20.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/1

(1)

Ideály, zásady a hodnoty zakotvené v kultúrnom dedičstve Európy predstavujú spoločný zdroj spomienok, porozumenia, identity, dialógu, súdržnosti a kreativity v Európe. Kultúrne dedičstvo má v Únii svoj význam a preambula Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) uvádza, že signatári čerpali inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy.

(2)

V článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že Únia rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.

(3)

V článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa Únii stanovuje úloha prispievať k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom má rešpektovať ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať spoločné kultúrne dedičstvo. Činnosť Únie sa má zamerať na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na podporu a doplňovanie ich činnosti, okrem iného, v oblastiach zlepšovania vedomostí a šírenia kultúry a histórie európskych národov, a zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu.

(4)

Ako Komisia zdôraznila vo svojom oznámení z 22. júla 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy, kultúrne dedičstvo sa má považovať za spoločný zdroj a spoločné vlastníctvo, ktoré sa zachováva pre budúce generácie. Je preto spoločnou zodpovednosťou všetkých zainteresovaných strán starať sa o kultúrne dedičstvo.

(5)

Kultúrne dedičstvo predstavuje pre európsku spoločnosť z kultúrneho, environmentálneho, spoločenského a hospodárskeho hľadiska veľkú hodnotu. Preto je jeho udržateľná správa strategickou voľbou pre 21. storočie, ako zdôraznila Rada vo svojich záveroch z 21. mája 2014 (3). Prínos kultúrneho dedičstva z hľadiska tvorby hodnôt, zručností a pracovných miest a kvality života sa podceňuje.

(6)

Kultúrne dedičstvo je základným aspektom európskeho programu pre kultúru (4) a prispieva k jeho cieľom, ktorými sú podpora kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu, podpora kultúry ako katalyzátora tvorivosti a podpora kultúry ako dôležitej súčasti medzinárodných vzťahov Únie. Tvorí tiež jednu zo štyroch priorít európskej spolupráce v oblasti kultúry na obdobie rokov 2015 – 2018, ako sa stanovuje v aktuálnom pracovnom pláne pre kultúru, ktorý prijala Rada a zástupcovia vlád členských štátov zasadajúcich v Rade 25. novembra 2014 (5).

(7)

Rada vo svojich záveroch z 21. mája 2014 uviedla, že kultúrne dedičstvo zahŕňa široké spektrum zdrojov zdedených z minulosti, vo všetkých formách a aspektoch – hmotných, nehmotných a digitálnych (vytvorených digitálne a zdigitalizovaných) vrátane pamätníkov, pamätných miest, krajiny, zručností, postupov, znalostí a vyjadrení ľudskej tvorivosti, ako aj zbierok chránených a spravovaných verejnými a súkromnými subjektmi, ako sú múzeá, knižnice a archívy. Kultúrne dedičstvo zahŕňa aj filmové dedičstvo.

(8)

Kultúrne dedičstvo vzniklo v priebehu storočí interakciou medzi kultúrnymi prejavmi rôznych civilizácií, ktoré žili v Európe. Európsky rok kultúrneho dedičstva podnieti a podporí chápanie významu ochrany a podpory rôznorodosti kultúrnych prejavov. Jedným zo spôsobov na dosiahnutie takéhoto chápania sú vzdelávacie programy a programy na zlepšovanie informovanosti verejnosti v súlade so záväzkami stanovenými v Dohovore Unesco z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorého sú Únia a členské štáty zmluvnými stranami.

(9)

V súlade s článkom 30 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého sú Únia a väčšina členských štátov zmluvnými stranami, zmluvné strany dohovoru uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na rovnakom základe s ostatnými na kultúrnom živote a majú prijať všetky primerané opatrenia, ktorými zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali okrem iného prístup k miestam určeným na kultúrne predstavenia alebo služby, ako sú divadlá, múzeá, kiná, knižnice a služby cestovného ruchu, a v najväčšej možnej miere mali prístup k historickým pamiatkam a k významným miestam národného kultúrneho dedičstva.

(10)

Európska cena Access City potvrdila, že je možné a tiež osvedčené, aby sa kultúrne dedičstvo miest sprístupnilo spôsobmi, ktoré rešpektujú jeho charakter a hodnoty, pre osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou alebo iným dočasným postihnutím.

(11)

Kultúrne dedičstvo má veľký význam pre súdržnosť spoločenstva v čase, keď sa kultúrna rozmanitosť v európskych spoločnostiach zvyšuje. Miesta, ktoré získali značku Európske dedičstvo, majú výrazný európsky rozmer, keďže boli vybrané pre svoju úlohu v európskych dejinách. Spolu s Európskymi hlavnými mestami kultúry uvedené miesta upevňujú pocit príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru. Preto by sa mali hľadať možnosti vzájomného dopĺňania sa s Európskym rokom kultúrneho dedičstva. Nové participatívne a medzikultúrne prístupy k politikám kultúrneho dedičstva a vzdelávacím iniciatívam, podľa ktorých sa všetkým formám kultúrneho dedičstva prisudzuje rovnaká dôstojnosť, majú potenciál zvýšiť dôveru, vzájomné uznanie a sociálnu súdržnosť, čo sa preukázalo aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v rámci Rady Európy.

(12)

Význam kultúrneho dedičstva sa uznáva aj v programe OSN udržateľného rozvoja do roku 2030 (ďalej len „program do roku 2030“), v ktorom sa stanovuje globálne občianstvo, kultúrna rozmanitosť a medzikultúrny dialóg ako hlavné zásady udržateľného rozvoja. Program do roku 2030 uznáva, že všetky kultúry a civilizácie môžu prispieť k udržateľnému rozvoju a sú preň nevyhnutným hnacím motorom. Kultúra sa výslovne uvádza vo viacerých cieľoch udržateľného rozvoja programu do roku 2030, konkrétne v cieli 11 (mestá – dedičstvo), ako aj v cieli 4 (vzdelávanie) a v súvislosti s cestovným ruchom v cieli 8 (udržateľný rast) a v cieli 12 (modely spotreby).

(13)

Vyšší dôraz, ktorý sa na medzinárodnej úrovni kladie na potrebu umiestniť ľudí a ľudské hodnoty do centra rozšíreného a interdisciplinárneho pojmu kultúrneho dedičstva, so sebou prináša intenzívnejšiu potrebu podporovať širší prístup ku kultúrnemu dedičstvu okrem iného aj vzhľadom na jeho pozitívne účinky na kvalitu života. Takýto širší prístup možno dosiahnuť oslovením rôznych skupín verejnosti a zvýšením dostupnosti miest, budov, výrobkov a služieb so zohľadnením osobitných potrieb a dôsledkov demografických zmien.

(14)

Za politiky na udržiavanie, obnovu, zachovanie, opätovné využitie, prístupnosť a podporu kultúrneho dedičstva a súvisiacich služieb sú v prvom rade zodpovedné vnútroštátne, regionálne alebo miestne orgány. Kultúrne dedičstvo má však jasný európsky rozmer, ktorý sa okrem politiky v oblasti kultúry rieši prostredníctvom ďalších politík Únie, ako napríklad vzdelávanie, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, regionálny rozvoj, sociálnu súdržnosť, námorné záležitosti, životné prostredie, cestovný ruch, digitálna agenda, výskum a inovácia a komunikácia.

(15)

Rok 2018 má symbolický a historický význam pre Európu a jej kultúrne dedičstvo, pretože si počas neho pripomíname niekoľko významných udalostí, ako napríklad 100. výročie konca prvej svetovej vojny a nezávislosti viacerých členských štátov, ako aj 400. výročie začiatku tridsaťročnej vojny. Európsky rok kultúrneho dedičstva tak môže poskytnúť príležitosť lepšie pochopiť prítomnosť prostredníctvom rozsiahlejšieho a spoločného porozumenia minulosti.

(16)

S cieľom využiť v plnej miere potenciál kultúrneho dedičstva pre európsku spoločnosť a hospodárstvo si ochrana, zveľaďovanie a riadenie kultúrneho dedičstva vyžadujú účinnú participatívnu správu (t. j. na viacerých úrovniach a so zapojením viacerých zainteresovaných strán) a posilnenú medzisektorovú spoluprácu, ako uvádza Rada vo svojich záveroch z 25. novembra 2014 (6). Takáto správa a spolupráca sa týka všetkých zainteresovaných strán vrátane orgánov verejnej moci, odvetvia kultúrneho dedičstva, súkromných subjektov a organizácií občianskej spoločnosti, akými sú mimovládne organizácie a organizácie v dobrovoľníckom sektore.

(17)

Rada vo svojich záveroch z 25. novembra 2014 okrem toho vyzvala Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu na Európsky rok kultúrneho dedičstva.

(18)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. septembra 2015 odporučil vyhlásiť, pokiaľ možno rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva.

(19)

Výbor regiónov vo svojom stanovisku zo 16. apríla 2015 (7) uvítal výzvu Rady na zváženie Európskeho roka kultúrneho dedičstva a zdôraznil jeho prínos k dosiahnutiu spoločných cieľov v celoeurópskom kontexte.

(20)

Vyhlásenie Európskeho roka kultúrneho dedičstva predstavuje účinný spôsob na zlepšovanie informovanosti verejnosti, šírenie informácií o osvedčených postupoch, podporu diskusie o politikách, výskumu a inovácií a zlepšenie zberu a analýzy kvalitatívnych dôkazov a kvantitatívnych údajov vrátane štatistík o spoločenských a hospodárskych vplyvoch kultúrneho dedičstva. Vytvorením prostredia na súčasné propagovanie uvedených cieľov na úrovni Únie, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni sa môže dosiahnuť lepšia súčinnosť a využitie zdrojov. V uvedenej súvislosti by Komisia mala poskytovať včasné informácie Európskemu parlamentu, Rade a členským štátom, Výboru regiónov a orgánom a združeniam aktívnym v oblasti kultúrneho dedičstva na úrovni Únie a úzko s nimi spolupracovať. S cieľom zabezpečiť európsky rozmer činností vykonávaných v rámci Európskeho roka kultúrneho dedičstva sa členské štáty povzbudzujú aj k vzájomnej spolupráci.

(21)

Kultúrne dedičstvo predstavuje oblasť pôsobnosti aj vo viacerých programoch v oblasti vonkajších vzťahov, najmä, ale nielen na Blízkom východe. Podpora hodnoty kultúrneho dedičstva je tiež reakciou na úmyselné ničenie kultúrneho bohatstva v konfliktných zónach, ako sa zdôrazňuje v spoločnom oznámení vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy. Je dôležité zabezpečiť komplementárnosť medzi Európskym rokom kultúrneho dedičstva a všetkými vonkajšími vzťahmi v príslušných rámcoch. Opatrenia na ochranu a propagáciu kultúrneho dedičstva v rámci príslušných nástrojov vonkajších vzťahov by mali, okrem iného, odrážať vzájomný záujem spojený s výmenou skúseností a hodnôt s tretími krajinami. Európsky rok kultúrneho dedičstva by mal podporiť vzájomné poznávanie, úctu a porozumenie medzi príslušnými kultúrami.

(22)

Na činnostiach spojených s Európskym rokom kultúrneho dedičstva by sa mali zúčastňovať kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny. Je potrebné usilovať sa aj o zapojenie krajín, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti európskej susedskej politiky a iných partnerských krajín, ak je to vhodné. Takéto zapojenie možno dosiahnuť v príslušných rámcoch spolupráce a dialógu, a to najmä v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou medzi Úniou a uvedenými krajinami.

(23)

Ochrana, zachovanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva Európy patria k cieľom existujúcich programov Únie. Európsky rok kultúrneho dedičstva preto možno realizovať v rámci uvedených programov v súlade s ich existujúcimi opatreniami a stanovenými finančnými prioritami na ročnom alebo viacročnom základe. Programy a politiky v oblastiach, ako je kultúra, vzdelávanie, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, regionálny rozvoj, sociálna súdržnosť, námorné záležitosti, životné prostredie, cestovný ruch, stratégia jednotného digitálneho trhu, výskum a inovácie a komunikácia, priamo i nepriamo prispievajú k ochrane, zveľaďovaniu, inovatívnemu opätovnému využitiu a propagácii kultúrneho dedičstva Európy a môžu podporovať Európsky rok kultúrneho dedičstva v súlade s príslušnými právnymi rámcami. Môžu sa zvážiť národné príspevky, doplňujúce spolufinancovanie na úrovni Únie, a to aj prostredníctvom pružných mechanizmov financovania, ako sú verejno-súkromné partnerstvá alebo kolektívne financovanie, s cieľom podporiť ciele Európskeho roka kultúrneho dedičstva.

(24)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych a finančných sankcií.

(25)

Týmto rozhodnutím sa na celé obdobie trvania Európskeho roka kultúrneho dedičstva stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (8), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(26)

Keďže ciele tohto rozhodnutia, a to podpora spoločného využívania a uznávania kultúrneho dedičstva Európy, zvýšenie informovanosti o spoločnej histórii a hodnotách a posilnenie pocitu príslušnosti k spoločnému európskemu priestoru, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na potrebu nadnárodnej výmeny informácií a šírenia osvedčených postupov v celej Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

a)

prispeje k podpore úlohy kultúrneho dedičstva Európy ako kľúčového prvku kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu. Pri úplnom rešpektovaní právomocí členských štátov zdôrazní najlepšie prostriedky na zabezpečenie zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva Európy, ako aj jeho využívania širším a rôznorodejším publikom, k čomu patria opatrenia na rozširovanie okruhu návštevníkov a vzdelávania v oblasti kultúrneho dedičstva, v dôsledku čoho sa podporí sociálne začlenenie a integrácia;

b)

zvýši spoločenský a hospodársky prínos kultúrneho dedičstva Európy prostredníctvom svojho priameho a nepriameho ekonomického potenciálu, čo zahŕňa schopnosť podporiť kultúrne a tvorivé odvetvia vrátane malých a stredných podnikov a inšpirovať tvorbu a inovácie, podporiť udržateľný rozvoj a cestovný ruch, zlepšiť sociálnu súdržnosť a dosiahnuť dlhodobú zamestnanosť;

c)

prispeje k podpore kultúrneho dedičstva ako dôležitej súčasti vzťahov medzi Úniou a tretími krajinami tým, že nadviaže na záujem a potreby v partnerských krajinách a na znalosti Európy v oblasti kultúrneho dedičstva.

a)

podporovať prístupy ku kultúrnemu dedičstvu, ktoré sa zameriavajú na ľudí, sú inkluzívne, výhľadové, integrovanejšie, udržateľné a medzisektorové;

b)

podporovať inovatívne modely participatívnej správy a riadenia kultúrneho dedičstva za účasti všetkých zainteresovaných strán vrátane orgánov verejnej moci, odvetvia kultúrneho dedičstva, súkromných aktérov a organizácií občianskej spoločnosti;

c)

podporovať diskusiu, výskum a výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa kvality zachovania, ochrany, inovatívneho opätovného využitia a zveľaďovania kultúrneho dedičstva a súčasných zásahov do historického prostredia;

d)

podporovať riešenia, ktoré zabezpečujú dostupnosť kultúrneho dedičstva pre všetkých, a to aj prostredníctvom digitálnych prostriedkov, odstránením sociálnych, kultúrnych a fyzických bariér a zohľadnením osôb s osobitnými potrebami;

e)

zdôrazňovať a posilňovať pozitívny prínos kultúrneho dedičstva pre spoločnosť a hospodárstvo prostredníctvom výskumu a inovácie vrátane posilnenia základne dôkazov pre takýto prínos na úrovni Únie;

f)

podporovať synergie medzi politikami v oblasti kultúrneho dedičstva a životného prostredia integráciou kultúrneho dedičstva do politík životného prostredia, architektúry a plánovania, ako aj podporou energetickej efektívnosti;

g)

podporovať stratégie regionálneho a miestneho rozvoja, ktoré využívajú potenciál kultúrneho dedičstva, a to aj prostredníctvom podpory udržateľného cestovného ruchu;

h)

podporovať rozvoj špecializovaných zručností a zlepšovať riadenie poznatkov a prenos poznatkov v odvetví kultúrneho dedičstva, a pritom zohľadniť dôsledky prechodu na digitálne technológie;

i)

podporovať kultúrne dedičstvo ako zdroj inšpirácie pre súčasnú tvorbu a inováciu a zdôrazňovať potenciál výmeny poznatkov a skúseností a silnejšej spolupráce medzi odvetvím kultúrneho dedičstva a inými kultúrnymi a tvorivými odvetviami;

j)

zlepšovať informovanosť o význame kultúrneho dedičstva Európy prostredníctvom vzdelávania a celoživotného vzdelávania, a to najmä zameraním na deti, mladých a starších ľudí, miestne spoločenstvá a ťažko prístupné skupiny;

k)

vyzdvihovať potenciál spolupráce v oblasti kultúrneho dedičstva na vytvorenie silnejších väzieb vnútri Únie a s krajinami mimo Únie a podnecovanie medzikultúrneho dialógu, zmierenia po konflikte a predchádzania konfliktom;

l)

podporovať výskum a inovácie v súvislosti s kultúrnym dedičstvom, uľahčiť šírenie a využívanie výsledkov výskumu všetkým zainteresovaným stranám, najmä orgánom verejnej moci a súkromnému sektoru, a uľahčiť šírenie výsledkov výskumu medzi širokou verejnosťou;

m)

podporovať synergie medzi Úniou a členskými štátmi vrátane posilnenia iniciatív na predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru, a

n)

zdôrazňovať počas roka 2018 významné udalosti, ktoré majú symbolický význam pre históriu a kultúrne dedičstvo Európy.

a)

iniciatívy a podujatia na podporu dialógu a zvyšovanie povedomia o význame a hodnote kultúrneho dedičstva a zjednodušenie zapájania občanov a zainteresovaných strán;

b)

informácie, výstavy, vzdelávacie kampane a kampane na zlepšovanie informovanosti zamerané na sprostredkovanie hodnôt, ako sú rozmanitosť a medzikultúrny dialóg, pomocou dôkazov o bohatom kultúrnom dedičstve Európy a na vedenie širokej verejnosti k tomu, aby prispievala k ochrane a spravovaniu kultúrneho dedičstva a vo všeobecnejšej rovine k dosahovaniu cieľov Európskeho roka;

c)

spoločné využívanie skúseností a osvedčených postupov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych správnych orgánov a iných organizácií a šírenie informácií o kultúrnom dedičstve, a to aj prostredníctvom Europeany;

d)

realizovanie štúdií a výskumných a inovačných činností a šírenie ich výsledkov na európskej alebo vnútroštátnej úrovni a

e)

podpora projektov a sietí spojených s Európskym rokom okrem iného prostredníctvom médií a sociálnych sietí.

20.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/10

20.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/11

(1)

Únia sa ako pozorovateľ zúčastnila spolu s členskými štátmi na rokovaniach o Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „dohovor“), ktorý prijal Výbor ministrov Rady Európy 7. apríla 2011. Dohovor bol otvorený na podpis 11. mája 2011.

(2)

V súlade s článkom 75 dohovoru je dohovor otvorený na podpis Únii.

(3)

Dohovorom sa vytvára komplexný a mnohoaspektový právny rámec na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Jeho cieľom je predchádzanie násiliu na ženách a dievčatách a domácemu násiliu, ako aj jeho stíhanie a odstraňovanie. Vzťahuje sa na širokú škálu opatrení od zhromažďovania údajov a zvyšovania povedomia po právne opatrenia týkajúce sa kriminalizácie jednotlivých foriem násilia na ženách. Zahŕňa opatrenia na ochranu obetí a poskytovanie podporných služieb a venuje sa rozmeru rodovo motivovaného násilia v oblasti azylu a migrácie. Dohovorom sa zavádza osobitný monitorovací mechanizmus, ktorým sa má zabezpečiť účinné vykonávanie jeho ustanovení zmluvnými stranami.

(4)

Podpis dohovoru v mene Únie prispeje k dosahovaniu rovnosti medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach, čo je v súlade s článkami 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), článkom 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článkom 23 Charty základných práv Európskej únie jedným z kľúčových cieľov a jednou z kľúčových hodnôt Únie vo všetkých jej činnostiach. Násilie na ženách je porušovaním ich ľudských práv a extrémnou formou diskriminácie, vychádza z rodových nerovností a prispieva k ich pretrvávaniu a posilňovaniu. Únia svojím záväzkom vykonávať dohovor potvrdzuje, že je odhodlaná bojovať proti násiliu na ženách tak na svojom území, ako aj v celosvetovom meradle, a posilňuje svoju terajšiu politickú činnosť a existujúci zásadný právny rámec v oblasti trestného práva procesného, ktorý sa osobitne vzťahuje na ženy a dievčatá.

(5)

V oblastiach, na ktoré sa dohovor vzťahuje, má právomoc tak Únia, ako aj jej členské štáty.

(6)

Dohovor by sa mal podpísať v mene Únie, pokiaľ ide o záležitosti patriace do právomoci Únie v rozsahu, v akom dohovor môže ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť rozsah ich pôsobnosti. To platí najmä pre určité ustanovenia dohovoru týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach a ustanovenia dohovoru týkajúce sa azylu a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement). Členské štáty si ponechávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom dohovor neovplyvňuje spoločné pravidlá alebo nemení rozsah ich pôsobnosti.

(7)

Únia má tiež výlučnú právomoc prijímať záväzky stanovené v dohovore vo vzťahu k vlastným inštitúciám a verejnej správe.

(8)

Keďže právomoc Únie a právomoci členských štátov sú navzájom prepojené, Únia by sa mala stať zmluvnou stranou dohovoru spolu s jej členskými štátmi, aby mohli spoločne koherentným spôsobom plniť záväzky stanovené v dohovore a uplatňovať práva, ktoré im boli udelené.

(9)

Toto rozhodnutie sa týka ustanovení dohovoru týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach v rozsahu, v akom tieto ustanovenia môžu ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť rozsah ich pôsobnosti. Netýka sa článkov 60 a 61 dohovoru, ktoré sú predmetom samostatného rozhodnutia Rady o podpise, ktoré sa má prijať súčasne s týmto rozhodnutím.

(10)

Írsko a Spojené kráľovstvo sú viazané smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (1) a 2011/93/EÚ (2) a preto sa zúčastňujú na prijatí tohto rozhodnutia.

(11)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(12)

Dohovor by sa mal podpísať,

20.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/13

(1)

Únia sa ako pozorovateľ zúčastnila spolu s členskými štátmi na rokovaniach o Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „dohovor“), ktorý prijal Výbor ministrov Rady Európy 7. apríla 2011. Dohovor bol otvorený na podpis 11. mája 2011.

(2)

V súlade s článkom 75 dohovoru je dohovor otvorený na podpis Únii.

(3)

Dohovorom sa vytvára komplexný a mnohoaspektový právny rámec na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Jeho cieľom je predchádzanie násiliu na ženách a dievčatách a domácemu násiliu, ako aj jeho stíhanie a odstraňovanie. Vzťahuje sa na širokú škálu opatrení od zhromažďovania údajov a zvyšovania povedomia po právne opatrenia týkajúce sa kriminalizácie jednotlivých foriem násilia na ženách. Zahŕňa opatrenia na ochranu obetí a poskytovanie podporných služieb a venuje sa rozmeru rodovo motivovaného násilia v oblasti azylu a migrácie. Dohovorom sa zavádza osobitný monitorovací mechanizmus, ktorým sa má zabezpečiť účinné vykonávanie jeho ustanovení zmluvnými stranami.

(4)

Podpis dohovoru v mene Únie prispeje k dosahovaniu rovnosti medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach, čo je v súlade s článkami 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), článkom 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článkom 23 Charty základných práv Európskej únie jedným z kľúčových cieľov a jednou z kľúčových hodnôt Únie vo všetkých jej činnostiach. Násilie na ženách je porušovaním ich ľudských práv a extrémnou formou diskriminácie, vychádza z rodových nerovností a prispieva k ich pretrvávaniu a posilňovaniu. Únia svojím záväzkom vykonávať dohovor potvrdzuje, že je odhodlaná bojovať proti násiliu na ženách tak na svojom území, ako aj v celosvetovom meradle, a posilňuje svoju terajšiu politickú činnosť a existujúci zásadný právny rámec v oblasti trestného práva procesného, ktorý sa osobitne vzťahuje na ženy a dievčatá.

(5)

V oblastiach, na ktoré sa dohovor vzťahuje, má právomoc tak Únia, ako aj jej členské štáty.

(6)

Dohovor by sa mal podpísať v mene Únie, pokiaľ ide o záležitosti patriace do právomoci Únie v rozsahu, v akom dohovor môže ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť rozsah ich pôsobnosti. To platí najmä pre určité ustanovenia dohovoru týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach a ustanovenia dohovoru týkajúce sa azylu a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement). Členské štáty si ponechávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom dohovor neovplyvňuje spoločné pravidlá alebo nemení rozsah ich pôsobnosti.

(7)

Únia má tiež výlučnú právomoc prijímať záväzky stanovené v dohovore vo vzťahu k vlastným inštitúciám a verejnej správe.

(8)

Keďže právomoc Únie a právomoci členských štátov sú navzájom prepojené, Únia by sa mala stať zmluvnou stranou dohovoru spolu s jej členskými štátmi, aby mohli spoločne koherentným spôsobom plniť záväzky stanovené v dohovore a uplatňovať práva, ktoré im boli udelené.

(9)

Toto rozhodnutie sa týka výlučne článkov 60 a 61 dohovoru. Netýka sa ustanovení dohovoru týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach, ktoré sú predmetom samostatného rozhodnutia Rady o podpise, ktoré sa má prijať súčasne s týmto rozhodnutím.

(10)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tohto rozhodnutia a nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu.

(11)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(12)

Dohovor by sa mal podpísať,

20.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/15

(1)

V smernici 2014/59/EÚ sa od členských štátov požaduje, aby zabezpečili ochranu určitých tried dohôd počas čiastočného prevodu aktív, práv a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rovnaká ochrana sa požaduje, ak orgán pre riešenie krízových situácií nútene upravuje podmienky zmluvy, ktorej stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši. Cieľom tejto ochrany je zamedziť rozdeleniu aktív, práv a záväzkov, ktoré sú navzájom prepojené na základe týchto dohôd, v prípade čiastočného prevodu alebo úpravy zmluvných podmienok.

(2)

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tejto ochrany je potrebné presne identifikovať typy dohôd, ktoré patria do pôsobnosti jednotlivých tried stanovených podľa smernice 2014/59/EÚ. Najvhodnejšou metódou na takúto identifikáciu je stanovenie podrobných pravidiel a vymedzenia pojmov okrem tých, ktoré sú stanovené v smernici 2014/59/EÚ. Je to vhodnejšie než vytvorenie zoznamu špecifických dohôd, ktoré môžu byť prijaté v rámci rôznych vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, keďže takýto zoznam by bolo ťažké zostaviť a musel by sa neustále aktualizovať. V tomto nariadení by sa mal objasniť a podľa potreby obmedziť rozsah uplatňovania rôznych foriem ochrany stanovených v smernici 2014/59/EÚ pre každú triedu dohôd.

(3)

Rôzne triedy dohôd stanovené v článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ sú uvedené s rôznym stupňom podrobnosti: niektoré triedy sú špecifikované v plnej miere, zatiaľ čo iné sú formulované nejasnejšie. Niektoré triedy sa navyše vzťahujú na jeden typ zmluvného vzťahu a záväzku alebo na obmedzený súbor zmluvných vzťahov a záväzkov, zatiaľ čo iné sa vzťahujú na väčší počet a širšiu škálu zmluvných záväzkov, transakcií a vzťahov. Tieto posledné triedy by mohli zahŕňať všetky zákonné a zmluvné vzťahy medzi inštitúciou a jednou alebo viacerými z jej protistrán. Ak by sa týmto triedam dohôd zabezpečila plná ochrana, orgány pre riešenie krízových situácií by mohli mať ťažkosti pri uskutočňovaní čiastočných prevodov, ak by takéto prevody boli vôbec možné. Je preto vhodné, aby sa predišlo nadmernej ochrane, ktorá by sa mohla rozšíriť na všetky aktíva, práva a záväzky medzi inštitúciou a jej protistranami.

(4)

Niektoré triedy chránených dohôd sú v širšom zmysle vymedzené v smernici 2014/59/EÚ. S cieľom zvýšiť istotu, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, najmä v súvislosti so zaisťovacími dohodami, dohodami o vzájomnom započítaní a čistom zúčtovaní, ako aj dohodami o štruktúrovanom financovaní, by sa tieto triedy mali ďalej špecifikovať. Týmto delegovaným nariadením by sa orgánom pre riešenie krízových situácií nemalo brániť v ďalšom špecifikovaní čiastočných prevodov tých typov dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní, ktoré majú byť chránené v rámci jednotlivých čiastočných prevodov, ak sú tieto dohody uznané na účely zmierňovania rizika podľa uplatniteľných prudenciálnych pravidiel a podmienkou tohto uznania je ochrana, najmä pokiaľ ide o neoddeliteľnosť. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť rozhodnúť o takejto rozšírenej ochrane v jednotlivých prípadoch riešenia krízových situácií.

(5)

Protistrany inštitúcie sa môžu dohodnúť na takzvanej „súhrnnej“ dohode alebo plošnej „dohode o vzájomnom zúčtovaní“, ktorá by zahŕňala akékoľvek a všetky práva a záväzky medzi zmluvnými stranami. V dôsledku tohto typu dohody by sa zabránilo vzájomnému oddeleniu akýchkoľvek záväzkov medzi zmluvnými stranami. Následne by sa nemohol uskutočniť čiastočný prevod v súvislosti s touto protistranou a vo všeobecnosti by sa ohrozila realizovateľnosť nástroja, keďže orgány pre riešenie krízových situácií by ani nemuseli byť schopné rozlíšiť, na ktoré záväzky sa tieto dohody vzťahujú a na ktoré sa nevzťahujú. Malo by sa ďalej objasniť, že „súhrnné“ alebo „plošné“ dohody o čistom zúčtovaní a vzájomnom započítaní, ktoré by zahŕňali akékoľvek a všetky aktíva, práva a záväzky medzi stranami, by sa nemali kvalifikovať ako chránené dohody.

(6)

Z článku 80 smernice 2014/59/EÚ vyplýva, že žiadne zúženie rozsahu vymedzenia pojmov chránených dohôd podľa článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ by nemalo ovplyvniť prevádzku systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania, pokiaľ tieto systémy patria do pôsobnosti článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (2). Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali byť povinné chrániť všetky typy dohôd uvedené v článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, ktoré súvisia s činnosťou protistrany ako centrálnej protistrany (CCP). To zahŕňa činnosti, na ktoré sa vzťahuje fond pre prípad zlyhania podľa článku 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (3), ale nemusí sa na ne obmedzovať.

(7)

To isté platí pre aktíva, práva a záväzky týkajúce sa platobných alebo zúčtovacích systémov cenných papierov. Keďže dohody o čistom zúčtovaní, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 98/26/ES, sú v prípade platobnej neschopnosti chránené, mali by byť chránené aj z dôvodu konzistentnosti podľa článku 76 smernice 2014/59/EÚ. Je však vhodné rozšíriť pôsobnosť ochrany podľa článku 76 ods. 2 uvedenej smernice podľa potreby na všetky dohody s platobnými alebo zúčtovacími systémami cenných papierov a na ich súvisiace činnosti.

(8)

Potreba špecifikovať rozsah pôsobnosti dohody, ktorá má v určitých prípadoch prospech z ochranných opatrení podľa článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, by však vo všeobecnosti nemala orgánom pre riešenie krízových situácií brániť v tom, aby chránili všetky triedy dohôd, ktoré možno zaradiť do jednej z kategórií v uvedenom článku a ktoré sú chránené v konkurznom konaní proti oddeleniu aktív, práv a záväzkov, na ktoré sa vzťahujú tieto dohody podľa ich vnútroštátneho konkurzného práva vrátane vnútroštátnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES (4).Ide o prípad, ak by veriteľ stále využíval práva vyplývajúce z tejto dohody, pokiaľ by sa celá transakcia stala neplatnou podľa vnútroštátneho konkurzného práva. Vzťahuje sa to najmä na zaisťovacie dohody a dohody o vzájomnom započítaní a čistom zúčtovaní, ktoré sú chránené podľa vnútroštátneho konkurzného práva,

1.

„sekuritizácia“ je sekuritizácia vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5).

2.

„zmluvné dohody o vzájomnom započítavaní“ sú zmluvné dohody o vzájomnom započítavaní podľa vymedzenia v článku 295 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

1.

mechanizmy na stanovenie ochranných opatrení, osobných zábezpek a záruk;

2.

záložné práva a ostatné skutočné záruky;

3.

transakcie požičiavania cenných papierov, ktoré nezahŕňajú prevod úplného vlastníctva kolaterálu a ktorých súčasťou je jedna strana (veriteľ), ktorá požičiava cenné papiere druhej strane (dlžník) za poplatok alebo výplatu úrokov a v ktorej dlžník poskytuje veriteľovi kolaterál počas trvania pôžičky.

a)

ak dohody súvisia s činnosťou protistrany ako centrálnej protistrany, najmä pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje fond pre prípad zlyhania podľa článku 42 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

ak sa dohody týkajú práv a povinností voči systémom v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. a) smernice 98/26/ES alebo iným platobným alebo zúčtovacím systémom cenných papierov a súvisia s ich činnosťou ako platobných alebo zúčtovacích systémov cenných papierov.

a)

ak dohody súvisia s činnosťou protistrany ako centrálnej protistrany, najmä pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje fond pre prípad zlyhania uvedený v článku 42 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

ak sa dohody týkajú práv a povinností voči systémom v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. a) smernice 98/26/ES alebo iným platobným alebo zúčtovacím systémom cenných papierov a súvisia s ich činnosťou ako platobných alebo zúčtovacích systémov cenných papierov.

a)

chrániť všetky typy dohôd, ktoré možno zaradiť do jednej z tried v písmenách a), c), d) a f) článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ a ktoré sú chránené v bežnom konkurznom konaní proti dočasnému alebo trvalému oddeleniu, pozastaveniu alebo zrušeniu aktív, práv a záväzkov, na ktoré sa vzťahujú tieto dohody podľa ich vnútroštátneho konkurzného práva vrátane vnútroštátnej transpozície smernice 2001/24/ES;

b)

chrániť všetky typy dohôd, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ a ktoré sú chránené v bežnom konkurznom konaní proti dočasnému alebo trvalému oddeleniu, pozastaveniu alebo zrušeniu aktív, práv a záväzkov, na ktoré sa vzťahujú tieto dohody podľa ich vnútroštátneho konkurzného práva vrátane vnútroštátnej transpozície smernice 2001/24/ES.

a)

sekuritizácie, v ktorých boli podkladové expozície umiestnené do tranží a uskutočnil sa úplný prevod vlastníckeho práva zo súvahy originátora v prospech inštitúcie alebo subjektu, ktorej/ktorého krízová situácia sa rieši (sekuritizácia typu „skutočný predaj“);

b)

sekuritizácie prostredníctvom zmluvných nástrojov, kde podkladové aktíva zostávajú v súvahe inštitúcie alebo subjektu, ktorej/ktorého krízová situácia sa rieši (syntetická sekuritizácia).

20.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/20

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

20.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/22

(1)

Funkčné obdobie pána Szabolcsa FAZAKASA sa skončilo 6. mája 2016.

(2)

Mal by sa preto vymenovať nový člen,

20.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/23