Vzájomné uznávanie na jednotnom trhu EÚ

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

KOM(1999) 299 v konečnom znení – Vzájomné uznávanie na jednotnom trhu

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TOHTO OZNÁMENIA?

Vysvetľuje význam vzájomného uznávania, ktoré je jednou z kľúčových zásad podporujúcich jednotný trh. Umožňuje voľné prúdenie tovarov a služieb v celej EÚ bez toho, aby bolo potrebné harmonizovať vnútroštátnu legislatívu. V oznámení sú identifikované problémy pri jeho vykonávaní a spôsoby, ako ich možno riešiť.

HLAVNÉ BODY

Táto zásada znamená, že akýkoľvek produkt zákonne predávaný v jednej krajine EÚ môže byť predávaný aj v inej krajine EÚ, dokonca aj keď nespĺňa všetky jej technické pravidlá, okrem prísne definovaných okolností.

Oznámenie upozorňuje na tieto problémy:

nedostatok spoľahlivých informácií o uplatňovaní vzájomného uznávania;

náklady a oneskorenia z dôvodu nedostatočnej vnútornej organizácie v niektorých vnútroštátnych správach;

neochota úradníkov schváliť produkt, ktorý nepoznajú a ku ktorému sú priložené osvedčenia v jazykoch, ktorými nehovoria.

Niektoré produkty, najmä tie zložitejšie, musia spĺňať osobitné vnútroštátne požiadavky na ochranu zdravia, bezpečnosti a spotrebiteľa. Platí to najmä v odvetví potravín, elektroniky, vozidiel, drahých kovov, výstavby a v chemickom odvetví.

Služby v oblastiach, ako je obchodná komunikácia, výstavba, patenty a bezpečnosť sa často posudzujú na základe kritéria tzv. všeobecného záujmu pre obyvateľov danej krajiny.

V oznámení sa navrhujú tieto opatrenia:

intenzívnejšie monitorovanie prostredníctvom dvojročných hodnotiacich správ Európskej komisie so sprievodnými hospodárskymi analýzami uplatňovania zásady vzájomného uznávania. Mohli by sa tak identifikovať oblasti, v ktorých by mohla byť potrebná úplná harmonizácia;

potenciálne právne kroky voči vládam EÚ, ktoré neuplatňujú túto zásadu;

komplexnejšie informácie o zásade pre kľúčových hráčov, ako sú vnútroštátne a regionálne správy, podniky, právnici a profesionálne federácie;

školenie pre vnútroštátne orgány a zástupcov profesijných orgánov z odvetví, ktorých sa to najviac týka, a zároveň semináre organizované na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

účinnejšie spôsoby riešenia problémov skrátením času na vybavovanie jednotlivých sťažností.

Krajiny EÚ majú splniť dôležitú úlohu:

zapracovaním zásady vzájomného uznávania do vnútroštátnych právnych predpisov;

okamžitým reagovaním na požiadavky týkajúce sa jeho používania;

posilnením spolupráce medzi vládnymi ministerstvami;

lepším využívaním vnútroštátnych kontaktných bodov.

Zmluvy o vzájomnom uznávaní podporujú obchodovanie s tovarom medzi EÚ a kľúčovými trhmi, ako sú Austrália, Kanada, Izrael, Japonsko, Nový Zéland a USA.

V nariadení (ES) č. 764/2008 sa stanovujú pravidlá a postupy, ktoré musia vnútroštátne orgány použiť, ak plánujú zamietnutie žiadosti o vzájomné uznanie produktu alebo ak sa rozhodnú uplatniť na tento výrobok doplňujúce podmienky.

KONTEXT

Vzájomné uznávanie

AKT

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Vzájomné uznávanie v kontexte nadväzovania na akčný plán pre jednotný trh [KOM(1999) 299 vkonečnom znení zo 16. júna 1999]

SÚVISIACE AKTY

Uznesenie Rady z 24. júna 1999 o riadení zmlúv o vzájomnom uznávaní (Ú. v ES C 190, 7.7.1999, s. 2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 21 – 29)

Posledná aktualizácia 04.01.2016