Zmluvou o Energetickom spoločenstve sa vytvára vnútorný trh s elektrickou energiou a zemným plynom, ktorý zoskupuje 28 členských štátov Európskej únie (EÚ) a 6 európskych štátov a území na Balkáne.

Rozhodnutie Rady 2006/500/ES z 29. mája 2006 o uzavretí Zmluvy o Energetickom spoločenstve Európskym spoločenstvom.

Zmluvou o Energetickom spoločenstve sa vytvára integrovaný energetický trh (elektrická energia a zemný plyn) medzi EÚ a zmluvnými stranami.

Členmi Energetického spoločenstva sú EÚ, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Misia Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1244 (ďalej len Kosovo). Jeden alebo viacero členských štátov EÚ sa okrem toho môže zapojiť do Energetického spoločenstva na žiadosť ministerskej rady. Tretie krajiny môžu byť prijaté za pozorovateľov.

Zmluva nadobudla účinnosť 1. júla 2006. Je uzavretá na obdobie desiatich rokov. Jej platnosť sa 24. októbra 2013 predĺžila o dodatočné desaťročné obdobie na základe jednomyseľného rozhodnutia ministerskej rady.

Významný podiel činnosti Energetického spoločenstva tvorí vykonávanie časti právnych predpisov Spoločenstva, tzv. acquis communautaire, vo všetkých štátoch, ktoré sú viazané zmluvou, v oblasti energetiky, životného prostredia, hospodárskej súťaže a obnoviteľnej energie, ako aj zabezpečovanie súladu s určitými všeobecnými európskymi normami, ktoré sa týkajú technických systémov, napr. v otázke cezhraničnej prepravy alebo prepojenia.

Okrem toho sa v zmluve ustanovuje mechanizmus pre fungovanie regionálnych energetických trhov, ktorý sa vzťahuje na územie zmluvných strán a zapojených členských štátov EÚ. Týmto systémom sa zabezpečuje rámec opatrení týkajúcich sa diaľkového presunu sieťových energií, bezpečnosti dodávok, dodávky energie občanom, harmonizácie, presadzovania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, ako aj rámec v prípade náhlej krízy na trhu so sieťovými energiami na území niektorého z členov Energetického spoločenstva.

Zmluvou sa ďalej vytvára energetický trh bez vnútorných hraníc medzi zmluvnými stranami, v ktorých sú medzi zmluvnými stranami zakázané clá a kvantitatívne obmedzenia dovozu a vývozu energií a akékoľvek opatrenia s podobným vplyvom, pokiaľ sa neuplatňujú výnimočné okolnosti (týkajúce sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia ľudí a zvierat, ochrany rastlín, ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva). Zmluva obsahuje aj ustanovenia o vzťahoch s tretími krajinami a vzájomnej pomoci v prípade narušenia sietí.

Ministerská rada, ktorá pozostáva z jedného zástupcu za každú zmluvnú stranu, stanovuje všeobecné politické usmernenia, prijíma opatrenia na splnenie cieľov zmluvy a prijíma procedurálne akty, ako je napr. udeľovanie osobitných úloh, právomocí a povinností. Predsedníctvo vykonáva postupne každá zmluvná strana na obdobie šiestich mesiacov, za pomoci jedného zástupcu EÚ a jedného zástupcu nasledujúcej predsedajúcej strany. Rada predkladá výročnú správu Európskemu parlamentu a parlamentom zmluvných strán.

Hlavným poslaním stálej skupiny na vysokej úrovni je pripravovať prácu ministerskej rady. Tvorí ju jeden zástupca za každú zmluvnú stranu.

Hlavnou úlohou regulačného výboru je radiť ostatným inštitúciám a vydávať odporúčania v prípade cezhraničných sporov. Pozostáva z jedného zástupcu energetického regulačného orgánu každej zmluvnej strany, pričom EÚ zastupuje Európska komisia, ktorej pomáha jeden regulačný úrad za každý zúčastnený členský štát a jeden zástupca Európskej skupiny regulačných úradov pre elektrickú energiu a zemný plyn (ERGEG).

Energetickému spoločenstvu ďalej radia dve fóra, ktoré sú zložené zo zástupcov všetkých zúčastnených strán.

Stály sekretariát so sídlom vo Viedni okrem iného poskytuje administratívnu pomoc ostatným inštitúciám Energetického spoločenstva a kontroluje, či si strany riadne plnia svoje záväzky.

Energetické spoločenstvo prijíma rozhodnutia (záväzné) a odporúčania (nezáväzné). K týmto krokom sa pristupuje podľa vhodnosti na návrh Európskej komisie (uplatňovanie acquis communautaire) alebo na návrh zmluvnej strany (iné činnosti) a prijímajú sa jednoduchou väčšinou hlasov (uplatňovanie acquis communautaire) alebo dvojtretinovou väčšinou hlasov (mechanizmus pre fungovanie trhov) alebo jednomyseľne (vnútorný energetický trh).

Ak zmluvná strana vážne a dlhodobo porušuje svoje záväzky, ministerská rada môže jednomyseľne pozastaviť určité práva, ktoré plynú tejto strane na základe zmluvy.

REFERENCIE

Akt	Nadobudnutie účinnosti	Termín transpozície v členských štátoch	Úradný vestník Európskej únie
Rozhodnutie Rady 2006/500/ES	29.5.2006	-	Ú. v. EÚ L 198, 20.7.2006