Súdne príkazy na zaistenie majetku získaného z trestnej činnosti alebo dôkazov – uznávanie v zahraničí

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rámcové rozhodnutie 2003/577/SVV – vykonanie príkazu na zaistenie majetku v zahraničí

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TOHTO RÁMCOVÉHO ROZHODNUTIA?

• Stanovuje sa v ňom uznávanie a vykonávanie príkazu na zaistenie majetku zo strany krajiny EÚ, ktorý vydal súdny orgán inej krajiny EÚ v trestnom konaní. Vzťahuje sa aj na zaistenie dôkazov.
• Pôsobí v súčinnosti s rámcovým rozhodnutím 2006/783/SVV o vzájomnom uznávaní príkazov na konfiškáciu pri zabavení majetku zločincov, a to dokonca aj v prípade, ak sa majetok nachádza v inej krajine EÚ.
• Pravidlá tohto rámcového rozhodnutia, ktoré sa týkajú zaistenia dôkazov, nahradí od mája 2017 smernica 2014/41 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach.

HLAVNÉ BODY

Čo je príkaz na zaistenie?

Je to dočasný príkaz súdneho orgánu, ktorým sa zabraňuje zločincom ukrývať, predávať alebo využívať majetok, dokumenty alebo údaje v rámci trestnej činnosti.

Toto rozhodnutie sa vzťahuje na príkazy na zaistenie vydané na účel:

• zaistenia zložiek, ktoré by sa dali použiť ako dôkazy v trestnom konaní, alebo
• následných príkazov na konfiškáciu s cieľom natrvalo znemožniť páchateľom čerpať výhody z trestného konania a zabrániť tomu, aby sa majetok získaný z trestnej činnosti prepieral alebo znovu investoval, čím by sa prípadne podporovala ďalšia trestná činnosť.

Trestné činy

Pri niektorých závažných trestných činoch sa nevyžaduje kontrola obojstrannej trestnosti – t. j. že trestný čin je trestným činom v krajine EÚ, ktorá vydáva príkaz (vydávajúca krajina) aj v krajine, ktorá ho vykonáva (vykonávajúca krajina). Trestný čin však musí byť trestný vo vydávajúcej krajine trestom odňatia slobody v maximálnom trvaní aspoň troch rokov. K trestným činom patrí:

• účasť v zločineckej organizácii;
• terorizmus;
• korupcia a podvod;
• obchodovanie s ľuďmi;
• rasizmus;
• znásilnenie.

Uznávanie a vykonávanie

Súdny orgán vydávajúcej krajiny zasiela súdnemu orgánu vykonávajúcej krajiny osvedčenie, ktorým žiada vykonanie príkazu. Vykonávajúca krajina musí:

• uznať príkaz bez ďalšej formality a prijať potrebné opatrenia na jeho bezodkladné vykonanie;
• dodržiavať formality a postupy, ktoré stanovil vydávajúci štát pri vykonávaní príkazu na zaistenie, pokiaľ nie sú v rozpore so základnými zásadami práva vo vykonávajúcom štáte.

Neuznanie alebo nevykonanie

Vykonávajúci štát môže odmietnuť uznať alebo vykonať príkaz, ak:

• sa osvedčenie nepredloží, je neúplné alebo zjavne nezodpovedá príkazu na zaistenie;
• existuje podľa práva vykonávajúceho štátu imunita alebo výsada, ktorá znemožňuje vykonanie príkazu na zaistenie;
• je z informácií poskytnutých v osvedčení okamžite jasné, že poskytnutie akejkoľvek súdnej pomoci by porušovalo právnu zásadu, podľa ktorej sa nemôže začať nové súdne konanie, ak už bol konečný rozsudok vydaný pre rovnaké skutočnosti;
• čin, na ktorom je príkaz na zaistenie založený, nepredstavuje trestný čin podľa práva vykonávajúceho štátu, pokiaľ:
  • nie je uvedený medzi závažnými trestnými činmi, v prípade ktorých je vykonanie automatické;
  • sa vzťahuje na dane alebo poplatky, clá a devízy.

Odklad vykonania

Vykonanie príkazu možno odložiť, ak:

• by mohlo poškodiť prebiehajúce vyšetrovanie;
• príslušný majetok alebo dôkazy už boli predmetom príkazu na zaistenie v rámci trestného konania;
• majetok už podlieha príkazu vydaného v priebehu iného konania vo vykonávajúcom štáte. Takýto príkaz však musí mať prednosť pred akýmikoľvek budúcimi vnútroštátnymi príkazmi na zaistenie v rámci trestných konaní podľa vnútroštátneho práva.

Zainteresované strany

Krajiny EÚ musia zaistiť, aby ktorákoľvek zainteresovaná strana, ktorej sa týka príkaz na zaistenie, vrátane oprávnených tretích strán, mala prístup k opravným prostriedkom na ochranu ich oprávnených záujmov, a to bez potreby odkladu príkazu.

ODKEDY SA ROZHODNUTIE UPLATŇUJE?

Rozhodnutie nadobudlo účinnosť 2. augusta 2003. Krajiny EÚ ho mali zapracovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 2. augusta 2005.

KONTEXT

Konfiškácia a zaistenie majetku

AKT

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 45 – 55)

Korigendum k rámcovému rozhodnutiu Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003) (Ú. v. EÚ L 374, 27.12.2006, s. 20)

SÚVISIACE AKTY

Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 59 – 78)

Správa Komisie na základe článku 14 rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii [KOM(2008) 885 v konečnom znení z 22. decembra 2008]

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1 – 36)

Posledná aktualizácia 25.01.2016