Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

ČO ROBÍ VYSOKÝ PREDSTAVITEĽ ÚNIE PRE ZAHRANIČNÉ VECI A BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU?

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (vysoký predstaviteľ) je zodpovedný za koordinovanie a vykonávanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ako aj spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) Európskej únie. Vysoký predstaviteľ je zároveň jedným z podpredsedov Európskej komisie a ako taký zabezpečuje jednotnosť celkovej vonkajšej činnosti EÚ.

HLAVNÉ BODY

Vymenovanie

Vysokého predstaviteľa menuje Európska rada na päťročné obdobie, a to kvalifikovanou väčšinou (so súhlasom predsedu Európskej komisie). Vymenovanie vysokého predstaviteľa tiež podlieha schváleniu zo strany Európskeho parlamentu v súlade s článkom 17 Zmluvy o Európskej únii. Dôvodom je to, že vysoký predstaviteľ je tiež jedným z podpredsedov Európskej komisie a vymenovanie Európskej komisie ako celku si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.

Povinnosti

Vysoký predstaviteľ prispieva k rozvoju SZBP aj predkladaním návrhov Rade EÚ a Európskej rade.
Následne zabezpečuje vykonávanie prijatých rozhodnutí.
Vysoký predstaviteľ ako podpredseda Komisie zabezpečuje jednotnosť a účinnosť celkovej vonkajšej činnosti EÚ v oblasti rozvojovej pomoci, obchodu, humanitárnej pomoci a reakcie na krízu.
Vysoký predstaviteľ predsedá zasadnutiam ministrov zahraničných vecí v Rade EÚ.
Zároveň zastupuje EÚ vo veciach týkajúcich sa SZBP.
Okrem iných povinností tiež predsedá Európskej obrannej agentúre a Inštitútu EÚ pre bezpečnostné štúdie.
Vysoký predstaviteľ sa pravidelne radí s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a rozhodnutiach SZBP a SBOP a zabezpečuje zohľadnenie názorov Parlamentu.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť

Vysokému predstaviteľovi pomáha pri výkone jeho povinností Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). ESVČ bola zriadená Lisabonskou zmluvou a vychádza z článku 27 Zmluvy o Európskej únii. Tvoria ju zamestnanci Generálneho sekretariátu Rady a Komisie, ako aj zamestnanci vyslaní z diplomatických služieb krajín EÚ.

KONTEXT

Funkcia vysokého predstaviteľa vychádza z článkov 18 a 27 Zmluvy o Európskej únii. Táto funkcia bola vytvorená Amsterdamskou zmluvou z roku 1999, hoci o povinnosti v oblasti vonkajších politík sa delil s európskym komisárom pre vonkajšie vzťahy. Lisabonskou zmluvou z roku 2009 sa rozšírili povinnosti vysokého predstaviteľa, ktorý sa zároveň stal podpredsedom Komisie, čím získal možnosť lepšie zastupovať EÚ v rámci jej cieľov zahraničnej politiky.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda (Európska služba pre vonkajšiu činnosť)

HLAVNÉ DOKUMENTY

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Hlava III – Ustanovenia o inštitúciách – Článok 18 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 26 – 27)

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Hlava V – Všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie a osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike – Kapitola 2 – Osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike – Oddiel 1 – Spoločné ustanovenia – Článok 36 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 35 – 36)

Posledná aktualizácia 09.01.2020