Európske a medzinárodné súdy

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Článok 19 Zmluvy o Európskej únii

Článok 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

HLAVNÉ BODY

Na medzinárodnej scéne pôsobí veľa súdnych orgánov a nie je vždy ľahké rozlíšiť ich právomoci. Cieľom tohto zhrnutia je predstaviť európske súdy a rozlíšiť, ktoré z nich sú súčasťou Európskej únie (EÚ) a ktoré patria iným medzinárodným organizáciám.

Súdy EÚ

Súdny dvor Európskej únie sa vzťahuje na celý súdny systém EÚ. Tvoria ho dva súdy:

Súdny dvor

Súdny dvor má súdnu právomoc v súdnych sporoch podaných krajinami EÚ alebo inštitúciami EÚ. Zároveň môže mať právomoc poslednej inštancie v súvislosti s rozsudkami Všeobecného súdu. V tomto prípade nerozhoduje o skutkových, ale len o právnych otázkach danej veci.

Všeobecný súd

Všeobecný súd je prepojený so Súdny dvorom a má znižovať pracovné zaťaženie Súdneho dvora. Všeobecný súd má právomoc prejednávať v prvom stupni o žalobách podaných krajinami EÚ alebo jednotlivcami v prípadoch ustanovených v zmluvách.

Osobitné súdy

Podľa článku 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môžu byť osobitné súdy zriadené Európskym parlamentom a Radou v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Tieto súdy majú právomoc rozhodovať v prvom stupni v určitých kategóriách súdnych sporov týkajúcich sa osobitných otázok. Napríklad Súd pre verejnú službu Európskej únie bol zriadený v roku 2005 na účely riešenia sporov, ktoré sa týkajú verejnej služby EÚ. Súd bol rozpustený a od 1. septembra 2016 jeho prácu prebral Všeobecný súd.

Rôzne druhy žalôb

Súdny dvor Európskej únie je zodpovedný za zaistenie dodržiavania právnych predpisov EÚ. Má súdnu právomoc rozhodovať o žalobách podaných krajinami EÚ, inštitúciami EÚ a občanmi EÚ. Existuje niekoľko druhov postupov:

Medzinárodné súdy

Existuje široká škála súdnych orgánov, ktoré prejednávajú súdne spory na medzinárodnej úrovni a sídlia na európskom území. Tieto súdne orgány však nepatria pod záštitu EÚ. Patria medzi ne:

* HLAVNÉ POJMY

Rozhodcovské konanie: keď nestranná tretia strana prijme rozhodnutie s cieľom vyriešiť spor medzi dvomi stranami.
Zmierovacie konanie: keď tretia strana pomôže dotknutým stranám opätovne vybudovať alebo zlepšiť vzťah narušený v dôsledku sporu.

HLAVNÝ DOKUMENT

Článok 19 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 27)

Článok 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 160)

Posledná aktualizácia 22.08.2016