ISSN 1977-0790 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 222 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Zväzok 59 |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
NARIADENIA
17.8.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 222/1 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1379
zo 16. augusta 2016,
ktorým sa zamieta povolenie určitých zdravotných tvrdení o potravinách, iných ako tvrdení, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (1), a najmä na jeho článok 18 ods. 5,
keďže:
(1) |
Podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú zdravotné tvrdenia o potravinách zakázané, pokiaľ nie sú povolené Komisiou v súlade s uvedeným nariadením a zaradené do zoznamu povolených tvrdení. |
(2) |
V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa tiež stanovuje, že žiadosti o povolenie zdravotných tvrdení môžu predkladať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu. Príslušný vnútroštátny orgán má postúpiť platné žiadosti Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ďalej len „úrad“, na účely vedeckého posúdenia, ako aj Komisii a členským štátom pre informáciu. |
(3) |
Úrad má vydať k predmetnému zdravotnému tvrdeniu stanovisko. |
(4) |
Komisia má s prihliadnutím na stanovisko úradu rozhodnúť o povolení zdravotných tvrdení. |
(5) |
V nadväznosti na žiadosť, ktorú predložila spoločnosť E-piim production Ltd. podľa článku 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006, bol úrad požiadaný o vydanie stanoviska k zdravotnému tvrdeniu súvisiacemu s Lactobacillus plantarum TENSIA® v polotvrdom „srdcu prospešnom“ syre eidamového typu značky Harmony™ a udržiavaním normálneho krvného tlaku (otázka č. EFSA-Q- 2014-00097 (2)). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Pravidelná, aspoň osemtýždňová konzumácia 50 g/deň syra Südamejuust (v preklade: srdcu prospešného syra) značky Harmony™ obsahujúceho Lactobacillus plantarum TENSIA® pomáha udržiavať zdravú srdcovo-cievnu sústavu, resp. zdravé srdce znižovaním krvného tlaku/symbol srdca.“ |
(6) |
Komisii a členským štátom bolo 1. októbra 2014 doručené vedecké stanovisko úradu, v ktorom sa na základe predložených údajov konštatuje, že medzi konzumáciou Lactobacillus plantarum TENSIA® v polotvrdom „srdcu prospešnom“ syre eidamového typu značky Harmony™ a udržiavaním normálneho krvného tlaku nebola stanovená príčinná súvislosť. Keďže uvedené tvrdenie nie je z tohto dôvodu v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1924/2006, nemalo by sa povoliť. |
(7) |
V nadväznosti na žiadosť, ktorú predložila spoločnosť British Specialist Nutrition Association Ltd. podľa článku 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006, bol úrad požiadaný o stanovisko k zdravotnému tvrdeniu súvisiacemu so sacharidovými roztokmi a udržiavaním fyzickej výkonnosti pri vytrvalostnom cvičení (otázka č. EFSA-Q-2013-00058 (3)). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Sacharidové roztoky prispievajú k udržovaniu výkonnosti pri dlhšom vytrvalostnom cvičení.“ Na požiadanie úradu žiadateľ spresnil, že v prípade potraviny, ktorá je predmetom tohto tvrdenia, ide o sacharidové roztoky, ktoré neobsahujú elektrolyty, a že pokiaľ ide o tvrdený účinok, sacharidové roztoky by sa mali porovnať s vodou alebo vodnými roztokmi obsahujúcimi elektrolyt. |
(8) |
Komisii a členským štátom bolo 1. októbra 2014 doručené vedecké stanovisko úradu, v ktorom sa na základe predložených údajov konštatuje, že medzi konzumáciou sacharidových roztokov a udržaním fyzickej výkonnosti pri vytrvalostnom cvičení v porovnaní s vodou alebo vodnými roztokmi obsahujúcimi elektrolyt nebola stanovená príčinná súvislosť. Keďže uvedené tvrdenie nie je z tohto dôvodu v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1924/2006, nemalo by sa povoliť. |
(9) |
Pri stanovovaní opatrení uvedených v tomto nariadení sa podľa článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1924/2006 zvážili pripomienky žiadateľov, ktoré boli doručené Komisii. |
(10) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zdravotné tvrdenia uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa nezaradia do zoznamu povolených tvrdení Únie podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1924/2006.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 16. augusta 2016
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9.
(2) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2014) 12(10):3842.
(3) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2014) 12(10):3836.
PRÍLOHA
Zamietnuté zdravotné tvrdenia
Žiadosť – príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1924/2006 |
Živina, látka, potravina alebo kategória potravín |
Tvrdenie |
Odkaz na stanovisko EFSA |
Zdravotné tvrdenie podľa článku 13 ods. 5, ktoré je založené na najnovších vedeckých dôkazoch a/alebo ktoré zahŕňa žiadosť o ochranu údajov, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva. |
Lactobacillus plantarum TENSIA® v polotvrdom „srdcu prospešnom“ syre značky Harmony™ |
Pravidelná, aspoň osemtýždňová konzumácia 50 g/deň syra Südamejuust (v preklade: srdcu prospešného syra) značky Harmony™ obsahujúceho Lactobacillus plantarum TENSIA® pomáha udržiavať zdravú srdcovo-cievnu sústavu, resp. zdravé srdce znižovaním krvného tlaku/symbol srdca. |
Q-2014-00097 |
Zdravotné tvrdenie podľa článku 13 ods. 5, ktoré je založené na najnovších vedeckých dôkazoch a/alebo ktoré zahŕňa žiadosť o ochranu údajov, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva. |
sacharidové roztoky |
Sacharidové roztoky prispievajú k udržovaniu výkonnosti pri dlhšom vytrvalostnom cvičení. |
Q-2014-00058 |
17.8.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 222/4 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1380
zo 16. augusta 2016
o výnimke z článku 55 ods. 2 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu uplatňujúce sa na regionálnu kumuláciu pre tuniaka s pôvodom v Ekvádore
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (1), a najmä na jeho článok 64 ods. 6 a článok 66 písm. b),
keďže:
(1) |
Na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1384/2014 (2) Únia udelila Ekvádoru colné preferencie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 ako predbežný recipročný mechanizmus s cieľom zamedziť zbytočnému narušeniu obchodu medzi Úniou a Ekvádorom v nadväznosti na parafovanie protokolu o pristúpení Ekvádoru k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej (3)12. decembra 2014. |
(2) |
Na účely preferencií udelených nariadením (EÚ) č. 1384/2014 sa uplatňujú pravidlá stanovené v časti I hlave IV kapitole 2 oddiele 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (4) vrátane pravidiel týkajúcich sa regionálnej kumulácie pôvodu v rámci skupiny krajín, medzi ktoré patrí Bolívia, Kolumbia, Kostarika, Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Nikaragua, Panama, Peru a Venezuela. Od 1. januára 2014 sa regionálna kumulácia mohla uplatňovať len v rovnakej regionálnej skupine na krajiny, ktoré sú v čase vývozu výrobku do Únie príjemcami všeobecného systému preferencií (VSP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 (5). |
(3) |
S účinnosťou od 1. mája 2016 bolo nariadenie (EHS) č. 2454/93 zrušené a pravidlá pôvodu uplatňované na účely colných preferencií udelených na tovar s pôvodom v Ekvádore sú od uvedeného dátumu stanovené v hlave II kapitole 2 oddiele 2 pododdieloch 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 (6) a hlave II kapitole 2 oddiele 2 pododdieloch 2 až 9 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (7). V delegovanom nariadení (EÚ) 2015/2446 sa stanovujú rovnaké pravidlá týkajúce sa kumulácie ako v nariadení (EHS) č. 2454/93. |
(4) |
Od 1. januára 2016 Kolumbia, Peru, Kostarika, Salvádor, Guatemala, Honduras, Nikaragua a Panama, ktoré patria do rovnakej regionálnej skupiny ako Ekvádor, už nie sú príjemcami VSP. V dôsledku toho sa od 1. januára 2016 pripravené alebo konzervované tuniaky a skipjack zatriedené do podpoložky 1604 14 Harmonizovaného systému opisu a číselného označovania tovaru (HS) a pripravené alebo konzervované tuniaky, skipjack alebo ostatné ryby rodu Euthynnus podpoložky 1604 20 70 kombinovanej nomenklatúry (KN) nemôžu považovať za majúce pôvod v Ekvádore v rámci regionálnej kumulácie s uvedenými krajinami na účely colných preferencií udelených nariadením (EÚ) 1384/2014. |
(5) |
Dňa 4. apríla 2016 Ekvádor predložil žiadosť o výnimku z pravidiel o preferenčnom pôvode, aby ekvádorské odvetvie spracovania rýb mohlo na účely určenia pôvodu pripravených alebo konzervovaných tuniakov a skipjacka zatriedených do podpoložky HS 1604 14 a pripravených alebo konzervovaných tuniakov, skipjacka alebo ostatných rýb rodu Euthynnus podpoložky KN 1604 20 70 považovať materiály s pôvodom v Kolumbii, Peru, Kostarike, Salvádore, Guatemale, Hondurase, Nikarague a Paname za materiály s pôvodom v Ekvádore v zmysle regionálnej kumulácie. Žiadalo sa, aby sa výnimka uplatňovala od 1. januára 2016. Doplnenie informácií k tejto pôvodnej žiadosti bolo predložené 30. júna 2016. |
(6) |
Ekvádor vo svojej žiadosti o výnimku vysvetlil, že na výrobu pripravených a konzervovaných tuniakov, ktoré Ekvádor vyváža do Únie, pochádza významné množstvo surového tuniaka z krajín Strednej Ameriky a andských krajín. Bez možnosti kumulácie s uvedenými krajinami v rovnakej regionálnej skupine by sa ekvádorský vývoz pripravených a konzervovaných tuniakov do Únie, ktoré majú pôvod v Ekvádore, znížil o 30 %. |
(7) |
Medzitým zasiahlo 16. apríla 2016 pobrežie Ekvádora zemetrasenie s magnitúdou 7,8. Vo vysokej miere postihlo provinciu Manabí a oblasti Manta, v ktorých pôsobí väčšina ekvádorského odvetvia rybolovu. Takisto boli hlásené rozsiahle materiálne škody, a to aj na hlavnej infraštruktúre, čo situáciu odvetvia spracovania rýb v Ekvádore zhoršilo. |
(8) |
S prihliadnutím na okolnosti, dôvody uvedené v žiadosti Ekvádoru a ďalší nepriaznivý vplyv zemetrasenia na odvetvie spracovania rýb by Ekvádor mal využívať dočasnú výnimku od požiadavky stanovenej v článku 55 ods. 2 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 v súlade s článkom 64 ods. 6 písm. a) druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Následne by sa materiály s pôvodom v Kolumbii, Peru, Kostarike, Salvádore, Guatemale, Hondurase, Nikarague a Paname používané na výrobu pripravených a konzervovaných tuniakov a skipjacka zatriedených do podpoložky HS 1604 14 a pripravených alebo konzervovaných tuniakov, spipjacka alebo ostatných rýb rodu Euthynnus podpoložky KN 1604 20 70 mali považovať za majúce pôvod v Ekvádore za predpokladu splnenia určitých podmienok. |
(9) |
Aby sa zamedzilo narušeniu obchodu a uľahčilo dosiahnutie cieľov colných preferencií udelených Ekvádoru podľa nariadenia (EÚ) č. 1384/2014, dočasná výnimka by sa mala vzťahovať na obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016. |
(10) |
S prihliadnutím na dôkaz o pôvode, ktorý sa môže použiť pre materiály s pôvodom v Kolumbii, Peru, Kostarike, Salvádore, Guatemale, Hondurase, Nikarague a Paname, sa kumulácia môže uplatňovať aj na základe dôkazu o pôvode stanoveného v Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej, resp. v Dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej (8). |
(11) |
V snahe zabezpečiť, aby opatrenia potrebné pre uplatňovanie kumulácie s Kolumbiou, Peru, Kostarikou, Salvádorom, Guatemalou, Hondurasom, Nikaraguou a Panamou fungovali správne, by Ekvádor mal zabezpečiť, aby boli zavedené opatrenia v oblasti administratívnej spolupráce. |
(12) |
S cieľom umožniť efektívne monitorovanie vykonávania výnimky by ekvádorské orgány mali na konci uplatňovania výnimky Komisii oznámiť údaje z osvedčení o pôvode na tlačive A, ktoré boli vydané v rámci výnimky. |
(13) |
V snahe zamedziť ďalšiemu oneskoreniu vo vykonávaní výnimky by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr. |
(14) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Na účely kumulácie uvedenej v článku 86 ods. 1 písm. b) nariadenia (EHS) č. 2454/93 a odchylne od článku 86 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia je Ekvádor oprávnený používať počas obdobia od 1. januára 2016 do 30. apríla 2016 materiály s pôvodom v Kolumbii, Peru, Kostarike, Salvádore, Guatemale, Hondurase, Nikarague alebo Paname na výrobu pripravených alebo konzervovaných tuniakov a skipjacka zatriedených do podpoložky HS 1604 14 a pripravených alebo konzervovaných tuniakov, skipjacka alebo ostatných rýb rodu Euthynnus podpoložky KN 1604 20 70.
Dôkaz o pôvode pre výrobky uvedené v prvom pododseku sa vypracuje v súlade s článkom 97l nariadenia (EHS) č. 2454/93.
2. Na účely kumulácie uvedenej v článku 55 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 a odchylne od článku 55 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia je Ekvádor oprávnený používať počas obdobia od 1. mája 2016 do 31. decembra 2016 materiály s pôvodom v Kolumbii, Peru, Kostarike, Salvádore, Guatemale, Hondurase, Nikarague alebo Paname na výrobu pripravených alebo konzervovaných tuniakov a skipjacka zatriedených do podpoložky HS 1604 14 a pripravených alebo konzervovaných tuniakov, skipjacka alebo ostatných rýb rodu Euthynnus podpoložky KN 1604 20 70.
Dôkaz o pôvode pre výrobky uvedené v prvom pododseku sa vypracuje v súlade s ustanoveniami článku 76 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447.
3. Príslušné orgány Ekvádoru požiadané o vydanie osvedčenia o pôvode na tlačive A pre výrobky uvedené v odsekoch 1 a 2 môžu vychádzať aj zo sprievodného osvedčenia EUR 1 vydaného príslušnými orgánmi Kolumbie, Peru, Kostariky, Salvádora, Guatemaly, Hondurasu, Nikaraguy alebo Panamy v súlade s ustanoveniami Dohody o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej, resp. Dohody, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej.
4. Ekvádor musí zabezpečiť, aby boli zavedené opatrenia v oblasti administratívnej spolupráce potrebné pre uplatňovanie kumulácie s Kolumbiou, Peru, Kostarikou, Salvádorom, Guatemalou, Hondurasom, Nikaraguou alebo Panamou.
5. Usudzuje sa, že odkaz na „mimoriadne okolnosti“ uvedené v článku 74 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 sa uplatňuje na výrobky uvedené v odsekoch 1 a 2, pre ktoré sa v čase vývozu výrobku nevydalo osvedčenie o pôvode na tlačive A.
Článok 2
Príslušné orgány Ekvádoru zašlú Komisii do 31. januára 2017 výkaz o množstvách a hodnotách, v súvislosti s ktorými boli vydané osvedčenia o pôvode na tlačive A na účely výnimky uvedenej v článku 1 ods. 1 a 2, a poradové čísla týchto osvedčení.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 16. augusta 2016
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1.
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1384/2014 z 18. decembra 2014 o colnom zaobchádzaní s tovarom s pôvodom v Ekvádore (Ú. v. EÚ L 372, 30.12.2014, s. 5).
(3) Ú. v. EÚ L 354, 21.12.2012, s. 3.
(4) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).
(6) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1).
(7) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).
(8) Ú. v. EÚ L 346, 15.12.2012, s. 3.
17.8.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 222/8 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1381
zo 16. augusta 2016,
ktorým sa zamieta povolenie zdravotného tvrdenia o potravinách, ktoré odkazuje na vývoj a zdravie detí
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (1), a najmä na jeho článok 17 ods. 3,
keďže:
(1) |
Podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú zdravotné tvrdenia o potravinách zakázané, pokiaľ nie sú povolené Komisiou v súlade s uvedeným nariadením a zaradené do zoznamu povolených tvrdení. |
(2) |
V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa takisto stanovuje, že žiadosti o povolenie zdravotných tvrdení môžu prevádzkovatelia potravinárskych podnikov predkladať príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu. Príslušný vnútroštátny orgán má zaslať platné žiadosti Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA, ďalej len „úrad“). |
(3) |
Úrad má po prijatí žiadosti o tejto skutočnosti bezodkladne informovať ostatné členské štáty a Komisiu a vydať k príslušnému zdravotnému tvrdeniu stanovisko. |
(4) |
Komisia má s prihliadnutím na stanovisko úradu rozhodnúť o povolení zdravotných tvrdení. |
(5) |
V nadväznosti na žiadosť, ktorú predložila spoločnosť Cross Vetpharm Group UK Ltd. podľa článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1924/2006, bol úrad požiadaný o vydanie stanoviska k zdravotnému tvrdeniu v súvislosti s β-galaktozidázou produkovanou kvasinkou Kluyveromyces lactis vo výrobku Colief® a zmiernením žalúdočno-črevných ťažkostí (otázka č. EFSA-Q-2014-00404 (2)). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Colief®/enzým laktáza znižuje zaťaženie laktózou vo výžive dojčiat a zmierňuje dôsledky porúch trávenia laktózy u dojčiat trpiacich kolikou, ktoré nie sú schopné účinne stráviť všetku laktózu vo svojej výžive.“ |
(6) |
Komisii a členským štátom bolo 17. júla 2015 doručené vedecké stanovisko, v ktorom úrad dospel k záveru, že predložené dôkazy nepostačujú na stanovenie príčinnej súvislosti medzi konzumáciou β-galaktozidázy produkovanej kvasinkou Kluyveromyces lactis vo výrobku Colief® a zmiernením žalúdočno-črevných ťažkostí. Keďže uvedené tvrdenie nie je z tohto dôvodu v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1924/2006, nemalo by sa povoliť. |
(7) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zdravotné tvrdenie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa nezaradí do zoznamu povolených tvrdení Únie podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1924/2006.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 16. augusta 2016
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9.
(2) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2015) 13(7):4187.
PRÍLOHA
Zamietnuté zdravotné tvrdenie
Žiadosť – príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1924/2006 |
Živina, látka, potravina alebo kategória potravín |
Tvrdenie |
Odkaz na stanovisko EFSA |
Článok 14 ods. 1 písm. b) – zdravotné tvrdenie, ktoré odkazuje na vývoj a zdravie detí |
Colief® |
Colief®/enzým laktáza znižuje zaťaženie laktózou vo výžive dojčiat a zmierňuje dôsledky porúch trávenia laktózy u dojčiat trpiacich kolikou, ktoré nie sú schopné účinne stráviť všetku laktózu vo svojej výžive. |
Q-2014-00404 |
17.8.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 222/10 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1382
zo 16. augusta 2016,
ktorým sa v prípade piatich vyvážajúcich výrobcov odvoláva prijatie záväzku podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) („základné antidumpingové nariadenie“), a najmä na jeho článok 8,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (2) („základné antisubvenčné nariadenie“), a najmä na jeho článok 13,
informujúc týmto členské štáty,
keďže:
A. ZÁVÄZOK A INÉ EXISTUJÚCE OPATRENIA
(1) |
Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila nariadením (EÚ) č. 513/2013 (3) dočasné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka (ďalej len „moduly“) a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“). |
(2) |
Skupina vyvážajúcich výrobcov splnomocnila Čínsku obchodnú komoru pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“), aby v ich mene predložila Komisii cenový záväzok, čo CCCME aj urobila. Z podmienok daného cenového záväzku jasne vyplýva, že ho tvorí súbor individuálnych cenových záväzkov jednotlivých vyvážajúcich výrobcov, ktorý z praktických dôvodov koordinuje CCCME. |
(3) |
Komisia rozhodnutím 2013/423/EÚ (4) prijala uvedený cenový záväzok, pokiaľ ide o dočasné antidumpingové clo. Komisia zmenila nariadením (EÚ) č. 748/2013 (5) nariadenie (EÚ) č. 513/2013 s cieľom zaviesť technické zmeny potrebné v dôsledku prijatia záväzku, pokiaľ ide o dočasné antidumpingové clo. |
(4) |
Rada uložila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1238/2013 (6) konečné antidumpingové clo na dovoz modulov a článkov s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z ČĽR (ďalej len „dotknuté výrobky“) do Únie. Rada zároveň vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2013 (7) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz dotknutých výrobkov do Únie. |
(5) |
Po tom, ako skupina vyvážajúcich výrobcov (ďalej len „vyvážajúci výrobcovia“) spolu s CCCME oznámili zmenené znenie cenového záväzku, Komisia vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ (8) potvrdila prijatie zmeneného cenového záväzku (ďalej len „záväzok“) na obdobie uplatňovania konečných opatrení. V prílohe k uvedenému rozhodnutiu je uvedený zoznam vyvážajúcich výrobcov, ktorých záväzok bol prijatý; tento zoznam okrem iného zahŕňa:
|
(6) |
Komisia prijala vykonávacím rozhodnutím 2014/657/EÚ (9) návrh vyvážajúcich výrobcov a CCCME, pokiaľ ide o objasnenia týkajúce sa plnenia záväzku v súvislosti s dotknutými výrobkami, na ktoré sa záväzok vzťahuje, t. j. modulmi a článkami s pôvodom v ČĽR alebo odosielanými z ČĽR, v súčasnosti patriacimi pod číselné znaky KN ex 8541 40 90 (kódy TARIC 8541409021, 8541409029, 8541409031 a 8541409039), vyrábanými vyvážajúcimi výrobcami (ďalej len „výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok“). Antidumpingové a vyrovnávacie clo uvedené vyššie v odôvodnení 4 spolu so záväzkom sa spoločne uvádzajú ako „opatrenia“. |
(7) |
Komisia odvolala vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/866 (10) prijatie záväzku v prípade troch vyvážajúcich výrobcov. |
(8) |
Komisia odvolala vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1403 (11) prijatie záväzku v prípade ďalšieho vyvážajúceho výrobcu. |
(9) |
Komisia odvolala vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2018 (12) prijatie záväzku v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov. |
(10) |
Komisia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia prostredníctvom oznámenia o začatí preskúmania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (13)5. decembra 2015. |
(11) |
Komisia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného antisubvenčného nariadenia prostredníctvom oznámenia o začatí preskúmania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (14)5. decembra 2015. |
(12) |
Komisia tiež začala čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia a článku 19 základného antisubvenčného nariadenia prostredníctvom oznámenia o začatí preskúmania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (15)5. decembra 2015. |
(13) |
Komisia odvolala vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/115 (16) prijatie záväzku v prípade ďalšieho vyvážajúceho výrobcu. |
(14) |
Komisia rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/185 (17) konečné antidumpingové clo uložené nariadením (EÚ) č. 1238/2013 o dovoze dotknutých výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na dovoz dotknutého výrobku odosielaného z Malajzie a Taiwanu bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii a na Taiwane. |
(15) |
Komisia rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/184 (18) konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (EÚ) č. 1239/2013 o dovoze dotknutých výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na dovoz dotknutého výrobku odosielaného z Malajzie a Taiwanu bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii a na Taiwane. |
(16) |
Komisia odvolala vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1045 (19) prijatie záväzku v prípade ďalšieho vyvážajúceho výrobcu. |
B. PODMIENKY ZÁVÄZKU, KTORÉ UMOŽŇUJÚ ODVOLANIE, AK NEDOŠLO K PORUŠENIU ZÁVÄZKU
(17) |
V záväzku sa stanovuje, že Komisia môže odvolať prijatie záväzku počas obdobia jeho uplatňovania, ak sa ukáže, že monitorovanie a presadzovanie sú nevykonateľné, vrátane akejkoľvek zmeny okolností. |
(18) |
Okrem toho ktorýkoľvek vyvážajúci výrobca môže tiež dobrovoľne odvolať svoj záväzok kedykoľvek počas jeho uplatňovania. |
C. DÔVODY NA ODVOLANIE PRIJATIA ZÁVÄZKU PRE SPOLOČNOSTI DELSOLAR A MOTECH
(19) |
Spoločnosti Delsolar, ako aj MOTECH, majú prepojenú stranu na Taiwane, ktorej bola udelená výnimka v rámci prešetrovaní obchádzania opatrení uvedených v odôvodneniach 14 a 15. |
(20) |
Komisia analyzovala dôsledky týchto výnimiek na uplatniteľnosť záväzku. Výnimky predstavujú zmenu okolností v porovnaní s okolnosťami v čase prijatia záväzku. Ich cieľom je oslobodiť od záväzku dovoz dotknutých výrobkov do Únie, ktoré vyrobili prepojené strany spoločností Delsolar a MOTECH na Taiwane. Tento dovoz nespadá do rozsahu pôsobnosti záväzku. |
(21) |
Komisia je toho názoru, že toto oslobodenie pre dovoz do Únie vytvára vysoké riziko krížovej kompenzácie. Prepojené strany oslobodené v rámci prešetrovania obchádzania opatrení môžu fakticky predávať dotknutý výrobok rovnakým zákazníkom Únie, ktorým sa predáva výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok, a ceny týchto transakcií by sa mohli stanovovať tak, aby kompenzovali minimálnu dovoznú cenu podľa záväzku. Komisia nemôže monitorovať predaj rovnakým zákazníkom v Únii v rámci záväzku a z Taiwanu. |
(22) |
Komisia preto dospela k záveru, že uvedené oslobodenie spôsobilo, že záväzok spoločností Delsolar a MOTECH nemožno monitorovať. |
D. DOBROVOĽNÉ ODVOLANIE ZÁVÄZKU SPOLOČNOSŤAMI LERRI SOLAR, XI'AN LONGi A CNPV
(23) |
Spoločnosť LERRI Solar oznámila Komisii v marci 2016, že chce svoj záväzok odvolať. |
(24) |
Spoločnosti Xi'an LONGi a CNPV oznámili Komisii v máji 2016 že chcú takisto svoj záväzok odvolať. |
E. PÍSOMNÉ PODANIA A VYPOČUTIA
(25) |
Zainteresované strany dostali podľa článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia príležitosť byť vypočuté a predložiť pripomienky. Delsolar a MOTECH pripomienky predložili. |
i) Delsolar
(26) |
Delsolar spochybnil, že by výnimka udelená jeho taiwanskej prepojenej tretej strane znamenala zmenu okolností. Delsolar informoval Komisiu o fúzii s taiwanskou spoločnosťou v rámci pôvodného prešetrovania uvedeného v odôvodnení 4, proti ktorej Komisia nenamietala. Keďže na dotknutý výrobok vyrobený taiwanskou prepojenou stranou firmy Desolar sa opatrenia nevzťahovali pred prešetrovaním obchádzania opatrení ani po ňom, situácia sa nelíši od stavu pred daným prešetrovaním. |
(27) |
Komisia nemôže tento argument akceptovať. |
(28) |
Po prvé, Komisia pripomína, že podiel dovozu z tretích krajín okrem ČĽR do Únie predstavoval v období prešetrovania 6,8 % trhu Únie. Konkrétne podiel dovozu z Taiwanu na trhu bol 0,8 % [tabuľka 12 nariadenia (EÚ) č. 513/2013]. Z týchto údajov vyplýva, že vývoz z existujúcich výrobných zariadení spoločností s výrobou na Taiwane prepojených s čínskymi firmami, ktoré ponúkli záväzok, bol zanedbateľný. |
(29) |
Možno však očakávať, že v dôsledku udelenia výnimiek podľa článku 13 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia a článku 23 ods. 6 základného antisubvenčného nariadenia bude taiwanská prepojená strana Desolaru vyvážať do Únie významné množstvo modulov a článkov. |
(30) |
Rozhodnutie odvolať prijatie záväzku vyplýva z rizika krížovej kompenzácie, ktorú Komisia nedokáže monitorovať. Otázka, či sa na tovar vyrobený v zariadeniach v tretej krajine vzťahujú opatrenia, nie je pri hodnotení monitorovacích rizík relevantná. Výnimka sa týka dovozu dotknutých výrobkov vyrobených taiwanskou prepojenou stranou Desolaru a konkrétne určených pre trh Únie. Vniká teda riziko krížovej kompenzácie. Hodnotenie monitorovacích rizík závisí od individuálnych prípadov a počas platnosti záväzku sa môže vyvíjať – určité riziká sa naplnia, vznikajú nové a pri individuálnom monitorovaní môže Komisia lepšie hodnotiť praktické aspekty. V tomto vzťahu je opäť irelevantné, či sa na dovoz pred prešetrovaním obchádzania dané opatrenia vzťahovali alebo nie. |
(31) |
Delsolar zároveň tvrdil, že výnimka pre jeho taiwanskú prepojenú stranu sama osebe neznamená, že by sa monitorovanie záväzku Desolaru stalo nemožným. Podľa Desolaru je zvýšené riziko krížovej kompenzácie čisto hypotetické. Keďže záväzok zakazuje predaj rovnakým zákazníkom, akékoľvek porušenie by mohlo viesť k odňatiu záväzku firmy Desolar. V tejto súvislosti Delsolar uviedol, že výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok, nepredáva rovnakému zákazníkovi, ako jeho taiwanská prepojená strana predáva dotknutý výrobok. Súlad možno overiť kontrolami na mieste v priestoroch firmy Desolar a jeho taiwanskej prepojenej strany. Okrem toho Desolar tvrdil, že Komisia pri prešetrovaniach obchádzania uvedených v odôvodneniach 14 a 15 nazerala na jeho taiwanskú prepojenú stranu ako na skutočného výrobcu, ktorý opatrenia neobchádza. Akékoľvek tvrdenia o potenciálnych rizikách krížovej kompenzácie sú teda čisto špekulatívne. |
(32) |
Komisia tento argument zamieta. V prešetrovaniach obchádzania uvedených v odôvodneniach 14 a 15 sa zistilo, že taiwanská prepojená strana Desolaru sa nepodieľala na praktikách obchádzania v zmysle článku 13 základného antidumpingového nariadenia a článku 23 základného antisubvenčného nariadenia. Rozsah týchto prešetrovaní však nezahŕňal posúdenie rizík spojených so záväzkom firmy Desolar. Zároveň zistenia nijako neimplikujú, že by sa záväzok neobchádzal v zmysle krížovej cenovej kompenzácie. Naopak, výnimka udelená taiwanskej prepojenej strane Desolaru výrazne zvyšuje riziko obchádzania v súvislosti so záväzkom firmy Delsolar. Výnimka implikuje konkrétny zámer predávať do Únie. Komisia by teda musela súčasne monitorovať predaj v rámci záväzku aj z Taiwanu, čo znemožňuje monitorovanie záväzku firmy Desolar. Komisia zároveň v tejto súvislosti pripomína, že monitorovanie daného záväzku sa počas jeho vykonávania postupne sťažovalo, najmä vzhľadom na praktiky obchádzania zistené v Malajzii a na Taiwane. Komisia nemôže monitorovať predaj z Taiwanu spadajúci mimo rozsah záväzku. Komisia navyše pripomína, že ponúkla Desolaru možnosti, ako záväzok zachovať, no Desolar ich odmietol zvážiť. |
(33) |
Desolar napokon uviedol, že je v porovnateľnej situácii ako akákoľvek iná firma, ktorá je stranou záväzku a má prepojené podniky s výrobnými zariadeniami v krajinách, na ktoré sa opatrenia nevzťahujú. Samotná existencia daného vzťahu ako taká teda neznemožňuje monitorovanie záväzku. |
(34) |
Komisia tento argument odmieta s odvolaním na odôvodnenia 27 a 29. |
ii) MOTECH
(35) |
MOTECH podobne ako Delsolar argumentoval, že Komisia jeho vzťah s taiwanskou prepojenou stranou v rámci pôvodných prešetrovaní uvedených v odôvodnení 4 poznala. Prijatím záväzku podniku MOTECH Komisia potvrdila, že opatrenia sa neobchádzajú. |
(36) |
Komisia v tejto súvislosti predovšetkým odkazuje na odmietnutie podobných argumentov firmy Desolar. |
(37) |
Okrem toho Komisia tento argument odmieta aj z nasledovných dôvodov. V čase prijatia záväzku Komisia vykonáva celkovú analýzu monitorovacích rizík. Prijatie záväzku samo osebe neimplikuje, že nedochádza k žiadnemu obchádzaniu. Komisia je toho názoru, že výnimka udelená taiwanskej prepojenej strane MOTECHu zvyšuje riziko krížovej kompenzácie v zmysle odôvodnenia 21. Komisia v tejto súvislosti pripomína, že monitorovanie daného záväzku sa počas jeho vykonávania postupne sťažovalo, najmä vzhľadom na praktiky obchádzania zistené v Malajzii a na Taiwane. Komisia nemôže monitorovať predaj rovnakým zákazníkom v Únii v rámci záväzku a z Taiwanu. |
(38) |
MOTECH takisto uviedol, že udelením výnimky jeho taiwanskej prepojenej strane Komisia potvrdila, že v súvislosti s firmou MOTECH a jej taiwanskou prepojenou stranou nedochádza k žiadnemu obchádzaniu a krížovej kompenzácii. Komisia by mohla monitorovať dovoz od MOTECHu a jeho taiwanskej prepojenej strany, keďže obe spoločnosti dovážajú do Únie pod samostatnými doplnkovými kódmi TARIC. |
(39) |
Komisia tento argument zamieta. Výnimka udelená v prešetrovaniach obchádzania uvedených v odôvodneniach 14 a 15 potvrdzuje, že u taiwanskej prepojenej strany MOTECHu sa nezistilo zapojenie do praktík obchádzania. Toto zistenie je však irelevantné z hľadiska posudzovania vykonateľnosti záväzku podľa odôvodnení 21 a 22. Komisia analyzovala implikácie tejto výnimky a dospela k záveru, že riziko krížovej kompenzácie sa zvýšilo. Komisia zohľadnila aj predošlé skúsenosti z monitorovania záväzku a skonštatovala, že nie je v postavení, aby mohla monitorovať predaj rovnakým zákazníkom v Únii v rámci záväzku a z Taiwanu. |
F. ODVOLANIE PRIJATIA ZÁVÄZKU A ULOŽENIE KONEČNÝCH CIEL
(40) |
Komisia preto v súlade s článkom 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia, článkom 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia a takisto v súlade s podmienkami záväzku dospela k záveru, že prijatie záväzku spoločností Delsolar, CNPV, MOTECH, Xi'an LONGi a LERRI Solar spolu s ich prepojenými spoločnosťami v Únii sa musí odvolať. |
(41) |
V súlade s tým sa podľa článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia konečné antidumpingové clo uložené článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1238/2013 a konečné vyrovnávacie clo uložené článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1239/2013 automaticky uplatňujú na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR alebo odosielaného z ČĽR a vyrábaného spoločnosťou Delsolar (doplnkový kód TARIC: B792), CNPV (doplnkový kód TARIC: B813), MOTECH (doplnkový kód TARIC: B852), Xi'an LONGi (doplnkový kód TARIC: B897) a LERRI Solar (doplnkový kód TARIC: B898), a to odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. |
(42) |
V tabuľke v prílohe k tomuto nariadeniu sa pre informáciu uvádza zoznam vyvážajúcich výrobcov, v prípade ktorých prijatie záväzku vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ nie je dotknuté, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Prijatie záväzku, pokiaľ ide o
a) |
spoločnosť Delsolar (Wujiang) Ltd spolu s jej prepojenou spoločnosťou v Únii, na ktoré sa spoločne vzťahuje doplnkový kód TARIC: B792; |
b) |
spoločnosť CNPV Dongying Solar Power Co. Ltd, na ktorú sa vzťahuje doplnkový kód TARIC: B813; |
c) |
spoločnosť MOTECH (Suzhou) RENEWABLE ENERGY CO. LTD, na ktorú sa vzťahuje doplnkový kód TARIC: B852; |
d) |
spoločnosť Xi'an LONGi Silicon Materials Corp. a Wuxi LONGi Silicon Materials Co. Ltd, na ktoré sa spoločne vzťahuje doplnkový kód TARIC: B897; a |
e) |
spoločnosť LERRI Solar Technology (Zhejiang) Co. Ltd spolu s jej prepojenou spoločnosťou v Únii, na ktoré sa spoločne vzťahuje doplnkový kód TARIC: B898 |
sa týmto odvoláva.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 16. augusta 2016
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.
(2) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.
(3) Ú. v. EÚ L 152, 5.6.2013, s. 5.
(4) Ú. v. EÚ L 209, 3.8.2013, s. 26.
(5) Ú. v. EÚ L 209, 3.8.2013, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 66.
(8) Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 214.
(9) Ú. v. EÚ L 270, 11.9.2014, s. 6.
(10) Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2015, s. 30.
(11) Ú. v. EÚ L 218, 19.8.2015, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2015, s. 23.
(13) Ú. v. EÚ C 405, 5.12.2015, s. 8.
(14) Ú. v. EÚ C 405, 5.12.2015, s. 20.
(15) Ú. v. EÚ C 405, 5.12.2015, s. 33.
(16) Ú. v. EÚ L 23, 29.1.2016, s. 47.
(17) Ú. v. EÚ L 37, 12.2.2016, s. 76.
(18) Ú. v. EÚ L 37, 12.2.2016, s. 56.
(19) Ú. v. EÚ L 170, 29.6.2016, s. 5.
PRÍLOHA
Zoznam spoločností:
Názov spoločnosti |
Doplnkový kód TARIC |
Jiangsu Aide Solar Energy Technology Co. Ltd |
B798 |
Alternative Energy (AE) Solar Co. Ltd |
B799 |
Anhui Chaoqun Power Co. Ltd |
B800 |
Anji DaSol Solar Energy Science & Technology Co. Ltd |
B802 |
Anhui Schutten Solar Energy Co. Ltd Quanjiao Jingkun Trade Co. Ltd |
B801 |
Anhui Titan PV Co. Ltd |
B803 |
Xi'an SunOasis (Prime) Company Limited TBEA SOLAR CO. LTD XINJIANG SANG'O SOLAR EQUIPMENT |
B804 |
Changzhou NESL Solartech Co. Ltd |
B806 |
Changzhou Shangyou Lianyi Electronic Co. Ltd |
B807 |
CHINALAND SOLAR ENERGY CO. LTD |
B808 |
ChangZhou EGing Photovoltaic Technology Co. Ltd |
B811 |
CIXI CITY RIXING ELECTRONICS CO. LTD ANHUI RINENG ZHONGTIAN SEMICONDUCTOR DEVELOPMENT CO. LTD HUOSHAN KEBO ENERGY & TECHNOLOGY CO. LTD |
B812 |
CSG PVtech Co. Ltd |
B814 |
China Sunergy (Nanjing) Co. Ltd CEEG Nanjing Renewable Energy Co. Ltd CEEG (Shanghai) Solar Science Technology Co. Ltd China Sunergy (Yangzhou) Co. Ltd China Sunergy (Shanghai) Co. Ltd |
B809 |
Dongfang Electric (Yixing) MAGI Solar Power Technology Co. Ltd |
B816 |
EOPLLY New Energy Technology Co. Ltd SHANGHAI EBEST SOLAR ENERGY TECHNOLOGY CO. LTD JIANGSU EOPLLY IMPORT & EXPORT CO. LTD |
B817 |
Era Solar Co. Ltd |
B818 |
GD Solar Co. Ltd |
B820 |
Greenway Solar-Tech (Shanghai) Co. Ltd Greenway Solar-Tech (Huaian) Co. Ltd |
B821 |
Konca Solar Cell Co. Ltd Suzhou GCL Photovoltaic Technology Co. Ltd Jiangsu GCL Silicon Material Technology Development Co. Ltd Jiangsu Zhongneng Polysilicon Technology Development Co. Ltd GCL-Poly (Suzhou) Energy Limited GCL-Poly Solar Power System Integration (Taicang) Co. Ltd GCL SOLAR POWER (SUZHOU) LIMITED |
B850 |
Guodian Jintech Solar Energy Co. Ltd |
B822 |
Hangzhou Bluesun New Material Co. Ltd |
B824 |
Hanwha SolarOne (Qidong) Co. Ltd |
B826 |
Hengdian Group DMEGC Magnetics Co. Ltd |
B827 |
HENGJI PV-TECH ENERGY CO. LTD |
B828 |
Himin Clean Energy Holdings Co. Ltd |
B829 |
Jetion Solar (China) Co. Ltd Junfeng Solar (Jiangsu) Co. Ltd Jetion Solar (Jiangyin) Co. Ltd |
B830 |
Jiangsu Green Power PV Co. Ltd |
B831 |
Jiangsu Hosun Solar Power Co. Ltd |
B832 |
Jiangsu Jiasheng Photovoltaic Technology Co. Ltd |
B833 |
Jiangsu Runda PV Co. Ltd |
B834 |
Jiangsu Sainty Photovoltaic Systems Co. Ltd Jiangsu Sainty Machinery Imp. And Exp. Corp. Ltd |
B835 |
Jiangsu Seraphim Solar System Co. Ltd |
B836 |
Jiangsu Shunfeng Photovoltaic Technology Co. Ltd Changzhou Shunfeng Photovoltaic Materials Co. Ltd Jiangsu Shunfeng Photovoltaic Electronic Power Co. Ltd |
B837 |
Jiangsu Sinski PV Co. Ltd |
B838 |
Jiangsu Sunlink PV Technology Co. Ltd |
B839 |
Jiangsu Zhongchao Solar Technology Co. Ltd |
B840 |
Jiangxi Risun Solar Energy Co. Ltd |
B841 |
Jiangxi LDK Solar Hi-Tech Co. Ltd LDK Solar Hi-Tech (Nanchang) Co. Ltd LDK Solar Hi-Tech (Suzhou) Co. Ltd |
B793 |
Jiangyin Hareon Power Co. Ltd Hareon Solar Technology Co. Ltd Taicang Hareon Solar Co. Ltd Hefei Hareon Solar Technology Co. Ltd Jiangyin Xinhui Solar Energy Co. Ltd Altusvia Energy (Taicang) Co. Ltd |
B842 |
Jiangyin Shine Science and Technology Co. Ltd |
B843 |
JingAo Solar Co. Ltd Shanghai JA Solar Technology Co. Ltd JA Solar Technology Yangzhou Co. Ltd Hefei JA Solar Technology Co. Ltd Shanghai JA Solar PV Technology Co. Ltd |
B794 |
Jinko Solar Co. Ltd Jinko Solar Import and Export Co. Ltd ZHEJIANG JINKO SOLAR CO. LTD ZHEJIANG JINKO SOLAR TRADING CO. LTD |
B845 |
Jinzhou Yangguang Energy Co. Ltd Jinzhou Huachang Photovoltaic Technology Co. Ltd Jinzhou Jinmao Photovoltaic Technology Co. Ltd Jinzhou Rixin Silicon Materials Co. Ltd Jinzhou Youhua Silicon Materials Co. Ltd |
B795 |
Juli New Energy Co. Ltd |
B846 |
Jumao Photonic (Xiamen) Co. Ltd |
B847 |
King-PV Technology Co. Ltd |
B848 |
Kinve Solar Power Co. Ltd (Maanshan) |
B849 |
Lightway Green New Energy Co. Ltd Lightway Green New Energy(Zhuozhou) Co. Ltd |
B851 |
Nanjing Daqo New Energy Co. Ltd |
B853 |
NICE SUN PV CO. LTD LEVO SOLAR TECHNOLOGY CO. LTD |
B854 |
Ningbo Huashun Solar Energy Technology Co. Ltd |
B856 |
Ningbo Jinshi Solar Electrical Science & Technology Co. Ltd |
B857 |
Ningbo Komaes Solar Technology Co. Ltd |
B858 |
Ningbo Osda Solar Co. Ltd |
B859 |
Ningbo Qixin Solar Electrical Appliance Co. Ltd |
B860 |
Ningbo South New Energy Technology Co. Ltd |
B861 |
Ningbo Sunbe Electric Ind Co. Ltd |
B862 |
Ningbo Ulica Solar Science & Technology Co. Ltd |
B863 |
Perfectenergy (Shanghai) Co. Ltd |
B864 |
Perlight Solar Co. Ltd |
B865 |
Phono Solar Technology Co. Ltd Sumec Hardware & Tools Co. Ltd |
B866 |
RISEN ENERGY CO. LTD |
B868 |
SHANDONG LINUO PHOTOVOLTAIC HI-TECH CO. LTD |
B869 |
SHANGHAI ALEX SOLAR ENERGY SCIENCE & TECHNOLOGY CO. LTD SHANGHAI ALEX NEW ENERGY CO. LTD |
B870 |
Shanghai BYD Co. Ltd BYD(Shangluo)Industrial Co. Ltd |
B871 |
Shanghai Chaori Solar Energy Science & Technology Co. Ltd Shanghai Chaori International Trading Co. Ltd |
B872 |
Propsolar (Zhejiang) New Energy Technology Co. Ltd Shanghai Propsolar New Energy Co. Ltd |
B873 |
SHANGHAI SHANGHONG ENERGY TECHNOLOGY CO. LTD |
B874 |
SHANGHAI SOLAR ENERGY S&T CO. LTD Shanghai Shenzhou New Energy Development Co. Ltd Lianyungang Shenzhou New Energy Co. Ltd |
B875 |
Shanghai ST Solar Co. Ltd Jiangsu ST Solar Co. Ltd |
B876 |
Shenzhen Sacred Industry Co.Ltd |
B878 |
Shenzhen Topray Solar Co. Ltd Shanxi Topray Solar Co. Ltd Leshan Topray Cell Co. Ltd |
B880 |
Sopray Energy Co. Ltd Shanghai Sopray New Energy Co. Ltd |
B881 |
SUN EARTH SOLAR POWER CO. LTD NINGBO SUN EARTH SOLAR POWER CO. LTD Ningbo Sun Earth Solar Energy Co. Ltd |
B882 |
SUZHOU SHENGLONG PV-TECH CO. LTD |
B883 |
TDG Holding Co. Ltd |
B884 |
Tianwei New Energy Holdings Co. Ltd Tianwei New Energy (Chengdu) PV Module Co. Ltd Tianwei New Energy (Yangzhou) Co. Ltd |
B885 |
Wenzhou Jingri Electrical and Mechanical Co. Ltd |
B886 |
Shanghai Topsolar Green Energy Co. Ltd |
B877 |
Shenzhen Sungold Solar Co. Ltd |
B879 |
Wuhu Zhongfu PV Co. Ltd |
B889 |
Wuxi Saijing Solar Co. Ltd |
B890 |
Wuxi Shangpin Solar Energy Science and Technology Co. Ltd |
B891 |
Wuxi Solar Innova PV Co. Ltd |
B892 |
Wuxi Suntech Power Co. Ltd Suntech Power Co. Ltd Wuxi Sunshine Power Co. Ltd Luoyang Suntech Power Co. Ltd Zhenjiang Rietech New Energy Science Technology Co. Ltd Zhenjiang Ren De New Energy Science Technology Co. Ltd |
B796 |
Wuxi Taichang Electronic Co. Ltd Wuxi Machinery & Equipment Import & Export Co. Ltd Wuxi Taichen Machinery & Equipment Co. Ltd |
B893 |
Xi'an Huanghe Photovoltaic Technology Co. Ltd State-run Huanghe Machine-Building Factory Import and Export Corporation Shanghai Huanghe Fengjia Photovoltaic Technology Co. Ltd |
B896 |
Yingli Energy (China) Co. Ltd Baoding Tianwei Yingli New Energy Resources Co. Ltd Hainan Yingli New Energy Resources Co. Ltd Hengshui Yingli New Energy Resources Co. Ltd Tianjin Yingli New Energy Resources Co. Ltd Lixian Yingli New Energy Resources Co. Ltd Baoding Jiasheng Photovoltaic Technology Co. Ltd Beijing Tianneng Yingli New Energy Resources Co. Ltd Yingli Energy (Beijing) Co. Ltd |
B797 |
Yuhuan BLD Solar Technology Co. Ltd Zhejiang BLD Solar Technology Co. Ltd |
B899 |
Yuhuan Sinosola Science & Technology Co.Ltd |
B900 |
Zhangjiagang City SEG PV Co. Ltd |
B902 |
Zhejiang Fengsheng Electrical Co. Ltd |
B903 |
Zhejiang Global Photovoltaic Technology Co. Ltd |
B904 |
Zhejiang Heda Solar Technology Co. Ltd |
B905 |
Zhejiang Jiutai New Energy Co. Ltd Zhejiang Topoint Photovoltaic Co. Ltd |
B906 |
Zhejiang Kingdom Solar Energy Technic Co. Ltd |
B907 |
Zhejiang Koly Energy Co. Ltd |
B908 |
Zhejiang Mega Solar Energy Co. Ltd Zhejiang Fortune Photovoltaic Co. Ltd |
B910 |
Zhejiang Shuqimeng Photovoltaic Technology Co. Ltd |
B911 |
Zhejiang Shinew Photoelectronic Technology Co. Ltd |
B912 |
Zhejiang Sunflower Light Energy Science & Technology Limited Liability Company Zhejiang Yauchong Light Energy Science & Technology Co. Ltd |
B914 |
Zhejiang Sunrupu New Energy Co. Ltd |
B915 |
Zhejiang Tianming Solar Technology Co. Ltd |
B916 |
Zhejiang Trunsun Solar Co. Ltd Zhejiang Beyondsun PV Co. Ltd |
B917 |
Zhejiang Wanxiang Solar Co. Ltd WANXIANG IMPORT & EXPORT CO LTD |
B918 |
ZHEJIANG YUANZHONG SOLAR CO. LTD |
B920 |
Zhongli Talesun Solar Co. Ltd |
B922 |
17.8.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 222/22 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1383
zo 16. augusta 2016,
ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),
so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,
keďže:
(1) |
Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu. |
(2) |
Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 16. augusta 2016
Za Komisiu
v mene predsedu
Jerzy PLEWA
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.
(2) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.
PRÍLOHA
Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
(EUR/100 kg) |
||
Číselný znak KN |
Kód tretej krajiny (1) |
Paušálna dovozná hodnota |
0702 00 00 |
MA |
155,7 |
ZZ |
155,7 |
|
0707 00 05 |
TR |
116,3 |
ZZ |
116,3 |
|
0709 93 10 |
TR |
137,2 |
ZZ |
137,2 |
|
0805 50 10 |
AR |
198,9 |
CL |
145,4 |
|
MA |
99,8 |
|
TR |
156,0 |
|
UY |
201,1 |
|
ZA |
143,4 |
|
ZZ |
157,4 |
|
0806 10 10 |
EG |
214,0 |
MA |
178,5 |
|
TR |
144,7 |
|
ZZ |
179,1 |
|
0808 10 80 |
AR |
116,0 |
BR |
102,1 |
|
CL |
115,8 |
|
CN |
125,7 |
|
NZ |
141,1 |
|
PE |
106,8 |
|
US |
139,9 |
|
UY |
93,8 |
|
ZA |
98,9 |
|
ZZ |
115,6 |
|
0808 30 90 |
AR |
99,0 |
CL |
108,0 |
|
TR |
144,2 |
|
ZA |
128,5 |
|
ZZ |
119,9 |
|
0809 30 10 , 0809 30 90 |
TR |
133,5 |
ZZ |
133,5 |
(1) Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.
17.8.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 222/24 |
NARIADENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2016/1384
z 2. augusta 2016,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) o štatistike držby cenných papierov (ECB/2016/22)
RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,
so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 5,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 4,
po porade s Európskou komisiou,
keďže:
(1) |
je potrebné doplniť ďalšie atribúty štatistiky držby cenných papierov nad rámec tých, ktoré v súčasnosti požaduje nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) (2), s cieľom zabezpečiť, aby sa Európskemu systému centrálnych bánk (ESCB) poskytovali zodpovedajúce informácie o držbe cenných papierov bankových skupín. Tieto dodatočné atribúty umožnia vypracovať dôkladnejšie analýzy rizík a expozícií v rámci finančného systému. To následne umožní vypracovanie podrobnejších analýz transmisného mechanizmu menovej politiky. Rozšírenie rozsahu vykazovania informácií o kreditnom riziku a účtovníctve je dôležité najmä z pohľadu analýz finančnej stability a takéto údaje budú tiež užitočné na účely prudenciálneho dohľadu. Je to dôležité aj s cieľom umožniť odhad rizikových expozícií Eurosystému voči protistranám pri operáciách menovej politiky. Štruktúra niektorých ustanovení nariadenia by sa tiež mala zmeniť, aby sa spresnili požiadavky na štatistické vykazovanie spravodajských jednotiek týkajúce sa tak sektorových, ako aj skupinových údajov. |
(2) |
Okrem toho by sa mali presnejšie upraviť aj požiadavky na vykazovanie pre správcov, aby sa zamedzilo duplicitnému vykazovaniu cenných papierov, ktoré by mohli byť vykazované viacerými správcami, ktorí sú rezidentmi v eurozóne, napríklad v prípade správcov poverených inými správcami. |
(3) |
Nariadenie (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmeny
Nariadenie (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) sa mení takto:
1. |
Článok 1 sa mení takto:
|
2. |
Článok 2 sa mení takto:
|
3. |
Článok 3 sa mení takto:
|
4. |
Vkladajú sa tieto články 3a a 3b: „Článok 3a Požiadavky na štatistické vykazovanie pre spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje 1. Spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje poskytujú štvrťročne príslušnej NCB údaje podľa jednotlivých cenných papierov o stavoch ku koncu štvrťroka, ktoré sa týkajú cenných papierov v ich držbe alebo v držbe ich skupiny vrátane subjektov, ktoré nie sú rezidentmi. Tieto údaje sa vykazujú v hrubom vyjadrení, pričom sa z cenných papierov v držbe skupiny nevylučujú cenné papiere vydané subjektmi z tejto skupiny. Takéto údaje sa vykazujú v súlade s pokynmi na vykazovanie ustanovenými príslušnými národnými centrálnymi bankami. Spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje vykazujú údaje o držbe cenných papierov, ako je uvedené v prílohe I kapitole 2. 2. Spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje, ktoré sú povinné poskytovať údaje podľa odseku 1, vykazujú údaje za skupinu alebo podľa jednotlivých subjektov, ktoré sa týkajú nástrojov v držbe materského podniku a/alebo jeho dcérskych spoločností v súlade s tabuľkami v prílohe I kapitole 2. 3. Príslušná NCB vyžaduje, aby spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje vykazovali štvrťročne podľa jednotlivých cenných papierov pod položkami ‚emitent je súčasťou skupiny pre vykazovanie (prudenciálny rozsah)‘ a ‚emitent je súčasťou skupiny pre vykazovanie (účtovný rozsah)‘ údaje o cenných papieroch s kódom ISIN alebo bez neho, ktoré sú v držbe ich skupiny v súlade s prílohou I kapitolou 2. 4. Spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bod ii) dodržiavajú toto nariadenie na základe držby týchto jednotlivých inštitúcií alebo finančných inštitúcií. Článok 3b Všeobecné požiadavky na štatistické vykazovanie 1. Požiadavky na vykazovanie podľa tohto nariadenia vrátane výnimiek z týchto požiadaviek sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na vykazovanie ustanovené v: a) nariadení Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1073/2013 (ECB/2013/38) (***), b) nariadení Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1075/2013 (ECB/2013/40) (****) a c) nariadení Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1374/2014 (ECB/2014/50). 2. Údaje podľa jednotlivých cenných papierov týkajúce sa stavov ku koncu štvrťroka alebo mesiaca a, v súlade s článkom 3 ods. 5, štatistické informácie za referenčný štvrťrok alebo mesiac sa vykazujú v súlade s prílohou II časťami 1, 2, 4, 5, 6, 7 a 8 a účtovnými pravidlami uvedenými v článkoch 5, 5a a 5b. (***) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1073/2013 z 18. októbra 2013 o štatistike aktív a pasív investičných fondov (ECB/2013/38) (Ú. v. EÚ L 297, 7.11.2013, s. 73)." (****) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1075/2013 z 18. októbra 2013 o štatistike aktív a pasív finančných spoločností osobitného účelu zaoberajúcich sa sekuritizačnými transakciami (ECB/2013/40) (Ú. v. EÚ L 297, 7.11.2013, s. 107).“" |
5. |
Článok 4 sa mení takto:
|
6. |
Vkladajú sa tieto články 4a a 4b: „Článok 4a Výnimky pre spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje 1. Národné centrálne banky môžu udeliť výnimky z požiadaviek na vykazovanie ustanovených v článku 3a spravodajským jednotkám vykazujúcim skupinové údaje takto:
2. Národné centrálne banky môžu spravodajským jednotkám vykazujúcim skupinové údaje udeliť výnimky z požiadaviek na vykazovanie s ohľadom na údaje, ktoré sa vykazujú pod položkou „emitent je súčasťou skupiny pre vykazovanie (prudenciálny rozsah)“, a to podľa jednotlivých cenných papierov, ako je ustanovené v článku 3a ods. 3 za predpokladu, že národné centrálne banky si dokážu odvodiť tieto údaje z údajov zbieraných z iných zdrojov. 3. Na obdobie dvoch rokov od prvého vykazovania v súlade s článkom 10b ods. 2 môžu národné centrálne banky spravodajským jednotkám vykazujúcim skupinové údaje udeliť výnimky z požiadaviek na vykazovanie, pokiaľ ide o vykazovanie podľa jednotlivých subjektov ustanovené v prílohe I kapitole 2, ktoré sa týka subjektov, ktoré sú rezidentmi mimo Únie za predpokladu, že národné centrálne banky si dokážu ako celok odvodiť informácie uvedené v prílohe I kapitole 2, ktoré sa týkajú subjektov, ktoré sú rezidentmi mimo Únie. Článok 4b Všeobecné výnimky a rámec platný pre všetky výnimky 1. Národné centrálne banky môžu udeliť výnimky z požiadaviek na vykazovanie podľa tohto nariadenia, ak aktuálne spravodajské jednotky vykazujú tie isté údaje podľa: a) nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33) (*****), b) nariadenia (EÚ) č. 1073/2013 (ECB/2013/38), c) nariadenia (EÚ) č. 1075/2013 (ECB/2013/40) alebo d) nariadenia (EÚ) č. 1374/2014 (ECB/2014/50), alebo ak si národné centrálne banky dokážu odvodiť tie isté údaje iným spôsobom v súlade s minimálnymi štatistickými normami uvedenými v prílohe III. 2. Národné centrálne banky zabezpečia, že podmienky ustanovené v tomto článku, článku 4 a článku 4a sa dodržiavajú na účely udelenia, obnovenia alebo zrušenia, ak je to použiteľné a potrebné, každej výnimky s účinnosťou od začiatku každého kalendárneho roka. 3. Národné centrálne banky môžu uložiť aktuálnym spravodajským jednotkám, ktorým boli udelené výnimky podľa tohto článku, článku 4 alebo článku 4a dodatočné požiadavky na vykazovanie, ak sú podľa nich potrebné ďalšie podrobnosti. Aktuálne spravodajské jednotky vykazujú požadované údaje do 15 pracovných dní odo dňa, kedy si ich príslušná NCB vyžiadala. 4. Aktuálne spravodajské jednotky sa môžu rozhodnúť plniť požiadavky na vykazovanie v plnom rozsahu napriek tomu, že národné centrálne banky im udelili výnimky. Aktuálna spravodajská jednotka, ktorá nevyužíva výnimky udelené príslušnou NCB, musí získať súhlas NCB pred ich ďalším využívaním k neskoršiemu dátumu. (*****) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1071/2013 z 24. septembra 2013 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2013/33) (Ú. v. EÚ L 297, 7.11.2013, s. 1).“" |
7. |
Článok 5 sa mení takto:
|
8. |
Vkladajú sa tieto články 5a a 5b: „Článok 5a Účtovné pravidlá pre vykazovanie skupinových údajov 1. Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne účtovné postupy, vykazujú spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje držbu cenných papierov v oceneniach uvedených v prílohe II častiach 4 a 8. 2. Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne účtovné postupy a mechanizmy vzájomného započítania, vykazujú spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje držbu cenných papierov na štatistické účely v hrubom vyjadrení. Spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje vykazujú tiež najmä držbu cenných papierov vydaných samotnou spravodajskou jednotkou a držbu cenných papierov jednotlivými právnymi subjektmi vo vykazovanej skupine označenej podľa článku 2 ods. 4, ktoré vydali samotné subjekty. Článok 5b Všeobecné účtovné pravidlá 1. Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, účtovné pravidlá, ktorými sa spravujú aktuálne spravodajské jednotky na účely vykazovania podľa tohto nariadenia, sú pravidlá ustanovené vo vnútroštátnych predpisoch, ktorými sa transponuje smernica Rady 86/635/EHS (******) alebo, pokiaľ sa táto vnútroštátna úprava neuplatňuje, v ďalších vnútroštátnych alebo medzinárodných normách, ktoré sa uplatňujú na aktuálne spravodajské jednotky. 2. Držba cenných papierov požičaných v rámci operácií požičiavania cenných papierov alebo predaných na základe zmluvy o spätnej kúpe zostáva zaznamenaná ako držba pôvodného vlastníka a nie ako držba dočasného nadobúdateľa, ak existuje pevný záväzok vykonať reverznú operáciu a nielen jednoduchá možnosť ju vykonať. Ak dočasný nadobúdateľ cenných papierov predá prijaté cenné papiere, tento predaj sa zaznamená ako priama transakcia s cennými papiermi a musí ju vykázať dočasný nadobúdateľ ako negatívny stav v portfóliu cenných papierov. (******) Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).“" |
9. |
Článok 6 sa nahrádza takto: „Článok 6 Včasnosť sektorových údajov Národné centrálne banky zasielajú ECB:
|
10. |
Vkladajú sa tieto články 6a a 6b: „Článok 6a Včasnosť skupinových údajov Národné centrálne banky zasielajú ECB štvrťročné skupinové údaje podľa jednotlivých cenných papierov v súlade s článkom 3a ods. 1 a prílohou I kapitolou 2 do 18:00 hod. SEČ v 55. kalendárny deň po skončení štvrťroka, na ktorý sa údaje vzťahujú. Článok 6b Včasnosť všeobecne 1. Národné centrálne banky rozhodujú o tom, kedy potrebujú mať k dispozícii údaje od aktuálnych spravodajských jednotiek, aby mohli uskutočniť potrebné postupy na kontrolu kvality a aby splnili termíny stanovené v článku 6 a článku 6a. 2. Ak termín uvedený v článku 6 alebo článku 6a pripadá na deň, v ktorom je TARGET2 zatvorený, predlžuje sa na nasledujúci prevádzkový deň TARGET2, v súlade s oznámením uverejneným na internetovej stránke ECB.“ |
11. |
Vkladá sa tento článok 10b: „Článok 10b Prvé vykazovanie po nadobudnutí účinnosti nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/1384 (ECB/2016/22) (*******) 1. Sektorové údaje podľa článku 3 sa po prvýkrát vykazujú ako údaje týkajúce sa referenčného obdobia september 2018. 2. Skupinové údaje podľa článku 3a sa po prvýkrát vykazujú ako údaje týkajúce sa referenčného obdobia september 2018. (*******) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/1384 z 2. augusta 2016, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) o štatistike držby cenných papierov (ECB/2016/22) (Ú. v. EÚ L 222, 17.8.2016, s. 24).“" |
12. |
Prílohy I a II sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu. |
Článok 2
Záverečné ustanovenie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. októbra 2018.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.
Vo Frankfurte nad Mohanom 2. augusta 2016
Za Radu guvernérov ECB
prezident ECB
Mario DRAGHI
(1) Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.
(2) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1011/2012 z 17. októbra 2012 o štatistike držby cenných papierov (ECB/2012/24) (Ú. v. EÚ L 305, 1.11.2012, s. 6).
PRÍLOHA
1. |
Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) sa mení takto:
|
2. |
Príloha II sa mení takto:
|
(*) Ak sú k dispozícii, subsektory „ústredná štátna správa“ (S.1311), „regionálna štátna správa“ (S.1312), „miestna samospráva“ (S.1313) a „fondy sociálneho zabezpečenia“ (S.1314) sa vykazujú osobitne.
(**) Príslušná NCB môže od aktuálnej spravodajskej jednotky požadovať, aby osobitne vykazovala subsektory „domácnosti“ (S.14) a „neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam“ (S.15).“;
(***) V tomto prípade sa uplatňuje sektorová klasifikácia uvedená v Systéme národných účtov 2008, keďže sa neuplatňuje ESA 2010“;
(1) U agregovaných údajov: počet podielov alebo agregovaná nominálna hodnota s rovnakým ocenením (pozri kolónku 4).
(2) Ak sú k dispozícii, subsektory ‚ústredná štátna správa‘ (S.1311), ‚regionálna štátna správa‘ (S.1312), ‚miestna samospráva‘ (S.1313) a ‚fondy sociálneho zabezpečenia‘ (S.1314) sa vykazujú osobitne.
(3) U agregovaných údajov: počet podielov alebo agregovaná nominálna hodnota s rovnakým ocenením (pozri kolónku 4).
(4) Ak sú k dispozícii, subsektory ‚ústredná štátna správa‘ (S.1311), ‚regionálna štátna správa‘ (S.1312), ‚miestna samospráva‘ (S.1313) a ‚fondy sociálneho zabezpečenia‘ (S.1314) sa vykazujú osobitne.
(5) Ak sú k dispozícii, subsektory ‚domácnosti‘ (S.14) a ‚neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam‘ (S.15) sa vykazujú osobitne.“;
(6) Ak sa uplatňuje výnimka ustanovená v článku 4a ods. 3, údaje v kolónkach týkajúce sa vykazovania podľa jednotlivých subjektov by sa mali vykazovať v súlade s príslušnými vnútroštátnymi pravidlami ustanovenými NCB, ktorá výnimku udelila, aby sa zabezpečilo, že údaje sú homogénne, pokiaľ ide o povinné členenia.
(7) Ak sa uplatňuje výnimka ustanovená v článku 4a ods. 3, údaje v kolónkach týkajúce sa vykazovania podľa jednotlivých subjektov by sa mali vykazovať v súlade s príslušnými vnútroštátnymi pravidlami ustanovenými NCB, ktorá výnimku udelila, aby sa zabezpečilo, že údaje sú homogénne, pokiaľ ide o povinné členenia.
(8) Alternatívne aproximácie (ako napr. účtovné hodnoty) sa môžu použiť v „najväčšej možnej miere“, ak nie je dostupný údaj o trhovej hodnote.
(9) Ak sú k dispozícii, subsektory ‚ústredná štátna správa‘ (S.1311), ‚regionálna štátna správa‘ (S.1312), ‚miestna samospráva‘ (S.1313) a ‚fondy sociálneho zabezpečenia‘ (S.1314) sa vykazujú osobitne.“
(****) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).“;
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).
ROZHODNUTIA
17.8.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 222/52 |
ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/1385
z 1. októbra 2014
o štátnej pomoci SA.27408 (C 24/10) (ex NN 37/10, ex CP 19/09) uplatňovanej orgánmi autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach regiónu Kastília-La Mancha
[oznámené pod číslom C(2014) 6846]
(Iba španielske znenie je autentické)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2,
so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),
po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami, a so zreteľom na tieto pripomienky,
keďže:
1. POSTUP
(1) |
Komisia dostala 14. januára 2009 sťažnosť od spoločnosti Radiodifusión Digital SL (ďalej len „Radiodifusión“) a 18. mája 2009 sťažnosť od spoločnosti SES Astra S.A. (ďalej len „Astra“). Obe sťažnosti sa týkajú schémy štátnej pomoci, ktorú španielske orgány prijali v súvislosti s prechodom z analógového na digitálne televízne vysielanie vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach Španielska. Sporná schéma vychádza zo zákona 10/2005 zo 14. júna 2005 o naliehavých opatreniach na podporu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, liberalizáciu káblového televízneho vysielania a podporu plurality (1). Medzi ďalšie právne predpisy prijaté v súvislosti s procesom prechodu na digitálne terestriálne televízne vysielanie patria okrem iného: kráľovský dekrét 944/2005 z 29. júla 2005, ktorým sa schvaľuje národný technický plán pre digitálne terestriálne televízne vysielanie (ďalej len „národný technický plán“) (2), kráľovský dekrét 945/2005 z 29. júla 2005, ktorým sa schvaľujú všeobecné predpisy týkajúce sa poskytovania služby digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, príkaz ITC/2476/2005 z 29. júla 2005, ktorým sa schvaľujú technické predpisy a predpisy týkajúce sa poskytovania služby digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, a kráľovský dekrét 920/2006 z 28. júla 2006, ktorým sa schvaľujú všeobecné predpisy týkajúce sa poskytovania služby rozhlasového a káblového televízneho vysielania. |
(2) |
Tieto opatrenia sa týkajú celého územia Španielska. Komisia však začala dve rozdielne konania, jedno pre Španielsko s výnimkou autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha a jedno konkrétne pre autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha. Aj keď opatrenie štátnej pomoci je v oboch prípadoch rovnaké a vyvoláva rovnaké obavy, autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha predstavuje určité špecifické problémy, ktoré majú malý (alebo žiadny) význam pre celkový prípad. Predovšetkým sťažnosť spoločnosti Radiodifusión sa týka iba prípadu autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, keďže spôsob, akým regionálna vláda autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha realizovala schému pomoci, sa líši od modelu uplatňovaného v ostatných regiónoch, a v prípade autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha bolo potrebné vykonať podrobné posúdenie ekonomickej štúdie. |
(3) |
Komisia v oboch prípadoch začala 29. septembra 2010 formálne vyšetrovacie konanie s tvrdením, že schéma štátnej pomoci diskriminuje prevádzkovateľov platforiem. Rozhodnutie Komisie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie11. decembra 2010 (3). Pripomienky zaslali tri zainteresované strany: Radiodifusión 11. januára 2011 a Abertis a SES Astra S.A. (ďalej len „Astra“) 4. februára 2011. |
(4) |
Komisia zaslala 19. januára 2011 a 9. februára 2011 tieto pripomienky Španielsku, ktoré dostalo možnosť odpovedať. Stále zastúpenie Španielskeho kráľovstva predložilo 18. februára 2011 a 8. marca 2011 pripomienky regionálnej vlády autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha Junta de Comunidades de Castile-La Mancha, ďalej len „JCCM“) k pripomienkam tretích strán. Komisia sa 27. mája 2011 a 9. augusta 2012 obrátila na Španielsko so žiadosťami o informácie, na ktoré Španielsko (JCCM) odpovedalo 10. júna 2011, resp. 10. septembra 2012. Komisia sa 20. augusta 2011 obrátila so žiadosťou o informácie na spoločnosť Radiodifusión, ktorá odpovedala 29. septembra 2011. JCCM 14. októbra 2011, 15. novembra 2011 a 6. decembra 2012 z vlastnej iniciatívy predložila doplňujúce informácie. Komisia okrem toho 18. mája 2011 uskutočnila stretnutie so španielskymi orgánmi a s JCCM. |
(5) |
JCCM poskytla 15. mája 2013 informácie o organizácii verejnej súťaže v súvislosti s pomocou na prevádzku a údržbu. JCCM poskytla 20. decembra 2013 informácie o sankčných postupoch uplatňovaných v Španielsku proti spoločnosti Radiodifusión a jej materskej spoločnosti INGEST a pripomienky k prebiehajúcim diskusiám medzi Komisiou a španielskymi orgánmi týkajúcim sa prípadu štátnej pomoci SA.28599. JCCM poslala 6. júna 2014 pripomienky, ktoré mali preukázať, že jej konanie bolo v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve a že spĺňalo pravidlá EÚ pre verejné obstarávanie. Okrem toho sa medzi Komisiou a JCCM uskutočnilo viacero výmen informácií v rámci zisťovania skutočností. |
(6) |
Komisia prijala 20. júna 2013 konečné záporné rozhodnutie o štátnej pomoci SA.28599 na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach v Španielsku (mimo územia autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha) (4). |
2. OPIS OPATRENIA
2.1. SÚVISLOSTI
2.1.1. Sťažovatelia
(7) |
Spoločnosť Radiodifusión je miestny prevádzkovateľ telekomunikačnej a terestriálnej televíznej platformy registrovaný španielskym štátnym regulačným orgánom pre telekomunikácie (Komisia pre telekomunikačný trh – Comisión del Mercado de las Telecomunicaciones, ďalej len „CMT“) ako správca verejnej telekomunikačnej siete a poskytovateľ elektronických komunikačných služieb, predovšetkým služieb rozhlasového a televízneho vysielania. |
(8) |
Spoločnosť Radiodifusión sa sťažovala, že schémy financovania v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha boli zacielené na prevádzkovateľov platforiem, ktorí už pôsobia ako prevádzkovatelia siete s celoštátnym pokrytím. Takto boli vylúčené všetky alternatívne siete (t. j. miestni prevádzkovatelia sietí). Podľa spoločnosti Radiodifusión sporná schéma narušila existujúcu hospodársku súťaž na miestnej úrovni, ako aj potenciálnu hospodársku súťaž na regionálnej a celoštátnej úrovni. |
(9) |
Spoločnosť Radiodifusión tiež tvrdila, že veľká časť finančných prostriedkov, ktoré investovalo autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha, nebola použitá na modernizáciu existujúcich analógových prenosových centier, ale na budovanie nových. Spoločnosť Radiodifusión podložila toto tvrdenie porovnaním zoznamu obcí, ktoré dostali finančné prostriedky, so zoznamom obcí, v ktorých sa nachádzalo analógové prenosové centrum. V približne 80 % obcí, ktoré dostali finančné prostriedky, sa pred realizáciou schémy analógové prenosové centrum nenachádzalo. Spoločnosť Radiodifusión tiež zdôraznila, že samotná digitalizácia terestriálnej siete by si nevyžadovala rozsiahle budovanie nových centier. Finančné prostriedky určené na takúto modernizáciu boli preto neprimerane vysoké. |
(10) |
Na základe uvedených skutočností spoločnosť Radiodifusión dospela k záveru, že skutočným účelom dotácií nebola samotná digitalizácia existujúcej siete, ale skôr budovanie väčšej a lepšej siete, ktorá súčasným prevádzkovateľom (najmä spoločnostiam Telecom CLM a Abertis) umožňuje aktívnejšie súťaženie na trhu miestnych služieb vysielania a mobilného televízneho prenosu. Za týchto okolností sa spoločnosť Radiodifusión domnieva, že neprijatie otvorených a transparentných postupov prideľovania dotácií bolo neodôvodnené, keďže nové centrá mohol budovať ktorýkoľvek prevádzkovateľ siete. Spoločnosť Radiodifusión preto tiež poukazuje na deformáciu trhu prevádzkovateľov sietí. |
(11) |
Druhým sťažovateľom je prevádzkovateľ satelitnej platformy SES Astra. Spoločnosť Astra, založená v roku 1985, bola prvým súkromným satelitným prevádzkovateľom v Európe. Ponúka rozsiahle portfólio vysielacích a širokopásmových riešení pre zákazníkov v Európe i mimo nej. Vysiela televízne a rozhlasové programy priamo do miliónov domácností a poskytuje prístup k internetu a sieťové služby verejným a súkromným používateľom. |
(12) |
Spoločnosť Astra tvrdí, že opatrenie je v rozpore so zásadou technologickej neutrality, lebo podporuje iba terestriálny prenos ako cestu k digitalizácii. Spoločnosť Astra sa s cieľom preukázať, že satelitná platforma by bola reálnou alternatívou, odvoláva na prípad autonómneho spoločenstva Kantábria. Regionálna vláda Kantábrie vyhlásila v januári 2008 verejnú súťaž na rozšírenie digitálneho televízneho pokrytia na celé územie Kantábrie. Potom vybrala spoločnosť Astra, aby tá prostredníctvom svojej platformy poskytla voľne dostupné televízne kanály. V novembri 2008 však regionálna vláda túto zmluvu vypovedala. Podľa spoločnosti Astra orgány vypovedali zmluvu až po tom, ako sa dozvedeli, že ústredná vláda bude financovať modernizáciu analógovej terestriálnej siete. Kantábrijské orgány v liste zo 7. novembra 2008 vysvetlili, že dôvodom vypovedania zmluvy bola skutočnosť, že ústredná vláda medzitým prijala rozhodnutia o rozšírení pokrytia digitálnym televíznym vysielaním na celé Španielsko (5). Podľa sťažovateľa teda prípad Kantábrie je dôkazom toho, že po prvé, spoločnosť Astra bola schopná súťažiť na tomto trhu, a po druhé, že rozhodnutia ústrednej vlády túto hospodársku súťaž znemožnili. |
2.1.2. Odvetvie
(13) |
Prípad sa týka odvetvia vysielania. V tomto odvetví pôsobí mnoho aktérov na rôznych úrovniach produktového reťazca vysielacích služieb. |
(14) |
Vysielatelia sú prevádzkovatelia televíznych kanálov, ktorí nakupujú alebo tvoria vlastný televízny obsah a umiestňujú ho do kanálov. Tieto kanály potom poskytujú verejnosti prostredníctvom rôznych platforiem [napríklad satelitu, digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (DTT), kábla, televízie s internetovým protokolom (IPTV)]. V Španielsku zákonodarca považuje vysielacie služby za službu vo verejnom záujme, takže ich poskytujú štátom vlastnení vysielatelia (RTVE), ako aj súkromní vysielatelia, ktorí dostali koncesiu od štátu (6). Tieto voľne dostupné televízne kanály sa divákom poskytujú bezplatne. V záujme toho, aby mohli obyvatelia účinne využívať túto službu vo verejnom záujme, sa zákonom stanovuje povinnosť minimálneho pokrytia pre verejnoprávneho vysielateľa i pre súkromných prevádzkovateľov s koncesiami. Verejnoprávni vysielatelia majú na základe toho povinnosť pokryť aspoň 98 % obyvateľov Španielska, kým súkromní vysielatelia musia pokryť aspoň 96 % obyvateľov. Celoštátni vysielatelia v Španielsku nevlastnia celoštátnu sieť televízneho vysielania. Na to, aby mohli prenášať svoj obsah a plniť si povinnosti týkajúce sa pokrytia, preto uzatvárajú dohody s prevádzkovateľmi platforiem. |
(15) |
Dodávatelia telekomunikačných zariadení vyrábajú alebo inštalujú potrebnú infraštruktúru a zariadenia na vybudovanie rôznych platforiem. |
(16) |
Prevádzkovatelia platforiem (alebo prevádzkovatelia sietí) sú súkromné alebo verejne riadené subjekty, ktoré prevádzkujú infraštruktúru potrebnú na prenos a vysielanie signálu vysielacích kanálov. V začiatkoch televízneho priemyslu bola jedinou dostupnou platformou analógová terestriálna platforma. S technologickým pokrokom sa na trh dostali ďalšie platformy, konkrétne satelitná platforma, káblová platforma a nedávno i platforma IPTV (7), ktorá na prenos televízneho signálu využíva širokopásmové pripojenie. |
(17) |
Pri terestriálnom vysielaní sa televízny signál odosiela z televízneho štúdia do prenosového centra (trasy), ktoré zvyčajne vlastní a prevádzkuje prevádzkovateľ vysielacej siete. Signál sa potom prenáša a distribuuje z prenosového centra (prostredníctvom trás) na televízne vysielače, ktoré riadi prevádzkovateľ siete (napríklad veža). Niekedy sa signál prenáša prostredníctvom satelitu. Napokon sa signál vysiela z televíznych vysielačov do domácností. Na zabezpečenie digitalizácie analógovej terestriálnej siete televíznych vysielačov je potrebné vymeniť pozemné vysielače za digitálne. Keďže však digitálny signál má kratší dosah ako analógový signál, a preto si nová technológia vyžaduje hustejšiu sieť digitálnych pozemných vysielačov, v niektorých prípadoch je na rozšírenie pokrytia nutné vybudovať aj nové prenosové centrá. Divák musí mať dekodér, ktorý môže byť už zabudovaný v televíznom prijímači. |
(18) |
Pri satelitnom vysielaní sa signál odosiela do prenosového centra (trasy) a potom sa prenáša na satelit, ktorý ho vysiela do domácností. Prípadne je možné signál z televízneho štúdia priamo odoslať na satelit, za predpokladu, že štúdio má na to potrebné zariadenie. Divák musí mať satelitnú parabolu a dekodér. Na rozšírenie satelitného pokrytia regiónu je potrebné nainštalovať pozemné zariadenie v domácnosti zákazníka. Pokiaľ ide o geografické pokrytie, satelitná platforma by mohla obsiahnuť takmer 100 % územia Španielska, zatiaľ čo terestriálna platforma pokrýva približne 98 %. |
2.1.3. Súvislosti
(19) |
Prešetrované opatrenie sa musí preskúmať z hľadiska uskutočnenej alebo prebiehajúcej digitalizácie vysielania prostredníctvom terestriálnych, satelitných a káblových platforiem. Výhodou digitalizovaného vysielania v porovnaní s analógovým vysielaním je vyššia kapacita prenosu v dôsledku efektívnejšieho využitia rádiofrekvenčného spektra. To je významné najmä v prípade terestriálneho vysielania, ktoré má k dispozícii obmedzené frekvenčné spektrum, a preto súťaží s mobilnými telekomunikáciami o nedostatkovú šírku frekvenčného pásma. Satelitný prenos má na druhej strane výhodu v tom, že funguje v úplne odlišnom frekvenčnom pásme, takže nehrozí nedostatok frekvencií. |
(20) |
Prechodom z analógového na digitálne televízne vysielanie sa uvoľní značná časť vysokokvalitného rádiofrekvenčného spektra (tzv. digitálna dividenda), ktoré sa bude môcť využiť na rozvoj elektronických komunikačných služieb. Táto digitálna dividenda a najmä frekvencia 790 – 862 MHz („pásmo 800 MHz“) môže naštartovať odvetvie elektronickej komunikácie, výrazne posilniť konkurencieschopnosť a rast a priniesť množstvo rôznych spoločenských a kultúrnych výhod (8). |
(21) |
Digitálna dividenda by mohla vzniknúť buď prechodom z terestriálnej platformy na inú platformu, alebo prechodom z analógového na digitálne terestriálne vysielanie. Možno uvažovať aj o zmiešanom riešení, ktoré by bolo kombináciou rôznych platforiem (9). |
(22) |
V prípade terestriálneho vysielania však nedostatok frekvencií ostáva problémom aj po digitalizácii. Krátko po ukončení prechodu z analógového na digitálne televízne vysielanie v apríli 2010 musela španielska vláda presunúť vysielateľov z pásma 800 MHz do nižšieho frekvenčného pásma (10). Premiestnenie multiplexov DTT pridelených vysielateľom viedlo k ďalším nákladom a ďalšej štátnej pomoci, ktorú Komisia v súčasnosti skúma v rámci formálneho vyšetrovacieho konania (11). |
(23) |
Pokiaľ ide o televízne vysielanie, terestriálny digitálny prenos zostane v dohľadnej budúcnosti významnou distribučnou platformou, ale širokopásmová technológia, ako je prístupová sieť novej generácie (NGA), sa zrejme stane dôležitou alternatívou ako vedúca technológia prenosu. V súčasnosti však tieto siete NGA v Španielsku neposkytujú všeobecné geografické pokrytie. |
(24) |
V Španielsku v súčasnosti existujú štyri vysielacie platformy: DTT – digitálna terestriálna technológia (DVB-T), satelit (DVB-S), kábel (DVB-C) a IPTV. DTT je hlavnou platformou pre voľne dostupné verejnoprávne a súkromné španielske televízne kanály (12). Hlavným prevádzkovateľom terestriálnej siete je spoločnosť Abertis, ktorá zároveň kontroluje satelitného prevádzkovateľa Hispasat. Existuje aj niekoľko miestnych telekomunikačných prevádzkovateľov prenášajúcich signály DTT, ktorí sú zvyčajne prepojení s celoštátnou sieťou spoločnosti Abertis. V rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha je hlavným regionálnym prevádzkovateľom spoločnosť Telecom CLM (13). Platené televízne kanály sa vysielajú najmä cez satelit, kábel a IPTV. Hlavnými satelitnými prevádzkovateľmi sú spoločnosti Astra a Hispasat. |
(25) |
Španielsko v záujme prechodu z analógového na digitálne televízne vysielanie prijalo v rokoch 2005 – 2008 sériu regulačných opatrení týkajúcich sa terestriálnej siete, ktoré sú opísané v časti 2.2. Španielske orgány rozdelili územie krajiny na tri rozličné oblasti:
|
2.2. OPIS POMOCI
2.2.1. Všeobecné opatrenie
(26) |
Skúmaná schéma je založená na zložitom systéme právnych ustanovení, ktoré ústredné španielske orgány začali zavádzať od roku 2005. Na základe týchto ustanovení poskytovali v rokoch 2008 a 2009 autonómne spoločenstvá a orgány miestnej správy štátnu pomoc na rozvoj DTT v oblasti II. Orgány miestnej správy poskytovali príjemcom finančné prostriedky z ústredného rozpočtu a zo svojich jednotlivých rozpočtov. Od roku 2009 navyše autonómne spoločenstvá poskytujú pomoc na údržbu a prevádzku sietí v oblasti II. |
(27) |
Prvým prijatým právnym predpisom o prechode na digitálnu televíznu technológiu bol zákon 10/2005 zo 14. júna 2005. Uvádza sa v ňom nutnosť podporovať prechod z analógovej na digitálnu terestriálnu technológiu a vláde sa ukladá povinnosť prijať primerané opatrenia na zaistenie tohto prechodu. |
(28) |
V nadväznosti na tento mandát Rada ministrov kráľovským dekrétom 944/2005 schválila národný technický plán, v ktorom sa pre Španielsko stanovil dátum odpojenia analógového prenosu na 3. apríla 2010 (14). |
(29) |
Čo sa týka oblastí II a III, dvanáste doplnkové ustanovenie národného technického plánu obsahovalo možnosť, že miestne a regionálne orgány rozšíria pokrytie v rozsahu 96 – 100 % obyvateľov. V technickom pláne sa v tejto súvislosti konkrétne hovorí o digitálnom terestriálnom televíznom vysielaní (DTT) a stanovuje sa šesť podmienok, za ktorých môžu miestne orgány toto rozšírenie uskutočniť. Podľa podmienky e) by miestna inštalácia mala byť v súlade s technickým plánom pre digitálne terestriálne televízne vysielanie. |
(30) |
Rada ministrov následne 7. septembra 2007 schválila národný plán prechodu na digitálne terestriálne televízne vysielanie (ďalej len „plán prechodu“) (15), ktorým sa vykonáva národný technický plán. Podľa plánu prechodu sa španielske územie rozdelilo na deväťdesiat technických projektov prechodu (16) a stanovil sa termín odpojenia analógového vysielania pre každý z týchto projektov. |
(31) |
Ministerstvo priemyslu, energetiky a cestovného ruchu (ďalej len„MIEyT“) prijalo 29. februára 2008 rozhodnutie týkajúce sa zlepšenia telekomunikačnej infraštruktúry a zavedenia kritérií a distribúcie finančných prostriedkov určených na rozvoj informačnej spoločnosti v súlade s plánom Avanza na rok 2008 (17). V rámci tohto rozhodnutia bol schválený rozpočet vo výške 558 miliónov EUR, ktorý sa čiastočne vyčlenil na rozvoj širokopásmového pripojenia a čiastočne na digitalizáciu televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach Španielska, ktorých sa netýka zákonná povinnosť komerčných vysielateľov (18). Digitalizácia v týchto oblastiach sa vo všeobecnosti nazývala „rozšírenie pokrytia“. Rozhodnutie sa následne realizovalo prostredníctvom série dodatkov k existujúcim rámcovým dohodám (19), ktoré uzatvorili ministerstvo MIEyT a autonómne spoločenstvá medzi júlom a novembrom 2008 („dodatky k rámcovým dohodám z roku 2006“, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Španielska samostatne pre každé autonómne spoločenstvo). Vo väčšine prípadov sa v týchto dohodách uvádza, že jedinou financovanou technológiou bude digitálna terestriálna technológia. Ministerstvo MIEyT na základe dohôd previedlo finančné prostriedky autonómnym spoločenstvám, ktoré sa zaviazali pokryť zvyšné náklady na prevádzku zo svojich rozpočtov. Tieto dodatky obsahovali aj povinnosť miestnych orgánov splniť dvanáste doplnkové ustanovenie národného technického plánu. |
(32) |
Rada ministrov zároveň 17. októbra 2008 súhlasila s vyčlenením ďalších 8,72 milióna EUR na rozšírenie a dokončenie pokrytia DTT v rámci projektov prechodu, ktoré sa mali dokončiť počas prvej polovice roka 2009, teda vo fáze I plánu prechodu. Finančné prostriedky boli poskytnuté po uzatvorení nových rámcových dohôd medzi ministerstvom MIEyT a autonómnymi spoločenstvami v decembri 2008 („rámcové dohody z roku 2008“). Tieto dohody sa týkali uvedeného financovania vo výške 8,72 milióna EUR a mali názov Rámcová dohoda o spolupráci medzi Ministerstvom priemyslu, cestovného ruchu a obchodu a autonómnym spoločenstvom […] o vykonávaní národného plánu prechodu na DTT. Obsahovali zoznam činností, ktoré budú financovať ústredné a regionálne orgány s cieľom dosiahnuť pokrytie digitálnym televíznym vysielaním, ktoré by zodpovedalo existujúcemu analógovému pokrytiu. Tieto činnosti sa týkajú rozvoja digitálneho terestriálneho televízneho vysielania. |
(33) |
Rada ministrov 29. mája 2009 schválila kritériá rozdelenia 52 miliónov EUR na financovanie opatrení prechodu na DTT zameraných na rozšírenie pokrytia projektov v rámci fáz II a III plánu prechodu (20). Rada ministrov svojím súhlasom vytvorila priame prepojenie s plánom prechodu, v ktorom sa uvádza, že „v záujme dosiahnutia cieľa stanoveného v národnom pláne prechodu na DTT, teda podobného pokrytia DTT, ako je súčasné pokrytie terestriálnym vysielaním pomocou analógovej technológie, je potrebná finančná podpora verejných orgánov“ a „priebeh tejto spolupráce bude oficiálne vymedzený v rámci stanovenom v národnom pláne prechodu na DTT“. |
(34) |
A napokon, medzi októbrom a decembrom 2009 boli v Úradnom vestníku Španielska uverejnené dodatky k rámcových dohodám z roku 2008 (uvedené v odôvodnení 32), ktoré sa týkali aj financovania rozšírenia pokrytia v rámci fáz II a III plánu prechodu. V týchto dodatkoch je vymedzené, čo sa má chápať pod pojmom „opatrenia na rozšírenie pokrytia“, pričom sa v nich výslovne uvádza len terestriálna technológia (hoci sa oficiálne nevylučujú ani ostatné technológie) (21). |
(35) |
Po uverejnení rámcových dohôd z roku 2008 a uvedených dodatkov (22) začali vlády autonómnych spoločenstiev realizovať rozšírenie. Buď samy usporiadali verejné súťaže, alebo tým poverili súkromný podnik. Časť dotácií odsúhlasilo ministerstvo MIEyT, takže sa financovali zo štátneho rozpočtu, a časť financovali samotné autonómne spoločenstvá. V niektorých prípadoch autonómne spoločenstvá poverili realizáciou rozšírenia orgány miestnej správy. |
2.2.2. Vykonávanie opatrenia pomoci v autonómnom spoločenstve Kastília-La Mancha
(36) |
Na rozdiel od väčšiny ostatných autonómnych spoločenstiev neorganizovali orgány autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha regionálne verejné súťaže na rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním. Bol to zrejme dôsledok časovej tiesne, keďže bolo potrebné modernizovať viac ako 400 prenosových centier (23). JCCM namiesto toho uplatnila osobitný postup výberu prevádzkovateľov telekomunikačných sietí na digitalizáciu vysielacích centier, ktorý bol stanovený v dekréte 347/2008 z 2. decembra 2008 (ďalej len „dekrét“). |
(37) |
V dekréte sa nariaďuje priame poskytnutie finančných prostriedkov potrebných na digitalizáciu vlastníkom existujúcich (analógových) prenosových centier. Nevyžaduje sa teda postup verejnej súťaže. Spoločenstvo JCCM muselo uplatniť osobitný postup zahŕňajúci: i) technickú analýzu centier, ktoré v danom čase zabezpečovali analógové pokrytie; ii) analýzu digitálneho pokrytia, ktoré sa má dosiahnuť; iii) výber prenosových centier, ktoré sa majú digitalizovať; iv) identifikáciu vlastníkov prenosových centier; v) návrh regionálnej vlády vlastníkom prenosových centier a vi) pridelenie dotácií. |
(38) |
Ustanovenia dekrétu sa primerane uplatňovali. Vlastníci existujúcich prenosových centier boli priamo kontaktovaní a informovaní o požiadavkách na využitie verejného financovania. Rozlíšiť sa dajú tri rozličné scenáre. Po prvé, vo väčšine prípadov sú vlastníkmi prenosových centier orgány miestnej správy, ktoré zodpovedajú za ich prevádzku a údržbu. Orgány miestnej správy po prijatí finančných prostriedkov od JCCM zakúpili digitálne zariadenia od spoločností Abertis a Telecom CLM na základe technickej a hospodárskej verejnej súťaže a inštaláciu, prevádzku a údržbu zariadení zadali ako subdodávku týmto dvom spoločnostiam. Orgány kontaktovali iba tieto dve spoločnosti a iba tieto spoločnosti sa uchádzali o pomoc a predložili technické návrhy. Po druhé, približne vo štvrtine prípadov patria vybrané centrá priamo spoločnosti Telecom CLM alebo spoločnosti Abertis. V týchto prípadoch dostali obe spoločnosti pomoc na modernizáciu svojich zariadení. V rámci tretieho scenára sa museli vybudovať niektoré nové prenosové centrá. Aj keď boli financované z verejných zdrojov, teraz ich vlastní spoločnosť Telecom CLM. |
(39) |
JCCM uzavrela 147 dohôd o spolupráci („convenios“) s dvomi prevádzkovateľmi a 475 dohôd o spolupráci s orgánmi miestnej správy. Približne 84 % inštalácií realizovaných na základe týchto dohôd predstavovali inštalácie DTT a 16 % satelitné prijímače pre domácnosti. Satelitné prijímače slúžili na zabezpečenie pokrytia kanálmi DTT pre veľmi malé obce. JCCM sa rozhodla na tento účel použiť satelitnú platformu spoločnosti Hispasat (24). Na záver celého procesu boli informácie o modernizácii existujúcich centier zverejnené na informačných tabuliach orgánov miestnej správy. |
(40) |
Komisia bola informovaná, že na modernizáciu prenosových centier sa minulo z verejných zdrojov celkovo približne 46 miliónov EUR, z čoho 32,6 milióna EUR dostali priamo obce, ktoré vlastnia 355 prenosových centier (25). V dohodách o spolupráci medzi JCCM a orgánmi miestnej správy sa stanovuje, že orgány miestnej správy sú zodpovedné za uzavretie zmluvy s vybraným prevádzkovateľom o vykonaní inštalácie a o vykonávaní údržby (26). Jednotlivé orgány miestnej správy si zvolili odlišné postupy výberu. Niektoré poslali listy priamo spoločnostiam Telecom CLM a Abertis, kým iné zverejnili informácie na svojich informačných tabuliach a vyzvali prevádzkovateľov, aby predložili technické návrhy. |
(41) |
Na základe dohody o spolupráci hradí JCCM za každé digitalizované prenosové centrum náklady na zakúpenie a inštaláciu digitálneho zariadenia a na jeho prevádzku a údržbu počas prvých dvoch rokov. Keďže v dohode o spolupráci sa od prevádzkovateľa nepožadovalo, aby po uplynutí tohto obdobia hradil náklady na prevádzku a údržbu, spoločnosť Telecom CLM previedla zariadenie na JCCM (27). JCCM sa tým stala zodpovednou za hradenie nákladov na prevádzku a údržbu zariadení na DTT. |
(42) |
Komisia bola informovaná, že z celkovej sumy 46 miliónov EUR, ktoré sa minuli z verejných zdrojov, najmenej 13,5 milióna EUR bolo poskytnutých prevádzkovateľom platforiem: 13,2 milióna EUR spoločnosti Telecom CLM, ktorá vlastní 138 prenosových centier, a približne 250 000 EUR spoločnosti Abertis, ktorá vlastní 3 centrá. Spoločnosti Telecom CLM a Abertis použili pri digitalizácii svojich centier vlastné zariadenia. V niektorých prípadoch zariadenia použité na digitalizáciu stožiarov spoločnosti Telecom CLM naďalej patria verejným orgánom. V týchto prípadoch prevádzkovateľ nemusí platiť za používanie uvedených zariadení. Okrem toho, celková suma finančných prostriedkov, ktoré sa v rokoch 2009 – 2011 použili na prevádzku a údržbu digitalizovaných centier (prebiehajúca pomoc) dosiahla výšku najmenej 6,5 milióna EUR. |
(43) |
Samotná modernizácia existujúcich centier však nestačila na úplné pokrytie rozšírenej oblasti. Preto sa s použitím verejných finančných prostriedkov vybudovalo 20 nových centier. Orgány bez zorganizovania verejnej súťaže priamo kontaktovali spoločnosť Telecom CLM a požiadali ju o realizáciu tejto úlohy. Podľa informácií poskytnutých Komisii sa na vybudovanie nových zariadení použilo spolu 2,26 milióna EUR, z čoho približne 751 000 EUR sa použilo na výstavbu šiestich centier, ktoré sa neskôr previedli na spoločnosť Telecom CLM. Ostatných 14 centier zostalo vo vlastníctve obcí. |
(44) |
Napokon, ako bolo uvedené v odôvodnení 39, v oblastiach, kde by vybudovanie centra DTT bolo príliš nákladné, sa namiesto toho použil satelitný prenos. Na tento účel sa uzavrelo 100 dohôd o inštalácii satelitných prijímačov v jednotlivých domácnostiach. Satelitné prijímače sú súčasťou satelitnej prenosovej siete. |
(45) |
Výsledkom tohto postupu je celkovo 622 dohôd, ktoré príslušné orgány podpísali s dotknutými orgánmi miestnej správy a prevádzkovateľmi. Rozpis použitých finančných prostriedkov na základe informácií poskytnutých Komisii:
|
2.3. DÔVODY ZAČATIA KONANIA
(46) |
Komisia v rozhodnutí o začatí konania uviedla, že sa zdá, že opísané opatrenie spĺňa všetky kritériá článku 107 ods. 1 zmluvy a možno ho teda považovať za štátnu pomoc. Sporné opatrenie zjavne vedie k diskriminácii v prospech prevádzkovateľov terestriálnych platforiem, a to porušením zásady technologickej neutrality (30). Sporné opatrenie navyše zjavne diskriminuje prevádzkovateľov platforiem, ktorí poskytujú vysielacie služby regionálnym a miestnym terestriálnym vysielateľom. To by znamenalo zvýhodnenie celoštátnych vysielateľov a prevádzkovateľov platforiem. |
(47) |
Komisia dospela k predbežnému záveru, že schéma pomoci môže spôsobiť potenciálne alebo skutočné narušenie hospodárskej súťaže medzi terestriálnymi a satelitnými platformami a medzi samotnými terestriálnymi platformami. Nenašla žiadne dôvody, na základe ktorých by takéto opatrenia mohli byť zlučiteľné s vnútorným trhom, keďže pre ne zrejme neplatí žiadna výnimka. |
(48) |
Ďalšie podrobnosti nájdete v rozhodnutí o začatí konania, ktoré by sa malo považovať za neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. |
3. PRIPOMIENKY ŠPANIELSKA
3.1. VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY
(49) |
Španielsko a autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha predložili na obhajobu proti rozhodnutiu o začatí konania viacero argumentov. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť do dvoch kategórií. Po prvé, španielske orgány tvrdili, že príjemcom pomoci nebola poskytnutá žiadna výhoda. Po druhé, ak sa napriek tomu tieto opatrenia považujú za poskytnutie štátnej pomoci, tá by v každom prípade bola zlučiteľná (31). Tieto argumenty sú zhrnuté nižšie. |
3.2. NEEXISTENCIA POMOCI
3.2.1. Žiadna výhoda
(50) |
Podľa orgánov autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha skúmané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc a nezvýhodňuje podniky. Kombinácia finančných prostriedkov od španielskeho štátu a autonómnych spoločenstiev sa previedla priamo príjemcom, ktorí konali v rámci svojej úradnej pôsobnosti alebo ako verejný orgán (32). Tieto sporné dotácie sa použili výlučne na digitalizáciu 141 už existujúcich analógových prenosových centier a na vybudovanie šiestich nových centier. Digitalizácia prenosových centier sa vykonávala až po dôkladnom preskúmaní technických správ, ktoré predložili prevádzkovatelia vlastniaci tieto centrá. Dohody o spolupráci s vlastníkmi centier sa podpisovali až na základe takýchto technických správ (33). Tento dohodnutý postup by sa mal považovať za otvorený, transparentný a nediskriminačný aj preto, že bol zverejnený na informačných tabuliach orgánov miestnej správy (pozri odôvodnenie 39). |
(51) |
Pokiaľ ide o skutočnosť, že verejné finančné prostriedky dostali prevádzkovatelia platforiem, vnútroštátne orgány tvrdia, že to bolo iba na prevádzku a údržbu elektronických prenosových zariadení, ktoré vlastnia orgány miestnej správy. Tieto spoločnosti iba zabezpečovali dodávku a inštaláciu technických zariadení potrebných na modernizáciu a úpravu centier, ale nepôsobili ako prevádzkovatelia platforiem (34). V prípadoch, keď poskytujú služby v oblasti II po použití verejných finančných prostriedkov, išlo iba o poskytovanie televízneho signálu ako základnej služby vo verejnom záujme. |
(52) |
Spolu 475 orgánov miestnej správy vypracovalo pre digitalizáciu svojich sietí technické správy, ktoré často pripravili prevádzkovatelia platforiem. Ani v tomto prípade nebola prevádzkovateľom poskytnutá žiadna hospodárska výhoda. |
(53) |
Podľa vnútroštátnych orgánov existovali digitalizované prenosové centrá vo vlastníctve spoločností Telecom CLM alebo Abertis Telecom už pred poskytnutím sporných dotácií, takže tieto dotácie neboli použité na financovanie rozšírenia sietí ani jedného z dvoch prevádzkovateľov, ktorí sa zapojili do rozširovania pokrytia DTT v oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. |
(54) |
Verejné finančné prostriedky boli poskytnuté spoločnostiam Telecom CLM a Abertis na digitalizáciu 141 ich vlastných prenosových centier. Vnútroštátne orgány tvrdia, že sa to dialo iba v oblastiach, kde orgány miestnej správy nevlastnili žiadne prenosové ani retransmisné centrá, ktoré by boli vhodné na rozširovanie pokrytia DTT. Vnútroštátne orgány však tvrdia, že tieto investície neposkytli spoločnostiam Telecom CLM a Abertis konkurenčnú výhodu na súvisiacich trhoch, akými sú napríklad miestne televízne vysielanie alebo digitálne vysielanie videosignálu (DV-BH). Digitalizácia zariadení Telecom CLM neumožnila tejto spoločnosti poskytovať služby vysielateľom v celom regióne, ani nezvýšila rozvetvenosť ich sietí tak, aby mohli poskytovať nové druhy služieb. |
(55) |
Prevádzkovatelia sietí zapojení do procesu digitalizácie troch typov prenosových centier v oblasti II nezískali žiadnu hospodársku výhodu. Vo všetkých troch typoch centier prevádzkovatelia poskytovali služby ako dodanie, inštalácia, prevádzka a údržba zariadení DTT za trhové ceny. |
3.2.2. Neexistencia narušenia hospodárskej súťaže a obchodu
(56) |
Nedošlo k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu. Každý prevádzkovateľ telekomunikačných sietí, zapísaný v registri prevádzkovateľov komisie CMT, môže pôsobiť ako subdodávateľ orgánov miestnej správy, a teda byť oprávnený na čerpanie dotácií podľa dekrétu 347/2008. Platí to tiež pre prevádzkovateľov satelitných, káblových a televíznych sietí, ako aj pre všetkých prevádzkovateľov bez ohľadu na to, či pôsobia na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. |
(57) |
Podľa vnútroštátnych orgánov bol posudzovaný postup výberu transparentný a pri jeho realizácii sa dodržiavali právne predpisy Španielska aj EÚ týkajúce sa verejného obstarávania. Regionálne orgány zverejňovali informácie o dotáciách. Všetky postupy rozširovania DTT sa zverejňovali na informačných tabuliach orgánov miestnej správy a hlavní prevádzkovatelia sietí v regióne, t. j. spoločnosti Telecom CLM a Abertis Telecom, boli informovaní listami. |
(58) |
Teda dotácie poskytnuté orgánom miestnej správy neposilnili konkurenčné postavenie jedného druhu prevádzkovateľov sietí v porovnaní s ostatnými konkurenčnými prevádzkovateľmi. Hlavnými príjemcami sú orgány miestnej správy, kým prevádzkovatelia sietí sú jednoducho dodávateľmi prenosových zariadení a služieb údržby, a to maximálne na obdobie dvoch rokov. Spoločnosť Radiodifusión nikdy nekontaktovali, pretože v danom čase neexistoval dôkaz, že by vlastnila čo len jediné prenosové centrum v príslušnom regióne. |
(59) |
Orgány autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha navyše tvrdia, že pred vydaním dekrétu 347/2008 dôkladne posúdili riešenie satelitnej platformy ako možnosť rozšírenia digitálneho pokrytia. V internej štúdii (35) sa z hľadiska rozšírenia porovnávali dve technológie – DTT a satelitná. V rámci štúdie sa zohľadňovali kritériá poskytovania dotácií na pokrytie digitálnym signálom v oblasti II. Kritériá zahŕňali požiadavku, aby sa prechod realizoval s využitím existujúcej infraštruktúry, bez dodatočných nákladov alebo nepohodlia pre občanov. |
(60) |
V záveroch štúdie sa uvádza, že počas desiatich rokov by celkové náklady spojené s terestriálnym riešením DTT dosiahli výšku v rozsahu približne 15,2 milióna EUR až 17,3 milióna EUR, zatiaľ čo náklady na satelitnú technológiu by dosiahli výšku viac ako 47 miliónov EUR. |
(61) |
Štúdia obsahuje viaceré odporúčania týkajúce sa najvhodnejších metód rozširovania pokrytia signálom DTT na obývané oblasti autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, ktoré nie sú zahrnuté v oficiálnych plánoch pokrytia regionálnych a celoštátnych vysielateľov. Posudzovali sa aj dôsledky satelitného riešenia rozširovania digitálneho pokrytia. V záveroch štúdie sa uvádza, že satelitná technológia by si vyžiadala trikrát až šesťkrát vyššie investície než terestriálna technológia. Tento rozdiel v nákladoch vyplýva priamo z nákladov spojených s prenajímaním zariadení na satelitný prenos, nezávisle od nákladov na satelitné dekodéry. V dôsledku toho sa ako opodstatnený javí záver, že rozšírenie univerzálnej služby DTT pre obyvateľov autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha by sa malo realizovať s využitím terestriálnej technológie DTT (36). |
(62) |
Španielska vláda okrem toho predložila internú štúdiu uskutočniteľnosti poskytovania univerzálnej služby DTT s použitím technológie DTT alebo satelitnej technológie, ktorú vypracovalo ministerstvo MIEyT v júli 2007. Orgány sa domnievajú, že v tejto štúdii sú zohľadnené realistické ceny použitia prenosu DTT alebo satelitného prenosu. Dve uvedené štúdie sú podrobnejšie opísané v bode 5.3.2.2. |
(63) |
JCCM tvrdí, že pri prijímaní rozhodnutia o rozširovaní pokrytia DTT v oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha brala do úvahy iba technické kritériá a kritériá ekonomickej efektívnosti. Každý prevádzkovateľ siete – terestriálnej, satelitnej, káblovej atď. – mohol predložiť technický návrh, keďže jedinou požiadavkou bol zápis prevádzkovateľa v registri komisie CMT (37). Z toho dôvodu bolo rozhodnutie v súlade so zásadou technologickej neutrality. Potvrdzovala by to aj skutočnosť, že v osobitných prípadoch JCCM zachovala satelitnú platformu, ktorú v minulosti vytvorila spoločnosť Abertis, a to prísne na základe kritéria nákladovej analýzy (38). |
(64) |
Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu miestnych prevádzkovateľov, JCCM pripúšťa, že podľa článku 4 dekrétu sú vysielatelia (bez ohľadu na to, či pôsobia na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni) vylúčení ako príjemcovia dotácií (39). Dekrétom však nie sú vylúčení žiadni prevádzkovatelia sietí. |
(65) |
Podľa španielskych orgánov sa však spoločnosť Radiodifusión mohla zapojiť za rovnakých podmienok ako ostatní prevádzkovatelia sietí digitalizáciou jedného zo svojich prenosových centier, ktoré už prenášajú verejný analógový televízny signál na celoštátnej alebo regionálnej úrovni. Na tento účel mohla uzavrieť dohodu o spolupráci s JCCM alebo mohla predložiť ponuky orgánom miestnej správy ako telekomunikačný prevádzkovateľ zaevidovaný v registri komisie CMT. |
3.2.3. Právne postavenie spoločnosti Radiodifusión ako sťažovateľa a nesplnenie povinností prevádzkovateľa siete v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha
(66) |
Podľa JCCM je spoločnosť Radiodifusión zaevidovaná ako telekomunikačný prevádzkovateľ v registri prevádzkovateľov komisie CMT na poskytovanie týchto služieb: „Terestriálna sieť – Podpora služieb rozhlasového a televízneho vysielania“. JCCM však zdôrazňuje, že zápis v registri nie je postačujúci na splnenie povinností telekomunikačného prevádzkovateľa v autonómnom spoločenstve Kastília-La Mancha, ako sú stanovené v platnom miestnom zákone č. 8/2001. Týka sa to predovšetkým povinnosti rádiokomunikačných prevádzkovateľov „predložiť teritoriálny plán rozvoja siete, ktorý zahŕňa existujúce pevné stanice, ako aj odhady realizácie a rozvoja celých ich sietí…“. JCCM doposiaľ nemá žiadne informácie o tom, že by spoločnosť Radiodifusión predložila nejaký teritoriálny plán. Okrem toho nie je známe, že by spoločnosť Radiodifusión spoločne používala nejakú infraštruktúru s iným prevádzkovateľom. JCCM preto tvrdí, že nárok spoločnosti Radiodifusión na 60 % pokrytie v autonómnom spoločenstve Kastília-La Mancha je neopodstatnený (40). |
(67) |
JCCM navyše poukazuje na skutočnosť, že v skupine s rovnakými akcionármi ako spoločnosť Radiodifusión existuje spoločnosť INGEST, Infraestructuras y Gestión 2002, S.L. (ďalej len „INGEST“), s viacerými prebiehajúcimi konaniami. Vo všetkých týchto konaniach je spoločnosť INGEST obvinená z nezákonného obsadenia vysokofrekvenčného spektra vyhradeného pre celoštátne DTT, ktoré žalovaná spoločnosť využíva na vysielanie signálu miestnych televíznych staníc. Spoločnosť Radiodifusión navyše nemá oprávnenie na retransmisiu signálu DTT spoločnosti Radio-Televisión de Castile-La Mancha („RTV C-LM“). |
3.2.4. Prevádzka a údržba
(68) |
Podľa JCCM nie sú spoločnosti Telecom CLM ani Abertis Telecom príjemcami sporných dotácií na pokrytie stálych nákladov spojených s prevádzkou a údržbou obecných terestriálnych zariadení. Účelom dohôd o spolupráci je „financovať infraštruktúru potrebnú na doplnenie rozširovania pokrytia signálom a prenosu od subjektov a spoločností s licenciou na poskytovanie základných televíznych služieb“. Financuje sa teda iba zakúpenie a inštalácia prvkov, ako sú rádiokomunikačné a anténové zariadenia alebo stavebné prvky. V oblasti II niesli náklady orgány miestnej samosprávy, ktoré sú vlastníkmi príslušných centier. Náklady na prevádzku a údržbu 516 centier za prvé dva roky sa odhadujú na 6,5 milióna EUR. Počas päťročného obdobia 2010 až 2015 by tak tieto náklady na 516 centier dosiahli výšku približne 15 miliónov EUR (priemerne 29 000 EUR na centrum). |
3.2.5. Výnimka na základe argumentu o „všeobecnej infraštruktúre“
(69) |
Podľa JCCM sa digitalizované prenosové centrá patriace orgánom miestnej samosprávy a prevádzkovateľom sietí dajú považovať za „všeobecnú infraštruktúru“ otvorenú všetkým potenciálnym používateľom na základe rovnosti a nediskriminácie. Digitalizovaná infraštruktúra teda umožňuje všetkým používateľom v oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha po odpojení analógového vysielania prijímať signál DTT na základe rovnosti. |
3.2.6. Výnimka na základe zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve
(70) |
JCCM tvrdí, že prevod predmetných verejných finančných prostriedkov je v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve na základe referenčného porovnávania trhovej ceny. Platby spoločnosti Telecom CLM za určité služby sa realizovali v trhových cenách. |
(71) |
Na základe porovnávania skutočného financovania a súm, ktoré by za normálnych podmienok musel zaplatiť súkromný investor za rovnaký druh služieb, dospela JCCM k záveru, že dohody o spolupráci boli založené na objektívnych komerčných kritériách. Z toho vyplýva, že prevádzkovatelia sietí nedostali viac v porovnaní s tým, čo by boli dostali v bežných trhových podmienkach. Preto nezískali žiadnu selektívnu výhodu. |
3.2.7. Výnimka v zmysle článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy
(72) |
JCCM sa odvoláva na článok 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Tvrdí, že toto ustanovenie sa môže uplatniť v oblasti II, ktorá nepriťahuje komerčný záujem vysielateľov a prevádzkovateľov sietí. Poskytovaním služieb DTT a subdodávateľským zabezpečením zakúpenia, inštalácie, prevádzky a údržby zariadení na DTT vyplnili orgány miestnej samosprávy medzeru na trhu, čo následne prinieslo zlepšenie životných podmienok obyvateľov oblasti II a celkové hospodárske posilnenie autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. |
3.2.8. Abertis ako prevádzkovateľ siete
(73) |
JCCM nesúhlasí s výkladom spoločnosti Abertis, že by sa táto spoločnosť nemala považovať za prevádzkovateľa siete v oblasti II. JCCM poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť Abertis uzavrela s JCCM dohodu o spolupráci podľa dekrétu 347/2008 o rozšírení pokrytia DTT v oblasti II (41). Spoločnosti Abertis a Telecom CLM by sa okrem toho mali považovať za prevádzkovateľov sietí pôsobiacich v oblasti II, pretože existujú oficiálne analógové televízne prenosové centrá pre kanály RTVE a/alebo Tele 5 v prípade spoločnosti Abertis a oficiálne analógové televízne prenosové centrá pre komisiu CMT v prípade spoločnosti Telecom CLM. |
(74) |
Vo viacerých prípadoch sú digitalizované obecné zariadenia inštalované na miestach, ktoré vlastnia spoločnosti Abertis a Telecom CLM. V týchto prípadoch patria zariadenia na DTT príslušným orgánom miestnej správy. Spoločnosť Abertis tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že nie je prevádzkovateľom siete v oblasti II, nemôže byť považovaná za priameho príjemcu sporných dotácií, pretože „zariadenia sú vo vlastníctve spoločnosti Telecom CLM a ďalších miestnych prevádzkovateľov, ktorí zabezpečujú ich prevádzku“ (42). JCCM považuje toto tvrdenie za nesprávne. |
4. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN
4.1. PRIPOMIENKY SPOLOČNOSTI RADIODIFUSIÓN DIGITAL SL
(75) |
Spoločnosť Radiodifusión vo svojej reakcii na rozhodnutie Komisie o začatí konania poznamenáva, že španielske orgány oficiálne nepoverili príjemcov pomoci úlohou všeobecného hospodárskeho záujmu. Výška pomoci na jedno centrum sa navyše javí ako nadmerná, ak sa použije iba na existujúce centrá, ako uvádzajú španielske orgány. Podľa spoločnosti Radiodifusión sa pomoc použila najmä na vybudovanie nových prenosových centier na území autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha a na zakrytie nezákonnej pomoci. |
(76) |
Spoločnosť Radiodifusión trvá na tom, že orgány autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha poskytli pomoc bez uplatnenia postupu verejnej súťaže a že presun zdrojov bol selektívny, pretože boli vylúčené platformy založené na iných technológiách, napríklad káblové alebo satelitné. |
(77) |
Podľa spoločnosti Radiodifusión získala spoločnosť Telecom CLM prostredníctvom sporných opatrení rozhodujúce výhody. Regionálne orgány ju vybrali priamo, bez výberového konania. V dôsledku toho bola táto spoločnosť schopná výrazne rozšíriť geografické pokrytie svojej siete do oblastí, kam by inak nik neinvestoval. Spoločnosť Telecom CLM získala ďalšiu výhodu z chýbajúceho regulačného dohľadu, keďže nemá žiadnu regulačnú povinnosť poskytnúť prístup k novovybudovanej/rozšírenej sieti. Spoločnosť Telecom CLM poukazuje na skutočnosť, že v dekréte 347/2008 sa ako účel štátnej pomoci uvádza vybudovanie nových prenosových centier, a nie digitalizácia existujúcich. |
(78) |
Podľa spoločnosti Radiodifusión pomoc posilňuje postavenie tradičných prevádzkovateľov v jedinom segmente trhu, kde existuje určitý priestor na hospodársku súťaž. Konkrétne spoločnosť Abertis údajne posilnila svoje monopolné postavenie a využila verejné financovanie na rozvoj novej a hustejšej siete, ktorá jej umožní súťažiť na nových trhoch. |
(79) |
Spoločnosť Radiodifusión je presvedčená, že skúmaná štátna pomoc nie je primeraná. Na to, aby pomoc vyhovela požiadavke na primeranosť, by sa musela týkať len vzdialených vidieckych oblastí a musela by rovnako zvýhodniť všetkých prevádzkovateľov tým, že by uložila povinnosť efektívneho prístupu. |
(80) |
Spoločnosť Radiodifusión vo svojej odpovedi z 27. septembra 2011 na žiadosť Komisie o informácie týkajúce sa otázok právneho postavenia, ktoré nastolilo Španielsko, uviedla, že jej hlavnou činnosťou je poskytovanie služieb miestnym audiovizuálnym vysielateľom. Poskytla zoznam svojich inštalácií, ktoré prevádzkuje v 18 obciach autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. Podľa spoločnosti Radiodifusión by sa však tieto inštalácie dali využiť aj na vysielanie celoštátnych a regionálnych programov, a teda sa mohli využívať, ak by spoločnosť bola mala možnosť zapojiť sa do verejnej súťaže o pomoc. |
4.2. PRIPOMIENKY SPOLOČNOSTI ASTRA
(81) |
Spoločnosť Astra sa domnieva, že opatrenie priamym výberom terestriálnej platformy vrátane prebiehajúcej pomoci na prevádzku a údržbu porušuje zásadu technologickej neutrality. Spoločnosť Astra zdôrazňuje, že satelitný prenos v oblasti II by bol lacnejší než DTT (43). Jednoznačne to preukázal úspech spoločnosti Astra vo verejnej súťaži v rámci autonómneho spoločenstva Kantábria. Satelitné riešenie by vzhľadom na výrazné úspory z rozsahu umožnilo ešte väčšie úspory nákladov, ak by svoj výber tejto platformy skoordinovali viaceré regióny v oblasti II. Aj keď z ústavných dôvodov španielska vláda nemohla stanoviť regiónom povinnosť zohľadňovať synergie ich spoločného postupu ako podmienku poskytnutia finančných prostriedkov, regióny to mohli urobiť samy. Iba tak mohli regionálne vlády zabezpečiť výber nákladovo najefektívnejšieho riešenia pre daňovníkov. |
(82) |
Spoločnosť Astra sa domnieva, že pri porovnávaní jednotlivých platforiem by sa okrem priamych nákladov na inštaláciu mal brať do úvahy aj ďalší pozitívny vplyv, ktorý by malo satelitné riešenie. Proces prechodu by bol oveľa jednoduchší a menej nákladný. Televízni diváci by mali výhodu súbežného vysielania počas prechodného obdobia, keď by prijímali satelitné aj terestriálne kanály. Vzhľadom na nedostatočnú šírku frekvenčného pásma v terestriálnej sieti a potrebu uvoľnenia väčšej kapacity pre telekomunikačné služby v budúcnosti by domácnosti a vysielatelia v prípade terestriálnej siete čelili ďalším nákladom. Budúce zmeny v šírke frekvenčného pásma by si od obyvateľov oblasti II vyžadovali prispôsobovanie antén. Vysielatelia by mali vyššie náklady vyvolané ďalšími obdobiami súbežného vysielania. Ak by sa zvolila satelitná technológia, tieto náklady by nevznikli. |
(83) |
Spoločnosť Astra trvá na tom, že prevádzkovatelia sietí v dôsledku tohto opatrenia získali výhodu. Digitalizácia siete predovšetkým zvýhodňuje komerčné dodávky spoločnosti Abertis vysielateľom, keďže sieť DTT bude mať teraz dosah na takmer 100 % obyvateľstva bez dodatočných nákladov. |
(84) |
Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, spoločnosť Astra sa domnieva, že satelitné a terestriálne platformy patria na rovnaké trhy. Neexistuje žiadne presné rozlíšenie medzi platenými a voľne dostupnými televíznymi kanálmi, prinajmenšom pokiaľ ide o hospodársku súťaž medzi platformami. Prostredníctvom platformy DTT už poskytujú svoje signály viaceré platené televízne kanály, ktoré sú, okrem jedného, dostupné aj prostredníctvom satelitu. |
(85) |
Pokiaľ ide o možné výhody pre satelitné platformy, spoločnosť Astra predovšetkým poukazuje na nutnosť zabezpečiť podmienenosť prístupu/kódovania. Ochrana práv duševného vlastníctva by pre satelitných vysielateľov voľne dostupných kanálov nepredstavovala problém. Príslušná technológia sa už dnes používa v prípade mnohých platených televíznych kanálov na satelitnej platforme. Riešenie navrhnuté pre podmienený prístup v Kantábrii navyše prijali kantábrijské orgány, ktoré sa mohli rozhodnúť, ktorým používateľom aktivujú prístup, aby mohli prijímať službu. |
4.3. PRIPOMIENKY SPOLOČNOSTI ABERTIS
4.3.1. Existencia štátnej pomoci
(86) |
Spoločnosť Abertis sa domnieva, že sporné opatrenie na rozšírenie pokrytia v oblasti II nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. |
(87) |
Po prvé, skúmané prevody boli jednoducho prevodmi z ústredného štátneho rozpočtu určenými na modernizáciu prenosových centier, ktoré buď priamo patria orgánom verejnej správy, alebo na ktorých využívanie majú orgány verejnej správy práva. Nedošlo teda k žiadnemu prevodu štátnych zdrojov na žiadny podnik: finančné prostriedky zostali v rámci štátnej správy. |
(88) |
Po druhé, spoločnosť Abertis zdôrazňuje, že prevádzkovatelia sietí nezískali zo skúmaných opatrení žiadne výhody. Spoločnosť Abertis nie je možné považovať za príjemcu, keďže nie je prevádzkovateľom siete v oblasti II a neprevádzkuje sieť použitú na rozšírenie DTT v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. Je to spoločnosť Telecom CLM, ktorá vlastní a prevádzkuje, okrem iného, predmetné zariadenia. |
(89) |
Po tretie, pokiaľ ide o technologickú neutralitu, spoločnosť Abertis zdôrazňuje, že sporné opatrenie nevedie k sťaženiu hospodárskej súťaže medzi platformami, pretože okrajové zvýšenie pokrytia DTT v oblasti II nemá žiadny hospodársky vplyv v oblasti I. Digitalizácia oblasti II navyše neovplyvňuje cenu, ktorú môže spoločnosť Abertis účtovať za svoje prenosové služby. Ceny sú v skutočnosti regulované a založené na jej kapitálových a prevádzkových výdavkoch. Pokiaľ ide o spoločnosť Telecom CLM, inštalácie sa stali majetkom autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, ktoré má pod kontrolou aj regionálneho prevádzkovateľa siete Telecom CLM. |
(90) |
Po štvrté, sporné opatrenie neposkytlo žiadnu výhodu vysielateľom, keďže po digitalizácii oblasti II nezaznamenali zvýšenie príjmu. Ani dodávatelia zariadení sa nemôžu považovať za nepriamych príjemcov pomoci, keďže samotné zakúpenie zariadení na modernizáciu analógových vysielacích centier digitálnou technológiou neovplyvnilo ani nenarušilo konkurenčnú štruktúru trhu s telekomunikačnými zariadeniami. |
(91) |
Po piate, spoločnosť Abertis sa domnieva, že sporné opatrenie nemalo žiadny znateľný vplyv na hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi sietí. Aj keby spoločnosť Radiodifusión bola získala výhody z tohto opatrenia, nebola by schopná súťažiť so spoločnosťou Abertis na celoštátnej úrovni, keďže centrá prevádzkované spoločnosťou Radiodifusión nezodpovedajú centrám potrebným pre oblasť I, čo platí aj pre každé centrum v oblasti II. |
(92) |
Po šieste, ak by sa opatrenie považovalo za pomoc, podľa názoru spoločnosti Abertis by to bola už existujúca pomoc. Rozvoj vysielacích sietí v oblasti II sa začal v neliberalizovanom odvetví televízneho vysielania v roku 1982. Španielsky štát mal v tom čase zákonný monopol na trhu s terestriálnym vysielaním. V súčasnosti sa na financovanie inštalácie, údržby a prevádzky miestnych sietí v oblasti II, ktoré sa vybudovali pred liberalizáciou tohto odvetvia, využívajú verejné finančné prostriedky. Spoločnosť Abertis preto trvá na tom, že skúmané opatrenie predstavuje prebiehajúcu, existujúcu pomoc. |
(93) |
Pokiaľ ide o zlučiteľnosť podľa článku 106 ods. 2, spoločnosť Abertis poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť Telecom CLM a ďalší miestni prevádzkovatelia sietí zrejme nikdy neprekročia hranicu priemerného ročného obratu 100 miliónov EUR pred zdanením počas dvoch účtovných období predchádzajúcich účtovnému obdobiu, v ktorom bola určená služba všeobecného hospodárskeho záujmu, a ročnej náhrady za predmetnú službu 30 miliónov EUR. |
(94) |
Okrem toho každá potenciálna pomoc by bola v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) zmluvy. Cieľom opatrení, ktoré prijali španielske orgány, je urýchliť proces prechodu na digitálne vysielanie v Španielsku, ktorý bol uznaný za cieľ spoločného záujmu. Pomoc bola vhodným nástrojom, lebo DTT je najvhodnejšia technológia na uskutočnenie rozšírenia pokrytia (44). Spoločnosť Abertis okrem hospodárskych dôvodov takisto konštatovala, že vysielatelia odmietajú využívať satelitné platformy pre obmedzenia pri získavaní práv na vysielanie obsahu pre svoje voľne dostupné programy. Vo väčšine prípadov získajú právo vysielať obsah len prostredníctvom špecifickej platformy, konkrétne DTT, pretože táto technológia umožňuje cielený prenos a geografické obmedzenia. Opatrenia sú navyše primerané, lebo sa týkajú len nákladov, ktoré sú absolútne nevyhnutné na prechod z analógových na digitálne televízne služby v oblasti II. |
4.4. PRIPOMIENKY VYSIELATEĽOV
(95) |
Vysielatelia tvrdia, že opatrenie nemožno považovať za štátnu pomoc, lebo žiadnej spoločnosti a najmä vysielateľom neposkytlo finančnú výhodu. Opatreniami sa nezvýšil počet divákov vysielateľov v porovnaní s analógovým vysielaním. Obyvatelia oblastí, ktorých sa týkalo rozšírenie pokrytia, teda vidieckych, vzdialených a riedko osídlených oblastí, navyše nemajú žiadny vplyv na reklamný trh a nepredstavujú pre vysielateľov cieľovú skupinu divákov. Súkromní prevádzkovatelia za týchto okolností po rozšírení nezvýšili ceny reklamy. |
(96) |
Vysielatelia tiež vyjadrili názor, že nemajú záujem o prechod na satelitnú platformu, kde by ich programy čelili konkurencii stoviek iných kanálov. Terestriálna platforma má výhodu obmedzenej kapacity, ktorá pre komerčných vysielateľov voľne dostupných televíznych kanálov znamená menšiu konkurenciu. Zdôraznili navyše skutočnosť, že zvyčajne nakupujú obsah len pre konkrétnu platformu, v tomto prípade terestriálnu. Dôvodom je to, že terestriálne vysielanie zaručuje geografické obmedzenie vysielania, čo neplatí pre satelit. |
(97) |
Vysielatelia tiež trvali na tom, že keď spoločnosť Astra vyhrala verejnú súťaž v Kantábrii, informovali kantábrijské orgány, že budú proti satelitnému vysielaniu, lebo získali práva na vysielanie obsahu len prostredníctvom terestriálnej platformy. |
5. PRÁVNE POSÚDENIE
5.1. PRÁVNY ZÁKLAD POMOCI
(98) |
Ako je podrobne opísané v časti 2.2 odôlvodneniach 26 až 44 a podrobne vysvetlené v rozhodnutí vo veci SA.28599 – digitálne terestriálne televízne vysielanie v Španielsku (45), právny rámec pre digitálny prechod v Španielsku je zložitou sieťou rôznych zákonov, ktoré počas štyroch rokov prijala ústredná vláda i regionálne a miestne orgány. Národný technický plán z roku 2005 a plán prechodu z roku 2007 upravujú predovšetkým prechod na DTT v oblasti I, ale predstavujú aj základ pre ďalšie opatrenia zamerané na rozšírenie v oblasti II. Tieto opatrenia zamerané na rozšírenie vykonali regionálne orgány po uzatvorení viacerých rámcových dohôd s ústrednou vládou (rámcové dohody z roku 2008), dodatku z roku 2008 k predchádzajúcich rámcovým dohodám z roku 2006 a dodatku z roku 2009 k rámcovým dohodám z roku 2008. |
(99) |
Regionálne a/alebo miestne orgány na základe týchto dohôd a dodatkov prijali rozsiahly súbor opatrení zameraných na rozšírenie pokrytia DTT v oblasti II. Komisia sa preto domnieva, že rôzne zákony prijaté na ústrednej úrovni a uzatvorené a zmenené dohody medzi ministerstvom MIEyT a autonómnymi spoločenstvami predstavujú základ schémy pomoci na rozšírenie pokrytia v oblasti II. Tieto zákony a dohody viedli k tomu, že autonómne spoločenstvá prijali opatrenia, ktoré neboli technologicky neutrálne (46). |
(100) |
Hoci sa v národnom technickom pláne upravuje prechod na DTT v oblasti I, poskytuje sa aj mandát miestnym orgánom, aby v spolupráci s autonómnymi spoločenstvami vybudovali ďalšie prenosové centrá potrebné na zabezpečenie príjmu DTT v oblasti II. Ústredná vláda teda už v tom čase plánovala rozšíriť pokrytie DTT. Mandát obsiahnutý v hlavnom právnom predpise upravujúcom prechod na digitálne televízne vysielanie sa týka len terestriálnej platformy. Autonómne spoločenstvá teda v praxi uplatnili usmernenia ústrednej vlády o rozšírení DTT (47). |
(101) |
Účinné uvoľnenie štátnej pomoci na rozvoj DTT v oblasti II nastalo v momente, keď sa zrealizoval presun finančných prostriedkov od ústredných a regionálnych orgánov príjemcom. Došlo k tomu v časovom rozmedzí, ktoré sa medzi jednotlivými autonómnymi spoločenstvami líšilo. O prebiehajúcej pomoci na prevádzku a údržbu sietí sa rozhodlo na úrovni autonómnych spoločenstiev. |
(102) |
V prípade autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, ako je podrobne opísané v odôvodneniach 36 až 45, bol zvolený odlišný postup. Na rozdiel od väčšiny ostatných autonómnych spoločenstiev sa na rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním nepoužili regionálne verejné súťaže. Namiesto toho sa v dekréte 347/2008 z 2. decembra 2008 nariaďuje priame poskytnutie finančných prostriedkov potrebných na digitalizáciu vlastníkom existujúcich (analógových) prenosových centier. JCCM preto nepoužila postup verejnej súťaže, ale namiesto toho vybrala prevádzkovateľov telekomunikačných sietí priamo. Tieto spoločnosti tiež vykonávali úlohy spojené s prevádzkou a údržbou. |
(103) |
V prípadoch prenosových centier, ktoré patria priamo spoločnosti Telecom CLM alebo Abertis, dostali tieto spoločnosti pomoc na modernizáciu svojich zariadení. Ak bolo potrebné vybudovať nové prenosové centrá, tie boli financované z verejných zdrojov, ale do vlastníctva ich získala spoločnosť Telecom CLM. Napokon vo väčšine prípadov sú vlastníkmi analógových prenosových centier orgány miestnej správy. Tie zakúpili digitálne zariadenia od spoločnosti Telecom CLM alebo Abertis a inštaláciu, prevádzku a údržbu zariadení zadali ako subdodávku týmto dvom spoločnostiam. |
5.2. POSÚDENIE ŠTÁTNEJ POMOCI PODĽA ČLÁNKU 107 ODS. 1 ZMLUVY
5.2.1. Existencia pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy
(104) |
Predmetné opatrenie vrátane prebiehajúcej pomoci na prevádzku a údržbu možno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, v ktorom sú stanovené podmienky existencie štátnej pomoci uvedené ďalej. Po prvé, musí existovať zásah štátu alebo zásah prostredníctvom štátnych prostriedkov. Po druhé, zásah musí poskytovať príjemcovi selektívnu hospodársku výhodu. Po tretie, musí narúšať hospodársku súťaž alebo ju ohrozovať narušením. Po štvrté, zásah musí byť schopný ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi. |
5.2.1.1. Štátne zdroje a pripísateľnosť štátu
(105) |
Predmetné opatrenie má pôvod v systéme opísaných právnych predpisov na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj v dohodách uzatvorených medzi ministerstvom MIEyT a orgánmi autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. Autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha nenamietalo proti zisteniu z rozhodnutia o začatí konania, že opatrenie bolo financované z rozpočtových prostriedkov. Španielske orgány však trvali na tom, že bolo financované z ústredného rozpočtu i z regionálnych a mestských rozpočtov. Vyjadrilo tiež názor, že predmetné opatrenie bolo vlastne len presunom finančných prostriedkov medzi rôznymi úrovňami štátnej správy. Autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha teda uznalo, že finančné prostriedky čiastočne prišli z ústredného rozpočtu. Opatrenie navyše nebolo len presunom finančných prostriedkov medzi úrovňami štátnej správy, lebo prostriedky sa v konečnom dôsledku využili na rozvoj siete DTT subjektmi, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť (ako je vysvetlené v časti 5.2.1.2). |
(106) |
Za týchto okolností sa preukázalo, že skúmané opatrenie bolo financované priamo zo štátneho rozpočtu a z rozpočtov rôznych orgánov miestnej správy a autonómnych spoločenstiev. Prebiehajúca pomoc nebola financovaná z ústredného štátneho rozpočtu, ale z rozpočtu autonómneho spoločenstva. |
(107) |
Keďže opatrenie je financované štátom na ústrednej a regionálnej alebo miestnej úrovni, je pripísateľné štátu a zahŕňa použitie štátnych prostriedkov. |
5.2.1.2. Hospodárska výhoda pre subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť
(108) |
Spoločnosť Abertis, ktorá je kótovaná na španielskej burze cenných papierov, je medzinárodnou spoločnosťou pôsobiacou v oblasti správy výberu cestného mýta a terestriálnej a satelitnej telekomunikačnej infraštruktúry. Pôsobí v dvanástich krajinách v Európe a Amerike, pričom približne dve tretiny zisku skupiny vznikajú mimo Španielska. Spoločnosť Abertis Telecom vlastní a prevádzkuje telekomunikačnú infraštruktúru v Španielsku. Vlastní aj poprednú sieť zariadení na distribúciu a prenos rozhlasového a televízneho signálu v Španielsku. Spoločnosť Telecom CLM S.A. je regionálnym telekomunikačným prevádzkovateľom, ktorý poskytuje služby v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. Jej služby zahŕňajú prenos, zosilnenie a šírenie rozhlasového a televízneho signálu, zabudovanie zariadení a vyžarovacích systémov, spoločné používanie infraštruktúry a údržbu zabudovanej infraštruktúry. Spoločnosť poskytuje služby miestnym, regionálnym a celoštátnym prevádzkovateľom […]. |
(109) |
Predmetné opatrenie zahŕňa presun štátnych prostriedkov určitým podnikom. Hoci sa v zmluve nevymedzuje pojem „podnik“, ako podnik sa v nej chápe akákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na právne postavenie a financovanie, ktorá vykonáva hospodársku činnosť. V praxi Komisie, ktorú potvrdil aj Súdny dvor, sa prevádzka televíznych prenosových sietí považuje za hospodársku činnosť (48) podobne ako iné prípady, ktoré zahŕňajú správu infraštruktúry regionálnymi orgánmi (49). Verejné podniky v predmetnom prípade sú zaevidované v registri komisie CMT ako prevádzkovatelia sietí. To znamená, že poskytujú určité služby, ktoré podľa zavedenej rozhodovacej praxe predstavujú hospodársku činnosť. Trh existuje v prípade, že iní prevádzkovatelia by boli ochotní alebo schopní poskytovať predmetnú službu, ako je to aj v tomto prípade. Zástupcovia spoločnosti Astra sa napríklad pred uskutočnením rozšírenia pokrytia v oblasti II viackrát stretli s predstaviteľmi autonómnych spoločenstiev, aby im predstavili svoju ponuku. V marci 2008 sa navyše spoločnosť Astra zúčastnila technologicky neutrálnej verejnej súťaže o poskytovanie digitálneho televízneho vysielania v oblasti II a oblasti III zverejnenej v Kantábrii, ktorú vyhrala. To, že verejné podniky a mestské rady nedostávajú za poskytnuté služby odmenu, neznamená, že predmetné činnosti nemožno považovať za hospodársku činnosť (50). |
(110) |
Komisia nesúhlasí s argumentom Španielska, že prevádzka terestriálnej siete autonómnymi spoločenstvami, verejnými podnikmi a orgánmi miestnej správy predstavuje vykonávanie oficiálnych právomocí verejného orgánu, takže sa jej netýka článok 107 zmluvy. Platí, že činnosti spojené s vykonávaním právomocí štátu samotným štátom alebo orgánmi, ktoré pôsobia v medziach svojho postavenia verejného orgánu, nepredstavujú hospodárske činnosti na účely pravidiel hospodárskej súťaže (51). Činnosti, ktoré predstavujú súčasť základných funkcií štátu alebo sú s týmito funkciami spojené svojím charakterom, cieľom a pravidlami, ktorým podliehajú, sa môžu považovať za činnosti, na ktoré sa vzťahuje táto výnimka. Judikatúra Súdneho dvora obsahuje viacero príkladov činností, ktoré patria do tejto kategórie, čo vytvára deliacu čiaru medzi výlučnými činnosťami štátu a komerčnými činnosťami, do ktorých môžu byť zapojené štátne subjekty. Tento zoznam obsahuje činnosti týkajúce sa armády alebo polície, udržiavania a zvyšovania bezpečnosti letovej prevádzky, kontroly letovej prevádzky (52), dohľadu nad znečisťovaním, čo je úloha vo verejnom záujme, ktorá je súčasťou základných funkcií štátu v súvislosti s ochranou životného prostredia v morských oblastiach (53), a štandardizačných činností, ako aj súvisiacich činností výskumu a vývoja (54). |
(111) |
Komisia sa preto domnieva, že prevádzka terestriálnej vysielacej siete v tomto prípade nepatrí medzi povinnosti alebo právomoci štátu, ani nie je typickou činnosťou, ktorú by mohol vykonávať jedine štát. Skúmané služby nie sú typickými službami verejného orgánu a svojím charakterom sú hospodárske, čo potvrdzuje skutočnosť, že v oblasti I pôsobia na trhu viaceré podniky. Po druhé, súkromný podnik, ktorý je nezávislý od akýchkoľvek verejných orgánov – konkrétne spoločnosť Astra (ako to dokazuje jej účasť ako uchádzača vo verejnej súťaži v Kantábrii v roku 2008) –, mal záujem poskytovať túto službu v oblasti II. Sťažnosť spoločnosti Astra sa týka aj autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, kde má záujem o poskytovanie digitálnych vysielacích služieb ako prevádzkovateľ platformy. Po tretie, rozvoj siete v oblasti II sa týka len prenosu celoštátnych a regionálnych súkromných kanálov (55). Komisia preto dospela k záveru, že prevádzka terestriálnej siete autonómnymi spoločenstvami, verejnými podnikmi a orgánmi miestnej správy nepredstavuje vykonávanie oficiálnych právomocí verejného orgánu. |
(112) |
Komisia nesúhlasí s JCCM, že opatrenie je v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. V tomto teste sa posudzuje, či by trhový investor investoval do projektu za rovnakých podmienok ako verejný investor v čase, keď bolo prijaté rozhodnutie o verejnej investícii. V tomto prípade je verejnou investíciou financovanie digitalizácie terestriálnych vysielacích sietí spoločností Telecom CLM a Abertis zo strany JCCM. V prípadoch, keď zariadenie zostáva vlastníctvom verejných orgánov (orgánov miestnej správy), jeho prevádzku zabezpečujú uvedené spoločnosti. V dohodách s prevádzkovateľmi nie je zabezpečená refundácia finančných prostriedkov ani platby za zariadenia vo vlastníctve verejných orgánov. To je v priamom rozpore s koncepciou súkromného investora, ktorý by požadoval nielen takúto refundáciu/platby, ale aj návratnosť samotnej investície. Samotné verejné financovanie siete DTT nebolo zamýšľané ako zisková investícia. Investícia JCCM do digitalizácie terestriálnej siete v oblasti II preto nie je v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. |
(113) |
Takže v prípade, keď prevádzkovateľ dostane verejné finančné prostriedky na digitalizáciu svojho zariadenia alebo na vybudovanie nových prenosových centier, ide o hospodársku výhodu. Po druhé, keď verejný orgán priamo vyberie (t. j. bez verejnej súťaže) prevádzkovateľa na poskytovanie zariadení DTT a služieb prevádzky a údržby, nie je to v súlade s trhovými podmienkami. Zároveň to poskytuje prevádzkovateľovi hospodársku výhodu. |
(114) |
Ako sa uvádza v odôvodneniach 36 a 37, JCCM neorganizovala žiadne regionálne verejné súťaže na modernizáciu analógových sietí alebo rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním. Namiesto toho sa tieto finančné prostriedky poskytli priamo orgánom miestnej správy alebo existujúcim terestriálnym prevádzkovateľom. Orgány miestnej správy potom bez verejnej súťaže vybrali prevádzkovateľov na realizáciu tejto úlohy. V dôsledku toho neboli ostatní prevádzkovatelia platforiem, či už terestriálnych alebo iných, riadne informovaní o prijatom opatrení, a preto nemohli predložiť technické návrhy modernizácie infraštruktúry na rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním v oblasti II v danom regióne (56). |
(115) |
Spoločnosti Abertis a Telecom CLM buď dostali finančné prostriedky na modernizáciu a rozšírenie svojich sietí, alebo s nimi orgány miestnej správy uzavreli zmluvy o vykonávaní tejto práce na príslušnej infraštruktúre (57). V oboch prípadoch vybrali týchto dvoch prevádzkovateľov bez verejnej súťaže. Vo väčšine prípadov orgány miestnej správy vlastnia zariadenia DTT, ktoré sú inštalované na stožiaroch prevádzkovateľov. Prevádzkovatelia za používanie týchto zariadení orgánom miestnej správy neplatia. |
(116) |
Spoločnosť Telecom CLM priamo uzavrela s JCCM 133 dohôd o spolupráci, ktoré sa týkajú digitalizácie jej prenosových centier. Považovalo sa to za nevyhnutné pre realizáciu rozšírenia DTT vo vidieckych oblastiach, kde je nízka hustota obyvateľstva a žiadny prevádzkovateľ neprejavil záujem o investovanie. Z prehľadu nákladov vynaložených spoločnosťou Telecom CLM po prijatí finančných prostriedkov, ktoré previedla JCCM, vyplýva, že spoločnosť použila tieto prostriedky výlučne na zakúpenie a inštaláciu zariadení na DTT a na následnú údržbu zariadení počas prvých dvoch rokov. |
(117) |
Spoločnosti Abertis a Telecom CLM teda modernizovali časť svojich existujúcich prenosových centier a vďaka dotácii z verejných zdrojov sú teraz v pozícii prevádzkovateľov sietí DTT v oblasti II. Novú infraštruktúru môžu využívať aj na poskytovanie iných služieb, napríklad WiMax (bezdrôtové širokopásmové štandardy, ktoré môžu poskytovať pevné alebo mobilné širokopásmové pripojenie). Spoločnosť Telecom CLM využila svoje […] centrá a viaceré digitalizované centrá vo vlastníctve orgánov miestnej správy na inštaláciu zariadení WiMax patriacich JCCM […] […] (58). Vďaka týmto úsporám z rozsahu môžu prevádzkovatelia siete DTT získať príjmy z verejne financovanej infraštruktúry […]. |
(118) |
Kvantifikovateľnú výhodu pre priamych príjemcov, spoločnosti Telecom CLM a Abertis, predstavuje celkové množstvo finančných prostriedkov, ktoré získali na rozšírenie pokrytia (vrátane finančných prostriedkov, ktoré získali na modernizáciu existujúcich a vybudovanie nových prenosových centier). |
(119) |
Orgány miestnej správy, ktoré samy pôsobili ako prevádzkovatelia sietí, získali verejné finančné prostriedky na digitalizáciu prenosových centier, ktoré sa nachádzajú v ich oblastiach, a na vybudovanie nových. Tieto orgány tvrdia, že išlo len o prevody finančných prostriedkov medzi rôznymi úrovňami verejnej správy a že orgány miestnej správy rozšírením sietí, ktoré vlastnia, splnili len svoje administratívne povinnosti voči občanom. Ak však orgány miestnej správy pôsobia ako prevádzkovatelia sietí, vykonávajú hospodársku činnosť. Mnohé z nich sú zaevidované v registri prevádzkovateľov sietí komisie CMT. Ak orgány miestnej správy zakúpili digitálne zariadenia od spoločnosti Abertis alebo Telecom CLM a inštaláciu, prevádzku a údržbu zariadení zadali ako subdodávku týmto dvom spoločnostiam bez verejnej súťaže, aj v tomto prípade sú uvedené spoločnosti priamymi príjemcami pomoci. |
(120) |
Financovanie zahŕňa aj prevádzku a údržbu siete. Tieto úlohy vykonávajú spoločnosti Telecom CLM a Abertis. To sa považuje za prebiehajúcu pomoc a prevádzkovatelia poverení prevádzkou a údržbou siete sú jej príjemcami. Zo všeobecnejšieho hľadiska napokon spoločnosti Abertis a Telecom CLM ťažia aj z toho, že prevádzkovateľovi inej platformy bolo znemožnené vstúpiť na trh v oblasti prenosu voľne dostupných televíznych signálov v Španielsku (59). |
(121) |
Dodávatelia technického vybavenia. Spoločnosti Telecom CLM a Abertis dodávajú vlastné telekomunikačné zariadenia a technické vybavenie. Keďže orgány miestnej správy zakúpili zariadenia od dvoch existujúcich terestriálnych prevádzkovateľov v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha bez verejnej súťaže, spoločnosti Telecom CLM a Abertis mali z pomoci priamy úžitok (pozri odôvodnenie 119). V prípadoch, keď títo dvaja prevádzkovatelia zakúpili takéto zariadenia od dodávateľov technického vybavenia, kúpili ich na voľnom trhu. Dodávatelia technického vybavenia sa preto, na rozdiel o spoločností Telecom CLM a Abertis (priamych príjemcov pomoci), nepovažujú za príjemcov, keďže nezískali žiadne selektívne výhody. Tak ako v prípade digitálnych dekodérov v Taliansku (60) nebolo možné rozlíšiť rôzne kategórie výrobcov rôznych typov digitálnej infraštruktúry, lebo výrobcovia by mali byť schopní vyrábať akýkoľvek typ zariadenia. Spoločnosti, ktoré dodali takéto technické vybavenie prevádzkovateľom sietí, sa nijak nelíšia od skupiny podnikov, ktoré by sa zapojili do verejných súťaží, ak by bola schéma technologicky neutrálna z hľadiska prevádzkovateľov platforiem (61). Spoločnosti, ktoré v Španielsku integrujú, inštalujú a dodávajú technické vybavenie potrebné na rozšírenie DTT, zvyčajne ponúkajú aj ďalšie služby. Títo výrobcovia zariadení, ako aj telekomunikační prevádzkovatelia, môžu takisto ponúkať terestriálne zariadenia, satelitné zariadenia alebo kombináciu oboch (62). |
(122) |
Účelom predmetného opatrenia nie je prostredníctvom jeho cieľa alebo všeobecnej štruktúry vytvoriť výhodu pre výrobcov. Akákoľvek politika štátu v prospech digitalizácie (aj tá technologicky najneutrálnejšia) by zvýhodnila výrobcov digitálnych zariadení. V prípade výrobcov zariadení teda možno nárast predaja v dôsledku opatrenia považovať za mechanický vedľajší účinok. V zásade každá štátna pomoc má účinok prenosu výhod (tzv. trickle-down effect) na dodávateľov príjemcu štátnej pomoci. Tým však nemusí nevyhnutne vzniknúť selektívna výhoda pre týchto dodávateľov. Pomoc nebola zameraná na dodávateľov technického vybavenia, ktorí preto nemali prospech z cieleného nepriameho účinku. |
(123) |
Vysielatelia. Španielsko dostatočne preukázalo, že terestriálni vysielatelia nezískali rozšírením pokrytia žiadnu výhodu. Vysielatelia v oblasti II na rozdiel od oblasti I odmietli zaplatiť za digitalizáciu, lebo by im to neprinieslo žiadny ďalší zisk. Vzhľadom na to, že ide o malý počet obyvateľov, ktorí nie sú komerčnou cieľovou skupinou zadávateľov reklamy, vysielatelia by po rozšírení na oblasť II nemohli výrazne zvýšiť ceny za reklamu. Terestriálni vysielatelia teda nie sú nepriamymi príjemcami skúmaného opatrenia. |
5.2.1.3. Selektívnosť
(124) |
Výhoda, ktorú opatrenie poskytlo prevádzkovateľom sietí a vysielateľom, je selektívna, pretože sa týka iba podnikov pôsobiacich na trhu terestriálnej platformy. Prevádzkovatelia sietí, poverení úlohou rozširovania, navyše neboli vybratí vo verejnej súťaži, ale osobitným postupom stanoveným v dekréte 347/2008, na základe ktorého orgány vybrali prevádzkovateľov sietí. Preto bez ohľadu na to, či legislatívny rámec na ústrednej úrovni vylúčil z rozsahu pomoci iné technológie než terestriálne, jeho uplatnenie orgánmi autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha sa týkalo iba konkrétnych prevádzkovateľov sietí. |
5.2.1.4. Narušenie hospodárskej súťaže
(125) |
Priamym poskytnutím finančných prostriedkov prevádzkovateľom terestriálnych sietí, spoločnostiam Telecom CLM a Abertis, španielske orgány diskriminovali všetkých ostatných prevádzkovateľov terestriálnych sietí, ktorí mohli poskytovať tieto služby. Vo verejnom výberovom konaní sa mohlo ukázať, či ďalší existujúci prevádzkovatelia, ako napríklad spoločnosť Radiodifusión, spĺňali požiadavky na poskytovanie vysielacích služieb regionálnym a celoštátnym vysielateľom v oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. Keďže týchto prevádzkovateľov neinformovali o prijatom opatrení a nevyzvali na predloženie ponúk, nemohli o svojej situácii diskutovať s JCCM. Výsledkom je, že priamy výber príjemcov viedol k vylúčeniu všetkých ostatných potenciálnych terestriálnych konkurentov. |
(126) |
Keď orgány miestnej správy modernizovali svoje vlastné siete, v niektorých prípadoch priamo kontaktovali spoločnosť Telecom CLM alebo Abertis. V týchto prípadoch ostatní prevádzkovatelia telekomunikačných sietí nemali možnosť predložiť ponuky. Ako sa uvádza v odôvodneniach 39 a 40, iné orgány miestnej správy zverejnili stručné oznamy na svojich informačných tabuliach. V týchto oznamoch sa uvádzalo, že v súlade s dekrétom 347/2008 sa bude konať výber prevádzkovateľa telekomunikačnej siete na digitalizáciu obecného prenosového centra. Prevádzkovatelia museli predložiť technickú správu. Prevádzkovatelia, ktorí mali záujem, mohli získať technické špecifikácie v úradoch orgánov miestnej správy. Zverejnenie na informačnej tabuli však nespĺňa podmienku technologickej neutrality, keďže oznamy sa týkali iba modernizácie existujúcich terestriálnych prenosových centier. Navyše, aj keď oznamy umožňujú každému prevádzkovateľovi telekomunikačnej siete, registrovanému štátnym regulačným orgánom CMT, aby predložil ponuku, nedá sa to považovať za postup rovnocenný s verejnou súťažou. Zverejnenie na informačnej tabuli nie je rovnako viditeľné ako verejná súťaž, ktorá sa zverejní v úradnom vestníku. Vo väčšine prípadov boli navyše spoločnosti Telecom CLM a Abertis, na rozdiel od ostatných spoločností, výslovne vopred informované o zvolenom postupe a mohli teda predložiť svoje ponuky (63). Skrátka, vo všetkých obciach, kde boli takéto oznamy zverejnené, bola vybratá buď spoločnosť Telecom CLM, alebo spoločnosť Abertis. |
(127) |
Španielsko a spoločnosť Abertis tvrdia, že technológia DTT a satelitná technológia predstavujú dva odlišné trhy. DTT je hlavnou platformou pre voľne dostupné terestriálne televízne vysielanie, zatiaľ čo počet subjektov na vnútroštátnom trhu je určený počtom licencií udelených španielskou vládou. Voľne dostupné terestriálne televízne kanály sa financujú z reklamy. Veľký počet satelitných televíznych kanálov je v Španielsku dostupných len v rámci jedinej platenej televíznej platformy, ktorej sieť prevádzkuje spoločnosť Astra. Tieto kanály sú financované prostredníctvom predplatného, ktoré sa väčšinou týka balíka kanálov. Španielske orgány navyše zdôrazňujú, že náklady na satelitnú distribúciu sú pre vysielateľov v Španielsku omnoho vyššie ako náklady na terestriálne vysielanie, takže vysielatelia voľne dostupných televíznych kanálov vrátane regionálnych a miestnych vysielateľov nemajú záujem o prechod na túto platformu. |
(128) |
Komisia z viacerých dôvodov uvedených v rozhodnutí dospela k záveru, že terestriálne a satelitné platformy pôsobia na rovnakom trhu. |
(129) |
Po prvé, spoločnosť Astra sa zúčastnila na verejnej súťaži na rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním v Kantábrii, v ktorej zvíťazila. V roku 2008 spoločnosť Astra uskutočnila sériu stretnutí s autonómnymi spoločenstvami a predstavila im svoju ponuku vysielať digitálne televízne kanály, ktoré sa dovtedy vysielali pomocou terestriálnej platformy. Hoci zmluvu s autonómnym spoločenstvom Kantábria neskôr orgány vypovedali, skutočnosť, že satelitný prevádzkovateľ mal záujem o poskytovanie služieb v konkurencii terestriálnej platformy, poukazuje na to, že satelitní prevádzkovatelia dokážu poskytovať podobné služby. |
(130) |
Po druhé, viacero verejnoprávnych a súkromných kanálov distribuovaných prostredníctvom terestriálnej platformy sa vysiela aj prostredníctvom satelitných platforiem vrátane samotnej spoločnosti Astra (64). Po tretie, niektoré regionálne kanály sú dostupné alebo v nedávnej minulosti boli dostupné prostredníctvom satelitnej platformy, čo je v rozpore s vyhlásením, že regionálni vysielatelia nemajú o satelitnú platformu záujem. |
(131) |
Po štvrté, niektorí vysielatelia vyhlásili, že uprednostňujú terestriálny prenos, lebo získali práva vysielať obsah len prostredníctvom terestriálnej platformy. To však neznamená, že existujú odlišné trhy pre terestriálny a satelitný prenos. Tak ako vysielatelia získali práva vysielať obsah prostredníctvom terestriálnej platformy, v prípade potreby by ich rovnako mohli získať aj pre satelitnú platformu. Ďalej, ak by sa satelitná platforma vybrala na základe verejnej súťaže, vysielateľom by sa mohla uložiť „povinnosť vysielať“. „Povinnosť vysielať“ sa stanovila vysielateľom pre oblasť III, keď bola vybratá satelitná platforma. |
(132) |
A napokon, pokrytie Španielska technológiou DTT dosahuje podľa údajov z mája 2010 (65) 98,85 % obyvateľov, ale len 93,5 % domácností sleduje televízne vysielanie prostredníctvom terestriálnej platformy. Až 5 % domácností má teda prístup k DTT, ale nevyužíva ho, lebo väčšina má predplatené televízne vysielanie cez satelit. |
(133) |
Na záver možno konštatovať, že vzhľadom na prebiehajúcu hospodársku súťaž medzi satelitnými a terestriálnymi vysielacími platformami predstavuje opatrenie týkajúce sa rozvoja, prevádzky a údržby DTT v oblasti II narušenie hospodárskej súťaže medzi týmito dvoma platformami. |
(134) |
Napokon treba konštatovať, že opatrenie znevýhodňuje aj ďalšie platformy, najmä IPTV. Hoci širokopásmová technológia sa zatiaľ nedostala do celej oblasti II, je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti sa jej pokrytie výrazne zvýši. Je možné, že na dosiahnutie pokrytia oblasti II by bola efektívnejšia kombinácia viacerých technológií. V tomto prípade mohli ostatné platformy prispieť k dosiahnutiu cieľa a mohli mať úžitok z opatrenia pomoci. |
5.2.1.5. Vplyv na obchod
(135) |
Opatrenie má vplyv na obchod v rámci Únie. Podľa judikatúry európskych súdov „ovplyvňuje štátna alebo zo štátnych zdrojov poskytnutá finančná pomoc obchod v rámci Spoločenstva, ak posilní postavenie podniku voči konkurujúcim podnikom v obchode v rámci Spoločenstva“ (66). |
(136) |
Prevádzkovatelia sietí pôsobia v odvetví, v ktorom existuje obchod medzi členskými štátmi. Spoločnosť Abertis i jeden zo sťažovateľov, spoločnosť Astra, sú členmi medzinárodných skupín spoločností. Spoločnosť Astra so sídlom v inom členskom štáte (Luxembursko) by bola ponúkla poskytovanie digitálnej siete v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, ak by sa bola zorganizovala technologicky neutrálna verejná súťaž. Z toho vyplýva, že opatrenie má vplyv na obchod medzi členskými štátmi. |
5.2.2. Závery o existencii pomoci
(137) |
Komisia sa vzhľadom na uvedené argumenty domnieva, že opatrenie spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy. Za týchto okolností sa opatrenie musí považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. |
5.3. POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI
(138) |
Komisia aktívne podporuje prechod z analógového na digitálne vysielanie. Výhody prechodu na digitálne vysielanie boli podrobne opísané v akčnom pláne eEurópa 2005: Informačná spoločnosť pre všetkých a v dvoch oznámeniach o prechode na digitálne vysielanie (67). Komisia tiež uznáva, že prechod na digitálne vysielanie by sa mohol oddialiť, ak by sa ponechal výlučne na trhových silách. |
(139) |
Členské štáty môžu použiť pomoc na prekonanie konkrétneho zlyhania trhu alebo na zaistenie sociálnej alebo regionálnej súdržnosti (68). V týchto prípadoch sa však vždy musí preukázať, že predmetná pomoc je vhodným nástrojom na riešenie problému, je obmedzená na nevyhnutné minimum a neprimerane nenarúša hospodársku súťaž. Podobne aj v oznámení o prechode (69) sa uvádza, že verejný zásah by bol v konkrétnej oblasti digitalizácie oprávnený v dvoch prípadoch: po prvé, keď ide o všeobecný záujem, a po druhé, v prípade zlyhania trhu, teda keď samotné trhové sily nie sú schopné splniť ciele stanovené vo vzťahu k verejnému blahu. Zásah štátu sa podľa oznámenia v každom prípade musí zakladať na starostlivej analýze trhu. |
(140) |
V oznámení o prechode sa prechod na digitálne vysielanie označuje za veľkú výzvu pre odvetvie, ktorej zvládnutie má prebiehať na základe trhového mechanizmu. Na hospodárskej súťaži by sa každá sieť mala zúčastniť zásadne z vlastnej sily. V záujme dodržania tejto zásady by každý verejný zásah mal byť technologicky neutrálny. Výnimky z tejto zásady sú možné len vtedy, keď sa zásah zameriava na konkrétne zlyhania alebo nerovnováhu trhu a zároveň je vhodný, nevyhnutný a primeraný na prekonanie týchto ťažkostí. |
(141) |
Ak sa tento prechod nechá na trh, existuje riziko, že nie všetky skupiny obyvateľov budú môcť vzhľadom na svoju znevýhodnenú sociálnu situáciu využiť výhody digitálneho televízneho vysielania. V súvislosti s týmto problémom sociálnej súdržnosti by sa členské štáty mali postarať o to, aby všetci občania mali po odpojení analógového televízneho vysielania prístup k digitálnemu televíznemu vysielaniu. Keďže pri digitálnom prechode vznikajú pre spotrebiteľov náklady a prechod si vyžaduje zmenu zvyklostí, členské štáty by mali pomôcť najmä znevýhodneným skupinám v spoločnosti, ako sú starší ľudia, nízkopríjmové domácnosti alebo ľudia žijúci v okrajových regiónoch. |
(142) |
Komisia vo viacerých rozhodnutiach o štátnej pomoci uplatnila pravidlá štátnej pomoci v tomto odvetví na základe oznámení o digitálnom prechode (70). Členské štáty majú viacero možností, ako poskytnúť verejné finančné prostriedky na prechod vo všetkých geografických oblastiach tak, aby tieto mali aj naďalej primerané pokrytie televíznym vysielaním. Zahŕňa to aj financovanie vybudovania prenosovej siete v oblastiach, v ktorých by inak bolo nedostatočné pokrytie televíznym vysielaním (71). Tieto finančné prostriedky však možno poskytnúť len vtedy, keď tým nedôjde k zbytočnému narušeniu hospodárskej súťaže medzi technológiami alebo spoločnosťami a keď je táto pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum. |
5.3.1. Právne základy na posúdenie zlučiteľnosti plánovaného opatrenia
(143) |
Pre prípad, že sa zistí, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v súlade s článkom 107 ods. 1 zmluvy, španielske orgány odôvodňujú opatrenie na základe článku 107 ods. 3 písm. c) a článku 106 ods. 2 zmluvy. Komisia v ďalšom texte posudzuje zlučiteľnosť opatrenia v zmysle týchto ustanovení s ohľadom na uvedené všeobecné úvahy. |
5.3.2. Článok 107 ods. 3 písm. c) zmluvy
(144) |
Komisia na posúdenie zlučiteľnosti pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy porovnáva pozitívny a negatívny vplyv pomoci. Komisia pomocou porovnávacieho testu posudzuje tieto otázky:
|
5.3.2.1. Cieľ spoločného záujmu
(145) |
Schéma štátnej pomoci, ako ju JCCM realizovala v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, je zameraná na urýchlenie procesu digitálneho prechodu v Španielsku a na zabezpečenie nepretržitého príjmu televízneho vysielania pre obyvateľov niektorých vzdialených a vidieckych oblastí. Cieľom opatrenia je teda umožniť ľuďom žijúcim v týchto oblastiach sledovať televízne vysielanie a uplatňovať svoje ústavné právo na prístup k informáciám. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 138, Komisia potvrdila význam a prínosy digitálneho prenosu v akčnom pláne eEurópa 2005 (72), ako aj vo svojich dvoch oznámeniach o prechode z analógového na digitálne vysielanie (73). Vo svojom oznámení i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť (74) Komisia poukázala na to, že plánovaným odpojením analógového terestriálneho televízneho vysielania do roku 2012 sa v Európe zlepší prístup k spektru. Keďže pri digitálnom vysielaní sa spektrum využíva efektívnejšie, uvoľní sa kapacita spektra pre ďalších používateľov, napríklad pre nové vysielacie a mobilné telefónne služby, čo následne podnieti inovácie a rast v odvetviach televízneho vysielania a elektronickej komunikácie. |
(146) |
Komisia preto dospela k názoru, že opatrenie je zamerané na jasne vymedzený cieľ spoločného záujmu. |
5.3.2.2. Dobre navrhnutá pomoc
(147) |
Ako uvádzajú španielske orgány, vo všeobecnosti sa uznáva, že existuje riziko, že nie všetky skupiny obyvateľov budú môcť využívať výhody digitálneho televízneho vysielania (problém sociálnej a regionálnej súdržnosti). K zlyhaniu trhu môže dôjsť vtedy, keď aktéri na trhu nevezmú dostatočne do úvahy pozitívny vplyv prechodu na digitálne vysielanie na spoločnosť ako celok, lebo na to nemajú hospodárske stimuly (pozitívne externality). V záujme sociálnej súdržnosti by sa mali členské štáty navyše postarať o to, aby všetci občania mali po odpojení analógového televízneho vysielania prístup k digitálnemu televíznemu vysielaniu. Na tieto účely môžu prijať opatrenia, ktorými zabezpečia, aby vo všetkých geografických oblastiach bolo aj naďalej primerané pokrytie televíznym vysielaním. |
(148) |
Ako už bolo uvedené, Komisia v rozhodnutí o začatí konania konštatuje, že existuje zlyhanie trhu, lebo vysielatelia nie sú ochotní niesť dodatočné náklady na rozšírenie pokrytia za hranicami svojich zákonných povinností. Satelitné platformy ani súkromné domácnosti navyše neinvestovali do zariadení na prijímanie digitálnych kanálov prostredníctvom satelitu všetkými obyvateľmi oblasti II. Komisia preto uznáva, že ak sa digitálne pokrytie nechá výlučne na trhové sily, ľudia, ktorí majú zvyčajný pobyt vo vidieckej oblasti, môžu úplne prísť o možnosť prijímať voľne dostupný digitálny televízny signál. Štátny zásah prostredníctvom finančnej podpory teda môže byť pre jednotlivcov prínosom. |
(149) |
Zásada technologickej neutrality je v prípadoch prechodu na digitálne vysielanie zakotvená vo viacerých rozhodnutiach Komisie (75). Podporili ju aj Všeobecný súd a Súdny dvor (76). |
(150) |
Technológia by sa za normálnych okolností mala vybrať v technologicky neutrálnej verejnej súťaži, ako tomu bolo v ostatných členských štátoch (77). Uskutočnenie verejnej súťaže môže byť nákladné alebo môže viesť k oddialeniu realizácie projektu. V niektorých prípadoch môže byť takýto postup neodôvodnený, ak sa dá vopred preukázať, že požadované služby môže poskytnúť iba jedna konkrétna technológia alebo jeden konkrétny prevádzkovateľ. Výber konkrétnej technológie preto môže byť prijateľný, ak je odôvodnený výsledkami predbežnej štúdie. V rámci takejto štúdie by sa museli preskúmať kritériá ceny a kvality. Keďže rozhodnutie o výbere určitej technológie by zabránilo konkurencii ostatných dodávateľov, ktorí predkladajú svoje ponuky výrobkov a cien, výsledky štúdie by museli byť jednoznačné a spoľahlivé. |
(151) |
Komisia už v minulosti uznala, že štúdia môže byť podkladom pre výber konkrétneho technologického riešenia (78). Dôkazné bremeno však nesie členský štát, ktorý musí preukázať, že výsledky štúdie sú dostatočne spoľahlivé a že štúdia sa uskutočnila čo najnezávislejším spôsobom (79). |
(152) |
Španielske orgány a spoločnosť Abertis v tejto súvislosti navrhli viaceré štúdie, ktoré sú opísané v ďalšej časti. |
(153) |
Orgány autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha tvrdili, že skúmané opatrenie bolo zamerané na digitálne terestriálne vysielanie na základe výsledkov štúdie ex ante, ktorá bola vypracovaná pred prijatím dekrétu. V záveroch porovnávacej sociálno-ekonomickej štúdie (80), ako je zhrnutá v odôvodneniach 59 až 61, sa uvádza, že terestriálne riešenie by bolo nákladovo najefektívnejšie. |
(154) |
Štúdia vychádza z určenia počtu obyvateľov, pre ktorých by sa mohla technológia vyberať. Väčšina autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha patrí do oblasti I, v ktorej sa prechod na DTT už uskutočnil. V niektorých prípadoch sa oblasti I a II prekrývajú. V štúdii sa tvrdí, že z technických dôvodov by sa v týchto oblastiach (ktoré sú už čiastočne vybavené technológiou DTT) malo uvažovať iba o rozšírení DTT. Preto sa v štúdii pri porovnávaní satelitnej technológie a technológie DTT prihliada iba na približne 9,8 % obyvateľstva. Po druhé, autor štúdie sa domnieva, že časť obyvateľov v rámci tejto podskupiny navyše využíva služby regionálneho televízneho vysielania prostredníctvom terestriálnej platformy. Bez ďalšieho posudzovania dospel k záveru, že pre tieto služby „by bolo logickejšie, keby si obyvatelia vybrali rôzne spôsoby príjmu“. Ďalším záverom je, že alternatívnu technológiu by bolo potrebné zvážiť pre 2,85 % obyvateľstva alebo 57 510 obyvateľov v 689 obciach. |
(155) |
V štúdii sa najskôr uvádza odhad celkových nákladov na satelitnú platformu vrátane nákladov na inštaláciu dekodérov, odhadu nákladov na prenájom satelitného transpondéra na základe trhových údajov a nákladov na prevádzku a údržbu počas desiatich rokov. Následne sa táto suma porovnáva s odhadom celkových nákladov na terestriálnu platformu. Ten zahŕňa náklady na inštaláciu dekodérov a terestriálnych vysielačov, ako aj náklady na prevádzku a údržbu počas desiatich rokov. Záver znie, že celkové náklady na satelitné riešenie by sa pohybovali od 47 672 550 EUR do 97 646 800 EUR a na terestriálne riešenie od 15 136 550 EUR do 17 224 350 EUR. |
(156) |
Príslušné orgány mali v danom čase možnosť voľby, či zorganizujú technologicky neutrálnu verejnú súťaž alebo na základe takejto štúdie nákladov vopred vyberú jednu konkrétnu technológiu. Museli sa teda rozhodnúť, či by stálo za to pozvať do verejnej súťaže potenciálnych konkurentov. Ak by sa bola uskutočnila verejná súťaž, agentúra by si mohla vyberať medzi rôznymi ponukami vrátane možných zliav, ktoré by uchádzači ponúkli. Na druhej strane obídenie verejnej súťaže môže byť odôvodnené, ak sa v štúdii preukáže, že satelitná technológia je jednoznačne drahšia aj pri zohľadnení všetkých možných zliav, ktoré by sa dali očakávať od potenciálnych uchádzačov, alebo že nespĺňa základné kvalitatívne požiadavky. Keďže štúdia je potrebná len na odôvodnenie obídenia verejnej súťaže, bolo by potrebné preukázať výrazný rozdiel v nákladoch na tieto dve platformy a spoľahlivosť takéhoto výsledku. |
(157) |
Štúdia zďaleka nespĺňa tieto požiadavky. Po prvé, na základe žiadosti o informácie, ktorú Komisia poslala v roku 2011, museli príslušné orgány vykonať úpravy údajov použitých v štúdii. Výsledkom úprav bolo zvýšenie nákladov na prenosové centrá približne o 65 %, ako aj zvýšenie počtu prenosových centier, ktoré sú v skutočnosti potrebné na zaručenie očakávaného pokrytia. JCCM tvrdila, že ani s týmito novými údajmi by sa výsledok porovnania medzi terestriálnou a satelitnou technológiou prenosu nezmenil. V skutočnosti sa však pri zohľadnení týchto nových údajov nákladová výhoda technológie DTT znížila, resp. podľa niektorých scenárov dokonca zmenila na výhodu satelitného riešenia. Už z tejto samotnej skutočnosti vyplýva, že výsledky štúdie neboli spoľahlivé. Tieto nedostatky mali byť príslušným orgánom zrejmé už vtedy, ak by im boli venovali náležitú pozornosť. |
(158) |
Pokiaľ ide o výpočet nákladov, v rámci štúdie bol zvolený nesprávny prístup k výpočtu nákladov na satelitný prenos. Vychádza sa z predpokladu, že orgány miestnej správy by si prenajímali kapacitu satelitného transpondéra od satelitnej platformy a zabezpečovali prevádzku samotného satelitného pripojenia. Výpočet je preto založený na publikovaných (2008) cenách prenájmu kapacity satelitného transpondéra. Keďže tieto ceny sa určujú pre jednotlivé pripojenia, nie sú v nich zohľadnené žiadne množstvové zľavy, ani možné vyjednávanie o cenách. V prípade verejnej súťaže by navyše satelitný prevádzkovateľ pôsobil ako konkurent, čo sa ukázalo aj pri situácii v Kantábrii. Jeho ponuka by bola založená na úplne odlišnom výpočte ceny. Ak by sa zmluva týkala celej oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, dá sa očakávať, že takáto ponuka by zahŕňala výrazné zľavy z ceny za kapacitu v porovnaní s cenami za jednotlivý prenájom. |
(159) |
Prístup použitý v štúdii navyše nesprávne vedie k záveru smerujúcemu proti satelitnej technológii (81):
|
(160) |
V dôsledku toho sa výpočet nákladov na DTT javí ako príliš optimistický. Tento záver je podložený porovnaním nákladov na zavedenie DTT odhadovaných v štúdii so sumou peňazí skutočne použitou na tento účel. V štúdii sa odhaduje, že maximálne náklady na rozvoj DTT by mali byť približne 15 – 17 miliónov EUR. Orgány autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha však následne použili na modernizáciu DTT 46 miliónov EUR (navyše vznikli výdavky na inštaláciu satelitných prijímačov, keď sa ukázalo, že projekt DTT v skutočnosti nebol ekonomicky udržateľný). |
(161) |
Odhady v štúdii nie sú spoľahlivé. Pri použití údajov autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha (aj keď aktualizovaných) sa počiatočná výhoda siete DTT, pokiaľ ide o náklady, znížila alebo podľa niektorých scenárov dokonca zmenila na výhodu satelitnej platformy (83). V štúdii sa nezohľadňuje možnosť zliav, ktoré by satelitný prevádzkovateľ ponúkol vo verejnej súťaži. Na základe uvedených úvah štúdia neposkytuje dostatočný dôkaz na odôvodnenie výberu technológie DTT ex ante a nevyhlásenia verejnej súťaže. |
(162) |
Španielska vláda predložila internú štúdiu uskutočniteľnosti poskytovania univerzálnej služby DTT s použitím technológie DTT alebo satelitnej technológie, ktorú vypracovalo ministerstvo priemyslu, cestovného ruchu a obchodu (MIEyT) v júli 2007. Túto štúdiu však nemali k dispozícii autonómne spoločenstvá, napríklad Kastília-La Mancha, a používala sa iba ako interný dokument. Komisia sa v každom prípade domnieva, že v štúdii ex ante uvedenej v odôvodnení 62, ktorú predložili španielske orgány, sa dostatočne nepreukazuje nadradenosť terestriálnej platformy nad satelitnou. Naopak, podľa štúdie je kombinácia technológií v pomere 70 % satelitný a 30 % terestriálny prenos (84) pre oblasť II realistickejšia. Výsledky štúdie navyše vedú k záveru, že voľba konkrétneho technologického riešenia na rozšírenie pokrytia by sa mala analyzovať individuálne v jednotlivých regiónoch s ohľadom na osobitné topografické a demografické charakteristiky každého regiónu. Namiesto odporúčania výberu konkrétnej technológie ex ante sa v záveroch štúdie poukazuje na nutnosť zorganizovať technologicky neutrálnu verejnú súťaž, v ktorej sa vyberie vhodnejšia z platforiem pre konkrétny prípad autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. |
(163) |
Pokiaľ ide o dve štúdie nákladov, ktoré predložila spoločnosť Abertis, treba povedať, že boli vypracované v roku 2010, teda dlho po realizácii skúmaných opatrení. Bez ohľadu na to, či by sa dali považovať za dostatočne nezávislé a spoľahlivé, samotná skutočnosť, že boli vypracované až po realizácii skúmaných opatrení, znamená, že sa nemôžu použiť na odôvodnenie výberu technológie DTT zo strany španielskej vlády a na odmietnutie technologicky neutrálnej verejnej súťaže. Komisia dostala aj odhady nákladov spoločnosti Astra, podľa ktorých je satelitná technológia nákladovo efektívnejšia. Tieto odhady sa nebrali do úvahy z rovnakých dôvodov. |
(164) |
Ako sa konštatuje v odôvodnení 161 v súvislosti so štúdiou autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, ani ďalšie štúdie nevedú k záveru, že by terestriálna digitálna platforma bola z hľadiska kvality alebo ceny lepšia než ostatné technologické riešenia. Preto neodôvodňujú skutočnosť, že sa JCCM vyhla zorganizovaniu verejnej súťaže. |
(165) |
Opatrenie sa nedá považovať za vhodné z viacerých dôvodov. |
(166) |
Keďže v rámci opatrenia sa pomoc poskytla priamo už pôsobiacim prevádzkovateľom DTT, spoločnostiam Telecom CLM a Abertis, nebrali sa do úvahy alternatívne riešenia, ktoré mohli byť nákladovo efektívnejšie alebo mohli poskytnúť vyššiu kvalitu. Ako je opísané v predchádzajúcej časti, vylúčenie satelitnej platformy nebolo odôvodnené. Skutočnosť, že niektoré domácnosti v oblasti II prijímajú voľne dostupné televízne kanály prostredníctvom satelitu, je dôkazom, že terestriálna technológia nie je vždy najefektívnejšou a najvhodnejšou platformou. Komisia takisto podotýka, že satelitný prenos je alternatíva, ktorú použili na digitálne televízne vysielanie aj v ďalších členských štátoch, a to dokonca tiež v oblastiach, kde bolo možné aj terestriálne riešenie (85). Spoločnosť Astra sa navyše zúčastnila na technologicky neutrálnej verejnej súťaži na rozšírenie digitálneho televízneho pokrytia v Kantábrii a vyhrala ju, čo poukazuje minimálne na to, že satelitná platforma dokáže poskytovať túto službu (86). |
(167) |
Okrem toho, v rozličných štúdiách nákladov sa porovnáva iba platforma DTT a satelitná platforma. Nezohľadňujú sa alternatívne technologické riešenia, ako sú káblové siete a IPTV. Aj keď tieto platformy nemôžu pokryť celé územie, ich kombinácia s DTT a satelitným prenosom by mohla byť efektívnejšia. |
(168) |
Opatrenie nie je vhodné ani z toho dôvodu, že sa robia rozdiely medzi samotnými prevádzkovateľmi DTT. V dôsledku priameho výberu už pôsobiacich prevádzkovateľov DTT, spoločností Telecom CLM a Abertis, sa v rámci opatrenia neskúmalo, či by iní prevádzkovatelia DTT, napríklad spoločnosť Radiodifusión, neboli predložili lacnejšiu alebo kvalitnejšiu ponuku. |
(169) |
Vhodnosť priameho výberu prevádzkovateľov DTT ďalej spochybňujú kapacitné obmedzenia platformy DTT. Hoci prechod z analógového televízneho vysielania na DTT v pásme 800 MHz sa v Španielsku ukončil 3. apríla 2010, v roku 2011 bolo rozhodnuté, že frekvencie v pásme 800 MHz sa vydražia telekomunikačným prevádzkovateľom s cieľom splniť rozhodnutie č. 243/2012/EÚ. Preto bolo potrebné najneskôr do 1. januára 2014 presunúť vysielanie na iné kanály v pásme nižšom ako 790 MHz. Keďže tým vznikajú ďalšie náklady, Španielsko 5. novembra 2011 oznámilo dve opatrenia s rozpočtom 600 – 800 miliónov EUR týkajúce sa domácností a vysielateľov v oblasti I (zatiaľ nebolo oznámené žiadne opatrenie pre oblasť II) (87). Tieto náklady by nevznikli, ak by sa boli vybrali iné platformy (IPTV, kábel, satelit). V nadchádzajúcich rokoch sa očakáva ďalší posun frekvencií s cieľom uvoľniť väčšiu kapacitu pre budúcu mobilnú technológiu LTE, čo vyvolá náklady v podobnej výške. |
(170) |
Navyše sa ukázalo, že 4G mobilné frekvencie rušia signály DTT a domácnosti si musia zakúpiť drahé filtre na ochranu svojho signálu DTT pred vlnami LTE (88). Nedá sa vylúčiť, že podobné rušenie predstavuje všeobecnejší problém, ktorý môže ohroziť vhodnosť terestriálneho vysielania v budúcnosti, najmä v súvislosti so širším zavádzaním prístupových sietí novej generácie (NGA). |
(171) |
Španielsko predložilo ďalšie dva argumenty na vysvetlenie, prečo by satelitný prenos bol drahší ako DTT. Po prvé, v ich zmluvách s poskytovateľmi obsahu sú uvedené územné obmedzenia pre vysielateľov. Zabezpečenie tohto podmieneného prístupu by bolo pri satelitnej technológii nákladnejšie. Po druhé, satelitná technológia by neumožňovala vysielať veľké množstvo regionálnych kanálov. Tieto tvrdenia sú však nepodložené a sú v rozpore so skutočnosťou, že zmluva spoločnosti Astra s Kantábriou obsahovala profesionálny systém podmieneného prístupu. Podľa výpočtov nákladov spoločnosti Astra by navyše satelitná technológia bola lacnejšia aj v prípade, ak by bolo nutné uzatvoriť samostatné zmluvy s každým španielskym regiónom. Pokiaľ ide o regionálne vysielanie, spoločnosť Astra trvá na tom, že údaj španielskej vlády o 1 380 kanáloch je veľmi prehnaný (89). Podľa vlastných výpočtov spoločnosti Astra by bola satelitná technológia lacnejšia aj v prípade, že by súčasťou vysielania boli regionálne a miestne kanály. |
(172) |
Komisia sa na záver domnieva, že skúmané opatrenie nezodpovedalo zásade technologickej neutrality. Ako bolo vysvetlené, opatrenie nie je primerané a nie je vhodným nástrojom na zabezpečenie voľne dostupných televíznych kanálov pre obyvateľov oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. |
(173) |
Keďže prebiehajúca finančná pomoc na prevádzku a údržbu dotovaných digitálnych terestriálnych a satelitných sietí úzko súvisí s pomocou na ich rozvoj, nemožno ju považovať za technologicky neutrálnu. Jej účelom je zachovať centrá, ktoré vysielajú signál prostredníctvom terestriálnych platforiem. Aj táto pomoc je teda nezlučiteľná. |
(174) |
Každá ďalšia pomoc na prevádzku a údržbu sa musí oznámiť a musí byť v súlade so zásadou technologickej neutrality. |
5.3.2.3. Zabránenie zbytočnému narúšaniu hospodárskej súťaže
(175) |
Verejný zásah síce môže byť odôvodnený v prípade určitých zlyhaní trhu a možných problémov v oblasti súdržnosti, v tomto prípade však forma opatrenia vyvoláva zbytočné narúšanie hospodárskej súťaže. |
(176) |
Komisia dospela k záveru, že skúmané opatrenie vrátane prebiehajúcej pomoci nie je vhodným, nevyhnutným a primeraným nástrojom na nápravu identifikovaného zlyhania trhu. |
5.3.3. Článok 106 ods. 2 zmluvy
(177) |
Výnimka podľa článku 106 ods. 2 sa vzťahuje na náhradu zo strany štátu za náklady na poskytnutie služby vo verejnom záujme. Vnútroštátne (alebo regionálne) orgány musia jasne vymedziť službu všeobecného hospodárskeho záujmu a poveriť ňou konkrétny podnik. |
(178) |
Španielske orgány v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania nepredložili argumenty ani dôkazy, ktorými by odôvodnili, prečo by sa opatrenie malo označiť za zlučiteľné podľa článku 106 ods. 2 |
(179) |
Aby sa mohol uplatniť článok 106 ods. 2 zmluvy, vnútroštátne (alebo regionálne) orgány musia jasne vymedziť službu všeobecného hospodárskeho záujmu a poveriť ňou konkrétny podnik. Žiadny akt poverenia rozvojom DTT ako službou všeobecného hospodárskeho záujmu nebol uvedený v španielskych zákonoch ani vykonaný španielskymi orgánmi. V prvom rade podľa španielskeho práva nie je prevádzka terestriálnej siete službou vo verejnom záujme. V zákone o telekomunikáciách z roku 1998 (90) sa stanovuje, že telekomunikačné služby vrátane prevádzky sietí na podporu rozhlasového a televízneho vysielania sú službami všeobecného záujmu, ale nemajú postavenie služieb vo verejnom záujme (91). Rovnaké vymedzenie sa nachádza v zákone o telekomunikáciách, ktorý platí v súčasnosti (92). Služby prenosu televízneho vysielania, čiže prenos signálov prostredníctvom telekomunikačných sietí, sa považujú za telekomunikačné služby, takže sú to služby všeobecného záujmu, ale nie služby vo verejnom záujme. (93) |
(180) |
Ustanovenia zákona o telekomunikáciách sú navyše technologicky neutrálne. Telekomunikácia je vymedzená ako prenos signálov cez akúkoľvek telekomunikačnú sieť, bez konkrétnej zmienky o terestriálnej sieti (94). V článku 3 zákona sa navyše ako jeden z jeho cieľov uvádza podpora čo najväčšej technologickej neutrality v právnych predpisoch. |
(181) |
Ani v prípade, že sa služba verejnoprávneho vysielania považuje za službu vo verejnom záujme, nie je možné rozšíriť toto vymedzenie na prevádzku konkrétnej podpornej platformy. Ak navyše existuje viacero prenosových platforiem, jednu konkrétnu platformu nemožno považovať za „kľúčovú“ na prenos vysielacích signálov. Bolo by teda očividnou chybou, ak by sa využitie konkrétnej platformy na prenos vysielacích signálov považovalo v španielskych právnych predpisoch za službu vo verejnom záujme. |
(182) |
Komisia dospela k záveru, že prevádzka terestriálnych sietí nemá v španielskych právnych predpisoch postavenie služby vo verejnom záujme. Španielske orgány navyše jasne nevymedzili prevádzku terestriálnej platformy ako službu vo verejnom záujme a v dôsledku toho nepoverili žiadneho konkrétneho prevádzkovateľa platformy poskytovaním takejto služby vo verejnom záujme. |
(183) |
Španielske orgány okrem toho nepredložili žiadny dôkaz o akte poverenia službou dvoch príjemcov pomoci, spoločností Abertis a Telecom CLM. |
(184) |
O výnimku podľa článku 106 ods. 2, ktorá sa vzťahuje na náhradu zo strany štátu za náklady na poskytnutie služby vo verejnom záujme, sa preto v tomto prípade nedá opierať. |
5.3.4. Existujúca pomoc
(185) |
Spoločnosť Abertis tvrdí, že rozvoj terestriálnej vysielacej siete v oblasti II takmer úplne financovali španielske autonómne spoločenstvá s použitím verejných prostriedkov na základe právnych predpisov z roku 1982, t. j. spred pristúpenia Španielska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu v roku 1986. Schému teda podľa spoločnosti Abertis možno považovať za súčasť prebiehajúceho verejného financovania prevádzky miestnych terestriálnych sietí, a teda za existujúcu pomoc. |
(186) |
Regióny naozaj začali financovať rozšírenie terestriálnej siete už začiatkom 80. rokov 20. storočia, ale v tom čase neboli na trhu žiadni súkromní vysielatelia. Rozšírená infraštruktúra teda slúžila len potrebám verejnoprávneho vysielateľa, ktorý bol v každom prípade povinný poskytovať signál väčšine obyvateľstva. Terestriálne televízne vysielanie bolo navyše v tom čase jedinou platformou na prenos televízneho signálu v Španielsku. Rozšírenie jedinej dostupnej siete preto neviedlo k narušeniu hospodárskej súťaže s inými platformami. |
(187) |
Právne predpisy a technológia sa odvtedy zmenili, čo viedlo k vzniku nových vysielacích platforiem a vstupu nových aktérov, najmä súkromných vysielateľov, na trh. Keďže príjemca a celkové okolnosti verejného financovania sa výrazne zmenili, skúmané opatrenie nemožno považovať za zmenu čisto formálneho alebo administratívneho charakteru. Možno teda povedať, že táto zmena má vplyv na samotnú podstatu pôvodnej schémy, takže sa musí považovať za novú schému pomoci (95). Prechod z analógového na digitálne televízne vysielanie v každom prípade umožnil až nedávny technologický pokrok, takže ide o nový fenomén. Španielske orgány teda mali túto novú pomoc oznámiť. |
5.4. ZÁVER
(188) |
Komisia konštatuje, že finančné prostriedky, ktoré Španielsko, regionálna vláda autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha a orgány miestnej správy poskytli prevádzkovateľom terestriálnych sietí na modernizáciu a digitalizáciu sietí na účely poskytovania voľne dostupných televíznych kanálov v oblasti II, predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Pomoc navyše nebola oznámená Komisii, ako sa vyžaduje podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, a realizovala sa neoprávnene bez povolenia Komisie. Prevádzkovatelia terestriálnych sietí ju teda musia vrátiť. |
(189) |
Komisia sa navyše domnieva, že nezlučiteľná je aj prebiehajúca pomoc na prevádzku a údržbu digitalizovanej siete, ktorá sa poskytla bez verejných súťaží alebo po verejných súťažiach, ktoré neboli technologicky neutrálne. Táto pomoc navyše nebola oznámená Komisii, ako sa vyžaduje podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, a realizovala sa neoprávnene bez povolenia Komisie. Prevádzkovatelia ju teda musia vrátiť. |
(190) |
Každá budúca štátna pomoc na údržbu a prevádzku sa musí oznámiť a musí byť v súlade so zásadou technologickej neutrality. |
6. VRÁTENIE POMOCI
6.1. POTREBA ZRUŠIŤ POMOC
(191) |
Podľa zmluvy a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc (96), keď sa zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Súdny dvor takisto zhodne potvrdil, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, má znovu zaviesť predtým existujúcu situáciu (97). Súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval, že tento cieľ sa dosiahne, keď príjemca vráti sumy poskytnuté vo forme neoprávnenej pomoci, čím sa stratí výhoda, ktorú využíval oproti svojim konkurentom na trhu, a obnoví sa situácia pred vyplatením pomoci (98). |
(192) |
V súlade s touto judikatúrou sa v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (99) stanovuje, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“. |
(193) |
Keďže finančné prostriedky na modernizáciu a digitalizáciu terestriálnej platformy a jej následnú údržbu a prevádzku, ktoré sa poskytovali v Španielsku od rokov 2008 – 2009, predstavujú neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, Španielsko je povinné získať túto nezlučiteľnú pomoc späť, aby sa obnovila situácia, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci. |
6.2. PRÍJEMCOVIA ŠTÁTNEJ POMOCI A KVANTIFIKÁCIA POMOCI
(194) |
Spoločnosti Telecom CLM a Abertis sú priamymi príjemcami pomoci. Všetky sumy uvádzané v nasledujúcich odôvodneniach sú založené na informáciách, ktoré boli poskytnuté Komisii. Ako bolo uvedené v odôvodnení 42, spoločnosť Telecom CLM dostala 13,2 milióna EUR a spoločnosť Abertis dostala 250 000 EUR na modernizáciu svojich prenosových centier. Spoločnosť Telecom CLM bola navyše bez verejnej súťaže vybratá na vybudovanie nových prenosových centier pre orgány miestnej správy a šiestich prenosových centier, ktoré sa stali jej vlastníctvom (2,26 milióna EUR). |
(195) |
V prípadoch, keď orgány miestnej správy ostávajú vlastníkmi zariadení na DTT, odkúpili ich buď od spoločnosti Telecom CLM, alebo od spoločnosti Abertis. Keďže tieto spoločnosti boli vybrané priamo (t. j. bez verejnej súťaže) ako dodávatelia digitálnych zariadení a/alebo poskytovatelia služieb prevádzky a údržby, aj v tomto prípade sú priamymi príjemcami pomoci. Týmto dvom spoločnostiam boli skutočne poskytnuté verejné finančné prostriedky vo výške približne 32,6 milióna EUR bez verejnej súťaže (100). |
(196) |
Spoločnosti Telecom CLM a Abertis musia neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc vrátiť. |
(197) |
Prebiehajúca pomoc sa týka údržby a prevádzky sietí DTT. Príjemcami pomoci na údržbu a prevádzku sú prevádzkovatelia týchto sietí. Spoločnosti Telecom CLM a Abertis dostali v rokoch 2009 – 2011 6,5 milióna EUR. Túto pomoc a akúkoľvek ďalšiu následne vyplatenú pomoc musia preto títo prevádzkovatelia sietí vrátiť. |
(198) |
V prípadoch, keď jednotliví príjemcovia získali finančné prostriedky, ktoré neprekročili medzné hodnoty stanovené Komisiou v nariadení (ES) č. 1998/2006 (101), sa tieto finančné prostriedky nepovažujú za štátnu pomoc a nemusia sa vrátiť, ak boli splnené všetky podmienky stanovené v uvedenom nariadení. |
(199) |
Vrátenie sa týka obdobia od dátumu, keď vznikla výhoda pre príjemcov, teda keď príjemcovia dostali k dispozícii pomoc, a až do skutočného vrátenia sa na ňu vzťahujú úroky. |
7. ZÁVER
(200) |
Komisia konštatuje, že Španielske kráľovstvo neoprávnene poskytlo pomoc prevádzkovateľom terestriálnej televíznej platformy na rozšírenie pokrytia digitálnym terestriálnym televíznym vysielaním vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Pomoc vrátane (prebiehajúcej) pomoci na prevádzku a údržbu musia vrátiť prevádzkovatelia platformy, ktorí sú priamymi príjemcami. To zahŕňa aj orgány miestnej správy, ak pôsobia ako prevádzkovatelia platformy, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Štátna pomoc poskytnutá prevádzkovateľom terestriálnej televíznej platformy, spoločnostiam Telecom CLM a Abertis, na modernizáciu prenosových centier, na vybudovanie nových prenosových centier a na poskytovanie digitálnych zariadení a/alebo prevádzku a údržbu v oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, ktorú Španielsko neoprávnene realizovalo v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.
Článok 2
Individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy uvedenej v článku 1 nepredstavuje pomoc, ak v čase poskytnutia spĺňala podmienky stanovené nariadením prijatým podľa článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (102) uplatniteľným v čase poskytnutia pomoci.
Článok 3
1. Španielsko získa späť nezlučiteľnú pomoc poskytnutú v rámci schémy uvedenej v článku 1 od spoločností Telecom CLM a Abertis.
2. Sumy, ktoré treba vymôcť, sa úročia odo dňa, ku ktorému boli poskytnuté príjemcom, až do ich skutočného vrátenia.
3. Úrok sa vypočíta ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (103).
4. Španielsko zruší ku dňu oznámenia tohto rozhodnutia všetky zostávajúce platby týkajúce sa pomoci v rámci schémy uvedenej v článku 1.
Článok 4
1. Vymáhanie pomoci poskytnutej v rámci schémy uvedenej v článku 1 je neodkladné a účinné.
2. Španielsko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov po dátume oznámenia tohto rozhodnutia.
3. Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia Španielsko predloží Komisii tieto informácie:
a) |
celkovú sumu pomoci, ktorú dostal každý z príjemcov uvedených v článku 1; |
b) |
celkovú sumu (istinu a úrok), ktorú má každý príjemca vrátiť; |
c) |
podrobný opis prijatých a plánovaných opatrení s cieľom splniť toto rozhodnutie; |
d) |
dokumenty dokazujúce, že príjemcom bol vydaný príkaz na vrátenie pomoci. |
4. Španielsko bude informovať Komisiu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia až do úplného vrátenia pomoci poskytnutej na základe schémy uvedenej v článku 1. Na požiadanie Komisie bezodkladne poskytne informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Poskytne aj podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch, ktoré už príjemcovia vrátili.
Článok 5
Toto rozhodnutie je určené Španielskemu kráľovstvu.
V Bruseli 1. októbra 2014
Za Komisiu
Joaquín ALMUNIA
podpredseda
(1) http://www.boe.es/boe/dias/2005/06/15/pdfs/A20562-20567.pdf.
(2) http://www.boe.es/boe/dias/2005/07/30/pdfs/A27006-27014.pdf.
(3) Ú. v. EÚ C 335, 11.12.2010, s. 8.
(4) Rozhodnutie Komisie 2014/489/EÚ z 19. júna 2013 o štátnej pomoci SA. 28599 [C 23/10 (ex NN 36/10, ex CP 163/09)] poskytnutej Španielskym kráľovstvom na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach (okrem autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha) (Ú. v. EÚ L 217, 23.7.2014, s. 52).
(5) Spoločnosť Astra napadla vypovedanie zmluvy na súde prvého stupňa v Santanderi (konanie č. 1728/2009), ktorý 23. decembra 2011 nariadil kantábrijským orgánom odškodniť spoločnosť Astra za neodôvodnené vypovedanie zmluvy. Súd nezistil žiadne porušenie zmluvy zo strany spoločnosti Astra, ktoré by mohlo byť dôvodom na vypovedanie zmluvy. Podľa súdu bolo jedným z dôvodom vypovedania zmluvy rozhodnutie ústrednej vlády Španielska vypracovať národnú stratégiu pre digitálne terestriálne televízne vysielanie. Pozri rozhodnutie súdu prvého stupňa v Santanderi 000313/2011.
(6) Koncesia zahŕňa pridelenie frekvencie na terestriálne vysielanie.
(7) Televízia s internetovým protokolom (IPTV) je termín používaný pre systémy distribúcie televízneho signálu a videosignálu prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete s využitím internetového protokolu.
(8) V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o premene digitálnej dividendy na spoločenské výhody a hospodársky rast [KOM(2009) 586] Komisia členským štátom odporučila, aby prestali používať pásmo 800 MHz na vysokovýkonné vysielacie služby a v plnej miere vykonali rozhodnutie EÚ o technickej harmonizácii do určitého dátumu dohodnutého na úrovni EÚ.
(9) Pozri napríklad prípad Francúzska: štátna pomoc N 666/2009 – Zmena schémy pomoci DTT, N 111/2006, prípad Slovenska: štátna pomoc N 671/2009 – Prechod na digitálne televízne vysielanie na Slovensku, prípad Španielska: štátna pomoc SA.28685 (2011/NN) – Príjem digitálnej televízie v Kantábrii. Treba tiež poznamenať, že vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach Španielska, ktorých sa týka zisťovanie („oblasť II“), nebolo vždy praktické poskytovať televízny signál prostredníctvom platformy DTT, takže sa v niektorých prípadoch zvolil satelitný prenos, a to medzi centrami, ako aj do niektorých domácností (ďalšie podrobnosti sú uvedené v časti 2.2.2). Na účely tohto rozhodnutia sa všetky takéto inštalácie aj naďalej považujú za terestriálne.
(10) Pozri rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra, a najmä jeho článok 6 ods. 4 (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7).
(11) Pozri rozhodnutie Komisie vo veci štátnej pomoci SA.32619 (2012/C) (ex 2011/N) – Náhrada škôd vyplývajúcich z uvoľnenia digitálnej dividendy (Ú. v. EÚ C 213, 19.7.2012, s. 41). V dôsledku zložitosti reorganizácie služieb a využívania spektra požiadalo Španielsko o výnimku z termínu vykonania článku 6 ods. 4 rozhodnutia č. 243/2012/EÚ.
(12) Približne 26 voľne dostupných celoštátnych kanálov a približne 30 takýchto regionálnych kanálov.
(13) […].
(14) Pre súkromných vysielateľov sa stanovila povinnosť pokryť do tohto dátumu 96 % obyvateľov v ich príslušných oblastiach pokrytia. Pre verejnoprávnych vysielateľov sa stanovila povinnosť pokryť 98 % obyvateľov v ich príslušných oblastiach pokrytia. Vysielatelia v oblasti I boli povinní pokryť tieto percentá obyvateľov terestriálnym digitálnym televíznym vysielaním, pričom sami museli niesť náklady na digitalizáciu. Nebola preto potrebná žiadna štátna pomoc.
(15) http://www.televisiondigital.es/Documents/PlanNacionalTransicionTDT.pdf.
(16) Neskôr boli zaradené do fáz I, II a III.
(17) http://www.boe.es/boe/dias/2008/03/06/pdfs/A13832-13834.pdf.
(18) Rozhodnutie o rozdelení finančných prostriedkov na rozvoj širokopásmového pripojenia a digitalizáciu televízneho vysielania v oblasti II sa prenechalo regionálnym orgánom.
(19) Rámcové dohody uzatvorili ministerstvo MIEyT a autonómne spoločenstvá v roku 2006 v rámci plánu Avanza.
(20) http://www.boe.es/boe/dias/2009/07/02/pdfs/BOE-A-2009-10972.pdf.
(21) Pozri napríklad dodatok týkajúci sa Andalúzie: http://www.boe.es/boe/dias/2009/10/28/pdfs/BOE-A-2009-17108.pdf.
(22) Celkovo orgány medzi sebou uzatvorili viac než 600 dohôd – rámcových dohôd, dodatkov atď. –, ktoré sa týkali rozšírenia pokrytia.
(23) Vláda autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha dospela k záveru, že nebude mať čas potrebný na zorganizovanie verejnej súťaže v časovom rámci národného plánu prechodu na DTT. Porovnaj: Prílohy II – interná štúdia JCCM o realizácii národného plánu prechodu na DTT v autonómnom spoločenstve Kastília-La Mancha, s. 31.
(24) Vláda autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha: Realizácia plánu prechodu na DTT v autonómnom spoločenstve Kastília-La Mancha, prezentácia Európskej komisii, 27. októbra 2010.
(25) Orgány miestnej správy sú vlastníkmi zariadenia a musia platiť náklady na prevádzku a údržbu počas prvých dvoch rokov prevádzky.
(26) Dohoda o spolupráci medzi JCCM a obcou Caspueñas, s. 76.
(27) Na základe dohôd o prevode zariadení na DTT zo 17. mája 2013. Cieľom bolo zabezpečiť prevádzku a údržbu zariadení na DTT po uplynutí dvojročného obdobia stanoveného v dohodách o spolupráci. V prípade troch dohôd o spolupráci však spoločnosť Abertis zostala vlastníkom zariadení na DTT.
(28) Orgány miestnej správy zaplatili spoločnostiam Telecom CLM a Abertis za modernizáciu svojich sietí 32,6 milióna EUR.
(29) Dohody o spolupráci sa týkajú dvoch rokov prevádzky a údržby. Celková suma predstavuje 4,5 milióna EUR v prípade orgánov miestnej správy a 2 milióny EUR v prípade prevádzkovateľov. Interná štúdia JCCM o vykonaní národného plánu prechodu na DTT v autonómnom spoločenstve Kastília-La Mancha, s. 53.
(30) Pozri najmä rozsudky vo veci T-21/06 Nemecko/Komisia, DVB-T Brandenburg, Zb. 2009, s. II-197, bod 69, a vo veci T-177/07, Mediaset SpA/Komisia, Zb. 2010, s. II-2341.
(31) V prípade autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha orgány netvrdili, že opatrenie by sa malo považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu. Opatrenie by nebolo v súlade s kritériami podľa rozsudku vo veci Altmark z viacerých dôvodov, okrem iného preto, že neexistuje dokument o poverení, príjemcovia sa nevyberali na základe verejnej súťaže a príslušný orgán nevypočítal výšku náhrady na základe nákladov, ktoré by vynaložil dobre riadený podnik za poskytovanie takýchto služieb.
(32) Analógové prenosové centrá pôvodne v uplynulých desaťročiach budovali a vlastnili orgány miestnej správy. Na digitalizáciu tejto infraštruktúry dostali verejné finančné prostriedky.
(33) Podanie vlády autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha Európskej komisii (vec C24/2010) – rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach v autonómnom spoločenstve Kastília-La Mancha, podané 6. júna 2014.
(34) Toto je však v rozpore s dokumentmi, ktoré poskytlo Španielsko. Napríklad v článku 7 dohody o prevode zariadení na DTT medzi spoločnosťou Telecom CLM a JCCM sa hovorí o službách DTT, ktoré poskytuje prevádzkovateľ v oblasti II. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 73, samotná JCCM tvrdila, že spoločnosti Abertis a Telecom CLM by sa mali považovať za prevádzkovateľov sietí v oblasti II. Je to takisto v rozpore s činnosťou prevádzkovateľov, ako je podrobne opísané v odôvodneniach 113 až 120.
(35) Dr Julian Seseña, „Extensión de la cobertura de la señal TDT en Castilla – La Mancha: Estudio comparativo socio-económico de opciones tecnológicas“, september 2008, vypracovaná pre regionálnu vládu autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha (JCCM).
(36) Podľa JCCM navyše neskorší, dodatočne vypracovaný porovnávací rozpis nákladov potvrdzuje, že terestriálne riešenie by bolo lepšie než satelitné riešenie. Týmto rozpisom sa dopĺňajú štúdie, ktoré predtým JCCM predložila Komisii, a vyplýva z neho, že aj keď počiatočné investície pri terestriálnom riešení by boli mierne vyššie než pri satelitnom riešení, od štvrtého roka by bolo terestriálne riešenie ekonomicky efektívnejšie než platforma, ktorú ponúkala spoločnosť Astra. Na tento výpočet použila JCCM predpoklady, ktoré spoločnosť Astra predložila v memorande vydanom 10. novembra 2011.
(37) V súčasnosti je v registri uvedených približne 900 prevádzkovateľov.
(38) JCCM rozhodla o inštalácii satelitných služieb na riedko osídlených miestach v oblasti II, kde nebolo vybudované žiadne prenosové centrum, alebo náklady na digitalizáciu existujúcej terestriálnej infraštruktúry boli príliš vysoké. Uzavretých bolo sto dohôd o spolupráci s orgánmi miestnej správy, ktoré viedli k inštalácii satelitných prijímačov v každej domácnosti, čo bolo menej nákladné než vybudovanie nového prenosového centra.
(39) Odôvodnením tohto vylúčenia bolo, že sa zabránilo digitalizácii centier, na ktoré sa už vzťahovala oficiálna povinnosť vysielateľov, pokiaľ ide o pokrytie DTT v oblasti I.
(40) Pokrytie 60 % obyvateľstva v regióne by sa dalo dosiahnuť (na základe určitých prenosových parametrov) iba pomocou 8 – 12 prenosových centier umiestnených na okraji najväčších miest regiónu. Spoločnosť Radiodifusión takéto centrá nemá. Všetky tieto prenosové centrá v uplynulých 10 rokoch zrejme tvorili súčasť oficiálneho plánu pokrytia pre vysielateľov. Žiadny orgán verejnej správy na celoštátnej, regionálnej ani miestnej úrovni by však neuvažoval o digitalizácii takýchto centier, keďže tie by už boli zahrnuté do oficiálneho plánu pokrytia na rozšírenie DTT v regióne.
(41) JCCM poskytla dva príklady dohôd o spolupráci, ktoré podpísala spoločnosť Abertis.
(42) Bod 22 podania spoločnosti Abertis Telecom z 31. januára 2011.
(43) Spoločnosť Astra sa odvoláva na svoju internú štúdiu nákladov z novembra 2008, ktorú predložila spolu so sťažnosťou. V štúdii sa porovnávali náklady na rozšírenie pokrytia s použitím oboch technológií – terestriálnej a satelitnej. Predpoklady v štúdii sa v rôznych ohľadoch líšia od predpokladov, ktoré použili Španielsko a spoločnosť Abertis, napríklad v súvislosti s nákladmi na satelitné paraboly a nutnosťou zakúpiť externé dekodéry na príjem digitálneho terestriálneho televízneho vysielania. Výsledky štúdie vedú k záveru, že rozšírenie pokrytia prostredníctvom satelitu by nebolo nevyhnutne drahšie ako s využitím terestriálnej technológie.
(44) Spoločnosť Abertis sa odvoláva na vlastnú štúdiu nákladov z januára 2010, v ktorej sa porovnávali náklady na použitie DTT a satelitnej technológie na poskytovanie služieb digitálneho televízneho vysielania v oblasti II. Podľa tejto štúdie by celkové náklady na používanie technológie DTT boli približne 286 miliónov EUR za desať rokov, kým celkové náklady na používanie satelitnej technológie by v rovnakom období boli približne 532 miliónov EUR.
(45) SA.28599 – C(2013) 3204 final, 19. júna 2013.
(46) Tieto usmernenia možno nájsť v príslušných dokumentoch ústrednej vlády. Najmä rámcové dohody podpísané v decembri 2008 s názvom Rámcová dohoda o spolupráci medzi Ministerstvom priemyslu, cestového ruchu a obchodu a autonómnym spoločenstvom […] o vypracovaní národného rámcového plánu pre DTT obsahujú zoznam činností, ktoré budú financovať ústredné a regionálne orgány, aby sa dosiahlo pokrytie digitálnym televíznym vysielaním zodpovedajúce existujúcemu analógovému pokrytiu. Na jednej strane sa v nich hovorí o modernizácii existujúcich prenosových centier vysielateľmi (centier DTT vybudovaných v oblasti I) a na druhej strane o „rozšírení pokrytia“, teda o ďalších centrách, ktoré bude potrebné vybudovať na zaistenie rovnakého pokrytia digitálnym televíznym vysielaním. Vzhľadom na to, že len technológia DTT si vyžaduje zvýšenie počtu centier, je jasné, že plánované opatrenia sa týkajú len technológie DTT. Okrem toho dodatky k rámcových dohodám podpísané medzi októbrom a decembrom 2009 sa týkajú financovania rozšírenia pokrytia. V týchto dodatkoch je vymedzené, čo sa má chápať pod pojmom „opatrenia na rozšírenie pokrytia“, pričom sa v nich výslovne uvádza len terestriálna technológia.
(47) Ministerstvo MIEyT tlmočilo na stretnutiach s autonómnymi spoločenstvami svoj cieľ dosiahnuť prechod na DTT v oblasti II. Potvrdzuje to prezentácia podpísaná ministerstvom MIEyT, ktorá je verejne dostupná na internete: http://www.fenitel.es/asamblea08/PONENCIAS/4SETSI.pdf. Potvrdzujú to aj vyjadrenia autonómnych spoločenstiev v odpovedi na žiadosť Komisie o informácie. Autonómne spoločenstvá sa v odpovediach vyslovene odvolávajú na národný plán prechodu prijatý kráľovským dekrétom 944/2005 a na plán Avanza. Pozri napríklad odpoveď autonómneho spoločenstva Extremadura: „V súlade s kráľovským dekrétom 944/2005…, ktorým sa schvaľuje národný technický plán pre terestriálne digitálne televízne vysielanie definujúci miestnu iniciatívu v súvislosti s rozšírením pokrytia DTT…“
(48) Rozhodnutia Komisie N 622/2003 Digitalisierungsfonds Rakúsko, C 25/2004 DVB-T Berlín Brandenbursko (bod 62), C 34/2006 DVB-T Severné Porýnie-Vestfálsko (bod 83), C 52/2005 Mediaset (bod 96).
(49) Vec T-196/04 Ryanair Ltd/Európska komisia, Zb. 2007, s. II-2379, bod 88.
(50) Pozri spoločné veci T-443/08 a T-455/08. Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt (T-443/08) a Mitteldeutsche Flughafen AG a Flughafen Leipzig-Halle GmbH (T-455/08)/Európska komisia, Zb. 2011, s. II-1311, bod 115, v ktorých súd vyhlásil: „Skutočnosť, že činnosť nie je zabezpečená súkromným subjektom alebo nie je zisková, nie je relevantným kritériom v rámci jej kvalifikácie ako hospodárskej činnosti.“
(51) Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 4).
(52) Veci C-364/92 SAT/Eurocontrol, Zb. 1994, s. I-43, body 19 – 30 a C-113/07 P Selex, Zb. 2009, s. I-2207.
(53) Vec C-343/95 Calì & Figli, Zb. 1997, s. I-1547, bod 22.
(54) Vec T-155/04 Selex, Zb. 2006, s. II-4797, body 73 – 82, potvrdené vecou C-113/07 Selex, Zb. 2009, s. I-2307.
(55) Ako sa uvádza v časti 2.1.3, verejní vysielatelia majú povinnosť pokryť 98 % obyvateľstva, takže oblasť II museli pokryť vlastnými prostriedkami. Celoštátne verejnoprávne televízne kanály RTVE a regionálne verejnoprávne kanály sa navyše vysielajú prostredníctvom inej siete. Kým súkromní vysielatelia využívajú signál jednofrekvenčnej siete, verejnoprávni vysielatelia používajú sieť Red Global Española. V dôsledku týchto rozdielov si terestriálne zariadenia vyžadujú odlišné vybavenie pre každú z týchto dvoch sietí.
(56) Keďže miestny prevádzkovateľ ako spoločnosť Radiodifusión vysielal signál celoštátnych vysielateľov, bol by mohol požiadať o regionálne dotácie. Neorganizovala sa však žiadna verejná súťaž, v rámci ktorej by vyzvali potenciálnych záujemcov spomedzi prevádzkovateľov, aby predložili svoje ponuky. Naopak, bolo na regionálnych orgánoch, aby prevzali iniciatívu, lokalizovali prenosové centrá, ktoré vysielali signál celoštátnych vysielateľov, a ponúkli im pomoc na digitalizáciu. Spoločnosť Radiodifusión v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že aj keď vykonávala retransmisiu televízneho signálu, orgány verejnej správy ju nikdy neoslovili s cieľom diskutovať o možnom financovaní digitalizácie jej siete.
(57) Na základe dohôd o prevode zariadení na DTT sa v niektorých prípadoch zariadenia zakúpené spoločnosťou Telecom CLM (za finančné prostriedky od JCCM) vrátili JCCM po dvoch rokoch prevádzky.
(58) […].
(59) Ako sa uvádza v odôvodnení 24, spoločnosť Abertis dominuje trhu v oblasti prenosu voľne dostupných televíznych signálov pomocou terestriálnej platformy v oblasti I a prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Hispasat aj v oblasti III. Rozšírením dosahu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania do oblasti II ostáva poskytovanie celoštátnych voľne dostupných televíznych signálov pod kontrolou spoločnosti Abertis. Vstup spoločnosti Astra do oblasti II by v budúcnosti mohol vytvoriť väčšiu hospodársku súťaž platforiem v oblastiach I a III. Množstvo analogických štúdií preukazuje výhody vstupu satelitného prevádzkovateľa na televízny trh v USA z hľadiska zníženia cien a zvýšenia kvality služieb. Pred vstupom satelitného prevádzkovateľa mali firmy poskytujúce káblové vysielanie v miestnych geografických oblastiach monopolné postavenie. Pozri napríklad: Chenghuan Sean Chu, The effect of satellite entry on cable television prices and product quality, RAND Journal of Economics, zv. 41, č. 4, zima 2010, s. 730 – 764.
(60) C-2/05 – Digitálne dekodéry v Taliansku (Ú. v. EÚ C 118, 19.5.2006, s. 10 a Ú. v. EÚ L 147, 8.6.2007, s. 1).
(61) Tu je niekoľko príkladov spoločností, ktoré vyhrali verejnú súťaž: Spoločnosť Tredess je výrobcom digitálnych prenosových zariadení a je súčasťou skupiny Televes Group, ktorá vyrába aj digitálne satelitné televízne prijímače, antény, paraboly (pozri http://www.tredess.com a http://www.televes.es.). Podobne spoločnosti: Mier (http://www.mier.es), Elecnor (http://www.elecnor.es/es.negocios.infraestructuras/telecomunicaciones), Itelsis, BTESA, Axion, Retegal, Itelazpi, Telecom CLM.
(62) Vo verejných súťažiach v oblasti II týkajúcich sa rozšírenia pokrytia sa často žiadajú riešenia „na kľúč“, ktoré zahŕňajú integráciu, inštaláciu a dodávku viacerých komponentov zariadenia (paraboly, antény, vysielača, satelitného prijímača). Súčasťou poskytnutého riešenia bol vo väčšine prípadov satelitný prijímač na prijímanie digitálneho signálu, ktorý už prostredníctvom satelitu distribuujú vysielatelia.
(63) Orgány autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha nedokázali poskytnúť žiadny príklad ponuky predloženej iným prevádzkovateľom telekomunikačnej siete. Určité ponuky poskytli spoločnosti zabezpečujúce inštaláciu telekomunikačných zariadení, tie však boli vylúčené na základe skutočnosti, že neboli registrované ako prevádzkovatelia telekomunikačnej sietí.
(64) Napríklad Antena 3, Cuatro, Telecinco, La Sexta, La Siete, Teledeporte, TVE, La2, Canal 24 horas.
(65) Analýza televízneho trhu, ktorú Španielsko predložilo v rámci oznámenia o opatrení: Náhrada škôd vyplývajúcich z uvoľnenia digitálnej dividendy, SA.32619 (2011/N).
(66) Vec T-55/99 Confederación Española de Transporte de Mercancías (CETM)/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 2000, s. II-3207.
(67) KOM(2002) 263 v konečnom znení, eEurópa 2005: Informačná spoločnosť pre všetkých, KOM(2003) 541 v konečnom znení, oznámenie Komisie o prechode z analógového na digitálne vysielanie (prechod na digitálne vysielanie a odpojenie analógového vysielania) a KOM(2005) 204 v konečnom znení, oznámenie Komisie o urýchlení prechodu z analógového vysielania na digitálne.
(68) Pozri dokument Menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 – 2009, KOM(2005) 107 v konečnom znení.
(69) Pozri poznámku pod čiarou č. 68, KOM(2003) 541 v konečnom znení.
(70) Pozri okrem iných rozhodnutí N622/03, Digitalisierungsfonds – Rakúsko (Ú. v. EÚ C 228, 17.9.2005, s. 12); C-5/04, Zavedenie digitálnej terestriálnej televízie (DVB-T) v Berlíne-Brandenbursku – Nemecko (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 14); C-4/04, Digitálna terestriálna televízia vo Švédsku (Ú. v. EÚ L 112, 30.4.2007, s. 77); C-2/05, Digitálne dekodéry v Taliansku (Ú. v. EÚ L 147, 8.6.2007, s. 1); N 270/06, Dotácie na digitálne dekodéry s API – Taliansko (Ú. v. EÚ C 80, 13.4.2007, s. 3); N 107/07, Dotácie pre IdTV – Taliansko (Ú. v. EÚ C 246, 20.10.2007, s. 2); C-4/06, Zavedenie digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (DVB-T) v Severnom Porýní-Vestfálsku (Ú. v. EÚ L 236, 3.9.2008, s. 10); SA.28685, Captación de Televisión Digital en Cantabria – Španielsko (Ú. v. EÚ C 119, 24.4.2012, s. 1).
(71) Pozri odôvodnenie 132 rozhodnutia Komisie C-5/04, Zavedenie digitálnej terestriálnej televízie (DVB-T) v Berlíne-Brandenbursku – Nemecko (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 14).
(72) KOM(2002) 263 v konečnom znení, eEurópa 2005: Informačná spoločnosť pre všetkých.
(73) KOM(2003) 541 v konečnom znení, oznámenie Komisie o prechode z analógového na digitálne vysielanie (prechod na digitálne vysielanie a odpojenie analógového vysielania) a KOM(2005) 204 v konečnom znení, oznámenie Komisie o urýchlení prechodu z analógového na digitálne vysielanie.
(74) KOM(2005) 541 v konečnom znení, 1. júna 2005.
(75) Pozri poznámku pod čiarou č. 56.
(76) Rozsudok zo 6. októbra 2009 vo veci T-8/06, FAB Fernsehen aus Berlin GmbH/Komisia, Zb. 2009, s. II-4293, C-544/09 P, Nemecko/Komisia, rozsudok z 15. septembra 2011, zatiaľ neuverejnené, T-177/07, Mediaset SpA/Komisia, Zb. 2010, s. II-2341 a C-403/10 P, Mediaset SpA/Komisia, rozsudok z 28. júla 2011, zatiaľ neuverejnené.
(77) Pozri poznámku pod čiarou č. 7.
(78) Jedna štúdia napríklad slúžila ako odôvodnenie výberu konkrétnej technológie v prípade širokopásmovej technológie, pozri rozhodnutie Komisie N222/2006 – Pomoc na preklenutie digitálnej priepasti na Sardínii (Ú. v. EÚ C 68, 24.3.2007, s. 6).
(79) Spojené kráľovstvo vybralo na účely poskytovania miestneho televízneho vysielania technológiu DTT na základe štúdie ex ante, ktorú vypracoval regulačný orgán OFCOM, a na základe konzultácií ex ante s aktérmi na trhu. Komisia preto netrvala na uskutočnení technologicky neutrálnej verejnej súťaže. SA.33980 (2012/N) – Miestne televízne vysielanie v Spojenom kráľovstve.
(80) Pozri poznámku pod čiarou č. 34.
(81) V štúdii sa vyskytujú viaceré ďalšie nedostatky. Neposkytuje napríklad dostatočné odôvodnenie, prečo sa berie do úvahy iba 2,85 % obyvateľstva autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. Tento predpoklad ovplyvňuje nákladovú efektívnosť oboch platforiem.
(82) V čistej súčasnej hodnote sa zohľadňuje, či sa platby vykonávajú dnes alebo v budúcnosti (budúci zisk/budúce výdavky tvoria zľavu). Jednoduchým zavedením pomerne konzervatívnej diskontnej sadzby vo výške 4 % sa zmenší rozdiel medzi nákladmi na terestriálnu a satelitnú technológiu.
(83) Ak sa berú do úvahy aktualizované údaje, podľa výpočtov Komisie dochádza k posunu v oboch scenároch nákladov. Optimistický odhad je 36 466 648 EUR pre satelitný systém a 60 542 411 EUR pre terestriálny systém a pesimistický odhad 56 760 211 EUR pre satelitný systém a 65 155 166 EUR pre terestriálny systém. Tieto výpočty sú založené na troch prvkoch, ktoré dopĺňajú štúdiu autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha: 1. zváženie prístupu založeného na čistej súčasnej hodnote stálych nákladov v desaťročnom horizonte; 2. počet nových prenosových zariadení, ktorý zaručí očakávané dodatočné pokrytie; a 3. upravená úroveň nákladov na prevádzku a údržbu. Rozdiel medzi „optimistickým“ a „pesimistickým“ scenárom vyplýva zo štúdie autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha.
(84) Rozlišuje sa 15 % terestriálneho prenosu vrátane doplnkového zariadenia na elimináciu echa a 15 % terestriálneho prenosu s echom (strana 34 štúdie).
(85) Napríklad vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve, Taliansku a na Slovensku.
(86) Potvrdil to aj rozsudok vnútroštátneho súdu. Pozri poznámku pod čiarou č. 5.
(87) Pozri poznámku pod čiarou č. 11.
(88) http://stakeholders.ofcom.org.uk/consultations/second-coexistence-consultation/.
(89) Podľa odhadu spoločnosti Astra v súčasnosti vysiela celkovo menej než 415 miestnych kanálov.
(90) Zákon 11/1998 z 24. apríla, Všeobecný zákon o telekomunikáciách.
(91) Patria sem služby súvisiace s verejnou obranou, civilnou ochranou a prevádzkou telefónnej siete.
(92) Zákon 32/2003 z 3. novembra, Všeobecný zákon o telekomunikáciách.
(93) V článku 2 ods. 1 tohto zákona sa uvádza: „Telekomunikačné služby sú služby všeobecného záujmu, ktoré sa poskytujú podľa pravidiel voľnej hospodárskej súťaže.“
(94) Príloha II k zákonu 32/2003 obsahuje presné a technologicky neutrálne vymedzenie pojmov „telekomunikácia“ a „elektronická komunikačná sieť“. „Telekomunikácia: akýkoľvek prenos, vysielanie alebo prijímanie znakov, signálov, písma, obrazu a zvuku alebo informácií akéhokoľvek charakteru prostredníctvom káblov, rádiotechniky, optických metód alebo iných elektromagnetických systémov.“„Elektronická komunikačná sieť: prenosové systémy a podľa okolností i prepojovacie alebo smerovacie zariadenie a iné prostriedky vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne a ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami vrátane družicových sietí, pevných (s prepájaním okruhov a paketov vrátane internetu) a mobilných terestriálnych sietí, elektrických káblových systémov v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí používaných na rozhlasové a televízne vysielanie a sietí káblovej televízie bez ohľadu na typ prenášanej informácie“.
(95) Veci T-195/01 a T-207/01, Gibraltár, Zb. 2002, s. II-2309, body 109 – 111.
(96) Vec C-70/72, Komisia/Nemecko, Zb. 1973, s. 813, bod 13.
(97) Spojené veci C-278/92, C-279/92 a C-280/92 Španielsko/Komisia, Zb. 1994, s. I-4103, bod 75.
(98) Vec C-75/97, Belgicko/Komisia, Zb. 1999, s. I-30671, body 64 – 65.
(99) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).
(100) Ak Španielsko môže v jednotlivých prípadoch preukázať, že na dodanie zariadení sa uskutočnila verejná súťaž, táto suma sa nebude musieť vrátiť.
(101) Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5).
(102) Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1).
(103) Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES L 140 30.4.2004, s. 1).
PRÍLOHA
Informácie o sumách prijatej pomoci, ktoré sa majú vrátiť a ktoré už boli vrátené
Totožnosť príjemcu |
Celková výška pomoci poskytnutej v rámci schémy (*) |
Celková výška neoprávnene poskytnutej pomoci (*) (Istina) |
Celková suma, ktorá už bola vrátená (*) |
|
Istina |
Úrok z vymáhanej sumy |
|||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(*) V národnej mene, v miliónoch.
USMERNENIA
17.8.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 222/85 |
USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2016/1386
z 2. augusta 2016,
ktorým sa mení usmernenie ECB/2013/7 o štatistike držby cenných papierov (ECB/2016/23)
RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,
so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho články 5.1, 12.1 a 14.3,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (1),
so zreteľom na nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1011/2012 zo 17. októbra 2012 o štatistike držby cenných papierov (ECB/2012/24) (2),
keďže:
(1) |
Celkovú kvalitu údajov o držbe cenných papierov vykazovaných národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou je euro, je potrebné posudzovať na úrovni vstupných údajov (údaje o jednotlivých cenných papieroch), ako aj na úrovni výstupných údajov (jednotlivé, ako aj agregované údaje). S cieľom zabezpečiť úplnosť, presnosť a súlad štatistiky držby cenných papierov je nevyhnutné vymedziť rámec pre riadenie kvality údajov (RKÚ). Rámec pre RKÚ štatistiky držby cenných papierov by mal ustanoviť zodpovednosť národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro, za kvalitu výstupných údajov o držbe cenných papierov a v prípade potreby zodpovednosť prevádzkovateľov databázy štatistiky držby cenných papierov Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), t. j. Európskej centrálnej banky (ECB) a Deutsche Bundesbank. |
(2) |
Postup, ktorý národné centrálne banky používajú na overenie zdrojových údajov, je rozhodujúci pre zabezpečenie kvality údajov o držbe cenných papierov na úrovni vstupných údajov. Výmena informácií o vnútroštátnych postupoch môže národným centrálnym bankám tiež pomôcť zlepšiť ich vlastnú organizáciu zohľadnením najlepších postupov uplatňovaných inými národnými centrálnymi bankami. |
(3) |
Rámec pre RKÚ štatistiky držby cenných papierov by mal zahŕňať ciele RKÚ, ktoré predstavujú hraničné hodnoty pre posúdenie kvality výstupných údajov a ukazovateľov RKÚ, ktoré merajú úroveň splnenia určitého cieľa RKÚ. Tie sú potrebné na identifikáciu a stanovenie priorít výstupných údajov, ktoré je potrebné overiť pre každý cieľ RKÚ. Rámec pre RKÚ by sa mal zakladať aj na prahových hodnotách RKÚ, ktoré vymedzujú minimálnu úroveň overovania, ktoré sa musí uskutočniť vo vzťahu k cieľu RKÚ. Vzhľadom na metodologické a praktické rozdiely v tvorbe referenčných údajov, ciele RKÚ nie vždy rozpoznajú chyby vo výstupných údajoch, ale sú len schopné rozpoznať prípady, v ktorých je potrebné ďalšie overovanie spracovávaných výstupných údajov. Ak teda prevádzkovatelia databázy štatistiky držby cenných papierov ESCB položia národným centrálnym bankám otázky, národné centrálne banky by mali tieto otázky klasifikovať a písomne na ne odpovedať v lehote primeranej takejto klasifikácii. |
(4) |
Okrem toho bolo nariadenie (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) zmenené s cieľom zvýšiť dostupné informácie o držbe cenných papierov bankových skupín a požadovať dodatočné atribúty, ktoré sa majú vykazovať. Usmernenie ECB/2013/7 (3) je potrebné tiež zmeniť, keďže vymedzuje postupy, ktoré musia dodržiavať národné centrálne banky pri vykazovaní štatistických informácií ECB. |
(5) |
Usmernenie ECB/2013/7 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALA TOTO USMERNENIE:
Článok 1
Zmeny
Usmernenie ECB/2013/7 sa mení takto:
1. |
Článok 1 sa nahrádza takto: „Článok 1 Rozsah pôsobnosti Toto usmernenie ustanovuje povinnosť národných centrálnych bánk vykazovať ECB štatistiku držby cenných papierov, ktorá sa zbiera podľa nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), ako aj rámec pre riadenie kvality údajov tejto štatistiky, ktorého cieľom je zabezpečiť úplnosť, presnosť a súlad výstupných údajov prostredníctvom konzistentného uplatňovania pravidiel týkajúcich sa noriem kvality pre takéto údaje.“; |
2. |
Článok 2 sa nahrádza takto: „Článok 2 Vymedzenie pojmov Ak nie je uvedené inak, platia na účely tohto usmernenia vymedzenia pojmov uvedené v nariadení (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) spolu s týmito vymedzeniami pojmov:
|
3. |
V článku 3 sa nadpis nahrádza takto: „Spravodajské povinnosti národných centrálnych bánk vo vzťahu k držbe cenných papierov s kódom ISIN, pokiaľ ide o sektorové údaje“. |
4. |
V článku 3 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto: „1. Národné centrálne banky zbierajú a vykazujú ECB štatistické informácie o držbe cenných papierov s kódom ISIN, ktoré poskytujú spravodajské jednotky vykazujúce sektorové údaje podľa jednotlivých cenných papierov v súlade so schémami vykazovania uvedenými v časti 1 (tabuľky 1 až 3) a časti 2 (tabuľky 1 až 3) prílohy I a v súlade s normami pre elektronické vykazovanie, ktoré sú ustanovené osobitne, pre tieto druhy nástrojov: dlhové cenné papiere (F.31 a F.32); kótované akcie (F.511) a akcie alebo podielové listy investičných fondov (F.521 a F.522). Spravodajské povinnosti národných centrálnych bánk sa vzťahujú na stavy ku koncu štvrťroka a buď na: i) finančné transakcie za referenčný štvrťrok ku koncu štvrťroka; alebo ii) údaje ku koncu mesiaca alebo koncu štvrťroka, ktoré sú potrebné na odvodenie finančných transakcií, ako je ustanovené v odseku 2. Národné centrálne banky vykazujú aj stavy ku koncu roka, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2b nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), v súlade so schémou vykazovania v prílohe I časť 3 (tabuľky 1 a 2). Finančné transakcie alebo údaje potrebné na odvodenie finančných transakcií, ktoré vykazujú aktuálne spravodajské jednotky národným centrálnym bankám v súlade s kapitolou 1 časť 1 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), sa merajú tak, ako je ustanovené v časti 3 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24). 2. Národné centrálne banky vykazujú ECB údaje uvedené v odseku 1 za nasledujúce referenčné obdobia a v týchto termínoch:
|
5. |
V článku 3 sa vypúšťajú ods. 3, 4, 5 a 6. |
6. |
Vkladá sa tento článok 3a: „Článok 3a Spravodajské povinnosti národných centrálnych bánk vo vzťahu k držbe cenných papierov s kódom ISIN, pokiaľ ide o skupinové údaje 1. Národné centrálne banky zbierajú a vykazujú ECB štatistické informácie o držbe cenných papierov s kódom ISIN, ktoré poskytujú spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje podľa jednotlivých cenných papierov v súlade so schémami vykazovania uvedenými v časti 2 (tabuľky 1 až 3) prílohy I a v súlade s normami pre elektronické vykazovanie, ktoré sú ustanovené osobitne, pre tieto druhy nástrojov: dlhové cenné papiere (F.31 a F.32); kótované akcie (F.511) a akcie alebo podielové listy investičných fondov (F.521 a F.522). Spravodajské povinnosti národných centrálnych bánk sa vzťahujú na stavy ku koncu štvrťroka, ako je ustanovené v odseku 2. 2. Národné centrálne banky vykazujú ECB údaje uvedené v odseku 1 do konca pracovnej doby v 55. kalendárny deň nasledujúci po skončení štvrťroka, na ktorý sa údaje vzťahujú. ECB môže výnimočne umožniť, aby národná centrálna banka vykazovala údaje do konca pracovnej doby v 62. kalendárny deň nasledujúci po skončení štvrťroka, na ktorý sa údaje vzťahujú. V takýchto prípadoch predloží národná centrálna banka ECB písomnú žiadosť o výnimku, v ktorej uvedie:
ECB môže po posúdení žiadosti národnej centrálnej banky udeliť výnimku na vymedzené obdobie a každoročne potrebu udelenia tejto výnimky preskúma.“ |
7. |
Vkladá sa tento článok 3b: „Článok 3b Všeobecné spravodajské povinnosti národných centrálnych bánk 1. Každoročne do konca septembra ECB oznámi národným centrálnym bankám v podobe časového harmonogramu vykazovania na nasledujúci rok presné dátumy na prenos údajov, ktoré sa majú vykazovať. 2. Na revízie mesačných a štvrťročných údajov sa uplatňujú nasledujúce všeobecné pravidlá.
Národné centrálne banky predložia ECB vysvetľujúce poznámky, v ktorých uvedú dôvody pre takéto významné revízie. Národné centrálne banky môžu tiež dobrovoľne predložiť vysvetľujúce poznámky týkajúce sa akýchkoľvek ďalších revízií. 3. Požiadavky na vykazovanie ustanovené v tomto článku podliehajú týmto požiadavkám na vykazovanie spätných údajov, ak členský štát prijme euro po nadobudnutí účinnosti tohto usmernenia:
4. Ak národné centrálne banky vykazujú údaje v súlade s týmto usmernením, uplatňujú sa tiež účtovné predpisy ustanovené v článkoch 5, 5a a 5b nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24).“ |
8. |
V článku 4 sa nadpis nahrádza takto: „Prístupy pre vykazovanie držby cenných papierov bez kódu ISIN, pokiaľ ide o sektorové údaje“. |
9. |
V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Národné centrálne banky sa môžu rozhodnúť, či budú ECB vykazovať štatistické informácie týkajúce sa cenných papierov bez kódu ISIN, ktoré majú v držbe peňažné finančné inštitúcie, investičné fondy, finančné korporácie osobitného účelu a poisťovacie korporácie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), alebo ktoré majú v držbe správcovia pre: i) klientov, ktorí sú rezidentmi a na ktorých sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24); ii) nefinančných klientov, ktorí sú rezidentmi v iných členských štátoch eurozóny, alebo iii) klientov, ktorí sú rezidentmi v členských štátoch mimo eurozóny, ako je vymedzené v nariadení (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), ak im nebola udelená výnimka z požiadaviek na vykazovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24).“ |
10. |
V článku 4 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Štvrťročné údaje podliehajú revíziám v súlade s článkom 3b ods. 2 písm. a) a b).“ |
11. |
Vkladá sa tento článok 4a: „Článok 4a Prístupy pre vykazovanie cenných papierov vydaných držiteľmi, ktoré sú v držbe peňažných finančných inštitúcií 1. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie týkajúce sa držby cenných papierov s kódom ISIN vydaných držiteľmi a na základe voľného uváženia každej príslušnej národnej centrálnej banky štatistické informácie týkajúce sa držby cenných papierov bez kódu ISIN vydaných držiteľmi, ktoré sú v držbe peňažných finančných inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24). Spravodajské povinnosti národných centrálnych bánk sa vzťahujú na stavy ku koncu štvrťroka. 2. Národné centrálne banky, ktoré vykazujú štatistické informácie podľa odseku 1, ich vykazujú v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 3 ods. 2 písm. a), pričom použijú schémy vykazovania uvedené v časti 1 (tabuľky 1, 2 a 5) prílohy I, ako aj osobitne ustanovené normy pre elektronické vykazovanie. 3. Štvrťročné údaje podliehajú revíziám v súlade s článkom 3b ods. 2 písm. a) a b). 4. Národné centrálne banky predložia ECB vysvetľujúce poznámky, v ktorých uvedú dôvody pre takéto významné revízie. Národné centrálne banky môžu tiež dobrovoľne predložiť vysvetľujúce poznámky týkajúce sa akýchkoľvek ďalších revízií. Navyše národné centrálne banky poskytujú informácie o významných reklasifikáciách v sektore držiteľov alebo v klasifikácii nástrojov, ak sú k dispozícii.“ |
12. |
Vkladá sa tento článok 4b: „Článok 4b Spravodajské povinnosti národných centrálnych bánk vo vzťahu k držbe cenných papierov bez kódu ISIN, pokiaľ ide o skupinové údaje 1. Národné centrálne banky zbierajú a vykazujú ECB štatistické informácie o držbe cenných papierov bez kódu ISIN, ktoré poskytujú spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje, podľa jednotlivých cenných papierov v súlade so schémami vykazovania uvedenými v časti 2 tabuľky 1, 2 a 4 prílohy I a v súlade s normami pre elektronické vykazovanie, ktoré sú ustanovené osobitne. Spravodajské povinnosti národných centrálnych bánk sa vzťahujú na stavy ku koncu štvrťroka, ako je ustanovené v odseku 2. 2. Národné centrálne banky vykazujú ECB údaje uvedené v odseku 1 do konca pracovnej doby v 55. kalendárny deň nasledujúci po skončení štvrťroka, na ktorý sa údaje vzťahujú. ECB môže výnimočne umožniť, aby národná centrálna banka vykazovala údaje do konca pracovnej doby v 62. kalendárny deň nasledujúci po skončení štvrťroka, na ktorý sa údaje vzťahujú. V takýchto prípadoch predloží národná centrálna banka ECB písomnú žiadosť o výnimku, v ktorej uvedie:
ECB môže po posúdení žiadosti národnej centrálnej banky udeliť výnimku na vymedzené obdobie a každoročne potrebu udelenia tejto výnimky preskúma.“ |
13. |
V článku 5 sa písmeno c) v odseku 2 nahrádza takto:
|
14. |
V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Národné centrálne banky pravidelne aspoň raz do roka kontrolujú splnenie podmienok na udelenie, obnovenie alebo zrušenie výnimky, ktoré sú ustanovené v článkoch 4, 4a a 4b nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24).“ |
15. |
V článku 7 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Rada guvernérov ECB určí spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje spôsobom a v súlade s kritériami ustanovenými v článku 2 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) na základe údajov z konca decembra, ktoré zodpovedajú predchádzajúcemu kalendárnemu roku, poskytnutých ECB národnými centrálnymi bankami (ďalej len „referenčné údaje“) na účely odvodenia štatistík Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) o konsolidovaných bankových údajoch za členské štáty.“ |
16. |
Článok 8 sa nahrádza takto: „Článok 8 Postup pri notifikácii spravodajských jednotiek vykazujúcich skupinové údaje 1. Národné centrálne banky použijú v mene ECB vzor listu uvedený v prílohe II (ďalej len „notifikačný list“), aby informovali spravodajské jednotky vykazujúce skupinové údaje o rozhodnutí Rady guvernérov podľa článku 2 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) o ich spravodajských povinnostiach podľa uvedeného nariadenia. Notifikačný list obsahuje kritériá odôvodňujúce klasifikáciu notifikovaného subjektu ako spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje. 2. Príslušná národná centrálna banka pošle do 10 pracovných dní ECB nasledujúcich po dni prijatia rozhodnutia Rady guvernérov notifikačný list spravodajskej jednotke vykazujúcej skupinové údaje a kópiu tohto listu sekretariátu ECB. 3. Postup uvedený v odseku 2 sa nevzťahuje na informovanie spravodajských jednotiek vykazujúcich skupinové údaje, ktoré boli určené Radou guvernérov podľa článku 2 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto usmernenia.“ |
17. |
Článok 9 sa nahrádza takto: „Článok 9 Preskúmanie Radou guvernérov 1. Ak spravodajská jednotka vykazujúca skupinové údaje, ktorá je informovaná v súlade s článkom 8, podá do 15 pracovných dní ECB od prijatia takejto notifikácie národnej centrálnej banke odôvodnenú písomnú žiadosť s podpornými informáciami, aby preskúmala jeho klasifikáciu ako spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje, príslušná národná centrálna banka postúpi takúto žiadosť do 10 pracovných dní ECB Rade guvernérov. 2. Po prijatí písomnej žiadosti podľa odseku 1 Rada guvernérov preskúma klasifikáciu a do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti písomne oznámi svoje odôvodnené rozhodnutie príslušnej národnej centrálnej banke, ktorá o rozhodnutí Rady guvernérov informuje spravodajskú jednotku vykazujúcu skupinové údaje do 10 pracovných dní ECB.“ |
18. |
V článku 10 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Národné centrálne banky zabezpečia, že údaje uvedené v odseku 1 spĺňajú minimálne štatistické normy ECB ustanovené v prílohe III k nariadeniu (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), ako aj akékoľvek iné požiadavky ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) pred ich prenosom do ECB v súlade s článkami 3, 3a a 3b.“ |
19. |
Článok 11 sa nahrádza takto: „Článok 11 Overovanie 1. Bez toho, aby boli dotknuté práva ECB na overovanie ustanovené v nariadeniach (ES) č. 2533/98 a (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), národné centrálne banky monitorujú a zabezpečujú kvalitu a spoľahlivosť štatistických informácií sprístupnených ECB a úzko spolupracujú s prevádzkovateľmi SHSDB v rámci celkového RKÚ. 2. ECB vyhodnotí tieto údaje podobným spôsobom v úzkej spolupráci s prevádzkovateľmi SHSDB. Vyhodnotenie sa vypracuje v primeranom čase. 3. ECB a národné centrálne banky si každé dva roky vymenia informácie so štatistickým výborom ESCB a v prípade potreby s konečnými užívateľmi o opatreniach a postupoch uplatňovaných pri zostavovaní údajov štatistiky držby cenných papierov. 4. Národné centrálne banky zabezpečujú, overujú a udržujú kvalitu údajov štatistiky držby cenných papierov prostredníctvom použitia a uplatnenia cieľov RKÚ, ukazovateľov RKÚ a prahových hodnôt RKÚ. Ciele RKÚ zahŕňajú zabezpečenie: a) kvality agregovaných výstupných údajov; b) súladu údajov o držbe a referenčných údajov; a c) súladu s inými štatistikami. 5. Ak prevádzkovatelia SHSDB položia národným centrálnym bankám otázky, prevádzkovatelia by mali tieto klasifikovať ako: a) otázky s vysokou prioritou; b) prioritné otázky; alebo c) iné otázky. Národné centrálne banky na takéto otázky odpovedajú písomne v lehote primeranej tejto klasifikácii. 6. Údaje z centralizovanej databázy cenných papierov použité pre štatistiku držby cenných papierov sa kontrolujú v súlade s usmernením ECB/2012/21 (*). (*) Usmernenie Európskej centrálnej banky ECB/2012/21 z 26. septembra 2012 o rámci pre riadenie kvality údajov centralizovanej databázy cenných papierov (Ú. v. EÚ L 307, 7.11.2012, s. 89).“" |
20. |
Príloha I sa nahrádza prílohou I k tomuto usmerneniu. |
21. |
Príloha II sa nahrádza prílohou II k tomuto usmerneniu. |
Článok 2
Nadobudnutie účinnosti a implementácia
Toto usmernenie nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia národným centrálnym bankám. Centrálne banky Eurosystému sú povinné dodržiavať článok 1 ods. 1, 2 a 15 od uvedeného dátumu. Centrálne banky Eurosystému sú povinné dodržiavať článok 1 ods. 3 až 14 a 16 a 17 tohto usmernenia od 1. októbra 2018.
Článok 3
Adresáti
Toto usmernenie je určené všetkým centrálnym bankám Eurosystému.
Vo Frankfurte nad Mohanom 2. augusta 2016
Za Radu guvernérov ECB
prezident ECB
Mario DRAGHI
(1) Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.
(2) Ú. v. EÚ L 305, 1.11.2012, s. 6.
(3) Usmernenie Európskej centrálnej banky ECB/2013/7 z 22. marca 2013 o štatistike držby cenných papierov (Ú. v. EÚ L 125, 7.5.2013, s. 17).
PRÍLOHA I
Príloha I k usmerneniu ECB/2013/7 sa nahrádza takto:
„PRÍLOHA I
SCHÉMY VYKAZOVANIA
ČASŤ 1
Držba cenných papierov podľa sektora okrem držby národnými centrálnymi bankami
Tabuľka 1
Všeobecné informácie a vysvetľujúce poznámky
Vykazované informácie (1) |
Atribút |
Status (2) |
Opis |
||||
|
Vykazujúca inštitúcia |
M |
Identifikačný kód vykazujúcej inštitúcie |
||||
Dátum predloženia |
M |
Dátum, ku ktorému sú údaje zadané do databázy štatistiky držby cenných papierov (SHSDB). |
|||||
Referenčné obdobie |
M |
Obdobie, na ktoré sa údaje vzťahujú |
|||||
Periodicita vykazovania |
M |
|
Štvrťročné údaje |
||||
|
Mesačné údaje (3) |
||||||
|
M |
Zaznamenávanie predčasného splatenia |
|||||
M |
Zaznamenávanie pripísaných úrokov |
Tabuľka 2
Informácie o držbe cenných papierov
Vykazované informácie (4) |
Atribút |
Status (5) |
Opis |
|||
|
Sektor držiteľa |
M |
Sektor/subsektor investora. |
|||
|
|
Nefinančné korporácie (S.11) (6) |
||||
|
Korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky (S.122) |
|||||
|
Fondy peňažného trhu (S.123) |
|||||
|
Investičné fondy iné ako fondy peňažného trhu (S.124) |
|||||
|
Iné finančné korporácie (7) okrem finančných korporácií osobitného účelu zapojených do sekuritizačných transakcií |
|||||
|
Finančné korporácie osobitného účelu zapojené do sekuritizačných transakcií |
|||||
|
Poisťovacie korporácie (S.128) |
|||||
|
Penzijné fondy (S.129) |
|||||
|
Poisťovacie korporácie a penzijné fondy (neurčený subsektor) (S.128+S.129) (prechodné obdobie) |
|||||
|
Ústredná štátna správa (S.1311) (dobrovoľné členenie) |
|||||
|
Regionálna štátna správa (S.1312) (dobrovoľné členenie) |
|||||
|
Miestna samospráva (S.1313) (dobrovoľné členenie) |
|||||
|
Fondy sociálneho zabezpečenia (S.1314) (dobrovoľné členenie) |
|||||
|
Ostatná verejná správa (neurčený subsektor) |
|||||
|
Domácnosti okrem neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (S.14) (dobrovoľné členenie v prípade investorov, ktorí sú rezidentmi, povinné členenie v prípade držby tretími osobami) |
|||||
|
Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.15) (dobrovoľné členenie) |
|||||
|
Ostatné domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.14+S.15) (neurčený subsektor) |
|||||
|
Nefinanční investori okrem domácností (len v prípade držby tretími osobami) (S.11+S.13+S.15) (8) |
|||||
|
Centrálne banky a verejná správa sa vykazujú len v prípade držby krajinami mimo eurozóny (S.121+S.13) (9) |
|||||
|
Iní investori ako centrálne banky a vlády sa vykazujú len v prípade držby krajinami mimo eurozóny (9) |
|||||
|
Neznámy sektor (10) |
|||||
Krajina držiteľa |
M |
Krajina rezidentskej príslušnosti investora |
||||
Zdroj |
M |
Zdroj predloženej informácie o držbe cenných papierov |
||||
|
|
Priame vykazovanie |
||||
|
Vykazovanie správcami |
|||||
|
Zmiešané vykazovanie (11) |
|||||
|
Nie je k dispozícii |
|||||
Funkcia |
M |
Funkcia investície podľa klasifikácie štatistiky platobnej bilancie |
||||
|
|
Priama investícia |
||||
|
Portfóliová investícia |
|||||
|
Nešpecifikované |
|||||
Základ pre vykazovanie |
V |
Udáva, akým spôsobom je cenný papier kótovaný, či v percentách alebo v jednotkách |
||||
|
|
Percentá |
||||
|
|
Jednotky |
||||
Nominálna mena |
V |
Mena, v ktorej je cenný papier denominovaný, vykazuje sa v prípade, že je základ pre vykazovanie vyjadrený v percentách |
||||
Stavy |
M |
Celková hodnota cenných papierov v držbe |
||||
|
|
V nominálnej hodnote (12). Počet akcií alebo jednotiek cenného papiera alebo agregovaná nominálna hodnota (v nominálnej mene alebo v eurách) v prípade, že sa cenný papier obchoduje skôr v množstvách než v jednotkách, bez pripísaných úrokov. |
||||
|
V trhovej hodnote. Hodnota cenných papierov v držbe v cene kótovanej na trhu v eurách, vrátane pripísaných úrokov (13). |
|||||
Stavy: z toho hodnota |
M (14) |
Hodnota cenných papierov v držbe dvoch najväčších investorov |
||||
|
|
V nominálnej hodnote podľa rovnakej metódy oceňovania ako v prípade stavov |
||||
|
V trhovej hodnote podľa rovnakej metódy oceňovania ako v prípade stavov |
|||||
Formát |
M (12) |
Udáva formát použitý na stavy v nominálnej hodnote |
||||
|
|
Nominálna hodnota v eurách alebo inej príslušnej mene |
||||
|
Počet akcií/jednotiek (15) |
|||||
Iné zmeny v objeme |
M |
Iné zmeny v hodnote cenného papiera v držbe |
||||
|
|
V nominálnej hodnote v rovnakom formáte ako stavy v nominálnej hodnote |
||||
|
V trhovej hodnote v eurách |
|||||
Iné zmeny v objeme: z toho hodnota |
M (14) |
Iné zmeny v objeme hodnoty cenných papierov v držbe dvoch najväčších investorov |
||||
|
|
V nominálnej hodnote podľa rovnakej metódy oceňovania ako v prípade stavov |
||||
|
V trhovej hodnote podľa rovnakej metódy oceňovania ako v prípade stavov |
|||||
Finančné transakcie |
M (16) |
Suma nákupov po odpočítaní predaja cenného papiera zaznamenaná v hodnote transakcie vyjadrenej v eurách, vrátane pripísaných úrokov (13) |
||||
Finančné transakcie: z toho hodnota |
M (17) |
Suma dvoch najväčších transakcií uskutočnených jednotlivými držiteľmi v absolútnom vyjadrení podľa rovnakej metódy oceňovania ako v prípade finančných transakcií |
||||
Status dôvernosti |
M (18) |
Status dôvernosti pre stavy, transakcie, iné zmeny v objeme |
||||
|
|
Nie je určené na zverejnenie, obmedzené len pre internú potrebu |
||||
|
Dôverné štatistické informácie |
|||||
|
Neuplatňuje sa (19) |
Tabuľka 3
Držba cenných papierov s kódom ISIN
Vykazované informácie (20) |
Atribút |
Status (21) |
Opis |
||
|
Kód ISIN |
M |
Kód ISIN |
Tabuľka 4
Držba cenných papierov bez kódu ISIN
Vykazované informácie (22) |
Atribút |
Status (23) |
Opis |
|||
|
Indikátor agregácie |
M |
Druh údajov |
|||
|
|
Údaje vykazované podľa jednotlivých cenných papierov |
||||
|
Agregované údaje (nie podľa jednotlivých cenných papierov) |
|||||
Identifikačné číslo cenných papierov/agregátov |
M |
Interné identifikačné číslo cenných papierov pre cenné papiere bez kódu ISIN a agregované údaje o držbe cenných papierov |
||||
Druh identifikačného čísla cenných papierov |
M (24) |
Udáva identifikačné číslo cenných papierov pre cenné papiere vykazované podľa jednotlivých cenných papierov (25) |
||||
|
|
Interné číslo národnej centrálnej banky |
||||
|
Výbor pre jednotné postupy identifikácie cenných papierov (Committee on Uniform Security Identification Procedures – CUSIP) |
|||||
|
Denný oficiálny zoznam londýnskej burzy cenných papierov (Stock Exchange Daily Official List – SEDOL) |
|||||
|
Iné (uvedie sa v metadátach) |
|||||
Klasifikácia nástroja |
M |
Klasifikácia cenného papiera podľa ESA 2010 a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) |
||||
|
|
Krátkodobé dlhové cenné papiere (F.31) |
||||
|
Dlhodobé dlhové cenné papiere (F.32) |
|||||
|
Kótované akcie (F.511) |
|||||
|
Akcie alebo podielové listy fondov peňažného trhu (F.521) |
|||||
|
Akcie alebo podielové listy investičných fondov iných ako fondy peňažného trhu (F.522) |
|||||
|
Iné druhy cenných papierov (26) |
|||||
Sektor emitenta |
M |
Inštitucionálny sektor emitenta podľa ESA 2010 a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) |
||||
Krajina emitenta |
M |
Krajina, v ktorej je emitent cenného papiera zapísaný do obchodného registra, alebo krajina, v ktorej má emitent cenného papiera sídlo |
||||
Ocenenie (27) |
V |
Cena cenného papiera na konci referenčného obdobia |
||||
Základ ocenenia (27) |
V |
Základ ocenenia je uvedený |
||||
|
|
v eurách alebo v inej príslušnej mene |
||||
|
v percentách |
|||||
|
Názov emitenta |
V |
Názov emitenta |
|||
Skrátený názov |
V |
Skrátený názov cenného papiera, ktorý mu dal emitent, vymedzený v súlade s charakteristikami cenného papiera a akoukoľvek ďalšou informáciou, ktorá je k dispozícii |
||||
Dátum emisie |
V |
Dátum, ku ktorému emitent doručí cenné papiere upisovateľovi, ktorý za ne zaplatí. Ide o dátum, odkedy sú cenné papiere k dispozícii na doručenie investorom po prvýkrát. |
||||
Dátum splatnosti |
V |
Dátum, ku ktorému je nástroj splatný |
||||
Zostatok |
V |
Zostatok po prepočítaní na eurá |
||||
Trhová kapitalizácia |
V |
Posledná dostupná trhová kapitalizácia v eurách |
||||
Pripísané úroky |
V |
Úroky pripísané od poslednej výplaty kupónu alebo od dátumu začiatku pripisovania |
||||
Faktor posledného delenia |
V |
Rozdelenie podielov a reverzné rozdelenie akcií |
||||
Dátum posledného delenia |
V |
Dátum, ku ktorému je rozdelenie podielov účinné |
||||
Druh kupónu |
V |
Druh kupónu (pevný, pohyblivý, odstupňovaný a pod.) |
||||
Druh dlhu |
V |
Druh dlhového nástroja |
||||
Hodnota dividendy |
V |
Hodnota poslednej výplaty dividendy na akciu podľa druhu hodnoty dividendy pred zdanením (hrubá dividenda) |
||||
Druh hodnoty dividendy |
V |
Denominácia buď v mene dividendy, alebo v počte akcií |
||||
Mena dividendy |
V |
Mena poslednej výplaty dividendy |
||||
Druh sekuritizovaného aktíva |
V |
Druh sekuritizovaného aktíva |
Tabuľka 5
Držba cenných papierov vydaných držiteľom
Vykazované informácie (28) |
Atribút |
Status (29) |
Opis |
|||
|
Identifikačné číslo agregátov |
M (30) |
Interné identifikačné číslo cenných papierov pre agregované údaje o držbe cenných papierov |
|||
Klasifikácia nástroja |
M |
Klasifikácia cenného papiera podľa ESA 2010 a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) |
||||
|
|
Krátkodobé dlhové cenné papiere (F.31) |
||||
|
Dlhodobé dlhové cenné papiere (F.32) |
|||||
|
Kótované akcie (F.511) |
|||||
|
Akcie alebo podielové listy fondov peňažného trhu (F.521) |
|||||
Stavy v trhovej hodnote |
M |
Celková hodnota cenných papierov v držbe. V trhovej hodnote. Hodnota cenných papierov v držbe v cene kótovanej na trhu v eurách, vrátane pripísaných úrokov (31). |
ČASŤ 2
Držba cenných papierov skupinami pre vykazovanie
Tabuľka 1
Všeobecné informácie a vysvetľujúce poznámky
Vykazované informácie (32) |
Atribút |
Status (33) |
Opis |
|||
|
Vykazujúca inštitúcia |
M |
Identifikačný kód vykazujúcej inštitúcie |
|||
Dátum predloženia |
M |
Dátum, ku ktorému sú údaje zadané do SHSDB |
||||
Referenčné obdobie |
M |
Obdobie, na ktoré sa údaje vzťahujú |
||||
Periodicita vykazovania |
M |
Štvrťročné údaje |
||||
|
M |
Zaznamenávanie predčasného splatenia |
||||
M |
Zaznamenávanie pripísaných úrokov |
Tabuľka 2
Informácie o držbe cenných papierov
Vykazované informácie (34) |
Atribút |
Status (35) |
Úroveň vykazovania (36) |
Opis |
|||
|
Identifikátor skupiny pre vykazovanie |
M |
G |
Štandardný kód, ktorý jedinečným spôsobom identifikuje skupinu pre vykazovanie (37) |
|||
Druh identifikátora skupiny pre vykazovanie |
M |
G |
Udáva druh kódu, ktorý sa používa pre skupinu pre vykazovanie |
||||
LEI skupiny pre vykazovanie |
M |
G |
LEI skupiny pre vykazovanie v súlade s normou Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) 17442 |
||||
Identifikátor subjektu |
M |
E |
Štandardný kód, ktorý jedinečným spôsobom identifikuje subjekt skupiny (37) |
||||
Druh identifikátora subjektu |
M |
E |
Udáva druh kódu, ktorý sa používa pre subjekt skupiny |
||||
LEI subjektu |
M |
E |
LEI subjektu skupiny v súlade s ISO 17442 |
||||
Krajina rezidentskej príslušnosti subjektu |
M |
E |
Krajina, v ktorej je subjekt zapísaný do obchodného registra alebo krajina, v ktorej má subjekt sídlo |
||||
Názov skupiny pre vykazovanie |
M |
G |
Celé obchodné meno skupiny pre vykazovanie |
||||
Názov subjektu |
M |
E |
Celé obchodné meno subjektu skupiny |
||||
Sektor subjektu na čele skupiny |
M |
G |
Inštitucionálny sektor spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje podľa ESA 2010 a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) |
||||
Sektor subjektu |
M |
E |
Inštitucionálny sektor subjektu skupiny podľa ESA 2010 a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) |
||||
Identifikátor bezprostrednej materskej spoločnosti |
M |
E |
Štandardný kód, ktorý jedinečným spôsobom identifikuje bezprostrednú právnickú osobu, na ktorej je subjekt z právneho hľadiska závislý (37) |
||||
Druh identifikátora bezprostrednej materskej spoločnosti |
M |
E |
Udáva druh identifikačného kódu, ktorý sa používa pre bezprostrednú materskú spoločnosť |
||||
Druh skupiny |
M |
G |
Druh skupiny |
||||
|
Základ pre vykazovanie |
V |
E |
Udáva, akým spôsobom je cenný papier kótovaný, či v percentách alebo v jednotkách |
|||
|
Percentá |
||||||
|
Jednotky |
||||||
Nominálna mena |
V |
E |
Mena, v ktorej je cenný papier denominovaný, vykazuje sa v prípade, že je základ pre vykazovanie vyjadrený v percentách |
||||
Formát |
M (38) |
E |
Udáva formát použitý na stavy v nominálnej hodnote |
||||
|
|
|
Nominálna hodnota v eurách alebo inej príslušnej mene |
||||
|
|
|
Počet akcií/jednotiek (39) |
||||
Stavy |
M |
E |
Celková hodnota cenných papierov v držbe |
||||
|
|
|
|
V nominálnej hodnote (38). Počet akcií alebo jednotiek cenného papiera alebo agregovanej nominálnej hodnoty v nominálnej mene alebo v eurách v prípade, že sa cenný papier obchoduje skôr v množstvách než v jednotkách, bez pripísaných úrokov. |
|||
|
|
|
|
V trhovej hodnote. Hodnota cenného papiera v držbe v cene kótovanej na trhu v eurách, vrátane pripísaných úrokov (40) (41). |
|||
Emitent je súčasťou skupiny pre vykazovanie (prudenciálny rozsah) |
M |
G |
Udáva, či bol cenný papier emitovaný subjektom rovnakej skupiny pre vykazovanie v súlade s prudenciálnym rozsahom konsolidácie |
||||
Emitent je súčasťou skupiny pre vykazovanie (účtovný rozsah) |
M |
G |
Udáva, či bol cenný papier emitovaný subjektom rovnakej skupiny pre vykazovanie v súlade s účtovným rozsahom pôsobnosti konsolidácie |
||||
|
Stav odloženia splatnosti a opätovné prerokovanie |
M |
G |
Identifikácia nástrojov s odloženou splatnosťou a novo prerokovaných nástrojov |
|||
Dátum odloženia splatnosti a stavu opätovného prerokovania |
M |
G |
Dátum, ktorý sa považuje za dátum, kedy nastal stav odloženia splatnosti alebo opätovného prerokovania, ako bol vykázaný v položke ‚stav odloženia splatnosti alebo opätovného prerokovania‘ |
||||
Stav splácania nástroja |
M |
G |
Identifikácia problémových nástrojov v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 680/2014 (42) |
||||
Dátum stavu splácania nástroja |
M |
G |
Dátum, kedy bol stanovený alebo zmenený stav splácania nástroja, ako bol vykázaný v položke ‚stav splácania nástroja‘ |
||||
Stav zlyhania emitenta |
M |
G |
Identifikácia stavu zlyhania emitenta v súlade s článkom 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. |
||||
Dátum stavu zlyhania emitenta |
M |
G |
Dátum, ku ktorému nastal alebo sa zmenil stav zlyhania vykázaný v položke „stav zlyhania emitenta“. |
||||
Stav zlyhania nástroja |
M |
G |
Identifikácia stavu zlyhania nástroja v súlade s článkom 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (43). |
||||
Dátum stavu zlyhania nástroja |
M |
G |
Dátum, ku ktorému nastal alebo sa zmenil stav zlyhania vykázaný v položke „stav zlyhania nástroja“. |
||||
Účtovné normy |
M |
G a E |
Účtovné normy použité spravodajskou jednotkou |
||||
Účtovná hodnota |
M |
E |
Účtovná hodnota v súlade s prílohou V k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 680/2014 Suma v eurách. Sumy v cudzej mene sa prevedú na euro s použitím príslušných referenčných výmenných kurzov eura Európskej centrálnej banky (ECB) (t. j. stredný kurz) k referenčnému dátumu. |
||||
Druh znehodnotenia |
M |
E |
Druh znehodnotenia |
||||
Metóda na posúdenie znehodnotenia |
M |
E |
Metóda, akou sa posudzuje znehodnotenie, ak nástroj je predmetom znehodnotenia v súlade s uplatnenými účtovnými normami. Rozlišuje sa medzi kolektívnou a individuálnou metódou. |
||||
Naakumulovaná výška znehodnotenia |
M |
E |
Hodnota opravných položiek k stratám, ktoré sú držané voči nástroju alebo sú k nemu pridelené k referenčnému dátumu. Tento atribút údajov sa uplatňuje na nástroje, ktoré sú predmetom zníženia hodnoty podľa uplatňovaných účtovných noriem. Suma v eurách. Sumy v cudzej mene sa prevedú na euro s použitím príslušných referenčných výmenných kurzov eura ECB (t. j. stredný kurz) k referenčnému dátumu. |
||||
Zdroje zaťaženosti |
M |
E |
Druh transakcie, pri ktorej je expozícia zaťažená v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) č. 680/2014. Aktívum sa považuje za zaťažené, ak bolo založené, alebo ak je predmetom akejkoľvek dohody na zabezpečenie, kolateralizáciu alebo zvýšenie kreditnej kvality akéhokoľvek nástroja, z ktorého ho nemožno voľne vybrať. |
||||
Účtovná klasifikácia nástrojov |
M |
E |
Účtovné portfólio, kde sa nástroj zaznamenáva v súlade s účtovnými normami uplatňovanými spravodajskou jednotkou |
||||
Prudenciálne portfólio |
M |
E |
Klasifikácia expozícií vedených v obchodnej a v neobchodnej knihy. Nástroje vedené v obchodnej knihe, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bod 86 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. |
||||
Akumulované zmeny reálnej hodnoty z dôvodu kreditného rizika |
M |
E |
Akumulované zmeny reálnej hodnoty z dôvodu kreditného rizika v súlade s časťou 2.46 prílohy V k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 680/2014 Suma v eurách. Sumy v cudzej mene sa prevedú na euro s použitím príslušných referenčných výmenných kurzov eura ECB (t. j. stredný kurz) k referenčnému dátumu. |
||||
Kumulatívne spätne získané finančné prostriedky od zlyhania |
M |
E |
Celková hodnota spätne získaná od dátumu zlyhania. Suma v eurách. Sumy v cudzej mene sa prevedú na euro s použitím príslušných referenčných výmenných kurzov eura ECB (t. j. stredný kurz) k referenčnému dátumu. |
||||
Pravdepodobnosť zlyhania emitenta |
M (44) |
G |
Pravdepodobnosť zlyhania emitenta počas jedného roka stanovená v súlade s článkami 160, 163, 179 a 180 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 |
||||
Strata v prípade zlyhania v čase hospodárskeho poklesu |
M (44) |
G |
Pomer medzi výškou možnej straty z expozície v čase hospodárskeho poklesu z dôvodu zlyhania počas jedného roka a nesplatenou sumou v momente zlyhania v súlade s článkom 181 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 |
||||
Strata v prípade zlyhania v čase normálneho fungovania ekonomiky |
M (44) |
G |
Pomer medzi výškou možnej straty z expozície v čase hospodárskeho poklesu z dôvodu zlyhania počas jedného roka a nesplatenou sumou v momente zlyhania |
||||
Riziková váha |
M (45) |
G |
Rizikové váhy spojené s expozíciou v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 |
||||
Hodnota expozícií (tiež ako expozícia v zlyhaní) |
M |
E |
Hodnota expozície po zmiernení kreditného rizika a kreditných konverzných faktorov v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) č. 680/2014 Suma v eurách. Sumy v cudzej mene sa prevedú na euro s použitím príslušných referenčných výmenných kurzov eura ECB (t. j. stredný kurz) k referenčnému dátumu. |
||||
Spôsob výpočtu kapitálu na prudenciálne účely |
M |
E |
Identifikácia prístupu, ktorý sa použije na vypočítanie hodnoty rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 3 písm. a) a f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 |
||||
Trieda expozície |
M |
E |
Trieda expozície, ako je vymedzená v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 |
Tabuľka 3
Držba cenných papierov s kódom ISIN
Vykazované informácie (46) |
Atribút |
Status (47) |
Úroveň vykazovania (48) |
Opis |
Referenčný údaj |
Kód ISIN |
M |
E |
Kód ISIN |
Tabuľka 4
Držba cenných papierov bez kódu ISIN
Vykazované informácie (49) |
Atribút |
Status (50) |
Úroveň vykazovania (51) |
Opis |
|||
|
Identifikačné číslo cenných papierov |
M |
E |
Interné identifikačné číslo národnej centrálnej banky pre držbu cenných papierov bez kódu ISIN vykazovaných podľa jednotlivých cenných papierov |
|||
Druh identifikačného čísla cenných papierov |
M |
E |
Udáva identifikačné číslo cenných papierov pre cenné papiere vykazované podľa jednotlivých cenných papierov (52) |
||||
|
|
|
Interné číslo národnej centrálnej banky |
||||
|
CUSIP |
||||||
|
SEDOL |
||||||
|
ostatné (53) |
||||||
Klasifikácia nástroja |
M |
E |
Klasifikácia cenného papiera podľa ESA 2010 a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) |
||||
|
|
|
Krátkodobé dlhové cenné papiere (F.31) |
||||
|
Dlhodobé dlhové cenné papiere (F.32) |
||||||
|
Kótované akcie (F.511) |
||||||
|
Akcie alebo podielové listy fondov peňažného trhu (F.521) |
||||||
|
Akcie alebo podielové listy investičných fondov iných ako fondy peňažného trhu (F.522) |
||||||
|
Iné druhy cenných papierov (54) |
||||||
Sektor emitenta |
M |
E |
Inštitucionálny sektor emitenta podľa ESA 2010 a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) |
||||
Krajina emitenta |
M |
E |
Krajina, v ktorej je emitent cenného papiera zapísaný do obchodného registra, alebo krajina, v ktorej má emitent cenného papiera sídlo |
||||
|
Identifikátor emitenta |
M |
E |
Štandardný kód, ktorý jedinečným spôsobom identifikuje emitenta (55) |
|||
Druh identifikátora subjektu |
M |
E |
Udáva druh kódu, ktorý sa používa pre emitenta |
||||
Názov emitenta |
M |
E |
Názov emitenta |
||||
LEI emitenta |
M |
E |
LEI emitenta v súlade s ISO 17442 |
||||
NACE sektor emitenta |
M |
E |
Klasifikácia protistrán podľa ich ekonomických činností v súlade so štatistickou klasifikáciou NACE revision 2, ako je ustanovená v nariadení (ES) č. 1893/2006 (56) |
||||
Stav subjektu |
M |
E |
Doplnkový atribút, ktorý obsahuje informácie o stave emitentov vrátane stavu zlyhania (ako aj kategórie opisujúce okolnosti, za ktorých môže byť subjekt v stave zlyhania v súlade s článkom 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a iné typy stavu zmluvnej strany, napr. že došlo k zlúčeniu alebo splynutiu, k akvizícii a pod. |
||||
Dátum stavu subjektu |
M |
E |
Dátum, ku ktorému subjekt zmenil svoj stav |
||||
Dátum emisie |
M |
E |
Dátum, ku ktorému emitent doručí cenné papiere upisovateľovi, ktorý za ne zaplatí. Ide o dátum, odkedy sú cenné papiere k dispozícii na doručenie investorom po prvýkrát. |
||||
Dátum splatnosti |
M |
E |
Dátum, ku ktorému je nástroj splatný |
||||
Nominálna mena |
M |
E |
Mena, v ktorej je cenný papier denominovaný |
||||
Klasifikácia primárneho aktíva |
M |
E |
Klasifikácia nástroja |
||||
Druh sekuritizovaného aktíva |
M |
E |
Druh sekuritizovaného aktíva |
||||
Stav cenného papiera |
M |
E |
Doplnkový atribút, ktorý umožňuje identifikáciu stavu cenného papiera, ktorý môže udávať, či je nástroj aktívny alebo či nie je napr. v stave zlyhania, nastala jeho splatnosť alebo bol predčasne splatený |
||||
Dátum stavu cenného papiera |
M |
E |
Dátum, ku ktorému nastal stav cenného papiera, ako bol vykázaný v položke ‚stav cenného papiera‘ |
||||
Nedoplatky za nástroj |
M |
E |
Agregovaná hodnota istiny, úrokov a akéhokoľvek poplatku nesplateného k referenčnému dátumu, ktorá je zmluvne splatná a nebola splatená (po termíne splatnosti). Táto hodnota sa vždy vykazuje. Ak k referenčnému dátumu nástroj nebol po termíne splatnosti, vykazuje sa 0. Suma by sa mala vykazovať v eurách. Sumy v cudzej mene sa prevedú na euro s použitím príslušných referenčných výmenných kurzov eura ECB (t. j. stredný kurz) k referenčnému dátumu. |
||||
Dátum nedoplatkov za nástroj |
M |
E |
Dátum, ku ktorému začal byť nástroj po termíne splatnosti v súlade s časťou 2.48 prílohy V k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 680/2014. Je to najskorší dátum, kedy má nástroj nesplatenú sumu k referenčnému dátumu a vykazuje sa vtedy, ak je nástroj po termíne splatnosti k referenčnému dátumu. |
||||
Druh priority nástroja |
M |
E |
Udáva, či je nástroj zaručený, aké je jeho poradie a či je zabezpečený |
||||
Geografické umiestnenie kolaterálu |
M |
E |
Geografické umiestnenie kolaterálu |
||||
Identifikátor ručiteľa |
M |
E |
Štandardný kód, ktorý jedinečným spôsobom identifikuje ručiteľa (57) |
||||
Druh identifikátora ručiteľa |
M |
E |
Udáva druh kódu, ktorý sa používa pre ručiteľa |
ČASŤ 3
Ročná držba cenných papierov poisťovacími korporáciami
Tabuľka 1
Všeobecné informácie a vysvetľujúce poznámky
Vykazované informácie (58) |
Atribút |
Status (59) |
Opis |
|||
|
Vykazujúca inštitúcia |
M |
Identifikačný kód vykazujúcej inštitúcie |
|||
Dátum predloženia |
M |
Dátum, ku ktorému sú údaje zadané do SHSDB |
||||
Referenčné obdobie |
M |
Obdobie, na ktoré sa údaje vzťahujú |
||||
Periodicita vykazovania |
M |
|
Ročné údaje |
|||
|
|
M |
Zaznamenávanie predčasného splatenia |
|||
M |
Zaznamenávanie pripísaných úrokov |
Tabuľka 2
Informácie o držbe cenných papierov
Vykazované informácie (60) |
Atribút |
Status (61) |
Opis |
|||
|
Sektor držiteľa |
M |
Sektor/subsektor investora. |
|||
|
|
Poisťovacie korporácie (S.128) |
||||
Zdroj |
M |
Zdroj predloženej informácie o držbe cenných papierov |
||||
|
|
Priame vykazovanie |
||||
|
Vykazovanie správcami |
|||||
|
Zmiešané vykazovanie (62) |
|||||
|
Nie je k dispozícii |
|||||
Rezidentská príslušnosť organizačných zložiek poisťovacej korporácie (ústredie a pobočky) |
|
Rezidentská príslušnosť organizačných zložiek poisťovacej korporácie (ústredie a pobočky) |
||||
|
|
Je rezidentom v krajine, kde má ústredie |
||||
|
|
Nie je rezidentom v krajine, kde má ústredie |
||||
|
|
Nie je rezidentom v krajine, kde má ústredie, a je rezidentom v iných krajinách EHP |
||||
|
|
Nie je rezidentom v krajine, kde má ústredie, a je rezidentom mimo EHP |
||||
Základ pre vykazovanie |
V |
Udáva, akým spôsobom je cenný papier kótovaný, či v percentách alebo v jednotkách |
||||
|
|
Percentá |
||||
|
|
Jednotky |
||||
Nominálna mena |
V |
Mena, v ktorej je cenný papier denominovaný, vykazuje sa v prípade, že je základ pre vykazovanie vyjadrený v percentách |
||||
Stavy |
M |
Celková hodnota cenných papierov v držbe |
||||
|
|
V nominálnej hodnote (63). Počet akcií alebo jednotiek cenného papiera alebo agregovanej nominálnej hodnoty (v nominálnej mene alebo v eurách) v prípade, že sa cenný papier obchoduje skôr v množstvách než v jednotkách, bez pripísaných úrokov. |
||||
|
V trhovej hodnote. Hodnota cenného papiera v držbe v cene kótovanej na trhu v eurách, vrátane pripísaných úrokov (64). |
|||||
Formát |
V (65) |
Udáva formát použitý na stavy v nominálnej hodnote |
||||
|
|
Nominálna hodnota v eurách alebo inej príslušnej mene |
||||
|
Počet akcií/jednotiek |
|||||
Status dôvernosti |
M |
Status dôvernosti pre stavy |
||||
|
|
Nie je určené na zverejnenie, obmedzené len pre internú potrebu |
||||
|
Dôverné štatistické informácie |
|||||
|
Neuplatňuje sa |
|||||
|
Indikátor agregácie |
M |
Druh údajov |
|||
|
|
Agregované údaje (nie podľa jednotlivých cenných papierov) |
||||
Klasifikácia nástroja |
M |
Klasifikácia cenného papiera podľa ESA 2010 a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) |
||||
|
|
Krátkodobé dlhové cenné papiere (F.31) |
||||
|
|
Dlhodobé dlhové cenné papiere (F.32) |
||||
|
|
Kótované akcie (F.511) |
||||
|
|
Akcie alebo podielové listy fondov peňažného trhu (F.521) |
||||
|
|
|
Akcie alebo podielové listy investičných fondov iných ako fondy peňažného trhu (F.522) |
|||
Sektor emitenta |
M |
Inštitucionálny sektor emitenta podľa ESA 2010 a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) |
||||
Krajina emitenta |
M |
Krajina, v ktorej je emitent cenného papiera zapísaný do obchodného registra, alebo krajina, v ktorej má emitent cenného papiera sídlo |
||||
|
|
Krajiny eurozóny |
||||
|
|
Krajiny mimo eurozóny |
||||
|
|
Krajiny mimo Únie |
(1) Normy pre elektronické vykazovanie sú ustanovené osobitne.
(2) M: povinný atribút; V: nepovinný atribút.
(3) Len pre stavy, ak sú transakcie odvodené z mesačných stavov v SHSDB.
(4) Normy pre elektronické vykazovanie sú ustanovené osobitne.
(5) M: povinný atribút; V: nepovinný atribút.
(6) Číslovanie kategórií v tomto usmernení zodpovedá číslovaniu zavedenému v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1) (ďalej len „ESA 2010“).
(7) Ostatní finanční sprostredkovatelia (S.125) plus finančné pomocné inštitúcie (S.126) plus kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.127).
(8) Len ak sa sektory S.11, S.13 a S.15 nevykazujú osobitne.
(9) Pre údaje vykazované národnými centrálnymi bankami mimo eurozóny, len v prípade vykazovania držby investormi, ktorí nie sú rezidentmi.
(10) Nečlenený sektor, ktorý je rezidentom v krajine držiteľa; t. j. neznáme sektory z neznámych krajín by sa nemali vykazovať. Národné centrálne banky v prípade štatisticky významných hodnôt informujú prevádzkovateľov SHSDB o dôvodoch, prečo je sektor neznámy.
(11) Len ak nemožno rozlíšiť medzi priamym vykazovaním a vykazovaním správcami.
(12) Nevykazuje sa, ak sa vykazujú trhové hodnoty (a zodpovedajúce iné zmeny v objeme/transakciách).
(13) Zahrnutie pripísaných úrokov sa odporúča v najväčšej možnej miere.
(14) Ak národná centrálna banka vykazuje status dôvernosti, tento atribút nie je potrebné vykazovať. Hodnota môže odkazovať na najväčšieho jednotlivého investora namiesto dvoch najväčších investorov v pôsobnosti vykazujúcej národnej centrálnej banky.
(15) Národné centrálne banky by mali vykazovať nominálnu hodnotu v počte jednotiek, ak sú cenné papiere kótované v jednotkách v centralizovanej databázy cenných papierov (CSDB).
(16) Vykazuje sa, len ak transakcie nie sú odvodené od stavov v SHSDB.
(17) Vykazuje sa len v prípade transakcií zozbieraných od spravodajských jednotiek, nevykazuje sa v prípade transakcií odvodených národnými centrálnymi bankami od stavov.
(18) Vykazuje sa, ak zodpovedajúca hodnota stavov, transakcií, iných zmien v objeme dvoch najväčších investorov, nie je k dispozícii/poskytnutá.
(19) Použije sa len v prípade, že sú transakcie odvodené národnými centrálnymi bankami od stavov. V takýchto prípadoch status dôvernosti odvodí SHSDB, t. j. ak sú počiatočné a/alebo konečné stavy dôverné, odvodená transakcia sa označí ako dôverná.
(20) Normy pre elektronické vykazovanie sú ustanovené osobitne.
(21) M: povinný atribút; V: nepovinný atribút.
(22) Normy pre elektronické vykazovanie sú ustanovené osobitne.
(23) M: povinný atribút; V: nepovinný atribút.
(24) Nevyžaduje sa pre cenné papiere vykazované na agregovanom základe.
(25) Národné centrálne banky by mali prednostne používať rovnaké identifikačné číslo cenných papierov pre každý cenný papier počas niekoľkých rokov. Navyše každé identifikačné číslo cenných papierov by sa malo vzťahovať len na jeden cenný papier. Národné centrálne banky musia informovať prevádzkovateľov SHSDB, ak tak nie je možné urobiť. Kódy CUSIP a SEDOL sa môžu považovať za interné čísla národnej centrálnej banky.
(26) Tieto cenné papiere nebudú zahrnuté do tvorby agregátov.
(27) Na vypočítanie stavov v trhovej hodnote zo stavov v nominálnej hodnote.
(28) Normy pre elektronické vykazovanie sú ustanovené osobitne.
(29) M: povinný atribút; V: nepovinný atribút.
(30) Národné centrálne banky by mali používať vopred určené identifikačné čísla dohodnuté s prevádzkovateľmi SHSDB.
(31) Zahrnutie pripísaných úrokov sa odporúča v najväčšej možnej miere.
(32) Normy pre elektronické vykazovanie sú ustanovené osobitne.
(33) M: povinný atribút; V: nepovinný atribút.
(34) Normy pre elektronické vykazovanie sú ustanovené osobitne.
(35) M: povinný atribút; V: nepovinný atribút.
(36) G: Úroveň skupiny; E: Úroveň subjektov. Ak sa uplatňuje výnimka stanovená v článku 4a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), údaje v kolónkach týkajúce sa vykazovania podľa jednotlivých subjektov by sa mali vykazovať v súlade s príslušnými vnútroštátnymi pravidlami ustanovenými národnou centrálnou bankou, ktorá výnimku udelila, aby sa zabezpečilo, že údaje sú homogénne, pokiaľ ide o povinné členenia.
(37) Identifikátor sa vymedzí osobitne.
(38) Nevykazuje sa, ak sa vykazujú trhové hodnoty.
(39) Národné centrálne banky by mali vykazovať nominálnu hodnotu v počte jednotiek, ak sú cenné papiere kótované v jednotkách v centralizovanej databázy cenných papierov (CSDB).
(40) Zahrnutie pripísaných úrokov sa odporúča v najväčšej možnej miere.
(41) Pre cenné papiere bez kódu ISIN sa celková hodnota cenných papierov v držbe má vykazovať v trhovej hodnote, t. j. hodnota cenných papierov v držbe v cene kótovanej na trhu v eurách, vrátane pripísaných úrokov. Ak trhová hodnota nie je k dispozícii, mohli by sa pri vynaložení maximálneho úsilia použiť alternatívne približné údaje, napr. účtovná hodnota.
(42) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).
(43) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(44) Vykazuje sa, ak sa pre výpočet regulatórneho kapitálu uplatňuje prístup založený na interných ratingoch alebo ak sú údaje dostupné iným spôsobom.
(45) Vykazuje sa, ak sa pre výpočet regulatórneho kapitálu uplatňuje prístup založený na interných ratingoch alebo ak sú údaje dostupné iným spôsobom.
(46) Normy pre elektronické vykazovanie sú ustanovené osobitne.
(47) M: povinný atribút; V: nepovinný atribút.
(48) G: Úroveň skupiny; E: Úroveň subjektov. Ak sa uplatňuje výnimka stanovená v článku 4a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), údaje v kolónkach týkajúce sa vykazovania podľa jednotlivých subjektov by sa mali vykazovať v súlade s príslušnými vnútroštátnymi pravidlami ustanovenými národnou centrálnou bankou, ktorá výnimku udelila, aby sa zabezpečilo, že údaje sú homogénne, pokiaľ ide o povinné členenia.
(49) Normy pre elektronické vykazovanie sú ustanovené osobitne.
(50) M: povinný atribút; V: nepovinný atribút.
(51) G: Úroveň skupiny; E: Úroveň subjektov. Ak sa uplatňuje výnimka stanovená v článku 4a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), údaje v kolónkach týkajúce sa vykazovania podľa jednotlivých subjektov by sa mali vykazovať v súlade s príslušnými vnútroštátnymi pravidlami ustanovenými národnou centrálnou bankou, ktorá výnimku udelila, aby sa zabezpečilo, že údaje sú homogénne, pokiaľ ide o povinné členenia.
(52) Národné centrálne banky by mali prednostne používať rovnaké identifikačné číslo cenných papierov pre každý cenný papier počas niekoľkých rokov. Navyše každé identifikačné číslo cenných papierov by sa malo vzťahovať len na jeden cenný papier. Národné centrálne banky musia informovať prevádzkovateľov SHSDB, ak tak nie je možné urobiť. Kódy CUSIP a SEDOL sa môžu považovať za interné čísla národnej centrálnej banky.
(53) Národné centrálne banky by mali uviesť druh použitého identifikačného čísla v metadátach.
(54) Tieto cenné papiere nebudú zahrnuté do tvorby agregátov.
(55) Identifikátor sa vymedzí osobitne.
(56) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).
(57) Identifikátor sa vymedzí osobitne. LEI sa použije, ako to prichádza do úvahy.
(58) Normy pre elektronické vykazovanie sú ustanovené osobitne.
(59) M: povinný atribút; V: nepovinný atribút.
(60) Normy pre elektronické vykazovanie sú ustanovené osobitne.
(61) M: povinný atribút; V: nepovinný atribút.
(62) Len ak nemožno rozlíšiť medzi priamym vykazovaním a vykazovaním správcami.
(63) Nevykazuje sa, ak sa vykazujú trhové hodnoty.
(64) Zahrnutie pripísaných úrokov sa odporúča v najväčšej možnej miere.
(65) Nevykazuje sa, ak sa vykazujú trhové hodnoty (a zodpovedajúce iné zmeny v objeme/transakciách).“
PRÍLOHA II
Príloha II k usmerneniu ECB/2013/7 sa nahrádza takto:
„PRÍLOHA II
NOTIFIKAČNÝ LIST SPRAVODAJSKÝM JEDNOTKÁM VYKAZUJÚCIM SKUPINOVÉ ÚDAJE
Oznámenie subjektu o jeho klasifikácii ako spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje podľa nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) (1)
týmto Vás v mene Európskej centrálnej banky (ECB) informujeme, že [obchodné meno spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje] bol Radou guvernérov ECB klasifikovaný ako spravodajská jednotka vykazujúca skupinové údaje na štatistické účely v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. b) a článkom 2 ods. 4 nariadenie (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24).
Spravodajské povinnosti [obchodné meno spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje] ako spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje sú ustanovené v článku 3a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24).
Dôvody pre klasifikáciu subjektu ako ‚spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje‘
Rada guvernérov určila, že [obchodné meno spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje] sa považuje za spravodajskú jednotku vykazujúcu skupinové údaje podľa nasledujúcich kritérií podľa nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24):
a) |
[obchodné meno spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje] je subjektom na čele bankovej skupiny, ako je vymedzený v článku 1 ods. 10 a uvedený v článku 2 ods. 1 písm. b) bod i) nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) alebo inštitúciou alebo finančnou inštitúciou usadenou v zúčastnenom členskom štáte, ktorá nie je súčasťou bankovej skupiny (ďalej len ‚subjekt‘) v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. b) bodom ii) nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24); |
b) |
[obchodné meno spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje] spĺňa nasledujúce kritériá (2):
|
Zdroj informácie podporujúcej klasifikáciu subjektu ako ‚spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje‘
ECB odvodzuje celkové aktíva súvahy subjektov alebo bankových skupín v Európskej únii na základe informácií zozberaných z národných centrálnych bánk o konsolidovanej súvahe bankových skupín v príslušnom členskom štáte vypočítané podľa článkov 18 ods. 1, 18 ods. 4, 18 ods. 8, 19 ods. 1, 19 ods. 3 a 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3).
[Ak je to potrebné, na tomto mieste by sa mali uviesť ďalšie vysvetlenia metodiky vzťahujúcej sa na akékoľvek doplňujúce kritériá na začlenenie dohodnuté Radou guvernérov]
Námietky a preskúmanie Radou guvernérov
Každá žiadosť o preskúmanie klasifikácie [obchodné meno spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje] ako spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje Radou guvernérov ECB v zmysle odôvodnení uvedených vyššie sa musí podať do 15 pracovných dní ECB od doručenia tohto listu [uvedie sa názov a adresa národnej centrálnej banky]. [Obchodné meno spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje] musí uviesť dôvody podania takejto žiadosti a všetky podporné informácie.
Dátum začatia plnenia spravodajských povinností
Ak sa neuplatnia žiadne námietky, [obchodné meno spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje] má povinnosť vykazovať štatistické informácie podľa článku 3a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) od [uvedie sa dátum začatia vykazovania, t. j. najneskôr šesť mesiacov po zaslaní tohto listu].
Zmeny v postavení notifikovaného subjektu
Žiadame Vás, aby ste informovali [názov notifikujúcej národnej centrálnej banky] o akejkoľvek zmene v názve [obchodné meno spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje] alebo v jeho právnej forme, o zlúčení alebo splynutí, o reštrukturalizácii a o akejkoľvek inej udalosti alebo okolnosti, ktorá môže mať vplyv na spravodajské povinnosti [obchodné meno spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje], a to do 10 pracovných dní ECB od takejto udalosti.
Bez ohľadu na výskyt takejto udalosti [obchodné meno spravodajskej jednotky vykazujúcej skupinové údaje] bude naďalej podliehať spravodajským povinnostiam ustanoveným v nariadení (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), pokiaľ Vás v mene ECB neinformujeme inak.
S úctou
[podpis]“.
(1) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1011/2012 zo 17. októbra 2012 o štatistike držby cenných papierov (ECB/2012/24) (Ú. v. EÚ L 305, 1.11.2012, s. 6).
(2) Uveďte príslušné kritériá, ktoré notifikovaný subjekt na čele bankovej skupiny alebo subjekt spĺňa, aby sa mohol považovať za spravodajskú jednotku vykazujúcu skupinové údaje v zmysle rozhodnutia Rady guvernérov.
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).