ISSN 1977-0790 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 291 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Ročník 60 |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
NARIADENIA
9.11.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 291/1 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1986
z 31. októbra 2017,
ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 16
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,
keďže:
(1) |
Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008. |
(2) |
Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 13. januára 2016 medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 16 Lízingy. Cieľom tohto štandardu je zlepšiť finančné vykazovanie lízingových zmlúv. |
(3) |
S prijatím štandardu IFRS 16 sú spojené následné zmeny týchto štandardov alebo interpretácií štandardov: IFRS 1, IFRS 3, IFRS 4, IFRS 7, IFRS 9, IFRS 13, IFRS 15, medzinárodného účtovného štandardu (IAS) 1, IAS 2, IAS 7, IAS 12, IAS 16, IAS 21, IAS 23, IAS 32, IAS 37, IAS 38, IAS 39, IAS 40, IAS 41, interpretácie Výboru pre interpretáciu medzinárodného finančného výkazníctva (IFRIC) 1, IFRIC 12, interpretácie Stáleho interpretačného výboru (SIC) 29 a SIC-32. |
(4) |
Pri konzultáciách s Európskou poradnou skupinou pre finančné výkazníctvo sa potvrdilo, že štandard IFRS 16 spĺňa kritériá na prijatie stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. |
(5) |
Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(6) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre účtovné predpisy, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Príloha k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení takto:
a) |
Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 16 Lízingy sa vkladá tak, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu. |
b) |
IAS 1, IAS 2, IAS 7, IAS 12, IAS 16, IAS 21, IAS 23, IAS 32, IAS 37, IAS 38, IAS 39, IAS 40, IAS 41, IFRS 1, IFRS 3, IFRS 4, IFRS 7, IFRS 9, IFRS 13, IFRS 15, IFRIC 1, IFRIC 12, SIC-29 a SIC-32 sa menia v súlade so štandardom IFRS 16, ako je stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu. |
Článok 2
Každá spoločnosť uplatňuje zmeny uvedené v článku 1 najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého účtovného obdobia, ktoré sa začína 1. januára 2019 alebo neskôr.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 31. októbra 2017
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
PRÍLOHA
Medzinárodný štandard finančného výkazníctva 16
Lízingy
Medzinárodný štandard finančného výkazníctva 16 Lízingy
CIEĽ
1. |
V tomto štandarde sa stanovujú zásady vykazovania, oceňovania, prezentácie a zverejňovania lízingov. Cieľom je zabezpečiť, aby nájomcovia a prenajímatelia poskytovali relevantné informácie spôsobom, ktorý verne opisuje uvedené transakcie. Tieto informácie poskytujú základ pre používateľov účtovných závierok na posúdenie účinku, ktorý majú lízingy na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky účtovnej jednotky. |
2. |
Pri uplatňovaní tohto štandardu účtovná jednotka berie do úvahy obchodné podmienky zmlúv a všetky relevantné skutočnosti a okolnosti. Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard konzistentne na zmluvy s podobnými vlastnosťami a za podobných okolností. |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
3. |
Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na všetky lízingy vrátane lízingu aktív s právom na užívanie v rámci sublízingu okrem:
|
4. |
Nájomca môže, ale nie je povinný, uplatňovať tento štandard na lízingy nehmotných aktív iných, než sú aktíva uvedené v odseku 3 písm. e). |
VÝNIMKY Z VYKAZOVANIA (ODSEKY B3 AŽ B8)
5. |
Nájomca sa môže rozhodnúť neuplatňovať požiadavky uvedené v odsekoch 22 až 49 na:
|
6. |
Ak sa nájomca rozhodne neuplatňovať požiadavky uvedené v odsekoch 22 až 49 na krátkodobé lízingy alebo na lízingy, pri ktorých má podkladové aktívum nízku hodnotu, nájomca vykáže lízingové splátky v súvislosti s uvedenými lízingmi ako náklad buď rovnomerne počas doby lízingu alebo na inom systematickom základe. Nájomca uplatňuje iný systematický základ, ak daný základ lepšie vystihuje model úžitku nájomcu. |
7. |
Ak nájomca účtuje krátkodobé lízingy tak, že na ne uplatňuje ustanovenia uvedené v odseku 6, nájomca považuje takýto lízing na účely tohto štandardu za nový lízing, ak:
|
8. |
Táto voľba sa pri krátkodobých lízingoch uskutočňuje podľa triedy podkladového aktíva, na ktoré sa vzťahuje užívacie právo. Trieda podkladového aktíva je zoskupenie podkladových aktív podobného charakteru a využitia v činnostiach účtovnej jednotky. Túto voľbu možno pri lízingoch, pri ktorých má podkladové aktívum nízku hodnotu, uskutočniť pre každý lízing osobitne. |
IDENTIFIKOVANIE LÍZINGU (ODSEKY B9 AŽ B33)
9. |
Pri vzniku zmluvy účtovná jednotka posudzuje, či zmluva je lízingom alebo či obsahuje lízing. Zmluva je lízingom alebo obsahuje lízing, ak sa zmluvou postupuje právo riadiť užívanie identifikovaného aktíva na nejaké časové obdobie výmenou za protihodnotu. V odsekoch B9 až B31 sa uvádza návod na posúdenie toho, či zmluva je lízingom alebo či obsahuje lízing. |
10. |
Časové obdobie možno opísať pomocou rozsahu užívania identifikovaného aktíva (napríklad počtu výrobných jednotiek, na ktorých výrobu sa použije položka zariadenia). |
11. |
Účtovná jednotka prehodnocuje, či zmluva je lízingom alebo či obsahuje lízing, len ak sa zmenia obchodné podmienky zmluvy. |
Oddeľovanie zložiek zmluvy
12. |
V prípade zmluvy, ktorá je lízingom alebo ktorá obsahuje lízing, účtovná jednotka účtuje každú lízingovú zložku v rámci zmluvy ako lízing oddelene od nelízingových zložiek zmluvy, ak účtovná jednotka neuplatňuje praktickú pomôcku uvedenú v odseku 15. V odsekoch B32 až B33 sa uvádza návod na oddeľovanie zložiek zmluvy. |
Nájomca
13. |
V prípade zmluvy, ktorá obsahuje lízingovú zložku a jednu alebo viacero ďalších lízingových alebo nelízingových zložiek, nájomca alokuje protihodnotu v zmluve na každú lízingovú zložku na základe pomernej samostatnej ceny lízingovej zložky a súhrnnej samostatnej ceny nelízingových zložiek. |
14. |
Pomerná samostatná cena lízingových a nelízingových zložiek sa určuje na základe ceny, ktorú by prenajímateľ alebo podobný dodávateľ účtoval účtovnej jednotke za danú zložku alebo podobnú zložku samostatne. Ak sa nedá ľahko určiť pozorovateľná samostatná cena, nájomca odhadne samostatnú cenu, pričom v čo najvyššej miere použije pozorovateľné informácie. |
15. |
Nájomca môže využiť praktickú pomôcku a môže sa rozhodnúť, že podľa triedy podkladového aktíva neoddelí nelízingové zložky od lízingových zložiek a namiesto toho bude účtovať každú lízingovú zložku a akékoľvek súvisiace nelízingové zložky ako jednu lízingovú zložku. Nájomca neuplatňuje túto praktickú pomôcku na vložené deriváty, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v odseku 4.3.3 štandardu IFRS 9 Finančné nástroje. |
16. |
Ak sa neuplatňuje praktická pomôcka uvedená v odseku 15, nájomca účtuje nelízingové zložky uplatnením iných uplatniteľných štandardov. |
Prenajímateľ
17. |
V prípade zmluvy, ktorá obsahuje lízingovú zložku a jednu alebo viacero ďalších lízingových alebo nelízingových zložiek, prenajímateľ alokuje protihodnotu v zmluve uplatnením odsekov 73 až 90 štandardu IFRS 15. |
DOBA LÍZINGU (ODSEKY B34 AŽ B41)
18. |
Účtovná jednotka určuje dobu lízingu ako nevypovedateľné obdobie lízingu spolu s:
|
19. |
Pri posudzovaní toho, či je dostatočne isté, že nájomca uplatní opciu na predĺženie lízingu alebo že neuplatní opciu na ukončenie lízingu, účtovná jednotka zvažuje všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, ktoré vytvárajú pre nájomcu hospodársku motiváciu, aby uplatnil opciu na predĺženie lízingu alebo aby neuplatnil opciu na ukončenie lízingu, ako sa uvádza v odsekoch B37 až B40. |
20. |
Nájomca prehodnocuje, či je dostatočne isté, že uplatní opciu na predĺženie alebo že neuplatní opciu na ukončenie, v prípade nastatia buď významnej udalosti alebo významnej zmeny okolností, ktorá:
|
21. |
Účtovná jednotka reviduje dobu lízingu, ak došlo k zmene nevypovedateľného obdobia lízingu. Nevypovedateľné obdobie lízingu sa zmení napríklad vtedy, ak:
|
NÁJOMCA
Vykazovanie
22. |
Nájomca k dátumu začiatku vykazuje aktívum s právom na užívanie a lízingový záväzok. |
Oceňovanie
Prvotné ocenenie
Prvotné ocenenie aktíva s právom na užívanie
23. |
Nájomca k dátumu začiatku oceňuje aktívum s právom na užívanie obstarávacou cenou. |
24. |
Obstarávacia cena aktíva s právom na užívanie zahŕňa:
|
25. |
Nájomca vykazuje náklady uvedené v odseku 24 písm. d) ako súčasť obstarávacej ceny aktíva s právom na užívanie, keď mu vznikne v súvislosti s týmito nákladmi povinnosť. Nájomca uplatňuje štandard IAS 2 Zásoby na náklady, ktoré vznikajú v určitom období v dôsledku užívania aktíva s právom na užívanie s cieľom tvoriť počas tohto obdobia zásoby. Povinnosti súvisiace s takýmito nákladmi, ktoré sa účtujú uplatnením tohto štandardu alebo štandardu IAS 2, sa vykazujú a oceňujú uplatnením štandardu IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva. |
Prvotné ocenenie lízingového záväzku
26. |
Nájomca k dátumu začiatku oceňuje lízingový záväzok súčasnou hodnotou lízingových splátok, ktoré k tomuto dátumu nie sú uhradené. Lízingové splátky sa diskontujú použitím implicitnej úrokovej miery lízingu, ak možno túto mieru ľahko určiť. Ak túto mieru nemožno ľahko určiť, nájomca použije prírastkovú úrokovú sadzbu pôžičky nájomcu. |
27. |
K dátumu začiatku sa lízingové splátky zahrnuté do ocenenia lízingového záväzku skladajú z nasledujúcich platieb za právo užívať podkladové aktívum počas doby lízingu, ktoré nie sú uhradené k dátumu začiatku:
|
28. |
Variabilné lízingové splátky, ktoré závisia od indexu alebo sadzby, uvedené v odseku 27 písm. b), zahŕňajú napríklad platby naviazané na index spotrebiteľských cien, platby naviazané na referenčnú úrokovú sadzbu (napríklad LIBOR) alebo platby, ktoré sa menia s cieľom odzrkadľovať zmeny trhových nájomných sadzieb. |
Následné oceňovanie
Následné oceňovanie aktíva s právom na užívanie
29. |
Nájomca po dátume začiatku oceňuje aktívum s právom na užívanie uplatnením modelu ocenenia obstarávacou cenou, ak neuplatňuje žiadny z modelov oceňovania uvedených v odsekoch 34 a 35. |
30. |
Pri uplatnení modelu ocenenia obstarávacou cenou nájomca oceňuje aktívum s právom na užívanie obstarávacou cenou:
|
31. |
Nájomca pri odpisovaní aktíva s právom na užívanie uplatňuje požiadavky na odpisovanie uvedené v štandarde IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia v súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 32. |
32. |
Ak sa lízingom na konci doby lízingu prevádza vlastníctvo podkladového aktíva na nájomcu alebo ak obstarávacia cena aktíva s právom na užívanie odzrkadľuje skutočnosť, že nájomca uplatní kúpnu opciu, nájomca odpisuje aktívum s právom na užívanie od dátumu začiatku do konca doby použiteľnosti podkladového aktíva. V opačnom prípade nájomca odpisuje aktívum s právom na užívanie od dátumu začiatku do konca doby použiteľnosti aktíva s právom na užívanie alebo do konca doby lízingu podľa toho, ktorý z týchto dátumov nastane skôr. |
33. |
Na určenie, či sa znížila hodnota aktíva s právom na užívanie a na zaúčtovanie všetkých strát zo zníženia hodnoty, uplatňuje nájomca štandard IAS 36 Zníženie hodnoty majetku. |
34. |
Ak nájomca uplatňuje model ocenenia reálnou hodnotou podľa štandardu IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok na svoj investičný majetok, nájomca musí takisto uplatniť uvedený model ocenenia reálnou hodnotou na tie aktíva s právom na užívanie, ktoré zodpovedajú vymedzeniu investičného nehnuteľného majetku v štandarde IAS 40. |
35. |
Ak sa aktíva s právom na užívanie týkajú triedy nehnuteľností, strojov a zariadení, na ktoré nájomca uplatňuje model precenenia uvedený v štandarde IAS 16, nájomca sa môže rozhodnúť uplatniť tento model precenenia na všetky aktíva s právom na užívanie, ktoré sa týkajú tejto triedy nehnuteľností, strojov a zariadení. |
Následné oceňovanie lízingového záväzku
36. |
Po dátume začiatku nájomca oceňuje lízingový záväzok:
|
37. |
Úrok z lízingového záväzku za každé obdobie počas doby lízingu je hodnota, ktorá tvorí konštantnú pravidelnú úrokovú sadzbu zo zostatku lízingového záväzku. Periodická úroková sadzba je diskontná sadzba uvedená v odseku 26, prípadne revidovaná diskontná sadzba uvedená v odseku 41, odseku 43 alebo odseku 45 písm. c). |
38. |
Ak náklady nie sú zahrnuté v účtovnej hodnote iného aktíva, na ktoré sa uplatňujú iné uplatniteľné štandardy, nájomca po dátume začiatku vo výsledku hospodárenia vykazuje:
|
39. |
Po dátume začiatku uplatňuje nájomca odseky 40 až 43 na precenenie lízingového záväzku tak, aby odzrkadľoval zmeny lízingových splátok. Nájomca vykazuje sumu precenenia lízingového záväzku ako úpravu aktíva s právom na užívanie. Ak sa však účtovná hodnota aktíva s právom na užívanie zníži na nulu a dôjde k ďalšiemu zníženiu ocenenia lízingového záväzku, nájomca vykazuje akúkoľvek zostávajúcu sumu precenenia vo výsledku hospodárenia. |
40. |
Nájomca preceňuje lízingový záväzok diskontovaním revidovaných lízingových splátok pomocou revidovanej diskontnej sadzby, ak:
|
41. |
Pri uplatňovaní odseku 40 nájomca určuje revidovanú diskontnú sadzbu ako implicitnú úrokovú mieru lízingu na zvyšok doby lízingu, ak túto mieru možno ľahko určiť, alebo ako prírastkovú úrokovú sadzbu pôžičky nájomcu v čase prehodnotenia, ak implicitnú úrokovú mieru lízingu nemožno ľahko určiť. |
42. |
Nájomca preceňuje lízingový záväzok diskontovaním revidovaných lízingových splátok, ak:
|
43. |
Ak zmena lízingových splátok nevyplýva zo zmeny pohyblivých úrokových sadzieb, nájomca používa pri uplatňovaní odseku 42 nezmenenú diskontnú sadzbu. V takom prípade nájomca používa revidovanú diskontnú sadzbu, ktorá odzrkadľuje zmeny úrokovej sadzby. |
Zmeny lízingu
44. |
Nájomca účtuje zmenu lízingu ako samostatný lízing, ak sú splnené obidve tieto podmienky:
|
45. |
V prípade zmeny lízingu, ktorá sa neúčtuje ako samostatný lízing, nájomca k dátumu nadobudnutia účinnosti zmeny lízingu:
|
46. |
V prípade zmeny lízingu, ktorá sa neúčtuje ako samostatný lízing, nájomca účtuje precenenie lízingových záväzkov:
|
Prezentácia
47. |
Nájomca musí buď prezentovať vo výkaze o finančnej situácii alebo zverejniť v poznámkach tieto skutočnosti:
|
48. |
Požiadavka stanovená v odseku 47 písm. a) sa nevzťahuje na aktíva s právom na používanie, ktoré zodpovedajú vymedzeniu investičného nehnuteľného majetku, ktorý sa musí prezentovať vo výkaze o finančnej situácii ako investičný nehnuteľný majetok. |
49. |
Vo výkaze ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku nájomca prezentuje úrokové náklady na lízingový záväzok oddelene od odpisov týkajúcich sa aktíva s právom na užívanie. Úrokové náklady na lízingový záväzok sú zložkou finančných nákladov, pre ktoré sa v odseku 82 písm. b) štandardu IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky vyžaduje, aby boli prezentované oddelene vo výkaze ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku. |
50. |
Nájomca vo výkaze o peňažných tokoch klasifikuje:
|
Zverejňovanie
51. |
Cieľom zverejňovania je, aby nájomcovia zverejňovali v poznámkach také informácie, ktoré spolu s informáciami uvedenými vo výkaze o finančnej situácii, výkaze ziskov a strát a výkaze o peňažných tokoch poskytujú pre používateľov účtovných závierok základ na posúdenie účinku, ktorý majú lízingy na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky nájomcu. V odsekoch 52 až 60 sa vymedzujú požiadavky na splnenie tohto cieľa. |
52. |
Nájomca zverejňuje informácie o svojich lízingoch, v ktorých vystupuje ako nájomca, v jedinej poznámke alebo v samostatnom oddiele vo svojej účtovnej závierke. Nájomca však nemusí duplicitne uvádzať informácie, ktoré sú už prezentované na inom mieste účtovnej závierky, za predpokladu, že v jedinej poznámke alebo v samostatnom oddiele o lízingoch je zahrnutý krížový odkaz na takéto informácie. |
53. |
Nájomca zverejňuje za dané obdobie vykazovania tieto sumy:
|
54. |
Nájomca zverejňuje údaje stanovené v odseku 53 v tabuľkovom formáte, pokiaľ na to nie je vhodnejší iný formát. Zverejnené sumy zahŕňajú náklady, ktoré nájomca zahrnul do účtovnej hodnoty iného aktíva počas obdobia vykazovania. |
55. |
Nájomca zverejňuje sumu svojich lízingových prísľubov pre krátkodobé lízingy účtovaných uplatnením odseku 6, ak portfólio krátkodobých lízingov, ku ktorým sa zaväzuje na konci obdobia vykazovania, nie je podobné portfóliu krátkodobých lízingov, na ktoré sa vzťahuje náklad na krátkodobý lízing zverejnený uplatnením odseku 53 písm. c). |
56. |
Ak aktíva s právom na užívanie zodpovedajú vymedzeniu investičného nehnuteľného majetku, nájomca uplatňuje požiadavky na zverejňovanie uvedené v štandarde IAS 40. V takom prípade nájomca nie je povinný pre aktíva s právom na užívanie zverejňovať informácie podľa odseku 53 písm. a), f), h) alebo j). |
57. |
Ak nájomca oceňuje aktíva s právom na užívanie v precenených hodnotách uplatnením štandardu IAS 16, musí pre uvedené aktíva s právom na užívanie zverejniť informácie vyžadované v odseku 77 štandardu IAS 16. |
58. |
Nájomca zverejňuje analýzu splatnosti lízingových záväzkov uplatnením odsekov 39 a B11 štandardu IFRS 7 Finančné nástroje: zverejnenia oddelene od analýz splatnosti iných finančných záväzkov. |
59. |
Okrem zverejnení vyžadovaných podľa odsekov 53 až 58 musí nájomca zverejňovať ďalšie kvalitatívne a kvantitatívne informácie o svojich lízingových činnostiach potrebné na splnenie cieľa zverejňovania uvedeného v odseku 51 (ako sa uvádza v odseku B48). Tieto ďalšie informácie môžu zahŕňať okrem iného informácie, ktoré pomáhajú používateľom účtovnej závierky posúdiť:
|
60. |
Nájomca, ktorý účtuje krátkodobý lízing alebo lízing aktív s nízkou hodnotou uplatnením odseku 6, túto skutočnosť zverejňuje. |
PRENAJÍMATEĽ
Klasifikácia lízingov (odseky B53 až B58)
61. |
Prenajímateľ klasifikuje každý svoj lízing buď ako operatívny lízing alebo finančný lízing. |
62. |
Lízing sa klasifikuje ako finančný lízing, ak sa ním prevádzajú v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva podkladového aktíva. Lízing sa klasifikuje ako operatívny lízing, ak sa ním neprevádzajú v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva podkladového aktíva. |
63. |
To, či je lízing finančným lízingom alebo operatívnym lízingom, závisí skôr od podstaty transakcie než od formy zmluvy. Príkladmi situácií, ktoré by mohli jednotlivo alebo v kombinácii bežne viesť ku klasifikácii lízingu ako finančného lízingu, sú:
|
64. |
Indikátormi situácií, ktoré by mohli individuálne alebo v kombinácii takisto viesť ku klasifikácii lízingu ako finančného lízingu, sú:
|
65. |
Príklady a indikátory uvedené v odsekoch 63 a 64 nie sú vždy jednoznačné. Ak je z iných vlastností zrejmé, že lízingom sa neprevádzajú v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva podkladového aktíva, lízing sa klasifikuje ako operatívny lízing. To môže nastať napríklad vtedy, ak sa vlastníctvo podkladového aktíva prevádza na konci lízingu za variabilnú splátku, ktorá sa rovná jeho reálnej hodnote v tom čase, alebo ak v dôsledku variabilných lízingových splátok prenajímateľ neprevedie v podstate všetky takéto riziká a odmeny. |
66. |
Klasifikácia lízingu sa uskutočňuje k dátumu vzniku a prehodnocuje sa len vtedy, ak nastane zmena lízingu. Zmeny v odhadoch (napríklad zmeny v odhadoch ekonomickej životnosti alebo zvyškovej hodnoty podkladového aktíva) alebo zmeny v okolnostiach (napríklad nedodržanie záväzkov nájomcom) však na účtovné účely nespôsobujú novú klasifikáciu lízingu. |
Finančné lízingy
Vykazovanie a oceňovanie
67. |
Prenajímateľ k dátumu začiatku vykazuje aktíva držané v rámci finančného lízingu vo svojom výkaze o finančnej situácii a prezentuje ich ako pohľadávku v hodnote, ktorá sa rovná čistej investícii do lízingu. |
Prvotné ocenenie
68. |
Prenajímateľ používa na ocenenie čistej investície do lízingu implicitnú úrokovú mieru lízingu. Ak v prípade sublízingu nemožno ľahko určiť implicitnú úrokovú mieru sublízingu, podprenajímateľ môže na ocenenie čistej investície do sublízingu použiť diskontnú sadzbu použitú pri hlavnom lízingu (upravenú o všetky počiatočné priame výdavky spojené so sublízingom). |
69. |
Počiatočné priame výdavky, okrem tých, ktoré vznikli prenajímateľom, ktorí sú výrobcami alebo obchodníkmi, sú zahrnuté do prvotného ocenenia čistej investície do lízingu a znižujú sumu výnosu vykázaného počas doby lízingu. Implicitná úroková miera lízingu je vymedzená takým spôsobom, že počiatočné priame výdavky sú automaticky zahrnuté do čistej investície do lízingu; nie je potrebné pripočítavať ich samostatne. |
70. |
K dátumu začiatku sa lízingové splátky zahrnuté do ocenenia čistej investície do lízingu skladajú z nasledujúcich platieb za právo užívať podkladové aktívum počas doby lízingu, ktoré nie sú prijaté k dátumu začiatku:
|
71. |
Prenajímateľ, ktorý je výrobcom alebo obchodníkom, vykazuje k dátumu začiatku pre každý zo svojich finančných lízingov tieto položky:
|
72. |
Výrobcovia alebo obchodníci často ponúkajú zákazníkom voľbu buď kúpy alebo lízingu aktíva. Z finančného lízingu aktíva zo strany prenajímateľa, ktorý je výrobcom alebo obchodníkom, vzniká zisk alebo strata zodpovedajúce zisku alebo strate vyplývajúcej z priameho predaja podkladového aktíva za bežné predajné ceny, ktoré odzrkadľujú všetky uplatniteľné objemové alebo obchodné rabaty. |
73. |
Prenajímatelia, ktorí sú výrobcami alebo obchodníkmi, niekedy uvádzajú umelo nízke úrokové sadzby, aby prilákali zákazníkov. Používanie takýchto sadzieb by malo za následok, že prenajímateľ k dátumu začiatku vykáže nadmernú časť z celkového výnosu transakcie. Ak sa uvádzajú umelo nízke úrokové sadzby, prenajímateľ, ktorý je výrobcom alebo obchodníkom, obmedzí zisk z predaja na výšku, ktorá by sa použila, ak by sa účtovala trhová úroková sadzba. |
74. |
Prenajímateľ, ktorý je výrobcom alebo obchodníkom, vykazuje k dátumu začiatku výdavky vzniknuté v súvislosti s nadobudnutím finančného lízingu ako náklady, pretože súvisia najmä s vytváraním zisku z predaja výrobcu alebo obchodníka. Výdavky vzniknuté prenajímateľom, ktorí sú výrobcami alebo obchodníkmi, v súvislosti s nadobudnutím finančného lízingu sú vyňaté z vymedzenia počiatočných priamych výdavkov, a preto sú vyňaté z čistej investície do lízingu. |
Následné oceňovanie
75. |
Prenajímateľ vykazuje finančný výnos počas doby lízingu na základe modelu odzrkadľujúceho konštantnú pravidelnú mieru návratnosti čistej investície prenajímateľa do lízingu. |
76. |
Cieľom prenajímateľa je alokovať finančný výnos počas doby lízingu na systematickom a racionálnom základe. Prenajímateľ uplatňuje lízingové splátky súvisiace s daným obdobím oproti hrubej investícii do lízingu tak, aby sa znížila tak istina, ako aj nerealizovaný finančný výnos. |
77. |
Prenajímateľ uplatňuje na čistú investíciu do lízingu požiadavky na ukončenie vykazovania a na zníženie hodnoty uvedené v štandarde IFRS 9. Prenajímateľ pravidelne preskúmava odhadované nezaručené zvyškové hodnoty použité pri výpočte hrubej investície do lízingu. Ak nastalo zníženie odhadovanej nezaručenej zvyškovej hodnoty, prenajímateľ zreviduje alokovanie výnosu počas doby lízingu a okamžite vykáže prípadné zníženie vzhľadom na časovo rozlíšené sumy. |
78. |
Prenajímateľ, ktorý klasifikuje aktívum v rámci finančného lízíngu ako aktívum držané na predaj (alebo ho zaraďuje do skupiny na vyradenie, ktorá sa klasifikuje ako držaná na predaj) uplatnením štandardu IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončené činnosti, ho účtuje v súlade s uvedeným štandardom. |
79. |
Prenajímateľ účtuje zmenu finančného lízingu ako samostatný lízing, ak sú splnené obidve tieto podmienky:
|
80. |
Pri zmenách finančného lízingu, ktorý sa neúčtuje ako samostatný lízing, prenajímateľ účtuje zmenu takto:
|
Operatívne lízingy
Vykazovanie a oceňovanie
81. |
Prenajímateľ vykazuje lízingové splátky z operatívnych lízingov ako výnos buď rovnomerne alebo na inom systematickom základe. Prenajímateľ uplatňuje iný systematický základ, ak daný základ lepšie vystihuje model, akým sa úžitok z užívania podkladového aktíva znižuje. |
82. |
Prenajímateľ vykazuje výdavky vrátane odpisov, ktoré vznikajú v súvislosti s lízingovými výnosmi, ako náklad. |
83. |
Prenajímateľ pripočítava počiatočné priame výdavky vzniknuté prenajímateľovi pri nadobudnutí operatívneho lízingu k účtovnej hodnote podkladového aktíva a vykazuje ich ako náklad počas doby lízingu na rovnakom základe ako lízingový výnos. |
84. |
Politika odpisovania pre odpisovateľné podkladové aktíva podliehajúce operatívnemu lízingu musí byť konzistentná s bežnou politikou odpisovania prenajímateľa pre podobné aktíva. Prenajímateľ musí vypočítavať odpisy v súlade so štandardmi IAS 16 a IAS 38. |
85. |
Prenajímateľ uplatňuje štandard IAS 36 s cieľom určiť, či sa hodnota podkladového aktíva podliehajúceho operatívnemu lízingu znížila, a zaúčtovať všetky straty zo zisteného zníženia hodnoty. |
86. |
Prenajímateľ, ktorý je výrobcom alebo obchodníkom, nevykazuje pri uzavretí operatívneho lízingu žiadny zisk z predaja, pretože nejde o to isté, čím je predaj. |
Zmeny lízingu
87. |
Prenajímateľ účtuje zmenu operatívneho lízingu ako nový lízing od dátumu nadobudnutia účinnosti zmeny, pričom berie do úvahy všetky zálohové alebo časovo rozlíšené lízingové splátky súvisiace s pôvodným lízingom ako časť lízingových splátok za nový lízing. |
Prezentácia
88. |
Prenajímateľ prezentuje podkladové aktíva podliehajúce operatívnym lízingom vo svojom výkaze o finančnej situácii podľa povahy podkladového aktíva. |
Zverejňovanie
89. |
Cieľom zverejňovania je, aby prenajímatelia zverejňovali v poznámkach také informácie, ktoré spolu s informáciami uvedenými vo výkaze o finančnej situácii, výkaze ziskov a strát a výkaze o peňažných tokoch poskytujú pre používateľov účtovných závierok základ na posúdenie účinku, ktorý majú lízingy na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky prenajímateľa. V odsekoch 90 až 97 sa vymedzujú požiadavky na splnenie tohto cieľa. |
90. |
Prenajímateľ zverejňuje za dané obdobie vykazovania tieto sumy:
|
91. |
Prenajímateľ zverejňuje údaje stanovené v odseku 90 v tabuľkovom formáte, pokiaľ na to nie je vhodnejší iný formát. |
92. |
Prenajímateľ zverejňuje ďalšie kvalitatívne a kvantitatívne informácie o svojich lízingových činnostiach potrebné na splnenie cieľa zverejňovania uvedeného v odseku 89. Tieto ďalšie informácie zahŕňajú okrem iného informácie, ktoré pomáhajú používateľom účtovnej závierky posúdiť:
|
Finančné lízingy
93. |
Prenajímateľ poskytuje kvantitatívne a kvalitatívne vysvetlenie významných zmien účtovnej hodnoty čistej investície do finančných lízingov. |
94. |
Prenajímateľ zverejňuje analýzu splatnosti lízingových splátok, ktoré sú pohľadávkami, pričom prezentuje nediskontované lízingové splátky, ktoré majú byť prijaté, každoročne aspoň počas každého z prvých piatich rokov, a celkové sumy pre zostávajúce roky. Prenajímateľ zosúlaďuje nediskontované lízingové splátky s čistou investíciou do lízingu. V tomto zosúladení sa identifikuje nerealizovaný finančný výnos súvisiaci s lízingovými splátkami, ktoré sú pohľadávkami, a diskontovaná nezaručená zvyšková hodnota. |
Operatívne lízingy
95. |
Pri položkách nehnuteľností, strojov a zariadení, ktoré sú predmetom operatívneho lízingu, prenajímateľ uplatňuje požiadavky na zverejňovanie uvedené v štandarde IAS 16. Pri uplatňovaní požiadaviek na zverejňovanie uvedených v štandarde IAS 16 prenajímateľ rozčleňuje každú triedu nehnuteľností, strojov a zariadení na aktíva, ktoré sú predmetom operatívnych lízingov, a aktíva, ktoré nie sú predmetom operatívnych lízingov. Prenajímateľ preto poskytuje zverejnenia vyžadované podľa štandardu IAS 16 pri aktívach, ktoré sú predmetom operatívneho lízingu (podľa triedy podkladového aktíva) oddelene od aktív, ktoré prenajímateľ vlastní a užíva. |
96. |
Prenajímateľ uplatňuje požiadavky na zverejňovanie uvedené v štandardoch IAS 36, IAS 38, IAS 40 a IAS 41 pre aktíva, ktoré sú predmetom operatívnych lízingov. |
97. |
Prenajímateľ zverejňuje analýzu splatnosti lízingových splátok, pričom prezentuje nediskontované lízingové splátky, ktoré majú byť prijaté, každoročne aspoň počas každého z prvých piatich rokov, a celkové sumy pre zostávajúce roky. |
TRANSAKCIE PREDAJA A SPÄTNÉHO LÍZINGU
98. |
Ak účtovná jednotka (predávajúci-nájomca) prevádza aktívum na inú účtovnú jednotku (kupujúci-prenajímateľ) a prenajíma si toto aktívum späť od kupujúceho-prenajímateľa, predávajúci-nájomca aj kupujúci-prenajímateľ účtujú zmluvu o prevode a lízing uplatnením odsekov 99 až 103. |
Posudzovanie, či prevod aktíva predstavuje predaj
99. |
Pri určovaní, či sa prevod aktíva účtuje ako predaj daného aktíva, účtovná jednotka uplatňuje požiadavky s cieľom určiť, kedy je splnená povinnosť plnenia zmluvy v štandarde IFRS 15. |
Prevod aktíva predstavuje predaj
100. |
Ak prevod aktíva predávajúcim-nájomcom spĺňa požiadavky štandardu IFRS 15 na jeho účtovanie ako predaja aktíva:
|
101. |
Ak sa reálna hodnota protihodnoty za predaj aktíva nerovná reálnej hodnote aktíva alebo ak splátky za lízing nie sú v trhových sadzbách, účtovná jednotka uskutoční nasledujúce úpravy s cieľom oceniť tržby z predaja reálnou hodnotou:
|
102. |
Účtovná jednotka oceňuje všetky prípadné úpravy vyžadované podľa odseku 101 na základe tej z nasledujúcich možností, ktorú možno ľahšie určiť:
|
Prevod aktíva nepredstavuje predaj
103. |
Ak prevod aktíva predávajúcim-nájomcom nespĺňa požiadavky štandardu IFRS 15 na jeho účtovanie ako predaja aktíva:
|
Dodatok A
Vymedzené pojmy
Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto štandardu.
dátum začiatku lízingu (dátum začiatku) |
Dátum, ku ktorému poskytuje prenajímateľ nájomcovi podkladové aktívum na užívanie. |
||||||||
ekonomická životnosť |
Je to buď obdobie, počas ktorého sa očakáva, že aktívum bude ekonomicky využiteľné jedným alebo viacerými užívateľmi, alebo počet výrobkov alebo podobných jednotiek, ktorých nadobudnutie jeden alebo viacerí užívatelia z aktíva očakávajú. |
||||||||
dátum nadobudnutia účinnosti zmeny |
Dátum, ku ktorému obe strany súhlasia so zmenou lízingu. |
||||||||
reálna hodnota |
Na účely uplatňovania účtovných požiadaviek týkajúcich sa prenajímateľa v tomto štandarde je to hodnota, za ktorú by mohlo byť aktívum vymenené, alebo záväzok vyrovnaný, v nezávislej transakcii medzi informovanými a ochotnými stranami. |
||||||||
finančný lízing |
Je to lízing, prostredníctvom ktorého sa prevádzajú v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva podkladového aktíva. |
||||||||
fixné splátky |
Platby, ktoré uskutočňuje nájomca v prospech prenajímateľa za právo užívať podkladové aktívum počas doby lízingu, okrem variabilných lízingových splátok. |
||||||||
hrubá investícia do lízingu |
Je to súčet:
|
||||||||
dátum vzniku lízingu (dátum vzniku) |
Je to buď dátum uzavretia lízingovej zmluvy alebo dátum prijatia základných obchodných podmienok lízingu ako prísľubu obomi stranami podľa toho, ktorý z týchto dátumov nastane skôr. |
||||||||
počiatočné priame výdavky |
Dodatočné výdavky na nadobudnutie lízingu, ktoré by neboli vznikli v prípade nenadobudnutia lízingu, okrem takýchto výdavkov vzniknutých prenajímateľovi, ktorý je výrobcom alebo obchodníkom, vo vzťahu k finančnému lízingu. |
||||||||
implicitná úroková miera lízingu |
Je to úroková miera, pri ktorej sa súčasná hodnota a) lízingových splátok a b) nezaručenej zvyškovej hodnoty sa rovná súčtu i) reálnej hodnoty podkladového aktíva a ii) počiatočných priamych výdavkov prenajímateľa. |
||||||||
lízing |
Zmluva alebo časť zmluvy, ktorou sa postupuje právo užívať aktívum (podkladové aktívum) počas určitého časového obdobia výmenou za protihodnotu. |
||||||||
lízingové stimuly |
Platby, ktoré v súvislosti s lízingom uskutočňuje prenajímateľ v prospech nájomcu alebo náhrada či prevzatie nákladov nájomcu prenajímateľom. |
||||||||
zmena lízingu |
Zmena rozsahu pôsobnosti lízingu alebo protihodnoty za lízing, ktorá nebola súčasťou pôvodných obchodných podmienok lízingu (napríklad doplnenie alebo ukončenie práva užívať jedno alebo viac podkladových aktív alebo predĺženie či skrátenie zmluvnej doby lízingu). |
||||||||
lízingové splátky |
Platby, ktoré uskutočňuje nájomca v prospech prenajímateľa vzťahujúce sa na právo užívať podkladové aktívum počas doby lízingu, vrátane:
Pre nájomcu zahŕňajú lízingové splátky aj sumy, pri ktorých sa očakáva, že ich nájomca bude musieť splatiť ako súčasť záruk zvyškovej hodnoty. Lízingové splátky nezahŕňajú platby alokované nelízingovým zložkám zmluvy, ak sa nájomca nerozhodne spojiť nelízingové zložky s lízingovou zložkou a účtovať ich ako jednu lízingovú zložku. Pre prenajímateľa zahŕňajú lízingové splátky aj záruky zvyškovej hodnoty poskytnuté prenajímateľovi nájomcom, osobou spriaznenou s nájomcom alebo treťou osobou, ktorá nie je spriaznená s prenajímateľom a ktorá je finančne schopná vyrovnať záväzky obsiahnuté v záruke. Lízingové splátky nezahŕňajú platby alokované nelízingovým zložkám. |
||||||||
doba lízingu |
Je to nevypovedateľné obdobie, v ktorom má nájomca právo užívať podkladové aktívum, spolu s:
|
||||||||
nájomca |
Účtovná jednotka, ktorá nadobúda právo užívať podkladové aktívum počas časového obdobia výmenou za protihodnotu. |
||||||||
prírastková úroková sadzba pôžičky nájomcu |
Úroková sadzba, ktorú by nájomca musel zaplatiť počas podobného obdobia a s podobnou zárukou pri požičaní si prostriedkov potrebných na nadobudnutie aktíva podobnej hodnoty, akú má aktívum s právom na užívanie v podobnom hospodárskom prostredí. |
||||||||
prenajímateľ |
Účtovná jednotka, ktorá poskytuje právo užívať podkladové aktívum počas časového obdobia výmenou za protihodnotu. |
||||||||
čistá investícia do lízingu |
Je to hrubá investícia do lízingu diskontovaná implicitnou úrokovou mierou lízingu. |
||||||||
operatívny lízing |
Je to lízing, ktorým sa neprevádzajú v podstate všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva podkladového aktíva. |
||||||||
opčné lízingové splátky |
Platby, ktoré má uskutočniť nájomca v prospech prenajímateľa za právo užívať podkladové aktívum počas období, na ktoré sa vzťahuje opcia na predĺženie alebo ukončenie lízingu, ktoré nie sú zahrnuté do doby lízingu. |
||||||||
obdobie užívania |
Celé časové obdobie, v ktorom sa aktívum užíva na plnenie zmluvy so zákazníkom (vrátane všetkých po sebe nenasledujúcich období). |
||||||||
záruka zvyškovej hodnoty |
Záruka poskytnutá prenajímateľovi osobou, ktorá nie je spriaznená s prenajímateľom, že hodnota (alebo časť hodnoty) podkladového aktíva na konci lízingu neklesne pod určitú výšku. |
||||||||
aktívum s právom na užívanie |
Aktívum, ktoré predstavuje právo nájomcu užívať podkladové aktívum počas doby lízingu. |
||||||||
krátkodobý lízing |
Lízing, ktorý má pri dátume začiatku dobu lízingu 12 mesiacov alebo kratšiu. Lízing, ktorý obsahuje kúpnu opciu, nie je krátkodobým lízingom. |
||||||||
sublízing |
Transakcia, pri ktorej nájomca („podprenajímateľ“) opätovne prenajme podkladové aktívum tretej strane, pričom lízing („hlavný lízing“) medzi hlavným prenajímateľom a nájomcom zostáva v platnosti. |
||||||||
podkladové aktívum |
Aktívum, ktoré je predmetom lízingu a ktorého právo na užívanie poskytol prenajímateľ nájomcovi. |
||||||||
nerealizovaný finančný výnos |
Je rozdiel medzi:
|
||||||||
nezaručená zvyšková hodnota |
Tá časť zvyškovej hodnoty podkladového aktíva, ktorej realizácia prenajímateľom nie je zaistená alebo je zaručená len osobou spriaznenou s prenajímateľom. |
||||||||
variabilné lízingové splátky |
Časť platieb, ktoré uskutočňuje nájomca v prospech prenajímateľa za právo užívať podkladové aktívum počas doby lízingu, ktorá sa mení v dôsledku zmien v skutočnostiach alebo okolnostiach, ktoré nastali po dátume začiatku, inak ako len uplynutím času. |
Pojmy vymedzené v iných štandardoch a používané v tomto štandarde s rovnakým významom
zmluva |
Dohoda medzi dvoma alebo viacerými stranami, na základe ktorej vznikajú vymožiteľné práva a povinnosti. |
doba použiteľnosti |
Obdobie, počas ktorého sa očakáva, že účtovná jednotka bude mať aktívum k dispozícii na užívanie; alebo počet výrobkov alebo podobných jednotiek, ktorých nadobudnutie účtovná jednotka z aktíva očakáva. |
Dodatok B
Návod na uplatňovanie
Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto štandardu. Opisuje sa v ňom uplatňovanie odsekov 1 až 103 a má rovnakú právoplatnosť ako ostatné časti tohto štandardu.
Uplatňovanie na portfólio
B1. |
V tomto štandarde sa stanovuje účtovanie individuálneho lízingu. Účtovná jednotka však tento štandard môže uplatniť ako praktickú pomôcku na portfólio lízingov s podobnými vlastnosťami, ak účtovná jednotka odôvodnene očakáva, že pokiaľ ide o účinok na účtovnú závierku, uplatňovanie tohto štandardu na portfólio by sa významne nelíšilo od uplatňovania tohto štandardu na individuálne lízingy v rámci daného portfólia. Pri účtovaní portfólia účtovná jednotka používa odhady a predpoklady, v ktorých je zohľadnená veľkosť a zloženie portfólia. |
Kombinácia zmlúv
B2. |
Pri uplatňovaní tohto štandardu kombinuje účtovná jednotka dve alebo viac zmlúv uzavretých súčasne alebo takmer súčasne s rovnakou protistranou (alebo so spriaznenými osobami protistrany) a účtuje tieto zmluvy ako jednu zmluvu, ak je splnené aspoň jedno z týchto kritérií:
|
Výnimka z vykazovania: lízingy, pri ktorých má podkladové aktívum nízku hodnotu (odseky 5 až 8)
B3. |
Okrem prípadov uvedených v odseku B7 povoľuje tento štandard nájomcovi uplatňovať na účtovanie lízingov, pri ktorých má podkladové aktívum nízku hodnotu, odsek 6 Nájomca posudzuje hodnotu podkladového aktíva na základe hodnoty aktíva, keď je nové, bez ohľadu na vek aktíva, ktoré sa prenajíma. |
B4. |
Posudzovanie, či má podkladové aktívum nízku hodnotu, sa vykonáva v absolútnom vyjadrení. Lízingy aktív s nízkou hodnotou spĺňajú podmienky na postup účtovania uvedený v odseku 6 bez ohľadu na to, či sú takéto lízingy pre nájomcu významné. Veľkosť, povaha ani okolnosti nájomcu nemajú na posudzovanie vplyv. Očakáva sa teda, že rôzni nájomcovia dospejú k rovnakým záverom o tom, či má konkrétne podkladové aktívum nízku hodnotu. |
B5. |
Podkladové aktívum môže mať nízku hodnotu len vtedy, ak:
|
B6. |
Lízing podkladového aktíva sa nepovažuje za lízing aktíva s nízkou hodnotou vtedy, keď je povaha aktíva taká, že keď je aktívum nové, zvyčajne nemá nízku hodnotu. Napríklad lízingy automobilov by sa nepovažovali za lízingy aktív s nízkou hodnotou, pretože nový automobil zvyčajne nemá nízku hodnotu. |
B7. |
Ak nájomca ďalej prenajíma aktívum alebo ak očakáva, že ho ďalej prenajme, hlavný lízing sa nepovažuje za lízing aktív s nízkou hodnotou. |
B8. |
Príklady podkladových aktív s nízkou hodnotou môžu zahŕňať tablety a osobné počítače, malé položky kancelárskeho nábytku a telefóny. |
Identifikovanie lízingu (odseky 9 až 11)
B9. |
Pri posudzovaní toho, či sa zmluvou postupuje právo riadiť užívanie identifikovaného aktíva (pozri odseky B13 až B20) počas nejakého obdobia, účtovná jednotka posudzuje, či zákazník počas obdobia užívania disponuje obidvomi týmito právami:
|
B10. |
Ak má klient právo riadiť užívanie identifikovaného aktíva len počas určitej časti obdobia trvania zmluvy, zmluva obsahuje lízing za tú časť obdobia trvania. |
B11. |
Zmluva na tovar alebo služby sa môže uzavrieť pomocou spoločnej dohody alebo v mene spoločnej dohody, ako je to vymedzené v štandarde IFRS 11 Spoločné dohody. V takom prípade sa spoločná dohoda v zmluve považuje za zákazníka. Pri posudzovaní, či takáto zmluva obsahuje lízing, účtovná jednotka preto posudzuje, či spoločná dohoda disponuje právom riadiť užívanie identifikovaného aktíva počas celého obdobia užívania. |
B12. |
Účtovná jednotka posudzuje, či zmluva obsahuje lízing pre každú potenciálnu samostatnú lízingovú zložku. Pozri odsek B32 pre návod o samostatných lízingových zložkách. |
Identifikované aktívum
B13. |
Aktívum sa zvyčajne identifikuje tak, že je výslovne uvedené v zmluve. Aktívum možno identifikovať aj tak, že je implicitne uvedené v čase, keď je aktívum dané k dispozícii na užívanie zo strany zákazníka. |
Podstatné substitučné práva
B14. |
Aj keď sa aktívum uvedie, zákazník nemá právo užívať identifikované aktívum, ak dodávateľ disponuje podstatným právom nahradiť aktívum počas celého obdobia užívania. Právo dodávateľa nahradiť aktívum je podstatné iba vtedy, ak sú splnené obidve tieto podmienky:
|
B15. |
Ak má dodávateľ právo alebo povinnosť nahradiť aktívum iba od určitého dátumu alebo po ňom, alebo keď nastane špecifická udalosť alebo po nej, substitučné právo dodávateľa nie je podstatné, pretože dodávateľ nedisponuje praktickou schopnosťou nahradiť alternatívne aktíva počas celého obdobia užívania. |
B16. |
Účtovná jednotka pri hodnotení toho, či je substitučné právo dodávateľa podstatné, vychádza zo skutočností a okolností pri vzniku zmluvy a vylučuje zohľadnenie budúcich udalostí, ktoré sa pri vzniku zmluvy nepovažujú za také, ktoré pravdepodobne nastanú. Príklady budúcich udalostí, ktoré sa pri dátume vzniku zmluvy nepovažujú za také, ktoré pravdepodobne nastanú, a preto by mali byť vyňaté z hodnotenia, zahŕňajú:
|
B17. |
Keď sa aktívum nachádza v priestoroch zákazníka alebo inde, náklady spojené s jeho nahradením sú vo všeobecnosti vyššie, ako keď sa nachádza v priestoroch dodávateľa, a preto je pravdepodobnejšie, že prevýšia úžitky spojené s nahradením aktíva. |
B18. |
Právom alebo povinnosťou dodávateľa nahradiť aktívum pri opravách a údržbe, ak aktívum nefunguje správne alebo ak je k dispozícii technické zdokonalenie, sa nevylučuje právo zákazníka užívať identifikované aktívum. |
B19. |
Ak zákazník nedokáže ľahko určiť, či má dodávateľ podstatné substitučné právo, zákazník predpokladá, že žiadne substitučné právo nie je podstatné. |
Časti aktív
B20. |
Kapacitná časť aktíva je identifikovaným aktívom, ak je fyzicky odlišná (napríklad poschodie budovy). Kapacitná alebo iná časť aktíva, ktorá nie je fyzicky odlišná (napríklad kapacitná časť optického kábla) nie je identifikovaným aktívom, pokiaľ nepredstavuje v podstate celú kapacitu daného aktíva, a tým poskytuje zákazníkovi právo nadobudnúť v podstate všetky hospodárske úžitky z užívania daného aktíva. |
Právo nadobudnúť hospodárske úžitky z užívania
B21. |
Na to, aby zákazník kontroloval užívanie identifikovaného aktíva, musí mať právo nadobudnúť v podstate všetky hospodárske úžitky z užívania aktíva počas celého obdobia užívania (napríklad prostredníctvom výlučného užívania aktíva počas celého tohto obdobia). Zákazník môže nadobudnúť hospodárske úžitky z užívania aktíva priamo alebo nepriamo mnohými spôsobmi, napríklad používaním, držaním alebo ďalším prenajímaním aktíva.Hospodárske úžitky z užívania aktíva zahŕňajú jeho hlavný výstup a vedľajšie produkty (vrátane možných peňažných tokov vyplývajúcich z týchto položiek) a iné hospodárske úžitky vyplývajúce z užívania tohto aktíva, ktoré by mohli vzniknúť z obchodnej transakcie s treťou stranou. |
B22. |
Pri posudzovaní práva nadobudnúť v podstate všetky hospodárske úžitky z užívania aktíva účtovná jednotka berie do úvahy hospodárske úžitky, ktoré vyplývajú z užívania aktíva v rámci vymedzeného rozsahu práva zákazníka užívať aktívum (pozri odsek B30). Napríklad:
|
B23. |
Ak sa v zmluve vyžaduje, aby zákazník uhradil dodávateľovi alebo inej strane časť peňažných tokov vznikajúcich z užívania aktíva ako protihodnotu, tieto peňažné toky uhradené ako protihodnota sa považujú za súčasť hospodárskych úžitkov, ktoré zákazník nadobúda z užívania aktíva. Ak je napríklad zákazník povinný zaplatiť dodávateľovi percento z tržieb za využívanie maloobchodnej plochy ako protihodnotu za jej využívanie, táto požiadavka nie je v rozpore s právom zákazníka nadobudnúť v podstate všetky hospodárske úžitky z využívania maloobchodnej plochy. Preto sa peňažné toky vznikajúce z týchto tržieb považujú za hospodárske úžitky, ktoré zákazník nadobúda z využívania maloobchodnej plochy, ktorých časť potom uhradí dodávateľovi ako protihodnotu za právo využívať túto plochu. |
Právo riadiť užívanie aktíva
B24. |
Zákazník má právo riadiť užívanie identifikovaného aktíva počas celého obdobia užívania, iba ak:
|
Ako a na aký účel sa aktívum užíva
B25. |
Zákazník má právo riadiť, ako a na aký účel sa aktívum užíva, ak v rámci rozsahu svojho užívacieho práva stanoveného v zmluve môže meniť, ako a na aký účel sa aktívum užíva počas celej doby užívania. Pri tomto posudzovaní účtovná jednotka berie do úvahy rozhodovacie práva, ktoré sú najrelevantnejšie pre zmenu toho, ako a na aký účel sa aktívum užíva počas celej doby užívania. Rozhodovacie práva sú relevantné vtedy, keď majú vplyv na hospodárske úžitky vyplývajúce z užívania aktíva. Rozhodovacie práva, ktoré sú najrelevantnejšie, sú pravdepodobne odlišné pri rôznych zmluvách v závislosti od povahy aktíva a obchodných podmienok zmluvy. |
B26. |
Medzi príklady rozhodovacích práv, ktorými sa v závislosti od okolností priznáva právo meniť, ako a na aký účel sa aktívum užíva, v rámci vymedzeného rozsahu užívacieho práva zákazníka patria:
|
B27. |
Medzi príklady rozhodovacích práv, ktorými sa nepriznáva právo meniť, ako a na aký účel sa aktívum užíva, patria práva, ktoré sú obmedzené na prevádzkovanie a údržbu daného aktíva. Takéto práva môže mať zákazník alebo dodávateľ. Hoci práva, ako sú práva na prevádzkovanie a údržbu aktíva, sú často nevyhnutné pre efektívne užívanie aktíva, nepredstavujú práva riadiť, ako a na aký účel sa aktívum užíva, a často závisia od rozhodnutí o tom, ako a na aký účel sa aktívum užíva. Právami prevádzkovať aktívum sa zákazníkovi môže priznať právo riadiť užívanie aktíva, ak sa príslušné rozhodnutia, ako a na aký účel sa aktívum užíva, urobia vopred [pozri odsek B24 písm. b) bod i)]. |
B28. |
Relevantné rozhodnutia o tom, ako a na aký účel sa aktívum užíva, sa môžu urobiť viacerými spôsobmi. Napríklad relevantné rozhodnutia možno vopred určiť na základe naprojektovania aktíva alebo zmluvných obmedzení týkajúcich sa užívania aktíva. |
B29. |
Pri posudzovaní, či zákazník má právo riadiť užívanie aktíva, účtovná jednotka berie do úvahy len práva rozhodovať o užívaní aktíva počas obdobia užívania, ak zákazník nenaprojektoval aktívum (alebo konkrétne aspekty aktív), ako sa uvádza v odseku B24 písm. b) bode ii). Ak preto nie sú splnené podmienky v odseku B24 písm. b) bod ii), účtovná jednotka neberie do úvahy rozhodnutia urobené pred obdobím užívania. Napríklad, ak zákazník môže iba stanoviť výstup aktíva pred obdobím užívania, zákazník nemá právo riadiť užívanie daného aktíva. Možnosťou stanoviť výstup v zmluve pred obdobím užívania bez akýchkoľvek iných rozhodovacích práv týkajúcich sa užívania aktíva sa zákazníkovi poskytujú rovnaké práva ako každému zákazníkovi, ktorý nakupuje tovar alebo služby. |
B30. |
Zmluva môže zahŕňať obchodné podmienky navrhnuté tak, aby chránili dodávateľov podiel na aktíve alebo na iných aktívach, na ochranu jeho zamestnancov, alebo na zabezpečenie jeho dodržiavania právnych predpisov. Toto sú príklady práv ochranného charakteru. V zmluve sa môže napríklad stanoviť i) maximálna miera užívania aktíva alebo obmedziť, kde a kedy smie zákazník aktívum užívať; ii) povinnosť zákazníka dodržiavať osobitné prevádzkové postupy; alebo iii) požiadavka, aby zákazník informoval dodávateľa o zmenách spôsobu, akým sa aktívum bude užívať. Práva ochranného charakteru zvyčajne vymedzujú rozsah užívacieho práva zákazníka, ale sami osebe nie sú v rozpore s právom zákazníka riadiť užívanie aktíva. |
B31. |
Tento diagram môže účtovným jednotkám pomôcť pri posudzovaní toho, či zmluva je lízingom alebo či obsahuje lízing. Text obrazu |
Oddeľovanie zložiek zmluvy (odseky 12 až 17)
B32. |
Právo užívať podkladové aktívum je samostatnou lízingovou zložku, ak sú splnené obidve tieto podmienky:
|
B33. |
Zmluva môže obsahovať sumy splatné nájomcom za činnosti a náklady, ktorými sa na nájomcu neprevádza tovar ani služba. Prenajímateľ môže napríklad do celkovej splatnej sumy zahrnúť poplatok za administratívne úlohy alebo iné náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s lízingom, ktorými sa na nájomcu neprevádza tovar ani služba. Tieto splatné sumy nespôsobujú vznik samostatnej zložky zmluvy, ale považujú za súčasť celkovej protihodnoty, ktorá sa alokuje samostatne identifikovaným zložkám zmluvy. |
Doba lízingu (odseky 18 až 21)
B34. |
Pri určovaní doby lízingu a posudzovaní dĺžky nevypovedateľného obdobia lízingu uplatňuje účtovná jednotka definíciu zmluvy a určuje obdobie, počas ktorého je zmluva vymáhateľná. Lízing už nie je vymáhateľný, keď majú nájomca aj prenajímateľ právo ukončiť lízing bez súhlasu druhej strany a len za nevýznamnú pokutu. |
B35. |
V prípade, že právo ukončiť lízing má len nájomca, toto právo sa považuje za opciu na ukončenie lízingu, ktorú má k dispozícii nájomca a ktorú berie účtovná jednotka do úvahy pri určovaní doby lízingu. V prípade, že právo ukončiť lízing má len prenajímateľ, nevypovedateľné obdobie lízingu zahŕňa obdobie, na ktoré sa vzťahuje opcia na ukončenie lízingu. |
B36. |
Doba lízingu sa začína dátumom začiatku a zahŕňa všetky obdobia s nulovou splátkou, ktoré prenajímateľ poskytol nájomcovi. |
B37. |
Účtovná jednotka k dátumu začiatku posudzuje, či je dostatočne isté, že nájomca uplatní opciu na predĺženie lízingu alebo na kúpu podkladového aktíva alebo že neuplatní opciu na ukončenie lízingu. Účtovná jednotka berie do úvahy všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, ktoré vytvárajú pre nájomcu hospodársku motiváciu uplatniť alebo neuplatniť opciu vrátane všetkých očakávaných zmien skutočností a okolností od dátumu začiatku do dátumu uplatnenia opcie. Faktory, ktoré treba brať do úvahy, zahŕňajú okrem iného:
|
B38. |
Opcia na predĺženie alebo ukončenie lízingu sa môže kombinovať s jedným alebo viacerými zmluvnými prvkami (napríklad so zárukou zvyškovej hodnoty) tak, aby nájomca garantoval prenajímateľovi minimálny alebo fixný peňažný výnos, ktorý je v podstate rovnaký bez ohľadu na to, či sa opcia uplatní. V takýchto prípadoch a bez toho, aby bol dotknutý návod o v podstate fixných splátkach uvedený v odseku B42, účtovná jednotka predpokladá, že je dostatočne isté, že nájomca uplatní opciu na predĺženie lízingu alebo že neuplatní opciu na ukončenie lízingu. |
B39. |
Čím kratšie je nevypovedateľné obdobie lízingu, tým je pravdepodobnejšie, že nájomca uplatní opciu na predĺženie lízingu alebo že neuplatní opciu na ukončenie lízingu. Dôvodom je, že náklady spojené s nadobudnutím náhradného aktíva sú pravdepodobne proporčne vyššie, čím kratšie je nevypovedateľné obdobie. |
B40. |
Predchádzajúce zvyky nájomcu týkajúce sa obdobia, počas ktorého zvyčajne užíval určité druhy aktív (buď v prenájme alebo vo vlastníctve) a jeho hospodárske dôvody, ktoré na ne mal, môžu poskytnúť informácie, ktoré sú užitočné pri posudzovaní toho, či je dostatočne isté, že nájomca uplatní alebo neuplatní opciu. Ak nájomca napríklad zvyčajne užíval určité druhy aktív počas určitého obdobia alebo ak zvykne často uplatňovať opcie na lízingy určitých druhov podkladových aktív, nájomca pri posudzovaní toho, či je dostatočne isté, že uplatní opciu na lízingy týchto aktív, zvažuje hospodárske dôvody týchto zvykov v minulosti. |
B41. |
V odseku 20 sa stanovuje, že nájomca po dátume začiatku opätovne posúdi dobu lízingu, ak nastane významná udalosť alebo významná zmena okolností, ktoré sú pod kontrolou nájomcu a ktoré ovplyvňujú, či je dostatočne isté, že nájomca uplatní opciu, ktorá nebola predtým zahrnutá do určovania doby lízingu, alebo že neuplatní opciu, ktorá bola predtým zahrnutá do určovania doby lízingu. Príklady významných udalostí alebo zmien okolností zahŕňajú:
|
V podstate fixné lízingové splátky [odsek 27 písm. a), odsek 36 písm. c) a odsek 70 písm. a)]
B42. |
Lízingové splátky zahŕňajú všetky v podstate fixné lízingové splátky. V podstate fixné lízingové splátky sú platby, ktoré môžu vo svojej forme obsahovať variabilitu, ale v podstate sa im nedá vyhnúť. V podstate fixné lízingové splátky sa vyskytujú napríklad, ak:
|
Zainteresovanosť nájomcu v podkladovom aktíve pred dátumom začiatku
Náklady nájomcu na zhotovenie alebo projektovanie podkladového aktíva
B43. |
Účtovná jednotka môže lízing dohodnúť pred tým, ako je podkladové aktívum nájomcovi dané k dispozícii na užívanie. Pri niektorých lízingoch sa musí podkladové aktívum zhotoviť alebo opätovne naprojektovať, aby ho mohol nájomca užívať. V závislosti od podmienok zmluvy sa od nájomcu môže požadovať uskutočnenie platieb týkajúcich sa zhotovenia alebo projektovania aktíva. |
B44. |
Ak nájomcovi vznikajú náklady na zhotovenie alebo projektovanie podkladového aktíva, nájomca účtuje tieto náklady uplatnením iných uplatniteľných štandardov, napríklad IAS 16. Náklady na zhotovenie alebo projektovanie podkladového aktíva nezahŕňajú platby uskutočnené nájomcom za právo užívať podkladové aktívum. Platby za právo užívať podkladové aktívum sú splátky za lízing, bez ohľadu na načasovanie týchto platieb. |
Vlastnícke právo na podkladové aktívum
B45. |
Nájomca môže nadobudnúť vlastnícke právo na podkladové aktívum pred tým, ako sa dané vlastnícke právo prevedie na prenajímateľa a aktívum sa prenajme nájomcovi. Nadobudnutie vlastníckeho práva samo o sebe neurčuje, ako takúto transakciu zaúčtovať. |
B46. |
Ak nájomca kontroluje podkladové aktívum (alebo nad ním nadobudne kontrolu) pred tým, ako sa toto aktívum prevedie na prenajímateľa, táto transakcia je transakciou predaja a spätného lízingu, ktorá sa účtuje uplatnením odsekov 98 až 103. |
B47. |
Ak však nájomca nenadobudne kontrolu nad podkladovým aktívom pred tým, ako sa aktívum prevedie na prenajímateľa, táto transakcia nie je transakciou predaja a spätného lízingu. Môže k tomu dôjsť napríklad vtedy, ak sa výrobca, prenajímateľ a nájomca dohodnú na transakcii, ktorá zahrňuje prenajímateľovu kúpu aktíva od výrobcu, ktoré sa následne prenajme nájomcovi. Nájomca môže nadobudnúť vlastnícke právo na podkladové aktívum pred prevodom vlastníckeho práva na prenajímateľa. V takom prípade, ak nájomca nadobudne vlastnícke právo na podkladové aktívum, ale nenadobudne kontrolu nad aktívom pred jeho prevodom na prenajímateľa, transakcia sa neúčtuje ako transakcia predaja a spätného lízingu, ale ako lízing. |
Zverejňovanie nájomcu (odsek 59)
B48. |
Pri určovaní, či sú dodatočné informácie o lízingových činnostiach potrebné na splnenie cieľa zverejňovania uvedeného v odseku 51, nájomca berie do úvahy:
|
B49. |
Ďalšie informácie týkajúce sa variabilných lízingových splátok, ktoré by v závislosti od okolností mohli byť potrebné na splnenie cieľa zverejňovania uvedeného v odseku 51, by mohli zahŕňať informácie, ktoré pomáhajú používateľom účtovnej závierky posúdiť napríklad:
|
B50. |
Ďalšie informácie týkajúce sa opcií na predĺženie alebo ukončenie, ktoré by v závislosti od okolností mohli byť potrebné na splnenie cieľa zverejňovania uvedeného v odseku 51, by mohli zahŕňať informácie, ktoré pomáhajú používateľom účtovnej závierky posúdiť napríklad:
|
B51. |
Ďalšie informácie týkajúce sa záruk zvyškovej hodnoty, ktoré by v závislosti od okolností mohli byť potrebné na splnenie cieľa zverejňovania uvedeného v odseku 51, by mohli zahŕňať informácie, ktoré pomáhajú používateľom účtovnej závierky posúdiť napríklad:
|
B52. |
Ďalšie informácie týkajúce sa transakcií predaja a spätného lízingu, ktoré by v závislosti od okolností mohli byť potrebné na splnenie cieľa zverejňovania uvedeného v odseku 51, by mohli zahŕňať informácie, ktoré pomáhajú používateľom účtovnej závierky posúdiť napríklad:
|
Klasifikácia lízingu prenajímateľa (odseky 61 až 66)
B53. |
Klasifikácia lízingov pre prenajímateľov v tomto štandarde je založená na rozsahu, v akom lízing prevádza riziká a odmeny plynúce z vlastníctva podkladového aktíva. Riziká zahŕňajú možnosti strát z nevyužitej kapacity alebo technologického zastarávania a z kolísania návratnosti spôsobeného meniacimi sa hospodárskymi podmienkami. Odmeny môže predstavovať očakávanie ziskovej činnosti počas ekonomickej životnosti podkladového aktíva a zisku zo zhodnotenia alebo z realizácie zvyškovej hodnoty. |
B54. |
Lízingová zmluva môže obsahovať podmienky na úpravu lízingových splátok pri konkrétnych zmenách, ktoré nastanú medzi dátumom vzniku a dátumom začatia (napríklad zmena obstarávacej ceny podkladového aktíva prenajímateľa alebo zmena nákladov prenajímateľa na financovanie lízingu). V takom prípade sa na účely klasifikácie lízingu usudzuje, že účinok takýchto zmien nastal k dátumu vzniku. |
B55. |
Ak lízing zahŕňa tak zložky pozemkov, ako aj budov, prenajímateľ musí posúdiť klasifikáciu každej zložky ako finančný lízing alebo operatívny lízing samostatne uplatnením odsekov 62 až 66 a odsekov B53 až B54. Pri určovaní, či je zložka pozemkov operatívnym lízingom alebo finančným lízingom, je dôležitým hľadiskom to, že pozemok má zvyčajne neobmedzenú ekonomickú životnosť. |
B56. |
Keď je to na účely klasifikácie a účtovania lízingu pozemkov a budov potrebné, prenajímateľ alokuje lízingové splátky (vrátane všetkých jednorazových platieb vopred) medzi zložky pozemkov a budov úmerne podľa relatívnych reálnych hodnôt zainteresovanosti predmetu lízingu na zložke pozemkov a zložke budov v lízingu k dátumu vzniku. Ak sa lízingové splátky nedajú spoľahlivo alokovať medzi tieto dve zložky, celý lízing sa klasifikuje ako finančný lízing, ak nie je isté, že obidve zložky sú operatívnymi lízingmi – v tom prípade sa celý lízing klasifikuje ako operatívny lízing. |
B57. |
Pri lízingu pozemkov a budov, v ktorých je hodnota zložky pozemku pre lízing nepodstatná, môže prenajímateľ na účely klasifikácie lízingu považovať pozemky a budovy za jedinú jednotku a klasifikovať ju ako finančný lízing alebo operatívny lízing uplatnením odsekov 62 až 66 a B53 až B54. V takom prípade pokladá prenajímateľ ekonomická životnosť budov za ekonomickú životnosť celého podkladového aktíva. |
Klasifikácia sublízingu
B58. |
Pri klasifikácii sublízingu klasifikuje podprenajímateľ sublízing ako finančný lízing alebo operatívny lízing takto:
|
Dodatok C
Dátum nadobudnutia účinnosti a prechodné ustanovenia
Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto štandardu a má rovnakú právoplatnosť ako ostatné časti tohto štandardu.
DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI
C1. |
Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné obdobia vykazovania začínajúce sa 1. januára 2019 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené pre účtovné jednotky, ktoré uplatňujú IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi k dátumu prvotného uplatnenia tohto štandardu alebo pred ním. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard skôr, túto skutočnosť zverejní. |
PRECHODNÉ USTANOVENIA
C2. |
Na účely požiadaviek v odsekoch C1 až C19 je dátumom prvotného uplatnenia začiatok ročného obdobia vykazovania, v ktorom účtovná jednotka uplatňuje tento štandard prvýkrát. |
Vymedzenie pojmu lízing
C3. |
Od účtovnej jednotky sa ako praktická pomôcka nevyžaduje, aby znovu posúdila, či je zmluva k dátumu prvotného uplatnenia lízingom alebo či obsahuje lízing. Namiesto toho účtovná jednotka môže:
|
C4. |
Ak sa účtovná jednotka rozhodne využiť praktickú pomôcku uvedenú v odseku C3, zverejní túto skutočnosť a uplatní praktickú pomôcku na všetky svoje zmluvy. V dôsledku toho účtovná jednotka uplatňuje požiadavky uvedené v odsekoch 9 až 11 iba na zmluvy uzavreté (alebo zmenené) k dátumu prvotného uplatnenia alebo po ňom. |
Nájomcovia
C5. |
Nájomca uplatňuje tento štandard na svoje lízingy buď:
|
C6. |
Nájomca uplatňuje voľbu uvedenú v odseku C5 konzistentne na všetky svoje lízingy, v ktorých je nájomcom. |
C7. |
Ak sa nájomca rozhodne uplatňovať tento štandard v súlade s odsekom C5 písm. b), nájomca neprehodnotí porovnávacie informácie. Namiesto toho nájomca vykáže kumulovaný účinok prvotného uplatnenia tohto štandardu ako úpravu počiatočného stavu nerozdelených ziskov (alebo prípadne inej zložky vlastného imania) k dátumu prvotného uplatnenia. |
Lízingy, ktoré boli predtým klasifikované ako operatívne lízingy
C8. |
Ak sa nájomca rozhodne uplatňovať tento štandard v súlade s odsekom C5 písm. b), nájomca musí:
|
C9. |
Bez ohľadu na požiadavky uvedené odseku C8 nájomca pri lízingoch, ktoré boli predtým klasifikované ako operatívne lízingy podľa štandardu IAS 17:
|
C10. |
Nájomca môže použiť jednu alebo viac nasledujúcich praktických pomôcok pri spätnom uplatňovaní tohto štandardu v súlade s odsekom C5 písm. b) na lízingy, ktoré boli predtým klasifikované ako operatívne lízingy uplatnením štandardu IAS 17. Nájomca má povolené uplatňovať tieto praktické pomôcky na každý lízing osobitne:
|
Lízingy, ktoré boli predtým klasifikované ako finančné lízingy
C11. |
Ak sa nájomca rozhodne uplatňovať tento štandard v súlade s odsekom C5 písm. b) na lízingy, ktoré boli predtým klasifikované ako finančné lízingy uplatnením štandardu IAS 17, účtovná hodnota aktíva s právom na užívanie a lízingového záväzku k dátumu prvotného uplatnenia je účtovnou hodnotou lízingového aktíva a lízingového záväzku bezprostredne pred týmto dátumom ocenenou uplatnením štandardu IAS 17. Pri takých lízingoch nájomca účtuje aktívum s právom na užívanie a lízingový záväzok uplatnením tohto štandardu od dátumu prvotného uplatnenia. |
Zverejňovanie
C12. |
Ak sa nájomca rozhodne uplatňovať tento štandard v súlade s odsekom C5 písm. b), musí zverejniť informácie o prvotnom uplatnení vyžadované v odseku 28 štandardu IAS 8, okrem informácií uvedených v odseku 28 písm. f) štandardu IAS 8. Nájomca namiesto informácií uvedených v odseku 28 písm. f) štandardu IAS 8 zverejňuje:
|
C13. |
Ak nájomca využije jednu alebo viac praktických pomôcok uvedených v odseku C10, túto skutočnosť zverejní. |
Prenajímatelia
C14. |
S výnimkou prípadov uvedených v odseku C15 nie je prenajímateľ povinný robiť žiadne úpravy týkajúce sa prechodu pri lízingoch, v ktorých vystupuje ako prenajímateľ, a účtuje tieto lízingy uplatnením tohto štandardu od dátumu prvotného uplatnenia. |
C15. |
Podprenajímateľ:
|
Transakcie predaja a spätného lízingu pred dátumom prvotného uplatnenia
C16. |
Účtovná jednotka nesmie znovu posudzovať transakcie predaja a spätného lízingu uzavreté pred dátumom prvotného uplatnenia s cieľom určiť, či prevod podkladového aktíva spĺňa požiadavky štandardu IFRS 15 na to, aby sa účtoval ako predaj. |
C17. |
Ak sa transakcia predaja a spätného lízingu zaúčtovala ako predaj a finančný lízing uplatnením štandardu IAS 17, predávajúci-nájomca:
|
C18. |
Ak sa transakcia predaja a spätného lízingu zaúčtovala ako predaj a operatívny lízing uplatnením štandardu IAS 17, predávajúci-nájomca:
|
Hodnoty, ktoré boli predtým vykázané v súvislosti s podnikovými kombináciami
C19. |
Ak nájomca predtým vykázal aktívum alebo záväzok uplatnením štandardu IFRS 3 Podnikové kombinácie týkajúce sa priaznivých alebo nepriaznivých podmienok operatívneho lízingu nadobudnutého ako súčasť podnikovej kombinácie, ukončí vykazovanie daného aktíva alebo záväzku a upraví účtovnú hodnotu aktíva s právom na užívanie o zodpovedajúcu hodnotu k dátumu prvotného uplatnenia. |
Odkazy na IFRS 9
C20. |
Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard, ale zatiaľ neuplatňuje štandard IFRS 9 Finančné nástroje, každý odkaz na štandard IFRS 9 v tomto štandarde sa považuje za odkaz na štandard IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. |
ZRUŠENIE PLATNOSTI INÝCH ŠTANDARDOV
C21. |
Týmto štandardom sa nahrádzajú tieto štandardy a interpretácie:
|
Dodatok D
Zmeny iných štandardov
V tomto dodatku sa stanovujú zmeny iných štandardov, ktoré sú dôsledkom toho, že IASB vydala tento štandard. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2019 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní tento štandard na skoršie obdobie, uplatní na toto skoršie obdobie aj tieto zmeny.
Účtovnej jednotke nie je povolené uplatňovať IFRS 16 pred uplatnením štandardu IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi (pozri odsek C1).
Preto v prípade štandardov, ktoré boli účinné 1. januára 2016, sa zmeny v tomto dodatku prezentujú na základe znenia uvedených štandardov, ktoré bolo účinné 1. januára 2016, zmeneného štandardom IFRS 15. Znenie uvedených štandardov v tomto dodatku nezahŕňa žiadne iné zmeny, ktoré neboli účinné k 1. januáru 2016.
V prípade štandardov, ktoré neboli účinné 1. januára 2016, sa zmeny v tomto dodatku prezentujú na základe znenia v pôvodnom uverejnení uvedeného štandardu, zmeneného štandardom IFRS 15. Znenie uvedených štandardov v tomto dodatku nezahŕňa žiadne iné zmeny, ktoré neboli účinné k 1. januáru 2016.
IFRS 1 Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva
Mení sa odsek 30 a dopĺňa sa odsek 39AB.
Použitie reálnej hodnoty ako reprodukčnej ceny
30. |
Ak účtovná jednotka použije reálnu hodnotu vo svojom otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS ako reprodukčnú cenu pre položku nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, investičný nehnuteľný majetok, nehmotné aktívum alebo aktívum s právom na užívanie (pozri odseky D5 a D7), zverejní vo svojej prvej účtovnej závierke podľa IFRS pre každý riadok otváracieho výkazu o finančnej situácii podľa IFRS:
|
DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI
…
39AB |
Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenili odseky 30, C4, D1, D7, D8B a D9, vypustil sa odsek D9A a doplnili sa odseky D9B až D9E. Účtovná jednotka uplatňuje uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
Mení sa odsek C4.
Výnimky pri podnikových kombináciách
…
C4. |
Ak prvouplatňovateľ neuplatní IFRS 3 retrospektívne na minulú podnikovú kombináciu, má to pre túto podnikovú kombináciu tieto následky:
|
V dodatku D sa menia odseky D1, D7, D8B a D9. Vypúšťa sa odsek D9A. Dopĺňajú sa odseky D9B až D9E.
Výnimky z iných IFRS
…
D1. |
Účtovná jednotka si môže zvoliť jednu alebo viacero z týchto výnimiek:
… |
Reprodukčná cena
…
D7. |
Možnosti v odsekoch D5 a D6 platia aj pre:
… |
D8B |
Niektoré účtovné jednotky držia položky nehnuteľností, strojov, zariadení, aktív s právom na užívanie alebo nehmotných aktív, ktoré sa používajú alebo používali v operáciách, na ktoré sa vzťahuje regulácia sadzieb. Účtovná hodnota takýchto položiek by mohla zahŕňať sumy, ktoré boli určené podľa predchádzajúcich GAAP, ale nespĺňajú kritériá na kapitalizáciu v súlade s IFRS. V takom prípade sa môže prvouplatňovateľ rozhodnúť, že ako reprodukčnú cenu použije predchádzajúcu účtovnú hodnotu podľa GAAP takejto položky k dátumu prechodu na IFRS. Ak účtovná jednotka uplatní túto výnimku na určitú položku, nemusí ju uplatniť na všetky položky. K dátumu prechodu na IFRS účtovná jednotka uskutoční test na zníženie hodnoty v súlade s IAS 36 pri každej položke, pri ktorej je použitá táto výnimka. Na účely tohto odseku sa na činnosti vzťahuje regulácia sadzieb vtedy, keď sa riadia rámcom pre stanovovanie cien, ktoré možno účtovať zákazníkom za tovar alebo služby, a tento rámec podlieha dohľadu a/alebo schvaľovaniu regulátora sadzieb (ako sa vymedzuje v štandarde IFRS 14 Časové rozlíšenie pri cenovej regulácii). |
Lízingy
D9. |
Prvouplatňovateľ môže posúdiť, či zmluva existujúca k dátumu prechodu na štandardy IFRS obsahuje lízing uplatnením odsekov 9 až 11 štandardu IFRS 16 na uvedené zmluvy na základe skutočností a okolností, ktoré existujú k tomuto dátumu. |
D9A |
[Vypúšťa sa] |
D9B |
Keď prvouplatňovateľ, ktorý je nájomcom, vykazuje lízingové záväzky a aktíva s právom na užívanie, môže uplatniť na všetky svoje lízingy (na základe praktických pomôcok uvedených v odseku D9D) tento prístup:
|
D9C |
Bez ohľadu na požiadavky uvedené v odseku D9B, prvouplatňovateľ, ktorý je nájomcom, oceňuje aktívum s právom na užívanie reálnou hodnotou k dátumu prechodu na štandardy IFRS pri lízingoch, ktoré zodpovedajú vymedzeniu investičného nehnuteľného majetku v štandarde IAS 40 a ktoré sa oceňujú použitím modelu ocenenia reálnou hodnotou podľa štandardu IAS 40 od dátumu prechodu na štandardy IFRS. |
D9D |
Prvouplatňovateľ, ktorý je nájomcom, môže využiť jednu alebo viac z nasledujúcich možností k dátumu prechodu na štandardy IFRS, pričom ich uplatňuje na každý lízing osobitne:
|
D9E |
Lízingové splátky, nájomca, prírastková úroková sadzba pôžičky nájomcu, dátum začiatku lízingu, počiatočné priame výdavky a doba lízingu sú vymedzené pojmy v štandarde IFRS 16 a v tomto štandarde majú rovnaký význam. |
IFRS 3 Podnikové kombinácie
Menia sa odseky 14 a 17 a dopĺňajú sa odseky 28A a 28B a ich príslušný nadpis, ako aj odsek 64M.
Podmienky vykazovania
…
14. |
V odsekoch B31 až B40 sa poskytuje návod na vykazovanie nehmotných aktív. V odsekoch 22 až 28B sa stanovujú druhy identifikovateľných aktív a záväzkov, medzi ktoré patria položky, pre ktoré tento IFRS poskytuje obmedzené výnimky zo zásady a z podmienok vykazovania. |
Klasifikácia alebo určenie identifikovateľných nadobudnutých aktív a prevzatých záväzkov v rámci podnikovej kombinácie
…
17. |
V tomto IFRS sa poskytujú dve výnimky zo zásady v odseku 15:
|
28A |
Nadobúdateľ vykazuje aktíva s právom na užívanie a lízingové záväzky pre lízingy identifikované v súlade so štandardom IFRS 16, v ktorých nadobúdaný subjekt vystupuje ako nájomca. Nadobúdateľ nie je povinný vykázať aktíva s právom na užívanie a lízingové záväzky pre:
|
28B |
Nadobúdateľ oceňuje lízingový záväzok súčasnou hodnotou zostávajúcich lízingových splátok (ako sú vymedzené v štandarde IFRS 16), ako keby bol nadobudnutý lízing novým lízingom k dátumu nadobudnutia. Nadobúdateľ oceňuje aktívum s právom na užívanie rovnakou hodnotou ako lízingový záväzok, upravenou tak, aby odzrkadľovala priaznivé alebo nepriaznivé podmienky lízingu v porovnaní s trhovými podmienkami. |
Dátum nadobudnutia účinnosti
…
64M |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenili odseky 14, 17, B32 a B42, vypustili sa odseky B28 až B30 a ich príslušný nadpis a doplnili sa odseky 28A až 28B a ich príslušný nadpis. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
V dodatku B sa vypúšťajú odseky B28 až B30 a ich príslušný nadpis a menia sa odseky B32 a B42.
B28. |
[Vypúšťa sa] |
B29. |
[Vypúšťa sa] |
B30. |
[Vypúšťa sa] |
Nehmotný majetok
…
B32. |
Nehmotný majetok, ktorý spĺňa kritérium vzniku na základe zmluvy alebo zákona, je identifikovateľný aj vtedy, keď sa majetok nedá presunúť alebo oddeliť od nadobúdaného subjektu alebo od iných práv a povinností. Napríklad:
|
Majetok, ktorý je predmetom operatívneho lízingu, v rámci ktorého je nadobúdaný subjekt prenajímateľom
B42. |
Pri určovaní reálnej hodnoty, ktorú má k dátumu nadobudnutia majetok, ako sú budova alebo patent, ktorý je predmetom operatívneho lízingu, v rámci ktorého je nadobúdaný subjekt prenajímateľom, berie nadobúdateľ do úvahy lízingové podmienky. Nadobúdateľ nevykazuje samostatný majetok alebo samostatný záväzok, ak sú podmienky operatívneho lízingu buď prijateľné, alebo neprijateľné v porovnaní s trhovými podmienkami. |
IFRS 4 Poistné zmluvy
Mení sa odsek 4, zmenený štandardom IFRS 15, a dopĺňa sa odsek 41I.
ROZSAH PÔSOBNOSTI
…
4. |
Účtovná jednotka neuplatňuje tento štandard na:
|
DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA
…
41I |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 4 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IFRS 7 Finančné nástroje: zverejňovanie
Mení sa odsek 29 a dopĺňa sa odsek 44CC.
Reálna hodnota
…
29. |
Zverejnenia reálnej hodnoty sa nevyžadujú:
|
DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA
…
44CC |
Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenili odseky 29 a B11D. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
V dodatku B sa mení odsek B11D.
Kvantitatívne zverejnenia rizika likvidity (odseky 34 písm. a) a 39 písm. a) a b))
…
B11D |
Zmluvnými sumami zverejnenými v analýzach splatností, ako sa požaduje v odseku 39 písm. a) a b), sú zmluvné nediskontované peňažné toky, napríklad:
|
IFRS 9 Finančné nástroje
Mení sa odsek 21 a odsek 55.15 a dopĺňa sa odsek 71.5.
Kapitola 2 Rozsah pôsobnosti
2.1. |
Tento štandard uplatňujú všetky účtovné jednotky na všetky typy finančných nástrojov s výnimkou:
|
Zjednodušený prístup pre obchodné pohľadávky, zmluvné aktíva a lízingové pohľadávky
5.5.15. |
Napriek ustanoveniam odsekov 5.5.3 a 5.5.5 účtovná jednotka vždy oceňuje opravnú položku na stratu v hodnote, ktorá sa rovná očakávaným úverovým stratám počas celej životnosti pre:
… |
7.1 DÁTUM ÚČINNOSTI
…
7.1.5. |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenili odseky 2.1, 5.5.15, B4.3.8, B5.5.34 a B5.5.46. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
V dodatku B sa menia odseky B4.3.8, B5.5.34 a B5.5.46.
Vložené deriváty (oddiel 4.3)
…
B4.3.8. |
Ekonomické charakteristiky a riziká vloženého derivátu sú v úzkom vzťahu s ekonomickými charakteristikami a rizikami hostiteľskej zmluvy v ďalej uvedených príkladoch. V týchto prípadoch účtovná jednotka neúčtuje vložený derivát oddelene od hostiteľskej zmluvy.
|
Očakávané úverové straty
…
B5.5.34. |
Pri oceňovaní opravnej položky na stratu pre lízingovú pohľadávku by peňažné toky použité na stanovenie očakávaných úverových strát mali byť konzistentné s peňažnými tokmi použitými pri oceňovaní lízingovej pohľadávky v súlade so štandardom IFRS 16 Lízingy. … |
Časová hodnota peňazí
…
B5.5.46. |
Očakávané úverové straty z lízingových pohľadávok sa diskontujú použitím rovnakej diskontnej sadzby použitej pri oceňovaní lízingovej pohľadávky v súlade so štandardom IFRS 16. … |
IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou
Mení sa odsek 6
ROZSAH PÔSOBNOSTI
…
6. |
Požiadavky tohto IFRS na oceňovanie a zverejňovanie sa neuplatňujú na:
|
V dodatku C sa dopĺňa odsek C6.
Dátum účinnosti a prechodné ustanovenia
…
C6. |
Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 6 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi
Menia sa odseky 5 a 97.
ROZSAH PÔSOBNOSTI
5. |
Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na všetky zmluvy so zákazníkmi, okrem:
|
Náklady plnenia zmluvy
…
97. |
Medzi náklady, ktoré priamo súvisia so zmluvou (alebo s osobitnou očakávanou zmluvou), patrí ktorákoľvek z týchto položiek:
|
V dodatku B sa menia odseky B66 a B70.
Forward alebo predajná opcia
B66. |
Ak má účtovná jednotka povinnosť alebo právo spätne odkúpiť aktívum (forward alebo kúpna opcia), zákazník nezískava kontrolu nad aktívom, pretože zákazník má obmedzenú schopnosť riadiť užívanie aktíva a získať z nej v podstate všetky zostávajúce úžitky, aj keď môže fyzicky vlastniť aktívum. Z toho vyplýva, že účtovná jednotka účtuje zmluvu buď ako:
|
Predajná opcia
B70. |
Ak má účtovná jednotka povinnosť spätne odkúpiť aktívum na žiadosť zákazníka (predajná opcia) za cenu, ktorá je nižšia než pôvodná predajná cena aktíva, účtovná jednotka pri vzniku zmluvy zvažuje, či má zákazník významnú hospodársku motiváciu na to, aby toto právo uplatnil. Využitie tohto práva zákazníkom vedie k tomu, že zákazník skutočne uhradí účtovnej jednotke protihodnotu za právo používať konkrétne aktívum počas určitého obdobia. Ak teda zákazník má významnú hospodársku motiváciu uplatniť toto právo, účtovná jednotka účtuje takúto dohodu ako lízing v súlade so štandardom IFRS 16, ak zmluva nie je súčasťou transakcie predaja a spätného lízingu. Ak je zmluva súčasťou transakcie predaja a spätného lízingu, účtovná jednotka musí pokračovať vo vykazovaní aktíva a vykazovať finančný záväzok za každú protihodnotu prijatú od zákazníka. Účtovná jednotka účtuje finančný záväzok v súlade so štandardom IFRS 9. … |
V dodatku C sa dopĺňa odsek C1A.
DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI
…
C1A |
Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenili odseky 5, 97, B66 a B70. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky
Mení sa odsek 123 a dopĺňa sa odsek 139Q.
Zverejňovanie účtovných politík
…
123. |
Okrem hodnotení zahŕňajúcich odhady robí manažment v procese uplatňovania účtovných politík účtovnej jednotky aj rôzne úsudky, ktoré môžu mať významný vplyv na sumy, ktoré vykazuje v účtovnej závierke. Manažment napríklad robí úsudky pri určovaní:
|
PRECHODNÉ USTANOVENIA A DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI
…
139Q |
Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 123 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IAS 2 Zásoby
Mení sa odsek 12 a dopĺňa sa odsek 40G.
Náklady na premenu
12. |
Náklady na premenu zásob zahŕňajú náklady priamo súvisiace s jednotkami výroby, ako je priama práca. Zahŕňajú aj systematické rozvrhnutie fixnej a variabilnej výrobnej réžie, ktoré sú vynaložené pri zmene materiálov na hotové výrobky. Fixná výrobná réžia predstavuje tie nepriame výrobné náklady, ktoré zostávajú relatívne nemenné bez ohľadu na objem výroby, ako sú napríklad odpisy a údržba výrobných budov, a zariadení a aktív s právom na užívanie použitých vo výrobnom procese a náklady na riadenie a na administratívu výroby. Variabilná výrobná réžia predstavuje tie nepriame náklady na výrobu, ktoré sa menia priamo alebo takmer priamo s objemom výroby, ako sú nepriame materiály a nepriama práca. … |
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
40G |
Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 12 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IAS 7 Výkazy o peňažných tokoch
Menia sa odseky 17 a 44 a dopĺňa sa odsek 59
Finančné činnosti
17. |
Samostatné zverejňovanie peňažných tokov plynúcich z finančných činností je dôležité, pretože tieto informácie sú užitočné pri predpokladaní nárokov budúcich peňažných tokov osobami, ktoré poskytujú účtovnej jednotke kapitál. Príkladmi peňažných tokov plynúcich z finančných činností sú:
|
NEPEŇAŽNÉ TRANSAKCIE
…
44. |
Mnohé investičné a finančné činnosti nemajú priamy vplyv na súčasné peňažné toky, hoci ovplyvňujú kapitálovú a majetkovú štruktúru účtovnej jednotky. Vylúčenie nepeňažných transakcií z výkazu o peňažných tokoch je v súlade s cieľom výkazu o peňažných tokoch, keďže tieto položky v bežnom období nezahŕňajú peňažné toky. Príkladmi nepeňažných transakcií sú:
|
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
59. |
Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenili odseky 17 a 44. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IAS 12 Dane z príjmov
Pre účtovnú jednotku, ktorá ešte neprijala IFRS 9 Finančné nástroje, sa mení odsek 20
Majetok oceňovaný v reálnej hodnote
20. |
Štandardy IFRS umožňujú alebo požadujú, aby bol určitý majetok účtovaný v reálnej hodnote, alebo aby bol precenený (pozri napríklad IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, IAS 38 Nehmotný majetok, IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie, IAS 40Investičný nehnuteľný majetok a IFRS 16 Lízingy). V niektorých jurisdikciách vplýva precenenie alebo iné prehodnotenie aktíva na reálnu hodnotu na zdaniteľný zisk (daňovú stratu) bežného obdobia. Výsledkom je, že daňový základ aktíva je upravený a nevzniká dočasný rozdiel. V iných jurisdikciách nemá precenenie alebo prehodnotenie aktíva vplyv na zdaniteľný zisk v období precenenia alebo prehodnotenia a v dôsledku toho sa daňový základ aktíva neupravuje. Napriek tomu bude mať budúce spätné získanie účtovnej hodnoty za následok vznik zdaniteľných ekonomických úžitkov účtovnej jednotke a suma, ktorá bude odpočítateľnou na daňové účely, sa bude líšiť od hodnoty týchto ekonomických úžitkov. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou preceneného aktíva a jeho daňovým základom je dočasným rozdielom a spôsobuje vznik odloženého daňového záväzku alebo pohľadávky. Toto platí dokonca aj vtedy, ak:
|
Odsek 20 sa mení pre účtovnú jednotku, ktorá prijala IFRS 9 Finančné nástroje.
Majetok oceňovaný v reálnej hodnote
20. |
Štandardy IFRS umožňujú alebo požadujú, aby bol určitý majetok účtovaný v reálnej hodnote, alebo aby bol precenený (pozri napríklad IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, IAS 38 Nehmotný majetok, IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok, IFRS 9 Finančné nástroje a IFRS 16 Lízingy). V niektorých jurisdikciách vplýva precenenie alebo iné prehodnotenie aktíva na reálnu hodnotu na zdaniteľný zisk (daňovú stratu) bežného obdobia. Výsledkom je, že daňový základ aktíva je upravený a nevzniká dočasný rozdiel. V iných jurisdikciách nemá precenenie alebo prehodnotenie aktíva vplyv na zdaniteľný zisk v období precenenia alebo prehodnotenia a v dôsledku toho sa daňový základ aktíva neupravuje. Napriek tomu bude mať budúce spätné získanie účtovnej hodnoty za následok vznik zdaniteľných ekonomických úžitkov účtovnej jednotke a suma, ktorá bude odpočítateľnou na daňové účely, sa bude líšiť od hodnoty týchto ekonomických úžitkov. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou preceneného aktíva a jeho daňovým základom je dočasným rozdielom a spôsobuje vznik odloženého daňového záväzku alebo pohľadávky. Toto platí dokonca aj vtedy, ak:
|
Dopĺňa sa odsek 98G.
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
98G |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 20 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia
Vypúšťajú sa odseky 4 a 27, menia sa odseky 5, 10, 44 a 68, mení sa odsek 69, zmenený štandardom IFRS 15, a dopĺňa sa odsek 81L.
ROZSAH PÔSOBNOSTI
…
4. |
[Vypúšťa sa] |
5. |
Účtovná jednotka, ktorá pri účtovaní investičného nehnuteľného majetku používa model ocenenia obstarávacou cenou v súlade s IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok, používa pre investičný nehnuteľný majetok vo vlastníctve model ocenenia obstarávacou cenou podľa tohto štandardu. |
VYKAZOVANIE
…
10. |
Účtovná jednotka vyhodnocuje na základe uvedenej zásady vykazovania obstarávaciu cenu všetkých svojich nehnuteľností, strojov a zariadení v čase jej vzniku. Táto obstarávacia cena zahŕňa náklady prvotne vynaložené v súvislosti s nadobudnutím alebo zhotovením položky nehnuteľností, strojov a zariadení a náklady následne vynaložené na jej rozšírenie, výmenu jej časti alebo údržbu. Obstarávacia cena položky nehnuteľností, strojov a zariadení môže zahŕňať vzniknuté náklady súvisiace s lízingmi aktív, ktoré sa používajú na zhotovenie, rozšírenie, výmenu časti alebo údržbu položky nehnuteľností, strojov a zariadení, ako sú odpisy aktív s právom na užívanie. |
Určenie obstarávacej ceny
…
27. |
[Vypúšťa sa] |
…
Odpisovanie
…
44. |
Sumu, v ktorej bola pôvodne vykázaná položka nehnuteľností, strojov a zariadení, účtovná jednotka alokuje jej významným častiam a každú takúto časť odpisuje osobitne. Napríklad môže byť vhodné osobitne odpisovať drak lietadla a motory lietadla. Podobne v prípade, keď účtovná jednotka nadobudne nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, ktoré sú predmetom operatívneho lízingu, v ktorom je účtovná jednotka prenajímateľom, môže byť vhodné samostatne odpisovať sumy vyjadrené v obstarávacej cene tejto položky, ktoré sú priraditeľné priaznivým alebo nepriaznivým lízingovým podmienkam vzhľadom na trhové podmienky. |
…
UKONČENIE VYKAZOVANIA
…
68. |
Zisk alebo strata z ukončenia vykazovania položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa zahrnie do výsledku hospodárenia k dátumu ukončenia vykazovania položky (okrem prípadov, ak sa v IFRS 16 Lízingy v súvislosti s predajom a spätným lízingom vyžaduje inak). Zisky sa neklasifikujú ako tržby.
… |
69. |
Položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa môžu vyradiť rôznymi spôsobmi (napríklad predajom, finančným lízingom alebo darovaním). Dátumom vyradenia položky nehnuteľností, strojov a zariadení je dátum, keď príjemca nadobudne kontrolu nad danou položkou v súlade s požiadavkami na určenie, kedy je splnená povinnosť plnenia zmluvy v štandarde IFRS 15. Na vyradenie predajom a spätným lízingom sa vzťahujú ustanovenia štandardu IFRS 16. … |
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
81L |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa vypustili odseky 4 a 27 a zmenili sa odseky 5, 10, 44 a 68 až 69. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien
Mení sa odsek 16 a dopĺňa sa odsek 60K.
Peňažné položky
16. |
Základnou črtou peňažnej položky je právo prijať (alebo povinnosť dodať) pevný alebo stanoviteľný počet menových jednotiek. Patria sem napríklad: penzijné a iné zamestnanecké požitky vyplácané peniazmiv hotovosti; rezervy, ktoré sa majú uhradiť v hotovosti; lízingové záväzky; a peňažné dividendy vykázané ako záväzok. Podobne, zmluva o prijatí (alebo dodaní) premenlivého množstva vlastných kapitálových nástrojov účtovnej jednotky alebo premenlivého množstva majetku, ktorého reálna hodnota, ktorá má byť získaná (alebo dodaná), sa rovná pevnému alebo stanoviteľnému množstvu menových jednotiek, je peňažná položka. Naopak, základnou črtou nepeňažnej položky je absencia práva prijať (alebo povinnosti dodať) pevný alebo stanoviteľný počet menových jednotiek. Patria sem napríklad: sumy predplatené za tovary a služby; goodwill; nehmotný majetok; zásoby; nehnuteľnosti, stroje a zariadenia; aktíva s právom na užívanie; a rezervy, ktoré sa majú vysporiadať dodaním nepeňažného majetku. |
DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA
…
60K |
Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 16 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IAS 23 Náklady na prijaté úvery a pôžičky
Mení sa odsek 6 a dopĺňa sa odsek 29C.
DEFINÍCIE
…
6. |
Náklady na prijaté úvery a pôžičky môžu zahŕňať:
|
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
29C |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 6 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia
Dopĺňa sa odsek 97S.
DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODU
…
97S |
Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenili odseky AG9 a AG10. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
V návode na uplatňovanie sa menia odseky AG9 a AG10.
Finančné aktíva a finančné záväzky
…
AG9. |
Lízing zvyčajne vytvára nárok prenajímateľa na príjem toku platieb a povinnosť nájomcu platiť tok platieb, ktoré sú v podstate rovnaké ako zmiešané splátky istiny a úrokov podľa úverovej zmluvy. Prenajímateľ zaúčtuje svoju investíciu ako sumu pohľadávky podľa finančného lízingu, a nie ako samotné podkladové aktívum, na ktoré sa vzťahuje finančný lízing. Preto prenajímateľ považuje finančný lízing za finančný nástroj. Podľa štandardu IFRS 16 prenajímateľ nevykazuje svoj nárok na prijímanie lízingových splátokv rámci operatívneho lízingu. Prenajímateľ pokračuje v účtovaní samotného podkladového aktíva, a nie v účtovaní akejkoľvek sumy splatnej v budúcnosti podľa zmluvy. Preto prenajímateľ nepovažuje operatívny lízing za finančný nástroj, s výnimkou jednotlivých splátok aktuálne splatných, ktoré ma splatiť nájomca. |
AG10. |
Hmotný majetok (napríklad zásoby, nehnuteľnosti, stroje a zariadenia), aktíva s právom na užívanie a nehmotný majetok (napríklad patenty a ochranné známky) nie sú finančnými aktívami. Kontrola nad takýmto hmotným majetkom, aktívami s právom na užívanie a nehmotným majetkom vytvára príležitosť na vytváranie príjmov peňažnej hotovosti alebo iného aktíva, ale nespôsobuje vznik súčasného práva na príjem peňažnej hotovosti alebo iného finančného aktíva. … |
IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva
Mení sa odsek 5 a dopĺňa sa odsek 102
ROZSAH PÔSOBNOSTI
…
5. |
Keď sa iný štandard zaoberá osobitným druhom rezervy, podmieneného záväzku alebo podmieneného aktíva, účtovná jednotka uplatní tento iný štandard namiesto tohto štandardu. Napríklad niektoré druhy rezerv sú uvedené v štandardoch pre:
|
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
102. |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 5 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IAS 38 Nehmotný majetok
Menia sa odseky 3, 6 a 113, mení sa odsek 114 zmenený štandardom IFRS 15 a dopĺňa sa odsek 130L.
ROZSAH PÔSOBNOSTI
…
3. |
Ak sa v inom štandarde predpisuje spôsob účtovania konkrétneho druhu nehmotného majetku, účtovná jednotka uplatní daný štandard namiesto tohto štandardu. Napríklad tento štandard sa neuplatňuje na:
|
6. |
Práva v držbe nájomcu vyplývajúce z licenčných zmlúv na položky, akými sú filmy, videozáznamy, hry, scenáre, patenty a autorské práva patria do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu a sú vylúčené z pôsobnosti IFRS 16. … |
VYRADENIE A LIKVIDÁCIA
…
113. |
Zisk alebo strata z ukončenia vykazovania nehmotného majetku sa stanovuje ako rozdiel medzi čistými výnosmi z vyradenia (ak existujú) a účtovnou hodnotou aktíva. Zahrnie sa do hospodárskeho výsledku k dátumu ukončenia vykazovania majetku (pokiaľ sa v IFRS 16 v súvislosti s predajom a spätným lízingom nevyžaduje inak). Zisky sa nevykazujú ako výnos. |
114. |
Nehmotný majetok sa môže vyradiť rôznymi spôsobmi (napríklad predajom, finančným lízingom alebo darovaním). Dátumom vyradenia nehmotného majetku je dátum, keď príjemca nadobudne kontrolu nad daným aktívom v súlade s požiadavkami na určenie, kedy je splnená povinnosť plnenia zmluvy v štandarde IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi. Na vyradenie predajom a spätný lízing sa vzťahujú ustanovenia štandardu IFRS 16. |
PRECHODNÉ USTANOVENIA A DÁTUM ÚČINNOSTI
…
130L |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenili odseky 3, 6, 113 a 114. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie
Odsek 2 sa mení a odsek 103V sa dopĺňa, pokiaľ ide účtovnú jednotku, ktorá neprijala IFRS 9 Finančné nástroje. IAS 39 sa nemení, pokiaľ ide o finančnú jednotku, ktorá prijala IFRS 9.
ROZSAH PÔSOBNOSTI
2. |
Tento štandard uplatňujú všetky účtovné jednotky na všetky druhy finančných nástrojov s výnimkou:
|
DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODU
…
103 V |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenili odseky 2 a AG33. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
V návode na uplatňovanie sa odsek AG33 mení, pokiaľ ide účtovnú jednotku, ktorá neprijala IFRS 9 Finančné nástroje. Návod na uplatňovanie sa nemení, pokiaľ ide o účtovnú jednotku, ktorá prijala IFRS 9.
VLOŽENÉ DERIVÁTY (ODSEKY 10 AŽ 13)
…
AG33. |
Ekonomické vlastnosti a riziká vloženého derivátu sú v úzkom vzťahu s ekonomickými vlastnosťami a rizikami hostiteľskej zmluvy v ďalej uvedených príkladoch V týchto prípadoch jednotka neúčtuje vložený derivát oddelene od hostiteľskej zmluvy.
|
IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok
Vzhľadom na rozsiahle zmeny štandardu IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok sa úplné znenie tohto štandardu s navrhovanými zmenami uvádza na konci prílohy D.
IAS 41 Poľnohospodárstvo
Mení sa odsek 2 a dopĺňa sa odsek 64
ROZSAH PÔSOBNOSTI
…
2. |
Tento štandard sa nevzťahuje na:
… |
DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODU
…
64. |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 2 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IFRIC 1 Zmeny v existujúcich záväzkoch vyplývajúcich z ukončenia prevádzky, obnovy prostredia a podobných záväzkov
Odsek Odkazy sa mení.
REFERENCIE
— |
IFRS 16 Lízingy |
— |
IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky (v znení revízie z roku 2007) |
— |
… |
Mení sa odsek 2 a dopĺňa sa odsek 9B.
ROZSAH PÔSOBNOSTI
2. |
Táto interpretácia platí pre zmeny v ocenení existujúceho záväzku vyplývajúceho z ukončenia prevádzky, obnovy prostredia alebo podobného záväzku, ktorý sa:
|
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
9B |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 2 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
IFRIC 12 Dojednania o koncesiách na poskytovanie služieb
Odsek Odkazy sa mení.
REFERENCIE
— |
… |
— |
IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi |
— |
IFRS 16 Lízingy |
— |
… |
— |
… |
— |
… |
Dopĺňa sa odsek 28F.
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
28F |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenili odsek AG8 a dodatok B. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
V dodatku A sa mení odsek AG8.
Dodatok A
ROZSAH PÔSOBNOSTI (ODSEK 5)
…
AG8. |
Prevádzkovateľ môže mať právo používať oddeliteľnú infraštruktúru opísanú v odseku AG7 písm. a) alebo zariadenia používané na poskytovanie vedľajších neregulovaných služieb opísané v odseku AG7 písm. b). V oboch prípadoch môže v podstate existovať lízing medzi zadávateľom a prevádzkovateľom. V tomto prípade sa musí zvoliť účtovný postup v zmysle štandardu IFRS 16. |
SIC-29 Dojednania o koncesiách na poskytovanie služieb: zverejňovanie
Odsek Odkazy sa mení.
REFERENCIE
— |
IFRS 16 Lízingy |
— |
… |
— |
… |
Mení sa odsek 5
RIEŠENÁ PROBLEMATIKA
…
5. |
Určitými stránkami a zverejneniami v súvislosti s niektorými zmluvami o licenciách na poskytovanie služieb sa už zaoberali existujúce Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (napríklad IAS 16 sa uplatňuje na nadobudnutia položiek nehnuteľností, strojov a zariadení, IFRS 16 sa uplatňuje na lízing aktív a IAS 38 sa uplatňuje na nadobudnutie nehmotného majetku). Zmluva o licencii na poskytovanie služieb však môže obsahovať exekučné zmluvy, ktorými sa nezaoberajú Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva, pokiaľ tieto zmluvy nie sú nevýhodné, na také sa uplatňuje IAS 37. Táto interpretácia sa preto zaoberá dodatočnými zverejneniami o zmluvách o licenciách na poskytovanie služieb. |
Mení sa odsek s dátumom účinnosti.
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
Účtovná jednotka uplatňuje zmenu uvedenú v odseku 6 písm. e) a odseku 6A na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2008 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRIC 12 na skoršie obdobie, táto zmena sa uplatní na toto skoršie obdobie.
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 5 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16.
SIC-32 Nehmotný majetok – náklady na webovú lokalitu
Odsek Odkazy sa mení.
REFERENCIE
— |
… |
— |
IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi |
— |
IFRS 16 Lízingy |
— |
… |
Mení sa odsek 6 zmenený štandardom IFRS 15.
RIEŠENÁ PROBLEMATIKA
…
6. |
Štandard IAS 38 sa nevzťahuje na nehmotný majetok, ktorý účtovná jednotka má na predaj v rámci bežnej činnosti (pozri IAS 2 a IFRS 15) alebo lízingy nehmotného majetku, ktoré sa účtujú v súlade so štandardom IFRS 16. Podľa toho sa táto interpretácia netýka výdavkov na vývoj alebo prevádzku webovej lokality (alebo softvéru webovej lokality), ktorá je určená na predaj inej účtovnej jednotke alebo ktorá sa účtuje v súlade so štandardom IFRS 16. |
Mení sa odsek s dátumom účinnosti.
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
Štandardom IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi, vydaným v máji 2014, sa mení časť „Odkazy“ a odsek 6 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 15.
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 6 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16.
IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok
Vzhľadom na rozsiahle zmeny štandardu IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok sa uvádza úplné znenie tohto štandardu, zmeneného štandardom IFRS 15 spolu s navrhovanými zmenami.
Medzinárodný účtovný štandard 40
Investičný nehnuteľný majetok
CIEĽ
1. |
Cieľom tohto štandardu je predpísať postup účtovania investičného nehnuteľného majetku a súvisiacich požiadaviek na zverejnenie. |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
2. |
Tento štandard sa uplatňuje pri vykazovaní, oceňovaní a zverejňovaní investičného nehnuteľného majetku. |
3. |
[Vypúšťa sa] |
4. |
Tento štandard sa nevzťahuje na:
|
DEFINÍCIE
5. |
Ďalej uvedené termíny sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:
|
KLASIFIKÁCIA NEHNUTEĽNOSTI AKO INVESTIČNÝ NEHNUTEĽNÝ MAJETOK ALEBO NEHNUTEĽNOSŤ UŽÍVANÁ VLASTNÍKOM
6. |
[Vypúšťa sa] |
7. |
Investičný nehnuteľný majetok je držaný s cieľom získať nájomné alebo kapitálové zhodnotenie alebo oboje. Preto investičný nehnuteľný majetok vytvára peňažné toky značne nezávisle od ostatného majetku držaného účtovnou jednotkou. Toto odlišuje investičný nehnuteľný majetok od nehnuteľností užívaných vlastníkom. Výroba alebo dodávanie tovarov alebo služieb (alebo používanie nehnuteľnosti na administratívne účely) vytvára peňažné toky, ktoré sú priraditeľné nielen k nehnuteľnosti, ale aj k ostatnému majetku používanému vo výrobnom alebo v dodávateľskom procese. Štandard IAS 16 sa uplatňuje na nehnuteľnosti užívané vlastníkom vo vlastníctve a IFRS 16 sa uplatňuje na nehnuteľnosti užívané nehnuteľnosti užívané vlastníkom v držbe nájomcu ako aktívum s právom na užívanie. |
8. |
Investičným nehnuteľným majetkom sú napríklad:
|
9. |
Položkami, ktoré nie sú investičným nehnuteľným majetkom, a preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, sú napríklad tieto:
|
10. |
Niektoré nehnuteľnosti v sebe zahŕňajú časť, ktorá je držaná s cieľom dosiahnuť výnosy z prenájmu alebo kapitálového zhodnotenia, a ďalšiu časť, ktorá je držaná na účely využitia pri výrobe alebo dodávkach tovaru alebo služieb, prípadne na administratívne účely. Ak by bolo možné tieto časti samostatne predať (alebo samostatne prenajať v rámci finančného lízingu), účtovná jednotka účtuje tieto časti samostatne. Ak by nebolo možné tieto časti samostatne predať, nehnuteľnosť je investičným nehnuteľným majetkom len vtedy, ak na účely využitia pri výrobe alebo dodávkach tovaru alebo služieb, prípadne na administratívne účely, je držaná iba jej nevýznamná časť. |
11. |
V niektorých prípadoch poskytuje účtovná jednotka užívateľom nehnuteľnosti, ktorú má vo svojej držbe, vedľajšie služby. Účtovná jednotka pristupuje k takejto nehnuteľnosti ako k investičnému nehnuteľnému majetku, ak tieto služby sú pre celkovú dohodu nevýznamné. Príkladom je situácia, keď vlastník kancelárskej budovy poskytuje bezpečnostné a údržbárske služby nájomcom, ktorí budovu užívajú. |
12. |
V iných prípadoch sa poskytované služby považujú za významné. Ak účtovná jednotka napríklad vlastní a riadi hotel, služby poskytované hosťom sú významnou súčasťou celkovej dohody. Preto sa hotel riadený vlastníkom považuje za nehnuteľnosť užívanú vlastníkom, a nie za investičný nehnuteľný majetok. |
13. |
Určiť, či vedľajšie služby sú také významné, že nehnuteľnosť nespĺňa kritériá týkajúce sa investičného nehnuteľného majetku, môže byť náročné. Napríklad vlastník hotela niekedy prevedie určité zodpovednosti na tretie osoby na základe zmluvy o správe. Podmienky takýchto zmlúv o správe sú veľmi rôznorodé. Na jednej strane spektra môže mať majiteľ v podstate pozíciu pasívneho investora. Na druhej strane spektra môže vlastník obstarávať každodenné funkcie jednoducho externe, ale zostáva významne vystavený odchýlkam v peňažných tokoch vytváraných činnosťami hotela. |
14. |
Na určenie, či nehnuteľnosť spĺňa kritériá týkajúce sa investičného nehnuteľného majetku, je potrebný úsudok. Účtovná jednotka si vytvára kritériá tak, aby mohla urobiť tento úsudok konzistentne a v súlade s definíciou investičného nehnuteľného majetku a so súvisiacim návodom v odsekoch 7 až 13. V odseku 75 písm. c) sa požaduje, aby účtovná jednotka v prípade náročnej klasifikácie tieto kritériá zverejnila. |
14A |
Úsudok je potrebný aj na určenie, či nadobudnutie investičného nehnuteľného majetku je nadobudnutím aktíva alebo skupiny aktív, alebo podnikovou kombináciou v rámci rozsahu pôsobnosti IFRS 3 Podnikové kombinácie. Na určenie, či ide o podnikovú kombináciu, by sa malo odkázať na štandard IFRS 3. Úvahy v odsekoch 7 až 14 tohto štandardu sa týkajú toho, či ide o nehnuteľnosť užívanú vlastníkom alebo o investičný nehnuteľný majetok, a nie určenia, či nadobudnutie nehnuteľnosti je podnikovou kombináciou, ako sa vymedzuje v IFRS 3. Určenie, či konkrétna transakcia zodpovedá definícii podnikovej kombinácie podľa IFRS 3 a zahŕňa investičný nehnuteľný majetok, ako je definovaný v tomto štandarde, si vyžaduje samostatné uplatnenie týchto dvoch štandardov. |
15. |
Účtovná jednotka v niektorých prípadoch vlastní nehnuteľnosť, ktorú prenajíma, alebo ktorú užíva jej materská spoločnosť alebo iná dcérska spoločnosť. Táto nehnuteľnosť nespĺňa kritériá týkajúce sa investičného nehnuteľného majetku v konsolidovanej účtovnej závierke, pretože z pohľadu skupiny ide o nehnuteľnosť užívanú vlastníkom. Z pohľadu účtovnej jednotky vlastniacej nehnuteľnosť je však nehnuteľnosť investičným nehnuteľným majetkom v prípade, keď vyhovuje definícii uvedenej v odseku 5. Preto prenajímateľ vo svojej individuálnej účtovnej závierke pristupuje k nehnuteľnosti ako k investičnému nehnuteľnému majetku. |
VYKAZOVANIE
16. |
Investičný nehnuteľný majetok vo vlastníctve sa vykazuje ako majetok iba vtedy, ak:
|
17. |
Účtovná jednotka v súlade s uvedenou zásadou vykazovania vyhodnotí všetky náklady na investičný nehnuteľný majetok v čase ich vzniku. Medzi takéto náklady patria náklady, ktoré boli pôvodne vynaložené v súvislosti s nadobudnutím investičného nehnuteľného majetku a náklady vynaložené následne na rozšírenie, výmenu časti alebo údržbu nehnuteľného majetku. |
18. |
V súlade so zásadou vykazovania v odseku 16 účtovná jednotka nevykazuje v rámci účtovnej hodnoty investičného nehnuteľného majetku náklady súvisiace s každodennou údržbou tejto nehnuteľnosti. Namiesto toho sa takéto náklady vykazujú vo výsledku hospodárenia v čase ich vzniku. Náklady na každodennú údržbu sú najmä mzdové náklady a náklady na výkonovú spotrebu a môžu takisto zahŕňať náklady na menšie časti. Účel týchto výdavkov sa často opisuje ako „opravy a údržba“ nehnuteľnosti. |
19. |
Časti investičného nehnuteľného majetku mohli byť obstarané prostredníctvom náhrady. Napríklad vnútorné steny môžu byť náhradou pôvodných stien. V súlade s touto zásadou vykazovania účtovná jednotka v účtovnej hodnote investičného nehnuteľného majetku vykazuje náklady na náhradu časti existujúceho investičného nehnuteľného majetku v čase ich vzniku v prípade, keď sú splnené kritériá vykazovania. Vykazovanie účtovnej hodnoty týchto vymenených častí sa dokončí v súlade s ustanoveniami o ukončení vykazovania uvedenými v tomto štandarde. |
19A |
Investičný nehnuteľný majetok v držbe nájomcu ako aktívum s právom na užívanie sa vykazuje v súlade so štandardom IFRS 16. |
OCENENIE PRI VYKÁZANÍ
20. |
Investičný nehnuteľný majetok vo vlastníctve sa prvotne oceňuje v jeho obstarávacej cene. Transakčné náklady sa zahrnú do prvotného ocenenia. |
21. |
Obstarávacia cena nakúpeného investičného nehnuteľného majetku pozostáva z jeho nákupnej ceny a ostatných priamo priraditeľných výdavkov. Medzi priamo priraditeľné výdavky patria napríklad poplatky za odborné právne služby, dane z prevodu nehnuteľností a iné transakčné náklady. |
22. |
[Vypúšťa sa] |
23. |
Obstarávaciu cenu investičného nehnuteľného majetku nezvyšujú:
|
24. |
Ak je platba za investičný nehnuteľný majetok odložená, jeho obstarávacia cena je ekvivalentom ceny v hotovosti. Rozdiel medzi touto sumou a celkovými platbami sa vykazuje ako úrokový náklad počas obdobia úveru. |
25. |
[Vypúšťa sa] |
26. |
[Vypúšťa sa] |
27. |
Jeden investičný nehnuteľný majetok alebo viacero investičných nehnuteľných majetkov možno obstarať výmenou za nepeňažné aktívum alebo aktíva, alebo kombináciu peňažných a nepeňažných aktív. Ďalší text sa týka výmeny jedného nepeňažného aktíva za iné, avšak uplatňuje sa aj na všetky výmeny uvedené v predchádzajúcej vete. Obstarávacia cena takéhoto investičného nehnuteľného majetku sa oceňuje v reálnej hodnote okrem prípadov, ak a) výmennej transakcii chýba obchodná podstata alebo b) nemožno spoľahlivo určiť reálnu hodnotu tak prijatého, ale ani odovzdaného majetku. Obstaraný majetok sa oceňuje týmto spôsobom aj v prípade, keď účtovná jednotka nemôže okamžite ukončiť vykazovanie odovzdaného majetku. Ak sa získaný majetok neoceňuje v reálnej hodnote, jeho obstarávacia cena sa stanoví v účtovnej hodnote odovzdaného majetku. |
28. |
Účtovná jednotka určí, či má výmenná transakcia obchodnú podstatu so zreteľom na rozsah, do akého sa v dôsledku transakcie očakáva výskyt zmien budúcich peňažných tokov. Výmenná transakcia má komerčnú podstatu, ak:
Na určenie toho, či má výmenná transakcia obchodnú podstatu, špecifická hodnota časti aktivít účtovnej jednotky ovplyvnených transakciou odzrkadľuje peňažné toky po zdanení. Výsledok týchto analýz môže byť jednoznačný bez toho, aby účtovná jednotka musela vykonať podrobné výpočty. |
29. |
Reálnu hodnotu aktíva možno spoľahlivo oceniť, ak a) variabilita v rozsahu vhodných ocenení reálnou hodnotou nie je pre toto aktívum významnou alebo b) pravdepodobnosti rôznych odhadov v rámci daného rozsahu sa môžu primerane posúdiť a používať pri oceňovaní reálnou hodnotou. Ak účtovná jednotka dokáže spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu buď prijatého alebo postúpeného aktíva, na ocenenie nákladov sa použije reálna hodnota postúpeného aktíva, pokiaľ reálna hodnota prijatého aktíva nie je evidentnejšia. |
29 A |
Investičný nehnuteľný majetok v držbe nájomcu ako aktívum s právom na užívanie sa prvotne oceňuje v jeho obstarávacej cene v súlade so štandardom IFRS 16. |
OCEŇOVANIE PO VYKÁZANÍ
Účtovná politika
30. |
Účtovná jednotka si okrem výnimky uvedenej v odseku 32A za svoju účtovnú politiku vyberie buď model ocenenia reálnou hodnotou podľa odsekov 33 až 55, alebo model ocenenia obstarávacou cenou podľa odseku 56 a túto politiku uplatní na všetok svoj investičný nehnuteľný majetok. |
31. |
V štandarde IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby sa uvádza, že dobrovoľnú zmenu účtovnej politiky možno uskutočniť len v prípade, ak výsledkom tejto zmeny bude účtovná závierka, ktorá poskytuje spoľahlivé a relevantnejšie informácie o účinkoch transakcií, iných udalostí alebo podmienok nafinančnú pozíciu, finančnú výkonnosť alebo peňažné toky účtovnej jednotky. Je veľmi nepravdepodobné, že výsledkom zmeny modelu ocenenia reálnou hodnotou na model ocenenia obstarávacou cenou bude vhodnejšia prezentácia. |
32. |
V tomto štandarde sa vyžaduje, aby všetky účtovné jednotky oceňovali reálnu hodnotu investičného nehnuteľného majetku buď na účely oceňovania (ak účtovná jednotka používa model oceňovania reálnou hodnotou) alebo zverejňovania (ak sa používa model oceňovania obstarávacou cenou). Účtovnej jednotke sa odporúča, ale nevyžaduje sa od nej, aby oceňovala investičný nehnuteľný majetok reálnou hodnotou na základe ocenenia nezávislým znalcom, ktorý má zodpovedajúcu a uznávanú odbornú spôsobilosť a má predchádzajúce skúsenosti s oceňovaním nehnuteľného majetku rovnakého druhu a v rovnakej lokalite, ako je kategória investičného nehnuteľného majetku, ktorý sa oceňuje. |
32 A |
Účtovná jednotka si smie:
|
32 B |
Niektorí poisťovatelia a iné účtovné jednotky prevádzkujú interný majetkový fond, ktorý emituje nominálne jednotky, pričom časť jednotiek majú v držbe investori v rámci združených zmlúv a zvyšok má v držbe účtovná jednotka. V odseku 32A sa účtovnej jednotke neumožňuje oceňovať nehnuteľnosti v držbe fondu čiastočne v obstarávacej cene a čiastočne v reálnej hodnote. |
32C |
Ak si účtovná jednotka zvolí rozličné modely pre dve kategórie uvedené v odseku 32A, predaj investičného nehnuteľného majetku medzi súbormi majetku ocenenými rôznymi modelmi sa vykazuje v reálnej hodnote a kumulatívna zmena v reálnej hodnote sa vykáže vo výsledku hospodárenia. Ak dôjde v tomto zmysle k predaju investičného nehnuteľného majetku zo súboru, v rámci ktorého sa používa model ocenenia reálnou hodnotou do súboru, v ktorom sa používa model ocenenia obstarávacou cenou, reálna hodnota nehnuteľnosti sa k dátumu predaja stáva jej domnelou obstarávacou cenou. |
Model ocenenia reálnou hodnotou
33. |
Po prvotnom vykázaní účtovná jednotka, ktorá si vyberie model oceňovania reálnou hodnotou, oceňuje všetok svoj investičný nehnuteľný majetok v jeho reálnej hodnote s výnimkou prípadov opísaných v odseku 53. |
34. |
[Vypúšťa sa] |
35. |
Zisk alebo strata vznikajúca zo zmeny reálnej hodnoty investičného nehnuteľného majetku sa vykazuje vo výsledku hospodárenia za obdobie, v ktorom vznikne. |
36 – 39. |
[Vypúšťa sa] |
40. |
Pri oceňovaní investičného nehnuteľného majetku reálnou hodnotou v súlade so štandardom IFRS 13 účtovná jednotka zabezpečí, aby reálna hodnota okrem iného odrážala výnosy z nájomného z bežných nájmov a ostatné predpoklady, ktoré by účastníci trhu použili pri stanovovaní ceny investičného nehnuteľného majetku za bežných trhových podmienok. |
40 A |
Ak nájomca používa model ocenenia reálnou hodnotou na oceňovanie investičného nehnuteľného majetku, ktorý je v držbe ako aktívum s právom na užívanie, ocení reálnou hodnotou aktívum s právom na užívanie a nie príslušný nehnuteľný majetok. |
41. |
Štandardom IFRS 16 sa stanovuje základ pre prvotné vykázanie obstarávacej ceny investičného nehnuteľného majetku v držbe nájomcu ako aktívum s právom na užívanie. V odseku 33 sa vyžaduje, aby sa investičný nehnuteľný majetok v držbe nájomcu ako aktívum s právom na užívanie v prípade potreby precenil na reálnuhodnotu, ak si účtovná jednotka zvolí model ocenenia reálnou hodnotou. Ak sú lízingové splátky v trhových sadzbách, reálna hodnota investičného nehnuteľného majetku v držbe nájomcu ako aktívum s právom na užívanie by po odpočítaní všetkých očakávaných lízingových splátok (vrátane splátok týkajúcich sa vykazovaných lízingových záväzkov) mala mať k dátumu nadobudnutia nulovú hodnotu. Preto by na základe precenenia aktíva s právom na užívanie z obstarávacej ceny v súlade so štandardom IFRS 16 na reálnu hodnotu v súlade s odsekom 33 (berúc do úvahy požiadavky v odseku 50) nemal vzniknúť prvotný zisk alebo strata, ak sa reálna hodnota neoceňuje k rozdielnym dátumom. K takejto situácii môže dôjsť v prípade, keď sa uplatňovanie modelu ocenenia reálnou hodnotou zvolí po prvotnom vykázaní. |
42 – 47. |
[Vypúšťa sa] |
48. |
Vo výnimočných prípadoch je jasne preukázateľné, že v prípade, keď účtovná jednotka najprv nadobudne investičný nehnuteľný majetok (alebo keď sa existujúca nehnuteľnosť najprv stane investičným nehnuteľným majetkom z dôvodu zmeny použitia), variabilita v rozsahu primeraných odhadov reálnej hodnoty bude taká veľká a pravdepodobnosť jednotlivých výsledkov bude také ťažké posúdiť, že je vylúčená užitočnosť jedného ocenenia reálnou hodnotou. To môže naznačovať, že reálnu hodnotu nehnuteľností nebude možné spoľahlivo oceňovať na trvalom základe (pozri odsek 53). |
49. |
[Vypúšťa sa] |
50. |
Pri určovaní účtovnej hodnoty investičného nehnuteľného majetku podľa modelu ocenenia reálnou hodnotou účtovná jednotka nezapočítava duplicitne majetok alebo záväzky, ktoré sa v súvahe vykazujú ako samostatný majetok alebo záväzky. Napríklad:
|
51. |
[Vypúšťa sa] |
52. |
V niektorých prípadoch účtovná jednotka očakáva, že súčasná hodnota jej platieb súvisiacich s investičným nehnuteľným majetkom (iných ako platieb súvisiacich s vykazovanými záväzkami) presiahne súčasnú hodnotu súvisiacich peňažných príjmov. S cieľom určiť, či vykazovať záväzok a ako ho prípadne oceniť, účtovná jednotka použije IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva. |
Nemožnosť spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu
53. |
Existuje vyvrátiteľný predpoklad, že účtovná jednotka dokáže spoľahlivo oceňovať investičný nehnuteľný majetok reálnou hodnotou na trvalom základe. Vo výnimočných prípadoch však existuje jasný dôkaz, že ak účtovná jednotka najprv nadobudne investičný nehnuteľný majetok (alebo keď sa existujúca nehnuteľnosť stane najprv investičným nehnuteľným majetkom z dôvodu zmeny spôsobu použitia), nie je možné spoľahlivo oceniť investičný nehnuteľný majetok reálnou hodnotou natrvalom základe. K takejto situácii dochádza vtedy a len vtedy, keď trh s porovnateľnými nehnuteľnosťami nie je aktívny (napr. v posledkom čase sa uskutočnilo len niekoľko transakcií, cenové kotácie nie sú aktuálne alebo zaznamenané transakčné ceny naznačujú, že predávajúci bol nútený aktívum predať) a nie sú k dispozícii alternatívne spoľahlivé ocenenia nehnuteľností reálnou hodnotou (napríklad založené na projekciách diskontovaných peňažných tokov). Ak účtovná jednotka zistí, že reálnu hodnotu nehnuteľného majetku vo výstavbe nie je možné spoľahlivo oceniť, ale očakáva, že reálnu hodnotu tohto nehnuteľného majetku bude možné spoľahlivo oceniť po dokončení výstavby, ocení tento investičný majetok vo výstavbe obstarávacou cenou dovtedy, kým bude možné oceniť ho reálnou hodnotou alebo do dokončenia výstavby (podľa toho, čo nastane skôr). Ak účtovná jednotka zistí, že reálnu hodnotu investičného nehnuteľného majetku (iného, ako je investičný nehnuteľný majetok vo výstavbe) nie je možné spoľahlivo oceniť na trvalom základe, účtovná jednotka ocení tento investičný nehnuteľný majetok použitím modelu oceňovania obstarávacou cenou podľa IAS 16 v prípade investičného nehnuteľného majetku vo vlastníctve alebo v súlade so štandardom IFRS 16 v prípade investičného nehnuteľného majetku v držbe nájomcu ako aktívum s právom na užívanie. Zostatková hodnota investičného nehnuteľného majetku sa považuje za nulovú. Účtovná jednotka naďalej uplatňuje štandard IAS 16 alebo IFRS 16 až do vyradenia investičného nehnuteľného majetku. |
53A |
Len čo je účtovná jednotka schopná spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu rozostavaného investičného nehnuteľného majetku, ktorý sa predtým ocenil v obstarávacej cene, ocení túto nehnuteľnosť v jej reálnej hodnote. Keď sa výstavba tejto nehnuteľnosti dokončí, predpokladá sa, že reálnu hodnotu možno spoľahlivo oceniť. Ak ju nemožno spoľahlivo oceniť, nehnuteľnosť sa podľa odseku 53 zaúčtuje s použitím modelu ocenenia obstarávacou cenou v súlade so štandardom IAS 16 v prípade majetku vo vlastníctve alebo IFRS 16 v prípade investičného nehnuteľného majetku v držbe nájomcu ako aktívum s právom na užívanie. |
53B |
Predpoklad, že reálnu hodnotu rozostavaného investičného nehnuteľného majetku možno spoľahlivo oceniť, je možné vyvrátiť len pri prvotnom vykázaní. Účtovná jednotka, ktorá ocenila určitú položku investičného nehnuteľného majetku vo výstavbe reálnou hodnotou, nemôže dospieť k záveru, že reálnu hodnotu dokončeného investičného nehnuteľného majetku nemožno spoľahlivo oceniť. |
54. |
Vo výnimočných prípadoch, keď účtovná jednotka musí z dôvodu uvedeného v odseku 53 oceňovať investičný nehnuteľný majetok s použitím modelu ocenenia obstarávacou cenou v súlade s IAS 16 alebo IFRS 16, oceňuje všetok svoj ostatný investičný nehnuteľný majetok, vrátane rozostavaného investičného nehnuteľného majetku, v reálnej hodnote. Hoci v takýchto prípadoch účtovná jednotka môže vo vzťahu k jednému investičnému nehnuteľnému majetku použiť model ocenenia obstarávacou cenou, táto jednotka pokračuje v účtovaní každej zostávajúcej nehnuteľnosti s použitím modelu ocenenia reálnou hodnotou. |
55. |
Ak účtovná jednotka predtým oceňovala investičný nehnuteľný majetok v reálnej hodnote, v oceňovaní nehnuteľností v reálnej hodnote by mala pokračovať až do vyradenia (alebo pokiaľ sa nehnuteľnosť nestane nehnuteľnosťou užívanou vlastníkom alebo účtovná jednotka nezačne zhodnocovať nehnuteľnosť na účely následného predaja v rámci bežnej podnikateľskej činnosti), a to aj v prípade, že porovnateľné trhové transakcie budú menej časté alebo trhové ceny sa stanú ťažšie dostupnými. |
Model ocenenia obstarávacou cenou
56. |
Po prvotnom vykázaní účtovná jednotka, ktorá si vyberie model ocenenia obstarávacou cenou, oceňuje investičný nehnuteľný majetok:
|
PREVODY
57. |
Prevody do investičného nehnuteľného majetku alebo z neho sa vykonávajú iba vtedy, keď existuje zmena v použití, ktorá je preukázaná:
|
58. |
V odseku 57 písm. b) sa vyžaduje, aby účtovná jednotka previedla nehnuteľnosť z investičného nehnuteľného majetku do zásob iba vtedy, ak existuje zmena v použití, ktorá je preukázaná začatím projektovania a výstavby na účel predaja. Ak sa účtovná jednotka rozhodne vyradiť investičný nehnuteľný majetok bez projektovania a výstavby, pokračuje v pristupovaní k nehnuteľnosti ako k investičnému nehnuteľnému majetku dovtedy, kým sa neukončí jeho vykazovanie (vylúči sa z výkazu o finančnej situácii) a kým k nemu nezačne pristupovať ako k zásobám. Podobne v prípade, keď účtovná jednotka začne modernizovať existujúci nehnuteľný majetok na účel pokračovania v jeho budúcom využívaní ako investičného nehnuteľného majetku, nehnuteľnosť zostane investičným nehnuteľným majetkom a počas modernizácie sa nereklasifikuje na nehnuteľnosť užívanú vlastníkom. |
59. |
Odseky 60 až 65 sa uplatňujú pri problémoch týkajúcich sa vykazovania a oceňovania, k vzniku ktorých dochádza, ak účtovná jednotka používa pre investičný nehnuteľný majetok model ocenenia reálnou hodnotou. Ak účtovná jednotka používa model ocenenia obstarávacou cenou, nemení sa v dôsledku prevodov medzi investičným nehnuteľným majetkom, nehnuteľnosťami užívanými vlastníkom a zásobami účtovná hodnota prevedenej nehnuteľnosti a nemení sa ani obstarávacia cena nehnuteľnosti na účely oceňovania alebo zverejňovania. |
60. |
Pokiaľ ide o prevod z investičného nehnuteľného majetku, ktorý je účtovaný v reálnej hodnote, do nehnuteľného majetku užívaného vlastníkom alebo do zásob, domnelou cenou nehnuteľností pri následnom účtovaní podľa IAS 16, IFRS 16 alebo IAS 2 je ich reálna hodnota k dátumu zmeny užívania. |
61. |
Ak sa vlastníkom užívané nehnuteľnosti stanú investičným nehnuteľným majetkom účtovaným v reálnej hodnote, účtovná jednotka uplatňuje štandard IAS 16 na nehnuteľný majetok vo vlastníctve a IFRS 16 na nehnuteľný majetok držaný nájomcom ako aktívum s právom na užívanie až do dátumu zmeny použitia. Účtovná jednotka k akémukoľvek rozdielu, ktorý k uvedenému dátumu vznikne medzi účtovnou hodnotou nehnuteľnosti podľa IAS 16 alebo IFRS 16 a jej reálnou hodnotou, pristupuje rovnakým spôsobom ako k preceneniu podľa IAS 16. |
62. |
Do dátumu, keď sa nehnuteľnosť užívaná vlastníkom stáva investičným nehnuteľným majetkom účtovaným v reálnej hodnote, účtovná jednotka odpisuje nehnuteľnosť (alebo aktívum s právom na užívanie) a vykazuje všetky straty zo zníženia hodnoty, ktoré nastali. Účtovná jednotka k akémukoľvek rozdielu, ktorý k uvedenému dátumu vznikne medzi účtovnou hodnotou nehnuteľnosti podľa IAS 16 alebo IFRS 16 a jej reálnou hodnotou, pristupuje rovnakým spôsobom ako k preceneniu podľa IAS 16. Inými slovami:
|
63. |
V prípade prevodu zo zásob do investičného nehnuteľného majetku, ktorý sa bude účtovať v reálnej hodnote, akýkoľvek rozdiel medzi reálnou hodnotou nehnuteľnosti k tomuto dátumu a jej predchádzajúcou účtovnou hodnotou sa vykazuje vo výsledku hospodárenia. |
64. |
K prevodom zo zásob do investičného nehnuteľného majetku, ktorý sa bude účtovať v reálnej hodnote, sa pristupuje rovnako ako k predaju zásob. |
65. |
Ak účtovná jednotka zhotoví alebo dokončí projektovanie a výstavbu investičného nehnuteľného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou, ktorý sa bude účtovať v reálnej hodnote, prípadný rozdiel medzi reálnou hodnotou nehnuteľnosti k tomuto dátumu a ich predchádzajúcou účtovnou hodnotou sa vykazuje vo výsledku hospodárenia. |
VYRADENIA
66. |
Vykazovanie investičného nehnuteľného majetku sa ukončí (vylúči z výkazu o finančnej situácii) pri jeho vyradení, alebo ak je investičný nehnuteľný majetok trvalo vylúčený z používania a z jeho vyradenia sa neočakávajú budúce ekonomické úžitky. |
67. |
Vyradenie investičného nehnuteľného majetku sa môže uskutočniť predajom alebo uzatvorením finančného lízingu. Dátumom vyradenia investičného nehnuteľného majetku, ktorý sa predáva, je dátum, keď príjemca nadobudne kontrolu nad investičným nehnuteľným majetkom v súlade s požiadavkami na určenie, kedy je splnená povinnosť plnenia zmluvy v štandarde IFRS 15. Na vyradenie uskutočnené formou finančného lízingu a na predaj a spätný lízing sa vzťahuje štandard IFRS 16. |
68. |
Ak účtovná jednotka podľa zásady vykazovania v odseku 16 vykazuje obstarávaciu cenu časti, ktorou sa nahrádza časť investičný nehnuteľný majetok v rámci účtovnej hodnoty tohto majetku, ukončí vykazovanie účtovnej hodnoty nahradených častí. Pokiaľ ide o investičný nehnuteľný majetok účtovaný pomocou modelu ocenenia obstarávacou cenou, vymenenou časťou nemôže byť časť, ktorá bola samostatne odpisovaná. Ak účtovná jednotka nemôže určiť účtovnú hodnotu nahradenej časti, môže použiť obstarávaciu cenu náhradnej časti ako indikátor toho, aká bola obstarávacia cena nahradenej časti v čase, keď bola obstaraná alebo zhotovená. V rámci modelu ocenenia reálnou hodnotou môže už reálna hodnota investičného nehnuteľného majetku odzrkadľovať skutočnosť, že časť, ktorá sa má vymeniť, stratila svoju hodnotu. V iných prípadoch môže byť ťažké rozpoznať, o koľko sa má vo vzťahu k vymieňanej časti znížiť reálna hodnota. Ak vzhľadom na vymieňanú časť nie je možné znížiť reálnu hodnotu, je vhodné do účtovnej hodnoty majetku zahrnúť obstarávaciu cenu náhradnej časti a následne opätovne posúdiť reálnu hodnotu, ako by sa požadovalo v prípade prírastkov, ktoré nezahŕňajú výmenu. |
69. |
Zisky alebo straty vznikajúce z ukončenia používania alebo z vyradenia investičného nehnuteľného majetku sa zisťujú ako rozdiel medzi čistými príjmami z vyradenia a účtovnou hodnotou majetku a vykazujú sa vo výsledku hospodárenia (pokiaľ IFRS 16 pre predaj a spätný lízing nevyžaduje inak). |
70. |
Suma protihodnoty, ktorá sa má zahrnúť do zisku alebo straty z ukončenia vykazovania investičného nehnuteľného majetku, sa určuje v súlade s požiadavkami na stanovenie transakčnej ceny uvedenými v odsekoch 47 až 72 štandardu IFRS 15. Následné zmeny odhadovanej sumy protihodnoty zahrnutej do zisku alebo straty sa účtujú v súlade s požiadavkami na zmeny transakčnej ceny uvedenými v štandarde IFRS 15. |
71. |
Účtovná jednotka uplatňuje IAS 37 alebo prípadne iné štandardy na všetky záväzky, ktoré si ponechá po vyradení investičného nehnuteľného majetku. |
72. |
Odškodnenie od tretích osôb za zníženie hodnoty, stratu alebo odovzdanie investičného nehnuteľného majetku sa zahrnie do výsledku hospodárenia ku dňu, keď sa vykážu pohľadávky z tohto odškodnenia. |
73. |
Zníženia hodnoty alebo strata investičného nehnuteľného majetku, súvisiace nároky na odškodnenie voči tretím osobám alebo platby odškodnenia tretími osobami prípadné následné obstaranie alebo zhotovenie náhradného majetku sú samostatné ekonomické udalosti a účtujú sa samostatne týmto spôsobom:
|
ZVEREJŇOVANIE
Model ocenenia reálnou hodnotou a model ocenenia obstarávacou cenou
74. |
Ďalej uvedené zverejnenia platia spolu so zverejneniami uvedenými v IFRS 16. V súlade s IFRS 16 uvádza majiteľ investičného nehnuteľného majetku zverejnenia prenajímateľa o lízingoch, ktoré uzavrel. Nájomca, ktorý má v držbe investičný nehnuteľný majetok ako aktívum s právom na užívanie, uvádza zverejnenia nájomcu požadované v IFRS 16 a zverejnenia prenajímateľa požadované v IFRS 16 týkajúce sa prípadných operatívnych lízingov, ktoré uzavrel. |
75. |
Účtovná jednotka zverejní:
|
Model ocenenia reálnou hodnotou
76. |
Na doplnenie k zverejneniam požadovaným odsekom 75 účtovná jednotka, ktorá uplatňuje model ocenenia reálnou hodnotou uvedený v odsekoch 33 až 55, zverejní porovnanie účtovnej hodnoty investičného nehnuteľného majetku na začiatku a na konci obdobia, pričom zobrazí tieto informácie:
|
77. |
Ak na účely účtovnej závierky dôjde k významnej úprave získaného ocenenia investičného nehnuteľného majetku, napríklad na účely zabránenia duplicitnému započítaniu majetku alebo záväzkov vykazovaných v súlade s odsekom 50 ako samostatný majetok a záväzky, účtovná jednotka zverejní porovnanie medzi získaným ocenením a upraveným ocenením obsiahnutým v účtovnej závierke, zobrazujúc samostatne súhrnnú sumu prípadných vykazovaných lízingových záväzkov, ktoré sa spätne pripočítali a všetkých ostatných významných úprav. |
78. |
Vo výnimočných prípadoch uvedených v odseku 53, ak účtovná jednotka ocení investičný nehnuteľný majetok pomocou modelu oceňovania obstarávacou cenou uvedeného v štandarde IAS 16 alebo v súlade so štandardom IFRS 16, v zosúladení vyžadovanom v odseku 76 sa zverejnia sumy týkajúce sa tohto investičného nehnuteľného majetku osobitne od súm týkajúcich sa iného investičného nehnuteľného majetku. Účtovná jednotka okrem toho zverejní:
|
Model ocenenia obstarávacou cenou
79. |
Okrem zverejňovania požadovaného v odseku 75 účtovná jednotka, ktorá používa model oceňovania obstarávacou cenou uvedený v odseku 56, zverejní:
|
PRECHODNÉ USTANOVENIA
Model ocenenia reálnou hodnotou
80. |
Účtovná jednotka, ktorá predtým uplatňovala štandard IAS 40 (z roku 2000) a ktorá si prvýkrát zvolila možnosť klasifikovať a účtovať niektoré alebo všetky podiely na nehnuteľnom majetku spĺňajúce kritériá, ktoré má v držbe v rámci operatívnych lízingov, ako investičný nehnuteľný majetok, vykáže vplyv tejto voľby ako úpravu počiatočného zostatku nerozdeleného zisku za obdobie, v ktorom sa táto voľba uskutočnila prvýkrát. Navyše:
|
81. |
Tento štandard požaduje prístup odlišný od prístupu požadovaného v IAS 8. V IAS 8 sa požaduje prepočet porovnateľných informácií s výnimkou situácie, keď by takýto prepočet bol nevykonateľný. |
82. |
Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard prvýkrát, úprava počiatočného zostatku nerozdeleného zisku zahŕňa opätovnú klasifikáciu akejkoľvek sumy držanej v prebytku z precenenia investičného nehnuteľného majetku. |
Model ocenenia obstarávacou cenou
83. |
IAS 8 platí pre všetky zmeny v účtovných zásadách, ktoré sa uskutočnia, keď účtovná jednotka prvýkrát uplatní tento štandard a zvolí si používanie modelu ocenenia obstarávacou cenou. Vplyv zmeny v účtovných zásadách zahŕňa reklasifikáciu akejkoľvek sumy držanej v prebytku z precenenia investičného nehnuteľného majetku. |
84. |
Požiadavky uvedené v odsekoch 27 až 29, ktoré sa týkajú prvotného ocenenia investičného nehnuteľného majetku obstaraného v transakcii výmeny za iný majetok, sa uplatňujú prospektívne len na budúce transakcie. |
Podnikové kombinácie
84A |
Na základe dokumentu Cyklus ročných zlepšení 2011 – 2013 z decembra 2013 sa doplnil odsek 14A a nadpis pred odsek 6 Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu prospektívne na akvizície investičného nehnuteľného majetku od začiatku prvého obdobia, za ktoré prijíma túto zmenu. Účtovanie akvizícií investičného nehnuteľného majetku v predchádzajúcich obdobiach sa teda neupravuje. Účtovná jednotka však môže rozhodnúť, že zmenu uplatní na jednotlivé akvizície investičného nehnuteľného majetku, ku ktorým došlo pred začiatkom prvého ročného obdobia, ktoré sa začalo dátumom účinnosti alebo po tomto dátume, a to vtedy a len vtedy, ak má účtovná jednotka k dispozícii informácie potrebné na uplatnenie zmeny na tieto skoršie transakcie. |
IFRS 16
84B |
Účtovná jednotka, ktorá uplatňuje IFRS 16 a jeho zmeny týkajúce sa tohto štandardu prvýkrát, uplatňuje prechodné požiadavky uvedené v dodatku C k štandardu IFRS 16 na svoj investičný nehnuteľný majetok držaný ako aktívum s právom na užívanie. |
DÁTUM ÚČINNOSTI
85. |
Účtovná jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie, ktoré sa začína pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť. |
85A |
Štandardom IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky (v znení revízie z roku 2007) sa zmenila terminológia používaná v IFRS. Okrem toho sa ním zmenil odsek 62 Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní štandard IAS 1 (revidovaný v roku 2007) na skoršie obdobie, uplatní uvedené zmeny na toto skoršie obdobie. |
85B |
Odseky 8, 9, 48, 53, 54 a 57 boli zmenené, odsek 22 bol zrušený a odseky 53A a 53B boli pridané Vylepšeniami IFRS vydanými v máji 2008. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny prospektívne na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Účtovná jednotka môže vykonať zlepšenia investičného nehnuteľného majetku vo výstavbe od ktoréhokoľvek dátumu pred 1. januárom 2009 pod podmienkou, že k týmto dátumom je investičný nehnuteľný majetok vo výstavbe ocenený reálnou hodnotou. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť a súčasne uplatní zmeny odsekov 5 a 81E štandardu IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia. |
85C |
Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení definícia reálnej hodnoty v odseku 5, menia sa odseky 26, 29, 32, 40, 48, 53, 53B, 78 až 80 a 85B a rušia sa odseky 36 až 39, 42 až 47, 49, 51 a 75 písm. d). Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 13. |
85D |
Na základe dokumentu Cyklus ročných zlepšení 2011 – 2013 z decembra 2013 sa pridali nadpisy pred odsek 6 a za odsek 84 a doplnili sa odseky 14A a 84A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2014 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní. |
85E |
Štandardom IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi, vydaným v máji 2014, sa zmenil odsek 3 písm. b) a odseky 9, 67 a 70. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 15. |
85F |
Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenil rozsah pôsobnosti štandardu IAS 40 tým, že sa v ňom vymedzil pojem investičný nehnuteľný majetok tak, aby zahŕňal tak investičný nehnuteľný majetok vo vlastníctve, ako aj nehnuteľný majetok v držbe nájomcu ako aktívum s právom na užívanie. Štandardom IFRS 16 sa zmenili odseky 5, 7, 8, 9, 16, 20, 30, 41, 50, 53, 53A, 54, 56, 60, 61, 62, 67, 69, 74, 75, 77 a 78, doplnili odseky 19A, 29A, 40A a 84B a jeho súvisiaci nadpis a vypustili odseky 3, 6, 25, 26 a 34. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16. |
UKONČENIE PLATNOSTI ŠTANDARDU IAS 40 (2000)
86. |
Týmto štandardom sa nahrádza štandard IAS 40 Investície do nehnuteľností (vydaný v roku 2000). |
9.11.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 291/63 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1987
z 31. októbra 2017,
ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 15
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,
keďže:
(1) |
Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008. |
(2) |
Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 12. apríla 2016 zmeny medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi. Cieľom zmien je objasniť určité požiadavky a poskytnúť dodatočnú prechodnú pomoc pre spoločnosti, ktoré vykonávajú tento štandard. |
(3) |
Pri konzultáciách s Európskou poradnou skupinou pre finančné výkazníctvo sa potvrdilo, že zmeny štandardu IFRS 15 spĺňajú kritériá na prijatie stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. |
(4) |
Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(5) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre účtovné predpisy, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
V prílohe k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi mení tak, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Každá spoločnosť uplatňuje zmeny uvedené v článku 1 najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého účtovného roka, ktorý sa začína 1. januára 2018 alebo neskôr.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 31. októbra 2017
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
PRÍLOHA
Vysvetlenia k štandardu IFRS 15
Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi
Zmeny štandardu
IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi
Menia sa odseky 26, 27 a 29. Odseky 28 a 30 sa nemenia, ale uvádzajú sa pre jednoduchšiu orientáciu.
Odlišný tovar alebo služby
26. |
V závislosti od zmluvy môže prisľúbený tovar alebo služby zahŕňať okrem iného:
|
27. |
Tovar alebo služba, ktoré sú prisľúbené zákazníkovi, sú odlišné, ak sú splnené obe tieto kritériá:
|
28. |
Zákazník môže mať z tovaru alebo služby úžitok v súlade s odsekom 27 písm. a), ak by sa tovar alebo služba mohli použiť, spotrebovať, predať za sumu, ktorá je väčšia ako zvyšková hodnota, alebo inak držať spôsobom, ktorý vytvára hospodárske úžitky. Pri niektorých druhoch tovaru alebo služieb môže mať zákazník úžitok z tovaru alebo služby samostatne. Pri iných druhoch tovaru alebo služieb môže mať zákazník úžitok z tovaru alebo služby len v spojení s inými ľahko dostupnými zdrojmi. Ľahko dostupný zdroj je tovar alebo služba, ktorú účtovná jednotka alebo iný subjekt predáva oddelene, alebo zdroj, ktorý už zákazník od účtovnej jednotky nadobudol (vrátane tovaru alebo služieb, ktoré už účtovná jednotka previedla na zákazníka na základe zmluvy) alebo ktorý zákazník nadobudol z iných transakcií alebo udalostí. Dôkaz, že zákazník môže mať z tovaru alebo služby úžitok, a to buď samostatne alebo v spojení s inými ľahko dostupnými zdrojmi, môžu poskytnúť viaceré faktory. Napríklad skutočnosť, že účtovná jednotka pravidelne predáva tovar alebo služby oddelene naznačuje, že zákazník môže mať úžitok z tovaru alebo služby samostatne alebo v spojení s inými ľahko dostupnými zdrojmi. |
29. |
Pri posudzovaní toho, či je možné prísľuby účtovnej jednotky previesť tovar alebo služby na zákazníka oddeliť v súlade s odsekom 27 písm. b), je cieľom stanoviť, či je povahou prísľubu v kontexte zmluvy previesť každý daný tovar alebo službu samostatne alebo skôr previesť kombinovanú položku alebo položky, voči ktorým predstavuje prisľúbený tovar alebo služby vstupy. Medzi faktory, ktoré naznačujú, že dva alebo viac prísľubov previesť tovar alebo službu na zákazníka nie je možné oddeliť, patria okrem iného tieto faktory:
|
30. |
Ak prisľúbený tovar alebo služba nie sú odlišné, účtovná jednotka tento tovar alebo službu kombinuje s iným prisľúbeným tovarom alebo službou, až kým neidentifikuje balík tovarov alebo služieb, ktorý je odlišný. V niektorých prípadoch by to viedlo k tomu, že účtovná jednotka by účtovala všetok tovar alebo služby prisľúbené v zmluve ako jedinú povinnosť plnenia zmluvy. |
V dodatku B sa menia odseky B1, B34 až B38, odseky B52 až B53 a B58 a dopĺňajú sa odseky B34A, B35A, B35B, B37A, B59A, B63A a B63B. Vypúšťa sa odsek B57. Odseky B54 až B56, B59 a odseky B60 až B63 sa nemenia, ale uvádzajú sa pre jednoduchšiu orientáciu.
Dodatok B
Návod na uplatňovanie
…
B1 |
Tento návod na uplatňovanie je rozdelený na tieto kategórie:
|
Postup pri rozhodovaní o hlavnom zodpovednom verzus zástupcovi
B34 |
Keď sa na poskytovaní tovaru alebo služieb zákazníkovi podieľa iná strana, účtovná jednotka určuje, či povaha jej prísľubu predstavuje povinnosť plnenia zmluvy poskytnúť samotný špecifikovaný tovar alebo služby (t. j. účtovná jednotka je hlavným zodpovedným) alebo zabezpečiť, aby táto iná strana poskytla tento tovar alebo služby (t. j. účtovná jednotka je zástupcom). Účtovná jednotka určí, či je hlavným zodpovedným alebo zástupcom, pre každý špecifikovaný tovar alebo službu prisľúbené zákazníkovi. Špecifikovaný tovar alebo služba je odlišný tovar alebo služba (alebo balík odlišných tovarov alebo služieb), ktoré sa majú poskytnúť zákazníkovi (pozri odseky 27 až 30). Ak zmluva so zákazníkom obsahuje viac než jeden špecifikovaný tovar alebo službu, účtovná jednotka môže byť hlavným zodpovedným pre niektoré špecifikované tovary alebo služby a zástupcom pre iné. |
B34A |
Na určenie povahy svojho prísľubu (ako sa uvádza v odseku B34) musí účtovná jednotka:
|
B35 |
Účtovná jednotka je hlavným zodpovedným, ak kontroluje špecifikovaný tovar alebo službu pred tým, ako sa tento tovar alebo služba prevedie na zákazníka. Účtovná jednotka však nemusí nevyhnutne kontrolovať špecifikovaný tovar, ak získa vlastnícke právo na daný tovar iba krátkodobo pred prevodom vlastníckeho práva na zákazníka. Účtovná jednotka, ktorá je hlavným zodpovedným, môže splniť svoju povinnosť poskytnúť špecifikovaný tovar alebo službu sama alebo môže namiesto seba na čiastočnom alebo úplnom splnení povinnosti plnenia zmluvy zaangažovať inú stranu (napríklad dodávateľa). |
B35 |
Keď sa na poskytovaní tovaru alebo služieb zákazníkovi podieľa iná strana, účtovná jednotka, ktorá je hlavným zodpovedným, získava kontrolu nad ktorýmkoľvek z týchto prvkov:
|
B35B |
Keď účtovná jednotka, ktorá je hlavným zodpovedným, splní povinnosť plnenia zmluvy (alebo pri jej plnení), účtovná jednotka vykazuje výnosy v hrubej sume protihodnoty, pri ktorej očakáva, že jej na ňu vznikne nárok výmenou za špecifikovaný prevedený tovar alebo službu. |
B36 |
Účtovná jednotka je zástupcom, ak je jej povinnosťou v rámci plnenia zmluvy zabezpečiť, aby špecifikovaný tovar alebo služby dodala iná strana. Účtovná jednotka, ktorá je zástupcom, nekontroluje špecifikovaný tovar alebo službu poskytované inou stranou pred tým, ako sa tento tovar alebo služba prevedie na zákazníka. Keď účtovná jednotka, ktorá je zástupcom, splní povinnosť plnenia zmluvy (alebo pri jej plnení), účtovná jednotka vykazuje výnosy v sume akéhokoľvek poplatku alebo akejkoľvek provízie, pri ktorej očakáva, že jej na ne vznikne nárok výmenou za zabezpečenie, aby ďalšia strana dodala špecifikovaný tovar alebo služby. Poplatok alebo provízia účtovnej jednotky môže byť čistá suma prijatej protihodnoty, ktorú si účtovná jednotka ponechá po uhradení protihodnoty inej strane výmenou za tovar alebo služby, ktoré má táto iná strana dodať alebo poskytnúť. |
B37 |
Medzi ukazovatele, že účtovná jednotka kontroluje špecifikovaný tovar alebo službu pred tým, ako sa prevedie na zákazníka [a je preto hlavným zodpovedným (pozri odsek B35)], patria okrem iného tieto situácie:
|
B37A |
Ukazovatele uvedené v odseku B37 môžu byť viac alebo menej relevantné pre posúdenie kontroly v závislosti od povahy špecifikovaného tovaru alebo služby a obchodných podmienok zmluvy. Okrem toho môžu rôzne ukazovatele poskytnúť presvedčivejšie dôkazy v rôznych zmluvách. |
B38 |
Ak iná účtovná jednotka preberie povinnosti plnenia zmluvy a zmluvné práva účtovnej jednotky tak, že účtovná jednotka už nie je povinná plniť povinnosť plnenia zmluvy previesť špecifikovaný tovar alebo službu na zákazníka (t. j. účtovná jednotka už nevystupuje ako hlavný zodpovedný), účtovná jednotka nevykáže výnosy pre takúto povinnosť plnenia zmluvy. Účtovná jednotka namiesto toho zhodnotí, či má vykázať výnosy za splnenie povinnosti plnenia zmluvy nadobudnúť zmluvu pre druhú stranu (t. j. či účtovná jednotka vystupuje ako zástupca). … |
Udeľovanie licencií
B52 |
V licencii sa stanovujú práva zákazníka na duševné vlastníctvo účtovnej jednotky. Licencie na práva duševného vlastníctva môžu okrem iného zahŕňať licencie na ktorúkoľvek z týchto položiek:
|
B53 |
Účtovná jednotka môže okrem prísľubu udeliť zákazníkovi licenciu (alebo licencie) takisto prisľúbiť previesť na zákazníka iný tovar alebo služby. Takéto prísľuby môžu byť výslovne uvedené v zmluve alebo môžu vyplynúť z obvyklej obchodnej praxe, zverejnených postupov alebo osobitných vyhlásení účtovnej jednotky (pozri odsek 24). Podobne ako pri iných druhoch zmlúv, keď zmluva so zákazníkom obsahuje okrem iného prisľúbeného tovaru alebo služieb aj prísľub udeliť licenciu (alebo licencie), účtovná jednotka uplatňuje odseky 22 až 30 na identifikáciu všetkých povinností plnenia zmluvy. |
B54 |
Ak prísľub udeliť licenciu nie je odlišný od iných tovarov alebo služieb prisľúbených v zmluve v súlade s odsekmi 26 až 30, účtovná jednotka účtuje prísľub udeliť licenciu a tieto iné prisľúbené tovary alebo služby spolu ako jedinú povinnosť plnenia zmluvy. Príklady licencií, ktoré nie sú odlišné od iných tovarov alebo služieb prisľúbených v zmluve, zahŕňajú:
|
B55 |
Ak licencia nie je odlišná, pri určovaní, či je povinnosť plnenia zmluvy (ktorá zahŕňa prisľúbenú licenciu) povinnosťou plnenia zmluvy, ktorá sa plní postupom času alebo ktorá sa splní v určitom momente, účtovná jednotka uplatňuje odseky 31 až 38. |
B56 |
Ak je prísľub udeliť licenciu odlišný od iných tovarov alebo služieb prisľúbených v zmluve, a teda prísľub udeliť licenciu predstavuje samostatnú povinnosť plnenia zmluvy, účtovná jednotka určuje, či sa licencia prevádza na zákazníka v určitom momente alebo postupom času. Účtovná jednotka pri tomto určovaní zvažuje, či povaha prísľubu účtovnej jednotky udeliť licenciu zákazníkovi spočíva v poskytnutí zákazníkovi buď:
|
Určovanie povahy prísľubu účtovnej jednotky
B57 |
[Vypúšťa sa] |
B58 |
Povahou prísľubu účtovnej jednotky udeliť licencie je prísľub poskytnúť právo na prístup k duševnému vlastníctvu účtovnej jednotky, ak sú splnené všetky tieto kritériá:
|
B59 |
Medzi faktory, ktoré môžu naznačovať, že zákazník by mohol odôvodnene očakávať, že účtovná jednotka bude vykonávať činnosti, ktoré významne ovplyvňujú duševné vlastníctvo, patrí obvyklá obchodná prax, zverejnené postupy alebo osobitné vyhlásenia účtovnej jednotky. Hoci nie je rozhodujúca, existencia spoločného hospodárskeho záujmu (napríklad tantiémy na základe predajov) medzi účtovnou jednotkou a zákazníkom týkajúceho sa duševného vlastníctva, na ktoré má zákazník práva, môže takisto naznačovať, že zákazník môže odôvodnene očakávať, že účtovná jednotka bude vykonávať takéto činnosti. |
B59A |
Činnosti účtovnej jednotky významne ovplyvňujú duševné vlastníctvo, na ktoré má zákazník práva, keď:
Ak má preto duševné vlastníctvo, na ktoré má zákazník práva, významnú samostatnú funkčnosť, podstatná časť úžitku tohto duševného vlastníctva je odvodená od tejto funkčnosti. Schopnosť zákazníka získať úžitok z daného duševného vlastníctva by následne nebola významne ovplyvnená činnosťami účtovnej jednotky, ak tieto činnosti výrazne nemenia jeho formu alebo funkčnosť. Medzi druhy duševného vlastníctva, ktoré majú často významnú samostatnú funkčnosť, patrí softvér, biologické zlúčeniny alebo vzorce liekov a dohotovený mediálny obsah (napríklad filmy, televízne programy a hudobné nahrávky). |
B60 |
Ak sú splnené kritériá v odseku B58, účtovná jednotka účtuje prísľub udeliť licenciu ako povinnosť plnenia zmluvy plnenú postupom času, pretože zákazník súbežne prijíma aj spotrebúva úžitky plnenia zmluvy účtovnej jednotky spočívajúceho v poskytovaní prístupu k jej duševnému vlastníctvu počas toho, ako účtovná jednotka plní zmluvu [pozri odsek 35 písm. a)]. Účtovná jednotka pri výbere vhodnej metódy na meranie pokroku smerom k úplnému splneniu danej povinnosti plnenia zmluvy poskytnúť prístup uplatňuje odseky 39 až 45. |
B61 |
Ak nie sú splnené kritériá v odseku B58, povahou prísľubu účtovnej jednotky je poskytnúť právo používať duševné vlastníctvo účtovnej jednotky počas existencie duševného vlastníctva (pokiaľ ide o formu a funkčnosť) v momente, keď je zákazníkovi udelená licencia. To znamená, že zákazník môže riadiť používanie licencie a získať z nej v podstate všetky zostávajúce úžitky v momente, keď sa licencia prevádza. Účtovná jednotka účtuje prísľub poskytnúť právo na používanie duševného vlastníctva účtovnej jednotky ako povinnosť plnenia zmluvy splnenú v určitom momente. Na určenie momentu, v ktorom sa licencia prevádza na zákazníka, uplatňuje účtovná jednotka odsek 38 Výnos však nie je možné vykázať pre licenciu, ktorá poskytuje právo používať duševné vlastníctvo účtovnej jednotky pred začiatkom obdobia, v ktorom môže zákazník používať licenciu a mať z nej úžitok. Napríklad, ak obdobie softvérovej licencie začína pred tým, ako účtovná jednotka poskytne (alebo inak sprístupní) zákazníkovi kód, ktorý umožňuje zákazníkovi okamžite používať softvér, účtovná jednotka by nevykázala výnos pred tým, ako tento kód poskytla (alebo inak sprístupnila). |
B62 |
Pri určovaní, či licencia poskytuje právo na prístup k duševnému vlastníctvu účtovnej jednotky alebo právo používať duševné vlastníctvo účtovnej jednotky, účtovná jednotka neberie do úvahy tieto faktory:
|
Tantiémy na základe predajov alebo používania
B63 |
Bez ohľadu na požiadavky uvedené v odsekoch 56 až 59 účtovná jednotka vykazuje výnosy za tantiémy na základe predajov alebo používania prisľúbené výmenou za licenciu na práva duševného vlastníctva, len keď (alebo po tom, ako) nastane neskoršia z týchto udalostí:
|
B63A |
Požiadavka na tantiémy na základe predajov alebo používania uvedená v odseku B63 sa uplatňuje, keď sa tantiémy vzťahujú iba na licenciu na práva duševného vlastníctva alebo keď je licencia na práva duševného vlastníctva prevládajúcou položkou, na ktorú sa vzťahujú tantiémy (napríklad licencia na práva duševného vlastníctva môže byť prevládajúcou položkou, na ktorú sa vzťahujú tantiémy, keď účtovná jednotka odôvodnene očakáva, že zákazník by pripisoval oveľa väčšiu hodnotu licencii ako iným tovarom alebo službám, na ktoré sa vzťahujú tantiémy). |
B63B |
Keď je splnená požiadavka uvedená v odseku B63A, výnosy z tantiém na základe predajov alebo používania sa vykazujú v plnej miere v súlade s odsekom B63. Keď požiadavka v odseku B63A nie je splnená, na tantiémy na základe predajov alebo používania sa uplatňujú požiadavky na premenlivú protihodnotu uvedené v odsekoch 50 až 59. |
V dodatku C sa menia odseky C2, C5 a C7 a dopĺňajú sa odseky C1B, C7A a C8A. Odseky C3 a C6 sa nemenia, ale uvádzajú sa pre jednoduchšiu orientáciu.
DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI
…
C1B |
Dokumentom Vysvetlenia k štandardu IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi, vydaným v apríli 2016, sa zmenili odseky 26, 27, 29, B1, B34 až B38, B52 až B53, B58, C2, C5 a C7, vypustil sa odsek B57 a doplnili sa odseky B34A, B35A, B35B, B37A, B59A, B63A, B63B, C7A a C8A. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2018 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní. |
PRECHODNÉ USTANOVENIA
C2 |
Na účely prechodných ustanovení v odsekoch C3 až C8A:
|
C3 |
Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard s použitím jednej z týchto dvoch metód:
… |
C5 |
Účtovná jednotka môže pri spätnom uplatňovaní tohto štandardu v súlade s odsekom C3 písm. a) použiť jednu alebo viac z týchto praktických pomôcok:
|
C6 |
Čo sa týka akýchkoľvek praktických pomôcok uvedených v odseku C5, ktoré účtovná jednotka používa, účtovná jednotka uplatňuje takúto pomôcku konzistentne na všetky zmluvy v rámci všetkých prezentovaných období vykazovania. Účtovná jednotka zverejňuje okrem toho aj všetky tieto informácie:
|
C7 |
Ak sa účtovná jednotka rozhodne uplatňovať tento štandard spätne v súlade s odsekom C3 písm. b), účtovná jednotka vykáže kumulovaný účinok prvotného uplatnenia tohto štandardu ako úpravu počiatočného zostatku nerozdelených ziskov (alebo prípadne ako iné zložky vlastného imania) za ročné obdobie vykazovania, ktoré zahŕňa dátum prvotného uplatnenia. Na základe tejto prechodnej metódy sa účtovná jednotka môže rozhodnúť uplatňovať tento štandard spätne len na zmluvy, ktoré nie sú splnenými zmluvami k dátumu prvotného uplatnenia (napríklad 1. januára 2018 pre účtovnú jednotku s koncom roka 31. decembra). |
C7A |
Účtovná jednotka, ktorá uplatňuje tento štandard spätne v súlade s odsekom C3 písm. b), môže takisto použiť praktickú pomôcku uvedenú v odseku C5 písm. c) buď:
Ak účtovná jednotka použije túto praktickú pomôcku, účtovná jednotka bude túto pomôcku uplatňovať konzistentne na všetky zmluvy a zverejňovať informácie požadované v odseku C6. … |
C8A |
Účtovná jednotka uplatňuje Vysvetlenia k štandardu IFRS 15 (pozri odsek C1B) spätne v súlade s IAS 8. Pri spätnom uplatňovaní týchto zmien účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny, ako keby boli zahrnuté v IFRS 15 k dátumu prvotného uplatnenia. Z toho vyplýva, že účtovná jednotka neuplatňuje tieto zmeny na obdobia vykazovania ani na zmluvy, na ktoré sa neuplatňujú požiadavky štandardu IFRS 15 v súlade s odsekmi C2 až C8. Napríklad v prípade, keď účtovná jednotka uplatňuje štandard IFRS 15 v súlade s odsekom C3 písm. b) iba na zmluvy, ktoré nie sú splnenými zmluvami k dátumu prvotného uplatnenia, účtovná jednotka neprepracuje splnené zmluvy k dátumu prvotného uplatnenia štandardu IFRS 15 s ohľadom na účinky týchto zmien. |
9.11.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 291/72 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1988
z 3. novembra 2017,
ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 4
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,
keďže:
(1) |
Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008. |
(2) |
Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 12. septembra 2016 zmeny medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 4 – Uplatňovanie IFRS 9 Finančné nástroje a IFRS 4 Poistné zmluvy (ďalej len „zmeny IFRS 4“). Cieľom zmien IFRS 4 je riešiť dočasné účtovné dôsledky rôznych dátumov účinnosti IFRS 9 a nového štandardu pre poistné zmluvy (IFRS 17), ktorým sa nahrádza IFRS 4 |
(3) |
Cieľom IFRS 9 je zlepšiť finančné vykazovanie finančných nástrojov reagovaním na obavy, ktoré v tejto oblasti vznikli počas finančnej krízy. Štandard IFRS 9 je najmä reakciou na výzvu skupiny G20 prejsť na model, ktorý je na účely vykazovania očakávaných strát z finančných aktív viac orientovaný na budúcnosť. |
(4) |
Zmeny IFRS 4 ponechávajú subjektom, ktoré vykonávajú prevažne poisťovacie činnosti, možnosť odložiť dátum nadobudnutia účinnosti IFRS 9 do 1. januára 2021. Výsledkom takéhoto odkladu je, že dotknuté subjekty môžu naďalej pripravovať výkazy podľa existujúceho medzinárodného účtovného štandardu (IAS) 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. Zmeny IFRS 4 ďalej umožňujú subjektom, ktoré vydávajú poistné zmluvy, odstrániť zo zisku alebo straty niektoré ďalšie prípady účtovného nesúladu a dočasnej nestálosti, ku ktorým by mohlo dôjsť pri uplatňovaní IFRS 9, kým sa nezačne uplatňovať IFRS 17. |
(5) |
V nadväznosti na konzultácie s Európskou poradnou skupinou pre finančné výkazníctvo Komisia dospela k záveru, že zmeny štandardu IFRS 4 spĺňajú kritériá na prijatie stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. |
(6) |
Komisia sa však domnieva, že zmeny IFRS 4 nemajú dostatočne široký rozsah pôsobnosti nato, aby uspokojili potreby všetkých významných poisťovacích subjektov v Únii. Najmä poisťovací sektor v rámci finančného konglomerátu by nespĺňal podmienky na odklad uplatňovania IFRS 9, čo by mu mohlo spôsobiť konkurenčné znevýhodnenie. Preto by poisťovací sektor finančného konglomerátu, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (3), mal mať možnosť odložiť uplatňovanie IFRS 9 do 1. januára 2021. |
(7) |
Odklad uplatňovania štandardu IFRS 9 pre poisťovací sektor v rámci konglomerátu by znamenal uplatňovanie dvoch rôznych účtovných štandardov v jednom finančnom konglomeráte, čo by mohlo vytvoriť príležitosti na účtovnú arbitráž a spôsobiť investorom ťažkosti s porozumením konsolidovanej účtovnej závierke. Takýto odklad by mal preto podliehať určitým podmienkam. Aby sa zabránilo skupine v prevode finančných nástrojov medzi sektormi s cieľom využiť priaznivejší postup účtovania, mal by sa uplatňovať dočasný zákaz prevodu finančných nástrojov iných ako finančných nástrojov oceňovaných v reálnej hodnote, so zmenami v reálnej hodnotevykazovanými vo výkaze ziskov a strát. Zákazu by mali podliehať iba tie prevody finančných nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky na ukončenie vykazovania z účtov prevádzajúceho subjektu. Finančné nástroje emitované subjektom skupiny by tomuto zákazu nemali podliehať, pretože vnútroskupinová držba finančných nástrojov je z konsolidovanej účtovnej závierky konglomerátu vylúčená. |
(8) |
Odklad uplatňovania štandardu IFRS 9 je vo svojom prístupe konzistentný s IFRS 4, ktorý poisťovacím skupinám umožňuje konsolidovať dcérske spoločnosti bez toho, aby oceňovanie poistných záväzkov podľa miestne všeobecne uznávaných účtovných zásad dcérskych spoločností museli prispôsobovať účtovnej politike, ktorú používa zvyšok skupiny. Používanie nejednotnej účtovnej politiky môže síce znížiť zrozumiteľnosť účtovnej závierky, jej používatelia však už budú oboznámení s finančným výkazníctvom podľa IAS 39 a odklad bude platiť len na určitý čas. Podmienky, za ktorých možno tento odklad použiť, by takisto mali zmierniť takéto obavy. |
(9) |
Odklad uplatňovania IFRS 9 pre poisťovací sektor v rámci finančného konglomerátu by mal byť časovo obmedzený, pretože je dôležité, aby vylepšenia zavedené IFRS 9 nadobudli účinnosť čo najskôr a IFRS 17 sa začne uplatňovať od 1. januára 2021. |
(10) |
Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(11) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre účtovné predpisy, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Medzinárodný štandard účtovného výkazníctva (IFRS) 4 Poistné zmluvy, ktorý sa nachádza v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1126/2008, sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Finančný konglomerát v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 14 smernice 2002/87/ES sa môže rozhodnúť, že žiadny z jeho subjektov pôsobiacich v sektore poisťovníctva v zmysle článku 2 ods. 8 písm. b) uvedenej smernice nebude uplatňovať IFRS 9 v konsolidovanej účtovnej závierke za účtovné roky, ktorých začiatok predchádza 1. januáru 2021, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) |
medzi sektorom poisťovníctva a ktorýmkoľvek iným sektorom finančného konglomerátu sa neprevádzajú žiadne finančné nástroje po 29. novembri 2017 iné ako finančné nástroje oceňované v reálnej hodnote, so zmenami v reálnej hodnote vykazovanými vo výkaze ziskov a strát oboma sektormi zapojenými do takýchto prevodov; |
b) |
finančný konglomerát v konsolidovanej účtovnej závierke uvádza, ktoré poisťovacie subjekty v skupine uplatňujú IAS 39; |
c) |
zverejnenia požadované v štandarde IFRS 7 sa poskytujú osobitne za sektor poisťovníctva, ktorý uplatňuje štandard IAS 39, a za zvyšnú časť skupiny, ktorá uplatňuje IFRS 9. |
Článok 3
1. Každá spoločnosť uplatní zmeny uvedené v článku 1 od dátumu začiatku svojho prvého účtovného roka, ktorý sa začína 1. januára 2018 alebo neskôr.
2. Finančný konglomerát sa však môže rozhodnúť pre uplatňovanie zmien uvedených v článku 1 po splnení podmienok stanovených v článku 2 od dátumu začiatku svojho prvého účtovného roka, ktorý sa začína 1. januára 2018 alebo neskôr.
Článok 4
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 3. novembra 2017
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1).
PRÍLOHA
Uplatňovanie IFRS 9 Finančné nástroje s IFRS 4 Poistné zmluvy
(Zmeny IFRS 4)
Zmeny
IFRS 4 Poistné zmluvy
Mení sa odsek 3
ROZSAH PÔSOBNOSTI
…
3. |
Tento IFRS sa nezaoberá inými aspektmi účtovania poisťovateľov, akými sú napríklad účtovanie o finančných aktívach v držbe poisťovateľov a finančných záväzkoch emitovaných poisťovateľmi (pozri IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia, IFRS 7 a IFRS 9 Finančné nástroje), s výnimkou prípadov, keď:
… |
Mení sa odsek 5
…
5. |
V tomto IFRS sa v záujme zjednodušenia opisuje každá účtovná jednotka, ktorá vydáva poistnú zmluvu, ako poisťovateľ, a to bez ohľadu na to, či sa emitent považuje za poisťovateľa z hľadiska právneho alebo z hľadiska dohľadu. Všetky odkazy na poisťovateľa v odseku 3 písm. a) až b), odsekoch 20A až 20Q, 35B až 35N, 39B až 39M a 46 až 49 sa vykladajú ako odkazujúce aj na emitenta finančného nástroja, ktorý obsahuje prvok voliteľnosti plnenia. … |
Pod odseky 20, 20K a 20N sa dopĺňajú nové nadpisy. Dopĺňajú sa nové odseky 20A až 20Q.
VYKAZOVANIE A OCEŇOVANIE
…
Dočasná výnimka z IFRS 9
20A |
Štandard IFRS 9 sa zaoberá účtovaním finančných nástrojov a je účinný pre ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2018 alebo neskôr. Pre poisťovateľa, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 20B, však tento IFRS stanovuje dočasnú výnimku, ktorá povoľuje, avšak nevyžaduje, aby poisťovateľ na ročné obdobia začínajúce sa pred 1. januárom 2021 uplatňoval IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie miesto IFRS 9. Poisťovateľ, ktorý uplatňuje dočasnú výnimku z IFRS 9:
|
20B |
Poisťovateľ môže uplatňovať dočasnú výnimku z IFRS 9 výlučne vtedy, ak:
|
20C |
Poisťovateľovi uplatňujúcemu dočasnú výnimku z IFRS 9 je povolené sa rozhodnúť uplatňovať len požiadavky na prezentáciu ziskov a strát z finančných záväzkov určených za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia v odseku 5.7.1 písm. c) a odsekoch 5.7.7 až 5.7.9, 7.2.14 a B5.7.5 až B5.7.20 štandardu IFRS 9. Ak sa poisťovateľ rozhodne uplatňovať tieto požiadavky, uplatňuje príslušné prechodné ustanovenia v IFRS 9, zverejní skutočnosť, že tieto požiadavky uplatnil, a priebežne zverejňuje súvisiace informácie uvedené v odsekoch 10 až 11 štandardu IFRS 7 [v znení IFRS 9 (2010)]. |
20D |
Činnosti poisťovateľa sú prevažne spojené s poistením výlučne vtedy, ak:
|
20E |
Na účely uplatňovania odseku 20D písm. b) záväzky spojené s poistením zahŕňajú:
|
20F |
Pri posudzovaní, či sa zapája do významnej činnosti nespojenej s poistením, na účely uplatňovania odseku 20D písm. b) bodu ii) poisťovateľ zohľadňuje:
|
20G |
V odseku 20B písm. b) sa vyžaduje, aby účtovná jednotka posúdila, či spĺňa podmienky na dočasnú výnimku z IFRS 9, k dátumu ročného vykazovania, ktorý bezprostredne predchádza 1. aprílu 2016. Po tomto dátume:
|
20H |
Na účely uplatňovania odseku 20G zmena v činnostiach účtovnej jednotky je zmena:
V súlade s tým k takejto zmene dôjde len vtedy, keď účtovná jednotka začne alebo prestane vykonávať činnosť, ktorá je významná pre jej činnosti alebo významne zmení rozsah jednej z jej činností; napríklad keď účtovná jednotka nadobudne druh podnikania, vyradí ho alebo ho ukončí. |
20I |
Očakáva sa, že zmena činností účtovnej jednotky, ako je opísaná v odseku 20H, bude veľmi zriedkavá. Medzi zmeny činností účtovnej jednotky na účely uplatňovania odseku 20G nepatrí:
|
20J |
Ak v dôsledku opätovného posúdenia [pozri odsek 20G písm. a)] účtovná jednotka už nespĺňa podmienky na dočasnú výnimku z IFRS 9, potom je účtovnej jednotke povolené naďalej uplatňovať dočasnú výnimku z IFRS 9 len do konca ročného obdobia, ktoré sa začalo bezprostredne po uvedenom opätovnom posúdení. Napriek tomu musí účtovná jednotka uplatňovať IFRS 9 na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2021 alebo neskôr. Ak napríklad účtovná jednotka určí, že už nespĺňa podmienky na dočasnú výnimku z IFRS 9 podľa odseku 20G písm. a) 31. decembra 2018 (koniec jej ročného obdobia), účtovnej jednotke je teda povolené naďalej uplatňovať dočasnú výnimku z IFRS 9 len do 31. decembra 2019. |
20K |
Poisťovateľ, ktorý sa v minulosti rozhodol uplatňovať dočasnú výnimku z IFRS 9, sa môže na začiatku ktoréhokoľvek nasledujúceho ročného obdobia neodvolateľne rozhodnúť uplatňovať IFRS 9. |
Prvouplatňovateľ
20L |
Prvouplatňovateľ podľa definície v IFRS 1 Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva môže uplatňovať dočasnú výnimku z IFRS 9 opísanú v odseku 20A výlučne vtedy, ak spĺňa kritériá opísané v odseku 20B. Pri uplatňovaní odseku 20B písm. b) prvouplatňovateľ použije účtovné hodnoty určené uplatňovaním štandardov IFRS k dátumu stanovenému v uvedenom odseku. |
20M |
Štandard IFRS 1 obsahuje požiadavky a výnimky uplatňované na prvouplatňovateľa. Uvedené požiadavky a výnimky (napríklad odseky D16 až D17 štandardu IFRS 1) nerušia požiadavky odsekov 20A až 20Q a 39B až 39J tohto IFRS. Požiadavky a výnimky uvedené v IFRS 1 napríklad nerušia požiadavku, že prvouplatňovateľ musí spĺňať kritériá stanovené v odseku 20L na uplatňovanie dočasnej výnimky z IFRS 9. |
20N |
Prvouplatňovateľ, ktorý zverejňuje informácie vyžadované odsekmi 39B až 39J, použije požiadavky a výnimky uvedené v IFRS 1, ktoré sú relevantné pre vykonanie posúdení vyžadovaných pre uvedené zverejnenia. |
Dočasná výnimka z konkrétnych požiadaviek v IAS 28
20O |
V odsekoch 35 až 36 štandardu IAS 28 Investície do pridružených podnikov a spoločných podnikov sa vyžaduje, aby účtovná jednotka používajúca metódu vlastného imania uplatňovala rovnaké účtovné postupy. Napriek tomu je účtovnej jednotke v prípade ročných období začínajúcich sa pred 1. januárom 2021 povolené, ale nevyžaduje sa, ponechať príslušné účtovné postupy, ktoré uplatňuje pridružený podnik alebo spoločný podnik, a to takto:
|
20P |
Keď účtovná jednotka používa metódu vlastného imania na účtovanie svojej investície do pridruženého alebo spoločného podniku:
|
20Q |
Účtovná jednotka môže uplatňovať odsek 20O a odsek 20P písm. b) oddelene pre každý pridružený podnik alebo spoločný podnik. |
Dopĺňajú sa nové odseky 35A až 35N, 39B až 39M a 46 až 49. Pod odseky 35A, 35K, 35M, 39A, 39J, 45 a 47 sa dopĺňajú nové nadpisy.
Prvky voliteľnosti plnenia obsiahnuté vo finančných nástrojoch
…
35A |
Dočasné výnimky uvedené v odsekoch 20A, 20L a 20O a prístup zakrytia uvedený v odseku 35B má k dispozícii aj emitent finančného nástroja, ktorý obsahuje prvok voliteľnosti plnenia. Preto sa všetky odkazy na poisťovateľa v odseku 3 písm. a) až b) a odsekoch 20A až 20Q, 35B až 35N, 39B až 39M a 46 až 49 vykladajú ako odkazujúce aj na emitenta finančného nástroja, ktorý obsahuje prvok voliteľnosti plnenia. |
PREZENTÁCIA
Prístup zakrytia
35B |
Poisťovateľovi je povolené, ale nevyžaduje sa od neho, aby uplatňoval prístup zakrytia na určené finančné aktíva. Poisťovateľ, ktorý uplatňuje prístup zakrytia:
|
35C |
Poisťovateľ sa môže rozhodnúť uplatňovať prístup zakrytia opísaný v odseku 35B len vtedy, keď uplatňuje IFRS 9 po prvýkrát, a to aj v prípade, keď uplatňuje IFRS 9 po prvýkrát po tom, keď predtým uplatňoval:
|
35D |
Poisťovateľ prezentuje sumu reklasifikovanú medzi výsledkom hospodárenia a ostatnými súčasťami komplexného výsledku na základe uplatnenia prístupu zakrytia:
|
35E |
Finančné aktívum je prípustné na označenie pre prístup zakrytia výlučne vtedy, ak sú splnené tieto kritériá:
|
35F |
Poisťovateľ môže určiť prípustné finančné aktívum pre prístup zakrytia, keď sa rozhodne prístup zakrytia uplatňovať (pozri odsek 35C). Následne môže určiť prípustné finančné aktívum pre prístup zakrytia výlučne vtedy, keď:
|
35G |
Poisťovateľovi je povolené určiť prípustné finančné aktívum pre prístup zakrytia podľa odseku 35F podľa jednotlivých nástrojov. |
35H |
Ak je to relevantné, na účely uplatnenia prístupu zakrytia na novo určené finančné aktívum podľa odseku 35F písm. b):
|
35I |
Účtovná jednotka naďalej uplatňuje prístup zakrytia na určené finančné aktívum až do ukončenia vykazovania tohto finančného aktíva. Účtovná jednotka však:
|
35J |
Keď účtovná jednotka ukončí určenie finančného aktíva podľa odseku 35I písm. a), reklasifikuje z kumulovaných ostatných súčastí komplexného výsledku do výsledku hospodárenia ako reklasifikačnú úpravu (pozri IAS 1) každý zostatok vzťahujúci sa na dané finančné aktívum. |
35K |
Ak účtovná jednotka prestane používať prístup zakrytia na základe rozhodnutia v odseku 35I písm. b) alebo preto, že už nie je poisťovateľom, prístup zakrytia už nesmie následne uplatňovať. Poisťovateľ, ktorý sa rozhodol uplatňovať prístup zakrytia (pozri odsek 35C), ale nemá žiadne prípustné finančné aktíva (pozri odsek 35E), môže následne uplatňovať prístup zakrytia, keď bude mať prípustné finančné aktíva. |
Vzájomné pôsobenie s ostatnými požiadavkami
35L |
Odsek 30 tohto IFRS povoľuje prax, ktorá sa niekedy označuje ako „tieňové účtovníctvo“. Ak poisťovateľ uplatňuje prístup zakrytia, je možné tieňové účtovníctvo uplatňovať. |
35M |
Reklasifikácia sumy medzi výsledkom hospodárenia a ostatnými súčasťami komplexného výsledku podľa odseku 35B môže mať následné účinky na zahrnutie ďalších súm do ostatných súčastí komplexného výsledku, ako sú dane z príjmov. Na určenie všetkých takýchto následných účinkov poisťovateľ uplatňuje príslušný IFRS, ako je IAS 12 Dane z príjmov. |
Prvouplatňovateľ
35N |
Ak sa prvouplatňovateľ rozhodne uplatňovať prístup zakrytia, prehodnotí porovnávacie informácie, aby odrážali prístup zakrytia, výlučne vtedy, ak prehodnocuje porovnávacie informácie na účely súladu s IFRS 9 (pozri odseky E1 až E2 štandardu IFRS 1). … |
ZVEREJŇOVANIE
…
Zverejňovanie dočasnej výnimky z IFRS 9
39B |
Poisťovateľ, ktorý sa rozhodne uplatňovať dočasnú výnimku z IFRS 9, zverejňuje informácie, ktoré používateľom účtovnej závierky umožnia:
|
39C |
Na dosiahnutie súladu s odsekom 39B písm. a) poisťovateľ zverejňuje to, že uplatňuje dočasnú výnimku z IFRS 9 a spôsob, ako poisťovateľ k dátumu uvedenému v odseku 20B písm. b) určil, že spĺňa podmienky na dočasnú výnimku z IFRS 9, a to vrátane:
|
39D |
Ak pri uplatnení odseku 20G písm. a) účtovná jednotka dospeje k záveru, že jej činnosti už nie sú prevažne spojené s poistením, zverejňuje v každom období vykazovania pred tým, než začne uplatňovať IFRS 9, tieto informácie:
|
39E |
Na dosiahnutie súladu s odsekom 39B písm. b) poisťovateľ zverejňuje reálnu hodnotu ku koncu obdobia vykazovania a výšku zmeny reálnej hodnoty počas daného obdobia pre tieto dve skupiny finančných aktív oddelene:
|
39F |
Pri zverejňovaní informácií podľa odseku 39E poisťovateľ:
|
39G |
Na dosiahnutie súladu s odsekom 39B písm. b) poisťovateľ zverejňuje informácie o vystavení sa úverovému riziku, a to vrátane významných koncentrácií úverového rizika, vyplývajúcemu z finančných aktív opísaných v odseku 39E písm. a). Poisťovateľ zverejňuje pre uvedené finančné aktíva ku koncu obdobia vykazovania minimálne tieto informácie:
|
39H |
Na dosiahnutie súladu s odsekom 39B písm. b) poisťovateľ zverejňuje informácie o tom, kde používateľ účtovnej závierky môže získať verejne dostupné informácie podľa IFRS 9, ktoré sa týkajú účtovnej jednotky v rámci skupiny, ktoré nie sú uvedené v konsolidovanej účtovnej závierke skupiny za príslušné obdobie vykazovania. Takéto informácie by sa napríklad mohli získať z verejne dostupných individuálnych alebo samostatných účtovných závierok účtovnej jednotky v rámci skupiny, ktorá uplatňuje IFRS 9. |
39I |
Ak sa účtovná jednotka rozhodla uplatňovať výnimku uvedenú v odseku 20O z príslušných požiadaviek v IAS 28, túto skutočnosť zverejňuje. |
39J |
Ak účtovná jednotka uplatňovala dočasnú výnimku z IFRS 9 pri účtovaní o svojej investícii do pridruženého alebo spoločného podniku použitím metódy vlastného imania [pozri napríklad odsek 20O písm. a)], účtovná jednotka zverejňuje navyše k informáciám vyžadovaným štandardom IFRS 12 Zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách tieto informácie:
|
Zverejňovanie prístupu zakrytia
39K |
Poisťovateľ, ktorý uplatňuje prístup zakrytia, zverejňuje informácie, ktoré používateľom účtovnej závierky umožnia pochopiť:
|
39L |
Na dosiahnutie súladu s odsekom 39K poisťovateľ zverejňuje:
|
39M |
Ak účtovná jednotka uplatňovala prístup zakrytia pri účtovaní o svojej investícii do pridruženého alebo spoločného podniku použitím metódy vlastného imania, účtovná jednotka zverejňuje navyše k informáciám vyžadovaným štandardom IFRS 12 tieto informácie:
… |
DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA
…
Uplatňovanie IFRS 4 s IFRS 9
Dočasná výnimka z IFRS 9
46. |
Na základe dokumentu Uplatňovanie IFRS 9 Finančné nástroje s IFRS 4 Poistné zmluvy (zmeny IFRS 4) vydaného v septembri 2016 sa zmenili odseky 3 a 5 a doplnili sa odseky 20A až 20Q, 35A a 39B až 39J a nadpisy za odsekmi 20, 20K, 20N a 39A. Účtovná jednotka uplatňuje uvedené zmeny, ktoré poisťovateľom spĺňajúcim stanovené kritériá umožňujú uplatňovať dočasnú výnimku z IFRS 9, pre ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2018 alebo neskôr. |
47. |
Účtovná jednotka, ktorá zverejňuje informácie vyžadované odsekmi 39B až 39J, použije prechodné ustanovenia v IFRS 9, ktoré sú relevantné pre vykonanie posúdení vyžadovaných pre uvedené zverejnenia. Na tento účel sa za dátum prvotného uplatnenia považuje začiatok prvého ročného obdobia začínajúceho sa 1. januára 2018 alebo neskôr. |
Prístup zakrytia
48. |
Na základe dokumentu Uplatňovanie IFRS 9 Finančné nástroje s IFRS 4 Poistné zmluvy (zmeny IFRS 4) vydaného v septembri 2016 sa zmenili odseky 3 a 5 a doplnili sa odseky 35A až 35N a 39K až 39M a nadpisy za odsekmi 35A, 35K, 35M a 39J. Účtovná jednotka uplatňuje uvedené zmeny, ktoré poisťovateľom umožňujú uplatňovať prístup zakrytia na určené finančné aktíva, keď uplatňuje IFRS 9 po prvýkrát (pozri odsek 35C). |
49. |
Účtovná jednotka, ktorá sa rozhodne uplatňovať prístup zakrytia:
|
(1) Výbor vydal postupne verzie IFRS 9 v roku 2009, 2010, 2013 a 2014.
9.11.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 291/84 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1989
zo 6. novembra 2017,
ktorým sa mení nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný účtovný štandard 12
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,
keďže:
(1) |
Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008. |
(2) |
Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 19. januára 2016 zmeny medzinárodného účtovného štandardu (IAS) 12 Dane z príjmov. Cieľom zmien je objasniť, ako účtovať odložené daňové pohľadávky týkajúce sa dlhových nástrojov ocenených reálnou hodnotou. |
(3) |
Pri konzultáciách s Európskou poradnou skupinou pre finančné výkazníctvo sa potvrdilo, že zmeny štandardu IAS 12 spĺňajú kritériá na prijatie stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. |
(4) |
Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(5) |
Rada IASB stanovila dátum účinnosti zmien IAS 12 na 1. januára 2017. Ustanovenia tohto nariadenia by sa preto mali uplatňovať so spätnou platnosťou s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre dotknutých emitentov a súlad s ostatnými účtovnými štandardmi stanovenými v nariadení (ES) č. 1126/2008. |
(6) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre účtovné predpisy, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 12 Dane z príjmov v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení tak, ako je stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Každá spoločnosť uplatňuje zmeny uvedené v článku 1 najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého účtovného obdobia, ktoré sa začína 1. januára 2017 alebo neskôr.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 6. novembra 2017
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
PRÍLOHA
Vykazovanie odložených daňových pohľadávok z nerealizovaných strát
(Zmeny IAS 12)
Zmeny IAS 12 Dane z príjmov
Mení sa odsek 29 a dopĺňajú sa odseky 27A, 29A and 98G. Dopĺňa sa takisto príklad nasledujúci po odseku 26. Odsek 24, odsek 26 písm. d) a odseky 27 a 28 sa nemenia, ale uvádzajú sa pre jednoduchšiu orientáciu.
Odpočítateľné dočasné rozdiely
24 |
Odložená daňová pohľadávka sa vykáže zo všetkých odpočítateľných dočasných rozdielov v rozsahu, v akom je pravdepodobné, že k dispozícii bude zdaniteľný zisk, oproti ktorému sa odpočítateľný dočasný rozdiel použije s výnimkou situácie, keď odložená daňová pohľadávka vzniká z prvotného vykázania majetku alebo záväzku v rámci transakcie, ktorá:
Z odpočítateľných dočasných rozdielov spojených s vkladmi do dcérskych spoločností, pobočiek, pridružených podnikov a s podielmi na spoločnom podnikaní sa však odložená daňová pohľadávka vykáže v súlade s odsekom 44. … |
26 |
Ďalej sú uvedené príklady odpočítateľných dočasných rozdielov, ktoré majú za následok vznik odložených daňových pohľadávok:
|
27 |
Zrušenie odpočítateľných dočasných rozdielov vedie k vzniku odpočítateľných položiek pri určovaní zdaniteľných ziskov v budúcich obdobiach. Ekonomické úžitky vo forme zníženia platby daní však bude mať účtovná jednotka jedine vtedy, ak dosiahne dostatočné zdaniteľné zisky, oproti ktorým sa môžu odpočítateľné položky kompenzovať. Účtovná jednotka preto vykazuje odložené daňové pohľadávky iba vtedy, keď je pravdepodobné, že dosiahne zdaniteľné zisky tak, aby sa mohli oproti nim použiť odpočítateľné dočasné rozdiely. |
27A |
Keď účtovná jednotka posudzuje, či sa dosiahnu zdaniteľné zisky, oproti ktorým môže použiť odpočítateľný dočasný rozdiel, posudzuje, či daňové právo obmedzuje zdroje zdaniteľných ziskov, oproti ktorým môže robiť odpočty pri zrušení uvedeného odpočítateľného dočasného rozdielu. Ak daňové právo takéto obmedzenia neukladá, účtovná jednotka posudzuje odpočítateľný dočasný rozdiel v kombinácii so všetkými svojimi ďalšími odpočítateľnými dočasnými rozdielmi. Ak však daňové právo obmedzuje použitie strát na odpočítanie oproti príjmu určitého typu, odpočítateľný dočasný rozdiel sa posudzuje len v kombinácii s ďalšími odpočítateľnými dočasnými rozdielmi vhodného typu. |
28 |
Je pravdepodobné, že účtovná jednotka dosiahne zdaniteľný zisk tak, aby sa mohli oproti nemu použiť odpočítateľné dočasné rozdiely, ak existujú dostatočné zdaniteľné dočasné rozdiely súvisiace s tým istým daňovým orgánom a tým istým daňovým subjektom, v prípade ktorého sa očakáva zrušenie:
Za takýchto okolností sa odložená daňová pohľadávka vykazuje v období, v ktorom vznikajú odpočítateľné dočasné rozdiely. |
29 |
Ak nie sú zdaniteľné dočasné rozdiely týkajúce sa toho istého daňového orgánu a toho istého daňového subjektu dostatočné, odložená daňová pohľadávka sa vykáže v rozsahu, v akom:
|
29A |
Odhad pravdepodobného budúceho zdaniteľného zisku môže zahŕňať spätné získanie niektorých aktív účtovnej jednotky za vyššiu sumu, než je ich účtovná hodnota, ak existuje dostatočný dôkaz, že je pravdepodobné, že ho účtovná jednotka dosiahne. Keď je napríklad aktívum ocenené reálnou hodnotou, účtovná jednotka posudzuje, či existuje dostatočný dôkaz na vyvodenie záveru, že je pravdepodobné, že účtovná jednotka spätne získa aktívum za vyššiu sumu, než je jeho účtovná hodnota. K tomu môže dôjsť napríklad v prípade, keď účtovná jednotka očakáva, že bude držať dlhový nástroj s pevne stanovenou sadzbou a zinkasuje zmluvné peňažné toky. |
…
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
98G |
Dokumentom Vykazovanie odložených daňových pohľadávok z nerealizovaných strát (Zmeny IAS 12), vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 29 a doplnili sa odseky 27A, 29A a príklad nasledujúci po odseku 26. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2017 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní. Účtovná jednotka uplatňuje uvedené zmeny so spätnou platnosťou v súlade so štandardom IAS 8 Účtovná politika, zmeny v účtovných odhadoch a chyby. Pri prvotnom uplatnení zmeny sa však zmena v počiatočnom stave základného imania najskoršieho porovnávacieho obdobia môže vykázať v počiatočných nerozdelených ziskoch (prípadne v inej zložke vlastného imania), bez pridelenia zmeny medzi počiatočné nerozdelené zisky a iné zložky vlastného imania. Ak účtovná jednotka uplatní túto úľavu, túto skutočnosť zverejní. |
9.11.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 291/89 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1990
zo 6. novembra 2017,
ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný účtovný štandard 7
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,
keďže:
(1) |
Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008. |
(2) |
Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 29. januára 2016 zmeny medzinárodného účtovného štandardu (IAS) 7 Výkaz o peňažných tokoch. Účelom zmien je objasniť IAS 7, aby sa zlepšili informácie poskytované používateľom účtovnej závierky o finančných činnostiach účtovnej jednotky. |
(3) |
Pri konzultáciách s Európskou poradnou skupinou pre finančné výkazníctvo sa potvrdilo, že zmeny IAS 7 spĺňajú kritériá na prijatie stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. |
(4) |
Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(5) |
Rada IASB stanovila dátum účinnosti zmien na 1. január 2017. Ustanovenia tohto nariadenia by sa mali uplatňovať od 1. januára 2017. Ustanovenie o spätnej účinnosti je nevyhnutné na zabezpečenie právnej istoty pre dotknutých emitentov a konzistentnosti s inými účtovnými štandardmi stanovenými v nariadení (ES) č. 1126/2008. |
(6) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre účtovné predpisy, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 7 Výkaz o peňažných tokoch uvedený v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení tak, ako je stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Každá spoločnosť začne uplatňovať zmeny uvedené v článku 1 najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého účtovného obdobia, ktoré sa začína 1. januára 2017 alebo neskôr.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 6. novembra 2017
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
PRÍLOHA
Iniciatíva týkajúca sa zverejňovania
(Zmeny IAS 7)
Zmeny IAS 7 Výkaz o peňažných tokoch
Dopĺňajú sa odseky 44A až 44E a súvisiaci nadpis. Dopĺňa sa takisto odsek 60.
ZMENY ZÁVÄZKOV VYPLÝVAJÚCICH Z FINANČNÝCH ČINNOSTÍ
44A |
Účtovná jednotka zverejňuje informácie, ktoré používateľom účtovnej závierky umožňujú vyhodnotiť zmeny záväzkov vyplývajúcich z finančných činností, ako aj zmeny vyplývajúce z peňažných tokov a nepeňažné zmeny. |
44B |
V rozsahu potrebnom na splnenie požiadavky odseku 44A účtovná jednotka zverejňuje tieto zmeny záväzkov vyplývajúcich z finančných činností:
|
44C |
Záväzky vyplývajúce z finančných činností sú záväzky, pri ktorých peňažné toky boli alebo budúce peňažné toky budú klasifikované vo výkaze o peňažných tokoch ako peňažné toky z finančných činností. Požiadavka na zverejňovanie uvedená v odseku 44A sa okrem toho uplatňuje aj na zmeny finančných aktív (napríklad aktív, ktorými sa zabezpečujú záväzky vyplývajúce z finančných činností), ak peňažné toky z uvedených finančných aktív boli alebo budúce peňažné toky budú zahrnuté do peňažných tokov z finančných činností. |
44D |
Jedným zo spôsobov, ako splniť požiadavku na zverejňovanie uvedenú v odseku 44A, je zosúhlasenie začiatočných a konečných zostatkov vo výkaze o finančnej situácii pri záväzkoch vyplývajúcich z finančných činností vrátane zmien uvedených v odseku 44B. Ak účtovná jednotka zverejní takéto zosúhlasenie, poskytne dostatočné informácie, ktoré používateľom účtovnej závierky umožnia prepojiť položky zahrnuté do zosúhlasenia s výkazom o finančnej pozícii a výkazom o peňažných tokoch. |
44E |
Ak účtovná jednotka zverejní informácie vyžadované podľa odseku 44A v kombinácii so zverejnením zmien iných aktív a záväzkov, zmeny záväzkov vyplývajúcich z finančných činností zverejní oddelene od zmien uvedených iných aktív a záväzkov. |
DÁTUM ÚČINNOSTI
…
60 |
Dokumentom Iniciatíva týkajúca sa zverejňovania (zmeny IAS 7), vydaným v januári 2016, sa doplnili odseky 44A až 44E. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2017 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Keď účtovná jednotka po prvýkrát použije uvedené zmeny, nemusí poskytnúť porovnateľné informácie za predchádzajúce obdobia. |