Zásada „znečisťovateľ platí“ a environmentálna zodpovednosť

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

Stanovujú sa v nej pravidlá vychádzajúce zo zásady znečisťovateľ platí. Znamená to, že spoločnosť, ktorá spôsobí environmentálnu škodu, za ňu nesie zodpovednosť a musí vykonať potrebné preventívne alebo nápravné kroky a znášať všetky s tým súvisiace náklady.

HLAVNÉ BODY

V smernici sa environmentálna škoda vymedzuje ako:

• škoda, ktorá závažne ovplyvňuje environmentálny (ekologický, chemický alebo kvantitatívny) stav vodných zdrojov, ktoré sú definované v smernici 2000/60/ES, rámcovej smernici EÚ o vode a smernici 2008/56/ES, rámcovej smernici o morskej stratégii;
• škoda na zemi predstavujúca závažné riziko pre zdravie ľudí;
• škoda na chránených druhoch a prirodzených biotopoch, ktorá má nepriaznivé účinky na udržanie stavu ochrany tak, ako je vymedzené v smernici 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva, a smernici 92/43/EHS, smernici o prirodzených biotopoch.

Definícia zahŕňa vypúšťanie znečisťujúcich látok do ovzdušia (čo ovplyvňuje stav zeme alebo vody), do vnútrozemských povrchových a podzemných vôd a akékoľvek zámerné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov, ktoré sú vymedzené v smernici 2001/18/ES.

Rozsah pôsobnosti

Existujú dva scenáre výskytu zodpovednosti:

• 1.

  Environmentálna škoda spôsobená akýmikoľvek činnosťami uvedenými v prílohe III smernice, ako napríklad:

  • energetický priemysel,
  • výroba a spracovanie kovov,
  • priemysel nerastných surovín,
  • chemický priemysel,
  • odpadové hospodárstvo,
  • rozsiahla výroba buničiny, papiera a lepenky, farbenie textílií a garbiarne,
  • rozsiahla výroba mäsa, mliečnych výrobkov a potravín.
• 2.

  Environmentálna škoda na chránených druhoch a prirodzených biotopoch (alebo jej bezprostredná hrozba) spôsobená pracovnými činnosťami inými ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe III, a z dôvodu zavinenia spoločnosťou alebo nedbalosti spoločnosti.

Výnimky

K výnimkám patrí ozbrojený konflikt, prírodná katastrofa, zodpovednosť za tie druhy environmentálnych škôd, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné dohovory (napr. znečisťovanie morí), a jadrové riziká, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o Euratome.

Preventívne a nápravné opatrenia

• V prípade výskytu bezprostrednej hrozby škody musí spoločnosť bezodkladne prijať potrebné preventívne opatrenia.
• Ak sa škoda už vyskytla, spoločnosť musí bezodkladne informovať úrady a prijať kroky na zvládnutie situácie s cieľom zabrániť ďalšej environmentálnej škode a hrozbám pre zdravie ľudí a prijať príslušné nápravné opatrenie.

Spoločnosť musí zaplatiť za preventívne opatrenia a nápravné opatrenia, okrem určitých situácií, napríklad ak škodu spôsobila tretia strana napriek príslušným bezpečnostným opatreniam, alebo škoda bola výsledkom dodržania úradného pokynu.

Vykonávanie

• V správe o vykonávaní z roku 2016 sa skúmali skúsenosti s vykonávaním smernice v rokoch 2007 až 2013 vrátane hodnotenia, ktoré sa vykonávalo v rámci REFIT, programu Európskej komisie v oblasti regulačnej vhodnosti a efektívnosti.
• V správe sa potvrdzuje, že hoci smernica ešte nedosiahla svoj úplný potenciál, ukázala sa ako účinná pri náprave environmentálnej škody a stimulovaní prevencie.

Zmena nariadením (EÚ) 2019/1010

Smernica bola v roku 2019 zmenená nariadením (EÚ) 2019/1010, ktorým sa zosúlaďujú a zefektívňujú povinnosti podávania správ v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia. Nižšie sú uvedené nové pravidlá platné od 26. júna 2019.

• Krajiny EÚ podávajú Komisii správu o skúsenostiach získaných pri vykonávaní tejto smernice. Informácie, ktoré musia krajiny poskytovať, sú určené v prílohe VI. Musia byť zozbierané do 30. apríla 2022 a následne každých päť rokov.
• Do 30. apríla 2023 a následne každých päť rokov Komisia zverejní svoje hodnotenie tejto smernice vychádzajúc z informácií poskytnutých krajinami EÚ.
• Komisia musí do 31. decembra 2020 vypracovať usmernenia, ktorými sa zabezpečí jednotné chápanie pojmu „environmentálna škoda“, ktorá je vymedzená v tejto smernici.

ODKEDY SA SMERNICA UPLATŇUJE?

Smernica nadobudla účinnosť 30. apríla 2004 a mala byť transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov krajín EÚ do 30. apríla 2007.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

• Environmentálna zodpovednosť (Európska komisia).

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56 – 75)

Následné zmeny smernice 2004/35/ES boli zapracované do pôvodného dokumentu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

SÚVISIACE DOKUMENTY

Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu podľa článku 18 ods. 2 smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd [COM(2016) 204 final zo 14. apríla 2016]

Pracovný dokument útvarov Komisie: Hodnotenie REFIT smernice o environmentálnej zodpovednosti, ktorý je sprievodným dokumentom k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 18 ods. 2 smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd [SWD(2016) 121 final zo 14. apríla 2016]

Posledná aktualizácia 17.06.2020