27.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 224/1

(1)

Komisia je povinná vykonať preskúmanie nariadenia Komisie (ES) č. 244/2009 (2) s prihliadnutím na technologický pokrok, pričom osobitne zohľadní vývoj v predaji svetelných zdrojov na špeciálne účely, s cieľom overiť skutočnosť, že sa nevyužívajú na všeobecné osvetlenie, vývoj nových technológií, akými sú napríklad svetelné emisné diódy, a realizovateľnosť zavedenia požiadaviek na energetickú účinnosť v prípade triedy A, ako sa stanovuje v smernici Komisie 98/11/ES (3).

(2)

Podľa dôkazov, ktoré boli predložené pri preskúmaní nariadenia (ES) č. 244/2009, sa nezdá byť pre výrobcov ekonomicky uskutočniteľné, že by mohli vyvinúť a od 1. septembra 2016 umiestňovať na trh halogénové žiarovky na sieťové napätie dosahujúce limit stanovený pre etapu 6 v tabuľke 1 nariadenia Komisie (ES) č. 244/2009, pokiaľ ide o maximálny menovitý výkon daného menovitého svetelného toku. Z posúdenia predpokladaného vývoja energeticky účinnejších technológií osvetlenia vyplýva, že optimálnejším časom na zavedenie uvedeného limitu by bol 1. september 2018.

(3)

S cieľom maximalizovať environmentálne prínosy a minimalizovať akékoľvek nepriaznivé ekonomické dôsledky pre používateľa je potrebné vyžadovať, aby boli budúce dizajny svietidiel kompatibilné s energeticky účinnými riešeniami osvetlenia. Malo by sa minimalizovať riziko závislosti od starých technológií, ktoré sa prestávajú používať, zabezpečením toho, aby svietidlá uvedené na trh boli úplne kompatibilné s vysoko účinnými svetelnými zdrojmi s triedou energetickej účinnosti minimálne A+ podľa delegovaného nariadenie Komisie (EÚ) č. 874/2012 (4).

(4)

Z preskúmania nariadenia (ES) č. 244/2009 vyplynulo, že je potrebné aktualizovať a objasniť vymedzenie pojmu svetelné zdroje na špeciálne účely, s cieľom znížiť používanie svetelných zdrojov na špeciálne účely na všeobecné osvetlenie a prispôsobiť požiadavky technologickému vývoju. Regulačné požiadavky by mali ďalej uľahčovať používanie energeticky účinných riešení osvetlenia pre dané špeciálne použitie.

(5)

Je potrebné zabezpečiť súlad medzi nariadením (ES) č. 244/2009 a nariadením Komisie (EÚ) č. 1194/2012 (5), pokiaľ ide o definície a požiadavky na informácie o výrobkoch na špeciálne použitie, ktorý sa dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom kombinovanej zmeny oboch nariadení. Takáto zmena by mala zjednodušiť dodržiavanie regulačných požiadaviek výrobcami a dodávateľmi a podporiť účinný dohľad nad trhom zo strany vnútroštátnych orgánov.

(6)

V preskúmaní nariadenia (ES) č. 244/2009 sa konštatuje, že realizovateľnosť zavedenia požiadaviek na energetickú účinnosť v prípade triedy A alebo vyššej by sa mala preskúmať pomocou podrobnej následnej štúdie, prostredníctvom ktorej by sa mala vyhodnotiť realizovateľnosť sprísnenia požiadaviek energetickej účinnosti pre výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Komisie (ES) č. 245/2009 (6) a nariadenie (EÚ) č. 1194/2012, rozšírenia rozsahu pôsobnosti týchto nariadení v záujme optimalizácie znižovania spotreby energie a zjednotenia všetkých troch nariadení do jedného súdržného vykonávacieho opatrenia týkajúceho sa požiadaviek na ekodizajn osvetľovacích výrobkov.

(7)

V nariadení (ES) č. 245/2009 sú spotreba energie vo fáze používania výrobku a obsah ortuti v svietidlách identifikované ako jeho významné účely. Stanovenie požiadaviek na parametre výrobku pre svetelné zdroje bez požiadaviek na efektívnosť výrobku alebo obsah ortuti má teda za následok zbytočné regulačné zaťaženie, a mohlo by viesť k postupnému zastaveniu výroby z nepodstatných dôvodov. Zmenou rozsahu pôsobnosti požiadaviek na parametre výrobku, aby boli v súlade s významnými účelmi uvedeného nariadenia, by sa preto mala zlepšiť regulačná primeranosť.

(8)

Vzhľadom na potrebu revízie nariadení o ekodizajne a označovaní energetickými štítkami súvisiacich s osvetlením bude vhodné znovu zvážiť okrem iného udelenie výnimky svetelným zdrojom s objímkou typu G9 a R7 a minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť svetelných zdrojov.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 19 ods. 1 smernice 2009/125/ES,

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Požiadavky na ekodizajn

1.   Nesmerové svetelné zdroje pre domácnosť spĺňajú požiadavky na ekodizajn stanovené v prílohe II.

Každá požiadavka na ekodizajn sa uplatňuje v súlade s týmito etapami:

Pokiaľ požiadavka nie je nahradená alebo vymedzená inak, uplatňuje sa naďalej spolu s inými požiadavkami zavedenými v neskorších etapách.

2.   Svetelné zdroje na špeciálne účely spĺňajú tieto požiadavky:

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

Prílohy I, III a IV sa menia tak, ako sa uvádza v prílohe II k tomuto nariadeniu.

27.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 224/10

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/501 (2) (ďalej len „predbežné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clá na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a na Taiwane (ďalej len „dotknuté krajiny“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 13. mája 2014 podala spoločnosť Eurofer (ďalej len „navrhovateľ“) v mene sťažujúcich sa výrobcov plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena (ďalej len „výrobky z nehrdzavejúcej ocele“) z Únie. Výroba navrhovateľa predstavuje približne 50 % celkovej výroby výrobkov z nehrdzavejúcej ocele v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

V nadväznosti na žiadosť navrhovateľa podloženú požadovanými dôkazmi prijala Komisia 15. decembra 2014 vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1331/2014 (3), ktorým sa k 17. decembru 2014 zavádza registrácia dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v ČĽR a na Taiwane (ďalej len „nariadenie o registrácii“).

(4)

Zainteresované strany tvrdili, že rozhodnutie o registrácii dovozu bolo neodôvodnené, pretože neboli splnené podmienky podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia. Tieto tvrdenia však neboli odôvodnené ani nevychádzali zo skutkových dôkazov. V čase prijatia rozhodnutia o registrovaní dovozu mala Komisia dostatočné dôkazy prima facie, ktoré zdôvodňovali potrebu registrácie dovozu: dovoz a trhové podiely z týchto krajín prudko vzrástli. Tvrdenia v tomto smere sa preto museli zamietnuť.

(5)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „predbežné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Jeden čínsky vývozca, jeden taiwanský vývozca a navrhovateľ požiadali o vypočutie v prítomnosti úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach a boli vypočutí 24. apríla 2015, 27. apríla 2015 a 7. júla 2015. Úradník pre vypočutie v obchodných konaniach bol takisto na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany k dispozícii na overenie toho, ako boli dôverné informácie použité útvarmi Komisie zodpovednými za prešetrovanie.

(6)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Posúdili sa ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a predbežné zistenia sa podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(7)

Okrem toho sa uskutočnili overovania na mieste v priestoroch týchto spoločností:

(8)

Všetky zainteresované strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz výrobkov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v dotknutých krajinách a konečný výber súm zabezpečených dočasným clom (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia.

(9)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili a prípadne zohľadnili.

(10)

Jedna spoločnosť spochybnila zistenie v odôvodnení 14 predbežného nariadenia o tom, že nespĺňa vymedzenie vyvážajúceho výrobcu. Spoločnosť však neposkytla žiadne dodatočné informácie, ktoré by mohli zmeniť pozíciu, ktorú Komisia zaujala v predbežnom nariadení opísanú v odôvodnení 14 predbežného nariadenia.

(11)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa metódy výberu vzorky výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a na Taiwane a neprepojených dovozcov, sa týmto potvrdzujú predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 7 až 22 predbežného nariadenia.

(12)

Ako sa uvádza v odôvodnení 25 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2010 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

Ako sa to stanovuje v odôvodnení 26 predbežného nariadenia, príslušným výrobkom sú ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele, ktoré nie sú inak spracované než valcovaním za studena (úberom za studena), s pôvodom v ČĽR a na Taiwane, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7219 31 00, 7219 32 10, 7219 32 90, 7219 33 10, 7219 33 90, 7219 34 10, 7219 34 90, 7219 35 10, 7219 35 90, 7220 20 21, 7220 20 29, 7220 20 41, 7220 20 49, 7220 20 81 a 7220 20 89 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(14)

Ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena majú širokú škálu uplatnenia, napríklad vo výrobe domácich spotrebičov (napríklad vnútro práčok a umývačiek riadu), zváraných rúr a zdravotníckych pomôcok, ako aj v spracovaní potravín a automobilovom priemysle.

(15)

Prešetrovaním sa zistilo, že rôzne druhy príslušného výrobku majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a v podstate sa používajú na rovnaké účely.

(16)

Zainteresované strany zopakovali svoje tvrdenia predložené v predbežnej fáze, že úzke a jemné pásy by sa mali vylúčiť z rozsahu prešetrovania. Zopakovali svoje tvrdenie, že Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodársku súťaž vo svojej analýze veci fúzie spoločností Outokumpu/INOXUM (4) rozhodlo o vylúčení tohto druhu výrobku z relevantného produktového trhu. Okrem toho zainteresované strany tvrdili, že substitúcia je na strane ponuky aj na strane dopytu medzi „štandardnými“ výrobkami z nehrdzavejúcej ocele a jemnými pásmi obmedzená. Ako však už bolo uvedené v odôvodnení 31 predbežného nariadenia, vymedzenie trhu je v prípade antidumpingového konania definované fyzikálnymi vlastnosťami príslušného výrobku a nie substitúciou na strane dopytu a na strane ponuky.

(17)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenie, že vymedzenie trhu vo veci fúzie je relevantné pre vymedzenie výrobku v prípade antidumpingového konania. Na podporu tohto argumentu tvrdia, že okrem fyzikálnych, technických a chemických vlastnosti výrobku môžu inštitúcie EÚ zohľadniť viaceré ďalšie faktory, ako napríklad použitie, vzájomnú zameniteľnosť, vnímanie spotrebiteľa, distribučné kanály, výrobný proces, výrobné náklady a kvalitu. Štyri parametre „použitie, vzájomná zameniteľnosť, vnímanie spotrebiteľa a výrobný proces“ sú údajne synonymom pre substitúciu na strane dopytu a na strane ponuky.

(18)

Bez posúdenia tvrdenia či sú parametre „použitie, vzájomná zameniteľnosť, vnímanie spotrebiteľa a výrobný proces“ skutočne synonymom substitúcie na strane dopytu a na strane ponuky, zoznam vyššie uvedených prvkov ďaleko presahuje tieto štyri kritériá. Tvrdenie, že vymedzenie trhu vo veci fúzie je relevantné pre vymedzenie výrobku v prípade antidumpingového konania, preto nemožno prijať.

(19)

Po konečnom zverejnení ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že v posúdení, či by mali jemné pásy patriť do vymedzenia príslušného výrobku, by sa mal zohľadniť fakt, že výrobné odvetvie Únie údajne nebolo schopné „v minulosti“ predávať tento druh výrobku. V tejto súvislosti sa v odôvodnení 30 predbežného nariadenia jasne uvádza, že výrobné odvetvie Únie je schopné v plnom rozsahu zásobovať tento segment trhu. Bez presnejšieho vymedzenia pojmu „v minulosti“ nie je možné overiť, či je toto tvrdenie vecne správne alebo dokonca relevantné. V každom prípade majú jemné pásy rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti ako príslušný výrobok.

(20)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že dokonca aj v prípade, že dovoz špeciálnych výrobkov predstavuje menej ako 1 % celkového dovozu, ako to Komisia uviedla v odôvodnení 101 predbežného nariadenia, Komisia ich nevylúčením údajne diskriminovala časť trhu. Táto strana tvrdila, že spoločnosti, ktoré sa ktoré sa venujú špeciálnym výrobkom, údajne nenájdu pre tieto špeciálne výrobky iných dodávateľov. Nebolo poskytnuté žiadne ďalšie odôvodnenie.

(21)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že tvrdenie v odôvodnení 101 predbežného nariadenia je vytrhnuté z kontextu. Tvrdenie bolo súčasťou súhrnného vyhodnotenia dovozu z ČĽR a Taiwanu, nie v súvislosti s vymedzením výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Je totiž nesporné, že tieto špeciálne výrobky majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti ako „štandardné“ výrobky z nehrdzavejúcej ocele.

(22)

Komisia preto tvrdenia zamietla a ponechala rozsah vymedzenia výrobku na účely prešetrovania nezmenený.

(23)

Predbežné zistenia v odôvodneniach 26 až 32 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(24)

Ako sa to vysvetľuje v odôvodnení 34 predbežného nariadenia, žiadny z dotknutých vyvážajúcich výrobcov pri tomto prešetrovaní nepožiadal o THZ.

(25)

V predbežnom nariadení sa Spojené štáty americké (ďalej len „USA“) vybrali ako vhodná analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že USA nie sú vhodnou analogickou krajinou na účely stanovenia normálnej hodnoty z toho dôvodu, že výrobný proces a používané suroviny sú v ČĽR a USA odlišné. Jeden vyvážajúci výrobca okrem toho tvrdil, že Taiwan predstavuje lepšiu voľbu analogickej krajiny, pretože výrobné náklady čínskych závodov sa oveľa viac približujú nákladom taiwanských závodov než nákladom amerických závodov. Podľa uvedeného vyvážajúceho výrobcu je to tak preto, že hlavní taiwanskí výrobcovia výrobkov z nehrdzavejúcej ocele používajú značné množstvá medziproduktových materiálov, konkrétne čierne zvitky z ČĽR. Tieto čierne zvitky sú vyrobené z niklového surového železa (ďalej len „NSŽ“), suroviny používanej takmer výlučne v ČĽR. Ďalší vyvážajúci výrobca tvrdil, že výrobcovia v USA sú určitým spôsobom prepojení s niektorými výrobcami z Únie a že skutkové zistenia týkajúce sa veľkosti trhu v USA sú nepresné.

(26)

Rozdiely medzi USA a ČĽR v získavaní niklu, jednej z primárnych surovín používanej na výrobu výrobkov z nehrdzavejúcej ocele, skutočne existujú. Zatiaľ čo v oboch krajinách používajú výrobcovia výrobkov z nehrdzavejúcej ocele určité množstvá úžitkového niklu, v USA je hlavným zdrojom niklu šrot z nehrdzavejúcej ocele a v ČĽR je to NSŽ. Takýto rozdiel však neznamená, že USA nie sú v tomto prípade vhodnou analogickou krajinou, keďže konečné výrobky vyrobené v USA a v ČĽR sú stále porovnateľné tak, ako sa to uvádza v odôvodnení 29 predbežného nariadenia a v odôvodnení 15 tohto vykonávacieho nariadenia. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 39 a 40 predbežného nariadenia, USA sa považuje za vhodnú analogickú krajinu na základe určitých kritérií. Vzhľadom na veľkosť a úroveň hospodárskej súťaže na trhu výrobkov z nehrdzavejúcej ocele v USA, ako aj pri zohľadnení dostupnej spolupráce iba dvoch krajín, rozdiely v oblasti získavania niklu a výrobného procesu nevyvracajú výber USA. Na druhej strane tvrdenie založené na používaní NSŽ a súvisiacom výrobnom procese v ČĽR ovplyvňuje rovnakým spôsobom vhodnosť Taiwanu ako alternatívnej analogickej krajiny, ako aj akejkoľvek inej krajiny na svete. NSŽ sa vyrába, a v dôsledku prekážok vývozu, predáva a používa takmer výlučne v ČĽR. Z toho vyplýva, a zistilo sa, že NSŽ sa nepoužíva na Taiwane, ktorý predstavuje alternatívnu analogickú krajinu. Hlavné suroviny používané pri výrobe príslušného výrobku na Taiwane sú úžitkový nikel a, ako uviedol jeden z vyvážajúcich výrobcov, čierne zvitky nakupované hlavne od ČĽR. Ako sa tiež uvádza v odôvodnení 39 predbežného nariadenia, suroviny používané v USA a na Taiwane sú v zásade rovnaké. Okrem toho v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia možno žiadať o úpravy s cieľom zohľadniť určité rozdiely za predpokladu, že existuje preukázateľný vplyv cien a úprava je opodstatnená vzhľadom na použitie analogickej krajiny podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(27)

Po druhé, čo sa týka výrobných nákladov taiwanského výrobcu používajúceho čierne zvitky zakúpené v ČĽR, ako sa to vysvetľuje v odôvodnení 76 predbežného nariadenia, predmetné čierne zvitky boli zakúpené od prepojeného dodávateľa v ČĽR. Bol to jediný prípad v rámci vyšetrovania, kedy sa čierne zvitky z ČĽR použili vo veľkom meradle. Komisia vo svojom výpočte nahradila náklady na tieto zakúpené zvitky nákladmi na vlastnú výrobu spoločnosti. Inými slovami, obstarávacie ceny čiernych zvitkov, ktoré údajne odrážali výrobné náklady v ČĽR, sa nahradili výrobnými nákladmi na Taiwane, kde sa NSŽ nepoužilo. Tvrdenie, že využívanie čiernych zvitkov, ktoré boli vyrobené v ČĽR z NSŽ, má za následok približne rovnaké výrobné náklady na Taiwane a v ČĽR, preto nie je platné.

(28)

Po tretie, jeden z výrobcov v USA je prepojený s výrobcami v Únii. Toto prepojenie je však na účely tohto prešetrovania irelevantné. Komisia poznamenáva, že aj keby boli výrobcovia v analogickej krajine prepojení s výrobcami z Únie, takéto prepojenie nemení ani neovplyvňuje stanovenie normálnej hodnoty na základe overených údajov. Okrem toho neexistuje žiadny osobitný dôvod na spochybnenie využitia údajov tohto výrobcu z analogickej krajiny. Toto tvrdenie sa zamieta.

(29)

Po štvrté, tvrdenie, že skutkové zistenia týkajúce sa veľkosti trhu v USA boli nepresné, nebolo ďalej odôvodnené. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(30)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tvrdenie, že USA nie sú vhodnou analogickou krajinou, zamieta. Predbežné zistenia v odôvodneniach 39 až 40 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(31)

Komisia potvrdzuje výber USA ako analogickej krajiny v zmysle článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

(32)

Dve zainteresované strany zopakovali svoje námietky proti použitiu USA ako analogickej krajiny, pričom opakovane tvrdili, že výrobný proces výrobcov v USA nie je porovnateľný so situáciou niektorých čínskych výrobcov, a opätovne navrhli Taiwan.

(33)

Komisia dôkladne analyzovala doplňujúce pripomienky týkajúce sa možného výberu Taiwanu ako analogickej krajiny miesto USA. Komisia sa domnieva, že pripomienky neprinášajú žiadne nové konkrétne argumenty, a preto potvrdzuje argumentáciu uvedené v skôr uvedených odôvodneniach 25 až 29.

(34)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty, potvrdzujú sa odôvodnenia 43 až 49 predbežného nariadenia.

(35)

Keďže v súvislosti s vývoznou cenou neboli predložené nijaké pripomienky, odôvodnenie 65 predbežného nariadenia sa potvrdzuje.

(36)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že ak by USA mali zostať analogickou krajinou, mala by sa uskutočniť úprava týkajúca sa rozličných používaných surovín. Jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že jeden z výrobcov v USA má dodatočné náklady na vnútornú prepravu. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že to by malo viesť k úprave normálnej hodnoty. Jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že pri stanovovaní normálnej hodnoty Komisia znížila parametre pre hrúbku, šírku a hrany z preddefinovaných kontrolných čísel výrobku (product control number, ďalej len „PCN“). Vyvážajúci výrobca tvrdil, že hrúbka a, v menšom rozsahu, šírka predstavujú dôležité faktory, pretože majú priamy vplyv na výrobné náklady a ceny na tonu.

(37)

Po prvé, pokiaľ ide o úpravy pre rozdiely týkajúce sa suroviny, z článku 2 ods. 10 základného nariadenia vyplýva, že výpočet dumpingu je založený na cene a nie na nákladoch. Rozdiely vo využívaní surovín a výrobných postupov sú preto irelevantné, pokiaľ nemajú preukázaný vplyv na cenu a úprava sa nepreukáže ako opodstatnená pri zohľadnení použitia analogickej krajiny podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Akékoľvek žiadosti o úpravy musia byť odôvodnené. Komisii nie sú známe žiadne indície, že by mal rozdiel v surovine a vo výrobnom procese vplyv na porovnateľnosť cien. Vyvážajúci výrobcovia nepreukázali cenový vplyv použitia rôznych surovín, a preto sa úpravy nepovažujú za opodstatnené.

(38)

Po druhé, podľa článku 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia sa úprava vykoná kvôli rozdielom vo vzniknutých priamo súvisiacich nákladoch na dopravu príslušného výrobku z priestorov vývozcu k nezávislému kupujúcemu, ak sú takéto náklady zahrnuté do účtovaných cien. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na náklady na vnútornú dopravu, a preto úprava na tomto základe nie je odôvodnená.

(39)

Po tretie, Komisia konštatuje, že uvedené parametre PCN sa v predbežnej fáze znížili s cieľom uľahčiť porovnanie s podobným výrobkom v analogickej krajine. Komisia následne spresnila párovanie a podarilo sa jej porovnať väčšinu transakcií na základe úplných kontrolných čísel výrobku, a to vrátane parametrov hrúbky, šírky a hrán. Pre transakcie, pri ktorých toto nebolo možné, vychádzalo porovnanie z najúplnejších možných PCN. To viedlo k zmene dumpingových rozpätí, ako sa to uvádza v odôvodnení 49.

(40)

Dve zainteresované strany tvrdili, že pri používaní údajov z USA mala Komisia upraviť normálnu hodnotu z dôvodu rozdielu v surovinách používaných v ČĽR a v USA. Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že je NSŽ lacnejšie, keďže má nízky obsah niklu a železo, ktoré obsahuje, sa poskytuje zadarmo. S cieľom preukázať, že rozdiel v cenách surovín ovplyvňuje ceny, tá istá strana tvrdila, že čínske domáce ceny sú nižšie ako ceny v Únii a USA. Podľa zainteresovanej strany tento cenový rozdiel nemožno pripísať údajnej subvencii, pretože Komisia ukončila paralelné antisubvenčné prešetrovanie voči ČĽR. Ďalšia zainteresovaná strana uviedla, že náklady a ceny v oceliarskom priemysle sú prepojené.

(41)

Pokiaľ ide o úpravy normálnej hodnoty, Komisia konštatuje, že ak strana požiada o úpravy podľa článku 2 ods. 7 písm. a) alebo článku 2 ods. 10 základného nariadenia, musí dokázať, že jej tvrdenie je opodstatnené. Dôkazné bremeno, že sa musia vykonať takéto úpravy, teda nesú subjekty, ktoré sa ich chcú dovolávať. Komisia musí odmietnuť úpravu kvôli rozdielom vo faktoroch, v prípade ktorých sa nepreukázalo, že ovplyvňujú ceny, a teda ich porovnateľnosť.

(42)

Pri porovnaní normálnej hodnoty a vývoznej ceny zohľadňuje Komisia rozdiely, ktoré ovplyvňujú cenu a cenovú porovnateľnosť výrobkov, a nie náklady vzniknuté pri ich výrobe. Pokiaľ ide o ceny NSŽ, Komisia poznamenáva, že podobne ako v prípade surovín používaných v Únii a USA, sledovali tieto ceny celosvetové ceny niklu. Aj keď je NSŽ lacnejšie vďaka nízkemu obsahu niklu, výrobcovia používajúci NSŽ by ho museli používať vo väčšom množstve, aby zaistili obsah niklu stanovený medzinárodnými normami pre výrobky z nehrdzavejúcej ocele. Pokiaľ ide o tvrdenie, že železo v NSŽ je zadarmo, Komisia poznamenáva, že ani výrobcovia výrobkov z nehrdzavejúcej ocele v Únii a USA neplatia plnú cenu za železo obsiahnuté vo feronikle. Pokiaľ ide o porovnanie domácich cien výrobkov z nehrdzavejúcej ocele v ČĽR, Únii a USA ako dôkaz vplyvu využívania NSŽ v ČĽR na ceny, Komisia poznamenáva, že čínske domáce ceny odrážajú situáciu v krajine s netrhovým hospodárstvom. USA je krajina s trhovým hospodárstvom.

(43)

Komisia pripomína, že už dávno bolo stanovené, že ustanovenia článku 2 ods. 10 základného nariadenia nie je možné použiť na zrušenie účinnosti článku 2 ods. 7 písm. a) uvedeného nariadenia. V tomto ohľade sa zistilo, že normálna hodnota stanovená v analogickej krajine je plne v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 7, ako sa uvádza v odôvodnení 31. Žiadna ďalšia úprava tejto už vhodnej normálnej hodnoty preto nie je podľa článku 2 ods. 7 písm. a) oprávnená.

(44)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že nižšie domáce ceny výrobkov z nehrdzavejúcej ocele v ČĽR nemôžu byť výsledkom subvencie, Komisia poznamenáva, že paralelné antisubvenčné prešetrovanie bolo ukončené vzhľadom na stiahnutie sťažnosti zo strany navrhovateľov, v dôsledku čoho neboli vyvodené žiadne zistenia týkajúce sa subvencovania. Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že vyvážajúci výrobcovia v ČĽR nepreukázali, že úprava z dôvodu rozdielnych surovín používaných v ČĽR a USA je opodstatnená.

(45)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia mala pri porovnaní vývoznej ceny s normálnou hodnotou na základe zjednodušeného PCN uskutočniť úpravu na účel porovnateľnosti cien. Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že mala obmedzené možnosti preukázať alebo navrhnúť skutočnú mieru úpravy z dôvodu dôvernosti informácií získaných od výrobcov v analogickej krajine.

(46)

Komisia pripomína, že väčšina vyvážaných výrobkov (69 %) bola porovnaná na základe úplného PCN. Aj v rámci obmedzení daných ochranou dôverných údajov výrobcov v analogickej krajine mohla zainteresovaná strana navrhnúť úroveň úpravy vzhľadom na fyzikálne vlastnosti, pretože poznala kritériá, ktoré neboli zohľadnené a parametre stanovené v štruktúre PCN pre tieto kritéria. Keďže nebola podaná žiadna takáto kvantifikovaná žiadosť, bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(47)

Zainteresovaná strana sa opýtala, či výrobcovia v analogickej krajine uskutočňujú predaj koncovým používateľom, a ak áno, požiadala o úpravu kvôli úrovni obchodu na základe PCN. Ako je vysvetlené v odôvodnení 53 predbežného nariadenia, Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe cien zo závodu a tá bola na rovnakej úrovni obchodovania. Žiadna z požadovaných úprav sa nepovažovala za potrebnú. V každom prípade sa toto tvrdenie, ktoré nebolo ďalej podložené, muselo zamietnuť.

(48)

Keďže neboli predložené nijaké pripomienky, metodika použitá na výpočet dumpingových rozpätí, ktorá je stanovená v odôvodneniach 55 až 60 predbežného nariadenia, sa potvrdzuje.

(49)

S ohľadom na vykonané úpravy normálnej hodnoty a na zvýšené porovnanie a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, sa stanovia tieto konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF s dodaním na hranice Únie, pred preclením:

Tabuľka 1

Dumpingové rozpätia, ČĽR

(50)

Metóda výpočtu normálnej hodnoty použitá tak, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 63 až 66 predbežného nariadenia, nezohľadňovala predaj na domácom trhu distribútorom a obchodníkom.

(51)

Dôvodom bola osobitná situáciu na trhu na Taiwane, kde distribútori vyvážali značné množstvá výroby, ktorú vyvážajúci výrobcovia zároveň nahlásili ako predaj pre domácu spotrebu.

(52)

Tento záver bol podložený a odôvodnený dvoma kľúčovými prvkami. Po prvé, jeden z hlavných distribútorov na Taiwane naďalej vyvážal väčšinu zakúpeného objemu od výrobcov, preto tento predaj nepredstavoval predaj na domácom trhu na účely výpočtu normálnej hodnoty na Taiwane. Po druhé, údaje o výrobe známych výrobcov a taiwanské obchodné štatistiky ukazujú, že predaj na domácom trhu, ktorý nahlásili známi vyvážajúci výrobcovia, predstavoval viac ako 90 % vývozu do Únie, a že tiež zahŕňal približne 50 % predaného objemu, ktorý bol vyvezený.

(53)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia spochybnili prvok založený na štatistikách. Tvrdili, že Komisia pri určovaní celkovej taiwanskej výroby zohľadnila iba spolupracujúce spoločnosti s určitým vývozom do Únie. Podľa ďalšieho argumentu by Komisia mala v analýze opísanej v odôvodnení 52 posudzovať celkový taiwanský štatistický dovoz ako opätovný vývoz.

(54)

Komisia skúmala informácie o výrobe a predaji na domácom trhu od všetkých známych taiwanských výrobcov, vrátane výrobcov, ktorých navrhol jeden z vyvážajúcich výrobcov. Cieľom bolo dosiahnuť čo najužšie zosúladenie so štatistickými údajmi. Dodatočne získané informácie oslabili výsledok analýzy opísaný v odôvodnení 52. Na základe toho sa zistilo, že predaj na domácom trhu zahŕňal približne 40 % predaného objemu, ktorý bol vyvezený.

(55)

Pokiaľ ide o úvahu opísanú v odôvodnení 53, že celkový štatistický dovoz je ďalej v plnej výške vyvážaný, vyvážajúci výrobca toto tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Dovoz určený na spätný vývoz zvyčajne patrí do osobitného colného režimu a nezohľadňuje sa v obchodných štatistikách ako skutočný vývoz. Komisia preto nemôže z tohto tvrdenia vyvodiť žiadny použiteľný záver.

(56)

Okrem toho dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že úroveň predaja na domácom trhu, ktorý Komisia nezohľadnila, nebola úmerná percentuálnemu podielu uvedenému v odôvodnení 52. Zopakovali svoje tvrdenie, že miesto určenia predaja ich domácich zákazníkov im nebolo známe. Komisia sa domnieva, že neznalosť konečného miesta určenia predaja nie je rozhodujúca. Komisia opätovne analyzovala situáciu na základe dostupných dôkazov v súčasnom prešetrovaní a skontrolovala predajné transakcie, ktoré sa majú zodpovedajúcim spôsobom vylúčiť z určenia normálnej hodnoty s cieľom, aby čo najpresnejšie odrážali individuálnu situáciu prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov. V odôvodnených prípadoch boli niektoré predajné transakcie, ktoré boli v predbežnej fáze vylúčené na účely výpočtu normálnej hodnoty, použité pri výpočte normálnej hodnoty.

(57)

Jedna zainteresovaná strana spochybnila zaradenie predaja na domácom trhu obchodníkom a distribútorom na účely stanovenia normálnej hodnoty. Argumenty v tomto zmysle boli predložené v písomných pripomienkach a počas vypočutia úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach 7. júla 2015.

(58)

Ako sa uvádza v odôvodnení 56, po uložení dočasných opatrení Komisia pokračovala v posudzovaní skutočnej klasifikácie predaja distribútorom s cieľom dosiahnuť ich presnejšiu a právne správnu klasifikáciu ako predaja na domácom trhu alebo predaja na vývoz na účely stanovenia normálnej hodnoty, a už sa ďalej nespoliehala na domnienku, že všetok predaj distribútorom bol určený na vývoz. Pripomienky doručené po predbežnom zverejnení sa posúdili a zohľadnili sa ďalšie podrobnosti.

(59)

Namiesto vylúčenia predaja distribútorom ako celku na základe domnienky, že všetok predaj distribútorom bol určený na vývoz, vylúčila Komisia iba ten predaj distribútorom, pre ktorý existuje dostatočný objektívny dôkaz, že bol skutočne vyvezený. Komisia preskúmala vykázaný dotknutý predaj a klasifikovala ho ako predaj na domácom trhu alebo predaj na vývoz na základe konkrétnej situácie a údajov o každom z príslušných vyvážajúcich výrobcov. Ako relevantný dôkaz sa použila napríklad existencia zliav na podporu vývozu. Naopak, žiadnu úlohu pri objektívnom posudzovaní Komisie nehrali subjektívne prvky, ako je úmysel alebo vedomosť či ich absencia.

(60)

Jeden vyvážajúci výrobca spochybnil zamietnutie odpočítania určitej čiastky za šrot z výrobných nákladov. Na podporu svojho tvrdenia predložil dodatočné informácie vykazujúce v jeho tabuľke výrobných nákladov stratu vo výrobe ako náklady na pretváranie vstupov. Podľa jeho tvrdenia sa strata vo výrobe rovná súčtu nákladov na materiál nepretvorený na konečný výrobok a režijných výrobných nákladov zaúčtovaných do straty vo výrobe. Komisia dôkladne preskúmala jeho tvrdenie, zistilo sa však, že náklady na materiál zahrnuté do straty vo výrobe sú výrazne nižšie ako suma požadovaného odpočtu za šrot. Po konečnom zverejnení spoločnosť zopakovala svoje tvrdenie, že hodnota šrotu by sa mala porovnať s hodnotou celkovej straty, a to vrátane režijných výrobných nákladov, ktoré boli zaúčtované do straty. Komisia trvá na svojom stanovisku, že trhová hodnota šrotu nemôže byť vyššia ako hodnota vstupného materiálu. Tvrdenie vyvážajúceho výrobcu sa preto muselo zamietnuť.

(61)

Vyvážajúci výrobca navyše nepodložil svoje tvrdenie, pokiaľ ide o zamietnutie odčítania určitej čiastky za šrot tým, že by poskytol informácie o skutočnom množstve materiálu spotrebovaného na výrobu príslušného výrobku, ktoré by Komisii umožnili posúdiť stratu. Spoločnosť tvrdila, že údaje o spotrebovanom množstve a hodnote jednotlivých druhov vstupných surovín sa nachádzali v pracovných listoch predložených počas kontroly na mieste. Komisia zistila, že tieto údaje pokrývali viac ako len príslušný výrobok, napríklad zvitky valcované za tepla pretvorené a predávané ako medziprodukty. Toto však Komisii neumožňuje, aby overila materiálne straty materiálu pretvoreného na šrot. Pretože sa vykázala len hodnota strát a šrotu, nebolo možné posúdiť, či materiál spotrebovaný na výrobu príslušného výrobku postačoval na výrobu tak príslušného výrobku, ako aj šrotu odpočítaného od výrobných nákladov. Preto nebolo možné spoľahlivo stanoviť, či sú vo vykazovanej strate zahrnuté náklady na materiál, ako sa tvrdí, a aký veľký mohol byť odpočet hodnoty šrotu. Vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenie po konečnom zverejnení bez toho, aby predložil akékoľvek nové skutočnosti.

(62)

Predbežné zistenia v odôvodneniach 62 a 67 až 78 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(63)

Vo svojich pripomienkach po predbežnom a konečnom zverejnení jeden vyvážajúci výrobca spochybnil vylúčenie určitého predaja na vývoz do Únie, ktorý bol vykázaný na základe vývozných certifikátov predložených jeho zákazníkmi. Vývozné certifikáty však neumožňujú identifikovať výrobcu ani predajnú transakciu vykázanú vyvážajúcim výrobcom. Vývozné certifikáty okrem toho neboli počas obdobia prešetrovania zbierané systematicky od všetkých zákazníkov. Napriek značnému úsiliu zo strany vyvážajúceho výrobcu nebolo možné overiť miesto určenia uzavretých predajných transakcií, ktoré navyše nepokrývali celé obdobie prešetrovania. Na účely výpočtu dumpingového rozpätia teda Komisia nemohla spoľahlivo určiť, či v prípade tohto predaja išlo o predaj na vývoz. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(64)

Jeden vyvážajúci výrobca požiadal o úpravu o výmenný kurz s použitím kurzu platného ku dňu vysporiadania záväzku. Aby bolo možné uskutočniť porovnanie podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, boli pre všetkých vyvážajúcich výrobcov na Taiwane dôsledne použité mesačné výmenné kurzy Európskej centrálnej banky. Prístup požadovaný vyvážajúcim výrobcom by nebol v súlade so základným nariadením, v ktorom sa vyžaduje použitie výmenného kurzu platného v deň predaja. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(65)

Jeden vyvážajúci výrobca napadol použitie mesačných výmenných kurzov Európskej centrálnej banky a trval na použití jej denných výmenných kurzov. Vyvážajúci výrobca nevyčíslil, aký rozdiel by to spôsobilo. Komisia použila mesačné sadzby na účely porovnateľnosti a konzistentnosti, pretože dumpingové rozpätie pre tohto výrobcu bol súčasťou jedného dumpingového rozpätia vypočítaného pre jednu skupinu prepojených výrobcov, z ktorých iba jeden požadoval použitie denných výmenných kurzov.

(66)

Vzhľadom na zmeny normálnej hodnoty uvedené v odôvodnení 56, konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú:

Tabuľka 2

Dumpingové rozpätia, Taiwan

(67)

Ako sa uvádza v odôvodnení 90 predbežného nariadenia, podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia prešetrovania 9 známych výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(68)

Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké dodatočné pripomienky, potvrdzuje sa vymedzenie pojmu výrobné odvetvie Únie uvedené v odôvodneniach 90 a 93 predbežného nariadenia.

(69)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, potvrdili sa predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 94 až 96 predbežného nariadenia.

(70)

Po zverejnení zainteresované strany zopakovali svoje tvrdenia predložené v predbežnej fáze, že Komisia nesprávne súhrnne vyhodnotila účinky dumpingového dovozu z ČĽR a Taiwanu. Neposkytli žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce toto tvrdenie.

(71)

Ako sa uvádza v odôvodnení 66, po predložení pripomienok k predbežnému zverejneniu sa zistilo, že jeden taiwanský výrobca dumping nevykonáva. Preto bol vývoz tejto spoločnosti do Únie odčítaný od dumpingového dovozu z ČĽR a Taiwanu.

(72)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa kumulatívneho hodnotenia, potvrdzujú sa predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 97 až 102 predbežného nariadenia.

(73)

Ako sa uvádza v odôvodnení 71, dovoz od jedného taiwanského vyvážajúceho výrobcu, ktorý podľa zistení nespôsobuje dumping, sa odpočítal od dumpingového dovozu. Z dôvodov zachovania dôvernosti nemôže byť objem tohto dovozu a jeho podiel na trhu zverejnený. Odpočítanie zanedbateľného objemu a podielu tohto dovozu na trhu, ktorý je oveľa nižší než 1 %, však nemalo vplyv na trend vývoja objemu a podielu dumpingového dovozu z dotknutých krajín na trhu počas posudzovaného obdobia.

(74)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa objemu a podielu dovozu z dotknutých krajín na trhu a berúc do úvahy revidované zistenia uvedené v odôvodnení 73, potvrdzujú sa predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 103 až 106 predbežného nariadenia.

(75)

Po zverejnení predbežných zistení požiadali zainteresované strany o doplňujúce informácie týkajúce sa povahy „nákladov po dovoze“ uvedené odôvodnení 110 bode ii) predbežného nariadenia. Tieto náklady sa týkali nákladov na manipuláciu a dočasné uskladnenie dovážaných výrobkov v mieste dovozu, poplatku za colné konanie a bankových poplatkov.

(76)

Náklady po dovoze boli predmetom overovaní na mieste v priestoroch dovozcov uvedených v odôvodnení 7. Na základe týchto overovaní na mieste Komisia zistila, že dovozné náklady sú nižšie ako tie, ktoré sa stanovili na základe údajov dostupných v čase predbežného nariadenia.

(77)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že nie je schopná overiť, či sa náležite zohľadnili všetky náklady súvisiace s dovozom až po dodávku prvému zákazníkovi v Únii. V tejto súvislosti sa objasňuje, že cenové podhodnotenie predstavuje porovnanie medzi predajnou cenou výrobného odvetvia Únie zo závodu a cenou vyvážajúcich výrobcov preclenou na hranici Únie. Náklady medzi prístavom a doručením prvému nezávislému zákazníkovi preto v tomto porovnaní nie sú zohľadnené.

(78)

Jedna zainteresovaná strana konštatovala, že značná časť podobného výrobku sa v Únii predáva s ochrannou vrstvou (5). Vyvážajúci výrobca tvrdil, že použitie tejto vrstvy by sa malo zohľadniť v PCN použitom Komisiou, pretože podstatne ovplyvňuje cenu.

(79)

Toto tvrdenie bolo predložené veľmi neskoro, približne 11 mesiacov po začatí prešetrovania a približne 10 mesiacov po oznámení PCN účastníkom konania. V tejto fáze Komisia nebola schopná identifikovať dotknuté transakcie jednotlivo.

(80)

Komisia však uskutočnila celkovú úpravu založenú na informáciách poskytnutých výrobným odvetvím Únie v reakcii na toto tvrdenie.

(81)

Po konečnom zverejnení tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že úprava by nemala byť celková, ale mala by sa týkať iba transakcií, pri ktorých bol podobný výrobok skutočne pokrytý ochrannou vrstvou. Táto strana ďalej nesúhlasí s hodnotením, že ich požiadavka bola vznesená neskoro, keďže boli tieto informácie verejne dostupné pred začatím tohto prešetrovania.

(82)

Ako už bolo vysvetlené, Komisia uplatnila celkovú úpravu, pretože nebolo možné identifikovať dotknuté transakcie jednotlivo. Je známe, že dotknuté transakcie tvoria nezanedbateľnú časť všetkých transakcií. Strana sa nemôže jednoducho spoľahnúť na verejne dostupné informácie, ale úpravu musí zdôvodniť v predloženej odôvodnenej žiadosti.

(83)

Účinok prepočítania týchto nižších dovozných nákladov sa do značnej miery vyvážil úpravou z titulu ochrannej vrstvy. Kombinovaný účinok týchto dvoch úprav ukázal takmer nemenné vážené priemerné cenové podhodnotenie pre dovoz z dotknutých krajín na trh Únie v rozpätí od 9,8 % do 11,4 % (oproti 9,6 % a 11,3 % v predbežnom nariadení). Vážené priemerné rozpätie predaja pod cenu pre dovoz z dotknutých krajín na trhu Únie zostal takmer nezmenený na úrovni medzi 23,1 % a 25,3 % (v porovnaní s 22,9 % a 25,2 % v predbežnom nariadení).

(84)

Jedna zainteresovaná strana konštatovala, že prešetrovaním sa ukázalo, že vyvážajúci výrobcovia predávajú takmer výlučne nezávislým distribútorom alebo oceliarskym servisným strediskám, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie predávalo distribútorom, integrovaným servisným strediskám a koncovým používateľom. Táto zainteresovaná strana tvrdí, že aby mohla porovnať tieto ceny, musí Komisia zvážiť fixné náklady servisných stredísk, keďže existuje rozdiel v úrovni obchodu. Úprava kvôli rozdielom v úrovniach obchodu sa však môže vykonať iba vtedy, ak sa preukáže, že existujú dôsledné a zreteľné rozdiely v cene medzi týmito úrovňami obchodu, a nie na základe rozdielov v nákladoch. Ako sa uvádza v odôvodnení 112 predbežného nariadenia, zo skutočného porovnania cien, za ktoré výrobné odvetvie Únie predávalo na oboch úrovniach obchodu na trhu Únie, vyplynulo, že rozdiel v úrovni obchodu nemal na ceny žiadny vplyv. Žiadna zo zainteresovaných strán neposkytla informácie, ktoré by toto zistenie vyvrátili. Podmienky na úpravu úrovne obchodu nie sú preto v tomto prípade splnené.

(85)

Po konečnom zverejnení tá istá strana tvrdila, že pri porovnaní predajných cien servisných stredísk výrobného odvetvia Únie s cenami vyvážajúcich výrobcov sa údajne neporovnávali porovnateľné výrobky. V tejto súvislosti strana tvrdila, že servisné strediská výrobného odvetvia Únie do veľkej miery predávajú ďalej spracovaný tovar, ako sú napríklad pásy, úzke zvitky a kotúče, zatiaľ čo vývozcovia predávajú najmä štandardné zvitky.

(86)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že štandardné zvitky neboli porovnané s úzkymi výrobkami, ako sú pásy alebo úzke zvitky. Šírka výrobku bola jedným z prvkov PCN zabezpečujúca, že sa porovnávali len výrobky s podobnou šírkou. Pokiaľ ide disky, tie sa do porovnania vôbec nezahrnuli, pretože ich vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky do Únie nevyvážali.

(87)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa dovozných cien z dotknutých krajín a cenového podhodnotenia, potvrdzujú sa ďalšie závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 107 až 112 predbežného nariadenia.

(88)

Zainteresované strany zopakovali svoje tvrdenia, že na posúdenie ujmy by sa mali dôsledne použiť údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky namiesto rozdeľovania ukazovateľov na makroekonomické a mikroekonomické. Takýto prístup by však popieral dostupné informácie na úrovni výrobného odvetvia Únie, konkrétne týkajúce sa výroby, výrobnej kapacity, využitia kapacity, objemu predaja, podielu na trhu, rastu, zamestnanosti, produktivity a veľkosti dumpingového rozpätia.

(89)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenie, že skutočnosť, že najväčší výrobca z Únie – podnik Outokumpu – nie je súčasťou vzorky, skresľuje analýzu ujmy. Ako sa však uvádza v odôvodnení 93 predbežného nariadenia, vzorka sa považovala za reprezentatívnu, pretože predstavovala približne 50 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Preto skutočnosť, že podnik Outokumpu nespolupracovala pri prešetrovaní, nemá vplyv na reprezentatívnosť vybranej vzorky a kvalitu overených údajov od výrobcov zaradených do vzorky.

(90)

Zainteresované strany tvrdili, že keď sú ukazovatele ujmy rozdelené na makroekonomické a mikroekonomické, nemožno vyvodiť žiadny zmysluplný záver o tom, do akej miery utrpeli výrobcovia zaradení do vzorky ujmu (ak vôbec). Tento argument je irelevantný. V súlade s článkom 3 základného nariadenia sa stanovenie ujmy vykonáva na úrovni výrobného odvetvia Únie. Výber vzorky je metóda stanovená v článku 17 základného nariadenia, ktorá Komisii umožňuje obmedziť počet prešetrovaných strán (v tomto prípade výrobcov z Únie), keď je tento počet veľký. Výber vzorky však neobmedzuje stanovenie ujmy na len vzorku výrobcov z Únie. Niektoré ukazovatele ujmy, ako sú okrem iného podiel na trhu a objem predaja, je možné zmysluplne analyzovať iba na úrovni výrobného odvetvia Únie. Zistenia týkajúce sa vzorky sa okrem toho považujú za reprezentatívne pre úroveň výrobného odvetvia Únie. Preto by sa mali zvážiť všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie ako celku.

(91)

Keďže neboli predložené žiadne dodatočné pripomienky týkajúce sa všeobecných poznámok k hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie, potvrdzujú sa závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 107 až 112 predbežného nariadenia.

(92)

Pokiaľ ide o zamestnanosť, zainteresované strany tvrdili, že pokles zamestnanosti bol spôsobený rastúcou produktivitou výrobného odvetvia Únie. Avšak zvýšenie produktivity v posudzovanom období o 6 % bolo oveľa nižšie ako pokles zamestnanosti o 11 %. Tento pokles je tiež ovplyvnený objemom výroby výrobného odvetvia Únie, ktorý sa na rastúcom trhu znížil o 5 %.

(93)

Ako sa uvádza vyššie, v dôsledku dumpingového dovozu z dotknutých krajín bolo výrobné odvetvie Únie nútené znížiť svoju výrobu na rastúcom trhu. Ak by výrobné odvetvie Únie dokázalo profitovať z rastu trhu a zvýšiť svoju výrobu tak, aby zodpovedala rastúcemu dopytu, táto zvýšená výroba by bola vyvážila rastúcu produktivitu. Následný pokles zamestnanosti by bol býval podstatne nižší. Preto sa usúdilo, že klesajúca zamestnanosť je prevažne ovplyvnená dumpingovým dovozom z dotknutých krajín, a že rastúca efektívnosť výrobného odvetvia Únie na to mala iba malý vplyv.

(94)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že sa zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie v období medzi rokmi 2004 a 2007 výrazne zvýšila, a to o 55 %. Avšak údaj o zamestnanosti uvedený v predbežnom nariadení vyjadruje zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie ako celku, zatiaľ čo údaj týkajúci sa zamestnanosti v období od roku 2004 do roku 2007 sa vzťahuje len na časť výrobného odvetvia Únie. Tieto údaje preto nie sú porovnateľné a nevykazujú trend zvyšovania zamestnanosti.

(95)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa makroekonomických indikátorov, potvrdzujú sa závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 121 až 132 predbežného nariadenia.

(96)

Zainteresované strany zopakovali svoje tvrdenia, že predajné ceny kopírujú ceny surovín, najmä chrómu a niklu, a že vývoj cien výrobného odvetvia Únie by sa mal analyzovať bez „prirážky za zliatinu“.

(97)

Tieto strany predložili ďalšie informácie týkajúce sa kolísania základnej ceny, ako je to uvedené v odôvodnení 141 predbežného nariadenia. Príslušné údaje sa týkali triedy 304 výrobkov z nehrdzavejúcej ocele s hrúbkou 2 mm a konečnou úpravou 2B predávaných výrobcami z Únie (6). Podľa týchto údajov základná cena počas posudzovaného obdobia nepretržite klesala približne o 11 %, a to z 1 015 EUR/tona v roku 2010 na 907 EUR/tona v období prešetrovania. Úroveň poklesu je síce nižšia ako pokles z 1 200 EUR/tona na 1 000 EUR/tona, ktorý bol uvedený v predbežnom nariadení, ale podporuje zistenie o významnom poklese základnej ceny.

(98)

Jedna zainteresovaná strana takisto tvrdila, že dôkazy poskytnuté v odôvodnení 141 predbežného nariadenia týkajúce sa analýzy základnej ceny nepostačujú na konštatovanie, že základná cena v prípade výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia klesla, keďže tieto dôkazy údajne poskytol iba jeden výrobca z Únie.

(99)

Hoci informácie predložil jeden výrobca z Únie, netýkajú sa iba jedného výrobcu z Únie. Tieto informácie sa odkazujú na informácie, ktoré zverejnila spoločnosť CRU, všeobecne známa poradenská spoločnosť pre oceliarsky priemysel. Spoločnosť CRU zverejnila informácie o nemeckom trhu ako celku a nie o cenách jednotlivých výrobcov v Únii. Skutočnosť, že základné ceny v priebehu posudzovaného obdobia neustále klesali, navyše potvrdili informácie poskytnuté ďalšími zainteresovanými stranami, ako sa uvádza v odôvodnení 97.

(100)

Dospelo sa preto k záveru, že klesajúce predajné ceny výrobného odvetvia Únie spôsobujú tak klesajúce ceny surovín, ako aj významný pokles základnej ceny, ktorý nesúvisí s vývojom cien surovín. Z tohto druhého aspektu poklesu cien, a síce poklesu základnej ceny, vyplýva, že výrobné odvetvie Únie muselo ďalej znižovať ceny počas celého posudzovaného obdobia napriek stratovosti spôsobenej cenovým tlakom dumpingového dovozu z dotknutých krajín.

(101)

Po konečnom zverejnení jeden dovozca tvrdil, že informácie týkajúce sa vývoja základnej ceny sú „subjektívnym názorom“ európskeho výrobcu, ktorý by sa mal ďalej overiť. Informácie uvedené v odôvodnení 97 však neposkytol európsky výrobca, ale združenie vývozcov, ktoré sa ako účastník konania vyslovilo proti uloženiu opatrení. Keďže sú tieto informácie v súlade s verejne dostupnými informáciami od špecializovaných poradenských spoločností, považujú sa za spoľahlivé.

(102)

Po konečnom zverejnení ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že príčinou zníženia základnej ceny bola do veľkej miery jej mimoriadne vysoká hodnota v druhom štvrťroku roku 2010. Táto strana neposkytla žiadne argumenty, prečo by sa toto obdobie nemalo brať do úvahy pri analýze vývoja základnej ceny. Keďže analýza ukazovateľov ujmy musí pokrývať celé posudzované obdobie, tento argument nemožno prijať.

(103)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana poukázala na to, že podľa tabuľky 11 predbežného nariadenia bola počas celého posudzovaného obdobia priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie vždy vyššia ako jednotkové výrobné náklady. Tento rozdiel údajne znamená, že straty, ktoré utrpeli výrobcovia z Únie nie sú vysvetlené.

(104)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že jednotkové výrobné náklady v tabuľke 11 predbežného nariadenia zahŕňali iba výrobné náklady bez predajných, administratívnych a všeobecných nákladov. Výsledkom priameho porovnania týchto jednotkových nákladov s jednotkovou predajnou cenou teda nemôže byť zisk, ktorý dosiahli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(105)

Zainteresované strany predložili pripomienky k 7 %-nému poklesu stavu zásob počas posudzovaného obdobia, pričom ho považujú za ukazovateľ zdravej situácie výrobného odvetvia Únie.

(106)

Avšak pokles zásob v posudzovanom období o 7 % iba zodpovedal objemom výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ako sa uvádza v tabuľke 13 predbežného nariadenia, úroveň zásob predstavovala počas posudzovaného obdobia približne 15 % výroby. Menšie výkyvy medzi 14 % a 16 % by sa mali vzhľadom k miernemu kolísaniu považovať za bežné kolísanie zásob.

(107)

Zainteresované strany okrem toho tvrdili, že zásoby na úrovni 15 % ročnej výroby, čo predstavuje približne dvojmesačný obrat, sú vysoké v odvetví, ktoré vyrába prevažne na objednávku. Táto úroveň zásob je spôsobená časovým rozdielom medzi výrobou a rôznymi fázami procesu predaja, ako aj rôznymi spôsobmi predaja. Zásoby na úrovni 15 % výroby teda nemožno považovať za mimoriadne vysoké.

(108)

Komisia potvrdzuje, že zásoby sa nepovažujú za zmysluplný ukazovateľom na účely prešetrovania.

(109)

Zainteresované strany sa vyjadrili, že výrobné odvetvie Únie uskutočňovalo počas celého posudzovaného obdobia rozsiahle investície vo výške viac ako jednej miliardy EUR ročne. Komisia s ohľadom na toto tvrdenie zistila, že úroveň investícií uvedená v predbežnom nariadení bola v skutočnosti úrovňou celkovej čistej účtovnej hodnoty aktív. Skutočná úroveň investícií je uvedená v nasledujúcej tabuľke, ktorá nahrádza príslušný riadok v tabuľke 14 v predbežného nariadenia:

Tabuľka 3

Investície, všetci výrobcovia z Únie (časť ukazovateľov ujmy)

(110)

Skutočné investície vzrástli o 89 percentuálnych bodov z 37 miliónov EUR v roku 2010 na 70 miliónov EUR v roku 2012, následne v priebehu posudzovaného obdobia poklesli o 47 percentuálnych bodov na 53 miliónov EUR. Toto nominálne zvýšenie je však spôsobené veľmi nízkou úrovňou investícií v roku 2010. V skutočnosti bola úroveň investícií taká nízka, že čistá účtovná hodnota aktív počas posudzovaného obdobia neustále klesala, ako sa uvádza v tabuľke 14 predbežného nariadenia.

(111)

Hoci nominálne sa tento ukazovateľ ujmy počas posudzovaného obdobia zlepšil, nemá to vplyv na celkové negatívne posúdenie ujmy Komisiou, keďže tento ukazovateľ počas posudzovaného obdobia poklesol.

(112)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že po revízii investícií by sa mal podobne prehodnotiť ukazovateľ „návratnosti investícií“. Ukazovateľ návratnosti investícií však predstavuje zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií, ako sa uvádza v odôvodnení 150 predbežného nariadenia. Revízia ukazovateľa investícií preto nemá vplyv na návratnosť investícií. V dôsledku toho sa návratnosť investícií nemusí revidovať, keďže bola v predbežnom nariadení uvedená správne.

(113)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že celková investícia vo výške 209 miliónov EUR počas celého posudzovaného obdobia je v rozpore so správaním sa spoločností, ktoré utrpeli ujmu. Ako sa však uvádza v odôvodnení 110, úroveň investícií počas posudzovaného obdobia klesla. Tento argument preto nemožno prijať.

(114)

Vzhľadom na to, že neboli predložené iné pripomienky týkajúce sa mikroekonomických ukazovateľov, potvrdzujú sa ostatné predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 135 až 151 predbežného nariadenia.

(115)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky, sa potvrdili závery uvedené v odôvodneniach 152 až 155 predbežného nariadenia, t. j. že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(116)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súbežne s tým poškodené aj inými známymi faktormi. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z dotknutých krajín nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu.

(117)

Zainteresované strany (vyvážajúci výrobcovia a distribútori) zopakovali tvrdenia o príčinnej súvislosti, ktoré predložili počas predbežnej fázy bez toho, aby predložili na posúdenie akékoľvek nové skutočnosti. Tieto pripomienky sa týkali okrem iného: nízkej úrovne dovozu, dovozných cien a kopírujúcich ceny surovín, dovozu z iných krajín a nadmernej kapacity výrobného odvetvia Únie. Keďže neboli predložené žiadne nové argumenty, zastáva sa názor, že pripomienky sa podrobne riešili v odôvodneniach 156 až 208 predbežného nariadenia. Na objasnenie sa niektoré pripomienky rozoberajú ďalej v texte.

(118)

Zainteresované strany takisto zopakovali, že dovoz z dotknutých krajín na úrovni 4,3 % v prípade ČĽR a 5,1 % v prípade Taiwanu nemohol byť počas obdobia prešetrovania príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, najmä keď bol podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas toho istého obdobia približne 80 %. Komisia zistila, že počas obdobia prešetrovania dumpingový dovoz z dotknutých krajín podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o 9,8 % až 11,4 %, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 83. Aj keď dovoz nemusí predstavovať dokonalý konkurenčný tlak, napriek tomu vyvíja cenový tlak na výrobné odvetvie Únie, ako sa už uviedlo v odôvodnení 158 predbežného nariadenia, a preto nedovoľoval výrobnému odvetviu Únie udržať si svoj podiel na trhu, ani ziskovosť. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 70, Komisia zistila, že boli splnené podmienky pre kumulatívne hodnotenie účinkov dovozu z ČĽR a Taiwanu, ktoré počas obdobia prešetrovania spoločne dosahoval 9,5 %.

(119)

Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 66, po predložení pripomienok k predbežnému zverejneniu sa zistilo, že jeden taiwanský vyvážajúci výrobca dumping nevykonával. Preto sa musí analyzovať dopad tohto dovozu na celkovú situáciu výrobného odvetvia Únie, pretože už nie je zahrnutý do dumpingového dovozu.

(120)

Objem tohto dovozu však bol počas celého posudzovaného obdobia zanedbateľný – jeho podiel na trhu bol vždy výrazne nižší ako 1 %. Komisia preto dospela k záveru, že vzhľadom na zanedbateľný objem nedumpingového dovozu z Taiwanu tento dovoz nijako významne neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(121)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že dovozné ceny z iných krajín, ako sú Južná Kórea a Južná Afrika, sú nižšie ako dovoz z ČĽR, a spolu s dovozom z Indie, ktorý má podobné ceny ako dovoz z Číny, mohli vyvíjať tlak na ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Strana ďalej tvrdí, že priemerné ceny z týchto troch krajín sú nižšie ako priemerná, ujmu nespôsobujúca cena výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(122)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 174 predbežného nariadenia, výrobky z nehrdzavejúcej ocele sú vyrobené z rôznych tried ocele, čo vedie k významným cenovým rozdielom, ktoré nebolo možné v priemernej cene Eurostatu zohľadniť. Nemá preto zmysel porovnávať priemerné ceny, ktoré tieto rozdiely neberú do úvahy. Cenové podhodnotenie v prípade ČĽR a Taiwanu nebolo zistené na základe priemerných cien, ale na základe porovnania podľa jednotlivých typov výrobkov, ako sa uvádza v odôvodnení 111 predbežného nariadenia.

(123)

Tá istá strana takisto tvrdí, že dovoz z Indie a Južnej Kórey vykázal značný nárast, a to v absolútnom i relatívnom vyjadrení. Vylúčenie týchto krajín je preto údajne neobjektívne.

(124)

Pokiaľ ide o Južnú Kóreu, jej trhový podiel vzrástol v priebehu posudzovaného obdobia z 2,3 % na 2,8 %, čo predstavuje nárast len o 0,5 percentuálneho bodu. Zatiaľ čo dovoz z Indie rástol rýchlejšie, jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného držal na veľmi nízkej úrovni menšej ako 2 %. Svedčí to o tom, že existujú objektívne rozdiely medzi situáciou ČĽR a Taiwanu na jednej strane a Indie a Južnej Kórey na strane druhej.

(125)

Tá istá strana tiež konštatuje, že Komisia nepredkladá žiadne vysvetlenie týkajúce sa toho, čo spôsobilo celkové zvýšenie cien v roku 2011 a pokles cien v roku 2012.

(126)

V odôvodnení 138 predbežného nariadenia sa vysvetľuje, že predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa riadia vývojom cien surovín, hlavne chrómu a niklu. Keďže ceny z iných tretích krajín sledovali podobný trend, možno predpokladať, že dôvody pre vývoj cien sú podobné. Ako sa uviedlo v odôvodnení 174 predbežného nariadenia, výrobky z nehrdzavejúcej ocele sú vyrobené z rôznych tried ocele, čo vedie k významným cenovým rozdielom, ktoré nebolo možné v priemernej cene Eurostatu zohľadniť.

(127)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že dovoz z Južnej Kórey, Indie a Južnej Afriky nemožno považovať za zanedbateľný, keďže mali tieto krajiny počas obdobia prešetrovania kumulatívny podiel na trhu vo výške 6,3 %. V predbežnom nariadení sa však žiadny z týchto dovozov nepovažoval za zanedbateľný a ich účinky sa riadne analyzovali.

(128)

Tá istá strana ďalej tvrdila, že dovoz z ČĽR tvorila do veľkej miery séria 304. Ostatné typy výrobku, ako napríklad série 316, 316L a 321 sú drahšie, pretože všetky majú vyšší obsah niklu. Preto, napriek vyhláseniu v odôvodnení 174 predbežného nariadenia, musí byť dovoz z iných tretích krajín buď v sérii 200 (čo je výrobok pre špecifickú skupinu zákazníkov v Únii) alebo výrazne dumpingový. Toto tvrdenie preto naznačuje, že priemerná cena z ČĽR je porovnateľne nízka, keďže údajne iba výrobky pre špecifickú skupinu zákazníkov v Únii majú nižšiu cenu ako najobľúbenejšia trieda, ktoré predávajú čínski vývozcovia.

(129)

Toto posúdenie však úplne prehliada lacné série 400, čo je komoditný výrobok v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 189 predbežného nariadenia. ČĽR skutočne vyviezla porovnateľne vysoké percento výrobkov série 300. Dokazuje to aj skutočnosť, že ČĽR aj Taiwan majú podobné rozpätie cenového podhodnotenia a to napriek tomu, že čínske ceny boli počas obdobia prešetrovania v priemere o viac ako 100 EUR vyššie ako taiwanské ceny, ako sa uvádza v tabuľke 7 predbežného nariadenia.

(130)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zo zníženia vývozných cien o 11 %, ako sa uvádza v tabuľke 16 predbežného nariadenia, vyplýva, že tento cenový pokles prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(131)

V tomto ohľade sa v odôvodnení 138 predbežného nariadenia vysvetľuje, že náklady aj ceny výrobného odvetvia Únie sa riadia vývojom cien surovín, hlavne chrómu a niklu. Pokles cien na vývozných trhoch je podobný poklesu cien na trhu Únie a je teda poháňaný rovnakými nákladovými faktormi.

(132)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že nebolo poskytnuté posúdenie alebo vysvetlenie týkajúce sa zníženia vývozných cien. Týmto sa jasne zaoberá predchádzajúce odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, že pokles vývozných cien je spôsobený vývojom cien surovín.

(133)

Zainteresované strany tvrdili, že nízke využitie kapacity výrobného odvetvia Únie spôsobili nadmerné kapacity inštalované pred rokom 2010. Rok 2010 bol však rokom najvyššieho využitia kapacity počas posudzovaného obdobia. Je potrebné pripomenúť, že počas posudzovaného obdobia sa využitie kapacity znížilo zo 77 % na 70 %, a to najmä v dôsledku poklesu objemu výroby. V dôsledku dumpingového dovozu z dotknutých krajín bolo výrobné odvetvie Únie nútené znížiť svoju výrobu na rastúcom trhu. Dospelo sa preto k záveru, že klesajúce využitie výrobnej kapacity nemôže byť spôsobené nadmernou kapacitou inštalovanou pred rokom 2010.

(134)

Čo sa týka analýzy príčinnej súvislosti otázok týkajúcich sa narušenia hospodárskej súťaže uvedenej v odôvodneniach 183 a 194 predbežného nariadenia, jedna zainteresovaná strana poznamenala, že analýza Komisie bola nedostatočná. Komisia vraj ignorovala jej tvrdenia a nesprávne interpretovala zistenia vo veci fúzie spoločností Outokumpu/INOXUM a skutkové okolnosti tohto prešetrovania. Na podporu svojho tvrdenia uvádza, že štyria hlavní výrobcovia z Únie majú stále dominantné postavenie na trhu, pretože majú približne 80 %-ný podielu na trhu.

(135)

Toto tvrdenie je vecne nesprávne. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu bol počas obdobia prešetrovania skutočne 80 %, ako sa uvádza v tabuľke 9 predbežného nariadenia. Ako sa však uvádza v odôvodnení 90 predbežného nariadenia, výrobné odvetvie Únie predstavuje deväť známych výrobcov. To zahŕňa štyroch hlavných integrovaných výrobcov a päť menších výrobcov.

(136)

Tá istá strana s odvolaním na odôvodnenie 351 rozhodnutia vo veci fúzie podnikov Outokumpu/INOXUM tvrdila, že GR pre hospodársku súťaž zistilo, že „na trhu pôsobia iba štyria hlavní aktéri EÚ, po nich nasleduje skupina malých neeurópskych aktérov, z ktorých každý predstavuje nie viac ako 5 % trhu“.

(137)

Tento údajný citát je však nesprávny. Správny citát znie: „na trhu pôsobia iba štyria hlavní aktéri, po nich nasleduje skupina malých európskych a neeurópskych aktérov“. Je teda zrejmé, že táto strana nesprávne citovala rozhodnutie vo veci fúzie podnikov Outokumpu/INOXUM a úplne opomenula päť menších výrobcov z Únie.

(138)

Po konečnom zverejnení tá istá strana uznala vynechanie malých európskych aktérov v citáte, pretože predstavujú nie viac ako 5 % trhu. S odkazom na odôvodnenie 135 však trvali na tom, že štyria hlavní integrovaní výrobcovia majú 80 %- ný podiel na trhu. Ako je však uvedené v tomto odôvodnení, 80 %-ný podiel na trhu sa týka všetkých deviatich známych výrobcov z Únie. Toto tvrdenie je preto vecne nesprávne, a preto ho možno zamietnuť.

(139)

Tá istá strana s odvolaním na odôvodnenie 187 predbežného nariadenia tvrdila, že vyhlásenie „hoci obmedzenie, ktoré dovoz predstavuje, nemusí byť v súčasnosti výrazné, je možné, že sa v budúcnosti zvýši“ je čisto špekulatívne a týka hypotetickej udalosti v budúcnosti. Toto hodnotenie je nesprávne. Citované vyjadrenie je prevzaté z rozhodnutia o fúzii podnikov Outokumpu/INOXUM a slová „v budúcnosti“ sa teda týkajú udalostí po prijatí rozhodnutia o fúzii. Ako sa uvádza v tom istom odôvodnení predbežného nariadenia, dovoz z ČĽR a Taiwanu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 70 %. V nariadení o registrácii sa okrem toho uvádza, že v roku 2014 sa dovoz z ČĽR zvýšil o ďalších 115 % a dovoz z Taiwanu o 66 % (7). Tento trvalý nárast objemu dovozu ukazuje, že toto tvrdenie nebolo špekulatívne a zvýšenie nebolo „hypotetickou udalosťou v budúcnosti“, ale došlo k nemu medzi prijatím rozhodnutia o fúzii podnikov Outokumpu/INOXUM a zverejnením predbežného nariadenia.

(140)

Keďže nie sú v tejto súvislosti k dispozícii nové spoľahlivé informácie, Komisia potvrdzuje svoje zistenia v odôvodneniach 183 až 194 predbežného nariadenia, že podmienky hospodárskej súťaže v Únii nemohli zabrániť tomu, aby dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsoboval výrobnému odvetviu Únie ujmu.

(141)

V odôvodnení 105 predbežného nariadenia sa dospelo k záveru, že dovoz počas celého posudzovaného obdobia nepretržite rástol s výnimkou roku 2012. Zainteresované strany však tvrdili, že vývoj objemu dovozu nevykazoval počas posudzovaného obdobia konzistentný rastúci trend, ale bol skôr predmetom cyklického vývoja, keď v rokoch 2010 a 2012 nastalo „dovozné minimá“ a v rokoch 2011 a 2013 „dovozné maximá“. Na posúdenie tohto tvrdenia sa preskúmal dovoz z dotknutých krajín za dlhšie časové obdobie na základe údajov oznámených Eurostatom. Z dôvodov zachovania dôvernosti nebol vylúčený zanedbateľný dovoz taiwanského vyvážajúceho výrobcu, u ktorého sa dumping nezistil. To však nemá vplyv na trend uvedený v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Objem dovozu z dotknutých krajín

(142)

Z týchto dovozných štatistík vyplýva, že pokiaľ ide o obdobie od roku 2009 do roku 2014, bol rok 2012 jedinou výnimkou v inak rastúcom objeme dovozu z dotknutých krajín.

(143)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že nízky objem výroby a predaja výrobného odvetvia Únie klesá napriek zvyšujúcemu sa objemu objednávok. Informácie uvedené v podnete skutočne naznačujú, že objem objednávok výrazne prevyšuje objem predaja. Tieto dva údaje však nie sú priamo porovnateľné, keďže neboli vykazované na rovnakom základe. Po predbežnom zverejnení výrobné odvetvie Únie predložilo dodatočné informácie o porovnateľnosti týchto údajov v reakcii na toto tvrdenie. Keď sa na rovnakom základe porovnajú informácie o objednávkach a predaji, tento rozdiel je skutočne zanedbateľný.

(144)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa príčinnej súvislosti, potvrdzujú sa závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 156 až 208 predbežného nariadenia.

(145)

Ako sa uvádza v odôvodnení 209 predbežného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu, že ujmu spôsobuje dumping, môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijímať príslušné opatrenia.

(146)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 210 až 212 predbežného nariadenia, väčšina výrobného odvetvia Únie podporuje zavedenie opatrení voči najväčšiemu výrobcovi v Únii (Outokumpu), ktorý sa stále nevyjadril. Okrem toho jeden výrobca jemných pásov, ako príslušného výrobku, podporil opatrenia po uverejnení predbežného nariadenia.

(147)

Ako sa už uvádza v odôvodnení 7, s cieľom posúdiť dôvodnosť detailne predložených tvrdení, Komisia vykonala overovania na mieste v priestoroch troch dovozcov a dvoch používateľov v Taliansku a Poľsku.

(148)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 213 až 217 predbežného nariadenia, neprepojení dovozcovia a distribútori sú v tejto veci veľmi aktívni a vo všeobecnosti namietajú voči opatreniam.

(149)

Jedna zainteresovaná strana sa vyjadrila k rozdielom v kvalite. Tvrdila, že kvalita ponúkaná indickými a americkými výrobcami výrobkov z nehrdzavejúcej ocele nemá rovnakú úroveň v porovnaní s výrobou výrobného odvetvia Únie alebo s dovozom z ČĽR a Taiwanu. Toto tvrdenie nebolo podložené. Ako sa uvádza v odôvodnení 101 predbežného nariadenia, výrobcovia vo všeobecnosti spĺňajú rovnaké celosvetové normy, a neboli predložené žiadne dôkazy, že v prípade indických alebo amerických výrobcov to tak nie je.

(150)

Niekoľko vyvážajúcich výrobcov a distribútorov zopakovalo obavy v súvislosti s možným negatívnym vplyvom opatrení na používateľov. Používatelia však tieto obavy nezdieľali a do tejto veci sa zapojili len vo veľmi obmedzenej miere.

(151)

A nakoniec, nemecký odborový zväz pracovníkov v kovospracujúcom priemysle (IG Metall) opatrenia podporil. Vyjadril obavy z negatívneho vplyvu dumpingového dovozu na stav výrobného odvetvia Únie. Tento odborový zväz zastupuje takisto pracovníkov v dôležitých priemyselných odvetviach, ako sú napríklad automobilový priemysel a odvetvie bielej techniky.

(152)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu Únie, potvrdzujú sa predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 209 až 222 predbežného nariadenia.

(153)

Pokiaľ ide o možné spätné uplatňovanie antidumpingových opatrení, kritériá stanovené v článku 10 ods. 4 základného nariadenia sa musia prehodnotiť. Podľa článku 10 ods. 4 písm. b) jedno kľúčové kritérium, ktoré treba splniť, je, že „existuje ďalší podstatný nárast dovozu“„okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia zisťovania“.

(154)

Z porovnania priemerného mesačného dovozu (8) výrobkov z nehrdzavejúcej ocele počas obdobia prešetrovania s priemerným dovozom v období registrácie (17. decembra 2014 – 25. marca 2015), vyplýva pokles objemu dovozu v období, ktoré bolo predmetom registrácie. Ako sa uvádza v tabuľke 6 predbežného nariadenia, počas obdobia prešetrovania predstavovalo priemerné mesačné množstvo výrobkov z nehrdzavejúcej ocele dovezených z dotknutých krajín 26 043 ton (9). Na porovnanie, počas obdobia registrácie predstavoval priemerný mesačný objem dovozu výrobkov z nehrdzavejúcej ocele z dotknutých krajín približne 22 000 ton alebo približne o 15 % menej. Opäť, z dôvodov zachovania dôvernosti nebol vylúčený zanedbateľný dovoz taiwanského vyvážajúceho výrobcu, u ktorého sa dumping nezistil.

(155)

Kritérium týkajúce sa ďalšieho podstatného zvýšenia dovozu teda nie je splnené. V dôsledku toho možno dospieť k záveru, že konečné antidumpingové clo nebude spätne uložené pred dňom uplatnenia dočasných opatrení.

(156)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana požiadala o spätné vyberanie cla a tvrdila, že Komisia posudzovala nesprávne obdobie pri určovaní toho, či môže spätne uložiť opatrenia. Táto strana tvrdila, že pri určovaní toho, či došlo k podstatnému zvýšeniu dovozu, by sa mal posudzovať vývoj dovozu počas celého obdobia po období prešetrovania.

(157)

Táto strana upozorňuje na nárast dovozu v období od februára a decembra 2014, teda so začiatkom pred začatím prešetrovania a koncom približne dva týždne po začiatku registrácie dovozu. Vývoj dovozu skutočne vykázal v uvedenom období nárast, avšak z takéhoto zvýšenia nevznikla pravdepodobnosť, že nápravné účinky opatrení, ktoré mali byť zavedené od 26. marca 2015, by boli vážne ohrozené, ak by sa neuložili ďalšie opatrenia od 17. decembra 2014.

(158)

Je to tak preto, že po júli 2014 (krátko po začatí prešetrovania) a ešte výraznejšie po decembri 2014 (začatie registrácie) vykazoval vývoj dovozu klesajúci trend, až dosiahol úroveň dovozu aká bola počas obdobia prešetrovania, ba dokonca ešte nižšiu, ako sa to uvádza v odôvodnení 154. Za obdobie, za ktoré strana požaduje retroaktívne uplatňovanie ciel (obdobie obmedzené na 90 dní pred uložením predbežných opatrení, t. j. od 26. decembra 2014 do 25. marca 2015), nie je vývoj dovozu určite charakterizovaný rastom, ale poklesom, a preto nie je možné tomuto dovozu pripísať negatívny účinok.

(159)

Na tomto základe Komisia konštatovala, že neboli splnené právne podmienky pre využitie jej diskrečnej právomoci podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(160)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia, by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v ČĽR a na Taiwane v súlade s pravidlom nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia.

(161)

Zainteresované strany tvrdili, že cieľový zisk by sa nemal zakladať na roku 2007, čo bol údajne výnimočne dobrý rokom pre oceliarsky priemysel. Informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, však ukázali, že v období rokov 2004 – 2007 bol rok 2007 v skutočnosti len tretím najlepším rokom, pokiaľ ide o ziskovosť výrobného odvetvia.

(162)

Jedna zainteresovaná strana tiež tvrdila, že rok 2007 bol skutočne výnimočný, pretože jeho štvrťroky končili s veľmi odlišnými výsledkami. Počas prvých dvoch štvrťrokoch roku 2007 sa tomuto odvetviu darilo veľmi dobre, pričom dosahovalo ziskové rozpätia nad 10 %. V druhých dvoch štvrťrokoch však bola situácia veľmi odlišná, so ziskovým rozpätím, ktoré mierne prekračovalo prah rentability alebo bolo dokonca negatívne.

(163)

Hoci môže byť pravda, že je takýto vývoj je výnimočný, dokazuje to tiež, že celkový priemer za rok 2007 nemôže byť výnimočne vysoký, pretože v ňom výrobné odvetvie Únie zažilo dva dobré a dva slabé štvrťroky.

(164)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana argumentovala tým, že cieľový zisk je porovnateľne vyšší než pri iných prešetrovaniach týkajúcich oceľových výrobkov, ako sú napríklad zvárané rúry a rúrky (10) a valcované výrobky s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele (11). Strana však neposkytla žiadne argumenty, prečo majú informácie týkajúce sa výrobného odvetvia vyrábajúceho odlišný výrobok väčší význam ako informácie týkajúce sa samotného výrobného odvetvia Únie výrobkov z nehrdzavejúcej ocele. Okrem toho ani informácie použité v prípadoch, kde išlo o zvárané rúry a rúrky a valcované výrobky s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele, nie sú založené na novších informáciách ako v prejednávanom prípade. Tieto informácie sa preto nepovažujú za relevantnejšie ako údaje použité v predbežnom nariadení.

(165)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zisk výrobného odvetvia Únie v roku 2007 nemožno považovať za spoľahlivý a reprezentatívny, pretože podmienky na trhu boli mimoriadne, ako sa uvádza v odôvodnení 162. Táto strana však nespochybnila skutočnosť, že rok 2007 bol len tretí najlepší rok, pokiaľ ide o ziskovosť výrobného odvetvia, ako sa uvádza v odôvodnení 161. Argument, že zisk dosiahnutý v roku 2007 nemôže byť spoľahlivý alebo reprezentatívny, nie je možné prijať, pretože zisk výrobného odvetvia Únie je v súlade so ziskovosťou dosiahnutou v predchádzajúcich rokoch 2004 – 2006.

(166)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že keď Komisia vypočítala cenu podobného výrobku, ktorá nespôsobuje ujmu, pripočítaním skutočnej ujmy, ktorá vznikla počas obdobia prešetrovania k predajným cenám výrobného odvetvia Únie a ďalej pripočítaním vyššie uvedeného ziskového rozpätia vo výške 8,1 %, odchýlila sa od svojej údajne dlhodobej praxe, kedy cenu, ktorá nespôsobuje ujmu, stanovila tak, že k výrobným nákladom pripočítala cieľový zisk.

(167)

Oba tieto postupy existujú a uplatňujú sa. Ak neexistujú porovnateľné predajné transakcie výrobného odvetvia Únie, cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa môže stanoviť tak, že sa k celkovým nákladom pripočíta cieľový zisk. V prejednávanej veci však existovali porovnateľné predajné transakcie. Podobný výrobok predávaný výrobným odvetvím Únie okrem toho pozostával z tisícov typov výrobku a všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mali rozsiahlu sieť prepojených podnikov vrátane oceliarskych servisných centier, ktorým vznikli náklady. Preto sa považovalo za nevykonateľné zbierať informácie o nákladoch pre každý druh výrobku na úrovni PCN. Namiesto toho sa celkové náklady stanovili tak, že sa k váženej priemernej predajnej cene pripočítala vážená priemerná strata. Potom sa k celkovým nákladom stanoveným týmto spôsobom pripočítalo ziskové rozpätie vo výške 8,1 %.

(168)

Po konečnom zverejnení tá istá zainteresovaná strana predložila doplňujúce argumenty, prečo by sa mala cena, ktorá nespôsobuje ujmu, vypočítať tak, že sa cieľový zisk pripočíta k výrobným nákladom.

(169)

Po prvé, strana konštatovala, že existuje významný – až 150 %-ný – rozdiel v cenách medzi jednotlivými PCN, ktorý sa nedá vysvetliť rozdielmi v nákladoch. Toto tvrdenie však nebolo podporené žiadnymi dôkazmi. Potvrdzuje sa, že rôzne PCN majú skutočne veľmi významné cenové rozdiely v nákladoch v dôsledku rôznych tried ocele, šírok, hrúbok a dokončovacích úprav. Skutočne sa potvrdilo, že cenový rozdiel medzi rôznymi PCN môže presiahnuť 150 %.

(170)

Po druhé, táto strana predložila príklad s hypotetickými výrobnými nákladmi a hypotetickou predajnou cenou za hypotetický typ výrobku, z ktorého údajne vyplýva, že nie je správne vypočítavať cieľovú cenu na základe predajnej ceny. Keďže sú však všetky informácie použité v príklade hypotetické a nijako sa netýkajú skutočných údajov, výsledok tohto hypotetického príkladu nemôže preukázať, že použitá metodika je nesprávna.

(171)

Po tretie, táto strana tvrdí, že Komisia jednoducho nezozbierala údaje o výrobných nákladoch podľa PCN od spolupracujúcich výrobcov z Únie. Toto tvrdenie je nesprávne. Údaje o výrobných nákladoch si Komisia vyžiadala v dotazníku, ktorý vyplnili výrobcovia z Únie a ktoré sa overili.

(172)

A nakoniec, strana poskytla príklad, ktorý údajne preukazuje, že Komisia pripočítala cieľový zisk k predajnej cene, ktorá sa musela predávať s veľmi vysokým ziskom. Na podporu tohto tvrdenia porovnala predajné ceny výrobného odvetvia Únie s jej vlastnou vývoznou cenou a predajnou cenou výrobného odvetvia Únie v prípade podobného PCN.

(173)

Obe PCN použité v príklade však boli vyvážané v bezvýznamných množstvách a teda nemali žiadny vplyv na rozpätie ujmy pre danú spoločnosť. Okrem toho tvrdenie, že sa dané PCN muselo predávať s veľmi vysokým ziskom, nie je podložené dôkazmi a ani zisteniami z prešetrovania.

(174)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 224 až 229 predbežného nariadenia.

(175)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa podľa pravidla nižšieho cla mali konečné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku uložiť na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy.

(176)

Konečné sadzby antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, pred preclením, by mali byť nasledovné:

Tabuľka 5

Dumpingové rozpätia, rozpätia ujmy a sadzby antidumpingového cla

(177)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení, ku ktorým sa dospelo v rámci súčasného prešetrovania. Odráža sa v nich preto situácia, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách a vyrábaných uvedenými právnickými subjektmi. Na dovoz príslušného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa na ne vzťahovať individuálne sadzby antidumpingového cla.

(178)

Spoločnosť môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb, ak sa následne zmení názov jej subjektu. Takáto žiadosť musí byť predložená Komisii (12). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(179)

Aby sa zaistilo riadne vymáhanie antidumpingových ciel, antidumpingová colná sadzba pre „všetky ostatné spoločnosti“ by sa nemala vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(180)

Po konečnom zverejnení traja vyvážajúci výrobcovia predložili ponuky cenových záväzkov v súlade s článkom 8 základného nariadenia.

(181)

Komisia zhodnotila tieto ponuky a dospela k záveru, že prijatie takýchto záväzkov by bolo neuskutočniteľné v zmysle článku 8 základného nariadenia. Je to tak najmä z dôvodu množstva nerozlíšiteľných druhov výrobkov zahrnutých do ponúk, ktoré sa výrazne líšia v cene, ako aj zložitými štruktúrami spoločnosti/skupiny vyvážajúcich výrobcov, čo by bolo spôsobilo, že by bolo monitorovanie záväzkov neuskutočniteľné.

(182)

Komisia vyvážajúcim výrobcom vysvetlila, že príslušný výrobok nie je vhodný na záväzky. Komisia tiež vysvetlila, že vzhľadom na štruktúru ich spoločnosti/skupiny by bolo monitorovanie záväzkov neuskutočniteľné.

(183)

Všetky tri ponuky sa preto zamietli.

(184)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že opatrenia by sa nemali vzťahovať na objem, ktorý je už v tranzite v čase uloženia dočasného cla. V praxi by to viedlo k výnimke z platenia ciel, ktorá by narušila nápravný účinok opatrení, a preto sa toto tvrdenie zamieta.

(185)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe predbežného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať. Zabezpečené sumy, ktoré sú vyššie ako sadzby konečného antidumpingového cla, sa uvoľnia.

(186)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia,

—

počas obdobia prešetrovania (od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013) nevyvážal do Únie výrobok opísaný v článku 1 ods. 1,

—

nie je prepojený so žiadnym z vývozcov ani výrobcov v Čínskej ľudovej republike, ktorí sú predmetom opatrení uložených týmto nariadením,

—

v skutočnosti vyvážal do Únie príslušný výrobok po období prešetrovania, na základe ktorého boli uložené opatrenia, alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyvážať značné množstvo do Únie,

27.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 224/35

(1)

Žiadosť Francúzska o zápis názvu „Jambon de Lacaune“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Jambon de Lacaune“ sa musí zapísať do registra.

(3)

V liste doručenom 3. marca 2014 francúzske orgány oznámili Komisii, že podnik SARL René Pujol, 11 avenue de Lattre de Tassigny, BP 52 81230 Lacaune, a podnik Maison Nègre, charcuterie lacaunaise, 6 avenue de Naurois, 81230 Lacaune, usadené na francúzskom území, zákonne uvádzali predmetný výrobok na trh pod názvom „Jambon de Lacaune“ a daný názov používali nepretržite viac ako päť rokov; táto skutočnosť bola uvedená v rámci vnútroštátneho námietkového konania.

(4)

Keďže podniky SARL René Pujol a Maison Nègre uvedené v odôvodnení 3, spĺňajú podmienky stanovené v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 na udelenie prechodného obdobia, počas ktorého môžu legálne používať obchodný názov po jeho zápise do registra, malo by sa im udeliť prechodné obdobie piatich rokov, začínajúce dňom predloženia žiadosti o zápis Komisii, počas ktorého môžu používať názov „Jambon de Lacaune“.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov,

27.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 224/37

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

27.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 224/39

(1)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/709/EÚ (4) sa stanovujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch. V prílohe k uvedenému rozhodnutiu sa vymedzujú a uvádzajú určité oblasti daných členských štátov diferencované podľa úrovne rizika na základe epidemiologickej situácie. Tento zoznam zahŕňa určité oblasti Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Talianska.

(2)

V auguste 2015 oznámilo Estónsko výskyt niekoľkých prípadov afrického moru ošípaných u diviakov v oblastiach uvedených v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Jeden z týchto prípadov sa vyskytol v oblasti uvedenej v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ a v blízkosti oblasti uvedenej v časti I danej prílohy.

(3)

V auguste 2015 oznámila Litva výskyt niekoľkých ohnísk nákazy africkým morom ošípaných u domácich ošípaných v oblastiach uvedených v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Jedno z týchto ohnísk sa vyskytlo v oblasti uvedenej v časti II danej prílohy.

(4)

Pri posudzovaní rizika, ktoré predstavuje situácia v oblasti zdravia zvierat nakazených touto chorobou v Estónsku a Litve, by sa mal zohľadniť vývoj súčasnej epidemiologickej situácie týkajúcej sa afrického moru ošípaných v Únii. S cieľom správne zamerať opatrenia na kontrolu zdravia zvierat a zabrániť ďalšiemu šíreniu afrického moru ošípaných, ako aj akémukoľvek zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie a zároveň sa vyhnúť neodôvodneným prekážkam obchodu zavedeným tretími krajinami, mal by sa zmeniť zoznam oblastí Únie, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat, stanovený v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, a to tak, aby sa zohľadnila súčasná situácia v oblasti zdravia zvierat, pokiaľ ide o uvedenú chorobu v týchto členských štátoch.

(5)

Vykonávacie rozhodnutie 2014/709/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,