—

Partner Apelski Dariusz, v zastúpení: T. Krześniak, advokát,

—

Zarząd Oczyszczania Miasta, v zastúpení: K. Wąsik, radca prawny,

—

Remondis sp. z o.o. a MR Road Service sp. z o.o., v zastúpení: K. Kamiński a K. Dajczer, radcowie prawni,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, M. Szwarc a D. Lutostańska, splnomocnení zástupcovia,

—

španielska vláda, v zastúpení: J. García‑Valdecasas Dorrego, splnomocnená zástupkyňa,

—

lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kalniņš a I. Ņesterova, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 2 a 44, ako aj článku 48 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Partner Apelski Dariusz (ďalej len „Partner“) a Zarząd Oczyszczania Miasta (správa čistenia mesta, ďalej len „správa čistenia mesta Varšava“) vo veci vylúčenia PARTNER z postupu zadávania verejnej zákazky na komplexné mechanické čistenie vozoviek mesta Varšava (Poľsko) v rokoch 2014 až 2017.

3

Odôvodnenie 46 smernice 2004/18 znie:

„Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečia súlad so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania a ktoré zaručia, aby sa ponuky posudzovali v podmienkach efektívnej hospodárskej súťaže. Z toho dôvodu by bolo vhodné umožniť, aby sa pri zadávaní zákazky použili iba dve kritériá: ‚najnižšia cena‘ a ‚ekonomicky najvýhodnejšia ponuka‘.

Na zabezpečenie súladu so zásadou rovnakého zaobchádzania pri zadávaní zákaziek je potrebné stanoviť povinnosť – uznanú judikatúrou – zabezpečiť potrebnú transparentnosť, ktorá umožní, aby všetci uchádzači boli primerane informovaní o kritériách a podmienkach, ktoré sa budú uplatňovať na zistenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. …“

4

Článok 2 tejto smernice nazvaný „Zásady zadávania zákaziek“ stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne.“

5

Článok 44 tejto smernice pod názvom „Overovanie spôsobilosti, výber účastníkov a zadávanie zákaziek“ stanovuje:

„1.   Zákazky sa zadávajú na základe kritérií stanovených v článkoch 53 a 55, berúc do úvahy článok 24 potom, keď verejní obstarávatelia overia spôsobilosť hospodárskych subjektov nevylúčených podľa článkov 45 a 46 v súlade s kritériami ich ekonomickej a finančnej situácie, odborných a technických vedomostí alebo ich spôsobilosti, ktoré sú uvedené v článkoch 47 až 52, prípadne v súlade s pravidlami a kritériami nediskriminácie uvedenými v odseku 3.

2.   Verejní obstarávatelia môžu od záujemcov a uchádzačov vyžadovať, aby spĺňali minimálnu úroveň spôsobilosti podľa článkov 47 a 48.

Rozsah informácií uvedených v článkoch 47 a 48 a minimálne úrovne spôsobilosti, vyžadované pri určitej zákazke, musia súvisieť s predmetom zákazky a musia byť primerané tomuto predmetu.

Tieto minimálne úrovne sa uvedú v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania.

…“

6

Článok 47 smernice 2004/18 nazvaný „Ekonomická a finančná situácia“ vo svojom odseku 2 uvádza:

„Hospodársky subjekt môže, ak to prichádza do úvahy, a pri určitej zákazke, počítať s využitím kapacít [spôsobilostí – neoficiálny preklad] iných subjektov bez ohľadu na právnu povahu vzťahov, ktoré s nimi má. V takom prípade musí verejnému obstarávateľovi preukázať, že bude mať potrebné zdroje k dispozícii, napríklad predložením prísľubu týchto subjektov v uvedenom zmysle.“

7

Článok 48 tejto smernice s názvom „Technická a/alebo odborná spôsobilosť“ stanovuje:

„1.   Technická a/alebo odborná spôsobilosť hospodárskych subjektov sa posudzuje a preskúmava podľa odsekov 2 a 3.

2.   Podľa povahy, množstva alebo dôležitosti, ako aj využitia prác, dodávok tovaru alebo služieb možno technickú spôsobilosť hospodárskych subjektov preukázať jedným alebo niekoľkými z týchto spôsobov:

…

3.   Hospodársky subjekt sa môže, ak to prichádza do úvahy, a pri určitej zákazke, spoľahnúť na využitie spôsobilosti iných subjektov bez ohľadu na právnu povahu vzťahov, ktoré s nimi má. V takom prípade musí verejnému obstarávateľovi preukázať, že bude mať k dispozícii zdroje potrebné na vykonanie zákazky, napríklad predložením prísľubu týchto subjektov, že potrebné zdroje dajú hospodárskemu subjektu k dispozícii.

…“

8

Článok 51 smernice 2004/18 s názvom „Doplňujúce podklady a informácie“ stanovuje:

„Verejný obstarávateľ môže hospodárske subjekty vyzvať, aby doplnili alebo objasnili certifikáty a dokumenty predložené podľa článkov 45 až 50.“

9

Článok 54 tejto smernice s názvom „Používanie elektronických aukcií“ stanovuje:

„1.   Členské štáty môžu ustanoviť, že verejní obstarávatelia môžu používať elektronické aukcie.

…

4.   Pred uskutočnením elektronickej aukcie verejní obstarávatelia vykonajú úplné počiatočné vyhodnotenie ponúk podľa kritéria/kritérií pre zadanie zákazky a váh priradených jednotlivým kritériám.

Všetci uchádzači, ktorí predložili prijateľné ponuky, sú súčasne elektronicky vyzvaní, aby predložili nové ceny a/alebo nové hodnoty; …

…

8.   Po ukončení elektronickej aukcie verejní obstarávatelia zadajú zákazku v súlade s článkom 53 na základe výsledkov elektronickej aukcie.

Verejní obstarávatelia nesmú elektronické aukcie zneužívať, ani ich nesmú používať takým spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narušoval, nesmú ani meniť predmet zákazky, ako už bol daný do súťaže oznámením o vyhlásení zadávacieho konania a vymedzený v špecifikáciách.“

10

Odôvodnenie 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18 (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65) znie takto:

„…pravidlá upravujúce verejné obstarávanie prijaté na základe smernice… 2004/18/ES [sa] musia zrevidovať a zmodernizovať s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov, uľahčiť najmä účasť malých a stredných podnikov (MSP) na verejnom obstarávaní…. Takisto je potrebné spresniť základné pojmy a koncepcie, aby sa zaistila právna istota a aby sa do pravidiel začlenili určité aspekty príslušnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.“

11

Článok 63 tejto smernice 2014/24 nazvaný „Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov“ znie takto:

„1.   Hospodársky subjekt sa môže vzhľadom na kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia stanovené podľa článku 58 ods. 3 a kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti stanovené podľa článku 58 ods. 4, keď to prichádza do úvahy a pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, spoliehať na kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojení, ktoré s nimi má. Pokiaľ však ide o kritériá súvisiace so vzdelaním a odbornou kvalifikáciou, ako sa stanovuje v prílohe XII časti II písm. f), alebo relevantnými odbornými skúsenosťami, hospodárske subjekty sa môžu spoliehať na kapacity iných subjektov len v prípade, keď tieto iné subjekty budú vykonávať práce alebo poskytovať služby, pre ktoré sa tieto kapacity vyžadujú. Ak sa chce hospodársky subjekt spoliehať na kapacity iných subjektov, verejnému obstarávateľovi preukáže, že bude mať k dispozícii potrebné zdroje, napríklad predložením záväzku týchto subjektov v uvedenom zmysle.

…

2.   Verejní obstarávatelia môžu v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb, montážnych alebo inštalačných činností v súvislosti so zákazkou na dodanie tovaru požadovať, aby určité rozhodujúce úlohy zrealizoval priamo sám uchádzač…“

12

Podľa článku 90 ods. 1 tejto smernice:

„Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 18. apríla 2016. …“

13

Smernica 2004/18 bola prebratá do poľského právneho poriadku zákonom o verejných zákazkách (kodifikovaný text, Dz. U. 2013, čiastky 907, 984, 1047 a 1473, ako aj Dz. U. 2014, čiastka 423, ďalej len „zákon o VZ“).

14

Článok 26 ods. 2b zákona o VZ znie:

„Hospodársky subjekt sa môže spoliehať na znalosti, skúsenosti, technické spôsobilosti, osoby schopné vykonať zákazky alebo finančné schopnosti iných subjektov bez ohľadu na právnu povahu vzťahov, ktoré s nimi má. Hospodársky subjekt je v takomto prípade povinný preukázať obstarávateľovi, že bude mať k dispozícii potrebné zdroje na realizáciu zákazky, a to najmä predložením písomného prísľubu týchto subjektov, že mu poskytnú potrebné zdroje, aby ich mohol využiť počas realizácie zákazky. …“

15

Článok 83 ods. 2 a 3 zákona o VZ stanovuje:

„2.   Obstarávateľ môže pripustiť možnosť predloženia čiastočnej ponuky, pokiaľ predmet zákazky možno rozdeliť.

3.   V prípade uvedenom v odseku 2 hospodársky subjekt môže predložiť čiastočné ponuky na jednu alebo viacej častí zákazky okrem prípadu, keď obstarávateľ stanoví maximálny počet častí zákazky, na ktoré jednotlivý hospodársky subjekt môže predložiť čiastočné ponuky.“

16

Článok 91b ods. 1 zákona o VZ stanovuje:

„Verejný obstarávateľ elektronicky vyzve na účasť v elektronickej aukcii všetky hospodárske subjekty, ktoré predložili ponuky nepodliehajúce zamietnutiu.“

17

Článok 93 ods. 1 bod 7 zákona o VZ stanovuje:

„Verejný obstarávateľ zruší konanie o zadávaní verejných zákaziek, pokiaľ… konanie trpí neodstrániteľnou vadou, ktorá znemožňuje uzatvorenie zmluvy o zadaní verejnej zákazky bez hrozby jej vyhlásenia za neplatnú.“

18

Článok 1 ods. 6 nariadenia predsedu Rady ministrov z 19. februára 2013 o druhoch dokumentov, ktoré obstarávateľ môže požadovať od hospodárskeho subjektu a formách predkladania týchto dokumentov (Rozporządzenie Prezesa Rady Ministrów z dnia 19 lutego 2013 r. w sprawie rodzajów dokumentów, jakich może żądać zamawiający od wykonawcy, oraz form, w jakich te dokumenty mogą być składane; Dz. U. 2013, čiastka 231) znie:

„Pokiaľ sa hospodársky subjekt pri preukazovaní splnenia podmienok uvedených v článku 22 ods. 1 [zákona o VZ] spolieha na zdroje iných subjektov podľa ustanovení článku 26 ods. 2b [zákona o VZ], obstarávateľ na účely posúdenia, či hospodársky subjekt bude mať k dispozícii zdroje iných subjektov v miere, ktorá je potrebná pre riadne vykonanie zákazky, alebo na účely posúdenia, či vzťah medzi hospodárskym subjektom a týmito subjektmi skutočne zaručuje prístup k týmto zdrojom, môže požadovať:

19

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že v decembri 2013 správa čistenia mesta Varšava začala postup zadávania verejnej zákazky týkajúci sa komplexného mechanického čistenia vozoviek mesta Varšava v letnom a zimnom období v rokoch 2014 až 2017. U tejto zákazky čistenie v zimnom období v podstate pozostáva z predchádzania námraze a jej odstraňovania posypom a použitím snehových pluhov na rôzne kategórie komunálnych vozoviek, zatiaľ čo čistenie v letnom období pozostáva zo zametania a čistenia vozoviek vodou.

20

Správa čistenia mesta Varšava si zvolila verejné obstarávanie ukončené elektronickou aukciou. Predmet uvedenej zákazky sa rozdelil na osem častí zodpovedajúcich jednotlivým mestským štvrtiam Varšavy, ktoré umožňujú každému uchádzačovi predložiť ponuku na celú zákazku alebo predložiť čiastočnú ponuku.

21

V špecifikáciách sa uvádzalo, že každý uchádzač musí na účely preukázania technickej spôsobilosti predložiť zoznam služieb zimnej údržby komunikácií mokrou technológiou, ktoré poskytoval v posledných troch rokoch pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk. Tieto služby museli mať minimálnu celkovú hodnotu 1000000 poľských zlotých (PLN) (približne 224442 eur) pre každú z ôsmich častí predmetnej zákazky. V dôsledku toho uchádzač predkladajúci ponuku na celú zákazku musel preukázať poskytnutie služieb minimálne v hodnote 8000000 PLN (približne 1795537 eur).

22

Po uverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie sa Partner uchádzal o celú uvedenú zákazku tvrdiac, že posledné tri roky zabezpečoval poskytovanie štrnástich služieb, pričom u dvanástich služieb uvádzal vlastnú skúsenosť a u dvoch služieb skúsenosť PUM sp. z o. o. (ďalej len „PUM“) so sídlom v Grudziądz (Poľsko), meste nachádzajúcom sa asi 230 km od Varšavy.

23

Okrem toho k ponuke pripojil prísľub PUM, podľa ktorého táto spoločnosť poskytne svoju spôsobilosť Partner najmä poskytnutím poradenských služieb zahŕňajúcich okrem iného preškolenie zamestnancov Partner, ako aj pomoc pri riešení problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť počas realizácie predmetnej zákazky. Partner zároveň zdôraznil, že na účely realizácie tejto zákazky sa musí táto spolupráca riadiť zmluvou uzatvorenou týmito dvomi podnikmi.

24

Správa čistenia mesta Varšava 26. februára 2014 vyzvala Partner, aby bližšie spresnil činnosti, ktoré by PUM mala vykonávať, a vplyv, aký by tieto činnosti mohli mať na kvalitu a efektívnosť služieb poskytovaných na území Varšavy, predovšetkým vzhľadom na vzdialenosť medzi Grudziądzom a Varšavou.

25

Keďže správa čistenia mesta Varšava nebola spokojná s odpoveďou Partner a domnievala sa, že poznatky a skúsenosť PUM nemôžu byť k dispozícii z dôvodu chýbajúcej osobnej a skutočnej účasti uvedenej spoločnosti na realizácii predmetnej zákazky, požiadala v tejto súvislosti 11. marca 2014 Partner o doplnenie spisu.

26

Vo svojej odpovedi z 18. marca 2014 Partner spochybňoval stanovisko prijaté správou čistenia mesta Varšava a požiadal o zohľadnenie svojej ponuky na účely zadávania každej z ôsmich častí tejto zákazky podľa určitého poradia prednosti.

27

Správa čistenia mesta Varšava však zamietla ponuku Partner ako celok a po uskutočnení elektronickej aukcie predmetné verejné obstarávanie ukončila.

28

Partner teda podal na Krajowa Izba Odwoławcza (Vnútroštátny odvolací súd) odvolanie, ktorým sa domáha zrušenia rozhodnutia, ktorým bol vylúčený z predmetného postupu zadávania verejnej zákazky, ako aj zrušenia rozhodnutia, ktorým bola vybratá najvýhodnejšia ponuka pre jednotlivé časti danej zákazky. Okrem toho požiadal o opätovné preskúmanie ponúk, ktoré boli v tomto verejnom obstarávaní predložené, a o povolenie zúčastniť sa na novej elektronickej aukcii.

29

Za týchto podmienok Krajowa Izba Odwoławcza (Vnútroštátny odvolací súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

30

Svojou prvou až treťou, piatou a šiestou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, vnútroštátny súd v podstate žiada o určenie podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby sa hospodársky subjekt mohol spoliehať na spôsobilosti iných subjektov v zmysle článku 48 ods. 3 smernice 2004/18 a o objasnenie spôsobu, akým sa má konkretizovať poskytnutie potrebných zdrojov týmito subjektmi, a teda ich prípadná účasť na vykonaní predmetnej zákazky.

31

Na účely poskytnutia odpovede na tieto otázky treba najprv pripomenúť, že podľa článku 44 ods. 1 smernice 2004/18 verejnému obstarávateľovi prináleží, aby preveril spôsobilosť záujemcov alebo uchádzačov v súlade s kritériami stanovenými v článkoch 47 až 52 tejto smernice.

32

Okrem toho podľa článku 44 ods. 2 uvedenej smernice verejný obstarávateľ môže od hospodárskych subjektov vyžadovať, aby spĺňali minimálnu úroveň ekonomickej a finančnej situácie, ako aj technickej a odbornej spôsobilosti podľa článkov 47 a 48 tejto smernice.

33

Podľa ustálenej judikatúry článok 47 ods. 2 a článok 48 ods. 3 smernice 2004/18 priznávajú každému hospodárskemu subjektu právo spoliehať sa pri určitej zákazke na využitie spôsobilostí iných subjektov bez ohľadu na právnu povahu vzťahov, ktoré s nimi má, pokiaľ sa verejnému obstarávateľovi preukáže, že záujemca alebo uchádzač skutočne bude mať k dispozícii zdroje týchto subjektov potrebné na vykonanie tejto zákazky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. októbra 2013, Swm Costruzioni 2 a Mannocchi Luigino, C‑94/12, EU:C:2013:646, body 29 a 33).

34

Takýto výklad je v súlade s cieľom otvoriť verejné obstarávanie čo možno najširšej hospodárskej súťaži, ktorý v tejto oblasti sledujú smernice nielen v prospech hospodárskych subjektov, ale tiež verejných obstarávateľov. Navyše môže tiež uľahčiť prístup malých a stredných podnikov k verejným zákazkám, čo je takisto cieľom smernice 2004/18, ako uvádza jej odôvodnenie 32 (rozsudok 10. októbra 2013, Swm Costruzioni 2 a Mannocchi Luigino, C‑94/12, EU:C:2013:646, bod 34, ako aj citovaná judikatúra).

35

Z toho vyplýva, že vzhľadom na jeho význam v rámci právnej úpravy Únie v oblasti verejného obstarávania právo zakotvené v článku 47 ods. 2 a článku 48 ods. 3 uvedenej smernice predstavuje všeobecné pravidlo, ktoré verejní obstarávatelia musia zohľadniť pri výkone ich právomocí overovania spôsobilosti uchádzača vykonať danú zákazku.

36

Za týchto podmienok skutočnosť, že podľa článku 48 ods. 3 smernice 2004/18 sa hospodársky subjekt môže, ak to prichádza do úvahy, spoľahnúť na spôsobilosti iných subjektov, nemožno vykladať, ako to, zdá sa, navrhuje predovšetkým vnútroštátny súd, v tom zmysle, že iba výnimočne sa takýto subjekt môže spoľahnúť na spôsobilosti tretích subjektov.

37

Preto treba v prvom rade spresniť, že hoci si uchádzač môže vytvoriť vzťahy so subjektmi, ktorých spôsobilosti chce využiť, a môže si zvoliť právnu povahu týchto vzťahov, musí napriek tomu preukázať, že skutočne disponuje zdrojmi týchto subjektov, ktoré sám nemá a ktoré sú potrebné na vykonanie určitej zákazky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 1999, Holst Italia, C‑176/98, EU:C:1999:593, bod 29 a citovanú judikatúru).

38

Podľa článku 47 ods. 2 a článku 48 ods. 3 smernice 2004/18 sa teda uchádzač nemôže spoliehať na schopnosti iných subjektov s cieľom čisto formálne splniť podmienky, ktoré vyžaduje verejný obstarávateľ.

39

V druhom rade, ako už rozhodol Súdny dvor, ustanovenia smernice 2004/18 nebránia tomu, aby sa za výnimočných okolností obmedzil výkon práva zakotveného v článku 47 ods. 2 a článku 48 ods. 3 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok 10. októbra 2013, Swm Costruzioni 2 a Mannocchi Luigino, C‑94/12, EU:C:2013:646, bod 36).

40

Nemožno totiž vylúčiť, že existujú práce vyznačujúce sa osobitosťami, ktoré vyžadujú určitú spôsobilosť, ktorú nemožno získať spojením menších spôsobilostí viacerých subjektov. V takom prípade môže verejný obstarávateľ dôvodne vyžadovať, aby bola minimálna úroveň dotknutej spôsobilosti dosiahnutá jediným hospodárskym subjektom alebo prípadne využitím obmedzeného počtu hospodárskych subjektov, v súlade s článkom 44 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2004/18, pokiaľ táto požiadavka súvisí s predmetom dotknutej zákazky a je vo vzťahu k nemu proporcionálna (rozsudok 10. októbra 2013, Swm Costruzioni 2 a Mannocchi Luigino, C‑94/12, EU:C:2013:646, bod 35).

41

Rovnako nemožno vylúčiť, že za osobitných okolností nemožno vzhľadom na povahu a ciele určitej zákazky spôsobilosti, ktoré má tretí subjekt a ktoré sú potrebné na vykonanie určitej zákazky, postúpiť uchádzačovi. Z tohto dôvodu sa uchádzač za takýchto okolností môže spoliehať na uvedené spôsobilosti len vtedy, ak sa tretí subjekt priamo a osobne zúčastňuje na vykonaní predmetnej zákazky.

42

Vo veci samej vnútroštátny súd má pochybnosti v súvislosti s otázkou, či spôsobilosti PUM môžu byť platne prenesené na Partner v tom zmysle, že môžu viesť k poskytnutiu potrebných zdrojov na vykonanie zákazky dotknutej vo veci samej podľa znenia článku 48 ods. 3 smernice 2004/18 vzhľadom na okolnosť, že takéto poskytnutie sa prejavuje samotným výkonom konzultačných a vzdelávacích činností bez akejkoľvek priamej účasti PUM na vykonaní tejto zákazky.

43

V tejto súvislosti treba uviesť, že cieľom verejnej zákazky dotknutej vo veci samej, opísanej v bode 19 tohto rozsudku, je komplexné mechanické čistenie vozoviek mesta Varšava v zime aj v lete počas štyroch rokov po sebe.

44

Pokiaľ ide najmä o zimné čistenie, z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že táto služba si vyžaduje osobitné zručnosti, ako aj dokonalú znalosť topografie mesta Varšava a predovšetkým si vyžaduje schopnosť okamžite reagovať, aby sa v rámci presného časového intervalu dosiahla určitá úroveň údržby vozoviek.

45

Navyše uvedená služba spočíva v používaní špeciálnej technológie, ktorá si vyžaduje väčšie skúsenosti a schopnosti pri používaní tejto technológie, ktorá sama osebe umožňuje riadne vykonanie zákazky dotknutej vo veci samej tak, aby sa zabránilo nebezpečným dôsledkom pre cestnú premávku.

46

Za týchto podmienok si konkrétna realizácia takejto zákazky vyžaduje nasadenie skúsených zamestnancov, ktorí predovšetkým bezprostredným preverením stavu povrchu vozoviek, ako aj ich obhliadkou priamo na mieste umožňujú predvídať vývoj alebo v každom prípade vhodným spôsobom uspokojiť osobitné potreby tejto zákazky.

47

Vzhľadom na predmet zákazky dotknutej vo veci samej, ako aj jej účely nemožno vylúčiť, že zamýšľanú účasť PUM spočívajúcu v samotnom výkone konzultačných a vzdelávacích činností nemožno považovať za dostatočnú na to, aby v zmysle judikatúry citovanej v bode 33 tohto rozsudku Partner zaručil skutočné poskytnutie zdrojov potrebných na vykonanie uvedenej zákazky. Platí to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu sa sídlo PUM nachádza v meste Grudziądz, t. j. asi 230 km od Varšavy.

48

Za týchto okolností prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky konkrétne okolnosti zákazky dotknutej vo veci samej určil, či takéto poskytnutie k dispozícii sa môže uskutočniť spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám, ktoré stanovila uvedená judikatúra.

49

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú až tretiu, piatu a šiestu otázku odpovedať tak, že článok 47 ods. 2 a článok 48 ods. 3 smernice 2004/18 v spojení s článkom 44 ods. 2 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že:

50

Štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 48 ods. 2 a 3 smernice 2004/18 vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ má možnosť v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v špecifikáciách výslovne uviesť presné pravidlá, na základe ktorých sa hospodársky subjekt môže spoľahnúť na využitie spôsobilostí iných subjektov.

51

Aby bolo možné odpovedať na túto otázku, treba pripomenúť, ako bolo uvedené v bodoch 33 a 49 tohto rozsudku, že článok 47 ods. 2 a článok 48 ods. 3 smernice 2004/18 priznávajú každému hospodárskemu subjektu právo spoliehať sa na využitie spôsobilostí iných subjektov, pokiaľ sa verejnému obstarávateľovi preukáže, že záujemca alebo uchádzač skutočne bude mať k dispozícii zdroje týchto subjektov, ktoré sú potrebné na vykonanie dotknutej zákazky.

52

Na tento účel síce uchádzač musí preukázať, že skutočne disponuje zdrojmi týchto subjektov, ktoré sám nemá a ktoré sú potrebné na vykonanie určitej zákazky, môže si však vybrať jednak povahu právnych vzťahov, ktoré zamýšľa nadviazať s inými subjektmi, na ktorých spôsobilosti sa na účely vykonania tejto zákazky spolieha, a jednak spôsob preukázania existencie takýchto vzťahov (rozsudok zo 14. januára 2016, Ostas celtnieks, C‑234/14, EU:C:2016:6, bod 28).

53

Z tohto dôvodu verejný obstarávateľ v zásade nemôže stanoviť žiadne výslovné podmienky, ktoré môžu akémukoľvek hospodárskemu subjektu brániť vo výkone práva spoliehať sa na využitie spôsobilostí iných subjektov najmä tým, že vopred stanoví konkrétne spôsoby, akými sa môže odvolávať na spôsobilosti týchto iných subjektov. Toto konštatovanie platí o to viac, že v praxi, ako správne uvádza Európska komisia, je pre hospodársky subjekt zrejme ťažké alebo dokonca nemožné, a priori predvídať všetky situácie, ktoré prichádzajú do úvahy pri využívaní spôsobilostí iných subjektov.

54

Z tohto dôvodu, ako sa uznalo v odpovedi na prvú až tretiu, piatu a šiestu otázku, môže byť výkon tohto práva obmedzený vzhľadom na predmet dotknutej zákazky a jej účely za takých osobitných okolností, aké sa uvádzajú v bodoch 39 až 41 tohto rozsudku.

55

Za takýchto okolností nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že verejný obstarávateľ na účely riadneho vykonania predmetnej zákazky môže v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v špecifikáciách výslovne uviesť presné pravidlá, ktoré hospodárskemu subjektu umožňujú spoľahnúť sa na využitie spôsobilostí iných subjektov.

56

Ak sa však verejný obstarávateľ rozhodne túto možnosť využiť, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby ním stanovené pravidlá súviseli s predmetom a účelom uvedenej zákazky a boli im primerané.

57

Okrem toho takáto požiadavka umožňuje zabezpečiť dodržiavanie zásady transparentnosti v súvislosti s pravidlami prijatými verejným obstarávateľom, pričom hospodárskym subjektom ponecháva možnosť navrhnúť verejnému obstarávateľovi alternatívne spôsoby spoliehania sa na spôsobilosti iných subjektov zabezpečujúce skutočné poskytnutie uvedených spôsobilostí k dispozícii.

58

V dôsledku toho treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 48 ods. 2 a 3 smernice 2004/18 sa má vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na predmet určitej zákazky a jej účely verejný obstarávateľ za osobitných okolností môže na účely riadneho vykonania tejto zákazky v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v špecifikáciách výslovne uviesť presné pravidlá, na základe ktorých sa hospodársky subjekt môže spoľahnúť na využitie spôsobilostí iných subjektov za predpokladu, že tieto pravidlá súvisia s predmetom a účelom uvedenej zákazky a sú im primerané.

59

Siedmou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má zásada rovnosti zaobchádzania a zásada zákazu diskriminácie hospodárskych subjektov, uvedené v článku 2 smernice 2004/18, vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby verejný obstarávateľ po otvorení obálok s ponukami, ktoré boli predložené v rámci postupu zadávania verejnej zákazky, vyhovel žiadosti hospodárskeho subjektu, ktorý predložil ponuku na celú predmetnú zákazku, aby sa jeho ponuka zohľadnila len pri zadaní niektorých častí tejto zákazky.

60

S cieľom odpovedať na túto otázku treba pripomenúť, že podľa odôvodnenia 46 a článku 2 smernice 2004/18 sú verejní obstarávatelia povinní zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a transparentne.

61

Na jednej strane teda zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a zásada zákazu diskriminácie uchádzačov prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov. Na strane druhej cieľom povinnosti transparentnosti je vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Táto povinnosť vyžaduje, aby všetky podmienky a spôsoby verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v špecifikáciách jasne, presne a jednoznačne formulované tak, aby po prvé všetci riadne informovaní a primerane obozretní uchádzači chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako a po druhé, aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2014, Cartiera dell’Adda, C‑42/13, EU:C:2014:2345, bod 44 a citovanú judikatúru).

62

Okrem toho, ako už Súdny dvor rozhodol, zásada rovnosti zaobchádzania, zásada zákazu diskriminácie a povinnosť transparentnosti bránia akémukoľvek vyjednávaniu medzi verejným obstarávateľom a uchádzačom v rámci postupu zadávania verejnej zákazky, z čoho vyplýva, že ponuka sa po svojom predložení v zásade nemôže meniť ani z podnetu verejného obstarávateľa, ani uchádzača. Z toho vyplýva, že verejný obstarávateľ nemôže požadovať objasnenia od uchádzača, ktorého ponuku považuje za nepresnú alebo za takú, ktorá nie je v súlade s technickými špecifikáciami v súťažných podkladoch (rozsudok z 10. októbra 2013, Manova, C‑336/12, EU:C:2013:647, bod 31 a citovaná judikatúra).

63

Súdny dvor však spresnil, že článok 2 smernice 2004/18 nebráni tomu, aby údaje týkajúce sa ponuky mohli v jednotlivých bodoch opraviť alebo doplniť, najmä preto, že si zjavne vyžadujú jednoduché vysvetlenie, alebo aby sa odstránili zjavné materiálne chyby (rozsudok z 10. októbra 2013, Manova, C‑336/12, EU:C:2013:647, bod 32 a citovaná judikatúra).

64

Na tento účel prináleží verejnému obstarávateľovi predovšetkým zabezpečiť, aby žiadosť o objasnenie ponuky neviedla k tomu, že dotknutý uchádzač predloží dokumenty, ktoré by sa v skutočnosti mohli chápať ako nová ponuka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. októbra 2013, Manova, C‑336/12, EU:C:2013:647, bod 36).

65

Okrem toho verejný obstarávateľ pri výkone voľnej úvahy, ktorá je mu priznaná pri možnosti žiadať od uchádzačov objasnenie ich ponuky, musí zaobchádzať s uchádzačmi rovnako a lojálne tak, aby na konci výberového konania a vzhľadom na jeho výsledok nevznikol dojem, že žiadosť o objasnenie neoprávnene zvýhodnila alebo znevýhodnila uchádzača alebo uchádzačov, ktorým bola táto žiadosť adresovaná (rozsudok z 10. októbra 2013, Manova, C‑336/12, EU:C:2013:647, bod 37).

66

Vo veci samej z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že vzhľadom na to, že správa čistenia mesta Varšava pochybovala o tom, že Partner má k dispozícii prostriedky potrebné na vykonanie predmetnej zákazky, uvedenú spoločnosť po predložení jej ponuky vyzvala, aby bližšie špecifikovala formu účasti PUM na vykonaní tejto zákazky.

67

V odpovedi na túto žiadosť o objasnenie Partner požiadal správu čistenia mesta Varšava, aby v prípade, že by preukázanú skúsenosť považovala za nedostatočnú, presunula zdroje uvádzané u každej z ôsmich častí dotknutej zákazky podľa určitého poradia prednosti tak, aby sa prípadné zamietnutie netýkalo celej tejto zákazky, ale len častí, pri ktorých nesplnil požadované podmienky.

68

Je teda zrejmé, že takéto oznámenie, v ktorom hospodársky subjekt po otvorení ponúk oznamuje verejnému obstarávateľovi poradie prednosti jednotlivých častí dotknutej zákazky, podľa ktorého sa jeho ponuka má posudzovať, nepredstavuje jednoduché vysvetlenie alebo opravu zjavných materiálnych chýb v zmysle judikatúry citovanej v bode 63 tohto rozsudku a v skutočnosti ide o podstatnú zmenu, ktorá skôr pripomína predloženie novej ponuky.

69

Z toho vyplýva, že verejný obstarávateľ hospodárskemu subjektu nemôže takto umožniť spresnenie jeho pôvodnej ponuky, lebo by to znamenalo porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie hospodárskych subjektov, ako aj povinnosti transparentnosti, ktorým verejní obstarávatelia podliehajú podľa článku 2 smernice 2004/18 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2014, Cartiera dell’Adda, C‑42/13, EU:C:2014:2345, bod 43).

70

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na siedmu otázku treba odpovedať tak, že zásada rovnosti zaobchádzania a zásada zákazu diskriminácie hospodárskych subjektov, uvedené v článku 2 smernice 2004/18, sa majú vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide v konaní vo veci samej, bránia tomu, aby verejný obstarávateľ po otvorení obálok s ponukami, ktoré boli predložené v rámci postupu zadávania verejnej zákazky, vyhovel žiadosti hospodárskeho subjektu, ktorý predložil ponuku na celú predmetnú zákazku, aby sa jeho ponuka zohľadnila pri zadaní len niektorých častí tejto zákazky.

71

Ôsmou a deviatou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa zásada rovnosti zaobchádzania a zásada zákazu diskriminácie hospodárskych subjektov, uvedené v článku 2 smernice 2004/18, majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú vyhlásenie elektronickej aukcie za neplatnú a zopakovanie tejto aukcie, na ktorú nebol pozvaný hospodársky subjekt, ktorý predložil prípustnú ponuku, a to aj v prípade, že nemožno konštatovať, že by účasť vylúčeného subjektu zmenila výsledok aukcie.

72

Podľa odôvodnenia 14 a článku 1 ods. 7 smernice 2004/18 použitie elektronických aukcií verejným obstarávateľom umožňuje, aby od uchádzačov vyžadovali predloženie nových cien upravených smerom nadol, a ak sa zákazka zadáva na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, aby zlepšili aj iné charakteristické parametre ponúk, nielen ceny.

73

Ako sa uvádza v tomto odôvodnení, smernica 2004/18 výslovne vyžaduje, aby v rámci tohto konania elektronické aukcie prebiehali úplne v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti.

74

Na tento účel na jednej strane článok 54 ods. 4 smernice 2004/18 priznáva všetkým uchádzačom, ktorí predložili prijateľnú ponuku, právo byť vyzvaný na účasť na elektronickej aukcii, aby predložili nové ceny a/alebo nové hodnoty.

75

Na druhej strane článok 54 ods. 8 druhý pododsek tejto smernice výslovne verejným obstarávateľom ukladá v prípade, že sa rozhodnú uskutočniť elektronickú aukciu, že nesmú tento postup zneužívať alebo ho používať takým spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narušoval, nesmú ani meniť predmet zákazky, ako už bol daný do súťaže prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a vymedzený v špecifikáciách.

76

Z toho vyplýva, že v prípade, keď uchádzač predloží prijateľnú ponuku a splní kritériá uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, prináleží verejnému obstarávateľovi podľa článku 54 ods. 4 smernice 2004/18, aby prípadne zabezpečil výkon práva tohto uchádzača zúčastniť sa elektronickej aukcie.

77

V dôsledku toho, ak tento uchádzač nie je vyzvaný na účasť v uvedenej aukcii, zásada rovnosti zaobchádzania a zásada zákazu diskriminácie uvedené v článku 2 smernice 2004/18 ukladajú verejnému obstarávateľovi povinnosť vyhlásiť takúto aukciu za neplatnú a zopakovať ju, ako to uviedol generálny advokát v bode 52 návrhov.

78

V tejto súvislosti treba spresniť, že takýto záver platí bez ohľadu na otázku, či by účasť vylúčeného subjektu zmenila výsledok predmetnej aukcie.

79

Výkon práva uchádzača na účasť v elektronickej aukcii totiž nemôže závisieť od odporúčaného výsledku aukcie a nemožno ho automaticky vylúčiť s ohľadom na hypotetické úvahy verejného obstarávateľa.

80

Inými slovami, ako uvádza aj Krajowa Izba Odwoławcza (Vnútroštátny odvolací súd) vo vnútroštátnom rozhodnutí, nemožno a priori vylúčiť, že hospodársky subjekt, ktorému nebolo povolené zúčastniť sa na elektronickej aukcii, by predložil najvýhodnejšiu ponuku, a preto pochybenie verejného obstarávateľa nevyhnutne vedie k vyhláseniu aukcie za neplatnú a jej zopakovaniu.

81

Preto treba na ôsmu a deviatu otázku odpovedať tak, že zásada rovnosti zaobchádzania a zásada zákazu diskriminácie hospodárskych subjektov, uvedené v článku 2 smernice 2004/18, sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú vyhlásenie elektronickej aukcie za neplatnú a zopakovanie tejto aukcie, na ktorú nebol pozvaný hospodársky subjekt, ktorý predložil prijateľnú ponuku, a to aj v prípade, že nemožno určiť, či by účasť vylúčeného subjektu zmenila výsledok aukcie.

82

Desiatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či možno ustanovenia smernice 2004/18 vykladať vo svetle ustanovení smernice 2014/24, a to napriek tomu, že lehota na prebratie smernice 2014/24 ešte neuplynula a za predpokladu, že jej ustanovenia neodporujú ustanoveniam smernice 2004/18.

83

Aby bolo možné odpovedať na túto otázku, je najprv potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je uplatniteľnou smernicou v zásade tá smernica, ktorá platila v okamihu, keď si verejný obstarávateľ vybral druh konania, ktoré použije, a definitívne sa rozhodol, či zadaniu verejnej zákazky musí predchádzať výberové konanie. Naopak neuplatnia sa ustanovenia smernice, ktorých lehota na prebratie uplynula po tomto okamihu (rozsudok z 10. júla 2014, Impresa Pizzarotti, C‑213/13, EU:C:2014:2067, bod 31 a citovaná judikatúra).

84

V predmetnej veci sporný postup zadávania verejnej zákazky bol uverejnený 24. decembra 2013, zatiaľ čo smernica 2014/24 bola prijatá až 26. februára 2014 a v každom prípade jej lehota na prebratie podľa jej článku 90 uplynie 18. apríla 2016.

85

Za týchto podmienok smernica 2014/24 sa ratione temporis neuplatní na vec samu.

86

Okrem toho uplatnenie smernice 2014/24, ktorá podľa jej samotného názvu zrušuje smernicu 2004/18, pred uplynutím jej lehoty na prebratie by členským štátom, ako aj verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom zabraňovalo v tom, aby využili dostatočnú lehotu na prijatie nových ustanovení zavádzaných touto smernicou.

87

Po pripomenutí týchto úvah treba uviesť, ako vyplýva z vnútroštátneho rozhodnutia, že vnútroštátny súd sa predovšetkým pýta, či sa má článok 48 ods. 3 smernice 2004/18 priznávajúci každému hospodárskemu subjektu právo spoľahnúť sa pri určitej zákazke na využitie spôsobilosti iných subjektov vykladať s ohľadom na obsah článku 63 ods. 1 smernice 2014/24, ktorý zodpovedá uvedenému článku 48.

88

V tejto súvislosti treba uviesť, ako to tvrdí vnútroštátny súd, že článok 48 ods. 3 smernice 2004/18 je formulovaný všeobecne a výslovne neuvádza spôsoby, akými sa hospodársky subjekt môže spoliehať na využitie spôsobilosti iných subjektov v rámci postupu zadávania verejnej zákazky.

89

Naopak článok 63 ods. 1 smernice 2014/24 teraz stanovuje, že hospodárske subjekty sa môžu spoliehať na kapacity iných subjektov „len v prípade, keď tieto iné subjekty budú vykonávať práce alebo poskytovať služby, pre ktoré sa tieto kapacity vyžadujú“.

90

Hoci platí, ako sa uvádza najmä v odôvodnení 2 smernice, že cieľom smernice 2014/24 je spresniť základné pojmy a koncepcie, aby sa zaistila právna istota a aby sa do pravidiel začlenili určité aspekty príslušnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora, nič to nemení na skutočnosti, že článok 63 tejto smernice prináša podstatné zmeny v práve hospodárskeho subjektu spoľahnúť sa na kapacity iných subjektov pri uchádzaní sa o verejnú zákazku.

91

Článok 63 ods. 1 smernice 2014/24 totiž nie je pokračovaním článku 48 ods. 3 smernice 2004/18 a ani neobjasňuje jeho rozsah, ale zavádza nové podmienky, ktoré neboli v predchádzajúcom právnom režime stanovené.

92

Za týchto podmienok uvedené ustanovenie smernice 2014/24 nemôže byť použité ako kritérium výkladu článku 48 ods. 3 smernice 2004/18, pretože vo veci samej nejde o odstránenie výkladových pochybností týkajúcich sa obsahu posledného uvedeného ustanovenia.

93

Iný prístup by svojím spôsobom viedol k predčasnému, chybnému uplatneniu nového právneho režimu, ktorý sa líši od systému stanoveného smernicou 2004/18 a bol by zjavne v rozpore so zásadou právnej istoty hospodárskych subjektov, ktorej zaistenie dodržiavania výslovne vyžaduje smernica 2014/24, ako vyplýva najmä z jej odôvodnenia 2.

94

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na desiatu otázku odpovedať tak, že za takých okolností, o aké ide vo veci samej, nemožno ustanovenia článku 48 ods. 3 smernice 2004/18 vykladať s prihliadnutím na ustanovenia článku 63 ods. 1 smernice 2014/24.

95

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: