9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/1

(1)

Spoločnosť Danisco (UK) Ltd. podala žiadosť v súlade s článkom 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003 s návrhom na zmenu názvu držiteľa povolenia, pokiaľ ide o nariadenie Komisie (ES) č. 1290/2008 (2) o povolení prípravku z mikroorganizmov Lactobacillus rhamnosus (CNCM-I-3698) a Lactobacillus farciminis (CNCM- I-3699).

(2)

Žiadateľ tvrdí, že s účinnosťou od 12. novembra 2015 spoločnosť Danisco (UK) Ltd. previedla práva na uvádzanie prípravku z mikroorganizmov Lactobacillus rhamnosus (CNCM-I-3698) a Lactobacillus farciminis (CNCM- I-3699) na trh na spoločnosť STI Biotechnologie.

(3)

Navrhované zmeny podmienok povolenia sú výhradne administratívnej povahy a nezahŕňajú nové posúdenie príslušnej doplnkovej látky. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín bol o žiadosti informovaný.

(4)

Aby žiadateľ mohol uvedenú kŕmnu doplnkovú látku uvádzať na trh pod názvom STI Biotechnologie, je potrebné zmeniť podmienky príslušného povolenia.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1290/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Keďže bezpečnostné dôvody si nevyžadujú bezprostredné uplatňovanie zmeny zavedenej týmto nariadením do nariadenia (ES) č. 1290/2008, je vhodné stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého sa existujúce zásoby uvedenej doplnkovej látky, premixov a kŕmnych zmesí s obsahom tejto doplnkovej látky môžu spotrebovať.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/3

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie vínanov železito-sodných. K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia vínanov železito-sodných ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „technologické doplnkové látky“.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku z 30. apríla 2015 (2) k záveru, že príslušný prípravok nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie. Úrad takisto dospel k záveru, že prípravok môže byť potenciálne účinný ako protispekavá látka v soli. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metódach analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia vínanov železito-sodných vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/7

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 boli predložené žiadosti o povolenie prípravku z Bacillus subtilis (C-3102). K žiadostiam boli priložené údaje a doklady vyžadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosti sa týkajú povolenia prípravku z Bacillus subtilis (C-3102) ako kŕmnej doplnkovej látky pre nosnice a okrasné ryby, ktorý sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Uvedený prípravok už bol povolený ako kŕmna doplnková látka na použitie pre kurčatá na výkrm nariadením Komisie (ES) č. 1444/2006 (2), pre ciciaky nariadením Komisie (EÚ) č. 333/2010 (3) a pre kurčatá chované na znášku, morky, menšie druhy vtáctva a iné okrasné a voľne žijúce vtáctvo nariadením Komisie (EÚ) č. 184/2011 (4).

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanoviskách z 28. septembra 2015 (5) a z 11. novembra 2015 (6) k záveru, že prípravok z Bacillus subtilis (C-3102) nemá za navrhovaných podmienok použitia nepriaznivý účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie. Dospel k záveru, že za navrhovaných podmienok použitia má daná doplnková látka potenciál byť účinná pri znižovaní objemu krmiva na jednotku veľkovýroby vajec počas celého znáškového obdobia. Úrad okrem toho dospel k záveru, že daná doplnková látka má potenciál zlepšovať rast a využitie krmiva pri okrasných rybách. Osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh nepovažuje za potrebné. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(6)

Z posúdenia prípravku z Bacillus subtilis (C-3102) vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(7)

Žiadateľ takisto predložil žiadosť v súlade s článkom 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003 s návrhom na zmenu názvu držiteľa povolenia a názvu jeho zástupcu v EÚ v nariadeniach (ES) č. 1444/2006, (EÚ) č. 333/2010 a (EÚ) č. 184/2011. Žiadateľ tvrdí, že s účinnosťou od 1. januára 2016 zmenil svoj názov z „Calpis Co. Ltd.“ na „Asahi Calpis Wellness Co. Ltd.“. Názov jeho zástupcu v EÚ sa zmenil z „Calpis Co. Ltd. Europe Representative Office“ na „Asahi Calpis Wellness Co. Ltd. Europe Representative Office“. Žiadateľ na podporu svojej žiadosti predložil príslušné údaje.

(8)

S cieľom umožniť spoločnosti Asahi Calpis Wellness Co. Ltd. využívať jej práva na uvádzanie uvedenej doplnkovej látky na trh je potrebné zmeniť podmienky povolení.

(9)

Nariadenia (ES) č. 1444/2006, (EÚ) č. 333/2010 a (EÚ) č. 184/2011 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

v názve sa termín „držiteľ povolenia spoločnosť Calpis Co. Ltd. Japan v Európskej únii zastúpená spoločnosťou Co. Ltd. Europe Representative Office“ nahrádza termínom „držiteľ povolenia spoločnosť Asahi Calpis Wellness Co. Ltd., v Európskej únii zastúpená spoločnosťou Asahi Calpis Wellness Co. Ltd. Europe Representative Office“;

b)

v prílohe v druhom stĺpci, názov držiteľa povolenia, sa termín „Spoločnosť Calpis Co. Ltd. Japan v Európskej únii zastúpená spoločnosťou Calpis Co. Ltd. Europe Representative Office, Francúzsko“ nahrádza termínom „Asahi Calpis Wellness Co. Ltd., v Európskej únii zastúpená spoločnosťou Asahi Calpis Wellness Co. Ltd. Europe Representative Office“.

a)

v názve sa termín „držiteľ povolenia spoločnosť Calpis Co. Ltd. Japonsko, zastúpená spoločnosťou Calpis Co. Ltd. Europe Representative Office“ nahrádza termínom „držiteľ povolenia spoločnosť Asahi Calpis Wellness Co. Ltd., v Európskej únii zastúpená spoločnosťou Asahi Calpis Wellness Co. Ltd. Europe Representative Office“;

b)

V prílohe v druhom stĺpci, názov držiteľa povolenia, sa termín „Spoločnosť Calpis Co. Ltd. Japonsko, zastúpená spoločnosťou Calpis Co. Ltd. Europe Representative Office, Francúzsko“ nahrádza termínom „Spoločnosť Asahi Calpis Wellness Co. Ltd., v Európskej únii zastúpená spoločnosťou Asahi Calpis Wellness Co. Ltd. Europe Representative Office“.

9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/11

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie prípravku z Bacillus licheniformis (ATCC 53757) a jeho proteázy (E.C. 3.4.21.19). K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia prípravku z Bacillus licheniformis (ATCC 53757) a jeho proteázy (E.C. 3.4.21.19) ako kŕmnej doplnkovej látky pre kurčatá vo výkrme, kurčatá chované na znášku a ďalšie druhy vtákov chované na výkrm a do začiatku znášky a okrasné vtáky, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku z 11. marca 2015 (2) k záveru, že prípravok z Bacillus licheniformis (ATCC 53757) a jeho proteázy (EC 3.4.21.19) nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie a že pri odporúčanej dávke má potenciál zlepšovať pomer spotreby krmiva k prírastku hmotnosti kurčiat vo výkrme, ale iba pri podávaní stravy so zníženým obsahom bielkovín. Úrad takisto usudzuje, že tento záver možno rozšíriť aj na kurčatá chované na znášku, menej významné druhy vtákov vo výkrme a chované na znášku a na okrasné vtáky. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia prípravku z Bacillus licheniformis (ATCC 53757) a jeho proteázy (EC 3.4.21.19) vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/15

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie 6-fytázy produkovanej druhom Trichoderma reesei (ATCC SD-6528). K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia 6-fytázy produkovanej druhom Trichoderma reesei (ATCC SD-6528) ako kŕmnej doplnkovej látky pre hydinu a ošípané, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku z 22. októbra 2015 (2) k záveru, že 6-fytáza produkovaná druhom Trichoderma reesei (ATCC SD-6528) nemá za navrhovaných podmienok použitia a pri odporúčanej dávke nežiaduci účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie a že je účinná pri zlepšovaní stráviteľnosti fosforu pri kurčatách vo výkrme a výkrmových morkách, nosniciach, odstavených prasiatkach, ošípaných na výkrm a prasniciach. Úrad takisto dospel k záveru, že tento záver možno rozšíriť aj na menej významné druhy hydiny a menej významné druhy ošípaných. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia 6-fytázy produkovanej druhom Trichoderma reesei (ATCC SD-6528) vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/18

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie kyseliny benzoovej. K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia kyseliny benzoovej ako kŕmnej doplnkovej látky pre prasnice, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Uvedená doplnková látka už bola povolená ako kŕmna doplnková látka na použitie pri odstavených prasiatkach nariadením Komisie (ES) č. 1730/2006 (2) a na použitie pri ošípaných na výkrm nariadením Komisie (ES) č. 1138/2007 (3).

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanoviskách zo 14. júna 2012 (4) a 16. júna 2015 (5) k záveru, že kyselina benzoová nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie a že pri prasniciach môže viesť k malému zníženiu pH v moči. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(6)

Z posúdenia kyseliny benzoovej vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/21

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/23

(1)

Závery o najlepších dostupných technikách (BAT) slúžia ako referencia pri stanovovaní podmienok povolenia pre zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II smernice 2010/75/EÚ. Príslušné orgány by mali stanoviť hraničné hodnoty emisií, ktorými sa zabezpečí, aby emisie za bežných prevádzkových podmienok nepresiahli úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, ako sú stanovené v záveroch o BAT.

(2)

Fórum zložené zo zástupcov členských štátov, dotknutých priemyselných odvetví a mimovládnych organizácií presadzujúcich ochranu životného prostredia zriadené rozhodnutím Komisie zo 16. mája 2011 (2) predložilo 24. septembra 2014 Komisii svoje stanovisko k navrhovanému obsahu referenčného dokumentu o BAT. Toto stanovisko je verejne dostupné.

(3)

Kľúčovým prvkom tohto referenčného dokumentu o BAT sú závery o BAT stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 75 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ,

9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/43

(1)

Írsko 21. septembra 2015 požiadalo Komisiu, aby v súlade s článkom 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 rozhodla o tom, či na trh uvádzaná deka na kone, ktorá sa má používať na ochranu koní a ich okolia proti hmyzu (konské a maštaľné muchy), je alebo nie je biocídnym výrobkom alebo ošetreným výrobkom.

(2)

Na základe informácií, ktoré poskytlo Írsko, deka na kone pozostáva z dvoch oddelených vrstiev tkaniny; vonkajšia vrstva je impregnovaná permetrínom a od kože koní ju oddeľuje neimpregnovaná vnútorná vrstva. Podľa tvrdenia ošetrenie permetrínom ešte viac zlepšuje fyzikálnu ochrannú funkciu deky proti dotieravému hmyzu v okolí koňa, keďže hmyz po kontakte s vonkajšou vrstvou deky zahynie.

(3)

Deka na kone je určená na ochranu proti hmyzu, ktorý zodpovedá vymedzeniu škodlivého organizmu podľa článku 3 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, keďže môže mať škodlivý účinok na zvieratá alebo ľudí.

(4)

Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia je biocídna funkcia ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochrana proti akémukoľvek škodlivému organizmu.

(5)

Deka na kone zodpovedá vymedzeniu výrobku podľa článku 3 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, keďže má špeciálny tvar, povrch alebo vzhľad, ktoré určujú jej funkciu vo väčšej miere ako jej chemické zloženie.

(6)

Deka zodpovedá vymedzeniu ošetreného výrobku podľa článku 3 ods. 1 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, keďže permetrín sa v nej zámerne používa ako súčasť s cieľom chrániť kone pred hmyzom v ich okolí.

(7)

Preto je nevyhnutné stanoviť, či deka na kone má alebo nemá primárnu biocídnu funkciu podľa dohodnutých usmernení Únie (2), aby sa určilo, či je ošetreným výrobkom alebo biocídnym výrobkom.

(8)

Keďže i) dotieravý hmyz v okolí koňa nie je škodlivý pre samotnú deku; ii) koncentrácia permetrínu v deke je porovnateľná s jeho koncentráciou v biocídnych výrobkoch a vyššia než koncentrácia používaná v prípade textilných škodcov, ktorí sa živia keratínom (3); iii) spôsob účinku permetrínu v deke je rovnaký ako spôsob účinku biocídneho výrobku; iv) v informáciách o výrobku sa kladie väčší dôraz na biocídnu funkciu ochrany proti hmyzu než na iné funkcie deky na kone (najmä ochrana proti chladnému počasiu alebo UV žiareniu), v prípade deky na kone sa môže konštatovať, že má primárnu biocídnu funkciu a že zodpovedá vymedzeniu biocídneho výrobku podľa článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(9)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 je takisto dôležité zvážiť, či môže deka na kone patriť do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES (4), ak zodpovedá vymedzeniu veterinárneho lieku podľa článku 1 ods. 2 uvedenej smernice.

(10)

Ak deka na kone nie je určená na použitie ako lokálny insekticíd a nepoužíva sa s cieľom obnoviť, napraviť alebo zmeniť fyziologické funkcie vykonaním farmakologického, imunologického alebo metabolického účinku, alebo urobiť lekársku diagnózu u koní, a ak deka na kone nie je prezentovaná ako vyznačujúca sa vlastnosťami na liečenie alebo prevenciu akýchkoľvek chorôb koní, ale na ochranu proti hmyzu, ktorý sa môže nachádzať v okolí koňa a môže zviera rušiť, deka na kone nezodpovedá vymedzeniu veterinárneho lieku podľa článku 1 ods. 2 smernice 2001/82/ES, a preto patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(11)

Keďže výrobky typu 18 vymedzené v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 zahŕňajú výrobky, ktoré sa používajú na ochranu proti článkonožcom (napr. hmyzu, pavúkom a kôrovcom), a to inými spôsobmi ako ich odpudzovaním alebo priťahovaním, deka na kone by sa mala považovať za výrobok patriaci medzi výrobky typu 18. Keďže permetrín okrem toho nie je predmetom posúdenia, ani nie je schválený (5) na použitie v biocídnych výrobkoch typu 19, v prípade deky na kone by sa nemalo tvrdiť, že má repelentnú funkciu.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/45

(1)

V rámci žiadosti podľa postupu autorizácie Únie uvedeného v článku 41 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 požiadalo Nemecko 3. decembra 2015 Komisiu, aby podľa článku 3 ods. 3 uvedeného nariadenia rozhodla, či skupina výrobkov pripravených na použitie a obsahujúcich propán-2-ol (ďalej len „výrobky“), umiestnených na trh na účely použitia na dezinfekciu rúk, v tomto prípade vrátane chirurgickej dezinfekcie rúk, ktoré sa majú autorizovať ako skupiny biocídnych výrobkov podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. s) uvedeného nariadenia, sú biocídnymi výrobkami.

(2)

Nemecko usúdilo, že dané výrobky sú liekmi v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES (2), keďže zo zamýšľaných použití výrobkov vyplýva, že ich cieľom je prevencia chorôb u ľudí, pretože môžu byť použité v oblastiach a situáciách, kde sa z lekárskeho hľadiska odporúča dezinfekcia. Podľa Nemecka to platí najmä vtedy, keď dané výrobky používajú zdravotnícki pracovníci pri predoperačných ošetreniach, aby sa zabránilo riziku prenosu mikroorganizmov do chirurgickej rany.

(3)

Výrobky sú určené na kontrolu niektorých baktérií, vírusov a húb, ktoré zodpovedajú vymedzeniu pojmu „škodlivý organizmus“ podľa článku 3 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, keďže môžu mať škodlivý účinok na ľudí.

(4)

Keďže ničenie, odpudzovanie, zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochrana proti akémukoľvek škodlivému organizmu je biocídnou funkciou, výrobky spĺňajú vymedzenie pojmu biocídnych výrobkov podľa článku 3 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia.

(5)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 je dôležité zvážiť, či tieto výrobky môžu patriť do rozsahu pôsobnosti smernice 2001/83/ES, ak zodpovedajú definícii lieku podľa článku 1 ods. 2 uvedenej smernice.

(6)

Ak sú výrobky určené výlučne na obmedzenie mikroorganizmov na rukách, a tým aj na zníženie rizika prenosu mikroorganizmov z potenciálne kontaminovaných rúk, a nepoužívajú sa ani na účely obnovenia, úpravy alebo zmeny fyziologických funkcií prostredníctvom ich farmakologického, imunologického alebo metabolického účinku, ani na účely určenia lekárskej diagnózy u ľudí, ani nie sú prezentované buď ako výrobky s vlastnosťami vhodnými na liečbu alebo na prevenciu ľudských ochorení, výrobky nezodpovedajú definícii lieku podľa článku 1 ods. 2 smernice 2001/83/ES, a preto patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(7)

Keďže výrobky typu 1 sa podľa vymedzenia pojmov v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 vzťahujú na výrobky, ktoré sa používajú na osobnú hygienu človeka, aplikujú na ľudskú pokožku alebo pokožku hlavy alebo pri kontakte s ňou, pričom primárnym účelom je dezinfekcia takejto pokožky, dané výrobky patria medzi výrobky typu 1.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/47

(1)

V roku 2011 bola v rámci schémy Energetického fondu (pozri nižšie) spoločnosti Finnfjord AS (ďalej len „spoločnosť Finnfjord“) poskytnutá štátna pomoc vo výške 175 miliónov NOK na vybudovanie systému energetického zhodnocovania v jej závode na výrobu ferosilícia. Dozorný úrad toto udelenie pomoci schválil rozhodnutím č. 39/11/COL (1).

(2)

V nadväznosti na diskusie, ktoré sa uskutočnili pred notifikáciou a ktoré sa začali v novembri 2012, nórske orgány v súlade s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3 (2) notifikovali listom z 26. júna 2013 dodatočnú pomoc pre spoločnosť Finnfjord od spoločnosti Innovation Norway (ďalej len „spoločnosť IN“) Práve uvedené opatrenie je predmetom tohto rozhodnutia.

(3)

Listom z 5. júla 2013 (3) požiadal dozorný úrad nórske orgány o doplňujúce informácie Nórske orgány odpovedali listom z 19. augusta 2013 (4). Listom z 28. augusta 2013 (5) požiadal dozorný úrad o ďalšie informácie. Nórske orgány odpovedali listom z 18. septembra 2013 (6). Listom z 13. novembra 2013 (7) dozorný úrad informoval nórske orgány, že prijal rozhodnutie č. 445/13/COL o začatí formálneho vyšetrovacieho konania v súvislosti s notifikovaným opatrením.

(4)

Nórske orgány poskytli svoje pripomienky k uvedenému rozhodnutiu e-mailom z 21. februára 2014 (8). Po dlhších diskusiách s nórskymi orgánmi a spoločnosťou Finnfjord o dôverných informáciách bolo 10. apríla 2014 uvedené rozhodnutie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP (9). Pripomienky ako tretia strana predložila iba spoločnosť Finnfjord (10). Uvedené pripomienky boli preposlané nórskym orgánom listom z 13. mája 2014 (11). Nórske orgány poskytli pripomienky k pripomienkam tretej strany listom zo 6. júna 2014 (12). Spoločnosť Finnfjord poskytla ďalšie pripomienky e-mailom z 25. septembra 2014 (13). E-mailom z 8. októbra 2014 (14) dozorný úrad požiadal spoločnosť Finnfjord o doplňujúce informácie. Spoločnosť Finnfjord odpovedala e-mailami z 24. a 27. októbra 2014 (15). Doplňujúce pripomienky a informácie boli preposlané nórskym orgánom listom z 27. októbra 2014 (16). Nórske orgány odpovedali listom z 12. novembra 2014 (17). V období od novembra 2014 do januára 2015 nadviazal dozorný úrad s nórskymi orgánmi a spoločnosťou Finnfjord neformálne kontakty prostredníctvom e-mailu a telefónu.

(5)

Notifikovaným navrhovaným opatrením je priamy grant vo výške 16 miliónov NOK od spoločnosti IN v prospech spoločnosti Finnfjord. Tento grant má čiastočne pokryť nárast nákladov na projekt z [680 – 720] miliónov NOK na [približne 800] miliónov NOK.

(6)

Spoločnosť IN informovala spoločnosť Finnfjord o svojom rozhodnutí vykonať notifikované opatrenie listom z 10. decembra 2012.

(7)

Spoločnosť IN vysvetlila, že spoločnosť Finnfjord potrebovala na dokončenie projektu energetického zhodnocovania dodatočnú sumu vo výške [80 – 95] miliónov NOK. Sumou vo výške 16 miliónov NOK sa preto vykryla len časť zvýšenia nákladov.

(8)

Zároveň s poskytnutím priameho grantu vo výške 16 miliónov NOK spoločnosti Finnfjord jej spoločnosť IN poskytla aj úver vo výške 18 miliónov NOK. Spoločnosť Finnfjord si zároveň v súvislosti s tým istým projektom už od spoločnosti IN požičala 100 miliónov NOK. Žiadny z týchto úverov nebol notifikovaný dozornému úradu. Spoločnosť IN sa domnieva, že tieto úvery boli poskytnuté za trhových podmienok, a preto nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(9)

Súčasne s úverom vo výške 18 miliónov EUR od spoločnosti IN získala spoločnosť Finnfjord zabezpečený úver vo výške [45 – 60] miliónov NOK od finančnej inštitúcie SpareBank 1 Nord-Norge (ďalej len spoločnosť „SNN“). Existujúce úvery spoločnosti Finnfjord od spoločnosti SNN v súvislosti s príslušným projektom predstavovali spolu [300 – 325] miliónov NOK.

(10)

Priamy grant vo výške 16 miliónov NOK a dva úvery vo výške 18 miliónov NOK a [45 – 60] miliónov NOK pokrývali spolu zvýšenie nákladov vo výške [80 – 95] miliónov NOK.

(11)

Spoločnosť IN je verejným subjektom, ktorý bol zriadený zákonom o spoločnosti Innovation Norway (18). Vlastní ju nórsky štát prostredníctvom ministerstva miestnej samosprávy a regionálneho rozvoja (51 %) a všetkých devätnástich nórskych krajských orgánov (49 %). Spoločnosť IN je financovaná z verejných zdrojov.

(12)

Spoločnosť Enova je štátnym podnikom (19), ktorý v plnej miere vlastní nórsky štát prostredníctvom ministerstva pre ropu a energetiku. Táto spoločnosť zodpovedá za správu schémy Energetického fondu, t. j. schému štátnej pomoci na podporu ochrany životného prostredia, ktorú schválil dozorný úrad rozhodnutiami č. 125/06/COL (20) a č. 248/11/COL (21). Spoločnosť Enova je financovaná z verejných zdrojov.

(13)

V rámci schémy Energetického fondu organizuje spoločnosť Enova výberové konania týkajúce sa pomoci, pričom zvíťazia tie projekty, ktoré dosahujú najlepšie výsledky v oblasti energetiky na 1 NOK pomoci (22).

(14)

Spoločnosť Enova poskytuje posledných 20 % individuálnej pomoci až po tom, čo schválila záverečnú správu o projekte (23). Podľa tlačovej správy spoločnosti Finnfjord (24) bol systém energetického zhodnocovania uvedený do prevádzky 30. októbra 2012. Dňa 22. novembra 2012 schválila spoločnosť Enova záverečnú správu spoločnosti Finnfjord. Dňa 23. novembra 2012 spoločnosť Enova vyplatila poslednú tranžu pomoci vo výške 35 miliónov NOK (20 % celkovej pomoci vo výške 175 miliónov NOK).

(15)

Spoločnosť Finnfjord je rodinná spoločnosť s ručením obmedzeným. Závod, ktorému je navrhovaná pomoc určená, sa nachádza v meste Finnsnes v kraji Troms, ktorý je druhým najsevernejším krajom v Nórsku.

(16)

V notifikácii, ktorá viedla k rozhodnutiu dozorného úradu č. 39/11/COL z 9. februára 2011 o schválení pomoci vo výške 175 mil. NOK od spoločnosti Enova v prospech spoločnosti Finnfjord, sa rozpočet projektu energetického zhodnocovania spoločnosti Finnfjord odhadol na 511,66 miliónov NOK. Pomoc bola poskytnutá na náhradu chladiaceho systému rekuperačnou jednotkou. Zámerom bolo vyrábať ročne 224 GWh elektrickej energie a získať 125 GWh technologickej pary. Odhadovaná ročná výroba energie tak dosiahla 349 GWh.

(17)

Podľa tejto notifikácie sa do februára 2011 odhadovaný rozpočet zvýšil o 190 miliónov NOK, a to z 511,66 miliónov NOK na 700 miliónov NOK. Napriek tomuto výraznému zvýšeniu sa správna rada spoločnosti Finnfjord 7. februára 2011 rozhodla v projekte pokračovať. Spoločnosť Finnfjord nepožiadala v tom čase o ďalšiu pomoc. Notifikovaná pomoc nie je určená na pokrytie zvýšenia nákladov, ktoré viedlo k odhadu vo výške 700 miliónov NOK.

(18)

Zvýšenie nákladov vyplývalo do veľkej miery z rozhodnutia spoločnosti Finnfjord zamerať projekt výhradne na výrobu elektrickej energie z pary (a nie na získavanie technologickej pary) a zakúpiť výkonnejšiu parnú turbínu. Turbína bola objednaná 7. januára 2011. Právne záväzná zmluva týkajúca sa turbíny bola uzavretá 23. februára 2011. Listom zo 16. februára 2011 informovala spoločnosť Finnfjord spoločnosť Enova, že objednala výkonnejšiu turbínu, ktorá by mala zabezpečiť ročnú výrobu elektrickej energie v objeme 344,5 GWh. Tento vyšší objem výroby elektrickej energie sa teda blížil k odhadu celkovej výroby elektrickej energie a pary v objeme 349 GWh. Na tomto základe spoločnosť Finnfjord požiadala o vylúčenie výroby pary z podporovaného projektu. Spoločnosť Enova schválila zmenu projektu listom zo 17. februára 2011.

(19)

Počas fázy realizácie projektu predkladala spoločnosť Finnfjord spoločnosti Enova správy o pokroku. V správe z 30. apríla 2012 spoločnosť Finnfjord poukázala na ďalšie zvýšenie nákladov súvisiace s turbínovou halou, parným a kondenzačným potrubím a výkopmi. Dodatočné náklady predstavovali približne 5 miliónov NOK. Spoločnosť Finnfjord sa stále usilovala udržať celkové náklady projektu pod odhadovanou sumou 700 miliónov NOK.

(20)

V správe o pokroku z 29. júna 2012 bol odhad celkových nákladov aj naďalej stanovený na 700 miliónov NOK. V tom čase sa však odhadovalo, že projekt by si vyžiadal dodatočné náklady vo výške [5 – 10] miliónov NOK. Toto zvýšenie nákladov bolo prediskutované na stretnutí správnej rady spoločnosti Finnfjord 19. júna 2012. Nórske orgány nevysvetlili, prečo zvýšenie celkových nákladov o [10 – 15] miliónov NOK ([…]) neviedlo k úprave odhadu celkových nákladov vo výške 700 miliónov NOK v správe o pokroku z 29. júna 2012.

(21)

Nórske orgány vysvetlili, že spoločnosť Finnfjord začala niekedy na jar 2012 neformálne rokovania so spoločnosťou Enova týkajúce sa získania dodatočnej pomoci na pokrytie zvýšených nákladov na projekt. Dňa 5. júla 2012 spoločnosť Finnfjord formálne požiadala po neformálnych kontaktoch spoločnosť Enova o dodatočnú pomoc. V danom čase upravila spoločnosť Finnfjord svoj odhad celkových nákladov na [730 – 760] miliónov NOK.

(22)

Z informácií, ktoré boli poskytnuté dozornému úradu, vyplýva, že spoločnosť Finnfjord dospela na základe preskúmania rozpočtu, ktoré bolo ukončené 31. júla 2012, k záveru, že projekt si vyžiada dodatočné náklady, a odhad celkových nákladov sa zvýšil na [740] miliónov NOK až [približne 800] miliónov NOK. Zvýšenie nákladov súviselo s prispôsobením existujúcich strojov, úpravami troch existujúcich pecí, úpravami dymových potrubí, so zariadeniami v turbínovej hale a ostatných budovách, dlhším výpadkom vo výrobe, než sa očakávalo, a dokončením prác a montáže. Spoločnosť Finnfjord požiadala spoločnosť Enova o dodatočnú pomoc s cieľom zabezpečiť, aby projekt spĺňal jej interné požiadavky na ziskovosť. Dôvody zvýšenia nákladov spoločnosť Finnfjord rozpracovala v správe o pokroku z 12. septembra 2012.

(23)

Začiatkom augusta 2012 spoločnosť Finnfjord neformálne rokovala so spoločnosťou Enova o možnosti oddialiť práce na tretej peci a klasifikovať ich ako samostatný projekt s cieľom požiadať spoločnosť Enova o ďalšiu pomoc na tom základe, že ide o nový projekt.

(24)

Listom z 20. augusta 2012 spoločnosť Enova žiadosť o pomoc zamietla.

(25)

Na zasadaní správnej rady spoločnosti Finnfjord konanom 25. septembra 2012 sa odhad celkových nákladov stanovil na [približne 800] miliónov NOK. Na tomto zasadaní zvažovala správna rada spoločnosti Finnfjord tri alternatívne postupy:

(26)

Správna rada sa rozhodla postupovať podľa tretej možnosti.

(27)

Spoločnosť IN poskytla dozornému úradu výpis zo zápisu zasadnutia správnej rady týkajúci sa tretej alternatívy. Pokiaľ ide o žiadosti o ďalšiu pomoc od spoločností Enova a IN, vo výpise sa uvádza toto:

„Prípadné granty/úvery od spoločnosti Enova a [IN] sa použijú priamo na zníženie úveru na likviditu [od spoločnosti SNN], o ktorý spoločnosť Finnfjord požiadala“ (25).

(28)

Podľa spoločnosti IN správna rada dospela k záveru, že prvý postup by v podstate znamenal, že projekt by sa financoval na náklady veriteľov spoločnosti Finnfjord, čo by sa z právneho hľadiska nepovažovalo za vhodné a nepredstavovalo by to riešenie udržateľné v dlhodobom horizonte. Podľa spoločnosti IN nepovažovala správna rada za životaschopnú ani druhú alternatívu, keďže dospela k záveru, že odklad prác na tretej peci by bol neprimerane drahý.

(29)

V pripomienkach k rozhodnutiu dozorného úradu o začatí formálneho vyšetrovacieho konania nórske orgány objasnili, že konečné celkové náklady spolu predstavovali [približne 800] miliónov NOK. Nórske orgány neobjasnili, kedy bola táto suma určená s konečnou platnosťou.

(30)

Spoločnosť Finnfjord začala 28. augusta 2012 neformálny dialóg so spoločnosťou IN a spoločnosťou SNN s cieľom získať sumu vo výške [80 – 95] miliónov NOK potrebnú na dokončenie projektu.

(31)

Listom z 1. októbra 2012 spoločnosť Finnfjord formálne požiadala spoločnosť SNN o dodatočné úvery. Dňa 11. októbra 2012 spoločnosť Finnfjord požiadala o dodatočné úvery a granty bez toho, aby spresnila výšku pomoci.

(32)

Zdá sa, že spoločnosť SNN ponúkla spoločnosti Finnfjord úver vo výške [80 – 95] miliónov NOK pred polovicou októbra. Spoločnosť SNN však túto ponuku podmienila kolateralizáciou, ktorý by išla na úkor kolateralizácie existujúceho úveru od spoločnosti IN (26). Spoločnosť IN s týmto riešením nesúhlasila. Spoločnosti Finnfjord, SNN a IN namiesto toho dojednali tento finančný balík vo výške [80 – 95] miliónov NOK:

(33)

Finančný balík vo výške [80 – 95] miliónov NOK spoločnosť Finnfjord formálne schválila a prijala vo forme doplňujúcej dohody o koordinácii, ktorú spoločnosti SNN, IN a Finnfjord podpísali 12. decembra 2012. Táto dohoda, ktorej cieľom je usmerňovať vzťah medzi tromi stranami, sa vzťahovala na dohodu o poskytnutí úveru medzi spoločnosťami Finnfjord a SNN z 12. decembra 2012 a na dohodu o poskytnutí úveru medzi spoločnosťami Finnfjord a IN z 10. decembra 2012.

(34)

Hoci úvery od spoločností SNN a IN už boli poskytnuté, pomoc vo výške 16 mil. NOK v prospech spoločnosti Finnfjord sa poskytne až po tom, ako ju schváli dozorný úrad.

(35)

Spoločnosť IN zdôraznila, že v čase, keď rozhodla o podmienečnom poskytnutí grantu vo výške 16 miliónov NOK, neuvažovala o požičaní peňazí spoločnosti Finnfjord, keďže spoločnosť nemala dostatočný kolaterál na pokrytie nových úverov vo výške [80 – 95] miliónov NOK.

(36)

Pokiaľ ide o dôvod, prečo spoločnosť Finnfjord nepožiadala vo februári 2011 spoločnosť Enova o ďalšiu pomoc, spoločnosť IN objasnila, že spoločnosť Enova jednostranne znížila sumu o 200 miliónov NOK a zdôraznila, že poskytnutá suma vo výške 175 miliónov NOK predstavuje mimoriadne vysokú intenzitu pomoci a že žiadny iný projekt nemôže očakávať podobnú podporu. Spoločnosť Finnfjord sa preto domnievala, že žiadosť o ďalšiu pomoc by bola neúspešná. Spoločnosť však zmenila svoj prístup, keď sa dozvedela o rozhodnutí spoločnosti Enova poskytnúť pomoc vo výške 350 miliónov NOK na takmer rovnaký projekt realizovaný spoločnosťou Elkem AS (28).

(37)

Spoločnosť IN predložila revidovanú tabuľku, v ktorej zohľadnila pripomienky dozorného úradu uvedené v rozhodnutí o začatí formálneho vyšetrovacieho konania. Na základe konečných nákladov na projekt vo výške [približne 800] miliónov NOK, obdobia životnosti projektu v dĺžke 15 rokov a overeného postupného zvyšovania výroby elektrickej energie počas prvých troch rokov na maximálnu ročnú kapacitu v objeme 344,5 GWh bola za pomoci modelu spoločnosti Enova miera návratnosti bez pomoci vo výške 16 miliónov NOK vypočítaná na [približne 9] %. S pomocou by miera návratnosti predstavovala [približne 11] %. Spoločnosť IN uviedla, že projekt teda nie je ziskový vzhľadom na všeobecnú investičnú politiku spoločnosti Finnfjord, podľa ktorej sa v prípade takýchto investícií mimo kľúčovej oblasti podnikania tejto spoločnosti vyžaduje miera návratnosti v rozmedzí [10 – 20] %.

(38)

Spoločnosť IN zdôrazňuje, že spoločnosť Finnfjord založila svoje rozhodnutie pokračovať v projekte na vlastných interných výpočtoch, ktoré sa líšili od uvedených výpočtov (podľa modelu spoločnosti Enova). Spoločnosť IN konštatuje, že nebola oboznámená s internými výpočtami spoločnosti Finnfjord. Spoločnosť IN podotýka, že zjavne protichodné názory spoločností IN a Enova s najväčšou pravdepodobnosťou vyplývajú z rozdielov medzi vnútornými predpismi a postupmi spoločností Enova a IN.

(39)

Spoločnosť Finnfjord poukázala na to, čo vníma ako zjavný rozpor v rozhodnutí dozorného úradu, kde dozorný úrad na jednej strane nevylučuje úplne, že by v danom prípade mohla mať pomoc stimulačný účinok, ale zároveň nastoľuje otázku, či spoločnosť Finnfjord zvažovala ukončenie, obmedzenie alebo zastavenie projektu. Spoločnosť Finnfjord zdôrazňuje, že hoci jej správna rada mala až do zasadnutia konaného 25. septembra 2012 ambície dokončiť projekt, nemalo by sa to považovať za prejav ochoty alebo schopnosti dokončiť projekt za každú cenu. Podľa spoločnosti fakty a čísla, ktoré sa poskytli dozornému úradu, jednoznačne preukazujú, že bez dodatočného financovania by spoločnosť Finnfjord nebola schopná uhradiť dokončenie projektu. Spoločnosť Finnfjord nemohla ponúknuť žiadny ďalší kolaterál, a preto si nemohla zabezpečiť ďalšie úverové financovanie. Spoločnosť Finnfjord preto odmieta predbežný názor dozorného úradu, že pomoc by sa vnímala ako vítaný, ale nie nevyhnutne potrebný prvok finančného balíka.

(40)

Podobne ako spoločnosť IN spoločnosť Finnfjord zdôrazňuje, že zníženie pomoci od spoločnosti Enova z 200 miliónov NOK na 175 miliónov EUR predstavovalo jednostranné politické rozhodnutie správnej rady spoločnosti Enova. Spoločnosť Finnfjord poukazuje na niekoľko nezrovnalostí vo vyhláseniach spoločnosti Enova v súvislosti so stimulačným účinkom ďalšej pomoci na projekt a zdôrazňuje, že zjavne protichodné názory spoločností Enova a IN týkajúce sa stimulačného účinku pomoci sú irelevantné, pretože politika spoločnosti Enova je prísnejšia než možnosti stanovené v usmerneniach o pomoci na ochranu životného prostredia (EAG) (29).

(41)

Pokiaľ ide o posúdenie, či je pomoc vhodným nástrojom, zdá sa, že spoločnosť Finnfjord odmieta myšlienku, že toto posúdenie by sa malo uskutočniť na základe konkrétnych okolností príslušného prípadu, a namiesto toho odkazuje na rozhodnutie č. 39/11/COL, v ktorom dozornú úrad skonštatoval, že pôvodná pomoc vo forme grantu vo výške 175 miliónov NOK predstavovala vhodný nástroj na zabezpečenie prílevu investícií do projektu pred jeho realizáciou.

(42)

Pokiaľ ide o otázku proporcionality, spoločnosť zdôrazňuje, že projekt sa oproti pôvodným odhadom dvojnásobne predražil. Miera návratnosti vo výške 12,35 % bola na spodnej hranici rozpätia ziskovosti, ktoré vyžaduje spoločnosť Finnfjord. Aktualizovaná miera návratnosti vo výške [približne 9] % bez pomoci vo výške 16 miliónov NOK je, ako bolo vysvetlené, omnoho nižšia, než by bolo pre spoločnosť Finnfjord prijateľné, „ak by mohla konať podľa svojej slobodnej vôle“. Aj miera návratnosti [približne 11] % s pomocou vo výške 16 miliónov NOK sa považuje za pomerne nízku návratnosť. Spoločnosť Finnfjord uviedla, že poskytnutie pomoci predstavuje primerané rozdelenie nákladov medzi spoločnosťami IN a SNN, a zdôrazňuje, že dlhový kapitál projektu sa významne zvýšil. Riziko platobnej neschopnosti nesie spoločnosť sama. Preto podľa názoru spoločnosti Finnfjord nevedie pomoc jednoznačne k nadmernej náhrade.

(43)

Spoločnosť Finnfjord zastáva názor, že dodatočná pomoc od spoločnosti IN nenaruší konkurenčný mechanizmus v rámci schémy Energetického fondu. Zdôrazňuje, že konkurenčný mechanizmus v rámci schémy Energetického fondu zamedzuje iba tomu, aby pomoc získali najmenej efektívne projekty, ak požadované sumy presahujú rozpočet schémy. Spoločnosť vyzýva dozorný úrad, aby zvážil, či by uprednostnenie konkurenčného mechanizmu v rámci schémy Energetického fondu mohlo znamenať zásah do práva nórskych orgánov riadiť správu verejných prostriedkov. V tejto súvislosti spoločnosť Finnfjord uvádza, že má pochybnosti o tom, že dozorný úrad má nad rámec pravidiel kumulácie platný právny základ na zabezpečenie toho, aby poskytovanie individuálnej pomoci nenarúšalo fungovanie schémy pomoci. Spoločnosť Finnfjord vysvetľuje, že notifikovaná pomoc sa vypláca otvoreným a transparentným spôsobom.

(44)

Počas formálneho vyšetrovacieho konania spoločnosť Finnfjord predložila dozornému úradu druhé kolo pripomienok, v ktorých spresnila, že nedostatočná likvidita na jeseň v roku 2012 by viedla k ukončeniu projektu, pokiaľ by sa neposkytol dodatočný finančný balík, ktorý by bolo možné poskytnúť vďaka udeleniu pomoci od spoločnosti IN. S cieľom odôvodniť, že poskytnutie notifikovanej pomoci má stimulačný účinok, spoločnosť Finnfjord poukazuje na rozhodnutie dozorného úradu vo veci týkajúcej sa hlinikárne Helguvík (30)

(45)

Na preukázanie nevyhnutnosti pomoci spoločnosť Finnfjord predložila vyhlásenie od spoločnosti SNN a od účtovníka a predsedu spoločnosti Finnfjord. Spoločnosť poskytla taktiež tabuľku s aktualizovaným výpočtom čistej súčasnej hodnoty projektu (overeným spoločnosťou IN), z ktorej vyplýva [mierne negatívna] % návratnosť s pomocou. Spoločnosť Finnfjord odkazuje na postup dozorného úradu a Komisie (31) týkajúci sa nepredvídaných nákladov v prípade inovačných projektov, v ktorých bola štátna pomoc – vyjadrená nie ako pevná suma, ale skôr ako percentuálny podiel neznámych celkových nákladov – vyhlásená za zlučiteľnú s pravidlami štátnej pomoci.

(46)

Na žiadosť dozorného úradu poskytla spoločnosť Finnfjord následne kópie dvoch dohôd o financovaní, ktoré boli uzatvorené spoločnosťami SNN, IN a Finnfjord 14. júna 2011 a 12. decembra 2012, a dokumentáciu týkajúcu sa neexistencie kolaterálu bez zádržného práva.

(47)

Nórske orgány poskytli pripomienky k dvom kolám pripomienok spoločnosti Finnfjord ako tretej strany. Nórske orgány súhlasia so spoločnosťou Finnfjord a objasnili menšie skutkové okolnosti týkajúce sa zdroja financovania navrhovaného grantu vo výške 16 miliónov NOK. Vzhľadom na to, že vyplácanie finančných prostriedkov z relevantných zdrojov sa uskutočňuje jednotným spôsobom, tieto vysvetlenia sa nepreukázali ako nevyhnutné na účely posúdenia notifikovaného opatrenia dozorným úradom.

(48)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uvádza:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(49)

Z toho vyplýva, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ak sú kumulatívne splnené všetky tieto podmienky: opatrenie: i) poskytuje členský štát alebo sa poskytuje zo štátnych prostriedkov; ii) príjemcovi poskytuje selektívnu hospodársku výhodu; iii) môže ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami a narúšať hospodársku súťaž.

(50)

Opatrenie pomoci musí poskytovať štát alebo sa poskytuje zo štátnych prostriedkov. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že spoločnosť IN je verejný subjekt. Jej granty financuje nórsky štát. Notifikované opatrenie sa teda financuje zo štátnych prostriedkov a prevod na spoločnosť Finnfjord je pod kontrolou verejného subjektu kontrolovaného štátom. Dozorný úrad je preto toho názoru, že ide o štátne zdroje.

(51)

Na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí spoločnosti Finnfjord poskytovať výhody, ktoré ju oslobodzujú od poplatkov, ktoré by za normálnych okolností musela uhrádzať zo svojho rozpočtu. Opatrenie musí byť okrem toho selektívne v tom, že zvýhodňuje „určité podniky alebo výrobu určitého tovaru“. Priamy grant vo výške 16 miliónov NOK predstavuje transfer hotovosti, ktorú by spoločnosť Finnfjord nezískala v rámci svojej bežnej hospodárskej činnosti. Navrhovaný grant je určený výhradne spoločnosti Finnfjord. Dozorný úrad preto vyvodzuje záver, že tento priamy grant poskytuje spoločnosti Finnfjord selektívnu hospodársku výhodu.

(52)

Aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1, musí byť schopné narúšať hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP. Podľa ustálenej judikatúry postačuje samotná skutočnosť, že opatrenie posilňuje postavenie určitého podniku voči ostatným podnikom, ktoré s ním súťažia pri obchodovaní v rámci EHP, k tomu, aby bolo možné vyvodiť záver, že opatrenie môže ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami a narúšať hospodársku súťaž medzi podnikmi usadenými v iných členských štátoch EHP (32). Spoločnosť Finnfjord vyrába ferosilícium a mikrosiliky, ktoré predáva na európskom trhu (33). Dozorný úrad preto vyvodzuje záver, že pomoc ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP a narušuje hospodársku súťaž v EHP, pretože príjemca pôsobí v odvetví, v ktorom sa uskutočňuje obchod medzi zmluvnými stranami.

(53)

Na základe uvedených zistení vyvodzuje dozorný úrad záver, že notifikované opatrenie vo forme priameho grantu vo výške 16 miliónov NOK od spoločnosti IN v prospech spoločnosti Finnfjord predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(54)

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 „Dozorný úrad EZVO bude včas informovaný o všetkých plánoch na poskytnutie alebo zmenu pomoci, aby mohol predložiť svoje pripomienky […]. Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.“

(55)

Nórske orgány notifikovali opatrenie pomoci vo výške 16 miliónov NOK listom z 26. júna 2013. Poskytnutie pomoci bolo podmienené súhlasom dozorného úradu a v dôsledku toho pomoc nebola vyplatená.

(56)

Vzhľadom na poskytnuté informácie sa zdá, že pomoc sa poskytla na základe schémy pomoci, ktorá nebola dozornému úradu notifikovaná, pretože nórske orgány sa domnievali, že na túto schému pomoci sa vzťahuje vtedy platné nariadenie o skupinových výnimkách (GBER) (34). Granty od spoločností Enova a IN predstavujú investičnú pomoc pre ten istý podnik a pre ten istý investičný projekt. Nórske orgány preto dospeli k záveru, že pomoc určená spoločnosti Finnfjord mala byť notifikovaná individuálne, pretože kumulatívne s pomocou od spoločnosti Enova prekročila prahovú hodnotu, nad ktorou podlieha individuálna pomoc notifikačnej povinnosti (35).

(57)

Na základe uvedených skutočností vyvodzuje dozorný úrad záver, že nórske orgány si splnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3.

(58)

Spoločnosť IN tvrdí, že pomoc pre spoločnosť Finnfjord je zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP ako pomoc na ochranu životného prostredia. Zdôrazňuje, že v prípade uvedenej pomoci nejde o formu pomoci na záchranu.

(59)

Podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí“ možno považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP za predpokladu, že táto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodu a hospodársku súťaž v EHP v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom.

(60)

Rozhodnutím č. 39/11/COL dozorný úrad schválil počiatočnú pomoc na základe schémy Energetického fondu na projekt spoločnosti Finnfjord týkajúci sa energetického zhodnocovania po dôkladnom posúdení tejto pomoci v súlade s kapitolou 5 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia (EAG). Dozorný úrad dospel k záveru, že notifikovaná pomoc od spoločnosti Enova prispela k ochrane životného prostredia tým, že motivovala spoločnosť Finnfjord vykonať opatrenie na úsporu energie, ktoré by sa nevykonalo bez pomoci.

(61)

Dozorný úrad prijal 16. júla 2014 po začatí formálneho vyšetrovacieho konania nový súbor usmernení o štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky na obdobie rokov 2014 – 2020 (EEAG) (36), ktorými boli nahradené usmernenia EAG (37). Dozorný úrad uplatňuje usmernenia EEAG od dátumu ich prijatia (38) aj na prípady poskytnutia individuálnej pomoci notifikovanej pred prijatím EEAG, v prípade ktorej musí prijať rozhodnutie po dátume ich prijatia (39).

(62)

Pomoc od spoločnosti Enova dozorný úrad schválil ako opatrenie na úsporu energie. Usmernenia EEAG neobsahujú kapitolu o úsporách energie a namiesto nej bola zavedená kapitola o energetickej efektívnosti (40). Dozorný úrad posudzuje zlučiteľnosť notifikovanej pomoci na základe kapitoly o energetickej efektívnosti v usmerneniach EEAG.

(63)

Dozorný úrad poznamenáva, že posúdenie zlučiteľnosti notifikovaného opatrenia v predmetnom prípade by sa podstatne nelíšilo, ak by sa uplatnili usmernenia EAG. Na preukázanie tejto skutočnosti sa v ďalšom texte poukazuje na relevantné zásady usmernení EEAG a EAG.

(64)

V rozhodnutí o začatí formálneho vyšetrovacieho konania a pri posudzovaní notifikovaného opatrenia na základe vtedy platných usmernení EAG dozorný úrad zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že už posúdil zlučiteľnosť pomoci od spoločnosti Enova v prospech spoločnosť Finnfjord na projekt energetického zhodnocovania, nepochybuje o tom, že dodatočná pomoc je z dôvodu jej relatívne nízkej sumy v porovnaní s výškou pôvodnej pomoci zameraná na zlyhanie trhu. Okrem toho za predpokladu, že by pomoc mala stimulačný účinok a bola by nevyhnutná, dozorný úrad nemal žiadne pochybnosti o tom, že narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod sú obmedzené tak, aby celková bilancia bola pozitívna. Tieto otázky sa preto nebudú rozoberať ďalej v texte.

(65)

Predmetom tohto posúdenia je, či notifikovaná pomoc má stimulačný účinok a či je nevyhnutná.

(66)

Na to, aby sa pomoc považovala za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP, musí mať podľa usmernení EEAG (41) stimulačný účinok. Kľúčovým prvkom pri posudzovaní zlučiteľnosti je otázka, či notifikovaná pomoc je nevyhnutná na to, aby sa skutočne stimulovali investície, ku ktorým by inak nedošlo. Je potrebné overiť, či je pomoc nevyhnutná na dosiahnutie stimulačného účinku v prípade investície, teda či pomoc skutočne prispieva k zmene správania príjemcu tak, aby sa zvýšila úroveň ochrany životného prostredia (42).

(67)

Dozorný úrad vo všeobecnosti zastáva názor, že stimulačný účinok neexistuje, ak sa projekt začal pred tým, než príjemca podal žiadosť o pomoc (43). Vzhľadom na to, že predmetná vec súvisí s dodatočnou pomocou na pokrytie zvýšených nákladov na prebiehajúci projekt, dozorný úrad nemôže vychádzať z predpokladu existencie stimulačného účinku v prípade žiadostí o pomoc podaných pred začatím prác. Spoločnosť Finnfjord začala projekt v hodnote 700 miliónov NOK na základe poskytnutej pomoci vo výške 175 miliónov NOK vo februári 2011.

(68)

Dozorný úrad však nevylučuje stimulačný účinok pomoci na projekt, ktorý sa už začal, ak poskytnutie pomoci jednoznačne zabezpečí dokončenie projektov, ktoré by inak neboli dokončené, alebo zvýšenie ochrany životného prostredia, ku ktorému by inak nedošlo (44). Pri posudzovaní stimulačného účinku pomoci na tomto základe je potrebné dôkladne preskúmať kontrafaktuálnu situáciu, t. j. čo by spoločnosť robila bez pomoci.

(69)

Spoločnosť dokončila projekt v októbri 2012 bez toho, aby sa pomoc vyplatila. Na základe poskytnutých informácií a dôkazov sa dozorný úrad nedomnieva, že spoločnosť Finnfjord reálne zvažovala ukončenie, obmedzenie alebo zastavenie projektu v období od februára 2011 až po jeho dokončenie v októbri 2012. Konkrétnejšie a vzhľadom na závery prijaté na zasadnutí správnej rady 25. septembra 2012 sa zdá, že spoločnosť z dôvodu príliš vysokých nákladov vážne nezvažovala zastavenie ani odloženie projektu, či už vcelku alebo sčasti, ani obmedzenie jeho rozsahu. V zápisnici zo zasadnutia správnej rady, ktoré sa uskutočnilo 25. septembra 2012, sa uvádza, že spoločnosť Finnfjord mala v úmysle získať dodatočný úver od spoločnosti SNN a dodatočnú pomoc od spoločností Enova a IN a že akákoľvek prípadná pomoc by sa použila priamo na zníženie výšky úveru, ktorý by sa spoločnosť Finnfjord snažila získať od spoločnosti SNN.

(70)

Toto zistenie podporila spoločnosť vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu dozorného úradu o začatí formálneho vyšetrovacieho konania. Hoci spoločnosť poukazuje na potrebu ďalšieho financovania vo výške [80 – 95] miliónov NOK a zjavne tvrdí, že jej vtedajšia situácia naznačuje, že zvažovala upustenie od projektu, toto tvrdenie je v rozpore s inými vyhláseniam spoločnosti, v ktorých poukazuje na neexistenciu „slobodnej vôle“ (pozri odôvodnenie 42), a predovšetkým so skutočnosťou, že spoločnosť Finnfjord dokončila projekt bez toho, aby došlo k vyplateniu pomoci.

(71)

Ak sa spoločnosť domnievala, že nemala inú možnosť ako pokračovať v projekte, pomoc by nemala pre spoločnosť stimulačný účinok, pretože spoločnosť by bola projekt dokončila, či už s pomocou, alebo bez nej. Inými slovami kontrafaktuálnym scenárom je to, že spoločnosť Finnfjord by aj bez pomoci dokončila projekt bez omeškaní a bez obmedzenia jeho rozsahu.

(72)

Dozorný úrad nepresvedčilo tvrdenie, že pomoc bola podnetom na poskytnutie finančného balíka vo výške [80 – 95] miliónov NOK a že bola nevyhnutná najmä pre úver od spoločnosti SNN vo výške [45 – 60] miliónov NOK. Aj keď je úver od spoločnosti SNN podmienený tým, že spoločnosť IN poskytne pomoc vo výške 16 miliónov NOK, finančné prostriedky (od spoločností SNN a IN) boli vyplatené bez predchádzajúceho schválenia dodatočnej pomoci dozorným úradom. To preukazuje, že úvery možno oddeliť od pomoci vo forme grantu. Veriteľ, ktorý by ako podmienku ďalšieho financovania vyžadoval skutočné vyplatenie pomoci, by pred vyplatením ďalšieho dlhového kapitálu počkal na schválenie dozorným úradom, ak to je určujúce pre existenciu finančného balíka. Okrem toho z informácií, ktoré boli poskytnuté dozornému úradu, nevyplýva, že spoločnosť Finnfjord by musela úvery bezodkladne splatiť, ak by dozorný úrad pomoc neschválil.

(73)

Aby bola pomoc zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP, musí byť nevyhnutná. Pomoc nesmie slúžiť ako dotácia na náklady na činnosť, ktoré by podniku vznikli v každom prípade, a nesmie slúžiť na kompenzáciu bežného podnikateľského rizika hospodárskej činnosti (45). Pomoc na dodatočné náklady, ktoré vznikli v dôsledku nepredvídateľných vonkajších faktorov, ktoré nemožno považovať za súčasť bežného podnikateľského rizika predmetnej hospodárskej činnosti, by sa mohla považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP (46).

(74)

Dozorný úrad konštatuje, že spoločnosť Finnfjord sa vo februári 2011, keď čelila zvýšeniu nákladov z 511,66 miliónov NOK na 700 miliónov NOK, rozhodla pokračovať v projekte bez toho, aby požiadala o akúkoľvek ďalšiu pomoc. Príslušnými nákladmi, ktorých sa toto vyšetrovanie týka, je zvýšenie nákladov o [80 – 95] miliónov NOK, a to zo 700 miliónov NOK na [približne 800] miliónov NOK. To predstavuje nárast o približne […] %.

(75)

Na základe poskytnutých informácií (ako sa uvádza v odôvodnení 22 zvýšenie nákladov bolo spôsobené: prispôsobením existujúcich strojov, úpravami troch existujúcich pecí, úpravami dymových potrubí, zariadeniami v turbínovej hale a ostatných budovách, dlhším výpadkom vo výrobe, než sa očakávalo, a dokončením prác a montáže. Ide o také zvýšenie nákladov, ktoré by podnik mal vziať do úvahy pri plánovaní projektu tohto typu, a ide o bežné podnikateľské riziko predmetnej hospodárskej činnosti. V prípade takéhoto zvýšenia nákladov nemožno tvrdiť, že bolo spôsobené externými faktormi,a nezdá sa, že by malo nepredvídateľný charakter. Predmetný prípad možno odlíšiť od veci týkajúcej sa hlinikárne Helguvík (47), na ktorý poukázala spoločnosť Finnfjord. V danom prípade mal príjemca pomoci ťažkosti pri získavaní financovania počas mimoriadnej finančnej krízy na Islande v roku 2008, čo bola okolnosť, ktorú možno právom považovať za nepredvídateľný vonkajší faktor. Na základe uvedených skutočností je dozorný úrad toho názoru, že prostredníctvom notifikovaného opatrenia pomoci nórske orgány navrhujú kompenzovať spoločnosti Finnfjord bežné podnikateľské riziko súvisiace s projektom, ktorý realizuje.

(76)

Dozorný úrad uznáva, že výsledok jeho posúdenia mohol byť odlišný, ak by nórske orgány namiesto navrhnutia dvoch pevne stanovených súm pomoci (od spoločností Enova a následne od spoločnosti IN) poskytli pomoc na pokrytie určitého percentuálneho podielu oprávnených nákladov projektu. Bolo by to tak najmä v prípade, ak sú nepredvídateľné dodatočné náklady značné a spojené so skutočnosťou, že projekt je inovačný a že jeho náklady sa z dôvodu ich povahy dajú ťažko odhadnúť vopred. Toto tvrdenie však nie je vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli dozornému úradu v predmetnom prípade predložené, relevantné.

(77)

Dozorný úrad zdôrazňuje, že je na nórskych orgánoch, aby preukázali, že sú splnené podmienky na udelenie výnimky z článku 61 ods. 1 Dohody o EHP (48). Skutočnosti a tvrdenia, ktoré nórske orgány (a spoločnosť Finnfjord) predložili, dozorný úrad nepresvedčili, že notifikovaná pomoc od spoločnosti IN má stimulačný účinok alebo že je nevyhnutná.

(78)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že notifikovaná pomoc od spoločnosti IN v prospech spoločnosti Finnfjord nemá stimulačný účinok a nie je nevyhnutná. Keďže pomoc už z uvedených dôvodov nie je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP, dozorný úrad nebude posudzovať vhodnosť ani primeranosť pomoci.

(79)

Na základe informácií, ktoré poskytli nórske orgány, dospel dozorný úrad k záveru, že navrhovaný hotovostný grant vo výške 16 miliónov NOK od spoločnosti IN v prospech spoločnosť Finnfjord predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(80)

Dozorný úrad dospel k záveru, že táto pomoc nie je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP. Nórske orgány preto nemôžu takúto pomoc poskytnúť.

(81)

Dozorný úrad vyzýva nórske orgány, aby kópiu tohto rozhodnutia bezodkladne predložili spoločnosti Finnfjord,

9.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/59

(1)

V nadväznosti na prijatie sťažností a informácií o trhu dozorný úrad 31. októbra 2013 oznámil nórskym orgánom nepodložené tvrdenia o poskytnutí štátnej pomoci v súvislosti s financovaním nového futbalového štadióna v meste Sandefjord (dokument č. 686574). V tom istom liste dozorný úrad požiadal o informácie o údajnom opatrení pomoci. Tieto informácie nórske orgány poskytli 29. novembra 2013 (dokumenty č. 691773 a č. 691774).

(2)

Dňa 16. januára 2014 dozorný úrad požiadal nórske orgány o ďalšie informácie (dokument č. 694963), ktoré boli poskytnuté 14. februára 2014 (dokument č. 699518).

(3)

Na základe informácií, ktoré mal dozorný úrad k dispozícii, prijal 22. októbra 2014 rozhodnutie č. 444/14/COL o začatí formálneho vyšetrovacieho konania týkajúceho sa pomoci v prospech spoločnosti Sandefjord Fotball AS a vyzval nórske orgány, aby predložili pripomienky. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku 15. januára 2015, pričom tretie strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia.

(4)

Lehota na predloženie pripomienok sa pre nórske orgány predĺžila do 23. decembra 2014, ktoré k tomuto dátumu pripomienky predložili (dokumenty č. 733899 až 733901). Dozornému úradu neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

(5)

Klub Sandefjord Fotball je združenie založené v roku 1998 na základe dohody o spolupráci medzi dvoma najväčšími futbalovými klubmi v oblasti Sandefjord, konkrétne Sandefjord Ballklubb a IL Runar. Cieľom spolupráce bolo vytvoriť profesionálny futbalový tím v meste Sandefjord, ktorý by sa mohol dostať do najvyššej nórskej súťaže.

(6)

Sandefjord Fotball AS je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá prevádzkuje elitný profesionálny futbalový tím (1). Spolupráca medzi klubom Sandefjord Fotball a Sandefjord Fotball AS je založená na požiadavkách Nórskeho futbalového zväzu. Klub prevádzkuje aj amatérsky tím a juniorský futbalový tím. Okrem toho organizuje letné futbalové školy a regionálne futbalové súťaže pre mladých amatérskych hráčov.

(7)

Do roku 2007 elitný tím Sandefjord Fotball využíval na tréningy a zápasy mestský štadión v Bugårdsparkene. Tento štadión však nespĺňa požiadavky Nórskeho futbalového zväzu pre kluby, ktoré hrajú v najvyššej súťaži. Náklady na modernizáciu existujúceho štadióna sa odhadovali na približne 40 miliónov NOK, ktoré mesto Sandefjord nebolo ochotné investovať.

(8)

V roku 2005 mesto Sandefjord a spoločnosť Sandefjord Fotball AS rokovali o možnostiach výstavby nového štadióna. Mesto súhlasilo s poskytnutím potrebných pozemkov a Sandefjord Fotball AS s financovaním a prevádzkovaním štadióna.

(9)

Mesto získalo niekoľko pozemkov v oblasti Pindsle v celkovej hodnote približne 3,7 milióna NOK. Pozemky boli v tom čase vedené ako poľnohospodárska pôda. V rozhodnutí mesta zo 6. septembra 2005, ktorým sa povolilo nadobudnutie pozemkov, sa predpokladalo prekvalifikovanie pozemkov na obchodné využitie s požiadavkou výstavby štadióna. V novom územnom pláne sa pozemky rozdelili na dve časti: parcela č. 152/96 bola kvalifikovaná na zmiešané využitie na štadión a podnikateľské účely a parcela č. 152/97 bola kvalifikovaná na využitie na podnikateľské účely. Na základe dohody z 28. novembra 2006 sa oba pozemky previedli na dve stopercentné dcérske spoločnosti patriace spoločnosti Sandefjord Fotball AS: parcela č. 152/96 na Sandefjord Fotball Stadion AS a parcela č. 152/97 na Sandefjord Fotball Næring AS.

(10)

Podľa dohody mala spoločnosť Sandefjord Fotball AS zodpovedať za získanie finančných prostriedkov potrebných na výstavbu štadióna. Stavebné náklady na projekt boli odhadnuté na 110 miliónov NOK. Spoločnosť Sandefjord Fotball AS mala prispieť 70 miliónmi NOK z vlastných zdrojov, zo zdrojov externých investorov, z predaja práv na názov štadióna atď. a zobrať si úver na zvyšných 40 miliónov NOK. Príspevok spoločnosti Sandefjord Fotball AS mal čiastočne pochádzať z predaja pozemkov kvalifikovaných na využitie na podnikateľské účely (parcela č. 152/97) spoločnosti Pindsle Property AS.

(11)

Okrem výstavby štadióna dohoda obsahovala aj niekoľko ďalších záväzkov. Sandefjord Fotball AS konkrétne súhlasila, že vykoná práce na cestných komunikáciách v areáli štadióna a uhradí náklady súvisiace s prerušením prevádzky starého štadióna vrátane opráv.

(12)

Krátko po podpísaní dohody nadobudla spoločnosť Pindsle Property AS za 40 miliónov NOK akcie spoločnosti Sandefjord Fotball Næring AS, ktorá vlastnila parcelu č. 152/97. Pred odpredajom nebolo vykonané ocenenie spoločnosti.

(13)

Nový štadión sa dokončil v júli 2007, pričom celkové náklady na výstavbu dosiahli 110 miliónov NOK (2). Okrem futbalového ihriska a tribúny sa tu nachádza aj niekoľko ďalších zariadení vrátane atletickej dráhy, posilňovne a konferenčných miestností. Tieto zariadenia sa bezodplatne prenajímajú iným (najmä amatérskym športovým) organizáciám.

(14)

Spoločnosť Sandefjord Fotball AS sa v roku 2009 dostala do zlej finančnej situácie. Klub sa rozhodol, že získa prostriedky z predaja Sandefjord Fotball Stadion AS (teda spoločnosti, ktorá vlastnila štadión a priľahlé nehnuteľnosti na parcele č. 152/96) spoločnosti Pindsle Property AS. V tomto prípade sa podľa nórskeho práva vyžadovalo ocenenie spoločnosti treťou stranou, keďže viaceré osoby boli členmi predstavenstva a akcionármi tak uvedenej spoločnosti, ako aj spoločnosti Pindsle Property AS.

(15)

V znaleckom posudku zo 6. apríla 2009 sa spoločnosť Sandefjord Fotball Stadion AS ocenila na 14 až 16 miliónov NOK. Spoločnosť bola 9. júna 2009 predaná za 15 miliónov NOK.

(16)

Dozorný úrad vydal 22. októbra 2014 rozhodnutie č. 444/14/COL o začatí formálneho vyšetrovacieho konania v súvislosti s pomocou v prospech spoločnosti Sandefjord Fotball AS.

(17)

Vo svojom rozhodnutí dozorný úrad dospel k predbežnému záveru, že prevod pozemkov na spoločnosť Sandefjord Fotball AS predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Dozorný úrad sa konkrétne domnieval, že prevod sa uskutočnil za cenu nižšiu, ako je trhová hodnota parcely č. 152/96 (kvalifikovanej na zmiešané využitie na štadión a podnikateľské účely) a parcely č. 152/97 (kvalifikovanej na využitie na podnikateľské účely).

(18)

Keďže nórske orgány nepredložili žiadne argumenty týkajúce sa posúdenia zlučiteľnosti, dozorný úrad mal pochybnosti, či je možné toto opatrenie pomoci vyhlásiť za zlučiteľné s uplatňovaním Dohody o EHP.

(19)

Nórske orgány predložili pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listom z 23. decembra 2014 (dokumenty č. 733899 až 733901).

(20)

Vo svojich pripomienkach nórske orgány uvádzajú, že prevod pozemkov z mesta Sandefjord na spoločnosť Sandefjord Fotball AS nepredstavoval štátnu pomoc, keďže údajnému príjemcovi nebola poskytnutá žiadna výhoda.

(21)

Nórske orgány najmä tvrdia, že sporné pozemky mali v čase prevodu zápornú trhovú hodnotu, čo doložili znaleckým posudkom v tomto zmysle z 5. februára 2014. Hlavným dôvodom údajnej zápornej hodnoty pozemku je, že spoločnosť Sandefjord Fotball AS sa v rámci transakcie zaviazala (podmienkami prevodu pozemku, ako aj pravidlami územného plánu) vybudovať futbalový štadión, pričom náklady na jeho výstavbu prevyšovali hodnotu pozemku.

(22)

Podľa nórskych orgánov mohla byť povinnosť výstavby štadióna oprávnene uložená ako „zvláštny záväzok“ v súlade s bodom 2.2 písm. c) časti V usmernení dozorného úradu o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov orgánmi verejnej moci (ďalej len „usmernenia o predaji pozemkov“) (3).

(23)

Pokiaľ ide o sumu údajnej štátnej pomoci, nórske orgány tvrdia, že v prípade, ak by dozorný úrad zistil, že predmetné pozemky mali kladnú trhovú hodnotu, táto hodnota by bola veľmi malá.

(24)

Nórske orgány vysvetlili, že poľnohospodárska pôda je v Nórsku osobitne chránená. Predaj a/alebo zmena využívania poľnohospodárskej pôdy na iné účely podlieha prísnym kontrolám zo strany regionálnych poľnohospodárskych rád. V prípade sporných pozemkov príslušná poľnohospodárska rada akceptovala návrh územného plánu len na základe cieľa verejného záujmu, ktorým bola výstavba štadióna. Developer by nemohol nadobudnúť pôdu výlučne na využitie na podnikateľské účely. Preto sa zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve na tento prevod pozemkov nemôže uplatniť. Nórske orgány sa namiesto toho domnievajú, že akékoľvek trhové ocenenie by malo vychádzať z ceny poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola jedinou reálnou alternatívou využívania.

(25)

Pokiaľ ide o hodnotu pozemku kvalifikovaného na využitie na podnikateľské účely (parcela č. 152/97), nórske orgány alternatívne tvrdia, že spoločnosť Pindsle Property AS, ktorá získala Sandefjord Fotball Næring AS za 40 miliónov NOK, zaplatila vyššiu než trhovú cenu. Na podporu svojho tvrdenia odkazujú na správu o ocenení (príloha č. 11 k dokumentu č. 699518), v ktorej sa dospelo k záveru, že parcela č. 152/97 mala trhovú hodnotu približne 15 miliónov NOK (4). Toto ocenenie je založené na priemernej cene pozemkov kvalifikovaných na využitie na podnikateľské účely v oblasti Pindsle v čase transakcie.

(26)

Nórske orgány okrem toho tvrdia, že na vypočítanie výšky pomoci je v každom prípade potrebné urobiť niekoľko odpočtov. Tieto odpočty vyplývajú z určitých povinností, ktoré podľa dohody z 28. novembra 2006 spoločnosť Sandefjord Fotball AS prijala v prospech mesta: i) 2,6 milióna NOK na renováciu starého štadióna; ii) 400 000 NOK na výmenu reflektorov na starom štadióne; iii) 1,5 milióna NOK na vybudovanie verejného chodníka a iv) 5 miliónov NOK na vybudovanie kruhového objazdu a priechodu pre chodcov. Na základe dohody musela teda spoločnosť Sandefjord Fotball AS znášať náklady vo výške 9,5 milióna NOK (ako sa v danom čase odhadovalo) na poskytnutie služieb mestu (5).

(27)

Nórske orgány tvrdia, že ak dozorný úrad v spornej transakcii zistil prvok štátnej pomoci, akákoľvek táto pomoc by sa mala vyhlásiť za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. c).

(28)

Nórske orgány zdôrazňujú, že podpora športu vrátane výstavby športovej infraštruktúry, predstavuje cieľ spoločného záujmu. Ďalej tvrdia, že štátna pomoc je v predmetnom prípade potrebná a že je vhodným nástrojom.

(29)

Nórske orgány obzvlášť zastávajú názor, že v meste Sandefjord bol potrebný nový štadión. Poukazujú na vysoké vyťaženosť existujúceho mestského štadióna, ktorý v danom čase využíval klub Sandefjord Fotball a iné tímy. Okrem toho modernejší štadión bol potrebný s cieľom splniť licenčné požiadavky Nórskeho futbalového zväzu a umožniť elitnému futbalovému tímu klubu Sandefjord Fotball, ktorý hral na základe dočasnej výnimky, zotrvať v najvyššej nórskej súťaži.

(30)

Mesto Sandefjord preskúmala možnosť modernizovať súčasný štadión, čo by však nevyriešilo kapacitné problémy. Výstavbou nového štadióna by sa naproti tomu vyriešili kapacitné aj licenčné problémy a navyše by sa vytvorilo futbalové športovisko pre celý kraj Vestfold. Ako možno vidieť z ďalej uvedenej tabuľky, nový štadión využívajú rôzne kluby. Navyše, starý mestský štadión prešiel rekonštrukciou (ktorú financovala spoločnosť Sandefjord Fotball AS) a dnes ho plne využívajú miestne športové kluby (atletický a futbalový), školy a široká verejnosť. Poukazuje to ďalej na skutočnosť, že v meste Sandefjord bol potrebný nový štadión a že každá štátna podpora bola primeraná. Okrem toho modernizácia existujúceho štadióna by si zo strany mesta vyžadovala investície vo výške približne 40 miliónov NOK, pričom obec nemala žiadnu možnosť pritiahnuť súkromné investície.

(31)

Nórske orgány takisto tvrdia, že akákoľvek pomoc by bola primeraná. V prvom rade poukazujú na skutočnosť, že väčšinu investičných nákladov na nový štadión znášala spoločnosť Sandefjord Fotball AS, ktorá prispela v maximálnej možnej miere na náklady na výstavbu z vlastných zdrojov a bankových úverov. Príspevkom z vlastných zdrojov sa zabezpečilo, že sa štátna pomoc obmedzila na minimum.

(32)

Nórske orgány takisto zdôrazňujú význam nehospodárskych spoločenských a amatérskych športových činností, ktoré výstavba štadióna umožnila. Existujúci mestský štadión je v súčasnosti plne k dispozícii pre amatérske športy. Okrem toho sa na novom štadióne pravidelne koná niekoľko amatérskych športových a spoločenských činností, a to vrátane školských podujatí.

(33)

Na ilustráciu tohto tvrdenia nórske orgány predložili túto tabuľku s prehľadom odhadovaného ročného obsadenia štadióna rôznymi používateľmi za obdobie rokov 2007 až 2014:

(34)

Okrem toho atletickú dráhu počas pracovných dní využívajú susedné školy a niekoľko atletických klubov. Školy na štadióne takisto organizujú športové dni.

(35)

Neprofesionálne využitie štadióna predstavuje viac ako 50 %. Hlavným obmedzením ďalšieho zvýšenia neprofesionálneho využívania štadióna je odolnosť prírodného trávnatého ihriska (7). Profesionálny tím má prednostný prístup na štadión na základe toho, že futbalové ihrisko je rezervované na domáce zápasy. Prednostný prístup na futbalové ihrisko má aj na tréningové účely. Vnútorné priestory (napr. šatne a kancelárske priestory) môže počas celého roka využívať akákoľvek organizácia.

(36)

Ako vidno z uvedenej tabuľky, väčšina neprofesionálnych používateľov štadióna neplatí nájomné. Naproti tomu elitný tím platí za používanie štadióna ročné nájomné vo výške 3 miliónov NOK plus odvádza 20 % z predaja vstupeniek. Nórske orgány sa domnievajú, že táto suma zodpovedá trhovému nájomnému: porovnateľné tímy platia nájomné na hodinu v rozmedzí od 2 000 do 5 000 NOK, čo je celkovo za rok nižší nájom ako uvedené 3 milióny NOK. Nórske orgány sa preto domnievajú, že elitný tím klubu Sandefjord Fotball oproti svojim konkurentom nepožíva žiadnu výhodu, pokiaľ ide o nájomné, ktoré platí za používanie štadióna.

(37)

Nórske orgány okrem toho zdôrazňujú, že akýkoľvek vplyv na obchod a hospodársku súťaž by bol veľmi obmedzený vzhľadom na miestny charakter klubu. Vstupenky na domáce zápasy sa vo všeobecnosti predávajú len miestnym fanúšikom a fanúšikom hosťujúcich nórskych tímov. Príjem zo stánkového predaja počas zápasov sa pohybuje od 600 000 NOK do 1 milióna NOK ročne. Trh so značkovými reklamnými predmetmi sa obmedzuje takmer výhradne na fanúšikov v kraji Vestfold. Medzi klubmi neexistuje žiadna hospodárska súťaž, pokiaľ ide o tieto výrobky. Názov arény sa predal spoločnosti Komplett.no, čo je internetový obchod s elektronikou so sídlom v meste Sandefjord. V aréne majú reklamu len miestne spoločnosti.

(38)

Aj vplyv trhu s hráčmi na obchod a hospodársku súťaž je obmedzený. Sandefjord Fotball AS obchoduje s hráčmi len vo veľmi obmedzenej miere a iba s inými nórskymi klubmi. Napríklad počas obdobia rokov 2011 až 2013 prinieslo obchodovanie s hráčmi príjem len vo výške 1,35 milióna NOK a náklady vo výške 860 000 NOK.

(39)

Pokiaľ ide o televízne vysielacie práva, nórske orgány vysvetlili, že tieto práva centrálne spravuje Nórsky futbalový zväz. Podiel klubu na príjmoch závisí od jeho umiestnenia v dvoch najvyšších nórskych súťažiach. Keďže o nórsku futbalovú ligu nie je žiadny skutočný záujem mimo Nórska, televízne vysielacie práva nemajú žiadny skutočný vplyv na obchod a hospodársku súťaž.

(40)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uvádza: „Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(41)

To znamená, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ak sú kumulatívne splnené tieto podmienky: opatrenie je udelené štátom alebo zo štátnych zdrojov, pre podnik predstavuje selektívnu hospodársku výhodu, môže ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami a narušiť hospodársku súťaž.

(42)

Na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí byť poskytnuté štátom alebo zo štátnych zdrojov. Pojem štátu sa netýka iba ústrednej štátnej správy, ale zahŕňa všetky úrovne štátnej správy (vrátane obcí), ako aj verejné podniky (8).

(43)

Sporné pozemky nadobudlo mesto Sandefjord a následne ich previedla na dve dcérske spoločnosti patriace spoločnosti Sandefjord Fotball AS. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že prevod pozemkov sa týka štátnych zdrojov.

(44)

V zmysle ustálenej judikatúry sú podnikmi subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť bez ohľadu na svoju právnu formu a spôsob svojho financovania (9). Hospodárske činnosti sú činnosti pozostávajúce z ponúkania tovarov alebo služieb na trhu (10).

(45)

Sandefjord Fotball AS je profesionálny futbalový klub, ktorý funguje ako súkromná spoločnosť. Spoločnosť pôsobí na viacerých trhoch vrátane trhu s prestupmi futbalových hráčov, ako aj trhu s predajom vstupeniek, televíznymi vysielacími právami, klubovými suvenírmi a sponzorovaním.

(46)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že Sandefjord Fotball AS je podnikom v zmysle článku 61 Dohody o EHP.

(47)

Prevod pozemkov v prospech podniku môže predstavovať hospodársku výhodu, najmä ak sa uskutoční za cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena.

(48)

Transakcia prevodu štátnych zdrojov nepredstavuje štátnu pomoc, ak sa vykonáva v súlade s bežnými trhovými podmienkami tak, aby opatrenie neposkytlo podniku výhodu (11). Ide o tzv. kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

(49)

V čase prevodu na spoločnosť Sandefjord Fotball AS bola parcela č. 152/96 klasifikovaná na výstavbu futbalového štadióna a využitie na podnikateľské účely. Podmienkou získania stavebného povolenia na akúkoľvek stavbu na pozemku je preto výstavba štadióna. Vzhľadom na to, že náklady na výstavbu štadióna presiahli akúkoľvek potenciálnu hodnotu pozemku, sa trhová cena parcely č. 152/96 podľa nórskych orgánov rovnala nule, ak nebola záporná.

(50)

Dozorný úrad konštatuje, že povinnosti vyplývajúce z územného plánovania môžu mať vplyv na trhovú cenu pozemku. Povinnosť vybudovať futbalový štadión však nemôže byť dôvodom zníženia trhovej ceny na nulu, najmä v prípade transakcie zameranej na pomoc futbalovému klubu s výstavbou nového štadióna (12).

(51)

Okrem toho sa dozorný úrad odvoláva na oddiel 2.2 písm. d) svojich usmernení o predaji pozemkov, kde sa uvádza, že v zásade „by sa trhová hodnota […] nemala stanovovať pod prvotné (13) náklady najmenej počas troch rokov po nadobudnutí, pokiaľ nezávislý odhadca konkrétne neurčil všeobecné zníženie trhových cien pozemkov a budov na príslušnom trhu.“ V tomto prípade mesto Sandefjord nadobudlo za 3,7 milióna NOK pozemok, ktorý bol neskôr rozdelený na parcely č. 152/96 a č.152/97. Dozorný úrad konštatuje, že prevod pozemkov na spoločnosť Sandefjord Fotball AS sa uskutočnil za cenu, ktorá bola nižšia ako nadobúdacie náklady pre mesto.

(52)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že prevodom parcely č. 152/96 sa poskytla hospodárska výhoda spoločnosti Sandefjord Fotball AS.

(53)

Parcela č. 152/97 bola v čase prevodu na spoločnosť Sandefjord Fotball AS klasifikovaná na využitie na podnikateľské účely. Nórske orgány tvrdia, že prevod parcely č. 152/97 by sa mal posudzovať v kontexte dohody z 28. novembra 2006, ktorou sa futbalový klub výmenou za pozemok obzvlášť zaväzuje postaviť štadión. Vzhľadom na to, že odhadované náklady na výstavbu štadióna prevyšovali hodnotu pozemku, prevod nemohol mať za následok poskytnutie hospodárskej výhody.

(54)

Dozorný úrad konštatuje, že parcela č. 152/97 je kvalifikovaná na využitie na podnikateľské účely. V zmysle územného plánu tak neexistuje žiadna povinnosť vybudovať na tomto pozemku štadión. V čase prevodu na spoločnosť Sandefjord Fotball AS neexistovalo ani žiadne záväzné obmedzenie založené na predchádzajúcej územnej kvalifikácii pozemku ako poľnohospodárskej pôdy. K výstavbe štadióna a jej financovanie zaväzuje spoločnosť Sandefjord Fotball AS iba dohoda z 28. novembra 2006. Je to jediný právny nástroj, v ktorom sa predpokladal predaj parcely č. 152/97 s cieľom pokryť časť nákladov na výstavbu štadióna.

(55)

Dozorný úrad zastáva názor, že súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by pri predaji pozemku nestanovil takéto podmienky v súvislosti s výstavbou alebo financovaním štadióna. Dozorný úrad preto nemôže akceptovať tvrdenie, že pri hodnotení, či existuje hospodárska výhoda, by sa mal zohľadniť zmluvný vzťah medzi prevodom parcely č. 152/97 na spoločnosť Sandefjord Fotball AS a výstavbou štadióna.

(56)

Dozorný úrad ďalej konštatuje, že spoločnosť Sandefjord Fotball AS krátko po prevode odpredal akcie v spoločnosti Sandefjord Fotball Næring AS, teda v vlastníkovi parcely č. 152/97, spoločnosti Pindsle Property AS za 40 miliónov NOK. Z tohto predaja vyplýva, že predmetný pozemok mal hospodársku hodnotu.

(57)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že prevod parcely č. 152/97 poskytol spoločnosti Sandefjord Fotball AS hospodársku výhodu.

(58)

Údajná štátna pomoc je výsledkom transakcie medzi mestom Sandefjord a spoločnosťou Sandefjord Fotball AS. Predstavuje to selektívne opatrenie v zmysle článku 61 Dohody o EHP v tom zmysle, že sa vzťahuje len na jeden konkrétny podnik.

(59)

Podľa judikatúry súvisiacej s vplyvom na obchod a narušením hospodárskej súťaže sa od dozorného úradu nevyžaduje „preukázanie skutočnosti, či má takáto pomoc skutočný vplyv na obchod […] a či je hospodárska súťaž skutočne narušená, ale len preskúmanie, či uvedená pomoc môže takýto obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž“ (14).

(60)

Samotná skutočnosť, že štátna pomoc posilňuje postavenie jedného podniku v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sú zapojené do hospodárskej súťaže v rámci EHP, postačuje na konštatovanie, že opatrenie môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP (15).

(61)

V roku 2006 hral elitný tím Sandefjord Fotball v najvyššej nórskej súťaži s možnosťou kvalifikácie do európske pohárových súťaží. Okrem toho profesionálne futbalové kluby popri účasti na futbalových súťažiach vykonávajú ďalšie hospodárske činnosti na viacerých trhoch, ako je napríklad trh s prestupmi profesionálnych hráčov, reklama, spozorovanie, predaj reklamných predmetov alebo mediálnych práv. Pomoc v prospech profesionálneho futbalového klubu môže teda posilňovať jeho postavenie na každom z týchto trhov, ktorých väčšina sa môže týkať viacerých krajín EHP. Pokiaľ ide o trh s prestupmi hráčov, spoločnosť Sandefjord Fotball AS bola v danom čase – a naďalej je – aktívna na trhu s prestupmi hráčov, pričom potenciálne môže najímať hráčov z iných krajín EHP.

(62)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že opatrením sa môže narušiť hospodárska súťaž a ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

(63)

Na základe uvedených zistení dozorný úrad dospel k záveru, že predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(64)

Pokiaľ ide o parcelu č. 152/96, dozorný úrad uznáva, že povinnosť vyplývajúca z územného plánu, ktorá zahŕňa výstavbu štadióna, znižuje trhovú hodnotu pozemku (16). Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 50, nulová trhová cena nie je v prejednávanej veci odôvodnená. Na základe oddielu 2.2 písm. d) usmernení dozorného úradu o predaji pozemkov malo mesto Sandefjord pozemok predať aspoň za cenu, ktorá by sa rovnala jeho vlastným nadobúdacím nákladom. Na základe toho sa dozorný úrad domnieva, že výška pomoci súvisiacej s týmto pozemkom predstavuje sumu 1,9 milióna NOK (17).

(65)

Pokiaľ ide o parcelu č. 152/97 dozorný úrad konštatuje, že spoločnosť Sandefjord Fotball AS odpredal akcie spoločnosti Sandefjord Fotball Næring AS, teda vlastníkovi parcely č. 152/97, spoločnosti Pindsle Property AS za 40 miliónov NOK. Spoločnosť Pindsle Property AS je súkromnou spoločnosťou, ktorá v čase transakcie nebola súčasťou rovnakej skupiny ako spoločnosť Sandefjord Fotball AS. Predaj sa teda uskutočnil medzi dvomi nezávislými spoločnosťami (18). Dozornému úradu neboli doručené žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že sa táto transakcia neuskutočnila za trhovú cenu. Dozorný úrad sa preto domnieva, že ide o najlepší dostupný odhad trhovej hodnoty parcely č. 152/97.

(66)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že celková trhová hodnota pozemku, ktorý bol prevedený na spoločnosť Sandefjord Fotball AS, predstavovala v čase transakcie 41,9 milióna NOK. Na základe dohody z 28. novembra 2006 spoločnosť Sandefjord Fotball AS však prijala aj niekoľko povinností v súvislosti s vykonaním prác v mene mesta Sandefjord. Ako sa uvádza v odôvodnení 26, celkové odhadované náklady týchto záväzkov boli v čase uzatvorenia zmluvy 9,5 milióna NOK. Nórske orgány vysvetlili, že ak by sa táto dohoda neuzavrela, práce by vykonalo mesto. Dozorný úrad preto akceptuje, že celkové náklady – podľa predpokladov v čase uzavretia zmluvy – by sa mali odpočítať od výšky pomoci.

(67)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že celková pomoc poskytnutá spoločnosti Sandefjord Fotball AS predstavovala 32,4 milióna NOK.

(68)

V článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 sa konštatuje, že „Dozorný úrad EZVO bude včas informovaný, o všetkých plánoch na poskytnutie alebo zmenu pomoci, aby mohol predložiť svoje pripomienky […]. Príslušný štát nezavedie navrhované opatrenia, kým nebude v rámci konania prijaté konečné rozhodnutie.“

(69)

Prevod sporného pozemku nebol dozornému úradu vopred oznámený. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že nórske orgány nedodržali svoje povinnosti vyplývajúce z článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3.

(70)

Podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP sa pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí môže považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(71)

Dozorný úrad poznamenáva, že zatiaľ nevydal žiadne usmernenia týkajúce sa štátnej pomoci na výstavbu športovej infraštruktúry. Predmetné opatrenie sa preto bude posudzovať priamo podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

(72)

V súlade s praxou v čase, kedy sa pomoc poskytla, sa posúdenie dozorného úradu zakladá na týchto krokoch:

(73)

Uvedené otázky sú predmetom riešenia v nasledujúcich odsekoch.

(74)

Dozorný úrad predovšetkým poznamenáva, že podpora športu nie je priamo uvedená v Dohode o EHP ako spoločný cieľ. Podpora športu sa však môže považovať za súčasť podpory politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže, ako aj sociálnej politiky. Užšia spolupráca v týchto oblastiach sa považuje za cieľ EHP, ako sa uvádza najmä v článkoch 1 a 78 Dohody o EHP. Formy tejto užšej spolupráce sú ďalej vymedzené v protokole 31 k Dohode o EHP o spolupráci v špecifických oblastiach mimo štyroch slobôd. V článku 4 tohto protokolu s názvom „Vzdelávanie, odborná príprava, mládež a šport“ sa napríklad predpokladá účasť zmluvných strán na Európskom roku vzdelávania prostredníctvom športu 2004, čo poukazuje na úzke prepojenie medzi podporou športu a cieľmi stanovenými v Dohode o EHP.

(75)

Tento výklad je v súlade s prístupom Európskej komisie (ďalej len „Komisia“). V Európskej únii sa podpora športu výslovne uvádza v článku 165 ZFEÚ, ktorý bol zavedený Lisabonskou zmluvou. Aj pred prijatím Lisabonskej zmluvy však Komisia uznávala osobitnú úlohu, ktorú v európskej spoločnosti zohráva šport založený na dobrovoľníckych štruktúrach, a to z pohľadu zdravia, vzdelávania, sociálnej integrácie a kultúry. Od prijatia Lisabonskej zmluvy sa takisto uznáva, že podporovanie športu prispieva k napĺňaniu celkových cieľov stratégie Európa 2020, konkrétne pri zvyšovaní zamestnateľnosti a mobility, najmä prostredníctvom opatrení zameraných na sociálne začlenenie v športe a prostredníctvom športu, vzdelávanie a odbornú prípravu.

(76)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že podpora vzdelávania, odbornej prípravy a rozvoja mládeže prostredníctvom športu predstavuje cieľ spoločného záujmu. Dozorný úrad ďalej konštatuje, že pri financovaní infraštruktúry sa v prípade splnenia istých podmienok môže využívať aj všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách, čo takisto dokazuje, že podpora športu vrátane výstavby športovej infraštruktúry predstavuje cieľ spoločného záujmu.

(77)

S cieľom posúdiť, či je štátna pomoc účinná pri dosahovaní určeného cieľa spoločného záujmu, musí dozorný úrad najprv identifikovať a definovať problém, ktorý je potrebné riešiť. Štátna pomoc by sa mala zamerať na situácie, kde môže pomoc priniesť dôležité zlepšenie, ktoré sa nedosiahne len prostredníctvom samotného trhu. Okrem toho musí byť navrhované opatrenie pomoci vhodným nástrojom na dosiahnutie identifikovaného cieľa spoločného záujmu.

(78)

Vo vzťahu k výstavbe futbalových štadiónov v Nórsku sa uznalo zlyhanie trhu, a to v dôsledku nedostatočných komerčných investícií do štadiónov, ktoré sú štrukturálne stratové, keďže ich príjmy nepostačujú na pokrytie investičných nákladov (19).

(79)

Nórske orgány navyše preukázali skutočnú potrebu nového futbalového štadióna v meste Sandefjord. Dokazujú to problémy s kapacitou na existujúcom mestskom štadióne v čase prijatia opatrenia a skutočnosť, že starý štadión už nespĺňal požiadavky na získanie licencie Nórskeho futbalového zväzu. Napokon, vzhľadom na neziskový charakter infraštruktúry štadióna, bola štátna pomoc na uskutočnenie tejto investície potrebná.

(80)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že štátna pomoc je vhodným nástrojom.

(81)

Dozorný úrad môže štátnu pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP len vtedy, ak má stimulačný účinok. Stimulačný účinok nastane, ak pomoc motivuje príjemcu zmeniť svoje správanie tak, aby podporoval stanovený cieľ spoločného záujmu, teda zmenu správania, ktorá by bez pomoci nenastala.

(82)

Dozorný úrad predovšetkým poznamenáva, že výstavba štadióna sa nezačala pred prevodom predmetných pozemkov.

(83)

Okrem toho z informácií poskytnutých nórskymi orgánmi vyplýva, že spoločnosť Sandefjord Fotball AS nemohla výstavbu štadióna financovať bez štátnej pomoci, pretože nemala finančné prostriedky ani schopnosť požičať si dostatok peňazí na pokrytie chýbajúcej sumy. Vlastný finančný príspevok na výstavbu štadióna už bol na hranici možností (20).

(84)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že opatrenie pomoci má stimulačný účinok.

(85)

Štátna pomoc sa považuje za proporcionálnu, ak je výška pomoci obmedzená na minimum potrebné na dosiahnutie určeného cieľa spoločného záujmu. Dozorný úrad vo všeobecnosti zakladá svoje posúdenie proporcionality na pojmoch oprávnených nákladov a maximálnych intenzít pomoci.

(86)

Ako sa uvádza v odôvodnení 67, výška pomoci poskytnutej spoločnosti Sandefjord Fotball AS bola spolu 32,4 miliónov NOK. Na účely posúdenia intenzity pomoci sa musí výška pomoci porovnať s oprávnenými investičnými nákladmi. Dozorný úrad sa domnieva, že náklady, ktoré vznikli spoločnosti Sandefjord Fotball AS namiesto mesta Sandefjord a ktoré sa odpočítali od výšky pomoci (pozri odôvodnenie 66), nemôžu byť považované za oprávnené náklady. Celkové investičné náklady vo výške 110 miliónov NOK preto musia byť znížené o 9,5 milióna NOK. Oprávnené investičné náklady tak dosiahli výšku 100,5 milióna NOK a zodpovedajúca intenzita pomoci je 32 %. Dozorný úrad poznamenáva, že táto intenzita pomoci je pomerne nízka a že zvyšok investície financoval príjemca – spoločnosť Sandefjord Fotball AS.

(87)

Intenzitu pomoci však treba posudzovať aj vzhľadom na sociálne prínosy vyplývajúce z infraštruktúry štadióna. Ako sa uvádza v časti I.5.3, štadión na rôzne neprofesionálne účely používa viacero subjektov vrátane amatérskych športových klubov a škôl. Celkovo je štadión na viac ako 50 % využívaný na nehospodárske účely.

(88)

Okrem toho dozorný úrad poznamenáva, že infraštruktúra štadióna je do určitej miery multifunkčná: futbalový štadión funguje v spojení s atletickou dráhou, posilňovňou a niekoľkými ďalšími vnútornými priestormi, čo zvyšuje možnosti nehospodárskeho využívania štadióna. Dozorný úrad napokon poznamenáva, že elitný tím platí za využívanie štadióna trhové nájomné (pozri tiež oddiel II 3.5), zatiaľ čo amatérske kluby a iné nekomerční používatelia majú na štadión bezplatný vstup, čo ďalej zdôrazňuje sociálny význam štadióna pre komunitu.

(89)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že opatrenie pomoci je primerané.

(90)

Podmienkou zlučiteľnosti pomoci s uplatňovaním Dohody o EHP je, že negatívne účinky opatrenia pomoci z hľadiska narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi zmluvnými stranami musia byť obmedzené a musia prevážiť pozitívne účinky týchto opatrení z hľadiska príspevku k cieľu spoločného záujmu.

(91)

Na úvod dozorný úrad poznamenáva, že štadión financovaný prostredníctvom tejto štátnej pomoci má predovšetkým miestny a regionálny význam. Infraštruktúra nie je určená na konanie medzinárodných podujatí ani na intenzívne využívanie akýmkoľvek iným komerčným používateľom než elitným tímom Sandefjord Fotball.

(92)

Elitný tím platí nájom za využívanie štadióna. Súčasné podmienky nájmu sú založené na rokovaniach so súkromnými vlastníkmi štadióna. Je teda predpoklad, že nájomné zodpovedá podmienkam na trhu. Potvrdzuje to aj porovnanie s typickým nájomným štadiónov, ktoré platia iné kluby, ktoré poskytli nórske orgány (pozri odôvodnenie 36).

(93)

Dozorný úrad takisto poznamenáva, že intenzita pomoci je nízka a zodpovedajúca účasť spoločnosti Sandefjord Fotball AS na investičných nákladoch ešte viac znižuje riziko narušenia.

(94)

Nakoniec, hospodárske činnosti vykonávané spoločnosťou Sandefjord Fotball AS majú len veľmi obmedzený vplyv na obchod a hospodársku súťaž v rámci EHP vzhľadom na miestny charakter klubu. Predaj vstupeniek a reklamných predmetov, spozorovanie a reklamné činnosti sú primárne zamerané na miestne spoločenstvo a kraj Vestfold. Aktivity na trhu s hráčmi sú takisto veľmi obmedzené a zamerané na Nórsko. Napokon, spoločnosť Sandefjord Fotball AS nemá žiadny priamy vplyv na predaj televíznych vysielacích práv, ktoré sú centrálne spravované Nórskym futbalovým zväzom, a v každom prípade z nich má len veľmi obmedzený príjem.

(95)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že akékoľvek narušenia hospodárskej súťaže a obchodu spôsobené týmto opatrením pomoci sú obmedzené.

(96)

Na základe uvedeného posúdenia dozorný úrad zvážil pozitívne a negatívne vplyvy oznámeného opatrenia. Dozorný úrad dospel k záveru, že narušenia vyplývajúce z opatrenia pomoci neovplyvňujú nepriaznivo obchodné podmienky v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

(97)

Na základe informácií, ktoré predložili nórske orgány, dozorný úrad dospel k záveru, že prevod pozemkov predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Dozorný úrad dospel k záveru, že táto pomoc je zlučiteľná s uplatňovaním Dohody o EHP,