19.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/1

(1)

Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností musí prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia. Okrem toho, a ako je stanovené v článku 11 ZFEÚ, požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do politík a činností Únie, najmä s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

(2)

V článkoch 120 a 121 ZFEÚ sa stanovuje, že členské štáty riadia svoje hospodárske politiky so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie a v nadväznosti na hlavné smery, ktoré prijme Rada. Koordinácia hospodárskych politík členských štátov je preto vecou spoločného záujmu.

(3)

Vo viacerých členských štátoch prebehol a naďalej prebieha proces úprav, aby sa odstránili makroekonomické nerovnováhy, ktoré sa nahromadili v minulosti, a mnohé členské štáty riešia výzvu týkajúca sa slabého potenciálneho rastu. Únia zaradila vykonávanie štrukturálnych reforiem medzi svoje politické priority, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľnosti oživenia, uvoľnenie potenciálu rastu v záujme posilnenia schopnosti prijať úpravy a podpory procesu konvergencie.

(4)

Reformy sú prirodzene zložitým procesom, ktorý si vyžaduje celý rad vysoko špecializovaných znalostí a zručnosti, ako aj dlhodobú víziu. Realizácia štrukturálnych reforiem v rôznych oblastiach verejnej politiky je náročná, pretože ich účinok sa často prejaví až po určitom čase. Preto je nevyhnutný včasný a účinný návrh a vykonávanie, či už v prípade krízou zasiahnutých alebo štrukturálne slabých ekonomík. Technická pomoc zo strany Komisie zohrávala v uvedenej súvislosti v posledných niekoľkých rokoch významnú úlohu pri podporovaní makroekonomických úprav Grécka a Cypru. Pre ich úspešné vykonávanie je mimoriadne dôležitá zodpovednosť za štrukturálne reformy v praxi.

(5)

Členské štáty môžu využívať podporu pri riešení výziev v súvislosti s navrhovaním a vykonávaním štrukturálnych reforiem na udržanie rastu zlučiteľných s hospodárskymi a sociálnymi cieľmi Únie. Uvedené výzvy by mohli závisieť od rôznych faktorov, ako sú obmedzená administratívna a inštitucionálna kapacita ako aj nedostatočné uplatňovanie a vykonávanie práva Únie.

(6)

Únia má značné skúsenosti s poskytovaním osobitnej podpory vnútroštátnym správam a iným orgánom členských štátov, pokiaľ ide o budovanie kapacít a podobné akcie v určitých sektoroch (napr. dane, clá a podpora malých a stredných podnikov) a v súvislosti s uplatňovaním politiky súdržnosti. Únia by mala využiť svoje skúsenosti získané pri poskytovaní pomoci vnútroštátnym orgánom pri vykonávaní reformy na zlepšenie kapacity Únie poskytovať podporu členským štátom. Potrebná je komplexná a integrovaná akcia, aby sa mohla poskytovať podpora tým členským štátom, ktoré uskutočňujú reformy podporujúce rast a v uvedenej súvislosti žiadajú o pomoc Únie.

(7)

Osobitná správa Európskeho dvora audítorov (19/2015) s názvom „Je potrebné venovať viac pozornosti výsledkom na zlepšenie poskytovania technickej pomoci Grécku“ obsahuje užitočné odporúčania týkajúce sa poskytovania technickej pomoci členským štátom zo strany Komisie. Uvedené odporúčania sa majú zohľadniť pri vykonávaní podpory podľa tohto nariadenia.

(8)

V uvedenej súvislosti je potrebné vytvoriť program na podporu štrukturálnych reforiem (ďalej len „program“) s cieľom posilniť kapacitu členských štátov pripraviť a vykonať administratívne a štrukturálne reformy podporujúce rast, okrem iného podporovaním efektívneho a účinného čerpania z fondov Únie. Program má prispieť k dosiahnutiu spoločných cieľov podpory hospodárskeho oživenia, súdržnosti a vytvárania pracovných miest, zvýšenia konkurencieschopnosti a produktivity Európy a stimulovania investícií do reálnej ekonomiky. Umožnila by sa tým aj lepšia reakcia na hospodárske a sociálne výzvy dosiahnutia vyššej úrovne sociálneho blahobytu ako aj kvalitných zdravotníckych a vzdelávacích služieb a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

(9)

Komisia by mala v rámci programu na žiadosť členského štátu poskytovať podporu v oblastiach súvisiacich so súdržnosťou, konkurencieschopnosťou, produktivitou, inováciou, inteligentným, udržateľným a inkluzívnym rastom, pracovnými miestami a investíciami, ako sú rozpočet a dane, verejná služba, inštitucionálne a administratívne reformy, systémy súdnictva, boj proti podvodom, korupcii, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom, podnikateľské prostredie, rozvoj súkromného sektora, hospodárska súťaž“ verejné obstarávanie, verejná účasť v podnikoch, privatizačné procesy, prístup k financovaniu, politiky finančného sektora, obchod, udržateľný rozvoj, vzdelávanie a odborná príprava, politiky zamestnanosti, verejné zdravie, azyl, migračná politika, poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybárstvo.

(10)

Členské štáty by mali mať možnosť v rámci programu požiadať Komisiu o podporu pri vykonávaní reforiem v súvislosti s procesmi správy hospodárskych záležitostí, najmä s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra, pri akciách týkajúcich sa uplatňovania práva Únie, ako aj pri vykonávaní programov makroekonomických úprav. Okrem toho by mali mať možnosť požiadať o podporu v súvislosti s reformami, ktoré uskutočňujú na vlastný podnet s cieľom podporiť súdržnosť, investície, udržateľný rast, vytváranie pracovných miest a hospodársku súťaž. Komisia by mohla poskytnúť usmernenia o hlavných prvkoch žiadosti o podporu.

(11)

Komisia by mala v nadväznosti na dialóg, ktorý vedie so žiadajúcim členským štátom okrem iného aj v kontexte európskeho semestra, analyzovať žiadosť so zohľadnením zásad transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a riadneho finančného hospodárenia a na základe naliehavosti, šírky a hĺbky zistených problémov, potreby podpory v jednotlivých oblastiach politiky, analýzy sociálno-ekonomických ukazovateľov a všeobecnej administratívnej kapacity členského štátu rozhodnúť, aká podpora sa má poskytnúť. Na základe uvedenej analýzy a po zohľadnení existujúcich akcií a činností financovaných z fondov Únie alebo iných programov Únie by mala Komisia dospieť k dohode s dotknutým členským štátom o prioritných oblastiach, cieľoch, orientačnom harmonograme, rozsahu podporných opatrení, ktoré sa majú uskutočniť, a odhadovanom celkovom finančnom príspevku na takúto podporu, pričom podrobnosti sa stanovia v pláne spolupráce a podpory.

(12)

Komisia by mala okrem iného aj na účely transparentnosti a za podmienok stanovených v tomto nariadení poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade plány spolupráce a podpory.

(13)

Komisia by mala mať možnosť zorganizovať so súhlasom členského štátu, ktorý má záujem o podporu, poskytovanie tejto podpory v spolupráci s európskymi a medzinárodnými organizáciami alebo inými členskými štátmi, ktoré pristúpili na to, že budú pôsobiť ako reformní partneri. Členský štát, ktorý má záujem o podporu, by mal mať možnosť vstúpiť v určitej oblasti alebo oblastiach podpory do partnerstva s jedným alebo viacerými členskými štátmi ako reformnými partnermi, pričom tieto štáty mu pomôžu s formulovaním stratégie a plánov realizácie reforiem, s navrhovaním kvalitnej pomoci alebo s dohliadaním na vykonávanie stratégie a projektov. Hoci zodpovednosť za reformy nesie členský štát, ktorý má záujem o podporu, reformní partneri a/alebo iné členské štáty, ktoré poskytujú podporu, by mali mať možnosť prispieť k úspešnému vykonávaniu programu.

(14)

Oznámenia Komisie z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ a z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ zdôrazňujú dôležitosť zamerania financovania na činnosti a opatrenia, ktoré majú jasnú európsku pridanú hodnotu, teda také, v prípade ktorých môže intervencia Únie v porovnaní s akciami samotných členských štátov predstavovať pridanú hodnotu. V uvedenej súvislosti by mali podporné akcie a činnosti vykonávané v rámci programu zabezpečiť komplementárnosť a synergiu s inými programami a politikami na regionálnej, vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni podľa potreby. Akcie a činnosti v rámci programu by mali umožniť vypracovanie a realizáciu riešení, ktoré sú na príslušnej úrovni zamerané na vnútroštátne výzvy, a majú vplyv na cezhraničné výzvy alebo výzvy v celej Únii, a ktoré by mohli tiež prispieť k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti. Okrem toho by akcie a činnosti v rámci programu mali prispievať k dosiahnutiu konzistentného a súdržného uplatňovanie práva Únie. Navyše by mali tiež prispievať k ďalšiemu rozvoju dôvery a podpore spolupráce s Komisiou a medzi členskými štátmi. Únia okrem toho dokáže lepšie než členské štáty vytvoriť platformu na poskytovanie a výmenu osvedčených postupov s partnermi, ako aj na mobilizáciu odborných znalostí.

(15)

Je potrebné stanoviť finančné krytie pre program na obdobie zladené s trvaním viacročného finančného rámca stanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (4).

(16)

Finančné krytie programu by malo pozostávať z finančných prostriedkov odpočítaných od rozpočtových prostriedkov na technickú pomoc na podnet Komisie podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) a (EÚ) č. 1305/2013 (6). Aby sa umožnil takýto odpočet za tento konkrétny program a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek budúce návrhy, je potrebné zmeniť uvedené nariadenia.

(17)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (7), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Financovanie programu prostredníctvom presunu finančných prostriedkov z technickej pomoci na podnet Komisie podľa nariadení (EÚ) č. 1303/2013 a 1305/2013 by sa malo brať len ako jednorazové riešenie a nemalo by byť precedensom, pokiaľ ide o financovanie budúcich iniciatív.

(18)

Členské štáty, ktoré žiadajú o podporu, majú možnosť dobrovoľne prispieť na finančné krytie programu dodatočnými finančnými prostriedkami. Možnosť presunúť prostriedky určené na technickú pomoc na podnet členského štátu je v súčasnosti na základe nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 obmedzená na tie členské štáty, ktoré majú dočasné rozpočtové problémy. Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 by sa preto malo zmeniť, aby sa finančná účasť na programe umožnila všetkým členským štátom. Finančné prostriedky presunuté do rozpočtu Únie by sa mali používať na podporu akcií, ktoré v dotknutých členských štátoch prispievajú k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu.

(19)

Toto nariadenie by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Na uvedený účel by Komisia mala prijať ročné pracovné programy a informovať o nich Európsky parlament a Radu. Ročné pracovné programy by mali stanovovať opatrenia potrebné na ich vykonávanie v súlade so všeobecnými a osobitnými cieľmi programu, kritériami výberu a udeľovania grantov, ako aj so všetkými ostatnými požadovanými prvkami.

(20)

S ohľadom na dôležitosť trvalého úsilia členských štátov pri uplatňovaní a vykonávaní štrukturálnych, inštitucionálnych a administratívnych reforiem je potrebné v záujme dosiahnutia cieľov programu a zabezpečenia súladu so zásadami spolufinancovania a neziskovosti umožniť mieru spolufinancovania grantov až do výšky 100 % oprávnených nákladov.

(21)

V nepredvídaných prípadoch a riadne odôvodnených situáciách vyžadujúcich si okamžitú reakciu, ako napríklad závažná porucha fungovania hospodárstva alebo významné okolnosti, ktoré vážnym spôsobom ovplyvňujú ekonomické alebo sociálne podmienky v členskom štáte, ktoré sú mimo jeho kontroly, by Komisia mala mať možnosť prijať osobitné opatrenia na podporu vnútroštátnych orgánov pri riešení uvedených naliehavých potrieb pre obmedzenú časť ročného pracovného programu a na obmedzené časové obdobie nepresahujúce 6 mesiacov v súlade s cieľmi a akciami oprávnenými v rámci programu, ak o to členský štát, ktorý má záujem o podporu, požiada.

(22)

S cieľom zabezpečiť efektívne a koherentné prideľovanie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie a dodržiavanie zásady riadneho finančného hospodárenia by akcie v rámci programu mali dopĺňať prebiehajúce programy Únie a tvoriť ich nadstavbu pri súčasnom zabránení duplicitnému financovaniu tých istých výdavkov. Komisia a dotknutý členský štát by mali najmä v rámci svojej zodpovednosti zabezpečiť na úrovni Únie a na úrovni členských štátov, a to vo všetkých fázach procesu, účinnú koordináciu s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, komplementárnosť a synergiu medzi zdrojmi, z ktorých sa v príslušných členských štátoch financujú akcie úzko spojené s programom; a to najmä v súvislosti s opatreniami financovanými z fondov a programov Únie v členských štátoch. Komisia by mala vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie komplementárnosti a súčinnosti s podporou poskytovanou inými príslušnými medzinárodnými organizáciami.

(23)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych a peňažných sankcií.

(24)

Od začiatku programu by sa mal zaviesť vhodný transparentný rámec na monitorovanie vykonávania akcií a výsledkov dosiahnutých programom, aby sa uľahčilo jeho hodnotenie. Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť výročnú monitorovaciu správu o vykonávaní programu vrátane informácií o žiadostiach o podporu predložených členskými štátmi, o analýzach uplatňovania kritérií na posudzovanie žiadostí o podporu, o plánoch spolupráce a podpory, o účasti reformných partnerov a o prijatých osobitných opatreniach. V polovici trvania programu by sa malo vykonať nezávislé hodnotenie zamerané na plnenie cieľov programu, efektívnosť využívania jeho zdrojov a jeho pridanú hodnotu na európskej úrovni. Nezávislé hodnotenie ex post by sa okrem toho malo zaoberať dlhodobým vplyvom a udržateľnými účinkami programu. Uvedené hodnotenia by mali byť založené na ukazovateľoch, ktoré merajú účinky programu.

(25)

S cieľom upraviť zoznam ukazovateľov, na základe ktorých sa meria dosiahnutie cieľov programu vzhľadom na skúsenosti získané pri vykonávaní programu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu uvedeného zoznamu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(26)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s prijímaním ročných pracovných programov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci.

(27)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prispieť k inštitucionálnym, administratívnym a štrukturálnym reformám v členských štátoch tým, že sa bude vnútroštátnym orgánom vymedzeným v tomto nariadení poskytovať podpora na opatrenia zamerané na reformu inštitúcií, štruktúry riadenia alebo verejnú správu, administratívny a hospodársky a spoločenský sektor, a to aj prostredníctvom pomoci pri efektívnom, transparentnom a účinnom čerpaní z fondov Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, keďže rozsah podpory sa má dohodnúť spoločne s dotknutým členským štátom.

(28)

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

„prijímajúci členský štát“ je členský štát, ktorý dostáva v rámci programu podporu od Únie;

(2)

„finančné prostriedky Únie“ sú európske štrukturálne a investičné fondy uvedené v článku 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 (10), Fond pre azyl, migráciu a integráciu zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 (11), nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia zriadený ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 (12) a nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz zriadený ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 (13);

(3)

„vnútroštátny orgán“ je jeden alebo viac vnútroštátnych orgánov na regionálnej a miestnej úrovni spolupracujúcich v partnerskom duchu v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členských štátov;

(4)

„medzinárodná organizácia“ je medzinárodná organizácia verejného sektora zriadená na základe medzinárodnej dohody, ako aj špecializovaná agentúra zriadená takouto organizáciou v zmysle článku 58 ods. 1 písm. c) bodu ii) nariadenia o rozpočtových pravidlách; organizácie pridružené k medzinárodnej organizácii sa považujú za medzinárodné organizácie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách;

(5)

„európske organizácie“ sú Európska investičná banka a Európsky investičný fond, ako sa uvádza v článku 58 ods. 1 písm. c) bode iii) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

a)

rozvoja a realizácie riešení zameraných na miestne, regionálne alebo vnútroštátne výzvy, ktoré majú vplyv na cezhraničné výzvy alebo výzvy celej Únie a ktoré môžu tiež prispievať k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti;

b)

ich komplementárnosti a súčinnosti s inými programami a politikami podľa potreby na regionálnej, vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni;

c)

ich príspevku ku konzistentnému a súdržnému uplatňovaniu práva a politík Únie, ako aj k podpore európskych hodnôt vrátane solidarity;

d)

ich príspevku k výmene osvedčených postupov, a to aj s cieľom zvýšiť viditeľnosť reformných programov, a k vybudovaniu celoeurópskej platformy a siete odborných znalostí;

e)

posilnenia vzájomnej dôvery medzi prijímajúcimi členskými štátmi a Komisiou a spolupráce medzi členskými štátmi.

a)

podporovať iniciatívy vnútroštátnych orgánov navrhovať ich reformy v závislosti od ich priorít s prihliadnutím na východiskové podmienky a očakávané sociálno-hospodárske dôsledky;

b)

podporovať vnútroštátne orgány v posilňovaní svojich kapacít na tvorbu, vývoj a realizáciu reformných politík a stratégií a v presadzovaní integrovaného prístupu v záujme zabezpečenia súladu medzi cieľmi a prostriedkami ich realizácie vo všetkých odvetviach;

c)

podporovať vnútroštátne orgány v ich úsilí o vymedzenie a vykonávanie vhodných postupov a metodík s prihliadnutím na osvedčené postupy a skúsenosti nadobudnuté v iných krajinách pri riešení podobných situácií;

d)

pomáhať vnútroštátnym orgánom pri zvyšovaní efektívnosti a účinnosti v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to okrem iného upevňovaním odborných znalostí a zručností, ako aj stanovením jasnej zodpovednosti.

a)

riadenie verejných financií a aktív, rozpočtový proces, riadenie dlhu a správa príjmov;

b)

inštitucionálna reforma a efektívna a na služby orientovaná verejná správa, podľa potreby vrátane zjednodušenia pravidiel, účinný právny štát, reforma súdnictva a posilnenie boja proti podvodom, korupcii a praniu špinavých peňazí;

c)

podnikateľské prostredie (vrátane MSP), reindustrializácia, rozvoj súkromného sektora, investície, verejná účasť v podnikoch, privatizačné procesy, obchod a priame zahraničné investície, hospodárska súťaž a verejné obstarávanie, udržateľný rozvoj odvetví a podpora inovácie a digitalizácia;

d)

vzdelávanie a odborná príprava; politiky trhu práce vrátane sociálneho dialógu, vytváranie pracovných miest; boj proti chudobe; podpora sociálneho začlenenia; sociálne zabezpečenie a systémy sociálneho zabezpečenia; verejné zdravie a systémy zdravotnej starostlivosti; ako aj súdržnosť, azyl, migrácia a politika v oblasti hraníc;

e)

politiky zamerané na vykonávanie opatrení týkajúcich sa klímy, podpora energetickej efektívnosti a dosiahnutie energetickej diverzifikácie, ako aj politiky v oblasti poľnohospodárstva, rybárstva a udržateľného rozvoja vidieckych oblastí;

f)

politiky finančného sektora vrátane podpory finančnej gramotnosti, finančnej stability, prístupu k financovaniu a poskytovania úverov reálnej ekonomike; získavanie, poskytovanie a monitorovanie kvality údajov a štatistík a politiky zamerané na boj proti daňovým únikom.

a)

odborné znalosti súvisiace s politickým poradenstvom, zmenou politiky, formuláciou stratégií a plánov realizácie reforiem, ako aj s legislatívnymi, inštitucionálnymi, štrukturálnymi a administratívnymi reformami;

b)

poskytovanie expertov, vrátane rezidentských expertov, na kratšie alebo dlhšie obdobie na vykonávanie úloh v konkrétnych oblastiach alebo na vykonávanie operačných činností, v prípade potreby s tlmočením, prekladom a podporou spolupráce, administratívnou pomocou a podporou prostredníctvom poskytnutia infraštruktúry a zariadení;

c)

budovanie inštitucionálnych, administratívnych alebo odvetvových kapacít a súvisiace podporné akcie na všetkých úrovniach správy, ktoré tiež podľa potreby prispievajú k posilňovaniu občianskej spoločnosti, najmä:

d)

zber údajov a štatistík, tvorba spoločných metodík, prípadne aj ukazovateľov alebo referenčných hodnôt;

e)

organizácia miestnej operačnej podpory v oblasti azylu, migrácie a kontroly hraníc;

f)

budovanie IT kapacít: odborné znalosti súvisiace s vývojom, údržbou, prevádzkovaním a kontrolou kvality infraštruktúry IT a aplikácií potrebných na vykonávanie príslušných reforiem, ako aj odborné znalosti súvisiace s programami zameranými na digitalizáciu verejných služieb;

g)

štúdie, výskum, analýzy a prieskumy, hodnotenia a posúdenia vplyvu a vypracovanie a uverejňovanie príručiek, správ a vzdelávacieho materiálu;

h)

komunikačné projekty zamerané na učenie, spoluprácu, zvyšovanie informovanosti, činnosti zamerané na šírenie informácií a výmenu osvedčených postupov; organizácia kampaní na zvyšovanie informovanosti a informačných kampaní, ako aj mediálnych kampaní a podujatí vrátane korporátnej komunikácie a prípadnej komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí;

i)

zostavovanie a uverejňovanie materiálov určených na šírenie informácií, ako aj výsledkov programu, a to aj prostredníctvom vývoja, prevádzky a údržby systémov a nástrojov využívajúcich informačné a komunikačné technológie;

j)

akákoľvek iná relevantná činnosť podporujúca všeobecné a osobitné ciele stanovené v článkoch 4 a 5.

a)

vykonávaním reforiem, ktoré členské štáty vykonávajú na vlastný podnet, najmä s cieľom dosiahnuť udržateľný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest;

b)

vykonávaním programov makroekonomických úprav v prípade členských štátov, ktoré prijímajú finančnú pomoc Únie na základe existujúcich nástrojov, najmä v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (14), pokiaľ ide o členské štáty eurozóny, a nariadením Rady (ES) č. 332/2002 (15), pokiaľ ide o členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny;

c)

vykonávaním reforiem na udržanie rastu v kontexte procesov správy hospodárskych záležitostí, a to najmä odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v rámci európskeho semestra alebo akcií týkajúcich sa vykonávania práva Únie.

a)

potom, ako prijímajúci členský štát upravil všetky citlivé alebo dôverné informácie, ktorých poskytnutie by ohrozilo verejné záujmy prijímajúceho členského štátu;

b)

po uplynutí primeranej lehoty, po ktorej by poskytnutie príslušných informácií negatívne neovplyvnilo vykonávanie podporných opatrení programu a v každom prípade najneskôr dva mesiace po ukončení takýchto opatrení v rámci plánu spolupráce a podpory.

a)

grantov, vrátane grantov poskytovaných vnútroštátnym orgánom členských štátov;

b)

verejných zákaziek;

c)

náhrady nákladov, ktoré vznikli externým odborníkom vrátane odborníkov z vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov členských štátov, ktoré poskytujú alebo získavajú podporu;

d)

príspevkov do trustových fondov zriadených medzinárodnými organizáciami a

e)

akcií vykonávaných v rámci nepriameho hospodárenia.

a)

členské štáty a

b)

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú stranami dohody o Európskom hospodárskom priestore, v súlade s podmienkami stanovenými v uvedenej dohode.

a)

zabezpečujú komplementárnosť a synergiu medzi rôznymi nástrojmi na úrovni Únie, na vnútroštátnej, a podľa potreby regionálnej úrovni, najmä vo vzťahu k opatreniam financovaným z finančných prostriedkov Únie, a to vo fáze plánovania i vykonávania;

b)

optimalizujú mechanizmy koordinácie s cieľom zabrániť duplicite úsilia a

c)

zabezpečujú úzku spoluprácu medzi subjektmi zodpovednými za vykonávanie opatrení na úrovni Únie, na vnútroštátnej a podľa potreby na regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť ucelené a racionalizované podporné akcie.

a)

žiadostiach o podporu predložených členskými štátmi v súlade s článkom 7 ods. 1;

b)

analýzach uplatňovania kritérií uvedených v článku 7 ods. 2 používaných na posudzovanie žiadostí o podporu predložených členskými štátmi;

c)

plánoch spolupráce a podpory uvedených v článku 7 ods. 2;

d)

účasti reformných partnerov uvedených v článku 9 a

e)

o prijatých osobitných opatreniach uvedených v článku 13 ods. 6

1.

Článok 25 sa mení takto:

2.

v článku 58 ods. 1 treťom pododseku sa písmeno l) nahrádza takto:

3.

v článku 91 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Na podnet Komisie sa na technickú pomoc vyčlení 0,35 % celkových prostriedkov po odpočítaní pomoci pre nástroj na prepájanie Európy podľa článku 92 ods. 6 a pomoci pre najodkázanejšie osoby podľa článku 92 ods. 7, z čoho sa vyčlení suma do výšky 112 233 000 EUR v bežných cenách na program na podporu štrukturálnej reformy zriadený nariadením (EÚ) 2017/825, ktorá sa má použiť v rámci rozsahu pôsobnosti a účelu uvedeného programu.“.

19.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/17

(1)

Únia prispieva k zabezpečovaniu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a podieľa sa na tom, že sa spotrebitelia stávajú stredobodom vnútorného trhu, a to podporou a dopĺňaním politík členských štátov v snahe zabezpečiť, aby občania mohli naplno využívať výhody vnútorného trhu a aby boli pritom riadne zohľadnené a chránené ich právne a ekonomické záujmy. Dobre fungujúci a dôveryhodný sektor finančných služieb je kľúčovou zložkou vnútorného trhu a jeho cezhraničných kapacít. Vyžaduje pevný rámec pre reguláciu a dohľad, ktorý súčasne zabezpečuje finančnú stabilitu a podporuje udržateľnú ekonomiku. Dobre fungujúci a dôveryhodný sektor finančných služieb by mal zároveň poskytovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľom a ostatným koncovým používateľom finančných služieb vrátane retailových investorov, sporiteľov, poistníkov, účastníkov a príjemcov dôchodkových fondov, jednotlivých akcionárov, dlžníkov a MSP.

(2)

Od roku 2007 je finančnou a hospodárskou krízou otrasená dôvera koncových používateľov finančných služieb, najmä spotrebiteľov. V záujme obnovy ich dôvery v zdravie finančného sektora a na podporu jeho najlepších postupov je preto dôležité zvýšiť úroveň aktívnej účasti a zapojenie spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb, vrátane retailových investorov, sporiteľov, poistníkov, účastníkov a príjemcov dôchodkových fondov, jednotlivých akcionárov, dlžníkov a MSP, ako aj zainteresovaných strán zastupujúcich ich záujmy, pokiaľ ide o tvorbu politiky Únie a ďalšej relevantnej multilaterálnej politiky vo finančnom sektore.

(3)

Na dosiahnutie uvedených cieľov, v nadväznosti na iniciatívu Európskeho parlamentu, ktorá zahŕňala najrôznejšie strany, Komisia začala na konci roka 2011 skúšobný projekt, ktorého cieľom bolo poskytovať granty na podporu rozvoja finančného odborného centra v prospech spotrebiteľov, ostatných koncových používateľov a zainteresovaných strán, ktoré zastupujú ich záujmy, na zlepšenie ich schopnosti zúčastňovať sa na tvorbe politiky Únie v oblasti finančných služieb a na podporu rozvoja odolného bankového systému. Hlavnými cieľmi politiky bolo zabezpečiť, aby tvorcovia politiky Únie získali pri iniciovaní nového práva Únie pohľad, ktorý nie je pohľadom odborníkov z finančného sektora, zabezpečiť, aby sa v novom práve Únie odrážali záujmy spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb, zabezpečiť, aby bola širšia verejnosť lepšie informovaná o príslušných otázkach v oblasti finančnej regulácie, a zvýšila sa tak jej finančná gramotnosť, a zabezpečiť, aby sa zlepšila aktívna účasť spotrebiteľov a iných koncových užívateľov finančných služieb na tvorbe politiky Únie v oblasti finančných služieb – v záujme dobre vyváženého práva Únie.

(4)

V dôsledku toho Komisia udelila v rokoch 2012 až 2015 a po verejnej výzve na predkladanie návrhov granty na prevádzku dvom neziskovým subjektom, a to Finance Watch a Better Finance. Uvedené granty boli udelené v rokoch 2012 a 2013 v rámci dvojročného skúšobného projektu a od roku 2014 formou prípravnej akcie. Okrem toho bolo v roku 2016 prijaté rozhodnutie poskytnúť granty na akcie namiesto grantov na prevádzku, pretože grantmi na akcie sa zabezpečuje lepšia kontrola výdavkov z rozpočtu Únie. Keďže prípravná akcia môže byť použitá len na tri po sebe nasledujúce roky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (3), je potrebný legislatívny akt na poskytnutie právneho základu pre financovanie takýchto akcií od roku 2017.

(5)

Organizácia Finance Watch bola zriadená s grantmi Únie v roku 2011 ako medzinárodné neziskové združenie podľa belgického práva. Jej poslaním je chrániť záujmy občianskej spoločnosti vo finančnom sektore. Na základe grantov Únie dokázala organizácia Finance Watch v krátkom čase vytvoriť tím kvalifikovaných odborníkov schopných vykonávať štúdie, politickú analýzu a komunikačné činnosti v oblasti finančných služieb.

(6)

Organizácia Better Finance je výsledkom postupných reorganizácií a premenovania predtým existujúcich európskych federácií investorov a akcionárov, ku ktorým došlo od roku 2009. Organizácia vytvorila vďaka grantom Únie v súlade so svojou členskou základňou a svojimi zdrojmi finančné odborné centrum, ktoré sa zameriava predovšetkým na záujmy spotrebiteľov, jednotlivých investorov, jednotlivých akcionárov, sporiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb.

(7)

V hodnotení skúšobného projektu vykonanom v roku 2015 a následnej prípravnej akcie sa dospelo k záveru, že vo všeobecnosti došlo k splneniu politických cieľov. Organizácie Finance Watch a Better Finance pracujú na vzájomne sa dopĺňajúcich oblastiach politiky a zameriavajú sa na odlišné cieľové skupiny. Od roku 2012 ich činnosti spolu pokrývajú väčšinu finančného politického programu Únie a pokiaľ to umožňujú ich zdroje, organizácie Finance Watch a Better Finance sa usilujú rozšíriť svoje činnosti s cieľom získať rozsiahle geografické zastúpenie v rámci Únie.

(8)

Obe organizácie priniesli pridanú hodnotu k činnostiam svojich vnútroštátnych členov, ako aj prospech pre spotrebiteľov Únie. Vnútroštátne organizácie, ktoré sa zaoberajú širokým rozsahom spotrebiteľských otázok často nemajú dostatok technických znalostí v oblastiach politiky súvisiacich priamo s finančnými službami a príslušnými procesmi tvorby politiky Únie. Na úrovni Únie neboli navyše dosiaľ identifikované žiadne podobné organizácie. Hoci z hodnotenia skúšobného projektu vyplynulo, že na ročné výzvy na predkladanie návrhov od roku 2012 nezareagoval žiadny iný žiadateľ, po skončení obdobia 2017 – 2020 by mal byť program, stanovený v tomto nariadení, prístupný aj iným potenciálnym príjemcom, ak budú spĺňať jeho požiadavky.

(9)

Napriek pravidelnému úsiliu sa organizáciám Finance Watch a Better Finance nepodarilo prilákať stabilné a významné financovanie od iných darcov, ktorí sú nezávislí od finančného odvetvia a preto sú naďalej výrazne závislé od financovania Únie, ak majú byť finančne udržateľné. Spolufinancovanie z Únie je preto teraz nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že dostanú potrebné zdroje na dosiahnutie želaných cieľov politiky v nasledujúcich rokoch, a že sa týmto organizáciám a ich odborníkom a administratívnym pracovníkom, ktorým sa podarilo spustiť príslušné činnosti v krátkom čase, poskytne finančná stabilita. Je preto potrebné zriadiť program Únie na obdobie rokov 2017 – 2020 na podporu činností organizácií Finance Watch a Better Finance (ďalej len „program“), ktorý doplní podobné politiky členských štátov vykonávané na vnútroštátnej úrovni. V záujme ochrany týchto odborných znalostí, ako aj plánovania projektov oboch organizácií má kľúčový význam finančná stabilita. Organizácie, ktoré prijímajú pomoc z programu, by sa však mali usilovať aj o zvýšenie podielu financovania z iných zdrojov.

(10)

Pokračovanie financovania organizácií Finance Watch a Better Finance počas obdobia rokov 2017 – 2020 rovnakým spôsobom ako pri prípravnej akcii, by zabezpečilo zachovanie dosiaľ zistených pozitívnych vplyvov činností týchto organizácií. Finančné krytie na vykonávanie programu by malo byť založené na priemerných skutočných nákladoch, ktoré vznikli každej organizácii v období rokov 2012 až 2015. Maximálna miera spolufinancovania z prostriedkov Únie vo výške 60 % by mala zostať nezmenená. V prípade, ak sa program a zodpovedajúce financovanie predĺžia na obdobie po roku 2020 a ak sa objavia ďalší potenciálni príjemcovia, mala by byť výzva prístupná aj pre ďalšie organizácie, ktoré spĺňajú kritériá a prispievajú k plneniu cieľov programu.

(11)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(12)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre vykonávanie tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci v súvislosti s vypracúvaním ročných pracovných programov.

(13)

Každoročne pred 30. novembrom by mal každý príjemca predložiť Komisii opis činností na dosiahnutie cieľov politiky programu, ktoré sú naplánované na nasledujúci rok. Uvedené činnosti by mali byť podrobne opísané vrátane ich cieľov, očakávaných výsledkov a ich vplyvu, odhadovaných nákladov a časového rámca, ako aj príslušných ukazovateľov, podľa ktorých sa majú posúdiť.

(14)

Finančná podpora by sa mala poskytnúť v súlade s podmienkami stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (5).

(15)

Najneskôr 12 mesiacov pred koncom programu by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov programu. Hodnotiacou správou by sa malo posúdiť pokračovanie programu po období rokov 2017 – 2020. Akékoľvek predĺženie, úprava alebo obnovenie programu po období rokov 2017 – 2020 by mali byť podmienené uskutočnením verejnej výzvy na predkladanie ponúk s cieľom vybrať príjemcov.

(16)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych a peňažných sankcií.

(17)

Príjemcovia by sa mali všemožne snažiť zviditeľňovať svoje činnosti vo všetkých členských štátoch. V záujme dosiahnutia uvedeného cieľa by sa príjemcovia mali snažiť nadviazať kontakty s príslušnými neziskovými organizáciami spotrebiteľov v celej Únii a, ak je to možné, preložiť informácie, ktoré sa týkajú ich organizácie, členstva a činností, a zverejniť tieto informácie na svojich internetových stránkach.

(18)

Aby príjemcovia mohli nepretržite vykonávať akcie podporované z prostriedkov Únie, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom po jeho uverejnení a malo by sa uplatňovať od 1. mája 2017.

(19)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie programu Únie na podporu osobitných činností, ktorými sa zvyšuje zapojenie spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb do tvorby politiky Únie v oblasti finančných služieb, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

výskumné činnosti vrátane vykonávania vlastného výskumu a tvorby údajov a rozvoj odborných znalostí;

b)

zapojenie spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb prostredníctvom spolupráce s existujúcimi spotrebiteľskými sieťami a linkami pomoci v členských štátoch s cieľom identifikovať otázky relevantné pre tvorbu politiky Únie, pokiaľ ide o ochranu záujmov spotrebiteľov v oblasti finančných služieb;

c)

činnosti na zvyšovanie povedomia, činnosti šírenia informácií a poskytovania finančného vzdelávania a odbornej prípravy, priamo alebo prostredníctvom národných členov, a to aj pre široké publikum spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb a neodborníkov;

d)

činnosti na posilnenie interakcie medzi členmi organizácií uvedených v článku 3 ods. 1, ako aj činnosti na presadzovanie podpory a politické poradenstvo s cieľom zlepšiť postavenie týchto členov na úrovni Únie a podporiť verejný a všeobecný záujem o finančnú reguláciu a reguláciu Únie.

a)

ďalej zvýšiť aktívnu účasť a zapojenie spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb, ako aj zainteresovaných strán zastupujúcich záujmy spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb, pokiaľ ide o tvorbu politiky Únie a ďalšej relevantnej multilaterálnej politiky v oblasti finančných služieb;

b)

informovať spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb, ako aj zainteresovaných strán zastupujúcich ich záujmy o príslušných otázkach v oblasti regulácie finančného sektora.

a)

každoročný opis akcií, ktoré príjemca vykonal,

b)

výročnú správu o činnosti, ktorá bude obsahovať kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele pre každú z činností plánovaných a uskutočnených príjemcom;

c)

finančnú správu.

a)

organizácia a rozsah činností;

b)

možnosť stať sa členom, podmienky členstva a štruktúra príslušného príjemcu;

c)

na ktoré z jeho činností sa vzťahuje článok 1 ods. 2

19.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/24

(1)

Na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2014 (3) sú Nadácia pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva („Nadácia IFRS“), ktorá je právnym nástupcom Nadácie výboru pre medzinárodné účtovné štandardy, a Rada pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB) príjemcami spolufinancovania s účasťou Únie vo forme prevádzkových grantov do 31. decembra 2020.

(2)

Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG) bola na základe nariadenia (EÚ) č. 258/2014 príjemcom spolufinancovania s účasťou Únie vo forme prevádzkových grantov do 31. decembra 2016.

(3)

Komisia uverejnila 12. novembra 2013 správu Philippa Maystadta, osobitného poradcu komisára zodpovedného za vnútorný trh a služby (ďalej len „správa osobitného poradcu“), v ktorej načrtol možné reformy riadenia EFRAG zamerané na posilnenie príspevku Únie k vývoju medzinárodných účtovných štandardov.

(4)

Komisia dôkladne monitorovala vykonávanie reformy riadenia EFRAG a náležite informovala Európsky parlament a Radu o pokroku dosahovanom v tomto ohľade. Na základe toho je vhodné, aby sa v rokoch 2017 až 2020 pokračovalo vo financovaní EFRAG s cieľom splniť dlhodobé ciele programu Únie určeného na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu.

(5)

Dozorná rada EFRAG, zohľadňujúca vyvážené zastúpenie verejných aj súkromných záujmov, by mala zabezpečiť, aby sa jej členovia zaviazali konať v prospech európskeho verejného záujmu. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európska centrálna banka sa vyzývajú, aby v čo najväčšej možnej miere aktívne prispievali k práci dozornej rady EFRAG.

(6)

Komisia by mala každý rok predkladať správu Európskemu parlamentu a Rade o hlavných výsledkoch a činnostiach EFRAG v predchádzajúcom roku. V uvedenej správe by sa mal tiež preskúmať vývoj, pokiaľ ide o kritérium rozšíreného verejného blaha, a správa by mala poskytnúť podrobný prehľad o vývoji v oblasti medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS). Účtovné štandardy by nemali ohrozovať finančnú stabilitu v Únii ani brzdiť hospodársky rozvoj Únie.

(7)

V súvislosti s vývojom IFRS, PIOB a EFRAG by sa mala výročná správa Komisie zaoberať aj sledovaním a vykonávaním odporúčaní Európskeho parlamentu. Okrem toho sa Nadácia IFRS, PIOB a EFRAG nabádajú, aby sa pravidelne, a to aspoň raz ročne, zúčastňovali na vypočutiach organizovaných Európskym parlamentom s cieľom poskytnúť úplný prehľad o vývoji medzinárodných štandardov finančného výkazníctva a auditu.

(8)

Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade pravidelnejšie poskytovať informácie o spoločnom úsilí Nadácie IFRS, PIOB a EFRAG vzhľadom na to, že tieto tri subjekty Únia spolufinancuje a ich činnosť je zameraná na rovnaké ciele.

(9)

Komisia by mala zvážiť aj možné zmeny fungovania a právneho postavenia EFRAG ako súkromnej organizácie, a to v dlhodobom horizonte.

(10)

Nariadenie (EÚ) č. 258/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zvýšenie rozpočtu programu Únie na obdobie rokov 2017 až 2020 určeného na podporu činností EFRAG, ktoré prispievajú k plneniu cieľov politiky Únie v súvislosti s finančným výkazníctvom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovaných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(12)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu financovania EFRAG by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia a malo by sa uplatňovať od 1. januára 2017,

1.

V článku 3 ods. 1 písm. a) sa bod i) nahrádza takto:

2.

Článok 6 sa mení takto:

3.

Článok 9 sa mení takto: