16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/1

(1)

Smernica Rady 2014/107/EÚ (3), ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ (4), sa uplatňuje od 1. januára 2016 na 27 členských štátov a od 1. januára 2017 na Rakúsko. Uvedenou smernicou sa vykonáva globálny štandard pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti v rámci Únie, čím sa zabezpečuje, že informácie o držiteľoch finančných účtov sa oznamujú členskému štátu, v ktorom je držiteľ účtu rezidentom.

(2)

V smernici 2011/16/EÚ sa stanovuje, že ak je držiteľ účtu sprostredkovateľským subjektom, finančné inštitúcie majú preveriť takýto subjekt a identifikovať a oznámiť jeho skutočných vlastníkov. Tento dôležitý aspekt sa pri uplatňovaní uvedenej smernice opiera o informácie získané v rámci boja proti praniu špinavých peňazí zhromaždené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (5) na účely identifikácie skutočných vlastníkov.

(3)

Aby daňové orgány mohli účinne monitorovať uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania stanovených v smernici 2011/16/EÚ zo strany finančných inštitúcií, musia mať prístup k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí. Bez takéhoto prístupu by daňové orgány neboli schopné monitorovať, potvrdiť a kontrolovať, či finančné inštitúcie riadne uplatňujú smernicu 2011/16/EÚ správnou identifikáciou a oznamovaním skutočných vlastníkov sprostredkovateľských subjektov.

(4)

Smernica 2011/16/EÚ zahŕňa ďalšie výmeny informácií a formy administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi. Pomocou prístupu k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, ktoré vlastnia subjekty podľa smernice (EÚ) 2015/849, v rámci administratívnej spolupráce v oblasti daní by sa zabezpečilo, že daňové orgány budú lepšie vybavené na plnenie svojich povinností v zmysle smernice 2011/16/EÚ a na účinnejší boj proti daňovým únikom a podvodom.

(5)

Je preto nutné zabezpečiť, aby sa daňovým orgánom umožnil prístup k informáciám, postupom, dokumentom a mechanizmom týkajúcim sa boja proti praniu špinavých peňazí, a mohli tak plniť svoje povinnosti pri monitorovaní riadneho uplatňovania smernice 2011/16/EÚ a bolo tak zabezpečené fungovanie všetkých foriem administratívnej spolupráce stanovenej v uvedenej smernici.

(6)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Bez toho, aby bol dotknutý ústavný poriadok dotknutého členského štátu, v prípade, že sa v tejto smernici vyžaduje, aby sa prístup daňových orgánov k osobným údajom stanovil právnym predpisom, nevyžaduje si to nevyhnutne akt parlamentu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva by však takýto právny predpis mal byť jasný a presný a jeho uplatňovanie by malo byť pre osoby, na ktoré sa vzťahuje, jasné a predvídateľné.

(7)

Keďže cieľ tejto smernice, ktorým je efektívna administratívna spolupráca medzi členskými štátmi a jej účinné monitorovanie za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(8)

Postupy hĺbkového preverovania klientov, ktoré vykonávajú finančné inštitúcie na základe smernice 2011/16/EÚ, sa už začali a prvé výmeny informácií sa majú dokončiť do septembra 2017. Ak sa má preto zabezpečiť, aby sa účinné monitorovanie uplatňovania uvedenej smernice neoneskorilo, táto pozmeňujúca smernica by mala nadobudnúť účinnosť a byť transponovaná čo najskôr, no najneskôr do 1. januára 2018.

(9)

Smernica 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/4

(1)

Príloha III k nariadeniu Komisie (ES) č. 1235/2008 (2) obsahuje zoznam tretích krajín, ktorých systémy výroby a kontrolné opatrenia pre ekologickú výrobu poľnohospodárskych produktov sú uznané za rovnocenné so systémami a opatreniami stanovenými v nariadení (ES) č. 834/2007.

(2)

Kórejská republika informovala Komisiu, že jej príslušný orgán odobral uznanie jednej súkromnej inšpekčnej organizácii a do zoznamu uznaných súkromných inšpekčných organizácií pridal tri ďalšie súkromné inšpekčné organizácie.

(3)

Príloha IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 obsahuje zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií oprávnených vykonávať kontroly a vydávať osvedčenia v tretích krajinách na účely rovnocennosti.

(4)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „A CERT European Organization for Certification S.A“ o zaradenie do zoznamu v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené uznať organizáciu „A CERT European Organization for Certification S.A.“ v prípade kategórií produktov A a D, pokiaľ ide o Albánsko, Azerbajdžan, Bhután, Bielorusko, Čile, Čínu, Dominikánsku republiku, Ekvádor, Egypt, Etiópiu, Grenadu, Gruzínsko, Indonéziu, Irán, Jamajku, Jordánsko, Keňu, Kazachstan, Libanon, Maroko, Moldavsko, bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Papuu-Novú Guineu, Filipíny, Pakistan, Srbsko, Rusko, Rwandu, Saudskú Arábiu, Thajsko, Turecko, Taiwan, Tanzániu, Ukrajinu, Ugandu a Južnú Afriku.

(5)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Bioagricert S.r.l.“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórie produktov A na Indonéziu a Senegal a v prípade kategórií produktov A a D na Albánsko a Bangladéš a rozšíriť rozsah jej uznania na kategóriu produktov E, pokiaľ ide o Albánsko a Thajsko.

(6)

Organizácia „Caucacert“ informovala Komisiu o chybe vo svojom obchodnom názve, ktorý by sa mal zmeniť na „Caucascert“.

(7)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „CCPB Srl“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórií produktov A, B, D, E a F na Gruzínsko, Irán, Jordánsko a Saudskú Arábiu, v prípade kategórie produktov B na Čínu, Irak, Mali, Filipíny a Sýriu, v prípade kategórie produktov C na Maroko a Tunisko, v prípade kategórie produktov E na Tunisko a v prípade kategórií produktov E a F na Čínu, Egypt, Irak, Libanon, Maroko, Mali, Filipíny, San Maríno, Sýriu a Turecko.

(8)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „CERES Certification of Environmental Standards GmbH“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórií produktov A, B a D na Arménsko, v prípade kategórií produktov A a D na Bielorusko, Malawi, Sierru Leone, Somálsko a Tadžikistan a v prípade kategórie produktov B na Guatemalu, Honduras, Nikaraguu a Salvádor.

(9)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Control Union Certifications“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórií produktov A, B, C, D, E a F na Burundi, Somálsko a Južný Sudán, v prípade kategórií produktov B a C na Angolu, Bielorusko, Džibutsko, Eritreu, Fidži, Libériu, Niger, Čad a Kosovo a v prípade kategórií produktov B, C a D na Konžskú demokratickú republiku a Madagaskar.

(10)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Ecocert SA“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórie produktov B na Mozambik a v prípade kategórie produktov C na Bangladéš, Čile, Hongkong, Honduras, Peru a Vietnam.

(11)

Organizácia Ecocert SA informovala Komisiu, že jej dcérska spoločnosť „ECOCERT IMO Denetim ve Belgelendirme Ltd. Ști“, ukončila svoje certifikačné činnosti vo všetkých tretích krajinách, v prípade ktorých bola uznaná. Organizácia „ECOCERT IMO Denetim ve Belgelendirme Ltd. Ști“ by už preto nemala byť zahrnutá v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008.

(12)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Ekoagros“, aby bola zaradená do zoznamu v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené uznať „Ekoagros“ v prípade kategórie produktov A, pokiaľ ide o Rusko, v prípade kategórií produktov A a B, pokiaľ ide o Bielorusko a Ukrajinu, v prípade kategórií produktov A a D, pokiaľ ide o Tadžikistan, a v prípade kategórií produktov A a F, pokiaľ ide o Kazachstan.

(13)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Florida Certified Organic Growers and Consumers, Inc. (FOG), DBA as Quality Certification Services (QCS)“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórií produktov A a D na Jamajku a Vietnam a v prípade kategórie produktov D na Ekvádor.

(14)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „IMOswiss AG“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórie produktov A na Spojené arabské emiráty, v prípade kategórií produktov A a D na Burundi, v prípade kategórie produktov B na Mexiko a Peru a v prípade kategórie produktov C na Brunej, Čínu, Hongkong, Honduras, Madagaskar a Spojené štáty americké. Organizácia „IMOswiss AG“ okrem toho informovala Komisiu, že ukončila svoje certifikačné činnosti v Azerbajdžane, Gruzínsku, Kazachstane, Kirgizsku, Uzbekistane, Rusku a Tadžikistane. V prípade týchto krajín by sa už preto nemali dané údaje uvádzať v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008.

(15)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Kiwa BCS Öko-Garantie GmbH“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórií produktov A a D na Zambiu, v prípade kategórie produktov B na Laos, Mjanmarsko/Barmu a Thajsko, v prípade kategórie produktov C na Hongkong, Indonéziu a Srí Lanku a v prípade kategórií produktov C a E na Bangladéš.

(16)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Mayacert“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórie produktov A na Kolumbiu, Dominikánsku republiku a Salvádor, v prípade kategórií produktov A a D na Belize a Peru a v prípade kategórie produktov B na Guatemalu, Honduras a Nikaraguu.

(17)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „OneCert International PVT Ltd“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórií produktov A a D na Bangladéš, Čínu, Ghanu, Kambodžu, Laos, Mjanmarsko/Barmu, Omán, Rusko a Saudskú Arábiu.

(18)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Oregon Tilth“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť rozsah jej uznania na kategóriu produktov E, pokiaľ ide o Mexiko.

(19)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Organic Certifiers“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe poskytnutých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórií produktov A a D na Indonéziu.

(20)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Organska Kontrola“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť rozsah jej uznania na kategóriu produktov B, pokiaľ ide o všetky krajiny.

(21)

Organizácia „QC&I GmbH“ informovala Komisiu, že ukončila svoje certifikačné činnosti vo všetkých tretích krajinách, v prípade ktorých bola uznaná. Preto by sa už nemala uvádzať v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008.

(22)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Suolo e Salute srl“ o zmenu jej špecifikácií. Na základe prijatých informácií Komisia dospela k záveru, že je oprávnené rozšíriť geografický rozsah jej uznania v prípade kategórie produktov A na Dominikánsku republiku a Egypt a rozšíriť rozsah jej uznania na kategóriu produktov D, pokiaľ ide o Dominikánsku republiku.

(23)

Každý odkaz na Taiwan v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 by sa mal chápať ako odkaz na samostatné colné územie Taiwan, Penghu, Kinmen a Matsu.

(24)

Prílohy III a IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(25)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ekologickú poľnohospodársku výrobu,

1.

Príloha III sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

2.

Príloha IV sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/14

(1)

Spoločnosť Lallemand SAS predložila v súlade s článkom 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003 žiadosť s návrhom zmeny názvu držiteľa povolenia uvedeného v nariadeniach Komisie (ES) č. 226/2007 (2), (ES) č. 1293/2008 (3), (ES) č. 910/2009 (4), (ES) č. 911/2009 (5), (EÚ) č. 1120/2010 (6), (EÚ) č. 212/2011 (7) a vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 95/2013 (8) a (EÚ) č. 413/2013 (9).

(2)

Žiadateľ uvádza, že zákonným vlastníkom práv na uvádzanie kŕmnych doplnkových látok Pediococcus acidilactici CNCM MA 18/5M a Saccharomyces cerevisiae CNCM I-1077 na trh je spoločnosť Danstar Ferment AG. Žiadateľ na podporu svojej žiadosti predložil príslušné údaje.

(3)

Navrhovaná zmena držiteľa povolenia je výhradne administratívnej povahy a nezahŕňa nové posúdenie daných doplnkových látok. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín bol o žiadosti informovaný.

(4)

Aby spoločnosť Danstar Ferment AG mohla využívať svoje práva na uvádzanie na trh, je potrebné zmeniť podmienky príslušných povolení.

(5)

Nariadenia (ES) č. 226/2007, (ES) č. 1293/2008, (ES) č. 910/2009, (ES) č. 911/2009, (EÚ) č. 1120/2010, (EÚ) č. 212/2011 a vykonávacie nariadenia (EÚ) č. (EÚ) č. 95/2013 a (EÚ) č. 413/2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Neexistujú bezpečnostné dôvody na okamžité uplatňovanie zmien zavedených týmto nariadením do nariadení (ES) č. 226/2007, (ES) č. 1293/2008, (ES) č. 910/2009, (ES) č. 911/2009, (EÚ) č. 1120/2010, (EÚ) č. 212/2011 a vykonávacích nariadení (EÚ) č. 95/2013 a (EÚ) č. 413/2013, preto je vhodné stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého sa môžu spotrebovať existujúce zásoby.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

1.

V názve sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG“.

2.

V stĺpci 2 prílohy sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG v zastúpení Lallemand SAS“.

1.

V názve sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG“.

2.

V stĺpci 2 prílohy sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG v zastúpení Lallemand SAS“.

1.

V názve sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG“.

2.

V stĺpci 2 prílohy sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG v zastúpení Lallemand SAS“.

1.

V názve sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG“.

2.

V stĺpci 2 prílohy sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG v zastúpení Lallemand SAS“.

1.

V názve sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG“.

2.

V stĺpci 2 prílohy sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG v zastúpení Lallemand SAS“.

1.

V názve sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG“.

2.

V stĺpci 2 prílohy sa výraz „Lallemand SAS“ nahrádza výrazom „Danstar Ferment AG v zastúpení Lallemand SAS“.

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/18

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie oxidu dimeďného, ku ktorej boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia oxidu dimeďného ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „výživné doplnkové látky“.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku z 25. mája 2016 (2) k záveru, že oxid dimeďný nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat ani spotrebiteľov a že po prijatí primeraných ochranných opatrení nehrozia používateľom žiadne bezpečnostné riziká.

(5)

Úrad ďalej dospel k záveru, že oxid dimeďný nepredstavuje pre životné prostredie väčšie riziko ako iné zdroje medi a že sa môže považovať za účinný zdroj medi pre všetky druhy zvierat. Úrad nepovažuje za potrebné stanoviť osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným článkom 21 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(6)

Názov doplnkovej látky v žiadosti je oxid dimeďný. Podľa Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC) je však názov tejto prídavnej látky oxid meďný. V súlade so stanoviskom úradu, ktoré sa týka oxidu meďnatého (3), by názov doplnkovej látke mal znieť oxid meďný.

(7)

Z posúdenia oxidu meďného vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedenej látky by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/22

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa uvádza zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Dňa 12. decembra 2016 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o pridaní jednej fyzickej osoby do zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov. Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať.

(3)

S cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia stanovené v tomto nariadení účinné, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť okamžite,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/24

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/26

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/2080 (3) sa začal predaj sušeného odstredeného mlieka postupom verejného obstarávania.

(2)

Vzhľadom na ponuky prijaté na základe prvej čiastkovej výzvy na predkladanie ponúk by sa mala stanoviť minimálna predajná cena.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/28

(1)

Rozhodnutím 2007/884/ES (2) sa Spojenému kráľovstvu povolilo do 31. decembra 2010 obmedziť na 50 % právo zdaniteľnej osoby, ktorá prenajíma alebo si obstaráva na leasing vozidlo, na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) na vstupe z nákladov za prenájom alebo leasing vozidla v prípade, ak sa toto vozidlo nepoužíva výlučne na účely podnikania. Spojenému kráľovstvu sa zároveň povolilo nepovažovať súkromné použitie vozidla, ktoré zdaniteľná osoba prenajíma alebo si obstaráva na leasing na účely podnikania, za poskytovanie služieb za protihodnotu. Na základe uvedených opatrení (ďalej len „odchyľujúce sa opatrenia“) nemusí prenajímateľ ani nájomca vozidla na leasing viesť záznamy o kilometroch najazdených podnikovými vozidlami na súkromné účely ani zúčtovávať daň z kilometrov skutočne najazdených takýmito vozidlami na súkromné účely.

(2)

Rozhodnutie 2007/884/ES bolo následne zmenené vykonávacím rozhodnutím 2011/37/EÚ (3) a vykonávacím rozhodnutím 2013/681/EÚ (4), v ktorom sa platnosť odchyľujúcich sa opatrení predlžuje do 31. decembra 2016.

(3)

Spojené kráľovstvo požiadalo listom, ktorý Komisia zaevidovala 14. marca 2016, o povolenie predĺžiť platnosť odchyľujúcich sa opatrení.

(4)

V súlade s článkom 395 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/112/ES Komisia informovala ostatné členské štáty listom z 28. júna 2016 o žiadosti predloženej Spojeným kráľovstvom. Listom z 28. júna 2016 Komisia oznámila Spojenému kráľovstvu, že má všetky informácie potrebné na posúdenie danej žiadosti.

(5)

Vsúlade s článkom 3 rozhodnutia 2007/884/ES Spojené kráľovstvo predložilo Komisii správu o uplatňovaní uvedeného rozhodnutia, ktorá obsahuje aj preskúmanie percentuálneho obmedzenia. Z údajov, ktoré Spojené kráľovstvo poskytlo, vyplýva, že obmedzenie práva na odpočet na 50 % stále zodpovedá súčasnej situácii, pokiaľ ide o pomer používania dotknutých vozidiel na účely podnikania a na súkromné účely.

(6)

Spojenému kráľovstvu by sa preto malo povoliť, aby pokračovalo v uplatňovaní odchyľujúcich sa opatrení na ďalšie obmedzené obdobie, a to do 31. decembra 2019.

(7)

Ak by Spojené kráľovstvo uvažovalo o ďalšom predĺžení platnosti opatrení na obdobie po roku 2019, malo by Komisii predložiť najneskôr 1. apríla 2019 spolu so žiadosťou o predĺženie platnosti správu obsahujúcu preskúmanie uplatňovaného percentuálneho pomeru.

(8)

Predĺženie platnosti odchyľujúcich sa opatrení bude mať len zanedbateľný účinok na celkovú výšku príjmov z dane vybranej na stupni konečnej spotreby a nebude mať žiadny nepriaznivý vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH.

(9)

Rozhodnutie 2007/884/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/30

(1)

Holandsko listom z 29. marca 2016 požiadalo v súlade s článkom 19 ods. 1 smernice 2003/96/ES o povolenie uplatňovať zníženú sadzbu zdaňovania elektriny dodávanej pre elektrické vozidlá. Na žiadosť Komisie Holandsko 6. apríla, 20. júna a 18. augusta 2016 poskytlo dodatočné informácie.

(2)

Cieľom zníženej sadzby zdaňovania je podpora používania elektrických vozidiel, a to prostredníctvom zníženia nákladov na elektrinu používanú na pohon takýchto vozidiel.

(3)

Pri používaní elektrických vozidiel nedochádza k emisiám látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré sa uvoľňujú pri spaľovaní benzínu a nafty alebo iných fosílnych palív, čo prispieva k zlepšeniu kvality ovzdušia v mestách. Okrem toho používanie elektrických vozidiel môže znížiť emisie CO2, ak sa používaná energia vyrába z obnoviteľných zdrojov energie. Očakáva sa preto, že dané opatrenie prispeje k plneniu cieľov politík Únie v oblasti ochrany životného prostredia, zdravia a klímy.

(4)

Holandsko výslovne požiadalo, aby sa znížená sadzba zdaňovania uplatňovala na elektrinu dodávanú do elektrických vozidiel na podnikateľské aj nepodnikateľské účely a aby sa vzťahovala aj na neverejné nabíjacie stanice.

(5)

Holandsko požiadalo, aby sa znížená sadzba zdaňovania uplatňovala len na nabíjacie stanice, kde sa elektrina používa na priame nabíjanie elektrického vozidla, a nevzťahovala sa na elektrinu, ktorá sa poskytuje prostredníctvom výmeny batérií.

(6)

Znížená sadzba zdaňovania elektriny dodávanej do elektrických vozidiel prostredníctvom nabíjacích staníc zlepší obchodnú príťažlivosť verejných nabíjacích staníc v Holandsku, čo by malo zvýšiť atraktívnosť využívania elektrických vozidiel a priniesť zlepšenie kvality ovzdušia.

(7)

Vzhľadom na obmedzený počet elektrických vozidiel a skutočnosť, že úroveň zdaňovania elektriny dodávanej do elektrických vozidiel prostredníctvom nabíjacích staníc bude nad minimálnou úrovňou zdaňovania elektriny používanej na podnikateľské účely stanovenou v článku 10 smernice 2003/96/ES, nie je pravdepodobné, že by opatrenie počas svojho uplatňovania viedlo k narušeniu hospodárskej súťaže, a tak nepriaznivo ovplyvnilo riadne fungovanie vnútorného trhu.

(8)

Úroveň zdaňovania elektriny dodávanej do elektrických vozidiel prostredníctvom nabíjacích staníc na nepodnikateľské účely bude nad minimálnou úrovňou zdaňovania elektriny používanej na nepodnikateľské účely stanovenou v článku 10 smernice 2003/96/ES.

(9)

Podľa článku 19 ods. 2 smernice 2003/96/ES má byť každé povolenie udelené na základe článku 19 ods. 1 uvedenej smernice prísne časovo obmedzené. Holandsko požiadalo o udelenie povolenia na štyri roky s cieľom zabezpečiť, aby bolo obdobie platnosti povolenia dostatočne dlhé na to, aby hospodárske subjekty neodradilo od vynaloženia potrebných investícií.

(10)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa štátnej pomoci,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/32

(1)

Účty Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro, majú overovať nezávislí externí audítori, ktorých odporučí Rada guvernérov ECB a schváli Rada.

(2)

Mandát externého audítora pre Banc Ceannais na hÉireann/Central Bank of Ireland sa skončil po vykonaní auditu za finančný rok 2015. Preto je potrebné vymenovať externého audítora od finančného roku 2016.

(3)

Banc Ceannais na hÉireann/Central Bank of Ireland si za svojho externého audítora na finančné roky 2016 až 2020 vybrala spoločnosť Mazars,

(4)

Rada guvernérov ECB odporučila, aby sa za externého audítora Banc Ceannais na hÉireann/Central Bank of Ireland na rozpočtové roky 2016 až 2020 vymenovala spoločnosť Mazars.

(5)

Následne po odporúčaní Rady guvernérov ECB by sa rozhodnutie Rady 1999/70/ES (2) malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/34

(1)

V rozhodnutiach Komisie 2007/305/ES (2), 2007/306/ES (3) a 2007/307/ES (4) sú stanovené pravidlá týkajúce sa stiahnutia hybridnej repky olejnej Ms1×Rf1 (ACS-BNØØ4-7×ACS-BNØØ1-4), hybridnej repky olejnej Ms1×Rf2 (ACS-BNØØ4-7×ACS-BNØØ2-5) a repky olejnej Topas 19/2 (ACS-BNØØ7-1) a z nich získaných výrobkov z trhu (ďalej len „GM materiál“). Uvedené rozhodnutia sa prijali po tom, ako držiteľ povolenia – spoločnosť Bayer CropScience AG – oznámil Komisii, že neplánuje predložiť žiadosť o obnovenie povolenia tohto GM materiálu v súlade s článkom 8 ods. 4 prvým pododsekom, článkom 11, článkom 20 ods. 4 a článkom 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(2)

Vo všetkých troch rozhodnutiach bolo stanovené počiatočné prechodné obdobie piatich rokov, počas ktorého sa potraviny a krmivá obsahujúce, pozostávajúce alebo vyrobené z tohto GM materiálu mohli uvádzať na trh v množstve nie vyššom ako 0,9 %, a za predpokladu, že táto prítomnosť je náhodná alebo z technického hľadiska nevyhnutná. Účelom uvedeného prechodného obdobia bolo zohľadniť skutočnosť, že v potravinovom a krmivovom reťazci môžu byť niekedy prítomné stopové množstvá tohto GM materiálu aj po tom, čo sa spoločnosť Bayer CropScience AG rozhodla zastaviť predaj semien získaných z týchto geneticky modifikovaných organizmov, a aj napriek tomu, že boli prijaté všetky opatrenia s cieľom predísť prítomnosti tohto GM materiálu.

(3)

Na základe skúseností získaných po stiahnutí tohto GM materiálu z trhu boli vykonávacím rozhodnutím Komisie 2012/69/EÚ (5) všetky tri rozhodnutia zmenené, aby sa prechodné obdobie predĺžilo do 31. decembra 2016. Vzhľadom na veľmi nízke oznámené stopové množstvá bola daným rozhodnutím znížená tolerovaná prítomnosť tohto GM materiálu v potravinách a krmivách na 0,1 hm. %.

(4)

Rozhodnutiami 2007/305/ES, 2007/306/ES a 2007/307/ES sa tiež stanovil súbor opatrení, ktoré musela spoločnosť Bayer CropScience AG prijať, aby zaručila účinné stiahnutie tohto GM materiálu z trhu, a takisto sa nimi stanovili oznamovacie povinnosti pre spoločnosť Bayer CropScience AG.

(5)

Spoločnosť Bayer CropScience AG oznámila v decembri 2013 a v marci 2016, že napriek opatreniam prijatým s cieľom predísť prítomnosti týchto geneticky modifikovaných organizmov v súlade s rozhodnutiami 2007/305/ES, 2007/306/ES a 2007/307/ES, boli v posledných rokoch aj naďalej zistené stopové množstvá v komoditách repky olejnej. Túto pretrvávajúcu prítomnosť stopových množstiev možno vysvetliť biológiou repky olejnej, ktorá môže byť latentná počas dlhých období, ako aj hospodárskymi postupmi použitými pri zbere semien, ktoré mohli spôsobiť ich náhodné uvoľnenie na úrovni, ktorá sa v čase prijímania rozhodnutí 2007/305/ES, 2007/306/ES a 2007/307/ES a vykonávacieho rozhodnutia 2012/69/EÚ dala len ťažko odhadnúť. Výskyt stopových množstiev mal postupne klesajúci trend.

(6)

Za týchto okolností je vhodné predĺžiť prechodné obdobie o ďalšie tri roky do 31. decembra 2019, a umožniť tak úplné odstránenie zostávajúcich stopových množstiev repky olejnej Ms1×Rf1, Ms1×Rf2 a Topas 19/2 v potravinovom a krmivovom reťazci.

(7)

S cieľom ďalej prispieť k odstráneniu tohto GM materiálu je tiež vhodné, aby spoločnosť Bayer CropScience AG aj naďalej realizovala interný program stanovený v súlade s rozhodnutiami 2007/305/ES, 2007/306/ES a 2007/307/ES, a tak, ako to robila doteraz na dobrovoľnej báze, zbierala údaje o prítomnosti tohto materiálu v komoditách repky olejnej dovážaných do Únie z Kanady – jedinej krajiny, v ktorej sa tieto druhy repky olejnej pestujú ma komerčné účely. Spoločnosť Bayer CropScience AG by mala o týchto skutočnostiach informovať Komisiu do 1. januára 2019.

(8)

Spoločnosť Bayer CropScience AG by mala zaručiť nepretržitú dostupnosť certifikovaných referenčných materiálov, aby v stanovenom prechodnom období umožnila kontrolným laboratóriám vykonávať ich analýzy.

(9)

Rozhodnutia 2007/305/ES, 2007/306/ES a 2007/307/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Adresát realizuje interný program s cieľom zabezpečiť účinné stiahnutie repky olejnej ACS-BNØØ4-7, ACS-BNØØ1-4 a hybridnej kombinácie repky olejnej ACS-BNØØ4-7×ACS-BNØØ1-4 z trhu, a to v šľachtení a osivárstve a zhromažďuje údaje o prítomnosti týchto geneticky modifikovaných organizmov v zásielkach repky olejnej z Kanady do Únie.

Adresát do 1. januára 2019 predloží Komisii správu o realizácii tohto programu a o prítomnosti týchto geneticky modifikovaných organizmov v zásielkach repky olejnej z Kanady do Únie.“

2.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

1.   Prítomnosť materiálu, ktorý obsahuje repku olejnú ACS-BNØØ4-7, ACS-BNØØ1-4 a hybridnú kombináciu repky olejnej ACS-BNØØ4-7×ACS-BNØØ1-4, pozostáva z nich alebo je z nich získaný, v potravinách a krmivových výrobkoch oznámených podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a článku 20 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1829/2003 sa toleruje do 31. decembra 2019 za predpokladu, že je táto prítomnosť:

2.   Adresát zabezpečí dostupnosť certifikovaného referenčného materiálu v prípade repky olejnej ACS-BNØØ4-7×ACS-BNØØ1-4 na webových stránkach spoločnosti American Oil Chemists Society https://www.aocs.org/attain-lab-services/certified-reference-materials-(crms)“.

3.

Príloha sa vypúšťa.

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Adresát realizuje interný program s cieľom zabezpečiť účinné stiahnutie repky olejnej ACS-BNØØ4-7, ACS-BNØØ2-5 a hybridnej kombinácie repky olejnej ACS-BNØØ4-7×ACS-BNØØ2-5 z trhu, a to v šľachtení a osivárstve a zhromažďuje údaje o prítomnosti týchto geneticky modifikovaných organizmov v zásielkach repky olejnej z Kanady do Únie.

Adresát do 1. januára 2019 predloží Komisii správu o realizácii tohto programu a o prítomnosti týchto geneticky modifikovaných organizmov v zásielkach repky olejnej z Kanady do Únie.“

2.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

1.   Prítomnosť materiálu, ktorý obsahuje repku olejnú ACS-BNØØ4-7, ACS-BNØØ2-5 a hybridnú kombináciu repky olejnej ACS-BNØØ4-7×ACS-BNØØ2-5, pozostáva z nich alebo je z nich získaný, v potravinách a krmivových výrobkoch oznámených podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a článku 20 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1829/2003 sa toleruje do 31. decembra 2019 za predpokladu, že je táto prítomnosť:

2.   Adresát zabezpečí dostupnosť certifikovaného referenčného materiálu v prípade repky olejnej ACS-BNØØ4-7×ACS-BNØØ2-5 na webových stránkach spoločnosti American Oil Chemists Society https://www.aocs.org/attain-lab-services/certified-reference-materials-(crms)“.

3.

Príloha sa vypúšťa.

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/38

(1)

Cieľom postupu uznávania centrálnych protistrán usadených v tretích krajinách stanoveného v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 je umožniť centrálnym protistranám usadeným v tretích krajinách, ktoré im udelili povolenie a ktorých regulačné normy sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii. Uvedený postup uznávania a v tomto rámci predpokladané rozhodnutia o rovnocennosti tak prispievajú k dosiahnutiu hlavného cieľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorým je znížiť systémové riziko zvýšeným používaním bezpečných a spoľahlivých centrálnych protistrán pri zúčtovávaní zmlúv o mimoburzových derivátoch, a to aj v prípadoch, keď sú tieto centrálne protistrany usadené v tretej krajine a bolo im tam udelené povolenie.

(2)

Na to, aby sa právny režim tretej krajiny považoval za rovnocenný s právnym režimom Únie vo vzťahu k centrálnym protistranám, by vecný výsledok príslušného právneho rámca a rámca dohľadu mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie s ohľadom na regulačné ciele, ktoré sledujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právny rámec a rámec dohľadu Indie zabezpečujú, že centrálne protistrany tam usadené, ktorým bolo udelené povolenie, nevystavujú zúčtovacích členov a miesta obchodovania usadené v Únii vyššiemu riziku, než by tomu mohlo byť zo strany centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, a že preto nepredstavujú neprijateľné úrovne systémového rizika v Únii. Malo by sa pri tom zohľadniť najmä to, že zúčtovacie činnosti vykonávané na finančných trhoch, ktoré sú menšie než finančný trh Únie, sú spojené s podstatne nižšími rizikami.

(3)

Komisii bolo 1. septembra 2013 doručené technické poradenstvo, ktoré poskytol Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) k právnemu rámcu a rámcu dohľadu, ktoré sa vzťahujú na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Indii. V technickom poradenstve sa dospelo k záveru, že právny rámec a rámec dohľadu uplatňované na úrovni jurisdikcie zabezpečujú, že centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Indii a ktoré prijali vnútorné pravidlá a postupy týkajúce sa viacerých oblastí, ktoré predstavujú právne záväzné požiadavky, sú v súlade s právne záväznými požiadavkami, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(4)

V súlade s článkom 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musia byť na stanovenie toho, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v danej tretej krajine, sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, splnené tri podmienky.

(5)

Podľa prvej podmienky musia centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine, spĺňať právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(6)

Právne záväzné požiadavky pre centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Indii, ktoré sa týkajú cenných papierov a finančných derivátov a ktoré podliehajú dohľadu a dozoru Rady pre cenné papiere a burzu (Securities and Exchange Board of India, „SEBI“) (tzv. režim SEBI), pozostávajú zo zákona (nariadenia) o zmluvách o cenných papieroch z roku 1956 [Securities Contracts (Regulation) Act, SCRA] a z nariadení o zmluvách o cenných papieroch (burzové a zúčtovacie korporácie) [Securities Contract (Regulation) (Stock Exchange and Clearing Corporations) Regulations 2012] z roku 2012 (nariadenia), ktoré SEBI prijala v júni 2012 pri výkone právomocí, ktoré jej boli udelené podľa SCRA a zákona o indických cenných papieroch a burze (zákon SEBI). SEBI vydala 4. septembra 2013 obežník podľa zásad pre infraštruktúry finančných trhov („PFMI“) vydaných v apríli 2012 Výborom pre platobné systémy a systémy zúčtovania (2) a Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere (IOSCO) a vyžadovala od infraštruktúr finančných trhov, ako aj od zúčtovacích korporácií, aby ich dodržiavali.

(7)

V SCRA a nariadeniach sa stanovuje režim udeľovania povolení zúčtovacích systémov ako uznaných zúčtovacích korporácií (recognised clearing corporations – RCC) ústrednou štátnou správou a SEBI. Žiadajúci zúčtovací systém musí spĺňať osobitné požiadavky zamerané na zabezpečenie spravodlivého fungovania zúčtovacieho systému a na ochranu investorov. Ústredná štátna správa alebo SEBI môžu takisto stanoviť podmienky pre RCC. RCC musia prijať vnútorné pravidlá a postupy, ktoré posúdi ústredná štátna správa a SEBI pred ich uznaním a ktoré musia byť v súlade s podmienkami stanovenými pre každú RCC. Vnútorné pravidlá a postupy RCC nemôžu byť zmenené bez predchádzajúceho súhlasu SEBI. SEBI okrem toho môže prijímať vnútorné pravidlá RCC pre konkrétne záležitosti alebo meniť ich súčasné pravidlá, pokiaľ je to nevyhnutné alebo výhodné. Ďalej môže SEBI ukladať sankcie za porušenie vnútorných pravidiel a postupov RCC alebo akýchkoľvek pokynov, ktoré vydala.

(8)

Právne záväzné požiadavky uplatniteľné na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Indii, ktoré vykonávajú zúčtovanie štátnych dlhopisov, nástrojov peňažného trhu a menových nástrojov a ktoré patria pod dohľad Indickej centrálnej banky (Reserve Bank of India, RBI) (režim RBI) pozostávajú zo zákona o platobných a zúčtovacích systémoch z roku 2007 (Payment and Settlement Systems Act, PSSA) a z nariadenia o platobných a zúčtovacích systémoch z roku 2008 (Payment and Settlement Systems Regulations, nariadenia PSS). RBI udeľuje subjektom povolenia na prevádzkovanie zúčtovacích inštitúcií za predpokladu, že spĺňajú požadované podmienky („klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie“). Okrem toho môže RBI stanoviť osobitné podmienky pre udelenie povolenia, ktoré je platné, ak sú tieto stanovené osobitné podmienky splnené. Podľa PSSA prijímajú klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, vnútorné pravidlá a postupy a majú povinnosť prevádzkovať zúčtovací ústav v súlade s týmito pravidlami.

(9)

Okrem toho PSSA zverujú RBI právomoc vydávať všeobecné usmernenia alebo usmernenia určené konkrétnemu klíringovému ústavu, ktorému bolo udelené povolenie. Klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, musia dodržiavať oba typy usmernení. RBI zverejnila 26. júla 2013„Politický dokument pre reguláciu infraštruktúr finančných trhov a dohľad nad týmito infraštruktúrami“, v ktorom sa uvádza, že všetky klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, musia dodržiavať PFMI.

(10)

Toto rozhodnutie sa týka výlučne rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu pre RCC a klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, a nie právneho rámca a rámca dohľadu pre centrálne protistrany poskytujúce zúčtovacie služby na komoditnom trhu a ktoré reguluje Výbor pre forwardové trhy a vykonáva nad nimi dohľad.

(11)

Štruktúra právne záväzných požiadaviek uplatniteľných na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Indii, teda pozostáva z dvoch častí. Hlavné zásady, ktoré musia dodržiavať RCC a klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, aby získali povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb v Indii (tzv. „základné pravidlá“) sú tieto: a) v rámci režimu SEBI sú hlavné zásady pre RCC stanovené v SCRA a v nariadeniach doplnených obežníkom zo 4. septembra 2013, ktorý vyžaduje dodržiavanie PFMI a b) podľa režimu RBI, nariadení PSSA a PSS spolu s Politickým dokumentom pre reguláciu infraštruktúr finančných trhov a dohľad nad týmito infraštruktúrami, ktorý vyžaduje dodržiavanie PFMI. Uvedené základné pravidlá tvoria prvú časť právne záväzných požiadaviek v Indii. S cieľom potvrdiť súlad so základnými pravidlami musia RCC predložiť svoje vnútorné pravidlá a postupy SEBI na schválenie. Podľa režimu RBI musia klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, dodržiavať svoje vnútorné pravidlá a postupy pri prevádzkovaní svojich klíringových ústavov, ktorým bolo udelené povolenie. Uvedené vnútorné pravidlá a postupy tvoria druhú časť právne záväzných požiadaviek v Indii, ktoré musia poskytovať podrobné informácie o tom, ako RCC a klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, splnia uvedené normy. Okrem toho vnútorné pravidlá a postupy RCC a klíringových ústavov, ktorým bolo udelené povolenie, obsahujú ďalšie ustanovenia, ktoré v určitých aspektoch dopĺňajú základné pravidlá. Vnútorné pravidlá a postupy RCC a klíringových ústavov, ktorým bolo udelené povolenie, ktorými sa vykonávajú zásady PFMI, sú pre RCC a klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, právne záväzné.

(12)

Pri posudzovaní rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na RCC a klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, usadené v Indii, by sa malo zohľadňovať aj to, do akej miery zmierňujú riziko, ktorému sú vystavení zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Únii z dôvodu ich účasti v takýchto subjektoch. Miera zmierňovania rizika sa určuje tak na základe úrovne rizika spojeného so zúčtovacími činnosťami vykonávanými príslušnou centrálnou protistranou, ktorá závisí od veľkosti finančného trhu, na ktorom pôsobí, ako aj na základe vhodnosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany, pokiaľ ide o zmierňovanie uvedenej úrovne rizika. S cieľom dosiahnuť rovnocennú mieru zmierňovania rizika sa musia pre centrálne protistrany vykonávajúce svoje činnosti na väčších finančných trhoch s väčším rizikom stanoviť prísnejšie požiadavky na zmierňovanie rizika, než je tomu v prípade centrálnych protistrán, ktoré vykonávajú svoje činnosti na menších finančných trhoch s menšou úrovňou rizika.

(13)

Rozmer finančného trhu, na ktorom RCC a klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie v Indii, vykonávajú svoju zúčtovaciu činnosť, je podstatne menší, než v prípade trhov, na ktorých vykonávajú svoju činnosť centrálne protistrany usadené v Únii. Konkrétne, za posledné tri roky predstavoval celkový objem derivátových transakcií zúčtovaných v Indii menej než 1 % celkového objemu derivátových transakcií zúčtovaných v Únii. Účasťou v klíringových ústavoch, ktorým bolo udelené povolenie, sú tak zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Indii vystavení podstatne nižším rizikám, než je tomu pri ich účasti v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie v Únii.

(14)

Právny rámec a rámec dohľadu, ktoré sa uplatňujú na RCC a povolené klíringové ústavy usadené v Indii, preto možno považovať za rovnocenné, ak sú primerané na zmierňovanie uvedenej nižšej úrovne rizika. Prostredníctvom základných pravidiel uplatňovaných na RCC a klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, ktoré sú doplnené ich vnútornými pravidlami a postupmi, ktoré si vyžadujú súlad so zásadami PFMI, sa zmierňuje táto nižšia úroveň rizika existujúceho v Indii a dosahuje sa miera zmierňovania rizika, ktorá je rovnocenná miere sledovanej nariadením (EÚ) č. 648/2012.

(15)

Malo by sa preto konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Indie zabezpečujú, že RCC a klíringové ústavy, ktorým tam bolo udelené povolenie, dodržiavajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(16)

Na základe druhej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Indie vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v krajine, zabezpečovať, aby tieto centrálne protistrany podliehali priebežnému účinnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(17)

Dohľad nad RCC vykonáva SEBI. SEBI môže prijať vnútorné pravidlá RCC pre osobitné otázky alebo zmeniť existujúce vnútorné pravidlá RCC, čo má rovnaký účinok, ako keby boli prijaté alebo zmenené príslušnými RCC. Okrem toho vo verejnom záujme alebo v záujme obchodu či investorov, alebo trhu s cennými papiermi môže SEBI vydávať usmernenia korporáciám RCC. RCC podliehajú kontrolám, vyšetrovaniam a auditom zo strany SEBI a musia jej poskytovať informácie o svojej činnosti. SCRA ukladá sankcie za porušenie vnútorných pravidiel a postupov RCC alebo akýchkoľvek usmernení, ktoré vydala SEBI. Ústredná štátna správa alebo SEBI môžu napokon povolenia RCC odňať, ak je to vo verejnom záujme alebo v záujme obchodu.

(18)

Dohľad nad klíringovými ústavmi, ktorým bolo udelené povolenie, vykonáva RBI. RBI môže klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, požiadať o informácie a má právomoc vykonať v ich priestoroch kontrolu a urobiť audity. Okrem toho môže RBI vydať pre klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, za osobitných okolností usmernenia, aby zastavili svoje správanie a konali tak, ako si to náprava situácie vyžaduje. Sankcie sú okrem toho stanovené v prípade nedodržania ustanovení PSSA a nariadení, príkazov a usmernení vydaných RBI. Povolenia na prevádzkovanie povolených klíringových ústavov môže RBI zrušiť v prípade, že klíringový ústav, ktorému bolo udelené povolenie, porušuje ustanovenia PSAA a nariadenia PSS, príkazy alebo usmernenia vydané RBI, alebo v prípade nedodržiavania podmienok, ktorými je povolenie podmienené.

(19)

Malo by sa preto konštatovať, že RCC a klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie v Indii, podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(20)

Na základe tretej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Indie zahŕňať účinný rovnocenný systém pre uznanie centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa právneho režimu tretej krajiny (ďalej len „centrálne protistrany z tretích krajín“).

(21)

Centrálne protistrany z tretích krajín môžu požiadať o povolenie prevádzkovať „klíringový ústav, ktorému bolo udelené povolenie“ podľa režimu RBI, ktorý umožňuje centrálnym protistranám z tretích krajín poskytovať tie isté zúčtovacie služby ako centrálnym protistranám usadeným v Indii. Centrálne protistrany z tretích krajín môžu byť oslobodené od určitých požiadaviek uplatňovaných na RCC a klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie v Indii, za predpokladu, že sú v súlade s PFMI a že je medzi RBI a orgánom dohľadu tretej krajiny uzavretá dohoda o spolupráci. Posúdenie žiadosti o povolenie môže byť založené na informáciách poskytnutých treťou krajinou orgánu dohľadu.

(22)

Preto možno konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Indie zabezpečujú účinný rovnocenný systém pre uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín.

(23)

Toto rozhodnutie je založené na právne záväzných požiadavkách týkajúcich sa RCC a klíringových ústavov, ktorým bolo udelené povolenie, ktoré sú uplatňované v Indii v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia, v spolupráci s orgánom ESMA, by mala naďalej pravidelne monitorovať vývoj právneho rámca a rámca dohľadu pre RCC s klíringové ústavy, ktorým bolo udelené povolenie, a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie.

(24)

Pravidelným preskúmavaním právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú v Indii na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v krajine, by nemala byť dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie mimo všeobecného preskúmania, ak si vývoj situácie vyžaduje, aby Komisia prehodnotila rovnocennosť udelenú týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(25)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/42

(1)

V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovujú požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa týkajú zúčtovania a riadenia dvojstranných rizík, ako aj požiadavky na ohlasovanie takýchto zmlúv. V článku 2 bode 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa mimoburzové deriváty vymedzujú ako zmluvy o derivátoch, ktorých vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (2), ani na trhu tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s článkom 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Preto každá zmluva o derivátoch, ktorej vykonávanie sa uskutočňuje na trhu tretej krajiny, ktorý sa nepovažuje za rovnocenný s regulovaným trhom, sa na účely nariadenia (EÚ) č. 648/2012 klasifikuje ako zmluva o mimoburzových derivátoch.

(2)

V súlade s článkom 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa trh tretej krajiny považuje za rovnocenný s regulovaným trhom, ak spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III smernice 2004/39/ES, a podlieha účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine.

(3)

Na to, aby sa trh tretej krajiny považoval za rovnocenný s regulovaným trhom v zmysle smernice 2004/39/ES, by vecný výsledok uplatňovaných právne záväzných požiadaviek a rámcov dohľadu a presadzovania mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie, pokiaľ ide o regulačné ciele, ktoré sledujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právne záväzné požiadavky, ktoré sa uplatňujú na schválené burzy v Singapure, sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III smernice 2004/39/ES a či tieto trhy podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu. Trhy, ktoré sú schválenými burzami ku dňu prijatia tohto rozhodnutia, by preto mali byť označené za trhy považované za rovnocenné s regulovaným trhom v zmysle smernice 2004/39/ES.

(4)

Singapurský právny rámec pre schválené burzy pozostáva zo zákona o cenných papieroch a futures (Securities and Futures Act, SFA), z nariadení o cenných papieroch a futures (trhy) [Securities and Futures (Markets) Regulations] z roku 2005, nariadení o cenných papieroch a futures (správa a riadenie schválených búrz, schválených klíringových ústavov a holdingových spoločností) [Securities and Futures (Corporate Governance of Approved Exchanges, Approved Clearing Houses and Approved Holding Companies) Regulations] z roku 2005, nariadení o cenných papieroch a futures (ponuky investícií) (akcie a dlhopisy) [Securities and Futures (Offers of Investments) (Shares and Debentures) Regulations] z roku 2005, nariadení o cenných papieroch a futures (udeľovanie licencií a podnikania) [Securities and Futures (Licensing and Conduct of Business) Regulations] z roku 2004 a usmernení vydaných Menovým úradom Singapuru (Monetary Authority of Singapore, MAS) podľa paragrafu 321 SFA vrátane usmernení pre reguláciu trhov č. SFA 02-G01 a usmernení o spôsobilých a vhodných opatreniach č. FSG-G01. V usmerneniach pre reguláciu trhov sa uvádzajú povinnosti pre schválené burzy, ako napríklad povinnosť prevádzkovať spravodlivý, usporiadaný a transparentný trh. V paragrafe 321 ods. 5 SFA sa uvádza, že na nedodržanie akýchkoľvek usmernení sa v akomkoľvek konaní, či už občianskom alebo trestnom, môže odvolávať ktorákoľvek strana, ktorá sa snaží určiť alebo poprieť zodpovednosť. Okrem toho paragrafom 334 ods. 1 a paragrafom 335 sa MAS splnomocňuje ukladať pokuty schváleným burzám, ak zistí, že daná burza je zodpovedná za porušenie akýchkoľvek usmernení. Navyše v prípade každej schválenej burzy existuje súbor pravidiel, ktorý obsahuje určité pravidlá o podnikaní a kotáciách, ktoré podrobnejšie vysvetľujú požiadavky SFA. Pravidlá týkajúce sa podnikania a kotácií, ako aj všetky zmeny týchto pravidiel, sa musia pred ich zavedením predložiť úradu MAS. V zákone SFA sa stanovujú sankcie pre prípad, že pravidlá týkajúce sa podnikania a kotácií nespĺňajú požiadavky stanovené úradom MAS. Podľa zákona SFA sú pravidlá pre podnikanie pre schválenú burzu a jej členov záväznou zmluvou a musia sa preto rešpektovať a neustále dodržiavať.

(5)

Právne záväznými požiadavkami uplatňovanými na schválené burzy v Singapure sa dosahujú vecné výsledky, ktoré sú rovnocenné s výsledkami požiadaviek stanovených v hlave III smernice 2004/39/ES v týchto oblastiach: postup udeľovania povolenia, definičné požiadavky, prístup na schválenú burzu, organizačné požiadavky, požiadavky na vrcholový manažment, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie, pozastavenie a vylúčenie nástrojov z obchodovania, monitorovanie súladu s pravidlami schválených búrz a prístup k systémom zúčtovania a vyrovnania.

(6)

Podľa smernice 2004/39/ES sa požiadavky na transparentnosť pred obchodovaním a po ňom vzťahujú len na akcie prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch. Napriek tomu, že akcie môžu byť prijaté na obchodovanie na schválených burzách v Singapure, Komisia sa domnieva, že posúdenie týchto požiadaviek však nie je relevantné na účely tohto rozhodnutia, keďže jeho cieľom je overiť rovnocennosť právne záväzných požiadaviek uplatňovaných na trhoch tretích krajín v súvislosti so zmluvami o derivátoch, ktoré sa vykonávajú na týchto trhoch.

(7)

Malo by sa preto konštatovať, že právne záväznými požiadavkami na schválené burzy v Singapure sa dosahujú výsledky, ktoré sú rovnocenné s výsledkami požiadaviek stanovených v hlave III smernice 2004/39/ES.

(8)

Schválené burzy v Singapure podliehajú dohľadu MAS, verejného orgánu zriadeného podľa paragrafu 3 zákona o Menovom úrade Singapuru. Úrad MAS je primárnym orgánom dohľadu nad činnosťami kapitálového trhu v Singapure. Paragraf 46 zákona SFA splnomocňuje tento úrad vydávať pre schválené burzy pokyny, pokiaľ ide o určité otázky, ktoré sa bližšie uvádzajú v SFA, aby sa zabezpečila ochrana investorov, fungovanie spravodlivých, usporiadaných a transparentných trhov, integrita a stabilita kapitálových trhov a dodržiavanie všetkých podmienok alebo obmedzení vydaných úradom MAS. Tento úrad má zákonnú právomoc vydávať právne záväzné oznámenia, usmernenia, kódexy, politické vyhlásenia a praktické pokyny. Úrad MAS môže uložiť pokuty a vydať napomenutia za porušenie ustanovení SFA alebo sekundárnych právnych predpisov vrátane oznámení a pokynov. Úrad MAS môže tiež odvolať kľúčových úradníkov, ak sa domnieva, že je to vo verejnom záujme. Úrad MAS napokon dohliada na postupy, aké má schválená burza pre riadenie rizík a kontroly, a to prostredníctvom kontrol na mieste, ako aj kontrol mimo podniku.

(9)

Malo by sa preto konštatovať, že schválené burzy podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v Singapure.

(10)

Podmienky stanovené v článku 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by sa preto mali považovať za splnené, pokiaľ ide o schválené burzy v Singapure.

(11)

Toto rozhodnutie vychádza z právne záväzných požiadaviek týkajúcich sa schválených búrz v Singapure v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia by mala aj naďalej pravidelne monitorovať vývoj právneho rámca a rámca dohľadu pre schválené burzy a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie. Komisia by predovšetkým mala preskúmať toto rozhodnutie vzhľadom na nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (3) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4).

(12)

Pravidelným preskúmaním právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa v Singapure uplatňujú na schválené burzy, nie je dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie, ak vzhľadom na vývoj v tejto oblasti bude nevyhnutné, aby Komisia opätovne posúdila rovnocennosť priznanú týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/45

(1)

V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovujú požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa týkajú zúčtovania a riadenia dvojstranných rizík, ako aj požiadavky na ohlasovanie takýchto zmlúv. V článku 2 bode 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa mimoburzové deriváty vymedzujú ako zmluvy o derivátoch, ktorých vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (2), ani na trhu tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s článkom 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Preto každá zmluva o derivátoch, ktorej vykonávanie sa uskutočňuje na trhu tretej krajiny, ktorý sa nepovažuje za rovnocenný s regulovanými trhmi, sa na účely nariadenia (EÚ) č. 648/2012 klasifikuje ako zmluva o mimoburzových derivátoch.

(2)

V súlade s článkom 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa trh tretej krajiny považuje za rovnocenný s regulovaným trhom, ak spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III smernice 2004/39/ES, a podlieha účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine.

(3)

Na to, aby sa trh tretej krajiny považoval za rovnocenný s regulovaným trhom v zmysle smernice 2004/39/ES, by vecný výsledok uplatňovaných právne záväzných požiadaviek a rámcov dohľadu a presadzovania mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie, pokiaľ ide o regulačné ciele, ktoré sledujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právne záväzné požiadavky, ktoré sa uplatňujú na burzy pre finančné nástroje a komoditné burzy v Japonsku, sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III smernice 2004/39/ES a či tieto trhy podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu. Trhy, ktoré sú povolené ako burzy pre finančné nástroje alebo komoditné burzy ku dňu prijatia tohto rozhodnutia, by preto mali byť označené za trhy považované za rovnocenné s regulovaným trhom v zmysle smernice 2004/39/ES.

(4)

Právny rámec Japonska vzťahujúci sa na burzy pre finančné nástroje a komoditné burzy v Japonsku tvorí zákon o finančných nástrojoch a burze (Financial Instruments and Exchange Act, FIEA) z roku 2006, v ktorom sa stanovuje regulačný rámec pre burzy pre finančné nástroje, a zákon o komoditných derivátoch (Commodity Derivatives Act, CDA) z roku 2009, v ktorom sa stanovuje regulačný rámec a rámec dohľadu pre komoditné burzy. Zmluvy o derivátoch, ktorých podkladovým aktívom je komodita, sú kótované na komoditnej burze a deriváty, ktoré sa zakladajú na finančných nástrojoch, sú kótované na burzách pre finančné nástroje. Pravidlá pre burzy pre finančné nástroje sú bližšie stanovené v nariadení o presadzovaní zákona o finančných nástrojoch a burzách (Order for Enforcement of the Financial Instruments and Exchange Act) a v nariadení kabinetu o burzách pre finančné nástroje (Cabinet Office Ordinance on Financial Instruments Exchanges), zatiaľ čo pravidlá pre komoditné burzy sú bližšie stanovené v nariadení o presadzovaní zákona o komoditných derivátoch (Order for Enforcement of the Commodities Derivatives Act) a v nariadení o presadzovaní zákona o komoditných derivátoch (Ordinance for Enforcement of the Commodity Derivatives Act). Okrem toho využívajú komoditné burzy a burzy pre finančné nástroje, pokiaľ ide o určité požiadavky, pomerne širokú právomoc samoregulácie. Táto právomoc samoregulácie, ktorú majú burzy pre finančné nástroje, sa vzťahuje najmä na pravidlá podnikania týkajúce sa kotácie finančných nástrojov a zrušenia ich kotácie, obchodných dohôd a požiadaviek na členstvo. Prevádzkové predpisy sa musia na schválenie predložiť predsedovi vlády Japonska (článok 81 zákona FIEA). Právomoc samoregulácie, ktorú majú komoditné burzy, vykonáva ich výbor pre samoreguláciu alebo oddelenie pre samoreguláciu. Trhové pravidlá pre komoditné burzy stanovujú pravidlá obchodovania a požiadavky na členstvo, ktoré musia byť všetky predložené na schválenie ministerstvu poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva (ďalej len „MAFF“) a ministerstvu hospodárstva, obchodu a priemyslu (ďalej len „METI“). Samoregulačné pravidlá sú pre burzy právne záväzné.

(5)

Právne záväznými požiadavkami uplatňovanými na burzy, ktorým bolo udelené povolenie v Japonsku, sa dosahujú výsledky, ktoré sú rovnocenné s výsledkami požiadaviek stanovených v hlave III smernice 2004/39/ES v týchto oblastiach: postup udeľovania povolenia, definičné požiadavky, prístup na burzu, organizačné požiadavky, požiadavky na vrcholový manažment, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie, pozastavenie a vylúčenie nástrojov z obchodovania, monitorovanie súladu a prístup k systémom zúčtovania a vyrovnania.

(6)

Podľa smernice 2004/39/ES sa požiadavky na transparentnosť pred obchodovaním a po ňom vzťahujú len na akcie prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch. Napriek tomu, že akcie môžu byť prijaté na obchodovanie na burzách pre finančné nástroje, Komisia sa domnieva, že posúdenie týchto požiadaviek však nie je relevantné na účely tohto rozhodnutia, keďže jeho cieľom je overiť rovnocennosť právne záväzných požiadaviek uplatňovaných na trhoch tretích krajín v súvislosti so zmluvami o derivátoch, ktoré sa vykonávajú na týchto trhoch.

(7)

Malo by sa preto konštatovať, že právne záväznými požiadavkami na burzy pre finančné nástroje a komoditné burzy v Japonsku sa dosahujú výsledky, ktoré sú rovnocenné s výsledkami požiadaviek stanovených v hlave III smernice 2004/39/ES.

(8)

Komoditné burzy sa prevádzkujú pod dohľadom METI a MAFF. Rámec pre právomoci dohľadu METI a MAFF stanovuje zákon CDA. Tieto ministerstvá v prvom rade schvaľujú pravidlá trhu, pravidlá pre maklérske zmluvy, pravidlá pre riešenie sporov alebo pravidlá pre výbor, ktorý dohliada nad trhovými transakciami na komoditnej burze, ako aj všetky zmeny uvedených pravidiel. Okrem toho, aby sa zabezpečilo spravodlivé obchodovanie a ochrana investorov, môže METI a MAFF požiadať komoditnú burzu, aby zmenila svoje stanovy, iné pravidlá alebo spôsob podnikania alebo prijala akékoľvek iné opatrenia na zlepšenie fungovania podnikania. Ak komoditné burzy nevykonávajú svoju samoregulačnú právomoc riadne a neprijmú opatrenia nevyhnutné na zaistenie spravodlivého obchodovania a ochrany investorov, METI a MAFF môžu odňať danej burze licenciu alebo pozastaviť jej činnosť, a to úplne alebo čiastočne. Burzy pre finančné nástroje podliehajú dohľadu predsedu vlády Japonska, ktorého právomoc je delegovaná na komisára Agentúry pre finančné služby Japonska (Japan Financial Services Agency, JFSA). V oddiele 5 kapitoly V zákona FIEA sa stanovuje, ktoré opatrenia dohľadu má JFSA k dispozícii. Najmä v prípade, keď burza pre finančné nástroje porušuje právne predpisy, JFSA môže odňať licenciu, alebo vydať príkaz o pozastavení činnosti burzy pre finančné nástroje, a to úplne alebo čiastočne. Okrem toho JFSA môže od burzy pre finančné nástroje vyžadovať, aby zmenila svoje stanovy, prevádzkové predpisy, pravidlá týkajúce sa maklérskych zmlúv alebo iné pravidlá týkajúce sa obchodnej praxe alebo prijať iné nevyhnutné opatrenia dohľadu. Stanovy burzy pre finančné nástroje musia zahŕňať sankcie pre prípad, že členovia porušia obchodné pravidlá. Ak burza pre finančné nástroje nevykonáva účinný dohľad nad trhom, JFSA môže prijať opatrenia na presadzovanie práva, vrátane odňatia licencie alebo pozastavenia podnikania.

(9)

Malo by sa preto konštatovať, že burzy pre finančné nástroje a komoditné burzy podliehajú v Japonsku účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(10)

Podmienky stanovené v článku 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by sa preto mali považovať za splnené, pokiaľ ide o burzy pre finančné nástroje a komoditné burzy, ktorým bolo udelené povolenie v Japonsku.

(11)

Toto rozhodnutie vychádza z právne záväzných požiadaviek týkajúcich sa búrz pre finančné nástroje a komoditných búrz, ktoré sú uplatňované v Japonsku v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia by mala naďalej pravidelne monitorovať vývoj právneho rámca a rámca dohľadu pre tieto trhy a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie. Komisia by predovšetkým mala preskúmať toto rozhodnutie vzhľadom na nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (3) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4).

(12)

Pravidelným preskúmaním právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa v Japonsku uplatňujú na burzy pre finančné nástroje a komoditné burzy, nie je dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie, ak vzhľadom na vývoj v tejto oblasti bude nevyhnutné, aby Komisia opätovne posúdila rovnocennosť priznanú týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/48

(1)

V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovujú požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa týkajú zúčtovania a riadenia dvojstranných rizík, ako aj požiadavky na ohlasovanie takýchto zmlúv. V článku 2 bode 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa mimoburzové deriváty vymedzujú ako zmluvy o derivátoch, ktorých vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (2), ani na trhu tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s článkom 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Preto každá zmluva o derivátoch, ktorej vykonávanie sa uskutočňuje na trhu tretej krajiny, ktorý sa nepovažuje za rovnocenný s regulovanými trhmi, sa na účely nariadenia (EÚ) č. 648/2012 klasifikuje ako zmluva o mimoburzových derivátoch.

(2)

V súlade s článkom 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa trh tretej krajiny považuje za rovnocenný s regulovaným trhom, ak spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III smernice 2004/39/ES, a podlieha účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine.

(3)

Na to, aby sa trh tretej krajiny považoval za rovnocenný s regulovaným trhom v zmysle smernice 2004/39/ES, by vecný výsledok uplatňovaných právne záväzných požiadaviek a rámcov dohľadu a presadzovania mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie, pokiaľ ide o regulačné ciele, ktoré sledujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právne záväzné požiadavky, ktoré sa uplatňujú na finančné trhy v Austrálii, sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III smernice 2004/39/ES a či tieto trhy podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu. Trhy, ktoré sú v Austrálii povolené ako finančné trhy v deň prijatia tohto rozhodnutia, by preto mali byť označené za trhy považované za rovnocenné s regulovaným trhom v zmysle smernice 2004/39/ES.

(4)

Zákon o obchodných spoločnostiach (Corporations Act) z roku 2001 je základným právnym predpisom, ktorým sa stanovujú právne vymáhateľné režimy pre finančné trhy v rámci austrálskeho režimu vydávania licencií pre trhy (Australian market licencing, AML) a režimu pravidiel integrity trhu (Market Integrity Rules, MIR). Na prevádzkovanie finančného trhu v Austrálii je potrebné mať licenciu. V zákone o obchodných spoločnostiach sa stanovuje režim tvorby pravidiel umožňujúci Austrálskej komisii pre cenné papiere a investície (Australian Securities and Investments Commission, ASIC) prijímať MIR uplatniteľné na organizátorov trhu, účastníkov trhu, určité iné subjekty a finančné produkty obchodované na finančných trhoch. Ďalšie požiadavky sú špecifikované v sekundárnych alebo delegovaných nástrojoch prijatých podľa zákona o obchodných spoločnostiach vrátane nariadení o obchodných spoločnostiach (Corporations Regulations) z roku 2001. Napokon ASIC vydáva regulačné usmernenia, v ktorých sa podrobnejšie vysvetľuje, ako môžu držitelia licencií dodržiavať príslušné ustanovenia zákona o obchodných spoločnostiach vrátane povinností týkajúcich sa držiteľov AML udržiavať primerané opatrenia na prevádzku trhov na zabezpečenie spravodlivého, usporiadaného a transparentného trhu, a ďalšie požiadavky, ktoré patria medzi kritériá, ktoré sa majú posúdiť. Nedodržanie regulačných usmernení vedie k opatreniam na presadzovanie práva, ktoré vykonáva ASIC.

(5)

Právne záväzné požiadavky stanovené v právnych predpisoch, MIR a regulačných usmerneniach pre finančné trhy, ktorým bolo udelené povolenie v Austrálii, prinášajú výsledky, ktoré sú rovnocenné s výsledkami požiadaviek stanovených v hlave III smernice 2004/39/ES v týchto oblastiach: postup udeľovania povolenia, definičné požiadavky, prístup na uznanú burzu, organizačné požiadavky, požiadavky na vrcholový manažment, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie, pozastavenie a vylúčenie nástrojov z obchodovania, monitorovanie súladu s pravidlami finančného trhu a prístup k systémom zúčtovania a vyrovnania.

(6)

Podľa smernice 2004/39/ES sa požiadavky na transparentnosť pred obchodovaním a po ňom vzťahujú len na akcie prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch. Napriek tomu, že akcie môžu byť prijaté na obchodovanie na finančných trhoch v Austrálii, Komisia sa domnieva, že posúdenie týchto požiadaviek však nie je relevantné na účely tohto rozhodnutia, keďže jeho cieľom je overiť rovnocennosť právne záväzných požiadaviek uplatňovaných na trhy tretích krajín v súvislosti so zmluvami o derivátoch, ktoré sa vykonávajú na týchto trhoch.

(7)

Malo by sa preto konštatovať, že právne záväznými požiadavkami na finančné trhy, ktorým bolo udelené povolenie v Austrálii, sa dosahujú vecné výsledky, ktoré sú rovnocenné s výsledkami požiadaviek stanovených v hlave III smernice 2004/39/ES.

(8)

Komisia ASIC je verejný orgán zriadený podľa zákona Australian Securities and Investments Commission Act 2001 (zákon ASIC) a je zodpovedná za výkon a presadzovanie práva týkajúceho sa austrálskych finančných trhoch. K regulačným právomociam a právomociam na presadzovanie práva komisie ASIC patrí vyšetrovanie podozrení z porušenia zákona, vydávanie oznámení o porušení právnych predpisov, žiadosti, aby súdy uložili občianskoprávne sankcie a začatie stíhania. Okrem toho je v právomoci ASIC kontrola finančných trhov bez predchádzajúceho oznámenia. Súčasťou tejto právomoci je právomoc kontrolovať registre, záznamy a dokumenty. Okrem toho minister pre finančné služby môže organizátorovi finančného trhu vydať písomné pokyny, aby prijal osobitné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania povinností ako držiteľa licencie pre finančný trh, ak minister zastáva názor, že tieto povinnosti nie sú splnené (odsek 794a zákona o obchodných spoločnostiach). Ak finančný trh nedodržiava tieto pokyny, ASIC môže požiadať súd o vydanie príkazu, v ktorom sa bude vyžadovať ich dodržiavanie (odsek 794a zákona o obchodných spoločnostiach). Komisia ASIC má aj právomoc vydávať subjektu (vrátane organizátorov trhu a účastníkov trhov s licenciou) pokyny, ak je toho názoru, že je potrebné chrániť ľudí, ktorí obchodujú s určitým finančným produktom alebo triedami finančných produktov (odsek 798J zákona o obchodných spoločnostiach), alebo ak je to vo verejnom záujme. Okrem toho ASIC môže požiadať o vydanie príkazu a začatie konania na účely presadzovania regulačných a vyšetrovacích opatrení. Komisia ASIC môže požiadať súd o príkaz, v ktorom sa vyžaduje dodržiavanie opatrení, ktoré komisia ASIC prijala na základe svojich regulačných a vyšetrovacích právomocí (odsek 70 zákona ASIC). Navyše ak subjekt nedodržiava pokyny vydané podľa zákona o obchodných spoločnostiach, ASIC môže požiadať súd o príkaz vyžadujúci súlad s daným pokynom. Napokon ASIC uzavrela protokoly pre spoluprácu a vzájomnú výmenu informácií s každým príslušným organizátorom trhu s cieľom uľahčiť dohľad nad trhom a účastníkmi v rámci MIR.

(9)

Malo by sa preto konštatovať, že finančné trhy podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v Austrálii.

(10)

Podmienky stanovené v článku 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by sa preto mali považovať za splnené, pokiaľ ide o finančné trhy, ktorým bolo udelené povolenie v Austrálii.

(11)

Toto rozhodnutie vychádza z právne záväzných požiadaviek týkajúcich sa finančných trhov, ktoré sú uplatňované v Austrálii v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia by mala naďalej pravidelne monitorovať vývoj právneho rámca a rámca dohľadu pre finančné trhy a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie. Komisia by predovšetkým mala preskúmať toto rozhodnutie vzhľadom na nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (3) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4).

(12)

Pravidelným preskúmaním právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa v Austrálii uplatňujú na finančné trhy, nie je dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie, ak vzhľadom na vývoj v tejto oblasti bude nevyhnutné, aby Komisia opätovne posúdila rovnocennosť priznanú týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/51

(1)

V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovujú požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa týkajú zúčtovania a riadenia dvojstranných rizík, ako aj požiadavky na ohlasovanie takýchto zmlúv. V článku 2 bode 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa mimoburzové deriváty vymedzujú ako zmluvy o derivátoch, ktorých vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (2), ani na trhu tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s článkom 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Preto každá zmluva o derivátoch, ktorej vykonávanie sa uskutočňuje na trhu tretej krajiny, ktorý sa nepovažuje za rovnocenný s regulovanými trhmi, sa na účely nariadenia (EÚ) č. 648/2012 klasifikuje ako zmluva o mimoburzových derivátoch.

(2)

V súlade s článkom 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa trh tretej krajiny považuje za rovnocenný s regulovaným trhom, ak spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III smernice 2004/39/ES, a podlieha účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine.

(3)

Na to, aby sa trh tretej krajiny považoval za rovnocenný s regulovaným trhom v zmysle smernice 2004/39/ES, by vecný výsledok uplatňovaných právne záväzných požiadaviek a rámcov dohľadu a presadzovania mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie, pokiaľ ide o regulačné ciele, ktoré sledujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právne záväzné požiadavky, ktoré sa uplatňujú na uznané burzy v Kanade, sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III smernice 2004/39/ES a či tieto trhy podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu. Trhy, ktoré sú povolené ako uznané burzy v deň prijatia tohto rozhodnutia, by preto mali byť označené za trhy považované za rovnocenné s regulovaným trhom v zmysle smernice 2004/39/ES.

(4)

Štruktúra právne záväzných požiadaviek uplatniteľných na uznané burzy, ktorým bolo udelené povolenie v Kanade, pozostáva z troch častí. Prvá časť pozostáva z provinčných a teritoriálnych právnych predpisov, v ktorých sa stanovujú všeobecné požiadavky, ktoré prevádzkovatelia miest obchodovania musia spĺňať, ak chcú aj naďalej vykonávať činnosti v určitej provincii alebo v určitom teritóriu. Špecifickejšie a podrobnejšie požiadavky uplatniteľné na uznané burzy sú stanovené vo „vnútroštátnych nástrojoch“, ktoré predstavujú druhú časť. Vnútroštátne nástroje prijímajú regulačné orgány pre cenné papiere (Securities Regulatory Authorities, SRA) každej provincie a teritória a vzťahujú sa na oblasti ako spravodlivý prístup a transparentnosť, zúčtovanie a vyrovnanie, výkazníctvo a povinnosti zverejňovania. Tretiu časť tvoria nariadenia o uznaní. Príslušný SRA ich vydáva pre každú uznanú burzu a uvádzajú sa v nich operačné podmienky uložené každej uznanej burze. Nariadenia o uznaní vydané ktorýmkoľvek SRA majú silu zákona a akékoľvek porušenie podmienok v nich stanovených predstavuje porušenie zákona o cenných papieroch alebo zákona o komoditných futures.

(5)

Právne záväznými požiadavkami uplatňovanými na uznané burzy v Kanade sa dosahujú vecné výsledky, ktoré sú rovnocenné s výsledkami požiadaviek stanovených v hlave III smernice 2004/39/ES v týchto oblastiach: postup udeľovania povolenia, definičné požiadavky, prístup na uznanú burzu, organizačné požiadavky, požiadavky na vrcholový manažment, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie, pozastavenie a vylúčenie nástrojov z obchodovania, monitorovanie súladu s pravidlami uznanej burzy a prístup k systémom zúčtovania a vyrovnania.

(6)

Podľa smernice 2004/39/ES sa požiadavky na transparentnosť pred obchodovaním a po ňom vzťahujú len na akcie prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch. Napriek tomu, že akcie môžu byť prijaté na obchodovanie na uznaných burzách, ktorým bolo udelené povolenie v Kanade, Komisia sa domnieva, že posúdenie uvedených požiadaviek však nie je relevantné na účely tohto rozhodnutia, keďže jeho cieľom je overiť rovnocennosť právne záväzných požiadaviek uplatňovaných na trhy tretích krajín v súvislosti so zmluvami o derivátoch, ktoré sa vykonávajú na týchto trhoch.

(7)

Malo by sa preto konštatovať, že právne záväznými požiadavkami na uznané burzy, ktorým bolo udelené povolenie v Kanade, sa dosahujú výsledky, ktoré sú rovnocenné s výsledkami požiadaviek stanovených v hlave III smernice 2004/39/ES.

(8)

Orgány SRA sú zodpovedné za reguláciu uznaných búrz, ktorým bolo udelené povolenie v ich jurisdikcii, a za dohľad nad nimi. Medzi ich dozorné právomoci okrem iného patrí právomoc prijímať rozhodnutia, pokiaľ ide o obchodovanie a o spôsob, akým uznané burzy vykonávajú svoju činnosť. Okrem toho uznané burzy majú na základe nariadenia o uznaní povinnosť nahlasovať orgánom SRA podozrenia, že účastníci a ich klienti porušujú zákon o cenných papieroch a takisto pravidelne orgánom SRA podávať správu o stave ich vyšetrovaní a disciplinárneho konania. Na vykonávanie svojich povinností v oblasti dohľadu uznané burzy vyčlenili zamestnancov pre oblasť vyšetrovania a presadzovania práva, aby pravidelne monitorovali obchodovanie a na mieste vykonávali administratívne kontroly obchodov účastníkov. Orgány SRA majú takisto právomoc ukladať uznaným burzám sankcie za porušenie zákona o cenných papieroch (legislatívne akty, vnútroštátne nástroje, predpisy a nariadenia o uznaní). Medzi sankcie patria pokuty, napomenutia, zrušenie nariadenia o uznaní alebo pozastavenie registrácie, alebo pridanie podmienok, ktoré uznané burzy musia splniť, aby dodržiavali zákony o cenných papieroch.

(9)

Malo by sa preto konštatovať, že uvedené finančné trhy sa považujú za trhy podliehajúce účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v Kanade.

(10)

Podmienky stanovené v článku 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by sa preto mali považovať za splnené, pokiaľ ide o uznané burzy, ktorým bolo udelené povolenie v Kanade.

(11)

Toto rozhodnutie vychádza z právne záväzných požiadaviek týkajúcich sa uznaných búrz, ktoré sú uplatňované v Kanade v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia by mala naďalej pravidelne monitorovať vývoj právneho rámca a rámca dohľadu pre uznané burzy a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie. Komisia by predovšetkým mala preskúmať toto rozhodnutie vzhľadom na začatie uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (3) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4).

(12)

Pravidelným preskúmaním právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa v Kanade uplatňujú na uznané burzy, nie je dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie, ak vzhľadom na vývoj v tejto oblasti bude nevyhnutné, aby Komisia opätovne posúdila rovnocennosť priznanú týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/54

(1)

Cieľom postupu uznávania centrálnych protistrán usadených v tretích krajinách stanoveného v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 je umožniť centrálnym protistranám usadeným v tretích krajinách, ktoré im udelili povolenie a ktorých regulačné normy sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii. Uvedený postup uznávania a v tomto rámci predpokladané rozhodnutia o rovnocennosti tak prispievajú k dosiahnutiu hlavného cieľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorým je znížiť systémové riziko zvýšeným používaním bezpečných a spoľahlivých centrálnych protistrán pri zúčtovávaní zmlúv o mimoburzových (OTC) derivátoch vrátane prípadov, keď sú tieto centrálne protistrany usadené a v tretej krajine a bolo im tam udelené povolenie.

(2)

Na to, aby sa právny režim tretej krajiny považoval za rovnocenný s právnym režimom Únie vo vzťahu k centrálnym protistranám, by vecný výsledok príslušného právneho rámca a rámca dohľadu mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie s ohľadom na regulačné ciele, ktoré sledujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právny rámec a rámec dohľadu Nového Zélandu zabezpečujú, že centrálne protistrany tam usadené, ktorým bolo udelené povolenie, nevystavujú zúčtovacích členov a miesta obchodovania usadené v Únii vyššiemu riziku, než by tomu mohlo byť zo strany centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, a že preto nepredstavujú neprijateľné úrovne systémového rizika v Únii. Malo by sa pri tom zohľadniť najmä to, že zúčtovacie činnosti vykonávané na finančných trhoch, ktoré sú menšie než finančný trh Únie, sú spojené s podstatne nižšími rizikami.

(3)

V súlade s článkom 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musia byť na stanovenie toho, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine, sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, splnené tri podmienky.

(4)

Podľa prvej podmienky musia centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine, spĺňať právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(5)

Právne záväzné požiadavky Nového Zélandu pre centrálne protistrany tam povolené pozostávajú z časti 5C zákona centrálnej banky Nového Zélandu z roku 1989 (Reserve Bank of New Zealand Act 1989) („základné pravidlá“) a z príkazov, prostredníctvom ktorých získavajú centrálne protistrany povolenie stať sa určeným systémom vyrovnania („určovacie príkazy“). V základných pravidlách a určovacích príkazoch sa stanovujú požiadavky, ktoré centrálne protistrany musia neustále spĺňať, aby mohli poskytovať zúčtovacie služby na Novom Zélande. Centrálnym protistranám usadeným na Novom Zélande môže udeliť povolenie stať sa určeným systémom vyrovnania generálny guvernér na radu tak ministra financií, ako aj ministra obchodu a v súlade so spoločným odporúčaním Banky Nového Zélandu a orgánu pre finančné trhy (ďalej spolu „spoločné regulačné orgány“). Na získanie povolenia stať sa určeným systémom vyrovnania môžu byť centrálnej protistrane uložené podmienky. V určovacích príkazoch sa schvaľujú osobitné vnútorné pravidlá a postupy určeného systému vyrovnania, ktoré obsahujú požiadavky, ktoré určené systémy vyrovnania musia spĺňať a ktoré sú v súlade s vysokou úrovňou politiky spoločných regulačných orgánov, ktorú tieto orgány uverejnili. Podľa zákona centrálnej banky Nového Zélandu z roku 1989 určené systémy vyrovnania musia byť v súlade s príslušnými medzinárodnými štandardmi týkajúcimi sa systémov zúčtovania a vyrovnania, ako aj so zásadami pre infraštruktúry finančných trhov (Principles for Financial Markets Infrastructures, PFMI), ktoré v apríli 2012 vydal Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy (2) (Committee on Payment and Settlement Systems, CPSS) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (International Organization of Securities Commissions, IOSCO). Spoločné regulačné orgány vydali politické prehlásenie s názvom Určenie určených systémov vyrovnania a dozor nad nimi (The Designation and Oversight of Designated Settlement Systems), v ktorom sa vyžaduje, aby určené systémy vyrovnania dodržiavali zásady PFMI.

(6)

Štruktúra právne záväzných požiadaviek uplatniteľných na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie na Novom Zélande, teda pozostáva z dvoch častí. V hlavných zásadách obsiahnutých v základných pravidlách sa stanovujú normy na vysokej úrovni, ktoré určené systémy vyrovnania musia spĺňať, aby získali povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb na Novom Zélande. Uvedené základné pravidlá tvoria prvú časť právne záväzných požiadaviek na Novom Zélande. S cieľom potvrdiť súlad so základnými pravidlami musia určené systémy vyrovnania predložiť svoje vnútorné pravidlá a postupy na schválenie spoločným regulačným orgánom. Uvedené vnútorné pravidlá a postupy, spolu s určovacími príkazmi, prostredníctvom ktorých sa schvaľujú, tvoria druhú časť právne záväzných požiadaviek na Novom Zélande, na základe ktorých treba poskytovať podrobné informácie o tom, ako určené systémy vyrovnania splnia uvedené normy a zásady PFMI. Spoločné regulačné orgány posudzujú, či určené systémy vyrovnania dodržiavajú uvedené normy a PFMI. Po tom, ako daný systém získa povolenie stať sa určeným systémom vyrovnania, jeho vnútorné pravidlá a postupy sa stávajú záväznými a nemožno ich zmeniť, ak voči zamýšľaným zmenám namietajú spoločné regulačné orgány.

(7)

Pri posudzovaní rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na určené systémy vyrovnania na Novom Zélande, by sa malo zohľadňovať aj to, do akej miery zmierňujú riziko, ktorému sú vystavení zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Únii z dôvodu ich účasti v takýchto subjektoch. Miera zmierňovania rizika sa určuje tak na základe úrovne rizika spojeného so zúčtovacími činnosťami vykonávanými príslušnou centrálnou protistranou, ktorá závisí od veľkosti finančného trhu, na ktorom pôsobí, ako aj na základe vhodnosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany, pokiaľ ide o zmierňovanie uvedenej úrovne rizika. S cieľom dosiahnuť rovnocennú mieru zmierňovania rizika sa musia pre centrálne protistrany vykonávajúce svoje činnosti na väčších finančných trhoch s väčším rizikom stanoviť prísnejšie požiadavky na zmierňovanie rizika, než je tomu v prípade centrálnych protistrán, ktoré vykonávajú svoje činnosti na menších finančných trhoch s menšou úrovňou rizika.

(8)

Rozmer finančného trhu, na ktorom určené systémy vyrovnania, ktorým bolo udelené povolenie na Novom Zélande, vykonávajú svoju zúčtovaciu činnosť, je podstatne menší než v prípade trhov, na ktorých pôsobia centrálne protistrany usadené v Únii. Za posledné tri roky predstavoval celkový objem derivátových transakcií zúčtovaných na Novom Zélande menej než 1 % celkovej hodnoty derivátových transakcií zúčtovaných v Únii. Účasťou v určených systémoch vyrovnania usadených na Novom Zélande sú tak zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Únii vystavení podstatne nižším rizikám, než je tomu pri ich účasti v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie v Únii.

(9)

Právny rámec a rámec dohľadu, ktoré sa uplatňujú na určené systémy vyrovnania usadené na Novom Zélande, preto možno považovať za rovnocenné, ak sú primerané na zmierňovanie uvedenej nižšej úrovne rizika. Prostredníctvom základných pravidiel uplatňovaných na určené systémy vyrovnania povolené na Novom Zélande, ktoré sú doplnené vnútornými pravidlami a postupmi, ktorými sa vykonávajú zásady PFMI, sa táto nižšia úroveň rizika existujúceho na Novom Zélande zmierňuje a dosahuje sa miera zmierňovania rizika, ktorá je rovnocenná miere sledovanej nariadením (EÚ) č. 648/2012.

(10)

Malo by sa preto konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Nového Zélandu zabezpečujú, že určené systémy vyrovnania povolené na Novom Zélande dodržiavajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(11)

Na základe druhej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Nového Zélandu vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým tam bolo udelené povolenie, zabezpečovať, aby tieto centrálne protistrany podliehali priebežnému účinnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(12)

Dohľad nad určenými systémami vyrovnania povolenými na Novom Zélande vykonávajú spoločné regulačné orgány. Spoločné regulačné orgány si môžu od určených systémov vyrovnania a ich účastníkov vyžiadať informácie a uložiť im sankcie, ak odmietnu odpovedať. Spoločné regulačné orgány môžu určenému systému vyrovnania odňať povolenie. Spoločné regulačné orgány monitorujú, či určené systémy vyrovnania spĺňajú podmienky, ktorých splnenie si vyžaduje povolenie určeného systému vyrovnania. Súčasťou týchto podmienok môžu byť požiadavky oznamovať spoločným regulačným orgánom podstatné udalosti (akými sú nedodržiavanie rámca riadenia rizík systému alebo jeho politiky finančných zdrojov, či zmeny vyššie uvedených udalostí), podávať spoločným regulačným orgánom pravidelné správy a uverejňovať informácie vrátane vlastného hodnotenia v súvislosti s dodržiavaním príslušných medzinárodných štandardov (PFMI). Spoločné regulačné orgány sa pravidelne stretávajú s vyšším manažmentom určených systémov vyrovnania a môžu preskúmať povolenie a podmieniť ho dodatočnými požiadavkami alebo ho odňať, ak príslušné požiadavky neboli splnené.

(13)

Malo by sa preto konštatovať, že určené systémy vyrovnania, ktorým bolo udelené povolenie na Novom Zélande, podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(14)

Na základe tretej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Nového Zélandu zahŕňať účinný rovnocenný systém pre uznanie centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa právneho režimu tretej krajiny („centrálne protistrany z tretích krajín“).

(15)

Centrálne protistrany z tretej krajiny môžu na Novom Zélande pôsobiť za predpokladu, že právny rámec a rámec dohľadu, ktoré sa na ne a na ich účastníkov vzťahujú, sú právne spoľahlivé. Okrem toho centrálne protistrany z tretích krajín musia podliehať účinnému dohľadu na zabezpečenie súladu s uplatniteľným právnym rámcom a rámcom dohľadu. Možno uzavrieť memorandum o porozumení medzi Bankou Nového Zélandu a príslušným orgánom dohľadu centrálnej protistrany z tretej krajiny.

(16)

Preto by sa malo konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Nového Zélandu zabezpečujú účinný rovnocenný systém pre uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín.

(17)

Toto rozhodnutie vychádza z právne záväzných požiadaviek týkajúcich sa určených systémov vyrovnania, ktoré sú uplatňované na Novom Zélande v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia by v spolupráci s orgánom ESMA mala naďalej pravidelne monitorovať vývoj právneho rámca a rámca dohľadu pre určené systémy vyrovnania na Novom Zélande a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie.

(18)

Pravidelným preskúmavaním právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany na Novom Zélande, ktorým tam bolo udelené povolenie, by nemala byť dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie mimo všeobecného preskúmania, ak je z dôvodu príslušného vývoja nevyhnutné, aby Komisia opätovne posúdila rovnocennosť udelenú týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(19)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/57

(1)

Cieľom postupu uznávania centrálnych protistrán usadených v tretích krajinách stanoveného v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 je umožniť centrálnym protistranám usadeným v tretích krajinách, ktoré im udelili povolenie a ktorých regulačné normy sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii. Uvedený postup uznávania a v tomto rámci predpokladané rozhodnutie o rovnocennosti tak prispievajú k dosiahnutiu hlavného cieľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorým je znížiť systémové riziko zvýšeným používaním bezpečných a spoľahlivých centrálnych protistrán pri zúčtovávaní zmlúv o mimoburzových (OTC) derivátoch vrátane prípadov, keď sú tieto centrálne protistrany usadené v tretej krajine a bolo im tam udelené povolenie.

(2)

Na to, aby sa právny režim tretej krajiny považoval za rovnocenný s právnym režimom Únie vo vzťahu k centrálnym protistranám, by vecný výsledok príslušného právneho rámca a rámca dohľadu mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie s ohľadom na regulačné ciele, ktoré sledujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právny rámec a rámec dohľadu Japonska zabezpečujú, že centrálne protistrany usadené v krajine, ktorým bolo udelené povolenie, nevystavujú zúčtovacích členov a miesta obchodovania usadené v Únii vyššiemu riziku, než by tomu mohlo byť zo strany centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, a že preto nepredstavujú neprijateľné úrovne systémového rizika v Únii. Malo by sa pri tom zohľadniť najmä to, že zúčtovacie činnosti vykonávané na finančných trhoch, ktoré sú menšie než finančný trh Únie, sú spojené s podstatne nižšími rizikami.

(3)

V súlade s článkom 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musia byť na stanovenie toho, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v danej tretej krajine, sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, splnené tri podmienky.

(4)

Podľa prvej podmienky musia centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine, spĺňať právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(5)

Právne záväzné požiadavky Japonska pre centrálne protistrany, ktorým tam bolo udelené povolenie, pozostávajú zo zákona o finančných nástrojoch a burze z roku 2006 (Financial Instruments and Exchange Act, FIEA), ktorým sa zavádza rámec dohľadu pre organizácie, ktoré zúčtovávajú cenné papiere a finančné deriváty, a zákona o komoditných derivátoch z roku 2009 (Commodity Derivatives Act, CDA), ktorým sa stanovuje rámec dohľadu pre organizácie, ktoré zúčtovávajú komodity. Predkladané rozhodnutie sa vzťahuje na režim stanovený v CDA pre organizácie, ktoré zúčtovávajú komoditné transakcie (ďalej len „CTCO“). V CDA sa stanovujú požiadavky, ktoré CTCO musia neustále spĺňať, aby mohli poskytovať zúčtovacie služby v Japonsku. CTCO musí povoliť príslušný minister. Príslušný minister môže stanoviť podmienky na udelenie licencie CTCO. Minister zodpovedný za ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva (ďalej len „MAFF“) je príslušným ministrom pre CTCO, ktoré vykonávajú zúčtovacie služby iba pre komoditné trhy, ktoré sa týkajú MAFF. Minister zodpovedný za ministerstvo hospodárstva, obchodu a priemyslu (ďalej len „METI“) je príslušným ministrom pre CTCO, ktoré vykonávajú zúčtovacie služby iba pre komoditné trhy, ktoré sa týkajú METI. V prípade iných CTCO sú príslušnými ministrami tak minister METI, ako aj minister MAFF.

(6)

Okrem toho v novembri 2014 vydali METI a MAFF Základné usmernenia o dohľade nad organizáciami zúčtovávajúcimi komodity (Basic Guidelines on Supervision of Commodity Clearing Organisations) (ďalej len „usmernenia“), v ktorých sa uvádzajú podrobnosti o dozornom rámci so zreteľom na CTCO pri zohľadňovaní zásad pre infraštruktúry finančných trhov (ďalej len „PFMI“), ktoré v apríli 2012 vydal Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy (2) (Committee on Payment and Settlement Systems, CPSS) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (International Organization of Securities Commissions, IOSCO). Uvedené usmernenia sa vykonávajú v rámci vnútorných pravidiel a postupov CTCO.

(7)

Podľa základných pravidiel musia CTCO prijať vnútorné obchodné pravidlá – vnútorné pravidlá a postupy CTCO – ktoré sú v súlade s uplatniteľnými zákonmi a nariadeniami a umožňujú riadny a bezpečný výkon transakcií derivátov. Vnútorné obchodné pravidlá takisto zabezpečujú, že finančná spôsobilosť CTCO je dostatočná, aby tieto organizácie mohli zúčtovávať komodity; že očakávané príjmy a výdavky súvisiace s činnosťou CTCO sú priaznivé, že zamestnanci CTCO majú dostatočné poznatky a skúsenosti na to, aby zúčtovanie komodít vykonávali náležite a spoľahlivo a že štruktúra a systém CTCO sú dostatočne vyvinuté na to, aby mohlo vyrovnávanie primerane fungovať. Okrem toho uvedené vnútorné pravidlá a postupy musí schváliť príslušný minister a nemožno ich meniť, ak voči nim príslušný minister namieta.

(8)

Štruktúra právne záväzných požiadaviek uplatniteľných na CTCO, ktorým bolo udelené povolenie v Japonsku, teda pozostáva z dvoch častí. V hlavných zásadách pre CTCO obsiahnutých v základných pravidlách sa stanovujú normy na vysokej úrovni, ktoré musia CTCO spĺňať, aby získali licenciu na poskytovanie zúčtovacích služieb v Japonsku (ďalej spolu „základné pravidlá“). Uvedené základné pravidlá tvoria prvú časť právne záväzných požiadaviek v Japonsku uplatňovaných na CTCO. S cieľom potvrdiť súlad so základnými predpismi musia CTCO predložiť svoje vnútorné pravidlá a postupy príslušnému ministrovi na schválenie. Uvedené vnútorné pravidlá a postupy tvoria druhú časť právne záväzných požiadaviek v Japonsku uplatniteľných na CTCO a v súlade s usmerneniami musia poskytovať podrobné informácie o tom, ako žiadajúca CTCO splní uvedené normy. Okrem toho vnútorné pravidlá a postupy CTCO obsahujú ďalšie ustanovenia, ktoré dopĺňajú základné pravidlá. METI a MAFF posudzujú súlad CTCO s týmito normami a zásadami PFMI. Keď príslušný minister uvedené vnútorné pravidlá a postupy schváli, stávajú sa pre CTCO právne záväznými.

(9)

Pri posudzovaní rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na CTCO usadené v Japonsku, by sa malo zohľadňovať aj to, do akej miery zmierňujú riziko, ktorému sú vystavení zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Únii z dôvodu ich účasti v takýchto subjektoch. Miera zmierňovania rizika sa určuje tak na základe úrovne rizika spojeného so zúčtovacími činnosťami vykonávanými príslušnou centrálnou protistranou, ktorá závisí od veľkosti finančného trhu, na ktorom pôsobí, ako aj na základe vhodnosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany, pokiaľ ide o zmierňovanie uvedenej úrovne rizika. S cieľom dosiahnuť rovnocennú mieru zmierňovania rizika sa musia pre centrálne protistrany vykonávajúce svoje činnosti na väčších finančných trhoch s väčším rizikom stanoviť prísnejšie požiadavky na zmierňovanie rizika, než je tomu v prípade centrálnych protistrán, ktoré vykonávajú svoje činnosti na menších finančných trhoch s menšou úrovňou rizika.

(10)

Rozmer finančného trhu, na ktorom CTCO, ktorým bolo udelené povolenie v Japonsku, vykonávajú svoju zúčtovaciu činnosť, je podstatne menší, než v prípade trhov, na ktorých pôsobia centrálne protistrany usadené v Únii. Konkrétne, za posledné tri roky predstavoval celkový objem derivátových transakcií zúčtovaných v Japonsku menej než 2 % celkového objemu derivátových transakcií zúčtovaných v Únii. Účasťou v CTCO usadených v Japonsku sú tak zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Únii vystavené podstatne nižším rizikám, než je tomu pri ich účasti v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie v Únii.

(11)

Právny rámec a rámec dohľadu, ktoré sa uplatňujú na CTCO usadené v Japonsku, preto možno považovať za rovnocenné, ak sú primerané na zmierňovanie uvedenej nižšej úrovne rizika. Prostredníctvom základných predpisov uplatňovaných na CTCO povolené v Japonsku, ktoré sú doplnené ich vnútornými pravidlami a postupmi, ktorými sa vykonávajú zásady PFMI, sa zmierňuje táto nižšia úroveň rizika existujúceho v Japonsku a dosahuje sa miera zmierňovania rizika, ktorá je rovnocenná miere sledovanej nariadením (EÚ) č. 648/2012.

(12)

Preto by sa malo konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Japonska zabezpečujú, že CTCO, ktorým tam bolo udelené povolenie, spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(13)

Na základe druhej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Japonska vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v krajine, zabezpečovať, aby tieto centrálne protistrany podliehali priebežnému účinnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(14)

Dohľad nad CTCO, ktorým bolo udelené povolenie v Japonsku, vykonávajú METI a MAFF v rámci ich príslušných kompetencií a v rozsahu právomocí jednotlivých ministerstiev. METI a MAFF môžu CTCO a ich zúčtovacím členom nariadiť, aby predložili správy alebo materiály týkajúce sa ich aktív alebo činnosti. METI a MAFF takisto môžu vykonávať kontroly CTCO a ich zúčtovacích členov vrátane preskúmania ich účtovných kníh a dokumentov alebo akékoľvek iného prvku súvisiaceho s ich činnosťou. Ak sa METI a MAFF domnievajú, že je to nutné a vhodné pre riadny a spoľahlivý výkon zúčtovacích služieb, môžu CTCO nariadiť, aby zmenili svoje stanovy, pravidlá výkonu činností a iné pravidlá, aby zmenili svoje podnikateľské metódy alebo podnikli kroky nevyhnutné na zlepšenie svojej podnikateľskej činnosti alebo stavu aktív. METI a MAFF môžu takisto uložiť disciplinárne opatrenia, ako aj a pokuty organizáciám CTCO za nedodržiavanie platných predpisov.

(15)

Preto by sa malo konštatovať, že CTCO, ktorým bolo udelené povolenie v Japonsku, podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(16)

Na základe tretej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Japonska zahŕňať účinný rovnocenný systém pre uznanie centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa právneho režimu tretej krajiny (ďalej len „centrálne protistrany z tretích krajín“).

(17)

Centrálne protistrany z tretích krajín môžu požiadať o povolenie stať sa CTCO, aby mohli poskytovať v Japonsku rovnaké služby ako tie, ktoré majú povolenie poskytovať v danej tretej krajine. Agentúra pre finančné služby Japonska (Japan Financial Services Agency, JFSA) má právomoc prostredníctvom konzultácií s ministrom príslušným pre komoditný trh určovať komodity, ktoré možno obchodovať na trhu s finančnými nástrojmi (Financial Instruments Market, FIM) podľa japonského zákona o finančných nástrojoch a burze. Ak centrálne protistrany z tretích krajín zúčtujú takéto určené zmluvy obchodované na FIM, centrálna protistrana môže požiadať o licenciu pre „zahraničnú centrálnu protistranu“, ktorá im umožní poskytovať v Japonsku rovnaké služby ako tie, ktoré majú povolenie poskytovať v danej tretej krajine Kritériá uplatňované na centrálnu protistranu z tretej krajiny, ktorá žiada o licenciu, sú podobné kritériám uplatňovaným na japonské zúčtovacie organizácie, avšak centrálne protistrany z tretích krajín sú oslobodené od určitých požiadaviek vzťahujúcich sa na domáce centrálne protistrany povolené v Japonsku, ak im bola udelená rovnocenná licencia od príslušného orgánu tretej krajiny, s ktorým JFSA uzavrela dohodu o spolupráci. Centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré zúčtovávajú zmluvy, ktoré nie sú určené na obchodovanie na FIM, musia podľa japonského zákona o komoditných derivátoch žiadať o licenciu METI a MAFF. METI a MAFF pri zvažovaní žiadosti o licenciu zohľadňujú, či je centrálna protistrana povolená v tretej krajine.

(18)

Preto by sa malo konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Japonska zabezpečujú účinný rovnocenný systém pre uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín.

(19)

Toto rozhodnutie vychádza z právne záväzných požiadaviek týkajúcich sa CTCO, ktoré sú uplatňované v Japonsku v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia by mala naďalej monitorovať vývoj japonského právneho rámca a rámca dohľadu pre CTCO a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie.

(20)

Pravidelným preskúmavaním právneho rámca a rámca dohľadu v Japonsku, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Japonsku, by nemala byť dotknutá možnosť Komisie vykonať v spolupráci s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy kedykoľvek osobitné preskúmanie mimo všeobecného preskúmania, ak si vývoj situácie vyžaduje, aby Komisia opätovne posúdila rovnocennosť udelenú týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(21)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/61

(1)

Cieľom postupu uznávania centrálnych protistrán usadených v tretích krajinách stanoveného v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 je umožniť centrálnym protistranám usadeným v tretích krajinách, ktoré im udelili povolenie a ktorých regulačné normy sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii. Uvedený postup uznávania a v tomto rámci predpokladané rozhodnutia o rovnocennosti tak prispievajú k dosiahnutiu hlavného cieľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorým je znížiť systémové riziko zvýšeným používaním bezpečných a spoľahlivých centrálnych protistrán pri zúčtovávaní zmlúv o mimoburzových derivátoch, a to aj v prípadoch, keď sú tieto centrálne protistrany usadené v tretej krajine a bolo im tam udelené povolenie.

(2)

Na to, aby sa právny režim tretej krajiny považoval za rovnocenný s právnym režimom Únie vo vzťahu k centrálnym protistranám, by vecný výsledok príslušného právneho rámca a rámca dohľadu mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie s ohľadom na regulačné ciele, ktoré sledujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právny rámec a rámec dohľadu Brazílie zabezpečujú, že centrálne protistrany tam usadené, ktorým bolo udelené povolenie, nevystavujú zúčtovacích členov a miesta obchodovania usadené v Únii vyššiemu riziku, než by tomu mohlo byť zo strany centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, a že preto nepredstavujú neprijateľné úrovne systémového rizika v Únii. Malo by sa pri tom zohľadniť najmä to, že zúčtovacie činnosti vykonávané na finančných trhoch, ktoré sú menšie než finančný trh Únie, sú spojené s podstatne nižšími rizikami.

(3)

V súlade s článkom 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musia byť na stanovenie toho, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v danej tretej krajine, sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, splnené tri podmienky.

(4)

Podľa prvej podmienky musia centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine, spĺňať právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(5)

Právne záväzné požiadavky Brazílie uplatniteľné na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Brazílii, pozostávajú zo zákona č. 10 214 z 27. marca 2001 a z uznesení národnej menovej rady (National Monetary Council – CMN), obežníkov vydávaných Centrálnou bankou Brazílie (Central Bank of Brazil – BCB) a pokynov vydávaných Komisiou pre cenné papiere a burzu (Securities and Exchange Commission – CVM) prijatých podľa uvedeného zákona. Najmä uznesením č. 2 882, ktoré bolo zmenené uznesením 3 081, sa upravuje činnosť klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb, stanovujú sa zásady vzťahujúce sa na fungovanie klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb a BCB sa poskytuje právomoc regulovať klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb, vydávať im povolenia a vykonávať nad nimi dohľad.

(6)

Klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb usadené v Brazílii musia mať na poskytovanie zúčtovacích služieb povolenie od BCB. Pri udeľovaní povolení klíringovým ústavom alebo poskytovateľom zúčtovacích služieb musí BCB zohľadniť aspekty týkajúce sa dobrého stavu, bežného fungovania a zlepšenia brazílskeho platobného systému. BCB môže takisto bližšie určiť „také podmienky, aké považuje za vhodné“ pred udelením takéhoto povolenia alebo neskôr na základe stability finančného systému, rizík a efektívnosti klíringových ústavov a poskytovateľov služieb zúčtovania. Klíringové ústavy, ktoré prevádzkujú systémovo významný systém vytvárajúci riziká pre dobré a bezproblémové fungovanie brazílskeho finančného systému, ktorý má byť stanovený BCB v závislosti od objemu a povahy zúčtovacích systémov, môžu podliehať odlišným pravidlám než zvyšok klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb.

(7)

BCB prijala rôzne opatrenia s cieľom vykonávať rezolúciu č. 2 882 a zabezpečiť, aby klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb dodržiavali hodnoty, zásady a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na platobný systém. Predovšetkým obežník č. 3 057 obsahuje podrobné predpisy týkajúce sa fungovania klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb a stanovuje sa v ňom niekoľko požiadaviek, ktoré tieto subjekty musia spĺňať vrátane kapitálových požiadaviek, štandardov transparentnosti, opatrení na kontrolu rizika a prevádzkových požiadaviek. BCB vydala politické vyhlásenie č. 25 097 o prijatí zásad pre infraštruktúry finančných trhov (Principles for Financial Markets Infrastructures, PFMI), ktoré v apríli 2012 vydal Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy (2) (Committee on Payment and Settlement Systems, CPSS) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (ďalej len „IOSCO“), prostredníctvom ktorých BCB uplatňuje PFMI v rámci dohľadu a dozoru nad klíringovými ústavmi a poskytovateľmi zúčtovacích služieb.

(8)

Podľa obežníka č. 3 057 musia klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb prijať vnútorné pravidlá a postupy, ktoré zabezpečujú súlad so všetkými relevantnými požiadavkami a ktoré obsahujú všetky relevantné aspekty súvisiace s ich fungovaním vrátane záruk týkajúcich sa riadenia kreditného rizika, rizika likvidity a operačného rizika. Uvedené vnútorné pravidlá a postupy sa predkladajú BCB, ktorá ich najprv posúdi v rámci postupu udeľovania povolenia. Okrem toho podstatné zmeny vnútorných pravidiel a postupov musí takisto schváliť BCB. Akékoľvek iné nepodstatné zmeny vnútorných pravidiel a postupov sa musia oznámiť BCB do tridsiatich dní po uskutočnení zmien a BCB voči nim môže namietať.

(9)

Štruktúra právne záväzných požiadaviek uplatniteľných na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Brazílii, teda pozostáva z dvoch častí. V hlavných zásadách obsiahnutých v zákone č. 10 214 a uzneseniach, obežníkoch a pokynoch prijatých na základe uvedeného zákona sa stanovujú normy na vysokej úrovni, ktoré klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb musia dodržiavať, aby získali povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb v Brazílii (ďalej spolu „základné pravidlá“). Uvedené základné pravidlá tvoria prvú časť právne záväzných požiadaviek v Brazílii. S cieľom potvrdiť súlad so základnými pravidlami musia klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb predložiť svoje vnútorné pravidlá a postupy BCB týkajúce sa schválenia alebo nevznesenia námietky. Uvedené vnútorné pravidlá a postupy tvoria druhú časť právne záväzných požiadaviek v Brazílii, ktoré musia poskytovať podrobné informácie o tom, ako klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb splnia uvedené normy. BCB posúdi, či klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb dodržiavajú tieto normy a zásady PFMI. Po tom, ako BCB vnútorné pravidlá a postupy schváli, stanú sa pre klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb právne záväznými.

(10)

Pri posudzovaní rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb v Brazílii, by sa malo zohľadňovať aj to, do akej miery zmierňujú riziko, ktorému sú vystavení zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Únii z dôvodu ich účasti v takýchto subjektoch. Miera zmierňovania rizika sa určuje tak na základe úrovne rizika spojeného so zúčtovacími činnosťami vykonávanými príslušnou centrálnou protistranou, ktorá závisí od veľkosti finančného trhu, na ktorom pôsobí, ako aj na základe vhodnosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany, pokiaľ ide o zmierňovanie uvedenej úrovne rizika. S cieľom dosiahnuť rovnocennú mieru zmierňovania rizika sa musia pre centrálne protistrany vykonávajúce svoje činnosti na väčších finančných trhoch s väčším rizikom stanoviť prísnejšie požiadavky na zmierňovanie rizika, než je tomu v prípade centrálnych protistrán, ktoré vykonávajú svoje činnosti na menších finančných trhoch s menšou úrovňou rizika.

(11)

Rozmer finančného trhu, na ktorom klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb usadené v Brazílii, vykonávajú svoju zúčtovaciu činnosť, je podstatne menší, než v prípade trhov, na ktorých vykonávajú svoju činnosť centrálne protistrany usadené v Únii. Konkrétne, za posledné tri roky predstavoval celkový objem derivátových transakcií zúčtovaných v Brazílii menej než 3 % celkového objemu derivátových transakcií zúčtovaných v Únii. Účasťou v klíringových ústavoch a na poskytovaní zúčtovacích služieb sú tak zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Únii vystavení podstatne nižším rizikám, než je tomu pri ich účasti v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie v Únii.

(12)

Právny rámec a rámec dohľadu, ktoré sa uplatňujú na klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb usadené v Brazílii, preto možno považovať za rovnocenné, ak sú primerané na zmierňovanie uvedenej nižšej úrovne rizika. Prostredníctvom základných pravidiel uplatňovaných na klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb, ktoré sú doplnené ich vnútornými pravidlami a postupmi, ktoré si vyžadujú súlad so zásadami PFMI, sa zmierňuje táto nižšia úroveň rizika existujúceho v Brazílii a dosahuje sa miera zmierňovania rizika, ktorá je rovnocenná miere sledovanej nariadením (EÚ) č. 648/2012.

(13)

Malo by sa preto konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Brazílie zabezpečujú, že klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb, ktorým tam bolo udelené povolenie, dodržiavajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(14)

Na základe druhej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Brazílie vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v krajine, zabezpečovať, aby tieto centrálne protistrany podliehali priebežnému účinnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(15)

BCB nepretržite monitoruje, či klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sa na ne uplatňujú. BCB má okrem toho k dispozícii viaceré prostriedky na zabezpečenie tohto dodržiavania. BCB má predovšetkým právomoc požadovať informácie od klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb, zasielať im upozornenia, a žiadať od nich, aby podľa potreby vykonali určité zmeny pravidiel. BCB okrem toho môže takisto klíringovým ústavom a poskytovateľom zúčtovacích služieb ukladať pokuty za porušenie právne záväzných požiadaviek, ktoré sa na ne uplatňujú a má aj právomoc odňať im povolenie.

(16)

Malo by sa preto konštatovať, že klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb v Brazílii podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(17)

Na základe tretej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Brazílie zahŕňať účinný rovnocenný systém pre uznanie centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa právneho režimu tretej krajiny (ďalej len „centrálne protistrany z tretích krajín“).

(18)

Centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine, ktorej právny rámec a rámec dohľadu zabezpečujú podobné výsledky, ako zabezpečuje právny rámec a rámec dohľadu uplatniteľné v Brazílii a ktoré spĺňajú zásady PFMI, ktoré majú rovnocennú reguláciu na boj proti praniu špinavých peňazí a v ktorej centrálne protistrany podliehajú účinnému dohľadu, môžu poskytovať služby v Brazílii. Na udelenie uznania sa vyžaduje aj uzavretie dohody o spolupráci medzi BCB a príslušným orgánom žiadajúcej centrálnej protistrany z tretej krajiny.

(19)

Preto možno konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Brazílie zabezpečujú účinný rovnocenný systém pre uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín.

(20)

Toto rozhodnutie je založené na právne záväzných požiadavkách týkajúcich sa klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb, ktoré sú uplatňované v Brazílii v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia by mala aj naďalej pravidelne monitorovať vývoj právneho rámca a rámca dohľadu pre klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie.

(21)

Pravidelným preskúmavaním právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú v Brazílii na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v krajine, by nemala byť dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie mimo všeobecného preskúmania, ak si vývoj situácie vyžaduje, aby Komisia prehodnotila rovnocennosť udelenú týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(22)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/65

(1)

Cieľom postupu uznávania centrálnych protistrán usadených v tretích krajinách stanoveného v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 je umožniť centrálnym protistranám usadeným v tretích krajinách, ktoré im udelili povolenie a ktorých regulačné normy sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii. Uvedený postup uznávania a v tomto rámci predpokladané rozhodnutie o rovnocennosti tak prispievajú k dosiahnutiu hlavného cieľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorým je znížiť systémové riziko zvýšeným používaním bezpečných a spoľahlivých centrálnych protistrán pri zúčtovávaní zmlúv o mimoburzových (OTC) derivátoch vrátane prípadov, keď sú tieto centrálne protistrany usadené a v tretej krajine a bolo im tam udelené povolenie.

(2)

Na to, aby sa právny režim tretej krajiny považoval za rovnocenný s právnym režimom Únie vo vzťahu k centrálnym protistranám, by vecný výsledok príslušného právneho rámca a rámca dohľadu mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie s ohľadom na regulačné ciele, ktoré sledujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právny rámec a rámec dohľadu Dubajského medzinárodného finančného centra (ďalej len „DIFC“) zabezpečujú, že centrálne protistrany usadené v krajine, ktorým bolo udelené povolenie, nevystavujú zúčtovacích členov a miesta obchodovania usadené v Únii vyššiemu riziku, než by tomu mohlo byť zo strany centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, a že preto nepredstavujú neprijateľné úrovne systémového rizika v Únii. Malo by sa pri tom zohľadniť najmä to, že zúčtovacie činnosti vykonávané na finančných trhoch, ktoré sú menšie než finančný trh Únie, sú spojené s podstatne nižšími rizikami.

(3)

V súlade s článkom 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musia byť na stanovenie toho, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v danej tretej krajine, sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, splnené tri podmienky.

(4)

Podľa prvej podmienky musia centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine, spĺňať právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(5)

Právne záväznými požiadavkami DIFC pre centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v krajine, sú regulačný zákon z roku 2004 a zákon o trhoch z roku 2012 (ďalej len „nariadenia DIFC“). Dopĺňa ich súbor pravidiel dubajského úradu finančných služieb (ďalej len „DFSA“), ktorý obsahuje modul o autorizovaných trhových inštitúciách (ďalej len „AMI“).

(6)

Centrálne protistrany usadené v DIFC musia získať povolenie od úradu DFSA ako AMI. Predkladané rozhodnutie sa vzťahuje iba na režim uplatniteľný na AMI, ktoré vykonávajú autorizované finančné služby prevádzkovania zúčtovacieho ústavu v DIFC. Na to, aby AMI získali povolenie na zúčtovanie, musia splniť osobitné požiadavky stanovené úradom DFSA a súborom pravidiel DFSA. AMI musia prevádzkovať zúčtovacie systémy bezpečným a účinným spôsobom a obozretne riadiť riziká spojené s ich činnosťou a operáciami. Musia takisto disponovať dostatočnými finančnými, ľudskými a systémovými zdrojmi.

(7)

Nariadenia DIFC v plnej miere vykonávajú medzinárodné štandardy stanovené podľa zásad pre infraštruktúru finančného trhu (PFMI), ktoré v apríli 2012 vydal Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy (2) (CPSS) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO).

(8)

V nariadeniach DIFC sa taktiež vyžaduje, aby inštitúcie AMI prijali vnútorné pravidlá a postupy zabezpečujúce dodržiavanie všetkých príslušných požiadaviek, ktoré sú potrebné pre riadnu reguláciu ich systémov zúčtovania a vyrovnania. V pravidle 5.6 inštitúcií AMI sa vyžaduje, aby vnútorné pravidlá a postupy AMI obsahovali osobitné ustanovenia vrátane dispozitívnych právnych noriem. Tieto vnútorné pravidlá a postupy, ako aj každá ich zmena musia byť predložené DFSA ešte pred ich vykonávaním. DFSA môže zmeny navrhovaných pravidiel zamietnuť alebo ich vyžadovať. Podľa nariadení DIFC sú vnútorné predpisy AMI pre členov a iných účastníkov právne záväzné a vynútiteľné.

(9)

Štruktúra právne záväzných požiadaviek uplatniteľných na AMI a autorizovaných v DIFC teda pozostáva z dvoch častí. V hlavných zásadách obsiahnutých v súbore pravidiel DFSA a právnych predpisoch DIFC sa stanovujú normy na vysokej úrovni, ktoré AMI musia spĺňať, aby získali povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb v DIFC (ďalej spoločne „základné pravidlá“). Uvedené základné pravidlá tvoria prvú časť právne záväzných požiadaviek v DIFC. S cieľom potvrdiť súlad so základnými pravidlami si pravidlo AMI 5.6 o „obchodných pravidlách“ vyžaduje, aby AMI zostavili a predložili svoje vnútorné pravidlá a postupy úradu DFSA na schválenie pred ich uskutočnením a DFSA ich môže zamietnuť alebo zablokovať. Uvedené vnútorné pravidlá a postupy tvoria druhú časť požiadaviek v DIFC.

(10)

Pri posudzovaní rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na AMI v DIFC by sa malo zohľadňovať aj to, do akej miery zmierňujú riziko, ktorému sú vystavení zúčtovací členovia a obchodné miesta usadené v Únii, keď sa zúčastňujú na takýchto subjektoch. Miera zmierňovania rizika sa určuje na základe úrovne rizika spojeného so zúčtovacími činnosťami vykonávanými príslušnou centrálnou protistranou, ktorá závisí od veľkosti finančného trhu, na ktorom pôsobí, ako aj na základe vhodnosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany, z hľadiska zmierňovania uvedenej úrovne rizika. S cieľom dosiahnuť rovnocennú mieru zmierňovania rizika sa musia pre centrálne protistrany vykonávajúce svoje činnosti na väčších finančných trhoch s vyššou úrovňou rizika stanoviť prísnejšie požiadavky na zmierňovanie rizika než v prípade centrálnych protistrán, ktoré vykonávajú svoje činnosti na menších finančných trhoch s nižšou úrovňou rizika.

(11)

Finančný trh, na ktorom AMI, ktorým bolo udelené povolenie v DICF, vykonávajú svoju zúčtovaciu činnosť, je podstatne menší než v prípade trhov, na ktorých pôsobia centrálne protistrany usadené v Únii. Od roku 2011 boli deriváty obchodované alebo zúčtovávané len minimálne. Účasťou v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie v DIFC, sú preto zúčtovací členovia a obchodné miesta usadené v Únii vystavené podstatne nižším rizikám než pri ich účasti v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie v Únii.

(12)

Právny rámec a rámec dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v DIFC, preto možno považovať za rovnocenné, ak sú primerané na zmierňovanie uvedenej nižšej úrovne rizika. Prostredníctvom základných pravidiel uplatňovaných na tieto centrálne protistrany, ktoré sú doplnené ich vnútornými pravidlami a postupmi, ktoré si vyžadujú súlad so zásadami PFMI, sa táto nižšia úroveň rizika existujúceho v DIFC zmierňuje a dosahuje sa miera zmierňovania rizika, ktorá je rovnocenná miere sledovanej nariadením (EÚ) č. 648/2012.

(13)

Preto by sa malo konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu DIFC zabezpečujú, že AMI, ktorým bolo udelené povolenie v DIFC, spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(14)

Na základe druhej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu DIFC vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v DIFC, zabezpečovať, aby tieto centrálne protistrany podliehali priebežnému účinnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(15)

DFSA, ako orgán dohľadu AMI, monitoruje AMI v DIFC v záujme zabezpečenia dodržiavania platných pravidiel. DFSA má rozsiahle právomoci povoľovať AMI a penalizovať ich a okrem iného aj právomoc zrušiť ich licenciu a ukladať im sankcie. Každodenný dohľad vykonáva DFSA. DFSA prijíma nepretržitý cyklus riadenia rizík, ktorý pozostáva z identifikácie, posúdenia, stanovenia priorít a zmierňovania rizík. Regulačným zákonom z roku 2004 získava DFSA rozsiahle právomoci na presadzovanie svojich právnych predpisov a pravidiel. DFSA je oprávnený viesť vyšetrovanie údajných porušení jeho pravidiel a má právomoc viesť vyšetrovania, požadovať povinné predloženie účtovných kníh a záznamov, alebo vyžadovať, aby sa osoby zúčastňovali na vypočutiach pod prísahou alebo s čestným vyhlásením. DFSA okrem toho môže ukladať finančné sankcie, vydávať návrhy na verejné vyslovenie nedôvery alebo ukladať osobám zákaz podnikateľskej činnosti týkajúcej sa DIFC.

(16)

Malo by sa preto konštatovať, že AMI, ktorým bolo udelené povolenie v DIFC, podliehajú nepretržitému účinnému dohľadu a presadzovaniu.

(17)

Na základe tretej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu DIFC zahŕňať účinný rovnocenný systém pre uznanie centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa právneho režimu tretej krajiny (ďalej len „centrálne protistrany z tretích krajín“).

(18)

Centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré chcú zúčtovávať deriváty v DIFC, musia požiadať DFSA o schválenie. V module pre vzájomné uznávanie sa stanovujú kritériá a postup uznávania.

(19)

Na udelenie uznania musí mať jurisdikcia, pod ktorou je centrálna zmluvná strana usadená, dostatočne silný regulačný režim podobný právnemu rámcu a rámcu dohľadu uplatniteľným v DIFC. Pred schválením žiadosti sa od centrálnej protistrany z tretej krajiny vyžaduje aj uzavretie dohôd o spolupráci medzi orgánmi DIFC a príslušnými orgánmi tretích krajín.

(20)

Malo by sa preto konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu DIFC zabezpečujú účinný rovnocenný systém pre uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín.

(21)

Toto rozhodnutie vychádza z právne záväzných požiadaviek týkajúcich sa AMI, ktoré sú uplatňované v DIFC v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia by v spolupráci s orgánom ESMA mala naďalej pravidelne monitorovať vývoj právneho rámca a rámca dohľadu pre AMI a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie.

(22)

Pravidelným preskúmavaním právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v DIFC, by nemala byť dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie mimo všeobecného preskúmania, ak si vývoj situácie vyžaduje, aby Komisia prehodnotila rovnocennosť udelenú týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(23)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/68

(1)

Cieľom postupu uznávania centrálnych protistrán usadených v tretích krajinách stanoveného v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 je umožniť centrálnym protistranám usadeným v tretích krajinách, ktoré im udelili povolenie a ktorých regulačné normy sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii. Uvedený postup uznávania a v tomto rámci predpokladané rozhodnutia o rovnocennosti tak prispievajú k dosiahnutiu hlavného cieľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorým je znížiť systémové riziko zvýšeným používaním bezpečných a spoľahlivých centrálnych protistrán pri zúčtovávaní zmlúv o mimoburzových (OTC) derivátoch vrátane prípadov, keď sú tieto centrálne protistrany usadené a povolené v tretej krajine.

(2)

Na to, aby sa právny režim tretej krajiny považoval za rovnocenný s právnym režimom Únie vo vzťahu k centrálnym protistranám, by vecný výsledok príslušného právneho rámca a rámca dohľadu mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie s ohľadom na regulačné ciele, ktoré sledujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právny rámec a rámec dohľadu Spojených arabských emirátov zabezpečujú, že centrálne protistrany tam usadené a povolené nevystavujú zúčtovacích členov a miesta obchodovania usadené v Únii vyššiemu riziku, než by tomu mohlo byť zo strany centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, a že preto nepredstavujú neprijateľné úrovne systémového rizika v Únii. Malo by sa pri tom zohľadniť najmä to, že zúčtovacie činnosti vykonávané na finančných trhoch, ktoré sú menšie než finančný trh Únie, sú spojené s podstatne nižšími rizikami.

(3)

V súlade s článkom 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musia byť na stanovenie toho, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine, sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, splnené tri podmienky.

(4)

Podľa prvej podmienky musia centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine, spĺňať právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(5)

Právne záväznými požiadavkami Spojených arabských emirátov pre centrálne protistrany povolené v Spojených arabských emirátoch sú nariadenia vydané orgánom pre cenné papiere a komodity Spojených arabských emirátov (Securities and Commodities Authority, SCA). V uvedených nariadeniach (ďalej len „nariadenia“) sa stanovujú požiadavky, ktoré centrálne protistrany musia neustále spĺňať, aby mohli poskytovať zúčtovacie služby v Spojených arabských emirátoch. Uvedené nariadenia pozostávajú z rozhodnutia č. 157\R z roku 2005, v ktorom sa vymedzuje zúčtovacia agentúra, a rozhodnutia rady SCA č. 11 z roku 2015, v ktorom sa stanovujú požiadavky pre centrálne protistrany. Centrálne protistrany usadené v Spojených arabských emirátoch musia získať povolenie od SCA.

(6)

Orgán SCA vydal nariadenie (rozhodnutie rady SCA č. 11 z roku 2015), ktorým sa vyžaduje, aby centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Spojených arabských emirátoch, dodržiavali zásady pre infraštruktúry finančných trhov (Principles for Financial Markets Infrastructures, PFMI) vydané v apríli 2012 Výborom pre platobné a zúčtovacie systémy (2) a Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere.

(7)

Podľa nariadení musia centrálne protistrany prijať vnútorné pravidlá a postupy, ktoré zabezpečujú súlad so všetkými relevantnými požiadavkami a ktoré obsahujú všetky relevantné aspekty súvisiace s ich fungovaním vrátane záruk riadiť kreditné riziko, riziko likvidity a operačné riziko. Tieto vnútorné pravidlá a postupy musí schváliť SCA. Okrem toho uvedené vnútorné pravidlá a postupy nemožno meniť, ak SCA voči zamýšľaným zmenám namieta. Metódy výpočtu finančných zdrojov a scenáre stresových testov, ktoré centrálna protistrana používa, podliehajú schváleniu orgánom SCA.

(8)

Štruktúra právne záväzných požiadaviek uplatniteľných na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Spojených arabských emirátoch, teda pozostáva z dvoch častí. V hlavných zásadách obsiahnutých v nariadeniach, predovšetkým v rozhodnutí rady SCA č. 11 z roku 2015, sa stanovujú normy na vysokej úrovni, ktoré centrálne protistrany musia spĺňať, aby získali povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb v Spojených arabských emirátoch. Uvedené nariadenia tvoria prvú časť právne záväzných požiadaviek v Spojených arabských emirátoch. Vnútorné pravidlá a postupy centrálnej protistrany tvoria druhú časť právne záväzných požiadaviek v Spojených arabských emirátoch. Orgán SCA posudzuje súlad centrálnej protistrany s nariadeniami a PFMI. Keď SCA tieto vnútorné pravidlá a postupy schváli, stávajú sa pre centrálnu protistranu právne záväznými.

(9)

Pri posudzovaní rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany v Spojených arabských emirátoch, by sa malo zohľadňovať aj to, do akej miery zmierňujú riziko, ktorému sú vystavení zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Únii z dôvodu ich účasti v takýchto subjektoch. Miera zmierňovania rizika sa určuje tak na základe úrovne rizika spojeného so zúčtovacími činnosťami vykonávanými príslušnou centrálnou protistranou, ktorá závisí od veľkosti finančného trhu, na ktorom pôsobí, ako aj na základe vhodnosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany, pokiaľ ide o zmierňovanie uvedenej úrovne rizika. S cieľom dosiahnuť rovnocennú mieru zmierňovania rizika sa musia pre centrálne protistrany vykonávajúce svoje činnosti na väčších finančných trhoch s väčším rizikom stanoviť prísnejšie požiadavky na zmierňovanie rizika, než je tomu v prípade centrálnych protistrán, ktoré vykonávajú svoje činnosti na menších finančných trhoch s menšou úrovňou rizika.

(10)

Rozmer finančného trhu, na ktorom centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Spojených arabských emirátoch, vykonávajú svoju zúčtovaciu činnosť, je podstatne menší, než v prípade trhov, na ktorých pôsobia centrálne protistrany usadené v Únii. Za posledné tri roky predstavoval celkový objem derivátových transakcií zúčtovaných v Spojených arabských emirátoch menej než 1 % celkovej hodnoty derivátových transakcií zúčtovaných v Únii. Účasťou v centrálnych protistranách usadených v Spojených arabských emirátoch sú tak zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Únii vystavení podstatne nižším rizikám, než je tomu pri ich účasti v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie v Únii.

(11)

Právny rámec a rámec dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany usadené v Spojených arabských emirátoch, preto možno považovať za rovnocenné, ak sú primerané na zmierňovanie uvedenej nižšej úrovne rizika. Prostredníctvom nariadení uplatňovaných na centrálne protistrany povolené v Spojených arabských emirátoch, ktoré sú doplnené vnútornými pravidlami a postupmi, ktorými sa vykonávajú zásady PFMI, sa zmierňuje táto nižšia úroveň rizika existujúceho v Spojených arabských emirátoch a dosahuje sa miera zmierňovania rizika, ktorá je rovnocenná miere sledovanej nariadením (EÚ) č. 648/2012.

(12)

Malo by sa preto konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Spojených arabských emirátov zabezpečujú, že centrálne protistrany povolené v Spojených arabských emirátoch dodržiavajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(13)

Na základe druhej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Spojených arabských emirátoch vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým tam bolo udelené povolenie zabezpečovať, aby tieto centrálne protistrany podliehali priebežnému účinnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(14)

Dohľad nad centrálnymi protistranami, ktorým bolo udelené povolenie v Spojených arabských emirátoch, vykonáva SCA. Orgán SCA je splnomocnený priebežne monitorovať, či centrálne protistrany dodržiavajú právne záväzné požiadavky, ktoré sa na ne uplatňujú. V tomto zmysle môže SCA vyžadovať informácie od centrálnych protistrán, vykonávať kontroly na mieste, vydávať pokyny na nápravu porušenia alebo potenciálneho porušenia prudenciálnych požiadaviek alebo na nápravu postupov, ktoré sú v rozpore s riadnym fungovaním finančných trhov, a nariadiť, aby centrálne protistrany zaviedli vnútorné kontroly a opatrenia na kontrolu rizík. Orgán SCA môže takisto odvolať vedenie, niektorých členov osobitných výborov a iných zamestnancov centrálnej protistrany. Okrem toho má SCA právomoc zrušiť povolenie pre centrálnu protistranu. Orgán SCA môže centrálnym protistranám uložiť takisto disciplinárne opatrenia, ako aj a pokuty za nedodržiavanie právne záväzných požiadaviek, ktoré sa na ne uplatňujú.

(15)

Preto by sa malo konštatovať, že centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Spojených arabských emirátoch, podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu.

(16)

Na základe tretej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Spojených arabských emirátov zahŕňať účinný rovnocenný systém pre uznanie centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa právneho režimu tretej krajiny („centrálne protistrany z tretích krajín“).

(17)

Orgán SCA môže uznať centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tretích krajinách, kde právny rámec a rámec dohľadu zabezpečujú podobné výsledky, ako zabezpečuje právny rámec a rámec dohľadu uplatniteľné v Spojených arabských emirátoch. Okrem toho centrálne protistrany z tretích krajín musia podliehať účinnému dohľadu na zabezpečenie súladu s uplatniteľným právnym rámcom a rámcom dohľadu. Na udelenie uznania sa vyžaduje aj uzavretie memoranda o porozumení medzi Spojenými arabskými emirátmi a príslušným orgánom dohľadu žiadajúcej centrálnej protistrany z tretej krajiny.

(18)

Preto by sa malo konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Spojených arabských emirátov zabezpečujú účinný rovnocenný systém pre uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín.

(19)

Toto rozhodnutie vychádza z právne záväzných požiadaviek týkajúcich sa centrálnych protistrán, ktoré sú uplatňované v Spojených arabských emirátoch v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia by v spolupráci s orgánom ESMA mala naďalej pravidelne monitorovať vývoj právneho rámca a rámca dohľadu pre centrálne protistrany v Spojených arabských emirátoch a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie.

(20)

Pravidelným preskúmavaním právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany v Spojených arabských emirátoch, ktorým tam bolo udelené povolenie, by nemala byť dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie mimo všeobecného preskúmania, ak z dôvodu príslušného vývoja je nevyhnutné, aby Komisia opätovne posúdila rovnocennosť udelenú týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(21)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/71

(1)

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2122 (3) bolo prijaté v nadväznosti na výskyt ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v chovoch v Dánsku, Nemecku, Maďarsku, Holandsku, Rakúsku a vo Švédsku (ďalej len „dotknuté členské štáty“) a zriadenie ochranných pásiem a pásiem dohľadu príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov v súlade so smernicou Rady 2005/94/ES (4).

(2)

Vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2016/2122 sa stanovuje, že ochranné pásma a pásma dohľadu, ktoré zriadili dotknuté členské štáty v súlade so smernicou 2005/94/ES, majú zahŕňať aspoň oblasti uvedené v prílohe k predmetnému vykonávaciemu rozhodnutiu ako ochranné pásma a pásma dohľadu.

(3)

V dôsledku výskytu ďalších ohnísk aviárnej influenzy podtypu H5N8 v Nemecku, Maďarsku a Holandsku, ako aj výskytu ohnísk tejto choroby vo Francúzsku a Poľsku bola príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 zmenená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/2219 (5) s cieľom zmeniť oblasti uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2016/2122 tak, aby sa zohľadnila nová epidemiologická situácia v Únii a vytvorenie nových ochranných pásiem a pásiem dohľadu príslušnými orgánmi uvedených členských štátov v súlade so smernicou 2005/94/ES.

(4)

Od dátumu zmien vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2016/2122 zavedených vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2016/2219 oznámilo Nemecko Komisii výskyt ohniska aviárnej influenzy podtypu H5N8 v chove vtákov chovaných v zajatí mimo oblastí s chovmi hydiny alebo iných vtákov chovaných v zajatí, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2016/2122, a prijalo potrebné opatrenia, ktoré sa vyžadujú v súlade so smernicou 2005/94/ES vrátane zriadenia ochranných pásiem a pásiem dohľadu okolo tohto ohniska.

(5)

Okrem toho od dátumu zmien vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2016/2122 zavedených vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2016/2219 oznámilo aj Francúzsko Komisii výskyt ďalších ohnísk aviárnej influenzy podtypu H5N8 v chovoch mimo oblastí s chovmi hydiny, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122, a prijalo potrebné opatrenia, ktoré sa vyžadujú v súlade so smernicou 2005/94/ES vrátane zriadenia ochranných pásiem a pásiem dohľadu okolo týchto ohnísk.

(6)

Od dátumu zmien zavedených vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2016/2122 vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2016/2219 oznámilo aj Maďarsko Komisii výskyt ďalších ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 na svojom území. So zreteľom na ďalší vývoj epidemiologickej situácie v Maďarsku je potrebné rozšíriť oblasti, ktoré tento členský štát práve zriadil ako ochranné pásma a pásma dohľadu v súlade so smernicou 2005/94/ES.

(7)

Komisia preskúmala vo všetkých prípadoch opatrenia, ktoré prijalo Nemecko, Francúzsko a Maďarsko v súlade so smernicou 2005/94/ES, a s uspokojením skonštatovala, že hranice ochranných pásiem a pásiem dohľadu zriadené príslušnými orgánmi daných členských štátov sú v dostatočnej vzdialenosti od všetkých chovov s potvrdeným výskytom ohniska vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8.

(8)

S cieľom predísť zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie a vyhnúť sa prijatiu neodôvodnených prekážok obchodu tretími krajinami je nevyhnutné, aby sa na úrovni Únie v spolupráci s Nemeckom, Francúzskom a Maďarskom urýchlene vymedzili nové ochranné pásma a pásma dohľadu zriadené v týchto členských štátoch v súlade so smernicou 2005/94/ES. Preto by sa oblasti v týchto členských štátoch aktuálne uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 mali zmeniť.