13.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/1

(1)

Žiadosť Chorvátska o zápis názvu „Dalmatinski pršut“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Dalmatinski pršut“ by sa mal zapísať do registra,

13.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/3

(1)

V súlade s článkom 139 ods. 1 prvým pododsekom písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 možno cukor alebo izoglukózu vyrobené počas hospodárskeho roka nad kvótu uvedenú v článku 136 uvedeného nariadenia vyviezť len v rámci množstvového obmedzenia, ktoré stanoví Komisia.

(2)

Nariadením (ES) č. 951/2006 sa stanovujú podrobné vykonávacie pravidlá pre vývoz mimo kvóty, najmä pokiaľ ide o vydávanie vývozných povolení.

(3)

Na hospodársky rok 2015/2016 sa pôvodne odhadovalo, že stanovenie množstvového obmedzenia na 650 000 ton v ekvivalente bieleho cukru v prípade vývozu cukru mimo kvóty by mohlo zodpovedať dopytu na trhu. Takéto obmedzenie bolo stanovené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/1164 (3). Podľa najnovších odhadov sa však očakáva, že výroba cukru mimo kvóty dosiahne úroveň 4 150 000 ton. Mali by sa preto zabezpečiť dodatočné odbytiská pre cukor mimo kvóty.

(4)

Vzhľadom na skutočnosť, že strop WTO pre vývoz v hospodárskom roku 2015/2016 nebol úplne využitý, je vhodné zvýšiť množstvové obmedzenie vývozu cukru mimo kvóty o 700 000 ton tak, aby sa výrobcom cukru v Únii poskytli dodatočné obchodné príležitosti.

(5)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1164 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

S cieľom umožniť podávanie žiadostí o vývozné povolenia na dodatočné množstvo cukru mimo kvóty by sa malo zrušiť pozastavenie podávania žiadostí podľa článku 1 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1803 (4).

(7)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1803 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

13.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/5

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

13.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/7

(1)

Účty Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro, majú overiť nezávislí externí audítori odporúčaní Radou guvernérov ECB a schválení Radou Európskej únie.

(2)

Mandát externých audítorov Národnej banky Slovenska sa skončil po vykonaní auditu za finančný rok 2014. Preto je potrebné vymenovať externého audítora od finančného roku 2015.

(3)

Národná banka Slovenska vybrala za svojho externého audítora na finančné roky 2015 a 2016 spoločnosť Ernst & Young Slovakia, spol. s r.o.

(4)

Rada guvernérov ECB odporučila, aby spoločnosť Ernst & Young Slovakia, spol. s r.o., bola vymenovaná za externého audítora Národnej banky Slovenska na finančné roky 2015 a 2016.

(5)

Podľa odporúčania Rady guvernérov ECB by sa rozhodnutie Rady 1999/70/ES (2) malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

13.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/9

(1)

Presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (1) (ďalej len „dublinské nariadenie“) bolo členskými štátmi pozastavené od roku 2011, na základe dvoch rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie (2), ktoré odhalili systémové nedostatky gréckeho azylového systému, ktoré mohli mať za následok porušenie základných práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu presunutých z členských štátov do Grécka podľa nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 (3).

(2)

Od vynesenia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci M.S.S/Belgicko a Grécko v roku 2011 monitoruje Výbor ministrov Rady Európy situáciu v Grécku na základe správ o pokroku, ktoré Grécko musí predkladať ako dôkaz implementácie rozsudku a na základe dôkazov poskytovaných zo strany MVO a medzinárodných organizácií, napríklad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktoré v Grécku pôsobia.

(3)

V dôsledku rozsudku vo veci M.S.S sa Grécko zaviazalo uskutočniť reformu svojho azylového systému na základe národného akčného plánu pre azylovú reformu a riadenie migrácie, ktorý predložilo v auguste 2010 a revidovalo v januári 2013 (ďalej len „akčný plán Grécka“).

(4)

S cieľom riešiť závažné nedostatky gréckeho azylového systému požiadali grécke orgány v roku 2011 o poskytnutie núdzovej podpory Grécku aj Európsky podporný úrad pre azyl (EASO). Úrad EASO poskytoval operačnú podporu od 1. apríla 2011 do 31. decembra 2014. Počas tohto obdobia pomáhali Grécku vyslané podporné azylové tímy ako podpora pri vytváraní troch nových služieb, ako aj pri prijímaní zraniteľných osôb, spracovávaní nevybavených žiadostí o medzinárodnú ochranu, najmä v druhom stupni, a pri budovaní kapacít v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov Európskej únie. Grécko 4. decembra 2014 zaslalo úradu EASO novú žiadosť o osobitnú podporu, ktorá je v súčasnosti prisľúbená do konca mája 2016.

(5)

Situácia v Grécku takisto podnietila Komisiu k tomu, aby voči Grécku začala niekoľko konaní o porušení povinnosti týkajúcich sa okrem iného nedostatočného prístupu k azylovému konaniu, nedostatočnej prijímacej kapacity a nevyhovujúcich podmienok prijímania, a to aj v útvaroch zaistenia; ďalej sa Grécku vyčíta neschopnosť odoberať neregulárnym migrantom a žiadateľom o azyl odtlačky prstov, nedostatočná vhodná starostlivosť o maloletých bez sprievodu a chýbajúca primeraná právna pomoc pri odvolaniach. Týmto odporúčaním nie sú dotknuté žiadne prebiehajúce či budúce konania o porušení povinnosti, ktoré Komisia môže začať v súvislosti so záležitosťami, ktoré sú v tomto odporúčaní uvedené.

(6)

Komisia zároveň prijala spoločné opatrenia na nápravu nedostatkov gréckeho azylového systému. Komisia monitorovala, ako Grécko vykonáva opatrenia, ktoré naplánovalo vo svojom akčnom pláne a poskytla finančnú a technickú podporu kladúc pritom dôraz okrem iného na opatrenia zamerané na riešenie obáv vyjadrených v jej konaniach o porušení povinnosti. V októbri 2014 bol Rade predložený pracovný dokument útvarov Komisie (4), v ktorom bolo uvedené posúdenie vykonávania gréckeho akčného plánu a zdôrazňovali sa na pretrvávajúce nedostatky gréckeho azylového systému, ktoré si vyžadovali bezodkladnú pozornosť.

(7)

Komisia veľmi úzko spolupracovala so všetkými zainteresovanými členskými štátmi a Nórskom prostredníctvom pravidelných stretnutí ad hoc skupiny s názvom „Friends of Greece“ (Priatelia Grécka), ktorej predsedala Komisia. Táto skupina je fórom pre výmenu informácií o stave vykonávania akčného plánu Grécka, vďaka ktorému môžu zainteresované členské štáty okrem iného navrhovať praktické opatrenia spolupráce a ktorého zasadnutie sa naposledy konalo 27. februára 2015. Okrem toho má účasť úradu EASO, agentúry Frontex, úradu UNHCR a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) za cieľ zabezpečiť dostupnosť aktuálnych informácií o situácii v teréne.

(8)

Pre Grécko bol na obdobie rokov 2014 – 2020 vyčlenený značný objem finančných prostriedkov Európskej únie na pomoc pri vnútroštátnych opatreniach prijatých v oblasti azylu a migrácie. V rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu bolo vyčlenených celkovo 294,5 milióna EUR a v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza prostriedky v celkovom objeme 214,8 milióna EUR. Ďalších 133 miliónov EUR bolo Grécku postupne pridelených od roku 2014 v rámci núdzovej pomoci. Okrem toho boli Grécku poskytnuté značné finančné prostriedky v rámci Európskeho fondu pre utečencov v rokoch 2008 – 2013 vrátane núdzového financovania v celkovej výške viac ako 50,6 milióna EUR.

(9)

Výzvy, ktorým Grécko čelí, sa výrazne zhoršili v dôsledku veľkého nárastu počtu prichádzajúcich migrantov počas roka 2015, čo vyvíjalo obrovský tlak na jeho zdroje a schopnosť vysporiadať sa s veľkým prílevom migrantov z krajín mimo Európskej únie vrátane veľkého počtu osôb, ktoré budú pravdepodobne potrebovať medzinárodnú ochranu. V roku 2015 prišlo na grécke ostrovy viac než 868 000 neregulárnych migrantov, čo viedlo k bezprecedentnej migračnej a humanitárnej kríze, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia.

(10)

V máji 2015 Komisia predložila svoju európsku migračnú agendu (5) a Rada 14. septembra 2015 prijala rozhodnutie o premiestnení 40 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska a Grécka, pričom 16 000 z nich sa má premiestniť z Grécka (6). Rada prijala 22. septembra 2015 rozhodnutie o premiestnení ďalších 120 000 osôb z Talianska a Grécka, spomedzi ktorých aspoň 50 400 osôb sa má premiestniť z Grécka (7). Celkovo má byť teda podľa týchto dvoch rozhodnutí Rady premiestnených aspoň 66 400 osôb z Grécka do iných členských štátov v priebehu dvoch rokov (8).

(11)

V septembri 2015 sa v Grécku a Taliansku začala realizovať koncepcia vstupných centier (hotspotov), a to s podporou Európskej Komisie, agentúry Frontex, úradu EASO a Europolu. Komisia 29. septembra 2015 prijala oznámenie, v ktorom načrtla okamžité operačné, rozpočtové a právne opatrenia v rámci európskej migračnej agendy a v ktorom vyzýva k plnému uplatneniu mechanizmu premiestňovania a podporných tímov riadenia migrácie pracujúcich v problémových oblastiach (hotspot areas). Na tento účel Grécko predložilo na zasadnutí Rady 1. októbra 2015 plán implementácie mechanizmu premiestňovania a vstupných centier (hotspotov), podľa ktorého majú určité opatrenia dostať prioritu, aby sa zabezpečilo vykonávanie dohodnutých prebiehajúcich opatrení v oblasti azylu a prijímania.

(12)

Po samite európskych lídrov z 25. októbra 2015 sa Grécko zaviazalo zvýšiť do konca roku 2015 prijímaciu kapacitu na 30 000 miest a poskytovať s podporou úradu UNHCR dotácie na nájom a programy hostiteľských rodín pre ďalších najmenej 20 000 osôb. Spolu je týchto 50 000 ubytovacích miest zameraných na riešenie potrieb pri prijímaní neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl v Grécku vrátane tých, ktorí môžu prichádzať do úvahy na premiestnenie do iných členských štátov.

(13)

Výbor ministrov Rady Európy na svojom zasadnutí 8. – 9. decembra 2015 posúdil vykonávanie rozsudku vo veci M.S.S. Uvítal vytvorenie nového správneho orgánu pre prisťahovalectvo, vzal na vedomie zvýšenie ubytovacích kapacít pre žiadateľov o azyl, ako aj ďalšie plánované zvýšenie týchto kapacít a vyzval príslušné orgány, aby zabezpečili udržateľnú a nepretržitú prevádzku otvorených prijímacích zariadení a poskytovanie služieb, ktoré spĺňajú primerané normy. Dôrazne vyzval orgány, aby pokračovali vo svojom úsilí s ohľadom na životné podmienky žiadateľov o azyl vo všeobecnosti, a najmä maloletých bez sprievodu (9).

(14)

Dňa 15. decembra 2015 Komisia prijala oznámenie o pokroku Grécka, pokiaľ ide o vytváranie vstupných centier (hotspotov), v ktorom bol načrtnutý vývoj v Grécku v súvislosti s plánom zriaďovania vstupných centier (hotspotov) na ostrovoch v Egejskom mori (10). V tejto správe boli zdôraznené nové záväzky zo strany Grécka a úradu UNHCR zvýšiť prijímaciu kapacitu a zdôraznená tu bola aj potreba, aby Grécko zlepšilo prijímaciu kapacitu vo vstupných centrách (hotspotoch) a na pevnine, najmä pokiaľ ide o maloletých bez sprievodu a zraniteľné osoby.

(15)

V rámci gréckych reforiem realizovaných podľa jeho akčného plánu (2010 – 2014) sa dosiahlo výrazné zlepšenie gréckeho azylového systému. Boli vytvorené tri nové administratívne služby nezávislé od gréckej polície: Služba prvého prijatia, odvolacie orgány (zriadené v roku 2011, ale v súčasnosti nefungujúce) a Azylová služba (od roku 2013). Od roku 2011 bolo zaznamenané určité zlepšenie materiálnych podmienok v prijímacích centrách a zariadeniach pre zadržiavanie a niektoré útvary zaistenia s najhoršími podmienkami boli zatvorené. Grécku však musí vynaložiť ďalšie úsilie na zabezpečenie toho, aby jeho azylový systém fungoval v plnom súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z právnych predpisov Európskej únie.

(16)

Grécka Azylová služba má sedem operačných regionálnych úradov v Atike, na ostrove Lesbos, v severnom Evrose, južnom Evrose, na Rodose a v Solúne vrátane novootvoreného regionálneho azylového úradu na ostrove Samos od roku 2016. Tri azylové jednotky fungujú aj v oblasti Amygdaleza, Patra a Xanthi, a posudzujú žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré predkladajú neregulárni migranti v zaistení. Aby boli tieto úrady a jednotky plne funkčné, musí byť zabezpečené primerané personálne obsadenie. Grécke orgány sa okrem toho zaviazali otvoriť celkovo 13 azylových regionálnych úradov. Grécko musí ešte dokončiť zriadenie všetkých zostávajúcich regionálnych azylových úradov a primerane ich personálne obsadiť, ako je uvedené v pláne implementácie mechanizmu premiestňovania z roku 2015 s cieľom umožniť účinný prístup k azylovému konaniu v celej krajine.

(17)

V Grécku došlo k určitému zvýšeniu prijímacej kapacity pre žiadateľov o azyl, ale táto kapacita je stále nedostatočná. Grécko musí zabezpečiť, aby podmienky prijímania v otvorených a uzavretých prijímacích zariadeniach vrátane psychosociálnych služieb a prístupu k potrebnej zdravotnej starostlivosti a liečbe, boli v súlade s normami požadovanými v rámci príslušných právnych predpisov Európskej únie, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ (11) o podmienkach prijímania, a aby sa kontinuálne udržiavali. Grécko by malo tiež zabezpečiť udržateľnosť podmienok prijímania prostredníctvom primeraných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo prostredníctvom pridelených prostriedkov EÚ, v rozsahu, v akom má takéto pridelené prostriedky k dispozícii.

(18)

S cieľom zaručiť pre žiadateľov o azyl prístup k účinnému prostriedku nápravy zriadilo Grécko Odvolací orgán zodpovedný za fungovanie odvolacích výborov, ktorý preskúmava odvolania podané proti zamietavým rozhodnutiam Azylovej služby vydaným v prvom stupni. Odvolacie výbory ukončili koncom septembra 2015 svoju činnosť, pretože ich mandát sa skončil, takže je možné odvolať sa proti zamietavým rozhodnutiam vydaným v prvom stupni, ale tieto odvolania nemôžu byť prejednané. Z toho vyplýva, že v súčasnosti nie je v praxi k dispozícii žiadny prístup k systému poskytovania účinného prostriedku nápravy. Táto situácia oslabuje aj účinné vykonávanie postupu premiestňovania v prípadoch, keď žiadateľ podá odvolanie voči rozhodnutiu o presune alebo premiestnení.

(19)

Veľkému počtu žiadateľov o azyl sa v súčasnosti neposkytuje potrebná bezplatná právna pomoc, aby sa v súlade s pravidlami EÚ mohli odvolať sa proti rozhodnutiu o azyle vydanému v prvom stupni. Príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (12) ešte neboli transponované do vnútroštátneho práva ani vykonané.

(20)

Došlo k zlepšeniu postupov na identifikáciu zraniteľných osôb v Grécku. Azylová služba v spolupráci s úradom EASO a úradom UNHCR zaviedli skríningový postup zameraný na identifikáciu zraniteľných žiadateľov, ako sú maloletí bez sprievodu, s cieľom zabezpečiť im podporu počas celého postupu. Pokiaľ ide o maloletých bez sprievodu, Grécko oznámilo, že postup ich identifikácie a zistenia veku sa realizuje v rámci vstupného prijímacieho konania a konania o azyle. Okrem toho zavádza grécka polícia postup na zaobchádzanie s maloletými bez sprievodu, zakladá sa Služba prvého prijatia a Azylová služba.

(21)

Viac pozornosti by sa malo venovať systému poručníctva pre maloletých bez sprievodu, keďže prokurátori poverení zastupovaním maloletých nemajú potrebné zdroje na zvládnutie veľkého počtu prípadov, ktoré im boli zverené, a neexistuje žiadna inštitúcia alebo orgán, na ktorý by sa prokurátori mohli obrátiť s cieľom vymenovať stálych poručníkov. Mali by sa prijať aj konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že maloletí bez sprievodu sa ihneď pošlú do osobitných azylových zariadení a že ich bude mať na starosti špecializovaný personál.

(22)

Pozastavenie presunu osôb podľa dublinského nariadenia do Grécka od roku 2011 viedlo k podstatnému zníženiu účinnosti fungovania dublinského systému v Európskej únii. Neschopnosť vykonávať takéto presuny takisto oslabuje účinnosť relokačných opatrení prijatých v prospech Grécka v septembri 2015, najmä tým, že sa odstránil jeden z hlavných stimulov pre migrantov, aby nepodnikali sekundárny pohyb do iných členských štátov.

(23)

Grécko prijalo dôležité kroky na zlepšenie fungovania svojho azylového systému, ale nedostatky pretrvávajú. Grécko by teda malo naliehavo podniknúť všetky kroky potrebné na to, aby sa umožnilo obnovenie presunov v rámci dublinského systému, najmä prijať opatrenia zaisťujúce, že všetky osoby presunuté do Grécka budú požívať všetky práva, na ktoré majú podľa acquis Európskej únie v oblasti azylu nárok, a to vrátane prístupu k účinnému prostriedku nápravy na účely napadnutia zamietavého rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu a vrátane primeraných podmienok prijímania.

(24)

V tomto odporúčaní sú identifikované hlavné opatrenia, ktoré by Grécko malo prijať v prípade pretrvávajúcich nedostatkov.

(25)

Pravidelné správy predkladané Gréckom o pokroku dosahovanom pri vykonávaní týchto opatrení, ako aj iné relevantné prvky vrátane akýchkoľvek budúcich správ úradu UNHCR a iných príslušných organizácií, by mali uľahčiť posúdenie toho, či podmienky umožňujú, aby členské štáty obnovili individuálne presuny do Grécka podľa dublinského nariadenia, pričom objem presunov a kategórie osôb, ktoré majú byť presunuté, by mali zodpovedať konkrétnemu dosiahnutému pokroku.

(26)

Pri obnovení presunov v rámci dublinského systému do Grécka by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že Grécko naďalej denne prijíma veľký počet potenciálnych žiadateľov o azyl, a malo by sa zabrániť tomu, aby bolo Grécko vystavené neudržateľnej záťaži.

(27)

Zodpovednosť za rozhodovanie o takomto obnovení presunov nesú výlučne orgány členských štátov pod kontrolou súdov, ktoré môžu na účely výkladu dublinského nariadenia využívať prejudiciálne konanie na Európskom súdnom dvore,

(8)

Od Grécka sa vyžaduje, aby do 4. marca 2016 a potom každý mesiac Komisii predložilo správu o pokroku, ktorý dosiahlo pri vykonávaní opatrení uvedených v tomto odporúčaní.

13.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/14