12.8.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 217/9

ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/1371

z 10. augusta 2016,

ktorým sa stanovujú ekologické kritériá udeľovania environmentálnej značky EÚ osobným počítačom, notebookom a tabletom

[oznámené pod číslom C(2016) 5010]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (1), a najmä na jeho článok 6 ods. 7 a článok 8 ods. 2,

po porade s Výborom Európskej únie pre environmentálne označovanie,

keďže:

(1)	Podľa nariadenia (ES) č. 66/2010 sa environmentálna značka EÚ môže udeliť produktom, ktoré majú menší vplyv na životné prostredie počas celého svojho životného cyklu.

(2)	V nariadení (ES) č. 66/2010 sa stanovuje, že špecifické kritériá environmentálnej značky EÚ sa stanovia podľa skupín produktov.

(3)	Je vhodné zmeniť rozsah skupiny produktov a stanoviť súbor revidovaných ekologických kritérií tak, aby lepšie odrážali aktuálny stav na trhu s touto skupinou produktov a inováciu.

(4)

Rozhodnutie Komisie 2011/330/EÚ (2) a rozhodnutie Komisie 2011/337/EÚ (3) sa týkajú osobitne notebookov a osobitne osobných počítačov. Kritériá stanovené v rozhodnutiach 2011/330/EÚ a 2011/337/EÚ je vhodné zlúčiť do spoločných kritérií s cieľom znížiť administratívnu záťaž pre príslušné orgány a žiadateľov. Revidované kritériá navyše odrážajú rozšírenie rozsahu pôsobnosti, ktorého účelom je zahrnúť nové produkty, ako sú tablety a prenosné počítače typu všetko v jednom, ako aj nové požiadavky na nebezpečné látky, ktoré sa zaviedli na základe rozhodnutí 2011/330/EÚ a 2011/337/EÚ nariadením (ES) č. 66/2010.

(5)

Kritériá sú predovšetkým zamerané na podporu produktov, ktoré majú počas svojho životného cyklu menší vplyv na životné prostredie a prispievajú k udržateľnému rozvoju, sú energeticky účinné, trvanlivé, opraviteľné a modernizovateľné, na konci životnosti sa dajú ľahko demontovať, pri recyklovaní sa z nich dajú získať druhotné suroviny a vyznačujú sa obmedzenou prítomnosťou nebezpečných látok (4). Produkty so zlepšenými vlastnosťami vo vzťahu k týmto aspektom by sa mali podporovať prostredníctvom environmentálnej značky. Je preto vhodné stanoviť kritériá udeľovania environmentálnej značky EÚ skupine produktov „osobné počítače, notebooky a tablety“.

(6)

Kritériami sa takisto podporuje sociálny rozmer udržateľného rozvoja, pretože sa v nich zavádzajú požiadavky týkajúce sa pracovných podmienok v podnikoch, kde sa vykonáva konečná montáž, so zreteľom na trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o princípoch pre nadnárodné podniky a sociálnu politiku, iniciatívu OSN Global Compact, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky.

(7)	Revidované kritériá, ako aj súvisiace požiadavky na posudzovanie a overovanie, by mali byť platné tri roky odo dňa prijatia tohto rozhodnutia, pričom sa zohľadňuje inovačný cyklus tejto skupiny produktov.

(8)	Rozhodnutia 2011/330/EÚ a 2011/337/EÚ by sa preto mali nahradiť týmto rozhodnutím.

(9)

Výrobcom, ktorých produktom sa udelila environmentálna značka EÚ pre osobné počítače a notebooky na základe kritérií stanovených v rozhodnutiach 2011/330/EÚ a 2011/337/EÚ, by sa malo poskytnúť prechodné obdobie, aby mali dostatok času na prispôsobenie svojich produktov tak, aby spĺňali revidované kritériá a požiadavky.

(10)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 16 nariadenia (ES) č. 66/2010,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Skupina produktov „osobné počítače, notebooky a tablety“ zahŕňa stolové počítače, integrované stolové počítače, prenosné počítače typu všetko v jednom, notebooky, notebooky typu dva v jednom, tablety, tenké klienty, pracovné stanice a servery malého rozsahu.

2. Herné konzoly a digitálne rámy na fotografie sa na účely tohto rozhodnutia za počítače nepovažujú.

Článok 2

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov, ako je uvedené v nariadení Komisie (EÚ) č. 617/2013 (5) a dohode medzi USA a Úniou uvedenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 (6), ktorá bola zmenená programom Energy Star v6.1 (7):

„Počítač“ je zariadenie, ktoré vykonáva logické operácie a spracúva údaje a bežne obsahuje procesor (CPU), ktorý vykonáva operácie alebo, ak neobsahuje CPU, musí fungovať ako brána klienta k serveru, ktorý vykonáva činnosť počítačového procesora. Hoci počítače sú schopné využívať vstupné zariadenia (ako napr. klávesnicu, myš alebo dotykové zariadenie) a zobrazovať výstupné informácie na displejoch, nevyžaduje sa zahrnutie takýchto zariadení pri dodaní počítača.

„Stolový počítač“ je počítač, ktorého hlavná jednotka je určená na umiestnenie na stálom mieste, ktorý nie je určený na prenášanie a ktorý je určený na použitie s externým displejom, klávesnicou a myšou. Stolové počítače sú určené na široké domáce a kancelárske použitie.

„Integrovaný stolový počítač“ je stolový počítač, pri ktorom je počítač a displej integrovaný do jedného krytu, funguje ako jediná jednotka a je pripojený na elektrickú sieť so striedavým napätím prostredníctvom jedného kábla. Integrované stolové počítače majú jednu z dvoch možných foriem:

a)	systém, v ktorom je displej a počítač fyzicky spojený do jednej jednotky, alebo

b)	zostava tvoriaca jeden systém, v ktorom je displej samostatný, ale je pripojený k hlavnému šasi káblom na jednosmerný prúd, a počítač aj displej sú napájané z jedného zdroja napätia.

„Prenosný počítač typu všetko v jednom“ je výpočtové zariadenie určené na obmedzené prenášanie, ktoré spĺňa všetky tieto kritériá:

a)	je vybavené integrovaným displejom s uhlopriečkou minimálne 17,4 palca;

b)	v dodávanej konfigurácii nezahŕňa klávesnicu integrovanú do fyzického krytu výrobku;

c)	je vybavené dotykovým displejom, ktorý využíva ako primárne vstupné zariadenie (s možnosťou pripojenia klávesnice);

d)	zahŕňa bezdrôtové sieťové pripojenie;

e)	zahŕňa internú batériu, ale je určené predovšetkým na napájanie z elektrickej siete so striedavým napätím.

„Notebook“ je počítač určený špeciálne na prenášanie a na dlhšiu prevádzku, tak s priamym pripojením na elektrickú sieť so striedavým napätím, ako aj bez neho. Notebooky sú vybavené integrovaným displejom, neoddeliteľnou mechanickou klávesnicou (s fyzickými pohyblivými klávesmi) a ukazovacím zariadením a môžu sa napájať z integrovanej dobíjateľnej batérie alebo iného prenosného zdroja energie. Notebooky sú spravidla určené na poskytovanie podobných funkcií ako stolové počítače vrátane prevádzkovania softvéru s podobnými funkciami ako v stolových počítačoch.

Prenosný počítač s reverzibilným, ale neoddeliteľným dotykovým displejom a integrovanou fyzickou klávesnicou sa považuje za notebook.

a)	„Prenosný tenký klient“ je počítač, ktorý zodpovedá vymedzeniu pojmu tenký klient, ale je určený špeciálne na prenášanie, a zodpovedá zároveň vymedzeniu pojmu notebook. Na účely tohto rozhodnutia sa tieto výrobky považujú za notebooky.

„Notebook typu dva v jednom“ je počítač, ktorý pripomína notebook s odklápacím vekom obsahujúcim displej a s fyzickou klávesnicou, ale jeho displej je dotykový a odnímateľný, takže po odpojení môže fungovať ako nezávislý tablet, pričom časti výrobku obsahujúce klávesnicu a displej sa musia dodávať ako integrovaná jednotka. Na účely tohto rozhodnutia sa notebooky typu dva v jednom považujú za notebooky.

„Tablet“ (označovaný tiež ako „počítač Slate“) je výpočtové zariadenie určené na prenášanie, ktoré spĺňa všetky tieto kritériá:

a)	je vybavené integrovaným displejom s uhlopriečkou väčšou ako 6,5 palca a menšou ako 17,4 palca;

b)	v dodávanej konfigurácii nie je vybavené integrovanou pripojenou fyzickou klávesnicou;

c)	je vybavené dotykovým displejom, ktorý využíva ako primárne vstupné zariadenie (s možnosťou pripojenia klávesnice);

d)	zahŕňa bezdrôtové pripojenie na sieť (napr. Wi-Fi, 3G atď.) a primárne ho využíva a

e)	zahŕňa internú dobíjateľnú batériu a je ňou primárne napájané (pripojenie na elektrickú sieť so striedavým napätím slúži na dobíjanie batérie, a nie primárne na napájanie zariadenia).

„Server malého rozsahu“ je počítač, ktorý spravidla využíva súčasti stolového počítača vo forme stolového počítača, ale primárne je určený na plnenie funkcie hostiteľského počítača slúžiaceho na ukladanie dát pre iné počítače. Servery malého rozsahu sú určené na plnenie funkcií ako poskytovanie služieb sieťovej infraštruktúry a hosťovanie dát a médií. Tieto výrobky nie sú primárne určené na spracovanie informácií pre ďalšie systémy ani na prevádzkovanie webových serverov. Server malého rozsahu má tieto vlastnosti:

a)	je navrhnutý vo forme stojanu, veže alebo v inej forme podobnej forme stolových počítačov tak, aby sa všetky údaje spracúvali, ukladali a komunikovali cez sieťové rozhrania v rámci jednej skrine alebo výrobku;

b)	je určený na nepretržitú prevádzku 24 hodín denne 7 dní v týždni s minimálnymi neplánovanými prestojmi (rádovo 65 hodín za rok);

c)	je schopný simultánnej prevádzky v prostredí viacerých používateľov, pričom slúži viacerým používateľom prostredníctvom klientských jednotiek pripojených do siete a

d)	operačný systém je navrhnutý pre domáci server alebo nenáročné serverové aplikácie (vrátane systémov Windows Home Server, Mac OS X Server, Linux, UNIX a Solaris).

Počítač typu tenký klient znamená nezávisle napájaný počítač, ktorý sa musí pripojiť na vzdialený počítačový zdroj, aby mohol vykonávať základné funkcie. Jeho hlavné výpočtové funkcie mu poskytujú vzdialené výpočtové zdroje. Tenké klienty, na ktoré sa vzťahuje táto špecifikácia, sú iba zariadenia bez zabudovaných rotačných pamäťových médií a sú určené na použitie na trvalom mieste a nie na prenášanie.

„Integrovaný tenký klient“ je tenký klient, ktorého počítačový hardvér aj displej sa pripájajú na elektrickú sieť so striedavým napätím prostredníctvom jediného kábla. Integrovaný počítač typu tenký klient môže byť buď systém, pri ktorom je displej a počítač fyzicky skombinovaný do jednej jednotky, alebo systém balený ako jeden systém, v ktorom je displej samostatný, ale je pripojený k hlavnému šasi káblom na jednosmerný prúd a počítač aj displej sú napájané z toho istého zdroja. Integrované tenké klienty sú ako podskupina tenkých klientov zvyčajne určené na poskytovanie podobných funkcií ako systémy typu tenký klient.

„Ultratenký klient“ je počítač, ktorý má menej lokálnych zdrojov než štandardný tenký klient a ktorý posiela nespracovaný vstupný signál z myši a klávesnice do vzdialeného výpočtového zdroja a prijíma z neho nespracovaný videosignál. Ultratenké klienty sa nemôžu prepájať súčasne s viacerými zariadeniami, ani sa na nich nemôžu vzdialene spúšťať aplikácie v oknách vzhľadom to, že zariadenie neobsahuje klientský operačný systém zistiteľný používateľom (aplikácie fungujú na úrovni, ktorá je nižšia než úroveň firmvéru, a preto je pre používateľa neprístupná).

„Pracovná stanica“ je vysokovýkonný počítač určený pre jedného používateľa a spravidla používaný na prácu s grafikou, CAD, vývoj softvéru, finančné a vedecké aplikácie, ako aj na ďalšie výpočtovo náročné úlohy. Pracovné stanice, na ktoré sa vzťahuje táto špecifikácia, sa uvádzajú na trh ako pracovná stanica: majú strednú dobu medzi poruchami (MTBF) najmenej 15 000 hodín (buď na základe Bellcore TR-NWT-000332, 6. vydanie, 12/97, alebo údajov zozbieraných v teréne); a podporujú funkciu samoopravného kódu (ECC) a/alebo vyrovnávaciu pamäť. Okrem toho musí pracovná stanica spĺňať najmenej tri z týchto kritérií:

a)	poskytuje dodatočné napájanie pre náročnú grafiku (napr. doplnkové napájanie typu PCI-E 6-pin 12V);

b)	na základnej doske má okrem slotu(-ov) na grafickú kartu a/alebo podpory PCI-X aj sériové rozhrania vyššieho typu než x4 PCI-E (Peripheral Component Interconnect Express);

c)	nepodporuje grafiku s rovnomerným prístupom k pamäti (UMA);

d)	obsahuje päť alebo viac slotov PCI, PCI-E alebo PCI-X;

e)	poskytuje multiprocesorovú podporu pre 2 alebo viac procesorov, pričom musí podporovať fyzicky oddelené procesorové balíky/sokety, t. j. túto požiadavku nie je možné splniť podporou jediného viacjadrového procesora; a/alebo

f)	má osvedčenie softvéru (ISV) o kompatibilite výrobku aspoň od dvoch nezávislých dodávateľov.

Na účely vymedzenia podskupiny produktov v rámci vymedzenia pojmov „notebook“ a „notebook typu dva v jednom“ sa uplatňuje toto dodatočné vymedzenie pojmov:

„subnotebook“ je forma notebooku, ktorý má hrúbku menej ako 21 mm a váži menej ako 1,8 kg. Notebooky typu dva v jednom [pozri samostatné vymedzenie pojmu v článku 2 bode 4 písm. b)] s formou subnotebooku majú hrúbku menšiu než 23 mm. Subnotebooky sú vybavené procesormi s nízkym výkonom a jednotkami SSD (solid state drive). Optické diskové jednotky zvyčajne nie sú zahrnuté do konfigurácie. Dobíjateľné batérie subnotebookov majú dlhšiu výdrž než batérie notebookov, zvyčajne viac než 8 hodín.

Článok 3

Kritériá udeľovania environmentálnej značky EÚ podľa nariadenia (ES) č. 66/2010 produktu, ktorý patrí do skupiny produktov „osobné počítače, notebooky a tablety“ vymedzenej v článku 1 tohto rozhodnutia, ako aj súvisiace požiadavky na posudzovanie a overovanie sú uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 4

Kritériá a príslušné požiadavky na posudzovanie a overovanie stanovené v prílohe platia tri roky od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 5

Na administratívne účely sa skupine produktov „osobné počítače, notebooky a tablety“ prideľuje číselný kód „050“.

Článok 6

Rozhodnutia 2011/330/EÚ a 2011/337/EÚ sa zrušujú.

Článok 7

1. Toto rozhodnutie sa uplatňuje po uplynutí dvoch mesiacov od dátumu jeho prijatia. Žiadosti o udelenie environmentálnej značky EÚ produktom, ktoré patria do skupiny produktov „osobné počítače, notebooky a tablety“, predložené do dvoch mesiacov od dátumu prijatia tohto rozhodnutia, však môžu byť založené na kritériách stanovených v rozhodnutí 2011/330/EÚ alebo rozhodnutí 2011/337/EÚ, alebo na kritériách stanovených v tomto rozhodnutí. Žiadosti by sa mali hodnotiť v súlade s kritériami, na ktorých sú založené.

2. Environmentálne značky EÚ udelené v súlade s kritériami stanovenými v rozhodnutí 2011/330/EÚ alebo rozhodnutí 2011/337/EÚ sa môžu používať počas 12 mesiacov od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 8

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 10. augusta 2016

Za Komisiu

Karmenu VELLA

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1.

(2) Rozhodnutie Komisie 2011/330/EÚ zo 6. júna 2011, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky EÚ pre notebooky (Ú. v. EÚ L 148, 7.6.2011, s. 5).

(3) Rozhodnutie Komisie 2011/337/EÚ z 9. júna 2011, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky EÚ pre osobné počítače (Ú. v. EÚ L 151, 10.6.2011, s. 5).

(4) Látky s klasifikáciou nebezpečnosti stanovenou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1) (ďalej len „nariadenie CLP“), ktoré boli identifikované podľa článku 59 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1) (ďalej len „nariadenie REACH“).

(5) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 617/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn počítačov a počítačových serverov (Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 13).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Únie na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 1).

(7) Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1402 z 15. júla 2015, ktorým sa určuje pozícia Európskej únie k rozhodnutiu riadiacich orgánov podľa Dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskou úniou o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení o revízii špecifikácií pre počítače uvedených v prílohe C k tejto dohode (Ú. v. EÚ L 217, 18.8.2015, s. 9).

PRÍLOHA

KRITÉRIÁ UDEĽOVANIA ENVIRONMENTÁLNEJ ZNAČKY EÚ A POŽIADAVKY NA POSUDZOVANIE A OVEROVANIE

Kritériá udeľovania environmentálnej značky EÚ osobným počítačom, notebookom a tabletom

Spotreba energie

a)	Celková spotreba energie počítača

b)	Správa napájania

c)	Grafické schopnosti

d)	Vnútorné zdroje napájania

e)	Displeje so zlepšenou výkonnosťou

Nebezpečné látky a zmesi v produkte, podzostavách a súčastiach

a)	Obmedzenia týkajúce sa látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC)

b)	Obmedzenia týkajúce sa prítomnosti špecifických nebezpečných látok

c)	Obmedzenia na základe klasifikácie nebezpečnosti podľa nariadenia CLP

Predĺženie životnosti

a)	Skúšanie trvanlivosti prenosných počítačov

b)	Kvalita a životnosť dobíjateľných batérií

c)	Spoľahlivosť a ochrana mechaník na ukladanie údajov

d)	Modernizovateľnosť a opraviteľnosť

Dizajn, výber materiálu a nakladanie s produktom po skončení životnosti

a)	Výber materiálu a zlučiteľnosť s recykláciou

b)	Dizajn umožňujúci demontáž a recykláciu

Sociálna zodpovednosť podnikov

a)	Využívanie zdrojov „nekonfliktných nerastov“

b)	Pracovné podmienky a ľudské práva počas výroby

Informácie pre spotrebiteľov

a)	Návody na použitie

b)	Informácie uvádzané na environmentálnej značke EÚ

Posudzovanie a overovanie: Špecifické požiadavky na posudzovanie a overovanie sú uvedené v rámci jednotlivých kritérií.

Ak sa od žiadateľa vyžaduje, aby predložil vyhlásenia, dokumentáciu, analýzy, protokoly o skúškach alebo iný dôkaz potvrdzujúci súlad s kritériami, tieto dokumenty môžu podľa potreby pochádzať od žiadateľa a/alebo jeho dodávateľov, prípadne od ich dodávateľov, a/alebo certifikačných a skúšobných orgánov tretích strán.

Pokiaľ je to možné, overovanie by mali vykonávať orgány posudzovania zhody, ktoré boli akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom podľa nariadenia (ES) č. 765/2008 (1), ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom. Príslušné orgány prednostne uznávajú:

—	protokoly o skúškach vydané orgánmi posudzovania zhody akreditovanými podľa príslušnej harmonizovanej normy skúšobných a kalibračných laboratórií,

—	overenia vykonávané orgánmi posudzovania zhody, ktoré sú akreditované v súlade s príslušnou harmonizovanou normou pre orgány vykonávajúce certifikáciu výrobkov, procesov a služieb,

—	overenia vykonávané orgánmi posudzovania zhody, ktoré sú akreditované v súlade s príslušnou harmonizovanou normou pre orgány vykonávajúce inšpekcie.

V prípade potreby sa môžu použiť iné skúšobné metódy, ako sú metódy uvedené pre každé kritérium, ak sú opísané v používateľskej príručke o uplatňovaní kritérií na udelenie environmentálnej značky a príslušný orgán posudzujúci žiadosť uzná ich rovnocennosť.

V prípade potreby si môžu príslušné orgány vyžiadať podpornú dokumentáciu a môžu vykonať nezávislé overenie alebo prehliadku na mieste.

Zmeny dodávateľov a vo výrobných prevádzkach vzťahujúce sa na produkty, ktorým bola udelená environmentálna značka, sa musia oznámiť príslušným orgánom spolu s podkladmi umožňujúcimi overiť, že produkty sú naďalej v súlade s kritériami.

Kritérium 1. Spotreba energie

1 a) Celková spotreba energie počítača

Celková spotreba energie počítača musí spĺňať požiadavky energetickej účinnosti stanovené v nariadení (ES) č. 106/2008 a platnom znení Energy Star v6.1.

Môžu sa uplatniť úpravy schopností/spôsobilostí podľa dohody v znení programu Energy Star v6.1. s týmito výnimkami:

—	Diskrétne grafické procesory (GPU): pozri čiastkové kritérium 1 písm. c),

—	Vnútorné zdroje napájania: pozri čiastkové kritérium 1 písm. d).

Ďalšia osobitná požiadavka, ktorá sa uvádza v čiastkovom kritériu 1 písm. e), sa uplatňuje na integrované displeje so zlepšenou výkonnosťou.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť protokol o skúške modelu počítača vykonanej podľa skúšobných metód pre počítače uvedených v programe Energy Star v6.1.Registrácie podľa programu Energy Star v6.1 vykonané v USA sa musia uznať za predpokladu, že boli vykonané skúšky v súlade s európskymi požiadavkami na vstupný výkon.

1 b) Správa napájania

Súčasťou predvoleného nastavenia musia byť funkcie správy napájania.Vždy, keď sa používateľ alebo softvér pokúsi o deaktiváciu funkcií správy napájania, musí sa zobraziť varovanie, že funkcia šetrenia energie bude deaktivovaná, a používateľ musí mať možnosť ponechať predvolenú funkcie zapnutú.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť opis nastavení správy napájania, ktoré sú uvedené v príručke používateľa príslušného modelu, doplnený snímkami obrazoviek s príkladmi zobrazených varovaní.

1 c) Grafické schopnosti

V prípade diskrétnych grafických kariet (dGfx) v stolových počítačoch, integrovaných stolových počítačoch a notebookoch v tabuľke 1 sa namiesto kritérií spôsobilosti/oprávnenosti uvedených v programe Energy Star v6.1 uplatňujú kvóty pre prídavné funkcie TECgraphics. dGfx majú správu napájania, ktorá po dlhšom stave nečinnosti vypína grafický procesor (GPU).

Tabuľka 1

Kvóty pre prídavné funkcie diskrétnych grafických kariet (dGfx) v stolových počítačoch, integrovaných stolových počítačoch a notebookoch

Kategória dGfx (GB/s) (2)	Kvóty pre TEC (kWh/rok)
Kategória dGfx (GB/s) (2)	Stolové počítače a integrované stolové počítače	Notebooky
G1 (FB_BW ≤ 16);	30	9
G2 (16 < FB_BW ≤ 32);	37	12
G3 (32 < FB_BW ≤ 64)	47	20
G4 (64 < FB_BW ≤ 96)	62	25
G5 (96 < FB_BW ≤ 128)	76	38
G6 (FB_BW > 128 s dátovou šírkou < 192 bitov)	76	38
G7 (FB_BW > 128 s dátovou šírkou ≥ 192 bitov)	90	48

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť vyhlásenie o zhode s programom Energy Star v6.1, založené na prísnejších emisných kvótach a doloží ho výpočtom ETEC_MAX a údajmi o výkonnosti daného modelu uvedenými v protokole o skúške.

1 d) Vnútorné zdroje napájania

Vnútorné zdroje napájania stolových a integrovaných stolových počítačov musia spĺňať požiadavky na kvóty TECPSU podľa programu Energy Star v6.1 a musia dosahovať minimálne účinnosti závislé od menovitého výstupného prúdu, a to 0,84 pri 10 %, 0,87 pri 20 %, 0,90 pri 50 % a 0,87 pri 100 %.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť vyhlásenie o zhode vnútorného zdroja napájania daného modelu a doložiť ho výpočtom ETEC_MAX produktov podľa Energy Star v6.1 a buď údajmi o výkonnosti z protokolu o skúške modelu, alebo nezávislým osvedčením o výkonnosti elektrického napájania.

1 e) Displeje so zlepšenou výkonnosťou

Integrované stolové počítače a notebooky, ktoré majú displeje so zlepšenou výkonnosťou, ako sa vymedzuje v programe Energy Star v6.1, a ktoré spĺňajú požiadavky na kvóty TECINT_DISPLAY, musia automaticky upravovať jas obrazu podľa okolitých svetelných podmienok. Táto funkcia automatického riadenia jasu (ABC) musí byť nainštalovaná ako predvolené nastavenie a používateľ musí mať možnosť toto nastavenie upraviť a prispôsobiť. Predvolené nastavenie ABC sa musí overiť podľa tohto skúšobného postupu:

Skúška i)

Formula

Skúška ii)

Formula

Skúška iii)P 300 ≥ P 100

Kde Pn je spotreba elektrickej energie v režime zapnutia s aktivovaným ABC pri n luxoch s priamym zdrojom svetla.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť protokol o skúške pre daný model počítača, ktorým preukáže zhodu so stanoveným skúšobným postupom.

Kritérium 2. Nebezpečné látky a zmesi v produkte, podzostavách a súčastiach

Prítomnosť látok, ktoré boli určené podľa článku 59 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006 (nariadenie REACH) alebo látok a zmesí, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie nebezpečnosti podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 (nariadenie CLP) a ktorých zoznam obsahuje tabuľka 2, v produkte alebo vymedzených podzostavách a súčastiach sa musí obmedziť v súlade čiastkovými kritériami 2 a), b) a c).Na účely tohto kritéria sú látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy (SVHC), ktoré sa nachádzajú na zozname kandidátskych látok a klasifikácie nebezpečnosti podľa nariadenia CLP zoskupené v tabuľke 2 podľa nebezpečných vlastností.

Tabuľka 2

Zoskupenie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktoré sa nachádzajú na zozname kandidátskych látok, a klasifikácií nebezpečnosti podľa nariadenia CLP

Skupina nebezpečnosti 1

Nebezpečenstvá, podľa ktorých sa látky alebo zmesi zaraďujú do skupiny 1:

—	Látky, ktoré sa nachádzajú na kandidátskom zozname látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC)

—	Karcinogénne, mutagénne a/alebo toxické pre reprodukciu (CMR) kategórie 1A alebo 1B: H340, H350, H350i, H360, H360F, H360D, H360FD, H360Fd, H360Df

Skupina nebezpečnosti 2

Nebezpečenstvá, podľa ktorých sa látky alebo zmesi zaraďujú do skupiny 2:

—	CMR kategórie 2: H341, H351, H361f, H361d, H361fd, H362

—	Toxicita pre vodné prostredie kategórie 1: H400, H410

—	Akútne toxicity kategórií 1 a 2: H300, H310, H330

—	Aspiračná toxicita kategórie 1: H304

—	Toxicita pre špecifický cieľový orgán (STOT) kategórie 1: H370, H372

Skupina nebezpečnosti 3

Nebezpečenstvá, podľa ktorých sa látky alebo zmesi zaraďujú do skupiny 3:

—	Toxicita pre vodné prostredie kategórie 2, 3 a 4: H411, H412, H413

—	Akútne toxicity kategórie 3: H301, H311, H331, EUH070

—	STOT kategórie 2: H371, H373

2 a) Obmedzenia týkajúce sa látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC)

Výrobok nesmie obsahovať látky, ktoré boli identifikované na základe postupu opísaného v článku 59 ods. 1 nariadenia REACH a ktoré sú zahrnuté do zoznamu kandidátskych látok SVHC, v koncentráciách vyšších ako 0,10 % (hmotnostného).Rovnaké obmedzenie sa vzťahuje na podzostavy a súčasti tvoriace súčasť výrobku, ktoré sú uvedené v tabuľke 3.

Ak sú v produkte alebo v uvedených podzostavách alebo súčastiach prítomné látky zo zoznamu kandidátskych látok SVHC v koncentráciách vyšších než 0,10 % (hmotnostného), nemožno na ne uplatniť nijaké výnimky.

Tabuľka 3

Podzostavy a súčasti, pri ktorých sa uplatňuje kritérium 2 písm. a)

—	Osadené základné dosky (vrátane CPU, RAM, grafických kariet)

—	Zariadenia na ukladanie údajov (HDD a SSD)

—	Optický disk (CD a DVD)

—	Zobrazovacia jednotka (vrátane podsvietenia)

—	Šasi a upevnenia

—	Plášte a kryty

—	Vonkajšia klávesnica, myš a/alebo trackpad

—	Vnútorné a vonkajšie zdroje napájania

—	Káble na prepojenie s vonkajším zdrojom striedavého a jednosmerného napätia

—	Dobíjateľné batérie

Pri sprostredkúvaní tejto požiadavky dodávateľom uvedených podzostáv a súčastí môžu žiadatelia predbežne skontrolovať zoznam kandidátskych látok podľa nariadenia REACH pomocou zoznamu regulovaných látok podľa normy IEC 62474 (3). Predbežná kontrola (skríning) spočíva v určení potenciálu prítomnosti látok v produktoch.

Posudzovanie a overovanie: Pri produktoch a podzostavách a súčastiach uvedených v tabuľke 3 musí žiadateľ vypracovať vyhlásenie o tom, že SVHC, ktoré sú v nich obsiahnuté, nedosahujú ani nepresahujú špecifikovaný limit koncentrácie. Vyhlásenia musia obsahovať odkaz na najnovšiu verziu zoznamu kandidátskych látok, ktorý zverejnila Európska chemická agentúra (4). Ak sa toto vyhlásenie vypracuje na základe predbežného skontrolovania zoznamu kandidátskych látok pomocou zoznamu regulovaných látok podľa normy IEC 62474, musí žiadateľ poskytnúť aj tento predbežne skontrolovaný zoznam, ktorý poskytol dodávateľom podzostáv a súčastí. Verzia zoznamu regulovaných látok podľa normy IEC 62474 musí zodpovedať najnovšej verzii zoznamu kandidátskych látok.

2 b) Obmedzenia týkajúce sa prítomnosti špecifických nebezpečných látok

Podzostavy a súčasti uvedené v tabuľke 4 nesmú obsahovať špecifické nebezpečné látky, ktorých koncentrácie dosahujú alebo prekračujú špecifikované limitné koncentrácie.

Tabuľka 4

Obmedzenia látok, ktoré sa vzťahujú na podzostavy a súčasti

Skupina látok alebo materiál

Rozsah obmedzenia

Limity koncentrácií (pokiaľ sú uplatniteľné)

Posudzovanie a overovanie

i)	Kovové spájky a kontakty

Výnimka 7b v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ (5) týkajúca sa používania olovenej spájky v serveroch malého rozsahu nie je povolená.

0,1 % (hmotnostného)

Výrobca alebo konečný zostavovateľ musí predložiť vyhlásenie doložené platným protokolom o skúške.

Skúšobná metóda: IEC 62321-5

Výnimka 8b v súlade so smernicou 2011/65/EÚ týkajúca sa používania kadmia v elektrických kontaktoch nie je povolená.

0,01 % (hmotnostného)

ii)	Polymérové stabilizátory, farbivá a kontaminanty

Tieto organociničité stabilizujúce zlúčeniny zatriedené z hľadiska nebezpečnosti do skupín 1 a 2 sa nesmú vyskytovať v kábloch na prepojenie s vonkajším zdrojom striedavého a jednosmerného napätia a v zdrojoch napätia:

—	dibutylcínoxid

—	dibutylciničitý diacetát

—	dibutylciničitý dilaurát

—	dibutylciničitý maleát

—	dioktylcínoxid

—	dioktylcíndilaurát

neuvádza sa

Dodávateľ podzostavy musí predložiť vyhlásenie.

Plastové plášte a kryty nesmú obsahovať tieto farbivá:

—	azofarbivá, ktoré sa môžu štiepiť na karcinogénne arylamíny uvedené v dodatku 8 k nariadeniu REACH, a/alebo

—	zlúčeniny využívané ako farbivá zahrnuté do zoznamu látok podliehajúcich deklarovaniu podľa normy IEC 62474.

neuvádza sa

Dodávateľ podzostavy musí predložiť vyhlásenie.

Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) zatriedené z hľadiska nebezpečnosti do skupín 1 a 2 nesmú byť prítomné v koncentráciách vyšších než individuálne a celkové súhrnné limity koncentrácií ani rovnajúcich sa týmto limitom v nijakých vonkajších povrchoch z plastov alebo umelého kaučuku týchto zariadení:

—	Notebooky a tablety,

—	externé klávesnice,

—

myši,

—	stylusy a/alebo trackpady,

—	káble na napájanie z vonkajšieho zdroja.

Musí sa overiť prítomnosť a koncentrácia týchto PAU:

PAU obmedzené nariadením REACH:

—	benzo[a]pyrén,

—	benzo[e]pyrén,

—	benzo[a]antracén,

—

chryzén,

—	benzo[b]fluorantén,

—	benzo[j]fluorantén,

—	benzo[k]fluorantén,

—	dibenzo[a,h]antracén.

Ďalšie PAU, ktoré sú predmetom obmedzenia:

—

acenaftén

—	acenafhylén

—

antracén

—	benzo[ghi]perylén

—	fluorantén

—

fluorén

—	indeno(1,2,3-cd)pyrén

—

naftalén

—

fenantrén

—

pyrén

Limitom koncentrácie jednotlivých PAU obmedzených podľa REACH je 1 mg/kg

Celkový súhrn koncentrácií 18 PAU uvedených v zozname nesmie byť vyšší než 10 mg/kg

Žiadateľ musí poskytnúť protokol o skúške týkajúci sa príslušných častí určených častí výrobku.

Skúšobná metóda: AfPS GS 2014:01PAK.

iii)	Biocídne výrobky

Biocídne výrobky určené na antibakteriálne funkcie nesmú tvoriť súčasť plastových alebo gumených častí klávesnice a periférnych zariadení.

neuvádza sa

Dodávateľ podzostavy musí predložiť vyhlásenie.

iv)	Ortuť v zariadeniach na podsvietenie

Výnimka 3 v súlade so smernicou 2011/65/EÚ8o používaní ortuti v žiarivkách so studenou katódou a žiarivkách s externou elektródou (CCFL a EEFL) nie je povolená.

neuvádza sa

Dodávateľ podzostavy musí predložiť vyhlásenie.

v)	Činidlá na zjemňovanie skla

Pri výrobe sklenej časti LCD displeja, krycieho skla obrazovky ani skla používaného na povrchy trackpadov sa nesmie používať arzén ani jeho zlúčeniny.

0,0050 % (hmotnostného)

Dodávateľ skla pre obrazovku musí predložiť vyhlásenie podložené analytickou správou o skúške.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenia o zhode a protokoly o skúškach podľa požiadaviek v tabuľke 4. Protokoly o skúškach, ktoré sa týkajú príslušného výrobného modelu a všetkých súvisiacich dodávateľov, pokiaľ sa vyžadujú, musia byť v čase podania žiadosti platné. Ak podzostavy alebo súčasti s rovnakou technickou špecifikáciou pochádzajú od väčšieho počtu rôznych dodávateľov, skúšky sa pokiaľ možno vykonajú na častiach od všetkých dodávateľov.

2 c) Obmedzenia na základe klasifikácie nebezpečnosti podľa nariadenia CLP

Spomaľovače horenia, zmäkčovadlá, prídavné látky a nátery na báze ocele, materiály na výrobu katód, rozpúšťadlá a soli, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie nebezpečnosti podľa nariadenia CLP v tabuľke 2, nesmú byť prítomné v podzostavách a súčastiach z tabuľky 5 v množstve dosahujúcom alebo prekračujúcom limit koncentrácie 0,10 % (hmotnostného).

Tabuľka 5

Podzostavy a súčasti, pri ktorých sa uplatňuje kritérium 2 písm. c)

Časti s obsahom spomaľovačov horenia

—	Základné dosky s tlačenými plošnými spojmi (PCB)

—	Centrálne jednotky spracovania (CPU)

—	Konektory a objímky

—	Zariadenia na ukladanie údajov (HDD a SSD)

—	Plastové plášte a kryty

—	Vnútorné a vonkajšie zdroje napájania

—	Káble na prepojenie s vonkajším zdrojom striedavého a jednosmerného napätia

Časti obsahujúce zmäkčovadlá

—	Vnútorné káble a šnúry

—	Káble na prepojenie s vonkajším zdrojom striedavého a jednosmerného napätia

—	Vonkajšie zdroje napájania

—	Plastové plášte a kryty

Časti so zliatinami s obsahom nehrdzavejúcej ocele a/alebo nátermi s obsahom niklu

—	Šasi, plášte, svorníky, matice, skrutky a konzoly

Dobíjateľné batérie

—	Dobíjateľné články batérie

i) Výnimky týkajúce sa používania nebezpečných spomaľovačov horenia a zmäkčovadiel

Používanie spomaľovačov horenia a zmäkčovadiel, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie nebezpečnosti podľa nariadenia CLP uvedené v tabuľke 2, je vyňaté z požiadavky kritéria 2 písm. c) za predpokladu, že tieto látky spĺňajú podmienky uvedené v tabuľke 6. Materiály použité na výrobu káblov na prepojenie s vonkajším zdrojom striedavého a jednosmerného napätia, ktoré plnia funkciu spomaľovača horenia, musia takisto spĺňať podmienky v tabuľke 6 časti ii) písmene b).

Tabuľka 6

Podmienky pri ktorých sa uplatňujú výnimky vzťahujúce sa na používanie spomaľovačov horenia a zmäkčovadiel

Látky a zmesi

Podzostavy alebo súčasti

Rozsah výnimky

Posudzovanie a overovanie

Spomaľovače horenia

i)	Základná doska s tlačenými plošnými spojmi

Pre používanie spomaľovačov horenia v laminátoch tvoriacich súčasť základnej dosky platí výnimka, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)	Spomaľovač horenia je klasifikovaný v rámci skupiny nebezpečnosti 3. Ak sa uvádzajú údaje v súlade s IEC 61249-2-21 (6), skúška horľavosti PCB, ktorou sa simuluje nesprávne zneškodňovanie OEEZ, musí preukázať emisie karcinogénnych polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) ≤ 0,1 mg TEQ/g.

Spomaľovač horenia zreaguje s polymérovou živicou na základe chemickej reakcie a skúška horľavosti PCB, ktorou sa simuluje nesprávne zneškodňovanie OEEZ, musí preukázať emisie polybrómovaného dibenzo-p-dioxínu a polybrómovaného dibenzofuránu (PBDD/DF) ≤ 0,4 ng TEQ/g a karcinogénne emisie PAU ≤ 0,1 mg TEQ/g.

Vyhlásenie predloží dodávateľ podzostavy, ku ktorej priloží podpornú dokumentáciu na overenie klasifikácie nebezpečnosti

a podľa potreby:

Protokol o skúške vykonanej treťou stranou týkajúcej sa kombinácie materiálu dosky, súčastí a spomaľovača horenia.

Skúšobná metóda: ISO 5660 v podmienkach oxidačnej pyrolýzy (typ ohňa 1b podľa IEC 60695-7-1 s tepelným tokom 50 kW/m2).

Kvantifikácia sa vykoná podľa normy EN 1948 (PBDD/DF) a/alebo ISO 11338 (PAU).

ii)	Káble na prepojenie s vonkajším zdrojom striedavého a jednosmerného napätia.

Pre používanie spomaľovačov horenia a ich synergentov platí výnimka, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)	Spomaľovač horenia a jeho synergent je klasifikovaný v rámci skupiny nebezpečnosti 3. Ak sa uvádzajú údaje v súlade s IEC 62821 (7), skúška horľavosti polyméru napájacieho kábla musí preukázať emisie kyslých halogénových plynov nižšie než 5,0 mg/g.

b)	Výsledky skúšky horľavosti napájacieho kábla, ktorou sa simuluje nesprávne zneškodňovanie OEEZ, musí preukázať emisie polychlórovaného dibenzo-p-dioxínu a polychlórovaného dibenzofuránu (PCDD/DF) < 0,3 ng TEQ/g.

Na napájacie káble izolované materiálmi, ktoré plnia funkciu spomaľovačov horenia sa vzťahujú požiadavky skúšky horľavosti uvedené v časti ii písm. b).

Vyhlásenie predloží dodávateľ podzostavy, ku ktorému priloží podpornú dokumentáciu na overenie klasifikácie nebezpečnosti

a podľa potreby:

Protokol o skúške napájacieho kábla vykonanej treťou stranou.

Skúšobná metóda: IEC 60754-1 alebo ISO 19700 v podmienkach nedostatočnej ventilácie (typ ohňa 3a podľa IEC 60695-7-1 s tepelným tokom 50 kW/m2).

Kvantifikácia PCDD/DF musí byť v súlade s normou EN 1948.

iii)	Vonkajšie plastové plášte a kryty.

Spomaľovače horenia a ich synergenty klasifikované v rámci skupín nebezpečnosti 2 a 3 majú výnimku na použitie.

Vyhlásenie predloží dodávateľ podzostavy, ku ktorému priloží podpornú dokumentáciu na overenie klasifikácie nebezpečnosti.

iv)

Rôzne podzostavy a časti:

—	Zostava CPU

—	Mechaniky na ukladanie údajov

—	Vnútorné konektory a zásuvky

—	Zdroje napájania.

Na použitie spomaľovačov horenia klasifikovaných v rámci skupiny nebezpečnosti 3 sa vzťahuje výnimka.

Vyhlásenie predloží dodávateľ podzostavy, ku ktorému priloží podpornú dokumentáciu na overenie klasifikácie nebezpečnosti.

Zmäkčovadlá

i)	Externé napájacie káble a zdroje napätia, vonkajšie plášte a vnútorné káble

Na použitie zmäkčovadiel klasifikovaných v rámci skupiny nebezpečnosti 3 sa vzťahuje výnimka.

Vyhlásenie predloží dodávateľ podzostavy, ku ktorému predloží podpornú dokumentáciu na overenie klasifikácie nebezpečnosti.

ii) Výnimky týkajúce sa používania prídavných látok, náterov, materiálov na výrobu katód, rozpúšťadiel a solí

Používanie prídavných látok a náterov na báze kovov, materiálov na výrobu batériových katód a batériových rozpúšťadiel a solí, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie nebezpečnosti podľa nariadenia CLP uvedené v tabuľke 2, je vyňaté z požiadaviek kritéria 2 písm. c) za predpokladu, že tieto látky spĺňajú podmienky uvedené v tabuľke 7.

Tabuľka 7

Súčasti a podzostavy, na ktoré sa vzťahujú osobitné výnimky

Látky a zmesi

Podzostavy alebo súčasti

Rozsah výnimky

Posudzovanie a overovanie

Prídavné látky a nátery na báze kovov

i)	Kovové súčasti

Zliatiny s obsahom nehrdzavejúcej ocele a nátery odolné proti poškriabaniu s obsahom kovového niklu v kategórii H351, H372 a H412.

Podmienka výnimky:

Miera uvoľňovania kovového niklu z náterov odolných proti poškriabaniu na častiach krytu, kde môže prichádzať k priamemu a dlhotrvajúcemu kontaktu s pokožkou, nesmie prekročiť 0,5 μg/cm2/týždeň.

Identifikácia relevantných častí podľa hmotnosti a umiestnenia vo výrobku. Ak vonkajšie časti plášťa prichádzajú do priameho a dlhotrvajúceho kontaktu s pokožkou, je potrebné predložiť o protokol skúške.

Skúšobná metóda:

EN 1811

Materiály na výrobu katód v batériových článkoch

ii)	Lítium iónové a polymérové batérie

Materiály na výrobu katód v článkoch klasifikované v rámci skupín nebezpečnosti 2 a 3.Patria sem:

—	oxid lítia a kobaltu

—	dioxid mangánu a lítia

—	fosfát lítia a železa

—	oxid lítia, kobaltu, niklu a mangánu

Vyhlásenie predloží dodávateľ batérie alebo batériového článku, ktoré podloží dokumentáciou na overenie klasifikácie nebezpečnosti.

Rozpúšťadlá a soli z batériového elektrolytu

Rozpúšťadlá a soli z elektrolytu zaradené do skupín nebezpečnosti 2 a 3. Patria sem:

—	propylénkarbonát

—	etylénkarbonát

—	dietylkarbonát

—	dimetylkarbonát

—	etylmetylkarbonát

—	lítiumhexafluórfosfát

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie o zhode s kritériom 2 písm. c). Vyhlásenie musí byť doložené informáciami o spomaľovačoch horenia, zmäkčovadlách, prídavných látkach a náteroch na báze ocele, materiáloch na výrobu katód, rozpúšťadlách a soliach používaných v podzostavách a súčastiach uvedených v tabuľke 5 spolu s vyhlásením o klasifikovaní alebo neklasifikovaní ich nebezpečnosti.

Na podporu vyhlásenia o klasifikácii nebezpečnosti alebo o neklasifikovaní jednotlivých látok alebo zmesí musia byť poskytnuté tieto informácie:

—	CAS číslo, EC alebo číslo zo zoznamu (ak je k dispozícii pre zmesi);

—	fyzická forma a stav, v ktorom sa látka používa;

—	harmonizované klasifikácie nebezpečnosti látok podľa nariadenia CLP;

—	samoklasifikačné položky v databáze ECHA obsahujúcej látky registrované podľa nariadenia REACH (8) (ak nie je k dispozícii harmonizovaná klasifikácia).

—	Klasifikácie zmesí podľa kritérií stanovených v nariadení CLP.

Pri zvažovaní samoklasifikačných položiek z databázy látok registrovaných podľa nariadenia REACH majú prednosť položky zo spoločných podaní.

Ak je pri klasifikácii v rámci databázy registrovaných látok podľa nariadenia REACH uvedená poznámka ako „chýbajúce dáta“ alebo „nejednoznačné“, alebo ak látka ešte v systéme REACH nebola zaregistrovaná, musia sa poskytnúť toxikologické údaje, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v prílohe VII k nariadeniu REACH, ktoré sú postačujúce na predloženie presvedčivej samoklasifikácie v súlade s prílohou I k nariadeniu CLP a podpornými usmerneniami ECHA. V prípadoch „chýbajúcich údajov“ alebo „nejednoznačných záznamov“ v databáze sa samoklasifikácia musí overiť, pričom sú prijateľné tieto informačné zdroje:

—	Toxikologické štúdie a posúdenia nebezpečnosti vypracované partnerskými regulačnými agentúrami ECHA (9), regulačnými orgánmi členského štátu alebo medzivládnymi orgánmi;

—	Karta bezpečnostných údajov kompletne vyplnená v súlade s prílohou II k nariadeniu REACH;

—

Zdokumentovaný znalecký posudok odborníka na toxikológiu. Takýto posudok sa musí zakladať na preskúmaní vedeckej literatúry a existujúcich údajov z vykonaných skúšok, ktoré sú v prípade potreby podložené výsledkami nových skúšok vykonaných nezávislými laboratóriami používajúcimi metódy, ktoré uznáva ECHA;

—	Osvedčenie, podľa možnosti na základe odborného posudku, ktorý vydal akreditovaný orgán posudzovania zhody, ktorý vykonáva posúdenia nebezpečnosti podľa systému klasifikácie GHS alebo v súlade s klasifikáciou nebezpečnosti podľa nariadenia CLP.

Informácie o nebezpečných vlastnostiach látok alebo zmesí sa môžu v súlade s prílohou XI k nariadeniu REACH získať aj inak než skúškami, napríklad použitím alternatívnych metód, ako sú metódy in vitro, použitím kvantitatívnych modelov aktivity štruktúry či pomocou zoskupovania alebo prevzatých údajov (tzv. read-across).

Pokiaľ ide o látky a zmesi uvedené v tabuľkách 6 a 7, pre ktoré platí výnimka, žiadateľ musí preukázať, že sú splnené všetky podmienky výnimky. Ak sa vyžadujú protokoly o skúškach, musia byť platné v čase žiadosti vzhľadom na vyrábaný model.

Kritérium 3. Predĺženie životnosti produktu

3 a) Skúška životnosti prenosných počítačov

i) Skúšky, ktoré sa uplatňujú na notebooky

Na modeli notebooku musí byť vykonaná skúška životnosti. Pri každom modeli sa overí, či funguje podľa špecifikácie a či spĺňa stanovené ukazovatele výkonnosti po vykonaní povinných skúšok uvedených v tabuľke 8 a minimálne jednej ďalšej skúšky vybranej z tabuľky 9.

Tabuľka 8

Špecifikácia povinnej skúšky životnosti pre notebooky

Skúška	Skúšobné podmienky a funkčné požiadavky	Skúšobná metóda
Odolnosť voči nárazu	Špecifikácia: Na hornú, spodnú, pravú, ľavú, prednú a zadnú stranu produktu sa musí trikrát aplikovať polsínusový vlnový pulz so špičkovou hodnotou minimálne 40 G v dĺžke trvania minimálne 6 ms. Požiadavky týkajúce sa funkčnosti: Počas skúšky musí byť notebook zapnutý a musí na ňom bežať softvérová aplikácia. Po skúške musí naďalej fungovať.	IEC 60068 Časť 2-27: Ea Časť 2-47
Odolnosť voči vibrácii	Špecifikácia: Na koniec každej osi hornej, spodnej, pravej, ľavej, prednej a zadnej strany produktu sa musí aplikovať minimálne po 1 kontrolnom cykle randomizovaných sínusoidných vibrácií vo frekvenčnom pásme od 5 do maximálne 250 Hz. Požiadavky týkajúce sa funkčnosti: Počas skúšky musí byť notebook zapnutý a musí na ňom bežať softvérová aplikácia. Po skúške musí naďalej fungovať.	IEC 60068 Časť 2-6: Fc Časť 2-47
Náhodný pád	Špecifikácia: Notebook sa nechá spadnúť z výšky 76 cm na nepoddajný povrch pokrytý minimálne 30 mm dreva. Nechá sa jedenkrát spadnúť na hornú, spodnú, pravú, ľavú, prednú a zadnú stranu, ako aj na každý spodný roh. Požiadavky týkajúce sa funkčnosti: Notebook musí byť počas skúšky vypnutý a po každom páde sa musí úspešne spustiť (nabootovať). Po každej skúške musí plášť zostať celistvý a obrazovka nepoškodená.	IEC 60068 Časť 2-31: Ec (Voľný pád, postup 1)

Tabuľka 9

Špecifikácie dodatočnej skúšky životnosti pre notebooky

Skúška	Skúšobné podmienky a ukazovatele výkonnosti	Skúšobná metóda
Teplotná záťaž	Špecifikácia: Notebook sa podrobí minimálne štyrom cyklom 24-hodinovej expozície v skúšobnej komore. Notebook musí byť zapnutý počas studeného cyklu pri teplote – 25 °C a cyklu suchého tepla pri teplote + 40 °C. Notebook musí byť vypnutý počas studeného cyklu pri teplote – 50 °C a cyklov suchého tepla pri teplotách od + 35 do + 60 °C. Požiadavky týkajúce sa funkčnosti: Funkčnosť notebooku sa musí skontrolovať po každom zo štyroch cyklov expozície.	IEC 60068 Časť 2-1: Ab/e Časť 2-2: B
Odolnosť displeja	Špecifikácia: Musia sa vykonať dve záťažové skúšky: Na displej sa musí rovnomerne aplikovať zaťaženie minimálne 50 kg. Na stred displeja sa musí aplikovať zaťaženie minimálne 25 kg. Notebook sa počas každej skúšky musí umiestniť na rovný povrch. Požiadavky týkajúce sa funkčnosti: Po aplikovaní každého zaťaženia je potrebné skontrolovať, či sa na povrchu alebo zobrazovacích bodoch displeja neobjavili čiary, škvrny alebo praskliny.	Žiadateľ musí potvrdiť vybavenie na skúšku a nastavenia.
Odolnosť proti vniknutiu rozliatej vody	Špecifikácia: Musia sa vykonať dve skúšky. Minimálne 30 ml kvapaliny sa rovnomerne rozleje po klávesnici notebooku alebo naleje na jej tri konkrétne, navzájom oddelené oblasti, potom po maximálne 5 sekundách sa kvapalina aktívne odstráni a funkčnosť počítača sa následne po 3 minútach overí. Skúška sa musí vykonať s horúcou i so studenou kvapalinou. Požiadavky týkajúce sa funkčnosti: Notebook musí byť zapnutý počas celej skúšky aj po nej. Notebook sa potom rozoberie a vizuálne skontroluje s cieľom ubezpečiť sa, že splnil podmienky prijateľnosti podľa normy IEC 60529 z hľadiska vniknutia vody.	Podmienky prijateľnosti IEC 60529 (vniknutie vody)
Životnosť klávesnice	Špecifikácia: Klávesnica sa podrobí 10 miliónom náhodných stlačení klávesu. Počet stlačení na jeden kláves musí byť vážený tak, aby sa zohľadnilo najčastejšie používanie niektorých klávesov. Požiadavky týkajúce sa funkčnosti: Klávesy sa potom skontrolujú z hľadiska neporušenosti a funkčnosti.	Žiadateľ musí potvrdiť vybavenie na skúšku a nastavenia.
Životnosť kĺbov displeja	Špecifikácia: Displej sa musí 20 000 -krát úplne otvoriť a zase zatvoriť. Požiadavky týkajúce sa funkčnosti: Po skúške sa vykoná kontrola, či nedošlo k narušeniu stability displeja alebo kĺbového spoja.	Žiadateľ musí potvrdiť vybavenie na skúšku a nastavenia.

ii) Skúšky, ktoré sa uplatňujú na tablety a počítače typu dva v jednom

Na modeli tabletu alebo modeli tabletovej súčasti počítača typu dva v jednom musí byť vykonaná skúška životnosti. Pri každom modeli sa overí, či funguje podľa špecifikácie a či spĺňa stanovené ukazovatele výkonnosti pre každú skúšku špecifikovanú v tabuľke 10.

Tabuľka 10

Špecifikácia povinnej skúšky životnosti pre tablety a notebooky typu dva v jednom

Skúška

Skúšobné podmienky a funkčné požiadavky

Skúšobná metóda

Náhodný pád

Špecifikácia:

Tablet sa nechá spadnúť z výšky 76 cm na nepoddajný povrch pokrytý minimálne 30 mm dreva. Nechá sa jedenkrát spadnúť na hornú, spodnú, pravú, ľavú, prednú a zadnú stranu, ako aj na každý spodný roh.

Požiadavky týkajúce sa funkčnosti:

Tablet musí byť počas skúšky vypnutý a po každom páde sa musí úspešne spustiť (nabootovať). Po každej skúške musí plášť zostať celistvý a obrazovka nepoškodená.

IEC 60068

Časť 2-31: Ec (Voľný pád, postup 1)

Odolnosť displeja

Špecifikácia:

Musia sa vykonať dve záťažové skúšky: Na displej sa musí rovnomerne aplikovať zaťaženie minimálne 50 kg. Na stred displeja sa musí aplikovať zaťaženie minimálne 25 kg. Tablet sa počas každej skúšky musí umiestniť na rovný povrch.

Požiadavky týkajúce sa funkčnosti:

Po aplikovaní každého zaťaženia je potrebné skontrolovať, či sa na povrchu alebo zobrazovacích bodoch displeja neobjavili čiary, škvrny alebo praskliny.

Žiadateľ musí potvrdiť vybavenie na skúšku a nastavenia.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť protokoly o skúškach, ktoré preukazujú, že model bol odskúšaný a spĺňa funkčné požiadavky týkajúce sa životnosti. Skúšanie musí byť overené treťou stranou. Existujúce skúšky pre ten istý model vykonávané pri rovnakých alebo prísnejších špecifikáciách sa uznajú bez nutnosti opakovaného skúšania.

3 b) Kvalita a životnosť dobíjateľných batérií

Minimálna výdrž batérie: Notebooky, tablety a počítače typu dva v jednom musia po prvom úplnom nabití poskytovať používateľovi výdrž dobíjateľnej batérie minimálne 7 hodín.

V prípade notebookov sa táto požiadavka overuje jedným z nasledujúcich spôsobov:

—	Uplatnením scenára „Domáce použitie“ testu PCMark spoločnosti Futuremark v prípade domácich a spotrebiteľských produktov.

—	Uplatnením scenára „Kancelárska produktivita“ testu BAPCo Mobilemark v prípade profesionálnych alebo podnikových produktov. Pri modeloch, ktoré spĺňajú požiadavky TECgraphics podľa špecifikácie programu Energy Star, sa namiesto toho musí použiť scenár „Mediálna tvorba a spotreba“.

ii)

Výkonnosť nabíjacieho cyklu: Dobíjateľné batérie notebookov, tabletov a počítačov typu dva v jednom musia spĺňať tieto požiadavky, ktoré závisia od toho, či batériu možno vymeniť bez použitia nástrojov [ako je stanovené v kritériu 3 písm. d)]:

—	Modely, v ktorých možno dobíjateľné batérie vymeniť bez použitia nástrojov, si musia po 750 nabíjacích cykloch zachovať 80 % ich deklarovanej minimálnej počiatočnej kapacity;

—	Modely, v ktorých nemožno dobíjateľné batérie vymeniť bez použitia nástrojov, si musia po 1 000 nabíjacích cykloch zachovať 80 % ich deklarovanej minimálnej počiatočnej kapacity.

Táto výkonnosť sa musí overiť u dobíjateľných batérií alebo u ich jednotlivých článkov pomocou skúšky podľa normy IEC EN 61960 „Odolnosť v cykloch“, ktorú je potrebné vykonať pri 25 °C a pri hodnote buď 0,2 ItA or 0,5 ItA (zrýchlený skúšobný postup). Na splnenie tejto požiadavky možno použiť čiastočné nabitie [ako sa uvádza v čiastkovom kritériu 3 písm. b) časti iii)].

iii)

Možnosť čiastočného nabitia pri dosahovaní účinnosti nabíjacieho cyklu: Požiadavky na výkonnosť uvedené v čiastkovom kritériu 3 písm. b) bode ii) je možné dosiahnuť pri použití výrobcom nainštalovaného softvéru a firmvéru, ktorý nabíja batérie len čiastočne, do 80 % ich kapacity. V takomto prípade sa čiastočné nabíjanie nastaví ako predvolená možnosť nabíjania a výkonnosť batérie sa overí pri 80 % nabití podľa požiadaviek v čiastkovom kritériu 3 písm. b) časti ii). Maximálne čiastočné nabitie musí poskytnúť výdrž batérie, ktorá spĺňa čiastkové kritérium 3 písm. b) časť i).

iv)	Minimálna záruka: Žiadateľ musí na chybné batérie poskytovať minimálne dvojročnú obchodnú záruku (10).

Informácie pre spotrebiteľov: Informácie o známych faktoroch, ktoré ovplyvňujú životnosť dobíjateľných batérií, ako aj návody pre používateľa o tom, ako možno predĺžiť výdrž batérie, sa musia zahrnúť do softvéru na správu energie nainštalovaného výrobcom i do písomného návodu na použitie a musia sa uverejniť na webovom sídle výrobcu.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť protokol o skúške vykonanej treťou stranou, ktorá preukazuje, že dobíjateľná batéria použitá v produkte, alebo články, ktoré ju tvoria, spĺňajú požadované kritériá týkajúce sa výdrže dobíjateľných batérií a kapacity nabíjacieho cyklu. Na preukázanie súladu sa môže použiť čiastočné nabitie a metóda zrýchlenej skúšky, ako sa uvádza v norme IEC EN 61960. Žiadateľ musí takisto poskytnúť demonštračnú verziu softvéru na správu energie, text návodu na použitie a informácie uverejnené na webovom sídle.

3 c) Spoľahlivosť a ochrana mechaník na ukladanie údajov

i) Stolové počítače, pracovné stanice, tenké klienty a servery malého rozsahu

Mechanika alebo mechaniky na ukladanie údajov používané v stolových počítačoch, pracovných staniciach a tenkých klientoch uvádzaných na trh ako zariadenia na profesionálne použitie musia vykazovať predpokladanú ročnú mieru zlyhania (AFR) (11) menšiu ako 0,25 %.

Servery malého rozsahu musia mať predpokladanú AFR menšiu ako 0,44 % a mieru bitovej chybovosti pri neobnoviteľných údajoch menšiu ako 1 z 1016 bitov.

ii) Notebooky

Primárna mechanika na ukladanie údajov používaná v notebookoch musí byť špecifikovaná tak, aby chránila mechaniku aj údaje pred nárazom a vibráciami. Mechanika musí spĺňať jedno z týchto kritérií:

—	Pevný disk (HDD) musí byť koncipovaný tak, aby odolal polsínusovému vlnovému pulzu s hodnotou 400 G (v zapnutom stave) a 900 G (vo vypnutom stave) v dĺžke trvania 2 ms bez poškodenia údajov alebo mechaniky.

—	Po zistení, že notebook začal padať, by sa hlavičky mechaniky pevných diskov mali najneskôr za 300 milisekúnd presunúť z povrchu disku do parkovacej polohy.

—	Využíva sa technológia mechaník s nepohyblivým médiom, ako sú jednotky SSD (Solid State Drive) alebo eMMC (vložená multimediálna karta).

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť špecifikáciu mechaniky alebo mechaník integrovaných do produktu. Tieto údaje sa získajú od výrobcov a údaje o odolnosti voči nárazom a parkovaní hlavičiek mechaník pevných diskov sa musia doložiť nezávisle certifikovanou technickou správou potvrdzujúcou, že mechanika spĺňa špecifikované požiadavky na funkčnosť.

3 d) Modernizovateľnosť a opraviteľnosť

Na účely modernizácie starších súčastí alebo vykonávania opráv a výmen opotrebovaných súčastí alebo častí musia byť splnené tieto kritériá:

Dizajn umožňujúci modernizáciu a opravu: Použitím univerzálnych nástrojov (t. j. všeobecne používaných komerčne dostupných nástrojov, ako sú napríklad skrutkovač, špachtľa, kliešte alebo pinzeta) musia byť na počítačoch ľahko dostupné a vymeniteľné tieto súčasti:

—	Zariadenia na ukladanie údajov (HDD, SSD alebo eMMC),

—	pamäť (RAM),

—	montážne prvky displeja a podsvetľovacie jednotky LCD (ak sú integrované),

—	klávesnica a trackpad (ak sa používa),

—	zostavy chladiacich ventilátorov (v stolových počítačoch, pracovných staniciach a serveroch malého rozsahu).

ii)

Výmena dobíjateľnej batérie: Dobíjateľná batéria sa musí dať jednoducho vybrať jednou osobou (buď neprofesionálnym používateľom alebo poskytovateľom služieb opráv) podľa krokov uvedených ďalej (12). Dobíjateľné batérie nesmú byť vlepené ani prispájkované do produktu a nesmú sa tam nachádzať žiadne kovové pásky, lepiace pásky alebo káble, ktoré by zamedzovali prístup k vybratiu batérie. Okrem toho sa v záujme uľahčenia ich vyberania uplatňujú tieto požiadavky a vymedzenia pojmov:

—	v prípade notebookov a prenosných počítačov typu všetko v jednom musí byť možné vybrať dobíjateľnú batériu ručne bez použitia nástrojov,

—	v prípade subnotebookov musí byť možné vybrať dobíjateľnú batériu najviac tromi krokmi pomocou skrutkovača,

—	v prípade tabletov a notebookov typu dva v jednom musí byť možné vybrať dobíjateľnú batériu najviac štyrmi krokmi pomocou skrutkovača a spudgera.

Jednoduchý návod, akým spôsobom sa majú vyberať dobíjateľné batérie, sa musí uviesť v príručke opráv alebo na webovom sídle výrobcu.

iii)

Príručka opráv: Žiadateľ musí poskytnúť jasný návod na rozoberanie/demontáž a opravy (napríklad v tlačenej alebo elektronickej podobe, prostredníctvom videa) s cieľom uľahčiť nedeštruktívne rozoberanie/demontáž produktov na účely nahradenia kľúčových súčastí alebo častí v rámci modernizácie alebo opravy. Tieto pokyny musia byť verejne dostupné alebo sprístupnené po uvedení jedinečného sériového čísla produktu na webovej stránke. Okrem toho sa na vnútornú stranu krytu stacionárneho počítača musí umiestniť schéma znázorňujúca umiestnenie súčastí uvedených v bode i) a spôsob, akým ich možno demontovať a vymeniť. V prípade prenosných počítačov sa schéma znázorňujúca umiestnenie batérie, mechaniky na ukladanie údajov a pamäte musí sprístupniť v predinštalovanom návode na používanie a prostredníctvom webového sídla výrobcu na obdobie najmenej piatich rokov.

iv)

Služby údržby a opráv/informácia: V návode na použitie alebo na webovom sídle výrobcu by mala byť zahrnutá informácia pre používateľa, na koho sa môže obrátiť so žiadosťou o profesionálnu opravu a údržbu notebooku, vrátane kontaktných údajov. Počas záručnej lehoty uvedenej v bode vi) sa tento výber môže obmedziť na žiadateľom schválených poskytovateľov služieb.

v)	Dostupnosť náhradných dielov: Žiadateľ musí zabezpečiť, aby pôvodné alebo spätne kompatibilné náhradné diely vrátane dobíjateľných batérií (ak je to uplatniteľné), boli verejne dostupné najmenej päť rokov po ukončení výroby daného modelu.

vi)

Obchodné záruky: Žiadateľ musí poskytnúť bez dodatočných nákladov minimálne trojročnú záruku platnú od okamihu zakúpenia produktu. Súčasťou tejto záruky musí byť zmluva o poskytovaní služieb, pričom žiadateľ musí zákazníkovi ponúknuť možnosť vyzdvihnutia a vrátenia výrobku (pick-up and return) alebo možnosť opravy na mieste. Táto záruka sa musí poskytnúť bez toho, aby boli dotknuté právne povinnosti výrobcu a predávajúceho podľa vnútroštátneho práva.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť príslušnému orgánu vyhlásenie o zhode produktu s týmito požiadavkami. Okrem toho musí poskytnúť:

—	Exemplár návodu na použitie

—	Výtlačok príručky opráv a podporné schémy

—	Opis doplnený fotografiami, preukazujúci súlad, pokiaľ ide o vyberanie batérie

—	Exemplár záruky a dohody o poskytovaní služieb

—	Obrázky so všetkými schémami, značkami a inštrukciami na plášti počítača

Kritérium 4. Dizajn, výber materiálu a nakladanie s produktom po skončení životnosti

4 a) Výber materiálu a recyklovateľnosť

Žiadatelia musia spĺňať minimálne časť i) kritéria spolu buď s časťou ii), alebo s časťou iii). Tablety, subnotebooky, notebooky typu dva v jednom a produkty s kovovými plášťami a krytmi sú vyňaté zo subkritérií ii) a iii).

Informácie o materiáloch uľahčujúce recykláciu: Plastové časti s hmotnosťou vyššou než 25 gramov v prípade tabletov a 100 g v prípade všetkých ostatných počítačov musia byť označené v súlade s normami ISO 11469 a ISO 1043, oddiely 1 – 4. Označenia musia byť dostatočne veľké a umiestnené na viditeľnom mieste tak, aby sa dali ľahko identifikovať. Výnimky sú prípustné v týchto prípadoch:

—	Dosky s tlačenými plošnými spojmi, polymetylmetakrylátové dosky (PMMA) a optické plasty v displejoch, ktoré tvoria súčasť zobrazovacích jednotiek,

—	Ak by označenie malo vplyv na výkonnosť alebo funkčnosť plastovej časti,

—	Ak označenie nie je technicky možné v dôsledku výrobnej metódy,

—	Ak označenie spôsobuje miery poruchovosti pri kontrole kvality, vedúce k plytvaniu materiálmi, ktorému možno zabrániť

—	Ak časti nemôžu byť označené, pretože neexistuje dostatok vhodnej plochy, na ktorej by bolo možné označenie umiestniť, tak aby bolo čitateľné pre toho, kto recykláciu vykonáva;

ii)

Zlepšovanie možnosti recyklácie plastových plášťov, uzáverov a krytov:

Časti nesmú obsahovať odliate alebo vlepené kovové vložky, pokiaľ ich nemožno odstrániť pomocou bežne dostupných nástrojov. V návodoch na demontáž sa musí uvádzať spôsob, ako ich možno odstrániť [pozri čiastkové kritérium 3 písm. d)].

Pri častiach s hmotnosťou vyššou než 25 gramov v prípade tabletov a 100 g v prípade všetkých ostatných počítačov sa nesmie mať použitie nasledujúcich úprav a prísad v recyklovaných živiciach za následok zníženie odolnosti voči nárazu o viac ako 25 % pri skúške podľa normy ISO 180:

—	Farby a nátery

—	Spomaľovače horenia a ich synergenty

Existujúce výsledky skúšok recyklovaných živíc sa musia uznať za predpokladu, že recyklovaná živica sa získala z rovnakých vstupných materiálov, z akých sa skladajú plastové časti produktu.

iii)

Minimálny obsah recyklovaných plastov: Produkt musí obsahovať v priemere minimálne 10 % plastov recyklovaných po spotrebe, meraného ako percentuálny podiel celkovej hmotnosti plastov s výnimkou dosiek s tlačenými plošnými spojmi a optických plastov v displejoch. Ak je recyklovaný obsah vyšší než 25 %, informácia o tejto skutočnosti sa môže umiestniť v textovom poli vedľa environmentálnej značky [pozri kritérium 6 b)].

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí potvrdiť recyklovateľnosť a na tento účel predložiť platné protokoly o mechanických a fyzických skúškach podľa normy ISO 180 a návod na demontáž. Uznajú sa platné protokoly o skúškach získané od recyklátorov plastov, výrobcov živíc alebo z nezávislých pilotných skúšobných projektov.

Žiadateľ musí poskytnúť príslušnému orgánu schému rozloženého počítača alebo zoznam častí, a to v písomnej alebo audiovizuálnej forme. Na ňom sa plastové časti identifikujú podľa hmotnosti, obsahu polymérov a označenia na základe noriem ISO 11469 a ISO 1043. Rozmery a umiestnenie označenia sa vizuálne znázornia a, v prípade uplatňovania výnimky sa musia poskytnúť technické odôvodnenia.

Žiadateľ musí zabezpečiť overenie treťou stranou a vysledovateľnosť až po dodávateľov plastových súčastí na účely potvrdenia údajov o obsahu recyklovanom po spotrebe. Priemerný údaj o tomto obsahu sa pre daný model môže vypočítať na periodickom alebo ročnom základe.

4 b) Dizajn umožňujúci demontáž a recykláciu

Na účely recyklácie musia byť počítače navrhnuté tak, aby sa cieľové časti a súčasti dali ľahko vybrať z produktu. Skúška demontáže sa vykonáva podľa skúšobného postupu v dodatku. Počas skúšky sa zaznamená počet krokov a príslušné nástroje a činnosti, ktoré sa vyžadujú na vybranie cieľových súčastí a častí uvedených v bodoch i) a ii).

Počas skúšky demontáže sa musia zo zariadenia vybrať tieto cieľové súčasti a časti, ak ich obsahuje:

Všetky produkty

—	Dosky s tlačenými plošnými spojmi > 10 cm2 týkajúce sa výpočtových funkcií

Stacionárne počítače

—	Vnútorný zdroj napájania

—	Pevný(-é) disk(-y)

Prenosné počítače

—	Dobíjateľná batéria

Displeje (ak sú pevne vmontované do krytu produktu)

—	Dosky s tlačenými plošnými spojmi > 10 cm2

—	Tenkovrstvové tranzistorové jednotky a vodivé vrstvy v zobrazovacích jednotkách > 100 cm2

—	Jednotky podsvietenia pomocou LED

ii)

Počas skúšky nasledujúcej po skúške uvedenej v bode i) sa musia zo zariadenia, ak ich obsahuje, vybrať aj najmenej dve z týchto cieľových súčastí a častí:

—	Pevný disk (prenosné produkty)

—	Optický disk (ak je v produkte zahrnutý)

—	Dosky s tlačenými plošnými spojmi ≤ 10 cm2 a > 5 cm2

—	Reproduktory (notebooky, integrované stolové počítače a prenosné počítače typu všetko v jednom)

—	Polymetylmetakrylátová (PMMA) tenká svetlovodná vrstva (ak je veľkosť obrazovky > 100 cm2)

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť príslušnému orgánu protokol o skúške demontáže s podrobnosťami o poradí krokov demontáže produktu vrátane podrobného opisu konkrétnych krokov a postupov, cieľových súčastí a častí uvedených v bodoch i) a ii).

Skúšku demontáže môže vykonať:

—	žiadateľ alebo určený dodávateľ vo svojom vlastnom laboratóriu, alebo

—	nezávislý skúšobný orgán tretej strany, alebo

—	recyklačný podnik, ktorý má povolenie na spracovanie OEEZ v súlade s článkom 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (13) alebo osvedčenie podľa vnútroštátnych predpisov.

Kritérium 5. Sociálna zodpovednosť podnikov

5 a) Využívanie zdrojov „bezkonfliktných“ nerastov

Žiadateľ musí podporovať zodpovedné získavanie cínu, tantalu a volfrámu a ich rúd a zlata z oblastí ovplyvnených konfliktom a vysokorizikových oblastí tým, že:

i)	Vykonáva náležitú starostlivosť v súlade s príslušnými usmerneniami OECD pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom, a

ii)	Podporuje zodpovednú ťažbu nerastných surovín a obchod s nimi v oblastiach ovplyvnených konfliktom a vysokorizikových oblastiach v prípade identifikovaných nerastov používaných v súčastiach produktu a v súlade s usmerneniami OECD.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie o zhode s týmito požiadavkami spolu s týmito podpornými informáciami:

—	Správou opisujúcou svoje aktivity o náležitej starostlivosti v rámci dodávateľského reťazca, pokiaľ ide o štyri uvedené identifikované nerasty. Uznajú sa aj podporné dokumenty, ako sú osvedčenia o zhode vydané v rámci režimu Európskej únie.

—	Uvedením súčastí, ktoré obsahujú identifikované nerasty, a ich dodávateľov, ako aj systému dodávateľského reťazca alebo projektu využívaného pri zodpovednom získavaní zdrojov.

5 b) Pracovné podmienky a ľudské práva počas výroby

So zreteľom na trojstrannú deklaráciu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, globálny dohovor OSN (2. pilier), hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky žiadateľ musí získať od tretej strany potvrdenie doložené auditmi na mieste, že v závode, kde dochádza ku konečnej montáži daného produktu, sa dodržali uplatniteľné zásady zahrnuté v základných dohovoroch MOP a v dodatočných ustanoveniach uvedených ďalej.

Základné dohovory MOP:

Detská práca:

—	Dohovor o minimálnom veku, 1973 (č. 138)

—	Dohovor o najhorších formách detskej práce, 1999 (č. 182)

ii)

Nútená a povinná práca:

—	Dohovor o nútenej práci, 1930 (č. 29) a protokol z roku 2014 k Dohovoru o nútenej práci

—	Dohovor o zrušení nútenej práce, 1957 (č. 105)

iii)

Sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie:

—	Dohovor o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať, 1948 (č. 87)

—	Dohovor o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, 1949 (č. 98)

iv)

Diskriminácia:

—	Dohovor o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty, 1951 (č. 100)

—	Dohovor o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní), 1958 (č. 111)

Doplňujúce ustanovenia:

Pracovný čas:

—	Dohovor MOP o pracovnom čase (priemysel), 1919 (č. 1)

vi)

Odmeňovanie:

—	Dohovor MOP o určení minimálnej mzdy, 1970 (č. 131)

—

Životné minimum: Žiadateľ musí zabezpečiť, aby mzdy vyplácané za bežný pracovný týždeň vždy spĺňali aspoň minimálne právne alebo priemyselné normy, boli dostatočné na pokrytie základných potrieb pracovníkov a poskytovali istý diskrečný príjem. Vykonávanie sa musí kontrolovať na základe usmernenia SA8000 (14) o odmeňovaní

vii)

Zdravie a bezpečnosť:

—	Dohovor MOP o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí, 1981 (č. 155)

—	Dohovor MOP o bezpečnosti pri používaní chemických látok pri práci, 1990 (č. 170)

Tam, kde sú práva na slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie obmedzené na základe právnych predpisov, spoločnosť musí uznať legitímne zamestnanecké zväzy, s ktorými môže vstúpiť do dialógu o problémoch na pracovisku.

Postup auditu musí zahŕňať konzultácie s externými zúčastnenými stranami v miestnych oblastiach okolo výrobného závodu vrátane odborových organizácií, komunitných organizácií, mimovládnych organizácií a odborníkov na pracovné podmienky. Žiadateľ musí uverejniť súhrnné výsledky a kľúčové zistenia auditov online, aby si spotrebitelia, ktorých to zaujíma, mohli overiť, akým spôsobom dodávatelia plnia tieto požiadavky.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí preukázať zhodu s týmito požiadavkami predložením kópie osvedčenia o súlade a podporných správ o audite za každý závod, v ktorom dochádza ku konečnej montáži modelu(-ov), ktorému(-ým) sa má udeliť environmentálna značka spolu s odkazom na webovú stránku, na ktorej sú online dostupné výsledky a zistenia.

Audity na mieste vykonávané treťou stranou musia vykonávať audítori kvalifikovaní na posúdenie súladu dodávateľského reťazca elektronického priemyslu so sociálnymi normami alebo kódexmi správania, alebo v krajinách, kde bol ratifikovaný dohovor MOP o inšpekcii práce z roku 1947 (č. 81) a orgán dohľadu MOP potvrdil, že národný systém inšpekcie práce je účinný a rozsah pôsobnosti systému inšpekcie zahŕňa uvedené oblasti (15), inšpektorom(-mi) práce vymenovaným(-mi) verejným orgánom.

Uznajú sa platné osvedčenia vydané v rámci systémov alebo inšpekčných postupov tretích strán, ktoré vykonávajú celkový alebo čiastočný audit súladu s uplatniteľnými zásadami uvedenými v základných dohovorov MOP spolu s doplňujúcimi ustanoveniami o pracovnom čase, odmeňovaní a zdraví a bezpečnosti. Tieto osvedčenia nesmú byť staršie ako 12 mesiacov.

Kritérium 6. Informácie pre spotrebiteľov

6 a) Návody na použitie

Počítač sa musí predávať s príslušnými informáciami pre spotrebiteľa, ktoré poskytujú odporúčania týkajúce sa environmentálnych vlastností produktu. Tieto informácie musia byť umiestnené na samostatnom mieste v návode na použitie, ktoré sa dá ľahko nájsť, ako aj na webovom sídle výrobcu. Informácie musia zahŕňať minimálne tieto údaje:

Spotreba energie: Hodnota TEC v súlade s programom Energy Star v6.1, ako aj maximálny príkon v každom prevádzkovom režime. Okrem toho musia obsahovať pokyny týkajúce sa spôsobu používania zariadenia v energeticky úspornom režime a informáciu o tom, že energetická efektívnosť znižuje spotrebu energie, a teda má za následok úspory v podobe znižovania účtov za elektrinu.

ii)

Tieto informácie o znížení spotreby energie, keď sa počítač nepoužíva:

—	Uvedením počítača do režimu vypnutia sa zníži spotreba energie, ale stále sa bude spotrebúvať určité množstvo energie;

—	Znížením jasu obrazovky sa zníži spotreba energie;

—	Šetriče obrazoviek môžu počítačom brániť v tom, aby sa prepli do režimu nižšej spotreby elektriny, keď sa nepoužívajú. Zabezpečením toho, aby šetriče obrazovky neboli na počítačových displejoch aktivované, sa preto dá znížiť spotreba energie.

—	Dobíjanie batérie tabletu prostredníctvom rozhrania USB z iného stolového počítača alebo notebooku môže zvýšiť spotrebu energie v prípade, keď stolový počítač alebo notebook zostane v režime nečinnosti, v ktorom sa spotrebúva energia, len z dôvodu dobíjania batérie tabletu.

iii)	V prípade notebookov, tabletov a počítačov typu dva v jednom informácia, že predĺženie životnosti počítača znižuje celkové environmentálne vplyvy tohto produktu.

iv)

Nasledujúce údaje o tom, ako predĺžiť životnosť počítača:

—	Informácia určená pre používateľa o faktoroch ovplyvňujúcich životnosť dobíjateľných batérií, ako aj pokyny pre používateľa uľahčujúce predĺženie ich životnosti (platí len pre mobilné počítače napájané dobíjateľnými batériami).

—	Jasný návod na demontáž a opravy, umožňujúci nedeštruktívne rozobratie produktov na účely nahradenia kľúčových súčastí alebo častí v rámci modernizácie alebo opravy.

—	Informácia pre používateľa, na koho sa môže obrátiť so žiadosťou o profesionálnu opravu a údržbu počítača vrátane kontaktných údajov. Poskytovanie servisu by sa nemalo obmedzovať výlučne na žiadateľom schválených poskytovateľov služieb.

Pokyny týkajúce sa ukončenia životnosti a vhodného zneškodnenia počítačov vrátane samostatných pokynov týkajúcich sa správneho zneškodnenia dobíjateľných batérií na skládkach druhotných surovín alebo prípadne prostredníctvom systémov vrátenia tovaru maloobchodníkom, ktoré musia byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ (16).

vi)	Informácia, že produktu bola udelená environmentálna značka EÚ so stručným vysvetlením jej významu, spolu so zmienkou o tom, že ďalšie informácie o environmentálnej značke EÚ sú k dispozícii na webovom sídle http://www.ecolabel.eu.

vii)	Návody na použitie a príručky opráv musia byť poskytnuté v tlačenej verzii, ale aj online v elektronickej podobe počas obdobia minimálne piatich rokov.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť príslušnému orgánu vyhlásenie o zhode produktu s týmito požiadavkami a poskytnúť odkaz na online verziu návodu na použitie a príručky opráv alebo ich poskytne v tlačenej verzii.

6 b) Informácie uvádzané na environmentálnej značke EÚ

Nepovinná značka s textovým poľom musí obsahovať tri z týchto textov:

—	Vysoká energetická účinnosť

—	Navrhnuté pre dlhšiu životnosť (vzťahuje sa len na notebooky, notebooky a tablety typu dva v jednom)

—	Obmedzený obsah nebezpečných látok

—	Dizajn umožňujúci ľahkú opraviteľnosť, modernizáciu a recykláciu

—	Kontrolované pracovné podmienky pri výrobe

Ak je obsah recyklovaných plastov vyšší než 25 % (meraných ako percentuálny podiel celkovej hmotnosti plastov), môže sa na produkt viditeľne umiestniť tento text:

—	Obsahuje xy % plastov recyklovaných po spotrebe

Usmernenia o používaní nepovinnej značky s textovým poľom nájdete v „Usmernenia pre používanie loga environmentálnej značky EÚ“ (Guidelines for the use of the EU Ecolabel logo) na webovom sídle:

http://ec.europa.eu/environment/ecolabel/documents/logo_guidelines.pdf.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vzorku označenia produktu alebo predlohu obalu, na ktorom je umiestnená environmentálna značka EÚ, spolu s vyhlásením o zhode s týmto kritériom.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(2) Kategórie sú vymedzené podľa šírky pásma snímkovej medzipamäte v gigabajtoch za sekundu (GB/s).

(3) Norma Medzinárodnej elektrotechnickej komisie IEC 62474: Uvádzanie materiálov pri výrobkoch elektrotechnického priemyslu a pre elektrotechnický priemysel elektrotechnický priemysel, http://std.iec.ch/iec62474.

(4) ECHA, zoznam kandidátskych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy pri schvaľovaní, http://www.echa.europa.eu/candidate-list-table.

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88).

(6) Podľa IEC 61249-2-21 je možné uviesť údaje o „bezhalogénovom“ zložení materiálu dosky s tlačenými plošnými spojmi.

(7) Podľa IEC 62821 je možné uviesť údaje o kábloch s „bezhalogénovou nízkou dymivosťou“.

(8) ECHA, databáza látok registrovaných podľa nariadenia REACH, http://www.echa.europa.eu/information-on-chemicals/registered-substances.

(9) ECHA,spolupráca s partnerskými regulačnými agentúrami, http://echa.europa.eu/en/about-us/partners-and-networks/international-cooperation/cooperation-with-peer-regulatory-agencies.

(10) Zváži sa zahrnutie zlyhania pri nabíjaní a detegovaní pripojenia batérie medzi chyby. Postupné obmedzovanie kapacity batérie v dôsledku používania sa nepovažuje za chybu, ak nie je predmetom osobitného záručného ustanovenia.

(11) AFR sa vypočíta na základe stredného času medzi poruchami (MTBF). Stredný čas medzi poruchami sa určuje na základe Bellcore TR-NWT-000332, 6. vydanie, 12/97, alebo údajov zozbieraných v teréne.

(12) Krok predstavuje operáciu, ktorá sa končí odstránením súčasti, časti a/alebo zmenou používaného nástroja.

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(14) Social Accountability International, Social Accountability 8000 International Standard, http://www.sa-intl.org.

(15) Pozri NORMLEX MOP (http://www.ilo.org/dyn/normlex/en) a sprievodné usmernenia v príručke používateľa.

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

DODATOK

PROTOKOL O SKÚŠKE DEMONTÁŽE PRODUKTU

a) Vymedzenie pojmov

i)	Cieľové časti a súčasti: Časti a/alebo súčasti, ktoré sa majú zo zariadenia dať vybrať.

i)	Krok demontáže: Úkon, ktorý sa končí odstránením súčasti alebo časti alebo zmenou používaného nástroja.

b) Prevádzkové podmienky skúšky

i)	Personálne zabezpečenie: Skúšku musí vykonať jedna osoba.

ii)	Skúšobná vzorka: Produkty, ktoré sa majú použiť na skúšanie, musia byť nepoškodené.

iii)	Nástroje používané pri vyberaní: Samotné vyberanie sa musí vykonať s použitím ručných alebo elektricky poháňaných štandardných komerčne dostupných nástrojov (t. j. klieští, skrutkovačov rezačiek a kladív, ako sa vymedzuje v normách ISO 5742, ISO 1174 a ISO 15601).

iv)	Poradie krokov pri vyberaní: Poradie krokov pri vyberaní sa musí zdokumentovať, a ak má skúšku vykonať tretia strana, táto informácia sa musí poskytnúť tým, ktorí budú vykonávať vyberanie.

c) Dokumentácia a záznam podmienok skúšky a krokov

i)	Dokumentácia krokov: Jednotlivé kroky postupu vyberania sa musia zdokumentovať, pričom sa pri každom kroku musia špecifikovať nástroje, ktoré sú naň potrebné.

ii)	Záznamové médiá: Vyhotovia sa fotografie a videozáznam vyberania súčastí. Video a fotografie musia umožniť jasné určenie krokov v postupe vyberania.

12.8.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 217/38

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/1372

z 10. augusta 2016,

ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch, pokiaľ ide o zápisy týkajúce sa Lotyšska a Poľska

[oznámené pod číslom C(2016) 5319]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (1), a najmä na jej článok 9 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcu sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (2), a najmä na jej článok 10 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcu pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (3), a najmä na jej článok 4 ods. 3,

keďže:

(1)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/709/EÚ (4) sa stanovujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch. V prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu sa vymedzujú a uvádzajú určité oblasti daných členských štátov rozdelené do častí I, II, III a IV podľa úrovne rizika vyplývajúcej z epidemiologickej situácie. Tento zoznam zahŕňa určité oblasti Lotyšska a Poľska.

(2)

V auguste 2016 sa vyskytli prípady afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich ošípaných v oblasti Tukums v Lotyšsku. Táto oblasť sa uvádza v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ a nachádza sa v blízkosti oblastí Lotyšska, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia. V auguste 2016 sa vyskytlo ohnisko afrického moru ošípaných v prípade domácich ošípaných, a to v oblasti Gulbenes v Lotyšsku, ktorá sa uvádza v časti II prílohy k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu. Výskyt tohto druhého ohniska predstavuje zvýšenie úrovne rizika, ktoré treba vziať do úvahy. Preto by sa určité oblasti Lotyšska uvedené v časti I mali teraz uvádzať v časti II, určité nové oblasti Lotyšska by sa mali zaradiť do zoznamu v časti I a určité oblasti Lotyšska uvedené v časti II by sa mali zaradiť do zoznamu v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ.

(3)

V auguste 2016 sa v Poľsku vyskytlo jedno ohnisko afrického moru ošípaných v prípade domácich ošípaných, a to v oblasti wysokomazowieckého okresu, ktorá je v súčasnosti uvedená v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Výskyt tohto ohniska, spolu s absenciou vírusovej cirkulácie tejto choroby v populáciách divo žijúcich ošípaných v blízkosti ohniska, predstavuje zvýšenie úrovne rizika, ktoré treba vziať do úvahy. V auguste 2016 sa vyskytlo ďalšie ohnisko afrického moru ošípaných v prípade domácich ošípaných, a to v oblasti Siemiatycki v Poľsku, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti hraníc s Bieloruskom. Výskyt tohto druhého ohniska, spolu s neznámou situáciou v tejto susednej tretej krajine, predstavuje zvýšenie úrovne rizika, ktoré treba vziať do úvahy. Určité oblasti Poľska uvedené v časti I by sa preto mali teraz uvádzať v časti III a do zoznamu v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ by sa mali zahrnúť určité nové oblasti Poľska.

(4)

Pri posudzovaní rizika pre zdravie zvierat vyplývajúceho zo situácie, pokiaľ ide o africký mor ošípaných v Lotyšsku a Poľsku, by sa mal zohľadniť vývoj súčasnej epidemiologickej situácie v súvislosti s touto chorobou v postihnutých populáciách divo žijúcich ošípaných v Únii. S cieľom správne zamerať opatrenia na kontrolu zdravia zvierat stanovené vo vykonávacom rozhodnutí 2014/709/EÚ a zabrániť ďalšiemu šíreniu afrického moru ošípaných, ako aj akémukoľvek zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie, a zároveň sa vyhnúť neodôvodneným prekážkam obchodu zavedeným tretími krajinami, mal by sa zmeniť zoznam Únie obsahujúci oblasti, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat stanovené v prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu, a to tak, aby sa zohľadnili zmeny v súčasnej epidemiologickej situácii, pokiaľ ide o uvedenú chorobu v Lotyšsku a Poľsku.

(5)	Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 10. augusta 2016

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

(2) Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(3) Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11.

(4) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/709/EÚ z 9. októbra 2014 o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch a o zrušení vykonávacieho rozhodnutia 2014/178/EÚ (Ú. v. EÚ L 295, 11.10.2014, s. 63).

PRÍLOHA

„PRÍLOHA

ČASŤ I

1. Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

—	v oblasti (novads) Bauskas tieto obce (pagasti): Īslīces, Gailīšu, Brunavas a Ceraukstes,

—	v oblasti Dobeles tieto obce: Bikstu, Zebrenes, Annenieku, Naudītes, Penkules, Auru a Krimūnu, Dobeles, Berzes, časť obce Jaunbērzes nachádzajúca sa západne od cesty P98 a mesto Dobele,

—	v oblasti Jelgavas tieto obce: Glūdas, Svētes, Platones, Vircavas, Jaunsvirlaukas, Zaļenieku, Vilces, Lielplatones, Elejas a Sesavas,

—	v oblasti Kandavas tieto obce: Vānes a Matkules,

—	v oblasti Talsu tieto obce: Lubes, Īves, Valdgales, Ģibuļu, Lībagu, Laidzes, Ārlavas, Abavas a tieto mestá: Sabile, Talsi, Stende a Valdemārpils,

—	oblasť Brocēnu,

—	oblasť Dundagas,

—	oblasť Jaunpils,

—	oblasť Rojas,

—	oblasť Rundāles,

—	oblasť Stopiņu,

—	oblasť Tērvetes,

—	mesto Bauska,

—	republikové mesto (republikas pilsēta) Jelgava,

—	republikové mesto Jūrmala.

2. Litva

Tieto oblasti v Litve:

—	vo vidieckej obci (rajono savivaldybė) Jurbarkas tieto obvody (seniūnijos): Raudonės, Veliuonos, Seredžiaus a Juodaičių,

—	vo vidieckej obci Pakruojis tieto obvody: Klovainių, Rozalimo a Pakruojo,

—	vo vidieckej obci Panevežys časť obvodu Krekenavos nachádzajúca sa západne od rieky Nevėžis,

—	vo vidieckej obci Raseiniai tieto obvody: Ariogalos, Ariogalos miestas, Betygalos, Pagojukų a Šiluvos,

—	vo vidieckej obci Šakiai tieto obvody: Plokščių, Kriūkų, Lekėčių, Lukšių, Griškabūdžio, Barzdų, Žvirgždaičių, Sintautų, Kudirkos Naumiesčio, Slavikų a Šakių,

—	vidiecka obec Pasvalys,

—	vidiecka obec Vilkaviškis,

—	vidiecka obec Radviliškis,

—	obec (savivaldybė) Kalvarija,

—	obec Kazlų Rūda,

—	obec Marijampolė.

3. Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

v Podleskom vojvodstve (województwo):

—	obce (gminy) Augustów (s mestom Augustów), Nowinka, Płaska, Sztabin a Bargłów Kościelny v augustowskom okrese,

—

obce Brańsk (s mestom Brańsk), Boćki, Rudka, Wyszki, časť obce Bielsk Podlaski nachádzajúca sa západne od línie vytvorenej cestou č. 19 (severne od mesta Bielsk Podlaski) a predĺženej východnou hranicou mesta Bielsk Podlaski a cestou č. 66 (južne od mesta Bielsk Podlaski), mesto Bielsk Podlaski, časť obce Orla nachádzajúca sa západne od cesty č. 66, v bielskom okrese,

—	obce Choroszcz, Juchnowiec Kościelny, Suraż, Turośń Kościelna, Tykocin, Łapy, Poświętne, Zawady a Dobrzyniewo Duże v białostockom okrese,

—	obce Drohiczyn, Dziadkowice, Grodzisk, Milejczyce a Perlejewo v siemiatyckom okrese,

—	obce Rutka-Tartak, Szypliszki, Suwałki, Raczki v suwalskom okrese,

—	obce Suchowola a Korycin v sokólskom okrese,

—	časti obcí Kleszczele a Czeremcha nachádzajúce sa západne od cesty č. 66 v hajnowskom okrese,

—	łomżyńský okres,

—	okres mesta Białystok,

—	okres mesta Łomża,

—	okres mesta Suwałki,

—	moniecky okres,

—	sejneńský okres,

—	wysokomazowiecky okres,

—	zambrowský okres;

v mazowieckom vojvodstve:

—	obce Ceranów, Jabłonna Lacka, Sterdyń a Repki v sokołowskom okrese,

—	obce Korczew, Przesmyki a Paprotnia v siedleckom okrese,

—	obce Rzekuń, Troszyn, Czerwin a Goworowo v ostrołęckom okrese,

—	łosický okres,

—	ostrowský okres;

v Lubelskom vojvodstve:

—	obec Hanna vo włodawskom okrese,

—	obce Konstantynów, Janów Podlaski, Leśna Podlaska, Rokitno, Biała Podlaska, Zalesie, Terespol (s mestom Terespol), Piszczac, Kodeń, Tuczna, Sławatycze a Sosnówka v bialskom okrese,

—	okres mesta Biała Podlaska.

ČASŤ II

1. Estónsko

Tieto oblasti v Estónsku:

—	mesto (linn) Kallaste,

—	mesto Rakvere,

—	mesto Tartu,

—	mesto Viljandi,

—	kraj (maakond) Harjumaa [okrem časti obce (vald) Kuusalu nachádzajúcej sa južne od cesty 1 (E20), obce Aegviidu a obce Anija],

—	kraj (maakond) Ida-Virumaa,

—	kraj Läänemaa,

—	kraj Pärnumaa,

—	kraj Põlvamaa,

—	kraj Raplamaa,

—	časť obce Kuusalu nachádzajúca sa severne od cesty 1 (E20),

—	časť obce Pärsti nachádzajúca sa západne od cesty 24126,

—	časť obce Suure-Jaani nachádzajúca sa západne od cesty 49,

—	časť obce Tamsalu nachádzajúca sa severovýchodne od železničnej trate Tallinn – Tartu,

—	časť obce Tartu nachádzajúca sa východne od železničnej trate Tallinn – Tartu,

—	časť obce Viiratsi nachádzajúca sa západne od línie, ktorú tvorí západná časť cesty 92 po križovatku s cestou 155, potom cesta 155 po križovatku s cestou 24156, potom cesta 24156, až kým nepretne rieku Verilaske, a potom rieka Verilaske až po južnú hranicu obce,

—	obec Abja,

—	obec Alatskivi,

—	obec Avanduse,

—	obec Haaslava,

—	obec Haljala,

—	obec Halliste,

—	obec Kambja,

—	obec Karksi,

—	obec Koonga,

—	obec Kõpu,

—	obec Laekvere,

—	obec Luunja,

—	obec Mäksa,

—	obec Märjamaa,

—	obec Meeksi,

—	obec Peipsiääre,

—	obec Piirissaare,

—	obec Rägavere,

—	obec Rakvere,

—	obec Saksi,

—	obec Sõmeru,

—	obec Vara,

—	obec Vihula,

—	obec Võnnu.

2. Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

—	v oblasti Balvu, obce Vīksnas, Bērzkalnes, Vectilžas, Lazdulejas, Briežuciema, Tilžas, Bērzpils a Krišjāņu,

—	v oblasti (novads) Bauskas tieto obce (pagasti): Mežotnes, Codes, Dāviņu a Vecsaules,

—	v oblasti Dobeles časť obce Jaunbērzes nachádzajúca sa východne od cesty P98,

—	v oblasti Gulbenes tieto obce: Lejasciema, Lizuma, Rankas, Druvienas, Tirzas a Līgo,

—	v oblasti Jelgavas tieto obce: Kalnciema, Līvbērzes a Valgundes,

—	v oblasti Kandavas tieto obce: Cēres, Kandavas, Zemītes a Zantes, mesto Kandava,

—	v oblasti Limbažu tieto obce: Skultes, Vidrižu, Limbažu a Umurgas,

—	v oblasti Rugāju obec Lazdukalna,

—	v oblasti Salacgrīvas obec Liepupes,

—	v oblasti Talsu tieto obce: Ķūļciema, Balgales, Vandzenes, Laucienes, Virbu a Strazdes,

—	oblasť Ādažu,

—	oblasť Aizkraukles,

—	oblasť Aknīstes,

—	oblasť Alūksnes,

—	oblasť Amatas,

—	oblasť Apes,

—	oblasť Babītes,

—	oblasť Baldones,

—	oblasť Baltinavas,

—	oblasť Carnikavas,

—	oblasť Cēsu,

—	oblasť Cesvaines,

—	oblasť Engures,

—	oblasť Ērgļu,

—	oblasť Garkalnes,

—	oblasť Iecavas,

—	oblasť Ikšķiles,

—	oblasť Ilūkstes,

—	oblasť Inčukalna,

—	oblasť Jaunjelgavas,

—	oblasť Jaunpiebalgas,

—	oblasť Jēkabpils,

—	oblasť Ķeguma,

—	oblasť Ķekavas,

—	oblasť Kocēnu,

—	oblasť Kokneses,

—	oblasť Krimuldas,

—	oblasť Krustpils,

—	oblasť Lielvārdes,

—	oblasť Līgatnes,

—	oblasť Līvānu,

—	oblasť Lubānas,

—	oblasť Madonas,

—	oblasť Mālpils,

—	oblasť Mārupes,

—	oblasť Mērsraga,

—	oblasť Neretas,

—	oblasť Ogres,

—	oblasť Olaines,

—	oblasť Ozolnieki,

—	oblasť Pārgaujas,

—	oblasť Pļaviņu,

—	oblasť Priekuļu,

—	oblasť Raunas,

—	oblasť Ropažu,

—	oblasť Salas,

—	oblasť Salaspils,

—	oblasť Saulkrastu,

—	oblasť Sējas,

—	oblasť Siguldas,

—	oblasť Skrīveru,

—	oblasť Smiltenes,

—	oblasť Tukuma,

—	oblasť Varakļānu,

—	oblasť Vecpiebalgas,

—	oblasť Vecumnieku,

—	oblasť Viesītes,

—	oblasť Viļakas,

—	mesto Limbaži,

—	republikové mesto (republikas pilsēta) Jēkabpils,

—	republikové mesto Valmiera.

3. Litva

Tieto oblasti v Litve:

—	vo vidieckej obci (rajono savivaldybė) Anykščiai tieto obvody (seniūnijos): Kavarskas, Kurkliai a časť obce Anykščiai nachádzajúca sa južne od cesty č. 121 a cesty č. 119,

—	vo vidieckej obci Jonava obvody Šilų a Bukonių a v obvode Žeimių tieto obce: Biliuškiai, Drobiškiai, Normainiai II, Normainėliai, Juškonys, Pauliukai, Mitėniškiai, Zofijauka, Naujokai,

—	vo vidieckej obci Kaunas tieto obvody: Akademijos, Alšėnų, Babtų, Batniavos, Čekiškės, Domeikavos, Ežerėlio, Garliavos, Garliavos apylinkių, Kačerginės, Kulautuvos, Linksmakalnio, Raudondvario, Ringaudų, Rokų, Samylų, Taurakiemio, Užliedžių, Vilkijos, Vilkijos apylinkių a Zapyškio,

—	vo vidieckej obci Kėdainiai tieto obvody: Josvainių, Pernaravos, Krakių, Dotnuvos, Gudžiūnų, Surviliškio, Vilainių, Truskavos, Šėtos, Kėdainių miesto,

—	vo vidieckej obci Panevėžys tieto obvody: Karsakiškio, Naujamiesčio, Paįstrio, Panevėžio, Ramygalos, Smilgių, Upytės, Vadoklių,Velžio a časť obvodu Krekenavos nachádzajúca sa východne od rieky Nevėžis,

—	vo vidieckej obci Prienai tieto obvody: Veiverių, Šilavoto, Naujosios Ūtos, Balbieriškio, Ašmintos, Išlaužo, Pakuonių,

—	vo vidieckej obci Šalčininkai tieto obvody: Jašiūnų, Turgelių, Akmenynės, Šalčininkų, Gerviškių, Butrimonių, Eišiškių, Poškonių, Dieveniškių,

—	vo vidieckej obci Varėna tieto obvody: Kaniavos, Marcinkonių a Merkinės,

—

vo vidieckej obci Vilnius časti obvodu Sudervė a Dūkštai nachádzajúce sa severovýchodne od cesty č. 171 a tieto obvody: Maišiagala, Zujūnų, Avižienių, Riešės, Paberžės, Nemenčinės, Nemenčinės miesto, Sužionių, Buivydžių, Bezdonių, Lavoriškių, Mickūnų, Šatrininkų, Kalvelių, Nemėžių, Rudaminos, Rūkainių, Medininkų, Marijampolio, Pagirių a Juodšilių,

—	mestská obec (miesto savivaldybė) Alytus,

—	vo vidieckej obci Utena tieto obvody: Sudeikių, Utenos, Utenos miesto, Kuktiškių, Daugailių, Tauragnų, Saldutiškio,

—	v mestskej obci Alytus tieto obvody: Pivašiūnų Punios, Daugų, Alovės, Nemunaičio, Raitininkų, Miroslavo, Krokialaukio, Simno, Alytaus,

—	mestská obec Kaunas,

—	mestská obec Panevėžys,

—	mestská obec Prienai,

—	mestská obec Vilnius,

—	vidiecka obec Biržai,

—	vidiecka obec Druskininkai,

—	vidiecka obec Ignalina,

—	vidiecka obec Lazdijai,

—	vidiecka obec Moletai,

—	vidiecka obec Rokiškis,

—	vidiecka obec Širvintos,

—	vidiecka obec Švenčionys,

—	vidiecka obec Ukmergė,

—	vidiecka obec Zarasai,

—	obec Birštonas,

—	obec Visaginas.

4. Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

v Podleskom vojvodstve (województwo):

—	obce (gminy) Czarna Białostocka, Gródek, Michałowo, Supraśl, Wasilków a Zabłudów v białostockom okrese (powiat),

—	obce Dąbrowa Białostocka, Janów, Krynki, Kuźnica, Nowy Dwór, Sidra, Sokółka a Szudziałowo v sokólskom okrese,

—	obec Lipsk v augustowskom okrese,

—	obec Dubcze Cerkiewne, časti obcí Kleszczele a Czeremcha nachádzajúce sa východne od cesty č. 66 v hajnowskom okrese,

—	časť obce Bielsk Podlaski nachádzajúca sa východne od línie vytvorenej cestou č. 19 (severne od mesta Bielsk Podlaski) a predĺženej východnou hranicou mesta Bielsk Podlaski a cestou č. 66 (južne od mesta Bielsk Podlaski), časť obce Orla nachádzajúca sa východne od cesty č. 66, v bielskom okrese.

ČASŤ III

1. Estónsko

Tieto oblasti v Estónsku:

—	mesto (linn) Elva,

—	mesto Võhma,

—	kraj (maakond) Jõgevamaa,

—	kraj Järvamaa,

—	kraj Valgamaa,

—	kraj Võrumaa,

—	časť obce (vald) Kuusalu nachádzajúca sa južne od cesty 1 (E20),

—	časť obce Pärsti nachádzajúca sa východne od cesty 24126,

—	časť obce Suure-Jaani nachádzajúca sa východne od cesty 49,

—	časť obce Tamsalu nachádzajúca sa juhozápadne od železničnej trate Tallinn – Tartu,

—	časť obce Tartu nachádzajúca sa západne od železničnej trate Tallinn – Tartu,

—	časť obce Viiratsi nachádzajúca sa východne od línie, ktorú tvorí západná časť cesty 92 po križovatku s cestou 155, potom cesta 155 po križovatku s cestou 24156, potom cesta 24156 až kým nepretne rieku Verilaske, a potom rieka Verilaske až po južnú hranicu obce,

—	obec Aegviidu,

—	obec Anija,

—	obec Kadrina,

—	obec Kolga-Jaani,

—	obec Konguta,

—

obec Kõo,

—	obec Laeva,

—

obec Nõo,

—	obec Paistu,

—	obec Puhja,

—	obec Rakke,

—	obec Rannu,

—	obec Rõngu,

—	obec Saarepeedi,

—	obec Tapa,

—	obec Tähtvere,

—	obec Tarvastu,

—	obec Ülenurme,

—	obec Väike-Maarja.

2. Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

—	v oblasti (novads) Balvu, obce (pagasti) Kubuļu a Balvu,

—	v oblasti Gulbenes tieto obce: Beļavas, Galgauskas, Jaungulbenes, Daukstu, Stradu, Litenes a Stāmerienas,

—	v oblasti (novads) Limbažu tieto obce (pagasti): Viļķenes, Pāles a Katvaru,

—	v oblasti Rugāju obec Rugāju,

—	v oblasti Salacgrīvas obce Ainažu a Salacgrīvas,

—	oblasť Aglonas,

—	oblasť Alojas,

—	oblasť Beverīnas,

—	oblasť Burtnieku,

—	oblasť Ciblas,

—	oblasť Dagdas,

—	oblasť Daugavpils,

—	oblasť Kārsavas,

—	oblasť Krāslavas,

—	oblasť Ludzas,

—	oblasť Mazsalacas,

—	oblasť Naukšēnu,

—	oblasť Preiļu,

—	oblasť Rēzeknes,

—	oblasť Riebiņu,

—	oblasť Rūjienas,

—	oblasť Strenču,

—	oblasť Valkas,

—	oblasť Vārkavas,

—	oblasť Viļānu,

—	oblasť Zilupes,

—	mesto (pilsēta) Ainaži,

—	mesto Salacgrīva,

—	republikové mesto (republikas pilsēta) Daugavpils,

—	republikové mesto Rēzekne.

3. Litva

Tieto oblasti v Litve:

—	vo vidieckej obci (rajono savivaldybė) Anykščiai tieto obvody (seniūnijos): Debeikių, Skiemonių, Viešintų, Andrioniškio, Svėdasų, Troškūnų, Traupio a časť obvodu Anykščiai nachádzajúca sa severovýchodne od cesty č. 121 a cesty č. 119,

—	vo vidieckej obci Alytus obvod Butrimonių,

—

vo vidieckej obci Jonava tieto obvody: Upninkų, Ruklos, Dumsių, Užusalių, Kulvos a v obvode Žeimiai tieto obce: Akliai, Akmeniai, Barsukinė, Blauzdžiai, Gireliai, Jagėlava, Juljanava, Kuigaliai, Liepkalniai, Martyniškiai, Milašiškiai, Mimaliai, Naujasodis, Normainiai I, Paduobiai, Palankesiai, Pamelnytėlė, Pėdžiai, Skrynės, Svalkeniai, Terespolis, Varpėnai, Žeimių gst., Žieveliškiai a Žeimių miestelis,

—	vidiecka obec Kaišiadorys,

—	vo vidieckej obci Kaunas tieto obvody: Vandžiogalos, Lapių, Karmėlavos a Neveronių,

—	vo vidieckej obci Kėdainiai obvod Pelėdnagių,

—	vo vidieckej obci Prienai obvody Jiezno a Stakliškių,

—	vo vidieckej obci Panevėžys obvody Miežiškių a Raguvos,

—	vo vidieckej obci Šalčininkai tieto obvody: Baltosios Vokės, Pabarės, Dainavos a Kalesninkų,

—	vo vidieckej obci Varėna tieto obvody: Valkininkų, Jakėnų, Matuizų, Varėnos a Vydenių,

—	vo vidieckej obci Vilnius časti obvodov Sudervė a Dūkštai nachádzajúce sa juhozápadne od cesty č. 171,

—	vo vidieckej obci Utena tieto obvody: Užpalių, Vyžuonų a Leliūnų,

—	obec Elektrėnai,

—	mestská obec (miesto savivaldybė) Jonava,

—	mestská obec Kaišiadorys,

—	mestská obec Kupiškis,

—	mestská obec Trakai.

4. Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

—	obce (gminy) Czyże, Białowieża, Hajnówka (s mestom Hajnówka), Narew, Narewka v hajnowskom okrese,

—	obce Mielnik, Nurzec-Stacja, Siemiatycze (s mestom Siemiatycze) v siemiatyckom okrese.

ČASŤ IV

Taliansko

Tieto oblasti v Taliansku:

—	všetky oblasti Sardínie.“

12.8.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 217/53

ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2016/1374

z 27. júla 2016

týkajúce sa zásady právneho štátu v Poľsku

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

keďže:

(1)

Európska únia bola založená na spoločnom súbore hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, súčasťou ktorých je aj dodržiavanie zásady právneho štátu. Komisia je okrem zabezpečovania dodržiavania práva Únie zodpovedná spolu s Európskym parlamentom, členskými štátmi a Radou aj za garantovanie spoločných hodnôt Únie.

(2)

Z tohto dôvodu Komisia vzhľadom na povinnosti ktoré jej vyplývajú zo zmlúv, prijala 11. marca 2014 oznámenie s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (1). V tomto rámci pre právny štát sa stanovuje reakcia Komisie v prípade existencie jasných známok ohrozenia právneho štátu v niektorom členskom štáte Únie a vysvetľuje zásadu fungovania právneho štátu.

(3)	V rámci pre právny štát sa poskytuje usmernenie pre dialóg medzi Komisiou a dotknutým členským štátom, ktorý má slúžiť na zabránenie eskalácii systémového ohrozenia právneho štátu.

(4)

Účelom dialógu je umožniť Komisii nájsť spolu s dotknutým členským štátom riešenie, ktorým sa zabráni vzniku systémového ohrozenia právneho štátu, ktoré by mohlo prerásť do „jasného rizika vážneho porušenia hodnôt“, čím by sa mohlo aktivovať využitie „postupu podľa článku 7 ZEÚ“. V prípade existencie jasných známok systémového ohrozenia právneho štátu v členskom štáte môže Komisia začať dialóg s daným členským štátom na základe rámca pre právny štát.

(5)

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj dokumenty vypracované Radou Európy, ktoré sa opierajú najmä o odborné poznatky Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (ďalej len „Benátska komisia“), poskytujú neúplný zoznam týchto zásad, a teda vymedzujú základný význam právneho štátu ako spoločnej hodnoty EÚ v súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). K týmto zásadám patria zákonnosť, z ktorej vyplýva transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralitný postup zavádzania zákonov, právna istota, zákaz svojvoľných výkonných právomocí, nezávislé a nestranné súdy, účinné súdne preskúmanie vrátane dodržiavania základných práv a rovnosť pred zákonom (2). Okrem dodržiavania týchto zásad a hodnôt sú štátne inštitúcie povinné aj lojálne spolupracovať.

(6)

Rámec sa aktivuje v prípadoch, keď orgány členského štátu prijímajú opatrenia alebo tolerujú situácie, ktoré by mohli systematicky a nepriaznivo ovplyvniť integritu, stabilitu alebo riadne fungovanie inštitúcií a ochranných mechanizmov, ktoré boli zavedené na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť právny štát (3). Cieľom je riešiť ohrozenie právneho štátu systémovej povahy (4). Musí byť ohrozený politický, inštitucionálny a/alebo právny poriadok členského štátu ako takého, jeho ústavná štruktúra, oddelenie právomocí, nezávislosť alebo nestrannosť justície alebo jej systém súdneho preskúmania vrátane ústavného súdnictva v štátoch, v ktorých existuje (5). Rámec sa aktivuje v prípadoch, že vnútroštátne „záruky právneho štátu“ zjavne nie sú schopné účinne riešiť uvedené prípady ohrozenia.

(7)

Rámec pre právny štát sa skladá z troch fáz. V prvej fáze („posúdenie Komisie“) Komisia zhromaždí a preskúma všetky príslušné informácie, pričom posúdi, či existujú jasné známky systémového ohrozenia právneho štátu. Ak na základe tohto predbežného posúdenia Komisia dospeje k názoru, že skutočne ide o systémové ohrozenie právneho štátu, začne s dotknutým členským štátom dialóg, zašle mu odôvodnené „stanovisko na účely ochrany právneho štátu“, čím poskytne dotknutému členskému štátu možnosť odpovedať. Stanovisko by mohlo byť výsledkom výmeny korešpondencie a zasadnutí s príslušnými orgánmi a mohli by naň nadväzovať ďalšie komunikačné výmeny. V druhej fáze („odporúčanie Komisie“), ak sa medzitým záležitosť ešte uspokojivo nevyriešila, môže Komisia vydať „odporúčanie na účely ochrany právneho štátu“ určené dotknutému členskému štátu. V takom prípade Komisia uvedie dôvody svojich obáv a odporučí členskému štátu, aby zistené problémy v určenej lehote vyriešil a aby Komisiu informoval o opatreniach prijatých na tento účel. V tretej fáze („kroky nadväzujúce na odporúčanie Komisie“) Komisia sleduje kroky, ktoré dotknutý členský štát podniká na základe odporúčania. Celý proces je založený na nepretržitom dialógu Komisie s dotknutým členským štátom. Ak sa v stanovenej lehote nevykonajú uspokojivé kroky nadväzujúce na odporúčanie Komisie, môže sa pristúpiť k uplatneniu „postupu podľa článku 7 ZEÚ“. Tento postup možno začať uplatňovať na základe odôvodneného návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Komisie.

(8)	V novembri 2015 sa Komisia dozvedela o spore, ktorý v Poľsku vznikol v otázke zloženia ústavného súdu, ale aj skrátenia mandátu jeho súčasného predsedu a podpredsedu. Ústavný súd k tejto veci vyniesol dva rozsudky (3. a 9. decembra 2015).

(9)	Dňa 22. decembra 2015 prijal poľský Sejm zákon, ktorým sa mení zákon o ústavnom súde a ktorý sa týka fungovania ústavného súdu a nezávislosti jeho sudcov (6).

(10)

V liste z 23. decembra 2015 adresovanom poľskej vláde (7) Komisia požiadala o informácie týkajúce sa ústavnej situácie v Poľsku, ako aj o krokoch, ktoré poľské orgány plánujú podniknúť v súvislosti s dvomi vyššie uvedenými rozsudkami ústavného súdu. Pokiaľ ide o zmeny týkajúce sa ústavného súdu uvedené v zákone z 22. decembra 2015, Komisia uviedla, že konečné prijatie tohto zákona alebo minimálne nadobudnutie jeho účinnosti neočakáva dovtedy, kým sa v plnom rozsahu a riadne nevyriešia všetky otázky týkajúce sa jeho vplyvu na nezávislosť a fungovanie ústavného súdu. Komisia tiež poľským orgánom odporučila, aby úzko spolupracovali s Radou Benátskej komisie.

(11)	Dňa 23. decembra 2015 požiadala poľská vláda Benátsku komisiu o stanovisko k zákonu prijatému 22. decembra 2015. Poľský parlament však na toto stanovisko nepočkal a podnikol ďalšie kroky. Zákon bol uverejnený v úradnom vestníku a 28. decembra 2015 nadobudol účinnosť.

(12)

Dňa 30. decembra 2015 Komisia napísala poľskej vláde (8) a žiadala o ďalšie informácie o navrhovaných reformách správy poľských verejnoprávnych vysielateľov. Dňa 31. decembra 2015 prijal poľský senát „zákon o malých médiách“, ktorý sa týka riadiacich a dozorných rád poľskej verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu. Dňa 7. januára 2016 dostala Komisia od poľskej vlády (9) odpoveď na list týkajúci sa zákona o médiách, v ktorom odmietla akýkoľvek jeho nepriaznivý účinok na pluralitu médií. Dňa 11. januára dostala Komisia od poľskej vlády odpoveď týkajúcu sa reformy ústavného súdu (10). Žiadna z týchto odpovedí nedokázala odstrániť existujúce obavy.

(13)

Dňa 13. januára 2016 usporiadalo kolégium komisárov prvú orientačnú diskusiu, ktorej cieľom bolo posúdiť situáciu v Poľsku. Komisia sa rozhodla preskúmať situáciu na základe rámca pre právny štát a poverila prvého podpredsedu Timmermansa nadviazaním dialógu s inštitúciami Poľskej republiky, ktorého cieľom bolo objasniť predmetné problémy a určiť možné riešenia. V ten istý deň napísala Komisia poľskej vláde (11) a informovala ju, že skúma situáciu na základe rámca pre právny štát a že chce nadviazať dialóg s inštitúciami Poľskej republiky s cieľom objasniť predmetné problémy a určiť možné riešenia. Dňa 19. januára 2016 napísala Komisia poľskej vláde (12) a ponúkla jej odborné znalosti a rokovanie o záležitostiach týkajúcich sa nového zákona o médiách.

(14)	Dňa 19. januára 2016 napísala poľská vláda Komisii (13) a predostrela svoje názory na spor v otázke menovania sudcov, pričom sa okrem iného odvolávala na ústavnú zvyklosť v tejto oblasti. Poľská vláda uviedla množstvo pozitívnych účinkov, ktoré by mali vyplývať zo zmeny zákona o ústavnom súde.

(15)	V ten istý deň sa v Európskom parlamente uskutočnila rozprava v pléne o situácii v Poľsku.

(16)

Dňa 1. februára 2016 napísala Komisia poľskej vláde (14) a uviedla, že rozsudky ústavného súdu týkajúce sa menovania sudcov ešte neboli vykonané. V liste sa zdôrazňovala aj potreba ďalšieho preskúmania zmeny zákona o ústavnom súde, a to najmä jej „kombinovaného účinku“ na rôzne uskutočnené zmeny, a požadovalo sa podrobnejšie vysvetlenie. V liste sa tiež požadovali informácie o ďalších nedávno prijatých zákonoch, a to najmä o novom zákone o verejnej službe, zákone, ktorým sa mení zákon o polícii a niektoré ďalšie zákony, zákone o generálnej prokuratúre, ako aj o plánovaných legislatívnych reformách, a to najmä ďalších reformách právnych predpisov o médiách.

(17)

Dňa 29. februára 2016 napísala poľská vláda Komisii (15) a poskytla ďalšie vysvetlenia v otázke mandátu predsedu ústavného súdu. V liste sa objasňovalo, že v rozhodnutí súdu z 9. decembra 2015 sa uvádza, že dočasné ustanovenia pozmeňujúceho zákona o ukončení mandátu predsedu boli vyhlásené za protiústavné a stratili svoj právny účinok. Súčasný predseda súdu tak bude naďalej vykonávať svoj mandát podľa ustanovení starých právnych predpisov až do jeho skončenia 19. decembra 2016. V liste sa tiež uvádzalo, že mandát ďalšieho predsedu bude trvať 3 roky. Ďalej sa v liste žiadalo o objasnenie, čo Komisia myslí tým, že trvá na tom, že záväzné a konečné rozsudky ústavného súdu stále neboli vykonané, ako aj objasnenie prečo sa Komisia domnieva, že rozhodnutia o zvolení troch sudcov ústavného súdu z 2. decembra 2015 sú v rozpore s následným rozsudkom ústavného súdu.

(18)

Dňa 3. marca 2016 napísala Komisia poľskej vláde (16) a na základe požiadavky poľskej vlády z listu zo dňa 29. februára 2016 jej poskytla vysvetlenia týkajúce sa otázky menovania sudcov. Pokiaľ ide o zmenu zákona o ústavnom súde, v liste sa uvádzalo, že podľa predbežného posúdenia niektoré zmeny (jednotlivo alebo súhrnne) sťažujú podmienky, za ktorých môže ústavný súd skúmať ústavnosť nových prijatých zákonov. V tejto veci sa žiadalo o podrobnejšie vysvetlenie. V liste sa žiadalo aj o informácie o ďalších nedávno prijatých zákonoch a ďalších plánovaných legislatívnych reformách.

(19)	Dňa 9. marca 2016 ústavný súd rozhodol, že zákon prijatý 22. decembra 2015 je protiústavný. Toto rozhodnutie vláda zatiaľ neuverejnila v úradnom vestníku, takže nenadobudlo právny účinok.

(20)

Dňa 11. marca 2016 prijala Benátska komisia stanovisko „k zmenám zákona o ústavnom súde z 25. júna 2015“ (17). Pokiaľ ide o menovanie sudcov, v stanovisku sa poľský parlament vyzýval, aby našiel riešenie podľa zásady právneho štátu pri rešpektovaní rozsudkov ústavného súdu. Tiež sa v ňom, okrem iného, uvádza, že kvórum vysokej účasti, teda požiadavka na dvojtretinovú väčšinu na prijatie rozsudkov, a prísne pravidlo znemožňujúce riešiť naliehavé prípady spôsobujú neúčinnosť ústavného súdu, najmä ak sa účinok týchto opatrení skombinuje. Uvádza sa v ňom aj, že odmietnutím uverejnenia rozsudku z 9. marca 2016 sa ďalej prehlbuje ústavná kríza v Poľsku.

(21)	Dňa 21. marca 2016 napísala poľská vláda Komisii a pozvala prvého podpredsedu Timmermansa do Poľska na stretnutie, ktorého cieľom bolo posúdiť prebiehajúci dialóg medzi poľskou vládou a Komisiou a dohodnúť sa na jeho ďalšom nestrannom priebehu založenom na dôkazoch a spolupráci.

(22)

Dňa 31. marca 2016 napísala poľská vláda Komisii a oznámila jej najnovšie informácie a právne posúdenia sporu týkajúceho sa ústavného súdu v Poľsku. Dňa 5. apríla 2016 sa vo Varšave uskutočnili stretnutia prvého podpredsedu Timmermansa s ministrom zahraničných vecí Poľska, ministrom spravodlivosti, podpredsedom vlády, ako aj s predsedom a podpredsedom ústavného súdu. Po týchto stretnutiach sa uskutočnilo niekoľko ďalších stretnutí Komisie s poľskou vládou, ktorú zastupovalo ministerstvo spravodlivosti.

(23)	Po rozsudku z 9. marca 2016 obnovil ústavný súd rozhodovanie vo veciach. Poľská vláda sa na tomto konaní nezúčastnila a rozsudky vynesené ústavným súdom od 9. marca 2016 zatiaľ v úradnom vestníku neuverejnila (18).

(24)

Dňa 13. apríla 2016 prijal Európsky parlament uznesenie k situácii v Poľsku, v ktorom sa, okrem iného, poľská vláda naliehavo vyzývala, aby bezodkladne dodržala, uverejnila a plne vykonala rozhodnutie ústavného súdu z 9. marca 2016 a vykonala rozsudky z 3. a 9. decembra 2015. Ďalej sa poľská vláda vyzývala, aby plne vykonala odporúčania Benátskej komisie.

(25)	Dňa 20. apríla 2016 sa uskutočnilo stretnutie Komisie so zástupcami Siete predsedov najvyšších súdov EÚ a Konferencie európskych ústavných súdov s cieľom prerokovať situáciu v Poľsku.

(26)	Dňa 26. apríla 2016 prijalo plénum Najvyššieho súdu Poľska uznesenie, v ktorom sa potvrdzuje platnosť rozhodnutí ústavného súdu aj napriek odmietavému postoju poľskej vlády k ich uverejnenie v úradnom vestníku.

(27)

Dňa 29. apríla 2016 predložila skupina poslancov Sejmu legislatívny návrh nového zákona o ústavnom súde s cieľom nahradiť súčasný zákon. Návrh obsahoval niekoľko ustanovení, ktoré kritizovala už Benátska komisia vo svojom stanovisku z 11. marca 2016 a ktoré ústavný súd vo svojom rozhodnutí z 9. marca 2016 vyhlásil za protiústavné. Patrila k nim aj požiadavka na dvojtretinovú väčšinu pri prijímaní rozhodnutí o „abstraktnom“ ústavnom preskúmaní nových prijatých zákonov. V priebehu apríla vznikla v Sejme skupina odborníkov, ktorá mala pomôcť pri prípravách nového zákona o ústavnom súde.

(28)

Dňa 24. mája 2016 sa prvý podpredseda Timmermans vo Varšave stretol s premiérkou Poľska, predsedom a podpredsedom ústavného súdu, ombudsmanom, primátorom Varšavy a členmi opozičných strán v Sejme. Dňa 26. mája 2016 sa prvý podpredseda Timmermans v Bruseli stretol s podpredsedom vlády Poľska. Následne sa uskutočnili ďalšie výmeny a stretnutia medzi Komisiou a poľskou vládou.

(29)

Napriek podrobnej a konštruktívnej povahe výmen medzi Komisiou a poľskou vládou však nebolo možné obavy Komisie odstrániť. Dňa 1. júna 2016 prijala Komisia stanovisko týkajúce sa právneho štátu v Poľsku. Vzhľadom na dialóg, ktorý s poľskými orgánmi prebiehal od 13. januára, považovala Komisia za potrebné formalizovať svoje posúdenie aktuálnej situácie v danom stanovisku. V stanovisku sa vyjadrili obavy Komisie. Zároveň však poslúžilo na zameranie prebiehajúceho dialógu s poľskými orgánmi na nájdenie riešenia.

(30)

Dňa 24. júna 2016 napísala poľská vláda Komisii list a potvrdila prijatie stanoviska Komisie z 1. júna k právnemu štátu (19). V liste informovala Komisiu o súčasnom stave parlamentných rokovaní v Poľsku vrátane rokovaní o novom zákone o ústavnom súde a vyjadrila presvedčenie, že rokovania v parlamente spejú ku konštruktívnemu riešeniu. Potom dialóg medzi Komisiou a poľskou vládou pokračoval.

(31)

Dňa 22. júla 2016 prijal Sejm nový zákon o ústavnom súde, ktorým sa nahrádza zákon o ústavnom súde z 25. júna 2015. Prvé čítanie sa uskutočnilo 10. júna 2016, druhé čítanie začalo 5. júla 2016 a tretie čítanie skončilo 7. júla. Senát prijal zmeny 21. júla 2016. Sejm prijal zákon v znení zmien Senátu 22. júla 2016. Pred nadobudnutím účinnosti musí zákon podpísať prezident republiky a musí sa uverejniť v úradnom vestníku. Komisia v rôznych etapách legislatívneho procesu návrh zákona pripomienkovala a rokovala o ňom s poľskými orgánmi,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

Poľsko by malo riadne zohľadniť analýzu Komisie uvedenú v tomto dokumente a prijať opatrenia uvedené v oddiele 6 tohto odporúčania, aby sa zistené problémy vyriešili v stanovenej lehote.

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI ODPORÚČANIA

V súčasnom odporúčaní sa uvádzajú obavy Komisie, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v Poľsku, a odporúčania poľským orgánom týkajúce sa ich riešenia. Tieto obavy sa týkajú nasledujúcich oblastí:

1.	vymenovania sudcov ústavného súdu a nevykonania rozsudkov ústavného súdu z 3. a 9. decembra 2015, ktoré sa týkajú týchto vecí;

2.	neuverejnenia v úradnom vestníku a nevykonania rozsudku z 9. marca 2016 a rozsudkov vynesených ústavným súdom od 9. marca 2016;

3.	účinného fungovania ústavného súdu a účinnosti ústavného preskúmania nových právnych predpisov, najmä vzhľadom na zákon o ústavnom súde prijatý v Sejme22. júla 2016.

2. VYMENOVANIE SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU

Dňa 8. októbra, pred všeobecnými voľbami do Sejmu, ktoré sa konali 25. októbra 2015, boli v končiacom legislatívnom období nominovaní piati sudcovia, ktorých mal prezident republiky „vymenovať“ za sudcov ústavného súdu. Traja z nich mali zaujať miesta uvoľnené počas mandátu končiaceho legislatívneho obdobia a dvaja miesta uvoľnené počas nadchádzajúceho legislatívneho obdobia, ktoré sa začalo 12. novembra 2015.

Dňa 19. novembra 2015Sejm v skrátenom konaní zmenil zákon o ústavnom súde a zaviedol v ňom možnosť zrušenia nominácií sudcov z predchádzajúceho legislatívneho obdobia a nominovania piatich nových sudcov. Dňa 25. novembra 2015Sejm prijal návrh na zrušenie piatich nominácií z predchádzajúceho legislatívneho obdobia a 2. decembra nominoval piatich nových sudcov.

Ústavný súd začal konať vo veci rozhodnutí z predchádzajúceho aj nadchádzajúceho legislatívneho obdobia. Nakoniec vyniesol dva rozsudky, jeden 3. a druhý 9. decembra 2015.

V rozsudku z 3. decembra (20) ústavný súd okrem iného rozhodol, že v predchádzajúcom legislatívnom období mal Sejm právo nominovať troch sudcov, ktorí mali nahradiť sudcov s funkčným obdobím končiacim 6. novembra 2015. Zároveň však objasnil, že Sejm nemal právo zvoliť dvoch sudcov, ktorí mali nahradiť sudcov s funkčným obdobím končiacim v decembri. Rozsudok sa osobitne zmieňoval o povinnosti prezidenta republiky bezodkladne prijať prísahu od sudcu zvoleného v Sejme.

Dňa 9. decembra (21) ústavný súd okrem iného zrušil platnosť právneho základu na nominovanie troch sudcov Sejmom v novom legislatívnom období, ktorí mali zaujať miesta uvoľnené 6. novembra 2015, keďže noví sudcovia už boli v predchádzajúcom legislatívnom období právoplatne nominovaní.

Napriek týmto rozsudkom sa traja sudcovia nominovaní v predchádzajúcom legislatívnom období svojej funkcie sudcu ústavného súdu neujali a ich prísahu prezident republiky dosiaľ neprijal. Naopak, prísahu troch sudcov nominovaných v novom legislatívnom období bez platného právneho základu prezident republiky prijal.

Dvaja sudcovia zvolení v novom legislatívnom období, ktorí mali nahradiť dvoch sudcov s funkčným obdobím končiacim v decembri 2015, sa medzitým ujali svojich funkcií sudcov ústavného súdu.

10.

Dňa 28. apríla 2016 prijal prezident republiky prísahu nového sudcu ústavného súdu, nominovaného Sejmom na nedávno uvoľnené miesto po sudcovi, ktorému skončilo funkčné obdobie na ústavnom súde.

11.

Dňa 22. júla 2016 prijal Sejm nový zákon o ústavnom súde. V článku 90 tohto zákona sa uvádza, že „s účinnosťou od nadobudnutia účinnosti tohto zákona začlení predseda ústavného súdu do tribunálov rozhodujúcich o veciach sudcov ústavného súdu, ktorí zložili prísahu prezidentovi republiky, ale do dátumu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa ešte neujali svojich sudcovských povinností, a prideľuje im veci na rozhodovanie“. V článku 6 ods. 7 nového zákona sa stanovuje, že „po zložení prísahy sa sudcovia dostavia na ústavný súd, aby sa ujali svojich povinností, a predseda ústavného súdu im pridelí veci na rozhodovanie a vytvorí podmienky na vykonávanie ich povinností“.

12.

Komisia sa domnieva, že záväzné a konečné rozsudky ústavného súdu z 3. a 9. decembra 2015 zatiaľ neboli, pokiaľ ide o vymenovanie sudcov, vykonané. V týchto rozsudkoch sa vyžaduje, aby štátne inštitúcie Poľska lojálne spolupracovali s cieľom zabezpečiť podľa zásady právneho štátu prevzatie funkcií troch sudcov nominovaných v predchádzajúcom legislatívnom období Sejmu na ústavnom súde a neprevzatie funkcií troch sudcov nominovaných v novom legislatívnom období bez platného právneho základu. Skutočnosť, že tieto rozsudky neboli vykonané, vzbudzuje vážne obavy, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu, keďže dodržiavanie konečných rozsudkov súdov je základným predpokladom dodržiavania zásady právneho štátu.

13.

V jednom zo svojich listov uvádza poľská vláda existenciu ústavnej zvyklosti v Poľsku, ktorá sa týka nominácie sudcov, čím odôvodňuje krok Sejmu prijatý v novom legislatívnom období. Komisia však, rovnako ako Benátska komisia (22), konštatuje, že vnútroštátne ústavné právo a zvyklosti môže vykladať a uplatňovať iba ústavný súd, ktorý takéto zvyklosti vo svojich rozsudkoch neuvádza. Rozsudok z 3. decembra, ktorým sa potvrdzuje právny základ nominácií troch sudcov z predchádzajúceho legislatívneho obdobia Sejmu na miesta uvoľnené 6. novembra, nemožno zmeniť odvolaním sa na údajnú ústavnú zvyklosť, ktorú ústavný súd neuznáva.

14.

Taktiež platí, že obmedzením vplyvu týchto rozsudkov len na povinnosť vlády uverejniť ich, ako to tvrdia poľské orgány, sa popiera právna a operačná účinnosť rozsudkov z 3. a 9. decembra. Najmä sa tým popiera povinnosť prezidenta republiky prijať prísahu predmetných sudcov, ktorú ústavný súd potvrdil.

15.

Komisia ďalej konštatuje, že aj Benátska komisia sa domnieva, že riešenie súčasného sporu v otázke zloženia ústavného súdu „musí vychádzať z povinnosti dodržiavať a plne vykonávať rozsudky ústavného súdu“, a „preto vyzýva všetky štátne orgány, a predovšetkým Sejm, aby rozsudky plne dodržali a vykonali“ (23).

16.

A nakoniec, pokiaľ ide o zákon o ústavnom súde prijatý 22. júla 2016, Komisia podotýka, že tento zákon nie je v súlade s rozsudkami z 3. a 9. decembra. V článku 90 a článku 6 ods. 7 sa vyžaduje, aby predseda ústavného súdu prideľoval veci na rozhodovanie všetkým sudcom, ktorí zložili prísahu prezidentovi republiky, ale zatiaľ sa neujali svojich sudcovských povinností. Toto ustanovenie sa zjavne týka situácie troch sudcov, ktorí boli nezákonne nominovaní v novom legislatívnom období Sejmu v decembri 2015. Týmto sudcom by sa tak umožnilo prevziať funkciu namiesto uvoľnených miest, na ktoré však už v predchádzajúcom legislatívnom období Sejm zákonne nominoval troch sudcov. Tieto ustanovenia sú preto v rozpore s rozsudkami ústavného súdu z 3. a 9. decembra 2015 a stanoviskom Benátskej komisie.

17.

Na záver sa Komisia domnieva, že poľské orgány by mali dodržať a plne vykonať rozsudky ústavného súdu z 3. a 9. decembra 2015. V týchto rozsudkoch sa vyžaduje, aby štátne inštitúcie lojálne spolupracovali s cieľom zabezpečiť, že v súlade so zásadou právneho štátu traja sudcovia nominovaní v predchádzajúcom legislatívnom období prevezmú svoje funkcie na ústavnom súde a traja sudcovia nominovaní v novom legislatívnom období bez platného právneho základu ich neprevezmú, pokiaľ nebudú právoplatne zvolení. Príslušné ustanovenia zákona o ústavnom súde prijatom 22. júla 2016 sú v rozpore s rozsudkami ústavného súdu z 3. a 9. decembra 2015 a stanoviskom Benátskej komisie a vzbudzujú závažné obavy o dodržiavanie zásady právneho štátu.

3. NEUVEREJNENIE A NEVYKONANIE ROZSUDKU ÚSTAVNÉHO SÚDU Z 9. MARCA 2016 A ROZSUDKOV VYNESENÝCH OD 9. MARCA 2016

18.

Dňa 22. decembra 2015Sejm v skrátenom konaní zmenil zákon o ústavnom súde (24). Zmeny sa podrobnejšie uvádzajú nižšie v oddiele 4.1. V rozsudku z 9. marca 2016 ústavný súd vyhlásil protiústavnosť zákona prijatého 22. decembra 2015 v jeho celistvosti, ako aj niektorých jeho konkrétnych ustanovení. Poľské orgány doteraz rozsudok neuverejnili v úradnom vestníku. Poľská vláda napadla zákonnosť rozsudku, keďže ústavný súd neuplatnil postup podľa zákona prijatého 22. decembra 2015. Také isté stanovisko zastáva vláda aj v otázke rozsudkov vynesených ústavným súdom po 9. marci 2016.

19.

Komisia sa domnieva, že rozsudok z 9. marca 2016 je záväzný a musí sa dodržať. Ústavný súd správne neuplatnil postup zo zákona prijatého 22. decembra 2015. V tomto zmysle Komisia súhlasí s Benátskou komisiou, ktorá pri tomto bode uvádza, že „predtým než ho súd uplatní, sa musí posúdiť ústavnosť každého legislatívneho aktu ohrozujúceho ústavnú kontrolu. […] Už len samotná nadradenosť ústavy znamená, že zákon, ktorý údajne ohrozuje ústavné súdnictvo, musí ústavný súd skontrolovať a v prípade potreby ho ešte pred nadobudnutím účinnosti zrušiť“. (25) Komisia ďalej zdôrazňuje, že keďže podľa zákona prijatého 22. decembra 2015 sa na vynesenie rozsudku vyžaduje kvórum 13 sudcov v pléne, pričom ústavný súd sa skladá iba z 12 sudcov, nemohol by preskúmať ústavnosť zmien z 22. decembra 2015, ako to vyžadovali prvý predseda najvyššieho súdu, ombudsman a Národná rada súdnej moci. Bolo by to v rozpore s poľskou ústavou, podľa ktorej ústavný súd zabezpečuje ústavné preskúmanie. Podobne by ústavný súd nemohol rozhodnúť o ústavnosti požiadavky na kvalifikovanú väčšinu, ak by zároveň vyhovel požiadavke, ktorej ústavnosť práve skúma.

20.

Skutočnosť, že vláda neuverejnila rozsudok ústavného súdu z 9. marca 2016, vzbudzuje vážne obavy, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu, keďže dodržiavanie konečných rozsudkov je základným predpokladom dodržiavania zásady právneho štátu. Kontrola ex post vykonávaná štátnym orgánom a týkajúca sa zákonnosti rozsudku je nezlučiteľná so zásadou právneho štátu, a to najmä vtedy, ak sa pre nadobudnutie účinnosti rozsudku vyžaduje jeho uverejnenie, ktoré patrí medzi povinnosti iného štátneho orgánu než súdu vynášajúceho rozsudok. Odmietnutím uverejnenia rozsudku sa popiera právny a operačný účinok záväzného a konečného rozsudku, čím sa porušujú zásady zákonnosti a oddelenia právomocí.

21.

Odmietnutím uverejnenia rozsudku z 9. marca sa vytvára prostredie neistoty a nezhody, ktoré bude mať nepriaznivý vplyv nielen na daný rozsudok, ale aj na všetky následné a budúce rozsudky ústavného súdu. Keďže rozsudky sa po rozsudku z 9. marca 2016 vynášajú v súlade s pravidlami platnými pred 22. decembrom 2015, riziko neustálych nezhôd týkajúcich sa každého budúceho rozsudku bude oslabovať riadne fungovanie ústavného súdnictva v Poľsku. Toto riziko je už realitou, keďže ústavný súd do dnešného dňa vydal 20 rozhodnutí od rozhodnutia z 9. marca 2016 a žiadne z nich nebolo uverejnené v úradnom vestníku.

22.

Komisia konštatuje, že vyššie uvedené obavy nezmierňuje ani nový zákon o ústavnom súde prijatý 22. júla 2016. V článku 80 ods. 4 zákona sa vyžaduje „návrh“ na uverejnenie rozsudkov, ktorý podáva predseda ústavného súdu premiérovi krajiny. Z toho vyplýva, že uverejnenie rozsudkov bude závisieť od rozhodnutia premiéra. Vzbudzuje to závažné obavy o nezávislosť ústavného súdu.

23.

V článku 89 sa okrem toho stanovuje, že „v období 30 dní od nadobudnutia účinnosti [tohto] zákona sa uverejnia rozhodnutia ústavného súdu vynesené do 20. júla 2016 v rozpore so zákonom o ústavnom súde z 25. júna 2015, okrem rozhodnutí, ktoré sa týkajú zrušených normatívnych aktov“. Toto ustanovenie vzbudzuje obavy, pretože uverejnenie rozsudkov by nemalo závisieť od rozhodnutia zákonodarcu. Zmienka o tom, že rozsudky boli vynesené nezákonne, je okrem toho v rozpore so zásadou oddelenia právomocí, keďže o súlade s ústavou nemôže rozhodovať Sejm. Ustanovenie je okrem toho v rozpore s rozsudkom z 9. marca 2016 a zisteniami Benátskej komisie.

24.

Možno dospieť k záveru, že odmietnutie poľskej vlády uverejniť v úradnom vestníku rozsudok z 9. marca 2016 týkajúci sa ústavného súdu, ako aj všetky následné rozsudky, spôsobuje neistotu v oblasti právneho základu, podľa ktorého musí ústavný súd konať, a právnych účinkov jeho rozsudkov. Táto neistota oslabuje účinnosť ústavného preskúmania a vzbudzuje vážne obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady právneho štátu. Zákonom prijatým 22. júla 2016 sa tieto obavy nijako nezmierňujú.

4. PRESKÚMANIE ZÁKONA O ÚSTAVNOM SÚDE A ÚČINNOSŤ ÚSTAVNÉHO PRESKÚMANIA NOVÉHO PRÁVNEHO PREDPISU

25.

Komisia konštatuje, že 22. júla 2016 prijal Sejm nový zákon o fungovaní ústavného súdu, ktorým sa zrušuje zákon o ústavnom súde z 25. júna 2015. Tento zákon kopíruje zákon prijatý 22. decembra 2015, ktorý ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Preto je potrebné posúdiť, či je tento zákon v súlade so zásadou právneho štátu, pričom sa musí zohľadniť jeho vplyv na účinnosť ústavného preskúmania, a to aj nedávno prijatých zákonov, a či teda predstavuje vhodné opatrenie na rozptýlenie obáv týkajúcich sa zásady právneho štátu, na ktoré sa upozorňovalo v stanovisku Komisie z 1. júna k právnemu štátu. Dotknutý právny predpis a jeho vplyv sa podrobnejšie rozoberajú nižšie vzhľadom na jednotlivý aj spoločný účinok jeho ustanovení, ako aj predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu a stanovisko Benátskej komisie.

4.1. Zmena zákona o ústavnom súde z 22. decembra 2015

26.

Dňa 22. decembra 2015 Sejm v skrátenom konaní zmenil zákon o ústavnom súde (26). Zmeny sa, okrem iného, týkali zvýšenia kvóra účasti sudcov pri pojednávaní vo veciach (27), zvýšenia väčšiny potrebnej na vynesenie rozsudku ústavného súdu v pléne (28), požiadavky na vybavovanie vecí v chronologickom poradí (29) a zabezpečenia najkratšej možnej lehoty pre uskutočnenie pojednávania (30). Niektorými zmenami (31) sa zintenzívnilo zapojenie ďalších inštitúcií štátu do disciplinárneho konania týkajúceho sa sudcov ústavného súdu.

27.

V rozsudku z 9. marca 2016 ústavný súd vyhlásil protiústavnosť zákona prijatého 22. decembra 2015 v jeho celistvosti, ako aj niektorých jeho konkrétnych ustanovení, a to najmä vyššie uvedených ustanovení. Poľské orgány doteraz rozsudok neuverejnili v úradnom vestníku (pozri oddiel 3 vyššie).

28.

Ako už Komisia uviedla vo svojom stanovisku z 1. júna 2016, zastávala názor, že účinok zmien týkajúcich sa kvóra účasti, väčšiny hlasov, vybavovania vecí v chronologickom poradí a najkratšej možnej lehoty pre uskutočnenie pojednávania, a to najmä ich kombinovaný účinok, oslabuje účinnosť ústavného súdu ako garanta ústavy. K tomuto záveru dospela aj Benátska komisia. Keďže tieto zistenia sú relevantné aj na posúdenie zákona prijatého 22. júla 2016, hlavné závery sa uvádzajú ďalej.

4.1.1. Kvórum účasti

29.

V zmenenom článku 44 ods. 3 sa uvádza, že „rozhodovanie v pléne vyžaduje účasť minimálne 13 sudcov súdu“ (32). Podľa zmeneného článku 44 ods. 1 rozhoduje ústavný súd v pléne, ak nie je v zákone stanovené inak. To sa týka najmä takzvaných „abstraktných vecí“ ústavného preskúmania nových prijatých zákonov. V zmenenom článku 44 ods. 1 sa uvádzajú aj výnimky, týkajúce sa najmä individuálnych sťažností alebo vecí predložených bežnými súdmi. V predchádzajúcej verzii zákona sa na rozhodovanie v pléne vyžadovala prítomnosť minimálne deviatich sudcov (článok 44 ods. 3 bod 3 zákona pred zmenou).

30.

Komisia sa domnievala, že kvórum účasti 13 z 15 sudcov v prípade rozhodovania v pléne (ktoré sa zaoberá „abstraktným“ ústavným preskúmaním nových prijatých zákonov) predstavuje pri rozhodovacom procese ústavného súdu závažnú prekážku, ktorá môže mať za následok jeho zablokovanie. Komisia konštatovala, ako potvrdzuje Benátska komisia, že kvórum účasti 13 z 15 sudcov je v porovnaní s požiadavkami v iných členských štátov nezvyčajne vysoké. Je dosť dobre predstaviteľné, že takéto kvórum účasti sa príležitostne nebude dať z rôznych dôvodov dosiahnuť, čo by spôsobilo minimálne dočasnú neschopnosť ústavného súdu rozhodovať. Takáto situácia vlastne nastáva aj za súčasných okolností, keďže ústavný súd má momentálne iba 12 sudcov.

4.1.2. Väčšina hlasov

31.

Podľa zmeneného článku 99 ods. 1 sa na vynášanie rozsudkov ústavného súdu v pléne (v „abstraktných veciach“) vyžaduje dvojtretinová väčšina sudcov konania. Vzhľadom na nové (vyššie) kvórum účasti (pozri vyššie) to znamená, že ak ústavný súd rozhoduje v pléne, rozsudok musí schváliť minimálne deväť sudcov (33). Iba vtedy, ak ústavný súd rozhoduje v tribunáloch siedmich alebo troch sudcov (individuálne sťažnosti a prejudiciálne návrhy bežných súdov) sa vyžaduje jednoduchá väčšina hlasov. V predchádzajúcej verzii zákona sa na rozhodovanie v pléne vyžadovala jednoduchá väčšina hlasov (článok 99 ods. 1 zákona pred zmenou).

32.

Zvýšené kvórum účasti a dvojtretinová väčšina na prijímanie rozhodnutí (v prípade „abstraktného“ ústavného preskúmania nových prijatých zákonov) závažne poškodzujú rozhodovací proces ústavného súdu. Komisia konštatovala, ako potvrdzuje aj Benátska komisia, že v absolútnej väčšine európskych právnych systémov sa vyžaduje len jednoduchá väčšina hlasov. Ústavný súd v každom prípade zistil, že na základe poľskej ústavy sa vyžaduje jednoduchá väčšina hlasov, preto je požiadavka na kvalifikovanú väčšinu protiústavná.

4.1.3. Vybavovanie vecí v chronologickom poradí

33.

Zo zmeneného článku 80 ods. 2 (34) vyplýva, že termíny pojednávaní alebo konaní za zatvorenými dverami, pri ktorých ide o návrhy na abstraktné ústavné preskúmanie, „sa stanovujú v poradí, v akom boli veci predložené súdu“. Z toho pravidla sa nepripúšťajú žiadne výnimky a na základe zmeny sa toto pravidlo vzťahuje aj na všetky prebiehajúce konania, pre ktoré ešte nebol stanovený termín pojednávania (35). V predchádzajúcej verzii zákona sa takéto pravidlo nenachádzalo.

34.

„Pravidlo postupnosti“, podľa ktorého mal ústavný súd vykonávať pojednávania vo veciach podľa poradia, v ktorom boli zaevidované, negatívne ovplyvnilo schopnosť súdu rýchlo vydávať rozhodnutia o ústavnosti nových zákonov, a to najmä z dôvodu množstva prebiehajúcich konaní. Nemožnosť zohľadniť povahu veci (najmä v prípadoch, keď ide o základné práva), jej dôležitosť a kontext, v ktorom sa predkladala, by mohli ústavnému súdu zabrániť v dodržaní požiadaviek na primerané trvanie konaní, ktoré sú zakotvené v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 47 Charty základných práv EÚ. Benátska komisia tiež konštatovala, že pravidlo postupnosti by mohlo odradiť aj od predkladania prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru, a to najmä vtedy, ak sa po prijatí prejudiciálneho rozhodnutia vyžaduje pojednávanie.

4.1.4. Najkratšia možná lehota pre uskutočnenie pojednávania

35.

Podľa zmeneného článku 87 ods. 2 (36) sa pojednávanie nemôže uskutočniť skôr ako tri mesiace – a v prípade vecí, o ktorých sa rozhoduje v pléne, nie skôr ako šesť mesiacov – odo dňa doručenia oznámenia o termíne pojednávania účastníkom konania. V predchádzajúcej verzii zákona sa uvádzalo, že pojednávanie sa nemôže uskutočniť skôr ako 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o termíne pojednávania účastníkom konania.

36.

Túto otázku je potrebné vnímať v súvislosti s požiadavkou týkajúcou sa plánovania vecí. Najmä pri požiadavke na najkratšiu možnú lehotu pre uskutočnenie pojednávania (účastníkom konania musí byť oznámený termín pojednávania pred ústavným súdom minimálne tri a v dôležitých veciach šesť mesiacov pred termínom pojednávania) hrozí riziko spomalenia konania. Ako je uvedené vyššie, neexistencia všeobecného ustanovenia, ktorým by sa ústavnému súdu umožnilo v naliehavých prípadoch tieto lehoty skrátiť, nie je zlučiteľná s požiadavkou na primerané trvanie konania podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 47 Charty základných práv EÚ.

4.1.5. Disciplinárne konanie

37.

Podľa zmeneného článku 28a (37) sa disciplinárne konanie môže začať aj na základe návrhu prezidenta Poľskej republiky alebo ministra spravodlivosti, a to najneskôr tri týždne odo dňa prijatia návrhu, ak predseda ústavného súdu nerozhodne, že návrh je nepodložený. Okrem toho, podľa zmeneného článku 31a ods. 1 zákona (38) v mimoriadne závažných veciach požiada plénum Sejm, aby sudcu Súdneho dvora zbavil funkcie. Takéto opatrenie pléna môže byť podľa zmeneného článku 31a ods. 2 iniciované na návrh prezidenta republiky alebo ministra spravodlivosti, i keď samotné rozhodnutie prináleží ústavnému súdu. Konečné rozhodnutie prijme Sejm. Na základe predchádzajúcej verzie zákona nemala výkonná moc právo začínať disciplinárne konanie a Sejm nemal právomoc zbaviť funkcie sudcu Súdneho dvora. Právomoc zbaviť funkcie sudcu ústavného súdu mal iba ústavný súd.

38.

Komisia s obavami konštatovala, že niektorými zmenami sa posilnilo zapojenie ďalších inštitúcií štátu do disciplinárneho konania týkajúceho sa sudcov ústavného súdu. Konkrétne sa prezidentovi republiky alebo ministrovi spravodlivosti priznáva právomoc začať disciplinárne konanie voči sudcovi ústavného súdu (39) a v obzvlášť závažných prípadoch sa Sejmu priznáva právomoc prijať konečné rozhodnutie o odvolaní sudcu na základe takéhoto návrhu ústavného súdu (40).

39.

Komisia sa domnievala, že skutočnosť, že o disciplinárnej sankcii rozhoduje politický orgán (ktorý ju aj môže odmietnuť uložiť) na návrh ústavného súdu, môže predstavovať problém pre nezávislosť súdnictva, keďže parlament (ako politický orgán) by mohol rozhodovať z politického hľadiska. Podobne nebolo jasné, prečo by mali mať politické inštitúcie, ako napríklad prezident republiky a minister spravodlivosti, právomoc iniciovať disciplinárne konanie. Aj keby takéto konanie vyžadovalo schválenie ústavného súdu alebo jeho predsedu, už samotná skutočnosť, že ho môžu iniciovať politické inštitúcie, môže mať vplyv na nezávislosť ústavného súdu. Vzbudzuje to obavy, pokiaľ ide o oddelenie právomocí a nezávislosť ústavného súdu, keďže návrh ústavného súdu na odvolanie sudcu môže Sejm zamietnuť.

4.2. Zákon o ústavnom súde prijatý 22. júla 2016

40.

Okrem ustanovení o vymenovávaní sudcov ústavného súdu a uverejňovaní rozsudkov ústavného súdu (pozri oddiely 2 a 3) obsahuje zákon prijatý 22. júla 2016 aj ďalšie ustanovenia o fungovaní ústavného súdu. Zákon vychádza zo zákona o ústavnom súde z 1. augusta 1997, obsahuje však nové ustanovenia, okrem iného o kvóre účasti sudcov pri pojednávaniach, väčšine potrebnej na ústavnom súde na vynesenie rozsudkov v pléne, vybavovaní vecí v chronologickom poradí, najkratšej možnej lehote pre uskutočnenie pojednávania, úlohe generálnej prokuratúry, odložení rokovaní, ako aj prechodné ustanovenia o prebiehajúcich konaniach a vacatio legis.

41.

Komisia sa domnieva, že aj keď sa v porovnaní so zmeneným zákonom prijatým 22. decembra 2015 dajú pozorovať určité zlepšenia a niektoré obavy sa riešia, ako sa uvádza ďalej, stále zostáva množstvo obáv, ktoré sa týkajú zákona prijatého 22. decembra 2015, ako aj množstva novozavedených ustanovení. Celkovo vzbudzujú niektoré ustanovenia zákona prijatého 22. júla 2016, či už jednotlivo alebo kombinovane, obavy, pokiaľ ide o účinnosť ústavného preskúmania a dodržiavania zásady právneho štátu.

4.2.1. Kvórum účasti

42.

V článku 26 ods. 2 sa uvádza, že „preskúmanie veci v pléne vyžaduje účasť minimálne jedenástich sudcov ústavného súdu“. V článku 26 ods. 1 písm. g) sa okrem toho uvádza, že „ústavný súd rozhoduje […] v pléne vo […] veciach, v prípade ktorých traja sudcovia ústavného súdu predložili takýto návrh do 14 dní od prijatia kópií ústavnej sťažnosti alebo návrhu či právnej otázky uvedených v článku 38 ods. 1“.

43.

V článku 26 ods. 2 sa zvyšuje počet sudcov, ktorí sa musia zúčastňovať na pléne, z deviatich (podľa zákona o ústavnom súde z roku 1997 a zákona z 25. júna 2015 pred jeho zmenou z 22. decembra 2015) na jedenásť. Predstavuje to prekážku rozhodovacieho procesu ústavného súdu. Počet bol znížený z trinástich, ktorí sa vyžadovali podľa zmeneného zákona z 22. decembra 2015. Keďže v súčasnosti veci na ústavnom súde vybavuje len 12 sudcov, kvórum účasti sa príležitostne nemusí dosiahnuť, čím sa minimálne dočasne ochromí schopnosť ústavného súdu vynášať rozsudky.

44.

Okrem toho, podľa článku 26 ods. 1 písm. g) ústavný súd rozhoduje v pléne, a to, okrem iného, vtedy, keď traja sudcovia podajú príslušný návrh. Títo sudcovia pritom nemusia byť v danej veci sudcami splnomocnenými rozhodovať v pléne. V zákone sa neuvádza, že ich návrh musí byť odôvodnený alebo že musí spĺňať konkrétne podmienky. Takýmto ustanovením sa umožňuje rozhodovanie v pléne v nepredvídateľne veľkom počte vecí, čo by mohlo ohroziť účinné fungovanie ústavného súdu, a tým aj účinnosť ústavného preskúmania.

4.2.2. Väčšina hlasov

45.

V článku 69 sa uvádza, že „rozhodnutia sa prijímajú jednoduchou väčšinou hlasov.“ V porovnaní so zmeneným zákonom z 22. decembra 2015 je to zlepšenie, keďže článok už neobsahuje protiústavnú požiadavku dvojtretinovej väčšiny na prijímanie rozhodnutí. Rieši sa tým obava vznesená Komisiou.

4.2.3. Vybavovanie vecí v chronologickom poradí

46.

V článku 38 ods. 3 sa uvádza, že „termíny pojednávaní, na ktorých sa skúmajú návrhy, sa stanovujú podľa poradia, v ktorom boli veci ústavnému súdu predložené“. V článku 38 ods. 4 sa uvádza zoznam obmedzeného množstva vecí, pri ktorých nie je poradie predloženia návrhu relevantné. V článku 38 ods. 5 sa uvádza, že „predseda ústavného súdu môže stanoviť termín pojednávania odhliadnuc od podmienky uvedenej v odseku 3 [vyššie] vtedy, ak je to odôvodnené ochranou práv a slobôd občana, bezpečnosťou štátu alebo ústavným poriadkom. Na návrh piatich sudcov môže prezident ústavného súdu opäť zvážiť svoje rozhodnutie o stanovení termínu pojednávania.“

47.

„Pravidlo postupnosti“, podľa ktorého musí ústavný súd pojednávať vo veciach, ktorých návrhy sa posudzujú v poradí zaevidovania, bolo zavedené v zmenenom zákone z 22. decembra 2015 a ústavný súd ho už vyhlásil za nezlučiteľný, okrem iného, s ústavou, pretože uvedené ustanovenie zasahuje do nezávislosti súdnictva a jeho oddelenia od ostatných vládnych zložiek.

48.

Podľa článku 38 ods. 3 sa pravidlo postupnosti vzťahuje na „návrhy“ a netýka sa „ústavných sťažností“. Aj keď sa pravidlo postupnosti vzťahuje iba na návrhy, bude mať vplyv na kapacitu ústavného súdu rýchlo vynášať rozhodnutia o ústavnosti zákonov na žiadosť inštitucionálnych subjektov.

49.

V článku 38 ods. 5 sa počíta s možnosťou, aby sa predseda ústavného súdu od pravidla postupnosti odchýlil. Táto možnosť sa však obmedzuje iba na osobitné veci a môže mať za následok prieťahy, keďže návrh na prehodnotenie rozhodnutia predsedu ústavného súdu o stanovení termínu pojednávania môže podať päť sudcov. Okrem toho nie je isté, či by sa predseda ústavného súdu mohol za daných podmienok odchýliť od pravidla postupnosti vo všetkých veciach, ktoré vyžadujú naliehavé rozhodovanie.

50.

Preto aj keď zákon prijatý 22. júla 2016 predstavuje v porovnaní so zákonom prijatým 22. decembra 2015 zlepšenie, vplyv pravidla postupnosti na účinnosť ústavného súdu môže stále vzbudzovať isté obavy.

4.2.4. Najkratšia možná lehota pre uskutočnenie pojednávania

51.

V článku 61 ods. 1 sa uvádza, že „pojednávania sa nemôžu uskutočniť skôr ako 30 dní od doručenia oznámenia termínu pojednávania.“ V článku 61 ods. 3 sa uvádza, že „vo veciach právnych otázok, ústavných sťažností a sporov o právomoc medzi ústrednými ústavnými orgánmi štátu môže predseda ústavného súdu nariadiť skrátenie lehoty stanovenej v odseku 1 o polovicu, ak dotknutý sťažovateľ, súd odvolávajúci sa na právnu otázku alebo navrhovateľ nevyjadria do siedmich dní odo dňa doručenia nariadenia predsedu ústavného súdu námietku“. Skutočnosť, že predseda ústavného súdu môže nariadiť skrátenie 30-dňovej lehoty na polovicu, je v porovnaní so zákonom prijatým 22. decembra 2015 zlepšením, aj keď sťažovateľ, súd odvolávajúci sa na právnu otázku alebo navrhovateľ môžu voči skráteniu lehoty namietať.

4.2.5. Disciplinárne konanie

52.

V zákone prijatom 22. júla 2016 sa neuvádza zapojenie ďalších inštitúcií štátu do disciplinárneho konania týkajúceho sa sudcov ústavného súdu. V porovnaní so zákonom z 22. decembra 2015 ide o zlepšenie, preto už táto otázka nevzbudzuje obavy.

4.2.6. Možnosť generálnej prokuratúry zabrániť preskúmaniu vecí

53.

V článku 61 ods. 6 sa uvádza, že „neprítomnosť generálneho prokurátora, ktorý bol riadne informovaný, alebo jeho zástupcu na pojednávaní nebráni preskúmaniu veci, ak povinná účasť na pojednávaní nevyplýva z ustanovení zákona“. V článku 30 ods. 5 sa uvádza, že „generálny prokurátor alebo jeho zástupca sa zúčastňuje na preskúmaní vecí ústavným súdom, ktorý zasadá ako plénum“.

54.

V praxi môže kombinácia článkov 61 ods. 6 a 30 ods. 5 podľa všetkého umožniť generálnemu prokurátorovi, ktorý je zároveň ministrom spravodlivosti, svojou neúčasťou na pojednávaní odložiť preskúmanie určitých vecí, alebo mu dokonca zabrániť, a to aj vecí, o ktorých sa pojednáva v pléne. Tým by sa umožnil neprípustný zásah do fungovania ústavného súdu a narušila nezávislosť súdnictva, ako aj zásada oddelenia právomocí.

4.2.7. Odloženie prerokovania

55.

V článku 68 ods. 5 sa uvádza, že „počas prerokovania v pléne môžu minimálne štyria sudcovia podať námietku voči návrhu na urovnanie, ak sa domnievajú, že vec má mimoriadnu dôležitosť z hľadiska organizácie štátu alebo verejného poriadku a nesúhlasia s obdobím urovnania“. V článku 68 ods. 6 sa uvádza, že „v prípade námietky podľa odseku 5 sa prerokovanie odloží na tri mesiace a na nasledujúcom prerokovaní po uplynutí tohto obdobia predložia namietajúci sudcovia svoj spoločný návrh na urovnanie“. V článku 68 ods. 7 sa stanovuje, že „ak počas nového prerokovania uvedeného v odseku 6 znovu namietajú minimálne štyria sudcovia, prerokovanie sa odloží o ďalšie tri mesiace. Po uplynutí tohto obdobia sa uskutoční nové prerokovanie a hlasovanie.“

56.

Pri veciach rozhodovaných v pléne, ktorých by mohlo byť veľké množstvo (pozri vyššie), umožňuje zákon prijatý 22. júla 2016 minimálne štyrom sudcom ústavného súdu vzniesť námietku voči stanoveniu návrhu. To by mohlo viesť k odloženiu prerokovania vo veci minimálne na tri mesiace a v niektorých prípadoch až na šesť mesiacov, až po uplynutí ktorých môže ústavný súd prerokovanie začať. V zákone sa neuvádza žiadna výnimka, ktorá by umožnila naliehavé prípady vybaviť rýchlejšie.

57.

Vplyv týchto ustanovení na účinnosť ústavného preskúmania vzbudzuje obavy najmä v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, keďže bránia ústavnému súdu v plnej miere zabezpečovať účinné ústavné preskúmanie a poskytovať účinnú a včasnú súdnu nápravu vo všetkých veciach.

4.2.8. Prechodné ustanovenia pre prebiehajúce konania

58.

V článku 83 ods. 1 sa uvádza, že „ustanovenia tohto zákona sa uplatňujú aj na začaté veci, ktoré neboli uzavreté do dátumu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“ Podľa článku 83 ods. 2 „musí ústavný súd uzavrieť veci uvedené v odseku 1 do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“ Lehota v dĺžke jedného roka sa neuplatňuje na veci uvedené v článku 84. V článku 84 ods. 1 sa uvádza, že „ak konanie o návrhoch podaných subjektmi podľa článku 191 ods. 1, pododseky 1 až 5 ústavy ešte do dátumu nadobudnutia účinnosti tohto zákona prebieha, ústavný súd […] preruší konanie na šesť mesiacov a vyzve navrhovateľov na doplnenie návrhov podľa požiadaviek článku 33 ods. 2 až 5.“ V článku 84 ods. 2 sa uvádza, že „ak je návrh uvedený v odseku 1 doplnený podľa požiadaviek článku 33 ods. 2 až 5, ústavný súd nariadi pokračovanie prerušeného konania po uplynutí časovej lehoty uvedenej v odseku 1. V opačnom prípade sa konanie zastaví.“

59.

V článku 85 ods. 1 sa uvádza, že „ak sa termín pojednávania stanovil na deň pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pojednávanie sa odloží a príslušný tribunál sa upraví podľa tohto zákona.“ V článku 85 ods. 2 sa uvádza, že: „sa stanoví nový termín pojednávania. Pojednávanie sa uskutočňuje v súlade s týmto zákonom.“ V článku 86 sa uvádza, že „ak sa dátum uverejnenia rozhodnutia stanovil na deň pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, uverejnenie sa odloží a príslušný tribunál, ako aj požiadavky týkajúce sa rozhodnutia, sa upravia podľa tohto zákona.“

60.

Na jednej strane sa v článku 83 ods. 2 pevne stanovuje termín jedeného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona na ukončenie prebiehajúcich konaní. Na druhej strane sa však v článku 84 uvádza, odchylne od článku 83 ods. 2, že prebiehajúce konania o návrhoch (t. j. návrhoch inštitucionálnych subjektov na ústavné preskúmanie právnych predpisov) sa na obdobie šiestich mesiacov zmrazia. Ústavný súd musí požiadať navrhovateľov o doplnenie návrhov, aby sa vyhovelo novým procedurálnym požiadavkám, a v konaní o týchto návrhoch môže pokračovať až po uplynutí obdobia šiestich mesiacov (aj keď už navrhovatelia svoje návrhy vopred doplnili). V zákone sa neuvádza žiadna výnimka, ktorá by umožnila naliehavé prípady vybaviť rýchlejšie.

61.

Články 85 a 86 prispievajú k legislatívnym zásahom do prebiehajúcich konaní, a to najmä tých, ktoré už pokročili, čím môžu ohroziť fungovanie ústavného súdu.

62.

Tieto prechodné ustanovenia spoločne vzbudzujú závažné obavy, keďže sa nimi zásadne spomalí konanie ústavného súdu o návrhoch a zabráni ústavnému súdu v plnej miere zabezpečovať účinné ústavné preskúmanie. Mimoriadne dôležité je to v súvislosti so všetkými citlivými novými legislatívnymi aktmi, ako sa uvádza v stanovisku Komisie (pozri nižšie v oddiele 4.3).

4.2.9. Vacatio legis

63.

V článku 92 zákona prijatého 22. júla 2016 sa uvádza, že „tento zákon nadobúda účinnosť 14 dní od svojho uverejnenia“. Ak sa neuplatní nárok na preventívne ústavné preskúmanie zákona, obdobie vacatio legis v trvaní 14 dní je na účinné ústavné preskúmanie zákona príliš krátke. Z dôvodu zachovania právnej istoty je dôležité poskytnúť ústavnému súdu dostatok času na preskúmanie ústavnosti zákona pred nadobudnutím jeho účinnosti.

64.

V tejto súvislosti sa pripomína, že v stanovisku z 11. marca 2016 Benátska komisia zdôraznila, že ústavný súd musí mať možnosť preskúmať bežný zákon, ktorým sa upravuje fungovanie ústavného súdu, ešte predtým než nadobudne účinnosť.

4.3. Dôsledky nedostatočnej účinnosti ústavného preskúmania nových právnych predpisov

65.

Sejm prijal množstvo osobitne citlivých nových legislatívnych aktov, a to často v skrátenom legislatívnom konaní, ako napríklad zákon o médiách (41), nový zákon o verejnej službe (42), zákon, ktorým sa mení zákon o polícii a niektoré ďalšie zákony (43), zákony o generálnej prokuratúre (44) a nový zákon o ombudsmanovi, ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony (45). Komisia listami z 1. februára 2016 a 3. marca 2016 požiadala poľskú vládu o informácie o súčasnom stave a obsahu týchto legislatívnych reforiem, zatiaľ jej však žiadne informácie poskytnuté neboli. Sejm okrem toho prijal množstvo ďalších návrhov citlivých legislatívnych aktov, ako napríklad zákon o Národnej mediálnej rade (46) a nový protiteroristický zákon (47).

66.

Komisia sa domnieva, že kým nebude môcť ústavný súd v plnej miere zabezpečovať účinné ústavné preskúmanie, súlad legislatívnych aktov uvedených vyššie s ústavou, a to vrátane dodržiavania základných práv, sa nebude môcť účinne posúdiť.

67.

Komisia napríklad konštatuje, že nové právne predpisy (predovšetkým právne predpisy týkajúce sa médií (48)) vzbudzujú obavy, pokiaľ ide o slobodu a pluralitu médií. Konkrétnejšie možno povedať, že novými právnymi predpismi týkajúcimi sa médií sa upravujú pravidlá menovania riadiacich a dozorných rád verejnoprávnych vysielateľov tak, aby sa dostali pod kontrolu vlády (ministra financií), a nie nezávislého orgánu. V nových právnych predpisoch sa tiež umožňuje okamžité rozpustenie dozorných a riadiacich rád. V tomto zmysle má Komisia pochybnosti najmä o možnostiach súdnej nápravy pre osoby, ktorých sa tento zákon dotkne.

68.

Rovnako dôležitý je z pohľadu dodržiavania zásady právneho štátu a základných práv aj právny predpis ako nový zákon o verejnej službe (49). V tomto zmysle Komisia v listoch z 1. februára a 3. marca 2016 (50) požiadala poľskú vládu o informácie týkajúce sa možností súdnej nápravy pre osoby, ktorých sa tento zákon dotkne. Poľská vláda Komisii doteraz v tomto bode neodpovedala.

69.

Pochybnosti o dodržiavaní základných práv vrátane práva na súkromie a ochranu údajov vzbudzuje aj zákon, ktorým sa mení zákon o polícii a niektoré ďalšie zákony (51). V dňoch 28. až 29. apríla 2016 navštívila delegácia Benátskej komisie Varšavu s cieľom prediskutovať zmeny zákona o polícii a niektorých ďalších zákonov. Na svojom zasadnutí z 10. až 11. júna 2016 k tomu predložila stanovisko (52). V stanovisku sa, okrem iného, uvádza, že procesné záruky a základné podmienky stanovené v zákone sú stále nedostatočné na to, aby sa zabránilo jeho nadmernému využívaniu a neopodstatneným zásahom do súkromia jednotlivcov.

70.

Okrem toho, aj nový protiteroristický zákon môže vzbudzovať pochybnosti o dodržiavaní základných práv (53) a je predmetom ústavného preskúmania.

71.

Komisia sa domnieva, že kým nebude môcť ústavný súd v plnej miere zabezpečovať účinné ústavné preskúmanie, dodržiavanie základných práv v legislatívnych aktoch sa nebude môcť účinne posúdiť. Vzbudzuje to závažné obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady právneho štátu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že Sejm nedávno prijal množstvo nových citlivých legislatívnych aktov, ktoré je potrebné ústavne preskúmať. Tieto obavy prehlbuje aj skutočnosť, že, ako je uvedené vyššie, v zákone prijatom 22. júla 2016 sa počíta s odložením množstva prebiehajúcich konaní.

5. NÁLEZ SYSTÉMOVÉHO OHROZENIA PRÁVNEHO ŠTÁTU

72.

Z dôvodov uvedených vyššie zastáva Komisia názor, že v Poľsku je systémovo ohrozená zásada právneho štátu. Skutočnosť, že ústavnému súdu sa bráni v plnej miere zabezpečovať účinné ústavné preskúmanie, negatívne ovplyvňuje jeho integritu, stabilitu a riadne fungovanie, čo je základný predpoklad dodržiavania zásady právneho štátu v Poľsku. V krajinách so zavedeným ústavným súdnym systémom je jeho účinnosť základným predpokladom dodržiavania zásady právneho štátu.

73.

Dodržiavanie zásady právneho štátu nie je len predpokladom ochrany všetkých základných hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii. Je aj predpokladom dodržiavania všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv a medzinárodného práva, ako aj vzájomnej dôvery medzi občanmi, podnikmi a vnútroštátnymi orgánmi v právnych systémoch všetkých ostatných členských štátov.

6. ODPORÚČANÉ OPATRENIA

74.

Komisia poľským orgánom odporúča naliehavo prijať vhodné opatrenia na riešenie tohto systémového ohrozenia právneho štátu. Komisia poľským orgánom predovšetkým odporúča, aby:

v plnom rozsahu vykonali rozsudky ústavného súdu z 3. a 9. decembra 2015, v ktorých sa vyžaduje, aby sa traja sudcovia, ktorí boli v predchádzajúcom legislatívnom období, v októbri 2015, právoplatne nominovaní, ujali svojej funkcie sudcov na ústavnom súde a aby sa traja sudcovia nominovaní v novom legislatívnom období bez platného právneho základu neujali funkcie sudcov bez právoplatného zvolenia,

b)	uverejnili a v plnom rozsahu vykonali rozsudky ústavného súdu z 9. marca 2016 a jeho následné rozsudky a zabezpečili automatické uverejňovanie budúcich rozsudkov, ktoré nebude závisieť od prijatia rozhodnutia výkonnej alebo legislatívnej moci,

zabezpečili, že pri každej reforme zákona o ústavnom súde sa budú dodržiavať rozsudky ústavného súdu vrátane rozsudkov z 3. a 9. decembra 2015, ako aj rozsudok z 9. marca 2016, a zohľadní sa stanovisko Benátskej komisie, ďalej zabezpečili, aby účinnosť ústavného súdu ako garanta ústavy nebola oslabovaná požiadavkami, či už s jednotlivým alebo kombinovaným účinkom, ako sú požiadavky uvedené vyššie, ktoré sa týkajú kvóra účasti, vybavovania vecí v chronologickom poradí, možnosti generálnej prokuratúry zabrániť preskúmaniu vecí, odkladania rokovaní alebo prechodných opatrení zasahujúcich do prebiehajúcich konaní a odkladania vecí,

d)	zabezpečili, že ústavný súd bude môcť preskúmať zlučiteľnosť nového zákona o ústavnom súde prijatého 22. júla 2016 ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti, a že rozsudok ústavného súdu v tejto veci sa uverejní a v plnom rozsahu vykoná,

e)	sa zdržali opatrení a verejných vyjadrení, ktorými by sa mohla spochybňovať legitimita a účinnosť ústavného súdu.

75.

Komisia zdôrazňuje, že tým najpodstatnejším pri hľadaní riešenia v súčasnej situácii je lojálna spolupráca, ktorá sa medzi jednotlivými štátnymi inštitúciami vo veciach týkajúcich sa právneho štátu vyžaduje. Komisia tiež poľské orgány vyzýva, aby si vyžiadali stanovisko Benátskej komisie k novému zákonu o ústavnom súde prijatému 22. júla 2016.

76.

Komisia vyzýva poľskú vládu, aby problémy zistené v tomto odporúčaní vyriešila do troch mesiacov odo dňa prijatia tohto odporúčania a informovala Komisiu o opatreniach, ktoré v tomto zmysle prijala.

77.

Na základe tohto odporúčania je Komisia pripravená na konštruktívny dialóg s poľskou vládou.

V Bruseli 27. júla 2016

Za Komisiu

Frans TIMMERMANS

podpredseda

(1) COM(2014) 158 final, ďalej len „oznámenie“.

(2) Pozri COM(2014) 158 final, oddiel 2, prílohu I.

(3) Pozri bod 4.1 oznámenia.

(4) Tamže.

(5) Tamže.

(6) Zákon prijatý 22. decembra 2015, ktorým sa mení zákon z 25. júna 2015 o ústavnom súde. Tento pozmeňujúci zákon bol uverejnený v úradnom vestníku 28. decembra v čiastke 2217.

(7) List podpredsedu Timmermansa z 23. decembra 2015 ministrovi zahraničných vecí Waszczykowskému a ministrovi spravodlivosti Ziobrovi.

(8) List podpredsedu Timmermansa z 30. decembra 2015 ministrovi zahraničných vecí Waszczykowskému a ministrovi spravodlivosti Ziobrovi.

(9) List štátneho podtajomníka Stepkowského zo 7. januára 2016 prvému podpredsedovi Timmermansovi.

(10) List ministra spravodlivosti Ziobra z 11. januára 2016 prvému podpredsedovi Timmermansovi.

(11) List podpredsedu Timmermansa z 13. januára 2016 ministrovi spravodlivosti Ziobrovi.

(12) List komisára Oettingera z 19. januára 2016 ministrovi spravodlivosti Ziobrovi.

(13) List ministra spravodlivosti Ziobra z 19. januára 2016 prvému podpredsedovi Timmermansovi.

(14) List podpredsedu Timmermansa z 1. februára 2016 ministrovi spravodlivosti Ziobrovi.

(15) List ministra zahraničných vecí Waszczykowského z 29. februára 2016 prvému podpredsedovi Timmermansovi.

(16) List podpredsedu Timmermansa z 3. marca 2016 ministrovi zahraničných vecí Waszczykowskému.

(17) Stanovisko č. 833/2015, CDL-AD(2016)001.

(18) Od 9. marca 2016 nebolo uverejnených dvadsať rozsudkov ústavného súdu.

(19) List ministra zahraničných vecí Waszczykowského z 24. júna 2016 prvému podpredsedovi Timmermansovi.

(20) K 34/15.

(21) K 35/15.

(22) Stanovisko, ods. 112

(23) Stanovisko, ods. 136

(24) Zákon o ústavnom súde z 25. júna 2015 uverejnený v úradnom vestníku 30. júla 2015 v čiastke 1064, v znení zmien. Zákon prijatý 22. decembra 2015 bol uverejnený v úradnom vestníku 28. decembra v čiastke 2217.

(25) Stanovisko, ods. 41.

(26) Zákon o ústavnom súde z 25. júna 2015 uverejnený v úradnom vestníku 30. júla 2015 v čiastke 1064, v znení zmien. Zákon prijatý 22. decembra 2015 bol uverejnený v úradnom vestníku 28. decembra v čiastke 2217.

(27) Pozri článok 1 ods. 9 nového zákona, ktorým sa nahrádza článok 44 ods. 1 až 3.

(28) Pozri článok 1 ods. 14 nového zákona, ktorým sa nahrádza článok 99 ods. 1.

(29) Pozri článok 1 ods. 10 nového zákona, ktorým sa vkladá nový článok 80 ods. 2.

(30) Pozri článok 1 ods. 12 nového zákona, ktorým sa nahrádza článok 87 ods. 2.

(31) Pozri článok 1 ods. 5 nového zákona, ktorým sa vkladá nový článok 28a, a článok 1 ods. 7 nového zákona, ktorým sa vkladá nový článok 31a.

(32) Toto nové kvórum účasti sa týka aj uznesení pléna, ak nie je v zákone stanovené inak, pozri článok 1 ods. 3 nového zákona, ktorým sa mení článok 10 ods. 1.

(33) Na základe zmeny sa tie isté pravidlá (kvórum účasti a dvojtretinová väčšina hlasov) uplatňujú aj na plénum súdu.

(34) Pozri článok 1 ods. 10 nového zákona, ktorým sa vkladá nový článok 80 ods. 2.

(35) Pozri článok 2 nového zákona.

(36) Pozri článok 1 ods. 12 nového zákona.

(37) Pozri článok 1 ods. 5 nového zákona.

(38) Pozri článok 1 ods. 7 nového zákona.

(39) Pozri článok 1 ods. 5 nového zákona, ktorým sa vkladá nový článok 28a.

(40) Pozri článok 1 ods. 7 nového zákona, ktorým sa vkladá nový článok 31a.

(41) Zákon z 30. decembra 2015, ktorým sa mení zákon o vysielaní, uverejnený v úradnom vestníku 7. januára 2016 v čiastke 25.

(42) Zákon z 30. decembra 2015, ktorým sa mení zákon o verejnej službe a niektoré ďalšie zákony, uverejnený v úradnom vestníku 8. januára 2016 v čiastke 34.

(43) Zákon z 15. januára 2016, ktorým sa mení zákon o polícii a niektoré ďalšie zákony, uverejnený v úradnom vestníku 4. februára 2016 v čiastke 147.

(44) Zákon o generálnej prokuratúre z 28. januára 2016, uverejnený v úradnom vestníku 15. februára 2016 v čiastke 177, zákon z 28. januára 2016 – nariadenia, ktorými sa vykonáva zákon – zákon o generálnej prokuratúre, uverejnený v úradnom vestníku 15. februára 2016 v čiastke 178.

(45) Zákon o ombudsmanovi z 18. marca 2016, ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony. Zákon podpísal prezident republiky 4. mája 2016.

(46) Zákon o Národnej mediálnej rade z 22. júna 2016. Zákon podpísal prezident republiky 27. júna 2016.

(47) Zákon o boji proti terorizmu z 10. júna 2016. Zákon podpísal prezident republiky 22. júna 2016. Komisia má okrem toho informácie o tom, že minister spravodlivosti predložil 5. mája 2016 Národnému legislatívnemu stredisku nový zákon, ktorým sa mení zákon o Národnej súdnej rade a niektoré ďalšie zákony.

(48) Zákon z 30. decembra 2015, ktorým sa mení zákon o vysielaní, uverejnený v úradnom vestníku 7. januára 2016 v čiastke 25, a zákon o Národnej mediálnej rade z 22. júna 2016. Zákon podpísal prezident republiky 27. júna 2016.

(49) Zákon z 30. decembra 2015, ktorým sa mení zákon o verejnej službe a niektoré ďalšie zákony, uverejnený v úradnom vestníku 8. januára 2016 v čiastke 34.

(50) List prvého podpredsedu Timmermansa z 1. februára 2016 ministrovi spravodlivosti Ziobrovi, list prvého podpredsedu Timmermansa z 3. marca 2016 ministrovi zahraničných vecí Waszczykowskému.

(51) Zákon z 15. januára 2016, ktorým sa mení zákon o polícii a niektoré ďalšie zákony, uverejnený v úradnom vestníku 4. februára 2016 v čiastke 147.

(52) Stanovisko č. 839/2016.

(53) Zákon o boji proti terorizmu z 10. júna 2016. Zákon podpísal prezident republiky 22. júna 2016.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 217

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 59 12. augusta 2016

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1368 z 11. augusta 2016, ktorým sa stanovuje zoznam kritických referenčných hodnôt používaných na finančných trhoch podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 ( 1 )	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1369 z 11. augusta 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/388, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii	4
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1370 z 11. augusta 2016, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	7
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1371 z 10. augusta 2016, ktorým sa stanovujú ekologické kritériá udeľovania environmentálnej značky EÚ osobným počítačom, notebookom a tabletom [oznámené pod číslom C(2016) 5010] ( 1 )	9
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1372 z 10. augusta 2016, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch, pokiaľ ide o zápisy týkajúce sa Lotyšska a Poľska [oznámené pod číslom C(2016) 5319] ( 1 )	38
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1373 z 11. augusta 2016, ktorým sa schvaľuje plán výkonnosti siete na druhé referenčné obdobie systému výkonnosti jednotného európskeho neba (2015 – 2019) ( 1 )	51
		ODPORÚČANIA
	*	Odporúčanie Komisie (EÚ) 2016/1374 z 27. júla 2016 týkajúce sa zásady právneho štátu v Poľsku	53
		ROKOVACIE PORIADKY
	*	Zmena rokovacieho poriadku Súdneho dvora	69
	*	Zmena rokovacieho poriadku Všeobecného súdu	71
	*	Zmena rokovacieho poriadku Všeobecného súdu	72
	*	Zmeny rokovacieho poriadku Všeobecného súdu	73
	*	Zmeny a doplnenia praktických vykonávacích ustanovení Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu	78

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MA	131,8
0702 00 00	ZZ	131,8
0707 00 05	TR	116,3
0707 00 05	ZZ	116,3
0709 93 10	TR	134,4
0709 93 10	ZZ	134,4
0805 50 10	AR	182,4
	CL	152,2
	MA	115,2
	TR	156,0
	UY	153,5
	ZA	150,3
	ZZ	151,6
0806 10 10	EG	223,0
	MA	178,5
	TR	158,2
	ZZ	186,6
0808 10 80	AR	145,1
	BR	102,1
	CL	123,4
	CN	90,3
	NZ	135,1
	PE	106,8
	US	167,6
	UY	92,2
	ZA	96,7
	ZZ	117,7
0808 30 90	AR	197,7
	CL	127,1
	TR	147,9
	ZA	133,0
	ZZ	151,4
0809 30 10 , 0809 30 90	TR	135,1
0809 30 10 , 0809 30 90	ZZ	135,1

		Korigendá
	*	Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) 2016/466 z 31. marca 2016, ktorým sa vykonáva článok 21 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/44 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi ( Ú. v. EÚ L 85, 1.4.2016 )	81