Európske a medzinárodné súdy

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Článok 19 Zmluvy o Európskej únii

Článok 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

HLAVNÉ BODY

Na medzinárodnej scéne pôsobí veľa súdnych orgánov a nie je vždy ľahké rozlíšiť ich právomoci. Cieľom tohto zhrnutia je predstaviť európske súdy a rozlíšiť, ktoré z nich sú súčasťou Európskej únie (EÚ) a ktoré patria iným medzinárodným organizáciám.

Súdy EÚ

Súdny dvor Európskej únie sa vzťahuje na celý súdny systém EÚ. Tvoria ho dva súdy:

• Súdny dvor
• Všeobecný súd.

Súdny dvor

Súdny dvor má súdnu právomoc v súdnych sporoch podaných krajinami EÚ alebo inštitúciami EÚ. Zároveň môže mať právomoc poslednej inštancie v súvislosti s rozsudkami Všeobecného súdu. V tomto prípade nerozhoduje o skutkových, ale len o právnych otázkach danej veci.

Všeobecný súd

Všeobecný súd je prepojený so Súdny dvorom a má znižovať pracovné zaťaženie Súdneho dvora. Všeobecný súd má právomoc prejednávať v prvom stupni o žalobách podaných krajinami EÚ alebo jednotlivcami v prípadoch ustanovených v zmluvách.

Osobitné súdy

Podľa článku 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môžu byť osobitné súdy zriadené Európskym parlamentom a Radou v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Tieto súdy majú právomoc rozhodovať v prvom stupni v určitých kategóriách súdnych sporov týkajúcich sa osobitných otázok. Napríklad Súd pre verejnú službu Európskej únie bol zriadený v roku 2005 na účely riešenia sporov, ktoré sa týkajú verejnej služby EÚ. Súd bol rozpustený a od 1. septembra 2016 jeho prácu prebral Všeobecný súd.

Rôzne druhy žalôb

Súdny dvor Európskej únie je zodpovedný za zaistenie dodržiavania právnych predpisov EÚ. Má súdnu právomoc rozhodovať o žalobách podaných krajinami EÚ, inštitúciami EÚ a občanmi EÚ. Existuje niekoľko druhov postupov:

• žaloba o zrušení,
• konanie o nesplnení povinnosti,
• konanie o nečinnosti,
• žaloba o náhradu škody,
• návrh na začatie prejudiciálneho konania.

Medzinárodné súdy

Existuje široká škála súdnych orgánov, ktoré prejednávajú súdne spory na medzinárodnej úrovni a sídlia na európskom území. Tieto súdne orgány však nepatria pod záštitu EÚ. Patria medzi ne:

• súdy iných európskych organizácií, ako napríklad
  • Európsky súd pre ľudské práva, medzinárodný súd zriadený pod záštitou Rady Európy, ktorý v súčasnosti tvorí 47 členských štátov; dohliada na dodržiavanie Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý bol podpísaný 4. novembra 1950 (má sídlo v Štrasburgu, Francúzsko) a
  • Súd EZVO (Európske združenie voľného obchodu) so sídlom v Luxemburgu, ktorý dohliada na dodržiavanie Dohody o Európskom hospodárskom priestore;
• súdy zriadené pod záštitou Organizácie Spojených národov, ako napríklad:
  • Medzinárodný súdny dvor so sídlom v Haagu, Holandsko
  • Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu
  • Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu tiež so sídlom v Haagu
  • Medzinárodný tribunál pre morské právo so sídlom v Hamburgu, Nemecko;
• nezávislé orgány na urovnávanie sporov v rámci Organizácie Spojených národov, ako napríklad
  • stály rozhodcovský súd so sídlom v Haagu, ktorý riadi rozhodcovské* a zmierovacie* konania a vyšetrovacie výbory v súdnych sporoch medzi jeho 121 členskými krajinami, súkromnými subjektmi a medzivládnymi organizáciami na základe medzinárodných právnych predpisov v oblasti rozhodcovského konania,
  • orgán Svetovej obchodnej organizácie (WTO) na urovnávanie sporov so sídlom v Ženeve, Švajčiarsko, ktorý je zodpovedný za urovnávanie obchodných sporov medzi 163 členskými krajinami WTO.

* HLAVNÉ POJMY

HLAVNÝ DOKUMENT

Článok 19 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 27)

Článok 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 160)

Posledná aktualizácia 22.08.2016