29.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/1

(1)

Rada poverila 25. júna 2012 Komisiu a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku začatím rokovaní s Novým Zélandom o rámcovej dohode, ktorou sa má nahradiť spoločné vyhlásenie o vzťahoch a spolupráci medzi Európskou úniou a Novým Zélandom z 21. septembra 2007.

(2)

Rokovania o Partnerskej dohode o vzťahoch a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Novým Zélandom na strane druhej (ďalej len „dohoda“) boli úspešne uzavreté 30. júla 2014. Dohoda odzrkadľuje tak historicky blízke vzťahy a čoraz silnejšie väzby medzi zmluvnými stranami, ako aj ich želanie ďalej posilniť a rozšíriť svoje vzťahy ambicióznym a inovačným spôsobom.

(3)

V článku 58 dohody sa stanovuje, že Únia a Nový Zéland môžu do nadobudnutia platnosti dohody predbežne vykonávať určité jej ustanovenia, ktoré spoločne určia obe zmluvné strany.

(4)

Dohoda by sa preto mala podpísať v mene Únie a určité ustanovenia dohody by sa mali predbežne vykonávať s výhradou ukončenia postupov potrebných na jej uzavretie,

—

článok 3 (Dialóg),

—

článok 4 (Spolupráca v regionálnych a medzinárodných organizáciách),

—

článok 5 (Politický dialóg),

—

článok 53 (Spoločný výbor) s výnimkou odseku 3 písm. g) a h) a

—

hlava X (Záverečné ustanovenia) s výnimkou článku 57 a článku 58 ods. 1 a 3 v rozsahu potrebnom na zabezpečene predbežného vykonávania ustanovení dohody uvedených v tomto článku.

29.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/3

a)

stretnutia na úrovni vedúcich predstaviteľov, ktoré sa konajú pravidelne vždy, keď to zmluvné strany považujú za potrebné;

b)

konzultácie a návštevy na ministerskej úrovni, ktoré sa usporadúvajú pri príležitostiach a na miestach určených zmluvnými stranami;

c)

konzultácie na úrovni ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konajú pravidelne, podľa možnosti každoročne;

d)

stretnutia na úrovni vyšších úradníkov s cieľom viesť konzultácie o otázkach spoločného záujmu alebo usporadúvať brífingy a spolupracovať v súvislosti s významným vnútorným alebo medzinárodným vývojom;

e)

sektorové dialógy o otázkach spoločného záujmu a

f)

vzájomné návštevy delegácií Európskeho parlamentu a parlamentu Nového Zélandu.

a)

presadzovať základné zásady týkajúce sa demokratických hodnôt, ľudských práv a právneho štátu, a to aj na multilaterálnych fórach, a

b)

spolupracovať a prípadne koordinovať svoju činnosť pri praktickom presadzovaní demokratických zásad, ľudských práv a právneho štátu v praxi, a to aj v tretích krajinách.

a)

prijatia prípadných krokov na účely podpisu a ratifikácie všetkých ďalších príslušných medzinárodných nástrojov, pristúpenia k nim a ich úplného vykonávania;

b)

prevádzkovania účinného vnútroštátneho kontrolného systému na kontrolu vývozu, ako aj tranzitu tovaru súvisiaceho so ZHN vrátane kontrol konečného využitia technológií s dvojakým použitím na ZHN, ktorý bude obsahovať účinné sankcie za porušenie kontrol vývozu.

a)

podnikať kroky na vykonávanie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „Rímsky štatút“) a prípadne súvisiacich nástrojov;

b)

vymieňať si s regionálnymi partnermi skúsenosti s prijímaním právnych úprav potrebných na ratifikáciu a vykonávanie Rímskeho štatútu a

c)

spolupracovať pri dosahovaní cieľa všeobecného uplatňovania a integrity Rímskeho štatútu.

a)

v rámci úplného vykonávania rezolúcií BR OSN č. 1267, č. 1373 a č. 1540 a ďalších platných rezolúcií OSN a medzinárodných nástrojov;

b)

formou výmeny informácií o teroristických skupinách a ich podporných sieťach v súlade s platnými medzinárodnými a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

c)

prostredníctvom výmeny názorov na:

d)

prostredníctvom spolupráce zameranej na prehlbovanie medzinárodného konsenzu v otázke boja proti terorizmu a jeho normatívneho rámca a prostredníctvom snahy o čo najskoršie dosiahnutie dohody o komplexnom dohovore o medzinárodnom terorizme, ktorý má doplniť existujúce nástroje OSN v oblasti boja proti terorizmu, a

e)

podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi OSN v záujme účinného uplatňovania globálnej stratégie boja proti terorizmu OSN všetkými vhodnými prostriedkami.

a)

vymieňať názory a prípadne na regionálnych a medzinárodných fórach koordinovať stanoviská k rozvojovým otázkam na podporu inkluzívneho a udržateľného rastu v záujme ľudského rozvoja, a

b)

vymieňať informácie o svojich príslušných rozvojových programoch a v prípade potreby koordinovať svoju činnosť v daných krajinách s cieľom zvýšiť ich dosah na trvalo udržateľný rozvoj a odstránenie chudoby.

a)

každoročného dialógu o obchodnej politike na úrovni vyšších úradníkov, ktorých stretnutia dopĺňajú ministerské zasadnutia týkajúce sa obchodu, keď o tom rozhodnú zmluvné strany;

b)

každoročného dialógu o obchode v oblasti poľnohospodárstva a

c)

ďalších sektorových rozhovorov, keď o tom rozhodnú zmluvné strany.

a)

vymieňanie si informácií;

b)

uplatňovanie dovozných požiadaviek na celom území druhej zmluvnej strany;

c)

overenie všetkých systémov inšpekcie a certifikácie orgánov druhej zmluvnej strany alebo časti týchto systémov v súlade s príslušnými medzinárodnými normami Codex Alimentarius, OIE a Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín na posudzovanie takýchto systémov, a

d)

uznávanie oblastí bez výskytu škodcov a chorôb a oblastí s nízkym výskytom škodcov alebo chorôb.

a)

otázky ponuky a dopytu, problematiku bilaterálneho obchodu a investícií, ako aj oblasti záujmu vyplývajúce z medzinárodného obchodu;

b)

colné a necolné prekážky obchodu so surovinami, súvisiacich služieb a investícií;

c)

príslušné regulačné rámce zmluvných strán a

d)

osvedčené postupy v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom ťažobného priemyslu vrátane politiky nerastných surovín, plánovania využívania pôdy a povoľovacích postupov.

a)

prax, presadzovanie, šírenie, zjednodušenie, riadenie, harmonizácia, ochrana a účinné vykonávanie v súvislosti s právami duševného vlastníctva;

b)

prevencia v súvislosti s porušovaním práv duševného vlastníctva;

c)

boj proti falšovaniu a pirátstvu, prostredníctvom vhodných foriem spolupráce a

d)

činnosť orgánov zodpovedných za ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva.

a)

Nový Zéland prijme späť všetkých svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území niektorého členského štátu, na žiadosť daného štátu a bez ďalších formalít, a

b)

každý členský štát prijme späť všetkých svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území Nového Zélandu, na žiadosť Nového Zélandu a bez ďalších formalít.

a)

výmeny názorov na rôzne aspekty informačnej spoločnosti, najmä pokiaľ ide o rozšírenie vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, politiku a reguláciu v oblasti elektronickej komunikácie vrátane univerzálnej služby, poskytovanie licencií a všeobecných povolení, ochranu súkromia a osobných údajov, elektronickú a otvorenú verejnú správu, internetovú bezpečnosť, ako aj nezávislosť a efektívnosť regulačných orgánov;

b)

vzájomné prepojenie a interoperabilitu výskumných sietí, ako aj infraštruktúry a služieb v oblasti počítačov a vedeckých údajov, okrem iného aj v regionálnom kontexte;

c)

štandardizáciu, certifikáciu a šírenie nových informačných a komunikačných technológií;

d)

aspekty bezpečnosti, dôvernosti a súkromia v informačných a komunikačných technológiách a službách, vrátane presadzovania bezpečnosti na internete, boja proti zneužívaniu informačnej technológie a všetkých foriem elektronických médií a zdieľania informácií, a

e)

výmeny názorov na opatrenia zamerané na riešenie problematiky poplatkov za medzinárodné mobilné roamingové služby.

a)

spoluprácu v oblasti vzdelávacej mobility jednotlivcov prostredníctvom podpory a uľahčovania výmen študentov, výskumných pracovníkov, akademických a administratívnych pracovníkov inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a učiteľov;

b)

spoločné projekty spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a inštitúciami odbornej prípravy v Únii a na Novom Zélande s cieľom podporiť vypracúvanie učebných plánov, spoločné študijné programy a spoločné diplomy, ako aj mobilitu pracovníkov a študentov;

c)

inštitucionálnu spoluprácu, väzby a partnerstvá s cieľom posilniť vzdelávaciu zložku vedomostného trojuholníka a podporovať výmenu skúseností a know-how a

d)

podporu reforiem politiky prostredníctvom štúdií, konferencií, seminárov, pracovných skupín, referenčných porovnaní a výmeny informácií a osvedčených postupov, a to najmä so zreteľom na bolonský a kodanský proces a na zavedené nástroje a zásady, ktoré prinášajú do vzdelávania viac transparentnosti a inovácie.

a)

ochranu zdravia;

b)

dohľad nad prenosnými chorobami (ako je chrípka a akútne vypuknutia chorôb) a iné činnosti v rámci Medzinárodných zdravotných predpisov (2005), vrátane opatrení zameraných na pripravenosť na veľké cezhraničné hrozby, najmä plánovanie pripravenosti a posudzovanie rizika;

c)

spoluprácu v oblasti noriem a posudzovania zhody v záujme regulácie a riadenia rizika v súvislosti s výrobkami (vrátane farmaceutických výrobkov a zdravotníckych pomôcok);

d)

otázky týkajúce sa vykonávania Rámcového dohovoru o kontrole tabaku Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) a

e)

otázky týkajúce sa vykonávania celosvetového kódexu zásad WHO pri medzinárodnom nábore zdravotníckeho personálu.

a)

prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami skleníkových plynov prostredníctvom zmierňujúcich stratégií a opatrení prispôsobených vnútroštátnym podmienkam vrátane stratégií ekologického rastu;

b)

navrhovanie, vykonávanie a fungovanie trhových mechanizmov, a to najmä systémov obchodovania s uhlíkom;

c)

nástroje financovania v oblasti klímy v rámci verejného a súkromného sektora;

d)

výskum, vývoj a zavádzanie technológií s nízkymi emisiami skleníkových plynov a

e)

monitorovanie skleníkových plynov a analýza ich účinkov, prípadne vrátane vytvárania a vykonávania adaptačných stratégií.

a)

rozvoj politík na zvýšenie energetickej bezpečnosti;

b)

podporu globálneho obchodu a investícií v oblasti energetiky;

c)

zlepšovanie konkurencieschopnosti;

d)

lepšie fungovanie globálnych trhov s energiou;

e)

vymieňanie si informácií a skúseností s politikami prostredníctvom existujúcich multilaterálnych energetických fór;

f)

podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj rozvoja a zavádzania čistých, rôznorodých a trvalo udržateľných energetických technológií, vrátane obnoviteľných a nízkoemisných energetických technológií;

g)

dosiahnutie racionálneho využívania energie s prispením zo strany ponuky aj dopytu prostredníctvom podpory energetickej efektívnosti pri výrobe, prenose, distribúcii a konečnej spotrebe energie;

h)

plnenie svojich príslušných medzinárodných záväzkov s cieľom v strednodobom horizonte racionalizovať a postupne vyradiť neefektívne dotácie na fosílne palivá, ktorými sa podporuje nehospodárna spotreba, a

i)

výmenu osvedčených postupov v oblasti energetického prieskumu a produkcie.

a)

výmena informácií o ich príslušných politikách a postupoch;

b)

posilnenie vzťahov medzi Úniou a Novým Zélandom v oblasti leteckej dopravy s cieľom:

c)

ciele, ktorými sú neobmedzený prístup na medzinárodné námorné trhy a obchod založený na spravodlivej hospodárskej súťaži na komerčnej báze, a

d)

vzájomné uznávanie vodičských preukazov pre pozemné motorové vozidlá.

a)

zabezpečiť, prostredníctvom účinného riadenia Komisie pre rybolov v západnom a strednom Tichom oceáne a na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov, dlhodobé zachovanie a udržateľné využívanie populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, v celej oblasti ich výskytu v západnom a strednom Tichom oceáne, a to aj prostredníctvom úplného uznania – v súlade s príslušnými dohovormi OSN a inými medzinárodnými nástrojmi – osobitných požiadaviek malých ostrovných rozvojových štátov a území a zaistenia transparentného procesu rozhodovania;

b)

zabezpečiť ochranu a racionálne využívanie morských biologických zdrojov v kompetencii Komisie pre ochranu živých antarktických morských zdrojov vrátane snáh bojovať proti činnostiam spojeným s NNN rybolovom v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o ochrane živých antarktických morských zdrojov;

c)

zabezpečiť prijatie a vykonávanie účinných opatrení na ochranu populácií rýb v kompetencii RFMO v južnom Tichom oceáne a hospodárenie s nimi a

d)

uľahčiť pristúpenie k tým RFMO, v prípade, ktorých je jedna zmluvná strana členom a druhá pristupujúcou stranou.

a)

presadzuje účinné vykonávanie tejto dohody;

b)

monitoruje rozvoj komplexných vzťahov medzi zmluvnými stranami;

c)

v prípade potreby žiada informácie od výborov alebo iných orgánov zriadených na základe iných osobitných dohôd medzi zmluvnými stranami, ktoré tvoria súčasť spoločného inštitucionálneho rámca v súlade s článkom 52 ods. 1, a posudzuje akékoľvek správy, ktoré tieto výbory alebo orgány predložili;

d)

vymieňa si názory a predkladá návrhy týkajúce sa akýchkoľvek otázok spoločného záujmu vrátane budúcich opatrení a zdrojov, ktoré sú k dispozícii na ich uskutočnenie;

e)

stanovuje priority vo vzťahu k účelu tejto dohody;

f)

hľadá primerané spôsoby, ako predchádzať problémom, ktoré môžu vzniknúť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda;

g)

snaží sa riešiť všetky spory vyplývajúce z vykonávania alebo výkladu tejto dohody;

h)

preskúmava informácie predložené zmluvnou stranou v súlade s článkom 54 a

i)

dáva odporúčania a v prípade potreby prijíma rozhodnutia s cieľom realizovať konkrétne aspekty tejto dohody.

29.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/31

Príloha 6 nová vysvetlivka 0.42bis:

Dopĺňa sa nová vysvetlivka k článku 42bis, ktorá znie takto:

Príloha 2 článok 4 ods. 2 bod i):

Súčasné znenie sa nahrádza takto:

Príloha 2 článok 4 ods. 2 bod iii):

Súčasné znenie sa nahrádza takto:

Príloha 2 nový článok 5:

Za zmeneným článkom 4 sa vkladá:

Príloha 2 náčrt č. 9:

Existujúci náčrt č. 9 sa nahrádza takto:

„Náčrt č. 9

PRÍKLAD KONŠTRUKČNÉHO TYPU VOZIDLA S ROLOVACÍMI PLACHTAMI

Pokračovanie náčrtu č. 9

Pokračovanie náčrtu č. 9

“

Príloha 2 nový náčrt č. 10:

Za novým náčrtom č. 9 sa vkladá:

„Náčrt č. 10

PRÍKLAD KONŠTRUKČNÉHO TYPU VOZIDLA KRYTÉHO PLACHTOU S ROLOVACOU STRECHOU

Pokračovanie náčrtu č. 10

Pokračovanie náčrtu č. 10

“

Príloha 7 časť I článok 5 ods. 2 bod i):

Súčasné znenie sa nahrádza takto:

Príloha 7 časť I článok 5 ods. 2 bod iii):

Súčasné znenie sa nahrádza takto:

Príloha 7 časť I nový článok 6:

Za zmeneným článkom 5 sa vkladá:

Príloha 7 časť I náčrt č. 9:

Existujúci náčrt č. 9 sa nahrádza takto:

„Náčrt č. 9

PRÍKLAD KONŠTRUKCIE KONTAJNERA S ROLOVACÍMI PLACHTAMI

Pokračovanie náčrtu č. 9

Pokračovanie náčrtu č. 9

“

Príloha 7 časť I nový náčrt č. 10:

Za novým náčrtom č. 9 sa vkladá:

„Náčrt č. 10

PRÍKLAD KONŠTRUKCIE KONTAJNERA KRYTÉHO PLACHTOU S ROLOVACOU STRECHOU

Pokračovanie náčrtu č. 10

Pokračovanie náčrtu č. 10

“

29.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/45

(1)

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu so sušeným odstredeným mliekom, pokiaľ ide o cenové oživenie a vysokú úroveň intervenčných zásob, je vhodné vyhlásiť predaj sušeného odtučneného mlieka z verejnej intervencie postupom verejného obstarávania v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1240.

(2)

S cieľom primerane riadiť predaj z intervencie treba určiť dátum, dokedy sušené odstredené mlieko, ktoré je k dispozícii na predaj, musí vstúpiť do verejnej intervencie.

(3)

Podľa článku 28 ods. 4 písm. b), c) a d) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1240 je nevyhnutné stanoviť obdobia na predkladanie súťažných ponúk, minimálne množstvo, na ktoré môže byť súťažná ponuka predložená, a výšku zábezpeky, ktorá sa musí zložiť pri predkladaní súťažnej ponuky.

(4)

Na účely článku 31 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1240 treba stanoviť časové lehoty, v rámci ktorých členské štáty musia Komisii oznámiť všetky prípustné súťažné ponuky.

(5)

V záujme efektívneho spravovania by členské štáty mali Komisii podávať oznámenia v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 792/2009 (3).

(6)

Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov nedoručil stanovisko v lehote, ktorú stanovil jeho predseda,

29.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/48

(1)

Rada 18. apríla 2012 vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 325/2012 (2) (ďalej len „napadnuté nariadenie“) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a Čínskej ľudovej republike v rozsahu od 14,6 % do 52,2 % na základe antidumpingového prešetrovania podľa článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (3).

(2)

Všeobecný súd rozsudkom z 20. mája 2015 (4) zrušil napadnuté nariadenie, pokiaľ ide o spoločnosť Yuanping Changyuan Chemicals Co. Ltd, ktorá je spolupracujúcim čínskym vyvážajúcim výrobcom. Všeobecný súd rozhodol, že odôvodnenie Rady týkajúce sa dvoch záležitostí na určenie úrovne odstránenia ujmy nebolo v súlade s článkom 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)

Komisia na základe rozsudku Všeobecného súdu uverejnila oznámenie, v ktorom informovala, že sa rozhodla obnoviť antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa kyseliny šťaveľovej na účely vykonania rozsudku, pokiaľ ide o spoločnosť Yuanping Changyuan Chemicals Co. Ltd.

(4)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 66 a 83 napadnutého nariadenia, spoločnosť Yuanping Changyuan Chemicals Co. Ltd tvrdila, že Komisia do výpočtu rozpätia ujmy úplne nezapočítala úpravu vo výške 6,5 % zodpovedajúcu normálnemu clu.

(5)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní skonštatovala, že toto tvrdenie bolo opodstatnené a opravila výpočty týkajúce sa rozpätia ujmy takto: konečná vážená priemerná dovozná cena bola vypočítaná tak, že k váženému priemeru vývoznej ceny CIF na hranici Únie spoločnosti Yuanping Changyuan Chemicals Co. Ltd sa pre dva typy kyseliny šťaveľovej (rafinovaná a nerafinovaná) pripočítalo najprv 6,5 % zodpovedajúcich clu, a potom pevná suma 10 EUR/tona zodpovedajúca nákladom po dovoze.

(6)

Výsledkom bolo zníženie rozpätia ujmy spoločnosti Yuanping Changyuan Chemicals Co. Ltd na 18,7 %. Ako sa však už uvádza v odôvodneniach 83 a 87 napadnutého nariadenia, znížené rozpätie ujmy zostalo nad dumpingovým rozpätím určeným pre spoločnosť Yuanping Changyuan Chemicals Co. Ltd (14,6 %), ktoré je základom pre uložené antidumpingové clo.

(7)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 142 a 143 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1043/2011 (5), ktorým sa ukladajú dočasné opatrenia v predmetnej veci, a ako je potvrdené v napadnutom nariadení, zisk použitý na výpočet úrovne odstránenia ujmy bol 8 % obratu, čo sa považovalo za zisk, ktorý mohlo výrobné odvetvie Únie odôvodnene očakávať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže v prípade neexistencie poškodzujúceho dumpingu. Úvahy pre použitie tohto údaju sa opisujú ďalej v texte.

(8)

V rámci prešetrovania, ktoré viedlo k napadnutému nariadeniu, sa zistilo, že počas posudzovaného obdobia bolo výrobné odvetvie Únie buď stratové, alebo dosahovalo veľmi obmedzený zisk. Úroveň ziskov nepostačovala na udržanie výroby v strednodobom horizonte. Okrem toho existoval počas posudzovaného obdobia v pôvodnom prešetrovaní značný objem dovozu za ceny na úrovniach, ktoré boli v priemere nižšie než ceny, ktoré sa v pôvodnom období prešetrovania určili ako dumpingové. Tento dovoz za nízke ceny mal negatívny vplyv na hospodársku výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Preto sa úrovne zisku, ktorý v skutočnosti dosahovalo výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia, nemohli považovať za zisk, ktorý by výrobné odvetvie Únie mohlo odôvodnene očakávať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže.

(9)

Komisia okrem toho počas pôvodného prešetrovania nezhromaždila údaje týkajúce sa zisku výrobného odvetvia Únie za obdobie pred posudzovaným obdobím. V dôsledku toho neboli dostupné žiadne údaje o zisku týkajúce sa výrobného odvetvia Únie za obdobie bezprostredne predchádzajúce posudzovanému obdobiu, ktoré by sa mohli použiť ako primerané ziskové rozpätie na výpočet rozpätia ujmy. Spoločnosť Yuanping po zverejnení argumentovala, že útvary Komisie mali použiť informácie presahujúce rámec posudzovaného obdobia, aby vykonali riadne posúdenie na určenie cieľového zisku.

(10)

Toto tvrdenie nebolo akceptované. Súdy EÚ uznali rozsiahlu diskrečnú právomoc Komisie, pokiaľ ide o obdobie, ktoré sa zohľadňuje na účely určenia ujmy (6). Komisia na začiatku pôvodného prešetrovania stanovila obdobie na zhromaždenie údajov na posúdenie ujmy. t. j. posudzované obdobie (1. január 2007 až 31. december 2010) a nezhromažďovala údaje mimo tohto obdobia. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 23 ďalej v texte, Komisia musí v rámci tohto obnovenia prešetrovania vychádzať len z informácií, ktoré mala k dispozícii počas pôvodného prešetrovania.

(11)

Komisia preto analyzovala cieľový zisk, ktorý navrhol navrhovateľ v prešetrovaní vedúcemu k napadnutému nariadeniu. V podnete bolo na výpočet rozpätia ujmy navrhnuté cieľové ziskové rozpätie vo výške 10 %. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že ziskové rozpätie, ktoré použila Rada v predchádzajúcom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu kyseliny šťaveľovej z Indie a Čínskej ľudovej republiky v roku 1991, bolo 10 % (7). Navrhovateľ odôvodnil tento údaj tvrdením, že takúto úroveň ziskovosti možno dosiahnuť, ak by vyrábal pri úplnom využití kapacity. Ziskové rozpätie, ktoré navrhol navrhovateľ, sa však nevzťahuje na skutočné údaje o zisku dosiahnutom v prípade neexistencie dumpingových dovozov za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, ale len na teoretickú situáciu úplného využitia kapacity. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že sa úplné využitie kapacity, na ktorom založil navrhnutý cieľový zisk, dosiahlo alebo mohlo dosiahnuť za normálnych trhových podmienok v prípade neexistencie dumpingových dovozov, uvedený cieľový zisk nemohol byť z tohto dôvodu použitý.

(12)

Komisia za týchto okolností preskúmala ziskové rozpätie stanovené v iných prešetrovaniach týkajúcich sa chemických odvetví, ktoré sú takisto náročné na kapitál ako výrobné odvetvie kyseliny šťaveľovej a majú podobný výrobný proces.

(13)

Pokiaľ ide o ziskové rozpätia použité v predchádzajúcich prešetrovaniach v chemickom sektore (8) (vrátane ziskového rozpätia použitého v predchádzajúcom prešetrovaní kyseliny šťaveľovej), zistilo sa, že ziskové rozpätie v priemere v približnej výške 8 % sa považovalo za primeraný zisk, ktorý výrobné odvetvie Únie mohlo dosiahnuť za normálnych trhových podmienok v prípade neexistencie poškodzujúceho dumpingu.

(14)

Komisia okrem toho preskúmala ziskové rozpätie použité v prešetrovaniach týkajúcich sa iných sektorov, ktoré sú podobne ako chemický sektor náročné na kapitál. V tejto súvislosti Komisia zistila, že ziskové rozpätie použité v týchto prešetrovaniach (9) zodpovedalo priemernému ziskovému rozpätiu zistenému pre chemický sektor vrátane kyseliny šťaveľovej.

(15)

So zreteľom na uvedené úvahy a chýbajúce skutočné údaje o úrovniach ziskovosti, ktoré by mohlo výrobné odvetvie Únie dosiahnuť počas obdobia prešetrovania za normálnych podmienok a v prípade neexistencie poškodzujúceho dumpingu, Komisia považovala za vhodné určiť takéto primerané ziskové rozpätie na základe priemerného ziskového rozpätia stanoveného v antidumpingových prešetrovaniach pre iné chemické výrobné odvetvia a iné výrobné odvetvia s podobnými charakteristikami, ako že sú napríklad náročné na kapitál. Komisia na tomto základe dospela k záveru, že 8 % je ziskové rozpätie, ktoré výrobné odvetvie Únie môže odôvodnene očakávať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, konkrétne v prípade neexistencie dumpingových dovozov, a toto ziskové rozpätie by sa preto malo použiť na výpočet úrovne odstránenia ujmy.

(16)

Komisia zverejnila skutočnosti a úvahy uvedené skôr v texte 29. júna 2016. Spoločnosť Yuanping Changyuan Chemicals Co. Ltd a výrobné odvetvie Únie mali možnosť predložiť k nim pripomienky.

(17)

Pripomienky boli prijaté v stanovených lehotách a boli riadne zohľadnené. Okrem toho sa 11. augusta 2016 uskutočnilo vypočutie útvarov Komisie a spoločnosti Yuanping.

(18)

V dôsledku pripomienok prijatých od zainteresovaných strán boli vykonané určité zmeny týkajúce sa pôvodného informačného dokumentu z 29. júna 2016. Komisia preto 24. augusta 2016 opätovne poskytla zainteresovaným stranám skutočnosti a úvahy uvedené skôr v texte.

(19)

Spoločnosť Oxaquim po zverejnení tvrdila, že nebolo jasné, či tvrdenie spoločnosti Yuanping uvedené v odôvodnení 4 bolo úplne alebo len čiastočne opodstatnené. Komisia v tejto súvislosti potvrdila, že tvrdenie bolo opodstatnené v celom rozsahu. V skutočnosti, ako je podrobne vysvetlené v odôvodneniach 5 a 6, v revidovanom výpočte, ktorý Komisia vykonala v pôvodnom prešetrovaní, sa plne zohľadnili pripomienky spoločnosti Yuanping predložené v čase pôvodného prešetrovania.

(20)

Spoločnosť Yuanping tvrdila, že Komisia vykonaním rozsudku Súdneho dvora vykonala analýzu post hoc na odôvodnenie zistení pôvodného prešetrovania. Podľa spoločnosti Yuanping to dokazuje skutočnosť, že Komisia sa opierala o vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1138/2011 (10), ktoré bolo uverejnené po posúdení cieľového zisku v tomto konaní. Spoločnosť Yuanping uviedla, že takáto analýza post hoc sa nemôže použiť na odôvodnenie pôvodných zistení. Toto tvrdenie bolo nesprávne a bolo zamietnuté z týchto dôvodov.

(21)

Po prvé, pokiaľ ide o veci, z ktorých vychádzalo posúdenie cieľového zisku, (v nariadení sa odkazovalo len na niektoré z nich), tvrdenie spoločnosti Yuanping je fakticky nesprávne. Cieľový zisk vo všetkých týchto veciach vrátane nariadenia, na ktoré sa odvolávala spoločnosť Yuanping, bol buď dočasne, alebo s konečnou platnosťou stanovený ešte pred určením cieľového zisku v pôvodnom prešetrovaní.

(22)

Po druhé, Komisia musí na vykonanie rozsudku Súdneho dvora v súlade s článkom 266 ZFEÚ poskytnúť odôvodnené stanovisko v súlade s článkom 296 ZFEÚ, k zisteniam z pôvodného prešetrovania a zisteniam, pri ktorých Súdny dvor stanovil, že odôvodnené stanoviská boli nedostatočné. Komisia pritom musí vychádzať z informácií, ktoré boli dostupné v čase pôvodného prešetrovania.

(23)

Komisia príslušne odôvodnila tieto zistenia, napr. použitie výšky 8 % ako cieľového zisku, s použitím len tých informácií, z ktorých vychádzala už počas pôvodného prešetrovania.

(24)

Navyše všetky informácie, ktoré Komisia uviedla v tomto nariadení, už boli v spise k veci v pôvodnom prešetrovaní a/alebo boli v danom čase verejne dostupné. Tieto informácie boli spoločnosti Yuanping opäť poskytnuté v rámci tohto prešetrovania, čo preukazuje, že Komisia nepoužila v upravenom odôvodnenom stanovisku žiadne nové dôkazy.

(25)

Spoločnosť Yuanping ďalej tvrdila, že administratívny postup nepostačuje na nápravu chýb, ktoré zistil Súdny dvor.

(26)

Tento argument sa zamietol. Súdny dvor nestanovil, že zistenia Komisie boli fakticky alebo vecne nesprávne, avšak stanovil, že v niektorých prípadoch v napadnutom nariadení chýbalo dostatočné odôvodnenie. Poskytnutie upraveného odôvodneného stanoviska v tomto nariadení v súlade s článkom 296 ZFEÚ je vhodným prostriedkom na vyhovenie rozsudku súdu.

(27)

Napokon, spoločnosť Yuanping tvrdila, že údaj, ktorý použila Komisia pre náklady po dovoze, t. j. 10 EUR/tona, bol príliš nízky. Spoločnosť Yuanping na podporenie tohto tvrdenia poskytla Komisii dôkazy vo forme viacerých faktúr z roku 2016, v ktorých boli náklady po dovoze údajne vyššie.

(28)

Toto tvrdenie bolo zamietnuté. Údaje pre náklady po dovoze, ktoré použila Komisia v pôvodnom prešetrovaní, boli výsledkom overených informácií od spolupracujúcich neprepojených dovozcov. Spoločnosť Yuanping v tomto ohľade nepreukázala, prečo by Komisia mala prepočítať tieto údaje s použitím neoverených údajov z obdobia mimo pôvodného obdobia prešetrovania.

(29)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009,

29.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/53

(1)

Rada 10. novembra 2008 prijala jednotnú akciu 2008/851/SZBP (1), ktorou sa ustanovuje vojenská operácia EÚ Atalanta (ďalej len „operácia Atalanta“).

(2)

Dňa 21. novembra 2014 sa rozhodnutím Rady 2014/827/SZBP (2) zmenila jednotná akcia 2008/851/SZBP a operácia Atalanta sa predĺžila do 12. decembra 2016.

(3)

Na základe strategického preskúmania operácie Atalanta sa dospelo k záveru, že jej mandát by sa mal predĺžiť do decembra 2018.

(4)

Jednotná akcia 2008/851/SZBP by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

V súlade s článkom 5 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Únie s obrannými dôsledkami. Dánsko sa nezúčastňuje na vykonávaní tohto rozhodnutia, a teda neprispieva na financovanie tejto operácie,

(1)

V článku 14 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   Referenčná suma na spoločné náklady vojenskej operácie EÚ na obdobie od 13. decembra 2016 do 31. decembra 2018 je 11 064 000 EUR. Percentuálny podiel referenčnej sumy uvedený v článku 25 ods. 1 rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/528 (*1) je 0 %.

(*1)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/528 z 27. marca 2015, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (Athena) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/871/SZBP (Ú. v. EÚ L 84, 28.3.2015, s. 39).“"

(2)

V článku 16 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Vojenská operácia EÚ sa skončí 31. decembra 2018.“.

29.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/55

(1)

Rada 22. júla 2014 prijala rozhodnutie 2014/486/SZBP (1) o poradnej misii Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine).

(2)

Rozhodnutím 2014/486/SZBP, ktoré sa zmenilo rozhodnutím (SZBP) 2015/2249 (2), sa pre misiu EUAM Ukraine stanovila referenčná suma do 30. novembra 2016 a mandát do 30. novembra 2017.

(3)

Rada 12. mája 2016 prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/712 (3), ktorým sa upravuje referenčná suma na obdobie do 30. novembra 2016.

(4)

Mala by sa stanoviť referenčná suma na obdobie od 1. decembra 2016 do 30. novembra 2017, a preto by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť rozhodnutie 2014/486/SZBP,

1.

V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUAM Ukraine do 30. novembra 2014 je 2 680 000 EUR. Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUAM Ukraine na obdobie od 1. decembra 2014 do 30. novembra 2015 je 13 100 000 EUR. Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUAM Ukraine na obdobie od 1. decembra 2015 do 30. novembra 2016 je 17 670 000 EUR. Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUAM Ukraine na obdobie od 1. decembra 2016 do 30. novembra 2017 je 20 800 000 EUR. O výške referenčnej sumy na nasledujúce obdobia rozhodne Rada.“

2.

V článku 17 sa vkladá tento odsek:

„1a.   VP je oprávnený sprístupniť Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „Frontex“) utajované skutočnosti EÚ a dokumenty, ktoré boli vypracované na účely misie EUAM Ukraine do stupňa utajenia, ktorý určila Rada, v súlade s rozhodnutím 2013/488/EÚ. Na tento účel sa pripravia dohody medzi VP a Frontex-om.“.

29.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/57

(1)

Prostredníctvom elektronickej notifikácie z 9. januára 2014 talianske orgány oznámili v súlade s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) dodatočnú náhradu priznanú regionálnym správnym súdom pre región Piemont spoločnosti Arfea (Aziende Riunite Filovie ed Autolinee) za poskytovanie služieb osobnej autobusovej dopravy na základe koncesií, ktoré jej udelil taliansky región Piemont (ďalej len „región“), počas obdobia rokov 1997 – 1998 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(2)

Notifikácia bola zaregistrovaná ako vec číslo SA.38132. Na základe žiadosti o informácie, ktorú Komisia poslala 7. februára 2014 s cieľom objasniť skutočnosť, či bola dodatočná náhrada vyplatená, región 11. marca 2014 potvrdil, že dodatočnú náhradu vyplatil spoločnosti Arfea 7. februára 2014, teda po tom, čo talianska vláda oznámila toto opatrenie Komisii. Opatrenie sa preto považuje za neoznámené opatrenie.

(3)

Ďalšie informácie poskytli talianske orgány 7. apríla 2014 a 21. mája 2014 a na základe žiadosti o informácie, ktorú Komisia poslala 24. júla 2014, poskytli talianske orgány dodatočné informácie 20. augusta 2014.

(4)

Listom z 23. februára 2015 Komisia informovala Taliansko o tom, že sa v súvislosti s touto pomocou rozhodla začať konanie podľa ustanovení článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Talianske orgány predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listom zo 16. apríla 2015.

(5)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania, ktoré bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2), vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k opatreniu.

(6)

Jedinou treťou stranou, ktorá predložila pripomienky v reakcii na rozhodnutie o začatí konania, bola spoločnosť Arfea, príjemca opatrenia. Komisia dostala pripomienky 30. júla 2015 a 18. augusta 2015 ich odoslala Taliansku, ktoré dostalo možnosť reagovať. Pripomienky Talianska dostala Komisia listom z 24. septembra 2015.

(7)

Arfea je súkromná spoločnosť, ktorá poskytuje služby miestnej verejnej dopravy na základe koncesií a súkromné komerčné služby v oblasti dopravy. Konkrétnejšie, podľa talianskych orgánov spoločnosť Arfea ako koncesionár prevádzkovala počas posudzovaného obdobia (v rokoch 1997 a 1998) sieť autobusových liniek v provincii Alessandria a provincii Asti (ďalej len „provincie“). Spoločnosť poskytovala aj ďalšie súkromné služby, ako napríklad služby v oblasti cestovného ruchu a prenájom autobusov.

(8)

Podľa informácií poskytnutých talianskymi orgánmi región už spoločnosti Arfea vyplatil verejné príspevky za uvedenú službu počas obdobia rokov 1997 – 1998 na základe rámcového rozhodnutia regionálnej štátnej správy (Delibera della Giunta Regionale alebo D.G.R.) č. 658-2041 zo 16. februára 1984 (ďalej len „rámcové rozhodnutie z roku 1984“), ktorým sa vykonáva zákon č. 151/1981 (3) a regionálny zákon č. 16/1982 (4). V týchto zákonoch sa stanovili pravidlá poskytovania verejných príspevkov na investície a prevádzkové deficity subjektov alebo podnikov poskytujúcich služby osobnej dopravy. Podľa článku 1 regionálneho zákona č. 16/82 sú takéto služby „spravidla určené na hromadnú prepravu ľudí alebo tovaru, vykonávanú sústavne alebo periodicky, s tarifami, časmi, frekvenciami a vopred stanovenými trasami a s nediferencovanou ponukou“. V roku 1997 spoločnosť Arfea takisto požiadala o dodatočné verejné príspevky od regiónu na rok 1997 podľa článku 12 zákona č. 472/1999 a získala ich. Keďže sa zdá, že tieto verejné príspevky boli spoločnosti Arfea priznané viac ako desať rokov predtým, než Komisia zaslala talianskemu štátu svoju prvú žiadosť o informácie, tieto príspevky nebudú predmetom posudzovania v súčasnom rozhodnutí.

(9)

Na základe rozsudku talianskeho najvyššieho správneho súdu (Consiglio di Stato), ktorým sa poskytovateľovi dopravných služieb priznala retroaktívna náhrada za služby vo verejnom záujme priamo podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 (5), popri náhrade, ktorú už dostal na základe vnútroštátnych právnych predpisov (6), spoločnosť Arfea v roku 2007 požiadala región o dodatočnú náhradu za služby vo verejnom záujme na základe uvedeného nariadenia z dôvodu hospodárskych nevýhod spôsobených záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme, ktoré jej údajne boli uložené v rokoch 1997 a 1998. Výška náhrady, ako bola vypočítaná podľa vnútroštátnych právnych predpisov, podľa spoločnosti Arfea neumožňovala úplnú náhradu prevádzkových deficitov spôsobených záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme. Región žiadosť zamietol oznámeniami zo 14. mája 2007 a z 25. januára 2008. Odvolaniami č. 913/2007 a 438/2008 spoločnosť Arfea a ďalší poskytovatelia služieb spochybnili tieto oznámenia zamietajúce ich žiadosti o dodatočnú náhradu.

(10)

Rozsudkami z 18. februára 2010 (č. 976 a 977/2010) regionálny správny súd pre región Piemont (ďalej len „regionálny správny súd“) vyhovel odvolaniam spoločnosti Arfea a dospel k záveru, že spoločnosť bola v súlade s nariadením (EHS) č. 1191/69 oprávnená prijať dodatočnú náhradu za vykonané služby vo verejnom záujme.

(11)

V týchto rozsudkoch regionálny správny súd rozhodol, že podniku, ktorý prevádzkuje služby vo verejnom záujme, nemožno uprieť jeho nárok na vrátenie skutočných nákladov, ktoré mu vznikli pri poskytovaní týchto služieb. Nedostatočná úroveň príspevku poskytovaného Talianskom by predstavovala neoprávnené znevýhodnenie koncesionára. Regionálny správny súd ďalej usúdil, že spoločnosť Arfea bola oprávnená prijať náhradu za služby vo verejnom záujme aj v prípade neexistencie predchádzajúcej žiadosti o zrušenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Podľa regionálneho správneho súdu presnú výšku dodatočnej náhrady dlhovanej spoločnosti Arfea mal stanoviť región na základe spoľahlivých údajov z účtovníctva spoločnosti, z ktorých vyplýva rozdiel medzi nákladmi na tú časť činností spoločnosti Arfea, ktoré súvisia so záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme, a zodpovedajúcimi príjmami. Región však nevypočítal výšku náhrady, ktorá sa má vyplatiť spoločnosti Arfea, ako to nariadil regionálny správny súd.

(12)

Uzneseniami (ordinanze istruttorie) č. 198 a 199 zo 14. februára 2013 regionálny správny súd vymenoval odborníka (ďalej len „odborník“) na overenie, či sumy uvádzané spoločnosťou Arfea (1 446 526 EUR za rok 1997 a 421 884 EUR za rok 1998) boli vypočítané v súlade s nariadením (EHS) č. 1191/1969 a bodmi 87 až 95 rozsudku vo veci Altmark (7). Z rozsudkov regionálneho správneho súdu (giudizio per l'ottemperanza) č. 1070 a 1071/2013 z 10. októbra 2013 podľa všetkého vyplýva, že odborník potvrdil hospodársku nevýhodu, ktorú spoločnosť Arfea utrpela vo forme nedostatočnej náhrady vo výške 1 196 780 EUR za rok 1997 a 102 814 EUR za rok 1998. Regionálny správny súd na základe toho vyčíslil výšku dodatočnej náhrady, ktorú bol región povinný vyplatiť spoločnosti Arfea, a nariadil vyplatenie týchto súm do 7. februára 2014. Talianske orgány potvrdili, že región vyplatil tieto sumy spoločnosti Arfea 7. februára 2014.

(13)

Práve tieto dodatočné náhrady pre spoločnosť Arfea, ktoré jej vyplatil región na základe rozsudkov č. 1070 a 1071/2013, predstavujú neoznámené opatrenia a predmet tohto rozhodnutia.

(14)

Ako bolo vysvetlené v predchádzajúcej časti, regionálny správny súd poveril odborníka určením výšky dodatočnej náhrady, ktorú región dlhuje spoločnosti Arfea. Dňa 17. júna 2013 odborník vydal dve správy, jednu za rok 1997 a jednu za rok 1998. Odborník vykonal účtovné opravy vo výpočte výšky náhrady, ktorý urobili konzultanti spoločnosti Arfea, ale potvrdil, že metodika použitá na výpočet dodatočnej náhrady bola v súlade s článkom 10 a ďalšími článkami nariadenia (EHS) č. 1191/1969 a s bodmi 87 až 95 rozsudku vo veci Altmark. Odborník použil túto metodiku:

(15)

Odborník vo svojich správach vysvetľuje, že údaje použité na overovanie potvrdil región. Na rozdiel od tvrdenia talianskych orgánov sa odborník domnieva, že je možné na základe účtovníctva spoločnosti Arfea určiť, ktoré náklady boli vynaložené na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, údajne uložených regiónom Piemont. Podľa odborníka možno niektoré náklady vykázať priamo, zatiaľ čo niektoré spoločné náklady je možné iba rozdeliť nepriamym priradením takých nákladov k činnostiam spoločnosti Arfea vo verejnom záujme a k súkromným činnostiam. Nepriame vykazovanie spoločných nákladov sa vykonávalo na základe parametrov stanovených v tzv. základnom modeli (modelli base), ktorý vypracovala spoločnosť Arfea údajne podľa pokynov poskytnutých regiónom (tzv. „pokyny 97“). Tieto parametre určovali percentuálny podiel mestskej a medzimestskej činnosti vo verejnom záujme vykonávanej v regióne a percentuálny podiel ostatných súkromných činností (napr. prenájom autobusov). Odborník uplatnil tieto hodnoty percentuálneho podielu na spoločné náklady, pre ktoré údajne nebolo možné viesť samostatné účty.

(16)

Pokiaľ ide o súlad s rozsudkom vo veci Altmark, odborník neposudzuje, či spoločnosti Arfea boli skutočne zverené jasne vymedzené záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, keďže to nebolo súčasťou jeho poverenia. Potvrdzuje, že parametre na výpočet verejných príspevkov boli stanovené rámcovým rozhodnutím z roku 1984 a dodatočná náhrada overovaná v jeho správach neprekračuje sumu, ktorá je potrebná na pokrytie všetkých nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme alebo ich časti, pričom sa zohľadnia súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov.

(17)

Odborník súhlasí s výpočtami konzultantov spoločnosti Arfea, pokiaľ ide o primeraný zisk, ktorý je vymedzený ako odmena za kapitál, na základe týchto predpokladov:

(18)

Odborník napokon tvrdí, že jednotkové náklady spoločnosti Arfea v rokoch 1997 a 1998 zodpovedajú jednotkovým nákladom priemerného, dobre riadeného podniku poskytujúceho podobné služby na trhu.

(19)

Výsledkom je, že dodatočné náhrady za roky 1997 a 1998 (vo výške 1 196 780 EUR za rok 1997 a 102 814 EUR za rok 1998) by zodpovedali rozdielu medzi overeným deficitom a čistým finančným vplyvom mínus verejné príspevky, ktoré už región vyplatil.

(20)

Talianske orgány vydali 28 koncesií (disciplinari di concessione), ktoré jednotlivé provincie udelili spoločnosti Arfea na poskytovanie služieb na 27 regionálnych trasách a jednej medziregionálnej trase, s rôznou lehotou platnosti. Niektoré koncesie boli v posudzovanom období jednoznačne platné, kým v prípade ďalších neexistujú nijaké dôkazy o ich obnovení, iba o následných zmenách:

(21)

Všetky koncesie sú ročné koncesie, na obnovenie ktorých je potrebné podať žiadosť najneskôr jeden mesiac pred uplynutím lehoty platnosti koncesie a je potrebné zaplatiť koncesný poplatok. Vo všetkých koncesiách sa uvádza, že služby sa poskytujú v celom rozsahu na riziko podniku. Viaceré koncesie sa odvolávajú na regionálne tabuľky, v ktorých sú stanovené výšky taríf. V piatich koncesiách sa uvádza, že poskytovanie služieb nevytvára právo na dotáciu alebo náhradu akéhokoľvek druhu. V zostávajúcich 23 koncesiách sa uvádza, že prístup k verejným príspevkom podlieha splneniu ustanovení koncesie a že príslušné výpočty sa vykonajú na základe rámcového rozhodnutia z roku 1984 (10).

(22)

Ako sa objasňuje v rozhodnutí o začatí konania, Komisia mala určité pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom.

(23)

Po prvé Komisia mala pochybnosti, či boli splnené štyri podmienky, ktoré stanovil Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci Altmark.

(24)

Po druhé Komisia mala pochybnosti, či predmetné opatrenie bolo vyňaté z notifikačnej povinnosti podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69. Komisia predovšetkým vyjadrila pochybnosti, po prvé, či záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme uložil región spoločnosti Arfea jednostranne, a po druhé, či predmetná náhrada spĺňala požiadavky stanovené v nariadení (EHS) č. 1191/69. Ak sa preukáže, že ani jedna z týchto podmienok nebola splnená, zlučiteľnosť notifikovaného opatrenia sa bude musieť posúdiť podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007.

(25)

Po tretie Komisia mala pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť predmetného opatrenia podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007. Komisia mala pochybnosti, či spoločnosti Arfea boli záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v zmysle nariadenia (ES) č. 1370/2007 zverené na základe zmluvy o službe vo verejnom záujme alebo na základe všeobecných pravidiel. Keďže koncesné zmluvy by sa mohli považovať za zmluvy o službe vo verejnom záujme, Komisia mala pochybnosti, či tieto zmluvy spĺňajú požiadavky stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1370/2007, v ktorom sa určuje povinný obsah zmlúv o službe vo verejnom záujme. Komisia mala tiež pochybnosti, či výpočet náhrady poskytnutej spoločnosti Arfea spĺňa požiadavky stanovené v nariadení (ES) č. 1370/2007, ktorých cieľom je zabrániť poskytnutiu nadmernej náhrady.

(26)

Po štvrté Komisia mala pochybnosti, pokiaľ ide o presný charakter predmetného opatrenia. Komisia predovšetkým mala pochybnosti, či by sa predmetné opatrenie nemohlo namiesto priznania náhrady za služby vo verejnom záujme považovať za priznanie náhrady škôd spôsobených nesprávnym konaním, ktorá nepredstavuje výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(27)

Talianske orgány vo svojich pripomienkach uviedli, že notifikované opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to najmä preto, lebo nespĺňa všetky podmienky stanovené Súdnym dvorom v rozsudku vo veci Altmark. Talianske orgány sa takisto domnievajú, že náhrada priznaná regiónom nebola v súlade s nariadením (EHS) č. 1191/69 ani s nariadením (ES) č. 1370/2007. Taliansko v tejto súvislosti predložilo v zásade nasledujúce argumenty.

(28)

Talianske orgány zdôraznili, že počas daného obdobia neexistovala možnosť jednostranného ani zmluvného uloženia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme v oblasti služieb autobusovej dopravy. Po prvé Taliansko tvrdí, že spoločnosť Arfea pôsobila na základe koncesií, ktoré sa mali na jej žiadosť každý rok obnovovať. Tieto koncesie (spolu 28 koncesií uvedených v odôvodnení 19) zahŕňali povinnosť používať tarifný systém schválený regiónom pre vopred určený cestovný poriadok výmenou za výlučné právo na poskytovanie príslušných služieb, ale neurčovali nijaké konkrétne záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v zmysle článku 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69. Podobne, podľa názoru talianskych orgánov sa v týchto koncesiách neuvádzali vopred stanovené parametre náhrad, ktoré sa vzťahujú na konkrétne záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme. Priznanie náhrady ex post prostredníctvom rozsudku vnútroštátneho súdu by nebolo zlučiteľné s touto požiadavkou.

(29)

Po druhé vo všetkých dokumentoch týkajúcich sa koncesií je uvedené, že služby sa poskytujú v celom rozsahu na vlastné riziko spoločnosti a že náklady v plnej miere znáša poskytovateľ služieb. Napriek skutočnosti, že v koncesiách udelených talianskymi orgánmi sa uvádzalo, že služby sa poskytujú v celom rozsahu na vlastné riziko spoločnosti, spoločnosť Arfea opakovane požiadala o predĺženie týchto koncesií.

(30)

Po tretie z dokumentov týkajúcich sa koncesií takisto vyplýva, že trasy, na ktorých autobusy spoločnosti poskytovali služby, sa na žiadosť spoločnosti viackrát menili, a preto možno vylúčiť, že by regionálne alebo provinčné orgány udeľujúce koncesie uložili nejaké záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, a to ani implicitne.

(31)

Talianske orgány okrem toho vysvetlili, že spoločnosť dostala výmenou za výlučné právo na poskytovanie dopravných služieb, za podmienok stanovených v rámci zmien vykonaných na jej žiadosť, prevádzkové príspevky podľa talianskych právnych predpisov ako odmenu za poskytované služby, a to na základe štandardných nákladov vypočítaných v súlade s rámcovým rozhodnutím z roku 1984. Štandardné náklady služby sa vypočítavali v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi (zákon č. 151/81 a regionálny zákona č. 16/82), ktorými sa upravovalo vyplácanie príspevku na náklady poskytovania služieb miestnej verejnej dopravy na základe štandardných oprávnených výdavkov. Cieľom bolo úplné pokrytie prevádzkových deficitov spoločnosti. Podľa talianskych právnych predpisov mali takéto prevádzkové príspevky umožniť poskytovateľovi služieb dosiahnutie hospodárskej rovnováhy, zatiaľ čo akékoľvek ďalšie deficity sa mali pripísať neefektívnemu riadeniu zo strany poskytovateľa služieb. Podobne bolo výslovne stanovené, že všetky takéto deficity mala znášať spoločnosť, na základe predpokladu, že neprijala všetky potrebné opatrenia na zníženie nákladov a zvýšenie príjmov.

(32)

Talianske orgány tiež tvrdia, že výpočet dodatočnej náhrady, ktorý ex post vykonal odborník poverený súdom, je zjavným porušením požiadaviek spoločného postupu pri náhrade, stanovených v článku 10 a nasl. nariadenia (EHS) č. 1191/1969. Odborník, s ktorým konzultoval súd, podľa talianskych orgánov jednoducho analyzoval náklady a príjmy, ktoré predložil konzultant spoločnosti a ktoré boli stanovené ex post a bez riadneho oddelenia účtov. Potom dospel k záveru, že s výnimkou niekoľkých položiek, pri ktorých sa zistili nezrovnalosti, bol získaný výsledok v zásade správny.

(33)

Talianske orgány sa ďalej domnievajú, že náhrada nespĺňa ani požiadavky stanovené v nariadení (ES) č. 1370/2007. Predovšetkým sa pri výpočte výšky náhrady nepostupovalo podľa metódy stanovenej v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1370/2007 na výpočet čistého finančného vplyvu plnenia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme.

(34)

Talianske orgány napokon tvrdia, že rozsudkami regionálneho správneho súdu sa nariadilo vyplatenie finančnej náhrady spoločnosti Arfea za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme v rokoch 1997 a 1998, ale nepriznala sa náhrada za škody vzniknuté v dôsledku nevyplatenia týchto príspevkov. Talianske orgány vysvetlili, že spoločnosť Arfea podala 6. júna 2014 žiadosť o priznanie náhrady škôd ako doplnok k náhrade, ktorú jej už priznal regionálny správny súd. Podľa talianskych orgánov to preukazuje, že náhrada, ktorú spoločnosti Arfea priznal regionálny správny súd a ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, nepredstavovala priznanie náhrady škôd.

(35)

Jedinou zainteresovanou stranou, ktorá predložila pripomienky v reakcii na rozhodnutie o začatí konania, bola spoločnosť Arfea, príjemca opatrenia. Spoločnosť Arfea v rámci svojich pripomienok nesúhlasí s predbežnými stanoviskami Komisie v rozhodnutí o začatí konania.

(36)

Spoločnosť Arfea v prvom rade tvrdí, že zlučiteľnosť a zákonnosť predmetného opatrenia by mala Komisia posudzovať iba podľa nariadenia (EHS) č. 1191/69 a nie podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007. Podľa spoločnosti Arfea sa nariadenie (ES) č. 1370/2007 nemôže uplatňovať v situáciách, ktoré majú pôvod v období pred nadobudnutím účinnosti nariadenia, t. j. pred 3. decembrom 2009, ako potvrdil Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 20. marca 2013 vo veci Andersen (T-92/11). Spoločnosť Arfea však tvrdí, že náhrady, ktoré jej boli poskytnuté, v každom prípade spĺňajú požiadavky stanovené v nariadení (ES) č. 1370/2007.

(37)

Po druhé spoločnosť Arfea tvrdí, že jej boli zverené záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v zmysle článku 2 ods. 1 a 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69. Podľa spoločnosti Arfea sú služby miestnej verejnej dopravy službami vo verejnom záujme. V Taliansku sa poskytovanie týchto služieb zveruje na základe administratívnych koncesií a záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, spojené s poskytovaním týchto služieb, sa ustanovia v koncesných zmluvách, ako aj v dohodách a úpravách priložených k týmto koncesným zmluvám. V prípade spoločnosti Arfea sa záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme týkajú prevádzkových programov, autobusových trás, zastávok a taríf. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v koncesiách je stanovené vykonávanie služieb na vlastné riziko spoločností, spoločnosť Arfea tvrdí, že sa to týka bezpečnostných rizík pre cestujúcich a tretie strany, a nie všeobecného obchodného rizika.

(38)

Po tretie spoločnosť Arfea tvrdí, že nepodanie žiadosti o zrušenie týchto záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ako sa požaduje v článku 4 nariadenia (EHS) č. 1191/69, ju nezbavuje práva na náhradu podľa nariadenia (EHS) č. 1191/69. Podľa spoločnosti Arfea sa postup stanovený v článku 4 nariadenia (EHS) č. 1191/69 neuplatňuje na záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktoré boli podniku uložené po nadobudnutí účinnosti nariadenia (EHS) č. 1191/69. Tento výklad článku 4 nariadenia (EHS) č. 1191/69 je podľa spoločnosti Arfea podporený rozsudkom Súdneho dvora z 3. marca 2014 vo veci CTP (C-518/12).

(39)

Po štvrté pokiaľ ide o výpočet výšky náhrady, ktorú spoločnosti Arfea priznal regionálny správny súd pre región Piemont, spoločnosť tvrdí, že Komisia nemôže spochybňovať správu odborníka povereného súdom, lebo ide o predbežnú technickú činnosť, za ktorú zodpovedajú výlučne vnútroštátne súdy. Podľa spoločnosti Arfea boli v každom prípade parametre na výpočet výšky náhrady vopred stanovené v rozhodnutí regionálnej rady zo 16. februára 1984 a nedošlo k poskytnutiu nadmernej náhrady. Predmetné náhrady preto spĺňajú požiadavky stanovené v tejto súvislosti v nariadení (EHS) č. 1191/69.

(40)

Po piate podľa spoločnosti Arfea platia argumenty zhrnuté v odôvodneniach 37 až 39 aj pre posudzovanie zlučiteľnosti predmetnej náhrady s požiadavkami stanovenými v nariadení (ES) č. 1370/2007. Pokiaľ však ide o súlad náhrady s formálnymi požiadavkami, ktoré sú stanovené v tomto nariadení a ktoré Komisia uvádza v odôvodnení 64 a v ďalších odôvodneniach svojho rozhodnutia o začatí konania, spoločnosť Arfea tvrdí, že by sa v predmetnom prípade nemali uplatňovať. Podľa spoločnosti Arfea je právne a logicky nemožné preukázať súlad s týmito požiadavkami, keďže predmetná situácia o mnoho rokov predchádzala nadobudnutiu účinnosti nariadenia (ES) č. 1370/2007.

(41)

Napokon spoločnosť Arfea tvrdí, že náhrady, ktoré jej priznal regionálny správny súd pre región Piemont, spĺňajú štyri podmienky uvedené v rozsudku vo veci Altmark. Po prvé, spoločnosť Arfea bola poverená plnením jasne vymedzených záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme v súlade s prvou podmienkou uvedenou v rozsudku vo veci Altmark. Po druhé, parametre na výpočet výšky náhrady boli vopred transparentne a objektívne stanovené v rozhodnutí regionálnej rady zo 16. februára 1984, v súlade s druhou podmienkou uvedenou v rozsudku vo veci Altmark. Po tretie, odborník vo svojej správe uvádza, že náhrada neprekročila sumu nákladov na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme vrátane primeraného zisku, v súlade s treťou podmienkou uvedenou v rozsudku vo veci Altmark. Napokon, spoločnosť Arfea bola hodnotená ako priemerný a dobre riadený podnik v zmysle štvrtého kritéria uvedeného v rozsudku vo veci Altmark, ako to dokazuje skutočnosť, že jej priemerné náklady na kilometer sú nižšie než štandardné náklady v rámci regiónu.

(42)

Talianske orgány vo svojich pripomienkach k pripomienkam spoločnosti Arfea opätovne potvrdili svoje stanovisko vyjadrené v pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania, bez doplňujúcich pripomienok.

(43)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(44)

Preto aby sa opatrenie pomoci mohlo považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí kumulatívne spĺňať všetky tieto podmienky:

(45)

Komisia poznamenáva, že na základe rozsudkov regionálneho správneho súdu sa od regiónu požaduje, aby spoločnosti Arfea vyplatil dodatočnú náhradu so zreteľom na poskytovanie služieb pravidelnej autobusovej dopravy v rokoch 1997 a 1998 na regionálnych trasách. Odborník potvrdil, že spoločnosť Arfea utrpela hospodársku nevýhodu vo forme nedostatočnej náhrady vo výške 1 196 780 EUR za rok 1997 a 102 814 EUR za rok 1998 v dôsledku záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ktoré údajne boli spoločnosti uložené. Dňa 7. februára 2014 región skutočne vyplatil túto sumu spoločnosti Arfea, aby vyhovel uvedeným rozsudkom.

(46)

Skutočnosť, že región bol na základe rozsudku vnútroštátneho súdu povinný vyplatiť podniku náhradu, neznamená, že pomoc nemožno pripísať regiónu, ktorý vyhovel danému rozsudku, keďže vnútroštátne súdy daného štátu sa majú považovať za orgány tohto štátu, a teda sú povinné plniť si povinnosť lojálnej spolupráce (11).

(47)

Za opatrenie je teda zodpovedný štát a zdroje, z ktorých bola táto náhrada vyplatená, sú štátnymi zdrojmi.

(48)

Komisia na začiatku poznamenáva, že spoločnosť Arfea vykonáva hospodársku činnosť, konkrétne osobnú dopravu za odmenu. Spoločnosť Arfea sa preto musí považovať za „podnik“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(49)

Poskytnutie opatrenia by sa takisto malo považovať za selektívne, lebo zvýhodňuje len spoločnosť Arfea.

(50)

Pokiaľ ide o poskytnutie hospodárskej výhody, z rozsudku vo veci Altmark vyplýva, že náhrada priznaná štátom alebo zo štátnych zdrojov podnikom v súvislosti so záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme, ktoré im boli uložené, neposkytuje predmetným podnikom takúto výhodu, a teda nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, za predpokladu, že sú splnené štyri kumulatívne podmienky:

(51)

V rozsudku vo veci Altmark sa vyžaduje, aby všetky štyri podmienky boli splnené kumulatívne, s cieľom vylúčiť vznik hospodárskej výhody, ak sa náhrada poskytuje podnikom ako protihodnota za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktoré im boli uložené.

(52)

Pokiaľ ide o prvú podmienku uvedenú v rozsudku vo veci Altmark, Komisia v prvom rade poznamenáva, že je na členských štátoch, aby preukázali, že konkrétnemu podniku boli zverené záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme a že uloženie takýchto záväzkov je odôvodnené napĺňaním všeobecného záujmu (12). Talianske orgány však nevysvetlili, aké záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme odôvodnené napĺňaním všeobecného záujmu boli uložené spoločnosti Arfea. Naopak, tvrdili, že spoločnosti Arfea neboli zverené nijaké záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme.

(53)

Po druhé Komisia poznamenáva, že pojem záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme sa vzťahuje na podmienky uložené poskytovateľovi služieb, ktoré by tento poskytovateľ bez náhrady neprijal alebo neprijal v rovnakej miere, keby realizoval svoje vlastné obchodné záujmy. Tieto podmienky okrem toho musí príslušný orgán jasne určiť v poverovacom akte. Spoločnosť Arfea v tejto súvislosti nebola schopná presne vysvetliť, aké záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme jej boli uložené, ani preukázať, že tieto záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme boli jasne určené v poverovacom akte. Komisia sa okrem toho z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 77 až 82 domnieva, že existujú závažné indície o tom, že spoločnosti Arfea neboli uložené žiadne takéto jasne určené záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme.

(54)

Pokiaľ ide o druhú podmienku uvedenú v rozsudku vo veci Altmark, Komisia uvádza, že parametre na výpočet výšky náhrady priznanej spoločnosti Arfea na základe rozsudkov regionálneho správneho súdu neboli určené vopred. Určené boli výlučne výpočtom, ktorý poverený odborník vykonal ex post na základe rôznych predpokladov, bez riadneho vysvetlenia a bez oddelenia účtov.

(55)

V protiklade s tvrdením spoločnosti Arfea nie je možné uznať, že parametre na výpočet výšky uvedených náhrad boli stanovené v rozhodnutí regionálnej rady zo 16. februára 1984. Náhrady, ktoré spoločnosti Arfea priznal regionálny správny súd, sú v skutočnosti dodatočnými náhradami, ktorých presným účelom bolo pokryť finančnú záťaž záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme údajne uložených spoločnosti Arfea, keďže túto záťaž úplne nepokryli náhrady už poskytnuté spoločnosti na základe rozhodnutia regionálnej rady zo 16. februára 1984.

(56)

Takýto prístup je v rozpore s druhou podmienkou uvedenou v rozsudku vo veci Altmark a akákoľvek náhrada poskytnutá na tomto základe predstavuje štátnu pomoc. Súd vo svojom rozsudku vo veci Altmark skutočne vyjasnil, že „kompenzácia poskytnutá členským štátom na krytie strát, ktoré dosiahol podnik bez toho, aby boli predtým jasne stanovené kritériá, pokiaľ sa neskôr ukáže, že realizácie určitých služieb v rámci výkonu záväzkov služby vo verejnom záujme nebolo ekonomicky možné, predstavuje finančnú intervenciu, ktorá spadá pod pojem štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ“ (13).

(57)

Komisia preto dospela k záveru, že notifikované opatrenie nespĺňa druhú podmienku uvedenú v rozsudku vo veci Altmark.

(58)

Pokiaľ ide o tretiu podmienku uvedenú v rozsudku vo veci Altmark, Komisia sa v prvom rade domnieva, že ak podnik vykonáva činnosti, na ktoré sa vzťahujú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, aj činnosti, na ktoré sa takéto záväzky nevzťahujú, nie je možné bez riadneho oddelenia účtov medzi jednotlivými činnosťami poskytovateľa služieb presne určiť, aké náklady vznikli pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme.

(59)

V tomto prípade talianske orgány tvrdili, že spoločnosť Arfea nezaviedla riadne oddelenie účtov medzi svojimi činnosťami, na ktoré sa údajne vzťahujú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, uložené regiónom Piemont, a ostatné svoje činnosti. Komisia tiež vyjadrila pochybnosti, či spoločnosť Arfea zaviedla takéto oddelenie účtov, a spoločnosť k tejto otázke neuviedla nijaké pripomienky. Okrem toho výňatky z účtu spoločnosti Arfea, ktoré odborník poverený súdom použil na určenie výšky náhrad, nepreukazujú žiadne oddelenie účtov medzi rôzne činnosti spoločnosti Arfea. Odborník poverený súdom vykonal stanovenie nákladov ex post podľa základného modelu, ktorý vypracovali konzultanti spoločnosti Arfea a v rámci ktorého sa určovali percentuálne podiely nákladov priradené rôznym činnostiam spoločnosti Arfea.

(60)

Po druhé Komisia sa domnieva, že miera zisku, ktorú odborník použil na výpočet výšky náhrady, je vyššia než hodnota, ktorú možno považovať za primeraný zisk v zmysle tretej podmienky uvedenej v rozsudku vo veci Altmark.

(61)

Odborník považoval za primeranú mieru zisku návratnosť investovaného kapitálu 12,89 % za rok 1997 a 10,81 % za rok 1998. Tieto hodnoty boli založené na výnose talianskych desaťročných štátnych dlhopisov (6,8 % v roku 1997) plus priemerná riziková prémia (4,8 % za rok 1997) zvýšená tak, aby zohľadňovala vlastnú finančnú situáciu spoločnosti Arfea (koeficientom 1,28 za rok 1997).

(62)

Komisia v tejto súvislosti uvádza, že riziková prémia určená odborníkom je značne vysoká vzhľadom na skutočnosť, že riziko, ktorému bola spoločnosť Arfea vystavená, bolo pomerne obmedzené. Spoločnosť Arfea skutočne pôsobila na základe koncesií s výlučným právom, ktoré ju chránilo pred konkurenciou zo strany ostatných prevádzkovateľov, pričom náhrada, ktorú stanovil odborník, plne kompenzovala údajné náklady vznikajúce pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme.

(63)

Okrem toho Komisia poznamenáva, že odborník konštatoval nižší prínos priemerného rizika v odvetví dopravy, než je trhový, preto zvýšil rizikovú prémiu tak, aby zohľadňovala vlastnú finančnú expozíciu spoločnosti Arfea, ktorá bola vyššia než priemer v odvetví. Odborník tak nebral do úvahy riziko priemernej dopravnej spoločnosti, ale vlastné riziko spoločnosti Arfea, ktoré bolo vyššie než priemer v odvetví.

(64)

S ohľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že tretia podmienka uvedená v rozsudku vo veci Altmark nie je splnená.

(65)

Vzhľadom na kumulatívny charakter podmienok uvedených v rozsudku vo veci Altmark a na skutočnosť, že predmetné opatrenie nespĺňa prvé tri z týchto podmienok, nie je potrebné, aby Komisia preskúmala, či je splnená štvrtá podmienka uvedená v rozsudku vo veci Altmark.

(66)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že dodatočná náhrada vyplatená spoločnosti Arfea za vykonané služby počas posudzovaného obdobia nespĺňa štyri kumulatívne podmienky uvedené v rozsudku vo veci Altmark, a preto poskytuje tejto spoločnosti selektívnu hospodársku výhodu na účely článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(67)

Komisia v prvom rade poznamenáva, že predmetné náhrady boli spoločnosti Arfea priznané na základe dvoch rozsudkov regionálneho správneho súdu pre región Piemont z 10. októbra 2013 a región Piemont ich vyplatil 7. februára 2014, t. j. s veľkým časovým odstupom po tom, ako bol trh v oblasti autobusovej osobnej dopravy otvorený hospodárskej súťaži v EÚ.

(68)

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci Altmark uvádza, že od roku 1995 viacero členských štátov otvorilo niektoré trhy v oblasti dopravy hospodárskej súťaži pre podniky so sídlom v iných členských štátoch; takže viaceré podniky v danom čase už ponúkali svoje služby mestskej, prímestskej alebo regionálnej dopravy v iných členských štátoch, ako je štát ich pôvodu.

(69)

Preto by sa akákoľvek náhrada poskytnutá spoločnosti Arfea mala považovať za opatrenie, ktoré pravdepodobne môže narušiť hospodársku súťaž v oblasti poskytovania služieb autobusovej osobnej dopravy a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v takej miere, že negatívne ovplyvňuje schopnosť dopravných podnikov so sídlom v iných členských štátoch ponúkať služby v Taliansku a posilňuje postavenie spoločnosti Arfea na trhu tým, že ju oslobodzuje od nákladov, ktoré by inak musela znášať v rámci svojich každodenných obchodných činností.

(70)

Komisia ďalej poznamenáva, že spoločnosť Arfea pôsobí na iných trhoch, ako napríklad v oblasti súkromných dopravných služieb, a preto na týchto trhoch konkuruje iným spoločnostiam v rámci Únie. Každá náhrada poskytnutá spoločnosti Arfea môže tiež hroziť narušením hospodárskej súťaže a takisto ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi na týchto trhoch.

(71)

Komisia preto dospela k záveru, že toto opatrenie narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(72)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(73)

Na podloženie argumentácie regionálneho správneho súdu, že spoločnosť Arfea bola oprávnená prijať dodatočnú náhradu za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme podľa nariadenia (EHS) č. 1191/69 by bolo potrebné, aby spoločnosť Arfea získala právo na dodatočnú náhradu v čase, keď vykonávala tieto služby, a príslušné platby náhrady boli vyňaté z postupu povinnej notifikácie podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69. V opačnom prípade, v rozsahu, v akom náhrada predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, by sa nesplnením notifikačnej povinnosti takáto náhrada považovala za neoprávnenú v súlade s článkom 108 ZFEÚ. Zdôvodňuje sa to skutočnosťou, že podľa článku 17 ods. 2 uvedeného nariadenia je náhrada vyplatená v súlade s týmto nariadením vyňatá z predbežného informačného postupu ustanoveného v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, a teda sa na ňu nevzťahuje notifikačná povinnosť.

(74)

Z rozsudku vo veci Combus v tejto súvislosti vyplýva, že pojem „náhrada za službu vo verejnom záujme“ v zmysle tohto ustanovenia sa musí vykladať veľmi zúžene (14). Vyňatie z notifikačnej povinnosti podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69 sa týka len náhrady za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktoré sa podniku jednostranne uložili podľa článku 2 uvedeného nariadenia, pričom táto náhrada je vypočítaná s použitím metódy opísanej v článkoch 10 až 13 uvedeného nariadenia (spoločný postup pri náhrade). Netýka sa to však zmlúv o poskytovaní služieb vo verejnom záujme vymedzených v článku 14 uvedeného nariadenia. Náhrada vyplatená na základe zmluvy o poskytovaní služieb vo verejnom záujme vymedzenej v článku 14 nariadenia (EHS) č. 1191/69, ktorá predstavuje štátnu pomoc, sa musí vopred notifikovať Komisii. Ak sa tak nestane, táto náhrada sa bude považovať za neoprávnene poskytnutú pomoc v súlade s článkom 108 ZFEÚ.

(75)

Odpoveď na otázku, či boli talianske orgány na základe článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69 skutočne vyňaté z povinnosti predchádzajúcej notifikácie v tejto veci, teda závisí po prvé od toho, či región naozaj jednostranne uložil spoločnosti Arfea záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme, a po druhé od toho, či náhrada vyplatená v súvislosti s týmto záväzkom je v súlade s nariadením (EHS) č. 1191/69. Komisia postupne preskúma obidve otázky.

(76)

Podľa spoločnosti Arfea región Piemont jej uložil záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktoré boli vymedzené v koncesných zmluvách o poskytovaní služieb autobusovej dopravy, ako aj v dohodách a úpravách priložených k týmto koncesným zmluvám. Tieto záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme sa týkajú prevádzkových programov, autobusových trás, zastávok a taríf.

(77)

Komisia v prvom rade poznamenáva, že v koncesných zmluvách sa jasne predpokladalo, že platia iba jeden rok a sú obnoviteľné na žiadosť poskytovateľa dopravy, pričom je potrebné zaplatiť koncesný poplatok. Z toho vyplýva, že tieto koncesie vytvorili základ zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou Arfea a regiónom Piemont, do ktorého spoločnosť Arfea dobrovoľne vstúpila.

(78)

Preto nie je možné tvrdiť, že záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v zmysle nariadenia (EHS) č. 1191/69 boli spoločnosti Arfea jednostranne uložené na základe uvedených zmlúv. Ako pripomenul Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 3. marca 2016 vo veci Simet (T-15/14), dobrovoľné pristúpenie k zmluvnému vzťahu je odlišné od jednostranného uloženia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme a neznamená vznik povinnosti poskytnúť náhradu podľa nariadenia (EHS) č. 1191/69 (15).

(79)

Po druhé Komisia poznamenáva, že spoločnosť Arfea neuviedla jasne dohody a úpravy priložené ku koncesným zmluvám, v ktorých by sa jej ukladali záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme. Komisia však chápe, že spoločnosť Arfea uvádza dohody o autobusových trasách a cestovných poriadkoch, ktoré boli priložené ku koncesným zmluvám a k tabuľkám stanovujúcim regionálne tarify, na ktoré sa niektoré koncesné zmluvy odvolávajú.

(80)

Pokiaľ ide o dohody o autobusových trasách a cestovných poriadkoch, Komisia poznamenáva, že tieto dohody sa nemôžu považovať za jednostranné uloženie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme spoločnosti Arfea. V skutočnosti platí, že spoločnosť Arfea ich uzavrela dobrovoľne, takisto ako samotné koncesné zmluvy. Obsah týchto dohôd, napríklad o autobusových trasách, sa navyše v prípade viacerých koncesií menil na žiadosť spoločnosti Arfea. Preto sa nemôžu považovať za jednostranné uloženie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme v zmysle článku 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69.

(81)

Pokiaľ ide o tabuľky stanovujúce regionálne tarify, ktorými sa určuje maximálna výška taríf pre všetkých cestujúcich, Komisia poznamenáva, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 3. marca 2016 vo veci Simet (T-15/14) jasne vysvetlil, že takýmito všeobecnými pravidlami o tarifách sa neukladajú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v zmysle článku 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69. Podľa súdu sa pojem záväzkov v oblasti výšky taríf v zmysle uvedeného ustanovenia obmedzuje na maximálnu výšku taríf stanovenú pre určitú kategóriu cestujúcich alebo výrobkov a nezahŕňa všeobecné opatrenia cenovej politiky (16).

(82)

Napokon Komisia poznamenáva, že v každom prípade skutočnosť, že spoločnosť Arfea požiadala o obnovenie koncesií a dokonca za to zaplatila koncesný poplatok, je ťažko zlučiteľná s ukladaním akéhokoľvek záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 1191/69. Podľa tohto ustanovenia sa skutočne pod záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme „rozumejú záväzky, ktoré by uvedený dopravný podnik neprijal alebo by ich neprijal v rovnakej miere, či za tých istých podmienok, keby realizoval svoje vlastné obchodné záujmy“. Ako uviedol Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 3. marca 2016 vo veci Simet (T-15/14), je ťažké pripustiť, že by podnik požiadal o obnovenie koncesie pri zohľadnení záväzkov, ktoré sú s ňou spojené, ak by realizácia tejto koncesie nebola v jeho obchodnom záujme.

(83)

Aj keby sa preukázalo, že záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme boli v tomto prípade spoločnosti Arfea uložené jednostranne, čo sa nestalo, náhrada za tieto služby by aj tak musela byť v súlade so spoločným postupom pri náhrade (oddiel IV) stanoveným v nariadení (EHS) č. 1191/69, aby mohla byť vyňatá z predchádzajúcej notifikácie podľa článku 17 ods. 2 uvedeného nariadenia. Komisia sa domnieva, že v tomto prípade to neplatí.

(84)

Komisia v tejto súvislosti pripomína po prvé, že z článkov 10 a 11 nariadenia (EHS) č. 1191/69 vyplýva, že náhrada nesmie byť vyššia ako finančná záťaž, ktorú podnik znášal v dôsledku uložených záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Okrem toho je v článku 1 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 1191/69, vo verzii platnej od 1. júla 1992, stanovené, že: „Ak dopravný podnik nevykonáva len služby podliehajúce ustanoveniam o záväzkoch služby vo verejnom záujme, ale sa zaoberá aj inými činnosťami, musia byť služby vo verejnom záujme vykonávané samostatnými divíziami, ktoré musia spĺňať aspoň nasledovné podmienky:

[…]“

(85)

Po druhé Komisia pripomína, že v článku 13 nariadenia (EHS) č. 1191/69 sa vyžaduje, aby správne orgány vopred stanovili výšku náhrady.

(86)

Komisia sa domnieva, že v tomto prípade náhrady priznané spoločnosti Arfea tieto požiadavky nespĺňajú.

(87)

Po prvé Komisia poznamenáva, že ako je uvedené v odôvodnení 59, nepreukázalo sa, že by spoločnosť Arfea zaviedla riadne oddelenie účtov medzi svojimi činnosťami, na ktoré sa údajne vzťahujú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, a ostatné svoje činnosti, ako sa to požaduje v článku 1 ods. 5 písm. a) nariadenia (EHS) č. 1191/69. Naopak, výňatky z účtov spoločnosti Arfea za roky 1997 a 1998, ktoré odborník poverený súdom použil na určenie výšky náhrad, skôr preukazujú, že náklady neboli oddelené podľa jednotlivých činností.

(88)

Po druhé Komisia poznamenáva, že v rozpore s článkom 13 nariadenia (EHS) č. 1191/69 náhrada priznaná spoločnosti Arfea nebola stanovená vopred, ale bola určená na základe posudzovania ex post, ako to nariadil regionálny správny súd.

(89)

Na základe týchto zistení Komisia dospela k záveru, že dodatočné náhrady, ktoré regionálny správny súd pre región Piemont priznal spoločnosti Arfea, neboli vyňaté z povinnosti predchádzajúcej notifikácie podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69.

(90)

Keďže sa nepreukázalo, že posudzované opatrenie bolo vyňaté z povinnosti predchádzajúcej notifikácie podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69, bude potrebné preskúmať zlučiteľnosť týchto platieb s vnútorným trhom, lebo sa považujú za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako sa vysvetľuje v oddiele 6.1.

(91)

Článok 93 ZFEÚ v tejto súvislosti obsahuje pravidlá zlučiteľnosti štátnej pomoci v oblasti koordinácie dopravy a záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme v oblasti dopravy a predstavuje lex specialis vo vzťahu k článku 107 ods. 3, ako aj k článku 106 ods. 2, keďže obsahuje osobitné pravidlá na posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že v tomto ustanovení sa „uznáva, že pomoc na dopravu je zlučiteľná s vnútorným trhom len v presne vymedzených prípadoch, ktoré neohrozujú všeobecné záujmy [Únie]“ (17).

(92)

Dňa 3. decembra 2009 nadobudlo účinnosť nariadenie (ES) č. 1370/2007, ktorým sa zrušilo nariadenie (EHS) č. 1191/69 a nariadenie Rady (EHS) č. 1107/70 (18). Nariadenie (ES) č. 1370/2007 sa uplatňuje na náhradu za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme týkajúce sa služieb verejnej osobnej železničnej a cestnej dopravy.

(93)

Komisia sa domnieva, že posúdenie zlučiteľnosti neoznámeného opatrenia by sa malo vykonať v súlade s nariadením (ES) č. 1370/2007, lebo v čase prijatia tohto rozhodnutia bol účinný tento právny predpis. Komisia takisto poznamenáva, že dodatočná náhrada, ktorú regionálny správny súd priznal spoločnosti Arfea, bola vyplatená 7. februára 2014 (19).

(94)

V článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1370/2007 sa uvádza, že „[ú]hrada za poskytované služby vo verejnom záujme v osobnej doprave alebo za plnenie záväzkov v oblasti výšky tarify stanovenej prostredníctvom všeobecných pravidiel vyplatená v súlade s týmto nariadením je zlučiteľná s [vnútorným] trhom. Táto úhrada je oslobodená od povinnosti predbežného oznámenia stanovenej v článku [108 ods. 3] zmluvy.“

(95)

Z dôvodov uvedených v ďalšej časti sa Komisia domnieva, že neoznámená náhrada nie je v súlade s nariadením (ES) č. 1370/2007, takže ju nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 9 ods. 1 uvedeného nariadenia.

(96)

Po prvé Komisia poznamenáva, že koncesné zmluvy nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia, v ktorom je určený povinný obsah všeobecných pravidiel a zmlúv o poskytovaní služieb vo verejnom záujme, stanovujúcich záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme:

(97)

Po druhé Komisia poznamenáva, že predmetné opatrenie nespĺňa príslušné požiadavky stanovené v nariadení (ES) č. 1370/2007 týkajúce sa výpočtu výšky náhrady.

(98)

V článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1370/2007 sa stanovuje, že v prípade priamo zadaných zmlúv o službách vo verejnom záujme musí byť náhrada v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1370/2007 a s ustanoveniami uvedenými v prílohe, čím sa zabezpečí, aby náhrada nesiahala nad rámec toho, čo je nevyhnutné na plnenie záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme.

(99)

V bode 2 prílohy k nariadeniu (ES) č. 1370/2007 sa stanovuje, že náhrada nesmie prekročiť sumu zodpovedajúcu sume, ktorá pozostáva z týchto faktorov: náklady vzniknuté v súvislosti so záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme mínus príjmy z cestovných lístkov, mínus akékoľvek pozitívne finančné výsledky získané v rámci siete prevádzkovanej podľa záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme, plus primeraný zisk. V bode 4 prílohy sa vyžaduje, aby sa výpočet nákladov a výnosov uskutočnil v súlade s platnými účtovnými a daňovými pravidlami. V bode 5 prílohy sa stanovuje: „Ak poskytovateľ služieb vo verejnom záujme neposkytuje len služby, za ktoré sa poskytuje úhrada a ktorými plní záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ale vykonáva aj iné činnosti, účtovníctvo uvedených služieb vo verejnom záujme musí byť oddelené a spĺňať aspoň tieto podmienky:

(100)

Ako však bolo uvedené v odôvodnení 59, spoločnosť Arfea nezaviedla riadne oddelenie účtov medzi svojimi činnosťami, na ktoré sa údajne vzťahujú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, a ostatné svoje činnosti, ako sa to požaduje v bode 5 prílohy k nariadeniu (ES) č. 1370/2007. Preto bez ohľadu na výšku náhrady, ktorá by jej napokon bola priznaná, nie je možné preukázať, že táto náhrada neprekročila sumu zodpovedajúcu čistému finančnému vplyvu, ktorý zodpovedá súčtu vplyvov, pozitívnych alebo negatívnych, z dodržiavania záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme na náklady a výnosy poskytovateľa služieb vo verejnom záujme [bod 2 prílohy k nariadeniu (ES) č. 1370/2007]. Okrem toho, vzhľadom na to, že parametre náhrady neboli ustanovené vopred, akýkoľvek výpočet výšky náhrady sa musí nevyhnutne vykonať ex post na základe ľubovoľných predpokladov, ako to urobili konzultanti spoločnosti Arfea a odborník poverený regionálnym správnym súdom pre región Piemont. Napokon, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 60 až 63, miera zisku, ktorú odborník použil na výpočet výšky náhrady, je vyššia než hodnota, ktorú možno považovať za primeraný zisk.

(101)

Po tretie Komisia poznamenáva, že samotná spoločnosť Arfea uznala, že v tomto prípade neboli splnené požiadavky stanovené v nariadení (ES) č. 1370/2007, pričom tvrdila, že takýto súlad by bol právne a logicky nemožný, keďže predmetná situácia o mnoho rokov predchádzala nadobudnutiu účinnosti uvedeného nariadenia.

(102)

Komisia sa preto domnieva, že dodatočná náhrada nariadená regionálnym správnym súdom nebola vyplatená v súlade s nariadením (ES) č. 1370/2007 a že z tohto dôvodu dodatočná náhrada nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

(103)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tomu, či sa rozsudky regionálneho správneho súdu týkajú priznania náhrady škôd za údajné porušenie práva, a nie priznania náhrady za službu vo verejnom záujme na základe uplatniteľných nariadení Rady. Pripomienky v tejto súvislosti predložili iba talianske orgány, ktoré tvrdili, že predmetné opatrenie predstavovalo priznanie náhrady za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, a nie priznanie náhrady škôd.

(104)

Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že za určitých okolností náhrada škôd z dôvodu nesprávneho konania alebo iného konania vnútroštátnych orgánov (20) nepredstavuje výhodu, a preto sa nemá považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (21). Cieľ náhrady za utrpenú škodu je iný ako cieľ štátnej pomoci, keďže spočíva v úsilí navrátiť poškodenú stranu do situácie, v ktorej sa nachádzala pred poškodením, ako keby k poškodeniu nedošlo (uvedenie do predchádzajúceho stavu).

(105)

Na to, aby náhrada škôd mohla patriť mimo rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci, však musí byť založená na všeobecnom pravidle náhrady (22). Súdny dvor Európskej únie okrem toho v rozsudku vo veci Lucchini konštatoval, že vnútroštátny súd nemohol uplatniť vnútroštátne právo, ak by uplatnenie tohto práva malo účinok, že by „zabránilo uplatneniu práva Spoločenstva, čo by znemožnilo vrátenie štátnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore s právom Spoločenstva“ (23). Zásada, na ktorej je založené toto vyhlásenie, spočíva v tom, že pravidlo vnútroštátneho práva sa nemôže uplatniť, ak by jeho uplatnenie narušilo riadne uplatňovanie práva Únie (24). Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 3. marca 2016 vo veci Simet (T-15/14) v tejto súvislosti konštatoval, že priznanie náhrady škôd, ktoré by spočívalo v náhrade škody spôsobenej uložením záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, nemôže uniknúť označeniu za štátnu pomoc len preto, že spočíva v priznaní náhrady škôd, keďže to by umožnilo obídenie článkov 107 a 108 ZFEÚ (25).

(106)

Pokiaľ ide o dodatočné náhrady priznané spoločnosti Arfea regionálnym správnym súdom, Komisia poznamenáva, že po prvé v rozsudkoch regionálneho správneho súdu sa odvoláva na právo spoločnosti Arfea na získanie súm vo forme náhrady podľa článkov 6, 10 a 11 nariadenia (EHS) č. 1191/69, pričom túto náhradu musí stanoviť správny orgán na základe spoľahlivých údajov. To naznačuje, že podľa regionálneho správneho súdu právo spoločnosti Arfea na dodatočnú náhradu nevyplýva zo všeobecného pravidla náhrady škôd z dôvodu nesprávneho konania alebo iného konania vnútroštátnych orgánov, ale z práv, ktoré údajne vyplývajú z nariadenia (EHS) č. 1191/69.

(107)

Po druhé Komisia poznamenáva, že spoločnosť Arfea podala 6. júna 2014 talianskym súdom žiadosť o vyplatenie náhrady škôd regiónom Piemont ako doplnok k náhrade, ktorú jej už priznal regionálny správny súd. Spoločnosť Arfea vo svojej žiadosti tvrdila, že utrpela škody v dôsledku neskorého uznania a vyplatenia náhrad, ktoré jej región dlhoval za roky 1997 a 1998. To naznačuje, že samotná spoločnosť Arfea sa nedomnieva, že náhrady, ktoré jej už priznal regionálny správny súd, predstavujú priznanie náhrady škôd.

(108)

Po tretie Komisia sa domnieva, že priznanie náhrady škôd v prospech spoločnosti Arfea za finančnú záťaž spôsobenú údajným nezákonným jednostranným uložením záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme talianskymi orgánmi, by v každom prípade bolo v rozpore s článkami 107 a 108 ZFEÚ.

(109)

Je to preto, lebo priznanie tejto náhrady by pre spoločnosť Arfea malo rovnaký výsledok ako priznanie náhrady za službu vo verejnom záujme za posudzované obdobie, a to napriek skutočnosti, že koncesné zmluvy, ktorými sa riadia predmetné služby, neboli vyňaté z predchádzajúcej notifikácie ani nespĺňali podstatné požiadavky stanovené v nariadení (EHS) č. 1191/69 alebo nariadení (ES) č. 1370/2007, ako sa už preukázalo vyššie.

(110)

Priznanie tejto náhrady by teda v podstate umožnilo obísť pravidlá štátnej pomoci a podmienky ustanovené zákonodarcom Únie, na základe ktorých príslušné orgány, ktoré ukladajú alebo zadávajú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, nahrádzajú poskytovateľom služby vo verejnom záujme náklady, ktoré im vznikli pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Priznanie náhrady škôd rovnajúcej sa súčtu súm pomoci, ktorých poskytnutie sa plánovalo, by skutočne vytvorilo nepriamu štátnu pomoc, ktorá by sa považovala za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom (26). Ako už bolo pripomenuté, Všeobecný súd vyjasnil, že za takých okolností sa pravidlá štátnej pomoci nesmú obchádzať len preto, že predmetné opatrenie by predstavovalo priznanie náhrady škôd (27).

(111)

Komisia preto nepovažuje rozsudok regionálneho správneho súdu za priznanie náhrady škôd, ktoré utrpela spoločnosť Arfea v dôsledku nesprávneho konania alebo iného konania vnútroštátnych orgánov, ale skôr za poskytnutie neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci, ktoré je zakázané podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(112)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že neoznámené opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

(113)

Podľa ZFEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc, keď sa zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (28). Súdny dvor takisto dôsledne trvá na tom, že povinnosť členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie predtým existujúcej situácie (29).

(114)

V tejto súvislosti Súdny dvor potvrdil, že cieľ je dosiahnutý vtedy, keď prijímateľ vráti sumy poskytnuté v podobe neoprávnenej pomoci, a tým stratí výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnoví sa situácia spred vyplatenia pomoci (30).

(115)

V súlade s touto judikatúrou sa v článku 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 2015/1589 (31) uvádza, že „ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu […]“.

(116)

Preto vzhľadom na to, že predmetné opatrenia sa uskutočňovali v rozpore s článkom 108 ZFEÚ a musia sa považovať za protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc, je potrebné ich zrušiť s cieľom obnoviť situáciu, ktorá existovala na trhu pred ich poskytnutím. Vymáhanie by sa malo vzťahovať na obdobie od poskytnutia výhody spoločnosti Arfea, teda od momentu, keď jej bola pomoc daná k dispozícii (t. j. 7. februára 2014), až do dňa jej vrátenia v plnej výške, a sumy, ktoré sa majú vymôcť, by mali zahŕňať aj úroky až do dňa ich vrátenia v plnej výške,

a)

celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorá sa má od prijímateľa vymôcť;

b)

podrobný opis už prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

dokumenty potvrdzujúce, že sa príjemcovi nariadilo vrátenie pomoci.

—

náklady vynaložené v súvislosti so záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme alebo s balíkom záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ktoré uložil príslušný orgán/orgány a sú uvedené v zmluve o službe vo verejnom záujme a/alebo vo všeobecnom pravidle,

—

mínus akékoľvek pozitívne finančné výsledky vytvorené sieťou v rámci príslušného(-ých) záväzku(-ov) vyplývajúceho(-ich) zo služieb vo verejnom záujme,

—

mínus príjmy z prepravy alebo akékoľvek iné výnosy vytvorené pri plnení príslušného(-ých) záväzku(-ov) vyplývajúceho(-ich) zo služieb vo verejnom záujme,

—

plus primeraný zisk

29.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/76

(1)

Aviárna influenza je infekčná vírusová choroba vtákov vrátane hydiny. Infekcie domácej hydiny vyvolané vírusmi aviárnej influenzy spôsobujú dve hlavné formy tejto choroby, ktoré sa odlišujú svojou virulenciou. Nízkopatogénna forma sa obvykle prejavuje iba miernymi príznakmi, zatiaľ čo vysokopatogénna forma spôsobuje u väčšiny druhov hydiny veľmi vysokú úmrtnosť. Uvedená choroba môže mať vážny dosah na ziskovosť chovu hydiny.

(2)

Aviárna influenza sa vyskytuje najmä u vtákov, ale za určitých okolností sa môže infekcia vyskytnúť aj u ľudí, i keď riziko je vo všeobecnosti veľmi nízke.

(3)

V prípade výskytu ohniska aviárnej influenzy existuje riziko, že pôvodca choroby sa môže rozšíriť do iných chovov s hydinou či inými vtákmi chovanými v zajatí. V dôsledku toho sa môže preniesť z jedného členského štátu do iných členských štátov alebo do tretích krajín prostredníctvom obchodu so živými vtákmi alebo produktmi z nich.

(4)

V smernici Rady 2005/94/ES (3) sa stanovujú určité preventívne opatrenia v súvislosti s dohľadom nad aviárnou influenzou a jej včasným zistením a minimálne kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade výskytu ohniska tejto choroby u hydiny alebo iných vtákov chovaných v zajatí. V uvedenej smernici sa stanovuje zriadenie ochranných pásiem a pásiem dohľadu v prípade výskytu ohniska vysokopatogénnej aviárnej influenzy.

(5)

Holandsko oznámilo Komisii výskyt ohniska vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v chove s hydinou či inými vtákmi chovanými v zajatí na svojom území a okamžite prijalo opatrenia vyžadované podľa smernice 2005/94/ES vrátane zriadenia ochranných pásiem a pásiem dohľadu.

(6)

Komisia v spolupráci s Holandskom preskúmala uvedené opatrenia a s uspokojením konštatuje, že hranice ochranných pásiem a pásiem dohľadu stanovené príslušným orgánom v uvedenom členskom štáte sú v dostatočnej vzdialenosti od daného miesta chovu s potvrdeným ohniskom.

(7)

S cieľom predísť akémukoľvek zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie a vyhnúť sa prijatiu neodôvodnených prekážok obchodu tretími krajinami je nevyhnutné, aby sa na úrovni Únie urýchlene vymedzili ochranné pásma a pásma dohľadu zriadené v súvislosti s vysokopatogénnou aviárnou influenzou v Holandsku.

(8)

Preto by do ďalšieho stretnutia Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá mali byť ochranné pásma a pásma dohľadu v Holandsku, kde sa uplatňujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat stanovené v smernici 2005/94/ES, vymedzené v prílohe k tomuto rozhodnutiu a malo by sa stanoviť trvanie uvedenej regionalizácie.

(9)

Toto rozhodnutie sa má prehodnotiť na ďalšom zasadnutí Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

29.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/80

(1)

Aviárna influenza je infekčná vírusová choroba vtákov vrátane hydiny. Infekcie domácej hydiny vyvolané vírusmi aviárnej influenzy spôsobujú dve hlavné formy tejto choroby, ktoré sa odlišujú svojou virulenciou. Nízkopatogénna forma sa obvykle prejavuje iba miernymi príznakmi, zatiaľ čo vysokopatogénna forma spôsobuje u väčšiny druhov hydiny veľmi vysokú úmrtnosť. Uvedená choroba môže mať vážny dosah na ziskovosť chovu hydiny.

(2)

Aviárna influenza sa vyskytuje najmä u vtákov, ale za určitých okolností sa môže infekcia vyskytnúť aj u ľudí, i keď riziko je vo všeobecnosti veľmi nízke.

(3)

V prípade výskytu ohniska aviárnej influenzy existuje riziko, že pôvodca choroby sa môže rozšíriť do iných chovov s hydinou či inými vtákmi chovanými v zajatí. V dôsledku toho sa môže preniesť z jedného členského štátu do iných členských štátov alebo do tretích krajín prostredníctvom obchodu so živými vtákmi alebo produktmi z nich.

(4)

V smernici Rady 2005/94/ES (3) sa stanovujú určité preventívne opatrenia v súvislosti s dohľadom nad aviárnou influenzou a jej včasným zistením a minimálne kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade výskytu ohniska tejto choroby u hydiny alebo iných vtákov chovaných v zajatí. V uvedenej smernici sa stanovuje zriadenie ochranných pásiem a pásiem dohľadu v prípade výskytu ohniska vysokopatogénnej aviárnej influenzy.

(5)

Švédsko oznámilo Komisii výskyt ohniska vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v chove s hydinou či inými vtákmi chovanými v zajatí na svojom území a okamžite prijalo opatrenia vyžadované podľa smernice 2005/94/ES vrátane zriadenia ochranných pásiem a pásiem dohľadu.

(6)

Komisia v spolupráci so Švédskom preskúmala uvedené opatrenia a s uspokojením konštatuje, že hranice ochranných pásiem a pásiem dohľadu stanovené príslušným orgánom v uvedenom členskom štáte sú v dostatočnej vzdialenosti od daného miesta chovu s potvrdeným ohniskom.

(7)

S cieľom predísť akémukoľvek zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie a vyhnúť sa prijatiu neodôvodnených prekážok obchodu tretími krajinami tretími krajinami je nevyhnutné, aby sa na úrovni Únie urýchlene vymedzili ochranné pásma a pásma dohľadu zriadené v súvislosti s vysokopatogénnou aviárnou influenzou vo Švédsku.

(8)

Preto by do ďalšieho stretnutia Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá mali byť ochranné pásma a pásma dohľadu vo Švédsku, kde sa uplatňujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat stanovené v smernici 2005/94/ES, vymedzené v prílohe k tomuto rozhodnutiu a malo by sa stanoviť trvanie uvedenej regionalizácie.

(9)

Toto rozhodnutie sa má prehodnotiť na ďalšom zasadnutí Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,