1.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/1

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2017/127 (2) sa stanovujú kvóty na rok 2017.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2017.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať v prípade danej populácie rybolovné činnosti,

1.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/3

(1)

V článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1967/2006 sa zakazuje používanie vlečeného výstroja do 3 námorných míľ od pobrežia alebo po hĺbnicu 50 m, ak sa táto hĺbka dosiahne v kratšej vzdialenosti od pobrežia.

(2)

Komisia môže na žiadosť členského štátu povoliť výnimku z článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1967/2006, pokiaľ je splnených niekoľko podmienok uvedených v článku 13 ods. 5 a 9.

(3)

Komisia 2. júna 2016 dostala žiadosť Grécka o výnimku z článku 13 ods. 1 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 1967/2006, na základe ktorej by v pobrežných vodách Grécka bolo možné na lov spikáry štíhlej (Spicara smaris) a bogy okatej (Boops boops) používať tradičné záťahové siete ovládané z lode.

(4)

Žiadosť sa vzťahuje na rybolovné činnosti, na ktoré už Grécko udelilo oprávnenie, a na plavidlá, ktoré podľa záznamov venujú danému druhu rybolovu viac ako päť rokov a svoju činnosť vykonávajú na základe riadiaceho plánu prijatého Gréckom.

(5)

Výnimku požadovanú Gréckom a súvisiaci návrh riadiaceho plánu posúdil v septembri 2016 Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF).

(6)

Grécko prijalo riadiaci plán 29. decembra 2016 ministerským rozhodnutím (6719/146097/29-12-2016) v súlade s článkom 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1967/2006 (ďalej len „riadiaci plán Grécka“).

(7)

Výnimka, o ktorú požiadalo Grécko, spĺňa podmienky uvedené v článku 13 ods. 5 a 9 nariadenia (ES) č. 1967/2006.

(8)

Ide najmä o špecifické geografické obmedzenia, ktoré sú dané jednak jedinečnou morfologickou štruktúrou Grécka, ktoré pozostáva z početných ostrovov roztrúsených vo viacerých moriach, a jednak priestorovou distribúciu cieľových druhov, ktoré sa vyskytujú výhradne v určitých miestach a oblastiach pobrežných oblastí s hĺbkou menej než 50 m. Loviská sú teda obmedzené.

(9)

Rybolov nemožno vykonávať iným výstrojom, keďže iba záťahové siete ovládané z lode majú technické charakteristiky potrebné na vykonávanie tohto typu rybolovu.

(10)

Okrem toho nemá tento rybolov výrazný vplyv na morské prostredie, keďže záťahové siete ovládané z lode sú veľmi selektívnym výstrojom, nedotýkajú morského dna a nemožno ich používať nad dnom zarasteným morskou trávou Posidonia oceanica.

(11)

Žiadosť sa vzťahuje na 244 plavidiel uvedených v prílohe 5 riadiaceho plánu, v ktorej sa v gréckych vodách reguluje používanie tradičných záťahových sietí ovládaných z lode. Výnimka, o ktorú žiada Grécko, sa teda vo vzťahu k rozlohe oblasti, v ktorej pôsobí flotila plavidiel na lov záťahovými sieťami ovládanými z lode, týka len obmedzeného počtu plavidiel, ktoré zodpovedajú približne 1,5 % gréckej rybárskej flotily a hrubej priestornosti 1 697,72 (GT).

(12)

Tieto plavidlá sú uvedené v zozname, ktorý bol v súlade s článkom 13 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1967/2006 oznámený Komisii.

(13)

Grécke ministerské rozhodnutie a riadiaci plán sú zárukou toho, že nedôjde k ďalšiemu zvýšeniu rybolovného úsilia v súlade s článkom 13 od. 9 nariadenia (ES) č. 1967/2006.

(14)

Predmetné rybolovné činnosti spĺňajú požiadavky článku 4 ods. 1 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 1967/2006, ktorým sa zakazuje rybolov nad danými biotopmi. Záťahové siete sú ťahané vo vodnom stĺpci a nedotýkajú sa morského dna. Okrem toho morské dno v gréckych pobrežných vodách, ktoré je porastené morskou trávou Posidonia oceanica, je úplne zmapované, čo prispieva k jej ochrane.

(15)

Požiadavky článku 8 ods. 1 písm. h) nariadenia (ES) č. 1967/2006 sa neuplatňujú, pretože sa týkajú plavidiel na lov vlečnou sieťou.

(16)

Pokiaľ ide o požiadavku na súlad s článkom 9 ods. 3, v ktorom sa stanovuje minimálna veľkosť ôk siete, Komisia konštatuje, že Grécko v súlade s článkom 9 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1967/2006 vo svojom riadiacom pláne povolilo výnimku z týchto ustanovení vzhľadom na to, že predmetné rybolovné činnosti sú výrazne selektívne, majú zanedbateľný vplyv na morské prostredie a nevzťahujú sa na ne ustanovenia článku 4 ods. 5

(17)

Predmetné rybolovné činnosti sa vykonávajú vo veľmi malej vzdialenosti od pobrežia, a teda nenarúšajú rybolovné činnosti iných plavidiel.

(18)

Riadiaci plán Grécka zabezpečuje iba minimálne úlovky druhov uvedených v prílohe III k nariadeniu č. 1967/2006, pretože cieľovými druhmi sú spikára štíhla (Spicara smaris) a boga okatá (Boops boops), ktoré sa v prílohe III k danému nariadeniu neuvádzajú, a rybolovné činnosti sú výrazne selektívne.

(19)

Rybolovné činnosti sú výrazne selektívne a nezameriavajú sa na hlavonožce.

(20)

Riadiaci plán obsahuje opatrenia na monitorovanie rybolovných činností, a teda spĺňa podmienky stanovené v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (2).

(21)

Riadiaci plán Grécka obsahuje opatrenia na monitorovanie rybolovných činností uvedených v článku 13 ods. 9 treťom pododseku nariadenia (ES) č. 1967/2006.

(22)

Požadovaná výnimka by sa preto mala udeliť.

(23)

Grécko by malo pravidelne a v súlade s plánom monitorovania stanoveným v riadiacom pláne Grécka predkladať Komisii správy.

(24)

Obmedzením trvania výnimky sa zabezpečí pohotové prijatie nápravných riadiacich opatrení v prípade, že sa na základe monitorovania plánu riadenia ukáže zlý stav ochrany lovených populácií, a zároveň sa ním vytvorí možnosť na zlepšenie vedeckého základu, vďaka ktorému sa môže skvalitniť riadiaci plán.

(25)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,

a)

majú registračné číslom uvedené v prílohe 5 riadiaceho plánu Grécka;

b)

sa danému druhu rybolovu podľa záznamov venujú viac ako päť rokov a

c)

majú oprávnenie na rybolov a svoju činnosť vykonávajú na základe riadiaceho plánu, ktorý prijalo Grécko v súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 1967/2006.

1.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/6

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie prípravku z mikroorganizmu kmeňa DSM 11798 čeľade Coriobacteriaceae a o zmenu podmienok súčasného povolenia pre ošípané udeleného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1016/2013 (2). K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003, ako aj relevantné údaje na podporu tejto žiadosti o zmenu.

(3)

Uvedená žiadosť sa týka povolenia nového použitia prípravku z mikroorganizmu kmeňa DSM 11798 čeľade Coriobacteriaceae ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy vtákov, ktorá má byť zaradená do kategórie doplnkových látok „technologické doplnkové látky“, ako aj zmien podmienok súčasného povolenia pre ošípané s cieľom rozšíriť použitie o všetky trichotecénové mykotoxíny.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku zo 7. decembra 2016 (3) k záveru, že prípravok z mikroorganizmu kmeňa DSM 11798 čeľade Coriobacteriaceae nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie. Úrad potvrdil, že prípravok z mikroorganizmu kmeňa DSM 11798 čeľade Coriobacteriaceae má schopnosť redukovať deoxynivalenol (DON) v kontaminovanom krmive. Zároveň skonštatoval, že uvedený prípravok má schopnosť redukovať 12,13-epoxidovú skupinu v prípade mnohých reprezentatívnych trichotecénov a iných mykotoxínov rovnakej štruktúry bez ohľadu na druh zvierat alebo kategóriu zvierat prijímajúcu kontaminované krmivo. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

S cieľom povoliť používanie prídavnej látky s inými trichotecénmi je vhodné zmeniť vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1016/2013.

(6)

Z posúdenia prípravku z mikroorganizmu kmeňa DSM 11798 čeľade Coriobacteriaceae vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

1.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/10

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/2081 (2) sa otvorili colné kvóty na dovoz niektorých obilnín s pôvodom na Ukrajine.

(2)

V článku 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2081 sa stanovilo na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 množstvo kvóty s poradovým číslom 09.4306 na 960 000 ton.

(3)

Množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné povolenia v rámci kvóty s poradovým číslom 09.4306, predložené v období od 19. mája 2017 od 13.00 hodiny do 26. mája 2017 do 13.00 hodiny bruselského času, prevyšujú množstvá, ktoré sú k dispozícii. Malo by sa teda určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia vydávať, a to stanovením alokačného koeficientu, ktorý sa má uplatniť na požadované množstvá v prípade príslušnej kvóty a ktorý sa vypočíta v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 (3).

(4)

Takisto by sa už nemali vydávať dovozné povolenia pre colnú kvótu s poradovým číslom 09.4306 uvedenú vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/2081 na prebiehajúce kvótové obdobie.

(5)

S cieľom zaistiť účinnosť opatrenia by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

1.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/12

(1)

Účty Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro, majú overiť nezávislí externí audítori odporúčaní Radou guvernérov ECB a schválení Radou.

(2)

Mandát externého audítora Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique, spoločnosti Ernst & Young Bedrijfsrevisoren/Réviseurs d'Entreprises, sa skončil po vykonaní auditu za finančný rok 2016. Preto je potrebné vymenovať externého audítora od finančného roku 2017.

(3)

Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique vybrala za svojho externého audítora na finančné roky 2017 až 2022 spoločnosť Mazars Réviseurs d'entreprises/Mazars Bedrijfsrevisoren SCRL/CVBA.

(4)

Rada guvernérov ECB odporučila, aby bola spoločnosť Mazars Réviseurs d'entreprises/Mazars Bedrijfsrevisoren SCRL/CVBA vymenovaná za externého audítora Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique na finančné roky 2017 až 2022.

(5)

Rozhodnutie Rady 1999/70/ES (2) by sa v nadväznosti na odporúčanie Rady guvernérov ECB malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/14

(1)

Poverenie Európskej centrálnej banky (ECB) úlohami v oblasti dohľadu na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (1) predstavuje výzvu pre efektívnosť a účinnosť rozhodovacieho procesu ECB vzhľadom na vysoký počet rozhodnutí, ktoré je potrebné v súvislosti s úlohami v oblasti bankového dohľadu prijímať.

(2)

Podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené zmluvami, a v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich ustanovenými. Článok 9.3 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) ustanovuje, že ECB má dva orgány s rozhodovacími právomocami, ktorými sú Rada guvernérov a Výkonná rada.

(3)

Článok 11.6 štatútu ESCB ustanovuje zodpovednosť Výkonnej rady za bežný chod ECB. V tejto súvislosti články 10.1 a 10.2 rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky (ďalej len „rokovací poriadok“) prijatého rozhodnutím ECB/2004/2 (2) ustanovujú, že Výkonná rada riadi všetky pracovné útvary ECB. Podľa článku 13m.1 rokovacieho poriadku sa právomoc Výkonnej rady v súvislosti s vnútornou štruktúrou a zamestnancami ECB vzťahuje aj na úlohy v oblasti dohľadu.

(4)

V súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 úlohy, ktorými sa poveruje ECB, sa musia vykonávať bez toho, aby boli dotknuté jej úlohy týkajúce sa menovej politiky a akékoľvek iné úlohy, a oddelene od nich. Okrem toho článok 25 ustanovuje, že zamestnanci zapojení do vykonávania týchto úloh musia byť organizačne odčlenení od zamestnancov vykonávajúcich iné úlohy ECB a vzťahuje sa na nich osobitná riadiaca štruktúra. Toto organizačné odčlenenie, v rámci ktorého by sa zamestnanci zapojení do vykonávania úloh, ktorými bola ECB poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, mali zodpovedať predsedovi Rady pre dohľad, bolo vykonané v súlade s rozhodnutím ECB/2014/39 (3).

(5)

Výkonná rada nemá rozhodovaciu právomoc v súvislosti s rozhodnutiami týkajúcimi sa dohľadu. Článkom 26 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 bola zriadená Rada pre dohľad ako interný orgán, ktorý uskutočňuje plánovanie a vykonáva úlohy, ktorými bola ECB poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. Podľa článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 vykonáva Rada pre dohľad prípravné práce týkajúce sa úloh dohľadu, ktorými je ECB poverená, a predkladá Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí, ktoré sú prijaté, ak Rada guvernérov proti nim nevznesie námietku. Rada pre dohľad nie je v súlade s článkom 129 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článkom 9.3 štatútu ESCB rozhodovacím orgánom ECB.

(6)

Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že postup delegovania rozhodnutí môže byť nevyhnutný vzhľadom na značný počet rozhodnutí, ktoré bude zrejme musieť inštitúcia prijať, aby mohla vykonávať svoje úlohy. Súdny dvor Európskej únie uznal, že zabezpečenie schopnosti rozhodovacieho orgánu fungovať predstavuje zásadu vlastnú každému inštitucionálnemu systému (4). Právomoci zverené inštitúcii preto zahŕňajú právo delegovať v súlade s ustanoveniami ZFEÚ niektoré z týchto právomocí za podmienok, ktoré dotknutá inštitúcia stanoví. Inštitúcia Únie môže preto prijať opatrenia organizačnej povahy, ktorými prenesie právomocí na svoje vlastné interné rozhodovacie orgány, pokiaľ sú takéto opatrenia odôvodnené a dodržiavajú zásadu proporcionality.

(7)

V rámci vnútornej organizácie ECB a jej rozhodovacích orgánov je potrebné rozhodnutie o všeobecnom rámci pre delegovanie právomocí. Právne nástroje, ktorých prijatie možno delegovať, zahŕňajú rozhodnutia týkajúce sa dohľadu, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 26 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) (5), alebo pokyny týkajúce sa úloh v oblasti dohľadu uvedené v článku 17a.3 rokovacieho poriadku. Toto rozhodnutie o všeobecnom rámci by malo slúžiť na spresnenie postupu, ktorý treba dodržiavať pri prijímaní osobitných rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu, a malo by stanoviť rozsah povinností Výkonnej rady a každého vedúceho pracovného útvaru ECB, na ktorého boli prenesené rozhodovacie právomoci. Toto rozhodnutie o všeobecnom rámci by nemalo mať vplyv na výkon úloh ECB v oblasti dohľadu, ani ním nie je dotknutá právomoc Rady pre dohľad navrhovať Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí.

(8)

V medziach tohto rámca by Rada guvernérov mala prijímať rozhodnutia o delegovaní právomocí v súlade s týmto rozhodnutím o všeobecnom rámci a postupom nevznesenia námietok podľa článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. To je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, v ktorej sa uvádza, že na prijatie rozhodnutia o delegovaní právomocí sa musí použiť postup, ktorý by sa uplatnil, ak by konečné rozhodnutie mal prijať delegujúci orgán. Rada pre dohľad môže kedykoľvek v súlade s článkom 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 predložiť Rade guvernérov konečný návrh rozhodnutia, ktorým navrhne zrušenie alebo zmenu konkrétneho rozhodnutia o delegovaní právomocí. Takéto zrušenie alebo takáto zmena by nemali mať vplyv na žiadne delegované rozhodnutie, ktoré už bolo prijaté. Rozhodnutia o otázkach, ktoré nepatria do pôsobnosti rozhodnutia o delegovaní právomocí, musia byť prijaté v súlade s postupom nevznesenia námietok,

(1)

„právnym nástrojom v oblasti dohľadu“ sa rozumie právny nástroj týkajúci sa úloh ECB v oblasti dohľadu;

(2)

„rozhodnutím o delegovaní právomocí“ sa rozumie rozhodnutie Rady guvernérov o delegovaní rozhodovacích právomocí v súvislosti s právnymi nástrojmi v oblasti dohľadu na vedúcich pracovných útvarov ECB;

(3)

„rozhodnutím o vymenovaní“ sa rozumie rozhodnutie Výkonnej rady vymenovať jedného alebo viacerých vedúcich pracovných útvarov ECB na prijímanie rozhodnutí na základe rozhodnutia o delegovaní právomocí;

(4)

„delegovaným rozhodnutím“ sa rozumie rozhodnutie, ktoré sa týka právnych nástrojov v oblasti dohľadu a ktoré je prijaté na základe delegovaných rozhodovacích právomocí.

1.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/18

(1)

Článok 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 stanovuje kritériá, podľa ktorých sa úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti klasifikujú ako významné dohliadané subjekty. Kritériá na určenie významnosti sú podrobnejšie vymedzené v časti IV nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) (3).

(2)

Podľa článku 39 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) sa dohliadaný subjekt považuje za významný, ak tak určí Európska centrálna banka (ECB) v rozhodnutí, ktoré je určené príslušnému dohliadanému subjektu. Podľa článku 40 uvedeného nariadenia, ak je súčasťou dohliadanej skupiny jeden dohliadaný subjekt alebo viacero dohliadaných subjektov, kritériá na určenie významnosti sa stanovia na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov a každý dohliadaný subjekt sa v súlade s týmito kritériami považuje za významný.

(3)

Podľa článku 43 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) môže ECB kedykoľvek po získaní relevantnej informácie preskúmať, či sú splnené kritériá významnosti.

(4)

Nové rozhodnutia o významnosti by mali byť vylúčené z pôsobnosti tohto rozhodnutia. Prijatie zmeny rozhodnutia o významnosti by nemalo mať vplyv na uplatňovanie článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a časti III hlava 2 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17).

(5)

Zmena rozhodnutia o významnosti, ktorou sa ruší klasifikácia významného dohliadaného subjektu alebo významnej dohliadanej skupiny ako významných, by sa nemala prijať prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sa zakladá na článku 70 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17).

(6)

ECB ako príslušný orgán pre všetky významné dohliadané subjekty v jednotnom mechanizme dohľadu musí každý rok prijať významné množstvo rozhodnutí, ktoré menia existujúce rozhodnutia o významnosti. S cieľom umožniť rozhodovacím orgánom ECB fungovať je nevyhnutné prijať rozhodnutie o delegovaní právomocí v súvislosti s prijímaním rozhodnutí, ktorými sa menia rozhodnutia o významnosti. Súdny dvor Európskej únie uznal, že delegovanie právomocí je nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcia, od ktorej sa vyžaduje prijatie značného počtu rozhodnutí, mohla vykonávať svoje úlohy. Podobne Súdny dvor Európskej únie uznal nevyhnutnosť zabezpečiť schopnosť fungovania rozhodovacieho orgánu, ktorá predstavuje zásadu vlastnú každému inštitucionálnemu systému (4). S cieľom uľahčiť rozhodovací proces v súvislosti s prijímaním zmien rozhodnutí o významnosti je nevyhnutné prijať rozhodnutie o delegovaní právomocí.

(7)

Delegovanie rozhodovacích právomocí by malo byť obmedzené, primerané a založené na stanovených kritériách. Keďže rozhodnutia o významnosti dohliadanej skupiny obsahujú zoznam subjektov, ktoré sú zahrnuté do významnej dohliadanej skupiny, mali by sa stanovené kritériá týkať informácií o zmene zloženia významnej dohliadanej skupiny alebo zmene názvu významného dohliadaného subjektu, ktoré by mali byť odôvodnené a mali by rešpektovať zásadu proporcionality.

(8)

Rozhodnutie (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40) upresňuje postup, ktorý je potrebné dodržiavať pri prijímaní osobitných rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu, a osoby, na ktoré môžu byť delegované rozhodovacie právomoci. Toto rozhodnutie nemá vplyv na výkon úloh ECB v oblasti dohľadu, ani ním nie je dotknutá právomoc Rady pre dohľad navrhovať Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí.

(9)

Ak kritériá na prijatie delegovaného rozhodnutia ustanovené v tomto rozhodnutí nebudú splnené, mali by sa prijať zmeny rozhodnutia o významnosti v súlade s postupom nevznesenia námietok stanoveným v článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a článku 13g rozhodnutia ECB/2004/2 (5). Toto rozhodnutie by nemalo mať vplyv na výkon úloh ECB v oblasti dohľadu, ani by ním nemala byť dotknutá právomoc Rady pre dohľad navrhovať Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí.

(10)

Rozhodnutia ECB týkajúce sa dohľadu môžu byť predmetom administratívneho preskúmania v súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a ako je bližšie špecifikované v rozhodnutí ECB/2014/16 (6). V prípade uvedeného administratívneho preskúmania by Rada pre dohľad mala zohľadniť stanovisko Administratívneho revízneho výboru a predložiť Rade guvernérov nový návrh rozhodnutia na schválenie prostredníctvom postupu nevznesenia námietok,

(1)

„zmenou rozhodnutia o významnosti“ sa rozumie rozhodnutie prijaté po preskúmaní významnosti v súlade s článkom 43 ods. 3 alebo článkom 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17), ktorým sa mení alebo ruší rozhodnutie ECB, ktoré na účely článku 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 klasifikovalo dohliadaný subjekt alebo dohliadanú skupinu ako významné;

(2)

„zúčastneným členským štátom“ sa rozumie zúčastnený členský štát v zmysle článku 2 bod 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

(3)

„významným dohliadaným subjektom“ sa rozumie významný dohliadaný subjekt, ako je vymedzený v článku 2 bod 16 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17);

(4)

„dohliadaným subjektom“ sa rozumie dohliadaný subjekt, ako je vymedzený v článku 2 bod 20 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17);

(5)

„dohliadanou skupinou“ sa rozumie dohliadaná skupina, ako je vymedzená v článku 2 bod 21 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17);

(6)

„významnou dohliadanou skupinou“ sa rozumie významná dohliadaná skupina, ako je vymedzená v článku 2 bod 22 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17);

(7)

„delegovaným rozhodnutím“ sa rozumie rozhodnutie prijaté na základe delegovania právomocí Radou guvernérov podľa rozhodnutia (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40);

(8)

„vedúcimi pracovných útvarov“ sa rozumejú vedúci pracovných útvarov ECB, na ktorých bola delegovaná právomoc prijímať zmeny rozhodnutí o významnosti.

1.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/21

(1)

Európska centrálna banka (ECB) ako príslušný orgán pre významné dohliadané subjekty je v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a článkami 93 a 94 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) (3) zodpovedná za to, aby členovia riadiacich orgánov uvedených subjektov spĺňali požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť.

(2)

Článok 91 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (4) vyžaduje, aby: a) členovia riadiacich orgánov dohliadaných subjektov musia mať neustále dostatočne dobrú povesť a dostatočnú úroveň vedomostí, zručností a skúseností na vykonávanie svojich povinností a riadiaci orgán ako celok musí mať primerané kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti, aby dokázal chápať činnosti inštitúcie; b) všetci členovia riadiaceho orgánu musia venovať dostatok času výkonu svojich funkcií v inštitúcii a pri počte riadiacich funkcií, ktoré môže naraz zastávať člen riadiaceho orgánu, sa zohľadňujú individuálne okolností a povaha, rozsah a zložitosti činností inštitúcie; c) každý člen riadiaceho orgánu musí konať čestne, bezúhonne a s nezávislým myslením a d) dohliadané subjekty musia zaviesť politiku na podporu rozmanitosti v rámci riadiaceho orgánu.

(3)

V súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 ECB musí uplatňovať celé príslušné právo Únie pri vykonávaní úloh v oblasti dohľadu a v prípade, keď sa toto právo skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú. Na ECB sa tiež vzťahujú regulačné a vykonávacie technické predpisy, ktoré vypracúva Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a prijíma Európska komisia v súlade s článkami 10 až 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (5). ECB musí vynaložiť všetko úsilie na dodržiavanie usmernení a odporúčaní, ktoré vypracúva EBA na základe článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, a príručky európskeho dohľadu, ktorú vypracúva EBA v súlade s uvedeným nariadením.

(4)

Podľa usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo EBA/GL/2012/06 (6) by sa pri posudzovaní vhodnosti člena mali okrem kritérií týkajúcich sa dobrej povesti a skúseností člena tiež zohľadniť kritériá, ktoré sú relevantné pre fungovanie riadiaceho orgánu. Posúdenie by malo zahŕňať možné konflikty záujmov členov, ich schopnosť venovať dostatok času výkonu svojich funkcií, ich schopnosť vykonávať svoje funkcie nezávisle bez nenáležitého vplyvu iných osôb, celkové zloženie riadiaceho orgánu a požadované kolektívne vedomosti a odborné znalosti. Tým nie je dotknuté posúdenie uplatňovania opatrení týkajúcich sa riadenia inštitúcie na účely článku 88 smernice 2013/36/EÚ.

(5)

Popri vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva článok 91 smernice 2013/36/EÚ, by rozhodnutie ECB o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti malo tiež zabezpečiť súlad s požiadavkami stanovenými v akýchkoľvek iných uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisoch. Posúdenie, či rozhodnutie možno prijať na základe delegovania právomocí by sa preto malo vykonať bez toho, aby to malo vplyv na posúdenie plnenia požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť stanovených v platnom práve.

(6)

ECB ako príslušný orgán musí každý rok prijať významné množstvo rozhodnutí o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. S cieľom uľahčiť rozhodovací proces je nevyhnutné prijať rozhodnutie o delegovaní právomocí v súvislosti s prijímaním uvedených rozhodnutí. Súdny dvor Európskej únie uznal, že delegovanie právomocí je nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcia, od ktorej sa vyžaduje prijatie značného počtu rozhodnutí, mohla vykonávať svoje úlohy. Podobne Súdny dvor Európskej únie uznal nevyhnutnosť zabezpečiť schopnosť fungovania rozhodovacieho orgánu, ktorá predstavuje zásadu vlastnú každému inštitucionálnemu systému (7).

(7)

Delegovanie rozhodovacích právomocí by malo byť obmedzené, primerané a rozsah pôsobnosti delegovania by mal byť jasne vymedzený.

(8)

Rozhodnutie (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40) podrobne stanovuje postup, ktorý treba dodržiavať na prijímanie rozhodnutí o delegovaní právomocí týkajúcich sa dohľadu, a osoby, na ktoré môžu byť delegované rozhodovacie právomoci. Toto rozhodnutie nemá vplyv na výkon úloh ECB v oblasti dohľadu, ani ním nie je dotknutá právomoc Rady pre dohľad navrhovať Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí.

(9)

Ak kritériá na prijatie delegovaného rozhodnutia ustanovené v tomto rozhodnutí nebudú splnené, mali by sa prijať rozhodnutia o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v súlade s postupom nevznesenia námietok stanoveným v článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a článku 13g rozhodnutia ECB/2004/2 (8).

(10)

Ak sa člen nepovažuje za osobu, ktorá spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť, rozhodnutie o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti by sa nemalo prijať prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ale skôr prostredníctvom postupu nevznesenia námietok. V prípadoch, v ktorých nie je možné vopred určiť, či je možné prijať delegované rozhodnutie, je preto nevyhnutné zabezpečiť nevyhnutný časový priestor pre postup nevznesenia námietok. Z tohto dôvodu, ak príslušný vnútroštátny orgán nepredloží ECB návrh delegovaného rozhodnutia v lehote 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty na prijatie rozhodnutia o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti na základe príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, takéto rozhodnutie by malo byť prijaté na základe postupu nevznesenia námietok. Okrem toho, ak majú vedúci pracovných útvarov pochybnosti o tom, či člen spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť, ktoré sú spôsobené tým, že príslušný vnútroštátny orgán neposkytol dostatočné informácie alebo z dôvodu zložitosti posúdenia, opäť by sa mal využiť postup nevznesenia námietok,

1.

„požiadavkami na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť“ sa rozumejú požiadavky, ktoré musia členovia riadiaceho orgánu významného dohliadaného subjektu neustále spĺňať v súlade s článkom 91 smernice 2013/36/EÚ a iným platným právom;

2.

„rozhodnutím o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti“ sa rozumie rozhodnutie ECB, v ktorom sa uvádza, či fyzická osoba spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť;

3.

„platným právom“ sa rozumie príslušné právo Únie v zmysle článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a vnútroštátne právo, ktoré je relevantné z hľadiska posúdenia požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť;

4.

„zúčastneným členským štátom“ sa rozumie zúčastnený členský štát v zmysle článku 2 bod 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

5.

„významným dohliadaným subjektom“ sa rozumie významný dohliadaný subjekt, ako je vymedzený v článku 2 bod 16 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17);

6.

„dohliadaným subjektom“ sa rozumie dohliadaný subjekt, ako je vymedzený v článku 2 bod 20 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17);

7.

„významnou dohliadanou skupinou“ sa rozumie významná dohliadaná skupina, ako je vymedzená v článku 2 bod 22 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17);

8.

„delegovaným rozhodnutím“ sa rozumie rozhodnutie prijaté na základe delegovania právomoci Radou guvernérov podľa rozhodnutia (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40);

9.

„riadiacim orgánom“ sa rozumie riadiaci orgán, ako je vymedzený v článku 3 ods. 1 bod 7 smernice 2013/36/EÚ pri zohľadnení ustanovení článku 3 ods. 2;

10.

„členom“ sa rozumie navrhovaný alebo vymenovaný člen riadiaceho orgánu alebo prípadne navrhovaná alebo vymenovaná osoba zastávajúca kľúčové funkcie, ako je to vymedzené v súlade s platným právom;

11.

„vedúcimi pracovných útvarov“ sa rozumejú vedúci pracovných útvarov ECB, na ktorých sa deleguje právomoc spoločne prijímať rozhodnutia o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti;

12.

„príslušným vnútroštátnym orgánom“ sa rozumie príslušný vnútroštátny orgán, ako je vymedzený v článku 2 bod 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

13.

„postupom nevznesenia námietok“ sa rozumie postup stanovený v článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a bližšie špecifikovaný v článku 13g rozhodnutia ECB/2004/2;

14.

„Všeobecnými zásadami pre posúdenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti“ sa rozumie dokument s týmto názvom, prijatý a podľa potreby zmenený v súlade s postupom nevznesenia námietok a uverejnený na webovom sídle ECB, ktorý obsahuje usmernenia, ako by sa malo uskutočniť posúdenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti;

15.

„úverovou inštitúciou“ sa rozumie úverová inštitúcia, ako je vymedzená v článku 4 ods. 1 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (9).

a)

dohliadaný subjekt na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov z významnej dohliadanej skupiny;

b)

úverová inštitúcia s najväčšou celkovou hodnotou aktív vo významnej dohliadanej skupine, ak takýto subjekt je iný, ako sa uvádza v písmene a);

c)

významný dohliadaný subjekt, ktorý nie je členom významnej dohliadanej skupiny.

a)

uvádza, že člen nespĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť, alebo

b)

obsahuje podmienky, pokiaľ takéto podmienky nie sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby člen spĺňal požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť, a boli dohodnuté písomne.

a)

sa v súčasnosti proti členovi vedie trestné konanie pred súdom alebo bol člen odsúdený za trestný čin na prvom alebo poslednom stupni, alebo

b)

vo vzťahu k členovi prebiehalo alebo v súčasnosti prebieha vyšetrovanie za porušenie právnych predpisov alebo regulačných ustanovení v oblasti finančných služieb, alebo sa vo vzťahu k nemu za porušenie takýchto predpisov uskutočňuje alebo uskutočňoval výkon rozhodnutia, prípadne prejednáva uloženie administratívnej sankcie alebo už takáto bola uložená.

a)

príslušný vnútroštátny orgán nepredloží ECB návrh delegovaného rozhodnutia v lehote 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty na prijatie rozhodnutia o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti na základe platného práva alebo

b)

z dôvodu nedostatočných informácií alebo zložitosti posúdenia sa vyžaduje, aby sa rozhodnutie o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti prijalo na základe postupu nevznesenia námietok.

a)

Skúsenosti. Člen musí mať dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti na plnenie svojich funkcií.

b)

Dobrá povesť. Člen musí mať neustále dostatočne dobrú povesť, aby mohol zabezpečiť zdravé a obozretné riadenie dohliadaného subjektu. Zásada proporcionality sa nesmie uplatňovať na posúdenie dobrej povesti.

c)

Možné konflikty záujmov a nezávislé myslenie. Člen musí mať schopnosť konať nezávisle. Posúdenie možných konfliktov záujmov a nezávislého myslenia musí zahŕňať posúdenie opatrení týkajúcich sa riadenia dohliadaného subjektu, ktoré dohliadaný subjekt používa pri oznamovaní, zmierňovaní, riadení alebo predchádzaní konfliktom záujmov.

d)

Časový záväzok. Člen musí mať schopnosť venovať dostatočný čas výkonu svojich funkcií v dohliadanom subjekte. Posúdenie môže závisieť od viacerých faktorov, ako je počet riadiacich funkcií, ktoré zastáva člen, povaha, rozsah a náročnosť činností dohliadaného subjektu a iné dôležité záväzky.

e)

Kolektívna vhodnosť. Pokiaľ ide o požiadavku na kolektívnu vhodnosť, člen sa musí posudzovať v čase úvodného posúdenia jeho odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti pri zohľadnení priebežného dohľadu nad riadením dohliadaného subjektu, ako aj vlastné hodnotenie riadiaceho orgánu, najmä s ohľadom na jeho zloženie a potreby kolektívnej vhodnosti.

1.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/26

(1)

Vzhľadom na skutočnosť, že Európska centrálna banka (ECB) bude prijímať značný počet rozhodnutí v súvislosti s plnením jej úloh v oblasti dohľadu, bol vytvorený postup pre prijímanie osobitných delegovaných rozhodnutí.

(2)

Rozhodnutie o delegovaní právomocí nadobúda účinnosť prijatím rozhodnutia Výkonnej rady o vymenovaní jedného alebo viacerých vedúcich pracovných útvarov na prijímanie rozhodnutí na základe rozhodnutia o delegovaní právomocí.

(3)

Výkonná rada by mala pri vymenovaní vedúcich pracovných útvarov zohľadniť dôležitosť rozhodnutia o delegovaní právomocí a počet adresátov, ktorým je potrebné poslať delegované rozhodnutia.

(4)

V súvislosti s vedúcimi pracovných útvarov, na ktorých by sa mala delegovať právomoc prijímať rozhodnutia o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, sa uskutočnila konzultácia s predsedníčkou Rady pre dohľad,

a)

generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva Mikroprudenciálny dohľad I, ak dohľad nad príslušným dohliadaným subjektom alebo skupinou vykonáva generálne riaditeľstvo Mikroprudenciálny dohľad I;

b)

generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva Mikroprudenciálny dohľad II, ak dohľad nad príslušným dohliadaným subjektom alebo skupinou vykonáva generálne riaditeľstvo Mikroprudenciálny dohľad II; alebo

c)

zástupca generálneho riaditeľa v prípade neprítomnosti generálneho riaditeľa.

1.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/28

(1)

Vzhľadom na skutočnosť, že Európska centrálna banka (ECB) bude prijímať značný počet rozhodnutí v súvislosti s plnením jej úloh v oblasti dohľadu, bol vytvorený postup pre prijímanie osobitných delegovaných rozhodnutí.

(2)

Rozhodnutie o delegovaní právomocí nadobúda účinnosť prijatím rozhodnutia Výkonnej rady o vymenovaní jedného alebo viacerých vedúcich pracovných útvarov na prijímanie rozhodnutí na základe rozhodnutia o delegovaní právomocí.

(3)

Výkonná rada by mala pri vymenovaní vedúcich pracovných útvarov zohľadniť dôležitosť rozhodnutia o delegovaní právomocí a počet adresátov, ktorým je potrebné poslať delegované rozhodnutia.

(4)

V súvislosti s vedúcimi pracovných útvarov, na ktorých by sa mala delegovať právomoc prijímať rozhodnutia o významnosti dohliadaných subjektov, sa uskutočnila konzultácia s predsedníčkou Rady pre dohľad,

a)

generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva Mikroprudenciálny dohľad I, ak dohľad nad príslušným dohliadaným subjektom alebo skupinou vykonáva generálne riaditeľstvo Mikroprudenciálny dohľad I;

b)

generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva Mikroprudenciálny dohľad II, ak dohľad nad príslušným dohliadaným subjektom alebo skupinou vykonáva generálne riaditeľstvo Mikroprudenciálny dohľad II; alebo

c)

zástupca generálneho riaditeľa v prípade neprítomnosti generálneho riaditeľa.

(a)

generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva Mikroprudenciálny dohľad I, ak dohľad nad príslušným dohliadaným subjektom alebo skupinou vykonáva generálne riaditeľstvo Mikroprudenciálny dohľad I;

(b)

generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva Mikroprudenciálny dohľad II, ak dohľad nad príslušným dohliadaným subjektom alebo skupinou vykonáva generálne riaditeľstvo Mikroprudenciálny dohľad II; alebo

(c)

zástupca generálneho riaditeľa v prípade neprítomnosti generálneho riaditeľa.