Komplexná európska migračná politika

Komisia predstavuje súbor opatrení s cieľom zaviesť komplexnú európsku migračnú politiku, ktorá bude založená na väčšej solidarite medzi členskými štátmi a ktorá Európskej únii (EÚ) umožní lepšie reagovať na problémy súvisiace s migráciou.

AKT

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 4. mája 2011 s názvom Oznámenie o migrácii [COM(2011) 248 – nezverejnené v Úradnom vestníku].

SÚHRNY

Revolúcie arabskej jari v roku 2011 spôsobili veľký tok prisťahovalcov z južného Stredozemia, ktorí nelegálne vstupovali na územie Európskej únie (EÚ) cez pobrežné oblasti Talianska a Malty. EÚ v reakcii na túto situáciu prijala núdzové opatrenia. Tieto udalosti však poukázali na obmedzenia prostriedkov EÚ v oblasti migrácie a na potrebu väčšej solidarity medzi členskými štátmi v tejto oblasti.

Komisia preto predstavuje iniciatívy s cieľom zaviesť komplexnú európsku migračnú politiku, ktorá bude najlepším prostriedkom, ako reagovať na problémy spojené s migráciou. V rámci tejto politiky sa musí zachovávať európska tradícia v oblasti azylu a ochrany, a zároveň zabraňovať nezákonnému prekračovaniu hraníc.

Pozornosť sa venuje niekoľkým hľadiskám migrácie:

Kontrola vonkajších hraníc EÚ musí byť účinná a umožniť udržiavanie vysokej úrovne bezpečnosti, a súčasne zjednodušovať prechod osôb, ktoré sú oprávnené vstúpiť do EÚ. Komisia plánuje posilniť jestvujúce spoločné pravidlá. Jej zámerom je predovšetkým vytvoriť európsky systém pohraničnej stráže. Takisto presadzuje zlepšenie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a výmeny operatívnych informácií v prípade incidentu na vonkajších hraniciach, najmä pomocou systému EUROSUR. Ďalej treba posilniť aj operačné kapacity agentúry Frontex.

Hodnotenie uplatňovania schengenských pravidiel v členských štátoch sa musí vykonávať na úrovni EÚ s účasťou odborníkov z členských štátov a agentúry Frontex a pod vedením Komisie. Komisia takisto zamýšľa vytvoriť mechanizmus, ktorý by umožnil rozhodovať na európskej úrovni o výnimočnom opätovnom zavedení kontroly vnútorných hraníc.

Komisia napokon v otázke predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu presadzuje, že je potrebné vykonávať európsku politiku návratu (navrátenie nelegálnych prisťahovalcov, ktorí nepotrebujú medzinárodnú ochranu, do krajiny pôvodu), ktorá bude vyrovnaná a účinná. Trvá na tom, aby všetky členské štáty prebrali do svojho vnútroštátneho práva smernicu o návrate, ktorá obsahuje spoločné normy a postupy na účely návratu nezákonných prisťahovalcov, a takisto aj smernicu o sankciách proti zamestnávaniu osôb s neoprávneným pobytom. Uznáva účinnosť readmisných dohôd s tretími krajinami, domnieva sa však, že tieto dohody by sa mali posudzovať v rámci celkových vzťahov EÚ s danými krajinami a ich súčasťou by mali byť motivačné opatrenia, ktoré týmto krajinám pomôžu s ich uplatňovaním.

Komisia sa zasadzuje za lepšiu organizáciu mobility založenú na spolupráci (medzi európskymi agentúrami Frontex a Europol a medzi vnútroštátnymi colnými a policajnými orgánmi) a na nových technológiách. Európsky systém vstup/výstup by umožnil, aby mali orgány k dispozícii údaje o prechode hraníc štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Program registrovaných cestujúcich by zase umožnil automatizované kontroly hraníc pre pravidelných cestujúcich.

Vízová politika je ďalším dôležitým nástrojom v oblasti mobility. S cieľom predísť akémukoľvek zneužitiu liberalizácie vízového režimu Komisia navrhuje zaviesť ochrannú doložku, ktorá by umožnila dočasné opätovné zavedenie vízovej povinnosti pre občanov tretej krajiny, ktorá využíva tento režim.

Únia zároveň uznáva, že migranti predstavujú nevyhnutnú pracovnú silu pre EÚ, či už ide o riešenie nedostatku pracovníkov v určitých odvetviach alebo o vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Preto je potrebné uznávať ich kvalifikáciu a uľahčovať administratívne postupy. Komisia dúfa, že sa jej podarí pokročiť v projekte jednotného povolenia, ktoré bude oprávňovať cudzincov bývať a pracovať v členských štátoch a vyzýva členské štáty EÚ, aby prebrali do svojho vnútroštátneho práva smernicu o modrej karte EÚ, ktorá uľahčuje nábor vysokokvalifikovaných pracovníkov. Takisto predložila návrhy týkajúce sa sezónnych pracovníkov a pracovníkov dočasne preložených v rámci podniku. So zámerom poskytnúť migrantom jasné a praktické informácie Komisia tento rok spúšťa do prevádzky portál EÚ pre prisťahovalectvo.

Integráciu migrantov do európskej spoločnosti treba uskutočňovať tak, aby bola zachovaná rovnováha medzi právami migrantov a zákonmi a kultúrou hostiteľskej krajiny. To si vyžaduje snahu zo strany migrantov, ako aj hostiteľskej krajiny. Úspešná integrácia je nevyhnutná na získanie čo najväčších hospodárskych, sociálnych a kultúrnych výhod z prisťahovalectva pre jednotlivcov i spoločnosti. Komisia v júli 2011 predstavila Európsku agendu v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.

Zavedenie spoločného európskeho azylového systému treba uskutočniť do roku 2012. Jeho cieľom je znížiť rozdiely v spracovávaní žiadostí o azyl v rôznych členských štátoch EÚ a zaistiť spoločný súbor práv a postupov, a takisto aj súlad so Ženevským dohovorom o právnom postavení utečencov. Spoluprácu v tejto oblasti posilní podporný úrad pre azyl.

Komisia sa zasadzuje za to, aby sa presídľovanie utečencov (trvalé presídlenie utečenca, ktorý získal ochranu v tretej krajine, do členského štátu) stalo nevyhnutnou súčasťou európskej azylovej politiky.

Otázky týkajúce sa migrácie treba začleniť do celkových vonkajších vzťahov EÚ. Je potrebné zabezpečiť lepšiu rovnováhu medzi organizovaním legálnej migrácie, bojom proti nelegálnej migrácii a maximalizáciou vzájomných prínosov migrácie z hľadiska rozvoja. Ľudský rozmer treba posilniť prostredníctvom prístupu zameraného na migrantov.

Pokiaľ ide o krajiny južného Stredomoria, Únia im ponúkla štruktúrovaný dialóg o migrácii s cieľom vytvoriť partnerstvá v oblasti mobility, ktoré budú slúžiť na uľahčenie prístupu ich štátnych príslušníkov na územie EÚ, za ich spoluprácu pri riadení migračných tokov. Komisia takisto preskúma susedskú politiku s týmito krajinami.

Posledná aktualizácia: 09.10.2011