Usmernenia EÚ pre dialógy o ľudských právach s nečlenskými krajinami EÚ
ZHRNUTIE K DOKUMENTU:
Dialógy o ľudských právach s nečlenskými krajinami EÚ – usmernenia
SÚHRN
AKÝ JE CIEĽ TÝCHTO USMERNENÍ?
Usmerneniami sa stanovuje prístup EÚ týkajúci sa zavádzania a vykonávania dialógov o ľudských právach s nečlenskými krajinami EÚ. Cieľom týchto dialógov je začlenenie otázok ľudských práv do všetkých oblastí vonkajšej politiky EÚ.
HLAVNÉ BODY
-
EÚ vykonáva dialógy o ľudských právach s viac ako 40 nečlenskými krajinami EÚ. Niektoré dialógy majú všeobecnú povahu vychádzajúcu zo zmlúv, dohôd a dohovorov a ostatné majú štruktúru zameranú výlučne na ľudské práva. Realizujú sa aj ad hoc dialógy, ktorými sa rozširujú témy týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a dialógy v kontexte osobitného vzťahu, ktoré sa zdieľajú na všeobecne zjednotených názoroch.
-
Ciele týchto dialógov sa stanovujú na individuálnom základe. K cieľom môže patriť diskusia a spolupráca v otázkach ľudských práv v nadnárodných organizáciách ako napríklad OSN, alebo zhromažďovanie informácií a registrácia problémov v súvislosti s otázkami ľudských práv.
-
Medzi prioritné otázky, ktoré sa majú prediskutovať v dialógoch o ľudských právach, sú: uplatňovanie medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv; boj proti trestu smrti, mučeniu a inému krutému zaobchádzaniu a všetkým formám diskriminácie; práva detí (najmä v ozbrojenom konflikte); práva žien; sloboda prejavu; úloha občianskej spoločnosti a ochrana obhajcov ľudských práv; medzinárodná spolupráca v oblasti medzinárodnej spravodlivosti Medzinárodný trestný súd); podpora demokratizácie a dobrá správa; a predchádzanie konfliktom a právny štát.
-
Rozhodnutie začať dialóg o ľudských právach s nečlenskou krajinou EÚ vykonáva Rada, pričom ústrednú úlohu zohráva pracovná skupina pre ľudské práva (COHOM). Rozhodnutie si vyžaduje najprv posúdenie vychádzajúce zo správ o situácii v oblasti ľudských práv v predmetnej krajine. V posúdení sa zohľadňuje niekoľko faktorov (napríklad postoj vlády predmetnej krajiny k ľudským právam a občianskej spoločnosti).
-
Miesto a periodicita dialógu, ktorý sa má uskutočniť, a úroveň zastúpenia sa určuje podľa jednotlivých prípadov. Dialógy by sa mali bežne uskutočňovať v predmetnej krajine (alebo v Bruseli, ak je hlavným účelom diskusia o otázkach vzájomného záujmu alebo posilnenie spolupráce) a trvať aspoň jeden celý deň.
-
EÚ môže počas dialógu predložiť jednotlivé prípady nečlenskej krajine EÚ spolu so žiadosťami o reakciu a uvoľnenie zadržaných osôb. EÚ môže na konci dialógu zverejniť tlačovú správu, a to buď nezávisle alebo spoločne s predmetnou nečlenskou krajinou EÚ.
-
Každý druhý rok sa všetky dialógy o ľudských právach s nečlenskými krajinami EÚ musia posúdiť, pričom sa zohľadní stupeň splnenia cieľov. Zároveň je potrebné preskúmať aj pokrok vykonaný v prioritných oblastiach dialógu a stupeň prispievania činností EÚ k tomuto pokroku. V dialógu sa buď bude pokračovať, alebo sa ukončí, a to v závislosti od posúdenia, ktoré vykoná predsedníctvo EÚ s pomocou pracovnej skupiny COHOM.
KONTEXT
Dialógy EÚ o ľudských právach
AKT
Usmernenia EÚ pre dialógy o ľudských právach s tretími krajinami – Aktualizácia
Posledná aktualizácia 20.10.2015