13.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 235/1

(1)

Listom zo 7. januára 2015 Francúzsko oznámilo Komisii výzvu na predkladanie ponúk týkajúcu sa vybudovania a prevádzkovania paroplynovej elektrárne (2) v Bretónsku. Dodatočné informácie zaslalo Komisii listami z 5. júna 2015, 10. a 17. septembra 2015.

(2)

Listom z 13. novembra 2015 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s týmto opatrením (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k predmetnému opatreniu.

(4)

Komisii boli v tejto veci doručené pripomienky zainteresovaných strán. Postúpila ich Francúzsku, pričom mu umožnila vyjadriť sa k nim a jeho komentáre jej boli doručené listom z 8. júna 2016.

(5)

Komisia 12. mája 2016 a 5. septembra 2016 poslala zoznam otázok francúzskym orgánom, ktoré na ne odpovedali listami z 8. júna 2016 a 5. októbra 2016. Komisia 5. septembra poslala nový zoznam otázok francúzskym orgánom, ktoré na ne odpovedali 5. októbra 2016.

(6)

Výzva na predkladanie ponúk a súvislosti, ktoré viedli k jej vyhláseniu, sú podrobne opísané v rozhodnutí o začatí konania (odôvodnenia 4 až 29). Nasledujúce oddiely tvoria súhrn tohto výkladu.

(7)

Francúzske orgány sa domnievajú, že bezpečnosť dodávok elektrickej energie v Bretónsku je ohrozená z dôvodu nízkej kapacity výroby elektrickej energie v tomto regióne, obmedzení siete, rastu spotreby a zvýšenej citlivosti na teplotu.

(8)

V roku 2010 podpísali viaceré francúzske orgány Bretónsky pakt o elektrickej energii (Pacte Electrique Breton, ďalej len „bretónsky pakt“), ktorý sa opiera o tieto tri piliere: po prvé riadenie dopytu, po druhé výroba energie z obnoviteľných zdrojov a napokon bezpečnosť dodávok elektrickej energie. Tretí pilier tvorí sčasti posilnenie a rozvoj miestnej elektrizačnej sústavy a sčasti zavedenie klasického prostriedku na výrobu elektrickej energie. Práve posledný pilier je predmetom opatrenia oznámeného Francúzskom.

(9)

Výzva na predkladanie ponúk patrí do rámca článku L. 311-10 energetického zákonníka. Výzva na predkladanie ponúk 2011/S 120-198224 bola zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie25. júna 2011 ministrom zodpovedným za energetiku. Minister následne vybral projekt zvolený na základe stanoviska Komisie pre reguláciu energetiky (Commission de Régulation de l'Energie), ktorá viedla preskúmanie konania podľa francúzskych právnych predpisov (4).

(10)

V súlade so špecifikáciami musí zariadenie na výrobu elektrickej energie:

(11)

V oznámenej výzve na predkladanie ponúk sa stanovuje, že výrobca môže umiestniť celú svoju výrobu na trh alebo predať jej časť zaviazanému kupujúcemu, a to spoločnosti Electricité de France S.A. (ďalej len „EDF“) v rámci kúpnej zmluvy za sadzbu rovnajúcu sa 95 % hodinovej ceny zaznamenanej na trhu EPEX SPOT.

(12)

Okrem toho výrobca dostane fixnú ročnú prémiu (PT) vypočítanú ako súčin zaručeného činného výkonu (6) (Pgar) a prémie (P) vyjadrenej v EUR/MW/rok.

(13)

Vyplácanie fixnej prémie je podmienené zachovaním všetkých prevádzkových povolení a zmlúv s prevádzkovateľmi siete, ako aj zachovaním zaručeného výkonu overeného prostredníctvom koeficientu dostupnosti.

(14)

Vo výzve na prekladanie ponúk sa takisto stanovuje uplatnenie sankcií v prípade, že výstavba elektrárne nebude dokončená načas.

(15)

Určenie poradia ponúk uchádzačov sa opiera o tri kritéria, ktoré sú podrobnejšie opísané v špecifikácii výzvy na prekladanie ponúk:

(16)

Francúzske orgány sú toho názoru, že hlavným cieľom opatrenia je zabezpečiť dodávky elektrickej energie v Bretónsku. Hoci dopyt po elektrickej energii v Bretónsku pozostáva predovšetkým z dopytu po výkone (MW), existuje aj dopyt po energii (MWh (7)). Preto je potrebné vybudovať zariadenie, ktoré by sa v Bretónsku prevádzkovalo počas niekoľko tisíc hodín ročne, a nielen počas hodín špičky ako spaľovacie turbíny. Paroplynová elektráreň, ktorá funguje na princípe prúdového motora, umožňuje vyrobiť elektrickú energiu už za niekoľko minút. Táto technológia je preto mimoriadne vhodná na zabezpečenie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou v čase špičky dopytu počas niekoľkých hodín. Toto nové zariadenie prispeje nielen k dostupnej kapacite v čase špičky, ale aj k jalovému výkonu v prípadoch, keď je to najúčinnejšie na udržanie úrovne napätia v ktoromkoľvek bode siete, a tak uľahčí integráciu dodávok energie z nestálych obnoviteľných zdrojov do systému (systémové služby).

(17)

Z týchto dôvodov francúzske orgány považovali za nevyhnutné doplniť centralizovanú výrobu v severozápadnej časti regiónu, a to v obdobiach vysokej spotreby, a nielen v čase špičky v dôsledku extrémnych teplôt počas zimného obdobia. Týmto spôsobom výroby by sa malo doplniť posilnenie siete a opatrenia na riadenie energie.

(18)

Opatrenie má takisto za cieľ minimalizovať náklady na tento spôsob výroby pre daný územný celok, ako aj jeho environmentálny vplyv. Preto sa pri vytváraní poradia uchádzačov zohľadňuje výška požadovanej prémie, vhodnosť výberu lokality z hľadiska životného prostredia, ako aj kvalita a vhodnosť sprievodných opatrení (predchádzanie negatívnym vplyvom na životné prostredie, ich obmedzovanie alebo kompenzácia) tohto projektu, ako aj opatrení plánovaných v oblasti monitorovania životného prostredia.

(19)

Elektráreň, ktorú využíva spoločnosť Compagnie Electrique de Bretagne (ďalej len „CEB“), príjemca pomoci, zabezpečí vyrovnávacie služby prostredníctvom troch možných opatrení. V prvom rade aktiváciou primárnej a sekundárnej rezervy (systémová služba s automatickou aktiváciou) a terciárnej rezervy (prispôsobenie s manuálnou aktiváciou). Po druhé, pokiaľ ide o systémové služby, prevádzkovateľ elektrárne, spoločnosť CEB, bude musieť byť technicky schopná zabezpečovať tieto služby. Po tretie, pokiaľ ide o vyrovnávací mechanizmus (terciárna rezerva), spoločnosť CEB bude povinná poskytnúť svoj disponibilný výkon spoločnosti RTE (Réseau de Transport d'Electricité, francúzska spoločnosť pre údržbu a rozvoj verejnej siete na prenos elektrickej energie vysokého a veľmi vysokého napätia, ďalej len „RTE“). Toto sprístupnenie mimo zmlúv týkajúcich sa rezerv povedie k vyplateniu odmeny len v prípade využitia vyrovnávacieho mechanizmu. Predpokladá sa, že zariadenie bude v prevádzke približne počas 3 000 h/rok v ekvivalente plného zaťaženia od dátumu uvedenia elektrárne do prevádzky. Vzhľadom na výkon zariadenia (422 MW) povedie uvedený čas prevádzky k výrobe približne 1 250 GWh elektrickej energie ročne.

(20)

Výška prémie vyplatenej v rámci výzvy na prekladanie ponúk bude maximálne 94 000 EUR/MW/rok v hodnote k 31. novembru 2011. Prémia sa bude vyplácať počas 20 rokov a počas trvania projektu bude indexovaná s cieľom zohľadniť vývoj nákladov na prevádzku a údržbu. Výška prémie vyplatenej v rámci výzvy na prekladanie ponúk bude maximálne 40 miliónov EUR ročne.

(21)

Prémia sa indexuje vo výške 20 % výrobných cien, 20 % mzdových nákladov, 50 % úrovne tarify za prenos v regionálnej sieti, 5 % nákladov na elektrické pripojenie a 5 % nákladov na pripojenie plynu.

(22)

Francúzske orgány spresnili, že suma navrhovaná víťazným uchádzačom je výsledkom i) podmienky týkajúcej sa hodnoty kapacity rovnajúcej sa [50 000-60 000] (*1) EUR/MW/rok, ako aj troch podmienok týkajúcich sa geografického umiestnenia projektu, a to konkrétne: ii) dodatočných nákladov spojených s prepravou plynu vo výške [20 000 – 40 000] EUR/MW/rok; iii) dodatočných nákladov na pripojenie vo výške 6 000 EUR/MW/rok; a iv) dodatočných nákladov na osobitné environmentálne opatrenia vo výške 2 000 EUR/MW/rok.

(23)

Hodnota kapacity zodpovedá sume krytej v rámci dodatočných nákladov spojených s plánovaným dátumom uvedenia zariadenia do prevádzky. Uchádzači vypočítali tieto dodatočné náklady ako rozdiel medzi príjmami z predaja energie na trhu a nákladmi spojenými s rýchlym uvedením elektrárne do prevádzky. Komisia pre reguláciu energetiky konštatuje, že: „vzhľadom na súčasné podmienky na trhu a stav dopytu po elektrickej energii nie je využívanie paroplynovej elektrárne ekonomicky rentabilné. Ekonomicky rentabilná bude pravdepodobne až o niekoľko rokov. To znamená, že z dôvodu skorého uvedenia elektrárne do prevádzky zaznamená uchádzač stratu príjmu, ktorá by sa mala pokryť touto zložkou prémie“.

(24)

Na zásobovanie elektrárne sú potrebné nové plynové potrubia s dĺžkou 111 km. Odhadované náklady na tento projekt predstavujú približne 100 miliónov EUR, ktoré predbežne uhradí spoločnosť GRTgaz (francúzska spoločnosť založená v roku 2005, ktorá zabezpečuje riadenie siete na prepravu plynu vo Francúzsku). CEB prispeje k jeho návratnosti vďaka vyplácaniu poplatku za prepravu plynu.

(25)

V zákone č. 2010-1488 zo 7. decembra 2010 o novej organizácii trhu s elektrickou energiou („NOME“) sa zaviedol kapacitný mechanizmus s cieľom zabezpečiť bezpečnosť dodávok elektrickej energie vo Francúzsku (8). Zariadenie vybrané na základe výzvy na prekladanie ponúk v Bretónsku sa bude musieť zapojiť do vnútroštátneho kapacitného mechanizmu. Odmena, ktorá sa poskytne elektrárni na základe tohto mechanizmu, sa v prípade potreby odpočíta z prémie, ktorá sa skutočne vyplatí v rámci výzvy na predloženie ponúk.

(26)

Prémia sa udeľuje na obdobie dvadsať rokov odo dňa uvedenia zariadenia do prevádzky.

(27)

Minister zodpovedný za energetiku podľa stanoviska Komisie pre reguláciu energetiky vybral projekt nachádzajúci sa v obci Landivisiau, ktorý predložila spoločnosť CEB, konzorcium spoločností Direct Energie a Siemens.

(28)

Víťazný uchádzač nie je veľmi významným hráčom na francúzskom trhu výroby energie a v Bretónsku nevlastní žiadnu inú konvenčnú výrobnú jednotku.

(29)

Zaručený výkon zariadenia navrhovaného spoločnosťou CEB je 422 MW. Víťazný uchádzač verejnej súťaže sa zaviazal uviesť svoje zariadenie na výrobu elektrickej energie do priemyselnej prevádzky najneskôr […]. Vo svojom oznámení z 5. októbra 2016 francúzske orgány opisujú omeškania, ktoré mali vplyv na tento projekt. Revidovaný dátum uvedenia závodu do prevádzky je stanovený na […].

(30)

Podľa údajov, ktoré Komisii pre reguláciu energetiky predložil víťazný uchádzač výzvy na prekladanie ponúk, nedisponoval tento uchádzač žiadnou inou pomocou, ktorá by sa mohla kumulovať s pomocou udelenou podľa výzvy na prekladanie ponúk a ani v súčasnosti takouto pomocou nedisponuje. Okrem toho odmena, ktorú by prípadne elektráreň získala na budúcom kapacitnom trhu, sa z prémie poskytovanej v rámci výzvy na prekladanie ponúk odpočíta.

(31)

Na základe ponuky predloženej francúzskym orgánom spoločnosť CEB oznámila svoj podnikateľský plán. V tomto podnikateľskom pláne sa uvádza vnútorná miera návratnosti („IRR“) po odpočítaní dane vo výške [5 – 10] %. Táto návratnosť sa opiera o tieto základné hypotézy: čas používania približne [3 000 – 6 500] hodín ročne a počiatočná investícia vo výške [400 – 500] miliónov EUR. Príjmy na jednej strane tvorí prémia vo výške […] EUR/MW/rok a na druhej strane čistá odmena vyplývajúca z dohody o spracovaní, ktorá predstavuje odmenu v priemere […] EUR ročne.

(32)

Táto dohoda o spracovaní je súkromnoprávna dohoda uzavretá medzi CEB a spracovateľom (protistrana zmluvy, napr. EDF), v ktorej sa stanovuje nákup fixného množstva elektrickej energie spracovateľom. Príjmy z tejto dohody o spracovaní boli vypočítané tak, aby v podnikateľskom pláne odrážali podmienky, ktorých dosiahnutie spoločnosť CEB mohla očakávať v čase zverejnenia výzvy na predkladanie ponúk. Výška poplatku za spracovanie sa posúdila na základe stochastického prognostického modelu. Predpoklady týkajúce sa tejto zmluvy vychádzajú z predaja energie vyrobenej elektrárňou na trhu spracovateľom za počiatočnú sumu […] miliónov EUR/rok v období od marca 2017 do októbra 2036. Odmeňovanie CEB podľa dohody o spracovaní je predmetom analýzy citlivosti. Index paušálneho grantu sa používa na aktualizáciu prémie za kapacitu.

(33)

Odmena podľa dohody o spracovaní predstavuje náklady na konverziu plynu na elektrickú energiu a využívanie zariadení. Obsahuje pohyblivú zložku zameranú na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu. Ďalej obsahuje fixnú zložku zameranú na pokrytie fixných prevádzkových nákladov a finančných nákladov a nákladov na odpisy. Poplatok za spracovanie je takisto rozdelený na neindexovanú zložku a indexovanú zložku. Indexovaná zložka slúži na krytie fixných prevádzkových nákladov. Neindexovaná zložka slúži na krytie nákladov na infraštruktúru, ako sú náklady na financovanie projektu či odpisy realizovaných investícií. Vzhľadom na existenciu dohody o spracovaní nebol vytvorený model nákupu plynu. V podnikateľskom pláne sa priamo zohľadňuje predpokladaná priemerná prevádzková marža za celé obdobie životnosti projektu.

(34)

V podnikateľskom pláne sa okrem iného stanovuje aktualizácia viacerých hypotéz počas trvania projektu: index mzdových nákladov, index výrobných cien, konečné náklady na pripojenie na sieť. Táto aktualizácia sa zdôvodňuje dĺžkou trvania podnikateľského plánu, ktorý bude trvať [15 – 20] rokov. Aktualizovaná prémia za kapacitu sa pripisuje prevádzkovateľovi s cieľom umožniť návratnosť jeho investície. Táto prémia závisí od skutočnej dostupnosti elektrárne. Fixná prémia závisí od koeficientu dostupnosti elektrárne. Účasť na kapacitnom mechanizme nad rámec obnovenia rovnováhy sa v podnikateľskom pláne neuvádza. Ak by došlo k takejto účasti, odmena na základe tejto účasti by sa odpočítala od výšky prémie.

(35)

Fixné náklady na prepravu zemného plynu sa odhadujú na [10 – 20] mil. EUR ročne.

(36)

Variabilné náklady na prevádzku a údržbu sú súčinom variabilných prevádzkových nákladov a zodpovedajúceho počtu hodín prevádzky. Náklady na prevádzku a na údržbu hradí spoločnosti CEB spracovateľ.

(37)

Analýza citlivosti sa takisto zamerala na ďalšie hypotézy, ako je inflácia či mzdové náklady.

(38)

Pripojenie na sieť, hoci uskutočnené spoločnosťami RTF a GRTgaz, bude financovať spoločnosť CEB. Odhaduje sa, že náklady na pripojenie budú pre RTF vo výške [30 – 40] miliónov EUR a pre GRTgaz vo výške [20 – 30] miliónov EUR.

(39)

Podľa zvolených hypotéz budú na konci podnikateľského plánu náklady na odpredaj zariadení kompenzované nákladmi na vyradenie z prevádzky, aby konečná hodnota závodu bola nulová.

(40)

Zohľadňuje sa aj obrat z vyrovnávacích činností. Hypotézy valorizácie opísali francúzske orgány (9). Tento príjem predstavuje menej ako 1,5 % celkových očakávaných príjmov.

(41)

Vo svojom oznámení z 5. októbra 2016 Francúzsko uviedlo, že výstavba by sa mohla začať […] a zariadenie by sa mohlo uviesť do priemyselnej prevádzky […].

(42)

Komisia sa domnieva, že kritérium pripísateľnosti uvedené v článku 107 ZFEÚ bolo splnené. Opatrenie je na jednej strane pripísateľné štátu, keďže výzvu na prekladanie ponúk zverejnil minister zodpovedný za energetiku, ktorý projekt takisto vybral. Na druhej strane sa odmena pre víťazného uchádzača prejaví v maloobchodných cenách prostredníctvom príspevku na verejné služby v oblasti elektrickej energie. Vo svojom rozhodnutí o štátnej pomoci SA.36511 (2014/C) Komisia dospela k záveru, že príspevok na verejné služby v oblasti elektrickej energie predstavuje zdroj štátu, lebo je to „poplatok uložený štátom, ktorý vyberá a spravuje subjekt určený štátom na riadenie režimu pomoci podľa pravidiel určených štátom“ (10).

(43)

Pokiaľ ide o existenciu výhody pre podniky, francúzske orgány sa domnievajú, že toto kritérium nie je splnené, keďže výzva na predloženie ponuky je v súlade s kritériami uvedenými v rozsudku vo veci Altmark (11).

(44)

Komisia sa však domnievala, že kritériá uvedené v judikatúre vo veci Altmark neboli dodržané. Aby služba vo verejnom záujme nebola kvalifikovaná za štátnu pomoc, musia byť splnené tieto štyri kumulatívne kritériá: i) prijímajúci podnik musí byť poverený plnením záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byť jasne vymedzené; ii) parametre, na základe ktorých sa vypočíta kompenzácia, musia byť vopred objektívne a transparentne stanovené; iii) kompenzácia nemôže prekročiť sumu, ktorá je potrebná na pokrytie všetkých nákladov, ktoré vznikli pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, alebo ich časti, a to pri zohľadnení súvisiacich príjmov a primeraného zisku, a iv) v prípade, že sa výber podniku povereného plnením záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme neuskutoční prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk, výška kompenzácie sa musí určiť na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli priemernému podniku pri zohľadnení súvisiacich príjmov, ako aj primeraného zisku spojeného s plnením týchto záväzkov. Hoci Komisia konštatovala, že druhé kritérium bolo splnené, vyjadrila tieto pochybnosti o týchto troch kritériách:

(45)

Vzhľadom na pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia, pokiaľ ide o to, či predmetné opatrenie spĺňa všetky podmienky judikatúry vo veci Altmark, Komisia vo svojom predbežnom posúdení dospela k záveru, že opatrenie môže poskytovať výhodu víťaznému uchádzačovi výzvy na predkladanie ponúk a ide o selektívnu výhodu, pretože sa udeľuje jedinému podniku, spoločnosti CEB.

(46)

Pokiaľ ide o vplyv na hospodársku súťaž a obchod, Komisia dospela k záveru, že opatrenie by mohlo ovplyvniť obchod a hospodársku súťaž tým, že víťazný uchádzač výzvy na predkladanie ponúk, ktorému sa poskytne výhodné opatrenie, bude v konkurencii s inými prostriedkami výroby elektrickej energie a inými poskytovateľmi kapacity na trhoch otvorených hospodárskej súťaži (trh predaja elektrickej energie, vyrovnávací mechanizmus).

(47)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania konštatovala, že opatrenie by sa za predpokladu, že sa jej pochybnosti, pokiaľ ide o všetky kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark, potvrdia, malo posudzovať z hľadiska článku 107 ZFEÚ. Opatrenie by sa teda malo analyzovať so zreteľom na usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia z roku 2014 (15), v ktorých sa stanovujú podmienky, za ktorých sa pomoc v oblasti energetiky môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 107 ZFEÚ.

(48)

Komisia doplnila, že ak sa jej pochybnosti, pokiaľ ide o vymedzenie záväzku vyplývajúceho zo služby vo verejnom záujme, nepotvrdia, zlučiteľnosť by sa mala posudzovať na základe oznámenia Komisie o rámci Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011).

(49)

Pokiaľ ide o cieľ spoločného záujmu, Komisia vyslovila pochybnosti o tom, že opatrenie prispieva k spoločnému cieľu spočívajúcemu v zaistení bezpečnosti dodávok elektrickej energie: na jednej strane sa zdá, že cieľ opatrenia nie je dostatočne jasne vymedzený (všeobecná nedostatočná kapacita, dopyt v čase špičky), a na druhej strane by toto opatrenie nemuselo v strednodobom horizonte umožniť nápravu nedostatkov týkajúcich sa regulácie a trhu, ktoré v súčasnosti bránia dosiahnutiu dostatočnej úrovne investícií v Bretónsku.

(50)

Nevyhnutnosť opatrenia nebola dostatočne preukázaná, pretože nebol uspokojivo vyčíslený nedostatok kapacity v čase sezónnej špičky alebo počas špičky. Nevyhnutnosť opatrenia takisto možno spochybniť možnosťou zavedenia vhodných miestnych cien, čo by vyslalo cenové signály, ktoré by mohli byť stimulom pre investície, a to bez využitia pomoci.

(51)

Komisia nebola presvedčená o primeranom charaktere tohto opatrenia. Na jednej strane sa zdá, že francúzske orgány dostatočne nepreskúmali alternatívne opatrenia (rozdelenie tarifnej oblasti, inteligentné merače, posilnenie distribučnej sústavy elektrickej energie). Na druhej strane sa objavili pochybnosti vyplývajúce z reštriktívneho charakteru opatrenia zameriavajúceho sa na typy poskytovateľov kapacity, ktorí sa môžu zúčastniť na výzve na predkladanie ponúk (výzva na predkladanie ponúk obmedzená na jeden typ technológie – plynové turbíny s kombinovaným cyklom). Týmto opatrením sa napokon nestimulovalo znižovanie dopytu.

(52)

Pokiaľ ide o primeranosť, Komisia takisto vyjadrila pochybnosti: reštriktívny charakter výzvy na prekladanie ponúk by mohol zabrániť konkurentom zúčastniť sa na tejto výzve, čo by umožnilo minimalizovanie výšky pomoci. V rámci opatrenia sa okrem toho nestanovil mechanizmus vrátenia v prípade neočakávaných ziskov.

(53)

Komisia nakoniec vyjadrila pochybnosti o tom, či je opatrením možné zabrániť neželaným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. V prvom rade opatrenie nebolo technologicky neutrálne. Nebolo totiž možné navrhnúť opatrenia, ktorými by rovnako bolo možné riešiť problémy primeranosti kapacity: riadenie odberu, prepojenia, riešenia v oblasti uskladnenia, ale aj iné technológie (spaľovacie turbíny). Po druhé, keďže sa spoločnosti Direct Energie ponechala možnosť predávať vyrobenú energiu spoločnosti EDF za diskontnú sadzbu 5 % namiesto toho, aby ju sama predávala, Komisia mala pochybnosti v súvislosti s rizikom, že sa posilní postavenie spoločnosti EDF na trhu s dodávkami energie.

(54)

Počas obdobia na konzultácie o rozhodnutí o začatí konania bolo Komisii doručených 58 odpovedí od iných zainteresovaných strán ako francúzsky štát. Tieto rozličné odpovede sú ďalej zatriedené do skupín podľa témy. Budú sa riešiť pri posudzovaní opatrenia.

(55)

Tridsaťdeväť zainteresovaných strán sa domnieva, že riziko prerušenia dodávok elektrickej energie francúzske orgány nadhodnotili. Napriek vlnám mimoriadne studeného počasia v roku 2012 nedochádzalo k výpadkom elektrickej energie. Výpadky, ku ktorým dochádzalo na bretónskom území, boli spôsobené prvkami nezávislými od fungovania siete (napríklad padajúce stromy). Posledná zaznamenaná vážna porucha vo Francúzsku, ku ktorej došlo v roku 1978, spôsobila niekoľkohodinový výpadok elektrickej energie v troch štvrtinách krajiny, ale táto situácia sa už nezopakovala, keďže spoločnosť RTE prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby už nedošlo k žiadnemu podobnému incidentu.

(56)

Inými pripomienkami zainteresovaných strán sa naopak zdôrazňuje zlučiteľnosť opatrenia s cieľom spoločného záujmu. Dvadsať z nich sa domnieva, že bezpečnosť dodávok elektrickej energie v Bretónsku nie je účinná. Osobitá geografická poloha Bretónska, ktoré sa nachádza na konci vedenia, je spojená s obmedzenou miestnou výrobou elektrickej energie, ktorá pokrýva len 13,3 % spotreby (16). Jeho výrobný park takisto charakterizuje nedostatok elektrární s trvalým zaťažením schopných samostatne pokryť dopyt, čo by odôvodňovalo vybudovanie paroplynovej elektrárne. Hoci sa v regióne zaznamenal nárast výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ich nestály charakter si vyžaduje vytvorenie elektrárne na výrobu elektrickej energie s trvalým zaťažením s cieľom odstrániť ich prípadnú neschopnosť reagovať na dopyt v čase špičky.

(57)

Niektoré strany tvrdia, že opatrenie nie je potrebné, lebo v regióne je zle dimenzovaná sieť. Na severe Bretónska sa vyskytujú silné preťaženia na vedeniach s napätím 225 kV. Niektoré strany sa preto domnievajú, že budúcou výstavbou podzemného elektrického vedenia s napätím 225 kV medzi elektrickými stanicami Calan (Morbihan), Mûr-de-Bretagne a Plaine-Haute (Côtes d'Armor) by sa zabezpečila dodávka elektrickej energie v Bretónsku tým, že by sa umožnil dovoz dodatočných 700 MW do Bretónska, a tým, že by sa uľahčila kvalitná distribúcia elektrickej energie zo zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v regióne (na pevnine a na mori). Uvedenie elektrárne do prevádzky plánované na november 2017 umožní doplniť elektrickú sieť regiónu a zabezpečiť udržateľné dodávky energie v severnom a strednom Bretónsku.

(58)

Tieto strany konštatujú, že aj ďalšie regióny Francúzska elektrickú energiu dovážajú, a to napríklad Ile de France, Bourgogne-Franche-Comté a v menšej miere Pays de la Loire a región Provence-Alpes-Côte d'Azur (ďalej len „PACA“). V týchto regiónoch sa uprednostnili investície do posilnenia siete, a nie do vybudovania novej elektrárne. Napríklad región PACA sa rozhodol vytvoriť bezpečnostnú sieť zloženú z troch podzemných elektrických vedení s napätím 225 kV, ktorá mu umožňuje v súčasnosti disponovať rovnako výkonným a spoľahlivým zásobovaním elektrickou energiou ako zvyšok Francúzska (17).

(59)

V dôsledku toho viaceré zainteresované strany navrhujú riešenie prostredníctvom siete: domnievajú sa, že zdvojnásobenie kapacity vedenia s napätím 400 kV v Plaine Haute-Domloup alebo posilnenie vedenia 225 kV by umožnilo zvýšiť prenosovú kapacitu, a teda aj dovážať elektrickú energiu na takej úrovni, ktorá bude stačiť na zaistenie bezpečnosti dodávok. Pokiaľ ide o poslednú uvedenú možnosť, spoločnosť ENGIE konštatuje, že toto zdvojnásobenie kapacity vedenia s napätím 400 kV by poskytlo dodatočnú prenosovú kapacitu, ktorá bude podstatne vyššia ako je potrebné, a to aj z dlhodobého hľadiska, na základe čoho nie investícia dostatočne odôvodnená. Posilnenie vedenia s napätím 225 kV by preto väčšmi zodpovedalo skutočným potrebám, ale aj tak by si to vyžadovalo následné predĺženie siete.

(60)

Viaceré strany sa domnievajú, že vývoj dopytu spôsobuje, že sa opatrenie stáva nepotrebným na dosiahnutie cieľa bezpečnosti dodávok.

(61)

Niektoré strany, ktoré sa vyjadrili v prospech projektu, sa naopak opierajú o predpokladaný nárast populácie v Bretónsku, s ktorým úzko súvisí silná citlivosť dopytu na teplotu, pričom tak odôvodňujú potrebu tohto opatrenia s cieľom uspokojiť predpokladaný nárast dopytu.

(62)

Niektoré strany sa domnievajú, že opatrenie nie je potrebné v dôsledku vývoja výroby:

(63)

Dvadsať strán sa domnieva, že vývoj výroby zavedenie opatrenia naopak odôvodňuje. Päť zainteresovaných strán, ktoré sa vyjadrili v prospech projektu, uvádza, že jediné elektrárne na výrobu energie, ktoré sa v súčasnosti v Bretónsku nachádzajú, sú spaľovacie turbíny v obciach Brennilis a Dirinon. Domnievajú sa, že toto opatrenie je o to potrebnejšie, že spaľovacie turbíny sú na konci svojej životnosti, pretože budú v prevádzke maximálne do roku 2023. Ich plánované zatvorenie si teda vyžaduje stanoviť alternatívu dostatočne vopred. Tri strany, ktoré sa vyjadrili za výstavbu paroplynovej elektrárne, totiž pripomínajú, že tieto palivové turbíny by sa mali zavrieť najneskôr v roku 2023, a to z dôvodov ochrany životného prostredia, a môže teda ísť len o krátkodobé riešenie, ktoré nepostačuje na dosiahnutie cieľa bezpečnosti dodávok elektrickej energie v regióne.

(64)

Viacero zainteresovaných strán spochybnilo vhodnosť opatrenia:

(65)

Zainteresované strany, ktoré sa vyslovili v prospech projektu, to podložili touto argumentáciou:

(66)

V súlade s oddielom 3.2.4 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia má opatrenie stimulačný účinok, ak povzbudzuje príjemcu k zmene správania s cieľom zlepšiť fungovanie trhu s energiou. K tejto zmene správania by v prípade absencie pomoci nedošlo.

(67)

Spoločnosť ENGIE zastáva názor, že stimulačný účinok tohto opatrenia je negatívny. Prémia vysiela negatívny hospodársky signál na trh s elektrickou energiou vo Francúzsku, pretože podnecuje elektráreň k vyššej výrobe, ako sú skutočné potreby trhu, a tak z trhu vytláča ostatných aktérov.

(68)

Neprimeranosť zdôraznilo viacero zainteresovaných strán:

(69)

Okrem toho spoločnosť ENGIE zdôrazňuje, že projektu Landivisiau sa poskytuje prémia na pripojenie k plynárenskej sieti od 40 000 EUR/MW/rok do 50 000 EUR/MW/rok, ktorá má kompenzovať investície do posilnenia plynovodu priamo zo zdroja za 100 miliónov EUR. Táto odmena by viedla k vnútornej miere návratnosti (Internal Rate of Return, IRR projektu) v rozpätí od 9,8 % (v prípade 40 000 EUR/MW/rok bez inflácie tarify) a 16,5 % (v prípade 50 000 EUR/MW/rok s infláciou tarify). Spoločnosť ENGIE sa domnieva, že takáto úroveň odmeny by bola veľmi vysoká v porovnaní s veľmi nízkym rizikom, ktoré podstupuje konzorcium CEB, pretože prémia na pripojenie plynu predstavuje zaručený príjem od francúzskeho štátu s jediným rizikom, a to rizikom týkajúcim sa dostupnosti paroplynovej elektrárne v Landivisiau. Na porovnanie, v rámci výzvy na predkladanie ponúk týkajúcich sa veterných elektrární na mori v kontinentálnom Francúzsku nesmie ziskovosť pripojenia RTE presiahnuť úroveň ziskovosti vo výške 7,25 % pred zdanením (sadzba po zdanení vo výške 5,5 %). Tým sa ziskovosť projektu Landivisiau po zdanení pohybuje na úrovni 9,8 % až 16,5 %, čím ďaleko presahuje tieto prahové hodnoty (19). Prémia na pripojenie k plynárenskej sieti 23 000 EUR/MW/rok bez inflácie by bola podľa spoločnosti ENGIE dostatočná na zabezpečenie miery návratnosti pred zdanením vo výške 7,25 %.

(70)

Vplyv na hospodársku súťaž zainteresované strany vysvetľujú z dvoch perspektív. Na jednej strane sú proti účinku pomoci na existujúcu hospodársku súťaž medzi výrobcami a na druhej strane medzi používanými technológiami na úkor takých zdrojov energie, ktoré menej znečisťujú životné prostredie.

(71)

Pokiaľ ide o potenciálny narúšajúci účinok na hospodársku súťaž, spoločnosť ENGIE sa domnieva, že pomoc prispeje k posilneniu dominantného postavenia spoločnosti EDF.

(72)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia pripomenula, že v usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia sa vyžaduje, aby plánované opatrenie pomoci neoprávnene neposilňovalo dominantné postavenie etablovaného operátora na trhu. Komisia pripomenula, že vo Francúzsku „trhy výroby a dodávky elektrickej energie sú vysoko koncentrované a dominuje im tradičný operátor EDF, ktorý v súčasnosti ovláda približne 85 % maloobchodného trhu a viac ako 90 % trhu výroby elektrickej energie“ (19). Vyplatenie dodatočnej sumy na pokrytie nedostatočnej návratnosti elektrárne s kombinovaným cyklom vo Francúzsku bude mať za následok narušenie hospodárskej súťaže vo vzťahu k existujúcim zariadeniam s kombinovaným cyklom, ktoré však nedostávajú žiadne dotácie. To bude okrem iného predstavovať prekážku pre vstup nových výrobcov, ktorí nebudú môcť sami znášať náklady potrebné na prevádzku elektrických zariadení, na trh. Odradením od prípadných investičných rozhodnutí na trhu s elektrickou energiou sa plánovanou výzvou na predkladanie ponúk neumožní účinné riešenie zistených zlyhaní trhu, ale posilní sa ňou najmä dominantné postavenie spoločnosti EDF, jediného výrobcu, ktorý je schopný zabrániť „zakonzervovaniu“ svojich zariadení napriek nevyhnutnému poklesu ich ziskovosti v budúcnosti. Okrem toho spoločnosť ENGIE zastáva názor, že dominantné postavenie spoločnosti EDF sa môže iba posilniť, a to mechanizmom kúpnej opcie na elektrickú energiu, ktorá sa jej ukladá. Konzorcium CEB preto bude motivované predávať vyrobenú elektrickú energiu skôr etablovanému prevádzkovateľovi než ostatným hospodárskym subjektom na trhu.

(73)

Niektoré zainteresované strany naopak poukázali na skutočnosť, že pri opatrení v prospech spoločnosti Direct Energie, alternatívneho dodávateľa s malým podielom na trhu vo Francúzsku, by bol vplyv opatrenia na hospodársku súťaž obmedzený.

(74)

Pokiaľ ide o potenciálne narúšajúci účinok opatrenia v súvislosti s typom použitej technológie, viaceré strany kritizujú technologický výber vykonaný v rámci výzvy na predkladanie ponúk, ktorého výsledkom sú dotácie pre elektráreň znečisťujúcu životné prostredie, ktorá môže ohroziť rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov.

(75)

Odpovede francúzskych orgánov na rozhodnutie o začatí konania zo 17. decembra 2016 sa na jednej strane týkajú označenia za službu všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „SVHZ“) a na druhej strane zlučiteľnosti opatrenia s usmerneniami o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia.

(76)

Francúzsko poznamenáva, že ohrozenie bezpečnosti dodávok v Bretónsku sa jasne identifikovalo v monitorovacích správach o rovnováhe medzi ponukou a dopytom, ako aj v predbežných prehľadoch týkajúcich sa rovnováhy medzi ponukou a dopytom, ktoré vypracoval prevádzkovateľ siete (20). Tieto riziká sa potvrdzujú, a to aj napriek nezrovnalostiam medzi štúdiami primeranosti a realitou.

(77)

Podľa francúzskych orgánov má Bretónsko na jednej strane významný nedostatok kapacity, čo vedie k dovozu podstatnej časti jeho elektrickej energie z iných regiónov. Spotreba elektrickej energie v Bretónsku na druhej strane výrazne narastá, a to rýchlejšie ako francúzska spotreba, vzhľadom na populačný rast v Bretónsku, čo má za následok vyššiu citlivosť regionálnej spotreby na chladné obdobia.

(78)

Okrem toho zemepisné polostrovné usporiadanie Bretónska obmedzuje možnosti prenosu elektrickej energie a podľa francúzskych orgánov oslabuje udržiavanie napätia v sieti. Napätie je jedným z hlavných parametrov bezpečnosti elektrizačnej sústavy. V dôsledku prenosu elektrickej energie cez Bretónsko na veľkú vzdialenosť (od údolia Loiry a od ústia rieky Loire) spôsobuje tok prúdu pokles napätia vo vedení, pričom najnižšie je skôr na jeho konci, a nie na začiatku, čo má viacero dôsledkov: rast prenosových strát, pokles kvality lokálnych vĺn.

(79)

Francúzske orgány ďalej poukazujú na nedostatky, ktoré ovplyvňujú prevádzkové a investičné rozhodnutia, ako aj trh s elektrickou energiou vo Francúzsku a v Bretónsku: neexistencia systému merania, ktorým by sa umožnilo riadenie spotreby v reálnom čase; nedostatok diferencovaných cenových oblastí, ktoré by mohli odrážať obmedzenia siete; nedostatočné cenové signály na stimuláciu diverzifikácie dodávok elektrickej energie zo strany súkromných investorov; riziká, ktoré môžu ovplyvniť podmienky financovania súkromných investícií. Okrem toho by podľa francúzskych orgánov zavedenie trhovej zóny v Bretónsku nebolo v súlade s bežnými trhovými podmienkami, pretože by neviedlo k žiadnym osobitným cenovým signálom pre súkromných investorov v oblastiach, kde je potreba napätia najvýraznejšia.

(80)

Francúzsko uvádza, že záväzok nediskriminácie je splnený, pretože sa podľa francúzskych orgánov nevzťahuje na technológie, ale na podniky.

(81)

Pokiaľ ide o veľkosť kapacity, francúzske orgány poznamenávajú, že nedostatok kapacity sa zhorší v dôsledku plánovaného odstavenia spaľovacích turbín v Brennilis a Dirinon (320 MW), ako aj zníženia kapacít v lokalite Cordemais (1 400 MW pre dva úseky) z environmentálnych dôvodov. Tento nedostatok sa na obdobie rokov 2017 – 2020 odhadol medzi 200 MW a 600 MW. Ich odstavenie sa s istotou uskutoční najneskôr v roku 2023.

(82)

Francúzske orgány sa domnievajú, že výzva na predkladanie ponúk nebude mať vplyv na investičné rozhodnutia týkajúce sa iných technológií, pretože opatrenie je zamerané len na kompenzáciu osobitných dodatočných nákladov na použitú technológiu (najmä posilnenie vytvárania plynárenskej siete), ako aj obmedzenia týkajúce sa času výstavby, ktoré s inými technológiami nie sú spojené.

(83)

Z rovnakého dôvodu Francúzsko zdôrazňuje, že výzva na predkladanie ponúk neposilňuje tzv. missing money v súvislosti s ostatnými kapacitami, keďže je zameraná len na kompenzáciu dodatočných nákladov na použitú technológiu (paroplynovú). Okrem toho z dôvodu zatvorenia štyroch elektrární typu spaľovacej turbíny do roku 2023 sa vplyvom uvedenia novej paroplynovej elektrárne v Landivisiau do prevádzky obmedzí vplyv na missing money.

(84)

V rozpore s bodom 76 rozhodnutia o začatí konania sa Francúzsko domnieva, že toto opatrenie nie je diskriminačné. Komisia konštatovala, že toto opatrenie nie je technologicky neutrálne, keďže vo výzve na predkladanie ponúk sa vyžaduje použitie paroplynovej technológie. Francúzsko sa však domnieva, že dodržiavanie záväzku nediskriminácie podľa smernice 2009/72/ES neznamená zákaz výberu technológií, a to najmä v rámci výzvy na predkladanie ponúk na výrobnú kapacitu, keďže k tejto technológii môžu mať prístup všetky spoločnosti.

(85)

Napokon investície do posilnenia plynárenskej siete uľahčia zavádzanie dodatočných prostriedkov fungujúcich na zemný plyn.

(86)

Podľa francúzskych orgánov by sa zavedením mechanizmu vrátenia pre uchádzačov v prvom rade zmenšili očakávané príjmy z predaja elektrickej energie na trhu, v dôsledku čoho by automaticky žiadali vyššiu prémiu. Po druhé, orgány zdôrazňujú, že vzhľadom na silné prepojenie produktov a nákladov na plyn pri paroplynovej technológii je vnútorná miera návratnosti projektu relatívne nepružná z hľadiska kolísania obratu. Napokon francúzske orgány poukazujú na praktické dôvody: bolo by ťažké a posteriori zaviesť tento mechanizmus a jeho zavedenie by mohlo spôsobiť právnu neistotu.

(87)

Po druhé, francúzske orgány sa domnievajú, že počet oprávnených lokalít, ktoré by boli schopné prijať uchádzača, bol dostatočne veľký na to, aby nebol vylúčený žiadny uchádzač. Odhaduje sa, že oprávnená oblasť môže predstavovať 2 000 km2 až 4 000 km2 nezastavaných pozemkov v porovnaní s 15 hektármi potrebnými na výstavbu paroplynovej elektrárne. Uchádzači by si takisto mohli vybrať iné lokality, pričom by mohli požiadať o zmeny miestneho územného plánu v lehote zlučiteľnej s lehotami, ktoré boli stanovené vo výzve na predkladanie ponúk. Podľa francúzskych orgánov sa žiadnemu uchádzačovi v rámci výzvy na predkladanie ponúk nebránilo zapojiť sa do nej z dôvodu, že by nemal lokalitu.

(88)

Francúzsko relativizuje význam environmentálnych kritérií pri výbere víťazného uchádzača rozmanitosťou možných opatrení, ktoré by uchádzač mal vykonať s cieľom získať uspokojivý počet bodov za environmentálne kritérium. Tieto orgány navyše uvádzajú, že všetky tri žiadosti uchádzačov predložené Komisii pre reguláciu energetiky získali za toto environmentálne kritérium rovnaký počet bodov.

(89)

Pokiaľ ide o potenciálne diskriminačný charakter výberu technológie, tieto orgány poukazujú predovšetkým na jej rozšírenosť v Európe a jej dostupnosť. Francúzske orgány zdôrazňujú, že vzhľadom na blízkosť medzi zvažovanými technológiami [plynové turbíny s otvoreným cyklom (21), paroplynové elektrárne, spaľovacie turbíny] neexistuje žiadny uchádzač, ktorý by sa výlučne špecializoval na technológie spojené s plynom, pri ktorom by bolo možné sa domnievať, že je týmto opatrením diskriminovaný. Dodržanie technologickej neutrality teda nebolo spochybnené.

(90)

Francúzske orgány pripomínajú, že cieľom opatrenia je zabezpečiť dodávku elektrickej energie v Bretónsku prostredníctvom dvoch prvkov: zabezpečenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom na jednej strane a zaistenie udržania napätia v elektrizačnej sústave na strane druhej.

(91)

Francúzske orgány uvádzajú, že rovnováha medzi ponukou a dopytom sa zabezpečí opatrením, ktoré prispeje k zvýšeniu výrobných kapacít, pričom tieto musia byť dostupné v čase spotrebnej špičky najmä v západnej časti regiónu (zosúladenie ponuky s dopytom, pokiaľ ide o jalový výkon).

(92)

Francúzske orgány napokon poznamenávajú, že skutočnosť, že sa v minulosti nevyskytlo žiadne prerušenie dodávok elektrickej energie, nie je dôvodom na neprijatie žiadnych opatrení proti potenciálnym a identifikovaným hrozbám.

(93)

Po prvé, francúzske orgány odôvodňujú nevyhnutnosť opatrenia kvantifikovanými prvkami. V prípade zatvorenia štyroch spaľovacích turbín v obciach Brennelis a Dirinon a úsekov využívajúcich vykurovací olej v lokalite Cordemais sa reziduálny nedostatok kapacity v období rokov 2017 – 2020 odhaduje na 200 MW až 600 MW ročne. Tieto elektrárne sa preto musia zatvoriť najneskôr v roku 2023.

(94)

Po druhé, Francúzsko odôvodňuje nevyhnutnosť opatrenia zlyhaniami na trhu, ktorých príkladom je najmä nedostatok investícií v Bretónsku, a to aj napriek existencii potreby pre daný územný celok.

(95)

Po tretie sa francúzske orgány domnievajú, že nie je potrebné vytvoriť cenovú oblasť pre Bretónsko. Takáto oblasť, ktorá by pokrývala celý región Bretónska, by neumožňovala dosiahnuť cieľ, ktorým je udržanie napätia v rámci tejto oblasti. Takáto oblasť, obmedzená na západ Bretónska, by z dôvodu neexistencie preťaženia pri prenosoch so zvyškom Bretónska nevyvolávala dostatočné cenové signály na stimulovanie investícii. Táto oblasť má totiž podľa Francúzska obmedzenú príťažlivosť z dôvodu jej príliš malej rozlohy na prilákanie malých dodávateľov. Nie je vôbec isté, že cenová oblasť svedčí o skutočnej hodnote výrobného zariadenia v Bretónsku a vedie k investovaniu do nej, a to z dôvodu nízkeho výskytu preťaženia siete. Takisto nie je vôbec isté, že územný celok uskutoční túto investíciu s nižšími nákladmi v porovnaní s presnou výzvou na predkladanie ponúk. Orgány napokon zdôrazňujú náklady vyplývajúce z vytvorenia osobitnej cenovej oblasti pre Bretónsko: potrebné úpravy na veľkoobchodných trhoch, príspevky na práva na dopravu, vyrovnanie taríf (22) s cieľom neznevýhodňovať spotrebiteľov v Bretónsku. Lehoty na zavedenie by napokon nemuseli zodpovedať potrebám zavedenia bezpečnosti dodávok elektriny v rámci bretónskej sústavy v krátkodobom horizonte.

(96)

Po štvrté, francúzske orgány zdôrazňujú, že v Bretónsku sa elektrina vyrába prevažne z obnoviteľných zdrojov vďaka veternej energii. Zvládnutie prerušení dodávok elektrickej energie je preto v Bretónsku čoraz väčšou výzvou, ktorá si vyžaduje čoraz väčšiu dostupnosť flexibilných prostriedkov, napríklad paroplynovej elektrárne v Landivisiau.

(97)

Po piate, výstavba výrobného zariadenia v Bretónsku by mohla byť prospešná pre všetkých francúzskych spotrebiteľov mimo obdobia preťaženia siete. Obmedzilo by sa tak riziko výpadku napätia, čo by prispelo k zníženiu strát vo vedení a zlepšeniu celkovej úrovne primeranosti kapacít.

(98)

Po šieste sa Francúzsko domnieva, že nevyhnutnosť opatrenia je odôvodnená potrebou zabrániť výpadku napätia v celom Bretónsku, ktorý nemožno vyriešiť len vytvorením elektrického vedenia.

(99)

Francúzske orgány nakoniec zdôrazňujú, že vzhľadom na zatvorenie spaľovacích turbín v lokalitách Brennilis a Dirinon bude odchýlka tepelnej kapacity v regióne nízka, približne 100 MW. V tejto súvislosti bude vplyv na missing money veľmi nízky.

(100)

Pokiaľ ide o odmeňovanie, francúzske orgány sa domnievajú, že je primerané, keďže ide o odmenu za kapacitu, a teda sa neposkytuje žiadny stimul pre výrobu.

(101)

Rozdelenie tarifnej oblasti nie je vhodné, najmä v záujme udržiavania napätia, ako sa uvádza v odôvodnení 95.

(102)

Hoci francúzske orgány nepopierajú, že oznámené opatrenie je selektívne, domnievajú sa, že na jednej strane je zvolená technológia najvhodnejšia na riešenie identifikovanej potreby a že by sa preto mala zachovať prostredníctvom technologicky neutrálnej výzvy na predkladanie ponúk. Na druhej strane ale tvrdia, že toto opatrenie nenahrádza vyvážený a spravodlivý rozvoj všetkých technológií, ktoré sú potrebné pre bezpečnosť dodávok vrátane riadenia odberu, prepojení a skladovania.

(103)

Okrem toho, výkon 450 MW je podľa Francúzska odôvodnený na základe kritéria nedostatočnej kapacity v čase spotrebnej špičky (napr. odhady RTE z roku 2012).

(104)

Primeraný charakter technológie následne preukazujú technické vlastnosti potrebné na splnenie osobitných potrieb: čas potrebný na mobilizáciu maximálne do pätnástich hodín (strojové zariadenie vypnuté) alebo dve hodiny (strojové zariadenie v prevádzke); minimálne trvanie vyrovnávacej ponuky najviac tri hodiny (v prevádzke) alebo osem hodín (vypnuté). Nie je stanovené maximálne trvanie aktivácie vyrovnávacích ponúk. Francúzske orgány tvrdia, že iné technológie (otvorený cyklus, spaľovacia turbína) a riadenie odberu nedokážu uspokojivo plniť tieto technické požiadavky.

(105)

Podľa francúzskych orgánov nemožno Francúzsku vytknúť, že vo výzve na predkladanie ponúk nezvážilo alternatívne technológie, napríklad technológie spojené s kombinovaným cyklom (23). Francúzske orgány sa odvolávajú na článok 194 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že opatrenia prijaté Európskou úniou nemôžu mať vplyv na právo členského štátu určiť svoju všeobecnú štruktúru dodávok energie: voľba plynovej elektrárne patrí do vnútroštátnej právomoci a nemôže byť dôvodom na nezlučiteľnosť opatrenia.

(106)

Pokiaľ ide o riadenie odberu, francúzske orgány sa domnievajú, že jedným z cieľov opatrenia je udržanie lokálneho napätia, ktoré možno zabezpečiť len prostredníctvom lokálnych dodávok elektrickej energie, pričom na to kapacity riadenia odberu reagovať nedokážu.

(107)

Ostatné technológie by sa mohli zachovať, len keby sa požadovala vyššia prémia.

(108)

Paroplynová technológia je odôvodnená vysokým počtom hodín používania na zachovanie úrovne napätia. Spaľovacie turbíny sú konkurencieschopné len na stovku hodín. Potreby v oblasti dodávok plynu takisto opodstatňujú využitie tejto technológie: spaľovacia turbína by potrebovala o 50 % plynu viac. Technológia s otvoreným cyklom je síce lacnejšia než paroplynová technológia, no vysoké ceny dodávok plynu odôvodňujú použitie strojového zariadenia s vyššou účinnosťou.

(109)

Technológia riadenia odberu nie je zlučiteľná s potrebou fungovania počas niekoľkých tisíc hodín. Neumožňuje ani zabezpečiť potreby výroby. Rovnaké konštatovanie platí v prípade nestálych jednotiek na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov z dôvodu „neriaditeľného“ charakteru výroby. Decentralizované technológie uskladňovania energie majú príliš vysoké investičné náklady na to, aby konkurovali paroplynovej elektrárni. Nové prepojenie by nebolo postačujúce, aby konkurovalo paroplynovej technológii vzhľadom na problémy týkajúce sa udržiavania napätia.

(110)

Okrem toho by kapacita veterných a solárnych elektrární bola príliš nestála na poskytnutie záväzku dostupnosti za konkurenčnú cenu. Existujúce hydraulické kapacity sú takisto nestále. Na súčasné kapacity na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov sa už poskytuje verejná podpora a nemohli sa zúčastniť na výzve na predkladanie ponúk. Tepelná kapacita fosílnych palív by si sama osebe vyžadovala značné investície do roku 2023. Podľa francúzskych orgánov tieto tvrdenia poukazujú na vhodnosť zvolenej technológie.

(111)

Francúzsko zdôrazňuje, že ziskovosť projektu, meraná ako vnútorná miera návratnosti vo výške [5 – 10] %, je nízka v porovnaní s návratnosťou, ktorú investori pri takomto druhu projektu požadujú.

(112)

Francúzske orgány v tejto súvislosti uviedli, že na zavedenie mechanizmu vrátenia je príliš neskoro a že jeho zavedenie, ktoré by viedlo k zníženiu príjmov, by sa prejavilo žiadosťou o vyššiu prémiu, keďže jeho vplyv na ziskovosť projektu by sa zneutralizoval.

(113)

Z týchto dôvodov sa Francúzsko domnieva, že opatrenie má primeraný charakter.

(114)

Podľa Francúzska sa týmto opatrením neznižujú stimuly pre investície do prepojovacích kapacít, najmä medzi Francúzskom a Írskom.

(115)

Okrem toho nehrozí, že by sa v dôsledku opatrenia posilnilo dominantné postavenie spoločnosti EDF. Víťazný uchádzač bude mať totiž väčší záujem predávať elektrickú energiu na trhu sám. Predaj elektrickej energie spoločnosti EDF s diskontnou sadzbou 5 % uvedenou v odôvodnení 53 je menej výhodný ako predaj za 100 % trhovej ceny. Ide tu teda o možnosť, ktorá je právne možná, ale ekonomicky len málo opodstatnená.

(116)

Francúzske orgány sa domnievajú, že spochybnenie projektu zo strany viacerých zainteresovaných strán v dôsledku pomalšieho rastu spotreby nie je opodstatnené. Zdôrazňujú totiž, že spotreba elektrickej energie v Bretónsku vzrástla medzi rokmi 2006 a 2014 o 9,9 % v porovnaní s priemerným nárastom 2,9 % vo Francúzsku. Francúzske orgány sa takisto odvolávajú na štúdiu, podľa ktorej bude Bretónsko tretím najdynamickejším regiónom Francúzska, pokiaľ ide o zvýšenie spotreby elektrickej energie (24).

(117)

Okrem toho francúzske orgány pripomínajú, že osobitná štruktúra spotreby elektrickej energie v tomto regióne, ktorý z väčšej časti tvorí bytový a terciárny sektor, má za následok vyššiu citlivosť regionálnej spotreby na chladné obdobie. Bretónsko má teda 6,3 % nárast dopytu v čase špičky, pričom predstavuje len 4,4 % ročnej spotreby elektrickej energie.

(118)

Spomalené hospodárske oživenie, ako aj zvyšovanie energetickej účinnosti v dôsledku zmien regulačného prostredia obmedzujú rast dopytu, ktorý sa ustálil po prvýkrát v roku 2014. Naopak, dopyt stimulujú: nárast počtu domácností v dôsledku dynamickej demografie, zmeny v životnom štýle s rozvojom informačných a komunikačných technológií, začiatok šírenia elektrických vozidiel a rozvoj parku tepelných čerpadiel. Najnovšie prognózy rastu spotreby elektrickej energie v Bretónsku sú podľa francúzskych orgánov aj naďalej vyššie než priemer krajiny.

(119)

Francúzske orgány napokon upozorňujú, že porovnanie medzi prognózou bretónskeho paktu a skutočnou spotrebou sa musí vykonať za rovnakú oblasť. Prognózy bretónskeho paktu sa týkali spotreby súvisiacej so stratami v sieťach, ktoré neboli dôsledne zohľadnené združeniami, ktoré odpovedali Komisii po vykonaní porovnaní. Francúzske orgány sa domnievajú, že táto chyba vedie k zavádzajúcemu výkladu údajov. Okrem toho sa domnievajú, že viaceré združenia sa opierajú o nesprávne posúdenia, najmä pokiaľ ide o dostupnosť nestálych zdrojov energie, ktoré by nemohli nahradiť hodnotenia vypracované spoločnosťou RTE.

(120)

Niektoré zainteresované strany sa domnievajú, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 68 ods. 2, že financovanie tohto opatrenia by bolo nezákonné, a to najmä preto, že príspevok na verejnú službu v oblasti elektrickej energie by bol vyhradený výlučne na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov.

(121)

Francúzske orgány spochybňujú toto tvrdenie. Konkrétne:

(122)

Podľa francúzskych orgánov sa napokon reformou príspevku na verejné služby v oblasti elektrickej energie, ku ktorej došlo koncom roka 2015, tieto údaje nezmenili. Financovanie tohto opatrenia sa bude realizovať z rozpočtových prostriedkov.

(123)

Ako sa uvádza v odôvodnení 74, spoločnosť ENGIE sa domnieva, že výzva na predkladanie ponúk povedie k posilneniu dominantného postavenia skupiny EDF, pretože bude pravdepodobne jediným výrobcom, ktorý bude schopný zabrániť „zakonzervovaniu“ svojich zariadení napriek nevyhnutnému poklesu ich ziskovosti v budúcnosti. Francúzske orgány sa naopak domnievajú, že príchod nového subjektu na trh výroby prispeje k rozvoju hospodárskej súťaže.

(124)

Viaceré zainteresované strany sa domnievali, že verejná diskusia o projekte nebola dostatočná. Francúzske orgány sa naopak domnievajú, že postup zahŕňajúci verejnú diskusiu je dostatočný. Teda:

(125)

Francúzske orgány sa domnievajú, že tvrdenie zainteresovanej strany, že výzva na prekladanie ponúk nebola transparentná, keďže jej účel nebol jasne vymedzený, nie je opodstatnené.

(126)

Táto strana tvrdila, že zatiaľ čo prémia bola určená výlučne na pokrytie dodatočných nákladov na umiestnenie zariadenia, prepravu plynu a plánovaný dátum uvedenia do prevádzky, niektorí uchádzači vo svojej ponuke žiadali doplatok na kompenzáciu nedostatočnej rentability elektrárne. Takýto doplatok by nebol v súlade so špecifikáciami a spôsobil by narušenie hospodárskej súťaže vzhľadom na existujúce zariadenia s kombinovanými cyklami, a teda by spôsobil ujmu.

(127)

Francúzske orgány pripomenuli, že úspešnému uchádzačovi sa môže vyplatiť len navrhovaná výška prémie. Žiadna prihláška, v rámci ktorej by sa k fixnej prémii, ktorej predmet je úplne opísaný v špecifikácii, požadovala dodatočná platba, by nebola v súlade s požiadavkami. Preto nie je možné stanoviť žiadnu doplnkovú platbu (doplatok) a ani takúto platbu zohľadňovať pri posudzovaní kritéria týkajúceho sa prémie. Tento bod pripomenula Komisia pre reguláciu energetiky v odpovedi na otázku, ktorú v rámci postupu výzvy na predkladanie ponúk položil jeden uchádzač.

(128)

Podľa francúzskych orgánov nepredstavoval tento bod problémy s výkladom pre uchádzačov, ktorí predložili ponuku. Týmto uchádzačom sa podarilo začleniť dodatočné náklady na uvedenie zariadenia do prevádzky v zhoršenej ekonomickej situácii do navrhovanej výšky prémie.

(129)

Štátna pomoc je podľa článku 107 ods. 1 zmluvy definovaná ako „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(130)

Z predchádzajúceho odôvodnenia vyplýva, že na kvalifikáciu opatrenia ako štátnej pomoci musia byť kumulatívnym spôsobom splnené tieto tri podmienky: a) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a byť financované zo štátnych zdrojov; b) opatrenie poskytuje selektívnu výhodu, ktorá by mohla zvýhodňovať určité podniky alebo výrobu určitých tovarov; c) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a mať tendenciu ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(131)

Aby sa finančné opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc, musí byť pripísateľné členskému štátu a musí byť priamo či nepriamo udelené prostredníctvom štátnych zdrojov.

(132)

V tomto prípade sa predpokladá, že odmena uhrádzaná spoločnosti CEB sa premieta do maloobchodných cien elektrickej energie prostredníctvom príspevku na verejnú službu v oblasti elektrickej energie (pozri odôvodnenie 42).

(133)

Vo svojom rozhodnutí o štátnej pomoci Komisia dospela k záveru, že príspevok na verejnú službu v oblasti elektrickej energie predstavuje štátny zdroj, lebo je to „poplatok uložený štátom, ktorý vyberá a spravuje subjekt určený štátom na riadenie režimu pomoci podľa pravidiel určených štátom“. Ako konštatoval Súdny dvor EÚ (25), finančné prostriedky pochádzajúce z povinných príspevkov uložených právnou úpravou členského štátu, ktoré sú spravované a rozdeľované v zmysle tejto právnej úpravy, sa môžu považovať za štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, aj keď sú ich správou poverené verejné alebo súkromné subjekty, ktoré sú od verejnej moci oddelené (26).

(134)

Opatrenie je napokon pripísateľné štátu, pretože výzvu na predkladanie ponúk zverejnil minister zodpovedný za energetiku, ktorý pristúpil k výberu uchádzača.

(135)

Aby opatrenie predstavovalo pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí predstavovať výhodu pre podnik, ktorý ho využíva, čo znamená, že tento podnik by túto výhodu nezískal za bežných trhových podmienok, t. j. bez zásahu štátu.

(136)

Francúzske orgány sa domnievajú, že opatrenie nepredstavuje hospodársku výhodu, keďže spĺňa všetky kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark  (27). Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti s týmto posúdením, najmä s tým, či bolo splnené prvé kritérium.

(137)

Na základe judikatúry vo veci Altmark (27) treba posúdiť, či predmetné opatrenie poskytuje konzorciu CEB výhodu.

(138)

V rozsudku vo veci Altmark Súdny dvor konštatoval, že „keďže štátna intervencia musí byť považovaná za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu za služby poskytnuté podnikmi, ktorým bola pomoc poskytnutá na realizáciu služieb vo verejnom záujme, pričom tieto podniky v skutočnosti nemajú finančnú výhodu a uvedená intervencia nemá teda za účinok privodenie výhodnejšieho súťažného postavenia vo vzťahu ku konkurenčným podnikom, takáto intervencia nespadá do pôsobnosti článku 92 ods. 1 zmluvy“ (28).

(139)

Treba pripomenúť, že francúzske orgány sa domnievajú, že opatrenie nepredstavuje hospodársku výhodu, keďže spĺňa všetky kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark.

(140)

Aby sa podľa Súdneho dvora (29) náhrada služby verejného záujmu mohla nemusela kvalifikovať ako štátna pomoc, musia byť splnené tieto štyri kumulatívne kritériá:

(141)

Pokiaľ ide o prvé kritérium, hoci sa pripúšťa, že členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní toho, ktoré služby možno považovať za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme (30), Súdny dvor nedávno pripomenul (31), že ak existujú osobitné pravidlá práva Únie, ktoré upravujú vymedzenie obsahu a rozsahu SVHZ, sú pre členské štáty záväzné v súlade s bodom 46 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci na náhrady udeľované za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Cieľom týchto pravidiel je vo všeobecnosti harmonizácia právnych predpisov, aby sa odstránili prekážky slobody pohybu a slobody poskytovania služieb. Skutočnosť, že boli prijaté na základe iných ustanovení zmluvy než tých, ktoré sa týkajú kontroly štátnej pomoci, a sú zamerané v prvom rade na realizáciu vnútorného trhu, žiadnym spôsobom neobmedzuje ich relevantnosť z hľadiska prvého kritéria rozsudku vo veci Altmark.

(142)

Vzhľadom na pripomienky predložené zainteresovanými stranami a odpovede, ktoré poskytlo Francúzsko (oddiel 5), sa Komisia domnieva, že toto opatrenie nespĺňa prvé kritérium rozsudku vo veci Altmark týkajúce sa kvalifikácie záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme (ďalej len „SVZ“), najmä v odvetví energetiky, a to z dvoch dôvodov.

(143)

Po prvé, ako Komisia vysvetlila (32), nie je vhodné klasifikovať ako záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme takú činnosť, ktorú už trh poskytuje alebo by ju mohol poskytovať v dostatočnej miere. V tejto analýze sa musia takisto zohľadniť možné zlepšenia fungovania trhu, ktoré by mohli vykonať členské štáty. Ak by boli takéto zmeny možné, nie je vhodné kvalifikovať takúto činnosť ako záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme. V danom prípade možno však trh považovať za nefunkčný, pokiaľ nevysiela dostatočné cenové signály pre podnietenie investícií na miestnej úrovni. Tak je to najmä v prípade krátkodobých trhov, ako sú vyrovnávacie trhy, ktorých vyrovnávacie mechanizmy ešte v čase vykonávania projektu neprinášajú dostatočné miestne cenové signály.

(144)

Po druhé, existencia diskriminácie v oblasti technológií neumožňuje kvalifikovať túto službu ako záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme. V danej veci sa v článku 3 ods. 2 smernice o elektrickej energii (33) stanovujú osobitné podmienky, pokiaľ ide o schopnosť členských štátov vykonávať služby vo verejnom záujme v liberalizovanom sektore elektrickej energie. Najmä sa v článku 3 ods. 2 obmedzujú možnosti členských štátov pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo SVZ v sektore energetiky na konkrétne ciele (34): „členské štáty môžu podnikom fungujúcim v odvetví elektroenergetiky z hľadiska všeobecného hospodárskeho záujmu uložiť povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa môžu vzťahovať na bezpečnosť, vrátane bezpečnosti dodávky, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok a ochrany životného prostredia, vrátane energetickej účinnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany klímy“. V tom istom článku 3 ods. 2 sa okrem toho stanovuje, že „tieto povinnosti musia byť jasne definované, transparentné, nediskriminačné, overiteľné a pre elektroenergetické podniky Spoločenstva zaručujú rovnosť prístupu k národným spotrebiteľom.“

(145)

Komisia sa domnieva, že kritérium nediskriminácie, preskúmané v súvislosti s existenciou záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme, sa musí vykladať reštriktívnym spôsobom. V oznámení Francúzska sa uvádza, že výzva na predkladanie ponúk sa týka výstavby a prevádzky zariadenia na výrobu elektrickej energie, ktoré využíva výlučne technológiu kombinovaného cyklu (35). Inými slovami, výzva na predkladanie ponúk sa obmedzila len na jednu technológiu, pričom sa vylúčili konvenčné technológie typu turbín s otvoreným cyklom alebo spaľovacích turbín, ktorými by sa takisto mohli poskytovať služby požadované od prijímajúcej elektrárne.

(146)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 84 a 89, francúzske orgány sa domnievajú, že skutočnosť, že opatrenie nie je technologicky neutrálne, nepredstavuje diskrimináciu v zmysle článku 3 ods. 2 smernice 2009/72/ES, keďže všetky podniky môžu získať prístup k paroplynovej technológii, ako aj ku všetkým konvenčným technológiám. Opatrenia pomoci však musia byť navrhnuté tak, aby sa všetky výrobné kapacity, ktoré by mohli účinne prispieť k vyriešeniu problému primeranosti výrobných kapacít, mohli podieľať na týchto opatreniach, a najmä aby sa umožnila účasť výrobcov využívajúcich rozličné technológie. V dôsledku toho argument Francúzska, podľa ktorého by všetky podniky mohli získať prístup k paroplynovej technológii, neumožňuje vylúčiť diskriminačný charakter tohto opatrenia.

(147)

Komisia okrem toho uvádza, že výzva na predkladanie ponúk mala za cieľ zvýšiť úroveň výroby elektrickej energie v regióne, aby sa zachovala bezpečnosť dodávok aj napriek plánovanému zatvoreniu viacerých výrobných závodov a aby sa vyriešil pretrvávajúci problém s napätím v Bretónsku. Aby sa dosiahol tento dvojitý cieľ, v špecifikáciách sa uviedlo niekoľko požiadaviek, ktoré musí spĺňať budúca prijímajúca elektráreň. Musí mať činný výkon približne 450 MW (± 10 %), nachádzať sa v západnom Bretónsku a byť kedykoľvek k dispozícii s cieľom umožniť mobilizáciu jej kapacít zo strany RTE, a to prostredníctvom vyrovnávacieho mechanizmu. Vo vzťahu k poslednej uvedenej požiadavke sa v špecifikácii uvádzalo, že mobilizácia elektrárne spoločnosťou RTE by mala byť možná v lehote, ktorá neprekročí pätnásť hodín, ak je strojové zariadenie vypnuté, a dve hodiny, ak je v prevádzke, že sa nemôže obmedziť maximálny čas na aktiváciu vyrovnávacích ponúk a že minimálne trvania vyrovnávacích ponúk musia byť najviac tri hodiny, ak je strojové zariadenie v prevádzke, a osem hodín, ak je vypnuté. Cieľom týchto podmienok je zabezpečiť schopnosť reagovať a flexibilitu elektrárne, aby sa zabezpečilo, že RTE bude môcť zmobilizovať elektráreň na riešenie jednorazových a dočasných potrieb, čím sa zabezpečí zachovanie napätia a rovnováhy na miestnej úrovni. Francúzsko v odôvodneniach 107 a 108 nespochybňuje, že tieto podmienky by mohli splniť všetky konvenčné elektrárne, t. j. paroplynové, s otvoreným cyklom a so spaľovacími turbínami.

(148)

Táto analýza vhodnosti jednotlivých technológií v súlade s cieľmi uvedenými vo výzve na predkladanie ponúk vedie k záveru, že všetky tri konvenčné technológie (paroplynová, s otvoreným cyklom a so spaľovacími turbínami) by mohli reagovať na potreby zistené príslušnými francúzskymi orgánmi, aj keď za rôznych podmienok účinnosti. Na základe tejto výzvy na predkladanie ponúk sa však má vybudovať len paroplynová elektráreň. Komisia teda dospela k záveru, že výzva na prekladanie ponúk je diskriminačná.

(149)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 144, záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme musí byť bezpodmienečne nediskriminačný. Z dôvodu zistenej diskriminácie voči niektorým konvenčným technológiám sa preto vylučuje kvalifikácia opatrenia za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme.

(150)

Preto argumentácia Francúzska uvedená v odôvodnení 84, podľa ktorej opatrenie nepredstavuje diskrimináciu ostatných typov konvenčných technológií, nie je prípustná. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie sa nemôže považovať za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme. V dôsledku toho prvé kritérium stanovené v rozsudku vo veci Altmark nie je splnené.

(151)

Opatrenie preto predstavuje výhodu. Výhodou v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ je každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nemohol získať za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu štátu. Konzorcium v tomto prípade dostane prémiu, ktorá sa neudeľuje za bežných trhových podmienok, ale je výsledkom štátnej dotácie. Opatrenie preto možno kvalifikovať ako výhodu udelenú víťaznému uchádzačovi výzvy na predkladanie ponúk.

(152)

V druhom rade, aby sa pomoc mohla pokladať za selektívnu z hľadiska článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí zvýhodňovať „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“. Opatrenie sa v tomto prípade pripisuje výlučným spôsobom víťaznému uchádzačovi výzvy na predkladanie ponúk, a teda sa považuje za selektívne.

(153)

V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že opatrením sa poskytuje selektívna výhoda v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(154)

Verejná pomoc podnikom podľa článku 107 ods. 1 má vplyv na hospodársku súťaž len vtedy, keď „narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“, a pokiaľ „ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. Opatrenie poskytnuté štátom sa pokladá za opatrenie narúšajúce hospodársku súťaž alebo hroziace narušením hospodárskej súťaže, ak sa ním môže zlepšiť konkurenčné postavenie príjemcu v porovnaní s inými podnikmi, s ktorými je v konkurencii (36). V praxi sa narušenie v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ vo všeobecnosti pokladá za existujúce vtedy, keď štát poskytne finančnú výhodu podniku v sektore, v ktorom existuje hospodárska súťaž (37). Opatrenie v danom prípade môže posilniť konkurenčné postavenie konzorcia CEB v porovnaní s ostatnými podnikmi tým, že mu umožní zvýšiť jeho kapacitu na výrobu elektrickej energie v porovnaní s ostatnými konkurentmi.

(155)

Podpora podnikov z verejných zdrojov predstavuje podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ štátnu pomoc len vtedy, keď „ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. Podpora z verejných zdrojov sa môže pokladať za podporu, ktorá môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi aj vtedy, keď sa príjemca priamo nezúčastňuje na cezhraničnom obchode. Relatívne nízka úroveň pomoci alebo relatívne malá veľkosť podniku príjemcu pomoci totiž a priori nevylučujú možnosť, že by obchod medzi členskými štátmi bol ovplyvnený (38). V tomto prípade príjemca pomoci získa výhodu, ktorú jeho zahraniční konkurenti získať nemôžu, a to z dôvodu selektívnosti pomoci.

(156)

Okrem toho, vplyv pomoci na hospodársku súťaž a jej účinok na obchod medzi členskými štátmi možno charakterizovať, keď opatrenie zvýhodňuje podnik pôsobiaci v odvetví, ktoré je predmetom liberalizácie na európskej úrovni (39). V tomto prípade bol energetický sektor predmetom takejto liberalizácie.

(157)

Opatrenie teda ovplyvní hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(158)

Z uvedených dôvodov je Komisia presvedčená, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(159)

Opatrenie sa ešte nezačalo vykonávať. Vyplatí sa pri uvedení elektrárne do prevádzky, teda od […]. Opatrenie sa preto vykoná až po prijatí tohto rozhodnutia. Preto sa nemôže považovať za nezákonné.

(160)

Službu nemožno kvalifikovať ako záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme, ako sa uvádza v odôvodneniach 144 až 147. Oznámenie Komisie o rámci SVHZ sa preto v danom prípade neuplatňuje.

(161)

Komisia v dôsledku toho posúdi zlučiteľnosť opatrenia v súlade s časťou 3.9 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia. V bodoch 19 až 34 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia sa vymedzuje primeranosť kapacity ako i) úroveň produkcie, ktorá sa považuje za dostatočnú na uspokojenie úrovní dopytu v členskom štáte počas daného obdobia; ii) stanovená na základe klasického štatistického ukazovateľa používaného základnými organizáciami [napr. Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu („ENTSO-E“)].

(162)

Pokiaľ ide o prvé kritérium, Komisia zastáva názor, že opatrenie sa týka zavedenia takej úrovne výroby, ktorá bude dostatočná na uspokojenie úrovní dopytu v Bretónsku, tak z hľadiska kvantity (pozri odôvodnenie 166), ako aj kvality (odôvodnenie 174).

(163)

Pokiaľ ide o druhé kritérium, Komisia sa domnieva, že tieto ukazovatele potvrdzujúce dostatočný charakter reakcie zo strany paroplynovej elektrárne, sú vecne a dostatočne posúdené (pozri odôvodnenie 168).

(164)

Komisia sa domnieva, že opatrenie prispieva k dosiahnutiu cieľa spoločného záujmu a že je potrebné v súlade s oddielmi 3.9.1 a 3.9.2 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia, ak spĺňa tieto podmienky: i) problém primeranosti výrobných kapacít sa musí identifikovať pomocou kvantifikovateľného ukazovateľa, pričom výsledky by mali byť konzistentné s výsledkami analýzy ENTSO-E; ii) opatrenie musí sledovať presne vymedzený cieľ; iii) opatrenie musí byť zamerané na povahu a príčiny problému, a najmä zlyhanie trhu, ktoré bráni tomu, aby poskytoval požadovanú úroveň kapacity, a iv) členský štát musel zvážil aj iné možnosti riešenia tohto problému.

(165)

Problém primeranosti kapacity bol zreteľne identifikovaný a vyčíslený. Zatvorenie štyroch spaľovacích turbín v obciach Brennelis a Dirinion a úsekov využívajúcich vykurovací olej v Cordemais, ktoré sa plánuje na rok 2017, by v prípade neexistencie investície do kapacity v období rokov 2017 – 2020 spôsobilo reziduálny nedostatok kapacity odhadovaný na 200 MW až 600 MW ročne, ako sa uvádza v odôvodnení 81. Hoci sa plánovalo predĺženie životnosti týchto elektrární, mali by sa zatvoriť najneskôr v roku 2023. V tejto súvislosti Komisia berie na vedomie nízku vlastnú produkciu v Bretónsku s podielom na spotrebe 13,3 % v roku 2014, pričom 11,8 % energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov, čo svedčí o málo významnom podiele neprerušovanej výroby. Tieto skutočnosti popierajú argumentáciu niektorých zainteresovaných strán (pozri odôvodnenie 55). Naopak, potvrdzujú argumentáciu týchto strán uvedenú v odôvodneniach 61, 63 a 81.

(166)

Komisia sa okrem toho domnieva, že riziko spojené so zachovaním napätia francúzske orgány posúdili vecne a uspokojivo. Spoločnosť RTE sa rozhodla štyrikrát počas roka 2012 zaviesť osobitný nástroj na boj proti akémukoľvek incidentu súvisiacemu s výpadkom napätia v Bretónsku. Takéto ustanovenie spočíva v systéme začatia odľahčenia spotreby zavádzaného počas najkritickejších období.

(167)

Nevyhnutnosť opatrenia, ktoré predložili francúzske orgány, sa opiera o kvantifikované údaje zo štúdií predložených RTE v rámci výročnej publikačnej činnosti (40).

(168)

Na jednej strane je použitá metóda v súlade s rozpätím využitým v predbežnej bilancii RTE. Táto metóda vychádza z pravdepodobnostného prístupu, v ktorom sa konfrontujú úrovne ponuky a dopytu prostredníctvom simulácie fungovania európskej elektrizačnej sústavy v hodinových intervaloch počas celého roka. Niektoré parametre, ako je napríklad dostupnosť parku, vychádzajú z referenčných parametrov štúdií, ktoré vykonala ENTSO-E.

(169)

Na druhej strane, oznámené údaje sa opierajú o údaje z bilancie, v ktorej sa potvrdzuje i) dynamika spotreby 2,7-krát vyššia ako vnútroštátny vývoj v období 2006 – 2012 (zvýšenie spotreby v Bretónsku v priemere o 1,6 % za posledných šesť rokov); ii) obdobia špičky stále citlivé na klimatické podmienky, a to do vyššej miery, ako je priemerná citlivosť vo Francúzsku, čo sa dá vysvetliť najmä štruktúrou spotreby v regióne, v ktorom značný podiel tvoria domácnosti a tretí sektor; iii) nedostatok miestnych výrobných zariadení, pretože výrobné zariadenia nachádzajúce sa v Bretónsku poskytujú len 13 % elektrickej energie spotrebovanej v tomto regióne (pozri odôvodnenie 166) a iv) zlepšenia v sieti, ktorými sa čiastočne vyrieši problém primeranosti. Nerovnováha medzi vyrobenou a spotrebovanou energiou totiž oslabuje bezpečnosť dodávok elektrickej energie v regióne, a najmä na týchto citlivých miestach: na severe Bretónska, ktorý tvorí podstatnú časť departementu Côtes d'Armor, ako aj aglomerácie v Saint-Malo a Dinarde, kde dochádza k prerušeniu dodávok v prípade nedostupnosti osi s napätím 44 kV Domloup-Plaine Haute, a celý región Bretónsko, ktorý je vystavený riziku výpadku napätia v dôsledku vzdialenosti medzi miestami výroby a spotreby. V rámci RTE sa zrealizovalo viacero investícií, najmä zavedenie prostriedkov na kompenzáciu rozmiestnených po celej západnej časti regiónu s celkovou kapacitou 1 150 MVAr (reaktančný megavoltampér) v období 2011 až 2013, s cieľom zaistiť potrebnú úroveň výkonu počas chladných období. Podľa RTE sa tieto prostriedky na kompenzáciu musia doplniť pripojením paroplynovej elektrárne v Landivisiau s cieľom zvýšiť bezpečnosť nevyhnutnú z hľadiska rizika výpadku napätia a získať dostatočnú „bezpečnostnú sieť“ (41).

(170)

Toto opatrenie má ďalej jasne vymedzený cieľ spočívajúci v riešení zlyhaní trhu, to znamená nedostatku investícií napriek ich potrebe v Bretónsku, aby sa predišlo výpadku napätia v celom regióne, pričom samotné vytvorenie elektrického vedenia by nemohlo zmierniť toto riziko, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 98. Komisia potvrdzuje argumentáciu, podľa ktorej bretónsky región trpí nedostatkom peňazí, keďže ceny sa dostatočne nezvýšili vzhľadom na nedostatok elektrickej energie v Bretónsku, a ako sa uvádza v odôvodneniach 101 a 95, nebolo možné zmierniť ho rozdelením tarifnej oblasti. Kapacitný mechanizmus okrem toho neumožňuje ani riešenie osobitných potrieb regiónu (pozri odôvodnenie 177).

(171)

Tieto prvky podľa Komisie uspokojivým spôsobom vysvetľujú nedostatok investícií do nových kapacít bez finančnej podpory z verejných zdrojov.

(172)

Opatrenie sa zameriava na príčiny zisteného problému, a najmä na zlyhania trhu, ktoré mu bránia zabezpečiť potrebnú kapacitu, a to na dvoch úrovniach. Na jednej strane voľba paroplynovej technológie umožní reagovať na potreby týkajúce sa výkonu a dostupnosti, ako boli určené v bretónskom pakte. Paroplynová elektráreň umožňuje zaistiť bezpečnosť dodávok a prispieva k zachovaniu elektrického napätia v tejto oblasti. Tento bod sa rozvádza v odôvodnení 104 a nasledujúcich. Na druhej strane je podiel neprerušovanej a dostupnej výroby počas období špičky v zime veľmi nízky, čo predstavuje riziko.

(173)

Na odôvodnenie potreby zachovať konštantnú úroveň napätia Komisia poukazuje na existenciu elektrickej nestability zistenej spoločnosťou RTE na severe Bretónska. Oblasť severného Bretónska je napojená vedením s jedným obvodom s napätím 400 kV a dvoma vedeniami s napätím 225 kV na západe od stanice La Martyre. V prípade prerušenia vedenia medzi Rennes a Saint-Brieuc by na dvoch vedeniach s napätím 225 kV dochádzalo k preťaženiam, ktoré by znásobili pokles napätia v oblasti Rance. Táto situácia by mohla viesť k riziku prerušenia dodávok v tejto oblasti, pokiaľ by nedošlo k odľahčeniu odberu v oblasti severného Bretónska. Okrem toho v prípade vysokej spotreby v celej západnej oblasti je pri určitých výpadkoch v elektrárňach alebo poruchách v rámci sústavy Bretónsko vystavené rizikám prerušenia dodávok elektrickej energie, ale aj riziku celkového výpadku napätia v celom regióne.

(174)

Členský štát odôvodnil, prečo nemôže využiť aj iné technológie (napríklad energie z obnoviteľných zdrojov), ani riadenie odberu, vytvorenie cenovej oblasti alebo zavedenie prepojovacích vedení. Podľa Komisie žiadne z týchto nápravných opatrení prijatých jednotlivo by plne neriešilo uvedené riziká, najmä riziká poklesu napätia, ako sa uvádza v odôvodnení 16.

(175)

Pokiaľ ide o odôvodnenie, prečo sa nevyužijú výlučne prepojovacie vedenia, Komisia konštatuje, že Bretónsko, ktoré sa nachádza na konci vedenia, nie je v situácii porovnateľnej s ostatnými francúzskymi regiónmi, ktoré majú podobné charakteristiky (PACA, Franche Comté, Pays de la Loire, Korzika). Dodávky elektrickej energie sa zabezpečujú viacerými prepojeniami s inými regiónmi. Udržiavanie napätia nie je problematické. Okrem toho nie sú umiestnené na „konci siete“ ako Bretónsko. Korzika, ktorá je prepojená slabo (42), má značné kapacity na svojom území.

(176)

Komisia 8. novembra 2016 schválila návrh francúzskeho kapacitného mechanizmu (43). Účasť elektrárne na kapacitnom mechanizme sa v prvom rade plánuje prostredníctvom vyrovnávania, ktoré bude predstavovať len okrajovú časť celkových príjmov elektrárne (približne 1,5 % celkových ročných príjmov), pričom vplyv tohto mechanizmu na projekt a jeho zohľadnenie pri posudzovaní opatrenia sú obmedzené. Akákoľvek účasť na kapacitnom mechanizme nad rámec vyrovnávania sa v podnikateľskom pláne neuvádza. Ak by došlo k takejto účasti, odmena na základe tejto účasti by sa odpočítala od výšky prémie.

(177)

Okrem toho vo svojej záverečnej správe o sektorom zisťovaní týkajúcom sa kapacitných mechanizmov (44) Komisia usúdila, že v prípade miestneho problému s primeranosťou výroby závisí výber využitia kapacitného mechanizmu od osobitných vlastností dotknutého trhu (45). Existencia miestneho dopytu v Bretónsku by v danom prípade priamo nevyvolala vznik ponuky nachádzajúcej sa v Bretónsku. Francúzsky trh s elektrickou energiou nie je schopný odhaliť existujúci dopyt po kapacite na miestnej úrovni. Mimoriadne lokalizovaný charakter nedostatočnej kapacity sa v súčasnosti nedá vyriešiť jediným, novouplatňovaným kapacitným mechanizmom vo Francúzsku.

(178)

Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že opatrenie, ktoré napĺňa cieľ spoločného záujmu zaistiť bezpečnosť dodávok elektrickej energie, je vo Francúzsku skutočne nutné.

(179)

V oddiele 3.9.3 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia sa vyžaduje, aby opatrenie predstavovalo vhodný nástroj politiky na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu. Aby sa opatrenie považovalo za vhodné, musí spĺňať tieto podmienky: i) pomoc musí iba kompenzovať službu sprístupnenia kapacity; ii) pomoc musí zabezpečiť vhodné stimuly pre existujúcich aj budúcich výrobcov a prevádzkovateľov používajúcich nahraditeľné technológie, ako sú napríklad riešenia týkajúce sa prispôsobenia sa dopytu alebo skladovania; iii) v rámci pomoci sa musí zohľadniť, do akej miery by mohla vyriešiť akýkoľvek možný problém primeranosti výrobnej kapacity prepojovacia kapacita.

(180)

Komisia v prvom rade pripomína, že do prémie nie je zahrnutá žiadna odmena za predaj elektrickej energie. Tvorí ju i) z jednej časti hodnota kapacity rovnajúca sa [50 000 – 60 000] EUR/MW/rok a ďalšie tri časti sa týkajú geografického umiestnenia projektu, a to konkrétne: ii) dodatočné náklady spojené s prepravou plynu vo výške [20 000 – 40 000] EUR/MW/rok; iii) dodatočné náklady na pripojenie vo výške 6 000 EUR/MW/rok; a iv) dodatočné náklady na osobitné environmentálne opatrenia vo výške 2 000 EUR/MW/rok. V dôsledku toho sa prémia týka odmeňovania za kapacitu a vylučuje akúkoľvek odmenu za predaj elektrickej energie.

(181)

Po druhé, hoci sa Komisia domnieva, že pomoc bola udelená prostredníctvom diskriminačného postupu výzvy na predkladanie ponúk (pozri odôvodnenie 145), usúdila, že je legitímne, že francúzske orgány uverejnili výzvu na predkladanie ponúk len na projekty paroplynových elektrární. Takéto obmedzenie totiž vyplýva zo špecifickej potreby udržiavať napätie za podmienok uspokojivých z hľadiska energetiky a životného prostredia. Z tepelných elektrární, a teda vo vzťahu k uhoľným elektrárňam a elektrárňam s technológiami využívajúcimi vykurovací olej, sú plynové elektrárne najmenej znečisťujúce (pozri odôvodnenie 102). Výber paroplynovej elektrárne je v porovnaní s ostatnými typmi plynových elektrární, najmä plynových turbín s otvoreným cyklom, z environmentálneho hľadiska výhodnejší, pretože ide o spôsob výroby s vysokou energetickou účinnosťou používajúci výlučne zemný plyn, čo je palivo, z ktorého sa uvoľňuje najmenej CO2 spomedzi fosílnych palív, a zároveň poskytuje flexibilitu a reaktívnosť, ktoré sú potrebné na reakciu na zistené zlyhania trhu.

(182)

Po tretie, v rámci opatrenia pomoci sa zohľadňujú kapacity prepojení, ale táto možnosť neumožňuje primeraným spôsobom reagovať na potrebu udržiavania úrovne napätia. Okrem toho budovanie prepojení vychádza z dlhodobej vízie. Projekty zamerané na prepojenie sú už vo fáze prípravy, pričom ich cieľom je zvýšenie kapacity prepojenia medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, medzi Bretónskom a Írskom. Komisia navyše podotýka, že opatrenie nebráni zvýšeniu tokov prechádzajúcich cez územie Bretónska v rámci vytvorenia prepojenia.

(183)

Okrem toho nie sú vhodné viaceré alternatívne opatrenia:

(184)

Komisia napokon zastáva názor, že článok 194 ZFEÚ, na ktorý sa odvolávali francúzske orgány (pozri odôvodnenie 105), ich neoslobodzuje od povinnosti dodržiavať platné právne predpisy o štátnej pomoci, ak je poskytnutá výrobcovi elektrickej energie.

(185)

Z uvedených odôvodnení vyplýva, že opatrenie je primerané na plnenie identifikovaného cieľa spoločného záujmu.

(186)

Stimulačný účinok pomoci sa posúdi na základe podmienok stanovených v oddiele 3.2.4 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia. Takýto účinok existuje, ak pomoc motivuje príjemcu zmeniť svoje správanie tak, aby sa zlepšilo fungovanie trhu s energiou. K takejto zmene správania by v prípade neexistencie pomoci nedošlo.

(187)

Komisia tvrdí, že prémia umožňuje investície do nových kapacít, ktoré by sa bez pomoci neuskutočnili, a to z dôvodu osobitostí bretónskeho trhu. Bez prémie by projekt neumožnil dostatočnú ziskovosť (odôvodnenie 23). V tejto súvislosti Komisia odmieta tvrdenia zainteresovaných strán predložené v odôvodneniach 67 a 68.

(188)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie má požadovaný stimulačný účinok.

(189)

Komisia zhodnotí primeranosť opatrenia v súlade s oddielom 3.9.5 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia. Opatrenie je primerané, pokiaľ spĺňa tieto podmienky: i) kompenzácia umožňuje príjemcom získať primeranú návratnosť (predpokladanú v prípade súťažného výberového konania na základe jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií) a ii) jeho súčasťou sú integrované mechanizmy, aby sa zabránilo vzniku neočakávaného zisku.

(190)

Tieto podmienky sa posudzujú na základe oznámeného podnikateľského plánu. Hypotézy podnikateľského plánu boli opísané v časti 2.6 tohto rozhodnutia.

(191)

Komisia po prvé poznamenáva, že obdobie 20 rokov je nevyhnutné na dosiahnutie primeranej vnútornej miery návratnosti [5 – 10] % vzhľadom na jej porovnanie s váženými priemernými kapitálovými nákladmi (pozri nasledujúce odôvodnenie). Kratšie trvanie projektu by viedlo k nižšej miere vnútornej návratnosti, čo nie je potrebné vzhľadom na úroveň vnútornej miery návratnosti, ktorú už Komisia posúdila ako prijateľnú. Toto tvrdenie vyvracia predpoklad uvedený v odôvodnení 68 ods. 1.

(192)

Komisia ďalej poznamenáva, že vnútorná miera návratnosti projektu je [5 – 10] %. Primeranosť tejto návratnosti sa hodnotí na základe jej porovnania s priemernými váženými kapitálovými nákladmi (WACC). WACC projektu odrážajú špecifické, nediverzifikovateľné riziká projektu. Komisia sa domnieva, že posúdenie vnútornej miery návratnosti možno vykonať porovnaním s WACC súboru porovnateľných spoločností, ktorých priemer dosahuje za obdobie rokov 2007 – 2016 výšku 6,6 % a je blízky vnútornej miere návratnosti projektu. Komisia preto upozorňuje na blízkosť medzi vnútornou mierou návratnosti a rozsahom predpokladaných príslušných WACC, vďaka čomu možno dospieť k pozitívnemu záveru o primeranosti tohto opatrenia.

(193)

Spoľahlivosť primeranosti je posilnená navrhovanými štúdiami citlivosti. Boli vykonané štúdie, pokiaľ ide o prípadné pokuty z omeškania, infláciu a zohľadnenie prípadnej konečnej hodnoty. Zohľadnilo sa viacero cenových predpokladov s cieľom zmerať účinky dohody o spracovaní na podnikateľský plán.

(194)

Pokiaľ ide o predchádzanie riziku dosahovania mimoriadneho zisku, Komisia poznamenáva, že podľa štruktúry podnikateľského plánu predloženého konzorciom nie je možné dosiahnuť mimoriadny zisk. Dvomi najdôležitejšími zložkami príjmov je jednak prijatá prémia, ktorá závisí od dostupnosti elektrárne a je zmluvne dohodnutá, a teda neumožňuje dosiahnutie mimoriadneho zisku, a na druhej strane odmena podľa dohody o spracovaní, ktorá je takisto zmluvne dohodnutá a neposkytuje konzorciu možnosť dosahovania mimoriadneho zisku.

(195)

Nakoniec Komisia konštatuje, že konzorcium bude mať možnosť zapojiť sa do kapacitného mechanizmu podľa podmienok uvedených v odôvodnení 25. Odmena povolená v rámci prípadnej účasti na kapacitnom mechanizme bude odpočítaná z prémie. Absencia dvojitej odmeny sa teda javí ako prvok, ktorým sa podporuje primeranosť opatrenia.

(196)

Komisia sa teda domnieva, že mechanizmus je primeraný svojmu cieľu.

(197)

Aby sa v súlade s bodom 3.9.6 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia pomoc mohla považovať za zlučiteľnú, musí spĺňať tieto podmienky: i) byť otvorená pre všetkých vhodných poskytovateľov kapacity, ak je to technicky a fyzicky možné; ii) neznižovať stimuly pre investície do prepojení a nenarúšať prepájanie trhu; iii) nenarúšať investičné rozhodnutia, ktoré predchádzali zavedeniu opatrenia; iv) príliš neposilňovať dominantné trhové postavenie a v) uprednostňovať nízkouhlíkových výrobcov v prípade rovnocenných technických a hospodárskych parametrov.

(198)

Pokiaľ ide o prvé kritérium, v odôvodnení 232 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia sa uvádza, že obmedzenie účasti na kapacitných mechanizmoch „môže byť opodstatnené len na základe nedostatočnej technickej výkonnosti potrebnej na vyriešenie problému primeranosti výroby“ (47). V danej veci sa Komisia domnieva, že technické vlastnosti určitých výrobných kapacít, najmä paroplynových technológií, sú jasne vhodnejšie na efektívne riešenie problému primeranosti kapacít ako iné, najmä plynové turbíny s otvoreným cyklom a spaľovacie turbíny. Konkrétnejšie, ich technické vlastnosti neumožňujú optimalizáciu energetickej účinnosti, a teda hospodárnosť investičného projektu vzhľadom na spôsob a dĺžku fungovania výrobného prostriedku, ktorý francúzske orgány hľadajú na riešenie identifikovaného problému s primeranosťou kapacít.

(199)

V súvislosti s daným prípadom Komisia poznamenáva, že všetky konvenčné technológie nemajú rovnaké technické kapacity na dostatočne efektívne a životaschopné uspokojovanie potrieb identifikovaných v odseku 3.3 špecifikácie.

(200)

Po prvé, pokiaľ ide o porovnanie s plynovou turbínou s otvoreným cyklom, v štúdiách Medzinárodnej agentúry pre energiu – Agentúry pre jadrovú energiu (AIE-AEN) s názvom Projected Costs of Electricity Generating 2015 Edition sa preukazuje, že paroplynová technológia predstavuje prostriedok na výrobu elektrickej energie, ktorý je výrazne lacnejší v prípade značnej prevádzkovej životnosti. Referenčné náklady na výrobu elektrickej energie predložené v tejto štúdii tiež preukazujú, že LCOE (48) plynových elektrární s otvoreným cyklom vybudovanej v Belgicku alebo v Nemecku (49) sú jasne vyššie ako LCOE paroplynových elektrární v Belgicku alebo Nemecku. Po prevedení na EUR/MWh sú investičné náklady, ako aj náklady na prevádzku a údržbu vyššie v prípade plynových elektrární s otvoreným cyklom ako v prípade paroplynových elektrární. Závery tejto štúdie sú uvedené ďalej v tabuľke:

Celkové priemerné náklady na výrobu elektrickej energie

Table 3.9: Levelised cost of electricity for natural gas plants

(Pokračovanie tabuľky – pravá časť)

(201)

Na základe odhadovanej doby prevádzky [3 000 – 6 500] hodín ročne a ročnej produkcie približne 1 600 GWh (52) sa Komisia domnieva, že technické vlastnosti plynových elektrární s otvoreným cyklom by za rovnakých podmienok a s ohľadom na dimenzovanie pomoci, ktorú dostalo konzorcium CEB, viedli k nákladom na výrobu elektrickej energie vo výške medzi 60 miliónov EUR a približne 190 miliónov eur v porovnaní s obratom vo výške približne 90 miliónov EUR ročne. Využitie plynovej elektrárne s otvoreným cyklom by preto nadmerne narušilo hospodársku vyváženosť projektu a spochybnilo jeho životaschopnosť. Komisia teda môže prijať záver len o nepostačujúcej povahe technických vlastností plynových elektrární s otvoreným cyklom, ktoré nemôžu zabezpečiť udržateľnosť projektu, a preto nemohli vyriešiť problém výrobných kapacít.

(202)

Okrem tejto štúdie Komisia pripomína, že vyššie výrobné náklady plynových elektrární s otvoreným cyklom možno vysvetliť nižšou úrovňou energetickej účinnosti. Energetická účinnosť v prípade plynových elektrární s otvoreným cyklom je nižšia o 40 % až 55 % ako účinnosť paroplynových elektrární. Plynová elektráreň s otvoreným cyklom by si teda vyžadovala presmerovanie aspoň o 40 % plynu viac ako v prípade paroplynovej elektrárne s rovnakým výkonom (53).

(203)

Po druhé, pokiaľ ide o porovnanie so spaľovacími turbínami, Komisia uvádza, že s touto technológiou, rovnako ako s plynovými turbínami s otvoreným cyklom, sú spojené vyššie marginálne prevádzkové náklady ako s paroplynovou turbínou. Po uplynutí doby prevádzky 200 hodín ročne v prípade spaľovacích turbín (1 000 hodín v prípade plynových turbín s otvoreným cyklom) sa táto technológia stáva nákladnejšou ako paroplynová technológia. Preto je spaľovacia turbína počas doby prevádzky viac ako 1 000 hodín menej efektívna ako plynová turbína s otvoreným cyklom, ako je tomu v danom prípade. Komisia dospela k záveru, že plynová turbína s otvoreným cyklom by v daných prevádzkových podmienkach, pokiaľ ostatné podmienky by ostali nezmenené, ohrozila životaschopnosť projektu, a teda využitie spaľovacej turbíny môže životaschopnosť projektu ohroziť ešte viac.

(204)

Okrem toho je v prípade oznámeného opatrenia dôležité zohľadniť aj vplyv energetickej účinnosti na celkové náklady projektu. Zvýšenie účinnosti môže znížiť množstvo plynu, ktorý treba presmerovať do zariadenia, a to pri rovnakom elektrickom výkone. Keďže energetická účinnosť plynových elektrární s otvoreným cyklom je nižšia o 40 % a v prípade novších paroplynových elektrární o viac ako 55 %, plynová elektráreň s otvoreným cyklom by si vyžadovala presmerovanie o aspoň 40 % plynu viac ako paroplynová elektráreň s rovnakým výkonom. Táto otázka je zásadná v prípade výzvy na predkladanie ponúk v Bretónsku, kde sa plánuje posilnenie plynárenskej siete, ktoré predstavuje časť nákladov odôvodňujúcich poskytnutie štátnej pomoci. Na pripomenutie, podiel prémie na prepravu plynu predstavuje 33 % celkovej prémie vyplatenej uchádzačovi. Lepšia energetická účinnosť paroplynovej elektrárne umožní aj znížiť kapacitu potrebnú na dodávky plynu, a teda aj náklady tohto projektu, ktorý si vyžaduje posilnenie siete na prepravu plynu v Bretónsku.

(205)

To znamená, že toto opatrenie je otvorené pre dodávateľov kapacity a môže účinne riešiť problém primeranosti kapacít identifikovaný zo strany Francúzska.

(206)

Pokiaľ ide o druhé kritérium, Komisia poznamenáva, že toto opatrenie neznižuje stimuly pre investície do prepojení ani neohrozuje prepájanie trhov. Projekty zamerané na prepojenie sú už vo fáze preskúmania, pričom ich cieľom je zvýšenie kapacity prepojenia medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom do roku 2022 a medzi Bretónskom a Írskom do roku 2025. Týmto opatrením sa umožní zvýšenie toku cez Bretónsko v rámci vytvárania prepojenia.

(207)

Okrem toho Komisia poznamenáva, že podmienky výzvy na predkladanie ponúk boli navrhnuté takým spôsobom, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu pri účasti paroplynovej elektrárne na rôznych trhoch. Zariadenie nemusí nevyhnutne vyhradiť časť svojho výkonu na vyrovnávací mechanizmus. Ak elektráreň predá všetok svoj výkon na trhu s elektrickou energiou a vyrába až do výšky svojho maximálneho výkonu, nebude potrebné, aby predložila ponuky na vyrovnávací mechanizmus za príslušné obdobie.

(208)

Okrem toho Komisia poznamenáva, že príjmy z projektu vyčlenené na vyvažovanie nie sú veľmi vysoké (približne 1,5 % ročných príjmov), a preto ich nemožno považovať za značné riziko na vyrovnávacom trhu.

(209)

Pokiaľ ide o tretie kritérium, Komisia konštatuje, že pomoc pre paroplynovú elektráreň, hoci nejde o jedinú technológiu, ktorou sa by sa umožnilo dlhodobé udržiavanie napätia, zostáva jedinou technológiou na riešenie potreby udržiavania napätia v najprijateľnejších podmienkach týkajúcich sa efektívnosti, ako sa uvádza v odôvodneniach 199 až 204.

(210)

Pokiaľ ide o štvrté kritérium, Komisia konštatuje, že podniky tvoriace konzorcium CEB nie sú dominantným subjektom na francúzskom trhu s elektrickou energiou. Preto toto opatrenie neprispeje k posilneniu pozície priameho príjemcu pomoci. Toto opatrenie totiž prispeje k hospodárskej súťaži vo Francúzsku vzhľadom na trhovú pozíciu spoločnosti Direct Energie, alternatívneho dodávateľa a výrobcu. Túto skutočnosť navyše potvrdila argumentácia uvedená v odôvodnení 73.

(211)

Komisia ďalej uvádza, že opatrenie predstavuje riziko posilnenia postavenia dominantného prevádzkovateľa na trhu.

(212)

Komisia konštatuje, že spoločnosť EDF, dominantný prevádzkovateľ, má vo Francúzsku značný podiel na trhu. EDF vlastní 83,5 % celkovej výroby elektrickej energie a 89,4 % celkovej inštalovanej kapacity vo Francúzsku (54). EDF má výrobný park, ktorý nemá vo Francúzsku obdobu, a to z hľadiska jeho veľkosti, ako aj rozmanitosti. V prvom rade ide o výrobu jadrovej a vodnej energie.

(213)

Konzorcium CEB má dve možnosti. Buď bude predávať vyrobenú elektrickú energiu dominantnému prevádzkovateľovi na trhu za 95 % trhovej ceny (pozri odôvodnenie 11), alebo bude predávať elektrickú energiu formou dohody o spracovaní podľa podmienok opísaných v odôvodnení 32.

(214)

Tieto možnosti by v prípade ich využitia mohli posilniť postavenie historického operátora na trhu tým, že sa mu poskytnú objemy elektrickej energie vyrobenej elektrárňou.

(215)

Po prvé, regulácia výroby elektrickej energie trhovým subjektom prispieva k nedostatočnej likvidite na veľkoobchodných trhoch a poškodzuje alternatívnych dodávateľov. EDF kontroluje viac než 80 % výroby elektrickej energie vo Francúzsku. Táto kontrola sa v danom prípade posilní v prípade zmluvy s konzorciom CEB, a to buď prostredníctvom dohody o spracovaní, alebo dlhodobej zmluvy o nákupe elektrickej energie. Toto posilnenie konkurenčného postavenia spoločnosti EDF by mohlo ovplyvniť schopnosť alternatívnych dodávateľov nakupovať na veľkoobchodných trhoch za konkurenčných podmienok, čím by sa vystavili riziku nedostatku likvidity a riziku kolísania cien. V tejto súvislosti by alternatívni dodávatelia vďaka prístupu k vlastným výrobným kapacitám nemuseli byť vystavení takýmto rizikám. Tento prístup k vlastnej výrobnej kapacite sa im preto musí zabezpečiť.

(216)

Po druhé, dominantné postavenie vertikálne integrovaného subjektu v sektore výroby mu poskytuje rovnako významnú konkurenčnú výhodu z hľadiska dodávky elektrickej energie. Vzhľadom na významný podiel výrobných nákladov na celkových nákladoch na dodávku sa regulácia výroby odráža v poskytovaní na maloobchodnej úrovni. Konkurenti EDF majú len malú alebo žiadnu výrobnú kapacitu na poskytovanie elektrickej energie pre základný odber s variabilnými výrobnými nákladmi na takej nízkej úrovni, akú poskytuje park vo vlastníctve spoločnosti EDF. Spoločnosť EDF má teda v súčasnosti približne 86 % trhový podiel na maloobchodnom trhu (55). Možnosť spoločnosti EDF stať sa zmluvnou stranou dohody o spracovaní alebo nakúpiť všetku elektrickú energiu vyrobenú elektrárňou vďaka kúpnej zmluve by z dlhodobého hľadiska teda zvýšila jej schopnosť uspokojiť dopyt na maloobchodnom trhu. Prístup alternatívnych dodávateľov k vlastným výrobným kapacitám by preto umožnil predísť posilneniu dominantného postavenia historického operátora na maloobchodnom trhu.

(217)

Komisia sa domnieva, že tieto riziká posilnenia dominantného postavenia spoločnosti EDF na veľkoobchodných a maloobchodných trhoch by mohli byť zmiernené tak, že by francúzske orgány boli povinné prijať potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že príjemca pomoci v súvislosti so žiadnym z týchto dvoch zmluvných mechanizmov neuzavrie dohodu so subjektom, ktorý by na francúzskom trhu disponoval viac ako 40 % výrobnej kapacity elektrickej energie.

(218)

Vzhľadom na veľmi osobité charakteristiky francúzskeho trhu s elektrickou energiou je táto podmienka obmedzenia na 40 % primeraná. Umožňuje totiž zabrániť posilneniu pozície dominantného prevádzkovateľa na trhu, ktorá môže nepriamo vyplývať z opatrenia pomoci prostredníctvom zmluvných mechanizmov uvedených v odôvodnení 214.

(219)

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto oddiele a v prípade splnenia podmienky opísanej v odôvodnení 218 Komisia dospela k záveru, že toto opatrenie nemá nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, v dôsledku ktorého by sa spochybnilo plnenie cieľa spoločného záujmu.

(220)

Na záver a pri zohľadnení nápravných opatrení navrhnutých Francúzskom Komisia dospela k záveru, že nehrozí riziko, že by opatrenie neoprávnene narúšalo hospodársku súťaž či obchod medzi členskými štátmi.

(221)

Orgány musia zabezpečiť zverejnenie textu o schéme pomoci, totožnosti orgánu, resp. orgánov poskytujúcich pomoc, totožnosti príjemcu, formy a výšky poskytnutej pomoci, dátumu poskytnutia pomoci, typu podniku, regiónu, v ktorom sa príjemca nachádza, a hlavného hospodárskeho odvetvia, v ktorom príjemca vykonáva svoje činnosti.

(222)

V tomto prípade francúzske orgány splnili požiadavky na transparentnosť stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia. Uverejnené informácie sa týkajú rozhodnutia o poskytnutí pomoci a podmienok jeho vykonávania, totožnosti orgánu poskytujúceho pomoc, totožnosti príjemcu, formy a výšky poskytnutej pomoci, typu podniku, regiónu, v ktorom sa príjemca nachádza, a hlavného hospodárskeho odvetvia, v ktorom príjemca vykonáva svoje činnosti.

(223)

Okrem toho sa na stránke http://www.europe-en-france.gouv.fr/Centre-de-ressources/Aides-d-Etat/Regimes-d-aides nachádzajú všetky schémy pomoci schválené Európskou komisiou vo Francúzsku vrátane danej výzvy na predkladanie ponúk. Ročné výšky pomoci poskytnutej podniku sa každoročne zverejňujú na tej istej stránke.

(224)

Z týchto dôvodov sú dodržané podmienky transparentnosti na základe usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia.

(225)

Opatrenie, ktoré Francúzsko udelilo konzorciu CEB, predstavuje štátnu pomoc.

(226)

Opatrenie bude zlučiteľné s usmerneniami o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia z roku 2014 po tom, ako francúzske orgány prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby príjemca pomoci počas celého obdobia trvania pomoci nepredával energiu z elektrárne subjektu, ktorý má na francúzskom trhu viac ako 40 % výrobnej kapacity elektrickej energie, či už na základe dohody o spracovaní alebo dlhodobej zmluvy o predaji energie vyrobenej elektrárňou za cenu rovnajúcu sa 95 % trhovej ceny,