalšie nástroje SPP, politiky súdržnosti a spoločnej rybárskej politiky. Prispieva k rozvoju poľnohospodárskeho odvetvia Únie, ktoré je územne a environmentálne vyváženejšie, šetrnejšie a odolnejšie voči klíme a konkurencieschopnejšie a inovačnejšie. Prispieva tiež k rozvoju vidieckych území.

Článok 4

Ciele

V celkovom rámci SPP podpora rozvoja vidieka vrátane podpory činností v potravinárskom a nepotravinárskom odvetví a lesnom hospodárstve prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov:

a)

podporovať konkurencieschopnosť poľnohospodárstva;

b)

zabezpečovať udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia v oblasti klímy;

c)

dosiahnuť vyvážený územný rozvoj vidieckych hospodárstiev a komunít vrátane vytvárania a udržiavania pracovných miest.

Článok 5

Priority Únie pre rozvoj vidieka

Na dosiahnutí cieľov rozvoja vidieka, ktoré prispievajú k stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, sa pracuje prostredníctvom týchto šiestich priorít Únie pre rozvoj vidieka, ktoré odrážajú príslušné tematické ciele SSR:

1)

podpora prenosu znalostí a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach so zameraním na tieto oblasti:

a)

podpora inovácie, spolupráce a rozvoja vedomostnej základne vo vidieckych oblastiach;

b)

posilnenie prepojenia poľnohospodárstva, výroby potravín a lesného hospodárstva s výskumom a inováciou, a to aj na účely zlepšenia environmentálneho riadenia a výkonu;

c)

podpora celoživotného vzdelávania a odborného vzdelávania v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

2)

posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch a presadzovanie inovačných poľnohospodárskych technológií a udržateľného obhospodarovania lesov so zameraním na tieto oblasti:

a)

zlepšenie hospodárskeho výkonu všetkých poľnohospodárskych podnikov a uľahčenie reštrukturalizácie a modernizácie poľnohospodárskych podnikov, najmä na účely zvýšenia ich účasti na trhu, zamerania na trh a poľnohospodárskej diverzifikácie;

b)

uľahčenie vstupu poľnohospodárov s primeranými zručnosťami do odvetvia poľnohospodárstva, a najmä generačnej výmeny;

3)

podpora organizácie potravinového reťazca vrátane spracovania poľnohospodárskych výrobkoch a ich uvádzania na trh, dobrých životných podmienok zvierat a riadenia rizík v poľnohospodárstve so zameraním na tieto oblasti:

a)

zvýšenie konkurencieschopnosti prvovýrobcov prostredníctvom ich lepšej integrácie do poľnohospodársko-potravinového reťazca pomocou systémov kvality, pridávania hodnoty poľnohospodárskym produktom, propagácie na miestnych trhoch a v krátkych dodávateľských reťazcoch, skupín a organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií;

b)

podpora riadenia rizík poľnohospodárskych podnikov a ich predchádzania;

4)

obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom so zameraním na tieto oblasti:

a)

obnova, zachovanie a zvýšenie biologickej diverzity vrátane na územiach sústavy Natura 2000 a v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a v poľnohospodárskej činnosti s vysokou prírodnou hodnotou a obnova, zachovanie ako aj zlepšenie stavu krajinných oblastí Európy;

b)

zlepšenie vodného hospodárstva vrátane riadenia používania hnojív a pesticídov;

c)

predchádzanie erózii pôdy a zlepšenie jej obhospodarovania;

5)

propagácia efektívneho využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v odvetví poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva so zameraním na tieto oblasti:

a)

zvýšenie efektívnosti využívania vody v poľnohospodárstve;

b)

zvýšenie efektívnosti využívania energie v poľnohospodárstve a pri spracovaní potravín;

c)

uľahčenie dodávok a využívania obnoviteľných zdrojov energie, vedľajších produktov, odpadov, zvyškov a iných nepotravinových surovín na účely bioekonomiky;

d)

zníženie emisií skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva;

e)

podpora zachovania a sekvestrácie oxidu uhličitého v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve;

6)

podpora sociálneho začleňovania, zmierňovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach so zameraním na tieto oblasti:

a)

uľahčenie diverzifikácie, zakladania a rozvoja malých podnikov ako aj vytvárania pracovných miest;

b)

podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach;

c)

rozšírenie prístupnosti, využívania a kvality informačných a komunikačných technológií (IKT) vo vidieckych oblastiach.

Všetky uvedené priority prispievajú k prierezovým cieľom, a to k inovácii, životnému prostrediu a zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu. Programy sa môžu zameriavať na menej ako šesť priorít, ak je to odôvodnené na základe analýzy situácie y hľadiska silných stránok, slabých stránok, príležitostí a hrozieb (ďalej len „SWOT“) a hodnotenia ex-ante. Každý program sa zameriava aspoň na štyri priority. Keď členský štát predkladá národný program a súbor regionálnych programov, národný program sa môže zameriavať aj na menej ako štyri priority.

Ak je to odôvodnené a merateľné, do programov sa môžu zahrnúť iné oblasti zamerania na riešenie jednej z priorít.

HLAVA II

TVORBA PROGRAMOV

KAPITOLA I

Obsah tvorby programov

Článok 6

Programy rozvoja vidieka

1.   EPFRV pôsobí v členských štátoch prostredníctvom programov rozvoja vidieka. Týmito programami sa prostredníctvom súboru opatrení vymedzených v hlave III vykonáva stratégia na splnenie priorít Únie pre rozvoj vidieka. Podpora z EPFRV sa čerpá s cieľom dosiahnuť ciele rozvoja vidieka dosahované prostredníctvom priorít Únie.

2.   Členský štát môže predložiť buď jediný program pre celé svoje územie, alebo súbor regionálnych programov. Alternatívne v riadne odôvodnených prípadoch môže predložiť národný program a súbor regionálnych programov. Ak členský štát predkladá národný program a súbor regionálnych programov, opatrenia a/alebo druhy operácií sa programujú buď na národnej úrovni alebo na regionálnej úrovni a zabezpečí sa jednotnosť stratégií v rámci národných a regionálnych programov.

3.   Členské štáty s regionálnymi programami môžu na schválenie v súlade s článkom 10 ods. 2 predložiť aj národný rámec, ktorý obsahuje spoločné prvky týchto programov bez samostatných pridelených rozpočtových prostriedkov.

Národné rámce členských štátov s regionálnymi programami môžu obsahovať aj súhrnnú tabuľku celkového príspevku (podľa regiónu a roku), ktorý dotknutý členský štát získal z EPFRV na celé programové obdobie.

Článok 7

Tematické čiastkové programy

1.   S cieľom prispieť k dosiahnutiu priorít Únie pre rozvoj vidieka môžu členské štáty do svojich programov rozvoja vidieka začleniť tematické čiastkové programy, ktoré sa zameriavajú na riešenie osobitných potrieb. Takéto tematické čiastkové programy sa môžu týkať okrem iného:

a)

mladých poľnohospodárov,

b)

malých poľnohospodárskych podnikov uvedených v článku 19 ods. 2 treťom pododseku;

c)

horských oblastí uvedených v článku 32 ods. 2;

d)

krátkych dodávateľských reťazcov;

e)

žien vo vidieckych oblastiach;

f)

zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu a biodiverzity.

Orientačný zoznam opatrení a druhov operácií osobitného významu pre každý tematický čiastkový program sa uvádza v prílohe IV.

2.   Tematické čiastkové programy môžu riešiť aj osobitné potreby týkajúce sa reštrukturalizácie poľnohospodárskych sektorov s významným vplyvom na rozvoj konkrétnej vidieckej oblasti.

3.   Miera podpory stanovená v prílohe II sa môže zvýšiť o 10 ďalších percentuálnych bodov v prípade operácií podporovaných v rámci tematických čiastkových programov týkajúcich sa malých poľnohospodárskych podnikov a krátkych dodávateľských reťazcov, zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu a biodiverzity. V prípade mladých poľnohospodárov a horských oblastí sa maximálna miera podpory môže zvýšiť v súlade s prílohou II. Maximálna kombinovaná miera podpory však nesmie presiahnuť 90 %.

Článok 8

Obsah programov rozvoja vidieka

1.   Okrem prvkov uvedených v článku 27 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 každý program rozvoja vidieka obsahuje:

a)

hodnotenie ex-ante uvedené v článku 55 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

SWOT analýzu situácie a identifikáciu potrieb, ktoré sa musia riešiť v zemepisnej oblasti, na ktorú sa program vzťahuje.

Štruktúra analýzy vychádza z priorít Únie pre rozvoj vidieka. S ohľadom na všetky priority Únie pre rozvoj vidieka sa posudzujú osobitné potreby týkajúce sa životného prostredia, inovácie, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu s cieľom identifikovať príslušné reakcie v týchto troch oblastiach na úrovni každej priority;

c)

opis stratégie, v ktorom sa preukazuje, že:

i)

pre každú z oblastí zamerania priorít Únie pre rozvoj vidieka zahrnutých v programe sú stanovené primerané ciele na základe spoločných ukazovateľov uvedených v článku 69 a v prípade potreby na základe ukazovateľov špecifických pre daný program;

ii)

v súvislosti s každou z oblastí zamerania priorít Únie pre rozvoj vidieka zahrnutých do programu sú vybrané príslušné kombinácie opatrení, a to na základe dobrej intervenčnej logiky podporenej hodnotením ex-ante uvedeným v písmene a) a analýzy uvedenej v písmene b);

iii)

pridelenie finančných prostriedkov na opatrenia programu je odôvodnené a primerané na dosiahnutie stanovených cieľov;

iv)

sa zohľadňujú osobitné potreby spojené s konkrétnymi podmienkami na regionálnej alebo subregionálnej úrovni a konkrétne sa riešia prostredníctvom primerane navrhnutých kombinácií opatrení alebo tematických čiastkových programov;

v)

do programu je integrovaný vhodný prístup k inovácii s cieľom splniť priority Únie pre rozvoj vidieka vrátane EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, pokiaľ ide o životné prostredie vrátane osobitných potrieb území Natura 2000 a pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu;

vi)

prijali sa opatrenia s cieľom zabezpečiť dostupnosť dostatočnej poradenskej kapacity na poradenstvo o regulačných požiadavkách a o opatreniach týkajúcich sa inovácie;

d)

pre každú podmienku ex-ante stanovenú v súlade s článkom 19 a časťou II prílohy XI k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o všeobecné podmienky ex-ante, a v súlade s prílohou V k tomuto nariadeniu, posúdenie toho, ktoré z podmienok ex-ante sa vzťahujú na program a ktoré z nich sú splnené k ku dňu predloženia dohody o partnerstve a programu. Ak uplatniteľné podmienky ex-ante splnené nie sú, program obsahuje opis opatrení, ktoré sa majú prijať, zodpovedné orgány a harmonogram pre takéto opatrenia v súlade so súhrnom predloženým v rámci dohody o partnerstve.

e)

opis výkonnostného rámca stanoveného na účely článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

f)

opis každého vybraného opatrenia;

g)

plán hodnotenia uvedený v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Členské štáty poskytnú dostatočné zdroje na riešenie potrieb, ktoré sa identifikovali a na zabezpečenie riadneho monitorovania a hodnotenia;

h)

plán financovania pozostávajúci z:

i)

tabuľky, v ktorej sa v súlade s článkom 58 ods. 4 stanovuje celkový príspevok z EPFRV plánovaný na každý rok. Ak je to uplatniteľné, v tejto tabuľke sa v rámci celkového príspevku z EPFRV samostatne uvádzajú rozpočtové prostriedky poskytnuté menej rozvinutým regiónom a finančné prostriedky presunuté do EPFRV v rámci uplatňovania článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Plánovaný ročný príspevok z EPFRV je zlučiteľný s viacročným finančným rámcom;

ii)

tabuľky, v ktorej sa pre každé opatrenie, pre každý druh operácie s osobitnou mierou príspevku z EPFRV a pre technickú pomoc uvádza celkový plánovaný príspevok Únie a uplatniteľná miera príspevku z EPFRV. Ak je to uplatniteľné, v tejto tabuľke sa samostatne uvádza miera príspevku z EPFRV pre menej rozvinuté regióny a pre iné regióny;

i)

plán ukazovateľov, rozdelený podľa oblastí zamerania, ktorý pozostáva z cieľov uvedených v článku 8 ods. 1 písm. c) bode i) a z plánovaných výstupov a plánovaných výdavkov každého opatrenia na rozvoj vidieka, ktoré sa vybralo vo vzťahu k zodpovedajúcej oblasti zamerania;

j)

ak je to uplatniteľné, tabuľku o doplnkovom vnútroštátnom financovaní podľa opatrení v súlade s článkom 82;

k)

ak je to uplatniteľné, zoznam režimov pomoci, na ktoré sa vzťahuje článok 81 ods. 1 a ktoré sa majú použiť na vykonávanie programov;

l)

informácie o komplementárnosti s opatreniami financovanými inými nástrojmi spoločnej poľnohospodárskej politiky a z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „ESI“);

m)

vykonávacie dojednania programu vrátane:

i)

určenia všetkých orgánov uvedených v článku 65 ods. 2 členským štátom a pre informáciu súhrnného opisu štruktúry riadenia a kontroly;

ii)

opisu postupov monitorovania a hodnotenia, ako aj zloženia monitorovacieho výboru;

iii)

ustanovení, ktorými sa zabezpečí, že sa program propaguje, aj prostredníctvom národnej vidieckej siete uvedenej v článku 54;

iv)

opisu prístupu, ktorým sa stanovujú zásady určovania kritérií výberu operácií a stratégií miestneho rozvoja a v ktorom sa zohľadňujú príslušné ciele; v tejto súvislosti môžu členské štáty uprednostniť MSP späté s odvetvím poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

v)

v súvislosti s miestnym rozvojom, ak je to uplatniteľné, vrátane opisu mechanizmov na zabezpečenie jednotnosti činností plánovaných v rámci stratégií miestneho rozvoja, opatrenia zameraného na spoluprácu, ktoré sa uvádza v článku 35, a opatrenia zameraného na základné služby a obnovu obcí vo vidieckych oblastiach, ktoré sa uvádza v článku 20, vrátane prepojení medzi mestom a vidiekom;

n)

opatrenia prijaté na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a súhrn výsledkov konzultácií s partnermi;

o)

podľa potreby štruktúra národnej vidieckej siete uvedenej v článku 54 ods. 3 a ustanovenia o jej riadení, ktoré by tvorili základ jej ročných akčných plánov.

2.   Ak program rozvoja vidieka obsahuje tematické čiastkové programy, každý čiastkový program obsahuje:

a)

osobitnú analýzu situácie založenú na metodológii SWOT a identifikáciu potrieb, ktoré musí čiastkový program riešiť;

b)

osobitné ciele na úrovni čiastkového programu a výber opatrení na základe dôsledného vymedzenia intervenčnej logiky čiastkového programu vrátane posúdenia očakávaného prínosu opatrení vybraných na dosiahnutie cieľov;

c)

samostatný konkrétny plán ukazovateľov s plánovanými výstupmi a plánovanými výdavkami na každé opatrenie na rozvoj vidieka, ktoré sa vybralo vo vzťahu k zodpovedajúcej oblasti zamerania.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktoré ustanovia pravidlá prezentácie prvkov opísaných v odsekoch 1 a 2 v programoch rozvoja vidieka a pravidlá, ktorými sa riadi obsah národných rámcov uvedených v článku 6 ods. 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

KAPITOLA II

Príprava, schválenie a úprava programov rozvoja vidieka

Článok 9

Podmienky ex ante

Popri všeobecných podmienkach ex-ante uvedených v časti II prílohy XI k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013 sa na tvorbu programov EPFRV uplatňujú podmienky ex-ante uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu, ak sú relevantné a uplatniteľné na osobitné ciele, ktoré sa sledujú v rámci priorít programu.

Článok 10

Schválenie programov rozvoja vidieka

1.   Členské štáty predložia Komisii návrh každého programu rozvoja vidieka, ktorý obsahuje informácie uvedené v článku 8.

2.   Každý program rozvoja vidieka schváli Komisia vykonávacím aktom.

Článok 11

Zmena programov rozvoja vidieka

Žiadosti členských štátov o zmenu programov sa schvaľujú v súlade s týmito postupmi

a)

Komisia vykonávacími aktmi rozhodne o žiadostiach o zmenu programov, ktoré sa týkajú:

i)

zmeny v stratégii programu prostredníctvom viac ako 50-percentnej zmeny kvantifikovaného cieľa súvisiaceho s oblasťou zamerania;

ii)

zmeny miery príspevku z EPFRV pre jedno alebo viac opatrení;

iii)

zmeny celého príspevku Únie alebo jeho ročnej distribúcie na úrovni programu;

b)

Komisia vykonávacími aktmi schváli žiadosti o zmenu programu vo všetkých ostatných prípadoch. Takéto prípady zahŕňajú najmä:

i)

zavedenie alebo zrušenie opatrení alebo druhov operácií;

ii)

zmeny v opise opatrení vrátane zmien podmienok oprávnenosti;

iii)

presun finančných prostriedkov medzi opatreniami vykonávanými s rôznymi mierami príspevku z EPFRV;

Ak sa však na účely písmena b) bodov i), ii) a iii) presun finančných prostriedkov týka menej ako 20 % finančných prostriedkov pridelených na opatrenie a menej ako 5 % celkového príspevku z EPFRV na program, sa však schválenie považuje za udelené, ak Komisia neprijme rozhodnutie o žiadosti po lehote 42 pracovných dní od prijatia žiadosti. Uvedená lehota nezahŕňa obdobie, ktoré sa začína dňom nasledujúcim po dátume, kedy Komisia zaslala členskému štátu pripomienky, a končí dňom, kedy členský štát na tieto pripomienky nezareaguje.

c)

Schválenie zo strany Komisie sa nevyžaduje v prípade úprav, ktoré sú výlučne jazykového alebo redakčného charakteru a ktoré nemajú vplyv na vykonávanie politiky a opatrení. Členské štáty o týchto zmenách informujú Komisiu.

Článok 12

Pravidlá týkajúce sa postupov a harmonogramov

Komisia prijme vykonávacie akty, ktoré ustanovia pravidlá týkajúce sa postupov a harmonogramov na:

a)

schválenie programov rozvoja vidieka a národných rámcov,

b)

predloženie a schválenie návrhov zmien programov rozvoja vidieka a návrhov zmien národných rámcov vrátane ich nadobudnutia účinnosti a frekvencie ich predkladania počas programového obdobia.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

HLAVA III

PODPORA ROZVOJA VIDIEKA

KAPITOLA I

Opatrenia

Článok 13

Opatrenia

Každé opatrenie rozvoja vidieka sa plánuje tak, aby prispelo konkrétne k dosiahnutiu jednej alebo viacerých priorít Únie pre rozvoj vidieka. Orientačný zoznam opatrení osobitného významu pre priority Únie sa uvádza v prílohe VI.

Článok 14

Prenos znalostí a informačné akcie

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na akcie odborného vzdelávania a získavania zručností, demonštračné činnosti a informačné akcie. Akcie odborného vzdelávania a získavania zručností môžu zahŕňať vzdelávacie kurzy, semináre a školenia.

Podpora sa môže vzťahovať aj na krátkodobé výmeny v rámci riadenia poľnohospodárskych podnikov a obhospodarovania lesov, ako aj na návštevy poľnohospodárskych podnikov a lesov.

2.   Podpora v rámci tohto opatrenia je v prospech osôb pracujúcich v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, pôdohospodárov a iných hospodárskych subjektov, ktorí sú MSP pôsobiacimi vo vidieckych oblastiach.

Prijímateľom podpory je poskytovateľ odborného vzdelávania alebo iného prenosu znalostí a informačných akcií.

3.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa nevzťahuje na vzdelávacie kurzy ani odborné vzdelávanie, ktoré je súčasťou bežných programov alebo systémov vzdelávania na stredoškolskej alebo vyššej úrovni.

Orgány poskytujúce služby prenosu znalostí a informačné služby majú primerané kapacity v podobe kvalifikácií zamestnancov a pravidelného odborného vzdelávania na vykonávanie tejto úlohy.

4.   Oprávnené náklady v rámci tohto opatrenia sú náklady na organizáciu a poskytovanie prenosu znalostí alebo informačnej akcie. V prípade demonštračných projektov sa podpora môže vzťahovať aj na príslušné investičné náklady. Cestovné, ubytovacie a denné výdavky účastníkov a náklady na zastúpenie poľnohospodárov sú tiež oprávnené na podporu. Prijímateľovi sa vyplatia všetky náklady stanovené podľa tohto odseku.

5.   S cieľom zabezpečiť, aby schémy výmeny pracovníkov v poľnohospodárskych podnikoch a návštevy poľnohospodárskych podnikov boli jasne vymedzené vo vzťahu k podobným opatreniam v rámci iných schém Únie, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 83 prijímať delegované akty týkajúce sa trvania a obsahu programov výmeny pracovníkov v poľnohospodárskych a lesníckych podnikoch a návštev poľnohospodárskych podnikov a lesov.

6.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá preplácania nákladov účastníkov, okrem iného aj prostredníctvom poukážok alebo iných podobných foriem.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

Článok 15

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje s cieľom:

a)

pomáhať poľnohospodárom, mladým poľnohospodárom definovaným v tomto nariadení, správcom lesov, iným pôdohospodárom a MSP vo vidieckych oblastiach využívať poradenské služby na zlepšenie ekonomickej a environmentálnej výkonnosti, ako aj šetrnosti voči klíme a odolnosti voči zmene klímy ich poľnohospodárskeho podniku, podniku a/alebo investície;

b)

podporiť zriadenie služieb pomoci pri riadení, výpomocných a poradenských služieb pre poľnohospodárske podniky a poradenských služieb pre lesné hospodárstvo vrátane poľnohospodárskeho poradenského systému uvedeného v článkoch 12 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

c)

podporiť odbornú prípravu poradcov.

2.   Prijímateľom podpory stanovenej v odseku 1 písm. a) a písm. c) je poskytovateľ poradenstva alebo odbornej prípravy. Podpora podľa odseku 1 písm. b) sa poskytne orgánu alebo subjektu vybranému na zriadenie služby pomoci pri riadení, výpomocnej a poradenskej služby pre poľnohospodárske podniky alebo poradenskej služby pre lesné hospodárstvo.

3.   Orgány alebo subjekty vybrané na poskytovanie poradenstva majú primerané zdroje v podobe kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sa pravidelne vzdelávajú, a poradenskej praxe a spoľahlivosti v oblastiach, v ktorých poskytujú poradenstvo. Prijímatelia podpory v rámci tohto opatrenia sa vyberajú v rámci výziev na predloženie ponúk. Výberové konanie sa riadi právnymi predpismi o verejnom obstarávaní a je otvorené verejným aj súkromným subjektom. Je objektívne a vyraďuje kandidátov s konfliktom záujmov.

Pri poskytovaní poradenstva poradenské služby dodržiavajú povinnosti nesprístupnenia údajov uvedené v článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

4.   Poradenstvo pre jednotlivých poľnohospodárov, mladých poľnohospodárov vymedzených v tomto nariadení a iných pôdohospodárov je spojené najmenej s jednou prioritou Únie pre rozvoj vidieka a vzťahuje sa minimálne na jeden z týchto prvkov:

a)

povinnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré vyplývajú zo zákonných požiadaviek na riadenie a/alebo noriem dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok stanovených v hlave VI kapitole I nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

b)

v príslušných prípadoch na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie stanovené v hlave III kapitole 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a udržiavanie poľnohospodárskej plochy uvedené v článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

c)

opatrenia na úrovni poľnohospodárskych podnikov ustanovené v programoch rozvoja vidiek, ktoré sú zamerané na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, budovanie konkurencieschopnosti, odvetvovú integráciu, inováciu a trhovú orientáciu, ako aj podnikanie;

d)

požiadavky vymedzené členskými štátmi na účely vykonávania článku 11 ods. 3 rámcovej smernice o vode;

e)

požiadavky vymedzené členskými štátmi na účely vykonávania článku 55 nariadenia (ES) č. 1107/2009, najmä dodržiavanie všeobecných zásad integrovanej ochrany proti škodcom, ako sa uvádza v článku 14 smernice 2009/128/ES, alebo

f)

v príslušných prípadoch normy bezpečnosti pri práci alebo bezpečnostné normy spojené s poľnohospodárskym podnikom;

g)

osobitné poradenstvo pre poľnohospodárov, ktorí prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik.

Poradenstvo môže zahŕňať aj iné otázky, najmä informácie súvisiace so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu, biodiverzitou a ochranou vôd, ak sa ustanovuje v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013, alebo otázky súvisiace s hospodársku a environmentálnou výkonnosťou poľnohospodárskeho podniku vrátane aspektov konkurencieschopnosti. Môže zahŕňať poradenstvo týkajúce sa rozvoja krátkych dodávateľských reťazcov, ekologického poľnohospodárstva a zdravotných aspektov chovu zvierat.

5.   Poradenstvo pre správcov lesov sa vzťahuje minimálne na príslušné povinnosti podľa smerníc 92/43/EHS, 2009/147/ES a rámcovej smernice o vode. Môže sa vzťahovať aj na problémy spojené s ekonomickou a environmentálnou výkonnosťou lesohospodárskeho podniku.

6.   Poradenstvo pre MSP sa môže vzťahovať na problémy spojené s ekonomickou a environmentálnou výkonnosťou podniku.

7.   V náležite odôvodnených a primeraných prípadoch sa môže poradenstvo čiastočne poskytovať skupinovo, pričom sa však zohľadní situácia jednotlivých užívateľov poradenských služieb.

8.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) a písm. c) sa obmedzuje na maximálne sumy stanovené v prílohe II. Podpora podľa odseku 1 písm. b) je degresívna počas obdobia najviac päť rokov od zriadenia.

Článok 16

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na novú účasť poľnohospodárov a skupín poľnohospodárov na:

a)

systémoch kvality zriadených podľa týchto nariadení a ustanovení:

i)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (18);

ii)

nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 (19);

iii)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 (20);

iv)

nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91 (21);

v)

časť II hlava II kapitola I oddiel 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o víno;

b)

systémoch kvality vrátane systémov certifikácie poľnohospodárskych podnikov pre poľnohospodárske výrobky, bavlnu alebo potraviny, ktoré členské štáty uznali ako systémy kvality spĺňajúce tieto kritériá:

i)

špecifickosť konečného výrobku v rámci týchto systémov je odvodená od jasných povinností na zaručenie nasledujúcich:

špecifických charakteristických vlastností výrobku,

špecifických poľnohospodárskych alebo výrobných postupov alebo

kvality konečného výrobku, ktorá značne presahuje normy komerčných komodít, pokiaľ ide o verejné zdravie, zdravie zvierat alebo rastlín, dobré životné podmienky zvierat alebo ochranu životného prostredia;

ii)

systém je otvorený pre všetkých výrobcov;

iii)

systém zahŕňa záväzné špecifikácie výrobkov a dodržiavanie týchto špecifikácií overujú verejné orgány alebo nezávislý kontrolný orgán;

iv)

systém je transparentný a zaručuje úplnú sledovateľnosť výrobkov alebo

c)

systémoch dobrovoľnej certifikácie poľnohospodárskych výrobkov, ktoré členské štáty uznali ako systémy spĺňajúce usmernenia Únie o najlepších postupoch pre prevádzku systémov dobrovoľnej certifikácie poľnohospodárskych výrobkov a potravín.

2.   Podpora v rámci tohto opatrenia môže zahŕňať aj náklady vyplývajúce z informačných a propagačných činností, ktoré vykonávajú skupiny výrobcov na vnútornom trhu v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje systém kvality podporovaný v súlade s odsekom 1.

3.   Podpora podľa odseku 1 sa poskytuje najviac po dobu 5 rokov ako ročná motivačná platba, ktorej výška sa určí podľa výšky fixných nákladov, ktoré vyplývajú z účasti na podporovaných systémoch.

Na účely tohto odseku sú „fixné náklady“ náklady, ktoré vznikli v súvislosti so vstupom do podporovaného systému kvality a ročným príspevkom za účasť na tomto režime, v prípade potreby vrátane výdavkov na kontroly požadované na overenie súladu so špecifikáciami režimu.

Na účely tohto článku je poľnohospodár“ aktívny poľnohospodár v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

4.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory a sumu stanovenú v prílohe II.

5.   S cieľom zohľadniť nové právo Únie, ktoré môže mať vplyv na podporu v rámci tohto opatrenia, a s cieľom zabezpečiť súlad s inými nástrojmi Únie na presadzovanie poľnohospodárskych opatrení a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, pokiaľ ide o osobitné systémy Únie, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 písm. a) a charakteristiky skupín výrobcov a druhy činností, ktoré možno podporovať podľa odseku 2; stanovovanie podmienok na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže a na zabránenie diskriminácii výrobkov a stanovenie podmienok, na základe ktorých sa obchodné značky vylúčia z čerpania podpory.

Článok 17

Investície do hmotného majetku

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na hmotné a/alebo nehmotné investície, ktoré:

a)

zlepšujú celkovú výkonnosť a udržateľnosť poľnohospodárskeho podniku;

b)

sa týkajú spracovania, uvádzania na trh a/alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príloha I k zmluve, alebo bavlny s výnimkou produktov rybárstva. Výstupom výrobného procesu môže byť výrobok, na ktorý sa uvedená príloha nevzťahuje;

c)

sa týkajú infraštruktúry súvisiacej s vývojom, modernizáciou alebo a prispôsobením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vrátane prístupu k poľnohospodárskej a lesnej pôde, pozemkových úprav a zúrodňovania pôdy, a dodávok energií a vody a ich šetrenia alebo

d)

sú neproduktívne investície spojené so splnením agro-environmentálnych cieľov súvisiacich s klímou, ktoré sa presadzujú týmto nariadením, vrátane statusu ochrany biologickej diverzity druhov a biotopov, ako aj so zvýšením spoločenskej hodnoty územia sústavy Natura 2000 alebo iných systémov s vysokou prírodnou hodnotou, ktoré sa majú vymedziť v programe.

2.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa poskytuje poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárov.

V prípade investícií zameraných na podporu reštrukturalizácie poľnohospodárskych podnikov členské štáty zacieľujú podporu na poľnohospodárske podniky v súlade s analýzou SWOT vykonanou v súvislosti s prioritou Únie pre rozvoj vidieka, konkrétne „posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch a presadzovanie inovačných poľnohospodárskych technológií a udržateľného obhospodarovania lesov“.

3.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) a b) sa obmedzuje na maximálne miery podpory stanovené v prílohe II. Tieto maximálne miery sa môžu zvýšiť v prípade mladých poľnohospodárov, kolektívnych investícií vrátane investícií súvisiacich so zlučovaním organizácií výrobcov a v prípade integrovaných projektov zahŕňajúcich podporu v rámci viac ako jedného opatrenia, v prípade investícií v oblastiach s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami, ako sa uvádza v článku 32, v prípade investícií súvisiacich s operáciami podľa článkov 28 a 29 a v prípade operácií podporovaných v rámci EIP zameraného na produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva v súlade s mierami podpory stanovenými v prílohe II. Maximálna kombinovaná miera podpory však nesmie presiahnuť 90 %.

4.   Na podporu podľa odseku 1 písm. c) a d) sa vzťahujú miery podpory stanovené v prílohe II.

5.   Podpora sa môže poskytnúť mladým poľnohospodárom, ktorí prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik ako jeho vedúci, na investície, ktoré spĺňajú normy Únie uplatňované na poľnohospodársku výrobu, ako aj na bezpečnosť pri práci. Takáto podpora sa môže poskytovať maximálne 24 mesiacov odo dňa založenia podniku.

6.   Ak sa v práve Únie ukladajú nové požiadavky na poľnohospodárov, podpora na investície vykonané s cieľom splniť tieto požiadavky sa môže poskytovať najviac 12 mesiacov odo dňa, keď sa tieto požiadavky pre poľnohospodársky podnik stanú povinné.

Článok 18

Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby poškodeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

a)

investície do preventívnych opatrení zameraných na zníženie následkov pravdepodobných prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí a katastrofických udalostí,

b)

investície na obnovenie poľnohospodárskej pôdy a výrobného potenciálu poškodeného prírodnými katastrofami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami a katastrofickými udalosťami.

2.   Podpora sa poskytuje poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárov. Podpora sa môže poskytnúť aj verejným subjektom, ak sa preukáže prepojenie medzi realizovanými investíciami takýchto subjektov a potenciálom poľnohospodárskej výroby.

3.   Podpora podľa odseku 1 písm. b) podlieha oficiálnemu uznaniu príslušnými verejnými orgánmi členských štátov, že sa vyskytla prírodná katastrofa a že táto katastrofa alebo opatrenia prijaté v súlade so smernicou Rady 2000/29/ES (22) s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov spôsobili zničenie najmenej 30 % príslušného poľnohospodárskeho potenciálu.

4.   V rámci tohto opatrenia sa neposkytuje žiadna podpora za stratu príjmu v dôsledku prírodnej katastrofy alebo katastrofickej udalosti.

Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie alebo so systémami súkromného poistenia.

5.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa obmedzuje na maximálne miery podpory stanovené v prílohe II.

Článok 19

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

a)

pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre:

i)

mladých poľnohospodárov,

ii)

nepoľnohospodárske činnosti vo vidieckych oblastiach,

iii)

rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov,

b)

investície do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností;

c)

ročné alebo jednorazové platby poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení zúčastňovať sa na režime pre malých poľnohospodárov ustanoveného hlavou V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 (ďalej len „režim pre malých poľnohospodárov“), ktorí trvale prevedú svoj podnik na iného poľnohospodára.

2.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu i) sa poskytuje mladým poľnohospodárom.

Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu ii) sa poskytuje poľnohospodárom alebo členom poľnohospodárskej domácnosti, ktorí diverzifikujú svoju činnosť na nepoľnohospodárske činnosti, a mikropodnikom a malým podnikom a fyzickým osobám vo vidieckych oblastiach.

Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu iii) sa poskytuje malým poľnohospodárskym podnikom tak, ako ich vymedzujú členské štáty.

Podpora podľa odseku 1 písm. b) sa poskytuje mikropodnikom a malým podnikom a fyzickým osobám vo vidieckych oblastiach ako aj poľnohospodárom alebo členom poľnohospodárskej domácnosti.

Podpora podľa odseku 1 písm. c) sa poskytuje poľnohospodárom, ktorí sú v čase predkladania žiadosti o podporu oprávnení sa zúčastňovať na režime pre malých poľnohospodárov už aspoň jeden rok a ktorí sa zaviažu, že trvale prevedú svoj celý podnik a zodpovedajúce platobné nároky na iného poľnohospodára. Podpora sa vypláca odo dňa prevodu do 31. decembra 2020 alebo sa vypočíta za toto obdobie a vyplatí jednorazovo.

3.   Každá fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva sa môže považovať za člena poľnohospodárskej domácnosti s výnimkou poľnohospodárskych pracovníkov. Ak sa právnická osoba alebo skupina právnických osôb považuje za člena poľnohospodárskej domácnosti, tento člen poľnohospodárskej domácnosti musí v čase žiadosti o podporu vykonávať v poľnohospodárskom podniku poľnohospodársku činnosť.

4.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) je podmienená predložením podnikateľského plánu. Realizácia podnikateľského plánu sa musí začať do deväť mesiacov od dátumu rozhodnutia o poskytnutí pomoci.

V prípade mladých poľnohospodárov poberajúcich podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu i) sa v podnikateľskom pláne uvádza, že mladý poľnohospodár musí do 18 mesiacov odo dňa začatia činnosti splniť požiadavky na aktívneho poľnohospodára podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

Členské štáty stanovia horné a dolné prahové hodnoty pre povolenie prístupu poľnohospodárskym podnikom k podpore podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a iii). Dolná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu i) je vyššia ako horná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu iii). Podpora sa obmedzuje na poľnohospodárske podniky, ktoré vyhovujú vymedzeniu mikropodnikov a malých podnikov.

5.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vypláca najmenej v dvoch splátkach počas obdobia najviac piatich rokov. Splátky môžu byť degresívne. Úhrada poslednej splátky podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) je podmienená správnou realizáciou podnikateľského plánu.

6.   Maximálna suma podpory podľa odseku 1 písm. a) sa stanovuje v prílohe II. Členské štáty pri vymedzovaní sumy podpory podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) zohľadňujú aj sociálno-ekonomickú situáciu v oblasti programu.

7.   Podpora podľa odseku 1 písm. c) sa rovná 120 % ročnej platby, ktorú je prijímateľ oprávnený dostať v rámci režimu pre malých poľnohospodárov.

8.   S cieľom zabezpečiť efektívne a účinné využívanie zdrojov EPFRV je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, ktorý ustanovuje minimálny obsah podnikateľských plánov a kritériá, ktoré majú členské štáty používať na stanovenie prahových hodnôt uvedených v odseku 4 tohto článku.

Článok 20

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje najmä na:

a)

návrh a aktualizáciu plánov rozvoja miest a obcí vo vidieckych oblastiach a ich základných služieb a plánov ochrany a riadenia týkajúcich sa lokalít sústavy Natura 2000 a iných oblastí s vysokou prírodnou hodnotou;

b)

investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie;

c)

širokopásmovú infraštruktúru vrátane jej budovania, zlepšovania a rozširovania, pasívnu širokopásmovú infraštruktúru a poskytovanie širokopásmového prístupu a riešení elektronickej verejnej správy;

d)

investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry;

e)

investície do rekreačnej infraštruktúry, turistických informácií a do turistickej infraštruktúry malých rozmerov na verejné využitie;

f)

štúdie a investície, ktoré súvisia s udržiavaním, obnovou a skvalitňovaním kultúrneho a prírodného dedičstva obcí, vidieckych krajinných oblastí a lokalít s vysokou prírodnou hodnotou vrátane súvisiacich sociálno-ekonomických hľadísk, ako aj opatrení v oblasti environmentálnej osvety;

g)

investície zamerané na premiestnenie činností a konverziu budov alebo iných zariadení umiestnených vo vnútri alebo v blízkosti vidieckych sídel s cieľom zvýšiť kvalitu života alebo environmentálnu výkonnosť takéhoto sídla.

2.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa týka iba infraštruktúry malých rozmerov tak, ako ju každý členský štát vymedzí vo svojom programe. V programoch rozvoja vidieka sa však môžu stanoviť osobitné odchýlky od tohto pravidla pre investície do širokopásmového pripojenia a energie z obnoviteľných zdrojov. V tomto prípade sa stanovia jasné kritériá na zabezpečenie komplementárnosti s podporou v rámci iných nástrojov Únie.

3.   Investície podľa odseku 1 sú oprávnené na podporu, ak sa príslušné operácie vykonávajú v súlade s plánmi rozvoja miest a obcí vo vidieckych oblastiach a ich základných služieb, ak takéto plány existujú, a sú konzistentné s akoukoľvek príslušnou stratégiou miestneho rozvoja.

Článok 21

Investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

a)

zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí;

b)

vytváranie agrolesníckych systémov;

c)

prevenciu a odstraňovanie škôd v lesoch spôsobených lesnými požiarmi, prírodnými pohromami a katastrofami vrátane napadnutia škodcami, prepuknutia chorôb a hrozieb súvisiacich s klímou;

d)

investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov, ako aj ich potenciálu zmiernenia zmeny klímy;

e)

investície do lesníckych technológií a spracovania, do mobilizácie lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh.

2.   Obmedzenia vlastníctva lesov ustanovené v článkoch 22 až 26 sa nevzťahujú na tropické ani subtropické lesy a zalesnené oblasti na území Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov, menších ostrovov v Egejskom mori v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2019/93 (23) a francúzskych zámorských departmánov.

V prípade podnikov presahujúcich určitú veľkosť, ktorú členské štáty určia v programe, je podpora podmienená predložením relevantných informácií z plánu obhospodarovania lesov alebo ekvivalentného nástroja v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov vymedzeným v rámci ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe v roku 1993.

Článok 22

Zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí

1.   Podpora podľa článku 21 ods. 1 písm. a) sa poskytuje verejným a súkromným správcom pôdy a ich združeniam a pokrýva náklady na zriadenie a ročnú prémiu na hektár na krytie straty príjmu z poľnohospodárskej činnosti a nákladov na údržbu vrátane skorého a neskorého čistenia počas maximálneho obdobia dvanástich rokov. V prípade pôdy vo vlastníctve štátu sa podpora môže poskytovať len vtedy, ak orgán, ktorý takúto pôdu obhospodaruje, je súkromným orgánom alebo obcou.

Podpora na zalesňovanie pôdy, ktorá je vo vlastníctve verejných orgánov, alebo na rýchlo rastúce stromy pokrýva iba náklady na zriadenie.

2.   Oprávnená je poľnohospodárska aj nepoľnohospodárska pôda. Vysadené druhy sa prispôsobujú environmentálnym a klimatickým podmienkam oblasti a spĺňajú minimálne environmentálne požiadavky. Podpora sa neposkytuje na výsadbu stromov s krátkodobým striedaním mladiny, vianočných stromčekov alebo rýchlo rastúcich stromov na výrobu energie. V oblastiach, kde je zalesňovanie sťažené zlými pôdnoklimatickými podmienkami sa môže poskytnúť podpora na výsadbu iných viacročných druhov drevín, napríklad krovín alebo kríkov, ktorým miestne podmienky vyhovujú.

3.   S cieľom zabezpečiť, aby bolo zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy v súlade s cieľmi politiky v oblasti životného prostredia, je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, pokiaľ ide o vymedzenie minimálnych environmentálnych požiadaviek uvedených v odseku 2 tohto článku.

Článok 23

Vytváranie agrolesníckych systémov

1.   Podpora podľa článku 21 ods. 1 písm. b) sa poskytuje súkromným správcom pôdy, obciam a ich združeniam a pokrýva náklady na zriadenie a ročnú prémiu na hektár na krytie nákladov na údržbu maximálne päť rokov.

2.   Na účely tohto článku „agrolesnícke systémy“ sú systémy využívania pôdy, v rámci ktorých sa na tej istej pôde spája pestovanie stromov a poľnohospodárstvo. Minimálny a maximálny počet stromov na hektár určia členské štáty so zreteľom na miestne pôdnoklimatické a environmentálne podmienky, lesné druhy a potrebu zabezpečiť udržateľné poľnohospodárske využívanie pôdy.

3.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory stanovenú v prílohe II.

Článok 24

Prevencia poškodzovania lesov lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a obnova poškodených lesov

1.   Podpora podľa článku 21 ods. 1 písm. c) sa poskytuje súkromným a verejným správcom lesov a iným subjektom súkromného práva a verejným subjektom a ich združeniam na krytie nákladov na:

a)

vytvorenie ochrannej infraštruktúry. V prípade protipožiarneho pásu môže podpora zahŕňať aj príspevok na náklady na údržbu. Podpora sa neposkytuje na činnosti súvisiace s poľnohospodárstvom v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú agro-environmentálne záväzky;

b)

miestne preventívne činnosti malých rozmerov proti požiaru alebo iným prírodným nebezpečenstvám vrátane využitia pastevných zvierat;

c)

vytvorenie a zlepšenie zariadení na monitorovanie lesných požiarov, škodcov a chorôb a komunikačného vybavenia a

d)

obnovu lesného potenciálu poškodeného požiarmi a inými prírodnými katastrofami vrátane škodcov, chorôb a katastrofických udalostí a javov súvisiacich so zmenou klímy.

2.   V prípade preventívnych opatrení týkajúcich sa škodcov a chorôb musí byť riziko výskytu príslušnej katastrofy podporené vedeckými dôkazmi a uznané verejnými vedeckými organizáciami. V prípade potreby sa v programe musí uviesť zoznam druhov organizmov, ktoré poškodzujú rastliny a môžu spôsobiť katastrofu.

Oprávnené operácie sú konzistentné s plánom ochrany lesov vytvoreným členskými štátmi. V prípade podnikov presahujúcich určitú veľkosť, ktorú členské štáty určia v programe, je podpora podmienená predložením relevantných informácií z plánu obhospodarovania lesov alebo ekvivalentného nástroja v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov vymedzeným na ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe v roku 1993 s podrobným opisom cieľov prevencie.

Lesné oblasti klasifikované ako oblasti so stredným až vysokým rizikom lesných požiarov podľa plánu ochrany lesov vytvoreného členskými štátmi sú oprávnené na podporu týkajúcu sa prevencie lesných požiarov.

3.   Podpora podľa odseku 1 písm. d) podlieha oficiálnemu uznaniu príslušnými verejnými orgánmi členských štátov, že sa vyskytla prírodná katastrofa a že táto katastrofa alebo opatrenia prijaté v súlade so smernicou 2000/29/ES s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov spôsobili zničenie najmenej 20 % príslušného lesného potenciálu.

4.   V rámci tohto opatrenia sa neposkytuje žiadna podpora za stratu príjmu v dôsledku prírodnej katastrofy.

Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie alebo so systémami súkromného poistenia.

Článok 25

Investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov

1.   Podpora podľa článku 21 ods. 1 písm. d) sa poskytuje fyzickým osobám, súkromným a verejným správcom lesov a iným subjektom súkromného práva a verejným subjektom a ich združeniam.

2.   Investície sa zameriavajú na splnenie záväzkov prijatých na environmentálne účely, na poskytovanie ekosystémových služieb a/alebo na zvýšenie spoločenskej hodnoty lesa a zalesnenej pôdy v príslušnej oblasti alebo na zlepšenie potenciálu ekosystémov zmierňovať zmenu klímy bez toho, aby sa vylučovali ekonomické výhody z dlhodobého hľadiska.

Článok 26

Investície do lesníckych technológií a spracovania, do mobilizácie lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh

1.   Podpora podľa článku 21 ods. 1 písm. e) sa poskytuje súkromným správcom lesov, obciam a ich združeniam a MSP na investície zvyšujúce lesohospodársky potenciál alebo na investície súvisiace so spracovaním a mobilizáciou lesníckych výrobkov, ktoré takýmto spôsobom získavajú pridanú hodnotu, a ich uvádzaním na trh. Na území Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov, menších ostrovov v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93 a francúzskych zámorských departementov sa podpora môže poskytnúť aj podnikom, ktoré nie sú MSP.

2.   Investície týkajúce sa zlepšenia ekonomickej hodnoty lesov sú odôvodnené z hľadiska očakávaných zlepšení lesa jedného alebo viacerých podnikov a môžu zahŕňať investície do strojného zariadenia na ťažbu a do postupov ťažby, ktoré sú šetrné voči pôde a zdrojom.

3.   Investície, ktoré súvisia s využívaním dreva ako suroviny alebo zdroja energie, sú obmedzené na všetky pracovné operácie pred priemyselným spracovaním.

4.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory stanovenú v prílohe II.

Článok 27

Zakladanie skupín a organizácií výrobcov

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje s cieľom uľahčiť zakladanie skupín a organizácií výrobcov v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na účely:

a)

prispôsobenia produkcie a objemu produkcie výrobcov, ktorí sú členmi takýchto skupín alebo organizácií, trhovým požiadavkám;

b)

spoločného umiestňovania tovaru na trh vrátane prípravy na predaj, centralizácie predaja a dodávok pre veľkoodberateľov;

c)

vytvorenia spoločných pravidiel pre informácie o produkcii, najmä o zbere úrody/ťažbe a dostupnosti a

d)

iných činností, ktoré môžu vykonávať skupiny a organizácie výrobcov, ako napríklad rozvoj obchodných a marketingových zručností a organizácia a uľahčovanie inovačných procesov.

2.   Podpora sa poskytuje skupinám a organizáciám výrobcov, ktoré úradne uznal príslušný orgán členského štátu na základe podnikateľského plánu. Obmedzuje sa na skupiny a organizácie výrobcov, ktoré vyhovujú vymedzeniu MSP.

Členské štáty overia, či ciele podnikateľského plánu boli splnené do piatich rokov od uznania skupiny alebo organizácie výrobcov.

3.   Podpora sa vypláca na základe podnikateľského plánu ako paušálna pomoc v ročných splátkach počas najviac piatich rokov odo dňa, keď bola skupina alebo organizácia výrobcov uznaná a je degresívna. Vypočíta sa na základe ročnej produkcie, ktorú skupina alebo organizácia uviedla na trh. Členské štáty poslednú splátku uhradia, až keď overia, že sa podnikateľský plán správne realizoval.

V prvom roku môžu členské štáty vyplácať podporu skupine alebo organizácii výrobcov vypočítanú na základe priemernej ročnej hodnoty produkcie uvedenej na trh jej členmi za tri roky predtým, ako vstúpili do skupiny alebo organizácie. V prípade skupín a organizácií výrobcov v lesohospodárskom sektore sa podpora vypočíta na základe priemernej produkcie členov skupiny alebo organizácie uvedenej na trh za posledných päť rokov pred uznaním, s výnimkou najvyššej a najnižšej hodnoty.

4.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru a sumu stanovenú v prílohe II.

5.   Členské štáty môžu naďalej poskytovať podporu na zakladanie skupín výrobcov aj potom, ako boli uznané za organizácie výrobcov na základe podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 (24).

Článok 28

Agroenvironmentálno-klimatické opatrenie

1.   Členské štáty poskytujú v rámci tohto opatrenia podporu na celom svojom území v súlade so svojimi národnými, regionálnymi alebo miestnymi osobitnými potrebami a prioritami. Cieľom tohto opatrenia je zachovanie poľnohospodárskych postupov, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie a klímu, a presadzovanie potrebných zmien týchto poľnohospodárskych postupov. Jeho začlenenie do programov rozvoja vidieka je povinné na národnej a/alebo regionálnej úrovni.

2.   Agroenvironmentálno-klimatické platby sa poskytujú poľnohospodárom, skupinám poľnohospodárov alebo skupinám poľnohospodárov a iných pôdohospodárov, ktorí sa dobrovoľne zaviažu vykonávať operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých agroenvironmentálnych-klimatických záväzkov, ktoré vymedzia členské štáty na poľnohospodárskej pôde, pričom táto poľnohospodárska pôda zahŕňa poľnohospodársku plochu vymedzenú v článku 2 tohto nariadenia, ale neobmedzuje sa na ňu. Na účely dosiahnutia environmentálnych cieľov sa v riadne odôvodnených prípadoch môžu agroenvironmentálno-klimatické platby poskytnúť iným pôdohospodárom alebo skupinám iných pôdohospodárov.

3.   Agroenvironmentálno-klimatické platby sa vzťahujú iba na tie záväzky, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem ustanovených podľa kapitoly I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, príslušných kritérií a minimálnych činností stanovených podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodov ii) a iii) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a príslušných minimálnych požiadaviek pre používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín a iných príslušných povinných požiadaviek stanovených vnútroštátnym právom. Všetky takéto povinné požiadavky sa určia v programe.

4.   Členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby sa osobám, ktorá sa zaviažu vykonať operácie v rámci tohto opatrenia, poskytli znalosti a informácie potrebné na ich vykonanie. Môžu tak konať okrem iného prostredníctvom odborného poradenstva súvisiaceho so záväzkami, a/alebo môžu podmieniť podporu v rámci tohto opatrenia získaním príslušného odborného vzdelania.

5.   Záväzky v rámci tohto opatrenia sa prijímajú na obdobie piatich až siedmich rokov. V prípade potreby však s cieľom dosiahnuť alebo udržať žiadané environmentálne výhody môžu členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť dlhšie obdobie pre osobitné druhy záväzkov aj tak, že stanovia ich ročné predĺženie po uplynutí počiatočného obdobia. V prípade nových záväzkov, ktoré priamo nadväzujú na záväzky vykonané počas počiatočného obdobia, môžu členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť kratšie obdobie.

6.   Platby sa poskytujú ročne a prijímateľom čiastočne alebo v plnej výške kompenzujú ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatých záväzkov. V prípade potreby môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za agroenvironmentálno-klimatické záväzky. Ak záväzky prijímajú skupiny poľnohospodárov alebo skupiny poľnohospodárov a iných pôdohospodárov, je maximálna úroveň 30 %.

Pri výpočte platieb uvedených v prvom pododseku členské štáty odpočítajú sumu potrebnú na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

V riadne odôvodnených prípadoch sa na operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia môže podpora udeliť vo forme paušálnej alebo jednorazovej platby na jednotku za záväzky vzdať sa obchodného využitia daných plôch, vypočítaná na základe vzniknutých ďalších nákladov a straty príjmu.

7.   Ak je to potrebné na účely zabezpečenia účinného uplatňovania opatrenia, môžu členské štáty na výber prijímateľov použiť postup uvedený v článku 49 ods. 3.

8.   Podpora sa obmedzuje na maximálne sumy stanovené v prílohe II.

V rámci tohto opatrenia sa neposkytuje žiadna podpora za záväzky, na ktoré sa vzťahuje opatrenie ekologického poľnohospodárstva.

9.   V prípade operácií, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia podľa odsekov 1 až 8, sa môže podpora poskytnúť na účely zachovania, udržateľného využívania a rozvoja genetických zdrojov v poľnohospodárstve. Takéto záväzky môžu plniť prijímatelia, ktorí nie sú uvedení v odseku 2.

10.   S cieľom zabezpečiť, aby sa agro-environmentálne záväzky vymedzili v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

podmienok uplatniteľných na záväzky rozšíriť chov hospodárskych zvierat;

b)

podmienok uplatniteľných na záväzky chovať miestne plemená, ktorých chov je ohrozený, alebo zachovať genetické zdroje rastlín, ktorým hrozí genetická erózia; a

c)

vymedzenia oprávnených operácií podľa odseku 9.

11.   V záujme zabezpečenia vylúčenia dvojitého financovania, ako sa uvádza v odseku 6 druhom pododseku, sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, ktorými stanoví metódu výpočtu, ktorá sa má použiť, a to aj v prípade rovnocenných opatrení podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

Článok 29

Ekologické poľnohospodárstvo

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje na hektár poľnohospodárskej plochy poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárov, ktorí sa dobrovoľne zaviažu prejsť na postupy a metódy ekologického poľnohospodárstva alebo ich naďalej dodržiavať tak, ako sa vymedzuje v nariadení (ES) č. 834/2007, a ktorí sú aktívnymi poľnohospodármi v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

2.   Podpora sa udeľuje len na záväzky, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem stanovených podľa kapitoly I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, príslušných kritérií a minimálnych činností stanovených podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodov ii) a iii) nariadenia (EÚ) č. PD/2013, príslušných minimálnych požiadaviek pre používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín a iných príslušných povinných požiadaviek stanovených vnútroštátnym právom. Všetky takéto požiadavky sa určia v programe.

3.   Záväzky v rámci tohto opatrenia sa prijímajú na obdobie piatich až siedmich rokov. Ak sa poskytuje podpora na prechod na ekologické poľnohospodárstvo, môžu členské štáty určiť kratšie počiatočné obdobie zodpovedajúce dobe prechodu. Ak sa poskytuje podpora na zachovanie ekologického poľnohospodárstva, môžu členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka stanoviť ročné predĺženie po uplynutí počiatočného obdobia. V prípade nových záväzkov týkajúcich sa zachovania, ktoré priamo nadväzujú na záväzky vykonané počas počiatočného obdobia, môžu členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť kratšie obdobie.

4.   Platby sa poskytujú ročne a prijímateľom čiastočne alebo v plnej výške kompenzujú ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatých záväzkov. V prípade potreby môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za záväzky. Ak záväzky prijímajú skupiny poľnohospodárov, maximálna úroveň je 30 %.

Pri výpočte platieb uvedených v prvom pododseku členské štáty odpočítajú sumu potrebnú na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

5.   Podpora sa obmedzuje na maximálne sumy stanovené v prílohe II.

6.   V záujme zabezpečenia vylúčenia dvojitého financovania, ako sa uvádza v odseku 4 druhom pododseku, sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, ktorými stanoví metódu výpočtu, ktorá sa má použiť.

Článok 30

Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje prijímateľom ročne na hektár poľnohospodárskej plochy alebo hektár lesa na kompenzáciu ich ďalších nákladov a straty príjmu v dôsledku znevýhodnenia v príslušných oblastiach, v súvislosti s vykonávaním smernice 92/43/EHS a smernice 2009/147/ES a rámcovej smernice o vode.

Pri výpočte podpory v rámci tohto opatrenia členské štáty odpočítajú sumu potrebnú na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

2.   Podpora sa poskytuje poľnohospodárom a súkromným správcom lesov a združeniam súkromných správcov lesov. V riadne odôvodnených prípadoch sa môže poskytnúť aj iným pôdohospodárom.

3.   Podpora pre poľnohospodárov spojená so smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES sa poskytuje iba v súvislosti so znevýhodnením v dôsledku požiadaviek, ktoré presahujú rámec dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu podľa článku 94 a prílohy II k nariadeniu Rady (EÚ) č. 1306/2013, príslušných kritérií a minimálnych činností stanovených podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodov ii) a iii) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

4.   Podpora pre poľnohospodárov spojená s rámcovou smernicou o vode sa poskytuje iba v súvislosti s osobitnými požiadavkami, ktoré:

a)

sa zaviedli rámcovou smernicou o vode, sú v súlade s programami opatrení stanovenými v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia na účel dosiahnutia environmentálnych cieľov uvedenej smernice a idú nad rámec opatrení, ktoré sa vyžadujú na plnenie práva Únie v oblasti ochrany vôd;

b)

presahujú rámec povinných požiadaviek na hospodárenie a požiadaviek týkajúcich sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu ustanovených v kapitole I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, príslušných kritérií a minimálnych činností stanovených podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodov ii) a iii) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

c)

presahujú rámec úrovne ochrany podľa práva Únie, ktoré existovali v čase prijatia rámcovej smernice o vode, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 9 uvedenej smernice, a

d)

vyžadujú si významné zmeny, pokiaľ ide o druh využitia pôdy a/alebo významné obmedzenia poľnohospodárskej činnosti, ktoré vedú k výraznej strate príjmu.

5.   Požiadavky uvedené v odsekoch 3 a 4 sa určia v programe.

6.   Na platby sú oprávnené tieto oblasti:

a)

poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000 určené podľa smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES;

b)

iné vymedzené chránené krajinné oblasti s environmentálnymi obmedzeniami uplatniteľnými na poľnohospodárstvo alebo lesy, ktoré prispievajú k vykonávaniu článku 10 smernice 92/43/EHS pod podmienkou, že tieto oblasti v rámci jedného programu rozvoja vidieka nepresiahnu 5 % určených území sústavy Natura 2000, na ktoré sa vzťahuje jeho územná pôsobnosť;

c)

poľnohospodárske oblasti zahrnuté do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa rámcovej smernice o vode.

7.   Podpora sa obmedzuje na maximálne sumy stanovené v prílohe II.

8.   V záujme zabezpečenia vylúčenia dvojitého financovania, ako sa uvádza v odseku 1 druhom pododseku, sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, ktorými stanoví metódu výpočtu, ktorá sa má použiť.

Článok 31

Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

1.   Platby pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami sa poskytujú ročne na hektár poľnohospodárskej plochy poľnohospodárom na kompenzáciu všetkých alebo časti ďalších nákladov a straty príjmu súvisiacich s obmedzeniami poľnohospodárskej výroby v príslušnej oblasti.

Ďalšie náklady a strata príjmu sa vypočítajú v porovnaní s oblasťami, ktoré nie sú postihnuté prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, pričom sa zohľadnia platby podľa hlavy III kapitoly 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

Pri výpočte dodatočných nákladov a ušlých príjmov môžu členské štáty v riadne odôvodnených prípadoch robiť rozdiely v úrovni platieb s ohľadom na:

vážnosť zisteného trvalého obmedzenia ovplyvňujúceho poľnohospodárske činnosti,

poľnohospodársky systém.

2.   Platby sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu vykonávať svoju poľnohospodársku činnosť v oblastiach určených podľa článku 32 a ktorí sú aktívnymi poľnohospodármi v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

3.   Platby sa stanovia medzi minimálnou a maximálnou sumou stanovenou v prílohe I. Tieto platby sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch zvýšiť, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti, ktoré sa zdôvodnia v programoch rozvoja vidieka.

4.   Členské štáty stanovia znižovanie platieb po presiahnutí prahovej úrovne plochy na poľnohospodársky podnik, ktorá sa vymedzí v programe, s výnimkou toho, ak sa poskytnutie podpory vzťahuje iba na minimálnu platbu na hektár za rok stanovenú v prílohe II.

V prípade právnickej osoby alebo skupiny fyzických a právnických osôb môžu členské štáty uplatniť degresívnosť platieb na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín pod podmienkou, že:

a)

sa podľa vnútroštátneho práva jednotlivým členom priznávajú práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúceho podniku, najmä pokiaľ ide o ich hospodárske, sociálne a daňové postavenie, a

b)

títo jednotliví členovia prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

5.   Okrem platieb ustanovených v odseku 2 môžu členské štáty poskytnúť platby v rámci tohto opatrenia od roku 2014 do roku 2020 prijímateľom v oblastiach, ktoré boli oprávnené podľa článku 36 písm. a) bodu ii) nariadenia (ES) č. 1698/2005 počas programového obdobia 2007 – 2013. V prípade prijímateľov v oblastiach, ktoré podľa nového vymedzenia uvedeného v článku 32 ods. 3 už nie sú oprávnené, sú tieto platby degresívne počas obdobia najviac štyroch rokov. Uvedené obdobie začína dňom ukončenia vymedzovania v súlade s článkom 32 ods. 3 a najneskôr v roku 2018. Tieto platby začínajú na úrovni maximálne 80 % priemernej platby stanovenej v programe na programové obdobie 2007 – 2013 v súlade s článkom 36 písm. a) bodom ii) nariadenia (ES) č. 1698/2005, a skončia najneskôr v roku 2020, keď platby nebudú predstavovať viac ako 20 %. Keď uplatňovanie výsledkov degresívnosti dosiahne úroveň platby 25 EUR, členský štát môže naďalej vyplácať platby na tejto úrovni až do konca obdobia postupného ukončenia.

Po dokončení vymedzenia prijímatelia v oblastiach, ktoré sú naďalej oprávnené, dostávajú v rámci tohto opatrenia platby v plnej výške.

Článok 32

Určenie oblastí s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami

1.   Členské štáty na základe odsekov 2, 3 a 4 určia oblasti oprávnené na platby stanovené v článku 31 v rámci týchto kategórií:

a)

horské oblasti;

b)

iné oblasti ako horské oblasti, ktoré čelia významným prírodným obmedzeniam, a

c)

iné oblasti postihnuté osobitnými obmedzeniami.

2.   Horské oblasti sú oprávnené na platby podľa článku 31, ak sa vyznačujú značne obmedzenými možnosťami využitia pôdy a výrazne zvýšenými výrobnými nákladmi z dôvodu:

a)

veľmi zložitých klimatických podmienok súvisiacich s nadmorskou výškou, pre ktoré sa podstatne skracuje vegetačné obdobie;

b)

toho, že sa v nižšej nadmorskej výške na väčšej časti príslušného územia nachádzajú svahy, ktoré sú príliš strmé na využívanie strojov alebo ktoré si vyžadujú používanie veľmi nákladných zvláštnych zariadení, alebo v dôsledku kombinácie týchto dvoch faktorov, ak znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z každého tohto faktora zvlášť, sú síce menej závažné, ale kombinácia oboch spôsobuje rovnaké znevýhodnenie.

Oblasti severne od 62. rovnobežky a niektoré priľahlé oblasti sa považujú za horské oblasti.

3.   Iné oblasti ako horské oblasti sú oprávnené na platby podľa článku 31, ak čelia významným prírodným obmedzeniam a ak najmenej 60 % poľnohospodárskej plochy spĺňa aspoň jedno z kritérií uvedených v prílohe III na uvedenej prahovej úrovni.

Dodržiavanie týchto podmienok sa zabezpečuje na úrovni miestnych administratívnych jednotiek (úroveň „LAU 2“) alebo na úrovni jasne vymedzenej miestnej jednotky, ktorá pokrýva jedinú jasnú a súvislú zemepisnú oblasť s vymedzenou hospodárskou a administratívnou identitou.

Pri vymedzovaní oblastí, na ktoré sa vzťahuje tento odsek, vykonajú členské štáty upresnenie na základe objektívnych kritérií s cieľom vylúčiť oblasti, v ktorých boli doložené významné prírodné obmedzenia uvedené v prvom pododseku, ale už sa prekonali pomocou investícií alebo ekonomickou činnosťou, alebo dôkazom normálnej úrodnosti pôdy, alebo v ktorých výrobné metódy alebo systémy poľnohospodárstva vyrovnajú straty príjmu alebo ďalšie náklady uvedené v článku 31 ods. 1.

4.   Iné oblasti ako oblasti uvedené v odsekoch 2 a 3 sú oprávnené na platby podľa článku 31, ak sú postihnuté osobitnými obmedzeniami a ak je nevyhnutné, aby sa v týchto oblastiach pokračovalo v územnom plánovaní s cieľom zachovať alebo zlepšiť životné prostredie, zachovať vidiek, potenciál oblasti z hľadiska cestovného ruchu alebo s chrániť pobrežné pásmo.

Oblasti s osobitnými obmedzeniami zahŕňajú poľnohospodárske oblasti, v rámci ktorých sú prírodné podmienky výroby podobné, a celková rozloha ktorých nepresahuje 10 % oblasti príslušného členského štátu.

Okrem toho môžu byť oblasti oprávnené na platby podľa tohto odseku, ak:

aspoň 60 % poľnohospodárskej plochy spĺňa aspoň dve z kritérií uvedených v prílohe III, každé v medziach najviac 20 % stanovenej prahovej hodnoty, alebo

aspoň 60 % poľnohospodárskej plochy pozostáva z oblastí, ktoré spĺňajú aspoň jedno z kritérií uvedených v prílohe III na stanovenej prahovej hodnote, a oblastí, ktoré spĺňajú aspoň dve z kritérií uvedených v prílohe III, každé v medziach najviac 20 % stanovenej prahovej hodnoty.

Dodržiavanie uvedených podmienok sa zabezpečuje na úrovni LAU 2 alebo na úrovni jasne vymedzenej miestnej jednotky, ktorá pokrýva jasnú jedinú zemepisnú oblasť s vymedzenou hospodárskou a administratívnou identitou. Pri vymedzovaní oblastí, ktorých sa týka tento odsek, členské štáty vykonajú upresnenie opísané v článku 32 ods. 3. Oblasti, ktoré sa považujú za oprávnené podľa tohto pododseku, sa zohľadňujú na účely výpočtu 10 % obmedzenia uvedeného v druhom pododseku.

Odchylne od uvedeného sa prvý pododsek neuplatňuje na členské štáty, ktorých celé územie sa považovalo za oblasť čeliacu osobitným znevýhodneniam podľa nariadení (ES) č. 1698/2005 a (ES) č. 1257/1999.

5.   Členské štáty k svojim programom rozvoja vidieka pripoja:

a)

existujúce alebo zmenené vymedzenie podľa odsekov 2 a 4;

b)

nové vymedzenie oblastí uvedených v odseku 3.

Článok 33

Dobré životné podmienky zvierat

1.   Platby na dobré životné podmienky zvierat v rámci tohto opatrenia sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí sa dobrovoľne zaviažu vykonávať operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých záväzkov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat a ktorí sú aktívnymi poľnohospodármi v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

2.   Platby na dobré životné podmienky zvierat sa vzťahujú iba na tie záväzky, ktoré presahujú príslušné povinné normy stanovené podľa hlavy VI kapitoly I nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a iných príslušných povinných požiadaviek. Tieto príslušné požiadavky sa určia v programe.

Uvedené záväzky sa prijímajú na obdobie jedného roka až siedmich rokov s možnosťou predĺženia.

3.   Platby sa poskytujú ročne a poľnohospodárom čiastočne alebo v plnej výške kompenzujú ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatého záväzku. V prípade potreby môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za záväzky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat.

Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu stanovenú v prílohe II.

4.   S cieľom zabezpečiť, aby boli záväzky v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v súlade s celkovou politikou Únie v tejto oblasti, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, pokiaľ ide o vymedzenie oblastí, v ktorých majú záväzky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat zabezpečiť vyššie normy výrobných postupov.

Článok 34

Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje na hektár lesa verejným a súkromným správcom lesov a iným subjektom súkromného práva a verejným subjektom a ich združeniam, ktorí sa dobrovoľne zaviažu vykonávať operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých lesnícko-environmentálnych a klimatických záväzkov. V prípade lesov vo vlastníctve štátu sa podpora môže poskytovať len vtedy, ak orgán, ktorý takýto les obhospodaruje, je súkromným orgánom alebo obcou.

V prípade lesohospodárskych podnikov, ktoré presahujú určitú prahovú hodnotu, ktorú členské štáty určia vo svojich programoch rozvoja vidieka, je podpora podľa odseku 1 podmienená predložením relevantných informácií z plánu obhospodarovania lesov alebo rovnocenného nástroja v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov, ako sa vymedzilo na ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe v roku 1993.

2.   Platby kryjú iba na tie záväzky, ktoré presahujú príslušné povinné požiadavky stanovené vnútroštátnym zákonom o lesnom hospodárstve alebo inými príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Všetky takéto požiadavky sa určia v programe.

Záväzky sa prijmú na obdobie piatich až siedmich rokov. V prípade potreby a v riadne odôvodnených prípadoch však členské štáty môžu vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť dlhšie obdobie pre osobitné druhy záväzkov.

3.   Platby čiastočne alebo v plnej výške prijímateľom kompenzujú ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatých záväzkov. V prípade potreby môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za lesnícko-environmentálne záväzky. Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu stanovenú v prílohe II.

V riadne odôvodnených prípadoch sa na operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia môže podpora udeliť vo forme paušálnej alebo jednorazovej platby na jednotku za záväzky vzdať sa obchodného využitia stromov a lesov, vypočítaná na základe vzniknutých ďalších nákladov a straty príjmu.

4.   V prípade operácií, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1, 2 a 3, sa môže podpora poskytnúť verejným a súkromným subjektom na účely ochrany a podpory lesných genetických zdrojov.

5.   S cieľom zabezpečiť účinné využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, pokiaľ ide o druhy operácií oprávnené na podporu podľa odseku 4 tohto článku.

Článok 35

Spolupráca

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje s cieľom podporovať formy spolupráce, ktoré zahŕňajú najmenej dva subjekty, a najmä:

a)

prístupy spolupráce medzi rôznymi subjektmi v poľnohospodárskom odvetví, odvetví lesného hospodárstva a v potravinovom reťazci Únie a medzi inými subjektmi, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov a priorít politiky rozvoja vidieka vrátane skupín výrobcov, družstiev a medziodvetvových organizácií;

b)

vytváranie klastrov a sietí;

c)

zriaďovanie a prevádzku operačných skupín EIP zameraného na produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva uvedených v článku 56.

2.   Spolupráca podľa odseku 1 sa týka najmä:

a)

pilotných projektov;

b)

vývoja nových výrobkov, postupov, procesov a technológií v sektoroch poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva;

c)

spolupráce medzi malými hospodárskymi subjektmi pri organizácii spoločných pracovných procesov, spoločnom využívaní zariadení a zdrojov a pri rozvoji služieb v oblasti cestovného ruchu, ktoré súvisia s vidieckym cestovným ruchom, a/alebo ich uvádzania na trh;

d)

horizontálnej a vertikálnej spolupráce medzi subjektami dodávateľského reťazca pri zriaďovaní a rozvoji krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov;

e)

propagačných činností v miestnom kontexte v súvislosti s rozvojom krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov;

f)

spoločnej činnosti realizovanej v záujme zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu;

g)

spoločných prístupov k environmentálnym projektom a súčasných environmentálnym postupom vrátane efektívneho vodného hospodárstva, využívania energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany poľnohospodárskych krajinných oblastí;

h)

horizontálnej a vertikálnej spolupráce medzi subjektmi dodávateľského reťazca v rámci udržateľnej produkcie biomasy na použitie v oblasti potravinárstva, výroby energie a priemyselných procesov;

i)

vykonávania iných stratégií miestneho rozvoja, ako sú stratégie vymedzené v článku 2 ods. 19 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, zameraných na jednu alebo viac priorít Únie pre rozvoj vidieka, a to najmä prostredníctvom iných skupín verejných a súkromných partnerov, ako sú vymedzené v článku 32 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

j)

vypracúvania plánov obhospodarovania lesov alebo rovnocenných nástrojov;

k)

diverzifikácie poľnohospodárskych činností smerom k činnostiam súvisiacim so zdravotnou starostlivosťou, sociálnou integráciou, poľnohospodárstvom podporovaným komunitou a so vzdelávaním o životnom prostredí a výžive.

3.   Podpora podľa odseku 1 písm. b) sa poskytuje iba novosformovaným klastrom a sieťam a tým, ktoré začínajú činnosť, ktorá je pre ne nová.

Podpora na operácie podľa odseku 2 písm. a) a b) sa môže poskytnúť aj individuálnym subjektom, ak je takáto možnosť stanovená v programe rozvoja vidieka.

4.   Výsledky pilotných projektov podľa odseku 2 písm. a) a operácií podľa odseku 2 písm. b) vykonávaných jednotlivými aktérmi v súlade s odsekom 3 sa šíria.

5.   Na podporu v rámci tohto opatrenia sú oprávnené tieto náklady spojené s formami spolupráce uvedenými v odseku 1:

a)

náklady na štúdie o príslušnej oblasti, realizačné štúdie a vypracovanie podnikateľského plánu, plánu obhospodarovania lesov alebo rovnocenného nástroja, alebo inej stratégie miestneho rozvoja, ako sa uvádza v článku 33 nariadenia EÚ č. 1303/2013;

b)

náklady na oživenie príslušnej oblasti s cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť kolektívneho územného projektu alebo projektu, ktorý zrealizuje operačná skupina EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, ako sa uvádza v článku 56. V prípade klastrov sa oživenie môže týkať aj organizácie odbornej prípravy, vytvárania sietí medzi členmi a náboru nových členov;

c)

prevádzkové náklady na spoluprácu;

d)

priame náklady na konkrétne projekty spojené s vykonávaním podnikateľského plánu, plánu v oblasti životného prostredia, plánu obhospodarovania lesov alebo rovnocenného nástroja a inej stratégie miestneho rozvoja, ako sa uvádza v článku 33 nariadenia EÚ č. 1303/2013, alebo priame náklady na iné činnosti zamerané na inovácie vrátane testovania;

e)

náklady na propagačné činnosti.

6.   Ak sa realizuje podnikateľský plán alebo plán v oblasti životného prostredia alebo plán obhospodarovania lesov alebo rovnocenný nástroj, alebo stratégia rozvoja, členské štáty môžu poskytnúť pomoc buď ako celkovú sumu, ktorá zahŕňa náklady na spoluprácu a náklady na vykonávané projekty, alebo ktorá zahŕňa iba náklady na spoluprácu, a na realizáciu projektov môžu využiť finančné prostriedky z iných opatrení alebo iných fondov Únie.

Keď sa pomoc vypláca ako celková suma a vykonávaný projekt je projektom typu, na ktorý sa vzťahuje iné opatrenie tohto nariadenia, uplatní sa príslušná maximálna výška alebo miera pomoci.

7.   Na podporu je oprávnená aj spolupráca medzi subjektami, ktoré sa nachádzajú v rôznych regiónoch alebo členských štátoch.

8.   Podpora sa obmedzuje na maximálne obdobie siedmich rokov s výnimkou kolektívnej environmentálnej činnosti v riadne odôvodnených prípadoch.

9.   Spolupráca v rámci tohto opatrenia sa môže kombinovať s projektmi podporovanými inými fondmi Únie ako EPFRV na tom istom území. Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie.

10.   S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, pokiaľ ide o ďalšie vymedzenie charakteristík pilotných projektov, klastrov, sietí, krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov, ktoré budú oprávnené na podporu, ako aj pokiaľ ide o podmienky poskytnutia pomoci na druhy operácií uvedené v odseku 2 tohto článku.

Článok 36

Riadenie rizík

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

a)

finančné príspevky na poistné za poistenie úrody, zvierat a rastlín proti hospodárskym stratám poľnohospodárov spôsobeným nepriaznivými poveternostnými udalosťami, chorobami zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami, alebo environmentálnou nehodou;

b)

finančné príspevky do vzájomných fondov na platbu finančných náhrad pre poľnohospodárov za hospodárske straty spôsobené nepriaznivými poveternostnými udalosťami, vypuknutím choroby zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami, alebo environmentálnou nehodou;

c)

nástroj stabilizácie príjmov v podobe finančných príspevkov do vzájomných fondov, ktorý poskytuje kompenzáciu poľnohospodárom za prudký pokles príjmov.

2.   Na účely tohto článku je poľnohospodár“ aktívny poľnohospodár v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

3.   Na účely odseku 1 písm. b) a c) je „vzájomný fond“ systém akreditovaný členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi pre združených poľnohospodárov s cieľom poistiť sa, pomocou ktorého sa týmto poľnohospodárom vyplácajú kompenzačné platby za hospodárske straty spôsobené nepriaznivými poveternostnými udalosťami, vypuknutím choroby zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami, environmentálnou nehodou alebo za prudký pokles príjmov.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie alebo so systémami súkromného poistenia.

5.   S cieľom zabezpečiť účinné využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV, je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, pokiaľ ide o minimálne a maximálne trvanie komerčných úverov v rámci vzájomných fondov uvedených v článku 38 ods. 3 písm. b) a článku 39 ods. 4.

Komisia do 31. decembra 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto článku.

Článok 37

Poistenie úrody, zvierat a rastlín

1.   Podpora podľa článku 36 ods. 1 písm. a) sa poskytuje iba na poistné zmluvy, ktorými sa poisťujú straty spôsobené nepriaznivou poveternostnou udalosťou, chorobou zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami, environmentálnou nehodou alebo opatrením prijatým v súlade so smernicou 2000/29/ES s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov, v dôsledku ktorého došlo k zničeniu viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju. Na výpočet ročnej produkcie poľnohospodára sa môžu použiť indexy. Požívaná metóda výpočtu umožňuje určenie skutočnej straty jednotlivého poľnohospodára v danom roku.

Zmeranie rozsahu spôsobenej straty možno prispôsobiť konkrétnym špecifikám každého druhu produktu s využitím:

a)

biologických indexov (množstvo strát na biomase) alebo ekvivalentných indexov strát na úrode, ktoré sa určia na úrovni poľnohospodárskeho podniku, miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni, alebo

b)

indexov počasia (vrátane množstva zrážok a teploty), ktoré sa určia na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni.

2.   Výskyt nepriaznivej poveternostnej udalosti alebo vypuknutie choroby zvierat alebo rastlín, zamorenie škodcami alebo environmentálnu nehodu musí ako také oficiálne uznať príslušný orgán daného členského štátu.

Členské štáty môžu podľa potreby vopred stanoviť kritériá, na základe ktorých sa určí, že došlo k oficiálnemu uznaniu.

3.   Pokiaľ ide o choroby zvierat, finančná náhrada podľa článku 36 ods. 1 písm. a) sa môže poskytnúť iba so zreteľom na choroby, ktoré sú uvedené na zozname vytvorenom Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat alebo zozname uvedenom v prílohe k rozhodnutiu 2009/470/ES.

4.   Platby poistného kompenzujú maximálne celkovú výšku nákladov na náhradu strát uvedených v článku 36 ods. 1 písm. a) a nevyžadujú si ani nešpecifikujú druh ani množstvo budúcej produkcie.

Členské štáty môžu obmedziť výšku poistného, ktoré je oprávnené na podporu, pomocou uplatnenia primeraných stropov.

5.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru stanovenú v prílohe II.

Článok 38

Vzájomné fondy pre nepriaznivé poveternostné udalosti, choroby zvierat a rastlín, zamorenie škodcami a environmentálne nehody

1.   Príslušný vzájomný fond je oprávnený na podporu, ak:

a)

je akreditovaný príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

b)

má transparentnú politiku platieb do fondu a výberov z neho;

c)

má jasné pravidlá pridelenia zodpovednosti za akékoľvek vzniknuté pohľadávky.

2.   Členské štáty stanovia pravidlá vytvárania a riadenia vzájomných fondov, najmä pravidlá poskytovania kompenzačných platieb a oprávnenosti poľnohospodárov v prípade krízy, ako aj pravidlá spravovania a monitorovania dodržiavania týchto pravidiel. Členské štáty zabezpečia, aby pravidlá fungovania fondov zahŕňali aj sankcie v prípade nedbanlivosti zo strany poľnohospodára.

Výskyt udalostí uvedených v článku 36 ods. 1 písm. b) musí ako taký oficiálne uznať príslušný orgán daného členského štátu.

3.   Finančné príspevky uvedené v článku 36 ods. 1 písm. b) sa môžu vzťahovať iba na:

a)

administratívne náklady na zriadenie vzájomného fondu rozložené degresívnym spôsobom najviac na tri roky;

b)

sumy vyplatené vzájomným fondom ako finančná kompenzácia poľnohospodárom. Finančný príspevok sa ďalej môže týkať úrokov z komerčných úverov, ktoré vzájomný fond čerpá na účel vyplatenia finančnej kompenzácie poľnohospodárom v prípade krízy.

Podpora podľa článku 36 ods. 1 písm. b) sa poskytuje iba na pokrytie strát spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, chorobou zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami alebo opatrením prijatým v súlade so smernicou 2000/29/ES s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov alebo environmentálnu nehodu, v dôsledku ktorých došlo k zničeniu viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju. Na výpočet ročnej produkcie poľnohospodára sa môžu použiť indexy. Požívaná metóda výpočtu umožňuje určenie skutočnej straty jednotlivého poľnohospodára v danom roku.

Do počiatočného základného kapitálu sa nesmie prispievať z verejných finančných prostriedkov.

4.   Pokiaľ ide o choroby zvierat, finančná náhrada podľa článku 36 ods. 1 písm. b) sa môže poskytnúť v súvislosti s chorobami, ktoré sú uvedené v zozname chorôb zvierat vypracovanom Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat alebo uvedenom v prílohe k rozhodnutiu Rady 2009/470/ES.

5.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory stanovenú v prílohe II.

Členské štáty môžu obmedziť náklady, ktoré sú oprávnené na podporu, uplatnením:

a)

stropov na každý fond;

b)

primeraných stropov na jednotku.

Článok 39

Nástroj stabilizácie príjmu

1.   Podpora podľa článku 36 ods. 1 písm. c) sa poskytuje iba vtedy, ak pokles príjmu presiahne 30 % priemerného ročného príjmu konkrétneho poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju. Príjem na účely článku 36 ods. 1 písm. c) je suma príjmov, ktoré poľnohospodár získa z trhu, vrátane akejkoľvek formy verejnej podpory po odpočítaní vstupných nákladov. Platby zo vzájomného fondu poľnohospodárom predstavujú kompenzáciu za menej ako 70 % straty príjmu v roku, v ktorom sa výrobca stal oprávneným na získanie tejto pomoci.

2.   Príslušný vzájomný fond je oprávnený na podporu, ak:

a)

je akreditovaný príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

b)

má transparentnú politiku platieb do fondu a výberov z neho;

c)

má jasné pravidlá pridelenia zodpovednosti za akékoľvek vzniknuté pohľadávky.

3.   Členské štáty stanovia pravidlá vytvárania a riadenia vzájomných fondov, najmä pravidlá poskytovania kompenzačných platieb poľnohospodárom v prípade krízy a pravidlá spravovania a monitorovania súladu s týmito pravidlami. Členské štáty zabezpečia, aby pravidlá fungovania fondov zahŕňali aj sankcie v prípade nedbanlivosti zo strany poľnohospodára.

4.   Finančné príspevky uvedené v článku 36 ods. 1 písm. c) sa môžu vzťahovať iba na:

a)

administratívne náklady na zriadenie vzájomného fondu rozložené degresívne najviac na tri roky;

b)

sumy vyplatené vzájomným fondom ako finančná kompenzácia poľnohospodárom. Finančný príspevok sa ďalej môže týkať úrokov z komerčných úverov, ktoré vzájomný fond čerpá na účel vyplatenia finančnej kompenzácie poľnohospodárom v prípade krízy. Do počiatočného základného kapitálu sa nesmie prispievať z verejných finančných prostriedkov.

5.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru stanovenú v prílohe II.

Článok 40

Financovanie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb pre Chorvátsko

1.   Podporu možno poskytnúť poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení prijímať doplnkové vnútroštátne priame platby podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Podmienky stanovené v uvedenom článku sa vzťahujú aj na podporu, ktorá sa poskytne podľa tohto článku.

2.   Podpora, ktorá sa poľnohospodárovi poskytne na roky 2014, 2015 a 2016, nepresiahne rozdiel medzi:

a)

výškou priamych platieb uplatniteľnou v Chorvátsku na príslušný rok v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013; a

b)

45 % príslušnej výšky priamych platieb, ktorá sa bude uplatňovať od roku 2022.

3.   Príspevok Únie na podporu poskytnutú podľa tohto článku v Chorvátsku na roky 2014, 2015 a 2016 nepresiahne 20 % jej celkovej ročnej pridelenej sumy z EPFRV.

4.   Miera príspevku z EPFRV na doplnenie priamych platieb nepresiahne 80 %.

Článok 41

Pravidlá vykonávania opatrení

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá vykonávania opatrení uvedených v tomto oddiele, ktoré sa týkajú:

a)

postupov výberu orgánov alebo subjektov ponúkajúcich poradenské služby pre poľnohospodárske a lesohospodárske podniky, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky a degresie pomoci v rámci opatrenia poradenských služieb uvedeného v článku 15;

b)

posúdenia zo strany členského štátu týkajúceho sa pokroku v plnení podnikateľského plánu, možností platby, ako aj spôsobov prístupu k iným opatreniam pre mladých poľnohospodárov v rámci opatrenia rozvoja poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti uvedeného v článku 19;

c)

konverzie na iné jednotky, ako sú použité v prílohe II, a koeficientov konverzie zvierat na dobytčie jednotky („DJ“) v rámci opatrení uvedených v článkoch 28, 29, 33 a 34;

d)

možnosti použiť štandardné predpoklady ďalších nákladov a straty príjmu v rámci opatrení článkov 28 až 31, 33 a 34 a kritérií na ich výpočet;

e)

výpočtu sumy podpory, ak je operácia oprávnená na podporu v rámci viac ako jedného opatrenia.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

LEADER

Článok 42

Miestne akčné skupiny LEADER

1.   Okrem úloh uvedených v článku 34 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 môžu miestne akčné skupiny vykonávať aj ďalšie úlohy, ktorými ich poverí riadiaci orgán a/alebo platobná agentúra.

2.   Miestne akčné skupiny môžu požiadať o platbu zálohovej platby od príslušnej platobnej agentúry, ak je takáto možnosť stanovená v programe rozvoja vidieka. Výška zálohových platieb nesmie presiahnuť 50 % verejnej podpory týkajúcej sa prevádzkových nákladov a nákladov na oživenie.

Článok 43

Štartovací balík iniciatívy LEADER

Podpora pre miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER môže zahŕňať aj „štartovací balík iniciatívy LEADER“ pre miestne komunity, ktoré v programovacom období 2007 – 2013 iniciatívu LEADER nerealizovali. „Štartovací balík iniciatívy LEADER“ pozostáva z podpory na budovanie kapacít a z podpory pre malé pilotné projekty. Podpora v rámci „štartovacieho balíka iniciatívy LEADER“ nie je podmienená predložením stratégie miestneho rozvoja v rámci iniciatívy LEADER.

Článok 44

Činnosti spolupráce v rámci iniciatívy LEADER

1.   Podpora uvedená v článku 35 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa poskytuje na:

a)

projekty spolupráce v rámci členského štátu (spolupráca medzi územnými celkami) alebo projekty spolupráce medzi územiami vo viacerých členských štátoch alebo s územiami v tretích krajinách (nadnárodná spolupráca);

b)

predbežnú technickú podporu pre projekty spolupráce medzi územnými celkami v rámci jedného štátu alebo pre nadnárodné projekty spolupráce pod podmienkou, že miestne akčné skupiny môžu preukázať, že plánujú realizáciu konkrétneho projektu.

2.   Okrem iných miestnych akčných skupín môže partnerom miestnej akčnej skupiny v rámci EPFRV byť:

a)

skupina miestnych partnerov z verejného a súkromného sektora na vidieckom území, ktoré vykonáva stratégiu miestneho rozvoja v Únii alebo mimo nej;

b)

skupina miestnych partnerov z verejného a súkromného sektora na nevidieckom území, ktoré vykonáva stratégiu miestneho rozvoja.

3.   V prípade, že projekty spolupráce nevyberajú miestne akčné skupiny, vytvoria členské štáty systém priebežného predkladania žiadostí.

Najneskôr dva roky od dátumu schválenia programov rozvoja vidieka zverejnia národné alebo regionálne administratívne postupy týkajúce sa výberu nadnárodných projektov spolupráce a zoznam oprávnených nákladov.

Príslušný orgán schváli projekty spolupráce najneskôr do štyroch mesiacov od dátumu predloženia žiadosti na projekt.

4.   Členské štáty informujú Komisiu o schválených nadnárodných projektoch spolupráce.

KAPITOLA II

Spoločné ustanovenia pre niekoľko opatrení

Článok 45

Investície

1.   Investičné operácie sú oprávnené na podporu EPFRV, ak im predchádza posúdenie očakávaného environmentálneho vplyvu v súlade s právom špecifickým pre takýto druh investícií, keď je pravdepodobné, že investícia bude mať negatívne účinky na životné prostredie.

2.   Výdavky oprávnené na podporu EPFRV sa obmedzujú na:

a)

výstavbu, nadobudnutie vrátene lízingu alebo vylepšenie nehnuteľného majetku;

b)

kúpu alebo lízing nových strojov a zariadenia až do výšky trhovej hodnoty aktíva;

c)

všeobecné náklady spojené s výdavkami uvedenými v písmenách a) a b), ako sú honoráre architektov, technikov a za konzultácie, honoráre týkajúce sa poradenstva v oblasti environmentálnej a hospodárskej udržateľnosti vrátane realizačných štúdií. Realizačné štúdie ostávajú oprávnenými výdavkami, aj keď sa na základe ich výsledkov nerealizujú žiadne výdavky uvedené v písmenách a) a b).

d)

tieto nehmotné investície: nadobudnutie alebo vývoj počítačového softvéru a nadobudnutie patentových práv, licencií, autorských práv a ochranných známok;

e)

náklady na vypracovanie plánov obhospodarovania lesov a ekvivalentných nástrojov.

3.   V prípade investícií do poľnohospodárstva nie je na investičnú podporu oprávnená kúpa poľnohospodárskych výrobných práv, platobných nárokov, zvierat, jednoročných rastlín a ich pestovanie. V prípade obnovy potenciálu poľnohospodárskej produkcie poškodeného prírodnými pohromami alebo katastrofickými udalosťami v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) však výdavky na nákup zvierat môžu byť oprávnenými výdavkami.

4.   Prijímatelia podpory súvisiacej s investíciami môžu príslušné platobné agentúry požiadať o vyplatenie zálohovej platby do výšky 50 % verejnej pomoci súvisiacej s investíciou, ak je táto možnosť zahrnutá v programe rozvoja vidieka.

5.   Oprávneným výdavkom môže byť pracovný kapitál, ktorý je podpornej povahy a súvisí s novou investíciou do poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktorá získava podporu z EPFRV prostredníctvom finančného nástroja zriadeného v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Takéto oprávnené výdavky nepresiahnu 30 % celkovej sumy oprávnených výdavkov na investíciu. Príslušná žiadosť sa riadne zdôvodní.

6.   S cieľom zohľadniť osobitosti konkrétnych druhov investícií je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa ustanovujú podmienky, za ktorých sa iné náklady spojené s lízingovými zmluvami, zariadením z druhej ruky môžu považovať za oprávnené výdavky, a ktorými sa vymedzujú typy infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú oprávnené na podporu.

Článok 46

Investície do zavlažovania

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 45 tohto nariadenia sa v prípade zavlažovania na nových a existujúcich zavlažovaných plochách za oprávnené výdavky považujú iba investície, ktoré spĺňajú podmienky v tomto článku.

2.   Ako sa požaduje v zmysle rámcovej smernice o vode, Komisia bola informovaná o pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia v súvislosti s celou oblasťou, ktorej sa investícia týka, ako aj s inými oblasťami, ktorých životné prostredie by táto investícia mohla ovplyvniť opatrenia, ktoré sa uplatňujú na základe plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia v súlade s článkom 11 rámcovej smernice o vode a ktoré sú pre poľnohospodárske odvetvie dôležité, sa upresnili v príslušnom programe opatrení.

3.   Zariadenia na meranie vody umožňujúce meranie využívania vody na úrovni podporovanej investície sú zavedené alebo sa zavedú ako súčasť investície.

4.   Investícia na vylepšenie existujúcich zavlažovacích inštalácií alebo prvku zavlažovacej infraštruktúry je oprávnená, iba ak posúdenie ex-ante preukáže, že ponúka potenciálne úspory vody minimálne medzi 5 % a 25 % podľa technických parametrov existujúcich zavlažovacích inštalácií alebo infraštruktúry.

Ak má investícia vplyv na útvary podzemnej alebo povrchovej vody, ktorých stav bol v príslušnom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia označený za menej ako dobrý z dôvodov týkajúcich sa množstva vody:

a)

investíciou sa na jej úrovni zabezpečí skutočné zníženie spotreby vody v objeme aspoň 50 % potenciálnych úspor vody, ktoré sa umožnia prostredníctvom tejto investície;

b)

v prípade investície v jedinom poľnohospodárskom podniku investícia tiež vedie k zníženiu celkovej spotreby vody podniku v objeme aspoň 50 % potenciálnych úspor vody, ktoré sa umožnia na úrovni investície. Celková spotreba vody podniku zahŕňa aj vodu, ktorú podnik predal.

Žiadna z podmienok v odseku 4 sa neuplatňuje na investíciu do existujúcich inštalácií, ktorá má vplyv len na energetickú efektívnosť, ani na investíciu na vytvorenie rezervoáru, ani na investíciu do využívania recyklovanej vody, ktorá nemá vplyv na útvar podzemnej alebo povrchovej vody.

5.   Investícia, v dôsledku ktorej dôjde k čistému zväčšeniu zavlažovanej plochy, ktorá má vplyv na daný útvar podzemnej alebo povrchovej vody, je oprávnená, iba ak:

a)

stav vodného útvaru nebol v príslušnom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia označený za menej ako dobrý z dôvodov týkajúcich sa množstva vody a

b)

environmentálna analýza preukazuje, že daná investícia nebude mať výrazný negatívny vplyv na životné prostredie; takúto analýzu vplyvu na životné prostredie vykoná alebo schváli príslušný orgán a môže sa vzťahovať aj na skupiny podnikov.

Plochy, ktoré nie sú zavlažované, ale v ktorých bola zavlažovacia inštalácia aktívna v nedávnej minulosti a ktoré sa určia a odôvodnia v programe, sa môžu považovať za zavlažované plochy na účely určenia čistého nárastu zavlažovaných plôch.

6.   Odchylne od odseku 5 písm. a) môžu byť investície, v dôsledku ktorých dôjde k čistému zväčšeniu zavlažovanej plochy poľnohospodárskeho podniku, stále oprávnené, ak:

a)

sa investícia kombinuje s investíciou do existujúcej zavlažovacej inštalácie alebo prvku zavlažovacej infraštruktúry, v prípade ktorých sa pri posúdení ex-ante skonštatuje, že ponúkajú potenciálnu úsporu vody minimálne medzi 5 % a 25 % podľa technických parametrov existujúcej inštalácie alebo infraštruktúry a

b)

investícia ako celok zabezpečuje účinné zníženie spotreby vody na úrovni investície ako celku, a to vo výške aspoň 50 % potenciálnej úspory vody možnej v dôsledku investície do existujúcej zavlažovacej inštalácie alebo prvku zavlažovacej infraštruktúry.

Podmienka v odseku 5 písm. a) sa okrem toho neuplatňuje na investície do vytvorenia novej zavlažovacej inštalácie zásobovanej vodou z existujúcej nádrže, ktorú príslušné orgány schválili pred 31. októbrom 2013, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

daná nádrž je určená v príslušnom pláne manažmentu povodia a je predmetom požiadaviek preverovania uvedených v článku 11 ods. 3 písm. e) rámcovej smernice o vode,

31. októbra 2013 platil buď maximálny limit pre celkový odber z nádrže alebo minimálna požadovaná úroveň prietoku vo vodných útvaroch, na ktoré má daná nádrž vplyv,

tento maximálny limit alebo minimálna požadovaná úroveň prietoku sú v súlade s podmienkami stanovenými v článku 4 rámcovej smernice o vode a

výsledkom daných investícií nie je odber nad rámec maximálneho limitu platného 31. októbra 2013, ani pokles úrovne prietoku v ovplyvnených vodných útvaroch pod minimálnu požadovanú úroveň platnú 31. októbra 2013.

Článok 47

Pravidlá pre platby na plochu

1.   Počet hektárov, na ktoré sa vzťahuje záväzok podľa článkov 28, 29 a 34, sa môže z roka na rok líšiť, ak:

a)

je takáto možnosť stanovená v programe rozvoja vidieka;

b)

príslušný záväzok sa nevzťahuje na fixné parcely a

c)

nie je ohrozené dosiahnutie cieľa záväzku.

2.   Ak sa celý pozemok, na ktorý sa vzťahuje záväzok, alebo jeho časť alebo celý podnik prevedie na inú osobu v období, v ktorom platí uvedený záväzok, záväzok alebo jeho časť zodpovedajúcu prevedenej pôde môže na zvyšok obdobia prevziať táto druhá osoba, alebo platnosť záväzku uplynie a za obdobie, v ktorom bol záväzok účinný, sa vrátenie pomoci nevyžaduje.

3.   Ak prijímateľ nie je schopný ďalej plniť prijaté záväzky, pretože jeho podnik alebo časť podniku je rozdelená alebo je predmetom opatrení verejnej pozemkovej úpravy alebo opatrení pozemkovej úpravy schválených príslušnými verejnými orgánmi, prijmú členské štáty opatrenia nevyhnutné na to, aby sa záväzky mohli prispôsobiť novej situácii podniku. Ak sa ukáže, že takéto prispôsobenie nie je možné, účinnosť záväzku uplynie a za obdobie, v ktorom bol záväzok účinný, sa vrátenie pomoci nevyžaduje.

4.   Vrátenie prijatej pomoci sa nevyžaduje v prípadoch vyššej moci a za výnimočných okolností uvedených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

5.   Odsek 2, pokiaľ ide o prípady presunu celého podniku, a odsek 4 sa tiež uplatňujú na záväzky podľa článku 33.

6.   S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie opatrení týkajúcich sa plochy a zabezpečiť finančné záujmy Únie je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty ustanovujúce podmienky uplatniteľné na konverziu alebo úpravu záväzkov v rámci opatrení uvedených v článkoch 28, 29, 33 a 34 a pokiaľ ide o špecifikovanie iných situácií, v ktorých sa nepožaduje vrátenie pomoci.

Článok 48

Doložka o revízii

Pre operácie vykonávané podľa článkov 28, 29, 33 a 34 sa zavedie doložka o revízii, aby sa zabezpečilo ich prispôsobenie v prípade zmeny príslušných povinných noriem, požiadaviek alebo povinností uvedených v týchto článkoch, ktoré musia záväzky presiahnuť. Doložka o revízii zahŕňa aj úpravy potrebné na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 v prípade zmien uvedených postupov.

Operácie vykonávané podľa článkov 28, 29, 33 a 34, ktoré presahujú súčasné programové obdobie, obsahujú doložku o revízii, aby sa umožnilo ich prispôsobenie právnemu rámcu nasledujúceho programového obdobia.

Ak prijímateľ takúto úpravu neprijme, účinnosť záväzku uplynie a za obdobie, v ktorom bol záväzok účinný, sa vrátenie pomoci nevyžaduje.

Článok 49

Výber operácií

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 34 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, riadiaci orgán programu rozvoja vidieka stanoví po konzultáciách s monitorovacím výborom kritériá výberu operácií. Cieľom výberových kritérií je zabezpečiť rovnaký prístup k všetkým uchádzačom, lepšie využitie finančných zdrojov a zacielenie opatrení v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka. Pri stanovení a uplatňovaní výberových kritérií sa zohľadňuje zásada proporcionality vo vzťahu k veľkosti operácie.

2.   Orgán členského štátu zodpovedný za výber operácií zabezpečí, aby sa operácie s výnimkou operácií podľa článkov 28 až 31, 33 až 34 a 36 až 39 vyberali v súlade s výberovými kritériami uvedenými v odseku 1 a transparentným a dobre zdokumentovaným postupom.

3.   Prijímatelia sa podľa potreby môžu vybrať na základe výziev na predloženie ponúk, pričom sa uplatnia kritériá hospodárskej a environmentálnej účinnosti.

Článok 50

Vymedzenie vidieckej oblasti

Na účely tohto nariadenia riadiaci orgán vymedzí „vidiecku oblasť“ na úrovni programu. Členské štáty môžu v náležite opodstatnených prípadoch ustanoviť takéto vymedzenie pre určité opatrenie alebo druh operácie.

KAPITOLA III

Technická pomoc a vytváranie sietí

Článok 51

Financovanie technickej pomoci

1.   V súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 môže EPFRV na podnet Komisie a/alebo v jej mene použiť až 0,25 % svojich ročných pridelených rozpočtových prostriedkov na financovanie úloh uvedených v článku 58 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 vrátane nákladov na vytvorenie a prevádzku Európskej siete pre rozvoj vidieka uvedenej v článku 52 a siete EIP uvedenej v článku 53.

EPFRV môže financovať aj opatrenia stanovené v článku 41 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (25), vo vzťahu k označeniam a symbolom systémov kvality Únie.

Takéto opatrenia sa vykonávajú v súlade s článkom 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (26) a akýmikoľvek ďalšími ustanoveniami tohto nariadenia a jeho vykonávacími ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú pri tejto forme plnenia rozpočtu.

2.   Z iniciatívy členských štátov sa na úlohy uvedené v článku 59 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a na náklady súvisiace s prípravou vymedzovania oblastí s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, ako sa uvádza v článku 32, môžu vyčleniť prostriedky do výšky 4 % celkovej sumy každého programu rozvoja vidieka.

Náklady súvisiace s certifikačným orgánom uvedeným v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 nie sú oprávnené podľa tohto odseku.

V rámci uvedeného 4 % limitu sa vyhradí určitá čiastka na zriadenie a fungovanie národnej vidieckej siete uvedenej v článku 54.

3.   V prípade programov rozvoja vidieka, ktoré sa vzťahujú na menej rozvinuté regióny a iné regióny, sa miera príspevku EPFRV na technickú pomoc uvedená v článku 59 ods. 3 môže určiť s prihliadnutím na prevládajúci typ regiónov, podľa ich počtu, v programe.

Článok 52

Európska sieť pre rozvoj vidieka

1.   V súlade s článkom 51 ods. 1 sa zriaďuje Európska sieť pre rozvoj vidieka s cieľom prepojiť národné siete, organizácie a správne orgány činné v oblasti rozvoja vidieka na úrovni Únie.

2.   Cieľom vytvárania sietí prostredníctvom Európskej siete pre rozvoj vidieka je:

a)

zvýšiť účasť všetkých zainteresovaných strán, a najmä poľnohospodárskych, lesníckych a iných vidieckych zainteresovaných strán na realizácii rozvoja vidieka;

b)

zlepšiť kvalitu programov rozvoja vidieka;

c)

zohrávať úlohu pri informovaní širšej verejnosti o prínosoch politiky rozvoja vidieka;

d)

pomáhať pri hodnotení programov rozvoja vidieka.

3.   Úlohou siete je:

a)

zbierať, analyzovať a šíriť informácie o činnosti v oblasti rozvoja vidieka;

b)

poskytovať podporu týkajúcu sa procesov hodnotenia, zberu a správy údajov;

c)

na úrovni Únie zbierať, konsolidovať a šíriť osvedčené postupy rozvoja vidieka vrátane metodík a nástrojov hodnotenia;

d)

zriaďovať a viesť tematické skupiny a/alebo semináre s cieľom uľahčiť výmenu odborných znalostí a podporiť vykonávanie, monitorovanie a ďalší rozvoj politiky rozvoja vidieka;

e)

poskytovať informácie o vývoji vo vidieckych oblastiach Únie a v tretích krajinách;

f)

organizovať stretnutia a semináre na úrovni Únie pre tých, ktorí sa aktívne podieľajú na rozvoji vidieka;

g)

podporovať národné siete a iniciatívy nadnárodnej spolupráce a výmenu informácií o činnostiach a skúsenostiach v oblasti rozvoja vidieka so sieťami v tretích krajinách;

h)

osobitne pre miestne akčné skupiny:

i)

vytvárať súčinnosť s činnosťami, ktoré na národnej alebo regionálnej úrovni alebo na obidvoch úrovniach, vykonávajú príslušné siete so zreteľom na opatrenia budovania kapacít a výmenu skúseností, a

ii)

spolupracovať so subjektmi zabezpečujúcimi vytváranie sietí a poskytujúcimi technickú podporu pre miestny rozvoj, ktoré boli zriadené EFRR, ESF a EFNR, pokiaľ ide o ich činnosti v oblasti miestneho rozvoja a nadnárodnej spolupráce.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví organizačnú štruktúru a spôsob fungovania Európskej siete pre rozvoj vidieka. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

Článok 53

Sieť európskeho partnerstva v oblasti inovácií

1.   V súlade s článkom 51 ods. 1 sa riadi sieť EIP na podporu EIP zameraného na produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva uvedeného v článku 55. Táto sieť umožní vytváranie sietí operačných skupín, poradenských služieb a výskumníkov.

2.   Cieľom siete EIP je:

a)

uľahčovať výmenu odborných znalostí a osvedčených postupov;

b)

nadviazať dialóg medzi poľnohospodármi a výskumnou obcou a uľahčovať začlenenie všetkých zainteresovaných strán do procesu výmeny znalostí.

3.   Úlohou siete EIP je:

a)

zabezpečovať podporné služby a poskytovať kľúčovým subjektom informácie o EIP,

b)

povzbudzovať k vytváraniu operačných skupín a informovať o možnostiach, ktoré poskytujú politiky Únie;

c)

podporovať vytváranie iniciatív v oblasti klastrov a pilotných alebo demonštračných projektov, ktoré sa okrem iného môžu týkať:

i)

zvýšenia poľnohospodárskej produktivity, hospodárskej životaschopnosti, udržateľnosti, výnosu a efektívneho využívania zdrojov;

ii)

inovácií na podporu bioekonomiky;

iii)

biodiverzity, ekosystémových služieb, funkčnosti pôdy a udržateľného vodného hospodárstva;

iv)

inovačných výrobkov a služieb pre integrovaný dodávateľský reťazec;

v)

otvárania trhových príležitosti pre prvovýrobcov, ako aj príležitostí vyrábať nové výrobky;

vi)

kvality potravín, bezpečnosti potravín a zdravej výživy;

vii)

zníženia strát po zbere a plytvania potravinami;

d)

zbierať a šíriť informácie v oblasti EIP vrátane vedeckých zistení a nových technológií, ktoré sa týkajú inovácie a výmeny poznatkov i výmeny v oblasti inovácie s tretími krajinami.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví organizačnú štruktúru a spôsob fungovania siete EIP. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

Článok 54

Národná vidiecka sieť

1.   Každý členský štát zriadi národnú vidiecku sieť, ktorá spojí organizácie a správne orgány, ktoré sa podieľajú na rozvoji vidieka. Partnerstvo uvedené v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 je takisto súčasťou národnej vidieckej siete.

Členské štáty s regionálnymi programami môžu predložiť na schválenie aj osobitný program na zriadenie a spôsob fungovania svojich národných vidieckych sietí.

2.   Cieľom prepájania prostredníctvom národnej vidieckej siete je:

a)

zvýšiť účasť zainteresovaných strán na vykonávaní rozvoja vidieka;

b)

zlepšiť kvalitu vykonávania programov rozvoja vidieka;

c)

informovať širšiu verejnosť a potenciálnych prijímateľov o politike rozvoja vidieka a o možnostiach financovania;

d)

podporovať inovácie v poľnohospodárstve, výrobe potravín, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach.

3.   Podpora EPFRV podľa článku 51 ods. 3 sa použije na:

a)

štruktúry potrebné pre prevádzkovanie siete;

b)

prípravu a vykonávanie akčného plánu, ktorý pokrýva aspoň:

i)

činnosti pokiaľ ide o zber príkladov projektov, ktoré zahŕňajú všetky priority programov rozvoja vidieka;

ii)

činnosti pokiaľ ide o uľahčovanie tematických a analytických výmen medzi zainteresovanými stranami v oblasti rozvoja vidieka, spoločné využívanie a šírenie zistení;

iii)

činnosti pokiaľ ide o poskytovanie odbornej prípravy a vytváranie sietí pre miestne akčné skupiny a najmä technickú pomoc pre spoluprácu medzi územnými celkami a pre nadnárodnú spoluprácu, uľahčenie spolupráce medzi miestnymi akčnými skupinami a vyhľadávanie partnerov pre opatrenie uvedené v článku 35;

iv)

činnosti pokiaľ ide o vytváranie sietí pre poradcov a služby na podporu inovácie;

v)

spoločné využívanie a šírenie zistení z monitorovania a hodnotenia;

vi)

činnosti pokiaľ ide o komunikačný plán vrátane propagácie a informácií týkajúcich sa programu rozvoja vidieka po dohode s riadiacimi orgánmi a informácie a komunikačné činnosti zamerané na širšiu verejnosť;

vii)

činnosti na zabezpečenie účasti na činnostiach Európskej siete pre rozvoj vidieka a prispenia k nim.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá vytvárania a spôsobu fungovania národných vidieckych sietí a obsah konkrétnych programov uvedených v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

HLAVA IV

EIP PRE PRODUKTIVITU A UDRŽATEĽNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSTVA

Článok 55

Ciele

1.   EIP zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť:

a)

podporuje vytvorenie odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré efektívne využívajú zdroje, sú hospodársky životaschopné, produktívne a konkurencieschopné, produkujú málo emisií, sú šetrné a odolné voči klíme, smerujú k agro-ekologickým výrobným systémom a fungujú v harmónii so základnými prírodnými zdrojmi, od ktorých poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo závisia;

b)

pomáha poskytovať stabilnú a udržateľnú dodávku potravín, krmív a biomateriálov, vrátane existujúcich aj nových druhov;

c)

zlepšuje postupy zamerané na ochranu životného prostredia, adaptáciu na zmenu klímy a na jej zmierňovanie;

d)

stavia mosty medzi najnovšími poznatkami výskumu a technológiami a poľnohospodármi, správcami lesov, vidieckymi komunitami, podnikmi, MVO a poradenskými službami.

2.   EIP zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť sa usiluje dosiahnuť svoje ciele:

a)

vytvorením pridanej hodnoty prostredníctvom lepšieho prepojenia výskumu s poľnohospodárskou praxou a podporením širšieho používania dostupných inovačných opatrení;

b)

podporou rýchlejšieho a širšieho zavedenia inovačných riešení do praxe a

c)

informovaním vedeckej obce o potrebách poľnohospodárskej praxe v oblasti výskumu.

3.   EPFRV prispieva k cieľom EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť v súlade s článkom 35 prostredníctvom podpory operačných skupín EIP uvedených v článku 56 a siete EIP uvedenej v článku 53.

Článok 56

Operačné skupiny

1.   Operačné skupiny EIP sú súčasťou EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť. Vytvárajú ich zainteresované subjekty, ako napr. poľnohospodári, výskumníci, poradcovia a podniky zapojené do odvetvia poľnohospodárstva a potravinárstva, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie cieľov EIP.

2.   Operačné skupiny EIP si stanovia vnútorné postupy, ktorými zabezpečia aby ich operácie a rozhodovania boli transparentné a aby predchádzali situáciám konfliktu záujmov.

3.   Členské štáty sa v rámci svojich programov rozhodnú, do akej miery budú operačné skupiny podporovať.

Článok 57

Úlohy operačných skupín

1.   Operačné skupiny EIP vypracujú plán, ktorý obsahuje:

a)

opis inovačného projektu, ktorý sa má vyvinúť, testovať, prispôsobiť alebo vykonávať;

b)

opis očakávaných výsledkov a prínosu k cieľu EIP, ktorým je zvýšenie produktivity a udržateľné riadenie zdrojov.

2.   Operačné skupiny pri vykonávaní svojich inovačných projektov:

a)

prijímajú rozhodnutia o vypracovaní a vykonávaní inovačných opatrení a

b)

vykonávajú inovačné opatrenia pomocou opatrení financovaných prostredníctvom programov rozvoja vidieka.

3.   Operačné skupiny šíria výsledky svojich projektov, a to najmä prostredníctvom siete EIP.

HLAVA V

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 58

Zdroje a ich rozdeľovanie

1.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 5, 6 a 7 tohto článku, je v súlade s viacročným finančným rámcom na roky 2014 až 2020 celková suma podpory Únie pre rozvoj vidieka podľa tohto nariadenia na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 202084 936 EUR v cenách z roku 2011.

2.   Na technickú pomoc Komisii uvedenú v článku 51 ods. 1 sa poskytne 0,25 % zdrojov uvedených v odseku 1.

3.   Na účely plánovania a následného začlenenia do všeobecného rozpočtu Únie sa sumy uvedené v odseku 1 indexujú sadzbou 2 % ročne.

4.   Ročné rozčlenenie súm uvedených v odseku 1 podľa členských štátov po odpočítaní sumy uvedenej v odseku 2 sa uvádza v prílohe I.

5.   Finančné prostriedky, ktoré členský štát presunul podľa článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, sa odpočítajú od súm, ktoré sa danému členskému štátu pridelili v súlade s odsekom 4.

6.   Finančné prostriedky presunuté do EPFRV pri uplatnení článku 7 ods. 2 a článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a finančné prostriedky presunuté do EPFRV pri uplatnení článkov 10b a 136 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 (27), pokiaľ ide o kalendárny rok 2013, sa tiež zahrnú do ročného rozčlenenia uvedeného v odseku 4.

7.   S cieľom zohľadniť vývoj týkajúci sa ročného rozčlenenia uvedeného v odseku 4 vrátane presunov uvedených v odsekoch 5 a 6, vykonať technické úpravy bez zmeny celkových pridelených súm, alebo zohľadniť akékoľvek iné zmeny na základe legislatívneho aktu po prijatí tohto nariadenia je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 83 prijímať delegované akty na účely preskúmania stropov stanovených v prílohe I.

8.   Na účely prideľovania výkonnostnej rezervy uvedenej v článku 22 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa k sumám uvedeným v článku 20 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 pripočítajú dostupné účelovo viazané príjmy vybrané pre EPFRV v súlade s článkom 43 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Uvedené dostupné účelovo viazané príjmy sa pridelia členským štátom pomerne k ich podielu z celkovej sumy podpory z EPFRV.

Článok 59

Príspevok fondu

1.   Rozhodnutím o schválení programu rozvoja vidieka sa stanoví maximálny príspevok EPFRV do programu. Rozhodnutím sa podľa potreby jasne určia rozpočtové prostriedky vyčlenené pre menej rozvinuté regióny.

2.   Príspevok EPFRV sa vypočíta na základe sumy oprávnených verejných výdavkov.

3.   V programoch rozvoja vidieka sa stanoví jednotná miera príspevku EPFRV uplatniteľná na všetky opatrenia. Podľa potreby sa stanoví samostatná miera príspevku EPFRV pre menej rozvinuté regióny, najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93 ako aj prechodné regióny. Maximálna miera príspevku EPFRV je:

a)

85 % oprávnených verejných výdavkov v menej rozvinutých regiónoch, najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93,

b)

75 % oprávnených verejných výdavkov pre všetky regióny, ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemeru EÚ-25 za referenčné obdobie, ale ktorých HDP na obyvateľa presahuje 75 % priemerného HDP EÚ-27;

c)

63 % oprávnených verejných výdavkov v prípade iných prechodných regiónov ako tých, ktoré sú uvedené v písmene b) tohto odseku;

d)

53 % oprávnených verejných výdavkov v ostatných regiónoch.

Minimálna miera príspevku EPFRV je 20 %.

4.   Odchylne od odseku 3 je maximálny príspevok EPFRV:

a)

80 % na opatrenia uvedené v článkoch 14, 27 a 35, na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER uvedený v článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a na operácie uvedené v článku 19 ods. 1 písm. a) bode i). Táto miera sa môže zvýšiť na maximálne 90 % v prípade programov menej rozvinutých regiónov, najvzdialenejších regiónov a menších ostrovov v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93 a prechodných regiónov uvedených v odseku 3 písm. b) a c);

b)

75 % na operácie, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti životného prostredia a zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu podľa článku 17, článku 21 ods. 1 písm. a) a b), článkov 28, 29, 30, 31 a 34;

c)

100 % v prípade finančných nástrojov na úrovni Únie uvedených v článku 38 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

d)

miera príspevku uplatniteľná na dotknuté opatrenie zvýšená o 10 ďalších percentuálnych bodov v prípade príspevkov na finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

e)

100 % na operácie financované z finančných prostriedkov prenesených do EPFRV pri uplatnení článku 7 ods. 2 a článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

f)

100 % sumy vo výške 500 miliónov EUR v cenách z roku 2011 pridelenej Portugalsku a 100 % sumy vo výške 7 miliónov EUR v cenách z roku 2011 pridelenej Cypru pod podmienkou, že uvedené členské štáty dostávajú k 1. januáru 2014 alebo neskôr finančnú pomoc v súlade s článkom 136 a článkom 143 ZFEÚ do roku 2016, keď sa uplatňovanie tohto ustanovenia prehodnotí.

g)

v prípade členských štátov, ktoré k 1. januáru 2014 alebo neskôr dostávajú finančnú pomoc v súlade s článkom 136 a článkom 143 ZFEÚ, možno zvýšiť mieru príspevku z EPFRV, ktorá je výsledkom uplatňovania článku 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, o ďalších najviac 10 ďalších percentuálnych bodov na celkovo maximálne 95 % pre výdavky, ktoré tieto členské štáty majú zaplatiť v prvých dvoch rokoch vykonávania programu rozvoja vidieka. Miera príspevku z EPFRV, ktorá by sa uplatnila bez tejto výnimky, sa však dodrží pre celkové verejné výdavky počas programového obdobia.

5.   Najmenej 5 % a v prípade Chorvátska 2,5 % celkového príspevku z EPFRV do programu rozvoja vidieka sa vyhradzuje pre iniciatívu LEADER.

6.   Najmenej 30 % celkového príspevku EPFRV na program rozvoja vidieka sa vyčlení na opatrenia podľa článku 17 na investície súvisiace so životným prostredím a klímou, článkov 21, 28, 29 a 30 s výnimkou platieb súvisiacich s rámcovou smernicou o vode a článkov 31, 32 a 34.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na najvzdialenejšie regióny a zámorské územia členských štátov.

7.   Ak členský štát predloží národný program a aj súbor regionálnych programov, odseky 5 a 6 sa nevzťahujú na národný program. Príspevok EPFRV na národný program sa zohľadňuje na účel výpočtu percentuálneho podielu uvedeného v odsekoch 5 a 6 pri každom regionálnom programe úmerne podielu tohto regionálneho programu na národnom prídele.

8.   Výdavky, ktoré EPFRV spolufinancuje, nie sú spolufinancované prostredníctvom príspevku zo štrukturálnych fondov, z Kohézneho fondu alebo z akéhokoľvek iného finančného nástroja Únie.

9.   Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, pre verejné výdavky na pomoc podnikom platia limity ustanovené pre štátnu pomoc.

Článok 60

Oprávnenosť výdavkov

1.   Odchylne od článku 65 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v prípadoch núdzových opatrení v dôsledku prírodných katastrof sa v programoch rozvoja vidieka môže ustanoviť, že oprávnenosť výdavkov súvisiacich so zmenami programu sa môže začať odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe.

2.   Výdavky sú oprávnené na príspevok EPFRV, iba ak sa vynaložili na operácie, o ktorých v súlade s výberovými kritériami uvedenými v článku 49 rozhodol riadiaci orgán príslušného programu alebo o ktorých sa rozhodlo na jeho zodpovednosť.

S výnimkou všeobecných nákladov vymedzených v článku 45 ods. 2 písm. c) so zreteľom na investičné operácie v rámci opatrení patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, sa za oprávnené považujú iba výdavky, ktoré vznikli po predložení žiadosti príslušnému orgánu.

Členské štáty môžu vo svojich programoch stanoviť, že oprávnené budú iba výdavky, ktoré vznikli po schválení žiadosti o podporu príslušným orgánom.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na článok 51 ods. 1 a ods. 2.

4.   Platby prijímateľov sa dokladajú faktúrami a dokumentmi, ktoré preukazujú platbu. Ak to nie je možné, platby sa doložia dokumentmi s rovnocennou preukaznou hodnotou, s výnimkou foriem podpory podľa článku 67 ods. 1 písm. b), c) a d) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 61

Oprávnené výdavky

1.   Keď sa podpora podľa tohto nariadenia vzťahuje na prevádzkové náklady, sú oprávnené tieto druhy nákladov:

a)

prevádzkové náklady;

b)

náklady na zamestnancov;

c)

náklady na odbornú prípravu;

d)

náklady spojené so vzťahmi s verejnosťou;

e)

finančné náklady;

f)

náklady na vytváranie sietí.

2.   Štúdie sú oprávnenými výdavkami iba vtedy, keď sú spojené s konkrétnou operáciou v rámci programu alebo s konkrétnymi cieľmi a zámermi programu.

3.   Príspevky v podobe vecného plnenia vo forme poskytnutia prác, tovaru, služieb, pozemkov a nehnuteľností, za ktoré sa neuskutočnila platba v hotovosti doložená faktúrami alebo dokumentmi s rovnocennou preukaznou hodnotou, môžu byť oprávnené na podporu, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 69 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 62

Overiteľnosť a kontrolovateľnosť opatrení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli všetky opatrenia rozvoja vidieka, ktoré plánujú vykonať, overiteľné a kontrolovateľné. Na tieto účely vykoná riadiaci orgán a platobná agentúra každého programu rozvoja vidieka posúdenie ex-ante overiteľnosti a kontrolovateľnosti opatrení, ktoré sa majú začleniť do programu rozvoja vidieka. Riadiaci orgán a platobná agentúra zároveň vykonajú posúdenie overiteľnosti a kontrolovateľnosti opatrení počas vykonávania programu rozvoja vidieka. V posúdení ex-ante a v posúdení počas obdobia vykonávania sa zohľadňujú výsledky kontrol v predchádzajúcom a v súčasnom programovom období. Ak sa pri posúdení zistí, že požiadavky overiteľnosti a kontrolovateľnosti nie sú splnené, príslušné opatrenia sa primerane upravia.

2.   Keď sa pomoc poskytuje na základe štandardných nákladov alebo ďalších nákladov a straty príjmu, členské štáty zabezpečia, aby príslušné výpočty boli primerané a presné a aby sa stanovili vopred na základe spravodlivého, nestranného a overiteľného výpočtu. Na tento účel subjekt, ktorý je funkčne nezávislý od orgánov zodpovedných za vykonávanie programu a ktorý disponuje primeranými odbornými znalosťami, uskutoční výpočty alebo potvrdí primeranosť a presnosť výpočtov. Súčasťou programu rozvoja vidieka je vyhlásenie, v ktorom sa potvrdzuje primeranosť a presnosť výpočtov.

Článok 63

Zálohové platby

1.   Platba zálohových platieb podlieha poskytnutiu bankovej záruky alebo rovnocennej záruky zodpovedajúcej 100 % sumy zálohovej platby. Pokiaľ ide o verejných prijímateľov, zálohové platby sa vyplatia obciam, regionálnym orgánom a ich združeniam, ako aj verejnoprávnym subjektom.

Nástroj, ktorý verejný orgán poskytne ako záruku, sa považuje za ekvivalent záruky uvedenej v prvom pododseku za predpokladu, že sa orgán zaviaže uhradiť sumu, na ktorú sa daná záruka vzťahuje, ak sa nepreukáže nárok na vyplatenú zálohovú platbu.

2.   Záruka sa môže uvoľniť vtedy, ak príslušná platobná agentúra zistí, že výška skutočných výdavkov zodpovedajúcich verejnému príspevku súvisiacemu s operáciou presahuje výšku zálohovej platby.

HLAVA VI

RIADENIE, KONTROLA A PROPAGÁCIA

Článok 64

Povinnosti Komisie

S cieľom zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v kontexte spoločného riadenia v súlade s článkom 317 ZFEÚ Komisia vykonáva opatrenia a kontroly ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1306/2013.

Článok 65

Povinnosti členských štátov

1.   Členské štáty prijmú v súlade s článkom 58 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 všetky právne predpisy, regulačné a správne opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie.

2.   Členské štáty určia pre každý program rozvoja vidieka tieto orgány:

a)

riadiaci orgán zodpovedný za riadenie dotknutého programu, ktorým môže byť buď verejný alebo súkromný subjekt, ktorý pôsobí na celoštátnej alebo regionálnej úrovni, alebo samotný členský štát, ak vykonáva túto úlohu;

b)

akreditovanú platobnú agentúru v zmysle článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

c)

certifikačný orgán v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pre každý program rozvoja vidieka zriadil príslušný systém riadenia a kontroly, ktorý zabezpečí, že funkcie riadiaceho orgánu a ostatných orgánov budú jasne rozdelené a oddelené. Členské štáty zodpovedajú za zabezpečenie účinného fungovania systémov počas celého programového obdobia.

4.   Členské štáty jasne vymedzia úlohy riadiaceho orgánu, platobnej agentúry a miestnych akčných skupín v rámci iniciatívy LEADER, pokiaľ ide o uplatňovanie kritérií oprávnenosti a výberu a postup výberu projektov.

Článok 66

Riadiaci orgán

1.   Riadiaci orgán je zodpovedný za účinné, efektívne a správne riadenie a vykonávanie programu, a predovšetkým:

a)

zabezpečuje vhodný bezpečný elektronický systém zaznamenávania, uchovávania, správy a oznamovania štatistických údajov o programe a jeho vykonávaní, ktoré sú potrebné na účely monitorovania a hodnotenia, a najmä informácií potrebných na sledovaní pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov a priorít;

b)

Komisii do 31. januára a 31. októbra v každom roku programu poskytuje príslušné údaje o ukazovateľoch v súvislosti s operáciami vybranými na financovanie vrátane informácií o výstupoch a finančných ukazovateľov;

c)

zabezpečuje, aby prijímatelia a iné subjekty zapojené do vykonávania operácií:

i)

boli informovaní o povinnostiach, ktoré im vyplývajú z poskytnutej pomoci, a aby pre všetky transakcie, ktoré súvisia s operáciou, viedli buď oddelený účtovný systém, alebo používali patričný účtovný kód;

ii)

poznali požiadavky pre poskytovanie údajov riadiacemu orgánu a zaznamenávanie výstupov a výsledkov;

d)

zabezpečuje, aby hodnotenie ex-ante uvedené v článku 55 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 bolo v súlade so systémom monitorovania a hodnotenia, schvaľuje ho a predkladá Komisii;

e)

zabezpečuje zavedenie plánu hodnotenia uvedeného v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, aby sa hodnotenie programu ex-post uvedené v článku 57 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 vykonalo v lehotách stanovených v uvedenom nariadení, a zabezpečuje, aby takéto hodnotenia boli v súlade so systémom monitorovania a hodnotenia, a predkladá ich monitorovaciemu výboru a Komisii;

f)

poskytuje monitorovaciemu výboru informácie a dokumenty potrebné na monitorovanie vykonávania programu vzhľadom na jeho konkrétne ciele a priority;

g)

vypracúva výročnú správu o pokroku vrátane súhrnných tabuliek monitoringu a po schválení monitorovacím výborom ju predkladá Komisii;

h)

zabezpečuje, aby platobná agentúra pred schválením platieb dostala všetky potrebné informácie, najmä o vykonaných postupoch a akýchkoľvek kontrolách vykonaných v súvislosti s operáciami vybranými na financovanie;

i)

zabezpečuje propagáciu programu, aj prostredníctvom národnej vidieckej siete tým, že informuje potenciálnych prijímateľov, profesijné organizácie, hospodárskych a sociálnych partnerov, subjekty, ktoré sa podieľajú na propagácii rovnosti medzi mužmi a ženami, a dotknuté mimovládne organizácie vrátane environmentálnych organizácií o možnostiach, ktoré program ponúka, a o pravidlách na získanie prístupu k financovaniu v rámci daného programu, ako aj tým, že informuje prijímateľov príspevku Únie a širokú verejnosť o úlohe, ktorú Únie v rámci programu plní.

2.   Členský štát alebo riadiaci orgán môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských subjektov vrátane miestnych orgánov, subjektov regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií, ktoré budú operácie rozvoja vidieka riadiť a vykonávať.

Ak je časť jeho úloh delegovaná na iný subjekt, riadiaci orgán ďalej plne zodpovedá za účinnosť a správnosť riadenia a vykonávania týchto úloh. Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa prijali primerané ustanovenia, ktoré tomuto inému subjektu umožnia získať všetky údaje a informácie potrebné na vykonávanie týchto úloh.

3.   Keď je tematický čiastkový program uvedený v článku 7 súčasťou programu rozvoja vidieka, riadiaci orgán môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských subjektov vrátane miestnych orgánov, miestnych akčných skupín alebo mimovládnych organizácií, ktoré budú túto stratégiu riadiť a vykonávať. V takomto prípade sa uplatňuje odsek 2.

Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa na účely systému monitorovania a hodnotenia uvedeného v článku 67 operácie a výstupy tohto tematického čiastkového programu určili samostatne.

4.   S výhradou úlohy platobných agentúr a ďalších orgánov zriadených v nariadení (EÚ) č. 1306/2013, ak má členský štát viac ako jeden program, môže sa na účely zabezpečenia jednotnosti v riadení fondov a prepojenia medzi Komisiou a vnútroštátnymi riadiacimi orgánmi určiť koordinačný orgán.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví jednotné podmienky uplatňovania informačných a propagačných požiadaviek uvedených v odseku 1 bode i).

HLAVA VII

MONITOROVANIE A HODNOTENIE

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Oddiel 1

Zavedenie a ciele systému monitorovania a hodnotenia

Článok 67

Systém monitorovania a hodnotenia

V súlade s touto hlavou sa v spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi navrhne spoločný systém monitorovania a hodnotenia, ktorý Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

Článok 68

Ciele

Cieľom systému monitorovania a hodnotenia je:

a)

preukázať pokrok a dosiahnuté výsledky politiky rozvoja vidieka a posúdiť vplyv, efektívnosť, účinnosť a význam intervencií politiky rozvoja vidieka;

b)

prispievať k cielenejšej podpore rozvoja vidieka;

c)

podporovať spoločný proces získavania nových poznatkov súvisiaci s monitorovaním a hodnotením.

Oddiel 2

Technické ustanovenia

Článok 69

Spoločné ukazovatele

1.   S cieľom umožniť zhromažďovanie údajov na úrovni Únie sa v systéme monitorovania a hodnotenia stanovenom v článku 67 stanoví zoznam spoločných ukazovateľov, ktoré sa uplatňujú na každý program a súvisia s východiskovou situáciou, ako aj s finančným plnením, výstupmi, výsledkami a vplyvom programu.

2.   Spoločné ukazovatele vychádzajú z dostupných údajov, súvisia so štruktúrou a cieľmi rámca politiky rozvoja vidieka a umožňujú posúdenie pokroku, účinnosti a efektívnosti vykonávania politiky na základe cieľov na úrovni Únie, jednotlivých členských štátov a programov. Spoločné ukazovatele vychádzajú z dostupných údajov.

3.   Hodnotiteľ určí vplyv programu na základe ukazovateľov vplyvu. Na základe dôkazov v hodnoteniach SPP vrátane hodnotení programov rozvoja vidieka Komisia s pomocou členských štátov posúdi spoločný vplyv všetkých nástrojov SPP.

Článok 70

Elektronický informačný systém

Kľúčové informácie o vykonávaní programu, o každej operácii vybranej na financovanie, ako aj o dokončených operáciách, potrebné na monitorovanie a hodnotenie vrátane kľúčových informácií o každom prijímateľovi a projekte sa zaznamenávajú a uchovávajú elektronicky.

Článok 71

Poskytovanie informácií

Prijímatelia podpory v rámci opatrení rozvoja vidieka a miestne akčné skupiny sa zaviažu, že riadiacemu orgánu a/alebo určeným hodnotiteľom alebo iným subjektom povereným výkonom týchto funkcií v jeho mene, poskytnú všetky informácie potrebné na monitorovanie a hodnotenie programu, najmä v súvislosti s plnením určených cieľov a priorít.

KAPITOLA II

Monitorovanie

Článok 72

Postupy monitorovania

1.   Riadiaci orgán a monitorovací výbor uvedený v článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 monitorujú kvalitu vykonávania programu.

2.   Riadiaci orgán a monitorovací výbor monitorujú každý program rozvoja vidieka pomocou finančných ukazovateľov a ukazovateľov o výstupoch a výsledkoch.

Článok 73

Monitorovací výbor

Členské štáty s regionálnymi programami si môžu vytvoriť národný monitorovací výbor na koordináciu vykonávania týchto programov vo vzťahu k národnému rámcu a čerpaniu finančných zdrojov.

Článok 74

Povinnosti monitorovacieho výboru

Monitorovací výbor sa presvedčí o výsledkoch programu rozvoja vidieka a účinnosti jeho vykonávania. Na tieto účely, popri funkciách uvedených v článku 49 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, monitorovací výbor:

a)

je do štyroch mesiacov od rozhodnutia o schválení programu konzultovaný a vydá stanovisko k výberovým kritériám pre financované operácie, ktoré sa upravia podľa potrieb programovania;

b)

skúma činnosti a výstupy súvisiace s pokrokom vo vykonávaní plánu hodnotenia programu;

c)

skúma predovšetkým činnosti uvedené v programe, ktoré súvisia s napĺňaním podmienok ex-ante, ktoré patria do zodpovedností riadiaceho orgánu, a je informovaný o činnostiach súvisiacich s napĺňaním iných podmienok ex-ante;

d)

zúčastňuje sa na národnej vidieckej sieti na účely výmeny informácií o vykonávaní programu; a

e)

posudzuje a schvaľuje výročné správy o vykonávaní a pred ich odoslaním Komisii.

Článok 75

Výročná správa o vykonávaní

1.   Do 30. júna 2016 a do 30. júna každého nasledujúceho roka do roku 2024 vrátane predložia členské štáty Komisii výročnú správu o vykonávaní programu rozvoja vidieka v predošlom kalendárnom roku. Správa predložená v roku 2016 sa bude vzťahovať na kalendárne roky 2014 a 2015.

2.   Okrem dodržiavania požiadaviek článku 50 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 výročné správy o vykonávaní obsahujú informácie okrem iného o finančných záväzkoch a výdavkoch podľa jednotlivých opatrení a zhrnutie činností vykonaných v súvislosti s plánom hodnotenia.

3.   Okrem dodržiavania požiadaviek článku 50 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 výročná správa o vykonávaní, ktorá sa predloží v roku 2017, obsahuje aj opis vykonávania všetkých čiastkových programov zahrnutých do programu.

4.   Okrem splnenia požiadaviek článku 50 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 výročná správa o vykonávaní, ktorá sa predloží v roku 2019, bude obsahovať aj popis vykonávania všetkých čiastkových programov zahrnutých do programu, posúdenie pokroku dosiahnutého pri zabezpečovaní integrovaného prístupu k používaniu EPFRV a iných finančných nástrojov EÚ na podporu územného rozvoja vidieckych oblastí, a to aj prostredníctvom stratégií miestneho rozvoja.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá prezentácie výročných správ o vykonávaní. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

KAPITOLA III

Hodnotenie

Článok 76

Všeobecné ustanovenia

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty vymedzujúce prvky, ktoré majú hodnotenia ex-ante a ex-post uvedené v článkoch 55 a 57 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 obsahovať, a určujúce minimálne požiadavky na plán hodnotenia uvedený v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby hodnotenia boli v súlade so spoločným prístupom k hodnoteniu dohodnutým podľa článku 67, organizujú prípravu a zber potrebných údajov a hodnotiteľom dodávajú rôzne informácie poskytované systémom monitorovania.

3.   Členské štáty sprístupnia hodnotiace správy na internete a Komisia na svojej webovej stránke.

Článok 77

Hodnotenie ex-ante

Členské štáty zabezpečia, aby sa hodnotiteľ ex-ante od skorého štádia zapájal do procesu vývoja programu rozvoja vidieka vrátane vývoja analýzy uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. b), návrhu intervenčnej logiky programu a stanovenia cieľov programu.

Článok 78

Hodnotenie ex-post

V roku 2024 členské štáty pripravia hodnotenie ex-post každého zo svojich programov rozvoja vidieka. Uvedenú správu predložia Komisii do 31. decembra 2024.

Článok 79

Zhrnutia hodnotení

Vypracovanie zhrnutí správ o hodnotení ex-ante a ex-post na úrovni Únie sa vykoná v rámci zodpovednosti Komisie.

Zhrnutia hodnotiacich správ sa dokončia najneskôr do 31. decembra roku, ktorý nasleduje po roku predloženia príslušných hodnotení.

HLAVA VIII

USTANOVENIA O HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI

Článok 80

Pravidlá vzťahujúce sa na podniky

Keď sa podpora podľa tohto nariadenia poskytuje formám spolupráce medzi podnikmi, môže sa poskytovať iba takým formám spolupráce, ktoré sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže tak, ako sa uplatňujú na základe článkov 206 až 210 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013.

Článok 81

Štátna pomoc

1.   Pokiaľ sa v tejto hlave neustanovuje inak, na podporu pre rozvoj vidieka poskytovanú členskými štátmi sa vzťahujú články 107, 108 a 109 ZFEÚ.

2.   Články 107, 108 a 109 ZFEÚ sa neuplatňujú na platby, ktoré členské štáty uskutočnili na základe tohto nariadenia a v súlade s ním, alebo na základe doplnkového vnútroštátneho financovania uvedeného v článku 82, v rámci rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ.

Článok 82

Doplnkové vnútroštátne financovanie

Platby realizované členskými štátmi v súvislosti s operáciami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, a určené na poskytovanie doplnkového vnútroštátneho financovania rozvoja vidieka, na ktoré sa kedykoľvek počas programového obdobia poskytuje podpora Únie, začlenia členské štáty do programu rozvoja vidieka v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. j) a pokiaľ tieto platby spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení, Komisia ich schváli.

HLAVA IX

PRÁVOMOCI KOMISIE, SPOLOČNÉ USTANOVENIA, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Právomoci Komisie

Článok 83

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 2 ods. 3, 14 od. 5, 16 ods. 5, 19 ods. 8, 22 ods. 3, 28 ods. 10 a 11, 29 ods. 6, 30 ods. 8, 33 ods. 4, 34 ods. 5, 35 ods. 10, 36 ods. 5, 45 ods. 6, 47ods. 6 a článku 89 za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 2 ods. 3, 14 od. 5, 16 ods. 5, 19 ods. 8, 22 ods. 3, 28 ods. 10 a 11, 29 ods. 6, 30 ods. 8, 33 ods. 4, 34 ods. 5, 35 ods. 10, 36 ods. 5, 45 ods. 6, 47 ods. 6 a článku 89 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 2 ods. 3, 14 od. 5, 16 ods. 5, 19 ods. 8, 22 ods. 3, 28 ods. 10 a 11, 29 ods. 6, 30 ods. 8, 33 ods. 4, 34 ods. 5, 35 ods. 10, 36 ods. 5, 45 ods. 6, 47 ods. 6 a článku 89 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 2 ods. 3, 14 od. 5, 16 ods. 5, 19 ods. 8, 22 ods. 3, 28 ods. 10 a 11, 29 ods. 6, 30 ods. 8, 33 ods. 4, 34 ods. 5, 35 ods. 10, 36 ods. 5, 45 ods. 6, 47 ods. 6 a článku 89 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 84

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor nazvaný „Výbor pre rozvoj vidieka“. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA II

Spoločné ustanovenia

Článok 85

Výmena informácií a dokumentov

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi ustanoví informačný systém, ktorý umožní bezpečnú výmenu údajov spoločného záujmu medzi Komisiou a každým členským štátom. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá fungovania tohto systému. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

2.   Komisia zabezpečí zavedenie vhodného bezpečného elektronického systému do ktorého sa zaznamenajú kľúčové informácie a správy o monitorovaní a hodnotení, v ktorom sa budú uchovávať a spravovať.

Článok 86

Spracovávanie a ochrana osobných údajov

1.   Členské štáty a Komisia zbierajú osobné údaje na účely vykonávania svojich príslušných povinností riadenia, kontroly, monitorovania a hodnotenia podľa tohto nariadenia, najmä povinností stanovených v hlavách VI a VII, a tieto údaje nespracúvajú spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom.

2.   Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely monitorovania a hodnotenia podľa hlavy VII za využitia bezpečných elektronických systémov uvedených v článku 85, tieto údaje sú anonymné a spracúvajú sa iba v agregovanej podobe.

3.   Osobné údaje sa spracúvajú v súlade s pravidlami stanovenými v smernici 95/46/ES a nariadení (ES) č. 45/2001. Konkrétne, takéto údaje sa neuchovávajú v podobe, ktorá umožňuje identifikáciu subjektov údajov dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré sa údaje zozbierali alebo sa ďalej spracúvajú, s prihliadnutím na minimálne doby uchovávania stanovené v uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisoch a právnych predpisoch Únie.

4.   Členské štáty informujú subjekty údajov o tom, že vnútroštátne orgány alebo orgány Únie môžu v súlade s odsekom 1 spracúvať ich osobné údaje a že v tejto súvislosti majú práva stanovené v pravidlách ochrany údajov v smernici 95/46/ES a v nariadení (ES) č. 45/2001.

5.   Články 111 až 114 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa uplatňujú na tento článok.

Článok 87

Všeobecné ustanovenia SPP

V súvislosti s opatreniami stanovenými v tomto nariadení sa uplatňuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a ustanovenia prijaté podľa neho.

KAPITOLA III

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 88

Nariadenie (ES) č. 1698/2005

Nariadenie (ES) č. 1698/2005 sa zrušuje.

Nariadenie (ES) č. 1698/2005 sa ďalej uplatňuje na operácie vykonávané podľa programov schválených Komisiou v rámci uvedeného nariadenia pred 1. januárom 2014.

Článok 89

Prechodné ustanovenia

S cieľom uľahčiť prechod zo systému zavedeného nariadením (ES) č. 1698/2005 na systém zavedený týmto nariadením je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými stanoví podmienky, za ktorých sa podpora schválená Komisiou podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 môže integrovať do podpory stanovenej v tomto nariadení, a to aj pre technickú pomoc a pre hodnotenia ex-post. Týmito delegovanými aktmi sa môžu stanoviť aj podmienky prechodu od podpory rozvoja vidieka pre Chorvátsko podľa nariadenia (ES) č. 1085/2006 na podporu poskytovanú podľa tohto nariadenia.

Článok 90

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. JUKNA


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 z 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L Pozri stranu 549 tohto úradného vestníka).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 z 17. decembra 2013 ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 637/2008 a (ES) č. 73/2009 (Pozri stranu 608 tohto úradného vestníka).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(8)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1.).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(12)  Nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (Ú. v. EÚ L 170, 29.6.2007, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(14)  Ú. v. EÚ C 35, 9.2.2012, s. 1.

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanoveniao Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006. (Pozri stranu 549 tohto úradného vestníka.).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

(17)  Rozhodnutie Rady 2009/470/ES z 25. mája 2009 o výdavkoch na veterinárnom úseku (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 30).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012 s. 1).

(19)  Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16).

(21)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91 z 10. júna 1991, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá definície, opisu a ponuke aromatizovaných vín, aromatizovaných nápojov na báze vína a aromatizovaných kokteilov z aromatizovaných vínnych produktov (Ú. v. ES L 149, 14.6.1991, s. 1).

(22)  Smernica Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 169, 10.7.2000, s. 1).

(23)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2019/93 z 19. júla 1993, ktorým sa zavádzajú osobitné opatrenia pre menšie ostrovy v Egejskom mori týkajúce sa určitých poľnohospodárskych výrobkov (Ú. v. ES L 184, 27.7.1993, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007. (Pozri stranu 671 tohto úradného vestníka.).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(27)  Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).


PRÍLOHA I

ROZDELENIE PODPORY, KTORÚ ÚNIA POSKYTUJE NA ROZVOJ VIDIEKA (2014 AŽ 2020)

(bežné ceny v EUR)

 

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

CELKOVO 2014 – 2020

Belgicko

78 342 401

78 499 837

78 660 375

78 824 076

78 991 202

79 158 713

79 314 155

551 790 759

Bulharsko

335 499 038

335 057 822

334 607 538

334 147 994

333 680 052

333 187 306

332 604 216

2 338 783 966

Česká republika

314 349 445

312 969 048

311 560 782

310 124 078

308 659 490

307 149 050

305 522 103

2 170 333 996

Dánsko

90 287 658

90 168 920

90 047 742

89 924 072

89 798 142

89 665 537

89 508 619

629 400 690

Nemecko

1 178 778 847

1 177 251 936

1 175 693 642

1 174 103 302

1 172 483 899

1 170 778 658

1 168 760 766

8 217 851 050

Estónsko

103 626 144

103 651 030

103 676 345

103 702 093

103 728 583

103 751 180

103 751 183

725 886 558

Írsko

313 148 955

313 059 463

312 967 965

312 874 411

312 779 690

312 669 355

312 485 314

2 189 985 153

Grécko

601 051 830

600 533 693

600 004 906

599 465 245

598 915 722

598 337 071

597 652 326

4 195 960 793

Španielsko

1 187 488 617

1 186 425 595

1 185 344 141

1 184 244 005

1 183 112 678

1 182 137 718

1 182 076 067

8 290 828 821

Francúzsko

1 404 875 907

1 408 287 165

1 411 769 545

1 415 324 592

1 418 941 328

1 422 813 729

1 427 718 983

9 909 731 249

Chorvátsko

332 167 500

332 167 500

332 167 500

332 167 500

332 167 500

332 167 500

332 167 500

2 325 172 500

Taliansko

1 480 213 402

1 483 373 476

1 486 595 990

1 489 882 162

1 493 236 530

1 496 609 799

1 499 799 408

10 429 710 767

Cyprus

18 895 839

18 893 552

18 891 207

18 888 801

18 886 389

18 883 108

18 875 481

132 214 377

Lotyšsko

138 327 376

138 361 424

138 396 059

138 431 289

138 467 528

138 498 589

138 499 517

968 981 782

Litva

230 392 975

230 412 316

230 431 887

230 451 686

230 472 391

230 483 599

230 443 386

1 613 088 240

Luxembursko

14 226 474

14 272 231

14 318 896

14 366 484

14 415 051

14 464 074

14 511 390

100 574 600

Maďarsko

495 668 727

495 016 871

494 351 618

493 672 684

492 981 342

492 253 356

491 391 895

3 455 336 493

Malta

13 880 143

13 965 035

14 051 619

14 139 927

14 230 023

14 321 504

14 412 647

99 000 898

Holandsko

87 118 078

87 003 509

86 886 585

86 767 256

86 645 747

86 517 797

86 366 388

607 305 360

Rakúsko

557 806 503

559 329 914

560 883 465

562 467 745

564 084 777

565 713 368

567 266 225

3 937 551 997

Poľsko

1 569 517 638

1 567 453 560

1 565 347 059

1 563 197 238

1 561 008 130

1 558 702 987

1 555 975 202

10 941 201 814

Portugalsko

577 031 070

577 895 019

578 775 888

579 674 001

580 591 241

581 504 133

582 317 022

4 057 788 374

Rumunsko

1 149 848 554

1 148 336 385

1 146 793 135

1 145 218 149

1 143 614 381

1 141 925 604

1 139 927 194

8 015 663 402

Slovinsko

118 678 072

119 006 876

119 342 187

119 684 133

120 033 142

120 384 760

120 720 633

837 849 803

Slovensko

271 154 575

270 797 979

270 434 053

270 062 644

269 684 447

269 286 203

268 814 943

1 890 234 844

Fínsko

335 440 884

336 933 734

338 456 263

340 009 057

341 593 485

343 198 337

344 776 578

2 380 408 338

Švédsko

248 858 535

249 014 757

249 173 940

249 336 135

249 502 108

249 660 989

249 768 786

1 745 315 250

Spojené kráľovstvo

371 473 873

370 520 030

369 548 156

368 557 938

367 544 511

366 577 113

365 935 870

2 580 157 491

Celkovo EU-28

13 618 149 060

13 618 658 677

13 619 178 488

13 619 708 697

13 620 249 509

13 620 801 137

13 621 363 797

95 338 109 365


Technická pomoc (0,25 %)

34 130 699

34 131 977

34 133 279

34 134 608

34 135 964

34 137 346

34 138 756

238 942 629

Celkovo

13 652 279 759

13 652 790 654

13 653 311 767

13 653 843 305

13 654 385 473

13 654 938 483

13 655 502 553

95 577 051 994


PRÍLOHA II

SUMY A MIERY PODPORY

Článok

Predmet

Maximálna suma v eurách alebo sadzba

 

15 ods. 8

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

1 500

na poradenskú službu

200 000

na tri roky v prípade odborného vzdelávania poradcov

16 ods. 2

Informačné a propagačné činnosti

70 %

oprávnených nákladov na činnosť článok 17 ods. 3

16 ods. 4

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

3 000

na podnik za rok

17 ods. 3

Investície do hmotného majetku

 

poľnohospodárske odvetvie

50 %

sumy oprávnených investícií v menej rozvinutých regiónoch a vo všetkých regiónoch, ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemeru EÚ-25 za referenčné obdobie, ale ktorých HDP na obyvateľa presahuje 75 % priemerného HDP EÚ-27

75 %

sumy oprávnených investícií v najvzdialenejších regiónoch

75 %

sumy oprávnených investícií v Chorvátsku na vykonanie smernice Rady 91/676/EHS (1) v rámci maximálnej lehoty štyroch rokov od dátumu pristúpenia podľa článku 3 ods. 2 a článku 5 ods. 1 uvedenej smernice

75 %

sumy oprávnených investícií na menších ostrovoch v Egejskom mori

40 %

sumy oprávnených investícií v iných regiónoch

Uvedené miery sa môžu zvýšiť o 20 dodatočných percentuálnych bodov pod podmienkou, že maximálna kombinovaná podpora nepresiahne 90 % v prípade:

mladých poľnohospodárov definovaných v tomto nariadení alebo takých, ktorí začali činnosť počas piatich rokov pred podaním žiadosti o podporu,

kolektívnych investícií a integrovaných projektov vrátane tých, ktoré súvisia so zlúčením organizácií výrobcov,

oblastí, ktoré čelia prírodným obmedzeniam a iným osobitným obmedzeniam, ako sa uvádza v článku 32,

operácií podporovaných v rámci EIP,

investícií súvisiacich s operáciami podľa článkov 28 a 29,

 

– spracovania výrobkov uvedených v prílohe I k ZFEÚ a ich uvádzania na trh.

50 %

sumy oprávnených investícií v menej rozvinutých regiónoch a vo všetkých regiónoch, ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemeru EÚ-25 za referenčné obdobie, ale ktorých HDP na obyvateľa presahuje 75 % priemerného HDP EÚ-27

75 %

sumy oprávnených investícií v najvzdialenejších regiónoch

75 %

sumy oprávnených investícií na menších ostrovoch v Egejskom mori

40 %

sumy oprávnených investícií v iných regiónoch

Uvedené sadzby sa môžu zvýšiť o 20 dodatočných percentuálnych bodov pod podmienkou, že maximálna kombinovaná podpora nepresiahne 90 % v prípade operácií podporovaných v rámci EIP alebo súvisiacich so zlučovaním organizácií výrobcov.

17 ods. 4

Investície do hmotného majetku

100 %

neproduktívne investície a poľnohospodárska a lesohospodárska infraštruktúra

18 ods. 5

Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby poškodeného prírodnými katastrofami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení

80 %

sumy oprávnených investičných nákladov na preventívne operácie vykonávané jednotlivými poľnohospodármi

100 %

sumy oprávnených investičných nákladov na preventívne operácie vykonávané kolektívne viac ako jedným prijímateľom

100 %

sumy oprávnených investičných nákladov na operácie na obnovenie poľnohospodárskej pôdy a výrobného potenciálu poškodeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami

19 ods. 6

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti

70 000

na mladého poľnohospodára podľa článku 19 ods. 1 písm. a) bodu i)

70 000

na prijímateľa podľa článku 19 ods. 1 písm. a) bodu ii)

15 000

na malý poľnohospodársky podnik podľa článku 19 ods. 1 písm. a) bodu iii)

23 ods. 3

Vytváranie agrolesníckych systémov

80 %

sumy oprávnených investícií na vytvorenie agrolesníckych systémov

26 ods. 4

Investície do lesníckych technológií a spracovania, do mobilizácie lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh

65 %

sumy oprávnených investícií v menej rozvinutých regiónoch

75 %

sumy oprávnených investícií v najvzdialenejších regiónoch

75 %

sumy oprávnených investícií na menších ostrovoch v Egejskom mori

40 %

sumy oprávnených investícií v iných regiónoch

27 ods. 4

Zakladanie skupín a organizácií výrobcov

10 %

Ako percentuálny podiel produkcie uvedenej na trh počas prvých piatich rokoch po uznaní. Podpora sa postupne znižuje.

100 000

vo všetkých prípadoch maximálna suma za rok

28 ods. 8

Agro-environmentálne opatrenia súvisiace s klímou

600 (2)

na hektár za rok v prípade jednoročných plodín

900 (2)

na hektár za rok v prípade špeciálnych viacročných plodín

450 (2)

na hektár za rok v prípade iného využitia pôdy

200 (2)

na dobytčiu jednotku („DJ“) za rok v prípade miestnych plemien, ktorých chov je ohrozený

29 ods. 5

Ekologické poľnohospodárstvo

600 (2)

na hektár za rok v prípade jednoročných plodín

900 (2)

na hektár za rok v prípade špeciálnych viacročných plodín

450 (2)

na hektár za rok v prípade iného využitia pôdy

30 ods. 7

Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode

500 (2)

maximum na hektár za rok v počiatočnom období, ktoré nepresahuje päť rokov

200 (2)

maximum na hektár za rok

50 (3)

minimum na hektár za rok v prípade platieb podľa rámcovej smernice o vode

31 ods. 3

Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

25

minimum na hektár za rok na priemernú rozlohu plochy prijímateľa, ktorý dostáva podporu

250 (2)

maximum na hektár za rok

450 (2)

maximum na hektár za rok v horských oblastiach v zmysle článku 32 ods. 2

33 ods. 3

Dobré životné podmienky zvierat

500

na DJ

34 ods. 3

Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov

200 (2)

na hektár za rok

37 ods. 5

Poistenie úrody, zvierat a rastlín

65 %

splatného poistného

38 ods. 5

Vzájomné fondy pre nepriaznivé poveternostné udalosti, choroby zvierat a rastlín, zamorenie škodcami a environmentálne nehody

65 %

oprávnených nákladov

39 ods. 5

Nástroj stabilizácie príjmu

65 %

oprávnených nákladov


(1)  Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(2)  Tieto sumy sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch zvýšiť, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti, ktoré sa zdôvodnia v programoch rozvoja vidieka.

(3)  Táto suma sa môže v riadne odôvodnených prípadoch znížiť, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti, ktoré sa zdôvodnia v programoch rozvoja vidieka.

Poznámka:

Mierami pomoci nie sú dotknuté pravidlá Únie pre štátnu pomoc.


PRÍLOHA III

BIOFYZIKALNE KRITERIA NA VYMEDZENIE OBLASTI S PRIRODNÝMI OBMEDZENIAMI

KRITÉRIUM

DEFINÍCIA

PRAHOVÁ HODNOTA

KLÍMA

Nízka teplota (1)

dĺžka vegetačného obdobia (počet dní) vymedzená počtom dní s priemernou dennou teplotou > 5° C (LGPt5) alebo

≤ 180 dní

suma teplôt (stupňo-dní) za vegetačné obdobie vymedzené sumou priemerných denných teplôt > 5° C

≤ 1 500 stupňo-dní

Sucho

pomer ročných zrážok (Z) a ročnej potenciálnej evapotranspirácie (PET)

P/PET ≤ 0,5

KLÍMA A PÔDA

Nadmerná vlhkosť pôdy

počet dní na poľnej vodnej kapacite alebo nad ňou (maximálna nasýtenosť pôd)

≥ 230 dní

PÔDA

Slabá priepustnosť pôd (1)

územia prevlhčené vodou významnú časť roka

mokrá do 80 cm od povrchu viac ako 6 mesiacov, alebo mokrá do 40 cm viac ako 11 mesiacov alebo

slabo alebo veľmi slabo priepustné pôda alebo

glejová farebná vzorka do 40 cm od povrchu

Nepriaznivá textúra a skeletovitosť (1)

pomerne vysoký obsah ílu, prachu, piesku, organickej hmoty (hmotnostné %) a hrubozrnného materiálu (objemové %)

obsah ≥ 15 % objemových hrubozrnného materiálu vrátane výstupov hornín a balvanov na povrch alebo

trieda textúry v polovici alebo väčšej časti (súhrnne) 100 cm od povrchu pôdy je piesok, hlinitý piesok v súlade s týmto vymedzením:

prach % + (2 × íl %) ≤ 30 % alebo

trieda textúry povrchového horizontu pôdy je ťažký íl

(≥ 60 % íl) alebo

organická pôda (organická hmota ≥ 30 %) aspoň v hrúbke 40 cm ALEBO

povrchový horizont obsahuje 30 % alebo viac ílu a má vertické vlastnosti do 100 cm od povrchu pôdy

Plytká hĺbka zakoreňovania

hĺbka (cm) od povrchu pôdy po súvislú pevnú horninu alebo tvrdé podložie

≤ 30 cm

Nepriaznivé chemické vlastnosti (1)

prítomnosť solí, vymeniteľného sodíka, nadmerná kyslosť

salinita: ≥ 4 deci-Siemensy na meter (dS/m) v povrchovom horizonte alebo

sodicita: ≥ 6 % vymeniteľného sodíka (ESP) v polovici alebo väčšej časti (súhrnne) 100 cm od povrchu pôdy alebo

Kyslosť pôdy: pH ≤ 5 (vo vode) v povrchovom horizonte

TERÉN

Extrémna svahovitosť

prevýšenie vzhľadom na planimetrickú vzdialenosť (%)

≥ 15 %


(1)  Členský štátom stačí skontrolovať plnenie tohto kritéria voči prahovým hodnotám, ktoré sú relevantné pre konkrétnu situáciu danej oblasti.


PRÍLOHA IV

ORIENTAČNÝ ZOZNAM OPATRENÍ A OPERÁCIÍ OSOBITNÉHO VÝZNAMU PRE TEMATICKÉ ČIASTKOVÉ PROGRAMY UVEDENÉ V ČLÁNKU 7

Mladí poľnohospodári:

 

Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov, ktorí prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik

 

Investície do hmotného majetku

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

 

Spolupráca

 

Investície do nepoľnohospodárskych činností

Malé poľnohospodárske podniky:

 

Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti na rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov

 

Investície do hmotného majetku

 

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

 

Spolupráca

Investície do nepoľnohospodárskych činností

 

Zakladanie skupín výrobcov

 

LEADER

Horské oblasti:

 

Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

 

Agroenvironmentálno-klimatické operácie

 

Spolupráca

 

Investície do hmotného majetku

 

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti vo vidieckych oblastiach

 

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

 

Vytváranie agrolesníckych systémov

 

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

 

Zakladanie skupín výrobcov

 

LEADER

Krátke dodávateľské reťazce:

 

Spolupráca

 

Zakladanie skupín výrobcov

 

LEADER

 

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

 

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

 

Investície do hmotného majetku

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

Ženy vo vidieckych oblastiach:

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

 

Investície do hmotného majetku

 

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti

 

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

 

Spolupráca

 

LEADER

Zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu a biodiverzita:

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

 

Investície do hmotného majetku

 

Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby poškodeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení

 

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

 

Investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov

 

Agroenvironmentálno-klimatické opatrenia

 

Ekologické poľnohospodárstvo

 

Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode

 

Platby pre oblasti s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami (biodiverzita)

 

Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov

 

Spolupráca

 

Riadenie rizík


PRÍLOHA V

PODMIENKY EX-ANTE PRE ROZVOJ VIDIEKA

1.   PODMIENKY SPOJENÉ S PRIORITAMI

Priorita EÚ pre rozvoj vidieka / tematický cieľ SSR

Podmienka ex-ante

Kritériá splnenia

Priorita rozvoja vidieka 3: podpora organizácie potravinového reťazca vrátane spracovania poľnohospodárskych výrobkoch a ich uvádzania na trh, dobrých životných podmienok zvierat a riadenia rizík v poľnohospodárstve

TC 5: podpora adaptácie na zmenu klímy, prevencie a riadenia rizík

3.1.

Prevencia a riadenie rizík: existencia národných alebo regionálnych hodnotení rizík na účely riadenia katastrof s ohľadom na prispôsobovanie sa zmene klímy.

Zavedie sa vnútroštátne alebo regionálne posúdenie rizika s týmito prvkami:

opis postupu, metodiky, metód a necitlivých údajov využívaných na posúdenie rizika, ako aj kritérií založených na riziku pre zoradenie investícií podľa priority,

opis scenárov s jedným rizikom a viacerými rizikami;

ak je to vhodné, zohľadnia sa národné stratégie adaptácie na zmenu klímy,

Priorita rozvoja vidieka 4: obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov súvisiacich s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom

4.1

Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav: normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy uvedené v kapitole I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sú zavedené na vnútroštátnej úrovni

normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu sú vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a špecifikované v programoch,

TC 5: podpora adaptácie na zmenu klímy, prevencie a riadenia rizík

4.2

Minimálne požiadavky na hnojivá a prostriedky na ochranu rastlín: minimálne požiadavky na hnojivá a prostriedky na ochranu rastlín uvedené v hlave III kapitole I článku 28 tohto nariadenia sú definované na vnútroštátnej úrovni

minimálne požiadavky na hnojivá a prostriedky na ochranu rastlín uvedené v hlave III kapitole I tohto nariadenia sú špecifikované v programoch,

TC 6: zachovanie a ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívneho využívania zdrojov

4.3

Iné príslušné vnútroštátne normy: príslušné povinné vnútroštátne normy sú definované na účely článku 28 kapitoly I hlavy III tohto nariadenia

príslušné povinné vnútroštátne normy sú špecifikované v programoch,

Priorita rozvoja vidieka 5: propagácia účinného využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva

TC 4: podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch

TC 6: Zachovanie a ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívneho využívania zdrojov

5.1

Energetická efektívnosť: Uskutočnili sa akcie na propagáciu nákladovo efektívnych zlepšení efektívnosti koncového využívania energie a nákladovo efektívnych investícií do energetickej efektívnosti pri stavbe alebo renovácii budov.

Ide o tieto akcie:

opatrenia na zabezpečenie minimálnych požiadaviek súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov v súlade s článkami 3, 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (1),

opatrenia potrebné na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov v súlade s článkom 11 smernice 2010/31/EÚ,

opatrenia na zabezpečenie strategického plánovania energetickej efektívnosti v súlade s článkom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (2),

opatrenia v súlade s článkom 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES (3) energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, aby sa zabezpečilo poskytnutie individuálnych meračov koncovým zákazníkom, pokiaľ je to technicky možné, za rozumnú a primeranú cenu vo vzťahu k možným úsporám energie.

5.2

Odvetvie vody: existencia a) cenovej politiky v oblasti vôd, ktorá poskytuje primerané stimuly pre používateľov na efektívne využívanie vody, a b) primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov na vodohospodárske služby v sadzbe stanovenej v schválenom pláne riadenia povodia pre investície podporované z programov.

V odvetviach podporovaných z EPFRV členský štát zabezpečil, rôzne spôsoby by využitia vody prispeli k tomu, že odvetviu sa vrátia náklady na vodohospodárske služby, v súlade s článkom 9 ods. 1 prvou zarážkou rámcovej smernice o vode, v príslušných prípadoch s ohľadom na sociálne, environmentálne a hospodárske účinky tohto vrátenia nákladov, ako aj na geografické a klimatické podmienky príslušného regiónu alebo regiónov;

5.3

Energia z obnoviteľných zdrojov: Uskutočnili sa akcie na propagáciu výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov (4).

Zaviedli sa transparentné režimy podpory, prioritný prístup do siete alebo garantovaný prístup a priorita pri prenose, ako aj štandardné pravidlá týkajúce sa znášania a rozdelenia nákladov na technické úpravy, ktoré boli uverejnené, v súlade s článkom 14 ods. 1 a článkom 16 ods. 2 a ods. 3 smernice 2009/28/ES.

Členský štát prijal vnútroštátny akčný plán pre energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 4 smernice 2009/28/ES.

Priorita rozvoja vidieka 6: podpora sociálneho začlenenia, zmiernenia chudoby a hospodárskeho rastu vo vidieckych oblastiach

TC 2: Zlepšenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám, ako aj ich využívania a kvality (cieľ v oblasti širokého pásma)

6.

Infraštruktúra pre siete budúcej generácie (NGN) Existencia vnútroštátnych alebo regionálnych plánov NGA, ktoré zohľadňujú regionálne činnosti s cieľom dosiahnuť ciele Únie týkajúce sa vysokorýchlostného prístupu na internet, zameriavajúc sa na oblasti, kde trh neposkytuje otvorenú infraštruktúru za dostupnú cenu a kvalitu v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, a poskytovanie dostupných služieb pre zraniteľné skupiny.

Národný alebo regionálny plán NGN, ktorý obsahuje:

plán investícií do infraštruktúry založený na hospodárskej analýze zohľadňujúcej existujúce súkromné a verejné infraštruktúry a plánované investície;

modely udržateľných investícií, ktoré zlepšujú hospodársku súťaž a poskytujú prístup k otvorenej, cenovo dostupnej, kvalitnej infraštruktúre a službám, ktoré budú dobre fungovať aj v budúcnosti,

opatrenia na podnietenie súkromných investícií.


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).


PRÍLOHA VI

ORIENTAČNÝ ZOZNAM OPATRENÍ S VÝZNAMOM PRE JEDNU ALEBO VIAC PRIORÍT ÚNIE PRE ROZVOJ VIDIEKA

 

Opatrenia osobitného významu pre viacero priorít Únie

Článok 15

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

Článok 17

Investície do hmotného majetku

Článok 19

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti

Článok 35

Spolupráca

Články 42 – 44

LEADER

 

Opatrenia mimoriadneho významu pre podporu prenosu znalostí a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach

Článok 14

Prenos znalostí a informačné akcie

Článok 26

Investície do lesníckych technológií a do spracovania a mobilizácie lesníckych výrobkov a do ich uvádzania na trh

 

Opatrenia mimoriadneho významu pre zlepšovanie konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva a zlepšovanie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov

Článok 16

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

 

Opatrenia mimoriadneho významu pre podporu organizácie potravinového reťazca a riadenia rizík v poľnohospodárstve

Článok 18

Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby zničeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení

Článok 24

Prevencia a odstraňovanie škôd v lesoch spôsobených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami

Článok 27

Zakladanie skupín výrobcov

Článok 33

Dobré životné podmienky zvierat

Článok 36

Riadenie rizík

Článok 37

Poistenie úrody, zvierat a rastlín

Článok 38

Vzájomné fondy pre choroby zvierat a rastlín a environmentálne nehody

Článok 39

Nástroj stabilizácie príjmu

 

Opatrenia mimoriadneho významu pre obnovu, ochranu a posilňovanie ekosystémov závislých na poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve

a

Propagácia účinného využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva

Článok 21 ods. 1 písm. a)

Zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí

Článok 21 ods. 1) písm. b)

Vytváranie agrolesníckych systémov

Článok 21 ods. 1) písm. d)

Investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov, ako aj ich potenciálu zmiernenia zmeny klímy

Článok 28

Agroenvironmentálno-klimatické opatrenie

Článok 39

Ekologické poľnohospodárstvo

Článok 30

Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode

Články 31 - 32

Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

Článok 34

Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov

 

Opatrenia mimoriadneho významu pre podporu sociálneho začlenenia, znižovanie chudoby a hospodársky rozvoj vo vidieckych oblastiach

Článok 20

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

Články 42 – 44

LEADER


Top