Smernice Európskej únie
ZHRNUTIE K DOKUMENTU:
Článok 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – smernice
AKÝ JE CIEĽ TOHTO ČLÁNKU?
Vymedzujú sa v ňom rozličné typy právnych aktov, ktoré môže Európska únia (EÚ) prijímať, vrátane smerníc.
HLAVNÉ BODY
- Smernice sú súčasťou sekundárneho práva EÚ. Prijímajú ich preto inštitúcie EÚ v súlade so zmluvami. Po prijatí na úrovni EÚ ich transponujú členské štáty EÚ a stanú sa súčasťou práva v členských štátoch.
- Napríklad v smernici 2003/88/ES (pozri súhrn) o organizácii pracovného času sú stanovené povinné obdobia odpočinku a maximálna dĺžka týždenného pracovného času povolená v EÚ.
- Každý členský štát však musí vytvoriť vlastné právne predpisy, v ktorých určí, ako sa tieto pravidlá budú uplatňovať.
Záväzný akt so všeobecnou uplatniteľnosťou
- V článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že smernica je záväzná pre všetky členské štáty, ktorým je určená (jednému, niekoľkým alebo všetkým z nich), a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa právomoc voľby foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.
- Smernica sa odlišuje od nariadenia alebo rozhodnutia z týchto dôvodov:
- na rozdiel od nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné v členských štátoch po nadobudnutí účinnosti, smernica nie je priamo uplatniteľná v členských štátoch EÚ, najskôr sa musí transponovať do vnútroštátneho práva, až potom je uplatniteľná v jednotlivých členských štátoch,
- na rozdiel od nariadenia má smernica všeobecnú platnosť.
Prijatie
Povinná transpozícia
- Smernica môže nadobudnúť účinnosť na vnútroštátnej úrovni až po tom, ako členské štáty prijmú právny predpis na jej transpozíciu. Prostredníctvom tohto vnútroštátneho opatrenia sa musia dosiahnuť ciele vymedzené v smernici. Vnútroštátne orgány musia oznámiť tieto opatrenia Európskej komisii.
- Transpozícia sa musí vykonať v lehote stanovenej pri prijatí smernice (zvyčajne do dvoch rokov).
- Ak krajina netransponuje smernicu, Komisia môže začať konanie o porušení a predložiť konanie proti krajine na Súdnom dvore Európskej únie (nevykonanie rozsudku v danej veci môže viesť k novému odsúdeniu, z ktorého môžu vyplynúť pokuty).
- Podľa článku 260 ods. 3, ak členský štát neoznámi opatrenia, ktorými transponoval smernicu, Komisia môže požiadať príslušný členský štát o zaplatenie pokuty.
Maximálna a minimálna harmonizácia
- Je dôležité rozlišovať medzi požiadavkami na minimálnu a maximálnu (alebo úplnú) harmonizáciu v smerniciach.
- V prípade minimálnej harmonizácie sa smernicou stanovujú minimálne kritériá, často na základe skutočnosti, že právne systémy v niektorých krajinách EÚ majú už stanovené vyššie kritériá. V tomto prípade majú členské štáty právo stanoviť vyššie normy ako tie, ktoré sa určujú smernicou.
- V prípade maximálnej harmonizácie musia členské štáty zaviesť pravidlá s minimálnymi a maximálnymi kritériami určenými v smernici.
Ochrana jednotlivcov v prípade nesprávnej alebo nedostatočnej transpozície smerníc
- V zásade smernica nadobúda účinnosť až po jej transponovaní. Súdny dvor sa však domnieva, že netransponovaná smernica môže mať určité priame účinky, ak:
- sa transpozícia do vnútroštátneho práva neuskutočnila alebo nebola vykonaná správne;
- sú podmienky smernice nepodmienené a dostatočne jednoznačné a presné;
- podmienky smernice udeľujú práva jednotlivcom.
- Pokiaľ sú splnené tieto podmienky, jednotlivci sa môžu opierať o smernicu proti členskému štátu na vnútroštátnych súdoch. Jednotlivec však nemôže podať žalobu proti inému jednotlivcovi v súvislosti s priamym účinkom smernice, ak smernica nebola transponovaná (rozsudok vo veci C-41/74 Yvonne van Duyn/Home Office je príkladom vertikálneho priameho účinku* a rozsudok vo veci C-152/84 M. H. Marshall/Southampton and South-West Hampshire Area Health Authority (Teaching) je príkladom nedostatočného horizontálneho priameho účinku*).
- Súdny dvor za určitých podmienok takisto umožňuje jednotlivcom získať náhradu škody od štátu v súvislosti so smernicami, ktorých transpozícia je nedostatočná alebo oneskorená (napríklad rozsudok vo veci C-6/90 Francovich).
Oneskorenia transpozície
- Aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie práva EÚ v prospech občanov a podnikov, Komisia monitoruje transpozíciu, aby sa uistila, že sa uskutočnila, že je správna a úplná, aby sa dosiahli zamýšľané výsledky, a či sa vykonala v potrebnom termíne.
- EÚ si stanovila cieľ znížiť transpozičný deficit – rozdiel medzi počtom smerníc prijatých EÚ a počtom smerníc, ktoré členské štáty transponovali – na 1 %. Hodnotiaca tabuľka transpozície sa každý rok aktualizuje ako súčasť hodnotiacej tabuľky jednotného trhu a nachádza sa v časti o výkonnosti podľa nástroja správy, kde sú informácie dostupné o EÚ ako celku a sú aj rozdelené podľa jednotlivých členských štátov.
KONTEXT
Ďalšie informácie:
- Právo (webové sídlo Európskej komisie).
HLAVNÉ POJMY
Priamy vertikálny účinok. Týka sa to vzťahu medzi právom EÚ a vnútroštátnym právom a toho, ako sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili súlad svojho vnútroštátneho práva s právom EÚ.
Horizontálny priamy účinok. Táto doktrína opisuje situáciu, v ktorej sa jednotlivci môžu spoliehať na priame účinky práv jednotlivcov priznaných článkami zmluvy EÚ, aby mohli vzniesť nároky voči iným jednotlivcom pred vnútroštátnymi súdmi. Nie je preto potrebné, aby bola smernica transponovaná do vnútroštátneho práva.
HLAVNÝ DOKUMENT
Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Šiesta časť – Inštitucionálne a finančné ustanovenia – Hlava I – Ustanovenia o orgánoch – Kapitola 2 – Právne akty Únie, postupy prijímania a iné ustanovenia – Oddiel 1 – Právne akty Únie – Článok 288 (pôvodný článok 249 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 171 – 172).
Posledná aktualizácia 16.03.2022